MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Prepis

1 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Krajský úrad životného prostredia v Prešove Slovenský hydrometeorologický ústav PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA V OBLASTI RIADENIA KVALITY OVZDUŠIA - ÚZEMIE MESTA PREŠOV A OBCE ĽUBOTICE Bratislava september

2

3 Obsah 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA Oblasť Mesto Prešov a obec Ľubotice Meracia stanica VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Druh zóny Odhad znečistenej oblasti (km 2 ) a populácie vystavenej znečisteniu Užitočné klimatické údaje Zodpovedajúce údaje o topografii Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia 16 4 POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (pred implementovaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia) podľa meracích staníc Koncentrácie namerané od začiatku projektu Metodika použitá na zhodnotenie PÔVOD ZNEČISTENIA Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie a celkové množstvo emisií z týchto zdrojov Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí ANALÝZA SITUÁCIE Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie Podrobnosti možných opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA DO 29. NOVEMBRA Miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatrenia Pozorované účinky týchto opatrení PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIAZNEČISTENIA PO 29. NOVEMBRI Zoznam a opis všetkých opatrení a časový rozvrh ich realizácie Odhadnutie plánovaného a očakávaného zlepšenia kvality ovzdušia, potrebného na dosiahnutie týchto cieľov PODROBNOSTI VÝHĽADOVO PLÁNOVANÝCH OPATRENÍ ALEBO PROJEKTOV, V ČLENENÍ PODĽA ROKOV 2007, 2008 A LITERATÚRA PRÍLOHY...46 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 5

4 6 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

5 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA 1.1 Oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia (aktualizácia 2007) je vypracovaný pre vymedzenú oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešova a územie obce Ľubotice, v ktorej dochádza k prekračovaniu limitnej hodnoty stanovenej pre znečisťujúcu látku PM 10. Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska. Rozprestiera sa v severnej časti Košickej kotliny na rozhraní Šarišskej vrchoviny a Spišsko-šarišského medzihoria. Dôležitú úlohu v prírodnom prostredí zohrali rieky Torysa a Sekčov, na sútoku ktorých sa nachádza. Prešov vznikol na oddávna dôležitej križovatke obchodných a vojenských ciest, ktorá podmienila jeho rozvoj už od stredoveku. Prešov je významným administratívnym a hospodárskym centrom s dlhodobou tradíciou strojárskeho, drevospracujúceho a potravinárskeho priemyslu, v ktorom je okrem iného známy aj ťažbou a spracovaním soli. Sídli tu niekoľko gymnázií, stredných škôl a Prešovská univerzita. Mesto je aj významným kultúrnym strediskom. Nachádza sa tu Divadlo Jonáša Záborského, Park kultúry a oddychu, Divadlo Alexandra Duchnoviča, múzeá, knižnice a galérie. Vďaka všetkým týmto atribútom sa Prešov stáva čoraz viac vyhľadávaným turistickým mestom. Vďaka ucelenému historickému jadru s bohato zdobenými renesančnými domami, patrí Prešov medzi najkrajšie mestá na Slovensku. Územie oblasti riadenia kvality ovzdušia má obyvateľov (k ). Nadmorská výška centrálnej časti mesta Prešov je 250 m n.m. a v obci Ľubotice 277 m n.m. Z hľadiska klímy patrí mesto Prešov s obcou Ľubotice do mierne vlhkej a mierne teplej klimatickej oblasti. V priebehu roka prevláda severné prúdenie vzduchu, ktoré je najsilnejšie. Vedľajšie maximum prúdenia vzduchu pripadá na južný smer. V dôsledku rozširovania údolia v sútoku Sekčova a Torysy je zabezpečená dobrá ventilácia mesta. Ďalšie klimatické informácie sú uvedené v časti 2.3 Užitočné klimatické údaje. Funkčné členenie územia mesta Územie mesta Prešova je členené z hľadiska prevažujúceho funkčného využitia plôch na bývanie, výrobu, občianska vybavenosť, dopravu a technickú infraštruktúru. Nachádza sa v severnej časti Košickej kotliny v styku so šarišskou vrchovinou. Jadrom tohto vysoko urbanizovaného územia je niva rieky Torysy, na ktorej sa mesto Prešov rozkladá. Celé územie má polyfunkčný charakter s dominanciou priemyselných a obytných plôch. Hlavnými osami sú rieka Torysa, železničná trať Prešov - Kysak, cesta I/18 a diaľnica D1. Väčšie plochy priemyslu sú lokalizované v južnej časti mesta v nadväznosti na dopravný priestor železnice. Menšie plochy priemyslu sa nachádzajú aj v severovýchodnej časti mesta Nižná Šebastová a v susednej obci Ľubotice. Poľnohospodárske plochy sa vyskytujú v prímestských častiach mesta, v katastroch integrovaných obcí. Rekreačné plochy sú taktiež lokalizované v prímestských lokalitách a ďalej v širšom okolí Šarišskej vrchoviny a Slanských vrchov. Väčšie rekreačné plochy v meste sa nachádzajú pri prírodnom kúpalisku Delňa a v severozápadnej časti mesta, kde je letné kúpalisko. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 7

6 1.2 Mesto Prešov a obec Ľubotice AMS 2 Kotolňa Kronospan AMS 1 AMS 1 Monitorovacia stanica, AMS 2 - Monitorovacia stanica (stanica zrušená v roku 2006) Hlavný zdroj znečisťovania ovzdušia - Kotolňa prevádzkovateľa Kronospan SK, s.r.o., Prešov, Bardejovská 24 Obr. 1 Geografická mapa oblasti mesta Prešov a obce Ľubotice. 8 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

7 1.3 Meracia stanica Kotolňa Kronospan AMS 2 AMS 1 AMS 1 Monitorovacia stanica, AMS 2 - Monitorovacia stanica (stanica zrušená v roku 2006) Hlavný zdroj znečisťovania ovzdušia - Kotolňa prevádzkovateľa Kronospan SK, s.r.o., Prešov, Bardejovská 24 Obr. 2 Mapa mesta Prešov a obce Ľubotice. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 9

8 Tab. 1 Lokalizácia meracej stanice. Názov Geografické súradnice zemepisná šírka E 21o N 48 58'40 zemepisná dĺžka N 49o E 21 15'52 Nadmorská výška 246 m 258 m Okres Prešov Prešov Kraj Prešovský Prešovský Zóna Prešovský kraj Prešovský kraj Tab. 2 Charakteristika meracej stanice. Názov Typ stanice pozaďová pozaďová Typ oblasti mestská mestská Merané znečisťujúce látky SO 2, NO- NO 2 -NOx, PM 10, benzén SO 2, NO-NO 2 -NOx CO, O 3, Pb, Cd, Ni, As, PM 10, benzén Metóda merania PM 10 TEOM TEOM FDMS Typ prístroja Prachomer R&P 1400 A Prachomer Thermo TEOM 1400AB FDMS s odberovou hlavou PM 10 Zdroj: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike AMS Stanica pre nespĺňanie nových legislatívnych požiadaviek bola v roku 2006 zrušená. Nachádzala sa na voľnom priestranstve v blízkosti nákupného strediska Kaufland, na rozhraní Sídliska III a severozápadnej časti historického jadra mesta. Nevýhodou jej umiestnenia bolo, že vzhľadom na plynofikáciu blízkych mestských kotolní zanikli dôvody jej pôvodného umiestnenia. AMS Stanica sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta na voľnom priestranstve na rozhraní nízkej zástavby (rodinné domy so záhradami) a sídliska s viacposchodovými panelovými domami v teréne nad úrovňou križovatky ulíc Solivarská a Arm. gen. L. Svobodu (2 m) s pomerne veľkou intenzitou dopravy v pracovných dňoch. Od obrubníka cesty je vzdialená 10 m. Umiestnenie stanice nespĺňa požiadavky legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia EÚ a SR kladené na dopravnú stanicu vzdialená od obrubníka cesty viac ako 5 m nad terénom križovatky. Z uvedeného dôvodu sa uvažuje o premiestnení stanice na západnú stranu Ulice Arm. gen. L. Svobodu, vedľa zastávky MHD Lesnícka. 10 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

9 2 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE 2.1 Druh zóny V prípade mesta Prešov ide o mestskú zónu, v prípade obce Ľubotice o vidiecku oblasť. Na základe výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia v roku 2002, uverejneného v čiastke 6/2003 Vestníka MŽP SR, územie mesta Prešova a obce Ľubotice patria do zóny Prešovský kraj, vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia pre znečisťujúcu látku PM 10. Keďže pri hodnotení kvality ovzdušia v roku 2005 nedošlo k zmene, Krajský úrad životného prostredia v Prešove (ďalej len KÚŽP v Prešove ), je povinný, podľa 32 ods. 1 písm. d) zákona o ovzduší, vykonať aktualizáciu pôvodného programu (z roku 2004) na zlepšenie kvality ovzdušia. 2.2 Odhad znečistenej oblasti (km 2 ) a populácie vystavenej znečisteniu Znečistená oblasť mesto Prešov má rozlohu 71,18 km 2 a obec Ľubotice 8,28 km 2. Územie mesta tvoria 4 katastre 1. Prešov 2. Solivar 3. Šalgovík 4. Nižná Šebastová 2.3 Užitočné klimatické údaje Pre oblasť mesta Prešova a obce Ľubotice boli použité meteorologické údaje z dobrovoľníckej, automatickej meteorologickej stanice Prešov - vojsko. Táto sa nachádza v oblasti letiska v juhovýchodnej časti mesta. Leží v nadmorskej výške 307 m. Presná poloha stanice je určená zemepisnými súradnicami s.š., v.d. Meteorologické údaje za rok 2004 Tab. 3 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 4 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -4,8 5,7-19,4 1,8-10,7 Január 4,8 14,9 Február -1,8 7,4-17,9 3,6-11,6 Február 9,0 48,2 Marec 3,2 19,4-17,4 12,7-7,3 Marec 6,6 14,0 Apríl 9,2 21,7-7,0 13,9 4,9 Apríl 10,5 37,3 Máj 12,2 23,5-1,3 16,3 4,7 Máj 23,7 109,3 Jún 16,5 26,4 4,6 19,9 14,4 Jún 39,8 125,7 Júl 18,1 31,1 8,0 22,8 13,7 Júl 65,5 280,3 August 17,7 29,0 6,7 22,2 13,7 August 24,4 90,8 September 12,8 25,7 1,3 18,3 7,9 September 9,8 26,6 Október 9,7 20,0-5,9 16,3 1,4 Október 22,3 55,4 November 3,4 16,6-14,0 12,2-4,2 November 29,5 52,5 December -0,7 7,8-10,5 5,4-6,1 December 2,7 6,6 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 11

10 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obr. 3 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2004 bol severovýchodný (NE), početnosť jeho výskytu bola 12,9% zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) je 5,7%. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 3 Veterná ružica z meteorologickej stanice Prešov - vojsko za rok Vzhľadom na to, že z tejto stanice nie sú k dispozícii hodinové údaje, denná variácia rýchlosti a smeru vetra bola vypracovaná len na základe termínových údajov o 7., 14. a 21. hodine (obr. 4). MS Prešov, rok 2004 priem. rýchlosť vetra (m/s) 5,0 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 priem. rychl. prevl. smer hodina smer vetra (deg) Obr. 4 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Prešov - vojsko za rok Meteorologické údaje za rok 2005 Tab. 5 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 6 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ Január -2,4 5,4-21,0 2,8-12,2 Január 3,9 16,7 Február -5,1 5,6-22,7 1,7-16,9 Február 9,0 32,2 Marec 0,5 17,2-17,2 10,7-9,0 Marec 0,9 3,0 Apríl 9,5 21,7-5,5 15,8 3,5 Apríl 18,7 65,1 Máj 14,2 32,3-0,6 24,1 7,6 Máj 27,8 96,5 Jún 16,8 30,1 3,9 22,1 9,5 Jún 55,9 91,6 Júl 19,7 33,4 8,6 26,9 14,0 Júl 63,8 143,4 August 17,7 29,5 8,9 22,7 11,5 August 63,8 221,4 September 14,5 26,3 2,9 18,5 9,5 September 56,8 104,2 Október 8,8 21,7-6,3 15,2 0,3 Október 4,1 10,5 November 2,1 14,8-13,2 8,1-7,0 November 4,6 16,3 December -1,4 7,7-15,1 5,9-7,6 December 13,0 42,3 MZ 12 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

11 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obr. 5 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2005 bol severovýchodný (NE), početnosť jeho výskytu bola 15,4% zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) je 6,1%. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 5 Veterná ružica z meteorologickej stanice Prešov - vojsko za rok MS Prešov, rok 2005 priem. rýchlosť vetra (m/s) 5,0 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 priem. rychl. prevl. smer hodina smer vetra (deg) Obr. 6 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Prešov - vojsko za rok Meteorologické údaje za rok 2006 Tab. 7 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 8 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -6,1 6,6-21,6 1,4-17,7 Január 2,8 7,3 Február -3,6 7,8-18,4 3,3-11,2 Február 5,3 20,8 Marec 0,9 15,0-13,7 9,5-5,3 Marec 23,2 45,3 Apríl 9,6 23,4-4,3 15,0 3,8 Apríl 5,5 25,6 Máj 13,5 26,1 2,3 19,8 9,5 Máj 23,7 122,0 Jún 17,4 30,5 2,8 25,4 9,9 Jún 31,6 116,8 Júl 20,9 32,7 8,3 24,7 16,3 Júl 4,6 16,3 August 17,6 29,8 7,4 23,2 11,4 August 14,7 122,7 September 14,8 26,2 3,2 18,9 11,9 September 5,5 7,9 Október 9,7 24,3-8,3 19,9-1,4 Október 8,8 25,6 November 5,1 13,5-5,7 10,8-1,8 November 8,1 24,1 December 1,6 9,9-10,3 8,6-4,6 December 2,0 4,4 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 13

12 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obr. 7 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2006 bol severovýchodný (NE), početnosť jeho výskytu bola 14% zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) je 12,8%. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 7 Veterná ružica z meteorologickej stanice Prešov - vojsko za rok MS Prešov, rok 2006 priem. rýchlosť vetra (m/s) 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 priem. rychl. prevl. smer hodina smer vetra (deg) Obr. 8 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Prešov - vojsko za rok Zodpovedajúce údaje o topografii Mesto Prešov a obec Ľubotice sa nachádzajú v severnom výbežku Košickej kotliny. Okolité hory Šarišskej vrchoviny a Slanského pohoria dosahujú m n.m. Najvyšší vrch Stráža, nachádzajúci sa na sever od mesta, chráni mesto pred vpádom studeného arktického vzduchu. Mesto Prešov (nadmorská výška 250 m n.m.) a obec Ľubotice (277 m n.m.) ležia na svahu obrátenom na juh, a tak je zabezpečený aj odtok chladného vzduchu, ktorý sa pri bezvetrí usadzuje na dne kotliny. Topografia terénu má podstatný vplyv na rozptyl škodlivín v ovzduší a jej význam môžeme pozorovať hlavne v údoliach a kotlinách, ale tak isto aj v homogénnej mestskej zástavbe. Rôznorodosť budov, smery ulíc, šírka ulíc, spojitá zástavba spôsobujú tvorbu vírov a dochádza k deformácii smeru a rýchlosti vetrov v dôsledku čoho v záveterných častiach mesta dochádza k lokálnemu zhoršeniu kvality ovzdušia. Termicky podmienená cirkulácia vzduchu môže spôsobiť prúdenie vzduchu z okrajových častí mesta do centra, kde je už kvalita ovzdušia zhoršená najmä splodinami z dopravy. 2.5 Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne Kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyvňuje stav životného prostredia, ľudské zdravie ako aj jednotlivé ekosystémy. Doterajšia právna úprava ochrany ovzdušia bola založená predovšetkým na emisnom princípe, tzn. upravovala správanie prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia obmedzovaním ich vnášania do ovzdušia. Kvalita ovzdušia bola síce určená imisnými limitmi, ale tieto neboli prioritnými z pohľadu riadenia ochrany ovzdušia. Obdobná prax bola aj v iných štátoch Európy. EÚ prijatím Rámcovej smernice Rady 96/62/EC o hodnotení a riadení kvality ovzdušia a nadväzujúcich dcérskych smerníc: Smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/30/EC, týkajúcej sa 14 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

13 limitných hodnôt oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, hmotných častíc a olova vo vonkajšom ovzduší, smernice 2000/69/EC, týkajúcej sa limitných hodnôt benzénu a oxidu uhoľnatého vo vonkajšom ovzduší a smernice 2002/3/EC o ozóne vo vonkajšom ovzduší, zaväzujú členské štáty, aby vytvorili podmienky a realizovali opatrenia, ktoré zabezpečia, že kvalita ovzdušia sa udrží tam, kde je dobrá a v ostatných prípadoch sa zlepší. V ochrane ovzdušia je tak kladený v prvom rade dôraz na dosiahnutie takej kvality ovzdušia, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí ani životné prostredie. Novelizáciou zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší a vydaním vyhlášky MŽP SR č. 705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá nadobudla účinnosť , sa zabezpečila transpozícia smerníc Európskej únie do nášho právneho poriadku. Problematika obsiahnutá vo vyhláške patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení. Najohrozenejším subjektom vyžadujúcim ochranu na území je človek. Prevažnú časť svojho života prežije človek v prostredí budov, presunom do jednotlivých častí mesta a čiastočne aj v dopravných prostriedkoch. Všade je vystavený pôsobeniu znečisťujúcich látok z ovzdušia. Pritom najväčšie zdravotné riziko predstavujú emisie z dopravy a priemyslu. V centrálnej časti mesta sa v dennej dobe sústreďuje značný počet obyvateľov a návštevníkov mesta. Táto časť mesta predstavuje obchodnú a čiastočne aj obytnú zónu. Okrem toho sú tu sídla štátnych a samosprávnych inštitúcií, hospodárskej infraštruktúry a škôl. Pri hodnotení zdravotných rizík je dôležitá charakteristika populačných skupín, ktorá pozostáva z údajov ako sú: počet obyvateľov, hustota osídlenia, veková štruktúra, celková kondícia človeka, sociálno-ekonomické podmienky atď. Pozornosť si vyžadujú vysoko rizikové skupiny obyvateľov, hlavne malé deti, tehotné ženy a starší ľudia. Samostatnú skupinu tvorí populácia s chronickými ochoreniami, prevažne dýchacieho aparátu a srdcovo cievneho systému. Ľudia s vážnymi zdravotnými problémami sa najhoršie vyrovnávajú s cudzorodými látkami v životnom prostredí a vo väčšine prípadov takto narušené životné prostredie zhoršuje základné ochorenia. Preto potrebujú zvláštny prístup nielen zo zdravotného hľadiska, ale predovšetkým je potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri tvorbe opatrení na uchovanie prijateľnej kvality životného prostredia. Je veľmi komplikované navrhnúť také opatrenia, aby sa eliminovali množstvá znečisťujúcich látok, ktoré sa dostali do ovzdušia v dôsledku priemyselnej výroby a dopravy, pretože každá ľudská činnosť predstavuje zdroj rizík pre človeka a taktiež pre životné prostredie. Opatrenia, ktoré sa prijímajú by mali viesť k zníženiu týchto rizík v prijateľných ekologických a zdravotných rizikách. Dosiahnuť úplnú elimináciu nie je možné, nakoľko takéto zníženie rizika by bolo spojené s neúmernými finančnými nákladmi. Požadovaným cieľom v oblasti riadenia kvality ovzdušia pre PM 10, je dosiahnutie 50 µg.m -3 limitnej hodnoty na ochranu zdravia ľudí, počas priemerovaného obdobia 24 hodín, s počtom povolených prekročení 35 krát za kalendárny rok. V uvedenej oblasti riadenia kvality ovzdušia sa okrem odvievania tuhých častíc po zimnom posype ciest tiež významnou mierou podieľala aj časť stacionárnych zdrojov. Z toho dôvodu pre KÚŽP v Prešove vyplynula povinnosť zabezpečiť aktualizáciu programu aj pre tieto zdroje. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 15

14 3 ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY 3.1 Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia Tab. 9 Zodpovedné orgány štátnej správy a inštitúcie. Organizácia Meno Telefón Fax Krajský úrad životného prostredia, Námestie mieru 2, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Václav Mihok sekretariat@po.kuzp.sk Kontaktná osoba Ing. arch. Andrej Semanco semanco.andrej@po.kuzp.sk Kontaktná osoba Ing. Anton Demeter demeter.anton@po.kuzp.sk Obvodný úrad životného prostredia, Námestie mieru 2, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Jozef Adamko adamko.jozef@po.ouzp.sk Kontaktná osoba Ing. Anna Zapotoková zapotokova.anna@po.ouzp.sk Kontaktná osoba Ing. Zuzana Olejarová olejarova.zuzana@po.ouzp.sk Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Námestie mieru 2, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Vladimír Luterán maria.pavukova@po.kud.gov.sk Kontaktná osoba Ing. Jaroslav Greguš jaroslav.gregus@po.kud.gov.sk Obvodný úrad, Námestie mieru 2, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Igor Smolko prednosta@po.vs.sk Kontaktná osoba Ing. Anton Katriňák anton.katrinak@po.vs.sk Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Námestie mieru 2, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Igor Zvoláreň igor.zvolaren@po.kud.gov.sk Kontaktná osoba Mgr. Vladislav Koscura vladislav.koscura@po.kud.gov.sk Mestský úrad, Hlavná 73, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Jozef Draganovský jozef.draganovsky@presov.sk Kontaktná osoba MVDr. Tibor Bindas tibor.bindas@presov.sk Obecný úrad, Čsl. letcov 2, Ľubotice Zodpoved. osoba MVDr. Štefan Krajči starosta@obeclubotice.sk Kontaktná osoba MVDr. Štefan Krajči Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Námestie mieru 2, Prešov Zodpoved. osoba Stanislav Kubánek riaditel@vucpo.sk Kont. odbor dopravy Ing. Michal Vajda vajdam@vucpo.sk Kont. OSR - ÚPaŽP Ing. Katarína Ježová jezovak@vucpo.sk Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Kasárenské nám. 4, Košice Zodpoved. osoba Ing. Jozef Vavrek jozef.vavrek@ssc.sk Kontaktná osoba Ing. Ľuboslav Adam luboslav.adam@ssc.sk 16 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

15 Organizácia Meno Telefón Fax Správa a údržba ciest PSK, oblasť Prešov Jesenná 14, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Marián Múdry mudry.marian@sucpsk.sk Kontaktná osoba. Terézia Paľová palova.terezia@sucpsk.sk Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava, pracovisko Prešov, Námestie mládeže 3, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Imrich Miškuf imrich.miskuf@ndsas.sk Kontaktná osoba. Ing. Imrich Miškuf eva.nevelosova@ndsas.sk Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove, Hollého 5, Prešov Zodpoved. osoba Ing. Jana Mytníková riaditelka@ruvzpo.sk Kontaktná osoba Ing. Tatiana Miščíková miscikova@ruvzpo.sk Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeseniova l Bratislava 37* Zelená 5, Banská Bystrica** Ďumbierska 26, Košice*** Zodpoved. osoba Ing. Cyril Burda * 02/ cyril.burda@shmu.sk Kontaktná osoba RNDr. Terézia terezia.mailingova@shmu.sk Majlingová ** Kontaktná osoba Ing. Tatiana Lehetová *** 055/ tatiana.lehetova@shmu.sk Priemyselný sektor: Kronospan SK, s.r.o., Bardejovská 24, Ľubotice Zodpoved. osoba Dušan Šneider sneider@kronospan.sk Kontaktná osoba Ing. Marek Štefančík stefancik@kronospan.sk Tretí sektor: OZ Zdravá Obec, Hapákova 7, Ľubotice Zodpoved. osoba Ing. Ján Korečko office@zdravaobec.sk Kontaktná osoba Ing. Ján Korečko Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 17

16 Zodpovednosť subjektov podieľajúcich sa na programe podľa ich pôsobnosti Tab. 10 Zodpovednosť orgánov štátnej správy a inštitúcií. Organizácia Krajský úrad životného prostredia Prešov Obvodný úrad životného prostredia Prešov Krajský úrad pre cestnú dopravu a PK Prešov Obvodný úrad Prešov Obvodný úrad pre cestnú dopravu a PK Prešov Mestský úrad Prešov Obecný úrad Ľubotice Prešovský samosprávny kraj Slovenská správa ciest, inv. výst. a správa ciest, Košice Správa a údržba ciest PSK, oblasť Prešov Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prešov SHMÚ, Jeséniova 17, Bratislava Kronospan SK, s.r.o., Prešov OZ Zdravá Obec, Ľubotice Zodpovednosť 32 zákona č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 33 zákona č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 11 ods. 2 č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách 109 písm. c) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na poz. komunikáciách 11 ods. 2 č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 11 ods. 2 č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 34 zákona č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 34 zákona č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 11 ods. 2 č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 11 ods. 2 č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 6 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia... 8, 9 a 11 zákona č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 18 a 19 zákona č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 11 ods. 2 č. 478/2002 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 18 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

17 4 POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA 4.1 Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (pred implementovaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia) podľa meracích staníc Znečisťujúca látka PM 10 V rokoch boli na AMS merané hodnoty koncentrácií PM10. V tabuľkách sú uvedené namerané hodnoty vynásobené faktorom 1,3. Tab. 11 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica ,4 94,3 96,6 95,5 98,0 99,0 Tab. 12 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. počet prekročení limitnej hodnoty počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Stanica limitná hodnota[µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) 50 (35) 50 (35) Bold počet prekročení > povolený počet Tab. 13 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty a hodnoty medze tolerancie pre PM 10 v roku 2001 v [µg.m -3 ]. 50 (35) 70 (35) 65 (35) 60 (35) Dátum Dátum Dátum , , ,1 74, , , , , , ,9 76, ,7 95, , ,9 68, , ,2 74, ,5 105, , ,1 85, ,1 69, ,6 90, , ,1 76, ,3 89, ,6 77, ,4 91, ,3 67, , , ,1 79, ,1 72, ,0 65, ,3 95, ,9 76, ,1 96, , , ,2 65, , ,5 70, ,3 115, ,0 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 19

18 Tab. 14 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty a hodnoty medze tolerancie pre PM 10 v roku 2002 [µg.m -3 ]. Dátum Dátum Dátum , ,6 106, , ,3 103, ,9 68, , ,0 100, , ,7 93, ,3 118, , ,1 78, ,8 78, ,2 87, , , ,8 95, , ,8 80, ,7 83, , , ,0 77, ,0 68, , , ,6 91, , , ,5 111, ,0 90, , , ,8 98, , ,5 79, ,8 111, ,5 73, ,0 72, ,9 68, , ,0 94,6 Tab. 15 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty a hodnoty medze tolerancie pre PM 10 v roku 2003 [µg.m -3 ]. Dátum Dátum Dátum , ,7 73, , ,5 68, ,6 83, , ,0 94, , , ,0 88, ,7 75, , ,5 88, ,3 97, , ,6 94, ,2 71, , ,2 80, , , ,3 68, , , , , , , , , , ,8 117, , ,9 94, ,4 89, , ,1 97, ,4 64, , ,8 112, , , ,2 107, ,1 70, , ,6 98, , , ,3 87, , ,8 76, ,5 20 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

19 Tab. 16 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica Limitná hodnota Limitná hodnota+ medza tolerancie ,5 39,5 39,2 Prešov Solivarská 41,9 42,1 33,4 Bold prekročená limitná hodnota, Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie 4.2 Koncentrácie namerané od začiatku projektu Znečisťujúca látka PM 10 Tab. 17 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica ,84 97,35 20,32 98,84 93,95 90,08 Tab. 18 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. počet prekročení limitnej hodnoty počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Stanica limitná hodnota [µg/m 3 ] (povolený počet prekročení) 50 (35) Bold počet prekročení > povolený počet 50 (35) 50 (35) V zmysle nových legislatívnych požiadaviek AMS na Ulici Levočskej v roku 2006 bola zrušená. Tab. 19 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty a hodnoty medze tolerancie pre PM 10 v roku 2004 [µg.m -3 ]. 55 (35) Dátum Dátum Dátum , , , , , , , , , , , ,8 55, ,6 56, , ,4 60, , , , , , , , , , , , , ,8 58, , , , , ,4 62, , , , ,7 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 21

20 Tab. 20 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2005 [µg.m -3 ]. Dátum Dátum Dátum ,8 52, ,9 67, , , ,7 51, , , , ,4 52, ,3 59, , , ,9 62, , , ,2 58, , ,1 69, ,5 62, ,8 132, , ,0 57, , , ,7 67, , ,8 67, ,2 79, , ,1 69, ,6 81, , ,1 90, ,5 51, , ,1 120, ,1 51, , ,9 109, , , , , , ,3 65, ,2 58, , ,9 75, ,5 51, , ,7 98, , , , ,8 73, , , ,6 71, , ,3 61, ,5 62, , ,7 52, ,1 79, ,6 57, , ,2 84, , , ,9 62, , , ,3 58, , , ,3 52, , , ,9 52, , ,2 62, , ,2 67, ,9 Tab. 21 Dátumy a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2006 [µg.m -3 ]. Dátum Dátum Dátum Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

21 Dátum Dátum Dátum Tab. 22 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica Limitná hodnota Limitná hodnota+ medza tolerancie ,4 38,7 15,0 32,4 31,8 Bold prekročená limitná hodnota, Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie 4.3 Metodika použitá na zhodnotenie Hodnotenie úrovne znečistenia časticami PM 10 na Slovensku sa realizovalo na základe výsledkov meraní a modelovania. V 7 Zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší je stanovený postup a vo vyhláške MŽP SR č. 705/ 2002 Z. z. o kvalite ovzdušia sú uvedené kritériá pre hodnotenie kvality ovzdušia. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania. V NMSKO bolo meranie koncentrácie PM 10 zabezpečené kontinuálne ekvivalentnými metódami: TEOM, TEOM s modulom FDMS a beta absorpcia. Pre absenciu korekčného faktora získaného experimentom (porovnávacie meranie kontinuálnych monitorov PM 10 s referenčnou manuálnou gravimetrickou metódou) bol pri beta absorpcií a TEOM (bez modulu FDMS) monitoroch použitý korekčný faktor 1,3. Matematické modely, v zmysle slovenskej aj európskej legislatívy ochrany ovzdušia, patria medzi základné nástroje na hodnotenie kvality ovzdušia. Modely umožňujú (v rôznych priestorových meradlách) najmä plošné vyjadrenie požadovaných charakteristík znečistenia ovzdušia, analýzu podielu významných zdrojov na znečistení a výpočet očakávaného znečistenia ovzdušia pre rôzne scenáre vývoja emisií. Podľa legislatívy EÚ je samostatná aplikácia modelu možná len pre koncentrácie znečisťujúcich látok pod dolnou medzou na hodnotenie kvality ovzdušia. Pri vyšších úrovniach sa musí kombinovať modelovanie s monitoringom. SHMÚ v súčasnosti pracuje s dvomi typmi modelov (Szabó, 2004) CEMOD: modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO 2, NO x, NO 2, benzén a CO) na celom území Slovenska. 10 IDWA: priestorová (3D) anizotropná interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM, PM, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska. 2,5 Pre celoslovenské hodnotenie úrovne koncentrácií PM 10 bol použitý interpolačný model IDWA. Jeho aplikácia vyplynula z vysokého stupňa neurčitosti vstupných emisných údajov (suspenzia a resuspenzia minerálnych častíc, elementárny a organický uhlík, sekundárne častice, častice biologického pôvodu a fugitívne emisie). V interpolačnej schéme sa aplikoval faktor anizotrópie prostredia, ktorý zohľadňuje vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Ako vstupné hodnoty pre výpočet slúžili namerané údaje, alebo z nich odvodené hodnoty (napr. priemery, percentily). Na základe signifikantných atribútov prostredia boli pre každú vstupnú Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 23

22 hodnotu definované: vyhladzovacie parametre (smoothing) a exponent horizontálnej reprezentatívnosti. Zaviedla sa aj regionalizácia (priestorová reprezentatívnosť) meraní (vstupných hodnôt). Vstupné hodnoty sa transformovali na referenčnú hladinu na základe empiricky odvodených výškových závislosti z meraní staníc NMSKO s programom EMEP. Interpolačná schéma umožňuje na základe nameraných údajov určiť aj priestorové rozloženie (3D) jednotlivých odvodených charakteristík znečistenia ovzdušia. Vstupné údaje pre výpočet Namerané alebo odvodené údaje z monitorovacích staníc kvality ovzdušia. Faktory anizotrópie prostredia, ktoré zohľadňujú vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Atribúty v závislosti od charakteru prostredia pre každý merací bod (prítomnosť a významnosť zdrojov váhy, geografická integrita výber podmnožiny, rozmer zastavanej plochy, mesta vyhladzovací parameter). Výstupy z modelových výpočtov Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre sieť uzlových bodov na následné mapové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre zvolené referenčné body na následné tabuľkové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). V prílohách 3 8 sú uvedené výsledky modelovania priemerné ročné koncentrácie PM 10 a počty prekročení priemerných denných hodnôt PM 10 za roky Korekcia PM 10 na zimný posyp v roku 2006 Pri hodnotení zimného posypu sme postupovali dvoma spôsobmi, ktoré sú ale neoddeliteľné. Jeden prístup je na základe poznatku o silnej väzbe medzi počtom prekročení a priemernou ročnou koncentráciou. Tento prístup by bol postačujúci, ak by neboli aj iné (a niekedy dominantné) vplyvy, ktoré zvyšujú neurčitosť (nepresnosť) výsledku. K tomu potrebujeme časovú a priestorovú analýzu výskytu jednotlivých javov prekročení a okolnosti ich vzniku. O štruktúre zdrojov v lokalite, ako aj o lokálnych dočasných aktivitách nám napovie počet prekročení mimo zimného obdobia. Druhý prístup k hodnoteniu podielu zimného posypu je numerický, založený na matematickom modelovaní rozptylu znečisťujúcich látok v atmosfére. Na tento účel bol model CEMOD doplnený o modul pre počítanie virtuálneho emisného faktora pre motorové vozidlo pohybujúce sa na komunikácii. Tento emisný faktor závisí okrem už spomenutého množstva posypového materiálu na jednotku plochy aj od váženej tonáže priemerného auta (odvodený z počtu osobných a nákladných aut), od frakcie posypového materiálu (použitý literárny údaj), ako aj od počtu dní so zrážkovou činnosťou nad 2 mm dažďa, alebo nad 10mm snehu. Okrem toho sme zaviedli korekčný faktor na narastajúci počet vozidiel tento faktor je 1 pre vozidiel za deň a asymptoticky klesá k hodnote 0,25 pre vozidiel za deň. Tento empirický vzťah je založený na poznatku, že riešenie narastajúcej intenzity dopravy sa realizuje pridaním dopravných pruhov. V praxi pozorujeme vytlačenie prachu na okraj vozovky v dôsledku aerodynamického vplyvu pohybu vozidiel. To isté sa deje aj na viacprúdových komunikáciách. Bez tohto korekčného faktora by sme sa dostali na základe výpočtov pri odpočte prekročení až do záporných čísel. Odpočet zimného posypu je uvedený v kapitole 6, tab Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

23 5 PÔVOD ZNEČISTENIA 5.1 Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie a celkové množstvo emisií z týchto zdrojov Pozri mapu mesta Prešova Obr. 2. Medzi hlavné stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia tuhými znečisťujúcimi látkami v rokoch 2001 až 2003 patrili zdroje uvedené v tabuľke č. 23. Tab. 23 Zoznam hlavných zdrojov zodpovedných za znečisťovanie tuhými znečisťujúcimi látkami v rokoch 2001 až Zdroj Kateg. Celkové množstvo TZL t/rok číslo Názov zdroja Lokalita zdroja zdroja Súčet 1. Kotolňa Bardejovská 24, Ľubotice ,50 28,31 78,20 178,01 2. DTD technologická linka Bardejovská 24, Ľubotice ,81 26,10 24,53 75,44 3. Uhoľná kotolňa č. 32* Čapajevova 38, Prešov ,45 2,48 2,68 7,61 4. Uhoľná kotolňa č. 3* Čapajevova 38, Prešov ,05 1,45 1,76 4,26 5. Uhoľná kotolňa č. 7* Čapajevova 38, Prešov ,45 1,58 1,22 4,25 6. Uhoľná kotolňa č. 35* Čapajevova 38, Prešov ,11 1,34 1,09 3,54 7. Uhoľná kotolňa č. 2* Čapajevova 38, Prešov ,92 1,18 0,93 3,03 8. Uhoľná kotolňa č. 6** Lesík delostrelcov, Prešov ,38 2,51 2,71 7,60 Poznámky: * Kotolne plynofikované v roku 2004 ** Kotolňa plynofikovaná v roku 2005 Prevádzkovateľom zdrojov pod poradovým číslom 1 a 2 je Kronospan SK, s.r.o. V roku 2004 bola daná do užívania technologická linka TDTD, ktorá s linkou DTD patri medzi veľké zdroje znečisťovania ovzdušia. Prevádzkovateľom zdrojov pod poradovým číslom 3 až 8 je Posádková správa budov Prešov. Keďže zdroje znečisťovania prevádzkovateľa Posádkovej správy budov Prešov boli v rokoch 2004 a 2005 plynofikované, v ďalšej časti sa budeme zaoberať iba hlavnými zdrojmi znečisťovania firmy Kronospan SK, s.r.o., Bardejovská 24, Ľubotice. Medzi hlavné stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia tuhými znečisťujúcimi látkami (TZL) v rokoch patria zdroje prevádzkovateľa Kronospan SK, s.r.o., uvedené v tabuľke 24. Tab. 24 Zoznam hlavných zdrojov znečisťovania firmy Kronospan SK, s.r.o. Zdroj číslo Názov zdroja 1. Kotolňa DTD technologická linka TDTD technologická linka* Lokalita zdroja Bardejovská 24, Ľubotice Bardejovská 24, Ľubotice Bardejovská 24, Ľubotice * TDTD technologická linka bola uvedená do prevádzky v roku 2004 Kateg. Celkové množstvo TZL t/rok zdroja Súčet ,55 135,77 136,17 376, ,44 30,47 28,64 91, ,23 15,47 17,21 47,91 Z tabuľky 24 vyplýva, že najväčším znečisťovateľom ovzdušia TZL je kotolňa, ktorá je bez odlučovacej techniky a zo stacionárnych zdrojov patrí medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia. Uvedená kotolňa je najväčším znečisťovateľom ovzdušia TZL nielen v meste Prešov, ale aj v okrese. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 25

24 [ t/rok] Kotolňa DTD linka TDTD linka Obr. 9 Emisie TZL hlavných zdrojov znečisťovania firmy Kronospan SK, s.r.o Kotolňa prevádzkovateľa Kronospan SK, s.r.o. Kotolňa sa nachádza v areáli prevádzkovateľa Kronospan SK, s.r.o. na Bardejovskej ulici č. 24 v Ľuboticiach. Slúži na výrobu technologickej pary a výrobu teplej úžitkovej vody. V rámci funkčného a priestorového celku je vymedzená ako kotolňa na upravený drobný drevný odpad s prídavným palivom zemný plyn naftový, s možnosťou regulácie paliva v kotloch, skládky paliva, zásobníkov paliva a zásobníka odpadov. V kotolni sú osadené dva rovnaké stredotlaké parné kotly (PK1 a PK2), so šikmým posuvným roštom, s plynovými horákmi PHZ 880. Spaliny z kotlov sú vedené ventilátormi (nútený odtok) do murovaného komína výšky 40 m. Kotolňa je bez inštalovaného odlučovacieho zariadenia. Kategorizovaná je ako stredný zdroj znečisťovania technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom, rovným alebo väčším ako 0,3 MW. Technické parametre kotolne výkon kotlov 2x25 (ZPN)/14 (DDO) t.h -1 pary, menovitý tepelný výkon kotlov (DDO/ZPN PK1 a PK2) 18,9/37,8 MW, súhrnný menovitý tepelný príkon 23,6/44,47 MW, účinnosť kotlov 80/85 %, spotreba paliva (DDO/ZPN) 4 200/ t.r -1 /m 3 (rok 2003). Manipulácia s drevným popolom nastáva pri mechanickom čistení kotlov do pripravenej nádoby a jeho vyvezenie z nádoby po skrápaní do výťahu zásobníka. Zásobník odpadov je murovaný. Odpad sa odoberá autodopravou podľa zmluvného odberateľa mimo areál spoločnosti. Podľa vyjadrenia zástupcov firmy Kronospan SK bude súčasná kotolňa od prevádzkovaná iba na ZPN. Inštalácia nového kotla v areáli firmy, ktorý bude spĺňať predpísané emisné limity sa uskutoční do DTD - technologická linka a TDTD technologická linka prevádzkovateľa Kronospan SK, s.r.o. Linky slúžia na výrobu drevotrieskových dosák. Linka DTD vyrába drevotrieskové dosky hrúbky nad 10 mm a linka TDTD (uvedená do prevádzky v roku 2004) dosky od 3 do 9 mm. Ide o samostatné veľké zdroje znečisťovania ovzdušia, kategorizované č priemyselné spracovanie dreva, výroba aglomerovaných plošných materiálov s projektovanou spotrebou polykondenzačných lepidiel v tonách sušiny za rok, rovnej alebo väčšej ako t/rok. Projektovaná kapacita linky DTD je 550 m 3 /deň a linky TDTD je 600 m 3 /deň. Obe linky sú v rámci funkčného a priestorového celku vymedzené samostatnými linkami (DTD a TDTD), zásobníkmi surovín, lepidlového hospodárstva, linky povrchovej úpravy (laminovanie) a odlučovacieho zariadenia liniek. Linka DTD bola do , t.j. do účinnosti vyhlášky MŽP SR č. 410/2003 Z. z., stredným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Na základe novej kategorizácie uvedených liniek, prevádzkovateľ v zmysle zákona o ovzduší vypracoval súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke vrátane opatrení na zmierňovanie priebehu a odstraňovanie dôsledkov havarijných stavov. 26 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

25 Princíp výroby drevotrieskových dosák spočíva v tom, že z uskladnených vysušených a vytriedených vstupných surovín (piliny a triesky), sa tieto miešajú s lepidlom a prímesami, navrstvujú sa na tri vrstvy, lisujú (kontinuálny lis), brúsia, formátujú, skladujú a prípadne povrchovo upravujú - laminujú. Manipulácia s drevotrieskovými doskami je zabezpečená pneudopravou (uzavretý proces) a dopravným pásom. Na výrobu dosák sa používa vysušený materiál a lepidlo. Druhy a zloženie lepidla na lisovanie: - roztok močovinoformaldehydu bez halogénových uhľovodíkov a ťažkých kovov, - emulzia MOBILCER 560: vodná močovinová disperzia, - tužidlo R-50: vodný roztok dusičnanu amónneho. Druhy a zloženie lepidla pre laminovanie: melanová živica neorganického pôvodu nanesená na podklad. papieri (film), povrchovo upravená plocha Okrem základných znečisťujúcich látok, technologické linky emitujú aj ostatné znečisťujúce látky, a to formaldehyd a amoniak. Prehľad všetkých zdrojov znečisťovania prevádzkovateľa Kronospan SK, s uvedením množstva vypustených znečisťujúcich látok v roku 2006, je uvedený v tabuľke 25. Tab. 25 Základné a ostatné znečisťujúce látky vypustené v roku 2006 zo zdrojov znečisťovania firmy Kronospan SK. Formadehyd Názov zdroja TZL SO 2 NO x CO COU CO 2 NH 3 Kotolňa 136,17 0,01 90,78 467,87 1,00 0,00 0,00 0,00 DTD technologická linka 28,64 0,02 15,48 22,83 1,85 0,00 1,33 13,57 TDTD. technologická linka 17,21 0,00 5,80 13,05 0,58 0,00 0,29 2,68 Čerpacia stanica PHM 0,00 0,00 0,00 0,00 0,19 0,00 0,00 0,00 Kotol na ohrev termooleja pre linku hymmen 0,00 0,00 0,93 0,00 0,03 0,00 0,00 0,00 Linka na povrch. úpravu aglomer. materiálov 0,01 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Linka na výrobu obkladových materiálov 0,08 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Linka na výrobu podlahových panelov 0,04 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Odsávanie z výroby 0,04 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Spolu 182,19 0,03 112,99 503,75 3,65 0,00 1,62 16,25 Odpadové látky z výrobného procesu nevznikajú, pretože sú recyklované späť do výroby. Pre odlúčenie podielov tuhých znečisťujúcich látok TZL sú na linkách DTD a TDTD laminovania inštalované látkové filtre. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 27

26 Podľa databázy NEIS bolo k v okrese Prešov 199 prevádzkovateľov, ktorí prevádzkovali 376 zdrojov znečisťovania ovzdušia, z toho 10 veľkých zdrojov. Veľké zdroje znečisťovania v okrese Prešov - stav k DTD - technologická linka, TZL 30,473 t/rok Kronospan SK, s.r.o., Ľubotice, 2. TDTD - technologická linka, TZL 15,451 t/rok Kronospan SK, s.r.o., Ľubotice, 3. Lakovňa, TZL 0 IK Steel, Prešov, 4. Lakovňa, TZL 0 Gohr, Prešov, 5. Obaľovňa bitumen. zmesí, Vydumanec, TZL 0 EUROVIA Cesty Prešov, 6. Distribučný sklad palív, Kapušany, TZL 0 Slovnaft, a.s., Bratislava, 7. Pretavovacie pece, AZ, TZL 0 TAVAL, Ľubotice, 8. Tlačiareň, TZL t/rok Polygraf print, Prešov, 9. Farma na chov ošípaných, Drienov, TZL 0 Mäsoprodukt, Prešov, 10. Farma ošípaných, Kojatice, TZL 0 Mäsoprodukt, Prešov. Malé zdroje znečisťovania ovzdušia (MZZO) v Meste Prešov stav k Medzi významnejšie MZZO emitujúce TZL v meste Prešov patria kotolne prevádzkovateľov: 1. Bytové družstvo Bajkalská 32 Prešov plynová kotolňa na Bajkalskej ulici, 2. SPP, Moldavská 12, Košice plynová kotolňa na ul. kpt. Nálepku, 3. ŽSR, SŽŤaS Košice, Kasárenské nám.5, Košice plynová kotolňa na Košickej ulici, 4. Železničná spoločnosť, a.s. Košická 5, Prešov plynová kotolňa na Košickej ulici. Malé zdroje znečisťovania ovzdušia v obci Ľubotice stav k Medzi významnejšie MZZO emitujúce TZL v obci Ľubotice patria kotolne prevádzkovateľov: 1. Nábytok Prešov, Bardejovská 36 plynová kotolňa na Bardejovskej ulici, 2. MeRA Servis, Ľubochnianska 16 plynová kotolňa na Ľubochnianskej ulici, 3. Inžinierske stavby, a.s., Košice plynová kotolňa na Ľubochnianskej ulici, 4. Poľnonákup Šariš, Bardejovská 44 plynová kotolňa na Bardejovskej ulici. Množstvo emisií tuhých znečisťujúcich látok z MZZO je vzhľadom na ich počet zanedbateľný (pozri tabuľku 26 a 27). Prehľad o spôsobe vykurovania trvale obývaných bytov v meste Prešov a v obci Ľubotice je uvedený v nasledujúcich tabuľkách (údaje za rok ŠÚ SR). Tab. 26 Spôsob vykurovania v meste Prešov. Spôsob vykurovania Počet bytov Počet osôb v bytoch Ústredné kúrenie diaľkové Ústredné kúrenie lokálne na pevné palivo na plyn elektrické Kachle - na pevné palivo elektrické plynové ostatné Iné Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

27 Tab. 27 Spôsob vykurovania v obci Ľubotice. Spôsob vykurovania Počet bytov Počet osôb v bytoch Ústredné kúrenie diaľkové 1 2 Ústredné kúrenie lokálne na pevné palivo na plyn elektrické 5 14 Kachle - - na pevné palivo elektrické plynové ostatné - - Iné Dopravná infraštruktúra Mesto Prešov je dôležitým regionálnym uzlom a križovatkou komunikácií regionálneho a nadregionálneho charakteru. Cestná sieť vytvára dôležitú križovatku ciest I. II. a III. triedy. Základnú sieť tvorí rozostavaná trasa diaľnice D1 a cesty I. triedy. Diaľnica D1 je na východnom Slovensku projektovaná v trase Štrba Poprad Prešov Košické Oľšany Sobrance Vyšné Nemecké. Táto trasa je totožná s európskym multimodálnym koridorom V a patrí medzi prioritné dopravné trasy Slovenska. Problematika negatívneho vplyvu dopravy na životné prostredie a ľudské zdravie nadobúda na aktuálnosti a stáva sa tak jednou z priorít záujmu u nás aj vo svete. Nárast intenzity cestnej dopravy spôsobuje zvyšovanie celoplošnej zaťaženosti komunikácií a zvyšuje množstvo emisií z výfukových plynov, sekundárnu prašnosť a tým negatívne ovplyvňuje ovzdušie v dýchacej zóne človeka, pri obmedzených rozptylových podmienkach v dôsledku mestskej zástavby. Medzi základné prejavy negatívneho vplyvu dopravy na životné prostredie patria: hluk, vibrácie a otrasy, exhaláty, prašnosť, nehodovosť, znečisťovanie vody, estetické a psychické účinky, deliace účinky komunikácií, plošné nároky a pod. Hustota cestnej siete (km/km 2 ) je najväčšia v okresoch: Levoča, Stropkov a Svidník, najnižšia v okresoch: Snina, Poprad a Kežmarok, pričom priemerná hustota v kraji v roku 2000 bola 0,347 km/km 2. Hlavnými škodlivinami z výfukových plynov automobilovej sú: Oxid uhoľnatý (CO) - viaže sa na krvné farbivo hemoglobín a blokuje prenos kyslíka. Oxidy dusíka (NO x ) - niektoré z týchto oxidov spôsobujú pocit dusenia a dráždenia na kašeľ. Spôsobujú aj takzvaný letný smog, pre ktorý je typické najmä zvýšenie prízemného ozónu O 3, ktorý je pre človeka jedovatý. Tuhé častice PM 10 - vznikajú najčastejšie vo vznetových motoroch vo forme sadzí. Tieto sa môžu usadzovať v pľúcach a spôsobiť rakovinu. Sú tiež hlavným zdrojom vzniku takzvaného zimného smogu, typického pri inverznom chladnom počasí. Nespálené uhľovodíky (HC) - niektoré skupiny dráždia sliznicu a očí. Podporujú tvorbu jedovaného ozónu O 3. Niektoré skupiny sú karcinogénne. Oxid uhličitý (CO 2 ) - nie je škodlivý, ale je hlavnou príčinou tvorby skleníkového efektu, ktorý má za následok globálne otepľovanie. Emisie, ktoré produkuje doprava, závisia hlavne od jej intenzity, zloženia dopravného prúdu, technického stavu vozidiel, režimu dopravy, rýchlosti vozidiel a od klimatických faktorov. Z mobilných zdrojov na náraste dopravného zaťaženia a prašného znečistenia ovzdušia sa okrem iných foriem dopravy podieľa tranzit, ktorý predstavuje dôležitú časť z celkovej dopravnej zaťaženosti komunikácií. Vyšší tranzit podmieňuje charakter mesta Prešov ako dopravného uzla zo všetkých hlavných svetových strán patrí automobilová doprava, ktorá je rozhodujúcim lokálnym zdrojom prašného znečistenia ovzdušia. Sčítanie dopravy sa vykonáva každých 5 rokov v spolupráci s MDPaT SR. Posledné sčítanie dopravy bolo v roku Celoštátne sčítanie cestnej dopravy zabezpečuje Slovenská správa ciest Bratislava. Údaje o výsledku sčítania dopravy v roku 2005 a ďalšie informácie sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 29

28 Výsledky sčítania dopravy v meste Prešov za rok celoročný priemer za 24 hodín Tab. 28 Výsledky sčítania dopravy v meste Prešov za rok Úsek Cesta Správca T O M S IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE SK PO PO SK PO PO SK PO PO SK PO PO SK PO PO SK PO PO SK PO PO Vysvetlivky: Úsek - číslo sčítacieho úseku Cesta - číslo cesty Ročné priemerné denné intenzity profilové (voz/24 hod.) v členení T - nákladné automobily O - osobné a dodávkové automobily M - jednostopové vozidlá S - súčet všetkých automobilov a príveskov Situačný prehľad sčítacích úsekov v meste Prešov a v obci Ľubotice je uvedený v Obr. 10. Z výsledkov sčítania dopravy vyplýva, že medzi najviac zaťažené úseky ciest patria cesty uvedené v tab. č. 29. Zoznam štátnych ciest prechádzajúcich mestom Prešov a obcou Ľubotice je v tab. 30. Tab. 29 Zaťaženosť ciest prechádzajúcich mestom Prešov a obcou Ľubotice. Úsek Cesta Správca Celkový počet automobilov IVSC KE SK PO PO SK PO PO SK PO PO SK PO PO IVSC KE IVSC KE IVSC KE SK PO PO SK PO PO IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE IVSC KE SK PO PO IVSC KE IVSC KE IVSC KE Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice

29 Tab. 30 Zoznam štátnych ciest prechádzajúcich mestom Prešov a obcou Ľubotice. Štátna cesta Úsek štátnej cesty V staničení Dĺžka v km I/18 Prešov z.z. Ľubotice 684, ,504 4,127 I/18 k.z. Ľubotice k.z. Prešov 690, ,877 1,424 I/68 z.z. Prešov k.z. Prešov (Ul. Sabinovská Ul. Petrovanská) 76,521 84,525 8,004 II/546 Prešov Demjata (v správe a údržbe ciest PSK) 0,000 3, 984 3,984 III/ Prešov Nižná Šebastová (v správe a údržbe ciest PSK) 0,000 1,396 1,396 III/ Prešov Vyšná Šebastová (v správe a údržbe ciest PSK) 0,000 1,095 1,095 III/0681 Prešov Šalgovík (v správe a údržbe ciest PSK) 0,000 1,515 1,515 III/0682 Prešov Solivar (v správe a údržbe ciest PSK) 0,000 3,550 3,550 III/0683 Solivar - Ruská Nová Ves (v správe a údržbe ciest PSK) 0,000 0,818 0,818 III/06810 Prešov Petrovany (v správe a údržbe ciest PSK) 0,000 1,858 1,858 III/ Prešov Ľubotice (v správe a údržbe ciest PSK) 0,000 2,541 2,541 Prešov dĺžka v km spolu: 30,213 I/18 Prešov Ľubotice (Ul. Vranovská) 688, ,453 1,949 III/06815 kú. Ľubotice (v správe a údržbe ciest PSK) 2,541 3,791 1,250 Ľubotice dĺžka v km spolu: 3,199 Poznámka: Z.z. - začiatok zástavby obce; kzo. - koniec zástavby obce Obr. 10 Sčítanie dopravy. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Prešov a obce Ľubotice 31