Anna - zena, ktora verila v modlitbu.doc

Prepis

1 ANNA, ŽENA, KTORÁ VERILA V MODLITBU Sam. 1,9-28 Ľudské dejiny mali veľkých mužov a veľké ženy, aj Biblia ich má. Jednou takouto veľkou, možno najväčšou ženou Starej zmluvy bola Anna, matka Samuelova. Istý kazateľ v jednej svojej kázni o nej povedal, že kedykoľvek premýšľa o tejto žene, vždy má taký pocit, ako keby si mal dať klobúk dolu. A nie je to falošný pocit. Anna je skutočne ozajstný velikán. Žila vo veľmi tmavej dobe náboženského i národného života. Všetko bolo v rozklade, a je až záhadné odkiaľ sa v tejto žene vzalo toľko krásy a veľkosti. Môžeme povedať, že pri tejto žene sa začala obroda celého duchovného a štátneho života v krajine. Boh nevytvoril komisie pre obrodu izraelskú národa, ale vybral si obyčajnú rodinu, ktorú urobí základom obnoveného Izraela. A v tejto rodine hlavnú úlohu hrala táto žena. Pozrime sa do tvári tejto vzácnej ženy. Volala sa Anna, čo znamená milosť. O jej pôvode alebo rodičoch nič nevieme, len to, že sa stala ženou bohabojného muža, ktorý bol pravdepodobne levitom. Je možné, že aj ona sama pochádzal z kňazského pokolenia. Jej manžel nebol len bohabojný, ale aj vrúcne miloval svoju manželku. Mať manžela, ktorý sa bojí Boha a naozaj miluje svoju ženu to je veľká vec. Podľa večne platného Božieho Slova nie je dobre byť mužovi samotnému, je odkázaný na pomoc svojej ženy. Ale nie každý muž vie milovať svoju ženu tak, ako by sa

2 Anna žena, ktorá verila v modlitbu 2 patrilo. To je slabosť mužov a nie nadarmo napomína Duch Pánov ústami apoštola: Vy mužovia milujte svoje ženy! Keby to bolo s nami na tomto poli všetko v poriadku, nemusel by nás Duch Pánov napomínať. Pravda, manželská láska musí byť tiež zdravá. Poznáme totiž aj také prípady, kde sa žena stane molochom a všetko sa musí okolo nej točiť. To už nie je zdravé. Anna nebola rozmaznávaná, ale zdravo milovaná. Na lásku svojho muža bola odkázaná, lebo bola od samého Boha postihnutá. Boh jej zavrel život, nemala deti. To sa považovalo v tom čase za veľké nešťastie. Na neplodnosť ženy sa pozeralo ako na Boží trest a pykanie za nejaké spáchané hriechy. Všetko zmýšľanie a celá sústava izraelského národa bola hlboko spojená s jeho budúcnosťou. Izrael čakal spásu od svojich detí, ktoré mu Pán Boh dá. A izraelitka, ktorá sa nestala matkou, bola znehodnotená. Len v deťoch, dostávali matky a otcovia podiel na Božom spasení celého národa. To bola dominujúca životná filozofia. Vznikli ťažkosti v jej manželstve čiastočne aj jej vinou? Nenahovárala svojho muža, podobne ako Sára, aby si vzal druhú manželku, keď si uvedomili, že nemôžu mať deti? 1. Moj 16,1-2 Možno že Anna nebola na vine. Vstúpil Elkána ináč muž žijúci v bázni Hospodinovej do bigamie z vlastnej iniciatívy? Nech to bolo akokoľvek, druhé manželstvo prinieslo všetkým trom partnerom utrpenie. Svätý Duch nepovažoval za potrebné zaznamenať tieto detaily. Ale Biblia ukazuje niečo dôležitejšie - Anna bola žena s jasným postojom k Bohu.

3 3 Anna žena, ktorá verila v modlitbu Niekedy je človek skúšaný až do hĺbok svojho bytia a zdá sa akoby nejaká neviditeľná moc udúšala jeho život. Takto sa musela cítiť aj Anna. Vyronila veľa sĺz, pretože sa vo svojej bezdetnosti cítila opustená Bohom. Penina si nikdy nenechala ujsť príležitosť, aby jej pripomenula, že nemá deti. My ani nevieme, akú veľkú úlohu majú v našom živote nepríjemní ľudia. Táto zlá žena nechtiac urobila Anne veľkú službu, odhalila nedokonalé črty jej charakteru. (nevykúpenosť od seba) Napätie v dome Elkánu bolo veľké a boľavé. Anna plakávala a nejedávala. Hrozilo nebezpečenstvo, že sa to stane zjavom, na ktorom sa už nedá nič zmeniť a na čo si navyknú. V prospech Anny môžeme povedať, že keď aj plakávala a nejedávala, do vady sa s touto zlou ženou nepúšťala. Naučila sa mlčky znášať urážky. Keby to nebola robila, bol by sa domáci život stal peklom. Ale Pán Boh chcel od Anny viac. Anna bola veľká naučila sa z toho, čo vytrpela, vylievať svoj žiaľ pred Hospodinom. Naučila sa modliť a to je veľa. Nevytvárala konflikty, ale odišla do svätyne a vylievala svoju rozžialenú dušu pred Hospodinom. Elkána ju chcel potešiť a tak jej povedal, ako ju miluje. A či jeho láska k nej nie je hodnotnejšia ako desať synov? Potešila sa tomuto vyznaniu, no zároveň sa musela zamyslieť nad týmito slovami. Vyvolali v nej ešte silnejší pocit osamelosti. Vzdal sa Elkána sa snáď úplne nádeje, že s ňou bude mať dieťa?

4 Anna žena, ktorá verila v modlitbu 4 Pamätala sa, že Abrahám zápasil s Bohom o dieťa. 1. Moj 15,2-6. Aj Izák sa v podobnej situácii modlil za svoju ženu. 1. Moj 25,21 A ich ženy, hoci boli v pokročilom veku, porodili synov, ktorí znamenali tak veľa pre jej národ. Tí synovia boli súčasťou Božieho plánu s Izraelom. Pán Boh! On je jediný, kto mi rozumie, jediný, kto mi môže pomôcť pomyslela si. Vrátila sa sama k svätostánku. Tam padla pred Bohom s uboleným srdcom, bez slov. Spočiatku nebola schopná ani vysloviť svoje myšlienky. Potom, keď sa jej srdce trochu zbavilo ťarchy, zjavila sa jej na perách modlitba, aj keď hlas nebolo počuť. Ó, Hospodine zástupov... začala. On bol Hospodinom zástupov na nebi a na zemi, Pánom všetkého čo stvoril. On bol Pánom, ktorý urobil veľa zázrakov pre izraelský národ. Tie tri slová Ó, Hospodine zástupov vyjadrovali dôveru v Jeho veľkosť a moc. Mathew Henry, vykladač biblie, tvrdí, že to bolo po prvýkrát, čo niekto oslovil Boha týmto spôsobom. Vo svetle Jeho majestátu nie som ničím myslela si. Iba služobnicou, slúžkou. Túto myšlienku trikrát opakovala. Starostlivo vyberala slová. Pred jasom svätého Boha sa pokladala za bezvýznamnú pozemskú bytosť a predsa Mu chcela slúžiť. Bola to správne poradie hodnôt. Keď si to Anna uvedomila, predstúpila pred Boha s veľkou prosbou. Neurážala ho prosením o malú láskavosť. Človek predsa nežiada pár halierov od multimilionára. Od takého veľkého Boha by človek nemal očakávať nič menšie ako zázrak skutočný zázrak.

5 5 Anna žena, ktorá verila v modlitbu Anna sa nemodlila len tak. Jej prosba bola jasná: Hospodine, chcela by som mať syna A modlitbu doplnila sľubom:... dám ho Hospodinovi, aby bol Jeho po všetky dni svojho života a britva nevstúpi na jeho hlavu. Ak jej Boh dopraje syna, bude nazarejom, mužom obetovaným Jemu. Mužom, ktorý nebude piť víno a nikdy si nebude strihať vlasy. Možno Annin zámer by sa dal vyjadriť aj takto: Bože, Ty vieš, že túžim mať dieťa, ale viac než pre seba, ho žiadam pre Teba. Náboženstvo jej ľudu, teda náboženstvo kňazov, stratilo svoj význam, bolo poškvrnené. Anna si však zachovala vieru a udržala ju v čistote. Jej vplyv bol však obmedzený. Krajina potrebovala muža, ktorý by sa stal pojivom medzi Bohom a Jeho ľudom, ktorý by uskutočnil prelom a zvestoval novú budúcnosť. Nariekalo Annine srdce kvôli sebe, alebo plakalo aj kvôli Bohu a svojmu ľudu? Je to možné, aj keď záznam z Písma je príliš stručný na to, aby nám to objasnil. O stave národa a kňažstva svedčilo aj to, ako s Annou zaobchádzal Éli. Mal málo ľudského pochopenia a zľutovania. Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? pokarhal ju. Preber sa zo svojho opilstva. Kňaz, ktorý si netrúfal povedať drsnejšie slovo vlastným synom, nemal žiadne zábrany v správaní sa k Anne. Starý muž prejavil nedostatok pochopenia a úbohú sebakontrolu. Jeho slová svedčili aj o tom, že v tých časoch neboli opití ľudia a zlé ženy v chráme ničím neobvyklým.

6 Anna žena, ktorá verila v modlitbu 6 Anna však žila v Božej prítomnosti a tak sa nesnažila brániť alebo ospravedlňovať. Neprejavila ani hanbu ani ľahostajnosť, ale iba niekoľkými slovami vysvetlila situáciu. A Éli sa zrazu stal tým, čím mal byť Božím kňazom. Ako Pánov zástupca povedal: Choď v pokoji a Boh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho. Nepoznal druh jej prosby, ale ako Bohom poučený jej povedal, že bude vypočutá. S týmito slovami vošiel do Anninho srdca Boží pokoj, ktorý nasleduje po každej modlitbe dôvery. Zverila svoje starosti Bohu, nechala ich v Jeho rukách. Aj doteraz sa modlievala, ale jej modlitby jej nedávali krídla. Modlila sa, ale bola ďalej smutná. Avšak táto modlitba sa skončila istotou viery. Modlitba bola vypočutá. Odišla, ale jej tvár už nebola smutná. To bolo záhadné nielen pre ňu, ale ešte viac pre jej protivníčku Peninnu. Darmo ju chcela svojím popudzovaním znovu rozčuľovať, už ju nemohla. Anna bola slobodná nielen od nej, ale aj od seba. V srdci pocítila istotu, že jej modlitba bola vypočutá. Udiala sa s ňou nápadná vonkajšia zmena vrátila sa jej chuť do jedla a na tvári jej nezostalo ani stopy po smútku. Žila z viery, dôverujúc Bohu takým spôsobom, že si to všimli aj iní. Trpieť, znášať to je dobrá vec, ale zbaviť sa seba, zložiť svoj hriech, svoju nevykúpenosť je omnoho viac. A je len šťastím pre nás, že nám Boh posiela do cesty také nepríjemné Peninny, aby sme cez ne prežívali naozajstné spasenie. Aj ťažkosti majú zmysel. Vedú nás k modlitbám a pomáhajú nám zbaviť sa seba.

7 7 Anna žena, ktorá verila v modlitbu Annu tu vidíme na ohromnej výške a pýtame sa, ako sa mohla sem dostať. Veď v cirkvi nebolo prorockého slova a odohrávali sa v nej veľmi zlé veci. Ona sa nedala ničím pomýliť, a keď ju sám veľkňaz chcel vyhnať zo svätyne ako nejakú opitú, nedala sa, ale prinútila aj veľkňaza, aby jej pomáhal. A teraz sa chceme pozrieť na obsah jej modlitby. Anna mala rozžialenú dušu, modlila sa k Hospodinovi a plakala. No pri jej modlitbe sa stretávame so zaujímavým zjavom. Anna sa modlila, ale aj dáva sľub. Ak mi dáš, aj ja ti dám! To má zdanlivo židovskú príchuť, ako by vyjednávala: niečo za niečo. Ale ak sa pozrieme na to dôkladnejšie, uvedomíme si, že vo všeobecnosti sa takto nemodlíme. Nič nesľubujeme, ale ani nič nedostávame. Je jasné, že dávať môže len ten, kto niečo dostal. Ona si žiadala dar od Hospodina, ktorý chcela zase darovať Bohu. A tu sme pri vrchole jej veľkosti. Chce mať syna, ale nie pre seba. Je jej jasné, že dieťa nie je hračkou, ale darom, ktorý chce dať Bohu. Ťažkosť sa odstraňuje, ak sme ochotní dať sľub a povedať to veľké slovo: Dám! Naša prirodzenosť je však taká; čím viacej máme, tým viacej chceme. Nikdy nemôžeme mať dosť. Anna bola od tohto oslobodená, od ľudí, od okolností, od seba, ale ešte ani Božími darmi nechce byť viazaná. A to je základ vykúpenia vôbec. Len ten, kto musel mnoho pretrpieť a musel sa mnohého zriekať môže sa takto modliť. Len ten môže mať takúto krásu. A všetko je

8 Anna žena, ktorá verila v modlitbu 8 dobré, čo nás naučí stať sa lepšími modlitebníkmi a zbavenými aj seba. Samuel čo znamená vypočutý od Boha sa narodil o rok nato. Vtedy sa dostal do pravého svetla aj význam Anninho mena milostivá alebo priazeň. Po období zanedbávania sa stala výnimočne privilegovanou ženou, lebo jej modlitba znamenala prevratný bod v dejinách. Onedlho sa Božie slovo znovu zvestovalo po celom Izraeli. 1. Sam 4,1 Pán prehovoril skrze Samuela, kým bol ešte malým chlapcom. Od Dána na ďalekom severe, až po Béršebu na ďalekom juhu, ľudia poznali, že Samuel bol prorok vyvolený Bohom. 1. Sam. 3,19-21 Ľudia sa odvrátili od modiel aby slúžili Bohu. Truhla zmluvy, zničená a zneuctená Filištíncami sa vrátila. 1. Sam 6 a 7 Filištínci uzavreli s Izraelom mier, lebo ruka Hospodinova bola proti nim počas celého Samuelovho života. Izraelci znovu získali mestá, ktoré kedysi stratili v boji. Annina viera žila v jej synovi. O niekoľko storočí neskôr bolo jeho meno zaznamenané medzi hrdinami viery, (Žid 11,32-33) pretože bol jedným z tých mužov, ktorí si vierou podmanili kráľovstvá. Aj Samuel, ktorý sa narodil na dôkaz vypočutia modlitby a jeho meno mu to stále pripomínalo sa sám stal modlitebníkom. Pociťoval to ako prehrešenie sa voči ľuďom, ak sa za nich nemodlil. V tomto postoji sa pravdepodobne skrýva vysvetlenie mnohých odpovedí na jeho modlitby.

9 9 Anna žena, ktorá verila v modlitbu Anna bola obdarená milosťou, keď videla výsledky odpovedí na svoju modlitbu. Mala tú výsadu ako Sára a Rebeka, keď videla, ako jej dieťa zohráva v dejinách takú významnú úlohu. Mária, matka Pána Ježiša, bola zrejme ovplyvnená Anninou modlitbou a jej dojímavou piesňou chvál, keď vysielala k Bohu svoj chválospev. Luk 1,46-55 Anna prežívala krásne obdobie, keď jej dieťa rástlo z dojčaťa na batoľa, hoci toto obdobie rýchlo uplynulo. Hneď ako Samuela odstavila, splnila svoj sľub a vrátila ho Bohu, ktorý jej ho daroval. Odvtedy ho videla iba raz do roka, keď s manželom prichádzali do Síla s obeťami. 1. Sam 2,19-21 Jej modlitba bola vo svojej podstate radikálna a taká bola aj jej oddanosť. Denne musela Samuela obetovať Bohu, dúfajúc, že ochráni jeho vieru uprostred tej skazy, ktorú videla u Éliho a jeho synov. Modlitba, viera a oddanosť aj naďalej charakterizovali Annin život, lebo vedela, že človek, ktorý dal všetko Bohu, dostane od Neho omnoho viac. Pán Boh nikdy neostane nikomu dlžníkom. Daroval jej ešte päť detí. Prečo mohla Anna počítať s vypočutím modlitby? Pretože spĺňala Božie predpoklady. Tieto predpoklady neboli síce úhľadne niekde spísané v Písme, ale išlo o princípy, ktoré Anna počas svojho chodenia s Hospodinom prežila a ovládala.

10 Anna žena, ktorá verila v modlitbu 10 Medzi ne patrilo: 1. Modliť sa s vierou. 2. Modliť sa za odpustenie hriechov. 3. Prosiť v Božom mene, uvedomujúc si Jeho veľkosť a uvedomovať si vlastnú nehodnosť. 4. Vysloviť jasnú prosbu. 5. Túžiť po tom, aby sa stala Božia vôľa a aby rástlo Jeho kráľovstvo. Veľkí ľudia dnešného sveta sú tí, ktorí sa modlia. Nemám na mysli tých, ktorí o modlitbe hovoria, alebo tých, čo ju vedia vysvetľovať. Myslím na tých ľudí, ktorí obetujú čas a modlia sa. Nemajú čas. Musia si ho nájsť na úkor niečoho iného. A to niečo je dôležité, veľmi dôležité ale ešte stále menej dôležité a menej nutné ako modlitba. S. D. Gordon