Koncepcia výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do rovoľ í tvu Koordinátor tvorby koncepcie: Platfor a do rovoľ í k h e tier a organizácií Kontaktná o

Podobné dokumenty
Čiastka 7/2004 (017)

Čiastka 205/2004

Prípadová štúdia projektu INNOSOC y ra é pre orkshop ; rozšíre á erzia Názo prípado ej štúdie: Bezpro lé ová ko ektivita pre digitál y život Kľúčo é s

Strana 2790 Zbierka zákonov č. 359/2003 Čiastka VYHLÁŠKA Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. augusta 2003, ktorou sa mení vyhlášk

Čiastka 064/2004

Slide 1

Čiastka 136/2004 (323 - príloha 2)

Inovované učebné osnovy ETICKÁ VÝCHOVA ISCED2 Učebná osnova predmetu ETICKÁ VÝCHOVA v 5. ročníku základnej školy Výchovno-vzdelávacie ciele a obsah vz

ETV 6

Čiastka 161/2004

Čiastka 104/2004

Čiastka 298/2004

Čiastka 285/2004

Strana 4162 Zbierka zákonov č. 545/2003 Čiastka ZÁKON z 3. decembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti

Čiastka 202/2004

Strana 5534 Zbierka zákonov č. 594/2003 Čiastka ZÁKON z 3. de cem bra 2003 o ko lek tív nom in ves to va ní a o zme ne a do pl ne ní nie ktorý

Strana 5526 Zbierka zákonov č. 590/2003 Čiastka NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky zo 17. decembra 2003 o skúškach odbornej spôsobilosti pr

Štrukturálne fondy po roku 2014

Názov vzdelávacej oblasti Názov predmetu Ročník Časový rozsah týždeň/rok Etická výchova Človek a hodnoty šiesty 1 hod týždenne / 33 hod ročne 1.Charak

Strana 1598 Zbierka zákonov č. 268/2003 Čiastka NA RIA DE NIE VLÁ DY Slo ven skej re pub li ky z 26. júna 2003 o úprave náhrady za stratu na z

Učebné osnovy: Etická výchova Ročník: 5., Počet hodín : 1+0 hodín týţdenne, spolu 33 hodín ročne ŠVP: ŠkVP: Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ

SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP

Strana 266 Zbierka zákonov č. 32/2002 Čiastka ZÁKON z 18. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233

Prezentácia programu PowerPoint

Cielená príprava žiakov s ťažkým zrakovým postihnutím na ďalšie štúdium

NÁVRH ŠTRUKTÚRY ŠTÁTNEHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

Strana 4186 Zbierka zákonov č. 551/2003 Čiastka ZÁKON z 31. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o

Snímka 1

Predškolská výchova vo svete 2

Strana 4250 Zbierka zákonov č. 554/2003 Čiastka ZÁ KON zo 4. de cem bra 2003 o dani z pre vo du a pre cho du ne hnu te nos tí a o zme ne a do

FEDERATION CYNOLOGIQUE INTERNATIONALE (AISBL) Place Albert 1er, 13, B 6530 Thuin (Belgique), tel : , fax : ,

Čiastka 110/2004

DIDKATICKÉ POSTUPY UČITEĽA

Čiastka 046/2004

vopredposv_noty_iba

Strana 2914 Zbierka zákonov č. 308/2004 Čiastka NA RIA DE NIE VLÁ DY Slo ven skej re pub li ky z 28. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobn

Microsoft Word - Kontinualne vzdelávanie2013_2014

Zdravotná pomoc a zvýšenie zdravotného povedomia

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sa týka každého z nás. Cenná pre vás. Prínos pre firmu. Zdravé pracoviská pre všetky vekové kategórie Podpora u

SK_VOP KZ na predaj_ENERGOCHEMICA TRADING

Tézy na záverečné skúšky pre doplňujúce pedagogické štúdium 2019 P E D A G O G I K A (1) Legislatíva školstva, školský systém v SR, modely organizácie


SMART_GOVERNANCE_Ftacnik

Systém uznávania kvalifikácií v Slovenskej republike

fadsgasga

Žiadosť o akreditáciu

GYMNÁZIU A

Východiská a rámce Národnej rámcovej stratégie

Prezentácia programu PowerPoint

Microsoft Word - vp ,plán

PREPRAVNÝ PORIADOK CESTNEJ NÁKLADNEJ DOPRAVY

Príloha č. 1 Dodatok č. 3 Materská škola, Nová 2912/2, Lieskovec Plán kontinuálneho a ďalšieho vzdelávania zamestnancov na školský rok 2017 Spr

NSK Karta PDF

Milé študentky, milí študenti, v prvom rade vám ďakujeme za vyplnenie ankety. Táto anketa bola zameraná na zistenie vášho postoja ku kvalite výučby. J

Našej škole bol v roku 2018 úspešne schválený projekt Erasmus+ pod názvom Učenie sa a využívanie nových metód a technológií vo vyučovaní Čo to znamena

Vydáva Správna rada pre potreby členov ZBHS Tatranská Lomnica VZ ZBHS dňa Tatranská Lomnica PROGRAM VZ ZBHS ZDRUŽ

Implementácia FINANČNEJ GRAMOTNOSTI v ŠkVP ISCED2 Dodatok č. 1 UČEBNÉ OSNOVY: ETICKÁ VÝCHOVA Vypracované podľa: Školského vzdelávacieho programu z ETI

Modrá škola voda pre budúcnos Mgr. Lucia Škamlová, PhD. Bratislavská vodárenská spoločnos, a. s.

Školský klub detí pri Spojenej škole, Budovateľská 1309, Vranov nad Topľou P L Á N P R Á C E v školskom roku 2016/2017 Vypracovala: Anna Čieško

Sociální pedagogika Social Education ročník 7, číslo 1, s , duben 2019 ISSN Sociální pedagogika na Slovensku Školský sociálny pedag

Microsoft PowerPoint - Sveda

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VZDELÁVANIA DODATOK č. 6 pre ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pr

Mestská časť Bratislava - Nové Mesto Miestny úrad Junácka Bratislava 3 Vec: Žiadosť o územnoplánovaciu informáciu - zaslanie Bratislava 22.09

Čiastka 061/2004

Čiastka 061/2004

Čiastka 114/2004

Stredná odborná škola, Zvolenská 83, Lučenec

Prezentácia programu PowerPoint

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VZDELÁVANIA DODATOK č. 1 pre ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pr

Kto sme ?

Akreditovaný polročný kurz Riadenie a rozvoj ľudských zdrojov

Š K O L S K Ý K L U B D E T Í Pri ZŠ na ulici Komenského 3, Komárno P L Á N M E T O D I C K É H O Z D R U Ţ E N I A ŠKD Na školský rok 2012/2013 Plán

Učebnice chémie pre základné školy po novom

(Microsoft Word - Dejiny tanca - 1. ro\350n\355k - II. stupe\362.docx)

Základná škola, Školská 3, Čierna nad Tisou Rámcový učebný plán inovovaný pre 1. až 4. ročník a pre 5. až 8. ročník Šk. rok. 2018/2019 Použité

Kolégium dekana

Snímka 1

Čiastka 138/2004

EAC EN-TRA-00 (FR)

Informatívna hodnotiaca správa o priebežnom plnení Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Trnavy na roky za rok 2018 Komunitný plán soci

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku

Mnz_osobnost_profil_manazer_(2)_2019

Škola (názov, adresa)

UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH VZDELÁVACÍ PROGRAM Moderná didaktická technika v práci učiteľa Aktualizačné vzdelávanie prof. MUDr. Ladis

ZET

Strana 4058 Zbierka zákonov č. 380/2002 Čiastka VYHLÁŠKA Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25. júna 2002, ktorou sa ustanovuje spôs

Prezentácia programu PowerPoint

Čiastka 144/2004

ŠZŠI FIĽAKOVO Príloha č. 1 /strana č. 1 PLÁN KONTINUÁLNEHO VZDELÁVANIA (PEDAGOGICKÝCH, ODBORNÝCH) ZAMESTNANCOV V ROKU 2012 PODĽA DRUHOV KONTINUÁLNEHO

Názov projektu: „Inovatívne vyučovanie vo zvolenských základných školách“ ITMS: Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je

Snímka 1

PROGRAM VÝMEN MEDZI MINISTERSTVOM ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A MINISTERSTVOM EURÓPY A ZAHRANIČNÝCH VECÍ FRANCÚZSKEJ REPUBLI

Výchovné poradenstvo v školskom roku 2018//2019 Plán práce výchovného poradcu pre školský rok 2018/2019 bude zameraný na aktivity humanizácie vzťahu u

Prezentácia programu PowerPoint

Prepis:

Koncepcia výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do rovoľ í tvu Koordinátor tvorby koncepcie: Platfor a do rovoľ í k h e tier a organizácií Kontaktná osoba: Alž eta Broz a ová Gregorová alzbeta.gregorova@umb.sk 0907130817 1

Obsah 1. Úvod a zámer koncepcie... 3 2. Východiská koncepcie... 4 2.1. Strategické a ko epč é doku e t... 2.2. Výskum... 5 2.3. Prax... 7 3. Ciele výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u... 4. Princípy výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ íctvu... 8 5. Modely výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u... 6. Návrh opatrení a odporúča í a realizá iu Ko ep ie ý ho a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u do praxe... 12 6.1. Opatrenia... 12 6.2. Odporúča ia... 13 Prílohy: 1. Definícia základných pojmov súvisiacich s témou... 14 2. Té a do ro oľ í t a štát h zdelá a í h a výchovných programoch... 18 3. Príklady výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u jednotlivých stupňo h zdelá a ia... 3.1. Príklad základ ej škol... 3.2. Príklad stred ej škol... 3.3. Príklad v sokej škol... 4. Základný zámer vzdelávacieho programu pre pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u... 33 5. Použité a odporúča é zdroje k téme výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u... 6. Zoz a čle o a čle iek pra o nej skupiny pre prípravu koncepcie... 37 2

Úvod a zámer koncepcie Do ro oľ í t o má pria pl a for o a ie detí a ladý h ľudí a i h hod t, a z šo a ie ich záujmu o prostredie a spoloč osť, ktorej žijú. Do ro oľ í t o tiež podporuje aktí e o čia st o. Je e ý dopl ko p so e ia škol a rodiny, je prostriedkom osobného rozvoja dieťaťa a ladého člo eka a i h so iál ej parti ipá ie. Deťo a ladý ľuďo posk tuje priestor a sebarealizáciu a ož osť o ja iť last ý pote iál prostred í t o ko krét h ápado a projektov, spojených s užitoč ou spät ou äz ou a hod ote í i h akti ít. Do ro oľ í t o je zážitko á for a hľada ia a o ja o a ia sa ého se a, toho, čo ma naozaj baví a apĺňa, čo u sa chcem e o ať. Je ástrojo a získa a ie a roz íja ie zruč ostí, čí prispie a k z šo a iu za est ateľ osti ladý h ľudí a k rozvíjaniu ich konkurencieschopnosti. Deti a ladí ľudia sa počas do ro oľ í t a učia o ý zruč ostia, roz íjajú s oje talenty, prípadne v sebe objavujú schopnosti, o ktorý h doteraz e edeli. Záro eň apĺňa aktuál e potre spoloč osti a pri áša prospe h šetký zapoje ý stra á. Do ro oľ í t o je jed ou z ciest neformálneho vzdelávania a i for ál eho uče ia sa, ktoré sa sí e odohrá a pri ár e i o školského prostredia, ale je e h ut é prepojiť ho so s sté o for ál eho zdelá a ia a šetký h stupňo h šk l, t. j. od materských a základ ý h šk l ez stred é až po soké škol. Skúse osti do ro oľ í k h orga izá ií poukazujú a to, že deti predškolsko veku, ktoré sú vedené k aktivitám v prospe h s ojej ko u it či prospe h i ý h, sú ako žiačk a žia i základ ý h šk l pripra e í a ďalší roz er aktí osti, a to i i iatí osť. Via eré ýsku realizované v zahraničí (napr. napríklad Hall, Lasby, Ayer, Gibbons, 2009) dokazujú, že ak deti a mladí ľudia zažili do ro oľ í ku skúse osť počas štúdia a základ ej či stred ej škole, zapájajú sa o ššej iere do do ro oľ í k h akti ít aj eskoršo eku. Na spoje ie do ro oľ í t a a formálneho vzdelávania kladie dôraz aj uznesenie Európskeho parlamentu z 22. apríla 2008 o prí ose do ro oľ í kej prá e pre hospodársku a so iál u súdrž osť, ktorým Európsky parlament zý a Ko isiu, čle ského štát a regionálne a miestne orgány, aby propago ali do ro oľ í t o prostred í t o zdelá a ia a šetký h stupňo h, a to tý, že t oria príležitosti a do ro oľ í ku či osť a ra o stup i zdelá a ieho s sté u tak, a sa í ala ako ež ý prí os k ži otu ko u it, a aďalej podporo ali tieto akti it aj prípade starší h štude to, a apo áhali uče iu sa služ ou i ý tz. ser i e lear i g, a zý ali a t ára ie äzie edzi do ro oľ í k sektoro a sektoro zdelá a ia a šetký h úro ia h, a propagovali do ro oľ í ku či osť a a uz á ali uče ie rá i do ro oľ í kej či osti ako súčasť eloži ot ého zdelá a ia. Záko č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej le školský záko ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z e í eskorší h predpisov u ádza ia ero ieľo for ál eho zdelá a ia, ktorý h dosiah utie je ož é podporiť aj prostred í t o roz oja do ro oľ í t a detí a ladý h ľudí. Zo šetký h erá e le iektoré: - získať so iál e a o čia ske ko pete ie; - aučiť sa sprá e ide tifiko ať a a al zo ať pro lé a a rho ať i h rieše ia a edieť i h riešiť; - získať a posilňo ať ú tu k ľudský prá a a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o o hra e ľudský h prá a základných slobôd; - pripra iť sa a zodpo ed ý život v slo od ej spoloč osti, duchu porozumenia a z áša li osti, ro osti uža a že, priateľst a edzi árod i, árod ost ý i a etnickými skupinami a á ože skej tolera ie; - aučiť sa roz íjať a kulti o ať s oju oso osť a eloži ot e sa zdelá ať, pra o ať skupine a pre erať a se a zodpo ed osť; - aučiť sa rešpekto ať šeľudské eti ké hod ot. 3

Filozofia do ro oľ í t a je o siah utá aj štát h zdelá a í h progra o h o šeo e ej rovine v ieľo h zdelá a ia, profile a sol e ta a bezprostredne je formulovaná v rámci obsahových a ýko o ý h šta dardo učo a í h pred eto a prierezových tém. Priestor pre uplatnenie výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u posk tuje tiež ý ho a i o učo a ia realizo a á v školský h zariade ia h. Podrobná analýza je k dispozícii v Prílohe 2.) Osobitú úlohu v procese výchovy a zdelá a ia ladý h ľudí k do ro oľ í t u zohrá ajú soké škol. Napriek to u, že ide o auto e a sa osprá e su jekt, po ažuje e za d ležité zahr úť i h do ko ep ie, keďže táto úloha je súčasťou tz. tretieho posla ia u i erzít, ktoré alo ť popri vzdelávaní a ede kľúčo ou rolou soký h šk l a Slo e sku tak, ako je to u o s ete. Ko ept tretieho posla ia o šeo e osti zahŕňa ohé z o o z ikajú i h požiada iek o zťahu k u i erzitá, aj ä požiada ku zastať iditeľ ejšiu rolu pri sti ulo a í uží a ia edo ostí a dosiahnutie sociálneho, kultúrneho a ekonomického rozvoja. Zá ero ko ep ie je v tvoriť predpoklad a realizá iu výchovy a vzdelávania k do rovoľ í tvu vo všetký h stupňo h vzdeláva ia v školá h a školský h vý hov o-vzdelávacích zariade ia h, v edziť iele a princípy výchovy a vzdelávania k do rovoľ í tvu a sta oviť opatrenia na ich realizáciu. Koncepcia a jej zavede ie do pra e á prispieť k to u, a do rovoľ í tvo olo prirodze ou súčasťou život ého štýlu ľudí a života ko u ít a Slove sku, čí sa škola prepojí s reálnym životo. 2. Východiská koncepcie Koncepcia výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u hádza zo strategi ký h a ko epč ý h dokumentov na európskej a národnej úrovni, výskumných zistení v o lasti do ro oľ í t a ládeže a súčas ej pra e. 2.1. Strategi ké a ko epč é doku e t Stratégia Eur pskej ú ie pre ládež investovanie a posil e ie posta e ia ládeže 2018 uvádza:... ukazo ať spoloče skú solidaritu prostred í t o do ro oľ í t a je pre ladý h ľudí d ležité a je prostriedkom osobného rozvoja, vzdelávacej mobility, konkurencieschopnosti, sociálnej súdrž osti a o čia st a. Do ro oľ í t o ládeže tiež sil e prispie a k edzige erač ej solidarite. Cieľo tejto o lasti je podporo ať do ro oľ í t o ládeže t or ou širší h do ro oľ í k h príležitostí pre ladý h ľudí, uľahčo ať do ro oľ í t o odstraňo a í prekážok, z šo ať povedomie o hod ote do ro oľ í t a, uz á ať do ro oľ í t o ako d ležitú for u efor ál eho vzdelávania a posilňo ať ezhra ič ú o ilitu ladý h do ro oľ íko a do ro oľ íčok. Do ro oľ í t u e uje pozor osť aj Stratégia Slo e skej repu lik pre ládež a rok - 2020, ktorá v o lasti do ro oľ í t a za strategi ký ieľ po ažuje zapojiť čo aj ia ladý h ľudí z rozlič ý h skupí do do ro oľ í t a prostred í t o t ára ia r z orodý h do ro oľ í k h príležitostí reagujú i h a aktuál e potre ladý h ľudí a trendy v do ro oľ í t e a za ezpečiť udržateľ osť ladý h ľudí do ro oľ í t e. Jedným z opatre í je prepojiť do ro oľ í t o s formálny vzdelávaním. 4

Progra podpor do ro oľ íctva a do ro oľ í k h e tier pra o a ý nadväznosti na uz ese ie lád Slo e skej repu lik č. 68/2012, bod C.15. a schválený Radou vlády SR pre i o lád e ezisko é orga izá ie uz ese í č. / zd razňuje a zd odňuje ýz a do ro oľ í t a, alieha osť jeho podpor a potrebu výchovy k do ro oľ í t u rá i eloži ot ého vzdelávania. V súlade s a rho a ý i opatre ia i progra u ola do akč ého plá u Ko ep ie roz oja o čia skej spoloč osti a rok a zarade á úloha: pripra iť ko ep iu ýchovy a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u. Na pri ípe do ro oľ í t a ako prierezo ej té a na pri ípe skúse ost ého uče ia spoje ého s refle iou zážitku ajú ť podľa u ede ý h doku e to deti a ladí ľudia pedag g i a pedagogička i ede í k aktívnej participácii, proaktívnemu prístupu k rieše iu pro lé o spoloč osti a po o i ez do ro oľ í ke akti it, k inkluzívnemu správaniu a prosociálnym postojom a hodnotám. 2.2. Výskum Dobro oľ í t o á ožst o prí oso pre šetk zúčast e é stra. V prea ule Všeo e ej deklará ie o do ro oľ í t e, ktorú prijala Medzi árod á aso iá ia pre do ro oľ í ke úsilie a. s eto ej ko fere ii Paríži roku, je u ede é, že do ro oľ í i po ažujú s oje p so e ie za nástroj, ktorý prispieva k spoloče ské u, eko o i ké u a environmentálnemu rozvoju. Záro eň deklarácia hovorí o to, že do ro oľ í t o z šuje ľudský pote iál a k alitu každode ého ži ota, posilňuje ľudskú solidaritu, posk tuje odpo ede a d ležité ýz ašej súčasnosti a s aží sa prispie ať k t ára iu lepšieho a pokoj ejšieho s eta a prispieva k ži otas hop osti eko o i kého ži ota a aj k tvorbe pracovných miest a nových profesií. A alýza prí oso do ro oľ í t a pre ladý h ľudí zisťo a ý h o ýsku e v roku 2015 Broz a o á Gregoro á, Ša r o ho á, Šol o á, u ádza, že prí os do ro oľ í t a pre ladý h ľudí sa prejavili v e o io ál ej, kog ití ej aj ko atí ej o lasti. Do ro oľ í t o je zdrojo so iál h i terak ií, pozití h zážitko a pocito, priestoro a roz oj kľúčo ý h ko pete ií i ďalší h špe ifi ký h edo ostí, zruč ostí a s hop ostí. Vďaka do ro oľ í t u žu ladí ľudia e iť s oje postoje, hod ot, hod oto é orie tá ie či pohľad a ži ot, ale aj s oj ži ot ý štýl. Do ro oľ í t o ot ára o é ož osti, je spestre í, o ohate í, pri áša po it z slupl osti, potre osti, užitoč osti a se arealizá ie. U ožňuje skúšať o é e i, ko fro to ať sa s epoz a ý či preko á ať s oje hra i e, ale aj esto ať a spoz á ať o é kraji. V oblasti spoloče ského ži ota že e do ro oľ í t o í ať ako estu k rozvoju osobnej a sociálnej zodpo ed osti, a gažo a osti a parti ipá ii ladý h ľudí. Prí os do ro oľ í t a pre ladý h ľudí sú úzko prepoje é so s eto štúdia a prá e. Vďaka do ro oľ í k akti itá ladí ľudia získa ajú cenné skúsenosti a prax, ale aj vedomosti a zruč osti, ktoré uží ajú o s ojo profesij o ži ote. Niektorí ladí ľudia si ďaka do ro oľ í t u ašli prá u, rozhodli sa pre štúdiu ale o za est a ie. Štude to a štude tká do ro oľ í t o u ožňuje lepšie prepojiť te riu s praxou. Prínosy do ro oľ í t a pre oso ý, profesij ý a spoloče ský ži ot ladý h ľudí sú a zájo prepoje é. V užiteľ é o sfére oso ého, spoloče ského a profesio ál eho ži ota sú aj ä so iál e ko takt a kľúčo é ko pete ie, ktoré si ladí ľudia ďaka do ro oľ í t u roz i uli ale o ktoré získali. Do ro oľ í t o je tiež sp so o o ja o a ia a roz oja tale tu ladý h ľudí, a to prostredníctvom vykonávania konkrétnych aktivít a spolupráce s odborníkmi a od or íčka i, ktorí/ktoré ladý ľuďo posk tujú ede ie a podporu. O prí oso h do ro oľ í t a sprostredko a e s edčia aj očaká a ia ladý h ľudí pri zapoje í sa do do ro oľ í k h akti ít, ziste é ako súčasť priesku u t or šta dardo k alit a až e tu do ro oľ íko a do ro oľ íčok (ta uľka č. ). 5

Ta uľka č. 1: Očakáva ia ladý h ľudí od do rovoľ í tva Očakáva ie % u ožňuje i to učiť sa prostred í t o pria ej skúse osti 69 posk tuje i to ož osť t oriť si o é priateľst á 68 teším sa na podujatia, ktoré sú s tým spojené 65 aučí a to, ako hádzať s r z i t p i ľudí 61 dá a i to príležitosť roz íjať pra o é zruč osti 56 že prostred í t o do ro oľ í t a spoz á ať s oje sil é strá k 52 často skúse osti z do ro oľ í t a užije aj oso o ži ote 51 íti sa ďaka do ro oľ í t u d ležitý/á resp. užitoč ý/á 48 erí, že to, čo e uje druhý /s etu, sa i ráti 43 t ára si prostred í t o do ro oľ í k h akti ít ko takt a prepoje ia d ležité pre prácu 38 ďaka ko á a iu tejto či osti á po it, že so do rý člo ek 30 rád/rada po áha ieko u, le o sá /sa a so ol/a ťažkej situá ii 28 poskytuje mi to únik z vlastných problémov 12 íti sa ďaka to u e ej osa elý/á 10 Zdroj: Brozmanová Gregorová, A. et al., 2014 Očaká a ia respo de to a respo de tiek od do ro oľ í kej skúse osti s edčia o to, že ladí ľudia sa h ú prostred í t o do ro oľ í t a učiť, roz íjať si o é zruč osti, spoz á ať sa ý h se a a získa ať o é skúse osti, ktoré užijú o s ojo oso o aj profesij o ži ote. Záro eň je pre i h d ležitý so iál roz er do ro oľ í t a z sle o ý h priateľstie a kontaktov a efor ál osť podobe podujatí, ktoré sú s ýko o do ro oľ í t a spoje é. Na druhej stra e je pre nich dôležitý aj po it užitoč osti a reciprocita. Ostatný výskum o do ro oľ í t e ládeže realizo a ý roku ako súčasť projektu t or koncepcie výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u (Brozmanová Gregorová, Siekelo á, Šol o á, u ádza tieto kľúčo é ziste ia o parti ipá ii ladý h ľudí až roko v do ro oľ í t e: - % ladý h ľudí sa zapojilo do for ál eho do ro oľ í t a,, % posk to alo po o ez toho, že i h po o sprostredko ala ejaká orga izá ia efor ál e do ro oľ í t o ; - Zapojenie do formálneho a efor ál eho do ro oľ í t a spolu úzko sú isia. Mladí ľudia, ktorí sú aktí i o for ál o do ro oľ í t e sú aktí i aj efor ál o do ro oľ í t e a naopak. - Pri liž e % ladý h ľudí sa do do ro oľ í k h aktivít zapájalo dlhšie ia ako esia o. - Aspoň raz za esia do ro oľ í ku či osť rámci organizácií vykonávalo 62,7% mladých do ro oľ íko a do ro oľ íčok, ostat í po áhajú epra idel ejšie. Aspoň raz za týždeň sa do do ro oľ í t a zapája pri liž e treti a. Podo e je to aj pri efor ál o do ro oľ í t e 63,7% do ro oľ íko a do ro oľ íčok po áha aspoň raz za esia. - Najčastejší i o lasťa i uplat e ia ladý h ľudí do ro oľ í t e sú ži ot é prostredie, šport, zdra ie, so iál e služ a detské a ládež í ke orga izá ie. Via ako polo i a do ro oľ í ku pomoc poskytuje v mimovládnych neziskových organizáciách, 12,2 % sa do do ro oľ í k h aktivít zapája v rámci škol. 6

- Odliš osti zapoje í sa do for ál eho do ro oľ í t a z hľadiska - rodu ýz a e ia sa zapájajú že o for ál o aj efor ál o do ro oľ í t e ; - ýšk dosiah utého zdela ia rozdiel sú sp so e é aj ä ýz a e ižšou parti ipá iou skupi so stredoškolský zdela í ez aturit a ýz a e ššou parti ipá iou ladých ľudí s sokoškolský zdela í o o h t po h do ro oľ í t a ; - iesta dliska ýz a e ia sa a gažujú o for ál o do ro oľ í t e ladí ľudia v meste ako na vidieku, v prípade efor ál eho do ro oľ í t a ie sú rozdiel ; - socio-ekonomického statusu o for ál o do ro oľ í t e sú ýz a e ia sú zapoje í štude ti a štude tk stred ý h a soký h šk l, a druhej sta e ýz a e e ej sú zapoje í eza est a í ladí ľudia a ľudia a aterskej/rodičo skej do ole ke; prípade neformálneho dobro oľ í t a sú rozdiel sp so e é ýraz e ižšou parti ipá iou eza est a ý h ladý h ľudí ; - rodinného stavu iba v prípade for ál eho do ro oľ í t a sa ýz a e ia zapájajú slo od í ladí ľudia; - čle st a organizácii (významne viac sú v oboch typoch do ro oľ í t a zapoje í ladí ľudia, ktorí sú záro eň čle i orga izá ií ; - Rozdiely v parti ipá ii o for ál o do ro oľ í t e s e ezaz a e ali z hľadiska eku ladý h ľudí, a vierovyznania. - Pre ladý h ľudí o eku od do roko, ktorí sa do do ro oľ í t a zapojili, oli učitelia a učiteľk zdrojo i for á ie o ož osti do ro oľ í t a le 16% prípadov. - Viac ako 60% respondentov a respo de tiek ýsku u si slí, že škola ala k do ro oľ í t u aktí e ladý h ľudí oti o ať a zapájať i h do do ro oľ í k h akti ít. 2.3. Prax Via eré orga izá ie a Slo e sku začali orga izo ať á or do ro oľ íko a do ro oľ íčok a školá h a pre takto získa ý h ľudí, orga izujú last é do ro oľ í ke progra. Takejto spoluprá i sú škol z äčša aklo e é, ale do ro oľ í ka či osť je aj tomto prípade vnímaná skôr ako i oškolská akti ita a súčasť efor ál eho zdelá a ia. Na základ ý h, stred ý h a vysokých školá h sa tiež stretá a e s aktí i pedagogička i a pedagógmi, ktorí deti a ladý h ľudí i špirujú k zapája iu sa do do ro oľ í k h akti ít a aj orga izujú túto či osť, t. j. aktívne hľadá ajú príležitosti či plá ujú i h spolu so žiak i a žiačka i a štude t i a štude tka i. Do ro oľ í t o prostredí šk l podporujú tiež ia eré i o lád e orga izá ie rámci svojich progra o, apríklad: I štitút pre aktí e o čia st o, adá ia Gree Fou datio, iektoré regio ál e do ro oľ í ke e trá či progra Medzi árod ej e oj odu z Edinburghu, z vysokých šk l sa roz oju do ro oľ í t a s úzkym prepojením na vzdelávanie venuje Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (viac o príklado h do ro oľ í t a prostredí šk l sa žete dočítať publikácii Do rovoľ í tvo ládeže a Slove sku, ktorá z ikla ako súčasť projektu t orby koncepcie). V školá h sa šak často stá a, že do rý ú sel ť aktí ou zaa gažo a ou školou, ť in, vedie k to u, že žia t o je k do ro oľ í t u ede é ez jeho slo od ého rozhod utia, čo á za ásledok t ára ie egatí eho postoja zo stra žiakov a žiačok. Prepoje ie do ro oľ í k h skúse ostí s procesom výchovy a vzdelávania a i h refle ia je šak sk r s etlou ý i kou a mnohé do ro oľ í t e akti it žiako a žiačok a štude to a štude tiek tak zostá ajú len zážitko ez explicitne uvedených výchovno- zdelá a í h ieľo. 7

3. Ciele výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do rovoľ í tvu Cieľo ý ho a vzdelávania k do ro oľ í t u je prostred í t o reál ej do ro oľ í kej skúse osti roz íjať edo osti, zruč osti a postoje, ktoré deťo a ladý ľuďo u ož ia aktí e sa zapojiť do do ro oľ í t a počas elého i h ži ota. Výchova a vzdelávanie detí a ládeže k do ro oľ í t u ala apĺňať tieto čiastko é iele: for o ať í a ie do ro oľ í t a ako akti it konávanej na základe slobodného rozhodnutia, bezodplatne a v prospe h i ý h ľudí a spoloč osti; podporo ať í a ie prí oso do ro oľ í t a a jeho hod t pre spoloč osť a pre do ro oľ íko a do ro oľ íčk ; roz íjať í a osť a itli osť detí a ládeže k dianiu okolo seba a k potrebám a problémom užšieho či širšieho spoloče st a, ktoro žijú; iesť deti a ládež k spoluzodpovednosti za dianie vo svojom okolí a roz íjať i h se ad eru ako ositeľo z ie spoloč osti; podporo ať zájo é prepája ie do ro oľ í t a a získaných kompetencií s osobným a budúcim profesij ý ži oto detí a ládeže. 4. Princípy výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do rovoľ í tvu Výchova a vzdelávanie detí a ládeže k do ro oľ í t u ala ť postavená na týchto princípoch: Prierezovosť K základ ý pri ípo do ro oľ í k h akti ít patrí r z orodosť. Vý ho a a vzdelávanie detí a ládeže k do ro oľ í t u sa preto že prelí ať zdelá a í i o lasťa i ako prierezo á té a. Výchovu a vzdelávanie detí a ládeže k do ro oľ í t u je ož é realizo ať ako súčasť zdelá a ieho obsahu jednotlivých oblastí vzdelávania a učo a í h pred eto s užití edzipred eto ý h zťaho ale o ako sa ostat ý uče ý pred et rá i oliteľ ý h hodí. Jasné prepoje ie do rovoľ í kej skúse osti a iele a obsah vzdelávania Do ro oľ í ka skúse osť detí a ládeže usí ť e pli it e prepoje á s ieľ i a obsahom zdelá a ia. Pri plá o a í akti ít je úlohou pedag ga/pedagogičk aplá o ať, ktoré konkrétne vedomosti a zruč osti si žu deti a ladí ľudia prostred í t o zapoje ia sa do akti ít roz i úť. Ciele ali ť prepoje é iele a iele ý ho a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u, ale aj na ciele výchovy a vzdelávania v aký hkoľ ek i ý h témach alebo predmetoch. Rovnováha prínosov Každá do ro oľ í ka akti ita á prí os pre ia eré zúčast e é stra. Pri ý ho e a vzdelávaní detí a ládeže k do ro oľ í t u je potre é reflekto ať, že prostred í t o do ro oľ í k h akti ít deti a ladí ľudia o pl ňujú spoloč osť, po áhajú riešiť pro lé či uspokojo ať r z orodé potre a podporujú udo a ie solidarit. Na druhej stra e je potre é ro ako poukazo ať aj a prí os ko á a ia akti ít pre sa ot ý h ladý h ľudí. Do ro oľ í ka či osť u ožňuje ladý ľuďo učiť sa prostredníctvom priamej skúsenosti a uží ať prí os z do ro oľ í t a pre s oj ďalší oso ý a profesionálny rozvoj. 8

Vzor dospelého (alebo dospelých) Dospelí by v procese výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u ali ť aktí m vzorom; do ro oľ í ke aktivity majú realizo ať spoloč e s deť i a ládežou. Ak ie je sa ot ý pedag g aktí, e že žado ať sokú ieru akti it od s oji h žiako a žiačok. Ne á ť úlohe nadriadeného, ale skôr facilitátora/sprievodcu a s oji žiako a žiačka a štude to a štude tká po áhať pri i h účasti a do ro oľ í t e. Jeho ieľo je z udiť záujem, ktorý je jedným z kľúčo k úspechu. Prodo rovoľ í ka atmosféra Jedným zo základných predpokladov a princípov zavádzania výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u v prostredí škol ale o školského zariade ia je tz. prodo ro oľ í ka at osféra. Do ro oľ í t o alo ť ede í škol, kolektí o pedag go aj epedagogi ký h za est a o podporo a é a o eňo a é. Uče ie sa vlast ou skúse osťou Primárnu úlohu v pro ese uče ia sa a vytvárania pozitívnych návykov zohráva aktivita, tzn. vlastná skúse osť, až seku dár ou je te ria, a to najmä v kontexte budovania dlhodobého a tr alého zťahu k do ro oľ í t u. Uče ie sa last ou skúse osťou zohráva v procese výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u eza e iteľ ú úlohu. Reflexia skúsenosti Reflexiu v procese výchovy k do ro oľ í t u si že e predsta iť ako pro es spra o a ia zážitku z ko krét ej či osti a jeho prevedenie do skúsenosti uplatniteľ ej budúcnosti. Reflexia skúsenosti je v tomto kontexte nevyhnutnou podmienkou pre to, aby sa deti a ladí ľudia iele e roz íjali a formovali s oje postoje. Refle ia slúži k spät é u pohľadu a do ro oľ í ku či osť ako po stránke náplne práce, tak aj po strá ke oso ého preží a ia. D ležité je refle iu spoloč e s deť i a mladými ľuď i realizo ať prie ež e, v prípade jednorazových ak ií po i h uko če í a eza ud úť a ňu. Flexibilita, r z orodosť a ož osť voľ R z orodosť a flexibilitu je potrebné za ho ať pri t pe do ro oľ í k h akti ít, ale i v hĺ ke zá äzku, úro i zodpo ed osti, časo o rozsahu či preferencii individuálnej alebo skupinovej formy do ro oľ í t a. Deti a mladí ľudia ali ať priestor, a aj o i ohli prispie ať s oji i ápadmi, a záro eň ať ož osť ý eru a slo od ej oľ. Zábava Do ro oľ í t o á pri ášať pre zapoje é deti a ladý h ľudí radosť, apl e ie a uspokojenie. Po úka priestor a rieše ie zaují a ej úloh, ktorá á i di iduál ýz a a spoloče ský dosah. E ergia alože á a ýz u, kde je dieťa či ladý člo ek s hop ý sa ostat e uplatňo ať s oje schopnosti k prospe hu i ého jed otli a či skupi ľudí, pri áša útor é apl e ie. Uznanie Ak je ieľo do ro oľ í t a dlhodo á po o druhý a komunite, poto je o e e ie ajsil ejší zadosťuči e í a oti á iou a udú u prá u a k spoloče skej a gažo a osti. Získa á skúse osť, ktorá je uznaná komunitou, sa odráža udú i h či o h a zťaho h. To po áha udo ať sebavedomie a sebadôveru. V neposlednom rade uznanie pomáha vychovávať z detí a ladý h ľudí zapále ý h, i i iatí h o ča o a uvedomelé a tvorivé osobnosti. Pred osť potre pred ápado Pred začatí plá o a ia a realizá ie do ro oľ í kej aktivity zo strany pedagóga, detí a ladý h ľudí je potrebné kriti k zhod otiť, či je da á akti ita o e tál e hod á, potre á a užitoč á 9

z pohľadu potrie spoloč osti, ko u it ale o i ý h okol ostí, rámci ktorých chcú aktivitu realizo ať, a či je jej realizá ia prioritou oproti i ý ápado ale o pote iál e potrebným akti itá. Aktuál a potre a á jed oz ač e pred osť pred ápado, e h je te to akokoľ ek do rý. Nie je hod é realizo ať do ro oľ í ke akti it ez pred hádzajú eho z áže ia i h hod osti len preto, aby nejaké zrealizované boli, ale naopak, je vhod é ro iť tie, ktoré sú danom kontexte reálne prínosné. Pra ovať spolu s ko u itou/ľuď i, ie pre ko u itu/ľudí Pri plánovaní i realizá ii do ro oľ í k h akti ít je potre é sta ať a horizo tál o modeli poskytovania pomoci, v rá i ktorého eučíme deti a ladý h ľudí le posk to ať po o, ale aj rešpekto ať skutoč osť, že o e stra pro ese po o i ali ť aktí i ositeľ i z ie. Cieľo é skupi, ktorý h sa do ro oľ í ke akti it týkajú, ali ť rámci ich schopností a ož ostí zapájané do plánovania a poskytovania pomoci v čo aj äčšej iere. Líderstvo detí a ladý h ľudí Deti a ladí ľudia ali ť čo aj äčšej ož ej iere zapoje í do plá o a ia, realizá ie a hod o o a ia do ro oľ í k h akti ít. Mali ítiť last í t o do ro oľ í keho projektu/aktivity a ť lídra i akti ít, iele i h realizátor i. K tomu je potrebné vytvorenie priestoru a oti ujú e ede ie pedag ga/pedagogičk rešpektujú e predsta a zámery detí a ládeže. Princíp dlhodobosti Výchova a vzdelávanie detí a ládeže k do ro oľ í t u že ť realizo a á ez r z e t p akti ít, á ale posk to ať priestor na prechod od krátkodobých aktivít k dlhodo ejšej a s ste ati kejšej do ro oľ í kej služ e. Prostred í t o ý ho a vzdelávania k do ro oľ í t u, by deti a mladí ľudia, ali ť ede í tiež k tomu, aby v akti itá h pokračo ali aj i o ede ia zo stra škol. Za účelo dosiah utia skutoč ého ý ho o-vzdelávacieho vplyvu aktivít je potrebné, aby tieto na školá h pre iehali dlhodo o a pravidelne počas elého školského roka tz. ie pra idel e jedenkrát do roka). Rastúce nároky Zapája ie sa do do ro oľ í t a posk tuje ladý ľuďo ož osť eustále rásť a apredo ať. Pri realizácii výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u, to vytvára priestor pre postup é z šo a ie nárokov v o lasti realizá ie do ro oľ í k h akti ít so zá ero roz íjať širšie spektru edo ostí, zruč ostí a postojov detí a ládeže. I špirá ia príklad i do rej pra e Pre dobré fungovanie a podporu do ro oľ í t a systéme formálneho a neformálneho vzdelávania je e h ut á e iste ia takého prostredia, ktoré u ož í deliť sa o široké ož osti do rý h a úspeš ý h príklado do ro oľ í k h projekto a akti ít. Je d ležité, aby boli tieto príklady dobre dostupné tak pedagógom, ako i deťo a ladý ľuďo a a i h uží ali pri realizá ii projekto. S sté al záro eň i špiro ať k r z for á do ro oľ í t a, od jed orazo ý h akti ít ez r z e for krátkodo ý h akti ít až po dlhodo é for do ro oľ í t a. Cielená motivácia Deti a mladí ľudia žu stratiť oti á iu, preto je hod é i h pravidelne po z udzo ať, ť s nimi viac v ko takte, ale tiež po úkať i neformálne a for ál e uz a ie prí oso i h do ro oľ í kej aktivity, potvrdenia, certifikáty či odporúčania do zamestnania. 10

Rešpektova ie špe ifi ký h potrie V prípade, že sú škole ale o školsko zariade í deti a ladí ľudia so špe ifi ký i potre a i, je potrebné, pri i h zapája í do do ro oľ í k h akti ít, zohľad iť i h špe ifi ké potre a sociálnu situá iu árok a čas, do hádzku, otázku dostup osti, prípadne potrebu asistencie). 5. Modely výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do rovoľ í tvu V pra i je ož é ide tifiko ať ia ero odelo ý ho a vzdelávania detí a ládeže k do ro oľ í t u. Model sa líšia tý, aký podielo je do orga izo a ia, či koordi o a ia do ro oľ í k h akti ít štude to a štude tiek zapoje á škola a jej učitelia a učiteľk a do akej miery je do ro oľ í t o prepoje é s výchovným a vzdelávací h pro eso škol Broz a o á Gregoro á, Kurpielo á, Šol o á, Bielešo á,. Prvým modelom je i di iduál e do ro oľ í t o. Do ro oľ í t o ladý h ľudí roz íja é ezá islý i do ro oľ í k i e tra i ale o orga izá ia i. V to to prípade ie je škola do orga izá ie do ro oľ í k h akti ít pria o zapoje á, ie je tiež o kle a al zo a á sú islosť edzi účasťou žiako /žiačok a do ro oľ í k h akti itá h a procesom ich vzdelávania v prostredí škol. Do ro oľ í t o je realizo a é a i di iduál ej áze. Žia i a žiačk či štude ti a štude tk sú oslo o a í pre zapoje ie sa do či osti orga izá ií r z i esta i. Zapájajú sa do jed orazo ý h, ale aj pra idel ý h do ro oľ í k h akti ít. Po áhajú pri orga izo a í podujatí, ad i istratí h prácach, ale aj priamej práci s klientmi a klie tka i. Podľa harakteru či osti je s do ro oľ ík i a do ro oľ íčka i uzat ára á z lu a o do ro oľ í kej či osti, realizo a á i h prípra a a ko á a ie činnosti, či posk to a á podpora. Kvalita práce s mladými dobrovoľ ík i a do ro oľ íčka i rá i orga izá ií že ť eľ i r z a. V ideálnom prípade má organizácia urče ého koordi átora do ro oľ íko, aplá o a ý s sté prá e s do ro oľ ík i a do ro oľ íčka i, t. j. á urče é, čo udú ro iť, ked, kde, aký h do ro oľ íkov a do ro oľ íčk potre uje, aký ude s sté i h zaškole ia, oti á ie a podpory. Druhým modelom je oslo o a ie žiako a žiačok/štude to a štude tiek a ich následné zapája ie do do ro oľ í k h akti ít ko krét h organizácií v spolupráci so zástupcami a zástupk ňa i škol. Napríklad škola posk t e priestor a preze tá iu orga izá iá a ich do ro oľ í k h po úk prostred í t o áste iek, i for ač ý h ateriálo, odkazo a i ter eto ý h strá ka h, diskusií, pred ášok a pod.. Násled e škola s organizáciou pri samotnej práci s do ro oľ ík i a dobro oľ íčka i už espolupra uje. Aj te to odel do ro oľ í t a nachádza u nás v posledných roko h uplat e ie. Žia i a žiačk /štude ti a štude tk sú ajčastejšie zapájaní do pomoci pri verejných zbierkach, ale aj do aktivít v priamej práci s r z i ieľo ý i skupi a i. Aj aše skúse osti pri orga izá ii akti ít rá i D í do ro oľ í t a a Týždňa do ro oľ í t a s edčia o to, že takejto spoluprá i sú škol aklo e é, ale do ro oľ í ka či osť je aj v tomto prípade í a á sk r ako i oškolská akti ita. Tretí model predsta ujú učitelia/učiteľk p so ia i a škole ako koordi átori/koordi átork do ro oľ í t a ale o doko a sa ostat é do ro oľ í ke e trá, ktoré p so ia pria o a školá h, pričo sa a i h a až e te žu podieľať za est a i a za est a k e škol, e ter í pra o í i a pra o íčk, ale i sa ot í žia i a žiačk či štude ti a štude tk. I h ieľo je propago ať do ro oľ í t o edzi štude t i a štude tka i, sprostredko ať ko takt edzi i i a organizáciami s potre ou do ro oľ íko a do ro oľ íčok či roz íja ie last ý h do ro oľ í k h progra o a projektov, v ktorý h sa a gažujú žia i a žiačk ale o ktorí sú aj ich tvorcami. V prípade, že sú do a ažo a ia do ro oľ í k h akti ít zaa gažo a í učitelia a učiteľk škol, te to odel posk tuje priestor aj a refle iu do ro oľ í kej skúse osti o zťahu k zdelá a iu, prípad e u ožňuje 11

vzájomnú spoluprácu s organizáciami napríklad v o lasti prípra ý iko do ro oľ íko a do ro oľ íčok ale o ich supervízií. Te to odel do ro oľ í t a je a Slo e sku podmienkach jed otli ý h stupňo h šk l začiatko h. Začí a e sa šak stretá ať s aktívnymi pedagógmi a pedagogička i, ktorí edú žiako a žiačk k zapája iu sa do do ro oľ í k h akti ít a aj organizujú túto či osť. I i iatí a šak hádza aj z prostredia orga izá ií, ktoré sa s ažia so škola i ad iazať dlhodo ejšie part erst á a získať tak žiako a žiačk, či elú školu pre s oje akti it a projekty. K roz oju špe ifi kého odelu do ro oľ í t a žiako /žiačok a štude to /štude tiek šetký h stupňo šk l prepoje ého užšie so s sté a i zdelá a ia do hádza v posledných rokoch v zahra ičí a prvé príklady existujú aj na Slovensku (model 4. Do ro oľ í t o sa začleňuje do akademického kurikula ako for a e peri e tál eho uče ia. Pre te to odel do ro oľ í t a je zauží a é oz ače ie service learning. Do ro oľ í ka skúse osť z sle tejto ko ep ie je začle e á do pred eto, ktoré žu ať r z e iele že ísť o matematiku, geografiu, hist riu či akýkoľ ek i ý pred et. Metodika ýuč elého predmetu alebo jeho časti, je založe á a služ e prospech iných v komunite a jej refle ii o zťahu k ieľo zdelá a ia. V od or ej zahra ič ej literatúre a hádza e iele iekoľko defi ícií service learningu, ale aj paradigiem a perspektív nazerania na túto stratégiu. V súčas osti je ser i e lear i g ko se zuál e defi o a ý prostred í t o tro h kľúčo ý h harakteristík: - ide o opred pre sle ý a orga izo a ý zážitok štude to a štude tiek získaný prostredníctvom služ, ktorá reaguje a aute ti ké potre ko u it, - uskutočňuje sa prostred í t o spoluprá e štude to a štude tiek s čle i a čle ka i ko u it, pričo štude ti a štude tk sú a gažo a í do plá o a ia, prípra aj hod otenia samotnej service learningovej aktivity, - ser i e lear i g je začle e ý do akade i kého kurikula a ýsku ého ko te tu 1. Tento model predstavuje ideálny koncept implementácie výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u v prostredí šetký h stupňo šk l a r z h školský h zariade í. Rešpektuje šetk ššie u ede é princípy výchovy a vzdelávania k do ro oľ í t u. 6. Návrh opatrení a odporúča í na realizáciu Koncepcie výchovy a vzdelávania detí a mládeže k do rovoľ í tvu v pra i 6.1. Opatrenia: 1. Vypracovať etodiku realizá ie vý hov a vzdelávania k do rovoľ í tvu na jednotlivých stupňo h vzdeláva ia Gestor: MŠVVaŠ SR, OM Spolupracujúce subjekty: SRŠ, OCV, SVŠ, SŠ, SNIV, UMB, MPC, ŠPÚ,, Platfor a do ro oľ í k h centier a organizácií, MVO Termín: 2018 2. V pra ovať hod otia i s sté šk l a školský h zariade í vo vzťahu k implementácii výchovy a vzdelávania k do rovoľ í tvu v školá h a školský h zariade ia h Gestor: MŠVVaŠ SR, OM 1 Regina, Carla Service-learning in Central and Eastern Europe handbook for engaged teachers and students / Carla Regina ; Candelaria Ferrara ; coordinación general de Luz Mariela Avruj ; María Nieves Tapia. - 1a ed. - Ciudad Autónoma de Buenos Aires : CLAYSS, 2017. ISBN 978-987-46321-9-7 12

Spolupracujúce subjekty: SRŠ, SNIV, ŠPÚ, ŠŠI, DofE, Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj o čia skej spoloč osti, Platfor a do ro oľ í k h e tier a organizácií Termín: 2019 3. V pra ovať progra ko ti uál eho vzdeláva ia pre pedagogi ký h zamestnancov a odborných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania k do rovoľ í tvu a program ich ďalšej podpor Gestor: MPC Spolupracujúce subjekty: UMB, Platfor a do ro oľ í k h e tier a organizácií, MVO Termín: 2018 4. V ko ať odpočet plnenia opatrení na realizáciu Koncepcie výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do rovoľ í tvu za roky 2018-2019 vrátane návrhu na jej prípadnú aktualizáciu Gestor: MŠVVaŠ SR, OM Spolupracujúce subjekty: SRŠ, OCV, SVŠ, SŠ, SNIV, ŠPÚ Termín: marec 2020 6.2. Odporúča ia: 1. Začle iť do príprav udú i h pedagogi ký h za est a ov vzdeláva ie v oblasti výchovy a vzdelávania k do rovoľ í tvu Adresáti: vysoké škol a stred é škol pripra ujú e udú i h pedagogi ký h za est a o 2. V tvoriť s sté pre spoluprá u škol a do rovoľ í k h orga izá ií a do rovoľ í k h e tier a i h sieťova ie v oblasti výchovy a vzdelávania k do rovoľ í tvu Adresáti: škol, Platfor a do ro oľ í k h e tier a orga izá ií, regio ál e do ro oľ í ke centrá, MVO 3. V užiť e istujú e progra DofE, R S, Gree Fou datio, iniciatívu EÚ Európsky zbor solidarity a iné) pre uplatnenie výchovy a vzdelávania detí a ládeže k do rovoľ í tvu Adresáti: IUVENTA Slo e ský i štitút ládeže, Platfor a do ro oľ í kych centier a organizácií, škol, MVO 4. Zaviesť pozí iu koordi átora do rovoľ í k h aktivít a škole Adresáti: základ é škol a stred é škol 13

Príloha 1 Definícia základných pojmov súvisiacich s témou výchovy a vzdelávania detí a ládeže k dobrovoľ í tvu Do rovoľ í tvo Do ro oľ í t o je u edo elá eplate á akti ita ale o prá a ko á a á a základe slo od ej le v prospe h i ý h ľudí ale o spoloč osti, či ži ot ého prostredia i o čle o rodi a domácnosti do ro oľ íka/do ro oľ íčk. Do ro oľ í ka či osť že ť ko á a á rá i r z h t po orga izá ií ale o že ť i i sprostredko a á, tomto prípade hovoríme o formálnom do ro oľ í t e. Do ro oľ í t o sa šak odohrá a aj i o ko te tu orga izá ií ako susedská pomoc, práca v komunite a pod.. To uto t pu do ro oľ í t a ho orí e efor ál e do ro oľ í t o. Broz a o á Gregoro á et al.,. Základ ý prá rá e pre o lasť for ál eho do ro oľ í t a posk tuje záko č. 406/2011 Z. z. o do ro oľ í t e a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z e í eskorší h predpiso. Do rovoľ ík/do rovoľ íčka Do ro oľ íko podľa Záko a č. / Z. z. o do ro oľ í t e je f zi ká oso a staršia ako rokov), ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlaso jej prospe h ale o o erej ý prospe h do ro oľ í ku či osť založe ú a s ojej s hop osti, zruč osti ale o edo osti a spĺňa pod ie k usta o e é tý to záko o. Na oso, ktoré edo ŕšili ek roko, sa záko o do ro oľ í t e e zťahuje, preto pri ich zapájaní do do ro oľ í k h akti ít ho orí e o výchove a vzdelávaní k do ro oľ í t u. V ež ej ko u iká ii i h šak za do ro oľ íko a do ro oľ íčk oz ačuje e. Do rovoľ í ka či osť Do ro oľ í ka či osť podľa Záko a č. / Z. z. o do ro oľ í t e je či osť ko á a á a základe slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech ale o o erej ý prospe h. Do ro oľ í kou či osťou podľa tohto záko a ie je: - či osť ko á a á edzi a žel i ale o medzi blízkymi osobami; - či osť ko á a á rá i pod ika ia ale o i ej záro ko ej či osti; - či osť ko á a á pra o oprá o zťahu, štát oza est a e ko po ere, služo o po ere ale o či osť ko á a á rá i študij ý h po i ostí; - vzájo á o čia ska ale o susedská ýpo o ; - či osť ko á a á oso a i, ktoré edo ŕšili roko. Do ro oľ ík ko á a do ro oľ í ku či osť a základe z lu o do ro oľ í kej či osti s prijí ateľo do ro oľ í kej či osti ale o s sielajú ou orga izá iou. Do rovoľ í ka orga izá ia Pod poj o do ro oľ í ka orga izá ia rozu ie e orga izá iu, ktorá pre uskutoč e ie s ojho ieľa potrebuje a uží a do ro oľ í ku či osť. M že ísť o mimovládnu neziskovú, ale aj verejnú organizáciu, ktorá v prospech svojho cieľa spolupra uje s do ro oľ ík i a do ro oľ íčka i. Do ro oľ í ka orga izá ia že ať plate ý h za est a o, ale aj e usí Broz a o á Gregoro á, Bielešo á, Kurpielo á,. Prijí ateľ do rovoľ í kej či osti Prijí ateľo do ro oľ í kej či osti že ť f zi ká ale o prá i ká oso a i o o hod ej spoloč osti, pre ktorú do ro oľ ík ko á a do ro oľ í ku či osť a základe z lu o do ro oľ í kej či osti. Prijí ateľ do ro oľ í kej či osti rá i s ojej či osti erá, spra idla eviduje a pripravuje do ro oľ íko a ýko do ro oľ í kej či osti a uzat ára s i i z lu u o do ro oľ í kej či osti Záko č. / Z. z. o do ro oľ í t e. 14

Vysielajúca organizácia Vysielajúca organizácia v rá i s ojej či osti erá, e iduje, pripra uje a vysiela do ro oľ íko a do ro oľ íčk a ýko do ro oľ í kej či osti a uzat ára s i i z lu u o do ro oľ í kej či osti. V sielajú ou orga izá iou že ť podľa záko a o do ro oľ í t e: - o čia ske združe ie; - ezisko á orga izá ia posk tujú a šeo e e prospeš é služ ; - irke ale o á ože ská spoloč osť ale o prá i ká oso a od odzujú a s oju prá u su jekti itu od irk i ale o á ože skej spoloč osti; - škola ale o školské zariade ie; štát e orgá, ššie úze é elk, o e a i i zriade é ale o založe é prá i ké oso Záko č. 406/2011 Z. z. o do ro oľ í t e. Koordi átor do rovoľ íkov Koordi átor do ro oľ íko je kľúčo ou posta u a až e tu do ro oľ í keho progra u v orga izá ii. Je zodpo ed ý za a ažo a ie tohto progra u a do ro oľ íko a do ro oľ íčok Broz a o á Gregoro á, Bielešo á, Kurpielo á,. Do rovoľ í ke e tru Do ro oľ í ke e tru DC je ser is ou orga izá iou pre erej osť a orga izá ie pra ujú e s do ro oľ ík i, ktorá sa zaují a o do ro oľ í t o, do ro oľ íko a organizácie/projekty, ktoré po o do ro oľ íko potre ujú. Posla í DC je podporo ať roz oj do ro oľ í t a a prostred í t o eho udo ať o čia sku spoloč osť a z šo ať k alitu ži ota. Do ro oľ í ke centrá realizujú najmä tieto aktivity: - propagá ia a os eta o lasti do ro oľ í t a; - zdelá a ie o lasti do ro oľ í t a; - vedenie databázy organizácií a data áz do ro oľ íko a do ro oľ íčok a ich vzájomné prepájanie; - sieťo a ie orga izá ií regi o h; - sprostredko a ie do ro oľ í k h príležitostí; - ko zultá ie pri prípra e do ro oľ í k h progra o, sk alitňo a í a až e tu do ro oľ í t a v organizácii; - z iditeľňo a ie spoloče skej hod ot do ro oľ í t a prostred í t o spoloče ský h podujatí za era ý h a o eňo a ie do ro oľ íko a do ro oľ íčok jed otli ý h regi o h; - ýsku á či osť o lasti do ro oľ í t a Broz a o á Gregoro á et al., Výchova je zá er é, ieľa edo é p so e ie a pro es ľudského uče ia a so ializá ie s ieľo pre e člo eka po šetký h strá ka h teles ej aj duše ej; s ieľo pret oriť člo eka z tosti spoloče skej a tosť kultúr u. Vý ho a je sprostredko a ie s hop ostí, zruč ostí a postojo, ktoré jest ujú da ej spoloč osti a ktoré sa pre jej tr a ie a ďalší roz oj pokladajú za d ležité, ďalším ge erá iá Ko áčiko á, Sá elo á,. Vzdelávanie je proces nadobúdania vzdelania. Vzdelávanie je cielene organizovaný a realizovaný pro es ý ho ého a zdelá a ieho p so e ia a uče ia za era ého a roz oj dieťaťa ale o žiaka v súlade s jeho predpokladmi a pod et i, ktoré sti ulujú last ú s ahu stať sa har o i kou oso osťou školský záko. Formálne vzdelávanie je ofi iál e zdelá a ie posk to a é k alifiko a ý i lektor i, učiteľ i či škola i. Je uko če é ejakou for ou ertifikátu ale o os edče ia Ne o á, Ro ňa o á, ; Prů ha, Waltero á, Mareš,. 15

Neformálne vzdelávanie prebieha popri hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej prípravy a z čaj e ie je uko če é da í ofi iál h doklado. Nefor ál e zdelá a ie že ť u ožňo a é a pra o isku a rá i akti ít o čia sk h združe í a orga izá ií apr. ládež í ke orga izá ie, od or a politi ké stra. M že ť u ožňo a é aj prostred í t o orga izá ií, ktoré boli vytvorené na doplnenie formálnych systémov vzdelávania (napr. ýt ar é, hudo é, športo é krúžk, súkro é hodi ako prípra a a skúšk Fudal, Le čo,. Dieťa je podľa Doho oru o prá a h dieťaťa každá ľudská tosť ladšia ako ose ásť roko, pokiaľ podľa prá eho poriadku, ktorý sa a dieťa zťahuje, ie je pl oletosť dosiah utá sk r. Nado ud utie pl oletosti prá o poriadku Slo e skej repu lik upra uje O čia sk záko ík. Podľa O čia skeho záko íka sa pl oletosť ado úda do ŕše í ose ásteho roku. Pred dosiah utí tohto eku sa pl oletosť ado úda le uza retí a želst a. Mládež podľa Záko a č. / Z. z. o podpore práce s ládežou a o zmene a dopl e í záko a č. 131/2002 Z. z. o soký h školá h a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z e í eskorší h predpisov je skupina najmenej troch mládež íko. Mládež ík je oso a, ktorá do ŕšila ek aj ia rokov, t. j. v z sle záko a za ladý h ľudí po ažuje e oso od do roko. Školské vý hov o-vzdelávacie zariadenia ad äzujú a či osť šk l a roz íjajú záuj o ú či osť detí a žiako. Medzi školské ý ho o- zdelá a ie zariade ia podľa školského záko a zaraďuje e: školský klu detí, e tru oľ ého času a školský i ter át. Vý hova i o v učova ia predsta uje špe ifi ký ko ple ý ho o- zdelá a í h či ostí so žiak i čase i o učo a ia, ktorý si kladie za ieľ prehl o ať a s ste ati k roz íjať jed otli é strá k žia kej oso osti, a ktoré sa škola za erala pro ese školského učo a ia. Z hľadiska ko ti uit ý ho u i o učo a ia hápe e aj ako určitý s sté podporujú i roz oj tý h stránok osobnosti detí, ktoré ajú rozhodujú i ýz a pre ý ho u k sa ostat osti, ďalej roz oj last ej se arealizá ie, os oje ie sprá h á ko z hľadiska účel ého uží a ia oľ ého času, a to iele počas školskej do hádzk, ale aj prie ehu ďalšieho ži ota. Vý ho u i o učo a ia ož o hápať ako eoddeliteľ ú súčasť pedagogi kého o pl ňo a ia oľ ého času, ktorý žia i trá ia v čase i o učo a ia, i o rodi, o erej o prostredí pod ede í pra o íko školský h zariade í. Podľa eur psk h doku e to patrí ý ho a i o učo a ia do efor ál eho zdelá a ia. T or a ý ho ý h progra o školský h zariade ia h,, dostup é a https://. i edu.sk/data/att/.pdf; Kouteko á a kol., ; Záko č. / o výchove a vzdelávaní). Použité zdroje: BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A. et al.. Do ro oľ í t o a Slo e sku výskumné reflexie. Bratislava : Iuventa. ISBN 978-80-8072-119-0 BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A., BIELEŠOVÁ, Z., KURPIELOVÁ, M.. Do ro oľ í t o stredoškoláko cesta k aktívnej parti ipá ii. Ba ská B stri a : Ce tru do ro oľ í t a a PF UMB v Banskej Bystrici. ISBN 978-80-557-0676-4 FUDALY, P., LENČO, P.. Neformálne vzdelávanie detí a mládeže. Bratislava : IUVENTA. Dostupné na: http://www.iuventa.sk/files/documents/7_vyskummladeze/prieskumy/publikacia_fudaly_lenc o.pdf 16

KOUTEKOVÁ, M., NEMCOVÁ, L., ZOLYOMIOVÁ, P., FURINOVÁ, M., CITTERBERGOVÁ, G. 2013. Pedagogika voľného času v teórii a praxi: vysokoškolské učebné texty. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta. ISBN 978-80-557-0644-3. KOVÁČIKOVÁ, D., SÁMELOVÁ, S.. Filozofické, sociálne a pedagogické základy edukácie. Banská Bystrica : Belianum UMB. ISBN 978-80-557-1099-0 NEMCOVÁ, L., ROVŇANOVÁ, L.. Voľný čas ako priestor pre neformálne vzdelávanie. In Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky (12). Banská Bystrica : PF UMB, s. 95 107. ISBN 978-80-557-1145-4. PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. 2008. Pedagogický slovník. Praha : Portál. ISBN 978-80- 7367-416-8. Tvorba výchovných programov v školských zariadeniach. Dostupné na https://www.minedu.sk/data/att/4107.pdf Zákon č. / o výchove a vzdelávaní školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov Záko č. / Z. z. o do ro oľ í t e a o z e e a dopl e í iektorý h záko o Záko č. / Z. z. o podpore prá e s ládežou a o zmene a dopl e í záko a č. / Z. z. o soký h školá h a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z e í eskorší h predpisov 17

Príloha 2 Té a do rovoľ í tva v štát h vzdeláva í h a výchovných programoch ŠVP Do ro oľ í t o predsta uje jed u z ajušľa htilejší h forie proso iál eho, altruisti kého konania v ľudskej spoloč osti. Je preja o zodpo ed osti za se a, za druhý h, za áš s et. V súčas ej spoloč osti á okre eko o i kého prí osu eo e iteľ ý význam pre svoj akcent na pozití e ľudské hod ot, je proti áhou aterializ u a ko zu u súčas ej spoloč osti. Filozofia do ro oľ í t a je o siah utá aj štát h zdelá a í h progra o h o šeo e ej ro i e v ieľo h zdelá a ia, profile a sol e ta a bezprostredne je formulovaná v rámci obsahových a ýko o ý h šta dardo učo a í h pred eto a prierezových tém. K takýmto patrí najmä o čia ska áuka, etická výchova a z prierezových tém ide najmä o environmentálnu výchovu a osobnostný a sociálny rozvoj. Predpri ár e vzdeláva ie aterská škola V ŠVP pre predprimárne vzdelávanie v materský h školá h je ož é té u do ro oľ í t a i pli it e odiť z ieľo zdelá a ej o lasti Človek a spoloč osť. Prostred í t o ižšie uvedeného obsahu vzdelávania, zohľadňujú základ ý rá e kľúčo ý h ko pete ií dieťa v aterskej škole, dieťa získava ele e tár e základ o čia sk h, so iál h, perso ál h ko pete ií a ko pete ií učiť sa, riešiť pro lé, tvorivo a kriti k slieť. Vzdelá a ia o lasť Človek a spoloč osť sa orientuje na poz áva ie spoloče ského prostredia a na prosociálnu výchovu. Časť prosociálna výchova sa orie tuje a roz íja ie žiadu i h oso ost ý h harakteristík dieťaťa. Vo zdelá a í h šta dardo h podo lasti Ľudia v lízko a širšo okolí sa d raz kladie a ut ára ie ide tit dieťaťa aj ä a základe rodi ý h äzieb a na získavaní ele e tár h so iál h zruč ostí d ležitý h pre jeho sociálnu komunikáciu medzi rovesníkmi a pre fu gova ie dieťaťa edzi ľuď i v širšo spoloče sko prostredí v kontexte ultikulturaliz u a i klúzie. Podo lasť Základy etikety sa zameriava na osvojovanie si kultivovaného sprá a ia s dodržia a í základ ý h pra idiel sluš osti. Podo lasť Ľudské vlast osti a e ie sa sústreďuje a í a ie a rozoz á a ie pozití h a egatí h e ií a last ostí u se a a u druhých osôb (detí i dospelých), presadzujú takt é us erňo a ie dieťaťa, ktoré ho edie k ele e tár ej se arefle ii. Podo lasť Prosociálne správanie sa zameriava na utváranie predpokladov pre prosociálne cítenie a správanie detí, apr. pre uplatňo a ie vďač osti, pomoci, obdarovania, delenia sa a pod. Konkrétne v d o h zdelá a í h podo lastia h je ož é ájsť zťah k šlie ke do ro oľ í t a ez výchovu k prosociálnosti vyjadrené explicitne v podo e iekoľký h ýko o ý h a obsahových šta dardo ta uľka č. ). Ta uľka č. Vzdelávacia Výko ový šta dard O sahový šta dard podo lasť Ľudské vlastnosti a emócie Prosociálne správanie Identifikuje pozitívne a negatívne ľudské vlast osti. Rozlišuje vhod é a nevhodné správanie. Učiteľka v tvára deťo príležitosti a identifikovanie pozitívnych a negatívnych vlastností... Deti dostá ajú príležitosti na hodnotenie aj záporných vlastností prostredníctvom obrazu nevhodného správania negatívnych rozprávkových hrdinov z rôznych médií detská literatúra, film, televízia... Vytvára situácie a zájo é aktí e počú a ie, apr. rozprá a ie zážitko, pričo edie deti k zájo é u počú a iu. Vedie deti k hápa iu vhodného a nevhodného správania 18

Poskytne iným pomoc. Požiada o po o, keď si to situá ia v žaduje, a poďakuje za pomoc od druhých. Podelí sa o veci. Ocení dobré skutky. prostredníctvom rozprávok a príbehov v rôznych médiách detská literatúra, film, televízia... Preze tuje deťo rozprávk a prí eh, kde si hrdinovia príbehov navzájom pomáhajú. Docieli, aby si deti v rôznych situáciách navzájom pomáhali a dokázali túto pomoc o e iť pozitív hod ote í. Takt e us erňuje deti k vzájomnému podeleniu sa s hračka i ale o e a i a te to poči pozitívne hodnotí. Učiteľka deťo jadruje o e e ie za do ré skutky. Nabáda deti, aby vyjadrili za konkrétny do rý skutok o e e ie i é u dieťaťu/deťo alebo dospelej osobe. Do ro oľ í t o, aj keď e pli it e ako poje ie je súčasťou ŠVP, je ňo príto é prostred í t o roz a itý h té, ktoré sú isia so ži oto detí predškolského eku. Je ož é ho zahr úť v rámci tém, ako sú rodina, úcta k starší, vzťah k sociálne a zdravotne znevýhodneným, starostlivosť o svoje okolie, o okolie škol, o život é prostredie té spadajú e pod o lasť environmentálnej výchovy) a iné. Pojmy ako ochota, adše ie, trpezlivosť, v ľa, čest osť či spoľahlivosť sú abstraktnými pojmami (ide o last osti, ktoré sa iažu a ko krét e preja u ažo a ia ale o ko a ia postá, os, z iera í h hrdi o a pod.. Pre dieťa predškolského eku je typi ká äz a a ko krét e situá ie, preto aj dosaho a ie u ede ý h ýko o ý h šta dardo sa prepája v rámci rôznych kontextov v reálnych situáciách, v príbehoch (s detským hrdinom, zvieracím hrdinom a i.) a v rozprávkach prostredníctvom konania postáv, ktoré sú súčasťou prí eho hod ý h pre deti predškolského eku. Vo zťahu k roz oju porozu e ia a použí a ia tý hto a strakt ý h poj o učiteľk po áhajú deťo prepojiť ko krét e sprá a ie s a strakt ý poj o last osťou oso /posta /hrdi u a u ož iť jej identifikáciu aj do budúcnosti. V oblasti prosociálnej výchovy je u nás dostupných viacero odborných publikácií, v ktorých sú podrobne rozpracované ciele, metódy a stratégie rozvoja prosociálneho správania a emocionálnej i telige ie u detí predškolského veku (vybrané tituly sú zhrnuté a odporúča é apríklad v Metodi kej príručke k zdelá a ej o lasti Člo ek a spoloč osť, Višňo ská, M., ŠPÚ,. Primárne vzdelávanie 1. stupeň ZŠ Tak ako v predprimárnom vzdelávaní, ani v primárnom vzdelávaní nie je samotný pojem do ro oľ í t a súčasťou ŠVP. Té a do ro oľ í t a je realizo a á prostred í t o ia erý h predmetov a prierezových tém. V rá i po i e oliteľ ého pred etu eti ká ý ho a zaují a významné miesto prosociálne správanie, hodnotová orie tá ia a kulti o a ie edziľudský h zťaho. Podporo a é sú té roz íja ia postojo, ľudskej d stoj osti, pozití eho hod ote ia iných, iniciatívy, empatie, rieše ia ko flikto, po o i, daro a ia a delenia sa, solidarity a kvalít člo eka užiteľ ý h pre spoloč é do ro. Etická výchova Cieľo ýuč eti kej ý ho ako po i e oliteľ ého pred etu alter á ii s á ože skou výchovou) je výchova k prosociálnosti. Defi í ia proso iál osti u ádza št ri z ak : altruiz us, ezišt osť, áže osť a sta ilita, a ktorý h je založe é aj do ro oľ í t o. Relevantné ciele predmetu: Žia i sa aučia parti ipovať a živote spoloč osti tried, škol, regi u ; os oja si pr k proso iál eho sprá a ia rodi e, žia ko kolektí e; získajú základy pozitívneho postoja 19