edícia: BYSTRÍK
Asociácia špeciálnych pedagógov škôl a poradní odporúča publikáciu ako vhodný podporný materiál, ktorý sa uplatní pri automatizácii a utvrdzovaní predpísaného učiva. Bystríkova pomôcka SLOVENSKÝ JAZYK bude prínosom nielen pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale môže pomôcť aj ostatným žiakom.
PRE KOHO JE BYSTRÍKOVA POMÔCKA URČENÁ? Táto pomôcka je určená pre deti s: vývinovými poruchami učenia, poruchami pozornosti a aktivity, narušenou komunikačnou schopnosťou a tiež pre deti s pervazívnymi poruchami. Je špeciálna, pretože s ňou môžu pracovať aj deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Bystríkova pomôcka rastie s dieťaťom počas vzdelávania, obsahuje všetky potrebné informácie od 3. ročníka až po 9. ročník ZŠ. Je však vhodnou pomôckou aj pre žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Využijú ju vo svojej praxi: učitelia pri vzdelávaní žiakov formou školskej integrácie v bežných triedach ZŠ, učitelia v špeciálnych triedach, školskí špeciálni pedagógovia, poradenskí špeciálni pedagógovia, asistenti učiteľa a, samozrejme, aj rodičia.
Milí rodičia, učitelia, kolegovia z poradní, predstavujeme vám pomôcku, ktorá by mala byť súčasťou školského života vašich detí (žiakov, klientov...) od prvého stupňa až po ukončenie ZŠ. Je spracovaná s ukážkami a mala by pomôcť deťom, aby časom dokázali pracovať aj samostatne. Spolu s Bystríkom bystro pochopia, vyhľadajú a osvoja si aktuálne gramatické pravidlá slovenského jazyka podľa jednotlivých ročníkov. Pomôže tiež pri opakovaní a príprave na celoslovenské testovanie žiakov ZŠ. Od podobných publikácií sa líši v tom, že je vytvorená pre žiakov, u ktorých boli diagnostikované oslabenia v čiastkových funkciách a potrebujú pomoc šitú na mieru. Pomôcka vznikla na podnet učiteľov a rodičov a zo vzájomnej spolupráce poradenského a školského špeciálneho pedagóga. Eva Gelányiová Ivana Drangová O AUTORKÁCH PaedDr. Eva Gelányiová Špeciálna pedagogička, ktorá sa už 32 rokov venuje deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Študovala na Univerzite Komenského v Bratislave, pôsobila v Špeciálnej základnej škole internátnej v Leviciach, vzdelávala deti s autizmom, prednášala na vysokej škole a absolvovala desiatky kurzov a seminárov. Členka Asociácie špeciálnych škôl a poradní. Spoluautorka učebnice Slovenský jazyk a Pracovný zošit pre 4. ročník ŠZŠ (2006), spoluriešiteľka Vzdelávacieho
programu pre žiakov s vývinovými poruchami učenia (2009), autorka didaktickej postrehovej hry BYSTRÍK (2016), lektorka akreditovaného programu pre učiteľov Špecifické vývinové poruchy učenia... Od roku 2005 až po súčasnosť je zriaďovateľkou a riaditeľkou Súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva v Leviciach. Žije s manželom v Leviciach. Mgr. Ivana Drangová Školská špeciálna pedagogička. Pôsobila v SCŠPP v Leviciach, neskôr v materskej škole. Odroku 2014 pracuje v Základnej škole v Leviciach. Absolvovala kurzy: Senzorická integrácia, Hodnotenie neuromotorickej zrelosti pre učenie (INPP) a Tréning fonematického uvedomovania podľa Eľkonina. Žije neďaleko Levíc s manželom a dvomi deťmi.
OBSAH Abeceda... 7 Hláska a písmeno... 8 Rozdelenie hlások... 9 Rozlišovacie znamienka... 9 Pravopis i/y... 10 Vybrané slová... 12 Spodobovanie... 16 Písanie veľkých začiatočných písmen... 17 Tvorenie slov... 18 Vety podľa obsahu a melódia viet... 20 Slovné druhy... 21 Podstatné mená... 22 Prídavné mená... 27 Zámená... 30 Číslovky... 34 Slovesá... 37 Príslovky... 41 Predložky... 42 Spojky... 44 Častice... 45 Citoslovcia... 45 Vetné členy... 46 Veta a súvetie... 50 Sklady... 53 Jazykový štýl... 54 Slohový postup a slohový útvar... 54 Literárne druhy a žánre... 55 Básnické prostriedky... 55 Rým... 56 Opakovanie s Bystríkom... 58 Abecedný zoznam skratiek a značiek...77
ROZDELENIE HLÁSOK Hlásky delíme na 3 skupiny: samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky. HLÁSKY samohlásky spoluhlásky dvojhlásky krátke a, ä, e, i, y, o, u dlhé á, é, í, ý, ó, ú tvrdé h, ch, k, g, d, t, n, l mäkké č, dž, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ obojaké b, m, p, r, s, v, z, f ia, ie, iu, ô ROZLIŠOVACIE ZNAMIENKA Rozlišovacie znamienka sú: dĺžeň ( ), dve bodky ( ), mäkčeň ( ), vokáň ( ). Slová sa skladajú zo slabík. Môžu byť jednoslabičné alebo viacslabičné. Veta sa skladá zo slov. Veta môže byť: oznamovacia píšeme za ňou bodku (.), opytovacia píšeme za ňou otáznik (?), rozkazovacia, želacia alebo zvolacia píšeme za ňou výkričník (!). Tykáme kamarátom alebo dospelým, ktorých dobre poznáme a dovolia nám to. Vykáme dospelým, ktorých nepoznáme alebo nám nedovolia tykať im. POZOR! Správne vykanie: Teta, ako ste sa dnes mali? Čo ste robili? Kedy ste sa vrátili? (Nie mala/robila/vrátila!) ROZDELENIE HLÁSOK A ZNAMIENKA 9
Po mäkkých spoluhláskach píšeme i, í. Výnimky, keď po mäkkej spoluhláske C píšeme y: C Cyril, Cyprián, Cyprus, bicykel, motocykel, cyklistika, cylinder, cyklus, recyklovať, cysta, cytoplazma, cynik, cyklón, cyankáli Slová, v ktorých po tvrdej spoluhláske L píšeme y: L lyko, lysý, lýtko, lyže, lyžica, mlyn, plyn, plytký, plynúť, vzlykať, zlyhať, blýskať sa, blyšťať sa, plyš, vplyv, ovplyvniť, splývať, slýchať, pomaly, lýra, lyrika, lýceum, oplývať Ahoj! Mám pre teba dobrý tip na kvalitný typ bicykla. Nevzlykaj, že si zlyhal. Usilovnosťou ovplyvníš budúcu známku, blýska sa na lepší výsledok. PRAVOPIS I/Y 11
TVORENIE SLOV Tvorenie slov odvodzovaním Odvodzovanie je spôsob tvorenia nových slov pomocou predpôn a prípon. Pri odvodzovaní sa k slovnému základu pripája: predpona (za-školiť), prípona (škol-ník), predpona aj prípona (pred-škol-ský). Slovo, od ktorého možno odvodiť nové slovo, sa nazýva základové slovo: učiť, dedo. Odvodené slovo sa skladá z dvoch častí: 1. slovotvorná predpona + slovotvorný základ: na-učiť, pra-dedo, 2. slovotvorný základ + slovotvorná prípona: ded-ko, učit-eľ. Slovotvorný základ je časť slova, ktorá ostane po odtrhnutí slovotvornej predpony a prípony: pra-ded-ko. V slovotvornom základe niekedy dochádza k zmene hlásky na inú hlásku: ruka rúčka. Slovotvorná prípona je tá časť odvodeného slova, ktorá stojí za slovotvorným základom a tento základ významovo obmieňa: dedin-ka, vež-ička. Slovotvorná predpona je časť odvodeného slova, ktorá stojí pred slovotvorným základom a významovo ho mení: pri-letieť, od-letieť. Predponami sa najčastejšie tvoria slovesá. Podstatné mená tvoríme najčastejšie pomocou slovotvornej prípony. Zdrobneniny a zjemňujúce slová tvoríme pomocou slovotvorných prípon -ík/-ik; -ček; -ek; -ok; -ka; -ička; -očka/ ôčka; -ienka; -ko; -íčko; -iatko/-atko: chrobáčik, lienočka. Zveličujúce slová tvoríme pomocou prípony -isko: chlapisko, psisko. 18 TVORENIE SLOV
VETY PODĽA OBSAHU A MELÓDIA VIET 1. Oznamovacie vety majú klesavú melódiu. Na konci píšeme bodku. Dnes je naozaj krásny deň. Veľmi rád čítam knihy. 2. Rozkazovacie vety majú klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. Okamžite mi podaj pero! Vyhoď smeti! 3. Želacie vety majú klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. Dobrý deň! Nech sa ti splnia všetky sny! 4. Opytovacie vety dopĺňacie majú klesavú melódiu. Na konci píšeme otáznik. Na otázky odpovedáme celou vetou alebo číslom. Kto príde na návštevu? Prečo sa musíme učiť? 5. Opytovacie vety zisťovacie majú stúpavú melódiu. Na konci píšeme otáznik. Na otázky odpovedáme áno/ nie. Čítaš rád knihy? Prídeš na návštevu? 6. Zvolacie vety. Na konci píšeme výkričník.všetky vety môžu mať formu zvolania. Za vetou napíš výkričník! Len zisťovacie opytovacie vety majú stúpavú melódiu. Odpovedáme na ne: áno/nie. Rozumieš?? 20 VETY PODĽA OBSAHU A MELÓDIA VIET
PRÍSLOVKY Sú slová, ktorými vyjadrujeme kde, kedy, ako a prečo sa niečo stalo. Ak sa tvoria od akostných prídavných mien, možno ich stupňovať: rýchlo rýchlejšie najrýchlejšie, bezočivo bezočivejšie najbezočivejšie. Príslovky tvoríme príponou -e: mocne, odvážne, nečakane, príjemne; -o: dávno, rovno, bohato, kyslo, triezvo; a -y: vedecky, bratsky, priateľsky (pozor, táto prípona je krátka). Rozdelenie: Miesta Kde? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ? ďaleko, hore, domov Času Kedy? Odkedy? Dokiaľ? minule, teraz, navždy, včera Spôsobu Ako? silno, ľahko, citovo, nahlas Príčiny Prečo? Načo? úmyselne, bezdôvodne, náhodou, omylom, zámerne POZOR! Príslovky okolo, mimo, dolu, vedľa... môžu fungovať aj ako predložky: Vyšiel hore (príslovka). Vyšiel hore schodmi (predložka). Úmyselne som sa včera doma nahlas učil, aby som si učivo o príslovkách určite zapamätal správne. PRÍSLOVKY 41
PRIRAĎOVACIE SÚVETIE Zlučovacie Stupňovacie Odporovacie Vylučovacie spojenie dvoch rovnocenných viet spojky: a, i, aj, ani, tu tu, vše vše, jednak jednak, najprv potom Syn sa pritiahne k matke a zahľadí sa jej do očí. spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta je významovo dôležitejšia ako prvá spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen ale aj Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, ba sa aj usmial. spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta významovo odporuje prvej spojky: ale, no, lež, a, avšak, predsa, jednako Bol tu dnes ráno, ale nenechal žiadny odkaz. spojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsah prvej vety, alebo obsah druhej vety spojky: buď, alebo, či, buď buď, buď alebo, alebo alebo Buď to urobíš načas, alebo dám prácu inému. Buď si dnes prečítam knihu, alebo si prerátam pár príkladov. PRIRAĎOVACIE SÚVETIE 51
LITERÁRNE DRUHY A ŽÁNRE Druh Lyrika Epika Dráma Žáner óda, sonet, báseň, elégia... bájka, poviedka, román, povesť, rozprávka, epos, balada, novela... tragédia, komédia, činohra... BÁSNICKÉ PROSTRIEDKY Epiteton básnický prívlastok, ktorým básnik zdôrazňuje niektorú vlastnosť osoby, predmetu alebo javu (iskrivé hviezdy). Matafora pomenovanie (veci, vlastnosti alebo deja pomocou inej veci, vlastnosti alebo deja) na základe vonkajšej podobnosti (slnce zhasína). Metonymia pomenovanie (veci, vlastnosti alebo deja pomocou inej veci, vlastnosti alebo deja) na základe vnútornej podobnosti (číta Heviera). Personifikácia zosobnenie, prenášanie ľudských vlastností na neživé veci alebo zvieratá na základe ich vonkajšej podobnosti (potôčik spieva). Epizeuxa opakovanie slova alebo výrazu (nedaj, nedaj sa oklamať). Prirovnanie porovnanie dvoch podobných vecí, vlastností, javov (vánok ako nežné pohladenie). Protiklad vyjadrenie odlišnosti, rozdielu (Múdrym ide o poznanie. No a hlúpym? O uznanie.). Zdrobnenina vyjadruje nežný cit, zjemňuje význam (lásočka). Básnická otázka opytovacia veta, na ktorú autor nečaká odpoveď (A čo je mladosť?). LITERATÚRA 55
103. SLOVESÁ plnovýznamové ohybné slová, pomenúvajú činnosť, stav, dej. 104. Pomocné slovesá neplnovýznamové: môcť, musieť, chcieť, smieť, mať, dať, začať, začínať, prestať, prestavať, ostať, zostať, ísť, stať sa, byť (som, si, je, sme, ste, sú, boli, budem, budeš...). 105. Činnostné slovesá vyjadrujú činnosť: píše, kreslím, cestujú, varíme, učím sa, odniesol, polieva. 106. Stavové slovesá vyjadrujú stav: belie sa, rastie, kvitne, mladne, starne, šedivie, tmavne, uschli, zožltla, vädne, pučať, sfarbiť sa, narodiť sa, zomrieť. 107. Zvratné: darí sa, mračí sa, predstaviť si, blýska sa, báť sa, brieždi sa, všímať si, tváriť sa, trúfať si, obľúbiť si. 108. Nezvratné: vzlietnuť, večerať, darovať, upratať, obliekať, umyť, kúpať, učiť niekoho. 109. Jednoduchý slovesný tvar tvorí ho jedno slovo: napíše, existujú, zdá sa, kreslí si, prečítame, ďakujem. 110. Zložený slovesný tvar skladá sa z dvoch alebo viacerých slov: budem písať, stavil by som sa, rozmýšľal som, prišli by sme, aj 3. osoba v minulom čase: čítal, čítali, písal, písali. 111. Dokonavý vid uzavretý dej: chytí, skočí, zasmiať sa, zasadil, polial, preplávala, prečítala, nakreslila. 112. Nedokonavý vid prebiehajúci, nedokončený dej: chytá, skáče, smiať sa, sadil, lial, plávali, čítaš, kreslí (budúci čas tvoríme pomocou budem + neurčitok: budem spať, budem sadiť, budem plávať). 113. Činný rod: brat kreslí kamión, ocko oberá jablká, deti sa bicyklujú, mamka varí obed, babka pečie koláč. 68 OPAKOVANIE S BYSTRÍKOM