Biológia

Základná škola s materskou školou, Cádrova 23, 831 01Bratislava Školský vzdelávací program Základná škola s materskou školou Cádrova 23 Bratislava 831 01 Vzdelávacia oblasť: Názov predmetu: Stupeň vzdelania : Ročník: Človek a príroda Biológia ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie piaty Časový rozsah výučby:2 hodiny týždenne /66 hodín ročne ; Forma štúdia: Vyučovací jazyk : Vyučujúci: denná slovenský Mgr. Marta Kamzíková

CHARAKTERISTIKA Vzdelávací štandard predmetu stanovuje nielen výkon a obsah, ale umožňuje aj rozvíjanie individuálnych učebných možností žiakov. Pozostáva z charakteristiky predmetu a základných učebných cieľov, ktoré sa konkretizujú vo výkonovom štandarde. Je to ucelený systém výkonov, ktoré sú vyjadrené kognitívne odstupňovanými konkretizovanými cieľmi učebnými požiadavkami. Tieto základné požiadavky môžu učitelia ešte viac špecifikovať, konkretizovať a rozvíjať v podobe ďalších blízkych učebných cieľov, učebných úloh, otázok, či testových položiek. K vymedzeným výkonom sa priraďuje obsahový štandard, v ktorom je učivo štruktúrované podľa jednotlivých tematických celkov. Stanovený učebný obsah môže učiteľ tvorivo modifikovať v rámci školského vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov. Vzdelávací štandard je koncipovaný tak, aby učiteľ nepredkladal žiakom len hotové poznatky, ale vytváral im primerané podmienky na aktívne osvojovanie vedomostí. Vytvára priestor, ktorý umožňuje žiakom manipulovať s konkrétnymi predmetmi, pozorovať javy, merať, vykonávať experimenty, vzájomne diskutovať, riešiť otvorené úlohy, praktické a teoretické problémy. Žiacke objavovanie, bádanie, skúmanie sú základnými prístupmi, ktoré umožňujú nielen osvojiť si nové vedomosti, ale aj základy spôsobilostí vedeckej práce a vytvárajú pozitívne postoje k vedeckému spôsobu poznávania sveta. Vzhľadom na charakter a ciele predmetu sa organizácia vyučovania prispôsobí počtu žiakov v triede. Tým sa garantujú vonkajšie podmienky na adekvátnu realizáciu výučby a splnenie výkonového a obsahového štandardu. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Učivo v 5. - 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenostižiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupnému prehlbovaniu poznatkov.

CIELE PREDMETU získajú základnú predstavu o prírode ako výsledku vzájomného pôsobenia jej zložiek, pochopia prírodné javy, procesy a objekty vo vzájomných súvislostiach, získajú informácie o prírode pozorovaním, pátraním, skúmaním a využitím rôznych zdrojov, analyzujú, interpretujú, triedia a hodnotia informácie o organizmoch a prírode, používajú správnu terminológiu na opísanie procesov a javov v živej a neživej prírode, plánujú, uskutočňujú, zaznamenávajú a vyhodnocujú jednoduché biologické pozorovania a pokusy, diskutujú o význame a praktických dôsledkoch vybraných vedeckých objavov, aplikujú osvojené spôsobilosti a vedomosti na podporu svojho zdravia, chránia prírodu a šetria prírodné zdroje, plánujú a realizujú jednoduché projekty v oblasti biológie, prezentujú a obhajujú výsledky svojej práce. KOMPETENCIE ABSOLVENTA Pohybové kompetencie Žiak sa vie pohybovať v miestnosti určenej na praktické cvičenie Žiak vie používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia Žiak vie využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami Žiak sa vie pohybovať v teréne pri pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach Kognitívne kompetencie Žiak vie riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie Žiak vie navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov Žiak vierozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov Žiak využíva tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvorí závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh

Žiak dokáže predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať Komunikačné kompetencie Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i mimo neho Žiak dokáže identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov Žiak sa vecne správne vyjadruje verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme Žiakvie využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov Žiakdokáže zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, Interpersonálne kompetencie Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. Žiak efektívne pracuje v kolektíve. Žiak vie pracovať na projektoch a pri diskusiách v skupinkách Žiak sa snaží správať empaticky a asertívne nielen pri vykonávaní zadaných činností, ale i v živote Žiak sa učí vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení Postojové kompetencie Žiak dokáže ohodnotiť seba ale i druhých. Žiak sa zapája do mimoškolskej činnosti olympiády, súťaže a pod. Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti biológie v iných predmetoch.

Preferované metódy práce a organizačné formy vyučovania Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť sa využívajú motivačné metódy (motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačný problém, motivačná demonštrácia). Pri vytváraní nových poznatkov a zručností sa realizuje rozprávanie, vysvetľovanie, problémový výklad, heuristický rozhovor, riadený rozhovor, projektová metóda, kooperatívne vyučovanie, beseda, demonštračná metóda,pozorovanie,praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra, vedenie žiakov k chápaniu slovného a písomného návodu. Pre realizáciu cieľov sú dôležité aj praktické aktivity, ktoré predstavujúsamostatnú činnosť na základe inštruktáže. V procese sa kladie dôraz i na prácu s informáciami, čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientáciu v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií a samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnejtechniky. Súčasťou vyučovania sú i exkurzie. Spôsoby hodnotenia: Hodnotenie žiakov bude založené na kritériách hodnotenia v každom vzdelávacom výstupe. Hodnotiť sa budú ústne odpovede, písomné testy, projekty a ich prezentácia, praktické cvičenia. Použijú sa adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Klasifikácia ústnej odpovede bude dodržiavaná podľa metodických pokynov č.22/ 2011 na hodnotenie. Klasifikácia písomnej odpovede bude hodnotená podľa percentuálnej tabuľky: 1 100%-90% 2 89%-75% 3 74%-50% 4 49%-30% 5 29%-0% Pri verbálnej kontrole sa bude zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

Písomnou formou sa bude kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 min v rozsahu 5-10 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Praktické cvičenia sa budú hodnotiť známkou a stručným komentárom k výkonu žiaka (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Žiak získa výslednú známku za polročnú prácu počas praktických cvičení /2-3 za rok/.práca na projektoch a referátoch sa hodnotí slovne i známkou s dôrazom na pozitívne a motivačné hodnotenie učiteľom a sebahodnotenie žiakov samotných. Pracovať budú na nich individuálne i v tímoch, aby sa rozvíjala spolupráca a tímový duch. Formy hodnotenia - ústne skúšanie (minimálne 2) písomné testy (6) referát (minimálne 2) prezentácia projektu (minimálne 2) dokumentácia v zošite prílohy Spôsob hodnotenia - sebahodnotenie hodnotenie spolužiakmi hodnotenie učiteľom Formatívne:Slovné hodnotenie korekcia individuálnych chýb žiakov a priebežné sledovanie aktivity a snahy žiakov na hodinách, pri práci s mapou, glóbusom, pri zadaných úlohách a projektoch. Sumatívne:Slovné hodnotenie hodnotíme aktívnu prípravu na vyučovanie. Sebahodnotenie na základe splnených vopred známych požiadaviek. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov. Žiaci budú hodnotení a klasifikovaní na základe individuálneho a humanistického prístupu. Stupeň 1 výborný Žiak sa klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným aktivitám a kladeným otázkam a úlohám. Stupeň 2 chválitebný

Žiak sa klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady a prejavuje snahu zlepšovať sa. Vie zaujať postoj k požadovaným aktivitám a kladeným otázkam a úlohám. Stupeň 3 dobrý Žiak sa klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Menej sa snaží zlepšovať svojevedomosti, ťažšie zaujíma postoj k požadovaným aktivitám a kladeným otázkam a úlohám. Stupeň 4 dostatočný Žiak sa klasifikuje, ak je na hodinách pasívny, nespolupracuje. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojich vedomostí. Nevie zaujať postoj k požadovaným pohybovým aktivitám a kladeným otázkam a úlohám Stupeň 5 nedostatočný Žiak sa klasifikuje, ak ignoruje výučbu hodín, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží s zlepšiť svoje vedomosti a zručnosti. S pravidlami pre získanie podkladov k priebežnej i výslednej klasifikácii učiteľ oboznámi žiakov na začiatku klasifikačného obdobia. 5.ROČNÍK

VÝKONOVÝ ŠTANDARD OBSAHOVÝ ŠTANDARD 1., PRÍRODA A ŽIVOT Žiak na konci 5. ročníka základnej školy vie/dokáže: rozlíšiť na príklade živé a neživé časti prírody, rozhodnúť, ktoré informácie získajú pozorovaním a ktoré pokusom, vybrať vhodnú pomôcku na pozorovanie konkrétnej prírodniny, pozorovať prírodniny mikroskopom, lupou. príroda, živé a neživé časti prírody, organizmy pozorovanie, pokus lupa, mikroskop, ďalekohľad mikroskopický preparát, podložné sklo, krycie sklíčko, pinzeta, preparačná ihla 2.SPOLOČENSTVÁ ORGANIZMOV Žiak na konci 5. ročníka základnej školy vie/dokáže: rozlíšiť spoločenstvá podľa zastúpenia organizmov, rozhodnúť o zaradení vybraných organizmov do lesného, vodného, poľného, lúčneho a vysokohorského spoločenstva, rozlíšiť organizmy podľa vonkajšej stavby, pozorovaním zistiť spoločné a rozdielne znaky skupín organizmov, vysvetliť prispôsobenie sa organizmov danému prostrediu, zdôvodniť potravové vzťahy medzi organizmami žijúcimi v spoločenstve zostaviť jednoduchý potravový reťazec pre každé spoločenstvo, zhodnotiť význam organizmov v prírode a pre človeka, argumentovať, prečo musia byť niektoré rastliny a živočíchy chránené, vyhľadať informácie, ktoré rastliny alebo živočíchy v ich regióne sú chránené, nájsť príklady poškodzovania prírody nevhodnou činnosťou človeka v okolí školy, rozhodnúť, ktoré zásady správania sa v prírode sú bezpečné z hľadiska ochrany vlastného zdravia, akceptovať zásady zberu húb a liečivých rastlín z prírody, zhodnotiť význam kyslíka rozpusteného vo vode pre život vodných organizmov, zdôvodniť škodlivosť a príčiny premnoženia niektorých druhov organizmov pre lesné a spoločenstvo lesa, vody, poľa, lúky, vysokohorské baktérie, huby, rastliny, živočíchy potravový reťazec dreviny, stromy, kry, byliny vonkajšia stavba tela rastlín a húb (drevín, bylín, húb s plodnicou) vrstvy lesa dreviny ihličnaté a listnaté machy, paprade, prasličky rastliny chránené, liečivé, jedovaté podzemné zásobné orgány huby jedlé, jedovaté lišajníky, spolužitie vonkajšia stavba tela živočíchov (bezstavovce, stavovce) parazity, inštinkt ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce koža, šupiny, perie, srsť bylinožravce, mäsožravce, všežravce vtáky stále, sťahovavé, dravce, sovy, spevavce voda stojatá, tečúca, kyslík, teplota vody planktón, riasy jednobunkové, mnohobunkové, sinice živočíchy jednobunkové, mnohobunkové plávacie blany, mastné perie, vtáky kŕmivé, nekŕmivé hustá srsť, silný chvost, hlodavé zuby, hlodavce lúka, pasienok, pole, medza, remízka trávnaté porasty, hospodárske plodiny obilniny, krmoviny, okopaniny, olejniny pohlavná dvojtvarosť, hniezdenie

poľné spoločenstvo, zhotoviť záznam z pozorovania (nákres a popis), vyhľadať neznáme organizmy pomocou atlasu, spracovať doplňujúce informácie o jednotlivých spoločenstvách vyhľadané z rôznych zdrojov, prezentovať vlastné práce (plagáty, modely, prezentácie).