MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Prepis

1 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Krajský úrad životného prostredia v Košiciach Slovenský hydrometeorologický ústav PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA V OBLASTI RIADENIA KVALITY OVZDUŠIA - ÚZEMIE MESTA STRÁŽSKE Bratislava september 2007

2 2 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

3 OBSAH 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA Oblasť Mesto Meracia stanica VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Druh zóny Odhad znečistenej oblasti (km 2 ) a populácie vystavenej znečisteniu Užitočné klimatické údaje Zodpovedajúce údaje o topografii Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (pred implementovaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia) podľa meracích staníc Koncentrácie namerané od začiatku projektu Metodika použitá na zhodnotenie PÔVOD ZNEČISTENIA Zoznam hlavných stacionárnych zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie a celkové množstvo emisií z týchto zdrojov Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí ANALÝZA SITUÁCIE Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie Podrobnosti možných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA DO 29. NOVEMBRA Miestne, regionálne, národné a medzinárodné opatrenia Pozorované účinky týchto opatrení PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA PO 29. NOVEMBRI Zoznam a opis všetkých opatrení a časový rozvrh ich realizácie Odhadnutie plánovaného a očakávaného zlepšenia kvality ovzdušia, potrebného na dosiahnutie týchto cieľov PODROBNOSTI VÝHĽADOVO PLÁNOVANÝCH OPATRENÍ ALEBO PROJEKTOV LITERATÚRA PRÍLOHY Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 3

4 4 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

5 1 LOKALIZÁCIA OKRAJOV ZNEČISTENIA 1.1 Oblasť Program zlepšenia kvality ovzdušia je spracovaný pre vymedzenú oblasť riadenia kvality ovzdušia, ktorú tvorí katastrálne územie mesta kde dochádza k prekračovaniu limitnej hodnoty znečisťujúcej látky PM 10. (viď prílohy č. 1 a 2). 1.2 Mesto Obr. 1 Mapa mesta Strážske. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 5

6 1.3 Meracia stanica V riešenej oblasti riadenia sa nachádza jedna monitorovacia stanica. Tab. 1 Lokalizácia meracej stanice. Názov Geografické súradnice zemepisná šírka zemepisná dĺžka Nadmorská výška Okres Kraj Zóna E 21 50'15 N 48 52' m Michalovce Košický Košický kraj Zdroj: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2006 Tab. 2 Charakteristika meracej stanice. Názov Typ stanice Typ oblasti Merané znečisťujúce látky Metóda merania PM 10 Typ prístroja pozaďová mestská SO 2, NO-NO2-NOx PM 10, benzén TEOM FDMS Prachomer Thermo TEOM 1400AB FDMS s odberovou hlavou PM 10 Zdroj: Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2006 Umiestnenie stanice Meracia stanica sa nachádza v centre mesta na voľnom priestranstve medzi domami, záhradami a parkovou zeleňou cca 1,5 km východo juhovýchodne od závodu Chemko Strážske. V blízkosti stanice vedie cesta prvej triedy Michalovce - Prešov. Je od stanice oddelená stromovou alejou. 6 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

7 2 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE 2.1 Druh zóny Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia má charakter mesta, v ktorom sa nachádza priemyselná oblasť. 2.2 Odhad znečistenej oblasti (km 2 ) a populácie vystavenej znečisteniu Znečistená oblasť má rozlohu cca 24,780 km obyvateľov. 2.3 Užitočné klimatické údaje a znečisťujúcou látkou PM 10 je zasiahnutých asi Pre oblasť mesta Strážske boli použité meteorologické údaje z profesionálnej automatickej meteorologickej stanice Kamenica n /Cirochou,. Táto sa nachádza v oblasti letiska v južnej časti mesta. Leží v nadmorskej výške 176 m. Presná poloha stanice je určená zemepisnými súradnicami s.š., v.d. Meteorologické údaje za rok 2004 Tab. 3 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 4 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -3,9 5,3-19,0 2,2-11,8 Január 13,2 35,0 Február -1,0 8,3-21,0 4,4-10,2 Február 11,2 68,7 Marec 4,0 21,0-17,7 13,2-6,6 Marec 13,9 31,4 Apríl 10,0 22,5-5,0 14,4 5,3 Apríl 17,5 49,1 Máj 12,8 25,2 0,2 19,4 6,7 Máj 17,8 74,5 Jún 17,2 28,1 5,4 19,7 13,9 Jún 19,8 93,2 Júl 19,3 33,3 7,5 27,2 14,4 Júl 80,3 207,4 August 18,3 30,6 6,2 23,5 14,8 August 38,4 129,8 September 13,0 25,9 1,1 19,0 8,6 September 19,6 63,3 Október 10,5 20,6-4,3 17,7 2,6 Október 24,9 64,1 November 3,9 17,8-13,0 12,9-3,6 November 28,4 62,3 December 0,7 10,0-6,4 7,5-5,1 December 4,5 16,6 Početnosti smerov vetra [%] WNW W NW NNW N NNE NE ENE E Obr. 2 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2004 bol juhojuhozápadný (SSW), početnosť jeho výskytu bola 14,2% zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) je 11,7%. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 2 Veterná ružica z meteorologickej stanice Kamenica n /Cirochou za rok Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 7

8 priem. rýchlosť vetra (m/s) 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 MS Kamenica nad Cirochou, rok 2004 priem. rychl. prevl. smer hodina smer vetra (deg) Obr. 3 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Kamenica n /Cirochou za rok Meteorologické údaje za rok 2005 Tab. 5 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 6 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -1,9 6,2-20,3 4,8-11,1 Január 12,5 38,4 Február -4,2 8,6-22,9 3,2-13,8 Február 17,7 44,8 Marec 1,0 17,5-14,0 10,2-7,0 Marec 3,1 14,8 Apríl 10,3 24,0-5,1 16,4 2,4 Apríl 20,3 83,0 Máj 14,4 31,6 0,7 24,3 5,6 Máj 28,0 129,0 Jún 17,0 30,0 3,8 23,0 11,0 Jún 31,6 73,9 Júl 19,9 34,1 8,2 26,6 14,3 Júl 15,2 53,9 August 18,4 31,3 9,1 23,8 12,0 August 44,2 195,4 September 14,7 26,9 2,6 19,5 9,6 September 44,3 86,9 Október 9,0 23,7-5,6 15,1 0,7 Október 3,7 8,0 November 3,2 16,2-10,1 9,4-5,7 November 11,4 28,2 December -0,6 8,9-14,3 7,4-8,9 December 19,2 78,0 Početnosti smerov vetra [%] WNW NW NNW N NNE NE ENE Obr. 4 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2005 bol juhojuhozápadný (SSW), početnosť jeho výskytu bola 12,0% zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) je 11,3%. W 0 E WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 4 Veterná ružica z meteorologickej stanice Kamenica n /Cirochou za rok Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

9 priem. rýchlosť vetra (m/s) 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 MS Kamenica nad Cirochou, rok 2005 priem. rychl. prevl. smer hodina smer vetra (deg) Obr. 5 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Kamenica n /Cirochou za rok Meteorologické údaje za rok 2006 Tab. 7 Priemerná, maximálna a minimálna mesačná teplota (MP, max. MT a min MT), maximálne a minimálne mesačné denné priemery (max. DMP a min DMP) teploty vzduchu v C za rok Tab. 8 Mesačné úhrny (MZ) a maximálne mesačné denné úhrny atmosférických zrážok (max. DZ) v mm za rok MP max. min. max. min. MT MT DMP DMP max. DZ MZ Január -5,9 6,2-24,0 2,3-17,0 Január 2,9 6,1 Február -2,4 10,3-19,7 7,8-11,9 Február 15,2 41,3 Marec 2,0 16,0-12,0 12,4-4,7 Marec 15,6 61,4 Apríl 10,4 24,6-3,7 16,8 4,4 Apríl 11,5 53,0 Máj 13,8 27,4 0,2 20,8 9,9 Máj 24,8 119,3 Jún 17,6 30,1 2,5 24,0 11,0 Jún 46,5 121,4 Júl 21,3 33,2 7,3 24,3 14,4 Júl 3,4 5,2 August 18,2 31,0 7,5 24,4 12,5 August 21,4 145,6 September 14,8 26,5 3,8 19,0 10,7 September 17,2 28,3 Október 9,9 25,2-6,8 20,1 0,2 Október 11,4 21,9 November 5,6 15,5-6,5 13,8-1,8 November 13,2 49,3 December 2,7 13,6-9,1 11,5-3,8 December 6,7 15,8 WNW W Početnosti smerov vetra [%] NW NNW N NNE NE ENE E Obr. 6 zobrazuje početnosti výskytu smerov vetra. Prevládajúci smer vetra v roku 2006 bol juhojuhovýchodný (SSW), početnosť jeho výskytu bola 12,6% zo všetkých meraných termínov. Relatívna početnosť výskytu bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) je 10,2%. WSW ESE SW SSW S SSE SE Obr. 6 Veterná ružica z meteorologickej stanice Kamenica n /Cirochou za rok Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 9

10 priem. rýchlosť vetra (m/s) 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 MS Kamenica nad Cirochou, rok hodina priem. rychl. prevl. smer Obr. 7 Priemerná denná variácia rýchlosti a smeru vetra na meteorologickej stanici Kamenica n /Cirochou za rok smer vetra (deg) 2.4 Zodpovedajúce údaje o topografii Mesto Strážske sa nachádza na východ od pohoria Vihorlat v severnej časti Východoslovenskej nížiny v priestore tzv. Brekovskej brány, kde je orograficky zosilnená rýchlosť prúdenia vzduchu a to najmä zo severného kvadrantu. Priemerná rýchlosť vetra je 3,4 m/s. Rýchlosť vetra sa vyznačuje výrazným denným chodom s minimom v nočných hodinách. Hlavný zdroj znečistenia ovzdušia predstavuje chemický priemysel. 2.5 Informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne Požadovaným cieľom bolo dosiahnutie 24 hodinovej limitnej hodnoty 50 µg.m -3 pre tuhé častice PM 10 k 1. januáru Počet prekročení limitnej hodnoty nesmie presiahnuť hodnotu viac ako 35 krát za kalendárny rok. 10 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

11 3 ZODPOVEDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY 3.1 Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia Tab. 9 Zodpovedné orgány štátnej správy a inštitúcie. Orgán, organizácia Meno Telefón Fax E mail Krajský úrad životného prostredia Košice, Komenského 52, Košice zodpovedná osoba Ing. Milan Murín 055/ / murin.milan@ke.kuzp.sk Ing. Kristína Klecunová klecunova.kristina@ke.kuzp.sk kontaktná osoba Mgr. Tomáš Hargaš 055/ / hargas.tomas@ke.kuzp.sk Ing. Blanka Demešová demesova.blanka@ke.kuzp.sk Obvodný úrad životného prostredia Michalovce, Námestie slobody 1, Michalovce zodpovedná osoba Ing. Marián Zolovčík 056/ / zolovcik.marian@mi.ouzp.sk kontaktná osoba Ing. Ján Chovanec 056/ / chovanec.jan@mi.ouzp.sk Ing. Miroslava Magurová 056/ / magurova.miroslava@mi.ouzp.sk Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Michalove, Námestie slobody 1, Michalovce zodpovedná osoba JUDr. Albín Forgáč 056/ / albin.forgac@ke.kud.gov.sk Obvodný úrad Michalovce, Námestie slobody 1, Michalovce zodpovedná osoba Ing. Marián Lukáč 056/ / prednosta@mi.vs.sk Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach, Ul. Sama Chalupku 5, Michalovce zodpovedná osoba MUDr. Janka Stašková 056/ / ruvzmi@ruvzmi.sk riaditel@ruvzmi.sk kontaktná osoba Ing. Božena Kováčová 056/ / hzp@ruvzmi.sk Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeseniova l Bratislava 37* Zelená 5, Banská Bystrica** Ďumbierska 26, Košice*** zodpovedná osoba Ing. Cyril Burda* 02/ / Cyril.Burda@shmu.sk kontaktná osoba RNDr. Terézia Majlingová** 048/ / Terezia.Majlingova@shmu.sk Ing. Tatiana Lehetová*** 055/ / Tatiana.Lehetova@shmu.sk Energetika, s.r.o., Priemyselná 720, Strážske kontaktná osoba Ing. Milan Čurlej 056/ / curlej@chemko.sk Hnojivá Duslo, s.r.o., Priemyselná 720, Strážske kontaktná osoba Ing. Viera Lenártová 056/ / lenartova@ekologickesluzby.sk Chemza, a.s., Priemyselná 720, Strážske kontaktná osoba Ing. Viera Lenártová 056/ / lenartova@ekologickesluzby.sk Mestský úrad Nám. A. Dubčeka 300, Strážske zodpovedná osoba Ing. Vladimír Dunajčák 056/ / strazske@strazske.sk kontaktná osoba Marta Bočková 056/ / marta.bockova@strazske.sk Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 11

12 Orgán, organizácia Meno Telefón Fax E mail Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru 1, Košice zodpovedná osoba JUDr. Zdenko Trebuľa 055/ / trebula.zdenko@kosice.regionet.sk kontaktná osoba Bc. Martin Netolický 055/ / netolicky.martin@kosice.regionet.sk Tab. 10 Zodpovednosť organizácie. Organizácia Meno Zodpovednosť KÚŽP Košice Ing. Milan Murín Ing. Kristína Klecunová Mgr. Tomáš Hargaš Ing. Blanka Demešová 32 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov OÚŽP Michalovce Ing. Marián Zolovčík Ing. Ján Chovanec Ing. Miroslava Magurová 33 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov OÚ Michalovce Ing. Marián Lukáč 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov Košický samosprávny kraj, Košice Mestský úrad Strážske OÚ pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Michalovce SHMÚ Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach JUDr. Zdenko Trebuľa Ing. arch. Anna Mareková Ing. Vladimír Dunajčák Marta Bočková 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 34 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov JUDr. Albín Forgáč 11 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov Ing. Cyril Burda Ing. Tatiana Lehetová MUDr. Janka Stašková 8, 9, 11 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 6 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Energetika, s.r.o., Strážske Ing. Milan Čurlej 18,19 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov Hnojivá Duslo, s.r.o. Strážske Ing. Andrej Jurovčák 18, 19 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov Chemza, a.s. Strážske Ing. Michal Bočko 18, 19 zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov 12 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

13 4 POVAHA A ZHODNOTENIE ZNEČISTENIA 4.1 Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (pred implementovaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia) podľa meracích staníc Znečisťujúca látka PM 10 V rokoch boli na AMS merané hodnoty koncentrácií PM 10. V tabuľkách sú uvedené namerané hodnoty vynásobené faktorom 1,3. Tab. 11 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica ,6 99,2 99,1 Tab. 12 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. Počet prekročení limitnej hodnoty Počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie Limitná hodnota [µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) (35) 50 (35) Bold počet prekročení > povolený počet 50 (35) Tab. 13 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2001 [µg.m -3 ]. 70 (35) 65 (35) 60 (35) , , , , , , , , , , , , , , , , ,0 Tab. 14 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty +medze tolerancie pre PM 10 v roku 2002 [µg.m -3 ] , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,1 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 13

14 , , , , ,7 Tab. 15 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2003 [µg.m -3 ] , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,6 Tab. 16 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Limitná hodnota Limitná hodnota+ medza tolerancie ,4 36,4 36, Bold prekročená limitná hodnota Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie Zdroj: SHMÚ Bratislava Koncentrácie namerané od začiatku projektu Znečisťujúca látka PM 10 Tab. 17 Dostupnosť údajov PM 10 v % - časové pokrytie. Stanica ,12 97,02 96,37 14 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

15 Tab. 18 Počet prekročení limitnej hodnoty a sumy limitnej hodnoty a medze tolerancie priemernej 24 hod. koncentrácie pre PM 10. Limitná hodnota [µg.m -3 ] (povolený počet prekročení) Počet prekročení limitnej hodnoty Počet prekročení limitnej hodnoty + medze tolerancie (35) 50 (35) 50 (35) Bold počet prekročení > povolený počet 55 (35) Tab. 19 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročení sumy limitnej hodnoty + medze tolerancie pre PM 10 v roku 2004 [µg.m -3 ] , , , , , , , , , , , , , , ,6 Tab. 20 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2005 [µg.m -3 ] , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,9 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 15

16 Tab. 21 y a priemerné 24 hod. koncentrácie prekročenia limitnej hodnoty pre PM 10 v roku 2006 [µg.m -3 ] Tab. 22 Priemerné ročné koncentrácie PM 10 v µg.m -3. Stanica Limitná hodnota Limitná hodnota+ medza tolerancie 27,6 31,6 32, Bold prekročená limitná hodnota Bold + Italic prekročená limitná hodnota + medza tolerancie Metodika použitá na zhodnotenie Hodnotenie úrovne znečistenia časticami PM 10 na Slovensku sa realizovalo na základe výsledkov meraní a modelovania. V 7 Zákona č. 478/2002 Z. z. o ovzduší je stanovený postup a vo vyhláške MŽP SR č. 705/ 2002 Z. z. o kvalite ovzdušia sú uvedené kritériá pre hodnotenie kvality ovzdušia. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO). V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania. V NMSKO bolo meranie koncentrácie PM 10 zabezpečené kontinuálne ekvivalentnými metódami: TEOM, TEOM s modulom FDMS a beta absorpcia. Pre absenciu korekčného faktora získaného experimentom (porovnávacie meranie kontinuálnych monitorov PM 10 s referenčnou manuálnou gravimetrickou metódou) bol pri beta absorpcií a TEOM (bez modulu FDMS) monitoroch použitý korekčný faktor 1,3. Matematické modely, v zmysle slovenskej aj európskej legislatívy ochrany ovzdušia, patria medzi základné nástroje na hodnotenie kvality ovzdušia. Modely umožňujú (v rôznych priestorových meradlách) najmä plošné vyjadrenie požadovaných charakteristík znečistenia ovzdušia, analýzu podielu významných zdrojov na znečistení a výpočet očakávaného znečistenia ovzdušia pre rôzne scenáre vývoja emisií. Podľa legislatívy EÚ je samostatná aplikácia modelu možná len pre koncentrácie znečisťujúcich látok pod dolnou medzou na hodnotenie kvality ovzdušia. Pri vyšších úrovniach sa musí kombinovať modelovanie s onitoringom. SHMÚ v súčasnosti pracuje s dvomi typmi modelov (Szabó, 2004) 16 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

17 CEMOD: modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO 2, NOx, NO 2, benzén a CO) na celom území Slovenska. 10 IDWA: priestorová (3D) anizotropná interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM, PM, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska. 2,5 Pre celoslovenské hodnotenie úrovne koncentrácií PM 10 bol použitý interpolačný model IDWA. Jeho aplikácia vyplynula z vysokého stupňa neurčitosti vstupných emisných údajov (suspenzia a resuspenzia minerálnych častíc, elementárny a organický uhlík, sekundárne častice, častice biologického pôvodu a fugitívne emisie). V interpolačnej schéme sa aplikoval faktor anizotrópie prostredia, ktorý zohľadňuje vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Ako vstupné hodnoty pre výpočet slúžili namerané údaje, alebo z nich odvodené hodnoty (napr. priemery, percentily). Na základe signifikantných atribútov prostredia boli pre každú vstupnú hodnotu definované: vyhladzovacie parametre (smoothing) a exponent horizontálnej reprezentatívnosti. Zaviedla sa aj regionalizácia (priestorová reprezentatívnosť) meraní (vstupných hodnôt). Vstupné hodnoty sa transformovali na referenčnú hladinu na základe empiricky odvodených výškových závislosti z meraní staníc NMSKO s programom EMEP. Interpolačná schéma umožňuje na základe nameraných údajov určiť aj priestorové rozloženie (3D) jednotlivých odvodených charakteristík znečistenia ovzdušia. Vstupné údaje pre výpočet Namerané alebo odvodené údaje z monitorovacích staníc kvality ovzdušia. Faktory anizotropie prostredia, ktoré zohľadňujú vplyv orografie na šírenie znečisťujúcich látok v danej lokalite. Atribúty v závislosti od charakteru prostredia pre každý merací bod (prítomnosť a významnosť zdrojov váhy, geografická integrita výber podmnožiny, rozmer zastavanej plochy, mesta vyhladzovací parameter). Výstupy z modelových výpočtov Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre sieť uzlových bodov na následné mapové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). Vypočítané hodnoty ľubovoľne zadanej charakteristiky kvality ovzdušia pre zvolené referenčné body na následné tabuľkové spracovanie (priemery, prekračovanie limitov,...). V prílohách 3 8 sú uvedené výsledky modelovania priemerné ročné koncentrácie PM 10 a počty prekročení priemerných denných hodnôt PM 10 za roky Korekcia PM 10 na zimný posyp v roku 2006 Pri hodnotení zimného posypu sme postupovali dvoma spôsobmi, ktoré sú ale neoddeliteľné. Jeden prístup je na základe poznatku o silnej väzbe medzi počtom prekročení a priemernou ročnou koncentráciou. Tento prístup by bol postačujúci, ak by neboli aj iné (a niekedy dominantné) vplyvy, ktoré zvyšujú neurčitosť (nepresnosť) výsledku. K tomu potrebujeme časovú a priestorovú analýzu výskytu jednotlivých javov prekročení a okolnosti ich vzniku. O štruktúre zdrojov v lokalite, ako aj o lokálnych dočasných aktivitách nám napovie počet prekročení mimo zimného obdobia. Druhý prístup k hodnoteniu podielu zimného posypu je numerický, založený na matematickom modelovaní rozptylu znečisťujúcich látok v atmosfére. Na tento účel bol model CEMOD doplnený o modul pre počítanie virtuálneho emisného faktora pre motorové vozidlo pohybujúce sa na komunikácii. Tento emisný faktor závisí okrem už spomenutého množstva posypového materiálu na jednotku plochy aj od váženej tonáže priemerného auta (odvodený z počtu osobných a nákladných aut), od frakcie posypového materiálu (použitý literárny údaj), ako aj od Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 17

18 počtu dní so zrážkovou činnosťou nad 2 mm dažďa, alebo nad 10 mm snehu. Okrem toho sme zaviedli korekčný faktor na narastajúci počet vozidiel tento faktor je 1 pre vozidiel za deň a asymptoticky klesá k hodnote 0,25 pre vozidiel za deň. Tento empirický vzťah je založený na poznatku, že riešenie narastajúcej intenzity dopravy sa realizuje pridaním dopravných pruhov. V praxi pozorujeme vytlačenie prachu na okraj vozovky v dôsledku aerodynamického vplyvu pohybu vozidiel. To isté sa deje aj na viacprúdových komunikáciách. Bez tohto korekčného faktora by sme sa dostali na základe výpočtov pri odpočte prekročení až do záporných čísel. Odpočet zimného posypu je uvedený v kapitole 6, tab Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

19 5 PÔVOD ZNEČISTENIA 5.1 Zoznam hlavných stacionárnych zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie a celkové množstvo emisií z týchto zdrojov Tab. 23 Hlavné zdroje emisií TZL. Zdroj Názov Lokalizácia Kategória Energetika s.r.o., Strážske Hnojivá, a.s. Strážske Chemza, a.s., Strážske Pomocná výhrevňa Emisie v t/rok Tepláreň 2 Priemyselná Technologické 4,747 0,000 0, , Strážske Výrobňa LAV 27 Výrobňa Pentol Výrobňa HMT Výrobňa Dastib 845 Priemyselná 720, Strážske Priemyselná 720, Strážske celky obsahujúce stacionárne zariadenie na spaľovanie palív Výroba priemyselných hnojív na báze dusíka (okrem močoviny), fosforu, a draslíka Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík Výroba organických zlúčenín obsahujúcich dusík Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík 0,962 1,114 4,191 1,492 3,308 2,400 3,327 3,287 3,037 0,287 0,208 0,053 0,131 0,153 0,002 Spolu 10,946 8,07 9,683 Emisie mesto - spolu 11,138 8,237 9,848 % podiel hlavných zdrojov na emisiách 98,276 97,973 98,325 Z uvedenej tabuľky vyplýva, že podiel vybraných zdrojov znečistenia ovzdušia tuhými znečisťujúcimi látkami predstavuje cca 98%, preto boli tieto zdroje zaradené do programu zlepšenia kvality ovzdušia. 1. Energetika, s.r.o. Strážske Spoločnosť vznikla v rámci reštrukturalizácie a.s. Chemko Strážske. Zaoberá sa výrobou a rozvodom tepla a elektriny. Odstavením výroby cyklohexanónu vo februári 2003 došlo ku kompletnému odstaveniu zdroja Tepláreň 2. Tento stav pretrváva aj v súčasnosti. V dôsledku odstavenia zdroja došlo k zastaveniu produkcie emisií. V súčasnosti je v prevádzke Pomocná výhrevňa, ktorá je zdrojom emisií. Tab. 24 Prehľad emisií TZL zdroja Energetika, s.r.o. Strážske. Rok Emisie TZL v t/rok 5,709 1,114 4,191 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 19

20 Energetika, s.r.o. Strážske 6000 t/rok Obr. 8 Emisie TZL r Hnojivá, a.s. Spoločnosť vznikla v rámci reštrukturalizácie a.s. Chemko Strážske. Vyrába dusíkaté hnojivá, technickú kyselinu dusičnú určenú na ďalšie spracovanie, koncentrovanú kyselinu dusičnú a itračné zmesi. Spoločnosť Hnojivá, a.s. prevádzkuje zdroj Výrobňa LAV 27, ktorý emituje do ovzdušia nasledovné množstvá tuhých znečisťujúcich látok: Tab. 25 Prehľad emisií TZL zdroja Hnojivá, a.s. Strážske. Rok Emisie TZL v t/rok 1,492 3,308 2,400 Hnojivá, a.s. Strážske t/rok Obr. 9 Emisie TZL r Výrobňa LAV 27 ukončila prevádzku a v súčasnosti je v rekonštrukcii. Dňom spol. Hnojivá, a.s. ukončila výrobnú činnosť a prebrala ju od nej spol. Hnojivá Duslo, s.r.o., Strážske. 3. Chemza, a.s. Spoločnosť je 100% dcérskou spoločnosťou Chemka, a.s. Strážske. Vyrába produkty na báze formalínu, acetaldehydu a amoniaku, fenolické živice na báze formaldehydu, svetelné stabilizátory typu HALS a ich medziprodukty. Spoločnosť Chemza, a.s. prevádzkuje tieto zdroje, ktoré emitujú do ovzdušia tuhé znečisťujúce látky Výrobňa Pentol, Výrobňa HMT a Výrobňa Dastib 845. Výrobňa HMT od ukončila prevádzku. Tab. 26 Prehľad emisií TZL zdroja Chemza, a.s. Strážske. Rok Emisie TZL v t/rok 3,745 3,648 3, Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

21 Chemza, a.s. Strážske t/rok Obr. 10 Emisie TZL Automobilová doprava Zastavaným územím mesta Strážske vedie cesta I/18 so smerom Michalovce Strážske Vranov nad Topľou Prešov a cesta I/74 so smerom Strážske Humenné Ubľa. Údaje o intenzite dopravy sú známe z Celoštátneho profilového sčítania dopravy z roku 2000, ktoré spracovala Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, odbor 2300 Dopravné inžinierstvo. Tab. 27 Počty vozidiel. Druh vozidiel Počet vozidiel (skutočné voz/24 hod.) cesta I/18 cesta I/74 nákladné automobily osobné automobily motocykle vozidlá spolu % podiel nákladných vozidiel 24,8 % 34,8 % Podľa výsledkov sčítania je vysoká intenzita dopravy na základnej komunikačnej sieti mesta Strážske s vysokým percentuálnym podielom nákladnej dopravy. Nákladná doprava je aj zdrojom znečistenia ovzdušia tuhými látkami. V posledných rokoch nedošlo ku výraznej výmene nákladného vozového parku. 5.2 Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí Diaľkový prenos tuhých častíc PM 10 možno rámcovo rozdeliť do dvoch skupín, a to prenos z ných regiónov štátu a cezhraničný prenos. Slovensko je malá krajina v strede Európy. Jej územie je významne ovplyvňované cezhraničným prenosom znečisťujúcich látok. Stredná doba zotrvania častíc v ovzduší je nepriamo úmerná ich rozmerom. Klesá z hodnoty 1 3 dni pre hrubo disperznú frakciu PM 10, až na niekoľko týždňov v prípade veľmi malých častíc. Rozsah monitorovacích aktivít a absencia systematických fyzikálnych a chemických analýz PM 10 neumožňuje na Slovensku hodnotiť veľkosť prenosu medzi zónami, ani cezhraničný prenos. Matematické modely, ktoré by s dostatočnou presnosťou kvantifikovali celý komplexný cyklus častíc v ovzduší, v celom veľkostnom rozsahu častíc a vo všetkých priestorových meradlách, majú stále len výskumný charakter (EMEP model UNI AERO). Uspokojivé výsledky v Európe sú len pre sekundárny anorganický aerosól (SIA sírany, dusičnany a amónne soli). SIA tvorí významnú zložku PM 2,5. Podľa prvých meraní PM 2,5 na niekoľkých lokalitách Slovenska činí podiel PM 2,5 z PM %, čo opäť potvrdzuje veľký význam cezhraničného prenosu častíc a prekurzorov častíc PM 10 na Slovensku. Plošná interpretácia výsledkov meraní PM 10 na území Slovenska sa robí metódou 3D interpolácie výsledkov meraní mestských aj regionálnych (EMEP) staníc, so zohľadnením empirickej výškovej závislosti koncentrácií a anizotropie v rozložení smerov vetra. Tento postup však neumožňuje hodnotiť podiel jednotlivých zdrojov alebo ich skupín na úrovni koncentrácií PM 10. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 21

22 Prenos tuhých častíc medzi regiónmi Slovenska v prvom priblížení možno pokladať za vzájomne vyrovnaný. Za posledných 15 rokov na Slovensku dramaticky poklesli primárne emisie z antropogénnych zdrojov (podľa národnej emisnej inventarizácie z hodnoty 290 kt v roku 1990 na 61 kt v roku 2005). Minerálny prach z južných poľnohospodárskych rovín je prenášaný do prevažne lesných oblastí stredného a severného Slovenska. Vplyv morských aerosólov na území Slovenska sa odhaduje v ročnom priemere asi na 2 µg.m -3. Významný podiel na minerálnej zložke PM 10 má pravdepodobne prenos z arídnych oblastí južnej a východnej Európy (pozorovali sa tiež epizódy saharských pieskov). SIA, vzhľadom na malé rozmery krajiny a dobu zotrvania jeho prekurzorov v ovzduší, je takmer celý zo zahraničných zdrojov. Na severozápadnom Slovensku je pravdepodobne významný prenos častíc z blízkych priemyselných oblastí Českej republiky a Poľska. Odhad tohto vplyvu však doposiaľ nebol urobený. Vo vysokohorských polohách (stanica EMEP Chopok 2008 m n.m.) je pozaďová hodnota PM 10 v ročnom priemere okolo 10 µg.m -3. V rovinách Slovenska, aj za predpokladu nulových emisií PM 10 zo Slovenska, možno očakávať priemerné koncentrácie v rozmedzí µg.m Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

23 6 ANALÝZA SITUÁCIE 6.1 Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie Na Slovensku za posledných 15 rokov sa zaznamenal masívny pokles emisií primárnych antropogénnych emisií tuhých častíc (PPM) aj emisií prekurzorov sekundárnych antropogénnych častíc, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka: Tab. 28 Antropogénne emisie PPM, SO2, NOx, NH 3 a NMVOC v tisícoch ton na Slovensku. Rok PPM SO NOx NH NMVOC Zdroj :SHMÚ, údaje stanovené k Z tabuľky vidno, že potenciál znižovania primárnych antropogénnych emisií tuhých častíc aj emisií antropogénnych prekurzorov častíc sa na Slovensku v podstate vyčerpal v priebehu 90- tych rokov a v súčasnosti už nie je veľký. Emisné inventúry na Slovensku v súčasnosti nezahrňujú biogénne častice, prírodný minerálny prach, suspenziu a resuspenziu častíc z povrchu ulíc spôsobenú dopravou. Fugitívne emisie z energetiky, priemyslu, poľnohospodárstva a stavebných prác sú zahrnuté do inventúr len čiastočne. Koncentrácie PM 10 sa na Slovensku začali merať až v roku Do roku 2006 sa PM 10 meralo automatickými prístrojmi (TEOM, TEOM s modulom FDMS, beta absorpcia) na 28 AMS v 7 zónach a 2 aglomeráciách (dopravné, priemyselné a mestské stanice) a na 5 regionálnych pozaďových staniciach EMEP (filtračná metóda, 7 denný vzorkovací cyklus). Regionálna úroveň koncentrácií PM 10 je vysoká. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené výsledky meraní PM 10, síranov a dusičnanov v ovzduší zo slovenských regionálnych staniciach EMEP. Tab. 29 Priemerné ročné koncentrácie PM 10, síranov a dusičnanov v ovzduší v µg.m -3 na lovenských staniciach EMEP. Stanica výška n.m. [m] PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 Chopok ,8 1,4 0,8 9,0 1,4 0,9 7,9 1,2 0,5 Topoľníky ,0 4,7 4,4 18,6 5,1 5,2 25, ,6 Liesek ,3 3,7 2,0 27,4 3,7 2,1 24,2 3,5 2,1 Stará Lesná ,8 3,0 1,1 16,0 2,9 1,4 15,8 2,8 1,1 Starina ,0 0,9 11,4 3,5 1,3 20,7 3,2 1,2 Stanica výška n.m. [m] PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 PM 10 SO 4 NO 3 Chopok ,2 0,2 4,8 1,4 0,7 5,6 1,0 0,4 Topoľníky , , ,9 4,3 19,6 4,1 4,3 Liesek ,9 3,0 2,0 22,3 3,4 2,4 23,4 3,6 2,5 Stará Lesná ,8 3,5 1,0 14,7 2,6 1,1 14,9 3,0 1,5 Starina ,3 3,3 1,5 18,4 3,3 1,6 19,2 3,7 1,7 Zdroj: SHMÚ Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2005 Poznámka: Všetky stanice merajú PM 10 okrem Chopku a Topoľníkov, ktoré merajú TSP. Pre tieto stanice bol použitý prepočet podľa vzťahu: PM 10 = 0,8 TSP (total suspendend particulate matter) Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 23

24 S výnimkou vysokohorskej polohy Chopku sa priemerné ročné regionálne koncentrácie PM 10 najčastejšie pohybujú v intervale µg.m -3. Problematické je vysvetliť hodnoty nad 20 µg.m -3 na stanici Liesek, ktorá sa nachádza v relatívne čistej hornooravskej kotline (692 m n.m.) v blízkosti hraníc s Poľskom. Chemická analýza vzoriek sa s výnimkou ťažkých kovov nevykonáva. Predpokladáme zvýšený vplyv biologických aerosólov, lokálneho poľnohospodárstva, vykurovania a dopravy. Vplyv relatívne blízkych veľkých priemyselných oblastí v Poľsku doposiaľ nebol vyhodnotený. Na jeho význam však poukazujú zvýšené koncentrácie niektorých kovov (Mn, Cu, Zn). Prekážkou pri analýzach meteorologických vplyvov je 7 denný merací cyklus PM 10 na regionálnych staniciach. Typické hodnoty regionálneho pozadia PM 10 na Slovensku a jeho chemického zloženia možno na základe meraní a údajov CAFE Working Group on PM (Second Position Paper on PM), rámcovo odhadnúť: Tab. 30 Hodnoty regionálneho pozadia PM 10. Koncentrácia [µg.m -3 ] Priemerné ročné koncentrácie PM z toho EC + OC (elementárny a organický uhlík) 5 9 Minerálny prach 2 6 Morský aerosól 2 Sekundárne častice 5 11 Ostatné 1 2 Regionálne pozadie PM 10 v blízkosti väčších miest na Slovensku (nad obyvateľov) sa predpokladá medzi µg.m -3. Vo všetkých týchto mestách je riziko prekračovania priemernej ročnej koncentrácie 40 µg.m -3 a najmä priemerných denných koncentrácií 50 µg.m -3 vo väčšom počte ako v 35 dňoch. Možnosti lokálnych opatrení na redukciu úrovne PM 10 sú s ohľadom na vysoké pozadie obmedzené. Často je koncentrácia 50 µg.m -3 prekročená už na návetrí miest, a to pri prúdení z juhu a východu (epizodicky) alebo pri niektorých poľnohospodárskych prácach, napr. suchej orbe alebo repnej kampani. Zimný posyp V roku 2006 bola urobená korekcia na zimný posyp. Vplyv zimného posypu v mestách na kvalitu ovzdušia v zimnom období je významný. Kombináciou štatistického spracovania nameraných hodnôt koncentrácií PM 10 a modelových výpočtov sme sa dopracovali k výsledkom, ktoré sú uvedené v tab. 31. Ďalším dôležitým poznatkom pri určovaní vplyvu zimného posypu je zotrvačnosť (fázový posuv) medzi aktivitou človeka a prejavom na úrovni znečistenia. V dennom chode je to zmeškaný nástup až o dve tri hodiny a v týždennom chode o jeden deň. Nábeh v týždni pozorujeme postupne od pondelka so stavom nasýtenia, v utorok a v stredu a doznievanie až v nedeľu. Ďalším poznatkom vyplývajúcim z modelových výpočtov je, že aj zastrčené stanice sú zaťažené dopadom zimného posypu, pretože v posypovom období sa zvýši aj totálne (mestské) pozadie. 24 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

25 Tab. 31 Počet prekročení a priemerná ročná koncentrácia PM 10 [µg.m 3 ] rok 2006 korekcia na zimný posyp. Počet prekročení Priemerná ročná AGLOMERÁCIA 24-hodinovej limitnej hodnoty v roku koncentrácia Stanica Zóna I.Q IV. Rok 2006 Rok 2006 Rok 2006 Rok Q.2006 upravený upravený Bratislava, Kamenné nám, ,1 27,8 BRATISLAVA Bratislava, Trnavské mýto ,6 36,6 Bratislava, Mamateyova ,0 30,8 KOŠICE Košice, Štúrova ,5 31,1 Košice, Strojárska ,3 27,9 Banská Bystrica, Nám. slobody ,9 37,5 Banskobystrický Jelšava, Jesenského ,6 36,5 kraj Hnúšťa, Hlavná ,1 37,5 Žiar nad Hronom, Dukel. hrdinov ,3 24,4 Veľká Ida, Letná ,6 58,5 Košický ,5 31,9 kraj Krompachy, Lorenzova ,5 30,8 Nitriansky kraj Nitra, Štefánikova ,4 33,6 Humenné, Nám ,6 29,1 slobody Prešovský Prešov, Solivarská ,8 31,2 kraj Vranov nad Topľou, M ,4 38,2 R. Štefánika Prievidza, J. Hollého ,7 50,2 Bystričany, Rozvodňa Trenčiansky SSE ,6 48,3 kraj Handlová, Morovianska cesta ,6 33,8 Trenčín, Hasičská ,3 32,2 Senica, Trnavský Hviezdoslavova kraj ,5 30,2 Žilinský kraj Trnava, Kollárova ,8 35,3 Martin, Jesenského ,0 36,0 Ružomberok, Riadok ,8 58,2 Žilina, Veľká okružná ,7 48,8 Žilina, Obežná ,7 42,6 Primárna emisia tuhých častíc je na Slovensku už regulovaná podľa legislatívy EÚ, ktorá bola transponovaná do zákona č. 478/2002 Z. z.. o ovzduší a nadväzujúcich legislatívnych predpisov. Realizoval sa útlm neefektívneho priemyslu, najmä farebnej metalurgie a tiež baníctva. Veľké priemyselné a energetické zdroje exhalujú z vysokých komínov (prísnejšie kritéria na výšku komínov ako v štátoch západnej Európy). Čierna aj farebná metalurgia, elektrárne, cementárne a ďalšie priemyselné zdroje boli modernizované a ich produkcia významne poklesla. Za posledných 15 rokov sa výrazne znížila spotreba tuhých palív. Dominantným palivom sa stal zemný plyn (vrátane lokálneho vykurovania). Početnú skupinu medzi zdrojmi prachových častíc tvoria na Slovensku kameňolomy. Sú však mimo miest a ich emisie majú len lokálny dosah. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 25

26 V súčasnosti sú na Slovensku rozhodujúcimi lokálnymi zdrojmi prašného znečistenia ovzdušia v mestách: 1. Výfuky z automobilov (vysoký podiel dieselových motorov, nevyhovujúci technický stav vozidiel). 2. Resuspenzia tuhých častíc z povrchov ciest (nedostatočné čistenie ulíc, nedostatočné čistenie vozidiel). Do tejto skupiny patri aj zimné zaprášenie ulíc. 3. Suspenzia tuhých častíc z dopravy (napr. oder pneumatík a povrchov ciest, doprava a manipulácia so sypkými materiálmi). 4. Minerálny prach zo stavenísk. 5. Veterná erózia z neupravených mestských priestorov a skládok sypkých materiálov. 6. Lokálne vykurovanie na tuhé palivá. Vzhľadom na nárast cien zemného plynu začal návrat k používaniu tuhých palív. Očakáva sa, že tento zdroj bude v najbližších rokoch významne narastať. 7. Malé a stredné lokálne priemyselné zdroje, ktoré sú obvykle koncentrované v priemyselných zónach miest. Na tieto zdroje by sa mali orientovať lokálne opatrenia na znižovanie úrovne PM 10 (zmeny v rganizácii dopravy, pešie zóny, rozširovanie zelene, čistenie ulíc a chodníkov, spevňovanie povrchov, znižovanie spotreby tuhých palív v lokálnom vykurovaní, kontrola technického stavu a znečistenia pneumatík vozidiel, čistenie mesta, protierózne opatrenia na staveniskách, skládkach sypkých materiálov, skládkach odpadov, prísna kontrola lokálnych priemyselných zdrojov. Zhodnotenie kvality ovzdušia v rokoch Časový chod znečistenia ovzdušia časticami PM 10 je uvedený na Obr. 11a, 11b. Počas analyzovaného obdobia rokov ročné priemery mierne narastali, avšak ročná limitná hodnota nebola prekročená v žiadnom roku. Počty prekročení denných limitných hodnôt PM 10 prekročili dennú limitnú hodnotu len v roku Priemerné ročné koncentráce PM 10 40,0 Limitná hodnota ,6 31,6 32,5 0,0 5,0 10,0 15,0 20,0 25,0 30,0 35,0 40,0 45, Obr. 11a Priemerné ročné koncentrácie PM 10. Počty prekročení dennej limitnej hodnoty pre PM 10 Limitná hodnota Obr. 11b Počty prekročení dennej limitne hodnoty pre PM Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

27 Koncentračné ružice pre PM 10 majú mierne eliptický tvar, pričom v jednotlivých rokoch mierne vyššie koncentrácie sa vyskytovali pri prúdení zo sektoru od východu po juh až západ. Rozdiely medzi smermi, pri ktorých sa vyskytli najvyššie a najnižšie koncentrácie PM 10 sa pohybovali do 25 µg.m -3, pričom najvyššia koncentrácia pre jednotlivé smery nepresiahla 45 µg.m SO2 NOx PM SO2 NOx PM SO2 NOx PM10 NNW N 40,0 NNE NNW N 60,0 NNE NNW N 80,0 NNE NW NE NW 40,0 NE NW 60,0 NE WNW 20,0 ENE WNW 20,0 ENE WNW 40,0 20,0 ENE W 0,0 E W 0,0 E W 0,0 E WSW ESE WSW ESE WSW ESE SW SE SW SE SW SE SSW SSE SSW SSE SSW SSE S S S Obr Koncentračné ružice. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 27

28 Priemerné 24 hod. koncentrácie PM10 v r µg.m Priemerné 24 hod. koncentrácie PM10 v r µg.m Priemerné 24 hod. koncentrácie PM10 v r µg.m Obr Priemerné 24 hod. koncentrácie PM Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

29 Priemerný denný chod koncentrácií znečisťujúcich látok v r. 2004, Strážske µg.m SO2 PM10 NO2 NOx Priemerný denný chod koncentrácií znečisťujúcich látok v r Strážske µg.m SO2 PM10 NO2 NOx Priemerný denný chod koncentrácií zmečisťujúcich látok v r. 2006, Strážske µg.m SO2 PM10 NO2 NOx Obr Priemerný denný chod koncentrácií znečisťujúcich látok Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 29

30 6.1 Podrobnosti možných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia Konečným cieľom programu zlepšenia kvality ovzdušia je zlepšiť kvalitu ovzdušia tak, aby sa neprekračovala limitná hodnota pre tuhé častice PM 10. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné prijať opatrenia, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií tuhých znečisťujúcich látok. V riešenom území došlo k výraznému zníženiu tuhých emisií následkom zastavenia výroby cyklohexanónu. Lokálne opatrenia na znižovanie emisií PM 10 by mali byť orientované hlavne na oblasť dopravy, čistenia komunikácií, na podporu centrálneho vykurovania a mali by smerovať aj do regulácie priemyslu. V oblasti verejnoprospešných prác: v urbanizovanom prostredí realizovať výsadbu zelene, zavlažovať parky, obmedziť budovanie spevnených plôch, zväčšovať zatrávnené plochy, rozširovať a zahusťovať líniovú zeleň, zintenzívniť čistenie a polievanie komunikácií, zimný posyp ciest včas a dôsledne odstraňovať, rozširovať pešiu zónu. Oblasť regulácie dopravy: realizovať zmeny v organizácií dopravy, uvádzať do prevádzky autobusy s označením EURO, resp. plynofikované autobusy, posilniť a skvalitniť hromadnú dopravu, čím sa zníži idividuálna osobná doprava, zaviesť plynulosť dopravy, tzv. zelené vlny, zriadiť integrovaný systém dopravy, zriadiť zóny s obmedzenou rýchlosťou, zriadiť jazdné pruhy pre autobusy MHD, vybudovať záchytné parkoviská. Oblasť regulácie domácnosti: podporovať centrálne vykurovanie, predchádzať odpájaniu účastníkov od centrálneho vykurovania, predchádzať zavádzaniu lokálneho vykurovania pevnými palivami, podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie a racionálne využívanie neobnoviteľných zdrojov energie. 30 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske

31 7 PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA LEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA DO 29. NOVEMBRA Miestne, regionálne, národné a medzinárodné opatrenia Tab. 32 Opatrenia na zníženie znečistenia. Opatrenie Odlučovanie tuhých emisií z kotlov K21, K22, K23 realizáciou nových elektrostatických odlučovačov Druh znečistenia TZL Zodpovedná organizácia Chemko, a.s., Strážske Pozorované zlepšenie Nepreukázané zlepšenie kvality ovzdušia Ovplyvnená lokalita mesto Strážske Časový rozvrh marec Pozorované účinky týchto opatrení Vývoj emisií tuhých znečisťujúcich látok za roky 1992 až 1996 v oblasti riadenia kvality ovzdušia mal mierne klesajúci charakter. V roku 1992 tuhé emisie predstavovali 1410,89 t a v roku 1995 to bolo 748,32 t. Realizácia stavby Odlučovanie tuhých emisií z kotlov K21, K22, K23 realizáciou nových elektrostatických odlučovačov, nepreukázala garantované parametre a dodržanie zákonom určených emisných limitov na kotle K21 v skúšobnej prevádzke, preto neboli realizované ďalšie analogické elektroodlučovače na kotloch K22 a K23. Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske 31

32 8 PODROBNOSTI O TÝCH OPATRENIACH ALEBO PROJEKTOCH NA ZLEPŠENIE, KTORÉ BOLI PRIJATÉ Z HĽADISKA ZNÍŽENIA ZNEČISTENIA PO 29. NOVEMBRI Zoznam a opis všetkých opatrení a časový rozvrh ich realizácie Tab. 33 Časový rozvrh realizácie opatrení. Opatrenie Obmedzenie prevádzky kotla K21 na polovičný výkon Odstavenie zdroja Výroba cyklohexanónu Zastavenie zdroja Výroba cyklohex.- Spaľovňa alkalických odpadných vôd Odstavenie zdroja Tepláreň 2 Zariadenie na úpravu spalín zo spaľovne kvap. organických odpadov Druh znečistenia TZL TZL TZL TZL TZL Zodpovedná organizácia Chemko, a.s. Strážske CENON, s.r.o. Strážske CENON, s.r.o. Strážske Energetika s.r.o., Strážske Chemza, a.s. Strážske Pozorované zlepšenie nepreukázané zlepšenie žiadna produkcia emisií žiadna produkcia emisií žiadna produkcia emisií Ovplyvnená lokalita mesto Strážske Časový rozvrh 06/ /2006 mesto Strážske február 2003 mesto Strážske február 2003 mesto Strážske február 2003 zníženie emisií mesto Strážske 2005/ Odhadnutie plánovaného a očakávaného zlepšenia kvality ovzdušia, potrebného na dosiahnutie týchto cieľov Podľa vyhlášky MŽP SR č. 705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia bolo cieľom dosiahnuť priemernú 24 hodinovú limitnú hodnotu pre PM µg.m -3 do a udržanie tejto hodnoty aj v nasledujúcich rokoch. Tab. 34 Prehľad emisii TZL zo stacionárnych zdrojov v oblasti riadenia kvality ovzdušia. Rok emisie t/rok 639,7 574,7 502,6 386,6 273,8 309,3 174,4 42,0 11,1 8,2 9,9 Zdroj: Správa o kvalite ovzdušia a podie e jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR t/rok Obr. 21 Emisie TZL zo stacionárnych zdrojov. 32 Oblasť riadenia kvality ovzdušia územie mesta Strážske