POZBEROVÉ SPRACOVANIE PŠENICE A JEJ VYUŽITIE VO VÝŽIVE VÝKRMOVÝCH KURČIAT PROCESSING OF WHEAT UPON ITS COLLECTION AND USING OF ONE IN NUTRITION OF BROILERS Angelovič, M. Angelovičová, M. Mendel, J., Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra, e-mail: marek.angelovic@uniag.sk Feed wheat as raw material in feeding mixtures must fulfilled determinate requirements, as are: moisture max. 15.0 %, impurities max. 3.0 %, grains of rye, triticale, barley and corn max. 5.0 % from total admixtures, atc. Differences wheat qulity can by eliminated with enzyme premix of external origin. A enzyme like this we used in form premix 1.4-β-xylanase and protease choice in relationship to raw material wheat in feeding mixtures for broilers. Result of this directed manipulation feeding mixtures was higher body weight and FCR in comparison with control group without enzyme premix. Key words: wheat, processing upon collection, feeding mixtures, enzyme premix, broilers Táto práca bola podporovaná Vedeckou grantovou agentúrou prostredníctvom finančnej podpory č. VEGA 1/1330/04. Úroveň pozberového spracovania zrnín na Slovensku je sledovaná z hľadiska technického, technologického, organizačného, exploatačného, personálneho, ale hlavne celkových strát. Čističky obilnín sú vybavené regulačným a ovládacím elektronickým zariadením. Modernými zariadeniami možno dosiahnuť predpokladané výsledky. Jech et al. (2002) spracovali túto problematiku v záverečnej správe výskumného projektu. Zaujímavé výsledky uvádzajú aj Pawlica a Kroupa (1994). Z hľadiska výživy zvierat je pšenica základnou surovinou pre výrobu kŕmnych zmesí. V súčasnom období, keď sú predmetom overovania kŕmne doplnky ako náhrada za antibiotiká, pšenica je zaujímavá svojím zložením pre účinky kŕmnych enzýmov. Vzhľadom na rôzne odrody kŕmnej pšenice, podmienky pestovania a iné faktory, jej výživná hodnota a dietetické vlastnosti prejavujú nerovnakú efektívnosť vo vzťahu ku úžitkovosti kurčiat. Vplyv odrody pšenice na úžitkovosť výkrmových kurčiat je štatisticky preukazne výraznejší ako krajina a lokalizácia, kde je pšenica pestovaná. Údaje o viskozite extraktu poukazujú na výraznú variáciu medzi jednotlivými odrodami pšenice. Viskóznejšie pšenice sú nielen najhoršie z hľadiska dietetických účinkov v každej lokalite, ale možno pozorovať aj vyššiu variabilitu medzi vzorkami v jednotlivých odrodách navzájom, v porovnaní s menej viskóznymi pšenicami. Klasické parametre kvality pšenice, ako sú obsah škrobu, dusíkatých látok, špecifická hmotnosť alebo hmotnosť zrna, necharakterizujú dôsledne následnú výživnú hodnotu. Rozdiely vo výživnej hodnote odlišných odrôd pšenice pre výkrmové kurčatá úzko korelujú 400
s viskozitou črevnej natrávenej hmoty (in vivo). Stúpajúca viskozita spôsobená zvýšeným obsahom rozpustných arabinoxylanov alebo beta-glukanov spôsobuje zníženie obsahu metabolizovateľnej energie a zhoršenie konverzie krmiva (Classen et al., 1995; Jeroch et al., 1997; Barrier-Guillot et al., 1997; Pack, 1996). Úroveň vývoja viskozity v tráviacej sústave preto závisí nielen od odrody pšenice, použitej v kŕmnej zmesi, ale takisto aj od regiónu, kde sa obilniny pestujú, ďalej od podmienok počas žatvy, ale aj od podielu obilniny v kŕmnej zmesi. Sú všeobecne známe poznatky, že vysoká viskozita črevnej natrávenej hmoty spôsobená dlhými reťazcami vysokomolekulárnych rozpustných arabinoxylanov prítomných v pšenici, predstavuje najväčší problém týchto kŕmnych zmesí. Prídavok enzýmu xylanázy do kŕmnych zmesí na báze pšenice pre výkrmové kurčatá, bol označený ako najefektívnejší spôsob riešenia problémov viskozity a zabezpečenia vhodnej výživnej hodnoty rôznych odrôd pšenice v regiónoch, kde je pšenica najekonomickejšia obilnina z hľadiska výživy výkrmových kurčiat. Viskozita extraktu je ukazovateľom klasifikácie počiatočnej kvality obilnín. Podľa jej hodnoty je možné predpovedať odozvu na prídavok enzýmu. So zvyšujúcou sa viskozitou pšenice sa lineárne zhoršuje aj konverzia krmiva, výkrmových kurčiat použitím xylanázy malo vzostupnú tendenciu vo vzťahu ku zvyšujúcemu podielu pšenice v kŕmnych zmesiach. Kvalita pšeníc je oveľa vyrovnanejšia s prídavkom enzýmu a stáva sa vhodnejšiu surovinu pri zostavovaní kŕmnych zmesí (Classen et al., 1995). Cieľom nášho príspevku bolo predložiť výsledky sledovania kvality pšenice z hľadiska pozberového spracovania na čistiacej linke, ďalej z hľadiska výživy výkrmových kurčiat ako suroviny pre výrobu kŕmnej zmesi z hľadiska dietetických vlastnosti a možnosti použitia vhodného kŕmneho premixu. Efektívnosť kŕmnej zmesi s prevahou pšenice obohatenej kŕmnym enzýmom bola sledovaná vo vzťahu ku úžitkovosti výkrmových kurčiat. Materiál a metodika Kvalitu pšenice, ako základnej suroviny pre výrobu kŕmnych zmesí pre kurčatá, sme sledovali z hľadiska pozberového spracovania na zariadení čistiacej linky, typ K 527. Pri pozberovom spracovaní sme sledovali tieto ukazovatele: objemovú hmotnosť zrna, prímesi, nečistoty a poškodenie celého zrna. Vypočítali sme čistotu po čistení (C v ) a čistotu pred čistením (C p ), C v C p / 100 C p. 100 401
Pšenica ako surovina do kŕmnych zmesí, bola analyzovaná na viskozitu extraktu, obsah lepku a živín. Rovnako boli analyzované vzorky kŕmnych zmesí na obsah živín a z pokusných skupín na aktivitu enzýmov. Sledovali sme produkčnú účinnosť kŕmnych zmesí HYD 01, HYD 02 a HYD 03. Výkrmové kurčatá typu ISA VEDETTE skrmovali kŕmnu zmes HYD 01 od 1. do 21. dňa veku, HYD 02 od 22. do 35. dňa veku a HYD 03 od 36. dňa veku do konca výkrmu. Boli uskutočnené dva skupinové kŕmne pokusy. Každý pokus bol zložený z kontrolnej a pokusnej skupiny. Pokusná skupina sa od kontrolnej odlišovala tým, že v nej použité kŕmne zmesi boli obohatené kŕmnym premixom endo-1,4-beta-xylanázy a proteázy (0,1 %). Kŕmne zmesi obsahovali živiny a metabolizovateľnú energiu v súlade s ich požiadavkami (Angelovičová, 1999). Živá hmotnosť bola zistená na automatických váhach náhodne vybraných vzoriek 2 000 ks v každej skupine. Výsledky pokusov sme matematickoštatisticky vyhodnotili a spracovali formou tabuliek a grafu. Výsledky a diskusia Výsledky testovania linky na pozberovú úpravu pšenice Nami testovanou linkou na pozberovú úpravu pšenice sme dosiahli výsledky, ktoré poukazujú na pomerne vysokú variabilitu medzi jednotlivými vzorkami, čo sa týka hlavne nečistôt. Percento celých poškodených zŕn bolo síce nízke, ale ich podiel v jednotlivých vzorkách bol variabilný. Výsledný čistiaci efekt bol 46,65 %. Výsledky testovania linky na pozberovú úpravu pšenice (n = 10) Tabuľka č. 1 Objemová hmotnosť (g.dm 3 ) Prímesi Nečistoty Poškodenie celého zrna Čisté zrno Čistiaci efekt x 811,60 3,37 1,00 0,49 95,14 46,65 s 2,22 0,53 0,44 0,09 0,74 4,01 v % 0,27 15,74 43,82 18,22 0,78 8,60 Viskozita extraktu, obsah vlákniny a lepku v pšenici 402
Z hľadiska dietetických vlastnosti je veľmi dôležité sledovanie viskozity extraktu pšenice, ktorá tvorí základ v sójovo-obilninovom type kŕmnych zmesí pre výkrmové kurčatá. Podľa poznatkov literatúry je známe (Classen et al., 1995; Jeroch et al., 1997; Barrier-Guillot et al., 1997; Pack, 1996), čím je vyššia viskozita pšenice, tým narastá viskozita črevnej natrávenej hmoty a negatívne sa odráža na konverzii krmiva. Viskozita 13,7 cps je charakteristická pre kŕmne pšenice pestované v Európe. Viskozita extraktu, obsah vlákniny a lepku v pšenici Tabuľka č. 2 Viskozita pšeničného extraktu (cps) 13,7 ± 0,38 Vláknina (g.kg -1 ) 22,4 Glutén (% v sušine) 32,7 Živá hmotnosť výkrmových kurčiat na konci výkrmového obdobia Obr. č. 1 2050 2030 2000 1970 2000 1950 1900 1850 1860 Kontrolná skupina 1. pokus Pokusná skupina 1. pokus Kontrolná skupina 2. pokus Pokusná skupina 2. pokus 1800 1750 Živá hmotnosť na konci pokusov (g) P 1 <0,05 P 2 >0,05 Prídavok enzymatického premixu zlepšil využitie živín z krmiva, ktoré sa prejavilo na vyššej produkčnej účinnosti týchto kŕmnych zmesí 2030 g oproti 1869 g živej hmotnosti v prvom pokuse, resp. 2000 g oproti 1970 g živej hmotnosti v druhom pokuse. Tento výsledok je v súlade so stanoviskom aj iných autorov, ako sú Bedford et al. (1991), Bedford a Classen (1992), Choct a Annison (1992), Steenfeldt et al. (1998). Záver 403
Na základe výsledkov analýzy pozberového spracovania pšenice z aspektu čistoty a poškodenia zrna sme zistili čistotu zrna 95,14 %. Zastúpenie prímesí bolo 3,37 % a nečistôt 1 %. Počas čistenia dochádza k poškodeniu zrna podľa našich výsledkov 0,49 %. Pšenica je zaradená medzi viskózne obilniny. Viskozita jej extraktu je v priemere 13,7 cps. Významným údajom z hľadiska jej kvality je obsah vlákniny 22,4 g.kg -1 a lepku 32,7 % v sušine. Na základe údajov týchto ukazovateľom je rozhodujúci výber vhodného enzymatického premixu z hľadiska maximálneho využitia živín organizmom kurčiat. V našich sledovaniach vo vzťahu ku zloženiu kŕmnych zmesí pre výkrmové kurčatá vhodným enzymatickým premixom je endo-1,4-beta-xylanázou a proteáza. Takto upravená kŕmna zmes s prevahou pšenice prejavil lepšiu produkčnú účinnosť sledovanú na živej hmotnosti kurčiat na konci výkrmového obdobia v porovnaní s kŕmnymi zmesami bez enzymatického doplnku. Literatúra ANGELOVIČOVÁ, M. 1999. Výživa a kŕmenie vysokoúžitkovej hydiny. Nitra : SPU, 1999, 85 s. ISBN 80-7137-608-6. BARRIER-GUILLOT, B. - BEDFORD, M. - METAYER, J.P. et al. 1997. Biotechnology aids to improve feed and digestion. In: Journeés de la Recherche Avicole, Tours, France, 1997, s. 37-41. BEDFORD, M.R. CLASSEN, H.L. CAMBEL, G.L. 1991. The effect of pelleting, salt and pentosanase on viscozity of intestinal contents ant performance of broilers fed rye. Poultry Science, 1991, s. 1571-1577. BEDFORD, M.R. - CLASSEN, H. L. 1992. Reduction of intestinal viscosity through manipulation of dietary rey and pentosanase concentracion is effected through changes in the carbohydrate composition of the intestinal aqueous phase and results in improved growth rate and food conversion efficiency of broiler chicks. In: Journal of Nutrition, 1992, s. 560-569. BEDFORD, M.R. - MORGAN, A. 1996. The use of enzymes in poultry diets. In: World s Poultry Science Journal, 1996, roč. 52, s. 61-68. CLASSEN, H. L. - SCOTT, T. A. - IRISH, G. G. et al. 1995. The relationship of chemical and physical measurements to the apparent metabolizable energy (AME) of wheat when fed to broiler chickens with and without enzyme source. In: Feed Enzymes, Noordwijkerhout, Netherlands, 1995, s. 65-77. CHOCT, M. - ANNISON, G. 1992. Measurement of polysacharide degrading enzymes using chromogenic and colorimetrics substrates. In: British Journal of Nutrition, roč. 67, 1992, s. 123-132. Jech, J. et al. 2002. Výskum vplyvu technických a technologických podmienok na účinnosť liniek pozberovej úpravy obilnín: Záverečná správa ČÚ 01 VTP. Nitra : SPU, 2002, 140 s. JEROCH, H. - DÄNICKE, S. - DUSEL, G. et al. 1997. Enzyme supplementation of poultry diets. In: 11 th Europ. Symposium on Poultry Nutrition. Faaborg : Denmark, 1997, s. 88-102. PACK, M. 1996. Turning grain into gain. In: Feed Milling International, 1996, č. 9, s. 33-39. PAWLICA, R. KROUPA, P. 1994. Posklizňové ošetrovaní zrna. In: Mechanizace zemědělství, roč. 94, 1994, č. 4, s. 48. 404