6 Týždeň od 30. júla do 5. augusta 40 Bohoslužba, pieseň a oslava Texty na tento týždeň: 1 Kron 16,8-36; Ž 32,1-5; 51,1-6; Fil 4,8; Zjav 4,9-11; 5,9-13 Základný verš Spievajte Hospodinovi novú pieseň, spievaj Hospodinovi celá zem! (Žalm 96,1 SEkP) Život kráľa Dávida je zaznamenaný v Biblii z mnohých dôvodov: 1) Dôležitá časť dejín Izraela je spätá s jeho životom a vládou. 2) Jeho úspechy a pády môžu byť pre nás poučením. 3) Dávidov vzťah s Boh bol výnimočný. Tento týždeň sa budeme na základe niektorých skúseností z Dávidovho života snažiť naučiť viac o otázke bohoslužby, o tom, čo bohoslužba znamená, ako ju vykonávať a čo by nám mala dávať. V Dávidovom živote nájdeme mnoho príbehov o bohoslužbe, piesňach a oslave Boha. Tieto veci boli významnou súčasťou jeho života a jeho skúsenosti s Hospodinom. Naša skúsenosť by mala byť podobná v tom, že oslava a uctievanie Boha sa stane našou každodennou skúsenosťou. Veď ako sme hovorili v úvode, posolstvo prvého anjela je výzvou oslavovať Boha a slúžiť mu. Čo znamená bohoslužba? Ako ju vykonávame? Prečo ju vykonávame? Čo odlišuje pravú bohoslužbu od falošnej? Poďme, pokloňme sa, v úcte sa pokloňme, pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom. Veď on je náš Boh, my ľud jeho pastvy, ovce, čo jeho ruka vedie. Kiežby ste dnes počuli jeho hlas. (Ž 95,6.7)
41 SAUL ALEBO DÁVID? Nedeľa 31. júla 6 Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; to som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. (1 Sam 16,7 SEvP) Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti! Keď som mlčal, práchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahnutosť Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu. (Ž 32,1-5 SEvP) Nahliadni do Dávidovho života predtým, než sa stal kráľom. Prečítaj si texty 1 Sam 16,6-13; 17,45-47; 18,14; 24,10; 26,9; 30,6-8. Boh si vyvolil Saula ako prvého kráľa Izraela, pretože vyhovoval predstavám ľudí. Keď si Boh vyvolil Dávida ako ďalšieho kráľa, pripomenul Samuelovi, aby neposudzoval nového kráľa podľa zovňajšku. (1 Sam 16,7) Dávid nebol dokonalý. Niektorí dokonca môžu argumentovať, že Dávidove hriechy boli oveľa horšie než Saulove. Hospodin však zavrhol Saula, ale Dávidovi odpustil aj najhoršie hriechy a dovolil mu, aby bol kráľom. V čom bol rozdiel? Ako sme čítali v úvodných žalmoch na tento deň, Boh sa pozerá na srdce na pohnútky, túžby a postoje. Číta v ľudských srdciach a vie to, čo zostáva našim očiam skryté. Len Boh preto môže zmeniť človeka a nasmerovať ho na správnu cestu ak mu to človek dovolí. Dávidovo srdce bolo otvorené a cítilo usvedčovanie z hriechu. Vyznal a trpezlivo prijal následky svojich hriechov. Bez ohľadu na to, aké vyznania urobil, bolo jasné, že Saulovo srdce nebolo podriadené Hospodinovi. Hospodin nenechal Saula bez pomoci, keď mu zveril zodpovednosť za kráľovstvo. Obdaril ho Duchom Svätým, ktorý mu mal odhaliť povahové nedostatky a slabosti a ukázať mu naliehavú potrebu Božej milosti. Keby sa Saul bezvýhradne spoliehal na Boha, Boh by zostal s ním. Pokiaľ by plnil Božiu vôľu a poslušne sa podriaďoval Božiemu duchu, Boh mohol korunovať jeho snahy úspechom. Keď sa však rozhodol konať nezávisle od Boha, potom už Hospodin nemohol byť jeho vodcom a musel sa od neho odvrátiť. (PP 636) Ako sa tvoje myšlienky, pohnútky a motívy (ukryté hlboko v tvojej mysli) odlišujú od toho, čo ľudia vidia navonok? Čo ti o tebe prezrádza tvoja odpoveď? V čom spočíva nebezpečenstvo posudzovania pohnútok druhých ľudí?
6 Pondelok 1. augusta POKÁNIE A RADOSŤ Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo zahlaď moje priestupky! Dokonale ma obmy z mojej viny, očisti ma od môjho hriechu! Lebo som si vedomý svojich priestupkov a hriech môj predo mnou je stále. Proti Tebe samému som zhrešil, páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach, aby si Ty mal pravdu vo svojich rečiach a bol si čistý vo svojom súde Ó Pane, Ty mi otvor pery, nech moje ústa Tvoju chválu zvestujú. Lebo Ty nemáš záľubu v obeti, a keby som ti priniesol spaľovanú obeť, nepáčila by sa Ti. Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným. (Ž 51,3-6.17-19 SEvP) 42 Dávidove slová v tomto žalme sú nesmierne silné. V kontexte bohoslužby, ktorá sa sústreďovala okolo svätyne a ktorej základ tvorilo prinášanie obetí, sú Dávidove slová mimoriadne. Dávid si uvedomuje, že ak chce prísť pred Boha s obeťou (ktorá bola predobrazom obete Ježiša Krista), potrebuje prísť najprv so svojím vlastným srdcom. Pokánie je cesta, ktorou prijímame odpustenie. U Dávida bolo pokánie predpokladom prinesenia Bohu milej obete. Podobne Ježišova obeť na kríži (prinesená pre všetkých) je účinná len pre tých, ktorí činia pokánie. Dávid spieva, že jeho duch je skrúšený (zdrvený). Pocity nehodnosti a hriešnosti viedli Dávida k Bohu. U Boha nachádzal odpustenie a radosť. Až keď prežil odpustenie, zvolal: Potom si obľúbiš náležité obete (Ž 51,21) Konanie každého z nás je poznačené hriechom. Je rozdiel medzi tým, čo by sme chceli robiť, o čom by sme chceli premýšľať a tým, čo naozaj robíme a o čom premýšľame. Keď sa pozeráme na Ježiša a jeho život, uvedomujeme si našu nedokonalosť a hriešnosť viac, než kedykoľvek inokedy. Takéto uvedomenie si vlastnej skazenosti však nemá byť zničujúce. So zdrveným duchom a zlomeným srdcom sa nemusíme pred Bohom skrývať, ani od neho utekať. Práve naopak. Ježiš neprišiel kvôli zdravým, ale kvôli chorým, ktorí potrebujú uzdravenie. Preto nás Boh pozýva do svojej blízkosti. Radosť prichádza, keď si uvedomíme a prežijeme, že Boh nás miluje a odpúšťa nám, nech padneme akokoľvek hlboko. Ježiš prišiel na túto zem, aby za nás zomrel, obetoval sa. S Kristom sa zaobchádzalo tak, ako si zasluhujeme my, aby sa s nami mohlo naložiť, ako zasluhuje on. Bol odsúdený pre naše hriechy, na ktorých nemal nijaký podiel, aby sme my mohli byť ospravedlnení jeho spravodlivosťou, na ktorej nemáme nijaké zásluhy. Vytrpel smrť, ktorá mala stihnúť nás, aby sme mohli prijať život, ktorý patril jemu. Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. (Iz 53,5) (TV 25) Naša bohoslužba by sa mala zameriavať na Božie úžasné riešenie kríž. Čo ti robí v živote najväčšiu radosť? Ako by si túto radosť prirovnal k radosti z odpustenia?
43 DÁVID: PIESEŇ CHVÁLY A UCTIEVANIA Utorok 2. augusta 6 Ďakujte Hospodinovi! Vzývajte Jeho meno! Hlásajte Jeho skutky medzi národmi! Spievajte a hrajte Mu! Rozprávajte o všetkých Jeho divoch! Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár! Spomínajte na divy, ktoré robil, na znamenia a na súdne výroky Jeho úst, vy, deti Izraela, Jeho sluhu, synovia Jákobovi, Jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, na celej zemi platia Jeho súdy. Večne pamätajte na Jeho zmluvu, na slovo, ktoré vydal pre tisíc rodov príkazom. (1 Kron 16,8-15 SEvP) Dávidovo vnímanie Boha a spasenia, ktoré ponúka, neovplyvnilo iba jeho vlastný život, ale aj Dávidovo duchovné vodcovstvo a vplyv na celý národ. Jeho piesne a modlitby odrážajú hlboký zmysel bázne pred Bohom, ktorého miloval a poznal ako osobného priateľa a Spasiteľa. Podľa 1 Kron 16,7 Dávid poveril Azafa, svojho hlavnému hudobníka, a jeho bratov, aby vzdávali vďaku Hospodinovi, v deň, keď preniesli truhlu zmluvy do Jeruzalema. Tento žalm chvály pozostáva z dvoch dôležitých aspektov bohoslužby: (1) zjavenie Boha ako toho, ktorý je hodný chvály, (2) naša odpoveď na Božie konanie. Vo svojej piesni Dávid volá veriacich, aby sa aktívne zúčastili na bohoslužbe. Prečítaj si celú pieseň v 1 Kron 16,8-36. Všimni si, koľko rôznych výziev a pozvaní tu Dávid spomína: a) vzdávajte chválu, b) spievajte, c) vzývajte jeho meno, d) rozprávajte, e) hľadajte Hospodina, f) pripomínajte si, g) hlásajte, h) pamätajte, i) prinášajte obete Dávid uvádza mnoho dôvodov, prečo je Boh hodný našej chvály a uctievania. O ktorých udalostiach z histórie mali Izraeliti rozprávať druhým? 1 Kron 16,8.12.16-22. Ktoré zvláštne Božie činy si mali Izraeliti pamätať? (verše 12.15) Žalmista pripomína zmluvu s Hospodinom takmer v tretine svojej piesne vďakyvzdania. V čom je zmluva spojená s bohoslužbou? Zmluva, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, Izákom a Jákobom, bola založená na jeho moci ako zvrchovaného Vládcu utvoriť z nich veľký národ, požehnať ich a priviesť do zasľúbenej krajiny. Čo mali urobiť Abrahám, Izák, Jákob a ich nasledovníci? Milovať, poslúchať a oslavovať Hospodina ako svojho jediného Boha. Dnes žijeme v inom čase a v inej kultúre, ale princíp zostáva rovnaký. Dávid nás vyzýva oslavovať Boha rôznymi spôsobmi. Premýšľajte nad nimi. Ako môžeme odrážať tieto myšlienky v spoločnej bohoslužbe v našom čase, na našom mieste a v našom kontexte?
6 Streda 3. augusta DÁVIDOVA PIESEŇ Hospodin, moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ. Môj Boh je moje bralo; v Neho dúfam, môj štít, roh mojej spásy; moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, zachránený som pred svojimi nepriateľmi. (2 Sam 22,2-4 SEvP) A spievali novú pieseň: Si hodný prijať tú knihu a rozlomiť jej pečate, lebo si bol obetovaný a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa. Urobil si z nich kráľovstvo kňazov nášho Boha a budú kraľovať na zemi. A pozrel som sa a počul som hlas obrovského počtu anjelov, boli ich milióny miliónov a tisíce tisícov. Boli zhromaždení okolo trónu a tých bytostí a starcov a silným hlasom volali: Hoden je Baránok, ten obetovaný, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu i chválu! A všetko stvorenie na nebi, na zemi, pod zemou počul som volať: Tomu, ktorý sedí na tróne, i Baránkovi patrí chvála, česť, sláva i moc na veky vekov! (Zj 5,9-13 NpK) Druhá Samuelova kniha 22 zaznamenáva pieseň, ktorú Dávid zložil na oslavu Hospodina po tom, ako bol vyslobodený z moci všetkých svojich nepriateľov. Pri jej čítaní je dobré si uvedomiť, že to bola pieseň. Mala svoju melódiu, rytmus a harmóniu. Nič z toho sa nám však nezachovalo. Svoju úlohu určite zohrali aj speváci a použité hudobné nástroje. Môžeme si len predstavovať, ako všetko spolu ladilo, ako hudba a slová zneli v súzvuku a pozdvihovali srdcia bližšie k Bohu. V celom Písme je hudba neoddeliteľnou súčasťou oslavy Boha. V knihe Jób sa dočítame, že pri stvorení sveta spolu plesali hviezdy rána a jasali všetci synovia Boží. (Jób 38,7) Pri čítaní textov, ktoré hovoria o oslave Boha v nebi, naša predstavivosť zlyháva. Počuť spievať milióny anjelov musí byť naozaj ohromujúce. (Prečítajte si aj Zjavenie 4,9-11; 7,10-12; 14,1-3.) Hlavnou témou piesní, chvál a oslavy je Boh a Ježiš. Baránok, ktorý sa stal naším Vykupiteľom. Milióny anjelov spievajú na oslavu toho, ktorý priniesol záchranu nám. Ak je toto obsahom piesní, ktoré sa spievajú v nebi, o čo viac by to malo byť témou piesní, ktoré spievame na zemi! Ako bytosti stvorené na Boží obraz máme lásku k hudbe vpísanú do samotnej podstaty našej existencie. Boh nás tak stvoril. Je ťažké predstaviť si kultúru, ktorá nepoužíva hudbu v žiadnej forme. Hudba má moc dotknúť sa nás spôsobom, akým to iné formy komunikácie nedokážu. Vo svojej najčistejšej a najvznešenejšej podobe nás hudba povznáša do prítomnosti samotného Hospodina. Každý z nás niekedy určite zažil, že hudba ho priviedla bližšie k Stvoriteľovi. 44 Aká je tvoja osobná skúsenosť s vplyvom hudby? Aký druh hudby počúvaš? Ako ti hudba, ktorú počúvaš, pomáha priblížiť sa k Bohu? Ktorá hudba ti v tom naopak bráni? Prečo?
45 SPIEVAJTE HOSPODINOVI NOVÚ PIESEŇ Štvrtok 4. augusta 6 Spievajte Pánovi pieseň novú; spievaj Pánovi, celá zem! (Ž 96,1) A začul som hlas z neba ako hukot obrovských vôd, burácanie hromu. Ten hlas znel, ako keď hudobníci hrajú na svojich harfách a spievali akoby novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc, ktorí boli vykúpení zo zeme. (Zj 14,2.3) Keďže sa nám nezachovala žiadna melódia piesní, ktoré sú v Písme, používame Bohom dané dary a píšeme vlastné melódie a slová. Kultúra, v ktorej žijeme, má na nás veľký vplyv. Bolo by omylom myslieť si, že tá naša hudba (hraná v našom zbore) je najlepšia. Veď kto by si trúfol zaspievať černošský spirituál tak, aby v ňom bolo počuť bolesť všetkého utrpenia, ktorým museli prejsť tí najbiednejší a zároveň obrovskú radosť z toho, čo pre nich Boh pripravil? V našej cirkvi sa veľa diskutovalo o hudbe a druhoch hudby, ktoré sú vhodné na bohoslužbu. V niektorých prípadoch sa piesňam z nášho spevníka prikladá až posvätný význam, akoby to bolo niečo nemenné, čo tu vždy bolo a čo budeme spievať aj po celú večnosť. A pritom autori boli ľudia, ktorí sa snažili (poznačení kultúrou, v ktorej žili) osláviť Boha a vyjadriť čo najlepšie svoju vieru. Niekedy zostali aj oni nepochopení, lebo sa ich súčasníkom zdala táto hudba príliš svetská, vzdialená od ideálu, ktorý mohol mať podobu napríklad gregoriánskeho chorálu. Možno aj so súčasnou (modernou) kresťanskou hudbou je to podobné. Preto treba byť pri posudzovaní hudby opatrný. Hudba nie je morálne neutrálna. Môže nás priviesť k našim najhlbším duchovným skúsenostiam, alebo môže byť použitá nepriateľom spasenia na to, aby nás ponížila či vyniesla na svetlo naše žiadosti a vášne. Stačí, keď sa pozrieme na produkciu niektorých skupín či spevákov. Satan prekrútil ďalší z Božích nádherných darov pre ľudstvo. Oslava neviazanosti, návykových látok či násilia má často deštruktívne účinky na počúvajúcich. Všetko, čo robíme, má slúžiť na oslavu Boha. (1 Kor 10,31; Fil 4,8; Kol 1,18) Hudba, ktorú používame pri bohoslužbe, nás vedie k Hospodinovmu majestátu. Slová v súlade s hudbou by nás mali priviesť pod kríž, aby sme si uvedomili, čo nám Kristus daroval. Mali by dať našim túžbam po Bohu krídla a viesť nás k Tomu, ktorý pre nás toľko vykonal. Takáto hudba má miesto v našej bohoslužbe. Nemala by sa dotknúť toho, čo je v nás prízemné, ale toho, čo je v nás vznešené. Je dôležité, aby sme prosili Boha o vedenie pri používaní čo najvhodnejších hudobných štýlov. Aké budú asi slová piesne, ktorú budeme spievať v nebi? O čom by si chcel spievať ty? Skús napísať niekoľko veršov, ktoré by vystihovali tvoju túžbu po stretnutí s Bohom.
6 Piatok 5. augusta PODNETY NA PREHĹBENIE 46 Nech je jasné a zrejmé každému, že žiadne naše úsilie a skutky neovplyvnia naše postavenie pred Bohom alebo jeho dary. Ak by skutky a viera boli spôsobom, ako získať spasenie, potom by bol Stvoriteľ zaviazaný každej bytosti. Tu by sa vytvoril priestor pre lož, prijímanú ako pravda. Ak by si akýkoľvek človek zaslúžil spasenie tým, čo robí, potom je v rovnakej pozícii ako tí..., ktorí sa chcú zbaviť hriechu formálnym pokáním. Spasenie sa potom stáva čímsi, čo sa dá zaslúžiť ako mzda. Ak si človek nemôže nijakým spôsobom zaslúžiť spasenie, potom ho musí získať iba na základe milosti. Milosť hriešnik dostáva, pretože prijal Ježiša a dôveruje mu. Spasenie je dar. Ospravedlnenie z viery je neodškriepiteľný fakt Žiadne dobré skutky padnutého človeka mu nepomôžu získať večný život. (Faith and Works, 19.20) Pieseň je jedným z najúčinnejších nástrojov, ktorým sa duchovná pravda dotýka srdca. Často si sužovaná a zúfalá duša spomenie na slová takmer zabudnutej detskej piesne o Bohu. Vtedy pokušenia odrazu strácajú svoju moc a život dostáva nový zmysel a smer Ako súčasť bohoslužieb je spev prejavom uctievania práve tak ako modlitba Vykupiteľ nás vedie k prahu nekonečna zaliateho Božou slávou a my môžeme od nebeského chóru, ktorý obklopuje Boží trón, zachytiť námety chválospevov a vďakyvzdávaní. A keď ozvena anjelského spevu zaznie v našich pozemských príbytkoch, srdcia budú priťahované k nebeským spevákom. Už tu si osvojíme základnú tóninu ich chvál. (Výchova, 168) Námety na spoločné premýšľanie 1. Akým spôsobom kultúra a spoločnosť ovplyvňujú hudbu vo vašom zbore? Nezabúdajte, že aj naša cirkev má svoju vlastnú kultúru, ktorá môže byť nášmu okoliu úplne nezrozumiteľná. 2. Prečítajte si citáty od Ellen Whiteovej o hudbe, ktoré sú v lekcii na piatok. Čo z toho je pravdou, pokiaľ ide o hudbu, ktorá je súčasťou bohoslužby vo vašom zbore? Akým spôsobom môžeme ohodnotiť úlohu hudby na bohoslužbe? Ako môže váš zbor spolupracovať v tom, aby bola hudba počas bohoslužieb skutočne povznášajúca, povzbudzujúca a aby spĺňala úlohu, ktorá jej patrí? Sústreďte sa na pozitívne stránky hudby pri bohoslužbe. Vyjadrite spoločne vďaku za všetkých, ktorí sa rozhodli využívať svoje dary na oslavu Boha piesňami a hudbou, hoci sú pre to často terčom kritiky. Západ slnka: 20.21