PokPaCH08

Prepis

1 SLOVENSKÁ KOMISIA BIOLOGICKEJ OLYMPIÁDY IUVENTA Biologická olympiáda, kategória E, 42. ročník, školský rok 2007/2008 Poznaj a chráň prírodu svojej vlasti (50. ročník) METODICKO-ORGANIZAČNÉ POKYNY Úvod Druhová rozmanitosť prírody je obrovská. Len na našom území sa odhaduje prítomnosť viac ako druhov živočíchov, a vo svete sa odhaduje iba počet druhov hmyzu na 1,5-3 milióny (mnohé sú ešte neobjavené). Trocha podrobnejšie spoznať tento rozmanitý svet živočíchov, rastlín a neživých prírodnín v našom najbližšom okolí, v našej vlasti, umožňuje Biologická olympiáda kategória E. Pre žiakov ročníka ZŠ a prímy, sekundy, tercie a kvarty OGY súťaž Poznaj a chráň prírodu svojej vlasti. Na to, aby mohol človek spoznávať prírodu, musí jej jednotlivé súčasti vedieť odlíšiť a pomenovať. Preto je aj značná časť tejto súťaže zameraná na správnu identifikáciu a pomenovanie prírodnín. Ďalšie časti súťaže kladú dôraz na prácu v teréne, jednoduché inventarizačné pozorovania prírody vo svojom okolí a poznatky o predpísaných prírodninách z viacerých vedných odvetví, zahŕňajúcich ekológiu a ochranu prírody. Predpokladom pre budúce trvalé spolunažívanie človeka s prírodou je práve výchova mladej generácie so znalosťami a pozitívnym vzťahom k rôznym formám prírody. Súťaž Poznaj a chráň prírodu svojej vlasti je rozčlenená na odbornosti: botanika, zoológia a geológia a môže byť pre žiakov nielen prostriedkom na využitie voľného času a rozšírenie poznatkov, ale súčasne stimulom pre výber budúcej profesnej orientácie. Organizátori súťaže: Školské kolá organizuje škola. Okresné a krajské kolá organizuje príslušný krajský školský úrad, príp. poverené centrá voľného času. Ich organizovaním môže poveriť KŠÚ vybranú školu, iné zariadenie alebo organizáciu. Celoštátne kolo organizuje Iuventa na základe poverenia Ministerstva školstva SR. Komisia: Vedúci autorského kolektívu BiO pre kategóriu E: Ing. Ladislav Roller, PhD., Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava 4, tel.: 02/ , uzaeroll@savba.sk Tajomník SK BiO: Mgr. Roman Lehotský, Iuventa, Karloveská 64, Bratislava 4, tel.: 02/ , fax: 02/ , lehotsky@iuventa.sk Finančné a organizačné zabezpečenie súťaže: Vyhlasovateľom súťaže je Ministerstvo školstva SR. Okresné a krajské kolá Biologickej olympiády finančne zabezpečuje Ministerstvo školstva SR prostredníctvom príslušných krajských školských úradov v zmysle smernice Ministerstva školstva SR číslo 537/

2 Termíny kôl Biologickej olympiády sú stanovené termínovníkom jednotlivých kôl predmetových olympiád a postupových súťaží, ktorý schvaľuje Koordinačná rada súťaží pri Ministerstve školstva SR. Termínovník je zverejňovaný na internetovej stránke Súťažné úlohy pre okresné, krajské a celoštátne kolo, metodickoorganizačné pokyny a metodické listy vypracúva autorský kolektív BiO pre kat. E. Centrálnu distribúciu súťažných materiálov zabezpečuje Iuventa prostredníctvom krajských školských úradov, príp. poverených centier voľného času s krajskou pôsobnosťou. Súťaž je riadená na jednotlivých kolách príslušnými komisiami Biologickej olympiády. Metodicko-organizačné pokyny BiO ku kategórii E a metodické listy k jednotlivým odbornostiam sú zverejňované výhradne na v časti Biologická olympiáda. Treba zdôrazniť, že poznatky uvedené v metodických listoch si treba doplniť štúdiom odporúčanej literatúry. Časový harmonogram súťaže: školské kolo: do okresné kolo: krajské kolo: celoštátne kolo: , Spišská Nová Ves Vzhľadom na časovú náročnosť súťaže môže krajská komisia BiO v prípade záujmu organizátorov rozhodnúť, že sa bude krajské kolo realizovať tri dni, každý deň jedna odbornosť. Jeden z troch po sebe nasledujúcich dní musí byť dňom stanoveným v termínovníku POPS. Vyhodnotenie priebehu školských, okresných a krajských kôl súťaže: Školské, okresné a krajské kolá Biologickej olympiády kat. E sa vyhodnocujú na špeciálnych tlačivách, ktoré sú dostupné na v časti Biologická olympiáda. Pre okresné a krajské kolá budú distribuované aj spolu so súťažnými materiálmi. Vyplnené tlačivá možno posielať aj elektronicky. Všetky vyhodnotenia sa posielajú do Iuventy (Iuventa, Mgr. Roman Lehotský, Karloveská 64, Bratislava 4). Kópia vyhodnotenia školského kola sa posiela zároveň predsedovi príslušnej okresnej komisie a kópia vyhodnotenia okresného kola predsedovi príslušnej krajskej komisie. Adresy predsedov okresných a krajských komisií BiO nájdete na Obsahové zameranie súťaže: Obsahové zameranie kat. E sa v odbornostiach botanika, zoológia a geológia realizuje v 5-ročnom cykle. Obsahové zameranie v odbornostiach botanika a zoológia, zahrňujúce flóru a faunu hlavných biotopov Slovenska, je stanovené nasledovne: 2007/2008 lesné biotopy, 2008/2009 vody a ich okolie, 2009/2010 agrocenózy polia, lúky a pastviny, 2010/2011 extrémne stanovištia hory nad pásmom lesa, xerotermy, piesčiny, slaniská, lomy a pod., 20011/2012 ľudské sídliská. 2

3 Obsahovým zameraním v odbornosti geológia je stanovené nasledovne: 2007/2008 vulkanizmus, 2008/2009 chránené geologické lokality, 2009/2010 úžitkové minerály a horniny, 2010/2011 fosílie, 2011/2012 kras a jaskyne. Zoznamy predpísaných druhov živočíchov, rastlín a prírodnín pre jednotlivé ročníky sú zverejňované pred začiatkom školského roka na Priebeh a hodnotenie súťaže: Každá odbornosť súťaže pozostáva z 3-4 častí v závislosti od jednotlivých kôl: kolo identifikácia prírodnín test praktická časť ústna časť školské okresné krajské celoštátne Postupový kľúč: Do okresného a krajského kola postupujú prví traja za každú odbornosť, spolu 9 súťažiacich za školu resp. za okres. Do celoštátneho kola postupujú prví dvaja súťažiaci z každej odbornosti (spolu 6 súťažiacich za kraj). Pedagogický sprievod na celoštátne kolo: Pedagogický sprievod a zároveň pedagogický dozor na celoštátne kolo za príslušný kraj zabezpečuje jedna dospelá osoba. Odbornosť BOTANIKA Obsahové zameranie: Rastliny našich lesov Príprava na súťaž: Účastníci súťaže sa naučia poznať 50 druhov predpísaných rastlín. Bude sa od nich vyžadovať znalosť slovenských a vedeckých názvov a poznatky o ich systematickom zaradení. Súťažiaci si tiež naštudujú poznatky o plodoch a semenách predpísaných rastlín, typoch kvetov a dobe kvitnutia, spôsobe rozmnožovania (vegetatívne, generatívne,...), životných cykloch (jednoročná, dvojročná,...), stanovištných nárokoch, jedovatosti, využiteľnosti pre živočíchy a človeka. Takisto je potrebné vedieť poznatky o stupni ohrozenosti (zraniteľná, zriedkavá, ohrozená,...) a tom či je rastlina zákonom chránená. Tieto poznatky je možné naštudovať z metodických listov a odporúčanej literatúry. Okrem toho sa účastníci naučia pozorovať, mapovať a zdokumentovať výskyt 10 predpísaných druhov vo svojom okolí, čo budú môcť prezentovať v praktickej časti súťaže 3

4 formou zbierky a mapiek. Súťažiaci môže predložiť aj väčšiu zbierku a elaborát z pozorovania väčšieho počtu druhov. V takom prípade musí označiť 10 súťažných druhov. Každý účastník súťaže si pripraví herbár z predpísaných rastlinných druhov, ktorého súčasťou je názov druhu, zaradenie do čeľade, čas a miesto nálezu a autor záznamu. Vzhľadom na ročné obdobie prípravy môžu byť rastliny na nižších kolách aj nakreslené, od krajského kola nahradené herbárovými položkami pri chránených druhoch alebo druhoch rastúcich na chránených územiach fotografiami. Z celkového počtu 10 druhov na herbár je možné zdokumentovať fotografiou najviac 5 rastlín. Pri zakladaní herbáru treba rešpektovať platnú legislatívu týkajúcu sa ochrany prírody. Pre krajské a celoštátne kolá sa bude vyžadovať aj zmapovanie 10 predpísaných druhov (nemusia to byť tie isté ako v zbierke) vo svojom okolí. Mapovanie by malo byť založené na pozorovaní rastlinných druhov jednej lokality (prípadne viacerých blízkych) v časovom slede na zachytenie vývinových štádií pozorovaných druhov. Pri mapovaní je potrebné zaznačiť polohu sledovaných druhov v použitej podkladovej mape (v závislosti od pozorovaného územia je možné použiť podkladové mapy rôznych mierok, pri tvorbe vlastných podkladových máp je potrebné zachovať základné kritériá tvorby mapy, akými sú orientácia na sever, schematický pôdorys, základná polohopisná legenda) formou bodových znakov alebo plošného areálu. O každom mapovanom druhu získajú súťažiaci 2 doplňujúce údaje založené na 2 vlastných pozorovaniach v teréne napr. o počtoch jedincov, dobe výskytu, olistenia, kvitnutia, plodenia. Pozorovania spracujú do správy z pozorovania predpísaných druhov rastlín. Správa má obsahovať mapu a pozorovania k jednotlivým druhom. Súčasťou správy je aj poďakovanie a použitá literatúra. Na titulnej strane správy a herbáru má byť uvedené: 1. názov ( Správa z pozorovania a mapovania rastlín alebo Zbierka/herbár k zdokumentovaniu výskytu rastlín ) 2. meno súťažiaceho 3. názov a adresa školy 4. pripravoval na súťaž (učiteľ, vedúci krúžku, rodič...) 5. BiO kategória E odbornosť a ročník súťaže Príklad záznamu z pozorovania druhu: Druh: trnka obyčajná (Prunus spinosa) Lokalita: XY Pozorovanie 1: Dátum: Počet: 3 pozorované jedince/kríčky VLASTNÝ TEXT (nasleduje vlastný text, ktorý je výsledkom samostatného pozorovania, rozsahom do piatich riadkov) Všetky tri jedince sa nachádzali v štádiu kvitnutia. Pozorovanie 2: Dátum: Počet: 3 jedince Trnky boli odkvitnuté a začali im rašiť listy Priebeh súťaže: Identifikácia druhov účastníci identifikujú predložené exponáty či vyobrazenia rastlín (obrázkové predlohy, preparáty, diapozitívy, veľkoplošné video) a značia do súťažných hárkov ich slovenské a vedecké názvy. Počet druhov predložených súťažiacim na jednotlivých kolách je 15, 15, 15 a 20. Test súťažiaci budú preverení z ďalších poznatkov o vybraných druhoch (viď príprava na súťaž). 4

5 Pri tvorbe testu sa bude vychádzať prevažne z metodických listov pre daný ročník (viď tiež odporúčaná literatúra). Asi tretinu rozsahu testu by mali tvoriť všeobecné otázky z učiva biológie základných škôl pre príslušnú odbornosť. Test môže obsahovať otázky typu zakrúžkujte A, B, C, ale aj otázky, ktoré budú nútiť súťažiacich uvažovať, doplňovať údaje do textu, voliť viac správnych možností a pod. Počet testových otázok nie je pre jednotlivé kolá daný, za to je určený maximálny počet bodov pre test v jednotlivých kolách (viď tabuľku max. bodových ziskov). Doba riešenia testu (vo všetkých kolách) by nemala prekročiť 60 minút. Praktická časť súťažiaci predložia v každom kole herbár 10 predpísaných rastlín (prípadne fotografie a kresby viď príprava), v krajskom a celoštátnom kole aj mapku a elaborát z pozorovania. Ústna časť 10 predložených rastlín bude určených do druhu pred komisiou. Ku každému z 10 druhov bude položená jedna doplňujúca otázka z okruhov ako stanovištné nároky, systematické zaradenie, rozmnožovanie (kvitnutie, plody, semená), vývin, jedovatosť, ochrana daného druhu a pod. Správna odpoveď by nemala byť dlhšia ako 2 vety, najlepšie však niekoľkoslovná, vzhľadom na časovú náročnosť tejto časti. Je na organizátoroch príslušného kola, ktoré druhy a aké doplňujúce otázky vyberú pre identifikáciu a ústnu časť. Kritéria hodnotenia: Identifikácia druhov Za každý správny slovenský názov (rodový a druhový) budú pridelené 3 body (1,5 a 1,5) a za vedecký názov (rodový a druhový) 2 body (1 a 1). Test Test sa hodnotí podľa autorského riešenia, ktorý sa centrálne distribuuje spolu s testom k organizátorom okresných a krajských kôl. Praktická časť V zbierke herbári sa bude hodnotiť správnosť a hodnovernosť, estetické prevedenie údajov v celkovom hodnotení maximálne 2,5 bodu za každý druh (1b za správnu identifikáciu; 1,5b za správnu etiketu obsahujúcu názov druhu, zaradenie do čeľade, čas a miesto nálezu a autor záznamu). Pri školskom a okresnom kole sa miesto herbárových položiek uznávajú aj kresby rastlín. Pri krajskom a celoštátnom kole sa uznáva aj maximálne päť druhov doložených fotografiou. Celkový počet hodnotených druhov je 10 t. j. maximálny počet za zbierku z predpísaných druhov je 25 bodov. V krajskom a celoštátnom kole bude za zmapovanie a doplňujúce údaje o vybraných druhoch pridelených maximálne 2,5 bodu (0.5 boda za záznam v mape a po bode za jedno pozorovanie) za každý predpísaný druh t. j. spolu max. 25 bodov. Ústna časť Za každý správny slovenský názov (rodový a druhový) budú pridelené 2 body, za vedecký názov (rodový a druhový) 1 bod a za každú otázku maximálne 2 body, teda celkovo za každý druh + otázka 5 bodov. 5

6 Súborná tabuľka maximálnych bodových ziskov kolo identifikácia praktická test druhov časť ústna časť spolu školské okresné krajské celoštátne Odporúčaná literatúra: Aichele D., Golte-Bechtleová, 1996: Čo to tu kvitne? Kvitnúce rastliny strednej Európy vo voľnej prírode. Edícia Sprievodca prírodou, Ikar, Bratislava. Altmann H., 1998: Jedovaté rastliny a živočíchy okolo nás. Slovo, Ivanka pri Dunaji Baloun J., Jahodář L., Leifertová I., Štípek S., 1989: Rostliny spůsobujíci otravy a alergie. Aviceum, Praha. Banfi E., Consolinová F., 2001: Stromy v záhradách, v parkoch a vo voľnej prírode. Ikar, Bratislava. Bolliger M. a kol., 1999: Kry. Edícia Sprievodca prírodou, Ikar, Bratislava. Čihař J. a kol., 1978: Příroda ČSSR. Práce, Praha. Eisenreich W., Eisenreich D., 1966:Turistický sprievodca prírodou do vrecka. Príroda Bratislava. Hantabálová I. a kol., 1997: Prírodopis pre 5. ročník základných škôl. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava. /P5/ Kolektív, 2000: Naša príroda. Živočíchy a rastliny strednej Európy. Vydal Reader s Digest Výber, Bratislava. Kramer B.P., 1995: Stromy. Edícia Sprievodca prírodou, Ikar, Bratislava. Krejča J. (ed.), 1978: Z našej prírody rastliny, horniny, minerály, skameneliny. Príroda, Bratislava (nové vydanie z roku 1993 má titul Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín ). /ZNP/ Kresánek J., Krejča J., 1977: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Osveta, Martin. Kvasničková D., Jeník J., Pecina P., Froněk J., Cais J., Eliáš P., 1977: Biológia 1 pre 1. ročník osemročných gymnázií. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava. /B1/ Lhotská M., Krippelová T., Ciganová K., 1987: Ako sa rozmnožujú a rozširujú rastliny. Obzor, Bratislava. Májovský J., Krejča J., 1976: Rastliny lesov 1. Obzor, Bratislava. Májovský J., Krejča J., 1978: Rastliny lesov 2. Obzor, Bratislava. Macků J., Krejča J., 1988: Atlas liečivých rastlín. Veda, Bratislava. Magic D., Bosáčková E., Krejča J., Ušák O., 1978: Atlas chránených rastlín. Obzor, Bratislava. /ACHR/ Marhold K., Hindák F., 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, SAV, Bratislava. Martišová M. a kol., 1990: Kvety moja záľuba, Obzor, Bratislava. /KMZ/ Martinovský J. a kol., 1987: Kľúč na určovanie rastlín. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava. Pagan J., Randuška D., 1987: Atlas drevín 1. Obzor, Bratislava /AD1/ Pagan J., Randuška D., 1988: Atlas drevín 2, Obzor, Bratislava. /AD2/ Pamukov D., Achtardžiev Ch., 1986: Prírodná lekáreň. Príroda, Bratislava. 6

7 Pullman Ľ., Vanek G., 1966: Atlas burín a ich ničenie. SVLP, Bratislava. Randuška D., Šomšák L., Háberová I., 1983: Farebný atlas rastlín. Obzor, Bratislava. Thursová L. a kol., 1963: Malý atlas liečivých rastlín. Osveta, Bratislava. /MALR/ Viceníková A. (ed.), 2004: Svet lesov príručka pre učiteľov základných škôl. Daphne Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 306 s. Odbornosť ZOOLÓGIA Obsahové zameranie: Živočíchy našich lesov Príprava na súťaž: Účastníci súťaže sa naučia poznať 50 predpísaných druhov živočíchov. Bude sa od nich vyžadovať znalosť slovenského a vedeckého názvu, systematické zaradenie, poznatky o stanovišti (biotope), potrave, rozmnožovaní, starostlivosti o potomstvo, spôsobe zimovania a ochrany predpísaného druhu (či je chránený, príčiny a stupeň ohrozenia, ochranné opatrenia). V praktickej časti súťaže sa účastníci naučia pozorovať, mapovať a zdokumentovať zbierkou 10 vybraných druhov vybraného typu lesa (listnatý, ihličnatý alebo zmiešaný) Zbierky a pozorovania nemusia byť založené na predpísaných druhoch, dôraz sa však bude klásť na to, aby boli všetky zdokumentované druhy z jedného typu biotopu podľa príslušného tematického zamerania. Súťažiaci si zakladá zbierku, pričom môže ísť o sadrové odliatky alebo nákresy otlačkov stôp vtákov a cicavcov, nákresy letových siluet vtákov, zvlečky hmyzu, prázdne kukly, schránky potočníkov, ulity/lastúry mäkkýšov, vlastné fotografie živočíchov a ich obydlí, nahrávky zvukových prejavov a pod. Treba sa pokiaľ možno vyhnúť zbieraniu a usmrcovaniu živých živočíchov (drobných bezstavovcov) a zbieraniu zvyškov tiel (aj perá vtákov) chránených živočíchov. Ku každému exponátu musia byť predložené aj údaje: 1. slovenský alebo vedecký názov živočícha (mnohé bezstavovce nemajú slovenský názov; nepredpísané bezstavovce stačí identifikovať do úrovne rodu!) 2. vývinové štádium 3. dátum a miesto nálezu 4. meno zberateľa/pozorovateľa V krajskom a celoštátnom kole sa bude okrem zbierky vyžadovať aj mapka okolia (nie celého kraja alebo okresu) so skúmaným biotopom, v ktorej súťažiaci zakreslia miesta výskytu 10 druhov. Môžu byť zmapované aj iné druhy ako vybrané pre zbierku, ale vybrané druhy musia spĺňať požiadavku na biotopy príslušného tematického zamerania. O mapovaných druhoch získajú súťažiaci čo najviac doplňujúcich údajov (minimálne 2) založených na vlastných pozorovaniach napr. o počtoch jedincov, dobe výskytu, dobe rozmnožovania, potrave, hniezdení, živných rastlinách, ťahu vtákov a pod. Výsledky mapovania predloží súťažiaci v správe z pozorovania a mapovania živočíchov, ktorá by mala obsahovať: stručný úvod stručný popis metód (napr. použitý fotoaparát, ďalekohľad, spôsob odlievania stôp...) mapu so zakresleným výskytom druhov + legenda k mape (popis a vysvetlenie symbolov) vlastné pozorovania k vybraným druhom (napr. v deň D som pozoroval 4 húsenice druhu Z na rastline Y; v deň E som našiel 2 kukly druhu Z a v deň F dospelých motýľov, ktorý sa 7

8 párili za slnečného počasia a pod.) Každý údaj musí obsahovať miesto, dátum a meno pozorovateľa! poďakovanie (učiteľovi, rodičom a pod.) použitú literatúru (napr. použitú pri identifikácii živočíchov). Na titulnej strane správy a zbierky má byť uvedené: 1. názov ( Správa z pozorovania a mapovania živočíchov alebo Zbierka k zdokumentovaniu výskytu živočíchov ) 2. meno súťažiaceho 3. názov a adresa školy 4. pripravoval na súťaž (učiteľ, vedúci krúžku, rodič...) 5. BiO kategória E odbornosť a ročník súťaže Odporúčame súťažiacim začať s mapovaním (a to i napriek tomu, že sa mapovanie vyžaduje až od krajského kola) a zbieraním pobytových stôp už v zime, keď je táto činnosť v prípade mnohých druhov značne uľahčená. Súťažiaci môže predložiť aj väčšiu zbierku a elaborát z pozorovania väčšieho počtu druhov. V takom prípade musí označiť 10 súťažných druhov. Upozornenie: 1. Pri zakladaní zbierky treba rešpektovať platnú legislatívu týkajúcu sa ochrany prírody aktuálny zoznam chránených živočíchov nájdete v Zbierke zákonov č. 24/2003 ( Zbieranie častí chránených živočíchov (aj pier vtákov) je zakázané! 2. V praktickej časti súťaže má súťažiaci preukázať schopnosť samostatnej výskumnej práce v teréne. Preto nebudú akceptované poľovnícke a rybárske trofeje, údaje získané z literatúry, od členov rybárskeho zväzu a podobne. Priebeh: Identifikácia druhov účastníci identifikujú predložené exponáty či vyobrazenia rastlín (obrázkové predlohy, preparáty, diapozitívy, veľkoplošné video) a značia do súťažných hárkov ich slovenské a vedecké názvy. Počet druhov predložených súťažiacim na jednotlivých kolách je 15, 15, 15 a 20. Test súťažiaci budú preverení z ďalších poznatkov o vybraných druhoch (viď príprava na súťaž). Pri tvorbe testu pre školské kolo sa bude vychádzať prevažne z metodických listov pre daný ročník (viď tiež odporúčaná literatúra). Asi tretinu rozsahu testu by mali tvoriť všeobecné otázky z učiva biológie základných škôl pre príslušnú odbornosť. Test môže obsahovať otázky typu zakrúžkujte A, B, C, ale aj otázky, ktoré budú nútiť súťažiacich uvažovať, doplňovať údaje do textu, voliť viac správnych možností a pod. Počet testových otázok nie je pre jednotlivé kolá daný, za to je určený maximálny počet bodov pre test v jednotlivých kolách (viď tabuľku max. bodových ziskov). Doba riešenia testu (vo všetkých kolách) by nemala prekročiť 60 minút. Praktická časť súťažiaci predložia v každom kole zbierku, v ktorej zdokumentovali 10 druhov živočíchov, v krajskom a celoštátnom kole aj správu z pozorovania a mapovania živočíchov. Táto časť by sa mala až po krajské kolo vrátane chápať ako povinná podmienka pre účasť na súťaži a väčšina účastníkov by mala (v závislosti na celkovej úrovni) po predložení zbierky 10 druhov resp. mapovania a pozorovaní 10 druhov, získať plný počet bodov. Postupujúci by mali byť komisiou upozornení na nedostatky (viď prípravu na súťaž), 8

9 keďže v celoštátnom kole bude praktickej časti venovaná väčšia pozornosť. Ústna časť 10 predložených živočíchov alebo ich pobytových stôp a zvukových záznamov bude určených do druhu pred komisiou. Ku každému z 10 druhov bude položená jedna doplňujúca otázka z nasledovných okruhov spôsob života, biotop, systematické zaradenie, rozmnožovanie, vývin, potravné nároky a ochrana daného druhu. Správna odpoveď by nemala byť dlhšia ako 2 vety, najlepšie však niekoľkoslovná, vzhľadom na časovú náročnosť tejto časti. Je na organizátoroch príslušného kola, ktoré druhy a aké doplňujúce otázky vyberú pre identifikáciu a ústnu časť. Kritériá hodnotenia: Identifikácia druhov Počet druhov predložených súťažiacim na jednotlivých kolách je 15, 15, 15 a 20. Za každý správny slovenský názov (rodový a druhový) budú pridelené 3 body (1,5 a 1,5) a za vedecký názov (rodový a druhový) 2 body (1 a 1). Vzhľadom na nejednotnosť slovenského názvoslovia živočíchov (najmä cicavcov a vtákov) budú súťažiacim uznané aj iné druhové názvy, s ktorými sa možno stretnúť v dostupnej literatúre a ktoré jednoznačne prislúchajú predloženému živočíchovi. Test Počet textových otázok nie je pre jednotlivé kolá daný, za to je určený maximálny počet bodov pre test v jednotlivých kolách (viď tabuľku). Test sa hodnotí podľa autorského riešenia, ktorý sa centrálne distribuuje spolu s testom k organizátorom okresných a krajských kôl. Praktická časť Zbierka: Za každý (max. 10 druhov) správne určený a lokalitnými údajmi označený exponát (slovenské a vedecké meno druhu; u nepredpísaných bezstavovcov iba rodu), vývinové štádium, miesto nálezu, dátum zberu záznamu, meno autora) bude pridelených 2,5 bodu (1,5 bodu za správnu identifikáciu a 1b za správne lokalitné údaje). Menej ako 2,5 bodu sa pridelí, ak pôjde o nesprávne určeného živočícha, alebo ako exponát bude predložený obrázok z publikácie, alebo požadované údaje nebudú úplné, či formálna úroveň bude mimoriadne nízka (nečitateľnosť údajov a pod.). Žiaden bod nebude pridelený, ak ide o poľovnícku či rybársku trofej, preparát chráneného živočícha alebo ak daný živočích nemohol byť zistený na udanej lokalite (hodnovernosť údajov). Maximálny počet za zbierku je 25 bodov. Správa z pozorovania a mapovania živočíchov: Za každý (max. pre 10 druhov) záznam v mape (1,5 b.) a minimálne dva doplňujúce kompletné údaje (obsahujúce stručný popis pozorovaného javu, miesto, dátum a meno pozorovateľa) (1+1 b.) sa pridelí 2,5 bodu za každý druh t. j. spolu maximálne 25 bodov. Maximálne 5 bodov možno strhnúť ak správa či zbierka nezodpovedá po formálnej stránke (viď prírprava na súťaž); napríklad ak v správe chýba popis metód alebo použitá literatúra, alebo nie je označených 10 súťažných druhov vo väčšej zbierke. Hodnotí sa však vždy iba 10 druhov a druhy navyše sa nehodnotia. Ústna časť Za každý správny slovenský názov (rodový a druhový) budú pridelené 2 body, za vedecký názov (rodový a druhový) 1 bod a za každú otázku maximálne 2 body, teda celkovo za každý druh + otázka 5 bodov. 9

10 Súborná tabuľka maximálnych bodových ziskov kolo identifikácia praktická test druhov časť ústna časť spolu školské okresné krajské celoštátne Odporúčaná literatúra: Baruš V. a kol., 1988: Červená kniha 1, Ptáci. Státní zemědělské nakladatelství, Praha. Baruš,V., Oliva, O. 1992: Obojživelníci Fauna ČSFR. Academia, Praha. Bernadovič F.: Netopiere tajomní obyvatelia jaskýň. SSJ, Liptovský Mikuláš. Buchar J., Kůrka A. 2001: Naši pavouci. Academia, Praha. Diesener G., Reichholf J., 1997: Obojživelníky a plazy. Edícia Sprievodca prírodou, Ikar, Bratislava. Felix J, Toman J., Hlísek K., 1987: Přírodou krok za krokem. Artia, Praha. Ferianc, O. 1964: Stavovce Slovenska II. Vtáky I. SAV, Bratislava. Ferianc, O. 1965: Stavovce Slovenska II. Vtáky II. SAV, Bratislava. Feriancová-Masárová Z., Hanák V., 1965: Stavovce Slovenska IV. Cicavce. SAV, Bratislava Hudec, K. a kol. 1994: Ptáci 1 Fauna ČR a SR. Academia, Praha. Hudec, K. a kol. 1977: Ptáci 2 Fauna ČSSR. Academia, Praha. Hudec, K. a kol. 1983: Ptáci 3/I II Fauna ČSSR. Academia, Praha. Jasič J. a kol. 1984: Entomologický náučný slovník. Príroda, Bratislava. Javorek V. 1978: Kapesní atlas ploštic a křísů. SPN, Praha. Kolektív, 1976: Příroda v ČSSR. Práce, Praha. Kolektív, 1978: Svet živočíšnej ríše. Osveta, Bratislava. Kolektív, 1988: Príroda. Slovensko v obrazoch. Vydavateľstvo Osveta, Martin. Krejča J., Korbel L. 1993: Veľká kniha živočíchov. Príroda, Bratislava. Novák I., Pokorný V. 2003: Atlas motýlů. Paseka, Praha Litomyšl. Oliva, O. a kol. 1968: Stavovce Slovenska I. Ryby, obojživelníky a plazy. SAV, Bratislava. Pelikán, J. 1979: Naši savci. Academia, Praha. Pokorný V. 2002: Atlas brouků. Paseka, Praha Litomyšl. Pokorný V., Šifner F. 2004: Atlas hmyzu. Paseka, Praha Litomyšl Reichholf J., Wendler F. 1996: Cicavce. Edícia Sprievodca prírodou. Ikar, Bratislava. Reichholfová-Riehmová H., Kühbanderová R., Wendler F. 1997: Hmyz s dodatkom o pavúkoch, edícia Sprievodca prírodou. Ikar, Bratislava. Reichholfová-Riehmová H.1996: Motýle, edícia Sprievodca prírodou. Ikar, Bratislava. Sauer F. 1995: Vtáky lesov, lúk a polí. Edícia Sprievodca prírodou. Ikar, Bratislava. Sládek, J., Mošanský, A. 1985: Cicavce okolo nás. Osveta, Martin. Stichmann W., Kretzschmar E. 1998: Nový sprievodca živočíšnou ríšou. Slovo, Bratislava. Zahradník J. 1987: Blanokřídlí. Artia, Praha. 10

11 Odbornosť G E O L Ó G I A Obsahové zameranie: Vulkanizmus Príprava na súťaž: Účastníci súťaže majú poznať 26 druhov minerálov a 24 druhov hornín. Očakáva sa od nich, že zvládnu zásady určovania podľa učebnice alebo podľa kľúča a tento postup dokážu vysvetliť. Od súťažiacich sa bude vyžadovať znalosť názvu minerálu, jeho systematické zaradenie, u vybraných minerálov chemický vzorec a uvedenie 2 najvýznamnejších výskytov na Slovensku. U horniny sa vyžaduje znalosť názvu, systematické zaradenie, názov geologického pásma a oblasti najčastejšieho výskytu. V prípade nedostupnosti vzoriek, je možné poznávať prírodniny aj z obrázkov. V rámci zamerania súťaže na vulkanizmus budú sa od súťažiacich vyžadovať vedomosti získané z metodických listov pre školský rok 2007/2008, z učebnice prírodopisu pre 8. ročník, ako aj z odporúčanej literatúry. Súťažiaci budú odpovedať na otázky z tématických okruhov: čo je vulkanizmus, sopečná činnosť, vzťah vulkanizmu k magmatizmu, základné rozdelenie vyvretých hornín hlbinné, podpovrchové a výlevné (ich zloženie, vlastnosti, minerály, použitie a výskyt na Slovensku). Sopky (efuzívne a explozívne) opísať stavbu sopky, produkty vulkanizmu typy vulkanických telies, typy láv, sopečnú aktivitu a sprievodné javy sopečnej činnosti (plyny, horúce pramene, gejzíry), prejavy vulkanizmu na Slovensku a ich vekové zaradenie (prvohory, druhohory, treťohory a štvrtohory). Nepovinnou časťou z metodických listov sú zaujímavosti o sopkách vulkanizmus v slnečnej sústave. Každý súťažiaci (pre všetky kolá súťaže) zozbiera 5 vzoriek (minerály, horniny alebo skameneliny podľa možností) z okolia svojho bydliska alebo iného miesta na Slovensku (nie z obkladov budov a pod.), ktoré na súťaži predloží formou vzorkovnice. Okrem toho sa žiaci naučia dokumentovať geologický odkryv. Každý súťažiaci zdokumentuje vo svojom okolí jeden odkryv a zistené údaje uvedené v písomnom zázname predloží na súťaži (maximálny rozsah 2 strany formátu A4 vrátane nákresov a máp). Dokumentácia má obsahovať: Na titulnej strane dokumentácie geologického odkryvu má byť uvedené: 1. názov: Dokumentácia geologického odkryvu 2. meno súťažiaceho 3. názov a adresa školy 4. pripravoval na súťaž (učiteľ, vedúci krúžku, rodič...) 5. BiO, kategória E odbornosť a ročník súťaže Vlastná správa z dokumentácie odkryvu má obsahovať: 1. názov lokality, 2. polohu (napr. 250 m severne od obce Barnovice a 100 m južne od kóty 456 Horný vrch), 3. nadmorskú výšku (odčítané z mapy), 4. druh odkryvu (napr. zárez železnice, prirodzený odkryv, kameňolom), 5. rozmery odkryvu (pri väčších odkryvoch odhadom), 6. schematický náčrt odkryvu alebo jeho fotografia spolu s dátumom ich vyhotovenia v teréne, 7. kópiu výrezu mapy s označením miesta dokumentovaného odkryvu (vlepiť do záznamu a uviesť mierku použitej mapy), 8. zoznam nájdených minerálov, hornín a skamenelín (podľa možností), 9. praktický význam odkryvu (v prípade jeho využívania, pokiaľ nemá využitie aj túto 11

12 informáciu treba v správe uviesť). Okrem vyššie uvedených údajov môže súťažiaci uviesť do záznamu aj ďalšie informácie o dokumentovanom odkryve, ktoré získal vlastným pozorovaním. K záznamu súťažiaci priložia 3 odobraté vzorky. Vyšší počet vzoriek sa pri hodnotení nezohľadňuje. Každá vzorka má mať uvedený správny názov, názov lokality a bližšiu lokalizáciu odberu vzorky v rámci odkryvu. Z dôvodu bezpečnosti žiadame, aby bola pri dokumentácii odkryvu v teréne prítomná dospelá osoba! V krajskom a celoštátnom kole sa bude od súťažiacich vyžadovať aj identifikácia prírodnín, s vysvetlením postupu pri určovaní, ako aj schopnosť v stanovenom časovom limite zaznačiť do obrysovej mapy Slovenska 1 významnú lokalitu výskytu pri mineráloch a 1 významné pohorie, príp. ložisko pri horninách. Komisia položí súťažiacim aj ústnu otázku. Je na organizátoroch príslušného kola, ktoré prírodniny a aké doplňujúce otázky budú vybrané pre ústnu časť. Odporúčame v tomto ročníku súťaže časť otázok zamerať na vulkanizmus a jeho najvýznamnejšie prejavy a produkty v príslušnom kraji a ich zaznačovanie do obrysovej mapy Slovenska. Otázky majú byť formulované tak, aby na ne mohli súťažiaci odpovedať čo najstručnejšie. Priebeh súťaže: Identifikácia druhov súťažiaci identifikujú predložené vzorky prírodnín a zistené údaje vpíšu do hárkov. Pre minerály to bude názov, systematické zaradenie, chemický vzorec pri mineráloch: grafit, síra, galenit, sfalerit, rumelka, pyrit, chalkopyrit, tetraedrit, antimonit, halit, hematit, magnetit, kremeň, opál, kalcit, aragonit, magnezit, siderit, baryt a sadrovec a pre každý minerál 2 najvýznamnejšie náleziská. Pri horninách sa bude vyžadovať názov, systematické zaradenie, geologické pásmo a 2 pohoria, kde sa hornina najčastejšie vyskytuje. Ako pomôcku pri určovaní si každý súťažiaci môže priniesť lupu. Na niektoré identifikačné vlastnosti minerálov (reakcia so zriedenou HCl, farba vrypu, relatívna tvrdosť) je možné opýtať sa dozoru. V jednotlivých kolách (školské, okresné, krajské, celoštátne) budú účastníci súťaže určovať po 7, 10, 13 a 16 ks minerálov a po 5, 6, 7 a 8 ks hornín. Test súťažiaci budú preverení z ďalších poznatkov o predpísaných druhoch. Pri tvorbe testu sa bude vychádzať prevažne z metodických listov pre daný ročník (viď. príprava na súťaž). Tretinu rozsahu testu budú tvoriť otázky všeobecného charakteru v rozsahu učiva prírodopisu (geológia). Dve tretiny otázok budú zamerané na vulkanizmus. Test môže obsahovať otázky typu zakrúžkujte A, B, C, ale aj otázky, ktoré budú nútiť súťažiacich uvažovať, doplňovať údaje do textu, voliť viac správnych možností a pod. Počet testových otázok nie je pre jednotlivé kolá daný, stanovený je len maximálny počet bodov pre test v jednotlivých kolách (viď tabuľka). Praktická časť súťažiaci predložia na súťaži vzorkovnicu 5 vzoriek (minerály, horniny alebo skameneliny), ktoré zozbierali z okolia svojho bydliska alebo iného miesta na Slovensku. Vzorky musia byť označené etiketou s uvedeným správnym názvom, náleziskom, menom nálezcu vzorky a dátumom jej odberu. Súťažiaci bude vedieť jednotlivé vzorky popísať. Súťažiaci predložia správu o dokumentácii geologického odkryvu (viď. príprava na súťaž), doplnené o 3 odobraté vzorky z tohto odkryvu. Každá vzorka musí mať uvedený správny názov, názov lokality a bližšiu lokalizáciu odberu vzorky v rámci odkryvu. Na krajskom a celoštátnom kole komisia položí súťažiacim aj doplňujúce otázky týkajúce sa zbierky prírodnín alebo dokumentácie odkryvu. 12

13 Ústna časť len na krajskom a celoštátnom kole súťažiaci bude identifikovať predložené prírodniny, vysvetlí postup pri ich identifikácii a v stanovenom časovom limite zaznačí do obrysovej mapy Slovenska ich 1 významnú lokalitu výskytu pri mineráloch a 1 významné pohorie, príp. ložisko pri horninách. Na krajskom kole bude súťažiaci identifikovať a zaznačovať do mapy 5 a na celoštátnom kole 7 prírodnín. V obidvoch kolách odpovie na 2 doplňujúce otázky komisie, viažuce sa k predloženým prírodninám alebo ich výskytom. Kritériá hodnotenia. Identifikácia druhov Pre minerály to bude názov (1 b.), systematické zaradenie (1b). a chemický vzorec pri mineráloch: grafit, síra, galenit, sfalerit, rumelka, pyrit, chalkopyrit, tetraedrit, antimonit, halit, hematit, magnetit, kremeň, opál, kalcit, aragonit, magnezit, siderit, baryt a sadrovec (1 b.) a pre každý minerál 2 najvýznamnejšie náleziská (2 x 1 b.). Pri horninách sa bude vyžadovať názov (1 b.), systematické zaradenie (1 b.), geologické pásmo (1 b.) a 2 pohoria, kde sa hornina najčastejšie vyskytuje (2 x 1 b.). Maximálny možný počet bodov pre jednotlivé kolá uvádza tabuľka. Test hodnotí sa podľa autorského riešenia, ktoré je distribuované centrálne spolu s testom k organizátorom jednotlivých kôl. Stanovený je len maximálny počet bodov pre test v jednotlivých kolách (viď tabuľka), teda nie počet otázok. Praktická časť súťažiaci za každú z 5 predložených vzoriek môže získať 3 body, teda celkovo za zbierku 15 bodov. Za správne zdokumentovaný odkryv (9b.) a 3 vzorky (6b.) možno získať spolu 15 bodov. V krajskom a celoštátnom kole komisia položí súťažiacim aj doplňujúce otázky týkajúce sa zbierky prírodnín alebo dokumentácie odkryvu. Za správne odpovede možno získať spolu 10 bodov. Celkový počet bodov za praktickú časť pre jednotlivé kolá viď tabuľka. Ústna časť Za každú správnu identifikáciu prírodniny budú pridelené 2 body, za vysvetlenie postupu identifikácie 1bod, za správne zaznačenie lokality výskytu do obrysovej mapy Slovenska 2 body a za 1 doplňujúcu otázku 2,5 bodu. Na krajskom kole súťažiaci môžu získať 30 bodov a celoštátnom 40 bodov. Súborná tabuľka maximálnych bodových ziskov: kolo identifikácia praktická test druhov časť ústna časť spolu školské okresné krajské celoštátne

14 Odporúčaná literatúra: Bauer J., Tvrz F., 1985: Minerály, horniny a drahé kamene. Príroda, Bratislava. Bozalková I., Galvánek J., Slivka D., 1979: Ochrana neživej prírody Slovenska. Učebné pomôcky, Banská Bystrica. Ďuďa R., Slivka D., : Minerály Slovenska I. a II. Učebné pomôcky, Banská Bystrica. Herčko I., 1984: Minerály Slovenska. Osveta, Martin. Hovorka D. 1990: Sopky. Vznik, produkty, dôsledky. Veda, Vyd. SAV, Bratislava, 156 s. Němec F., 1987: Kľúč na určovanie nerastov a hornín. SPN, Bratislava. Pellant Ch., 1994: Horniny a minerály. Osveta, Martin. Učebnica Prírodopis pre 8. ročník ZŠ. Internetové stránky: Autori: Ing. Ladislav Roller, PhD. (zoológia), Mgr. Vladimír Hutár (botanika), Ing. Zuzana Krempaská (geológia) Zostavili: Ing. Ladislav Roller, PhD., Mgr. Roman Lehotský Vydal: Iuventa, Bratislava