MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Prepis

1 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Krajský úrad životného prostredia v Žiline Slovenský hydrometeorologický ústav PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA V OBLASTI RIADENIA KVALITY OVZDUŠIA - ÚZEMIE MESTA ŽILINA Bratislava september 2007 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 1

2 2 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

3 OBSAH 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA Oblasť Mesto Meracie stanice VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Druh zóny Odhad znečistenej oblasti a populácie vystavenej znečisteniu Užitočné klimatické údaje Údaje o topografii Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (pred implementovaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia) podľa meracích staníc Koncentrácie namerané od začiatku projektu Metodika použitá na zhodnotenie PÔVOD ZNEČISTENIA Zoznam hlavných stacionárnych zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie a celkové množstvo emisií z týchto zdrojov Celkové množstvo emisií z týchto zdrojov Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí ANALÝZA SITUÁCIE Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie Podrobnosti možných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA DO : Miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatrenia Pozorované účinky týchto opatrení PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA PO : Zoznam a opis všetkých opatrení daných v projekte Realizované opatrenia alebo projekty v členení podľa rokov 2004, 2005, Odhadnutie plánovaného a očakávaného zlepšenia kvality ovzdušia, potrebného na dosiahnutie týchto cieľov PODROBNOSTI VÝHLADOVO PLÁNOVANÝCH OPATRENÍ ALEBO PROJEKTOV V ČLENENÍ PODĽA ROKOV 2007, 2008, LITERATÚRA PRÍLOHY Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 3

4 4 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

5 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA 1.1 Oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia sa týka katastrálneho územia mesta v zóne Žilinského kraja pre znečisťujúcu látku PM 10 (viď prílohy č. 1 a 2). 1.2 Mesto Viď príloha č Meracie stanice V Žiline sa nachádzajú dve meracie stanice SHMÚ. Monitorovacie stanice kvality ovzdušia boli uvedené do prevádzky v r Stanica reprezentuje typ dopravnej stanice, umiestnená je v centre mesta s hustou automobilovou dopravou. Stanica Vlčince je na okraji mesta v blízkosti sídliska Vlčince. Stanica 1 - Stanica je umiestnená v centre mesta v stredne hustej zástavbe 1 až 5-poschodových budov, 10 metrov od frekventovanej komunikácie. Územie je charakteristické slabou veternosťou, s priemernou rýchlosťou vetra 1,3 m.s -1. Stanica 2 - Stanica sa nachádza v severovýchodnej časti mesta na sídlisku Vlčince vo vzdialenosti približne 0,7-1,5 km od priemyselnej zóny mesta. Poloha je otvorená vo všetkých smeroch a reprezentatívna. Tab. 1 Lokalizácia meracej stanice. Názov Geografické súradnice zemepisná šírka N 49 13'11 N 49 12'43 zemepisná dĺžka E 18 44'38 E 18 46'16 Nadmorská výška 332 m 356 m Okres Kraj Žilinský Žilinský Zóna Žilinský kraj Žilinský kraj Tab. 2 Charakteristika meracej stanice. Názov Typ stanice dopravná pozaďová Typ oblasti mestská mestská Merané znečisťujúce látky SO 2, NO-NO 2 -NOx, CO, PM 10, Pb, Cd, Ni, As Metóda merania PM 10 TEOM TEOM FDMS Typ prístroja Prachomer Thermo TEOM 1400A s odberovou hlavou PM 10 Zdroj: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2006 SO 2, NO-NO 2 -NOx, O 3, PM 10, PM 2.5 Prachomer Thermo TEOM 1400AB FDMS s odberovou hlavou PM 10 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 5

6 2 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE 2.1 Druh zóny V zóne Žilinského kraja územie mesta Žiliny je charakteristické ako priemyselná oblasť, kde majú zastúpenie priemyselné podniky tepláreň, chemické prevádzky a tiež intenzívna automobilová doprava. 2.2 Odhad znečistenej oblasti a populácie vystavenej znečisteniu je podľa počtu obyvateľov 5. najväčšie mesto v SR. Územie mesta má rozlohu 80 km 2 s počtom obyvateľov (zdroj Štatistický úrad SR, údaje k ). Populácia, ktorá je vystavená znečisteniu ovzdušia na území mesta predstavuje obyvateľov na km 2. Na základe dostupných informácií nie je možné presne vymedziť nadmerne znečistené územie, ale dá sa predpokladať, že sú dotknuté rozsiahle časti mesta. 2.3 Užitočné klimatické údaje Pre oblasť mesta boli použité meteorologické údaje z meteorologickej stanice ktorá sa nachádza v mestskej zástavbe lokality Bôrik, leží v nadmorskej výške 367 m. Presná poloha stanice je určená zemepisnými súradnicami s.š., v.d. Meteorologické údaje za rok 2004 Tab. 3 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 4 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -4,0 6,0-16,6 3,6-11,9 Január 6,2 42,1 Február -0,4 12,5-15,3 6,1-11,1 Február 8,5 58,3 Marec 2,8 20,8-17,3 12,5-7,8 Marec 9,6 40,2 Apríl 9,6 23,1-1,0 15,2 3,4 Apríl 9,8 35,4 Máj 12,0 23,6 0,4 17,3 6,8 Máj 19,2 63,2 Jún 15,4 25,2 6,4 19,3 12,5 Jún 18,1 116,3 Júl 17,4 31,0 7,0 23,1 12,5 Júl 19,7 75,5 August 17,7 31,6 8,7 21,5 13,1 August 25,1 97,4 September 12,3 25,0 2,6 16,1 8,5 September 17,5 52,6 Október 10,0 21,3-2,7 17,4 2,7 Október 17,7 60,5 November 3,6 18,8-7,1 12,6-2,2 November 11,2 60,2 December 0,1 11,0-9,0 6,3-7,3 December 2,0 6,1 6 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

7 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obr. 1 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2004 bol severný (N), početnosť jeho výskytu bola 9,2 % zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 56 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 1 Veterná ružica z meteorologickej stanice za rok Vzhľadom na to, že z tejto stanice nie sú k dispozícii hodinové údaje, denná variácia rýchlosti a smeru vetra bola vypracovaná len na základe termínových údajov o 7., 14. a 21. hod. (obr. 2). MS rok 2004 priem. rýchlosť vetra (m/s) 1,8 1,6 1,4 1,2 1,0 0,8 0,6 0,4 0,2 0,0 priem. rychl. prevl. smer hodina smer vetra (deg) Obr. 2 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici za rok Meteorologické údaje za rok 2005 Tab. 5 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 6 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -2,1 9,2-19,5 3,5-10,5 Január 18,2 80,6 Február -4,1 6,6-22,8 1,7-15,1 Február 14,7 63,4 Marec -0,4 15,4-18,2 6,4-11,2 Marec 6,0 22,6 Apríl 9,2 21,0-4,0 15,4 3,6 Apríl 20,5 77,6 Máj 13,6 31,7 0,1 23,9 4,2 Máj 17,5 72,8 Jún 15,7 27,8 4,8 20,9 8,9 Jún 11,1 55,9 Júl 18,6 33,0 9,5 25,7 11,7 Júl 28,8 135,3 August 16,5 29,2 8,0 20,5 12,0 August 22,5 119,4 September 14,5 27,3 4,7 20,9 9,6 September 14,2 43,8 Október 8,9 23,0-2,4 15,3 1,7 Október 8,7 13,9 November 1,9 15,7-10,5 7,5-6,9 November 18,8 39,3 December -1,7 5,8-12,6 4,6-7,4 December 30,4 119,3 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 7

8 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obr. 3 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2005 bol severný (N), početnosť jeho výskytu bola 9 % zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 60 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 3 Veterná ružica z meteorologickej stanice za rok MS rok 2005 priem. rýchlosť vetra (m/s) 1,6 1,4 1,2 1,0 0,8 0,6 0,4 0,2 0,0 priem. rychl. prevl. smer hodina smer vetra (deg) Obr. 4 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici za rok Meteorologické údaje za rok 2006 Tab. 7 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 8 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -7,9 4,1-24,5 1,6-17,7 Január 8,4 28,4 Február -3,7 9,9-21,5 5,0-14,8 Február 8,5 37,6 Marec 0,3 13,2-15,3 8,0-8,5 Marec 15,8 64,0 Apríl 9,1 24,9-4,4 15,1 2,0 Apríl 11,1 49,1 Máj 13,0 24,2 2,0 19,9 7,2 Máj 18,0 98,8 Jún 17,2 32,1 3,0 25,0 9,1 Jún 10,0 40,3 Júl 20,6 33,6 7,3 25,0 16,3 Júl 25,4 45,3 August 16,1 29,2 6,2 22,4 11,7 August 20,6 115,4 September 14,8 25,4 4,1 19,1 11,5 September 13,5 41,3 Október 9,9 23,2-5,5 19,1-0,3 Október 9,6 23,6 November 5,7 15,1-6,7 12,1-2,4 November 8,7 49,2 December 2,3 14,2-9,8 13,0-4,6 December 4,3 18,1 8 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

9 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obr. 5 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2006 bol severný (N) a západný (W), početnosť ich výskytu bola 12,7 % zo všetkým meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) bola 52 %. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 5 Veterná ružica z meteorologickej stanice za rok MS rok 2006 priem. rýchlosť vetra (m/s) 2,0 1,8 1,6 1,4 1,2 1,0 0,8 0,6 0,4 0,2 0,0 priem. rychl. prevl. smer hodina smer vetra (deg) Obr. 6 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici za rok Údaje o topografii Mesto sa rozprestiera v údolí stredného Váhu, v doline na strednom Považí. Žilinská kotlina patrí medzi kotliny strednevysoko položeného stupňa. Z východu zasahuje do oblasti Malá Fatra, z juhu Biele Karpaty a zo severozápadu pohorie Javorníky. Územie patrí podľa klimatickej charakteristiky do mierne teplej oblasti. V oblasti kotliny je po celý rok zvýšená relatívna vlhkosť vzduchu, je to oblasť s najväčším počtom dní roku s hmlou. Charakteristická je tu slabá veternosť s priemernou rýchlosťou vetra 1,3 m/s a výskytom bezvetria až 60 %. Z hľadiska potenciálneho znečistenia ovzdušia sú veterné pomery v Žilinskej kotline veľmi nepriaznivé a relatívne menšie zdroje exhalátov vedú k vysokej úrovni znečistenia v prízemnej vrstve. Znečistenie ovzdušia je spôsobené jednak klasickými škodlivinami z miestnej teplárne ale podieľajú sa na ňom aj miestne chemické prevádzky a najmä v centre mesta intenzívna doprava. 2.5 Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne Požadované ciele PM hodinová limitná hodnota 50 µg.m -3 nesmie byť prekročená viac ako 35x/rok v zmysle vyhlášky č. 705/2002 Z. z. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 9

10 3 ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY 3.1 Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia Tab. 9 Zodpovedné orgány štátnej správy a organizácie. Meno telefón Fax KÚŽP Nám. Ľ. Štúra 3, zodpovedná osoba RNDr. Miloslav Štolfa 041/ / prednosta@za.kuzp.sk kontaktná osoba RNDr. Viera Chabanová 041/ / chabanova@za.kuzp.sk OÚŽP Nám. M.R.Štefánika 1, zodpovedná osoba RNDr. Miroslava Macášková 041/ / macaskova@za.ouzp.sk kontaktná osoba Ing. Ivan Papaj 041/ / chladecka@za.ouzp.sk Anna Chládecká 041/ / papaj@za.ouzp.sk Beáta Kocincová 041/ / kocincova@by.ouzp.sk Mesto Radničná 1*, Nám. Obetí komunizmu** zodpovedná osoba Ivan Harman* 041/ / radnica@zilina.sk kontaktná osoba Ing. Vladimír Baránek ** 041/ / baranek@zilina.sk Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, zodpovedná osoba Ing. Juraj Blanár 041/ / sekr.predsedu@zask.sk kontaktná osoba Ing. Katarína Náhliková 041/ / knahlikova@zask.sk SHMÚ, Jeséniova 17, Bratislava*, Zelená 5, Banská Bystrica**, Ďumbierska 26, Košice*** zodpovedná osoba Ing. Cyril Burda* 02/ / Cyril.Burda@shmu.sk kontaktná osoba RNDr.Terézia Majlingová** 048/ / Terezia.Majlingova@shmu.sk kontaktná osoba Ing. Tatiana Lehetová*** 055/ / Tatiana.Lehetova@shmu.sk Žilinská teplárenská, a.s., Košická 11, zodpovedná osoba Ing.Juraj Králik 041/ / juraj.kralik@ziltep.sk kontaktná osoba Ing.Marcel Hrobárik 041/ / Marcel.hrobarik@ziltep.sk Dolvap s.r.o. Varín., Priemyselná, Varín zodpovedná osoba Ing.Andrej Dráb 041/ / dolvap@dolvap.sk Kontaktná osoba Ing.Helena Melicherová 041/ / laboratorium@dolvap.sk Považan a.s. Na Stanicu 16, Zodpovedná osoba Ing.Anna Muchová 041/ / sekretariat@povazanza.sk kontaktná osoba Rastislav Kavecký 041/ / kavecky@povazanza.sk Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Spanyolova 27, zodpovedná osoba MUDr. Martin Kapasný 041/ / kontaktná osoba Ing.Oľga Loncková 041/ / hzp@ruvzza.sk 10 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

11 Zodpovednosť organizácie Tab. 10 Zodpovednosť orgánov štátnej správy a organizácií. Organizácia Meno Zodpovednosť zodpovedná osoba RNDr. Miloslav Štolfa 32 zákona č. 478/2002 Z.z. o KÚŽP ovzduší v znení neskorších kontaktná osoba RNDr. Viera Chabanová predpisov RNDr. Miroslava zodpovedná osoba Macášková 33 zákona č. 478/2002 Z. z. OÚŽP o ovzduší v znení neskorších Ing. Ivan Papaj kontaktná osoba predpisov Anna Chládecká zodpovedná osoba Ivan Harman 34 zákona č. 478/2002 Z. z. Mesto o ovzduší v znení neskorších kontaktná osoba Ing. Vladimír Baránok predpisov zodpovedná osoba Ing. Juraj Blanám 11 ods. 2 zákona č. Žilinský samosprávny kraj 478/2002 Z. z.o ovzduší kontaktná osoba Ing. Katarína Náhliková v znení neskorších predpisov zodpovedná osoba Ing.Cyril Burda 8, 9, 11, zákona č. 478/2002 SHMÚ Z. z. o ovzduší v znení kontaktná osoba RNDr. Terézia Majlingová neskorších predpisov Žilinská teplárenská, a.s. zodpovedná osoba Ing.Juraj Králik kontaktná osoba Ing.Marcel Hrobárik Dolvap s.r.o. Varín. Považan a.s. Regionálny úrad verejného zdravotníctva zodpovedná osoba kontaktná osoba zodpovedná osoba kontaktná osoba zodpovedná osoba kontaktná osoba Ing. Andrej Dráb Ing. Helena Melicherová Ing. Anna Muchová Rastislav Kavecký MUDr. Martin Kapasný Ing.Oľga Loncková 18, 19, zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 18, 19, zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 18, 19, zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 21a zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 11

12 4 POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA 4.1 Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (pred implementovaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia) podľa meracích staníc Znečisťujúca látka PM 10 V rokoch boli na AMS merané hodnoty koncentrácií PM 10. V tabuľkách sú uvedené namerané hodnoty vynásobené faktorom 1,3. Tab. 11 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica ,2 96,6 99,3 95,3 97,5 93,9 Tab. 12 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. počet prekročení limitnej hodnoty počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Stanica limitná hodnota [µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) 50 (35) 50 (35) Bold počet prekročení > povolený počet 50 (35) 70 (35) 65 (35) 60 (35) Tab. 13 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2001 [µg.m -3 ] , ,88 126, , , ,07 115, , ,17 147, , , ,98 103, ,16 88, , ,53 129, , , ,79 149, ,82 108, , ,21 108, ,32 96, ,26 104, , , , ,45 100, , ,39 116, , , ,02 91, ,13 168, , ,7 181, , , ,62 113, ,17 123, ,32 95, ,13 94, , ,77 101, ,24 105, ,75 141, ,13 102, , ,08 12 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

13 Tab. 14 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2002 [µg.m -3 ] ,5 98, ,2 73, , ,4 108, ,3 91, , ,0 132, ,9 91, ,0 91, ,9 87, ,6 98, , ,3 97, ,3 100, , ,8 72, ,3 80, , ,4 118, , , ,8 118, , , , , , , , , , , , , , ,4 107, ,5 119, , ,7 117, , , , ,0 91, , ,0 119, , ,6 86, ,1 118, ,5 99, ,2 81, ,0 105, ,9 68, , ,8 70, ,9 67, , ,6 153, ,7 85, , ,8 99, ,3 104, ,6 81, , , ,1 86, ,3 78, ,3 83, , , ,3 75, ,2 68, ,3 Tab. 15 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2003 [µg.m -3 ] ,8 69, , , ,8 113, ,2 124, , , ,6 111, , ,1 77, ,5 68, , , , , ,2 81, , , , , , , , , , ,8 106, , , ,2 105, ,3 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 13

14 ,4 138, ,8 136, , ,7 147, ,7 132, , ,5 89, ,7 138, , , , , , , ,6 72, , , , , , , , , ,8 62, ,1 171, , , ,9 141, , , ,9 109, , ,0 87, ,4 95, , , ,3 126, ,5 135, , ,2 145, , ,5 107, ,2 120, , , ,4 124, , , ,0 95, , , ,1 94, , ,1 Tab. 16 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica Limitná hodnota[µg.m -3 ] Limitná hodnota+ medza tolerancie 41,7 48,5 47,8 37,8 39,3 33, Bold prekročená limitná hodnota Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie Koncentrácie namerané od začiatku projektu Znečisťujúca látka PM 10 Tab. 17 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica ,49 96,87 95,57 96,62 96,04 95,76 14 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

15 Tab. 18 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. počet prekročení limitnej hodnoty počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Stanica limitná hodnota [µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) 50 (35) 50 (35) 50 (35) Bold počet prekročení > povolený počet 55 (35) Tab. 19 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2004 [µg.m -3 ] ,8 83, , ,5 78, ,7 107, , ,2 81, ,0 72, , , , , , , , , ,5 90, , , , , ,1 90, , , , , , , , , ,0 88, , , , , , , , , , , , ,5 143, , , ,4 121, ,4 57, ,3 84, ,8 92, , , ,0 75, , , , , , ,2 73, , , ,2 83, ,9 66, , , ,1 71, , ,9 77, , , , , , , , , ,0 75, , , ,1 73, , , ,7 87, , , , ,5 144, , ,1 77, ,4 173, ,2 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 15

16 Tab. 20 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2005 [µg.m -3 ]. Obežná Obežná Obežná , , ,4 80, ,0 66, ,0 81, , , ,8 88, , , ,6 72, , ,6 75, , , ,1 113, ,1 56, , ,6 98, , ,0 71, ,1 58, , , ,8 66, , ,4 68, ,1 81, , ,7 69, ,8 61, , ,8 92, ,6 71, , , , , , , , ,8 101, ,5 85, ,9 80, ,0 111, ,8 93, ,9 77, ,5 84, ,0 90, ,7 80, ,5 93, ,1 102, , ,2 111, ,9 84, , ,1 94, , ,1 77, ,4 124, ,3 71, , ,1 124, ,8 81, , ,0 123, ,0 70, , ,8 52, ,2 114, , ,2 79, ,1 53, ,2 71, ,2 63, ,8 63, , ,5 53, ,8 86, ,6 56, ,4 98, ,1 92, , ,3 101, , , ,0 57, ,6 103, , , , , ,4 99, ,4 156, , , ,1 127, ,4 58, , ,2 125, , , ,3 84, , , ,0 69, , , ,9 88, , , ,6 64, , ,3 62, ,5 90, , , , ,0 75, ,3 64, ,7 129, ,1 79, , ,1 129, ,2 84, ,2 66, ,4 97, ,8 55, ,3 64, ,2 94, , , , ,5 73,7 16 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

17 Tab. 21 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2006 [µg.m -3 ] Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 17

18 Tab. 22 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica Limitná hodnota Limitná hodnota+ medza tolerancie 42 45,0 48,2 52,7 30,2 38,7 43,6 Bold prekročená limitná hodnota Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie 4.3 Metodika použitá na zhodnotenie Hodnotenie úrovne znečistenia časticami PM 10 na Slovensku sa realizovalo na základe výsledkov meraní a modelovania. V 7 Zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší je stanovený postup a vo vyhláške MŽP SR č. 705/ 2002 Z. z. o kvalite ovzdušia sú uvedené kritériá pre hodnotenie kvality ovzdušia. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania. V NMSKO bolo meranie koncentrácie PM 10 zabezpečené kontinuálne ekvivalentnými metódami: TEOM, TEOM s modulom FDMS a beta absorpcia. Pre absenciu korekčného faktora získaného experimentom (porovnávacie meranie kontinuálnych monitorov PM 10 s referenčnou manuálnou gravimetrickou metódou) bol pri beta absorpcií a TEOM (bez modulu FDMS) monitoroch použitý korekčný faktor 1,3. Matematické modely, v zmysle slovenskej aj európskej legislatívy ochrany ovzdušia, patria medzi základné nástroje na hodnotenie kvality ovzdušia. Modely umožňujú (v rôznych priestorových meradlách) najmä plošné vyjadrenie požadovaných charakteristík znečistenia ovzdušia, analýzu podielu významných zdrojov na znečistení a výpočet očakávaného znečistenia ovzdušia pre rôzne scenáre vývoja emisií. Podľa legislatívy EÚ je samostatná aplikácia modelu možná len pre koncentrácie znečisťujúcich látok pod dolnou medzou na hodnotenie kvality ovzdušia. Pri vyšších úrovniach sa musí kombinovať modelovanie s monitoringom. 18 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

19 SHMÚ v súčasnosti pracuje s dvomi typmi modelov (Szabó, 2004). CEMOD: modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO 2, NOx, NO 2, benzén a CO) na celom území Slovenska. 10 IDWA: priestorová (3D) anizotropná interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM, PM, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska. 2,5 Pre celoslovenské hodnotenie úrovne koncentrácií PM 10 bol použitý interpolačný model IDWA. Jeho aplikácia vyplynula z vysokého stupňa neurčitosti vstupných emisných údajov (suspenzia a resuspenzia minerálnych častíc, elementárny a organický uhlík, sekundárne častice, častice biologického pôvodu a fugitívne emisie). V interpolačnej schéme sa aplikoval faktor anizotrópie prostredia, ktorý zohľadňuje vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Ako vstupné hodnoty pre výpočet slúžili namerané údaje, alebo z nich odvodené hodnoty (napr. priemery, percentily). Na základe signifikantných atribútov prostredia boli pre každú vstupnú hodnotu definované: vyhladzovacie parametre (smoothing) a exponent horizontálnej reprezentatívnosti. Zaviedla sa aj regionalizácia (priestorová reprezentatívnosť) meraní vstupných hodnôt. Vstupné hodnoty sa transformovali na referenčnú hladinu na základe empiricky odvodených výškových závislosti z meraní staníc NMSKO s programom EMEP. Interpolačná schéma umožňuje na základe nameraných údajov určiť aj priestorové rozloženie (3D) jednotlivých odvodených charakteristík znečistenia ovzdušia. Vstupné údaje pre výpočet Namerané alebo odvodené údaje z monitorovacích staníc kvality ovzdušia. Faktory anizotropie prostredia, ktoré zohľadňujú vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Atribúty v závislosti od charakteru prostredia pre každý merací bod (prítomnosť a významnosť zdrojov váhy, geografická integrita výber podmnožiny, rozmer zastavanej plochy, mesta vyhladzovací parameter). Výstupy z modelových výpočtov Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre sieť uzlových bodov na následné mapové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre zvolené referenčné body na následné tabuľkové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). V prílohách 3 8 sú uvedené výsledky modelovania priemerné ročné koncentrácie PM 10 a počty prekročení priemerných denných hodnôt PM 10 za roky Korekcia PM 10 na zimný posyp v roku 2006 Pri hodnotení zimného posypu sme postupovali dvoma spôsobmi, ktoré sú ale neoddeliteľné. Jeden prístup je na základe poznatku o silnej väzbe medzi počtom prekročení a priemernou ročnou koncentráciou. Tento prístup by bol postačujúci, ak by neboli aj iné (a niekedy dominantné) vplyvy, ktoré zvyšujú neurčitosť (nepresnosť) výsledku. K tomu potrebujeme časovú a priestorovú analýzu výskytu jednotlivých javov prekročení a okolnosti ich vzniku. O štruktúre zdrojov v lokalite, ako aj o lokálnych dočasných aktivitách nám napovie počet prekročení mimo zimného obdobia. Druhý prístup k hodnoteniu podielu zimného posypu je numerický, založený na matematickom modelovaní rozptylu znečisťujúcich látok v atmosfére. Na tento účel bol model CEMOD doplnený o modul pre počítanie virtuálneho emisného faktora pre motorové vozidlo pohybujúce sa na komunikácii. Tento emisný faktor závisí okrem už spomenutého množstva posypového materiálu na jednotku plochy aj od váženej tonáže priemerného auta (odvodený z počtu osobných a nákladných aut), od frakcie posypového materiálu (použitý literárny údaj), ako aj od Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 19

20 počtu dní so zrážkovou činnosťou nad 2 mm dažďa, alebo nad 10mm snehu. Okrem toho sme zaviedli korekčný faktor na narastajúci počet vozidiel tento faktor je 1 pre vozidiel za deň a asymptoticky klesá k hodnote 0,25 pre vozidiel za deň. Tento empirický vzťah je založený na poznatku, že riešenie narastajúcej intenzity dopravy sa realizuje pridaním dopravných pruhov. V praxi pozorujeme vytlačenie prachu na okraj vozovky v dôsledku aerodynamického vplyvu pohybu vozidiel. To isté sa deje aj na viacprúdových komunikáciách. Bez tohto korekčného faktora by sme sa dostali na základe výpočtov pri odpočte prekročení až do záporných čísel. Odpočet zimného posypu je uvedený v kapitole 6, tab Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

21 5 PÔVOD ZNEČISTENIA 5.1 Zoznam hlavných stacionárnych zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie a celkové množstvo emisií z týchto zdrojov Žilinská teplárenská, a.s. V Žilinskej teplárenskej, a.s. sú tieto zdroje: kotly K1, K2, K3, K4 sú vysokotlaké parné kotly s prirodzenou cirkuláciou a s granulačným kúreniskom, menovitý tepelný výkon jednotlivých kotlov je 58,3 MW. Kotol č. 5 je tiež vysokotlaký parný kotol s prirodzenou cirkuláciou, s granulačným kúreniskom s menovitým tepelným výkonom 116,6 MW. Súhrnný tepelný príkon teplárne je 405,7 MW. Tepelnou energiou je zásobovaných 80 odberateľov s počtom odberných miest 186 v meste. Priemyselno-komunálny sektor odoberá 60 % a bytový sektor 40 % vyrobeného tepla. Prevádzkovateľ zabezpečuje vykurovanie v mieste odberu ekologicky čistou energiou bytov. Tepelná energia sa vyrába kogeneráciou a okrem tepla sa produkuje aj elektrická energia, ktorá je dodávaná výlučne distribučnej spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s.. Podiel emisií tuhých znečisťujúcich látok z uvedených zdrojov predstavuje cca 26 % z emisií veľkých a stredných zdrojov v okrese. Tab. 23 Zoznam zdrojov a emisie TZL z týchto zdrojov. Zdroj Lokalizácia Kategória Žilinská teplárenská, a.s. ŽT, a.s. Košická 11, Zdroj: prevádzkovateľ Technol. celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív - kotlové jednotky K1, K2, K3, K4, K5 Emisie TZL rok TZL (t) , , ,6 Popis odlučovacieho zariadenia K1 Elektrostatický odlučovač (EO) typ: EKH, ZVVZ Milevsko jedno ťahový, trojsekciový, Rekonštrukcia: 1993 K2 EO typ: EKG, ZVVZ Milevsko, jedno ťahový trojsekciový Rekonštrukcia: 2002 K3, K4 mechanický (Davidson) a elektrostatický odlučovač (dvojsekciový, jednoťahový) ZVVZ Milevsko K5 EO typ: EKF, trojsekciový ZVVZ Milevsko, Rekonštrukcia: 2001 ľavá strana, 2003 pravá strana Žilinská teplárenská, a.s [t/rok] Obr. 7 Žilinská teplárenská, a.s. - vývoj emisií TZL. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 21

22 Považan, a.s. Výrobňa kŕmnych zmesí (KZ) bola uvedená do prevádzky v roku Jedným z hlavných predmetov výroby spoločnosti bola výroba kŕmnych zmesí, ktorá trvá dodnes. Kŕmne zmesi sú určené pre hydinu a ošípané bez obsahu mäsokostnej múčky. Výrobňu KZ tvorí objekt samotnej výroby a príslušné sklady surovín. Vyrobená kŕmna zmes sa granuluje, chladí a dopravuje do expedičných zásobníkov. Ak granulácia nie je potrebná KZ sa priamo z miešačky dopraví do expedičných zásobníkov. V roku 1997 prebehla rekonštrukcia aspiračného zariadenia. Rekonštrukcia spočívala vo výmene existujúcich filtrov za vysoko účinné textilné filtre radu FVU. K odvodu odlúčených prachových častíc slúžia závitovkové dopravníky, ktoré sú súčasťou filtra a aspirát je vrátený do pôvodných technologických liniek na ďalšie spracovanie. Obilné silo je v prevádzke od roku Skladá sa z 21 buniek s celkovou skladovacou kapacitou t. V súčasnosti slúži na skladovanie obilia kŕmneho a obilia potravinárskeho. Technológia v obilnom sile je tvorená prevažne dopravnými cestami, ktorými sa zabezpečuje príjem, presun a výdaj obilia. Súčasťou obilného sila je aj linka na pozberovú úpravu obilia PL 150 a sušiareň obilia LSO 50. Podiel emisií tuhých znečisťujúcich látok z uvedených zdrojov predstavuje cca 3 % z emisií veľkých a stredných zdrojov v okrese. Tab. 24 Zoznam zdrojov a emisie TZL z týchto zdrojov. Zdroj Lokalizácia Kategória Výroba priemyselných krmív Na stanicu Sušička LSO 50, Na stanicu Obilné silo Na stanicu Zdroj: prevádzkovateľ Emisie TZL rok TZL (t) , , , , , , , , ,2327 Popis odlučovacieho zariadenia Textilný Cyklón Cyklón Považan, a.s. 8 6 [t/rok] Obr. 8 Považan, a.s. vývoj emisií TZL. 22 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

23 DOLVAP. s.r.o. Varín Technologický celok výroby vápna je umiestnený v katastri obce Varín. Poloha zdroja je situovaná cca 8 km smerom na východ od mesta. Pece Müller I. a II. sú šachtové. Vykurovacie médium je technologický koks. Výpal kusového vápna je vykonávaný v šachtových peciach s vnútorným kúrením. Materiál sa plní na vrchu pece a vyprázdňuje sa v spodnej časti pece. Šachtová pec pracuje nepretržite s periodickou vsádzkou. Vsádzaná surovina je dolomitický vápenec z lomu Polom a dolomit z lomu Kosová. Dymové plyny sú odťahované z každej pece cez dve odsávacie potrubia ventilátormi do dvoch komínov. Od konca roku 2006 jeden ventilátor slúži na odsávanie obidvoch šácht cez jeden filter Alfa jet do jedného komína. V roku 2004 a roku 2005 šachta Müller I mala odlučovacie zariadenie cyklón. V roku 2004 šachta Müller II bola bez odlučovača a v roku 2005a v roku 2006 šachta Müller II nebola v prevádzke. Nová šachtová pec Maerz je v prevádzke od júla 2005 s odlučovacím zariadením hadicový filter Scheuch. Vypálené dolomitické vápno je dopravované do valcového drviča a potom do guľového alebo kotúčového mlyna. Hydrát a vápno sú expedované cez násypné hubice do RAJ vozov, auto cisterien, alebo je hydrát balený do papierových ventilových vriec. Podiel emisií tuhých znečisťujúcich látok zo zdrojov predstavuje cca 60 % z emisií veľkých a stredných zdrojov v okrese. Z tohto dôvodu bol zdroj ako významný zahrnutý do Programu na zlepšenie kvality ovzdušia mesta hoci neleží na území katastra mesta. Tab. 25 Zoznam zdrojov a emisie TZL z týchto zdrojov. Zdroj Lokalizácia Kategória Šachtová pec Müller I. Šachtová pec Müller II. Šachtová pec Maerz Mlynica vápna a balenie vápna Hydrátácia vápna, balenie hydrátu Priemyselná Varín Priemyselná Varín Priemyselná Varín Priemyselná Varín Priemyselná Varín Ostatné zdroje Priemyselná Varín Zdroj: prevádzkovateľ Dolvap, s.r.o.varín Emisie TZL rok TZL (t) , , , , , , , , , , , , , , ,48 Popis odlučovacieho zariadenia cyklón, od r filtračná jednotka Alfa-Jet plus Bez odlučovača Hadicový filter Scheuch Kapsový filter FKC 12/420 Kapsový filter FKC 4/140 Cyklón filter Herding HSL [t/rok] Obr. 9 Dolvap, s.r.o. Varín - vývoj emisií TZL. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 23

24 5.2 Celkové množstvo emisií z týchto zdrojov Celkové množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov, ktoré majú vplyv na oblasť riadenia kvality ovzdušia mesta : Rok 2004 Tab. 26 Prehľad emisií TZL v t/rok. Zdroj Názov TZL 1. Žilinská teplárenská, a.s. tepláreň 152,9 2. Považan, a.s. Výroba priemysel. krmív 6,2 3. Dolvap, s.r.o.varín Výroba vápna 158,7 Rok 2005 Tab. 27 Prehľad emisií TZL t/rok. Zdroj Názov TZL 1. Žilinská teplárenská, a.s. tepláreň 60,8 2. Považan, a.s. Výroba priemysel. krmív 6,2 3. Dolvap, s.r.o.varín Výroba vápna 145,0 Rok 2006 Tab. 28 Prehľad emisií TZL v t/rok. Zdroj Názov TZL 1. Žilinská teplárenská, a.s. tepláreň 52,6 2. Považan, a.s. Výroba priemysel. krmív 4,2 3. Dolvap, s.r.o.varín Výroba vápna 82,4 Automobilová doprava Územím mesta prechádzajú významné štátne cesty E75, E50, št. cesta I/18, ktoré sú značne zaťažené, nakoľko iné prejazdy alebo obchvaty tranzitu automobilovej dopravy smerom na východ neexistujú. Ulice mesta napr. Košická, Predmestská, Spanyolova, Kysucká cesta sú zaťažené osobnou automobilovou dopravou aj verejnou hromadnou dopravou. Počty automobilov a ich štruktúra boli získané zo Slovenskej správy ciest Bratislava. Intenzita dopravy na uvedených úsekoch ciest v meste je dokumentovaná údajmi z Celoštátneho profilového sčítania dopravy z roku 2000, ktoré spracovala Slovenská správa ciest Bratislava. Tab. 29 Zaťaženosť úsekov ciest na území mesta automobilovou dopravou. Cesta Úsek Počet vozidiel/24 Z toho osobných Z toho nákladných hodín automobilov automobilov I/18 Bytčianska I/18 Estakáda I/18 Rajecká cesta I/18 Rondel, Hálkova, Veľká Okružná I/18 Košická I/18 Za celulózkou Zdroj: Slovenská správa ciest, Bratislava, celoštátne sčítanie dopravy v r Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí Diaľkový prenos tuhých častíc PM 10 možno rámcovo rozdeliť do dvoch skupín, a to prenos z iných regiónov štátu a cezhraničný prenos. Slovensko je malá krajina v strede Európy. Jej územie je významne ovplyvňované cezhraničným prenosom znečisťujúcich látok. Stredná doba zotrvania častíc v ovzduší je nepriamo úmerná ich rozmerom. Klesá z hodnoty 1 3 dni pre hrubo disperznú frakciu PM 10, až na niekoľko týždňov v prípade veľmi malých častíc. Rozsah 24 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

25 monitorovacích aktivít a absencia systematických fyzikálnych a chemických analýz PM 10 neumožňuje na Slovensku hodnotiť veľkosť prenosu medzi zónami, ani cezhraničný prenos. Matematické modely, ktoré by s dostatočnou presnosťou kvantifikovali celý komplexný cyklus častíc v ovzduší, v celom veľkostnom rozsahu častíc a vo všetkých priestorových meradlách, majú stále len výskumný charakter (EMEP model UNI AERO). Uspokojivé výsledky v Európe sú len pre sekundárny anorganický aerosól (SIA sírany, dusičnany a amónne soli). SIA tvorí významnú zložku PM 2,5. Podľa prvých meraní PM 2,5 na niekoľkých lokalitách Slovenska činí podiel PM 2,5 z PM %, čo opäť potvrdzuje veľký význam cezhraničného prenosu častíc a prekurzorov častíc PM 10 na Slovensku. Plošná interpretácia výsledkov meraní PM 10 na území Slovenska sa robí metódou 3D interpolácie výsledkov meraní mestských aj regionálnych (EMEP) staníc, so zohľadnením empirickej výškovej závislosti koncentrácií a anizotropie v rozložení smerov vetra. Tento postup však neumožňuje hodnotiť podiel jednotlivých zdrojov alebo ich skupín na úrovni koncentrácií PM 10. Prenos tuhých častíc medzi regiónmi Slovenska v prvom priblížení možno pokladať za vzájomne vyrovnaný. Za posledných 15 rokov na Slovensku dramaticky poklesli primárne emisie z antropogénnych zdrojov (podľa národnej emisnej inventarizácie z hodnoty 290 kt v roku 1990 na 61 kt v roku 2005). Minerálny prach z južných poľnohospodárskych rovín je prenášaný do prevažne lesných oblastí stredného a severného Slovenska. Vplyv morských aerosólov na území Slovenska sa odhaduje v ročnom priemere asi na 2 µg.m -3. Významný podiel na minerálnej zložke PM 10 má pravdepodobne prenos z aridných oblastí južnej a východnej Európy (pozorovali sa tiež epizódy saharských pieskov). SIA, vzhľadom na malé rozmery krajiny a dobu zotrvania jeho prekurzorov v ovzduší, je takmer celý zo zahraničných zdrojov. Na severozápadnom Slovensku je pravdepodobne významný prenos častíc z blízkych priemyselných oblastí Českej republiky a Poľska. Odhad tohto vplyvu však doposiaľ nebol urobený. Vo vysokohorských polohách (stanica EMEP Chopok 2008 m n.m.) je pozaďová hodnota PM 10 v ročnom priemere okolo 10 µg.m -3. V rovinách Slovenska, aj za predpokladu nulových emisií PM 10 zo Slovenska, možno očakávať priemerné koncentrácie v rozmedzí µg.m -3. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 25

26 6 ANALÝZA SITUÁCIE 6.1 Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie Na Slovensku za posledných 15 rokov sa zaznamenal masívny pokles emisií primárnych antropogénnych emisií tuhých častíc (PPM) aj emisií prekurzorov sekundárnych antropogénnych častíc, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka: Tab. 30 Antropogénne emisie PPM, SO 2, NOx, NH 3 a NMVOC v tisícoch ton na Slovensku. Rok PPM SO NOx NH NMVOC Zdroj :SHMÚ, údaje stanovené k Z tabuľky vidno, že potenciál znižovania primárnych antropogénnych emisií tuhých častíc aj emisií antropogénnych prekurzorov častíc sa na Slovensku v podstate vyčerpal v priebehu 90- tych rokov a v súčasnosti už nie je veľký. Emisné inventúry na Slovensku v súčasnosti nezahrňujú biogénne častice, prírodný minerálny prach, suspenziu a resuspenziu častíc z povrchu ulíc spôsobenú dopravou. Fugitívne emisie z energetiky, priemyslu, poľnohospodárstva a stavebných prác sú zahrnuté do inventúr len čiastočne. Koncentrácie PM 10 sa na Slovensku začali merať až v roku Do roku 2006 sa PM 10 meralo automatickými prístrojmi (TEOM, TEOM s modulom FDMS, beta absorpcia) na 28 AMS v 7 zónach a 2 aglomeráciách (dopravné, priemyselné a mestské stanice) a na 5 regionálnych pozaďových staniciach EMEP (filtračná metóda, 7 denný vzorkovací cyklus). Regionálna úroveň koncentrácií PM 10 je vysoká. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené výsledky meraní PM 10, síranov a dusičnanov v ovzduší zo slovenských regionálnych staniciach EMEP. -3 Tab. 31 Priemerné ročné koncentrácie PM 10, síranov a dusičnanov v ovzduší v µg.m na slovenských staniciach EMEP. Stanica výška n.m. [m] PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 Chopok ,8 1,4 0,8 9,0 1,4 0,9 7,9 1,2 0,5 Topoľníky ,0 4,7 4,4 18,6 5,1 5,2 25,4 3,8 4,6 Liesek ,3 3,7 2,0 27,4 3,7 2,1 24,2 3,5 2,1 Stará Lesná ,8 3,0 1,1 16,0 2,9 1,4 15,8 2,8 1,1 Starina ,5 3,0 0,9 11,4 3,5 1,3 20,7 3,2 1,2 Stanica výška n.m. [m] PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 Chopok ,1 1,2 0,2 4,8 1,4 0,7 5,6 1,0 0,4 Topoľníky ,2 3,7 4,2 15,7 3,9 4,3 19,6 4,1 4,3 Liesek ,9 3,0 2,0 22,3 3,4 2,4 23,4 3,6 2,5 Stará Lesná ,8 3,5 1,0 14,7 2,6 1,1 14,9 3,0 1,5 Starina ,3 3,3 1,5 18,4 3,3 1,6 19,2 3,7 1,7 Zdroj: SHMÚ Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2005 Poznámka: Všetky stanice merajú PM 10 okrem Chopku a Topoľníkov, ktoré merajú TSP. Pre tieto stanice bol použitý prepočet podľa vzťahu: PM 10 = 0,8 TSP (total suspendend particulate matter) 26 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta

27 S výnimkou vysokohorskej polohy Chopku sa priemerné ročné regionálne koncentrácie PM 10 najčastejšie pohybujú v intervale µg.m -3. Problematické je vysvetliť hodnoty nad 20 µg.m -3 na stanici Liesek, ktorá sa nachádza v relatívne čistej hornooravskej kotline (692 m n.m.) v blízkosti hraníc s Poľskom. Chemická analýza vzoriek sa s výnimkou ťažkých kovov nevykonáva. Predpokladáme zvýšený vplyv biologických aerosólov, lokálneho poľnohospodárstva, vykurovania a dopravy. Vplyv relatívne blízkych veľkých priemyselných oblastí v Poľsku doposiaľ nebol vyhodnotený. Na jeho význam však poukazujú zvýšené koncentrácie niektorých kovov (Mn, Cu, Zn). Prekážkou pri analýzach meteorologických vplyvov je 7 denný merací cyklus PM 10 na regionálnych staniciach. Typické hodnoty regionálneho pozadia PM 10 na Slovensku a jeho chemického zloženia možno na základe meraní a údajov CAFE Working Group on PM (Second Position Paper on PM), rámcovo odhadnúť. Tab. 32 Hodnoty regionálneho pozadia PM 10. Koncentrácia [µg.m -3 ] Priemerné ročné koncentrácie PM z toho EC + OC (elementárny a organický uhlík) 5 9 Minerálny prach 2 6 Morský aerosól 2 Sekundárne častice 5 11 Ostatné 1 2 Regionálne pozadie PM 10 v blízkosti väčších miest na Slovensku (nad obyvateľov) sa predpokladá medzi µg.m -3. Vo všetkých týchto mestách je riziko prekračovania priemernej ročnej koncentrácie 40 µg.m -3 a najmä priemerných denných koncentrácií 50 µg.m -3 vo väčšom počte ako v 35 dňoch. Možnosti lokálnych opatrení na redukciu úrovne PM 10 sú s ohľadom na vysoké pozadie obmedzené. Často je koncentrácia 50 µg.m -3 prekročená už na návetrí miest, a to pri prúdení z juhu a východu (epizodicky) alebo pri niektorých poľnohospodárskych prácach, napr. suchej orbe alebo repnej kampani. Zimný posyp V roku 2006 bola urobená korekcia na zimný posyp. Vplyv zimného posypu v mestách na kvalitu ovzdušia v zimnom období je významný. Kombináciou štatistického spracovania nameraných hodnôt koncentrácií PM 10 a modelových výpočtov sme sa dopracovali k výsledkom, ktoré sú uvedené v tab. 33. Ďalším dôležitým poznatkom pri určovaní vplyvu zimného posypu je zotrvačnosť (fázový posuv) medzi aktivitou človeka a prejavom na úrovni znečistenia. V dennom chode je to zmeškaný nástup až o dve tri hodiny a v týždennom chode o jeden deň. Nábeh v týždni pozorujeme postupne od pondelka so stavom nasýtenia, v utorok a v stredu a doznievanie až v nedeľu. Ďalším poznatkom vyplývajúcim z modelových výpočtov je, že aj zastrčené stanice sú zaťažené dopadom zimného posypu, pretože v posypovom období sa zvýši aj totálne (mestské) pozadie. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta 27