MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Prepis

1 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Krajský úrad životného prostredia v Trnave Slovenský hydrometeorologický ústav PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA V OBLASTI RIADENIA KVALITY OVZDUŠIA - ÚZEMIE MESTA TRNAVY Bratislava september

2 2 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

3 Obsah 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA Oblasť Mesto Meracia stanica VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Druh zóny Odhad znečistenej oblasti a populácie vystavenej znečisteniu Užitočné klimatické údaje Zodpovedajúce údaje o topografii Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia 15 4 POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch podľa meracích staníc - pred implementovaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia Koncentrácie namerané od začiatku projektu Metodika použitá na zhodnotenie PÔVOD ZNEČISTENIA Zoznam hlavných stacionárnych zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie Celkové množstvo emisií z tých zdrojov, ktoré sa najviac podieľajú na znečistení Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí ANALÝZA SITUÁCIE Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie Podrobnosti možných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA DO 29. NOVEMBRA Miestne, regionálne, národné a medzinárodné opatrenia Pozorované účinky týchto opatrení PODROBNOSTI A PROJEKTY NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA PRIJATÉ PO 29. NOVEMBRI Zoznam a opis všetkých opatrení daných v projekte Časový rozvrh realizácie Odhadnutie plánovaného a očakávaného zlepšenia kvality ovzdušia, potrebného na dosiahnutie týchto cieľov PODROBNOSTI VÝHĽADOVO PLÁNOVANÝCH OPATRENÍ ALEBO PROJEKTOV LITERATÚRA PRÍLOHY...43 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 3

4 4 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

5 Úvod Riadenie kvality ovzdušia je proces, pri ktorom sa kvalita ovzdušia udržiava v oblastiach, kde je dobrá a zlepšuje v ostatných oblastiach. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor ochrany ovzdušia, na základe ust. 9 ods.3 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 245/2003 Z. z. uverejnilo vo svojom vestníku oblasti riadenia kvality ovzdušia. Podľa tohto vestníka vymedzenou oblasťou riadenia kvality ovzdušia je i územie mesta Trnavy. Kvalita ovzdušia v okrese Trnava je ovplyvňovaná predovšetkým činnosťou veľkých stacionárnych priemyselných zdrojov znečisťovania ovzdušia, dopravou a prašnosťou z poľnohospodárskej činnosti. Veľké priemyselné zdroje, ktoré sú zastúpené zlievarenstvom, výrobou sklených vlákien, povrchovou úpravou náterovými látkami, výrobou nábytku a výrobou energie, sa v nemalej miere podieľajú na znečisťovaní ovzdušia. Program riadenia kvality ovzdušia je dokument, ktorý bude predstavovať nástroj na zlepšenie kvality ovzdušia alebo na udržanie kvality ovzdušia. 5

6 6 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

7 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA 1.1 Oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia sa týka vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia (ORKO) - mesta Trnava. Mesto Trnava sa rozprestiera na ploche 71,53 km 2 na okraji Západoslovenskej nížiny v centre Trnavskej pahorkatiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR v teplej suchej oblasti mierneho klimatického pásma. Zemepisné súradnice 48º22'16'' severnej zemepisnej šírky a 17º35'06'' východnej zemepisnej dĺžky, v nadmorskej výške 152 m. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu. Stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž - Berlín - Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva. Trnavský región a jeho jadrové územie, mesto Trnava leží na jednej z hlavných urbanizačných osí Slovenska sever - juh, ktorý je tvorený považským pásovým osídlením od Žiliny smerom na Bratislavu. Túto hlavnú urbanizačnú os križuje os vedľajšia, ktorá je jednou z dôležitých spojníc Slovenska s Moravou (Českou republikou). Miestom stretávania týchto dvoch urbanizačných osí je mesto Trnava a jeho záujmové územie. Mesto Trnava plní funkciu administratívny - správneho, hospodárskeho, kultúrneho a vedecký - výskumného centra okresu a Trnavského samosprávneho kraja. Počet obyvateľov k bol Hustota 957 obyvateľov na km Mesto Obr. 1 Hranice katastrálneho územia (ORKO). Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 7

8 Obr. 2 Mesto Trnava. 1.3 Meracia stanica Monitorovacia stanica (MS) je umiestnená na križovatke ulíc Dohnányho a Kollárovej, v blízkosti železničnej stanice a autobusovej stanice. MS bola uvedená do prevádzky V danom mieste prevládajú severozápadné vetry. Tab. 1 Lokalizácia meracej stanice. Názov Geografické súradnice zemepisná šírka zemepisná dĺžka Nadmorská výška Okres Kraj Zóna Trnava, Kollárova N 48 22'16 E 17 35' m Trnava Trnavský Trnavský kraj Zdroj: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2006 Najvýznamnejšie zdroje ovplyvňujúce kvalitu ovzdušia v danom území: priemyselné spaľovanie priemyselná výroba cestná doprava, železničná doprava lokálne vykurovanie. 8 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

9 Charakteristika dopravy v okolí stanice MS sa nachádza na križovatke ulíc Dohnányho a Kollárovej, v blízkosti železničnej a autobusovej stanice. Je umiestnená cca 2 m od cesty I/51 Z. Podľa výsledkov sčítania cestnej dopravy v roku 2000 prešlo touto križovatkou priemerne dopravných prostriedkov za 24 hodín. Tab. 2 Charakteristika meracej stanice. Názov Typ stanice Typ oblasti Merané znečisťujúce látky Metóda merania PM 10 Typ prístroja Trnava, Kollárova dopravná mestská SO 2, NO-NO 2 -NOx CO, PM 10, Pb, Cd, Ni, As, benzén TEOM FDMS Prachomer Thermo TEOM 1400AB FDMS s odberovou hlavou PM 10 Zdroj: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2006 Obr. 3 Mapa mesta s vyznačenou monitorovacou stanicou. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 9

10 2 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE 2.1 Druh zóny Zóna - Trnavský kraj Mesto Trnava - vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia (ORKO) je sídlom Trnavského kraja, okresu Trnava a od sídlom Trnavského samosprávneho kraja Od sa mesto člení na 6 mestských častí (Trnava stred, Trnava západ, Trnava sever, Trnava východ, Trnava juh, Trnava Modranka). Zmiešané územie, priemyselná - vidiecka oblasť. Tab. 3 Územné členenie mesta Trnava. Mestské časti od Výmera (v ha) 1. Trnava stred (Staré mesto, Špiglsál) Trnava západ (Prednádražie) Trnava juh (Tulipán, Linčianska) Trnava východ (Hlboká, Vozovka) Trnava sever (Kopánka, Zátvor, Vodáreň) Modranka 776 Spolu Odhad znečistenej oblasti a populácie vystavenej znečisteniu Celková plocha ORKO je 7153 ha, t. j. 71,53 km 2.Počet obyvateľov k Hustota: 957 obyvateľov na km Užitočné klimatické údaje Pre oblasť mesta Trnava boli použité meteorologické údaje z meteorologickej stanice Jaslovské Bohunice, ktorá sa nachádza severovýchodne od Trnavy a leží v nadmorskej výške 176 m. Presná poloha stanice je určená zemepisnými súradnicami s. š., v. d. Meteorologické údaje za rok 2004 Tab. 4 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 5 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -3,3 7,7-15,3 3,7-10,7 Január 12,0 55,4 Február 1,2 15,9-9,3 10,8-6,5 Február 11,6 30,7 Marec 4,1 21,2-9,9 13,4-3,5 Marec 20,0 56,4 Apríl 11,3 24,5-1,3 17,5 6,9 Apríl 13,2 30,6 Máj 13,8 25,2 1,2 18,7 8,8 Máj 9,1 33,8 Jún 17,4 28,3 7,5 21,3 13,3 Jún 19,3 94,0 Júl 19,4 34,4 8,2 25,6 13,4 Júl 6,0 17,1 August 19,8 31,8 8,2 24,5 14,0 August 48,3 73,2 September 15,1 28,2 4,0 20,2 10,2 September 23,1 46,5 Október 11,7 22,8 0,8 16,5 5,6 Október 22,9 51,9 November 5,3 16,6-5,4 14,1-1,7 November 24,6 47,4 December 0,9 8,5-8,1 6,6-4,4 December 9,5 32,8 10 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

11 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obrázok č. 4 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2004 bol severozápadný až severoseverovýchodný (NW- NNE) a juhovýchodný (SE), početnosť ich výskytu bola 63 % zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 0,1 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 4 Veterná ružica z meteorologickej stanice Jaslovské Bohunice za rok priem. rýchlosť vetra (m/s) 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 MS Jaslovské Bohunice, rok hodina Obr. 5 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Jaslovské Bohunice za rok priem. rychl. prevl. smer smer vetra (deg) Meteorologické údaje za rok 2005 Tab. 6 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 7 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január 0,2 11,2-10,7 7,1-6,5 Január 6,2 43,6 Február -2,5 5,9-16,2 3,1-11,7 Február 26,8 56,6 Marec 2,9 19,6-13,5 14,0-7,1 Marec 1,4 3,9 Apríl 10,8 22,7-3,0 15,8 4,0 Apríl 24,7 62,7 Máj 15,1 31,5 0,7 24,1 8,2 Máj 5,1 33,2 Jún 17,8 30,2 4,1 23,2 10,9 Jún 11,1 25,8 Júl 20,3 35,3 7,0 28,7 13,7 Júl 29,5 72,7 August 18,5 31,4 7,8 23,6 14,1 August 22,6 117,7 September 16,2 29,2 7,6 22,2 9,8 September 18,8 45,6 Október 10,7 23,8-0,1 16,9 4,4 Október 5,7 11,0 November 3,9 13,8-7,0 9,7-3,1 November 13,5 50,4 December 0,2 7,4-11,0 4,7-5,0 December 37,4 78,2 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 11

12 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obrázok č. 6 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2005 bol severozápadný až severoseverovýchodný (NW- NNE) a juhovýchodný (SE), početnosť ich výskytu bola 60 % zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 5,4 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 6 Veterná ružica z meteorologickej stanice Jaslovské Bohunice za rok priem. rýchlosť vetra (m/s) 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 MS Jaslovské Bohunice, rok hodina Obr.7 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Jaslovské Bohunice za rok priem. rychl. prevl. smer smer vetra (deg) Meteorologické údaje za rok 2006 Tab. 8 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 9 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -4,2 4,1-19,2 2,7-16,1 Január 22,4 54,8 Február -2,4 9,6-15,6 4,7-10,1 Február 15,9 37,8 Marec 2,5 18,3-7,8 11,1-2,7 Marec 11,1 40,5 Apríl 11,5 26,4-2,1 18,0 4,2 Apríl 22,1 65,7 Máj 14,8 24,2 4,4 19,3 8,3 Máj 15,7 88,7 Jún 18,6 31,6 4,0 24,8 10,4 Jún 36,9 67,8 Júl 23,4 35,8 10,1 27,3 17,6 Júl 23,0 25,9 August 17,6 31,4 8,8 24,1 13,4 August 37,7 116,7 September 17,3 27,5 6,8 22,3 12,7 September 1,7 2,3 Október 12,1 26,0-4,0 20,3 2,4 Október 7,5 18,4 November 7,3 15,0-5,6 10,9-0,7 November 16,0 44,3 December 2,9 16,0-6,5 12,1-4,1 December 7,6 12,3 12 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

13 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obrázok č. 8 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2006 bol severozápadný až severoseverovýchodný (NW- NNE) a juhovýchodný (SE), početnosť ich výskytu bola 50 % zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 6,5 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 8 Veterná ružica z meteorologickej stanice Jaslovské Bohunice za rok priem. rýchlosť vetra (m/s) 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 MS Jaslovské Bohunice, rok hodina Obr. 9 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Jaslovské Bohunice za rok priem. rychl. prevl. smer smer vetra (deg) 2.4 Zodpovedajúce údaje o topografii Krajské mesto Trnava a jeho katastrálne územie leží medzi riekou Váh a pohorím Malé Karpaty v oblasti Podunajskej nížiny. V rámci nej sa rozprestiera v geomorfologickom celku Podunajskej pahorkatiny, podcelku Trnavskej pahorkatiny a časti Trnavskej tabule. Trnavská tabula má tvar takmer rovnoramenného trojuholníka medzi dudvážskou mokraďou, ktorá je súčasťou Dolnovážskej nivy a Podmalokarpatskou pahorkatinou. Mesto Trnava a jeho katastrálne územie sa nachádzajú v ťažisku tohto trojuholníka. Najvyšší bod sa nachádza v najzápadnejšej časti katastrálneho územia neďaleko katastrálnej hranice s obcou Zvončín, kde na plochom chrbte (hon Medziháje) dosahuje nadmorskú výšku 188 m n. m.. Najnižší bod 134 m n. m. sa nachádza v najjužnejšej časti katastrálneho územia mesta. V intraviláne mesta nadmorské výšky dosahujú m n. m. Najvyšší bod intravilánu je v mestskej časti Kopánka na Špačinskej ceste. Najnižší bod je na mieste, kde Trnávka opúšťa intravilán mesta. Mesto Trnava a jeho katastrálne územie patria do pásma vnútrohorských paniev a kotlín a v rámci neho do nižších jednotiek, a to Podunajskej panvy, Trnavsko dubnickej panvy a najzápadnejšej jednotky Blatnianskej priehlbiny. Významná je poloha mesta a jeho katastrálneho územia ku geoekologickým (prírodno krajinným) typom, v rámci ktorých patria k pahorkatinovej akumulačno eróznej krajine a ku krajine sprašovej tabule s černozemami a lesostepou. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 13

14 2.5 Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne PM 10 - tuhé znečisťujúce látky, ktoré prejdú zariadením selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 mikrometrov s 50 % účinnosťou. Vyhláškou MŽP SR č. 705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia sa ustanovujú pre PM 10 limitné hodnoty, termíny ich dosiahnutia, priemerované obdobie a medze tolerancie. Tab. 10 Limitné hodnoty, termíny ich dosiahnutia, priemerované obdobie a medze tolerancie. Účel 1. etapa hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí 2. Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí 2. etapap 1) hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí 4. Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí Priemerované obdobie Limitná hodnota 24 hodín 50 µg.m -3 PM 10 sa nesmie prekročiť viac ako 35 krát za kalendárny rok Medza tolerancie 20 µg.m -3 (40 %) pre hodnotenie roku 2001, od a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa dosiahlo 0 % kalendárny rok 40 µg.m -3 PM 10 6 µg.m -3 (15 %) pre hodnotenie roku 2001, od a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa dosiahlo 0 % 24 hodín 50 µg.m -3 PM 10 sa nesmie prekročiť viac ako 7 krát za kalendárny rok odvodí sa od získaných údajov a bude ekvivalentná limitnej hodnote 1. etapy kalendárny rok 20 µg.m -3 PM µg.m -3 (50 %) pre hodnotenie od a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa dosiahlo 0 % Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť limitnú hodnotu ) Uvedené indikatívne hodnoty sa budú revidovať na základe ďalších informácií o účinkoch na zdravie ľudí a životné prostredie, technickú uskutočniteľnosť a skúsenosti s uplatňovaním limitných hodnôt v 1.etape. 14 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

15 3 ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY 3.1 Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia Tab. 11 Zodpovedné organizácie alebo inštitúcie. Organizácia Titul, meno a priezvisko Telefón Fax Krajský úrad životného prostredia Trnava, Kollárova č. 8, Trnava Ing. Alena Tajcnerová Ing. Sabína Klačová 033/ / / tajcnerova.alena@tt.kuzp.sk klacova.sabina@tt.kuzp.sk Obvodný úrad životného prostredia Trnava, Kollárova č. 8, Trnava Mgr. Miroslav Adamčík Ing. Sibyla Loposová 033/ / / adamcik.miroslav@tt.ouzp.sk loposova.sibyla@tt.ouzp.sk Mesto Trnava, Hlavná č. 1, Trnava Ing. Miroslav Hrubý Ing. Monika Koleňáková 033/ / / hruby@trnava.sk kolenakova@trnava.sk Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, Mgr. Tomáš Hauko Ing. Jiří Janošek 033/ / Limbova č. 61, Trnava*, Halenárska č. 23, Trnava** 033/ / hauko@ruvztt.sk oohfp@ruvztt.sk Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniová č. 17, Bratislava*, Zelená č. 5, Banská Bystrica**, Ďumbierska č. 26, Košice*** Ing. Cyril Burda* RNDr. Terézia Majlingová** Ing. Tatiana Lehetová*** 02/ / / / / / cyril.burda@shmu.sk terezia.majlingova@shmu.sk tatiana.lehetova@shmu.sk Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava, Kollárova č. 8, Trnava Ing. Rudolf Kormúth Ing. Eva Jakabovičová 033/ / / / rudolf.kormuth@tt.kud.gov.sk eva.jakabovicova@tt.kud.gov.sk Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava, Vajanského č. 2, Trnava Ing. Jozef Rezbárik p. Alojz Jamrich 033/ / / / jozef.rezbarik@tt.kud.gov.sk alojz.jamrich@tt.kud.gov.sk Správa a údržba ciest TTSK Trnava, Bulharská č. 39, Trnava Ing. Boris Valášek Ing. Ján Lužák Trnavský samosprávny kraj, Starohájska č. 10, Trnava Ing. Monika Ilavská Ing. Lucia Kebísková 033/ / / / ssczs@max.euro.sk ssczs@max.euro.sk 033/ / monika.ilavska@trnava-vuc.sk lucia.kebiskova@trnava-vuc.sk Johns Manville Slovakia a.s., Strojárenská č. 1, Trnava Ing. Katarína Remenátrová Ing. Ivona Jakubová 033/ / / / katarina.remenarova@jm.com ivona.jakubova@jm.com Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 15

16 Organizácia Titul, meno a priezvisko Telefón Fax Swedwood Slovakia s.r.o., o. z. Trnava, Nitrianska cesta č. 4, Trnava Ing. Viera Júzová Ing. Miloslav Vinduška 033/ / / / vinduska@spartan.sk ŽOS Trnava, a.s., Koniarekova č. 19, Trnava p. Ján Rajnic Ing. Mária Tomaškovičová 033/ / / / Zlievareň Trnava s.r.o., Coburgova č. 48, Trnava Ing. Vincent Královič p. Vlastimil Fiala 033/ / / / kralovic@zlievaren-trnava.sk eko@zlievaren-trnava.sk Tab. 12 Zodpovednosť orgánov štátnej správy a inštitúcií Organizácia Zodpovedná osoba Kontaktná osoba Zodpovednosť Krajský úrad životného prostredia Trnava Ing. Alena Tajcnerová Ing. Sabína Klačová 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 478/2002 Z. z. Obvodný úrad životného prostredia Mgr. Miroslav Adamčík Ing. Sibyla Lopošová 33 ods. 1 písm. e) zákona č. 478/2002 Z. z. Trnavský samosprávny kraj Ing. Monika Ilavská Ing. Lucia Kebísková 7 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z. Mesto Trnava Ing. arch. Milan Horák Ing. Monika Koleňáková Ing. Miroslav Hrubý 5 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. Slovenský Ing. Cyril Burda Ing. Terézia Majlingová 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. hydrometeorologický ústav Ing. Tatiana Lehetová Regionálny úrad verejného Mgr. Tomáš Hauko Ing. Jiří Janošek 21 zákona č. 272/1994 Z. z. zdravotníctva so sídlom v Trnave Krajský úrad pre cestnú Ing. Rudolf Kormúth Ing. Eva Jakabovičová 3 zákona č. 135/1961 Zb. dopravu a pozemné komunikácie Obvodný úrad pre cestnú Ing. Jozef Rezbárik p. Alojz Jamrich 3 zákona č. 135/1961 Zb. dopravu a pozemné komunikácie Správa a údržba ciest TTSK Ing. Boris Valášek Ing. Ján Lužák 3d zákona č. 135/1961 Zb. Priemyselný sektor Johns Manville Slovakia a. s. Ing. Katarína Remenárová Ing. Ivona Jakubová 19 ods. 1 písm. t) zákona č. 478/2002 Z. z. Swedwood Slovakia s. r. o. Ing. Viera Júzová Ing. Miloslav Vinduška 19 ods. 1 písm. t) zákona č. 478/2002 Z. z. ŽOS Trnava, a.s. p. Ján Rajnic Ing. Maria Tomaškovičová 19 ods. 1 písm. t) zákona č. 478/2002 Z. z. Zlieváreň Trnava s. r. o. Ing. Vincent Kralovič p. Vlastimil Fiala 19 ods. 1 písm. t) zákona č. 478/2002 Z. z. 16 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

17 4 POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA 4.1 Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch podľa meracích staníc - pred implementovaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia Znečisťujúca látka PM 10 V roku 2003 boli na AMS merané hodnoty koncentrácií PM 10. V tabuľkách sú uvedené namerané hodnoty vynásobené faktorom 1,3. Tab. 13 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica Trnava ,6 Tab. 14 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. Počet prekročení limitnej hodnoty Počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Stanica limitná hodnota[µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) 50 (35) 50 (35) Trnava Bold počet prekročení > povolený počet Tab. 15 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2003 [µg.m -3 ]. 50 (35) 70 (35) 65 (35) 60 (35) Dátum Trnava Dátum Trnava Dátum Trnava , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,2 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 17

18 Dátum Trnava Dátum Trnava Dátum Trnava , , , , , , , , , , , , , , ,3 Tab. 16 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica Limitná hodnota Limitná hodnota + medza tolerancie Trnava ,1 Bold prekročená limitná hodnota Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie 4.2 Koncentrácie namerané od začiatku projektu Znečisťujúca látka PM 10 Tab. 17 Dostupnosť údajov PM 10 v %. Stanica Trnava, Kollárova 96,04 98,88 94,29 Tab. 18 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. Počet prekročení limitnej hodnoty Počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Stanica Limitná hodnota [µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) 50 (35) 50 (35) 50 (35) Trnava, Kollárova Bold počet prekročení > povolený počet Tab. 19 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2004 [µg.m -3 ]. 55 (35) Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,3 18 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

19 Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,5 Tab. 20 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2005 [µg.m -3 ]. Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,4 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 19

20 Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,0 Tab. 21 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2006 [µg.m -3 ]. Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova Dátum Trnava, Kollárova Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

21 Tab. 22 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica Limitná hodnota Limitná hodnota+ medza tolerancie 42 Trnava, Kollárova 43,9 43,3 38,9 Bold prekročená limitná hodnota Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie 4.3 Metodika použitá na zhodnotenie Hodnotenie úrovne znečistenia časticami PM 10 na Slovensku sa realizovalo na základe výsledkov meraní a modelovania. V 7 Zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší je stanovený postup a vo vyhláške MŽP SR č. 705/ 2002 Z. z. o kvalite ovzdušia sú uvedené kritériá pre hodnotenie kvality ovzdušia. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania. V NMSKO bolo meranie koncentrácie PM 10 zabezpečené kontinuálne ekvivalentnými metódami: TEOM, TEOM s modulom FDMS a beta absorpcia. Pre absenciu korekčného faktora získaného experimentom (porovnávacie meranie kontinuálnych monitorov PM 10 s referenčnou manuálnou gravimetrickou metódou) bol pri beta absorpcií a TEOM (bez modulu FDMS) monitoroch použitý korekčný faktor 1,3. Matematické modely, v zmysle slovenskej aj európskej legislatívy ochrany ovzdušia, patria medzi základné nástroje na hodnotenie kvality ovzdušia. Modely umožňujú (v rôznych priestorových meradlách) najmä plošné vyjadrenie požadovaných charakteristík znečistenia ovzdušia, analýzu podielu významných zdrojov na znečistení a výpočet očakávaného znečistenia ovzdušia pre rôzne scenáre vývoja emisií. Podľa legislatívy EÚ je samostatná aplikácia modelu možná len pre koncentrácie znečisťujúcich látok pod dolnou medzou na hodnotenie kvality ovzdušia. Pri vyšších úrovniach sa musí kombinovať modelovanie s monitoringom. SHMÚ v súčasnosti pracuje s dvomi typmi modelov (Szabó, 2004) CEMOD: modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO 2, NOx, NO 2, benzén a CO) na celom území Slovenska. 10 IDWA: priestorová (3D) anizotropná interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM, PM, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska. 2,5 Pre celoslovenské hodnotenie úrovne koncentrácií PM 10 bol použitý interpolačný model IDWA. Jeho aplikácia vyplynula z vysokého stupňa neurčitosti vstupných emisných údajov (suspenzia a resuspenzia minerálnych častíc, elementárny a organický uhlík, sekundárne častice, častice biologického pôvodu a fugitívne emisie). V interpolačnej schéme sa aplikoval faktor anizotrópie prostredia, ktorý zohľadňuje vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Ako vstupné hodnoty pre výpočet slúžili namerané údaje, alebo z nich odvodené hodnoty (napr. priemery, percentily). Na základe signifikantných atribútov prostredia boli pre každú vstupnú hodnotu definované: vyhladzovacie parametre (smoothing) a exponent horizontálnej reprezentatívnosti. Zaviedla sa aj regionalizácia (priestorová reprezentatívnosť) meraní (vstupných hodnôt). Vstupné hodnoty sa transformovali na referenčnú hladinu na základe empiricky odvodených výškových závislosti z meraní staníc NMSKO s programom EMEP. Interpolačná schéma umožňuje na základe nameraných údajov určiť aj priestorové rozloženie (3D) jednotlivých odvodených charakteristík znečistenia ovzdušia. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 21

22 Vstupné údaje pre výpočet Namerané alebo odvodené údaje z monitorovacích staníc kvality ovzdušia. Faktory anizotropie prostredia, ktoré zohľadňujú vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Atribúty v závislosti od charakteru prostredia pre každý merací bod (prítomnosť a významnosť zdrojov váhy, geografická integrita výber podmnožiny, rozmer zastavanej plochy, mesta vyhladzovací parameter). Výstupy z modelových výpočtov Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre sieť uzlových bodov na následné mapové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre zvolené referenčné body na následné tabuľkové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). V prílohách 3 8 sú uvedené výsledky modelovania priemerné ročné koncentrácie PM 10 a počty prekročení priemerných denných hodnôt PM 10 za roky Korekcia PM 10 na zimný posyp v roku 2006 Pri hodnotení zimného posypu sme postupovali dvoma spôsobmi, ktoré sú ale neoddeliteľné. Jeden prístup je na základe poznatku o silnej väzbe medzi počtom prekročení a priemernou ročnou koncentráciou. Tento prístup by bol postačujúci, ak by neboli aj iné (a niekedy dominantné) vplyvy, ktoré zvyšujú neurčitosť (nepresnosť) výsledku. K tomu potrebujeme časovú a priestorovú analýzu výskytu jednotlivých javov prekročení a okolnosti ich vzniku. O štruktúre zdrojov v lokalite, ako aj o lokálnych dočasných aktivitách nám napovie počet prekročení mimo zimného obdobia. Druhý prístup k hodnoteniu podielu zimného posypu je numerický, založený na matematickom modelovaní rozptylu znečisťujúcich látok v atmosfére. Na tento účel bol model CEMOD doplnený o modul pre počítanie virtuálneho emisného faktora pre motorové vozidlo pohybujúce sa na komunikácii. Tento emisný faktor závisí okrem už spomenutého množstva posypového materiálu na jednotku plochy aj od váženej tonáže priemerného auta (odvodený z počtu osobných a nákladných aut), od frakcie posypového materiálu (použitý literárny údaj), ako aj od počtu dní so zrážkovou činnosťou nad 2 mm dažďa, alebo nad 10mm snehu. Okrem toho sme zaviedli korekčný faktor na narastajúci počet vozidiel tento faktor je 1 pre vozidiel za deň a asymptoticky klesá k hodnote 0,25 pre vozidiel za deň. Tento empirický vzťah je založený na poznatku, že riešenie narastajúcej intenzity dopravy sa realizuje pridaním dopravných pruhov. V praxi pozorujeme vytlačenie prachu na okraj vozovky v dôsledku aerodynamického vplyvu pohybu vozidiel. To isté sa deje aj na viacprúdových komunikáciách. Bez tohto korekčného faktora by sme sa dostali na základe výpočtov pri odpočte prekročení až do záporných čísel. Odpočet zimného posypu je uvedený v kapitole 6, tab Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

23 5 PÔVOD ZNEČISTENIA 5.1 Zoznam hlavných stacionárnych zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie Podľa databázy NEIS 2006 Obvodného úradu životného prostredia Trnava, v ktorej sú spracované údaje o vypustených znečisťujúcich látkach do ovzdušia v roku 2006 za okres Trnava, na území mesta Trnava je evidovaných 168 veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Z týchto zdrojov, bolo v roku 2006 emitovaných do ovzdušia 40,23 t tuhých znečisťujúcich látok (TZL). Priemyselné zdroje uvedené v kapitole 5.2 Podiel priemyselných zdrojov na celkové znečistenie v kapitole 5.2 bol analyzovaný za prevádzkovateľov. Doprava Značnou mierou sa na celkovom znečisťovaní ovzdušia podieľa doprava. Je preto nevyhnutné, aby sa plánovala prevencia zhoršenia kvality ovzdušia z predpokladaného rastu dopravy. Tabuľka č. 23 znázorňuje zaťaženie ciest v rokoch 1995, 2000 a Jednotlivé hodnoty v tabuľke predstavujú údaje o priemernej dennej intenzite dopravy (RPDI/24 h) na najviac exponovaných úsekoch v meste Trnava. Z tabuľky č. 23 vyplýva, že priemerná denná intenzita dopravy za 24 hodín v roku 2005 oproti roku 1995 vzrástla na najviac exponovaných úsekoch v meste Trnava nasledovne: Rybníkova ul. nárast o 69 % Trstínska ul. nárast o 89 % Hlboká ul. nárast o 90 % Hospodárska ul. nárast o 100 % Tamaškovičova ul. nárast o 98 %. Zo zistených údajov vyplýva, že doprava je najvýznamnejším činiteľom podieľajúcim sa na prekračovaní limitnej hodnoty 50 µg.m -3 pre PM 10. Tab. 23 Zaťaženie ciest dopravou v meste Trnava. Označenie ciest Označenie úseku Popis úseku I/ Rybníkova ul II/ Trstínska ul II/ Hlboká ul I/51 Z Hospodárska ul I/51 Z Tamaškovičova ul Celkové množstvo emisií z tých zdrojov, ktoré sa najviac podieľajú na znečistení Johns Manville Slovakia a. s., Trnava Hlavným predmetom činnosti spoločnosti je výroba bezalkalického hlinito-borito-kremičitého E-skla, výroba sklených a minerálnych vlákien a výrobkov z nich. Hlavným článkom výroby sú taviace agregáty č. 2, 5 a taviaci agregát č. 3, ktorý bol uvedený do prevádzky Spoločnosť je prevádzkovateľom 14 zdrojov znečisťovania ovzdušia. Výstavbou TA č. 3 sa úplne nahradila dvojstupňová výroba sklených vlákien jednostupňovou, pri ktorej sa šetrí jeden technologický celok - výroba sklených gumičiek a ich následné tavenie v platinových peciach. Používaným palivom v taviacom procese je zemný plyn, kyslík a príhrev je zabezpečený molybdénovými elektródami. Emisie z tavenia sú chladené v rekuperátore a Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 23

24 čistené na filtroch. Filtre zachytia prachový úlet - sklársky kmeň, zlúčeniny fluóru a ťažké kovy. Zachytený úlet je vrátený do taviaceho agregátu. Podiel na celkovom znečistení TZL je významný a za prevádzkovateľa činí v roku 2006 približne 27 % z celkového množstva. Tab. 24 Zdroje znečisťovanie ovzdušia podľa skutočnosti roka 2006 (NEIS 2006). Názov zdroja Kategória Veľký/Stredný Jestvujúci/Nový ČOV Stredný, Jestvujúci Nízkogramážne rohože Veľký, Jestvujúci Rohože Veľký, Jestvujúci Sklad surovín, kmenáreň, pneudoprava Veľký, Jestvujúci Sekanie a sušenie vlákna Veľký, Jestvujúci TA č Veľký, Jestvujúci TA č Veľký, Nový TA č Veľký, Nový TZV čistenie kladiek a kovových súčiastok Stredný, jestvujúci Úprava vlákna sušiarne VKS Veľký, Jestvujúci Úprava vlákna, sekanie vlákna, fix Veľký, Jestvujúci Úprava vlákna sušiarne VFS Veľký, Jestvujúci Vysokofrekvenčné sušiarne vlákna TA Veľký, Nový Várňa lubrikácií Veľký, Jestvujúci Tab. 25 Celkové množstvá emisií za rok 2006 (NEIS 2006). ZL TZL SO2 NOx CO TOC ST 1 ST 2 ST 3 ST 4 Množstvo t/rok 10,86 68,49 201,33 96,93 2,68 0,0005 0,698 0,433 - Vysvetlivky ST - sadzobná trieda ST 1 - kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd ST 2 - antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb, cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn, mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn, meď a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cu, olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb, vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V, selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se, arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As, chróm a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cr, kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Co, nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni ST 3 - fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF (g), trichlóretylén, formaldehyd, formalín ST 4 - anorganické plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl (g) Vývoj emisií tuhých znečisťujúcich látok za roky dokazuje, že modernizáciou výroby sklených vlákien sa ich množstvo za uvedené obdobie výrazne znížilo. Za roky došlo k zvýšeniu emisií tuhých znečisťujúcich látok z dôvodu zvýšenia produkcie výroby. Tab. 26 Množstvo TZL emitovaných do ovzdušia zo zdrojov za obdobie rokov Rok TZL (t) 35,85 38,47 39,2 30,2 23,5 29,22 35,01 30,11 29,11 29,26 13,31 6,63 7,15 7,84 10,05 10, [t/rok] Obr. 10 Grafické znázornenie emisií TZL zo zdrojov za obdobie rokov Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

25 ŽOS Trnava, a. s. Hlavným predmetom činnosti je údržba a opravy dopravných prostriedkov, údržba a opravy špeciálnych strojov, zariadení a materiálu, výroba, montáž, opravy, údržba, rekonštrukcie, prevádzkové úpravy, modernizácia a prestavba určených technických dopravných zariadení koľajových vozidiel. K bola ukončená prevádzka mazutovej kotolne, veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia. Celý areál spoločnosti bol postupne splynofikovaný, čím sa vo veľkej miere znížili emisie základných znečisťujúcich látok. V roku 2004 boli uvedené do prevádzky prvé dve etapy rekonštrukcie pracovísk povrchovej úpravy. Tretia etapa sa toho času realizuje. Podiel na celkovom znečistení TZL je významný za prevádzkovateľa a činí v roku 2006 približne 15 % z celkového množstva. Tab. 27 Zdroje znečisťovanie ovzdušia podľa skutočnosti roka 2006 (NEIS 2006). Názov zdroja Kategória Veľký/Stredný Jestvujúci/Nový Boxy povrchovej úpravy PNV Hala N2 (Ns, Ng linka) NO Veľký, Nový Boxy povrchovej úpravy POV Hala N1 NO Veľký, Nový Striekacia sušiaca kabína osobných vagónov Veľký, Nový Plynová pec vypaľovacia Termické čistenie kovových predmetov Stredný, Nový Plynové kotolne (14 zdrojov) Stredné, Nové Tab. 28 Celkové množstvá emisií rok ZL TZL SO 2 NOx CO TOC Množstvo t/rok 5, 87 0, 027 4, 43 1,75 54, 81 Vývoj emisií tuhých znečisťujúcich látok za roky dokazuje, že modernizáciou výroby sklených vlákien sa ich množstvo za uvedené obdobie výrazne znížilo. Tab. 29 Množstvo TZL emitovaných do ovzdušia zo zdrojov za obdobie rokov Rok TZL (t) 26,39 21,49 19,15 15,26 18,69 18,58 11,22 10,37 6,4 5,45 2,51 9,25 9,16 13,73 5,29 5, [t/rok] Obr. 11 Grafické znázornenie emisií TZL zo zdrojov za obdobie rokov V rokoch môžeme sledovať výrazný pokles emisií TZL, čo mohlo byť spôsobené celkovou rekonštrukciou a modernizáciou technológie povrchovej úpravy vozňov. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 25

26 ZLIEVÁREŇ TRNAVA s. r. o. Hlavným predmetom činnosti je kovoobrábanie, odlievanie kovov (zlievarenstvo) a sprostredkovanie obchodu s odliatkami. Spoločnosť je prevádzkovateľom dvoch stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a jedného veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia Zlievareň Trnava, ktorý sa vo veľkej miere podieľa na emisiách tuhých znečisťujúcich látok. Hlavná výrobná činnosť zlievarenstvo sa realizuje prostredníctvom dvoch Kuplových pecí č. 1 a 2, ktoré boli uvedené do prevádzky v roku Ako palivo sa používa koks. Technologické časti zdroja sú: 1. čistiareň brúsky 2. čistiareň tryskače 3. ručná formovňa tryskače 4. ručná formovňa 5. ručná formovňa pieskovňa 6. farbenie a máčanie výrobkov. Podiel na celkovom znečistení TZL je významný za prevádzkovateľa a činí v roku 2006 približne 19 % z celkového množstva. Tab. 30 Zdroje znečisťovanie ovzdušia podľa skutočnosti roka 2006 (NEIS 2006). Názov zdroja Kategória Veľký/Stredný Jestvujúci/Nový Plynová kotolňa Stredný, Nový Drevomodeláreň Stredný, Jestvujúci Zlieváreň Trnava Jestvujúci, veľký Tab. 31 Celkové množstvá emisií rok ZL TZL SO 2 NOx CO TOC ST 2 Množstvo t/rok 7,69 4, 82 1, , 44 1, 61 0, 09 ST 2 Mn a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn Tab. 32 Množstvo TZL emitovaných do ovzdušia zo zdrojov za obdobie rokov Rok TZL (t) 3,7 4,08 4,65 5,6 7,27 13,84 11,75 12,28 13,99 7,6 11,95 11,39 9,68 9,3 7,91 7, [t/rok] Obr. 12 Grafické znázornenie emisií TZL zo zdrojov za obdobie rokov Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

27 Trnavská teplárenská, a. s. Hlavným predmetom činnosti bola výroba tepla pre organizácie a pre centrálne zásobovanie obyvateľstva mesta Trnava. Trnavská tepláreň je kategorizovaná ako veľký zdroj znečisťovania ovzdušia. Hlavným palivom je zemný plyn. Ťažký vykurovací olej je záložné palivo pre prípad výpadku dodávky zemného plynu. Podiel na celkovom znečistení TZL činí v roku 2006 približne 1 % z celkového množstva. Z obrázku č. 13 môžeme vidieť, že podiel emisií TZL tohto zdroja na celkové emisie TZL už nie je významný. Tab. 33 Množstvo TZL emitovaných do ovzdušia zo zdrojov za obdobie rokov Rok TZL (t) 25,2 32,4 40,62 30,1 22,3 50,35 20,24 10,69 2,5 1,53 1,52 1,39 1,36 1,23 2,13 0, [t/rok] Obr. 13 Grafické znázornenie emisií TZL zo zdrojov za obdobie rokov Môžeme sledovať výrazný pokles emisií TZL vzhľadom k tomu, že v rokoch sa zrealizovala plynofikácia tohto zdroja. Ťažký vykurovací olej je záložné palivo pre prípad výpadku dodávky zemného plynu. Považský cukor a. s. Hlavným predmetom činnosti bola výroba surového a rafinovaného cukru, melasy a výroba výrobkov biotechnických na báze cukru. Kotolňa na zemný plyn bola kategorizovaná ako jestvujúci veľký zdroj znečisťovania ovzdušia. Hlavným palivom bol zemný plyn.. Podľa databázy NEIS 2005 zdroje boli zrušené. SWEDWOOD SLOVAKIA, s. r. o. Hlavným predmetom činnosti je výroba výrobkov pre zariadenie domácností a podobných prídavných výrobkov, iná výrobná činnosť v spracovaní dreva a výroba nábytku a bytových výrobkov. Podiel na celkovom znečistení TZL už nie je významný za prevádzkovateľa a činí v roku 2006 približne 5 % z celkového množstva. Tab. 34 Zdroje znečisťovanie ovzdušia podľa skutočnosti roka 2006 (NEIS 2006). Názov zdroja Kategória Veľký/Stredný Jestvujúci/Nový Kotolňa Stredný, Nový Priemyselné spracovanie dreva Látkami Veľký, Nový Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 27

28 Tab. 35 Celkové množstvá emisií rok ZL TZL SO 2 NOx CO TOC ST 3 Množstvo t/rok 2,17 0,26 23,59 15,43 7,13 1,18 ST 3 formaldehyd, formalín Tab. 36 Množstvo TZL emitovaných do ovzdušia zo zdrojov za obdobie rokov Rok TZL (t) 1,92 10,2 13,72 3,17 9,99 10,18 8,99 10,47 10,9 3,35 2,05 2,01 2,17 2,37 0,88 0, [t/rok] Obr. 14 Grafické znázornenie emisií TZL zo zdrojov za obdobie rokov V roku 1999 sa zrealizovala plynofikácia kotolne na tuhé palivo, čím sa výrazne znížili emisie TZL. V kotolni sa v súčasnosti spaľuje zemný plyn a drevný odpad neznečistený škodlivinami. Možno skonštatovať, že uvedené zdroje i keď emitujú najviac tuhých znečisťujúcich látok na území mesta Trnava ich podiel na prekračovaní limitnej hodnoty pre PM 10 je nevýznamný. 5.3 Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí Diaľkový prenos tuhých častíc PM 10 možno rámcovo rozdeliť do dvoch skupín, a to prenos z iných regiónov štátu a cezhraničný prenos. Slovensko je malá krajina v strede Európy. Jej územie je významne ovplyvňované cezhraničným prenosom znečisťujúcich látok. Stredná doba zotrvania častíc v ovzduší je nepriamo úmerná ich rozmerom. Klesá z hodnoty 1 3 dni pre hrubo disperznú frakciu PM 10, až na niekoľko týždňov v prípade veľmi malých častíc. Rozsah monitorovacích aktivít a absencia systematických fyzikálnych a chemických analýz PM 10 neumožňuje na Slovensku hodnotiť veľkosť prenosu medzi zónami, ani cezhraničný prenos. Matematické modely, ktoré by s dostatočnou presnosťou kvantifikovali celý komplexný cyklus častíc v ovzduší, v celom veľkostnom rozsahu častíc a vo všetkých priestorových meradlách, majú stále len výskumný charakter (EMEP model UNI AERO). Uspokojivé výsledky v Európe sú len pre sekundárny anorganický aerosól (SIA sírany, dusičnany a amónne soli). SIA tvorí významnú zložku PM 2,5. Podľa prvých meraní PM 2,5 na niekoľkých lokalitách Slovenska činí podiel PM 2,5 z PM %, čo opäť potvrdzuje veľký význam cezhraničného prenosu častíc a pre kurzorov častíc PM 10 na Slovensku. Plošná interpretácia výsledkov meraní PM 10 na území Slovenska sa robí metódou 3D interpolácie výsledkov meraní mestských aj regionálnych (EMEP) staníc, so zohľadnením empirickej výškovej závislosti koncentrácií a anizotropie v rozložení smerov vetra. Tento 28 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy

29 postup však neumožňuje hodnotiť podiel jednotlivých zdrojov alebo ich skupín na úrovni koncentrácií PM 10. Prenos tuhých častíc medzi regiónmi Slovenska v prvom priblížení možno pokladať za vzájomne vyrovnaný. Za posledných 15 rokov na Slovensku dramaticky poklesli primárne emisie z antropogénnych zdrojov (podľa národnej emisnej inventarizácie z hodnoty 290 kt v roku 1990 na 61 kt v roku 2005). Minerálny prach z južných poľnohospodárskych rovín je prenášaný do prevažne lesných oblastí stredného a severného Slovenska. Vplyv morských aerosólov na území Slovenska sa odhaduje v ročnom priemere asi na 2 µg.m -3. Významný podiel na minerálnej zložke PM 10 má pravdepodobne prenos z arídnych oblastí južnej a východnej Európy (pozorovali sa tiež epizódy saharských pieskov). SIA, vzhľadom na malé rozmery krajiny a dobu zotrvania jeho prekurzorov v ovzduší, je takmer celý zo zahraničných zdrojov. Na severozápadnom Slovensku je pravdepodobne významný prenos častíc z blízkych priemyselných oblastí Českej republiky a Poľska. Odhad tohto vplyvu však doposiaľ nebol urobený. Vo vysokohorských polohách (stanica EMEP Chopok 2008 m n.m.) je pozaďová hodnota PM 10 v ročnom priemere okolo 10 µg.m -3. V rovinách Slovenska, aj za predpokladu nulových emisií PM 10 zo Slovenska, možno očakávať priemerné koncentrácie v rozmedzí µg.m -3. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnavy 29