Micheas.doc

Prepis

1 MICHEÁŚ Mich 6,8: Hospodin ti oznámil človeče, čo je dobré a čo žiada od teba; len zachovať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojim Bohom. Prorok Micheáš bol súčasník proroka Izaiaša. Obidvaja pôsobili v Judskom kráľovstve medzi rokmi 740 až 700 pr. Kr. Prorokovali za čias kráľov Jotáma, Achaza a Ezechiaša. Jeho meno znamená Kto je ako Pán? Žil v časoch, kedy na Judsko i Izrael dorážali susedné vojská Sýrie a Asýrie ale aj medzi sebou mali severné kráľovstvo Izraela a južné kráľovstvo Judské nezhody a boje. Kráľ Achaz ( ), počas vlády, ktorého pokračoval duchovný úpadok južného Judského kráľovstva sa proti hrozbe vpádu spojených vojsk Sýrie a Izraeala spojil s vládcom Asýrie, Tiglad - Pileazárom III. Počas svojej vlády nechal postaviť pohanské oltáre v Jeruzaleme a viedol ľud k modloslužbe. Bol to dôsledok jeho spojenia s Asyrčanmi v čase krízy, keď mu hrozil vpád cudzích vojsk. Nepočúval Božích prorokov, ale hľadal pomoc u ľudí. Dnes by sme povedali, vo svete. Asyrčania u ktorých hľadal pomoc sa stali o niečo neskôr ich pánmi, ktorým museli odvádzať predpísané dávky svojho majetku a prijali i ich náboženstvo. Dokonca kráľ Achaz obetoval ich bohom i vlastného syna (2Kr 16,3-4). V takejto dobe a situácii žil prorok Micheáš. Vládnúca trieda sa o pomoc obrátila k iným ľuďom a tým odhalila svoju neveru v Boha. A tento nedostatok svojej viery chceli zakryť obeťami a formálnou službou Bohu. A preto sa prorok pýtal: Či má Hospodin záľubu v tisícoch baranov a v desať tisícoch potokov oleja? (6,7) Pán Boh odhalil hriech svojho ľudu a prostredníctvom proroka povedal: Nenávidíte dobro a milujete zlo. (3,2) Krvou budujete Sion a Jeruzalem bezprávím. (3,10)

2 Micheaš 2 A preto sa ich Pán Boh dojemne pýtal: Ľud môj, čo som ti urobil, čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi! (6,3) A pretože na tieto slová nemá človek odpoveď, uvedomujúc si svoj vlastný hriech, preto odpovedá Hospodin za nich. Prostredníctvom proroka Micheáša pripomína dávne požiadavky Boha na človeka: Hospodin ti oznámil človeče, čo je dobré a čo žiada od teba; len zachovať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojim Bohom. (Mich 6,8) To je to isté, čo platilo už aj v minulosti Deut 10,12-13: Izrael, čo žiada teraz od teba Hospodin, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil len po Jeho cestách, aby si Ho miloval, aby si slúžil Hospodinu, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou. A je opäť to isté, čo hovorí Ježiš Kristus ako odpoveď na zákonníkovu otázku: Ktoré je najväčšie prikázanie v zákone? A Pán Ježiš Kristus odpovedá: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom a celou svojou dušou i celou svojou mysľou. (Mat 22,36-37) Niektorí ľudia hovoria, že spôsob záchrany ľudí v starom zákone a v novom zákone je rozdielny a že sú rozdielne aj požiadavky Pána Boha na človeka. Hovoria, že pred príchodom Ježiša Krista boli ľudia vedení k poslušnosti a na jej základe boli zachránení. Ale po obeti Ježiša Krista sme zachránení Jeho milosťou a daná nám je Jeho spravodlivosť a teda to znamená, že naša poslušnosť nie je potrebná. V tomto sú zrnká pravdy, ale ako celok to pravda nie je. V dávnej minulosti i dnes, kedykoľvek v dejinách, sú ľudia zachraňovaní Božou milosťou a daná je im Kristova spravodlivosť, ale svoju vieru v Božiu milosť prejavujú láskou a poslušnosťou. Na Božiu ponuku predsa musí byť odpoveď. Nie hocijaká odpoveď, kladná odpoveď, ktorá sa prejavuje prijímaním Božích požiadaviek.

3 3 Micheáś Micheáš, Mojžiš i Ježiš Kristus, hovoria o tejto odpovedi. O tom, čo má človek robiť, aby bolo zjavné, že Bohu dôveruje, že nemá pochybnosti o Bohu, ktorý mu v každodennom živote dáva istotu a zbavuje ho strachu a teda i neposlušnosti. Aké sú teda Božie požiadavky? Akú odpoveď nášho srdca a mysle očakáva Pán Boh?...len zachovať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojim Bohom. Skúsme popremýšľať čo to znamená. Zachovať právo (činiť súd, právo konať). Právo či súd hovoria o tom, čo je správne a čo nie. Čo je Božie a čo je Bohu cudzie. Každému človeku, s ktorým žijeme určitú dobu, niekedy dokonca i pri náhodnom stretnutí dávame rôznym spôsobom, niekedy aj slovne najavo, čo je podľa nás správne a čo nie. Čo je prijateľné a čo odmietame. Pokiaľ máme zotrvať v kontakte vyhradzujeme si, aby bolo rešpektované naše právo. Robíme to všetci, pretože je nám to prirodzené. Dokážeme síce všeličo tolerovať, ale aj to dokazuje, že máme svoje pravidlá, svoje súdy. Je to preto, že sme boli stvorení pre určité podmienky a tých sa dožadujeme. A tak sa bránime, keď nám je zima, bránime sa proti bolesti, odmietame hrubosť, drzosť, obviňovanie, slovom nespravodlivosť, neprávosť páchanú na sebe (nás). A preto máme svoje zákony osobné, rodinné, štátne atď., ktoré chránia naše záujmy a slobodu. Ilustrácia: Prvý obchod (SPD II. 266) Má Pán Boh nárok na to, aby sme rešpektovali Jeho právo na Jeho území a právo Jeho majetku? Čo to znamená zachovať Jeho právo? Úplný výpočet by bol veľmi dlhý. Ale On, aby sme si to lepšie uvedomili, to zhrnul do 10.-tich bodov. Znamená to rešpektovať

4 Micheaš 4 Jeho právo na Jeho Božstvo, na Jeho jedinečnosť, na úctu k Nemu, na úctu k Jeho dielu a na úctu k pravidlám, ktoré On stanovil. A v tých pravidlách sú zahrnuté i naše záujmy. Apoštol Pavol to vysvetľuje v liste Rim 13,8-10: Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, [nevydáš krivé svedectvo], nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska. Milovať láskavosť (milovať milosrdenstvo, milovať zľutovanie). Bola by na svete potrebná láskavosť, milosrdenstvo, keby fungovalo právo na 100%? - Áno. Právo totiž napr. znamená, že niekoho koho stretneme pozdravíme. Láskavosť, či milosrdenstvo znamená, že sa pri tom na neho usmejeme a trebárs sa ho spýtame ako sa má. Strohé právo bez láskavosti je vlastne nezmysel, karikatúra. Rešpektujeme právo druhého hlavne vtedy, keď mu prajeme dobré, keď ho máme radi, a aj tým mu prejavujeme láskavosť, ale tá ide ešte ďalej. Rešpektovať právo z Božej strany pri páde človeka do hriechu znamenalo, že nás Pán mal nechať zahynúť. Tak hovoril zákon: Odmena za hriech je smrť. (R 6,23) Ale Pán Boh išiel ďalej. On, ktorý nikdy nezhrešil pozná nielen právo, ale aj milosrdenstvo. Milujem ťa večnou láskou, a preto ti ustavične činím milosť. (Jer 31,3) Ilustrácia: Spomínam...(SPD II. 186) V pokore chodiť so svojim Bohom (pokorne). Čo je to pokora? A čo znamená byť pokorným?

5 5 Micheáś Čítal som, že keď prekladatelia prekladali hebrejské termíny označujúce pokoru, tak mali veľký problém, pretože niečo také sa v západnom myslení vôbec neobjavovalo? Pokora u ľudí vzniká na základe poznania vlastného hriechu, nedokonalosti a prejavuje sa trpezlivosťou a seba zapieravou službou. Ten najpokornejší z hriešnych ľudí bol Mojžiš (Nu 12,3). Ako ho poznáme? Čo o ňom vieme? On v určitých kritických situáciách prosil Hospodina, aby pre hriech nevyhubil Izraelcov, ale aby radšej vzal jemu život. Bol ochotný obetovať sa pre iných a podriadiť sa Božej vôli. (PP 280) Ale pokorný bol aj Ježiš Kristus a ten predsa nikdy nezhrešil Fil 2,6-8. To nám ukazuje, že to, čo od nás vyžaduje Hospodin, tým sa vyznačuje aj On sám a osvojenie tejto črty bude mať večnú platnosť. Naučiť sa pokore, znamená pripraviť svoj charakter pre život v Božom kráľovstve. Pokorne chodiť s Bohom, znamená chodiť po Jeho cestách, podľa Jeho vôle. Znamená to pridať k právu a láskavosti neochvejné presvedčenie o správnosti Božej cesty. Doslova tak, ako ovca nepochybovať o tom, že ju pastier vedie správnym smerom. Božia cesta nie je cesta búriacich sa a odporujúcich kozlov, ale cesta pokorných ovečiek. Pokorných vedie Hospodin, pretože sú učenlivý a dajú sa poučiť. Úprimne túžia poznať Božiu vôľu a plniť ju... Boh nikoho nenúti, preto nemôže viesť tých, čo sú pre svoju pýchu nepoučiteľní a tvrdohlavo idú vlastnou cestou. (PP 284) Tri rady a požiadavky predkladá pred nás Pán prostredníctvom svojho proroka: Hospodin ti oznámil človeče, čo je dobré a čo žiada od teba; len zachovať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojim Bohom.

6 Micheaš 6 A na záver celej knihy hovorí čo môže očakávať Boží ľud pokiaľ jeho viera sa bude prejavovať pokorou, láskou a poslušnosťou: Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy. (Mich 7,18-19) Pokoru, lásku a poslušnosť potrebujeme na tejto zemi, aby sa nám lepšie žilo a odpustenie, ktoré sľubuje Pán potrebujeme preto, aby sme mohli vojsť do budúceho života. To všetko je darom od Boha. Ak sa nám niečo z toho nedostáva, tak je tu rada apoštola Jakuba: Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech si ju prosí od Boha, ktorý proste a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej. (Jak 1,5).