ZDRAVOTNÝ STAV POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA NA SLOVENSKU 217
Vývoj potravinárstva po roku 1996 Nedostatok porovnateľných dát spred transformácie Zväčša stagnácia výroby; výraznejší pokles piva, cestovín, rastlinných tukov, rast vína, zeleninových výrobkov Častý prípad krátkeho rastu na prelome tisícročí a potom prepad po otvorení trhov (výrobky z mäsa, slad, pivo) Výrazný pokles zamestnanosti v potravinárskych podnikoch s počtom 2 a viac zamestnancov Mierny pokles celkovej zamestnanosti v potravinárstve
Výrobky z mäsa Chlieb a čerstvé pečivo 2 25 18 16 14 12 R² =,72 2 15 R² =,43 1 8 1 6 4 5 2 Cestoviny Ovocné výrobky 25 35 2 R² =,74 3 25 15 2 R² =,41 1 15 5 1 5
Zeleninové výrobky Pivo Slad 3 14 12 25 2 15 1 R² =,57 12 1 8 6 4 R² =,95 1 8 6 4 R² =,88 5 2 2 Víno Jedlé rastlinné tuky a oleje Konzumné mlieko 16 14 12 1 8 6 4 2 R² =,63 12 1 8 6 4 2 R² =,73 2 18 16 14 12 1 8 6 4 2 R² =,79 199 1992 1994 1996 1998 2 22 24 26 28 21 212 214
7 Potravinárstvo - zamestnanosť (2+) 6 5 4 3 2 1 Potravinárstvo - zamestnanosť (výberové zisťovanie) 8 7 6 5 4 3 2 1 1998 1999 2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215
Hospodárska politika Prvá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva bola schválená v roku 213 a koncepcia rozvoja potravinárstva v roku 214 Regulácie len pomaly reagujú na inovácie (hygiena a pod.) Chýba jasné vystupovanie slovenských zástupcov na Európskej úrovni Neefektívne využívanie európskych zdrojov Súčasné nastavenie daňovo-odvodového zaťaženia práce a obmedzenie flexibilných foriem zamestnávania dopadajú obzvlášť na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ktoré sa vyznačujú vyššou potrebou sezónnej pracovnej sily
Štátna pomoc Slovensko sa s,6 % podielom štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo na HDP nachádza tesne pod európskym priemerom,7 %, no o dosť nižšie oproti poľským,23 % maďarským,3 % a českým,15 % (24-214) Pri prepočte štátnej pomoci na obyvateľa je Slovensko s necelými 7 eurami ročne krajina s druhou najnižšou výškou štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo hneď po Portugalsku
Klesajúca konkurencieschopnosť spracovateľov na otvorených trhoch Slovensko je skôr producentom komodít, nie spracovateľom (prebytok vývozu komodít vs. prebytok dovozu potravinárskych výrobkov) Najvýraznejšie kladné saldo je v obilí, živých zvieratách a mlynských výrobkoch Najvýraznejšie negatívne saldo je v zelenine, ovocí a mäsových výrobkoch
Poľnohospodárske výrobky obchodné saldo 2 Poľnohospodárske výrobky 1 Vývoz Dovoz 28 29 21 211 212 213 214 215
Potravinárske výrobky obchodné saldo 4 POTRAVINÁRSKE VÝROBKY 3 2 Vývoz Dovoz 1 28 29 21 211 212 213 214 215
Ekonomický stav Potravinárstvo V sektore sa formuje násobne menej kapitálu ako v okolitých krajinách Hrubá produkcia k HDP tretia najnižšia v EÚ Pridaná hodnota k HDP - tretia najnižšia v EÚ 28 Výnosy sektora od krízy stagnujú Využitie výrobných kapacít je nízke obzvlášť v oblasti hovädzieho dobytka, ošípaných, chleba a mlieka
Pomer hrubej produkcie potravinárstva k HDP,57% 7,73% 6,96% 6,9% 6,75% 6,59% 6,43% 5,64% 5,4% 5,17% 5,15% 4,96% 4,75% 4,48% 4,16% 4,16% 4,14% 4,5% 4,% 3,54% 3,5% 3,37% 2,98% 2,84% 2,61% 2,33% 2,15% 1,99% 28 29 21 211 212 213 214 215 Výnosy (mil. eur) 4 449 3 533 3 73 3 936 4 54 4 31 4 15 4 37 Výsledok hospodárenia (mil. eur) 14 169 116 116 176 174 165 156
Využitie kapacít:
Nástup reťazcov posun vyjednávacej sily Podiel reťazcov na celkových tržbách za potraviny narástol z 51 % v roku 23 na 88 % v roku 212 Koncentrácia reťazcov na Slovensku je v rámci EÚ priemerná Výrazne sa zlepšili výsledky reťazca Lidl (po Tescu tržbami druhý najväčší), ktorý vzhľadom k obchodnému modelu má mimoriadne nízky podiel slovenských dodávateľov Na Slovensku je hlboko podpriemerný (v rámci EÚ) podiel kooperatív
Podiel slovenských výrobkov na regáloch predajní v SR - GfK 1% ROZDELENIE POTRAVÍN NA PULTOCH OBCHODOV 9% 8% 7% 5% 54% 56% 57% 6% 61% 6% 5% 4% 3% 2% 5% 46% 44% 43% 4% 39% 1% % 211 212 213 214 215 216 Slovenské (%) Zahraničné (%)
Podiel slovenských výrobkov na regáloch predajní v SR v apríli 216 - GfK Podiel slovenských výrobkov na pultoch 32% 27% 27% 21% 15% 12% 12% 56% 55% 52% 51% 51% 47% 45% 44% 4% 39%
Spotrebiteľské správanie Výrazný pokles spotreby niektorých potravín (hovädzie mäso, pivo) Slovenské domácnosti podľa Eurostatu v rámci V4 čelia najvyšším ročným nákladom na potraviny Dobiehanie cenovej hladiny potravín v EÚ prebieha najrýchlejšie na Slovensku
Slovenské domácnosti výdavky na potraviny 1 4 ROČNÉ VÝDAVKY NA POTRAVINY NA OBYVATEĽA 1 2 1 8 6 4 2 1999 2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 Česká republika Maďarsko Poľsko Slovensko
Ceny Roztvorili sa nožnice medzi všeobecnou cenovou hladinou a cenovou hladinou potravín. 23 215 Všeobecná hladina Cenová hladina potravín Všeobecná hladina Cenová hladina potravín EÚ 28 1 1 1 1 Česká republika 54.6 6.2 63.3 78. Maďarsko 58.4 63.8 57.2 78.3 Poľsko 54.5 54.4 54.8 61.1 Slovensko 5.8 59. 66.6 87.1
Dane DPH na potraviny Krajina Sadzba zníženej DPH na všetky potraviny Luxembursko 3% Taliansko 4 % Poľsko 5 % Dánsko 6 % Holandsko 6% Slovinsko 9,5% Rakúsko 1 % Belgicko 12% Grécko 13 % Portugalsko 13% Česká republika 15% Maďarsko 18%
Navrhované zmeny
Systematická legislatívna podpora vytvárania kooperatív na vyváženie vyjednávacej sily Pozemkové úpravy ako jedna z priorít poľnohospodárskej politiky Vytvorenie systému na obchodovanie s družstevnými podielovými listami Pravidelné prehodnocovanie regulatívnej legislatívy (najmä hygienických predpisov) a zmena prístupu z represívneho na preventívny a konzultačný najmä v oblasti spracovania Rozšírenie možnosti pracovať na dohodu, či zavedenie odpočítateľnej odvodovej položky na sociálne odvody pomôže zamestnať nízkokvalifikovaných, z ktorých mnohí môžu nájsť uplatnenie práve v spomínaných dvoch sektoroch Skvalitnenie odbornej prípravy poľnohospodárov a potravinárov na stredných a vysokých školách