Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici Slovenský hydrometeorologický ústav PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA V OBLASTI RIADENIA KVALITY OVZDUŠIA - ÚZEMIE MESTA BANSKÁ BYSTRICA Bratislava september 2007 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 1
2 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
OBSAH 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA... 5 1.1 Oblasť...5 1.2 Mesto...5 1.3 Meracia stanica...5 2 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE... 6 2.1 Druh zóny...6 2.2 Odhad znečistenej oblasti (km 2 ) a populácie vystavenej znečisteniu...6 2.3 Užitočné klimatické údaje...6 2.4 Zodpovedajúce údaje o topografii...9 2.5 Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne...9 3 ZODPOVEDNÉ ORGÁNY A ORGANIZÁCIE... 10 3.1 Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu a realizáciu Programu na zlepšenie kvality ovzdušia...10 4 POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA... 12 4.1 Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (po implementovaní opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia) podľa meracích staníc...12 4.2 Metodika použitá na zhodnotenie...16 5 PÔVOD ZNEČISTENIA... 19 5.1 Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie oblasti...19 5.2 Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí...23 6 ANALÝZA SITUÁCIE... 24 6.1 Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie...24 6.2 Podrobnosti možných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia...31 7 PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA DO 29. NOVEMBRA 1996... 32 7.1 Miestne a regionálne opatrenia...32 7.2 Pozorované účinky týchto opatrení...32 8 PODROBNOSTI O TÝCH MIESTNYCH OPATRENIACH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA PO 29. NOVEMBRI 1996 DO KONCA ROKU 2006... 33 8.1 Zoznam a opis všetkých opatrení a časový rozvrh ich realizácie...33 8.2 Odhadnutie plánovaného a očakávaného zlepšenie kvality ovzdušia, potrebného na dosiahnutie týchto cieľov...34 9 PODROBNOSTI VÝHĽADOVO PLÁNOVANÝCH OPATRENÍ V ČLENENÍ PODĽA ROKOV 2007, 2008, 2009... 35 9.1 Územné plánovanie...35 9.2 Regulácia priemyslu...36 9.3 Riadenie dopravy...37 9.4 Regulácia domácností...37 10 LITERATÚRA... 38 11 PRÍLOHY... 38 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 3
4 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA 1.1 Oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia sa týka katastrálneho územia mesta. 1.2 Mesto Pozri prílohy č. 1 a 2. 1.3 Meracia stanica V oblasti sa nachádza jedna meracia stanica: - Námestie Slobody Tab. 1 Lokalizácia meracej stanice. Názov, Nám. slobody Geografické súradnice zemepisná šírka zemepisná dĺžka Nadmorská výška Okres Kraj Zóna N 48 44'12 E 19 09'30 372 m Banskobystrický Banskobystrický kraj Tab. 2 Charakteristika meracej stanice. Názov Typ stanice Typ oblasti Merané znečisťujúce látky Metóda merania PM 10 Typ prístroja, Nám. slobody pozaďová mestská SO 2, NO-NO 2-Nox, CO, O 3, Pb, Cd, Ni, As, PM 10, benzén TEOM - FDMS Prachomer Thermo TEOM 1400AB FDMS s odberovou hlavou PM 10 Zdroj: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2006 Stanica je umiestnená v centre mesta 100 m od miestnej komunikácie s vysokou intenzitou dopravy, vo vzdialenosti približne 50 m od jedno a dvojpodlažnej sídliskovej zástavby. Nachádza sa v údolnej časti mesta so zhoršenými rozptylovými podmienkami. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 5
2 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE 2.1 Druh zóny Mestská oblasť. 2.2 Odhad znečistenej oblasti (km 2 ) a populácie vystavenej znečisteniu Znečistená oblasť zaberá plochu 103,373 km 2. Populácia vystavená znečisteniu predstavuje 80 730 obyvateľov k 31.12.2006. 2.3 Užitočné klimatické údaje Pre oblasť mesta boli použité meteorologické údaje z meteorologickej stanice, ktorá sa nachádza na Zelenej ulici, reprezentuje svahovité lokality mesta a leží v nadmorskej výške 427 m. Presná poloha stanice je určená zemepisnými súradnicami 48 44 01 z.š., 19 07 01 v.d. Meteorologické údaje za rok 2004 Tab. 3 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok 2004. Tab. 4 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok 2004. MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -4,4 5,6-18,2 3,9-11,5 Január 24,6 74,2 Február 0,2 15,2-14,0 10,1-9,0 Február 13,9 59,0 Marec 3,2 19,5-13,0 12,3-7,7 Marec 24,6 49,8 Apríl 9,9 22,5-1,0 16,4 4,6 Apríl 12,7 48,5 Máj 11,8 22,6 2,0 16,3 6,9 Máj 16,0 81,9 Jún 16,1 26,7 6,7 20,2 12,4 Jún 28,3 145,4 Júl 18,0 30,5 7,3 23,9 13,7 Júl 16,5 69,3 August 17,5 28,5 8,5 21,2 14,4 August 35,2 118,1 September 12,7 26,0 3,0 17,6 8,5 September 15,9 38,5 Október 9,8 19,8-2,2 14,5 3,4 Október 39,6 77,2 November 4,3 18,0-5,0 13,2-2,8 November 12,7 76,6 December -0,9 6,8-10,0 5,5-6,9 December 21,0 64,3 WNW W Početnosti smerov vetra [%] NW NNW N 20 15 10 5 0 NNE NE ENE E Obr. 1 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2004 bol západný až severozápadný (W-NW), početnosť ich výskytu bola 40 % zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 23 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 1 Veterná ružica z meteorologickej stanice za rok 2004. 6 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
priem. rýchlosť vetra (m/s) 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 MS, rok 2004 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 hodina Obr. 2 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici za rok 2004. priem. rychl. prevl. smer 360 320 280 240 200 160 120 80 40 0 smer vetra (deg) Meteorologické údaje za rok 2005 Tab. 5 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok 2005. Tab. 6 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok 2005. MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -1,8 9,5-18,0 4,8-9,7 Január 34,2 69,5 Február -3,8 5,0-17,0 0,9-10,6 Február 22,4 78,6 Marec 0,8 16,5-19,0 9,5-10,7 Marec 9,0 36,9 Apríl 9,8 21,6-3,5 14,9 3,6 Apríl 45,6 97,3 Máj 14,2 31,5-0,5 22,5 4,4 Máj 16,7 49,5 Jún 16,6 28,5 4,3 21,1 10,2 Jún 13,8 24,3 Júl 18,7 32,8 10,5 25,4 13,5 Júl 22,4 86,2 August 16,8 30,0 7,0 21,8 11,8 August 23,4 111,7 September 14,4 27,5 4,6 18,7 10,3 September 8,6 34,3 Október 9,1 23,0-2,0 14,6 2,3 Október 6,2 11,3 November 2,1 14,3-9,5 8,3-5,0 November 28,8 78,3 December -1,4 5,4-10,5 2,9-5,9 December 42,7 176,4 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N 20 15 10 5 0 NNE NE ENE E Obr. 3 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2005 bol západný až severozápadný (W-NW), početnosť ich výskytu bola 41 % zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 20,9 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 3 Veterná ružica z meteorologickej stanice za rok 2005. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 7
priem. rýchlosť vetra (m/s) 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 MS, rok 2005 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 hodina Obr. 4 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici za rok 2005. priem. rychl. prevl. smer 360 320 280 240 200 160 120 80 40 0 smer vetra (deg) Meteorologické údaje za rok 2006 Tab. 7 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok 2006. Tab. 8 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok 2006. MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -5,7 4,4-20,0 2,6-13,3 Január 40,2 67,8 Február -3,0 9,8-17,5 3,8-11,1 Február 12,7 53,3 Marec 1,2 13,0-12,4 7,8-7,3 Marec 14,1 52,9 Apríl 9,9 24,4-2,5 15,9 4,3 Apríl 16,2 50,6 Máj 13,0 25,6 3,2 19,9 8,3 Máj 14,7 93,3 Jún 17,5 31,4 2,5 24,3 9,0 Jún 22,7 65,0 Júl 21,2 33,4 10,7 25,2 17,5 Júl 38,7 56,0 August 16,3 29,2 6,0 22,3 10,8 August 25,3 105,5 September 15,3 25,1 5,0 19,5 12,2 September 1,9 5,0 Október 10,1 22,0-5,5 16,1 0,6 Október 26,3 34,1 November 6,2 13,6-7,0 10,7-2,2 November 10,3 56,0 December 1,2 10,6-10,6 8,8-6,8 December 10,1 18,8 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N 20 15 10 5 0 NNE NE ENE E Obr. 5 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2006 bol západný až severozápadný (W-NW), početnosť ich výskytu bola 40 % zo všetkým meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 22,5 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 5 Veterná ružica z meteorologickej stanice za rok 2006. 8 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
priem. rýchlosť vetra (m/s) 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 MS, rok 2006 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 hodina Obr. 6 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici za rok 2006. priem. rychl. prevl. smer 360 320 280 240 200 160 120 80 40 0 smer vetra (deg) 2.4 Zodpovedajúce údaje o topografii Oblasť sa nachádza v Bystrickom podolí, ktoré je severnou časťou Zvolenskej kotliny zo severu ohraničená Starohorskými vrchmi, zo severovýchodu Horehronským podolím a z juhovýchodu Kremnickými vrchmi. Oblasťou preteká rieka Hron s prevažne pravostrannými prítokmi. Podľa klimatickej klasifikácie patrí lokalita v rámci Slovenska do mierne teplej, vlhkej oblasti s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota je tu 8 C. Prevládajúce prúdenie vzduchu je zo severu a severovýchodu s priemernou rýchlosťou vetra 2,1 m/s s približne 33 % výskytom inverzií v údolných polohách. Na znečistenie ovzdušia má vplyv drevársky priemysel s emisiami prašnosti, ale aj veľký počet lokálnych tepelných zdrojov. Na vysokej úrovni znečistenia v centre mesta má vysoký podiel automobilová doprava. Zdroje znečisťovania ovzdušia sa nachádzajú priamo v oblasti a v jej pomedzí. 2.5 Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne Požadované ciele - PM 10 24 hodinová limitná hodnota 50 µg.m -3 nesmie byť prekročená viac ako 35 krát za rok. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 9
3 ZODPOVEDNÉ ORGÁNY A ORGANIZÁCIE 3.1 Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu a realizáciu Programu na zlepšenie kvality ovzdušia Tab. 9 Zodpovedné orgány štátnej správy a inštitúcie. Orgán, organizácia Meno Fax Telefón E mail Krajský úrad životného prostredia, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 zodpovedná osoba Ing. Ján Žiško, vedúci odboru 048/4306431 zisko@bb.kuzp.sk 048/4230160 kontaktná osoba Ing. Juraj Bolf 048/4306418 bolf@bb.kuzp.sk Obvodný úrad životného prostredia, ul. Skuteckého 19, 974 01 zodpovedná osoba Ing. Jozef Gajdoš, prednosta 048/4712960 gajdos@bb.ouzp.sk 048/4113328 kontaktná osoba Ing. Sabína Demeterová 048/4712954 demeterova@bb.ouzp.sk Mestský úrad, ul. ČSA 26, 975 39 zodpovedná osoba Mgr. Ivan Saktor, primátor 048/4113575 048/4330102 primator@banskabystrica.sk Ing. Beáta Janovcová, janovcova@banskabystrica.s kontaktná osoba 048/4330412 vedúca referátu ŽP k Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17 833 15 Bratislava 37*, Zelená 5, 975 90 ** Ďumbierska 26, 040 00 Košice*** zodpovedná osoba Ing. Cyril Burda* 02/54775670 02/59415 378 cyril.burda@shmu.sk kontaktná osoba RNDr. Terézia Majlingová ** 048/4138689 048/4729681 terezia.majlingova@shmu.sk kontaktná osoba Ing. Tatiana Lehetová*** 055/6320591 055/7961746 tatiana.lehetova@shmu.sk Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Cesta k nemocnici 1 975 56 zodpovedná osoba kontaktná osoba MUDr. Eleonóra Fabiánová, PhD., regionálny hygienik MUDr. Kvetoslava Koppová 048/4142642 048/4144040 ruvzbb@ruvzbb.sk 048/4367748 koppova@ruvzbb.sk Slovenská inšpekcia ŽP, Inšpektorát životného prostredia Odbor inšpekcie ochrany ovzdušia, Partizánska cesta 94, P.O.BOX 307, 974 01 zodpovedná osoba RNDr. Magdaléna Urbánková, vedúca odboru 048/4719676 048/4719660 sizpioobb@sizp.sk kontaktná osoba Ing. Vladimír Ružínsky 048/4719663 sizpioobb@sizp.sk Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, Nám. SNP 23 974 01 zodpovedná osoba kontaktná osoba Sektor priemyslu Doc. Ing. Milan Murgaš CSc. predseda Ing. Daniela Bímová, vedúca oddelenia ÚP a ŽP 048/4325509 048/4325600 predseda@vucbb.sk 048/4722113 daniela.bimova@vucbb.sk Smrečina Hofatex, a.s. Cesta ku Smrečine 5 975 45 zodpovedné osoby Ing. Ján Stanovský, výrobnotechnický riaditeľ 048/4142334 048/4332201 stanovsky@smrecina.sk kontaktná osoba Ing. Magda Ladzianská 048/4332 686 ladzianska@smrecina.sk PK Doprastav, a.s. Kragujevská 11 010 01 Žilina zodpovedná osoba 041/5622879 041/7342315 kontaktná osoba Ing. Dušan Kalafút 047/4331431 priemyselkamena@ stonline.sk 10 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
Orgán, organizácia Meno Fax Telefón E mail BauLom, s,r.o. Príjazdná 7/A 831 07 Bratislava Adresa pre korešpondenciu : BauLom s.r.o. P.O.Box č. 81 Horná Mičiná 208 974 01 zodpovedná osoba Ing. Vincent Bojtoš, konateľ Miroslav Bálik ml., konateľ 0918 640667 kontaktná osoba Miroslav Bálik ml. konateľ 0918 640667 Sektor dopravy Slovenská správa ciest, ul. Miletičova 19, 826 19 Bratislava zodpovedná osoba Ivan Brečka, pov. zást. riaditela 02/55567976 02/55567976 ivan.brecka@ssc.sk Slovenská správa ciest, IVSC ul. Skuteckého 32-974 23 zodpovedná osoba Ing. Juraj Valent, riaditeľ 048/4143216 048/4343200 juraj.valent@ssc.sk kontaktná osoba Ing. Mirko Izák 048/4343217 mirko.izak@ssc.sk Mestský úrad, ul. ČSA 26 975 39 zodpovedná osoba Mgr. Ivan Saktor, primátor 048/4113575 048/4330102 primator@banskabystrica.sk Zdroj: Krajský úrad životného prostredia, Tab. 10 Zodpovednosť orgánov štátnej správy a inštitúcií. Orgán, organizácia Zodpovednosť podľa predpisu : 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení Krajský úrad životného prostredia, neskorších predpisov (zákon o ovzduší) Obvodný úrad životného prostredia, 33 ods. 3 písm. e) zákona č. 478/2002 Zúz. o ovzduší Mestský úrad, 34 ods. l písm. a) zákona č. 478/2002 Zúz. o ovzduší Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava 5 ods. 8 zák.č.478/2002 Zúz. o ovzduší Regionálny úrad verejného zdravotníctva, 21 zákona č. 272/1994 Zúz. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát ŽP 31 ods. 2 písm. f) zákona č. 478/2002 Zúz. o ovzduší Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, Smrečina Hofatex, a.s. BauLom, s.r.o. Bratislava PK Doprastav, a.s. Žilina Mestský úrad, - ako orgán štátnej správy Slovenská správa ciest, IVSC - ako majetkový správca Zdroj: Krajský úrad životného prostredia, 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. zlo ovzduší 19 ods. 1 písm. t) zákona č. 478/2002 Zúz. o ovzduší ako vyzvaní prevádzkovatelia 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov 3d ods. 5 písma) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 11
4 POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA 4.1 Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (po implementovaní opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia) podľa meracích staníc Znečisťujúca látka PM 10 V rokoch 2001 2003 boli na AMS merané hodnoty koncentrácií PM 10. V tabuľkách sú uvedené namerané hodnoty vynásobené faktorom 1,3. Tab. 11 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica 2001 2002 2003, 93,7 97,5 98,4 Tab. 12 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. počet prekročení limitnej hodnoty počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Stanica 2001 2002 2003 2001 2002 2003 limitná hodnota [µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) 50 (35) 50 (35) 50 (35) 70 (35) 65 (35) 60 (35), 89 77 100 35 39 61 Bold počet prekročení > povolený počet Tab. 13 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2001 [µg.m -3 ]. 15.1.2001 90,0 17.2.2001 104,8 31.10.2001 110,1 16.1.2001 104,7 27.2.2001 95,2 6.11.2001 97,6 18.1.2001 90,7 4.3.2001 93,0 3.12.2001 98,4 19.1.2001 94,0 9.3.2001 110,0 7.12.2001 95,7 21.1.2001 107,9 3.4.2001 103,9 9.12.2001 85,8 22.1.2001 116,0 4.4.2001 90,2 10.12.2001 85,4 5.2.2001 102,7 17.8.2001 104,7 11.12.2001 100,4 6.2.2001 98,9 9.10.2001 91,3 12.12.2001 122,1 8.2.2001 107,4 18.10.2001 100,6 14.12.2001 99,1 9.2.2001 123,9 19.10.2001 97,9 15.12.2001 97,5 12.2.2001 89,1 20.10.2001 87,9 18.12.2001 95,8 16.2.2001 103,4 21.10.2001 99,6 12 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
Tab. 14 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2002 [µg.m -3 ]. 4.1.2002 71,3 2.2.2002 65,9 22.10.2002 75,0 5.1.2002 80,8 4.2.2002 72,2 15.11.2002 84,1 8.1.2002 102,4 5.2.2002 87,1 16.11.2002 80,4 9.1.2002 105,0 6.2.2002 73,6 26.11.2002 90,8 10.1.2002 105,2 7.2.2002 85,2 27.11.2002 99,2 11.1.2002 70,4 18.2.2002 70,4 28.11.2002 86,5 12.1.2002 79,0 6.3.2002 96,6 29.11.2002 70,8 13.1.2002 112,8 12.3.2002 71,3 11.12.2002 74,6 14.1.2002 113,6 13.3.2002 89,6 14.12.2002 65,3 16.1.2002 81,2 14.3.2002 91,0 20.12.2002 70,3 18.1.2002 70,4 15.3.2002 106,2 21.12.2002 70,6 19.1.2002 100,6 16.3.2002 95,5 22.12.2002 75,3 24.1.2002 81,9 11.4.2002 68,3 28.12.2002 68,8 Tab. 15 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + tolerancie pre PM 10 v roku 2003 [µg.m -3 ]. 9.1.2003 60,7 5.3.2003 69,7 13.11.2003 74,5 12.1.2003 60,6 6.3.2003 67,6 14.11.2003 77,9 13.1.2003 82,5 7.3.2003 74,5 15.11.2003 77,0 14.1.2003 70,8 8.3.2003 66,4 16.11.2003 75,6 19.1.2003 62,8 24.3.2003 78,0 20.11.2003 60,3 20.1.2003 79,5 25.3.2003 77,1 21.11.2003 87,0 9.2.2003 73,9 26.3.2003 83,8 24.11.2003 108,4 13.2.2003 62,4 27.3.2003 97,6 25.11.2003 69,8 14.2.2003 76,2 28.3.2003 116,7 5.12.2003 76,4 15.2.2003 66,8 29.3.2003 74,8 9.12.2003 63,2 18.2.2003 69,0 30.3.2003 63,1 10.12.2003 71,3 20.2.2003 61,0 19.4.2003 71,9 11.12.2003 74,9 24.2.2003 62,9 20.4.2003 123,1 18.12.2003 62,7 25.2.2003 60,3 21.4.2003 69,8 20.12.2003 61,7 26.2.2003 69,6 10.9.2003 60,8 27.12.2003 66,5 27.2.2003 76,6 22.9.2003 69,2 28.12.2003 74,8 28.2.2003 100,0 23.9.2003 73,9 29.12.2003 83,6 1.3.2003 110,5 29.9.2003 68,1 30.12.2003 71,9 2.3.2003 94,3 6.11.2003 62,0 31.12.2003 63,8 3.3.2003 105,5 11.11.2003 71,2 4.3.2003 91,5 12.11.2003 74,8 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 13
Tab. 16 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica 2001 2002 2003 Limitná hodnota Limitná hodnota+ medza tolerancie 40 46 40 45 40 43, 38,1 38,6 41,0 Boli prekročená limitná hodnota Boli + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie Tab. 17 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica 2004 2005 2006, 96,87 95,50 95,02 Tab. 18 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. Počet prekročení limitnej hodnoty Počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Stanica 2004 2005 2006 2004 limitná hodnota [µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) 50 (35), 53 70 92 37 Bold počet prekročení > povolený počet 50 (35) 50 (35) 55 (35) Tab. 19 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty +medze tolerancie pre PM 10 v roku 2004. 06.01.2004 69,1 18.03.2004 70,6 12.11.2004 71,3 08.01.2004 55,0 19.03.2004 87,5 26.11.2004 71,9 10.01.2004 69,1 31.03.2004 67,7 01.12.2004 66,9 11.01.2004 77,3 01.04.2004 61,9 07.12.2004 75,6 17.01.2004 65,3 08.10.2004 59,2 08.12.2004 58,2 18.01.2004 57,4 26.10.2004 61,5 11.12.2004 57,2 24.01.2004 86,3 27.10.2004 95,8 12.12.2004 63,2 25.01.2004 84,1 28.10.2004 86,4 21.12.2004 71,6 28.01.2004 72,9 29.10.2004 80,8 22.12.2004 67,0 29.01.2004 75,7 30.10.2004 67,6 23.12.2004 55,3 20.02.2004 57,2 03.11.2004 67,4 25.12.2004 56,1 14.03.2004 55,5 04.11.2004 60,5 15.03.2004 56,9 11.11.2004 82,4 14 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
Tab. 20 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2005 [µg.m -3 ]. 01.01.2005 57,1 01.03.2005 51,5 03.11.2005 74,3 08.01.2005 64,5 02.03.2005 62,1 04.11.2005 77,1 10.01.2005 61,1 03.03.2005 52,6 05.11.2005 52,2 11.01.2005 73,4 05.03.2005 57,1 06.11.2005 67,5 12.01.2005 83,4 06.03.2005 55,4 07.11.2005 68,9 13.01.2005 66,3 15.03.2005 52,0 08.11.2005 90,4 17.01.2005 69,3 16.03.2005 61,3 09.11.2005 90,6 18.01.2005 61,6 17.03.2005 67,1 10.11.2005 104,8 19.01.2005 76,2 21.03.2005 66,1 11.11.2005 122,7 25.01.2005 59,7 22.03.2005 64,5 12.11.2005 81,0 28.01.2005 51,7 23.03.2005 91,7 15.11.2005 58,0 29.01.2005 73,9 24.03.2005 97,7 16.11.2005 61,5 30.01.2005 83,8 25.03.2005 69,3 17.11.2005 64,2 03.02.2005 62,1 26.03.2005 69,2 24.11.2005 58,2 04.02.2005 70,3 04.04.2005 55,6 01.12.2005 62,3 05.02.2005 77,3 05.04.2005 76,3 02.12.2005 61,9 06.02.2005 68,7 06.04.2005 63,0 11.12.2005 62,7 07.02.2005 71,3 07.04.2005 76,5 12.12.2005 90,4 08.02.2005 81,7 08.04.2005 61,3 13.12.2005 85,4 09.02.2005 91,1 15.04.2005 57,3 14.12.2005 68,1 10.02.2005 98,0 29.07.2005 51,4 22.12.2005 75,1 11.02.2005 106,3 09.09.2005 50,4 23.12.2005 53,1 12.02.2005 143,9 12.10.2005 51,3 13.02.2005 103,9 25.10.2005 51,5 Tab. 21 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2006 [µg.m -3 ]. 2.1.2006 52 8.2.2006 75 17.11.2006 75 3.1.2006 66 9.2.2006 97 18.11.2006 69 5.1.2006 54 10.2.2006 76 19.11.2006 74 6.1.2006 59 13.2.2006 52 20.11.2006 94 7.1.2006 68 14.2.2006 58 23.11.2006 55 9.1.2006 80 18.2.2006 60 26.11.2006 75 10.1.2006 141 20.2.2006 79 27.11.2006 77 11.1.2006 130 21.2.2006 63 28.11.2006 56 12.1.2006 93 1.3.2006 83 30.11.2006 53 13.1.2006 57 2.3.2006 77 4.12.2006 71 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 15
14.1.2006 62 8.3.2006 59 5.12.2006 64 16.1.2006 65 10.3.2006 84 6.12.2006 53 17.1.2006 80 19.3.2006 54 7.12.2006 59 18.1.2006 64 20.3.2006 66 8.12.2006 55 20.1.2006 57 21.3.2006 64 9.12.2006 78 21.1.2006 74 22.3.2006 69 12.12.2006 63 23.1.2006 52 24.3.2006 51 13.12.2006 63 24.1.2006 92 25.3.2006 54 14.12.2006 57 25.1.2006 100 26.3.2006 68 17.12.2006 68 26.1.2006 99 27.3.2006 51 19.12.2006 52 27.1.2006 109 28.3.2006 51 20.12.2006 66 28.1.2006 93 2.10.2006 55 21.12.2006 51 29.1.2006 87 19.10.2006 60 22.12.2006 72 30.1.2006 114 20.10.2006 82 23.12.2006 74 31.1.2006 149 21.10.2006 71 24.12.2006 59 1.2.2006 176 22.10.2006 63 27.12.2006 59 2.2.2006 114 23.10.2006 75 28.12.2006 74 3.2.2006 99 24.10.2006 76 29.12.2006 51 4.2.2006 72 27.10.2006 76 30.12.2006 80 6.2.2006 77 1.11.2006 58 31.12.2006 72 7.2.2006 78 8.11.2006 58 Tab. 22 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica 2004 2005 2006 Limitná hodnota 40 40 40 Limitná hodnota+ medza tolerancie 42, 32,5 34,9 38,8 Bold prekročená limitná hodnota Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie 4.2 Metodika použitá na zhodnotenie Hodnotenie úrovne znečistenia časticami PM 10 na Slovensku sa realizovalo na základe výsledkov meraní a modelovania. V 7 Zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší je stanovený postup a vo vyhláške MŽP SR č. 705/ 2002 Z. z. o kvalite ovzdušia sú uvedené kritériá pre hodnotenie kvality ovzdušia. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania. V NMSKO bolo meranie koncentrácie PM 10 zabezpečené kontinuálne ekvivalentnými metódami: TEOM, TEOM s modulom FDMS a beta absorpcia. Pre absenciu korekčného faktora získaného experimentom (porovnávacie meranie kontinuálnych monitorov PM 10 s referenčnou manuálnou gravimetrickou metódou) bol pri beta absorpcií a TEOM (bez modulu FDMS) monitoroch použitý korekčný faktor 1,3. 16 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
Matematické modely, v zmysle slovenskej aj európskej legislatívy ochrany ovzdušia, patria medzi základné nástroje na hodnotenie kvality ovzdušia. Modely umožňujú (v rôznych priestorových meradlách) najmä plošné vyjadrenie požadovaných charakteristík znečistenia ovzdušia, analýzu podielu významných zdrojov na znečistení a výpočet očakávaného znečistenia ovzdušia pre rôzne scenáre vývoja emisií. Podľa legislatívy EÚ je samostatná aplikácia modelu možná len pre koncentrácie znečisťujúcich látok pod dolnou medzou na hodnotenie kvality ovzdušia. Pri vyšších úrovniach sa musí kombinovať modelovanie s monitoringom. SHMÚ v súčasnosti pracuje s dvomi typmi modelov (Szabó, 2004) CEMOD: modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO 2, NOx, NO 2, benzén a CO) na celom území Slovenska. IDWA: priestorová (3D) anizotropná interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM 10, PM 2,5, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska. Pre celoslovenské hodnotenie úrovne koncentrácií PM 10 bol použitý interpolačný model IDWA. Jeho aplikácia vyplynula z vysokého stupňa neurčitosti vstupných emisných údajov (suspenzia a resuspenzia minerálnych častíc, elementárny a organický uhlík, sekundárne častice, častice biologického pôvodu a fugitívne emisie). V interpolačnej schéme sa aplikoval faktor anizotrópie prostredia, ktorý zohľadňuje vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Ako vstupné hodnoty pre výpočet slúžili namerané údaje, alebo z nich odvodené hodnoty (napr. priemery, percentily). Na základe signifikantných atribútov prostredia boli pre každú vstupnú hodnotu definované: vyhladzovacie parametre (smoothing) a exponent horizontálnej reprezentatívnosti. Zaviedla sa aj regionalizácia (priestorová reprezentatívnosť) meraní (vstupných hodnôt). Vstupné hodnoty sa transformovali na referenčnú hladinu na základe empiricky odvodených výškových závislosti z meraní staníc NMSKO s programom EMEP. Interpolačná schéma umožňuje na základe nameraných údajov určiť aj priestorové rozloženie (3D) jednotlivých odvodených charakteristík znečistenia ovzdušia. Vstupné údaje pre výpočet Namerané alebo odvodené údaje z monitorovacích staníc kvality ovzdušia. Faktory anizotrópie prostredia, ktoré zohľadňujú vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Atribúty v závislosti od charakteru prostredia pre každý merací bod (prítomnosť a významnosť zdrojov váhy, geografická integrita výber podmnožiny, rozmer zastavanej plochy, mesta vyhladzovací parameter). Výstupy z modelových výpočtov Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre sieť uzlových bodov na následné mapové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre zvolené referenčné body na následné tabuľkové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). V prílohách 3 8 sú uvedené výsledky modelovania priemerné ročné koncentrácie PM 10 a počty prekročení priemerných denných hodnôt PM 10 za roky 2004 2006. Korekcia PM 10 na zimný posyp v roku 2006 Pri hodnotení zimného posypu sme postupovali dvoma spôsobmi, ktoré sú ale neoddeliteľné. Jeden prístup je na základe poznatku o silnej väzbe medzi počtom prekročení a priemernou ročnou koncentráciou. Tento prístup by bol postačujúci, ak by neboli aj iné (a niekedy dominantné) vplyvy, ktoré zvyšujú neurčitosť (nepresnosť) výsledku. K tomu potrebujeme Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 17
časovú a priestorovú analýzu výskytu jednotlivých javov prekročení a okolnosti ich vzniku. O štruktúre zdrojov v lokalite, ako aj o lokálnych dočasných aktivitách nám napovie počet prekročení mimo zimného obdobia. Druhý prístup k hodnoteniu podielu zimného posypu je numerický, založený na matematickom modelovaní rozptylu znečisťujúcich látok v atmosfére. Na tento účel bol model CEMOD doplnený o modul pre počítanie virtuálneho emisného faktora pre motorové vozidlo pohybujúce sa na komunikácii. Tento emisný faktor závisí okrem už spomenutého množstva posypového materiálu na jednotku plochy aj od váženej tonáže priemerného auta (odvodený z počtu osobných a nákladných aut), od frakcie posypového materiálu (použitý literárny údaj), ako aj od počtu dní so zrážkovou činnosťou nad 2 mm dažďa, alebo nad 10mm snehu. Okrem toho sme zaviedli korekčný faktor na narastajúci počet vozidiel tento faktor je 1 pre 10 000 vozidiel za deň a asymptoticky klesá k hodnote 0,25 pre 100 000 vozidiel za deň. Tento empirický vzťah je založený na poznatku, že riešenie narastajúcej intenzity dopravy sa realizuje pridaním dopravných pruhov. V praxi pozorujeme vytlačenie prachu na okraj vozovky v dôsledku aerodynamického vplyvu pohybu vozidiel. To isté sa deje aj na viacprúdových komunikáciách. Bez tohto korekčného faktora by sme sa dostali na základe výpočtov pri odpočte prekročení až do záporných čísel. Odpočet zimného posypu je uvedený v kapitole 6, tab. 41. 18 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
5 PÔVOD ZNEČISTENIA 5.1 Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie oblasti Do zoznamu boli zaradené zdroje s najvyššími emisiami v rokoch 2004 až 2006. Zdroje prevádzkovateľa Smrečina Hofatex, a.s. Tab. 23 Zdroje s najväčšími emisiami prevádzkovateľa Smrečina Hofatex, a.s. Zdroj Názov Lokalizácia Kategória Odlučovacie zariadenia 1. Kotol na spaľovanie biomasy K3 2. Kotol na spaľovanie biomasy K4 3. Skládka štiepok, Cesta k Smrečine 5, Cesta k Smrečine 5, Cesta k Smrečine 5 1.1.2 Multicyklón 1.1.2 Multicyklón 6.9.2 - Zdroje prevádzkovateľa BauLom, s.r.o, Bratislava Tab. 24 Zdroj prevádzkovateľa BauLom, s.r.o. Zdroj Názov Lokalizácia Kategória Odlučovacie zariadenia 1. Lom a drvič Horná Mičiná 3.10.2 Textilný odlučovač na drviči Obaľovacia súprava Teltomat V Horná Mičiná 3.5.1 Textilný kapsový odlučovač MFU 4/100 Zdroj prevádzkovateľa PK Doprastav, a.s. Žilina Tab. 25 Zdroje prevádzkovateľa PK Doprastav, a.s. Zdroj Názov Lokalizácia Kategória Odluč. zariadenia 1. Lom a drvič Horné Pršany 3.10.2 Textilný odlučovač na drviči Celkové množstvo emisií hlavných stacionárnych zdrojov (tony/rok) Emisie zdrojov prevádzkovateľa Smrečina Hofatex, a.s. Tab. 26 Zdroje s najväčšími emisiami prevádzkovateľa Smrečina Hofatex, a.s. za rok 2004. Zdroj Názov TZL SO 2 NO 2 l. Skládka štiepok 3,11 - - 2. Kotol na spaľovanie biomasy K3 15,13 0,61 19,49 3. Kotol na spaľovanie biomasy K4 11,88 0,75 17,98 Spolu 30,13 1,37 37,48 Tab. 27 Zdroje s najväčšími emisiami prevádzkovateľa Smrečina Hofatex, a.s. za rok 2005. Zdroj Názov TZL SO 2 NO 2 l. Skládka štiepok 2,59 - - 2. Kotol na spaľovanie biomasy K3 10,98 0,43 14,03 3. Kotol na spaľovanie biomasy K4 10,52 0,66 15,92 Spolu 24,10 1,10 29,96 Tab. 28 Zdroje s najväčšími emisiami prevádzkovateľa Smrečina Hofatex, a.s. za rok 2006. Zdroj Názov TZL SO 2 NO 2 l. Skládka štiepok 2,70 - - 2. Kotol na spaľovanie biomasy K3 2,42 0,03 2,71 3. Kotol na spaľovanie biomasy K4 13,24 0,84 20,04 Spolu 18,38 0,87 22,76 Zdroj: Obvodný úrad životného prostredia, Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 19
Smrečina Hofatex, a.s. 40 30 20 10 0 2004 2005 2006 TZL SO2 NO2 Obr. 7 Vývoj emisií TZL, NO 2 a SO 2 (v tonách za rok) Emisie zdrojov prevádzkovateľa BauLom, s.r.o. Bratislava a pôvodných prevádzkovateľov Tab. 29 Emisie zdrojov pôv. prevádzkovateľa Vojenské stavby, š.p. Bratislava za rok 2004. Zdroj Názov TZL [t] SO 2 [t] NO 2 [t] 1. Lom a drvič 2,36 - - 2. Obaľovacia súprava Teltomat V 0,14 0,56 0,39 Spolu: 2,51 0,56 0,39 Tab. 30 Emisie zdrojov pôv. prevádzkovateľa BauMex, a.s. Bratislava za rok 2005. Zdroj Názov TZL [t] SO 2 [t] NO 2 [t] 1. Lom a drvič 2,58 - - 2. Obaľovacia súprava Teltomat V 0,18 0,67 0,48 Spolu: 2,76 0,67 0,48 Tab. 31 Emisie zdrojov: do 30.7.2006 pôvodný prevádzkovateľ BauMex, a.s. Bratislava Od 1.8. 2006 prevádzkovateľ BauLom, s. r.o. Bratislava za rok 2006. Zdroj Názov TZL [t] SO 2 [t] NO 2 [t] 1. Lom a drvič 2,58 - - 2. Obaľovacia súpravateltomat V 0,18 0,68 0,48 Spolu: 2,76 0,68 0,48 BauLom, s.r.o. a pôvodní prevádzkovatelia 3 2 1 0 2004 2005 2006 TZL SO2 NO2 Obr. 8 BauLom s.r.o. - vývoj emisií TZL, NO 2 a SO 2 (v tonách za rok). Emisie zdrojov prevádzkovateľa PK Doprastav, a.s. Žilina a pôvodného prevádzkovateľa Tab. 32 Emisie zdrojov pôvodného prevádzkovateľa Doprastav, a.s. Bratislava za rok 2004. Zdroj Názov TZL [t] SO 2 [t] NO 2 [t] 1. Lom a drvič 18,63 - - Spolu: 18,63 - - Tab. 33 Emisie zdrojov pôvodného prevádzkovateľa Doprastav, a.s. Bratislava za rok 2005. 20 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
Zdroj Názov TZL [t] SO 2 [t] NO 2 [t] 1. Lom a drvič 16,46 - - Spolu: 16,46 - - Tab. 34 Emisie zdrojov Do 14.5.2006 pôvodný prevádzkovateľ Doprastav, a.s. Bratislava Od 15.5.2006 prevádzkovateľ PK Doprastav, a.s. Žilina za rok 2006. Zdroj Názov TZL [t] SO 2 [t] NO 2 [t] 1. Lom a drvič 5,24 - - Spolu: 5,24 - - Zdroj: Obvodný úrad životného prostredia, PK Doprastav, a.s. a pôvodný prevádzkovateľ 20 15 t/rok 10 5 0 2004 2005 2006 Obr. 9 PK Doprastav a.s. a pôvodný prevádzkovateľ - vývoj emisií TZL, NO 2 a SO 2. Celkové množstvo emisií zo zdrojov (t/rok) Tab. 35 Emisie zo všetkých veľkých a stredných zdrojov okresu. TZL [t] SO 2 [t] NO 2 [t] 2004 106,36 47,36 212,60 2005 91,96 43,58 202,52 2006 52,87 24,14 174,86 Tab. 36 Emisie z hlavných zdrojov zodpovedných za znečistenie oblasti (Smrečina Hofatex, BauLom, PK Doprastav). TZL [t] SO 2 [t] NO 2 [t] 2004 51,28 1,94 37,87 2005 43,33 1,78 30,45 2006 26,39 1,56 23,25 Zdroj: Obvodný úrad životného prostredia, TZL t/rok 120 100 80 60 40 20 0 2004 2005 2006 Všetky veľké a stredné zdroje Hlavné zdroje Obr. 10 Vývoj emisií TZL z veľkých a stredných zdrojov v okrese. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 21
Znečisťovanie ovzdušia spôsobované dopravou Automobilová doprava predstavuje vysoký podiel na znečisťovaní ovzdušia mesta Banská Bystrica a to primárnou ako aj sekundárnou prašnosťou. Počty áut na cestách každoročne majú stúpajúcu tendenciu. Zaťaženie cesty 1. triedy č. I / 00066 prieťahom mestom smerom na Brezno. Tab. 37 Výsledky sčítania dopravy v r. 2005 celoročný priemer za 24 hodín. Úsek Náklad. automobily Osob. automobily Motocykle Spolu 90871 4 493 24 237 53 28 783 90875 2 282 16 508 36 18 826 90872+ 4 854 36 533 66 41 453 90873+ 5 140 33 881 69 39 090 90874 3 406 13 332 35 16 773 Zdroj: Slovenská správa ciest, Bratislava /+/ - sčítacie miesta najbližšie k monitorovacej stanici Obr. 11 Celoštátne sčítania dopravy r. 2005. 22 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
5.2 Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí Diaľkový prenos tuhých častíc PM 10 možno rámcovo rozdeliť do dvoch skupín, a to prenos z iných regiónov štátu a cezhraničný prenos. Slovensko je malá krajina v strede Európy. Jej územie je významne ovplyvňované cezhraničným prenosom znečisťujúcich látok. Stredná doba zotrvania častíc v ovzduší je nepriamo úmerná ich rozmerom. Klesá z hodnoty 1 3 dni pre hrubodisperznú frakciu PM 10, až na niekoľko týždňov v prípade veľmi malých častíc. Rozsah monitorovacích aktivít a absencia systematických fyzikálnych a chemických analýz PM 10 neumožňuje na Slovensku hodnotiť veľkosť prenosu medzi zónami, ani cezhraničný prenos. Matematické modely, ktoré by s dostatočnou presnosťou kvantifikovali celý komplexný cyklus častíc v ovzduší, v celom veľkostnom rozsahu častíc a vo všetkých priestorových meradlách, majú stále len výskumný charakter (EMEP model UNI AERO). Uspokojivé výsledky v Európe sú len pre sekundárny anorganický aerosól (SIA sírany, dusičnany a amónne soli). SIA tvorí významnú zložku PM 2,5. Podľa prvých meraní PM 2,5 na niekoľkých lokalitách Slovenska činí podiel PM 2,5 z PM 10 60 80 %, čo opäť potvrdzuje veľký význam cezhraničného prenosu častíc a prekurzorov častíc PM 10 na Slovensku. Plošná interpretácia výsledkov meraní PM 10 na území Slovenska sa robí metódou 3D interpolácie výsledkov meraní mestských aj regionálnych (EMEP) staníc, so zohľadnením empirickej výškovej závislosti koncentrácií a anizotrópie v rozložení smerov vetra. Tento postup však neumožňuje hodnotiť podiel jednotlivých zdrojov alebo ich skupín na úrovni koncentrácií PM 10. Prenos tuhých častíc medzi regiónmi Slovenska v prvom priblížení možno pokladať za vzájomne vyrovnaný. Za posledných 15 rokov na Slovensku dramaticky poklesli primárne emisie z antropogénnych zdrojov (podľa národnej emisnej inventarizácie z hodnoty 290 kt v roku 1990 na 61 kt v roku 2005). Minerálny prach z južných poľnohospodárskych rovín je prenášaný do prevažne lesných oblastí stredného a severného Slovenska. Vplyv morských aerosólov na území Slovenska sa odhaduje v ročnom priemere asi na 2 µg.m -3. Významný podiel na minerálnej zložke PM 10 má pravdepodobne prenos z arídnych oblastí južnej a východnej Európy (pozorovali sa tiež epizódy saharských pieskov). SIA, vzhľadom na malé rozmery krajiny a dobu zotrvania jeho prekurzorov v ovzduší, je takmer celý zo zahraničných zdrojov. Na severozápadnom Slovensku je pravdepodobne významný prenos častíc z blízkych priemyselných oblastí Českej republiky a Poľska. Odhad tohto vplyvu však doposiaľ nebol urobený. Vo vysokohorských polohách (stanica EMEP Chopok 2008 m n.m.) je pozaďová hodnota PM 10 v ročnom priemere okolo 10 µg.m -3. V rovinách Slovenska, aj za predpokladu nulových emisií PM 10 zo Slovenska, možno očakávať priemerné koncentrácie v rozmedzí 15 20 µg.m -3. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 23
6 ANALÝZA SITUÁCIE 6.1 Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie Na Slovensku za posledných 15 rokov sa zaznamenal masívny pokles emisií primárnych antropogénnych emisií tuhých častíc (PPM) aj emisií prekurzorov sekundárnych antropogénnych častíc, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka: Tab. 38 Antropogénne emisie PPM, SO 2, NOx, NH 3 a NMVOC v tisícoch ton na Slovensku. Rok 1990 1995 2000 2001 2002 2003 2004 2005 PPM 290 106 63 64 55 51 52 61 SO 2 526 246 127 131 103 106 97 89 NOx 222 178 109 109 101 98 98 98 NH 3 65 40 30 31 31 29 27 27 NMVOC 137 105 79 82 77 81 83 79 Zdroj :SHMÚ, údaje stanovené k 15. 12.2006 Z tabuľky vidno, že potenciál znižovania primárnych antropogénnych emisií tuhých častíc aj emisií antropogénnych prekurzorov častíc sa na Slovensku v podstate vyčerpal v priebehu 90- tych rokov a v súčasnosti už nie je veľký. Emisné inventúry na Slovensku v súčasnosti nezahrňujú biogénne častice, prírodný minerálny prach, suspenziu a resuspenziu častíc z povrchu ulíc spôsobenú dopravou. Fugitívne emisie z energetiky, priemyslu, poľnohospodárstva a stavebných prác sú zahrnuté do inventúr len čiastočne. Koncentrácie PM 10 sa na Slovensku začali merať až v roku 2001. Do roku 2006 sa PM 10 meralo automatickými prístrojmi (TEOM, TEOM s modulom FDMS, beta absorpcia) na 28 AMS v 7 zónach a 2 aglomeráciách (dopravné, priemyselné a mestské stanice) a na 5 regionálnych pozaďových staniciach EMEP (filtračná metóda, 7 denný vzorkovací cyklus). Regionálna úroveň koncentrácií PM 10 je vysoká. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené výsledky meraní PM 10, síranov a dusičnanov v ovzduší zo slovenských regionálnych staniciach EMEP. Tab. 39 Priemerné ročné koncentrácie PM 10, síranov a dusičnanov v ovzduší v µg.m -3 na slovenských staniciach EMEP. Stanica výška 2001 2002 2003 n.m. [m] PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 Chopok 2008 9,8 1,4 0,8 9,0 1,4 0,9 7,9 1,2 0,5 Topoľníky 113 23,0 4,7 4,4 18,6 5,1 5,2 25,4 3.8 4,6 Liesek 692 20,3 3,7 2,0 27,4 3,7 2,1 24,2 3,5 2,1 Stará Lesná 808 14,8 3,0 1,1 16,0 2,9 1,4 15,8 2,8 1,1 Starina 345 16.5 3,0 0,9 11,4 3,5 1,3 20,7 3,2 1,2 Stanica výška 2004 2005 2006 n.m. [m] PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 Chopok 2008 6.1 1,2 0,2 4,8 1,4 0,7 5,6 1,0 0,4 Topoľníky 113 16,2 3,7 4,2 15.7 3,9 4,3 19,6 4,1 4,3 Liesek 692 17,9 3,0 2,0 22,3 3,4 2,4 23,4 3,6 2,5 Stará Lesná 808 13,8 3,5 1,0 14,7 2,6 1,1 14,9 3,0 1,5 Starina 345 16,3 3,3 1,5 18,4 3,3 1,6 19,2 3,7 1,7 Zdroj: SHMÚ Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2005 Poznámka: Všetky stanice merajú PM 10 okrem Chopku a Topoľníkov, ktoré merajú TSP. Pre tieto stanice bol použitý prepočet podľa vzťahu: PM 10 = 0,8 TSP (total suspendend particulate matter) 24 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
S výnimkou vysokohorskej polohy Chopku sa priemerné ročné regionálne koncentrácie PM 10 najčastejšie pohybujú v intervale 15 20 µg.m -3. Problematické je vysvetliť hodnoty nad 20 µg.m -3 na stanici Liesek, ktorá sa nachádza v relatívne čistej hornooravskej kotline (692 m n.m.) v blízkosti hraníc s Poľskom. Chemická analýza vzoriek sa s výnimkou ťažkých kovov nevykonáva. Predpokladáme zvýšený vplyv biologických aerosólov, lokálneho poľnohospodárstva, vykurovania a dopravy. Vplyv relatívne blízkych veľkých priemyselných oblastí v Poľsku doposiaľ nebol vyhodnotený. Na jeho význam však poukazujú zvýšené koncentrácie niektorých kovov (Mn, Cu, Zn). Prekážkou pri analýzach meteorologických vplyvov je 7 denný merací cyklus PM 10 na regionálnych staniciach. Typické hodnoty regionálneho pozadia PM 10 na Slovensku a jeho chemického zloženia možno na základe meraní a údajov CAFE Working Group on PM (Second Position Paper on PM), rámcovo odhadnúť: Tab. 40 Hodnoty regionálneho pozadia PM 10. Koncentrácia [µg.m -3 ] Priemerné ročné koncentrácie PM 10 15 30 z toho EC + OC (elementárny a organický uhlík) 5 9 Minerálny prach 2 6 Morský aerosól 2 Sekundárne častice 5 11 Ostatné 1 2 Regionálne pozadie PM 10 v blízkosti väčších miest na Slovensku (nad 50 000 obyvateľov) sa predpokladá medzi 25 30 µg.m -3. Vo všetkých týchto mestách je riziko prekračovania priemernej ročnej koncentrácie 40 µg.m -3 a najmä priemerných denných koncentrácií 50 µg.m -3 vo väčšom počte ako v 35 dňoch. Možnosti lokálnych opatrení na redukciu úrovne PM 10 sú s ohľadom na vysoké pozadie obmedzené. Často je koncentrácia 50 µg.m -3 prekročená už na návetrí miest, a to pri prúdení z juhu a východu (epizodicky) alebo pri niektorých poľnohospodárskych prácach, napr. suchej orbe alebo repnej kampani. Zimný posyp V roku 2006 bola urobená korekcia na zimný posyp. Vplyv zimného posypu v mestách na kvalitu ovzdušia v zimnom období je významný. Kombináciou štatistického spracovania nameraných hodnôt koncentrácií PM 10 a modelových výpočtov sme sa dopracovali k výsledkom, ktoré sú uvedené v tab. 41. Ďalším dôležitým poznatkom pri určovaní vplyvu zimného posypu je zotrvačnosť (fázový posuv) medzi aktivitou človeka a prejavom na úrovni znečistenia. V dennom chode je to zmeškaný nástup až o dve tri hodiny a v týždennom chode o jeden deň. Nábeh v týždni pozorujeme postupne od pondelka so stavom nasýtenia, v utorok a v stredu a doznievanie až v nedeľu. Ďalším poznatkom vyplývajúcim z modelových výpočtov je, že aj zastrčené stanice sú zaťažené dopadom zimného posypu, pretože v posypovom období sa zvýši aj totálne (mestské) pozadie. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 25
Tab. 41 Počet prekročení a priemerná ročná koncentrácia PM 10 [µg.m 3 ] rok 2006 korekcia na zimný posyp. Počet prekročení Priemerná ročná AGLOMERÁCIA 24-hodinovej limitnej hodnoty v roku koncentrácia Stanica Zóna I.Q IV. Rok 2006 Rok 2006 Rok 2006 Rok 2006 2006 Q.2006 upravený upravený Bratislava, Kamenné nám, 25 13 39 33 29,1 27,8 BRATISLAVA Bratislava, Trnavské mýto 45 31 100 80 40,6 36,6 Bratislava, Mamateyova 38 8 48 46 31,0 30,8 KOŠICE Košice, Štúrova 40 16 56 44 33,5 31,1 Košice, Strojárska 21 18 39 37 28,3 27,9, Nám. slobody 52 40 92 88 38,9 37,5 Banskobystrický Jelšava, Jesenského 53 32 85 85 36,6 36,5 kraj Hnúšťa, Hlavná 46 35 86 78 39,1 37,5 Žiar nad Hronom, Dukel. hrdinov 44 0 45 45 24,3 24,4 Veľká Ida, Letná 67 33 188 188 58,6 58,5 Košický Strážske, Mierová 25 10 35 33 32,5 31,9 kraj Krompachy, Lorenzova 31 10 41 37 31,5 30,8 Nitriansky kraj Nitra, Štefánikova 51 22 80 64 37,4 33,6 Humenné, Nám. 20 6 26 24 29,6 29,1 slobody Prešovský Prešov, Solivarská 6 21 36 34 31,8 31,2 kraj Vranov nad Topľou, 31 26 76 70 39,4 38,2 M. R. Štefánika Prievidza, J. Hollého 62 34 124 120 51,7 50,2 Bystričany, Trenčiansky Rozvodňa SSE 53 52 130 130 49,6 48,3 kraj Handlová, Morovianska cesta 17 17 41 41 33,6 33,8 Trenčín, Hasičská 41 23 64 48 35,3 32,2 Senica, Trnavský Hviezdoslavova kraj 36 12 48 32 33,5 30,2 Žilinský kraj Trnava, Kollárova 42 17 71 53 38,8 35,3 Martin, Jesenského 53 34 107 91 47,0 36,0 Ružomberok, Riadok 80 68 199 191 67,8 58,2 Žilina, Veľká okružná 53 47 154 134 52,7 48,8 Žilina, Obežná 49 45 108 102 43,7 42,6 Primárna emisia tuhých častíc je na Slovensku už regulovaná podľa legislatívy EÚ, ktorá bola transponovaná do zákona č. 478/2002 Z. z.. o ovzduší a nadväzujúcich legislatívnych predpisov. Realizoval sa útlm neefektívneho priemyslu, najmä farebnej metalurgie a tiež baníctva. Veľké priemyselné a energetické zdroje exhalujú z vysokých komínov (prísnejšie kritéria na výšku komínov ako v štátoch západnej Európy). Čierna aj farebná metalurgia, elektrárne, cementárne a ďalšie priemyselné zdroje boli modernizované a ich produkcia významne poklesla. Za posledných 15 rokov sa výrazne znížila spotreba tuhých palív. Dominantným palivom sa stal zemný plyn (vrátane lokálneho vykurovania). Početnú skupinu medzi zdrojmi prachových častíc tvoria na Slovensku kameňolomy. Sú však mimo miest a ich emisie majú len lokálny dosah. V súčasnosti sú na Slovensku rozhodujúcimi lokálnymi zdrojmi prašného znečistenia ovzdušia v mestách: 1. Výfuky z automobilov (vysoký podiel dieselových motorov, nevyhovujúci technický stav vozidiel). 2. Resuspenzia tuhých častíc z povrchov ciest (nedostatočné čistenie ulíc, nedostatočné čistenie vozidiel). Do tejto skupiny patri aj zimné zaprášenie ulíc. 3. Suspenzia tuhých častíc z dopravy (napr. oder pneumatík a povrchov ciest, doprava a manipulácia so sypkými materiálmi). 26 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
4. Minerálny prach zo stavenísk. 5. Veterná erózia z neupravených mestských priestorov a skládok sypkých materiálov. 6. Lokálne vykurovanie na tuhé palivá. Vzhľadom na nárast cien zemného plynu začal návrat k používaniu tuhých palív. Očakáva sa, že tento zdroj bude v najbližších rokoch významne narastať. 7. Malé a stredné lokálne priemyselné zdroje, ktoré sú obvykle koncentrované v priemyselných zónach miest. Na tieto zdroje by sa mali orientovať lokálne opatrenia na znižovanie úrovne PM 10 (zmeny v organizácii dopravy, pešie zóny, rozširovanie zelene, čistenie ulíc a chodníkov, spevňovanie povrchov, znižovanie spotreby tuhých palív v lokálnom vykurovaní, kontrola technického stavu a znečistenia pneumatík vozidiel, čistenie mesta, protierózne opatrenia na staveniskách, skládkach sypkých materiálov, skládkach odpadov, prísna kontrola lokálnych priemyselných zdrojov. Zhodnotenie kvality ovzdušia v rokoch 2004 2006 Časový chod znečistenia ovzdušia tuhými časticami PM 10 je uvedený na Obr. 12a, 12b. Počas analyzovaného obdobia rokov 2004 2006 hodnoty ročných koncentrácií PM 10 takmer lineárne narastali, avšak ani v roku 2006 neprekročili ročnú limitnú hodnotu. Počty prekročení denných limitných hodnôt PM 10 vykazovali obdobnú tendenciu ako ročné koncentrácie, s tým rozdielom, že denné koncentrácie prekračovali dennú limitnú hodnotu počas celého obdobia. Priemerné ročné koncentráce PM 10 Limitná hodnota, Nám. slobody 40,0 38,8 32,5 34,9 2006 2005 2004 0,0 5,0 10,0 15,0 20,0 25,0 30,0 35,0 40,0 45,0 Obr. 12a Priemerné ročné koncentrácie PM 10. Počty prekročení dennej limitnej hodnoty pre PM 10 Limitná hodnota 35 2006 2005, Nám. slobody 53 70 92 2004 0 20 40 60 80 100 Obr. 12b Počty prekročení dennej limitnej hodnoty pre PM 10. Koncentračné ružice PM 10 majú počas analyzovaného obdobia vo všeobecnosti mierne deformovaný kruhový tvar. V jednotlivých rokoch sa maximálne hodnoty koncentrácií PM 10 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 27
vyskytovali pri rozdielnych smeroch, čo poukazuje nato, že v okolí meracej lokality sa nenachádza výraznejší zdroj emisií PM 10. Banská Bystica, Nám. Slobody, 2004 Banská Bystica, Nám. Slobody, 2005 Banská Bystica, Nám. Slobody, 2006 SO2 NOx PM10 SO2 NOx PM10 SO2 NOx PM10 NNW N 40,0 NNE NNW N 60,0 NNE NNW N 60,0 NNE NW NE NW 40,0 NE NW 40,0 NE WNW 20,0 ENE WNW 20,0 ENE WNW 20,0 ENE W 0,0 E W 0,0 E W 0,0 E WSW ESE WSW ESE WSW ESE SW SE SW SE SW SE SSW SSE SSW SSE SSW SSE S S S Obr. 13 15 Koncentračné ružice. 28 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
µg.m -3 200 150 100 50 0 1.1.2004 1.2.2004 1.3.2004 Priemerné 24 hod. koncentrácie PM10 v r. 2004 1.4.2004 1.5.2004 1.6.2004 1.7.2004 1.8.2004 1.9.2004 1.10.2004 1.11.2004 1.12.2004 Priemerné 24 hod. koncentrácie PM10 v r. 2005 200 150 µg.m -3 100 50 0 1.1.2005 1.2.2005 1.3.2005 1.4.2005 1.5.2005 1.6.2005 1.7.2005 1.8.2005 1.9.2005 1.10.2005 1.11.2005 1.12.2005 Priemerné 24 hod. koncentrácie PM10 v r. 2006 200 150 µg.m -3 100 50 0 1.1.2006 1.2.2006 1.3.2006 1.4.2006 1.5.2006 1.6.2006 1.7.2006 1.8.2006 1.9.2006 1.10.2006 1.11.2006 1.12.2006 Obr. 16-18 Priemerné 24hod. koncentrácie PM 10. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 29
Priemerný denný chod koncentrácií znečisťujúcich látok v r. 2004 80 60 µg.m -3 40 20 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 SO2 PM10 NO2 NOx Priemerný denný chod koncentrácií znečisťujúcich látok v r. 2005 80 60 µg.m -3 40 20 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 SO2 PM10 NO2 NOx Priemerný denný chod koncentrácií zmečisťujúcich látok v r. 2006 80 60 µg.m -3 40 20 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 SO2 PM10 NO2 NOx Obr. 19-21 Denný chod koncentrácií znečisťujúcich látok 2004-2006. 30 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
6.2 Podrobnosti možných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia Ako výhľadovo plánované opatrenia prichádzajú v úvahu najmä tie opatrenia, ktoré zabezpečia zníženie sekundárnej prašnosti cesty 1. triedy č. I/66 prieťahu mestom a na miestnych komunikáciách zo strany majetkových správcov ciest, opatrenia prijaté vyzvanými prevádzkovateľmi, ktorí majú svoje prevádzky v dotknutej oblasti a aj mimo oblasti, avšak ich emisie priamo sú do nej zanášané. Nakoniec sú to iné opatrenia s nepriamym priaznivým dopadom na kvalitu ovzdušia. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 31
7 PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA DO 29. NOVEMBRA 1996 7.1 Miestne a regionálne opatrenia Prevádzkovateľ: Stredoslovenská cementáreň, a.s. od r. 1988 postupná výmena zastaralých a málo účinných filtračných zariadení za moderné a vysokoúčinné, inštalácia teleskopických plniacich hubíc na autočistiarňach a železničných cisternách. Prevádzkovateľ: Smrečina Holding, a.s. náhrada syntetického tmelu vodou riediteľného a náhrada syntetických náterových hmôt náterovými hmotami na báze polyuretánov náhrada základnej polyuretánovej farby vodou riediteľnou farbou 7.2 Pozorované účinky týchto opatrení Pokles emisií znečisťujúcich látok v okrese. 32 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
8 PODROBNOSTI O TÝCH MIESTNYCH OPATRENIACH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA PO 29. NOVEMBRI 1996 DO KONCA ROKU 2006 8.1 Zoznam a opis všetkých opatrení a časový rozvrh ich realizácie Prevádzkovateľ: Stredoslovenská cementáreň, a.s. ukončenie prevádzky a zrušenie cementového mlyna č. 3 a výhrevne na ľahký vykurovací olej v lome Kostiviarska v roku 1998, odprášenie presypu slinku a vysušenej trosky na skládke substrátov v rokoch 1999 až 2000, odstavenie rotačnej pece č. 1 do 31.12.2004 v období od 1.1.1999 do 31.12.2004, ukončenie odprášenia voľne loženého cementu na baliarni cementu inštalovaním teleskopických plniacich hubíc pre autocisterny, Prevádzkovateľ: Smrečina Holding I, a.s. inštalácia kotla belgickej fy VYNCKE na Základnom závode Smrečina Holding Ban. Bystrica na spaľovanie drevného odpadu do 31.12.2004, inštalácia nového tkaninového filtra u formátovaní drevovláknitých dosák nelisovaných v Základnom závode Smrečina Holding do 31.12.2004 výmena jestvujúceho mechanického odlučovača (mechanického spracovania dreva) na závode Píla do 31.12.2004, výmena jestvujúceho mechanického odlučovača (mechanické spracovanie dreva) na závode Píla do 31.12.2004, osadenie valcovej nanášačky farieb do lakovacej linky, ktoré nahradí polyuretánový lak vodou riediteľným na Základnom závode Smrečina Holding Báň. Bystrica, Prevádzkovateľ: Nemocnica s poliklinikou, F.D. R. výstavba a inštalácia novej spaľovne od 1.1.1997 do 31.12.1998, uvedenie novej spaľovne do prevádzky a ukončenie prevádzky na starej spaľovni od 1.1.1997 do 31.12.1998 Zrealizované opatrenia v rokoch 2004, 2005 a 2006 Slovenská správa ciest v Bratislave Investícia : Preložka cesty I/66 severný obchvat Prípravné práce prebiehali v požadovanom rozsahu tak, aby investícia mohla začať v roku 2007. Prevádzkovateľ: Smrečina Hofatex, a.s. Zánik jestvujúcich stredných zdrojov: - Formátovanie drevovláknitých dosiek lisovaných, - Brúsenie drevovláknitých dosiek, - Opracovanie drevovláknitých dosiek k termínu 15. 4. 2004 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 33
Na jestvujúce linky stredného zdroja Formátovania drevovláknitých dosák nelisovaných boli nainštalované filtre JET PLUS v termíne september 2004. Odprášený vzduch sa vracia do výroby. Zastrešenie drevného odpadu spaľujúceho sa v kotloch K3 a K4 v bývalom sklade reziva. Odstavenie pílnice v mesiaci júl 2004, čím zanikol stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. V porovnaní s Programom z roku 2004 došlo u tohto prevádzkovateľa k zrušenie desiatich zdrojov. Prevádzkovateľ: Ministerstvo vnútra SR Prevádzka zdroja výhrevňa na hnedé uhlie v Slovenskej Lupči s vysokými emisiami bola ukončená dňa 28.4.2006. Prevádzkovateľ: Doprastav, a.s. Bratislava Skrápanie komunikácie od lomu po obaľovaciu súpravu pravidelne zabezpečované. Prevádzkovateľ: Holcim Slovensko a.s. Rohožník V mesiaci september 2005 bola ukončená výroba cementu a technologické zariadenia : - mlynica cementu, - sušiareň trosky, - vykládka a skládkovanie trosky - vykládka a skladovanie slinku a sadrovca boli fyzicky zlikvidované. V júli 2006 zanikli technologické zariadenia baliarne cementu. Prevádzkovateľ: Baumax, a.s. Bratislava U zdrojov Obaľovacia súprava TELTOMAT a Lom a drvič v Hornej Mičinej boli namontované nové textilné filtre do odlučovačov v roku 2004 a pravidelne sa vykonáva kropenie ciest v suchom období. Mesto Kropenie a zametanie ciest v správe mesta v termíne od 1.júna do 31. mája v rokoch 2004 až 2006 sa vykonávalo v zmysle schváleného harmonogramu. 8.2 Odhadnutie plánovaného a očakávaného zlepšenie kvality ovzdušia, potrebného na dosiahnutie týchto cieľov Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí pre tuhé častice PM 10 40 µg.m -3 podľa Vyhlášky MŽP č. 705/2002 Z.z. o kvalite ovzdušia sa dodržiava a je predpoklad, že realizovaným prijatých opatrení sa budúcnosti neprekročí. 34 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta
9 PODROBNOSTI VÝHĽADOVO PLÁNOVANÝCH OPATRENÍ V ČLENENÍ PODĽA ROKOV 2007, 2008, 2009 9.1 Územné plánovanie Mesto Výsadba novej a náhradnej zelene na ploche mesta v súlade s koncepciou udržania a riadenia výstavby poverenou mestskou organizáciou Záhradnícke a rekreačné služby mesta Banská Bystrica. Slovenská správa ciest, Bratislava Investícia : Preložka cesty I/66 severný obchvat Plánované začatie 10 / 2007 Plánované ukončenie rok 2010 Rozpočtový náklad cca 3,7 mld. Sk Preložka cesty zasahuje do zastavaného územia a preto bola zníženiu negatívnych účinkov stavby na priľahlé okolie, ako aj vplyvom dopravy venovaná zvýšená pozornosť. Za odstránenú zeleň v priestore staveniska je navrhnutá výstavba náhradnej zelene na svahoch cestného telesa, resp. na určených plochách v jej okolí. Z hľadiska emisií zrealizovaním investície sa znížia negatívne dopady emisií z automobilovej dopravy na obyvateľstvo (presmerovaním časti cestnej dopravy mimo centrum mesta do menej zastavanej časti s lepšími rozptylovými podmienkami) Investícia je pripravovaná tak, aby mohla začať v plánovanom termíne. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 35
Obr. 22 Mapa mesta 9.2 Regulácia priemyslu Prevádzkovateľ: Smrečina Hofatex, a.s. 36 priestore filtrov FSŽ vybudovať silo vrátane filtra, do ktorého bude potrubím dopravovaný odlúčený drevný prach v termíne do 31.12.2007, V rámci spoločnej investície so spol. s r.o. DOKA DREVO zrealizovať dopravu pilín potrubím z DOKY DREVO vrátane filtra do skladu paliva našej a.s. do 30.6.2008, Zabezpečiť opravu najviac poškodených vnútrozávodných komunikácií do 30.6.2008, Udržiavať čistotu okolia kontajnerov, do ktorých padá odlúčený drevný prach, V ďalšej etape riešiť peletovanie drevného prachu, resp. priamo na sklade paliva vybudovať silá s filtračnými zariadeniami, do ktorých sa budú potrubiami dopravovať piliny z DOKY DREVO a odlúčený drevný prach v termíne do 31.12.2009, Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta