Kni.nica_06-07_2008_mn.indd

Prepis

1

2 práce a k cene, ktorú môže vynaložiť knižnica na záchranu (cena deacidifikácie sa pohybuje v rozmedzí 8 25 euro za 0,5 kg knihy podľa konzervačnej technológie cit. 1). Na druhej strane musí mať knižnica dostatok informácií o vlastnom fonde, o jeho charaktere, rozsahu poškodenia, dostupnosti poškodených fondov i o možnosti výberu dokumentov v požadovanom režime, t. j. knižnica musí mať stanovené priority pri zavedení masových technológií (2, 3). Tieto priority musia byť podložené kvalifikovanou analýzou fondu a vytvorením viacerých, dobre definovaných rizikových skupín. Vytvorenie rizikových skupín je vždy viazané na technológiu, ktorá sa použije pri konzervovaní. Od kvantifikácie rizikových skupín závisí aj celková ekonomika konzervačného zásahu. Rizikové skupiny sa vytvárajú pomocou dvoch základných parametrov: pevnosť papiera rozhoduje o výbere a zaradení dokumentu do určitého procesu a je obrazom aktuálneho stavu dokumentu, ako aj určitej časti knižničného fondu, kyslosť papiera umožňuje urobiť prognózu, ako bude prebiehať starnutie dokumentu, resp. zbierky v budúcnosti (4, 5). Kombináciou týchto parametrov s ďalšími parametrami množstvom lignínu v papieri, stupňom zaglejenia, obsahom hliníka a stupňom zožltnutia (6) možno knižné dokumenty zaradiť do určitých rizikových skupín a pomocou modelových knižníc urobiť kvalifikovaný odhad ich množstva v reálnej knižnici (7). Problémom ostáva cieľavedomé vyhľadávanie knižných dokumentov v určitej rizikovej skupine v knižnom depozite. CIEĽ PRÁCE Naším cieľom je vypracovať flexibilný model pre vytváranie rôzne definovaných technologických kategórií dokumentov, t. j. model, ktorý umožní vybrať dokumenty do konkrétneho technologického konzervačného procesu, vhodného pre určitú skupinu dokumentov. Model umožňuje v širokom rozsahu definovať technologické kategórie (TK) a v súčinnosti s CDS ISIS programom (9), v ktorom je spracovaná modelová knižnica, vybraté TK špecifikovať pomocou ďalších parametrov, umožňujúcich vymedziť požiadavky na určitý technologický konzervačný postup. Rizikové skupiny (RS) kyslosti (K) a pevnosti (P) boli určené takto (môže byť aj iná voľba): kyslosť RS KI ph do 3,9 pevnosť RS PI do 1 dvojohybu RS KII ph od 4 do 4,9 RS PII od 2 do 5 RS KIII ph od 5 do 5,9 RS PIII od 6 do 10 RS KIV ph od 6 do 6,9 RS PIV od 11 do 15 RS KV ph od 7 vyššie RS PV od 16 do 30 RS PVI (od 31 do 80) RS PVII (nad 80) Určenie množstva lignínu Metóda je založená na farebnej reakcii fluoroglucínu alebo kyseliny sulfanilovej s lignínom. Stupne hodnotenia: 0 papier bez lignínu, 1 nízky obsah lignínu, 2 vysoký obsah lignínu Určenie rozsahu zožltnutia Metóda je založená na porovnávaní farby papiera a vzorkovnice farieb, ktorá bola opísaná v CIE *L*a*b farebnom systéme. Stupne hodnotenia: 1 málo, 2 stredne, 3 veľa, 4 iné zafarbenie (nie z degradačných produktov). Určenie rozsahu zaglejenia Metóda je založená na zmáčavosti papiera vodou. Stupne hodnotenia: 0 nezaglejený, 1 málo zaglejený, 2 stredne zaglejený, 3 veľmi zaglejený. METODIKA Podstatou modelu sú dva parametre, ktoré dostatočne definujú mieru ohrozenia papiera, ako aj požiadavky a podmienky aplikácie určitého dobre opísaného konzervačného postupu (1). Zvolenými parametrami sú kyslosť papiera (jeho povrchové ph) a pevnosť papiera. Kyslosť papiera Metóda je založená na meraní kyslosti dotykovou ph elektródou. Pevnosť Zaradenie do rizikových skupín pevnosti (RS P) sa robilo pomocou Zariadenia na testovanie pevnosti papiera prierazom (8); hĺbka vpichu zariadenia bola prepočítaná na množstvo dvojohybov, ktoré papier vydrží metódou podľa Schoppera pri záťaži 0,5 kg. Ďalšími parametrami, ktoré sú obsahom modelovej knižnice a ktoré sa môžu použiť pri hodnotení jednotlivých a hromadných technologických kategórií (v tejto štúdii sa nepoužili), sú rok a miesto vzniku dokumentu, hmotnosť, rozmery, hrúbka papiera, stupeň a typ poškodenia dokumentov, typ väzby a charakter poťahového materiálu, ako aj prítomnosť hliníka, škrobu a prítomnosť farebných súčastí (6). VÝSLEDKY A DISKUSIA Modelom pre analýzu stavu reálnej knižnice bola modelová knižnica, ktorá pozostávala z dokumentov 20. storočia. Knihy boli vybraté štatisticky tak, aby každú dekádu storočia zastupovalo viac ako 200 knižných jednotiek. Z 5 RS kyslosti a 7 RS pevnosti bol urobený sieťový diagram, v ktorom vzniklo 35 TK. Množstvo kníh v jednotlivých TK vyjadrené v % uvádza tab K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( )

3 Tab. 1 Sieťový diagram modelovej knižnice opisujúci pomerné zastúpenie fondov (%) v jednotlivých TK a v skupinách TK (napr. veľmi kyslých RS KI je bez ohľadu na pevnosť papiera 15,44 % z celku) Dvojohyby do 1 do 5 do 10 do 15 do 30 do 80 nad 80 Kyslosť papiera RS PI RS PII RS PIII RS PIV RS PV RS PVI RS PVII % ph od 7 RS KV 0 0 0,04 0 0,08 0,40 4,08 4,60 do 6,9 RS KIV 0, ,04 0,08 0,24 3,07 3,48 do 5,9 RS KIII 0,16 0,16 0,16 0,24 0,60 1,52 2,16 5,00 do 4,9 RS KII 3,40 5,40 5,44 6,24 10,48 19,64 21,00 71,60 do 3,9 RS KI 2,56 4,24 1,96 1,96 1,64 1,88 1,20 15,44 Celkový počet ks 3,66 9,80 7,60 8,48 12,88 23,68 31,51 100,10 Poznámka: V nadväznosti na tab. 2 je 1 % cca kníh reálneho fondu. Ak údaje z modelovej knižnice použijeme na hodnotenie celého fondu SNK v Martine po roku 1850 (3,2 miliónov), získame údaje o rozložení a množstve dokumentov v jednotlivých RS. Tab. 2 Kvalifikovaný odhad množstva knižných jednotiek v jednotlivých TK v depozite SNK (v tis.) Dvojohyby do 1 do 5 do 10 do 15 do 30 do 80 nad 80 Kyslosť papiera RS PI RS PII RS PIII RS PIV RS PV RS PVI RS PVII ks ph od 7 RS KV 0 0 1,28 0 2,56 12,8 130,56 147,20 do 6,9 RS KIV 1, ,28 2,56 7,68 98,24 111,36 do 5,9 RS KIII 5,21 5,21 5,21 7,68 19,20 48,64 69,12 160,00 do 4,9 RS KII 108,80 172,8 174,14 199,68 335,36 628,48 672, ,2 do 3,9 RS KI 81,92 135,68 62,72 62,72 52,48 60,16 38,40 494,08 Celkový počet ks 117,10 313,60 243,20 271,36 412,16 757, , Rozvrstvenie obsahu celého depozitu do jednotlivých TK má veľký význam pre hodnotenie depozitu ako celku (v programe CDS ISIS možno urobiť bez problémov rozvrstvenie aj podľa dekád, resp. niekoľkých dekád spolu). Správcovi depozitu ponúka pomerne presný prehľad nielen o stave ohrozenia knižných jednotiek, ale aj o ich množstvách. Na základe týchto údajov môže vytvoriť RS dokumentov, plánovať ochranu podľa charakteru nevyhnutného konzervačného zásahu a vypočítať aj cenu za daný zásah (1). Praktické využitie sieťového diagramu si vyžaduje spájanie jednotlivých TK do tzv. hromadných technologických kategórií (HTK). Spájanie zjednodušuje sieťový diagram tak, aby sa dalo vytvoriť len niekoľko HTK (najviac 4), ktoré budú tvoriť priority ochrany vo vzťahu k hromadným konzervačným technológiám, predovšetkým k deacidifikácii. Správca depozitu má možnosť určiť priority ochrany v časovom horizonte i potrebné kapacity konzervačných procesov. Pri vytváraní HTK treba dôkladne poznať samotnú konzervačnú technológiu a jej prednosti aj obmedzenia. Podľa vlastností dostupnej alebo plánovanej technológie by sa mali vytvárať HTK tak, aby bolo knižných jednotiek, pri ktorých sa nebude môcť uplatniť technológia (poškodili by sa), čo najmenej. Kombinácia TK so spájaním do HTK sa teda musí podriadiť konzervačnej technológii. Limity konzervačných postupov (každý má iné limity a ani jeden postup nie je dokonalý na 100 %) nás pri vytváraní HTK a odstraňovaní rozhraní medzi jednotlivými TK nútia používať aj ďalšie (pomocné) parametre, a to množstvo lignínu v papieri, stupeň zaglejenia, obsah hliníka, stupeň zožltnutia, výskyt farieb v dokumente, rozmer a pod. Tieto parametre sa zbierali skríningový- K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( )... 25

4 mi metódami spolu s hodnotami kyslosti a pevnosti. Sú súčasťou modelovej knižnice (6) a môžu byť významnou pomôckou. Aby sa mohli pomocné parametre použiť pri odstraňovaní rozhraní v sieťovom diagrame, bolo potrebné definovať veľkosť rozdielov medzi TK na jednotlivých rozhraniach, ktoré budú dostatočne malé, aby rozhranie zaniklo a mohla vzniknúť HTK. Hodnoty parametrov oprávňujúce zánik rozhrania Hodnoty (10) boli určené ako vstupné údaje a podľa potreby sa môžu ako vstupné údaje hodnotenia rozhraní meniť. 1. Rozdiel medzi parametrami jednotlivých TK v rozhraní vyjadrený v % : 5 % a menej (t. j. od 0 do 5 %). 2. Rozdiel medzi parametrami jednotlivých TK v rozhraní vyjadrený ich pomerom Tab. 3 TK vybraté na testovanie vyznačeného rozhrania 20 % (t. j. 1,2 a menej alebo 0,8 a viac, teda pomer od 0,8 do 1,0 a od 1,0 do 1,2 hodnoty). Poznámka: Ak sa v zlomku vyskytne 0, vypočítavať pomer nemá zmysel (označenie x). 3. Následkom výrazného technologického vplyvu na výrobu papiera: udalosť 1 kyslé glejenie a kyslosť v RS KI a RS KII (pozri tab. 1, tab. 2), udalosť 2 prechod na neutrálne glejenie papiera v 80. rokoch 20. storočia. 4. Pre zánik rozhrania musí byť relevantných aspoň 50 % všetkých hodnôt parametrov z testovaného rozhrania. 5. Množstvo dokumentov v TK, resp. HTK. Príklad 1 Ukážka testovania jednoduchého rozhrania medzi dvoma technologickými kategóriami (RS KI RS PI = TK I I rozhranie RS KI RS PII = TK I II) cit. 10 (tab. 3). RS KV TK V I TK V II TK V III TK V V TK V V TK V VI TK V VII RS KIV TK IV I TK IV II TK IV III TK IV IV TK IV V TK IV VI TK IV VII RS KIII TK III I TK III II TK III III TK III IV TK III V TK III VI TK III VII RS KII TK II I TK II I I TK II III TK II IV TK II V TK II VI TK II VII RS KI TK I I TK I II TK I III TK I IV TK I V TK I VI TK I VII RS PI RS PII RS PIII RS PIV RS PV RS PVI RS PVII Modelová knižnica a jej aplikácia na reálnu knižnicu poskytuje podrobné údaje o každej kategórii (tab. 4). Tab. 4 Množstvo dokumentov vo vybratých TK (TK I I a TK I II) zastúpení z celkového množstva a v reálnej knižnici SNK v Martine (v %) TK I I TK I I % z celej knižnice 2,56 4,24 Počet kníh v knižnici Typ väzby ako jeden z ďalších parametrov poukazuje okrem vlastností papiera aj na množstvo rôznych typov priemyselnej väzby (V1 V9), ktoré sa v TK vyskytujú. Charakter väzby výrazne predurčuje, v ktorej technológii sa dokument môže konzervovať, aby bol proces konzervovania (napr. neutralizácie) efektívny a nepoškodil dokument vrátane jeho väzby. Najviac zastúpené sú väzby V3, V7 a V8. Výraznejšie kvantitatívne rozdiely sú medzi TK len vo väzbách V7 a V8 (tab. 5). Tab. 5 Množstvo dokumentov podľa typu väzby v TK I I a TK I II Typ väzby (%) V1 10,94 9,52 V2 7,81 7,62 V3 20,31 20,95 V4 14,06 13,33 V5 0 0 V6 0 0 V7 18,75 21,90 V8 26,56 21,80 V9 1,56 4,760 Hodnoty ďalších troch parametrov, ktoré sa použili na testovanie rozhrania a ich množstvá v stupňoch hodnotenia (pozri metodiku), sú uvedené pod každou TK K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( )

5 Samotné testovanie rozhrania vychádzajúce zo stupňov hodnotenia je uvedené v tab. 6. Polotučne vyznačené hodnoty Záver 1 nepresahujú dohodnuté rozdiely na rozhraní a poukazujú na to, že rozhranie medzi obidvoma TK nie je opodstatnené. Tab. 6 Porovnanie obsahu lignínu, rozsahu zožltnutia a zaglejenia v papieri TK I I a TK I II a vyjadrenie rozdielov v % a pomocou pomeru hodnôt Lignín TK I I TK I II (TK I I) (TK II) (TKI II) / (TKI I) 0 0 6,6 6,6 x 1 6,30 2,8 3,5 0, ,8 90,6 3,2 0,97 Zožltnutie TK I I TK I II (TK I I) (TKI II) (TK I II) / (TKI I) 1 0 4,7 4,7 x 2 37,5 42,5 5,0 1, ,5 52,8 9,7 0, x x Zaglejenie T I I T I II (TK I I) (TK I II) (TK I II) / (TKI I) 0 0 1,9 1,9 x 1 39,1 33 6,1 0, ,9 50 3,1 1, ,1 15,1 1,0 1,07 Pri testovaní rozhrania TK I I a TK I II zo 17 porovnaní hodnôt pomocných parametrov boli len 4 porovnania za udržania rozhrania, t. j. 23,5 %. Z toho vyplýva, že lignín, stupeň zožltnutia a zaglejenie nie sú na obidvoch stranách rozhrania také rozdielne, aby malo rozhranie opodstatnenosť, ich hodnoty teda nezávisia od rozdielov v pevnosti papiera testovaných TK. Zároveň to znamená, že s ich pomocou (po nameraní ich hodnôt) nemôžeme bez merania kyslosti a pevnosti dokumenty zaradiť do jednej alebo druhej testovanej kategórie. Ak však potrebujeme zlúčiť obidve testované TK do HTK s tým, že rozšírime požadované hodnoty pevnosti papierov dokumentov (RS K kyslosti sa nemení), v pomocných kategóriách sa pri tomto zlúčení (odstránení rozhrania) neprejavia nijaké relevantné zmeny. Príklad 2 Ukážka testovania rozhrania medzi HTK (RS KI až RS KII vs RS PI až RS PII) cit. 10 (tab. 7). (Celkové počty dokumentov pozri v tab. 1 a tab. 2.) Tab. 7 Zobrazenie možného rozhrania medzi RS KII a RS KIII v sieťovom diagrame v celom rozsahu RS pevnosti RS KV TK V I TK V II TK V III TK V IV TK V V TK V VI TK V V II RS KIV TK IV I TK IV II TK IV III TK IV IV TK IV V TK IV VI TK IV VII RS KIII TK III I TK III II TK III III TK III IV TK III V TK III VI TK III VII RS KII TK II I TK II II TK II III TK II IV TK II V TK II VI TK II VII R KI TK I I TK I II TK I III TK I IV TK I V TK I VI TK I VII RS PI RS PII RS PIII RS PIV RS PV RS PVI RS PVII K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( )... 27

6 Vytvorenie dvoch veľmi veľkých HTK vychádza z podmienky 3 udalosť 1 a odzrkadľuje vlastnosti papiera, ktorou bolo kyslé glejenie (ph kyslého glejenia je cca 4,7 a toto ph sa stalo trvalou súčasťou papiera väčšiny papierov). Takto definované HTK majú význam pri posudzovaní množstva fondov, ktoré sú kyslé a ktoré bude potrebné deacidifikovať skôr ako fondy z druhej HTK, ktoré sú síce tiež kyslé, ale ich degradácia prebieha podstatne pomalšie a mali by byť deacidifikované predovšetkým v rámci preventívnej ochrany (tab. 8). Tab. 8 Množstvo dokumentov vo vybratých HTK zastúpení z celkového množstva a celkového množstva (v tis.) v reálnej knižnici SNK v Martine (v %) HTK TK III V a TKP I VII HTK TK I II a TK P I VII % z celej knižnice 12,96 87,04 Počet kníh v knižnici 414, ,28 Samozrejme, že aj kyslosťou najviac ohrozená HTK, ktorá predstavuje minimálne 87 % z obsahu všetkých dokumentov (t. j. minimálne 2,785 milióna knižných jednotiek), sa bude musieť rozdeliť na ďalšie HTK, a to podľa pevnosti papiera. Delenie bude podmienené použitou technológiou deacidifikácie. Z procesu sa však musia vyradiť tie dokumenty, ktoré by proces nevydržali a v jeho priebehu by sa zničili alebo vážne poškodili. Ďalšie parametre ukazujú, či rozhranie okrem výrazného rozhrania hodnoty ph (bez ohľadu na pevnosť papiera) a množstva dokumentov (podmienka 5 vytvárania rozhrania) charakterizujú aj iné vlastnosti, ktoré by mohli pomôcť pri lepšom nastavení konzervačného procesu (tab. 9). Polotučne sú vyznačené hodnoty, ktoré nepresahujú dohodnuté rozhrania pre zachovanie rozhrania. Podiel TK Lignín (TK III I)/(TK II I) 21,25 x 0,28 (TK III II)/(TK II II) 4,82 x 0,60 (TK III III)/(TK II III) 4,64 x 0,32 (TK III IV)/(TK II IV) x 2,36 1,11 (TK III V)/(TK II V) 1,39 3,08 0,56 (TK III VI)/(TK II VI) 1,56 0,86 0,58 (TK III VII)/(TK II VII) 1,29 0,27 0,67 Zmeny v množstve lignínu v papieroch sú na rozhraní také veľké, že aj analýza lignínu potvrdzuje opodstatnenosť tohto rozhrania. Len 8,6 % z 35 hodnotených parametrov je za odstránenie rozhrania. Pri vytvorení rozhrania tohto typu teda musíme rátať s tým, že dokumenty na jednej a druhej strane rozhrania sa budú výrazne líšiť množstvom lignínu vo všetkých stupňoch hodnotenia jeho obsahu. Opodstatnenosť rozhrania poukazuje i na to, že množstvo lignínu v papieri môže mať priamy vplyv na kyslosť papiera, bez ohľadu na jeho aktuálnu pevnosť. S týmto poznatkom treba rátať pri výbere konzervačnej technológie i pri bežnom uskladnení kníh v depozite (bežná oxidatívna degradácia lignínu v drevitom papieri, resp. urýchlená oxidácia vplyvom svetla). Z 31 sledovaných hodnôt testovania rozhrania (miera zožltnutia 1, 2 a 3) je za zrušenie rozhrania 22,6 % hodnôt (tab. 10). Polotučne sú vyznačené hodnoty, ktoré nepresahujú dohodnuté rozhrania pre zachovanie rozhrania. Tab. 10 Rozdiel a podiel v miere zožltnutia medzi TK na rozhraní HTK Tab. 9 Rozdiel a podiel v obsahu lignínu medzi TK na rozhraní HTK Rozdiel TK Lignín (TK II I) (TK III I) 71,47 5,88 65,59 (TK II II) (TK III II) 39,63 5,93 33,7 (TK II III) (TK III III) 58,82 5,88 52,94 (TK II IV) (TK III IV) 17,95 9,62 8,33 (TK II V) (TK III V) 13,08 13,51 26,59 (TK II VI) (TK III VI) 22,63 1,27 21,36 (TK II VII) (TK III VII) 17,92 9,82 8,09 Rozdiel TK Zožltnutie (TK II I) (TK III I) 73,82 3,24 70,59 x (TK II II) (TK III II) 19,81 6,30 26,11 x (TK II III) (TK III III) 15,44 3,68 11,76 x (TK II IV) (TK III IV) 5,77 35,26 28,21 0,64 (TK II V) (TK III V) 9,49 6,79 8,60 5,91 (TK II VI) (TK III VI) 26,36 15,36 10,18 0,81 (TK II VII) (TK III VII) 14,81 14,12 1,77 1,09 Podiel TK Zožltnutie (TK III I)/(TK II I) 63,56 0,89 x x (TK III II)/(TK II II) 4,82 1,14 0,49 x (TK III III)/(TK II III) 2,62 0,93 0,68 x (TK III IV)/(TK II IV) x 1,54 x x (TK III V)/(TK II V) 1,55 0,90 0,44 8,78 (TK III VI)/(TK II VI) 2,00 0,76 x x (TK III VII)/(TK II VII) 1,28 0,66 0,51 2, K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( )

7 To znamená, že pri hodnotení testovaného rozhrania má miera zožltnutia rovnaký význam ako lignín, pričom je rozhranie charakterizované aj zmenami zožltnutia. Žltnutie papiera je prejavom degradácie predovšetkým lignínového podielu papiera. Opodstatnenosť pozadia potvrdzuje závery získané pri hodnotení lignínu na rozhraní obidvoch HTK (pozri tab. 9). Iná farba dokumentov (miera zožltnutia 4) sa na rozhraní neprejavuje rozdielmi (okrem rozhrania TK III V a TK II V). Zo 47 sledovaných hodnôt testovania rozhrania je za zrušenie rozhrania 48,9 % hodnôt (tab. 11). Polotučne sú vyznačené hodnoty, ktoré nepresahujú dohodnuté rozhrania pre zachovanie rozhrania. Tab. 11 Rozdiel a podiel v stupni zaglejenia medzi TK na rozhraní HTK Rozdiel TK (TK II I) (TK III I) (TK II II) (TK III II) (TK II III) (TK III III) (TK II IV) (TK III IV) (TK II V) (TK III V) (TK II VI) (TK III VI) (TK I VII) (TK III VII) Zaglejenie ,59 3,24 7,65 6,18 2,22 19,26 1,85 23,33 1,47 19,12 20,59 x 14,75 19,23 2,56 1,92 5,52 4,35 18,96 9,08 1,43 2,33 2,14 1,23 8,69 8,04 19,40 2,66 Podiel TK (TK III I)/ (TK II I) (TK III II)/ (TK II II) (TK III III)/ (TK II III) (TK III IV)/ (TK II IV) (TK III V)/ (TK II V) (TK III VI)/ (TK II VI) (TK III VII)/ (TK II VII) Zaglejenie x 0,89 1,18 1,33 x x 0,96 1,87 x x 1,38 1,00 8,68 x 1,05 1,06 5,80 1,28 0,64 1,29 x 1,14 0,96 1,04 x 1,77 0,67 1,09 Pri hodnotení testovaného rozhrania (podmienka 4) teda musíme konštatovať, že aj pre stupeň zaglejenia má rozhranie zrejme opodstatnenoť a výpovednú hodnotu (napr. pri rozhraní TK III V a TK II V podobne ako pri stupni zožltnutia); (tab 12). Polotučne sú vyznačené hodnoty, ktoré na obidvoch rozhrania neprekračujú dohodnuté hodnoty parametrov oprávňujúce na zánik rozhrania, t. j., sú na obidvoch stranách rozhrania rovnaké. Hodnoty x sú dané pomermi, v ktorých sa objavila 0 a nemajú výpovednú hodnotu. Ich výpovednú hodnotu čiastočne preberá výpočet rozdielov v %. Ak hodnotíme celé rozhranie (bez ohľadu na pevnosť dokumentov), ktoré vzniklo ako rozhranie spojené s technológiou výroby kysloglejeného papiera, predpokladáme, že v prvej HTK, zahŕňajúcej dokumenty s hodnotou kyslosti do ph 5, sú dokumenty vyrobené Tab. 12 Testovanie rozhrania medzi rizikovou skupinou RS KII a RS KIII v celom rozsahu pevnosti Rozhrania Lignín Zožltnutie Zaglejenie Spolu rozdiel podiel rozdiel podiel rozdiel podiel (TK II I) (TK III I) x x x 12 5 (TK II II) (TK II II) x x 13 4 (TK II III) (TK III III) x x x 12 4 (TK II IV) (TK III IV) x x x 11 5 (TK II V) (TK III V) (TK II VI) (TK III VI) x x 9 9 (TK II VII) (TK III VII) x 15 4 Spolu prevažne do 80. rokov 20. storočia a v druhej HTK sú dokumenty vyrobené po prechode technológie výroby papiera na neutrálne glejenia, ako aj dokumenty, ktoré sú z nejakého dôvodu kyslé, ale majú hodnoty ph 5 a viac. Opodstatnenosť voľby tohto rozhrania vyplýva aj z posúdenia sledovaných hodnôt. Z celkového počtu 123 je za zrušenie rozhrania len 26,8 %. Z tab. 12 vyplýva, že rozhranie vytvorené medzi dvoma HTK je okrem zvolenej hodnoty ph a množstva do- K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( )... 29

8 kumentov na obidvoch stranách rozhrania určené aj rozdielmi v množstve lignínu v papieri. Jeho množstvo závisí od výberu vlákniny (drevoviny, buničiny a pod.) pri výrobe papiera. To, že lignín je súčasťou rozhrania, je dané zmenami kyslosti papiera, ktorá môže vyplývať práve z degradácie lignínu počas dlhodobého skladovania knižných dokumentov. Naznačuje to aj analýza zožltnutia na rozhraní. Je zaujímavé, že opodstatnenosť rozhrania potvrdená lignínom a jeho zožltnutím je prakticky v celom rozhraní bez ohľadom na pevnosťou papiera, t. j. bez ohľadu na rozsah hydrolytickej degradácie celulózy hlavnej zložky papiera. Výnimku tvorí len rozhranie (TK III V) (TK II V). Ďalším parametrom, ktorý je dôležitý pre efektívne využitie niektorých masových konzervačných technológií, je stupeň zaglejenia papiera (nasiakavosť papiera, veľkosť pórov a pod.). Rozdiely v papieroch na obidvoch stranách rozhrania sú najmenšie a zdá sa, že tento ukazovateľ vlastností papiera nemá vplyv na vytvorené rozhrania. Podľa uvedenej metodiky možno vytvárať a testovať ľubovoľné rozhrania medzi jednoduchými TK a HTK. Interpretácia rozdielov, ale aj využitie poznatkov z rozhraní je tým ťažšie, čím väčšie sú HTK. Na druhej strane je pri procesoch hromadnej konzervácie (napr. deacidfikácie) nevyhnutné združovať jednoduché, dobre definované TK do väčších celkov. Musia sa hľadať kompromisné riešenia. Uvedené pomocné parametre, ale i ďalšie parametre, ktoré systém vytvárania HTK umožňuje použiť, by mali výrazne pomôcť pri definovaní a následnom vytvorení takých HTK a rozhraní medzi nimi, aby umožnili určitej, dobre definovanej skupine dokumentov zvládnuť bez poškodenia určitý konzervačný proces. ZÁVER 1. Sieťový diagram pozostávajúci z dvoch základných parametrov charakterizujúcich papier, t. j. pevnosť a kyslosť umožnil posúdiť spôsob ohrozenia dokumentov vo fondoch SNK. 2. Sieťový diagram umožňuje vytvoriť rizikové skupiny dokumentov a kvantifikovať ich. 3. Pre praktické použitie možno vytvoriť z 35 parciálnych TK sieťového diagramu rôznymi kombináciami väčšie celky tak, aby vznikli napríklad len 2 4 HTK. 4. Opodstatnenosť týchto rozhraní možno overiť ich analýzou (ako je to uvedené v práci). 5. Takéto rozdelenie umožní plánovať záchranu najviac ohrozených dokumentov a zároveň vyčleniť z celkového množstva tie dokumenty, ktoré pre svoje dobré vlastnosti ochranu nepotrebujú (pri masových konzervačných technológiách úspora finančných nákladov). 6. Na základe špecifických požiadaviek určitej konzervačnej technológie možno určiť, ktorý typ dokumentov bude pre danú technológiu vhodný a ktoré dokumenty sa budú musieť vylúčiť z plánu záchrany. Poďakovanie Autori vyjadrujú poďakovanie za podporu Ministerstvu Školstva SR projekt KNIHA. SK SP : Záchrana, stabilizácia a konzervovanie tradičných nosičov informácií v SR. LITERATÚRA 1. BLÜHER, A., GROSSENBACHER, G. eds. Save paper! Mass deacidfaication. Today s experience tomorrow s perspectives. Bern : Swiss National Library, 2006, 206 p. 2. BUKOVSKÝ, V., TRNKOVÁ, M., KUKA, I. Prieskumy a kvalifikácia stavu fondov na papierových nosičoch informácií SNK v Martine. In Zborník Kniha, SNK v Martine, 2007, s (ISBN ) 3. CEDZOVÁ, M., TRNKOVÁ, M., BUKOVSKÝ, V. Hromadné konzervovanie krok k záchrane kultúrneho dedičstva? In Sborník z konference konzervátorů a restaurátorů, Brno : Technické muzeum Brno, 2007, s (ISBN ) 4. ZYSKA, B. In ZYSKA, B. Trwałość papieru w drukach polskich z lat Spis treści. Katowice : Wydawnictwo Uniwersytetu Ślaşkiego, 1999, s SOBUCKI, W., DREWNIEWSKA-IDZIAK, B. Survey of the preservation status of the 19 th and 20 th century collections at the National library in Warsaw. In Restaurator, 2003, vol. 24, p CEDZOVÁ, M., BUKOVSKÝ, V., HANUS, J., MAKOVÁ, A., TRNKOVÁ, M., KUKA, I., BOĎOVÁ, A. Kvalitatívne triedenie knižných a archívnych dokumentov na papierovom nosiči. Martin : SNK, 2007, 71 s. (ISBN ) 7. BUKOVSKÝ, V., BAJZÍKOVÁ, M., KUKA, I., TRNKOVÁ, M., MARŠALA, M., MARKOVÁ, A., ŠVEHLOVÁ, D. Metodika vytvárania hromadných technologických kategórií (sieťový diagram). In Zborník z konferencie Wood, Pulp and paper 2007 Modifikácie celulózových materiálov. Čilistov : STU FCHPT, 2007, s (ISBN ) 8. BUKOVSKÝ, V., TRNKOVÁ, M., KUKA, I., MARKOVÁ, A., MARŠALA, M. Paper puncture tester: a new instrument for facile evaluation of paper strength. e PS, 2006, vol. 3, p KUKA, I. Počítačové spracovanie a vyhodnotenie stavu a konzervátorských zásahov modelovej knižnice. In Historické knižničné fondy ako súčasť kultúrneho dedičstva. Banská Bystrica : ŠVK, 1999, s KRAKOVSKÁ, M. Prieskum stavu dokumentov vo fondoch Slovenskej národnej knižnice. Dilomova práca. Martin : Žilinská univerzita SNK, 2007, 94 s K N I Ž N I C A R O Č. 9, Č. 6 7 ( )