Obálka4

Prepis

1

2 Vydavateľ Fakulta hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave a Slovenská spoločnosť pre hospodársku nformatku IČO vydavateľa Redakčná rada Ivan Brezna - predseda Ekonomcká unverzta v Bratslave Wolfgang Brüggemann Unverstät Hamburg Tatana Čorejová Žlnská unverzta v Žlne Ferdnand Daňo Ekonomcká unverzta v Bratslave Chrstopher D. Daykn Government Actuary s Department, London, Great Brtan Dana Dluhošová Vysoká škola báňská - Techncká unverzta Ostrava Ralf Mchael Ebelng Martn-Luther-Unverstät Halle Wttenberg Rchard Farkaš KPMG Slovensko, spol. s r.o. Rchard Hndls Vysoká škola ekonomcká v Praze Josef Jablonský Vysoká škola ekonomcká v Praze Luboš Marek Vysoká škola ekonomcká v Praze Karol Mataško Žlnská unverzta v Žlne Ladslav Mejzlík Vysoká škola ekonomcká v Praze Helmut L. Pernstener Johannes Kepler Unversty Lnz Józef Pocecha Cracow Unversty of Economcs Zlata Sojková Slovenská poľnohospodárska unverzta v Ntre Vncent Šoltés Techncká unverzta v Košcach Gejza Wmmer Unverzta Mateja Bela v Banskej Bystrc Marcela Žárová Vysoká škola ekonomcká v Praze Václav Janeček Unverzta Hradec Králové Výkonná rada Erk Šoltés - manažér Ekonomcká unverzta v Bratslave Jozef Fecenko Ekonomcká unverzta v Bratslave Mchal Fendek Ekonomcká unverzta v Bratslave Igor Košťál Ekonomcká unverzta v Bratslave Juraj Pekár Ekonomcká unverzta v Bratslave Peter Schmdt Ekonomcká unverzta v Bratslave Eva Sodomová Ekonomcká unverzta v Bratslave Anna Šlosárová Ekonomcká unverzta v Bratslave Mloš Tumpach Ekonomcká unverzta v Bratslave Mára Vojtková Ekonomcká unverzta v Bratslave Redaktorka: Eva Čerteková Adresa redakce: Fakulta hospodárskej nformatky, Ekonomcká unverzta v Bratslave Dolnozemská cesta 1, Bratslava tel.: 02/ , e-mal: eva.certekova@euba.sk Dátum vydana perodckej tlače december 2018 ISSN X (onlne) ISSN (onlne vydane)

3 OBSAH 2/2018 VEDECKÉ STATE A DISKUSIE Mrama Blahušaková 5 VPLYV TICHÝCH REZERV NA FINANČNÚ SITUÁCIU A VÝNOSNOSŤ PODNIKATEĽSKEJ ÚČTOVNEJ JEDNOTKY Zuzana Ččková, Allan Jose Sequera Lopez 16 MATLAB AS AN INSTRUMENT FOR REDUCTION OF PAYOFF MATRIX IN GAMES WITH NON-ZERO SUM Ľubca Hurbánková 27 ANALÝZA VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV DEMOGRAFIE PODNIKOV NA SLOVENSKU V ROKOCH Pavol Jurík 44 KLADNÉ A ZÁPORNÉ STRÁNKY ROZVOJA A PREHLBOVANIA INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI Ladslav Kareš 56 KONCEPT NEZÁVISLOSTI AUDÍTORA A JEHO APLIKÁCIA V TEÓRIÍ A V PRAXI Maranna Kcová 70 OCEŇOVANIE MAJETKU A ZÁVÄZKOV V ÚČTOVNÍCTVE VEREJNÉHO SEKTORA Vladmír Mucha 82 MODELOVANIE PORTFÓLIA POISTNÝCH ZMLÚV PRI POISTENÍ PRE PRÍPAD ÚMRTIA V PROSTREDÍ JAZYKA R Mára Szvósová 92 SOCIÁLNE SIETE A ICH VYUŽITIE V ZÍSKAVANÍ ĽUDSKÝCH ZDROJOV Anna Šlosárová 102 RELEVANTNOSŤ INFORMÁCIÍ O VLASTNOM IMANÍ PREZENTOVANÝCH V INDIVIDUÁLNEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKE ZOSTAVENEJ PODĽA IFRS INFORMÁCIE Ivan Brezna VÝROČIE VZNIKU FAKULTY HOSPODÁRSKEJ INFORMATIKY EKONOMICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE

4 Mloš Tumpach 120 UDELENIE MEDAILY PROF. BRIŠKU PROF. ING. BOŽENE SOUKUPOVEJ, PHD. Mára Vojtková SLOVENSKO-POĽSKO-UKRAJINSKÝ VEDECKÝ SEMINÁR KVANTITATÍVNE METÓDY V SOCIÁLNO-EKONOMICKOM VÝSKUME TEÓRIA A APLIKÁCIE EXTERNÍ RECENZENTI 124

5 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky Mrama Blahušaková 1 Abstrakt Majetok a záväzky účtovnej jednotky sa oceňujú v súlade so zákonom o účtovníctve, prčom od ch ocenena sa odvíja aj ocenene vlastného mana, ktoré predstavuje rozdel majetku a záväzkov. V prípade, že hodnota vlastného mana vykázaného v súvahe je nžša, než je jeho skutočná hodnota, dochádza v účtovnej jednotke k vznku tchých rezerv. Tché rezervy patra k významným nástrojom fnančného radena, prostredníctvom ktorého môže účtovná jednotka vplývať na fnančnú stuácu a výnosnosť prezentovanú v účtovnej záverke a ovplyvňovať tak v konečnom dôsledku ekonomcké rozhodnuta externých používateľov. Príspevok sa zamerava na defnícu a členene tchých rezerv, radene ch vznku, udržavana a zánku a dôsledkov efektívneho radena tchých rezerv na výslednú fnančnú stuácu a výnosnosť účtovnej jednotky. Kľúčové slová oceňovane, tché rezervy, manažment tchých rezerv, fnančná stuáca, výnosnosť Abstract Accountng entty s assets and labltes are measured accordng to Act on Accountng. Measurement of equty that represents dfference between assets and labltes depends on measurement of assets and labltes. In case, the sum of equty presented n the balance sheet s lower than ts real value, hdden reserves appear n the accountng entty s accountng. Hdden reserves belong to the sgnfcant fnancal management nstruments. Through hdden reserves accountng entty can nfluence the fnancal poston and performance presented n the fnancal statements and have an nfluence on economc decsons of external users. The contrbuton focuses on defnton and classfcaton of hdden reserves, management of ther orgn, mantenance and dsappearance and results of hdden reserves effectve management on fnal accountng entty s fnancal poston and performance. Key words Measurement, hdden reserves, management of hdden reserves, fnancal poston, performance JEL classfcaton JEL M41 Accountng 1 Úvod Tché rezervy sú významným nástrojom fnančného radena. K ch vznku dochádza v dôsledku zvolenej uplatňovanej blančnej poltky v konkrétnych podmenkach účtovnej jednotky. Blančná poltka predstavuje subjektívnu aplkácu účtovných zásad a účtovných metód v konkrétnych podmenkach konkrétnej účtovnej jednotky, za ktorú je zodpovedný manažment účtovnej jednotky. Manažér v prax uplatňuje premyslené postupy, metódy a formy blancovana, prčom pr tejto aplkác nesme postupovať v rozpore so všeobecne uznávaným 1 Ing. Mrama Blahušaková, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra účtovníctva a audítorstva, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, mrama.blahusakova@euba.sk. 5

6 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky účtovným zásadam a základným predpokladm účtovníctva (Šlosárová and Blahušaková, 2017). Blančná poltka sa aplkuje počas účtovného obdoba pr účtovaní bežných účtovných prípadov, no jej ťažsko je najmä pr účtovnej uzáverke. Manažment účtovnej jednotky by mal blančnú poltku aplkovať spôsobom, ktorý zabezpečí, že účtovná záverka bude poskytovať verný a pravdvý obraz o fnančnej stuác, výnosnost a zmenách vo fnančnej stuác a nformáce z nej budú užtočné pre používateľov, ktorí na základe týchto nformácí prjímajú ekonomcké rozhodnuta. Základným nástrojm blančnej poltky, ktorým sa účtovné zásady a účtovné metódy aplkujú v účtovnej jednotke, sú výber pravdel účtovana a blancovana, oceňovane a formovane fnančnej stuáce. Aplkácou blančnej poltky najmä v oblast oceňovana, môžu v účtovnej jednotke vznknúť alebo sa úmyselne tvorť tché rezervy. Tché rezervy sú charakterstcké tým, že ne sú uvedené v súvahe, an ch nemožno zo súvahy zstť, preto sa označujú ako tché (latentné, skryté). Vhodným uplatňovaním blančnej poltky, prostredníctvom tvorby, udržavana a rozpúšťana tchých rezerv, môže manažment ovplyvňovať prezentovanú fnančnú stuácu a dosahnutý výsledok hospodárena. Ceľom príspevku je analyzovať vplyv a dôsledky radena tchých rezerv na výslednú fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľských účtovných jednotek. 2 Manažment tchých rezerv Majetok a záväzky účtovnej jednotky sú oceňované v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpsov (ďalej aj zákon o účtovníctve ). Od ocenena majetku a záväzkov závsí ocenene vlastného mana, ktoré je rozdelom medz majetkom a záväzkam. Subjektívne prístupy manažéra v oblast oceňovana ovplyvňujú oceňovane majetku a záväzkov a v nadväznost na to, aj ocenene vlastného mana. K rozdelom v ocenení dochádza aj v súvslost s dôvodm, ktoré k oceňovanu vedl. Iný prístup oceňovana sa uplatní pr zostavení radnej účtovnej záverky, ný prístup v prípade lkvdáce podnku alebo jeho čast. Iné dôvody pre oceňovane majetku a záväzkov má štát, né akconár, né manažment podnku, né majú úverové nšttúce. Použte rôznych spôsobov oceňovana majetku a záväzkov vede k vznku rozdelu medz hodnotou vlastného mana vykázanou v účtovníctve a jeho skutočnou hodnotou. 2.1 Podstata a členene tchých rezerv Aby hodnota vlastného mana vykázaná v súvahe zodpovedala skutočnost, malo by byť ocenene majetku a záväzkov založené na aktuálnych, bežných cenách (realzačná cena, reprodukčná obstarávaca cena, reálna hodnota, súčasná hodnota). Použte týchto oceňovacích velčín však ne vždy je v súlade s aktuálne platnou právnou úpravou. V Slovenskej republke je napr. používane reprodukčnej obstarávacej ceny pr oceňovaní majetku od 1. januára 2016 zakázané. V dôsledku tejto nerovnováhy potom vznkajú rozdely medz účtovnou hodnotou majetku a záväzkov a ch skutočnou hodnotou. Teto rozdely vedú následne k rozdelom v ocenení vlastného mana (ako rozdelu majetku a záväzkov) a môžu vesť k (Freš and Zelenka, 1997): a) vykázanu fktívnej výšky vlastného mana vo fnančnom účtovníctve, b) účtovnému vykázanu nžšej hodnoty vlastného mana, než je jeho reálna výška. Ocenene vlastného mana (hodnota, v ktorej je vykázané vlastné mane v súvahe) závsí od ocenena majetku a záväzkov v účtovníctve. Vykázane vlastného mana v sume vyššej môže byť spôsobené tým, že sa majetok účtovnej jednotky ocenl vo vyššej hodnote, než zodpovedá skutočnost, resp. záväzky sa ocenl v nžšej sume, než je ch skutočná hodnota. Táto stuáca môže byť dôsledkom toho, že sa nektoré položky majetku precenl, alebo sa do majetku zahrnul neexstujúce položky, že sa nektoré položky záväzkov podcenl, príp. sa nektoré položky exstujúcch záväzkov nezahrnul medz záväzky vykázané v súvahe. 6

7 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky Účtovné vykázane nžšej hodnoty vlastného mana je výsledkom nžšeho ocenena majetku, než zodpovedá skutočnost, príp. vyššeho ocenena záväzkov, než zodpovedá skutočnost. Rozdel, ktorý v dôsledku tejto skutočnost vznkne, sa označuje ako tchá rezerva. Tché rezervy môžeme charakterzovať ako tú časť vlastného mana účtovnej jednotky, ktorá ne je v účtovníctve (v súvahe) vykázaná, preto by sa dal označť aj ako skrytý (tchý) rezervný fond, resp. skrytý zsk (Soukupová, 2008). K vznku tchých rezerv dochádza v dôsledku rozdelov medz skutočnou a účtovnou hodnotou jednotlvých položek majetku a záväzkov. K vznku tchých rezerv dochádza vtedy, keď účtovná jednotka podcení nektoré položky majetku, príp. exstujúc majetok nezahrne medz aktíva vykazované v súvahe, alebo nadhodnotí ocenene nektorých položek záväzkov, príp. vykáže v súvahe neexstujúce záväzky. Z uvedeného vyplýva, že k vznku tchých rezerv dochádza v dôsledku rozdelu medz (Soukupová and Šlosárová and Baštncová, 2004): a) nžšou účtovnou hodnotou a vyššou skutočnou hodnotou majetku, b) vyššou účtovnou hodnotou a nžšou skutočnou hodnotou záväzkov. Hoc základným dôvodom exstence tchých rezerv je rozdel medz účtovným a skutočným ocenením majetku a záväzkov, exstujú aj né dôvody vedúce k vznku a zánku tchých rezerv. Nektoré dôvody vedúce k vznku tchých rezerv nemôže účtovná jednotka ovplyvnť, tché rezervy vznkajú náhodne, samovoľne, bez úmyslu manažmentu ch vytvorť, né dôvody vznku tchých rezerv sú ovplyvnteľné účtovnou jednotkou a sú vytvárané zámerne. Preto sa aj tché rezervy člena na (Soukupová, 2008): a) neovplyvnteľné tché rezervy nevyhnutné, nútene vznkajúce, b) ovplyvnteľné tché rezervy náhodné, úmyselné. Neovplyvnteľné tché rezervy súvsa s nevyhnutnosťou podnku dodržavať právne predpsy upravujúce oceňovane a vykazovane majetku a záväzkov v účtovníctve. Uplatňovane zásady oceňovana majetku v obstarávacích cenách pr zvyšovaní cen nektorých druhov majetku nad úroveň obstarávacej ceny vede k vznku tchých rezerv, ktorých vznku účtovná jednotka neve zabránť. Taktež uplatnene zásady opatrnost, v rámc ktorej sa nevykazujú nerealzované zsky, ale naopak sa vykazujú nerealzované straty, vede k rovnakému výsledku. Ovplyvnteľné tché rezervy vznkajú buď náhodne, alebo má účtovná jednotka snahu zámerne ch vytvárať. Náhodné rezervy vznkajú napr. v dôsledku uplatňovana odhadov v účtovníctve (odhad sumy rezervy, odhad sumy opravnej položky, odhad doby žvotnost používana majetku a pod.) alebo napr. v dôsledku ocenena zásob vlastnej výroby bez zahrnuta výrobnej réže. K úmyselnej tvorbe tchých rezerv dochádza, ak účtovná jednotka zámerne podhodnocuje majetok, resp. nadhodnocuje záväzky (neaktvovaním majetku, zámerným nezahrnutím výrobnej réže do vlastných nákladov zásob vlastnej výroby, nadmerným odpsm, účtovaním tvorby nadmerných, resp. neoprávnených rezerv a pod.). Takéto tché rezervy sa považujú za delkty. Z hľadska podstaty vznku tchých rezerv ako nevykázanej čast vlastného mana, t. j. väzby na príslušnú časť vlastného mana, delíme tché rezervy na (Freš and Zelenka, 1997): a) výsledkové, b) kaptálové. Výsledkové tché rezervy možno chápať ako nevykázanú časť fondov tvorených zo zsku, nerozdeleného zsku mnulých rokov, resp. výsledku hospodárena za bežné účtovné obdobe po zdanení. Výsledkové tché rezervy sa môžu vazať na realzovaný alebo nerealzovaný výsledok hospodárena. V prípade, že sa važu na realzovaný výsledok hospodárena, k ch vznku dochádza nadhodnotením nákladov alebo podhodnotením výnosov, ktoré tvora 7

8 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky výsledok hospodárena. V prípade, že sa tché rezervy važu na nerealzovaný výsledok hospodárena, nemajú vplyv na vykázaný výsledok hospodárena za dané účtovné obdobe. Ich vznk sa prejaví ako tzv. nerealzovaný výsledok hospodárena, ku ktorému dochádza napr. v prípade zvýšena ceny určtého majetku nad jeho účtovnú hodnotu, ktorú však nemožno v dôsledku uplatňovana realzačného prncípu v rámc zásady opatrnost účtovne zachytť. Kaptálové tché rezervy majú pr svojom vznku podobu nevykázanej hodnoty kaptálových vkladov a k ch vznku dochádza pr podhodnotení vecných vkladov do podnku alebo pr zvyšovaní základného mana vecným vkladm. Vecné vklady vo forme rôznych druhov majetku sa oceňujú reálnou hodnotou, ktorej stanovene môže byť nepresné z dôvodu subjektívneho prístupu, a to dáva možnosť vznku kaptálových tchých rezerv v prípade podhodnotena týchto vecných vkladov. Ďalše hľadská členena tchých rezerv sú (Soukupová, 2008): a) súvahové hľadsko tché rezervy vazané na položky majetku, tché rezervy vazané na položky záväzkov. b) časové hľadsko tché rezervy dlhodobé, tché rezervy krátkodobé. c) hľadsko právnej prípustnost tché rezervy prípustné, tché rezervy neprípustné delkty. d) hľadsko tajnost tché rezervy tajné, tché rezervy netajné. Tché rezervy važuce sa na položky majetku vedú k zníženu celkovej blančnej sumy, naopak, tché rezervy važuce sa na položky záväzkov nespôsobujú zmenu celkovej blančnej sumy, dochádza ba k zmene pomeru medz vlastným maním a záväzkam na strane pasív. Dlhodobé tché rezervy sa važu na položky dlhodobého (neobežného) majetku alebo dlhodobých záväzkov. Krátkodobé rezervy sa važu na položky krátkodobého (obežného) majetku alebo krátkodobých záväzkov. Výnmkou je stuáca, keď sú tché rezervy vazané na neobežný majetok, ktorého zostávajúca doba žvotnost je kratša ako jeden rok, vtedy sú teto tché rezervy považované za krátkodobé. Tché rezervy sa označujú aj ako skryté, pretože sa nevykazujú v súvahe. O nektorých tchých rezervách sú účtovné jednotky povnné nformovať v poznámkach účtovnej záverky, v rámc nformácí o oceňovaní, príp. nformácí, ktoré vysvetľujú a doplňujú položky súvahy. Ide najmä o nformáce týkajúce sa zmen v spôsobe oceňovana, odpsovana, časového rozlíšena, tvorby rezerv, opravných položek a pod. Informáce o tajných tchých rezervách sú spravdla veľm cenené a môžu sa stať predmetom nekalých obchodných praktík (Freš and Zelenka, 1997). K nformácám o tajných tchých rezervách má zväčša prístup ba úzka skupna top manažmentu, teto nformáce sú chránené, aby neprenkl na verejnosť a k externým používateľom, aby ba účtovná jednotka mohla proftovať z ch exstence. Je prrodzené, že účtovné jednotky nebudú zverejňovať nformáce o ovplyvnteľných rezervách, ktorých tvorba, resp. zánk hranča s delktom. Informáce o neovplyvnteľných tchých rezervách by však mohl zvýšť kvaltu prezentovaných nformácí pre ekonomcké rozhodnuta používateľov, preto by používatela nformácí z účtovnej záverky mal byť nformovaní o exstenc tchých rezerv. O exstenc tchých rezerv by však nemal byť nformované nepovolané osoby. 8

9 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky 2.2 Vznk, udržavane a zánk tchých rezerv Vznk, udržavane a zánk tchých rezerv sa označuje ako obrat tchých rezerv. V období, v ktorom tché rezervy vznkajú, spôsobujú, že časť zsku ne je v účtovníctve vykázaná. Keď podnk dosahuje vysoký zsk, môže s ho tvorbou tchých rezerv znížť. Naopak, keď podnk dosahuje nízky zsk, rozpúšťaním tchých rezerv, môže svoj výsledok hospodárena vylepšť a prezentovať aj lepší obraz o svojej fnančnej stuác, než zodpovedá realte. Výsledkové tché rezervy vznkajú všeobecne v dôsledku podhodnotena majetku alebo nadhodnotena záväzkov v účtovníctve. K podhodnotenu majetku môže dochádzať v rámc všetkých položek majetku vykazovaného na strane aktív v súvahe. Vznk tchých rezerv môže byť podmenený nasledujúcm skutočnosťam: a) zvýšene trhovej ceny dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku odpsovaného aj neodpsovaného počas doby používana toto zvýšene hodnoty sa v účtovníctve nezobrazí z dôvodu dodržavana zásady opatrnost, majetok je v účtovníctve podhodnotený a vznká neovplyvnteľná tchá rezerva. b) voľba metódy odpsovana dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku odpsovaného v prípade uprednostnena zrýchleného odpsovana; stanovena kratšej doby odpsovana, než zodpovedá reálnej dobe využívana majetku v účtovnej jednotke; voľby metódy odpsovana, ktorá nezodpovedá skutočnému opotrebenu majetku (napr. skutočnosť, keď účtovná jednotka používa pre potreby účtovníctva odpsy vyčíslené podľa zákona č. 595/2003 o dan z príjmov v znení neskorších predpsov, ďalej aj zákon o dan z príjmov ); z dôvodu náročnost stanovena doby žvotnost nehmotného majetku a pod., dochádza v prvých rokoch odpsovana k podhodnotenu majetku v účtovníctve, a tým k vznku ovplyvnteľných tchých rezerv. c) nezahrnute všetkých vedľajších nákladov súvsacch s obstaraním nakupovaného majetku do obstarávacej ceny, resp. nezahrnute všetkých nákladov súvsacch s výrobou zásob do vlastných nákladov. Pr zásobách vlastnej výroby sú súčasťou vlastných nákladov prame náklady vynaložené na výrobu alebo nú čnnosť, príp. aj časť nepramych nákladov, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo na nú čnnosť. V tomto prípade je náročné určť, ktoré neprame náklady majú byť súčasťou vlastných nákladov, č celá výrobná réža, alebo len jej varablná časť, č uvažovať aj s podelom správnej réže a pod. V dôsledku tejto skutočnost je majetok v účtovníctve podhodnotený a vznká ovplyvnteľná tchá rezerva. d) možnosť voľby aktvovana / neaktvovana nehmotného majetku a hmotného majetku hnuteľného charakteru, ktorého doba používana je dlhša ako jeden rok, ale ocenene nžše, než stanovuje príslušný právny predps v prípade, že sa účtovná jednotka rozhodne takýto majetok neaktvovať, ale účtovať ho rovno do nákladov, dochádza k podhodnotenu majetku a k vznku ovplyvnteľných tchých rezerv. e) tvorba neopodstatnených opravných položek alebo opravných položek v nadmernej výške, čím dochádza k podhodnotenu majetku a vznku ovplyvnteľných tchých rezerv. f) rast trhových cen cenných paperov a podelov, ktoré sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná záverka, neoceňujú reálnou hodnotou. Teto cenné papere a podely zostávajú ocenené v obstarávacej cene, ktorá nezodpovedá vyššej skutočnej hodnote, čím dochádza k podhodnotenu majetku a vznku neovplyvnteľných tchých rezerv. Nosteľm tchých rezerv môžu byť aj záväzky, aj keď v prípade záväzkov vznkajú tché rezervy zredkavejše. Najčastejše dochádza k vznku tchých rezerv v prípade dlhodobých záväzkov, ktoré by sa mal oceňovať v súčasnej hodnote budúcch peňažných výdavkov. Právne predpsy a účtovná prax však uprednostňuje ch oceňovane v menovtej hodnote, ktorá je vyšša ako súčasná hodnota budúcch peňažných výdavkov. Oveľa častejším nosteľom tchých rezerv v prípade záväzkov sú rezervy ako záväzky s nestým časovým vymedzením alebo 9

10 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky nestou výškou, z čoho vyplýva potreba odhadovať ch sumu. Tché rezervy važuce sa na rezervy vznkajú najmä z týchto dôvodov: a) tvorba rezerv v nadmernej výške záväzky sú v účtovníctve nadhodnotené, vznká ovplyvnteľná tchá rezerva. b) tvorba rezerv na náklady, ktoré nkdy nevznknú záväzky sú v účtovníctve nadhodnotené, vznká ovplyvnteľná tchá rezerva. c) zánk dôvodu exstence rezervy ak pomnú dôvody, ktoré vyvolal potrebu tvorby rezervy, rezerva by mala byť zúčtovaná alebo zrušená. V opačnom prípade vznká tchá rezerva. Tché rezervy sa važu aj na účty časového rozlšovana. Účtovaním nákladov, resp. výnosov do obdoba, s ktorým nesúvsa, môže účtovná jednotka ovplyvňovať dosahnutý výsledok hospodárena. Tché rezervy vznkajú v prípade nadhodnotena výdavkov budúcch období. Posudzovať vznk tchých rezerv pr položkách časového rozlšovana má význam najmä v prípade ch dlhodobého charakteru. Ako už bolo uvedené, tché rezervy sa važu vždy na určtého nosteľa, ktorým je konkrétny druh majetku alebo záväzku a s týmto nosteľom sú aj vazané v účtovnej jednotke. So zánkom nosteľa (jeho vyradením z účtovníctva) dochádza aj k zánku tchých rezerv. Pokaľ chce účtovná jednotka využívať výhody plynúce z exstence tchých rezerv, je pre ňu dôležté, udržavať a radť tché rezervy. V prípade, že nektoré tché rezervy zanknú, je nevyhnutné nové tché rezervy vytvorť. V prípade neobežného majetku odpsovaného zotrvávajú tché rezervy v účtovnej jednotke dlhše obdobe, čo je pre radene tchých rezerv výhodné. Postupným znžovaním sumy ročného odpsu však tché rezervy postupne zankajú. Čo sa týka radena tchých rezerv, výhodné je vlastnť položky neobežného majetku, ktorý sa neodpsuje, napr. pozemky, ktoré sú v účtovníctve evdované v pôvodnej obstarávacej cene, ale ch skutočná trhová cena je oveľa vyšša.. Tu je reálna možnosť dlhodobej exstence tchých rezerv, važucch sa k tomuto majetku, v účtovnej jednotke. Z hľadska radena je dôležté, aby účtovná jednotka udržavala objem tchých rezerv na požadovanej úrovn, a preto by mala byť prpravená na náhodný vznk a zánk neovplyvnteľných tchých rezerv, ktoré sú dôsledkom vývoja trhových cen. Okrem toho by sa účtovná jednotka mala zamerať nelen na udržane určtého objemu tchých rezerv, ale mala by klásť dôraz aj na ch štruktúru. Na charakter štruktúry a objemu tchých rezerv vplýva aj odvetve, v akom účtovná jednotka pôsobí. K zánku tchých rezerv dochádza vtedy, keď sa ch nosteľ vyradí z účtovníctva, t. j. dôjde k úplnému odpísanu a následnému vyradenu majetku, dôjde k poklesu trhovej ceny na úroveň účtovnej hodnoty majetku, ukončenu výroby zásob, predaju majetku, na ktorý sa vazala tchá rezerva, zrušenu nadmerne vytvorenej, resp. neopodstatnene účtovanej rezervy, a pod. Z hľadska ovplyvnteľnost zánku tchých rezerv môžeme tché rezervy členť na (Freš and Zelenka, 1997): a) tché rezervy nutne zankajúce, b) tché rezervy s dobrovoľným zánkom. Tché rezervy môžu zankať z rôznych dôvodov. Nutne zankať môžu z dôvodu poklesu bežných (trhových) cen na úroveň obstarávacej ceny, resp. z dôvodu ukončena odpsovana položek neobežného majetku. V prípade dobrovoľne zankajúcch tchých rezerv má vedene účtovnej jednotky možnosť ovplyvnť okamh a meru rozpustena tchých rezerv, napr. zúčtovaním opravnej položky, zrušením fktívnej rezervy. Zúčtovane (zrušene) nadmerných (teda nevyčerpaných) rezerv v hospodársky menej úspešných obdobach môže byť nástrojom, ako zastreť zlú fnančnú stuácu účtovnej jednotky (Kovancová, 2005). Dochádza tak k rozpúšťanu tchých rezerv, a teda k zvyšovanu výsledku hospodárena.. 10

11 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky 2.3 Dôsledky exstence tchých rezerv na fnančnú stuácu účtovnej jednotky Ako už bolo uvedené, tché rezervy sú nástrojom fnančného radena, pretože ch tvorbou, resp. rozpúšťaním môže manažment účtovnej jednotky ovplyvňovať dosahnutú výšku výsledku hospodárena a tým vplývať na poskytovane poztívneho obrazu o výsledkoch svojho podnkana pre používateľov. V prípade, že účtovná jednotka dosahuje vysoký zsk v snahe vyhnúť sa platenu vysokých daní, ve tento zsk tvorbou tchých rezerv znížť. V prípade, že dosahuje stratu, príp. nízky poztívny výsledok hospodárena, rozpúšťaním tchých rezerv môže tento výsledok hospodárena upravť smerom nahor a vylepšť tak obraz o svojej fnančnej stuác a výnosnost. Vhodne využívaná možnosť tvorby, udržavana a zánku tchých rezerv môže byť jedným z vhodných nástrojov fnančného radena účtovnej jednotky v rôznych stuácách (Freš and Zelenka, 1997). Účelné radene tchých rezerv znázorníme na príklade ovplyvňovana fnančnej stuáce a výnosnost prostredníctvom zvolenej odpsovej metódy. Predpokladajme, že účtovná jednotka obstarala v máj 01 výrobné zaradene, ktorého odhadovaná doba používana je 6 rokov. Skutočnú meru opotrebena by vyjadroval rovnomerné odpsy. Účtovná jednotka sa však rozhodla odpsovať zaradene zrýchlenou metódou odpsovana, prčom z hľadska zjednodušena výpočtu základu dane, účtovný odps bude zhodný s odpsom vyčísleným v súlade so zákonom o dan z príjmov. Vývoj odpsov, účtovnej hodnoty, skutočnej hodnoty majetku a následný vývoj tchej rezervy je zobrazený v tabuľke 1. Rok odpsovana Tab. 1: Vznk tchých rezerv pr odpsovaní Účtovné zobrazene Účtovný odps Skutočné zobrazene Účtovná hodnota Skutočný odps Skutočná hodnota Tchá rezerva Zdroj: vlastné spracovane Ako vdno z tabuľky 1, tchá rezerva nevznkne v účtovnej jednotke hneď v 1. roku odpsovana majetku, ale až v 2. roku odpsovana. Účtovná hodnota zaradena je v 2. roku odpsovana v sume eur, zataľ čo skutočná hodnota, ktorá je vyjadrením rozdelu vstupnej ceny a skutočnej mery opotrebena, je v sume eur. Výrobné zaradene je v účtovníctve podhodnotené a dochádza k vznku tchej rezervy v sume eur. V účtovnej jednotke došlo k zníženu výsledku hospodárena o eur v porovnaní s výsledkom hospodárena, aký by účtovná jednotka dosahla, keby zaúčtovala odpsy vyjadrujúce skutočnú meru opotrebena výrobného zaradena. V tomto prípade účtovná jednotka zámerne znížla výsledok hospodárena, čím môže sledovať platene nžšej dane z príjmov, príp. chce ušetrť časť výsledku hospodárena pre nterné potreby, vyhnúť sa vyplácanu vysokých podelov na zsku (dvdend) a pod. V tejto súvslost je dôležté uvesť, že tento spôsob ne je v rozpore s právnou úpravou, pretože voľba spôsobu, metódy odpsovana je plne v kompetenc vedena účtovnej jednotky (manažmentu). Avšak tento postup je už na 11

12 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky hranc blančného delktu, pretože účtovný odps nevyjadruje verne a pravdvo skutočné opotrebene výrobného zaradena. Ako vyplýva z tabuľky 1, hodnota tchej rezervy sa v treťom a štvrtom roku ešte zvýšla, avšak v patom roku odpsovana opäť klesla na hodnotu eur. Toto je sgnál pre účtovnú jednotku, ktorá ak s chce zachovať hodnotu tchých rezerv na určtej úrovn, musí hľadať nové spôsoby tvorby tchej rezervy. V prípade, že účtovná jednotka vlastní pozemok, majetok, ktorý sa neodpsuje, z dôvodu rastúcch trhových cen dochádza k vznku neovplyvnteľnej tchej rezervy, keďže v podmenkach Slovenskej republky je tento majetok zaúčtovaný v účtovníctve a vykázaný v účtovnej záverke v hstorckom ocenení. Príklad radena tchých rezerv v prípade neodpsovaného majetku uvádzame v tabuľke 2. Predpokladajme, že účtovná jednotka kúpla v účtovnom období 01 pozemok v celkovej sume eur. Vývoj trhovej ceny a tchej rezervy je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Tab. 2: Vývoj tchých rezerv v prípade rastu cen neodpsovaného dlhodobého majetku Účtovné obdobe Účtovná hodnota Ocenene Trhová cena Tchá rezerva Zdroj: vlastné spracovane V dôsledku rastu trhovej ceny v druhom a treťom účtovnom období vznkla v účtovnej jednotke neovplyvnteľná tchá rezerva, ktorá bola v druhom účtovnom období v sume eur, v treťom účtovnom období v sume eur. Tento druh majetku ne je možné v súlade so zásadou opatrnost (neúčtovaním a nevykazovaním nerealzovaných zskov) v prípade rastu cen precenť na vyššu cenu, preto je majetok evdovaný v účtovníctve v pôvodnej obstarávacej cene. Vo štvrtom účtovnom období došlo k poklesu trhovej ceny o eur, tento pokles však v účtovníctve nebude účtovaný. Rovnako nebude účtované an zvýšene trhovej ceny v patom účtovnom období. Účtovná jednotka môže o vývoj cen pozemku nformovať používateľov nformácí z účtovnej záverky v poznámkach účtovnej záverky. Neobežný odpsovaný majetok je jeden z dôležtých nástrojov radena tchých rezerv. Keďže tento majetok dlhodobo pôsobí v účtovnej jednotke, je nosteľom dlhodobých tchých rezerv. Ako bolo uvedené, nosteľom tchých rezerv nemusí byť ba majetok, ale aj záväzky. Typckým nosteľom tchých rezerv sú rezervy ako záväzky s nestým časovým vymedzením alebo výškou. V prípade, že účtovná jednotka účtuje rezervy v neoprávnenej sume, alebo účtuje tvorbu rezerv na náklady, ktoré nkdy nevznknú, dochádza k nadhodnotenu záväzkov v účtovníctve, zníženu výsledku hospodárena a k vznku tchej rezervy. Predpokladajme, že účtovná jednotka tvorla v účtovnom období 01 dlhodobú rezervu (na 2 roky) na záručné opravy v sume eur. Suma tejto rezervy je nadhodnotená, pretože na základe nekoľkoročných skúseností a analýz sa premerná hodnota záručných opráv pohybuje v sume eur (nterná nformáca, ktorá externým používateľom ne je k dspozíc). Účtovná jednotka argumentuje zvýšenú hodnotu rezervy na záručné opravy nárastom predaja 12

13 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky v danom účtovnom období v porovnaní s predchádzajúcm účtovným obdobam. V nasledujúcom účtovnom období 02 došlo k zúčtovanu (použtu) rezervy na záručné opravy v sume eur. Zároveň účtovná jednotka účtovala tvorbu novej rezervy na záručné opravy za účtovné obdobe 02 v sume eur. V účtovnom období 03 tvorla rezervu na záručné opravy v sume eur a došlo k zúčtovanu (použtu) rezervy v sume eur. Vzhľadom na vyšše uvedenú skutočnosť je zrejmé, že v každom z účtovných období bola suma tvorených rezerv nadhodnotená a dochádzalo k vznku tchých rezerv. Vznk tchých rezerv važucch sa na rezervy je zobrazený v tabuľke 3. Účtovné obdobe Tab. 3: Vznk tchých rezerv važucch sa na rezervy Účtovná hodnota Tvorba rezervy Skutočná hodnota Použte rezervy Tchá rezerva Zdroj: vlastné spracovane Ako vdno z tabuľky 3, účtovná jednotka tvorla v každom účtovnom období rezervu na záručné opravy v sume vyššej, ako jej vznkal náklady súvsace s použtím rezervy. V účtovných obdobach 01 a 03 tým došlo k zníženu výsledku hospodárena o eur a v účtovnom období 02 o eur. V stĺpc Použte rezervy je vyčíslená reálna suma nákladov súvsaca so záručným opravam, od ktorej by sa mala odvíjať hodnota rezervy účtovaná a vykázaná v účtovnej záverke. Nadmernou tvorbou rezerv účtovná jednotka udržava hodnotu tchých rezerv na požadovanej úrovn, aby v prípade horších výsledkov hospodárena, mohla zúčtovaním nepotrebnej rezervy upravť výsledok hospodárena želateľným smerom. Vznk, udržavane a zánk tchých rezerv, t. j. exstenca tchých rezerv má svoje poztívne aj negatívne dôsledky. Základným dôsledkom exstence tchých rezerv je skutočnosť, že nformáce poskytované účtovníctvom o majetku a záväzkoch, na ktoré sú vazané tché rezervy, a tým aj o vlastnom maní, neposkytujú skutočný obraz o podnku (Soukupová, 2008). Hoc exstenca tchých rezerv je skôr nternou, než verejnou záležtosťou účtovnej jednotky, nformáce o ch exstenc majú vplyv na rozhodovane sa aj externých používateľov účtovných nformácí. Poztívnym dôsledkom exstence tchých rezerv je skutočnosť, že v období ch vznku, dochádza k zníženu výsledku hospodárena, naopak v období, keď účtovná jednotka dosahuje nízky zsk, príp. stratu, môže rozpustením tchých rezerv vykázať želateľný zsk. Teto skutočnost vedú k stablzác vykazovanej sumy výsledku hospodárena, čo má následne vplyv aj na vytvárane poztívneho obrazu o účtovnej jednotke u externých používateľov, na jednoduchší prístup účtovnej jednotky k cudzím zdrojom fnancovana, resp. získavane týchto cudzích zdrojov za výhodnejších podmenok, na zvyšovane, príp. stablzácu dvdend vyplácaných akconárom, resp. na možnosť získana nových nvestorov. Ceľom účtovnej jednotky nemusí byť ba stablzáca výsledku hospodárena. Účtovná jednotka môže tvorbou tchých rezerv zámerne znžovať zsk s ceľom zabránť nadmerným požadavkám akconárov na výplatu dvdend a použť takto ušetrené prostredky pre svoj rozvoj. Tché rezervy tak predstavujú lacný zdroj fnancovana účtovnej jednotky. Taktež vďaka nžšej sume vlastného mana je skutočná vnútorná hodnota akce vyšša ako tá, ktorá sa 13

14 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky počíta na základe nformácí z účtovníctva. Znžovane, resp. zvyšovane zsku tvorbou, resp. rozpúšťaním tchých rezerv môže mať taktež vplyv na kurz akcí. Náhly pokles výsledku hospodárena môže vesť k zníženu záujmu o akce účtovnej jednotky, k poklesu trhových cen akcí, čo môžu využť majortní, resp. významní akconár, ktorí sú nformovaní o dôvodoch tohto poklesu, na relatívne lacné odkúpene akcí od drobných akconárov. Negatívnym dôsledkom tchých rezerv sú rzká, ku ktorým ch exstenca v účtovných jednotkách môže vesť. Informáce poskytované účtovnou jednotkou, ktoré sú ovplyvnené exstencou tchých rezerv, sú z pohľadu vacerých účtovných období neporovnateľné. Rozpúšťane tchých rezerv môže účtovná jednotka využť v tých účtovných obdobach, v ktorých dosahuje horše výsledky hospodárena a zakrývať tak skutočnú fnančnú stuácu a výnosnosť. Radene tchých rezerv môže vesť k znevýhodňovanu a poškodzovanu drobných akconárov a verejnost. 3 Záver Prostredníctvom oceňovana ako nástroja blančnej poltky môže manažment účtovnej jednotky ovplyvňovať celkovú fnančnú stuácu a výnosnosť účtovnej jednotky prezentovanú v účtovnej záverke. Od ocenena majetku a záväzkov závsí ocenene vlastného mana, prčom pokaľ je hodnota vlastného mana vykázaná v súvahe nžša, než je jeho skutočná hodnota, dochádza k vznku tchých rezerv. Tché rezervy sa označujú aj ako skryté alebo latentné rezervy, pretože pokaľ o nch účtovná jednotka nenformuje v poznámkach účtovnej záverky, používatela nformácí z účtovnej záverky sa k nformácám o ch exstenc nedostanú. Všeobecne k vznku tchých rezerv dochádza vtedy, keď je majetok účtovnej jednotky podhodnotený alebo záväzky účtovnej jednotky sú nadhodnotené. Tché rezervy sa člena podľa vacerých hľadísk, prčom základné členene je podľa toho, č účtovná jednotka môže, alebo nemôže ovplyvňovať ch vznk, udržavane, zánk. Podľa tohto hľadska členíme tché rezervy na ovplyvnteľné a neovplyvnteľné. V prípade, že účtovná jednotka vhodnou voľbou blančnej poltky môže ovplyvňovať obrat tchých rezerv, hovoríme o ovplyvnteľných tchých rezervách. Radene týchto tchých rezerv je nekedy na hranc delktu. Typckým príkladom vznku ovplyvnteľných tchých rezerv je skutočnosť, keď účtovná jednotka nezahrne všetky zložky obstarávacej ceny do ocenena príslušného majetku, drobný hmotný a nehmotný majetok účtuje pramo do nákladov bez aktváce tohto majetku, alebo účtuje rezervy na náklady, ktoré nkdy nevznknú a pod. V prípade, že tché rezervy vznkajú a zankajú samovoľne bez zásahu účtovnej jednotky, hovoríme o neovplyvnteľných tchých rezervách. K vznku neovplyvnteľných tchých rezerv dochádza napr. vtedy, keď účtovná jednotka vzhľadom na právnu úpravu nemôže precenť majetok, ktorého skutočná hodnota je vyšša ako hodnota vykázaná v účtovníctve. Radene tchých rezerv má v konečnom dôsledku dopad na fnančnú stuácu a výnosnosť prezentovanú v účtovej záverke. V účtovných obdobach, v ktorých účtovná jednotka dosahuje vysoký výsledok hospodárena, môže výsledok hospodárena tvorbou tchých rezerv znížť. Naopak v účtovných obdobach, kedy dosahuje stratu, príp. nízky zsk, rozpúšťaním tchých rezerv môže tento výsledok hospodárena ovplyvnť poztívnym smerom. Manažment tchých rezerv by mal byť zameraný nelen na udržavane určtého objemu tchých rezerv, ale aj na ch štruktúru. Zánk tchej rezervy važucej sa k určtému nosteľov by mal byť automatcky nahrádzaný novým nosteľom a novou tchou rezervou. Pokaľ chce účtovná jednotka vedome využívať výhody spojené s exstencou tchých rezerv, je pre ňu výhodné, ak ch môže podľa svojej vôle udržavať. Pokaľ účtovná jednotka nemá možnosť regulovať exstencu tchých rezerv, môže nastať stuáca, že sa potencálne výhody využta tchých rezerv pre účtovnú jednotku objava v nevhodný okamh a môžu sa stať pre ňu nevýhodou. Dôsledky manažmentu tchých rezerv sú rôzne, poztívne aj negatívne. Poztívnym dôsledkom je stablzáca výsledku hospodárena, čím dochádza k zvýšenu dôveryhodnost 14

15 Mrama Blahušaková Vplyv tchých rezerv na fnančnú stuácu a výnosnosť podnkateľskej účtovnej jednotky účtovnej jednotky pre používateľov, stablzác dvdend, jednoduchšemu získanu externých zdrojov fnancovana, č nových nvestorov, k vytváranu nterného zdroja fnancovana použteľného na rozvoj účtovnej jednotky. Tché rezervy predstavujú bezplatný vlastný zdroj fnancovana, čo môže ovplyvnť premernú cenu zdrojov fnancovana. Negatívnym dôsledkom je skutočnosť, že dochádza k zakrývanu horšej fnančnej stuáce, nemožnost porovnať nformáce v rámc vacerých účtovných období, k zníženu trhovej ceny akcí (čo v konečnom dôsledku nemusí byť ba negatívny jav), zakrývanu neefektívnej čnnost manažmentu a pod. Negatívnym dôsledkom radena tchých rezerv môže byť aj skutočnosť, že operáce s tchým rezervam sú veľm často spojené s blančným delktam. Príspevok bol spracovaný v rámc rešena grantovej úlohy KEGA č. 026EU-4/2016 Potreba skvaltnena účtovných nformácí s využtím nadnárodných úprav, osobtne IFRS, v legslatívnych podmenkach Slovenskej republky v rozsahu 100%. Lteratúra [1] Freš, B., Zelenka. V. (1997): Oceňovaní aktv a dluhů v účetnctví. Praha: Management Press. [2] Kovancová, D. (2005). Fnanční účetnctví: světový koncept : IFRS/IAS (5. aktualz. vyd). Praha: Polygon. [3] Soukupová, B., Šlosárová, A., Šlosár, R., Juhászová, Z., Kršková, P., Szász, M., & Mateášová, M. (2008). Účtovníctvo vo fnančnom radení. Bratslava: SÚVAHA. [4] Soukupová, B., Šlosárová, A., Baštncová, A. (2004): Účtovníctvo. Bratslava: IURA EDITION. [5] Šlosárová, A., Blahušaková, M. (2017): Analýza účtovnej záverky. Bratslava: Wolters Kluwer. [6] Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpsov. [7] Zákon č. 595/2003 Z. z. o dan z príjmov v znení neskorších predpsov. 15

16 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero Sum Zuzana Ččková 1, Allan Jose Sequera Lopez 2 Abstract Generally, the game theory s used for analyss of conflctng decson makng stuatons (games) wth multple subjects (players) nvolved. The smplest games nclude two-player games where the payoffs for both players can be easly characterzed n a matrx form. Although a notaton of ths type of game s relatvely smple, the possblty of fndng equlbrum strateges s rather complcated. The related mathematcal model s the nonlnear programmng problem. The am of the paper s to pont out the possbltes of reducng payoffs matrces to consderably smplfy the soluton of the respectve game. The reducton wll be performed by the teratve procedure n the MATLAB software. Key words Bmatrx Games, Matrx Reducton, Game Theory, MATLAB JEL classfcaton C71, C61, C790 1 Introducton The paper s focused on payoff matrx reducton n case of two-player games (bmatrx games). Mathematcally, bmatrx games can be formulated as nonlnear programmng problems. Solvng such problems s generally complcated, so t s logcal to try to reduce the sze of correspondng problem as much as possble. In the case of bmatrx games, t s sometmes possble to reduce the ndvdual players' payoff matrx. Illustratve examples of matrx reducton wll be performed n the system MATLAB 3. 2 Bref Characterstcs of Basc Game Types Bmatrx game s a game wth two partcpants (players). Each player chooses ndependently (wthout nformaton about the choce of an opponent) one of the fnal number of behavoral varatons (strateges). It s assumed that the players nterests are not dametrcally opposed,.e. the proft of one of the players does not necessarly means the loss of the other. It s also assumed that the players are ntellgent. The queston s what strategy the player has to choose so that choosng another strategy cannot ncrease hs proft. A bmatrx game can be formalzed as follows: Let P= {1, 2} be a set of players, each player has a fnte set of strateges (X player 1, Y player 2},.e. player 1 chooses x X, player 2 chooses y Y. A set of all the game results can be labeled as (x, y) X x Y. The elements of set X and Y can be arranged wth the fnte number of natural numbers (elements of the set X: = 1, 2,...m doc. Ing. Zuzana Ččková, PhD., Unversty of Economcs n Bratslava, Faculty of Economc Informatcs, Department of Operatons Research, and Econometrcs, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, cckova@euba.sk. Ing. Allan Jose Sequera Lopez, Unversty of Economcs n Bratslava, Faculty of Economc Informatcs, Department of Operatons Research, and Econometrcs, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, allan.lopez@euba.sk. The calculatons were performed on termnal server ISS CVTI SR. 16

17 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum and elements of the set Y: j = 1, 2,...n). The game s values for the player 1 can be wrtten n a matrx Amxn={aj}, where aj ndcates the payoff of player 1 at the result (,j). The results of the game for the player 2 can be wrtten n the matrx Bnxm={bj}}, where bj ndcates the payoff of player 2 at the result (,j). Bmatrx games can be formulated as non-lnear programmng problem wth a generally complex soluton. In order to fnd equlbrum n bmatrx games, there are varous algorthms. One of them s a method of descrbng submatrces of A and B yeldng all extreme ponts of a set of equlbrum soluton (Kuhn, 1961). Other methods reduce the problem of fndng equlbrum solutons of a bmatrx game to a problem of quadratc programmng (Lemke & Howson, 1964) The probles of lnear programmng servng to dentfy the equlbrum ponts not satsfyng the Karusha-Kuhna-Tucker optmalty condtons s shown, n (Ččková & Zagba, 2018). The followng part of the paper s focused on the ways of reducng payoff matrx that can lead to a substantal smplfcaton of the game's soluton. 3 Reasons and Possbltes of Payoff Matrx Reducton A general descrpton of the matrx reducton procedure can be descrbed n followng steps: 1. Set j =1 ( here j beng a row counter, and so we are startng from the frst row) 2. Rearrange rows j, j+1,, n so that the leadng entry of row j s postoned as far to the left as possble. 3. Multply row j by a nonzero constant to make the leadng entry equal Use ths leadng entry of 1 to reduce all other entres n ts column to 0 usng elementary row operatons. 5. If any rows j+1,.., n contan nonzero terms, ncrease j by 1 and go to step number 2. For the purpose of our analyss we wll use the followng statement for reducton of payoff matrces: The payoff matrx reducton s based on the followng statement: If n a game wth payoff matrx A = (aj) type m x n apples to some k, 1 k mnd for all j the followng relaton a j a kj, k, (1) then there s an optmal mxed strategy of the player 1 x (0) wth component x k (0) = 0.. At the same tme, the argument can be extended by consderng lnear combnaton (Chobot et al., 1991). If n a game wth payoff matrx A = (aj) type m x n t s true that for some k, 1 k m there are such numbers p ( k), that for all j = 1, 2,..., n we get p a j a kj, p = 1, p 0, k k (2) then there s an optmal mxed strategy of the player 1 x (0) wth component x k (0) = 0. Obvously, the analogcal concluson also apples to the reducton of the matrx Bnxm={bj}. The relatons (1) and (2) defne so-called weakly domnant strateges. Generally the followng apples: equlbrum of the game wth weakly domnant strateges s also equlbrum n the orgnal game as well. However, ths process may delete other equlbrum from the game. Unfortunately, there s no way of knowng whether some equlbrum s removed. For ths reason t s generally recommended to use strct domnant. We can dentfy ths knd of strateges on the bass of relatonshps: 17

18 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum a j > a kj, k, (3) k p a j > a kj, k p = 1, p 0 (4) Based on the above mentoned the concluson s as follows If the k-th row of payoff matrx of the game H s domnated by a convex lnear combnaton of other rows of ths matrx, then such row can be struck out from the payoff matrx and then the game H1 can be solved wth such reduced matrx. Optmal mxed strateges of the player 2 n the game H1 are hs optmal strateges n game H as well. Extendng at k-th pont of each optmal mxed strategy of player 1 n the game H1 s hs optmal strategy also n the game H. The values of game H and H1 are the same. 4 Reducton n MATLAB n the fourth chapter s presented for strctly domnated strateges but a lttle change n the program code can do t also for weak domnated strateges. 4 Payoff Matrx Reducton n MATLAB The MATLAB name was created by shortenng the words MATrx LABoratory, whch corresponds to the fact that matrx data s the key data structure for MATLAB calculatons. The programmng language s based on Fortran (Dušek, 2002). MATLAB s a programmng envronment wth ts own programmng language that specalzes n scentfc numercal computng, modelng, algorthm desgn, computer smulatons, data analyss and presentaton, sgnal measurement and processng, control and communcaton system desgns. The possbltes of payoff matrx reducton n a bmatrx game wll be llustrated by the followng example. Let s assume the followng payoff matrx and also ntalze other program parameters. The matrx A and B represent the payoff matrces of both players. These are matrces type m x n wth 5 column and 4 rows. Then we have to defne a constant - we have chosen a constant of used for testng lnear combnatons (for strctly domnant strateges) 5 n both matrces A and B (Fgure 1 and 2). Fgure 1: Defnton of payoff matrx A and B Source: Own representaton 4 Sometmes only sharp domnant s used (>), because at weak domnant ( ) would result to the soluton where not all equlbrum ponts are dentfed (Čemcká & Ččková, 2011). 5 In the case of weak domnant the constant s set at 0. 18

19 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum Fgure 2: Defnton of payoff matrx A and B Source: Own representaton As we see at the (Fgure 2) the number of strategy of the frst player s four and the number of strategy of the second player s fve. After that we defne the number of possble strateges for player 1 and player 2. Fgure 3: Defnton of the strateges A and B Source: Own representaton The basc reducton of the matrces can be done as follows.n the program code, a cycle (Whle Loop) was created to fnd the rows and columns domnated by others. The command has the followng structure: whle expresson 19

20 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum statements end The command evaluates the expresson and repeats the executon of a command group n cycles f the expresson s true. The expresson s true when ts result s non-empty and contans only non-zero elements (logcal or real numerc). Otherwse, the expresson s untrue. Fgure 4: Whle Loop Expresson Source: Own representaton 6 In the code, we can see the frst part of Whle Loop by usng command for we defne the area and parameters for whch the program s to perform the cycle; by usng command f we set the condtons to valdate the calculaton as well as condtons the program shall consder the task to be termnated. The cycle n MATLAB s ended by command break f the searched condton s satsfed. The command end s used to fnsh the whole cycle so we can proceed wth the code by enterng a new command. Smlarly we can perform the reducton of matrx B (Fgure5). 6 Changng the relaton from < to <= n the lne 32 we elmnate also the weak domnant strateges of matrx A 20

21 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum Fgure 5: Reducton of Matrx B Source: Own representaton Ths part of the code returns the reduced matrx B. So far, we only used the assumpton (3), however, t s also necessary to examne the lnear combnatons based on the relatonshp (4). In case of applcaton of the abovementoned rule, the result s as follows: Fgure 6: Reducton of Matrx B Source: Own representaton 21

22 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum In order to nvestgate the lnear convex combnatons of all elements n the code, we open the MATLAB toolbox for lnear programmng lnprog [x,fval,extflag,output,lambda] = lnprog (c,matrx,a,r,r,lb,ub,[ ],[ ]), the left sde returns an output structure and the rght sdte mnmzes the optmzaton parameters specfed n the structure optons. The last parameters are optonal (for more nformaton see e.g. Ččková, 2015). The nput parameters are characterzed n the Table 1 and the output parameters are characterzed n the Table 3. Input Parameter C Table 1: Input parameters Characterstcs vector of coeffcents of objectve functon A matrx of structural coeffcents related to nequaton a the rght sde of the nequaton type boundary B matrx of structural coeffcents correspondng to equatons b the rght sde of the equaton type boundary Lb vector of the lower boundares of decson varables Ub vector of the upper boundares of decson varables x0 varable vector of start values, f not known, then [ ] Optons the optons to set parameters usng the functon optmset.m Source: ( ) and (Ččková, 2015) The tool optons allows settng several managng parameters, e.g. by usng the functon optmset.m wth the followng structure: optons=optmset( ParameterName1,value1, ParameterName2,value2,...) The lst of most common parameters used for solvng the problems of lnear programmng s ncluded n the Table 2. LargeScale Smplex Dsplay Maxter Table 2: Chosen parameters of functon optmset.m Parameter Values on, off on, off ter, fnal, off Maxmum amount of teraton Source: ( ) and (Ččková, 2015) Solver lnprog.m has mplemented the followng three algorthms: prmary-dual nteror pont algorthm preset algorthm smplex algorthm can be set by turnng off the prmary-dual nteror pont algorthm usng optons=optmset( LargeScale, off ) actve matrx algorthm can be set by turnng off the smplex algorthm optons=optmset( Smplex, off ) 22

23 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum Output Parameter X Fval Extflag Table 3: Output parameters Characterstc vector of optmal varable values Values of objectve functon a parameter that determnes whether the algorthm converges (extflag > 0), or not Output a structure provdng nformaton about the number of teratons, the type of algorthm used, etc. Lambda a structure provdng nformaton about Lagrange multplers Source: ( ) and (Ččková, 2015) Next, we wll present the use of lnprog to reduce the domnated strateges n MATLAB. We can see all structure n for matrx A n Fgure 7. Fgure 7: Test of Lnear Combnaton of Matrx A Source: Own representaton All structure for matrx B s shown on Fgure 8. From rows n (Fgure 7) and (Fgure 8), the condtons were preset to fnd all lnear combnatons between rows n matrx A and matrx B n MATLAB usng the Lnprog toolbox. The fnal soluton of llustratve example s reduced matrces for both players; at frst the software dsplays the payoff matrx and the number of strategy for both players. (Fgure 8). 23

24 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum Fgure 8: Test of Lnear Combnaton of Matrx B Source: Own representaton Fgure 9: Elmnaton of Domnated Strateges Source: Own representaton 24

25 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum As shown above (Fgure 9) after strategy defnton, the software tres to fnd all domnated strategy and elmnate them. Then, the software tres to fnd lnear combnatons for both matrces (Fgure 10). Fgure 10: Soluton Fndng Lnear Combnatons and Reducton of Matrces 5 Concluson Source: Own representaton Matrx reducton s undoubtedly an nterestng tool for smplfyng nput parameters of bmatrx games because generally even n the case of two-player games a nonlnear problem s to be solved. The soluton of a such knd of problem s usually very complcated and therefore there s an am to fnd every possblty to make t easer. The practcal use of the reducton requres adequate software tools. In the paper, the authors presented the code for the reducton created n the MATLAB system. The authors were able to solve the problem n a hypothetcal example. The code s generally applcable to bmatrx and matrx game. Wth a small change the code can be used to solve a problem wth more than two players. 25

26 Zuzana Ččková Allan Jose Sequera Lopez MATLAB as an Instrument for Reducton of Payoff Matrx n Games wth Non-zero sum Acknowledgements The paper was prepared as part of the project VEGA 1/0351/17 Applcaton of Selected Models of Game Theory n Solvng Some Economc Problems n Slovaka. Reference [1] Čemcká, K., & Ččková, Z. (2011). Teóra her a aukce na Slovensku a ch porovnana s ostatným vo svete. In Nové trendy v ekonometr a operačním výzkumu : Meznárodní vědecký semnář (pp ). Prage, CZ: Katedry ekonometre FIS VŠE v Praze. do: [2] Ččková, Z. (2015). Použte Optmzaton Toolbox v MatLabe. In Mladá veda AIESA budovane spoločnost založenej na vedomostach (16th ed., Vol. 1, pp ). Bratslava, SC: EKONÓM. do: [3] Ččková, Z., & Zagba, M. (2017). Podmenky Optmálnost Karusha-Kuhna Tuckera a Bmatcové Hry. In Aplkáca vybraných modelov teóre her pr rešení nektorých ekonomckých problémov Slovenska(Vol. 1, pp. 1-7). Bratslava, SC: EKONÓM. do: [4] Dušek, F. (2000). Matlab Smulnk úvod do použvání [PDF]. Pardubce: Unverzta Pardubce. [5] Chobot, M., Turnovec, F., & Ulašn, V. (1991). Teóra her a rozhodovana (3rd ed., Vol. 1, Ser. 2). Bratslava, SC: Alfa. do: [6] Kuhn, H. (1961). An Algorthm for Equlbrum Ponts n Bmatrx Games. Proceedngs of the Natonal Academy of Scences of the Unted States of Amerca, 47(10), Retreved from [7] Lemke, C. E., & Howson, Jr, J. T. (1964). Equlbrum Ponts of Bmatrx Games. Journal of the Socety for Industral and Appled Mathematcs, 12(2), do: [8] MathWorks. (2017). mathworks.com. (MathWorks, Inc) Ct Dostupné na Internete: [9] Moler, C. (2004). The Orgns of MATLAB. MathWorks. Dostupné na Internete: Techncal Artcles and Newsletters: artcles/theorgns-of-matlab.html 26

27 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Ľubca Hurbánková 1 Abstrakt V článku sú analyzované vybrané ukazovatele demografe podnkov. Ceľom je analyzovať vývoj a štruktúru počtu aktívnych a vznknutých podnkov na Slovensku v rokoch Analyzovaný je trend a štruktúra týchto ukazovateľov podľa krajov. Na analýzu vývoja sú použté vybrané charakterstky časových radov. Pomocou príspevkovej metódy zsťujeme, ktorý kraj najvac prspel k nárastu vybraného ndkátora. Zmeny v štruktúre sú analyzované pomocou mer podobnost štruktúr Suslovovho koefcenta, Gallagherovho ndexu, Monroeovho ndexu, Gatevovho ndexu, Ryabtesovho ndexu and Szalaovho ndexu. Teto mery sú použté na zstene, č sa zmenla štruktúra počtu aktívnych a vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a Kľúčové slová počet aktívnych podnkov, počet vznknutých podnkov, príspevková metóda, podobnosť štruktúr Abstract In ths paper are analysed selected ndcators of busness demography. The am s to analyse the trend and structure of the number of actve enterprses and born enterprses n Slovaka n years Analysed s the trend and structure of ndcator by regon. For the trend analyss are used selected characterstcs of tme seres. We use the contrbuton method to analyse whch regon the most contrbuted to the ncrease n selected ndcators. Changes n structure are analysed by rates of smlarty of structures - Suslov coeffcent, Gallagher ndex, Monroe ndex, Gatev ndex, Ryabtes ndex and Szala ndex. We use these rates to fnd out whether the structure of the number of actve enterprses and born enterprses n ndvdual regons of Slovaka n years 2008 and 2014 has changed. Keywords the number of actve enterprses, the number of brth enterprses, contrbuton method, smlarty of structures JEL classfcaton C10 1 Úvod Podnky majú v národnom hospodárstve dôležté postavene. V [11] sa uvádza, že plna mnoho funkcí (napr. exportno mportnú, hospodársku, spoločenskú), podeľajú sa na tvorbe hrubého domáceho produktu, vytvárajú nové pracovné mesta, zavádzajú nováce do výrobného procesu, majú nezastupteľné mesto na nadnárodnej úrovn v Európskej ún, kde pomáhajú naplnť jeden z jej hlavných ceľov poltku zamestnanost. Národné štatstcké úrady a taksto aj Štatstcký úrad Slovenskej republky (ďalej ŠÚ SR) vytvárajú súbor tzv. štatstckých podnkov, teda ekonomckých subjektov, ktoré sú 1 Ing. Ľubca Hurbánková, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra štatstky, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, e-mal: lubca.hurbankova@euba.sk. 27

28 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch ekonomcky aktívne a ktoré sú ďalej predmetom štatstckého výkazníctva a základom pre tvorbu a prezentácu štatstckých údajov o vývoj ekonomky. Tento súbor štatstckých údajov sleduje tzv. demografcké udalost o podnkoch súvsace so vznkom, zánkom, prežívaním a zamestnanosťou podnkov v jednotlvých rokoch. Databáza údajov, ktorá je výsledkom zberu základných ukazovateľov o podnkoch, sa označuje pojmom demografa podnkov. Demografa podnkov poskytuje kľúčové nformáce pre formovane podnkateľského prostreda, pre radene podnku, pre poltcké rozhodovane a pre ukazovatele na podporu stratége Európa Poskytuje aj kľúčové údaje pre spoločný projekt Eurostatu (Štatstckého úradu Európskej úne) a OECD projekt EIP (Entrepreneurshp Indcators Programme), v rámc ktorého sa zhromažďujú medznárodne porovnateľné štatstky z oblast podnkana [8]. Východskom pre vznk databázy ukazovateľov demografa podnkov je vytvorene populáce aktívnych podnkov. Tvorbou tejto databázy sa na Slovensku zaoberá ŠÚ SR od roku 2000 v závslost od požadavek, ktoré naň klade Eurostat. Následne v súlade s metodkou Eurostat-u zaznamenáva ukazovatele charakterzujúce vznk, zánk a prežívane podnkov v jednotlvých rokoch. Z databáz Demografa podnkov 2008 až 2014, ktoré nám poskytol ŠÚ SR, vznkl aj analýzy prezentované v tomto príspevku. Demografa podnkov sleduje štatstky o počte aktívnych podnkov, počte vznknutých podnkov, počte prežívajúcch podnkov a počte zanknutých podnkov. Osobtná pozornosť je venovaná dopadu týchto demografckých udalostí na zamestnanosť. Demografa podnkov poskytuje kľúčové nformáce pre poltcké rozhodovane a pre ukazovatele na podporu stratége Európa Mera vznku podnkov, mera zánku podnkov a mera 2-ročného prežta podnkov tvora súčasť štrukturálnych ukazovateľov používaných na sledovane pokroku revdovanej lsabonskej agendy. Spôsob zsťovana novovznknutých, prežívajúcch a zanknutých podnkateľských subjektov vychádza z metodky Eurostatu pre Demografu podnkov [1]. Podľa tejto metodky je v [10] novovznknutý podnk defnovaný ako aktívny ekonomcký subjekt, ktorý sa nenachádzal v populác aktívnych podnkov v predchádzajúcch dvoch rokoch a ktorý sa neoddell od ného aktívneho podnku (nemá predchodcu). Dôraz sa klade na vznk nových výrobných faktorov, predovšetkým nových pracovných príležtostí. Ide o subjekty, ktoré právne vznkl v danom roku a vykazujú aktvtu, doplnené o subjekty, ktoré už exstujú, ale v danom roku začal alebo po vac ako dvoch rokoch obnovl svoju čnnosť. V súlade s doplnením metodckého usmernena došlo od roku 2014 k zmene defníce aktvty podnku. 2 Za zanknutý podnk v danom roku sa považuje ekonomcký subjekt, ktorý ne je aktívny v nasledujúcch dvoch rokoch a pr ktorom sa nenašel nástupca, znamená rozpad výrobných faktorov s obmedzením, že ďalše podnky ne sú do tohto rozpadu zapojené. Ide o prípady, kedy podnk skutočne zankol alebo bol v predchádzajúcch dvoch rokoch neaktívny. Tento nový prístup k zsťovanu vznknutých, prežívajúcch a zanknutých podnkateľských subjektov s vynútl zmenu metodky Štatstckého úradu SR. Štatstcký úrad SR zsťuje údaje za podnkateľské subjekty podľa metodky Eurostatu. Uvedenú zmenu s vynútla hlavne medznárodná neporovnateľnosť dovtedy publkovaných údajov. V oblast demografe podnkov je ceľom Eurostatu získať porovnateľné dáta o demograf podnkov v jednotlvých členských krajnách EÚ celkovo ako aj v členení podľa 2 Za aktívny podnk sa od roku 2014 považuje aj podnk, ktorý mal v sledovanom období tržby a/alebo zamestnancov a/alebo nvestíce. 28

29 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch kategóre ekonomckej čnnost (SK NACE), právnej formy a regonálneho členena (NUTS2 prípadne NUTS3). 2 Metodcké nástroje Na analýzu v príspevku použjeme dva druhy metodckých nástrojov. Na analýzu príspevku jednotlvých krajov k celkovému nárastu analyzovaných ukazovateľov demografe podnkov použjeme príspevkovú (prírastkovú) metódu. Na zstene, č sa zmenla štruktúra počtu aktívnych, vznknutých a zanknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska, použjeme mery podobnost štruktúr. 2.1 Príspevková (prírastková) metóda V [2] je defnovaná podmenka použta príspevkovej (prírastkovej) metódy na analýzu adtívnych (súčtových) velčín Y, ktoré vznknú súčtom jednotlvých zložek: Y n y 1 kde: Y je adtívna velčna, y sú jednotlvé zložky. Postup tejto metódy je nasledovný: 1. Vypočítame relatívny prírastok agregovanej velčny, ktorý nám vyjadruje, aký relatívny prírastok mal daný agregát oprot predchádzajúcemu obdobu: Yt Yt 1 d( Y) k dt ( ky 1) (2) Y Y t1 t1 2. Vypočítame relatívne prírastky jednotlvých zložek, ktoré vyjadrujú, aký relatívny prírastok mal jednotlvé zložky: yt yt 1 d( y) k dt ( k y 1) (3) y y t1 t1 3. Určíme štruktúrne čísla, ktoré vyjadrujú podel jednotlvých zložek na danej agregátnej velčne. Štruktúrne čísla počítame v období t-1, prčom predpokladáme, že sa zachová analogcký podel zložky na agregáte pr plynulom vývoj agregátu: yt 1 s t1 (4) Y t1 4. Vypočítame príspevok, ktorým -ta zložka prspela na relatívnom prírastku agregovanej velčny: (1) y t y y t1 t1 y t1 * ( k y 1) * st 1 Yt 1 (5) 29

30 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Príspevok každej adtívnej zložky je rovný súčnu jej relatívneho prírastku (porovnávajúceho hodnotu v danom roku oprot predchádzajúcemu roku) a podelu tejto zložky na agregáte v predchádzajúcom období: 1 * 1 * t t t t t t t t s k Y y d Y y y y y (6) Relatívny prírastok adtívnej velčny je rovný súčtu relatívnych príspevkov jednotlvých zložek: * t t t n t n t t n t t t t t n t t t Y Y Y y y Y y y Y Y y y y y (7) 2.2 Podobnosť štruktúr Zmeny štruktúry adtívnych velčín, ktoré vznknú ako úhrn n zložek, možno posudzovať pomocou rôznych mer podobnost porovnávaných štruktúr. Použjeme nasledovné mery podobnost štruktúr: Suslovov koefcent, Gallagherov ndex, Monroeov ndex, Gatevov ndex, Ryabtesov ndex a Szalaov ndex. Spoločným znakom všetkých mer je, že pomocou nch porovnávame štruktúry s rovnakým počtom zložek n, prčom štruktúru adtívnej velčny posudzujeme pomocou štruktúrnych čísel, ktorých súčet sa rovná 1. Ceľom porovnávana je ukázať, nakoľko sú štruktúry adtívnych velčín v porovnávaných stuácách (rokoch) podobné, resp. odlšné. Podmenky analýzy V [3] je vymedzená podmenka analýzy n-zložkových štruktúr, ktorou je zadefnovane štruktúrnych (pomerných) čísel x a y, ktoré sú podelom -tej čast (zložky z) na celkovej hodnote adtívnej velčny (ukazovateľa) v období k a v období j: n k k z z x 1 (8) n j j z z y 1 (9) kde: zk je hodnota zložky v k-tom období, zj je hodnota zložky v j-tom období, n j z k 1, je adtívna velčna v období k, resp. j, prčom n x 1 1 (10)

31 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch n y 1 1 (11) Mery podobnost štruktúr V [4] sú uvedené nasledovné mery na analýzu zmen štruktúry: Suslovov koefcent, Gallagherov ndex, Monroeov ndex, Gatevov ndex, Ryabtesov ndex, Szalaov ndex. Suslovov koefcent Suslovov koefcent je analógou premernej absolútnej odchýlky. Defnuje sa na základe vzťahu: d sus 1 n n 1 x y (12 kde: x a y sú štruktúrne čísla, n je počet zložek štruktúry. Hodnoty Suslovovho koefcenta sa nachádzajú v ntervale 0;2/n. Čím je hodnota koefcenta blžša k 0, tým je podobnosť štruktúr väčša a naopak, čím je blžša k 2/n, tým je podobnosť menša, resp. odlšnosť štruktúr je väčša. Po vynásobení dsus * 100 kvantfkujeme, o koľko percentuálnych bodov sa v premere líš podel každej zložky na danej adtívnej velčne v porovnávaných stuácách. Výhodou použta Suslovovho koefcenta je možnosť vzájomného porovnana jednotlvých štruktúrnych čísel a zstena, pr ktorej zložke bola zaznamenaná najväčša odlšnosť a následne možno podrobť túto zložku ďalšej analýze. Gallagherov ndex Gallagherov ndex vypočítame podľa vzorca: I GALLAGHER 1 2 n x y 1 2 (13) Gallagherov ndex môže nadobúdať hodnoty z ntervalu 0;1. Ak sa hodnota blíž k 0, štruktúry sú veľm podobné. Ak sa hodnota blíž k 1, porovnávané štruktúry sú rozdelne. Rovnaký defnčný obor a nterpretácu majú aj ďalše štyr mery podobnost štruktúr: Monreov, Gatevov, Ryabtesov a Szalaov ndex. Nevýhodou týchto mer je, že nemajú logckú nterpretácu častkových výsledkov, pretože výsledná hodnota nemá mernú jednotku, čže poskytujú len celkové zhodnotene mery podobnost porovnávaných štruktúr. 31

32 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Monroeov ndex Monroeov ndex kvantfkujeme na základe vzťahu: I MONROE n 1 1 x y n 1 y 2 2 (14) Monroeov ndex nadobúda hodnoty z ntervalu 0;1. Čím je hodnota blžša k 0, tým sú štruktúry podobnejše, čím je hodnota blžša k 1, tým sú porovnávané štruktúry odlšnejše. Gatevov ndex Gatevov ndex vypočítame na základe nasledovného vzorca: I GATEV n 1 n 2 2 x y 1 x y 2 (15) Hodnoty Gatevovho ndexu sa môžu nachádzať v ntervale 0;1. Ak sa hodnota blíž 0, štruktúry sú s podobné, ak sa hodnota blíž k 1, značí to odlšnosť porovnávaných štruktúr. Ryabtesov ndex Ryabtesov ndex defnujeme na základe vzťahu: I RYABTES n 1 n x y 1 x y 2 2 (16) Ryabtesov ndex nadobúda hodnoty z ntervalu 0;1. Čím je hodnota blžša k 0, štruktúry sú podobné, čím je hodnota blžša k 1, tým je väčša odlšnosť porovnávaných štruktúr. Szalaov ndex Na výpočet Szalaovho ndexu používame nasledovný vzorec: I SZALAI n 1 x y x y n 2 (17) Hodnoty Szalaovho ndexu sú z ntervalu 0;1. Ak je hodnota blízka 0, štruktúry sú podobné, ak je blízka 1, porovnávané štruktúry sú odlšné. 32

33 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Analýza počtu aktívnych podnkov na Slovensku V tejto čast článku budeme analyzovať počet aktívnych podnkov na Slovensku v rokoch Najskôr pozornosť upramme na analýzu celkového počtu aktívnych podnkov a potom budeme analyzovať počet aktívnych podnkov podľa krajov Slovenska. 3.1 Analýza celkového počtu aktívnych podnkov V tabuľke č. 1 sú uvedené počty aktívnych podnkov na Slovensku v rokoch a absolútna a relatívna zmena analyzovaného ukazovateľa vypočítaná na základe [5]. Na základe údajov v tabuľke 1 o počte aktívnych podnkov na Slovensku v rokoch a vypočítaných charakterstík časových radov môžeme konštatovať, že najvac aktívnych podnkov bolo počas sledovaného obdoba v roku 2014 ( ), naopak najmenej v roku 2008 ( ). Na základe charakterstík časových radov sme zstl, že najväčší nárast počtu aktívnych podnkov bol v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010, kedy bol zaznamenaný nárast o 12,74 %, čo je absolútne o aktívnych podnkov vac. Najvyšší pokles bol zaznamenaný v roku 2012 oprot roku 2011, pokles o 3,9 % (o aktívnych podnkov menej). Pomocou bázckého ndexu sme zstl, že v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 vzrástol počet aktívnych podnkov o 22,51 %. Pomocou premerného koefcenta rastu a premerného absolútneho prírastku (blžše pozr v [7]) sme zstl, že premerne ročne sa zvyšoval počet aktívnych podnkov o 3,44 %, čo je absolútne nárast o aktívnych podnkov. Tab. 1: Počet aktívnych podnkov na Slovensku v rokoch , absolútna a relatívna zmena Rok Počet aktívnych podnkov Absolútny prírastok Koefcent rastu - 1,0467 1,0302 1,1274 0,9610 0,9685 1,1059 Bázcký ndex 1 1,0467 1,0783 1,2157 1,1683 1,1315 1,2514 Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Vývoj počtu aktívnych podnkov na Slovensku je znázornený na obrázku 1, kde môžeme vdeť, že od roku 2008 do roku 2011 rástol počet aktívnych podnkov, potom nastal pokles až do roku 2013 a v roku 2014 bol zaznamenaný nárast počtu aktívnych podnkov. 33

34 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Obr. 1: Vývoj počtu aktívnych podnkov na Slovensku v rokoch Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane 3.2 Analýza štruktúry počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska Počet aktívnych podnkov môžeme skúmať aj v jednotlvých krajoch Slovenska. Bude nás zaujímať, ako sa vyvíjal analyzovaný ukazovateľ demografe podnkov v jednotlvých krajoch a č sa menla jeho štruktúra v krajoch v roku 2008 a Tabuľka 2 obrázok 2 znázorňujú počet aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch Môžeme sledovať, že najvac aktívnych podnkov bolo počas celého sledovaného obdoba v Bratslavskom kraj (najvyšší počet aktívnych podnkov bol zaznamenaný v roku 2014), najmenej v Banskobystrckom ( aktívnych podnkov bolo v roku 2008). Tab. 2: Počet aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch Rok Kraje SR BA TT TN NR ZA BB PO KE SR Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane 34

35 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Obr. 2: Počet aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch SR v rokoch Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Zstíme, ktorý kraj najvac prspel k nárastu počtu aktívnych podnkov v roku 2014 v porovnaní s rokom Na analýzu použjeme príspevkovú (prírastkovú) metódu, jej výpočet je uvedený v tabuľke 3. Tab. 3: Výpočet príspevkovej metódy počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a 2014 Počet aktívnych podnkov Relatívny prírastok Štruktúrne číslo Príspevok BA 0,3386 0,1922 0,0651 TT 0,1778 0,1065 0,0189 TN 0,1915 0,1060 0,0203 NR 0,2519 0,1207 0,0304 ZA 0,2549 0,1424 0,0363 BB 0,2220 0,1012 0,0225 PO 0,2585 0,1284 0,0332 KE 0,2408 0,1026 0,0247 Spolu 0,2514 1,0000 0,2514 Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Zstl sme, že najvac vzrástol počet aktívnych podnkov v roku 2014 oprot roku 2008 v Bratslavskom kraj (nárast o 33,86 %), najmenej v Trnavskom kraj (nárast o 17,78 %). Najvyšší podel na celkovom počte aktívnych podnkov mal v roku 2008 Bratslavský kraj (19,22 %). Na náraste počtu aktívnych podnkov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 o 25,14 % najvac prspel Bratslavský kraj 6,51 %, Žlnský 3,63 %, Prešovský 3,32 %, Ntransky 3,04 % a najmenej Trnavský kraj len 1,89 %. Budeme sledovať, č sa menla štruktúra počtu aktívnych podnkov v roku 2008 a

36 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Obr. 3: Štruktúra počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a 2014 Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Na obrázku 3 je znázornená štruktúra počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a Vdíme, že najvyšší podel na celkovom počte aktívnych podnkov mal Bratslavský kraj (19 % v roku 2008 a 21 % v roku 2014), Žlnský kraj (14 %), Prešovský kraj (13 %) a Ntransky kraj (12 %). Najmenší (10 %) podel sme zstl v Banskobystrckom a Košckom kraj v roku 2008 a v Trnavskom, Trenčanskom a Banskobystrckom kraj v roku Vdíme, že nastával zmeny v štruktúre počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska. Preto sme sa rozhodl pomocou mer podobnost štruktúr zstť, č sú štruktúry počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch v rokoch 2008 a 2014 podobné, resp. odlšné. Výpočet je uvedený v tabuľke 4. Podobne ako na základe grafckého zobrazena (obrázok 3) aj pomocou štruktúrnych čísel sme zstl, že najvyšší podel na celkovom počte aktívnych podnkov mal v obdvoch sledovaných rokoch Bratslavský kraj (19,22 %-ný podel v roku 2008 a 20,56 %-ný podel v roku 2014). Najnžší podel mal Banskobystrcký kraj (10,12 % v roku 2008 a 9,88 % v roku 2014). Najväčša absolútna odchýlka bola zstená v Bratslavskom kraj (1,34 p.b.), najmenša v Ntranskom kraj (0,01 p.b.). Suslovov koefcent môže nadobúdať hodnoty z ntervalu 0;0,25. V našom prípade dosahol hodnotu 0,0036. Z porovnana zmen štruktúry počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska na základe Suslovovho koefcenta podobnost štruktúr sme dospel k záveru, že jeho hodnota sa blíž k 0, čo znamená, že zmeny v štruktúre nebol veľm výrazné, štruktúra 36

37 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch sa v rokoch 2008 a 2014 odlšovala len merne. Aj pomocou ostatných mer podobnost štruktúr sme zstl nevýrazné zmeny v štruktúrach analyzovaného ndkátora demografe podnkov. Tab. 4: Výpočet mer podobnost štruktúr počtu aktívnych podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a 2014 Počet aktívnych x y x y (x- y) 2 (y) 2 x 2 +y 2 (x+y) 2 x y podnkov x y BA 0,1922 0,2056 0,0134 0, ,0423 0,0792 0,1582 0,0011 TT 0,1065 0,1002 0,0063 0, ,0100 0,0214 0,0436 0,0009 TN 0,1060 0,1010 0,0051 0, ,0102 0,0214 0,0437 0,0006 NR 0,1207 0,1208 0,0001 0, ,0146 0,0292 0,0596 0,0000 ZA 0,1424 0,1428 0,0004 0, ,0204 0,0407 0,0831 0,0000 BB 0,1012 0,0988 0,0024 0, ,0098 0,0200 0,0408 0,0001 PO 0,1284 0,1291 0,0007 0, ,0167 0,0331 0,0570 0,0000 KE 0,1026 0,1018 0,0009 0, ,0104 0,0209 0,0427 0,0000 Spolu 1,0000 1,0000 0,0291 0, ,1343 0,2659 0,5287 0,0028 dsus x x x x x x x 0,0036 IGALLAGHER x x x x x x x 0,0112 IMONROE x x x x x x x 0,0149 IGATEV x x x x x x x 0,0307 IRYABTES x x x x x x x 0,0218 ISZALAI x x x x x x x 0,0188 Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane 4 Analýza počtu vznknutých podnkov na Slovensku V tejto čast budeme analyzovať počet vznknutých podnkov na Slovensku v rokoch Najskôr pozornosť zamerame na analýzu celkového počtu vznknutých podnkov a potom budeme analyzovať počet vznknutých podnkov podľa krajov Slovenska. 4.1 Analýza celkového počtu vznknutých podnkov V tabuľke 5 sú uvedené počty vznknutých podnkov na Slovensku v rokoch a výpočet vybraných charakterstík časových radov. Na základe údajov v tabuľke 5 o počte vznknutých podnkov na Slovensku v rokoch a vypočítaných charakterstík časových radov môžeme konštatovať, že najvac podnkov vznklo počas sledovaného obdoba v roku 2014 (95 242), naopak najmenej v roku 2013 (42 640). Na základe charakterstík časových radov sme zstl, že najvac narástol počtu vznknutých podnkov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013, kedy bol zaznamenaný nárast o 123,36 %, čo je absolútne o vznknutých podnkov vac. Najvyšší pokles bol zaznamenaný v roku 2012 oprot roku 2011, pokles o 30,16 % (o vznknutých podnkov menej). Pomocou bázckého ndexu sme zstl, že v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 vzrástol počet vznknutých podnkov o 65,43 %. 2 37

38 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Tab. 5: Počet vznknutých podnkov na Slovensku v rokoch , absolútna a relatívna zmena Rok Počet vznknutých podnkov Absolútny prírastok Koefcent rastu - 1,1071 0,8327 1,2514 0,6984 0,9192 2,2336 Bázcký ndex 1,0000 1,1071 0,9219 1,1536 0,8057 0,7406 1,6543 Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Vývoj počtu vznknutých podnkov na Slovensku je znázornený na obrázku 4, kde môžeme vdeť, že počas celého sledovaného obdoba sa stredal obdoba rastu s obdobam poklesu. Obr. 4: Vývoj počtu vznknutých podnkov na Slovensku v rokoch Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane 4.2 Analýza štruktúry počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska Počet vznknutých podnkov môžeme skúmať aj v jednotlvých krajoch Slovenska. Bude nás zaujímať, ako sa vyvíjal analyzovaný ukazovateľ demografe podnkov v jednotlvých krajoch a č sa menla jeho štruktúra v krajoch v roku 2008 a Tabuľka 6 a obrázok 5 znázorňujú počet vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch Môžeme sledovať, že najvac podnkov vznklo počas celého sledovaného obdoba v Bratslavskom kraj (najvyšší počet vznknutých podnkov bol zaznamenaný v roku 2014), najmenej v Trnavskom (3 911 vznknutých podnkov bolo v roku 2012). 38

39 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Tab. 6: Počet vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch Počet vznknutých podnkov BA TT TN NR ZA BB PO KE Spolu Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Obr. 5: Počet vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch SR v rokoch Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Zstíme, ktorý kraj najvac prspel k nárastu počtu vznknutých podnkov v roku 2014 v porovnaní s rokom Na analýzu použjeme príspevkovú (prírastkovú) metódu. Jej výpočet je uvedený v tabuľke 7. 39

40 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Tab. 7: Výpočet príspevkovej metódy počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a 2014 Počet vznknutých podnkov Relatívny prírastok Štruktúrne číslo Príspevok BA 0,6642 0,1927 0,1280 TT 0,6446 0,0990 0,0638 TN 0,5926 0,1026 0,0608 NR 0,7481 0,1209 0,0904 ZA 0,6288 0,1436 0,0903 BB 0,6500 0,1037 0,0674 PO 0,5456 0,1436 0,0784 KE 0,8007 0,0938 0,0751 Spolu 0,6543 1,0000 0,6543 Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Zstl sme, že najvac vzrástol počet vznknutých podnkov v roku 2014 oprot roku 2008 v Ntranskom kraj (nárast o 74,81 %), najmenej v Prešovskom kraj (nárast o 54,56 %). Najvyšší podel na celkovom počte vznknutých podnkov mal v roku 2008 Bratslavský kraj (19,27 %). Na náraste počtu vznknutých podnkov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 o 65,43 % najvac prspel Bratslavský kraj 12,80 %, prčom v roku 2014 oprot roku 2008 vzrástol počet vznknutých podnkov v tomto kraj o 66,42 %. Budeme sledovať, č sa menla štruktúra počtu vznknutých podnkov v roku 2008 a Na obrázku 6 je znázornená štruktúra počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a Vdíme, že najvyšší podel na celkovom počte vznknutých podnkov mal Bratslavský kraj (19 %), Žlnský kraj a Prešovský kraj (14 %) Najmenší (10 %) podel sme zstl v Trnavskom, Trenčanskom a Košckom kraj v roku 2008 a v roku 2014 ešte aj v Banskobystrckom kraj. Obr. 6: Štruktúra počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a

41 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane Vdíme, že nastával zmeny v štruktúre počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska. Preto sme sa rozhodl pomocou mer podobnost štruktúr zstť, č sú štruktúry počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch v rokoch 2008 a 2014 podobné, resp. odlšné. Výpočet je uvedený v tabuľke 8. Podobne ako na základe grafckého zobrazena (obrázok č. 6) aj pomocou štruktúrnych čísel sme zstl, že najvyšší podel na celkovom počte vznknutých podnkov mal v obdvoch sledovaných rokoch Bratslavský kraj (19,27 %- ný podel v roku 2008 a 19,39 %-ný podel v roku 2014). Najnžší podel mal v roku 2008 Košcký kraj (9,38 %) a v roku 2014 Trnavský kraj (9,84 %). Najväčša absolútna odchýlka bola zstená v Prešovskom kraj (0,94 p.b.), najmenša v Banskobystrckom kraj (0,03 p.b.). Suslovov koefcent môže nadobúdať hodnoty z ntervalu 0;0,25. V našom prípade dosahol hodnotu 0,0082. Z porovnana zmen štruktúry počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska na základe Suslovovho koefcenta podobnost štruktúr sme dospel k záveru, že jeho hodnota sa blíž k 0, čo znamená, že zmeny v štruktúre nebol veľm výrazné, štruktúra počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch sa v rokoch 2008 a 2014 odlšovala len merne. Aj pomocou ostatných mer podobnost štruktúr sme zstl nevýrazné zmeny v štruktúrach analyzovaného ndkátora demografe podnkov. 41

42 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch Tab. 8: Výpočet mer podobnost štruktúr počtu vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska v rokoch 2008 a 2014 Počet vznknutých x y x y (x-y) 2 (y) 2 x 2 +y 2 (x+y) 2 podnkov BA 0,1927 0,1939 0,0012 0,0000 0,0376 0,0747 0,1495 0,0000 TT 0,0990 0,0984 0,0006 0,0000 0,0097 0,0195 0,0390 0,0000 TN 0,1026 0,0988 0,0038 0,0000 0,0098 0,0203 0,0406 0,0004 NR 0,1209 0,1277 0,0069 0,0000 0,0163 0,0309 0,0618 0,0008 ZA 0,1436 0,1414 0,0022 0,0000 0,0200 0,0406 0,0813 0,0000 BB 0,1037 0,1035 0,0003 0,0000 0,0107 0,0215 0,0429 0,0000 PO 0,1436 0,1342 0,0094 0,0001 0,0180 0,0386 0,0772 0,0012 KE 0,0938 0,1021 0,0083 0,0001 0,0104 0,0192 0,0384 0,0018 Spolu 1,0000 1,0000 0,0326 0,0002 0,1325 0,2654 0,5306 0,0041 dsus x x x x x x x 0,0082 IGALLAGHER x x x x x x x 0,0106 IMONROE x x x x x x x 0,0141 IGATEV x x x x x x x 0,0292 IRYABTES x x x x x x x 0,0292 ISZALAY x x x x x x x 0,0226 Zdroj: Demografa podnkov , ŠÚ SR, vlastné spracovane 6 Záver Z uskutočnených analýz týkajúcch sa počtu aktívnych podnkov môžeme vyvodť nasledovné závery: najvac aktívnych podnkov bolo počas sledovaného obdoba ( ) v roku 2014 ( ), naopak najmenej v roku 2008 ( ), najvac vzrástol počet aktívnych podnkov v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010, a to o 12,74 %, čo je absolútne nárast o aktívnych podnkov, najvac poklesol analyzovaný ndkátor v roku 2012 oprot roku 2011, o 3,9 % (o aktívnych podnkov), v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 vzrástol počet aktívnych podnkov o 25,14 %, najvac aktívnych podnkov bolo počas celého sledovaného obdoba v Bratslavskom kraj ( v roku 2014), najmenej v Banskobystrckom ( v roku 2008), najvac vzrástol počet aktívnych podnkov v roku 2014 oprot roku 2008 v Bratslavskom kraj (nárast o 33,86 %), najmenej v Trnavskom kraj (nárast o 17,78 %), najvyšší podel na celkovom počte aktívnych podnkov mal v roku 2008 Bratslavský kraj (19,22 %), na náraste počtu aktívnych podnkov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 o 25,14 % najvac prspel Bratslavský kraj 6,51 %, Žlnský 3,63 %, Prešovský 3,32 %, Ntransky 3,04 % a najmenej Trnavský kraj len 1,89 %. Z uskutočnených analýz týkajúcch sa počtu vznknutých podnkov môžeme vyvodť nasledovné závery: najvac podnkov vznklo počas celého sledovaného obdoba v roku 2014 (95 242), najmenej v roku 2013 (42 640), najvac vzrástol počet vznknutých podnkov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013, a to o 123,36 %, čo je absolútne nárast o vznknutých podnkov, najvac 42

43 Ľubca Hurbánková Analýza vybraných ukazovateľov demografe podnkov na Slovensku v rokoch poklesol analyzovaný ndkátor v roku 2012 oprot roku 2011, o 30,16 % (o vznknutých podnkov), v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 vzrástol počet vznknutých podnkov o 65,43 %, najvac vznknutých podnkov bolo počas celého sledovaného obdoba v Bratslavskom kraj ( v roku 2014), najmenej v Trnavskom (3 911 v roku 2011), najvac vzrástol počet vznknutých podnkov v roku 2014 oprot roku 2008 v Ntranskom kraj (nárast o 74,81%), najmenej v Prešovskom kraj (nárast o 54,56 %), najvyšší podel na celkovom počte vznknutých podnkov mal v roku 2008 Bratslavský kraj (19,27 %), na náraste počtu vznknutých podnkov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2008 o 65,43 % najvac prspel Bratslavský kraj 12,80 %, Ntransky 9,04 %, Žlnský 9,03 % a najmenej Trenčansky kraj len 6,08 %. Z porovnana zmen štruktúry počtu aktívnych a vznknutých podnkov v jednotlvých krajoch Slovenska na základe mer podobnost štruktúr sme zstl, že ch hodnoty sa blíža k 0, čo znamená, že zmeny v štruktúre nebol veľm výrazné, štruktúra analyzovaných ndkátorov demografe podnkov v jednotlvých krajoch sa v rokoch 2008 a 2014 odlšovala len merne. Lteratúra [1] Bolgáč, J., Svašová, D. (2015). Demografa podnkov Slovenska z pohľadu právnej formy vlastníctva podnkov. Zborník vedeckých statí projektu VEGA 1/0501/14 Teoretcké a praktcké aspekty podnku z pohľadu demografe nástroj hodnotena zmen v ekonomckom raste a zamestnanost. 1. časť. Bratslava: Ekonóm [2] Hndls, R., Kaňoková, J., Novák, I. (1997). Metody statstcké analýzy pro ekonomy. Praha: MANAGEMENT Press, s. ISBN [3] Kahounová, J. (1994). Měření podobnost struktur. Praha: VŠE PRHA, s. ISBN [4] Karpov, A. (2007). Measurement of Dsproportonalty n PR System: výskumná správa. Moscow: State Unversty - Hgher School of Economcs, s. [5] Kotlebová, E. a kol. (2017). Štatstka pre bakalárov v prax. Bratslava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. ISBN [6] Pozdnaková, I. (1981). Některé spúsoby vyhodnocovaní změn struktury a jejch vypovídací schopnost. Statstka, 1981, č. 11, [7] Sodomová, E. a kol. (2013). Štatstka pre bakalárov. Bratslava: Vydavateľstvo Ekonóm, s. ISBN [8] Šoltés, E. (2015). Mera vznku podnkov v SR v rokoch Zborník vedeckých statí projektu VEGA 1/0501/14 Teoretcké a praktcké aspekty podnku z pohľadu demografe nástroj hodnotena zmen v ekonomckom raste a zamestnanost. 1. časť. Bratslava: Ekonóm [9] Štatstcký úrad SR. Demografa podnkov [10] Vojtková, M. a kol. (2016). Demografa podnkov Teoretcké aspekty a empíra. Pardubce: Unverzta Pardubce, s. ISBN [11] Vojtková, M. (2015). Zamestnanosť z pohľadu vznku a zánku podnkov na Slovensku. Zborník vedeckých statí projektu VEGA 1/0501/14 Teoretcké a praktcké aspekty podnku z pohľadu demografe nástroj hodnotena zmen v ekonomckom raste a zamestnanost. 1. časť. Bratslava: Ekonóm s [12] busness demography [13] ndcators 43

44 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost Pavol Jurík 1 Abstrakt Na prelome 60. a 70. rokov 20. stor. sa započala nová epocha v hstór ľudstva. V období ndustrálnej (t. j. premyselnej) spoločnost sa pozornosť ľudstva obracala najmä na výrobné zdroje surovny a energu ako na hlavné motory hospodárskeho rozvoja. Pre túto etapu bola typcká najmä mechanzáca textlného premyslu, využte uhla a parných strojov pre prácu, výstavba železníc, mechanzáca baníctva a spracovana rudy a nováce v oblast ťažkého premyslu (výroby ocele). Hmotné zdroje sú nepochybne aj naďalej veľm dôležté, no prblžne od 60. rokov 20. storoča začal prudko narastať význam nformácí, ktorý sa odvtedy prejavuje nelen vo výrobnej sfére a ekonomke ako takej, ale významným spôsobom ovplyvnl aj žvotný štýl a zmýšľane ľudí na konc 20. a v 21. stor. Rapídny rozvoj nformačných technológí ako prostredkov na šírene, uchovávane, výmenu a spracovávane nformácí je mnohým ľuďm vnímaný pomerne nekrtcky ako prejav nárastu ch žvotnej úrovne. Je nespochybnteľné, že nformačné technológe generujú množstvo poztívnych efektov na rozlčné sféry sveta okolo nás. Ich prínos môžeme vdeť v zdravotníctve, vo vzdelávaní, v ekonomke, v doprave, v krmnalstke, v automatzác výroby, v kozmonautke a v mnohých ďalších oblastach. Naprek tomu však exstujú aj určté negatívne dôsledky rozvoja nformačných technológí. Ceľom tohto článku je poukázať na vaceré poztívne, ale aj negatívne zmeny, ktoré rozvoj nformačnej spoločnost postupne prnáša ľudstvu. Kľúčové slová Informačná spoločnosť, elektroncký a elektrcký odpad, bg data, automatzáca, dostupnosť nformácí, zdravotné problémy Abstract At the turn of the 1960s and 1970s a new epoch has begun n the hstory of manknd. In the perod of the ndustral socety, the attenton of manknd turned manly to the producton sources raw materals and energy as the man engnes of economc development. Mechanzaton of the textle ndustry, use of coal and steam engnes for work, constructon of ralways, mechanzaton of mnng and ore processng and nnovatons n the heavy ndustry (such as steel producton) were characterstc for ths perod. Materal resources are stll of great mportance, however, snce the 1960s the mportance of nformaton began to sgnfcantly ncrease, whch can be seen not only n the feld of producton and economy as such, but also n the lfestyle and thnkng of people n the late 20th and the 21th century. The rapd development of nformaton technology as a means of dssemnatng, storng, exchangng and processng nformaton s very often perceved by many people as a manfestaton of an ncrease n ther lvng standards. It s ndsputable that nformaton technology generates many postve effects on dfferent spheres of the world around us. Its benefts can be seen n healthcare, educaton, economcs, transport, crme preventon, producton automaton, cosmonautcs, and many other areas. Nevertheless, there are some negatve consequences of the development of nformaton technology. The am of ths artcle s to pont out a number of postve and also negatve changes that the development of nformaton socety gradually brngs to manknd. 1 Ing. Pavol Jurík, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra aplkovanej nformatky, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, e-mal: pavol.jurk.euba@gmal.com. 44

45 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost Key words Informaton socety, e-waste, bg data, automatzaton, nformaton avalablty, health problems JEL classfcaton Q55, Q56, O33 1 Úvod Informačnú spoločnosť môžeme charakterzovať ako spoločnosť, v ktorej nformatka, počítače a mkroelektronka určujú a premeňajú celý spoločenský systém, vystupujú ako prostredok vytvorena nových spoločenských, nadtrednych a nadnárodných štruktúr a zásadným spôsobom mena mechanzmy spoločenského vývoja. (Mnsterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vdeka SR, 2012). Podľa nej defníce je nformačná spoločnosť charakterzovaná podstatným využívaním dgtálneho spracovana, uchovávana a prenosu nformácí. (Vacek, 2001). Server Wk.knhovna.cz charakterzuje nformačnú spoločnosť ako spoločnosť, pr ktorej sa zo spracovana nformácí stáva významná ekonomcká aktvta, ktorá vytvára úplne nové príležtost a čnnost, ktoré podstatne ovplyvňujú charakter spoločnost. (Wk.knhovna.cz, 2017). Syntézou vyšše uvedených defnící a ch vhodným doplnením môžeme sformulovať vlastnú defnícu: Informačná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej sa údaje, resp. nformáce a systémy ch zberana, prenosu, ukladana a spracovávana stávajú základným hnacím motorom rozvoja a hlavným zdrojom tvorby hodnôt (Jurík, 2018). Za obdobe nástupu nformačnej spoločnost sa považuje prelom 60. a 70. rokov 20. stor., no prudké zrýchľovane tempa jej rozvoja nastalo až v 90. rokoch 20. stor. Za predchodcov nformačnej spoločnost sa považujú agrárna a ndustrálna spoločnosť, ktoré sa vyznačoval ným zdrojm bohatstva a ným systémom jeho vytvárana. V tab. 1 uvádzame hlavné charakterstky spoločnost v hstorckom vývoj podľa Klnca. Tab. 1: Hlavné charakterstky spoločnost v hstorckom vývoj (Zdroj: Klnec, 2010) Spoločnosť Hlavné zdroje bohatstva Systém vytvárana bohatstva a domnujúc sektor agrárnej ekonomky Prendustrálna agrárna Pôda a prírodné zdroje Poľnohospodárstvo Industrálna Práca a kaptál Premysel s trom hlavným výrobným faktorm: prácou, pôdou a kaptálom Postndustrálna nformačná Informáce a znalost Výroba, spracovane a dstrbúca nformácí, ktoré vytvorl základ ekonomky nformačnej spoločnost Je nespochybnteľné, že nformačné technológe prnášajú oprot mnulost výrazné zlepšena v mnohých oblastach. Ich prínos môžeme vdeť v zdravotníctve, vo vzdelávaní, v ekonomke, v doprave, v krmnalstke, v automatzác výroby, v kozmonautke a pod. Naprek tomu však môžeme konštatovať, že ch prínos pre spoločnosť ne je v každom ohľade len poztívny a dajú sa dentfkovať vaceré tensté stránky technologckého pokroku, ktoré s stotne zaslúža vac pozornost zo strany médí, vrcholných štátnych predstavteľov, vedcov, ntelektuálov, ale aj bežných ľudí. Ceľom tohto článku je preto poukázať na poztívne aj negatívne zmeny, ktoré rozvoj nformačnej spoločnost postupne prnáša ľudstvu. Ide však 45

46 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost o veľm rozsahlu problematku, a preto sa budeme venovať len vybraným faktorom (keďže povolený rozsah článku neumožňuje rozpracovať túto problematku naplno) s tým, že sa pokúsme čo najprecíznejše vysthnúť ch podstatu. 2 Kladné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost V tejto podkaptole sa zamerame na kladné aspekty rozvoja nformačných technológí a nformačnej spoločnost ako takej. Medz teto aspekty môžeme zaradť najmä: 1. Rozvoj možností pre zber, uchovávane, prenos a spracovávane údajov vďaka rozvoju nformačných technológí sa objavlo množstvo možností, ako zberať, uchovávať, prenášať a spracovávať údaje. Zataľ čo v mnulost bol hlavným prostredkam na uchovávane údajov knhy, časopsy a rozlčné písané č tlačené dokumenty, dgtalzáca textu umožnla uchovávane údajov v mnohých alternatívnych formách, akým sú napr. elektroncké dokumenty, e-knhy, počítačové súbory rozlčných formátov, audo a vdeo záznamy, webové stránky, databázy, dátové sklady a pod. Rozvoj počítačových setí zasa prnesol pokročlé možnost ch rýchleho prenosu na geografcky veľm vzdalené mesta (často presahujúce hrance štátov kontnentov). Vďaka týmto možnostam je možné uchovávať a prenášať oveľa vac údajov než v mnulost. Informáce sa stávajú nástrojom konkurenčného boja medz frmam a ch dostupnosť a kvalta môže rozhodnúť o úspechu alebo neúspechu tej-ktorej frmy na trhu. Z tohto dôvodu sa frmy v súčasnost uslujú o získane čo najväčšeho objemu kvaltných údajov za účelom ch ďalšej analýzy a extrakce nových, často prekvapujúcch nformácí alebo poznatkov. Ide prtom nelen o nterné údaje (ako napr. údaje o spokojnost zamestnancov, o ch produktvte, dochádzke, o kvaltatívnych parametroch vyrábaných produktov alebo poskytovaných služeb, o vlastnom hospodárení a pod.), ale aj externé údaje (spätná väzba od zákazníkov, spotrebteľské preference, údaje o konkurenc, národnej a nadnárodnej legslatíve, o najnovších výsledkoch v oblast vedy a výskumu a pod.). V súvslost s hromadením obrovských kvánt údajov sa v ostatných rokoch často používa pojem bg data (t. j. veľké údaje ). Spoločnosť Gartner, Inc. defnuje bg data ako veľkoobjemové, vysokorýchlostné a/alebo veľm rozmanté (mnohotvárne) nformačné aktíva, ktoré s vyžadujú nákladovo efektívne a novatívne formy ch spracovana tak, aby nám umožnl získane lepšeho náhľadu na určtý problém, pomohl pr rozhodovaní a automatzác procesov. (Gartner, 2018). Podľa Infostatu exstuje vacero rozlčných defnící pojmu bg data, ale takmer vo všetkých sa spomínajú 3 základné charakterstky (Suja, Infostat, 2014): Množstvo (Volume) typcké sú veľké objemy údajov, ktoré spravdla začínajú na desatkach terabajtov. Rýchlosť (Velocty) rýchlosť, s akou údaje vznkajú, príp. rýchlosť, s akou sú spracovávané. Pestrosť (Varety) rôznorodosť údajových formátov. Zaznamenávane a spracovávane obrovských kvánt údajov nemá zmysel len v podnkovej sfére, ale aj v rozlčných ných sférach ľudských aktvít, napr. v medcíne, astronóm, bológ, antropológ, ba dokonca v športe (analyzovane taktík a schopností športových družstev). 2. Zvýšená dostupnosť nformácí úzko súvsí s predchádzajúcm bodom (teda s postupným rozšrovaním možností pre zber, uchovávane, prenos a spracovávane nformácí). O masívny prístup k nformácám sa v súčasnost zasluhuje najmä nternet, ktorý postupne vytláča televízu, resp. dochádza ku konvergenc oboch technológí (televíza 46

47 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost prostredníctvom nternetu). Vďaka nternetu môžeme nformáce nelen veľm rýchlo vyhľadávať, ale ch aj šírť, a to bez nutnost vzdalť sa od obrazovky počítača. Návšteva knžníc a kníhkupectev sa tak pre mnohých stala ba zbytočným mrhaním času, keďže majú poct, že väčšnu nformácí s dokážu nájsť na nternete. Zabúdajú prtom však na jeden dôležtý faktor, ktorým je kvalta, resp. hodnovernosť nformácí, a tá je pr nformácách šírených prostredníctvom nternetu často veľm otázna (tejto problematke sa budeme blžše venovať v kaptole 3). Naprek tomu, že množstvo nformácí dostupných prostredníctvom nternetu postupne narastá, mnohé z týchto nformácí sú pre bežného človeka ťažko vyhľadateľné alebo nedostupné. Prístup k nm môže byť napr. podmenený nutnosťou regstráce a prhlásena sa na určtú webovú stránku, č zaplatením určtej fnančnej častky. Okrem toho nektoré webové stránky ne sú ndexované v on-lne vyhľadávač, a preto ch tento vyhľadávač neponúka (v týchto prípadoch je treba poznať presnú URL adresu stránky a zadať ju do webového prehladača pramo). Internet so sebou prnáša taktež možnosť študovať na daľku a absolvovať rozlčné výučbové kurzy on-lne formou z pohodla domova č ného mesta. Touto formou sa dajú získať rozlčné vac č menej akceptované certfkáty a absolvent nemusa znášať náklady súvsace s docestovávaním na určté mesto, ubytovaním a pod. Vďaka tomu majú dnes možnosť vzdelávať sa šroké masy ľudí a je na každom človeku jednotlvo, č túto možnosť využje. Podmenkou je však, samozrejme, funkčné prpojene k nternetu s dostatočnou rýchlosťou a kvaltou (spojene bez výpadkov). 3. Rýchlejša a lacnejša komunkáca na veľké malé vzdalenost oprot časom, kedy bolo treba poselať správy na veľké vzdalenost prostredníctvom pošty, sa medzľudská komunkáca výrazne urýchlla. Veľkým míľnkom bolo vynájdene faxu (Alexander Ban, 1843) a telefónu (Graham Bell, 1876), no ďalší výrazný prelom v komunkác prnesol až nternet poselane e-malov, komunkáca v dskusných fórach, textová komunkáca v reálnom čase na báze chatovana (Internet Relay Chat, IRC), ICQ ( I Seek You ), socálne sete, telefonovane cez nternet (Voce over Internet Protocol, VoIP), prenos obrazu a zvuku v reálnom čase prostredníctvom webkamer (pre súkromné účely, ale tež vdeokonference, webnáre, obchodné rokovana), medzpodnková komunkáca na báze EDI (Electronc Data Interchange) alebo prostredníctvom aplkácí typu CRM (Customer Relatonshp Management), SCM (Supply Chan Management), ale aj vnútropodnková komunkáca prostredníctvom ntranetu, aplkácí typu ERP (Enterprse Resource Plannng), podnkových portálov a pod. Šroká škála komunkačných možností, ktoré ponúka nternet (a spomedz ktorých mnohé sú k dspozíc zadarmo), vytvára tlak nelen na výrobcov počítačových aplkácí zameraných na komunkácu, ale aj na telefónnych operátorov, ktorí sú nútení postupne zlacňovať svoje služby. 4. Automatzáca mnohých čnností, ktoré predtým musel byť vykonávané manuálne jedným z najväčších prínosov počítačov je automatzáca náročných čnností, ktoré by nak musel byť vykonávané manuálne ľuďm, čo prnáša odbremenene človeka. Počítače umožňujú vykonávane matematckých výpočtov a analýz, ktoré sú natoľko zložté, že by jednému človeku ch realzáca zabrala nekoľko desatok, príp. stovek rokov. Takéto výpočty sa realzujú v astronóm, bológ, vojenstve, medcíne a ďalších oblastach. Vďaka smulácám veme predpovedať počase, klmatcké zmeny, bezpečnosť jadrových reaktorov, kolízne kurzy asterodov a pod. Okrem náročných výpočtov a smulácí je prínosom tež robotzáca výroby. Vďaka strojom radeným prostredníctvom počítačového algortmu môžeme vykonávať čnnost, ktoré by nak bol prílš nebezpečné pre človeka, príp. by pr ch vykonávaní človekom dochádzalo k prílš veľkej chybovost. Tým sa dostávame k veľm dôležtej vlastnost počítačov a počítačom radených strojov, ktorou je spoľahlvosť. Čnnosť počítačov ne je ovplyvnená telesnou a duševnou únavou, 47

48 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost zdravotným stavom, emócam, náladam, obavam a pod., a preto dosahujú vzhľadom na počet a rozsah vykonávaných úloh výrazne menšu chybovosť ako ľuda. Z týchto dôvodov vznkajú v súčasnost opodstatnené obavy, aby sa nestalo, že počítače a počítačom radené stroje celkom vytlača z výrobných hál a závodov človeka, čo povede ku strate zamestnana u mnohých ľudí a celkovému zvýšenu nezamestnanost. Na druhej strane však musíme povedať, že počítače sa človeku (zataľ) nevyrovnávajú v oblast kreatvty, estetckého cítena, porozumena a chápana súvslostí, kultúrno-umeleckých a tvorvých čnností a pod. Server The Guardan v tejto súvslost uvádza: Ak by došlo k automatzác 47% pracovných mest, nepremetne sa to do 47%-nej nezamestnanost. Jedným z dôsledkov však môže byť skrátene pracovného týždňa. To sa stalo aj v časoch veľkej premyselnej revolúce. Pred revolúcou mnoho ľudí pracovalo 60 hodín do týždňa. Po revolúc došlo k skrátenu pracovného času na prblžne 40 hodín týždenne. To sté sa môže stať aj v súvslost s prchádzajúcou revolúcou v oblast umelej ntelgence. Ďalším dôvodom, prečo automatzáca 47% pracovných mest nevyúst do 47%-nej nezamestnanost, je to, že nové technológe ruša nektoré pracovné mesta, no zároveň prnášajú nové. (Walsh, The Guardan, 2017). Urban v tejto súvslost dodáva: Ešte v 19. storočí v žadnom meste nechýbal rozsvecovač lámp, ktorí chodl každý večer po ulcach a dlhou tyčou zapaľoval sprvu svečky, neskôr olejové a plynové lampy. Z ulíc ch napokon defntívne vytlačla elektrfkáca, avšak tá vytvorla mnohonásobne väčší zástup prác z hľadska elektrkárov a ných špecalstov starajúcch sa o elektrckú seť. (Urban, 2016). Podobne dnes môžeme konštatovať, že nahradene konskej dopravy automoblovým premyslom prneslo množstvo nových pracovných mest a nemalo teda negatívny dopad na zamestnanosť a ekonomku, ako sa v tom čase mnohí obával. 3 Záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost V predchádzajúcej kaptole sme sa pokúsl sumarzovať nektoré kladné stránky rozvoja nformačných technológí. V tejto kaptole sa budeme zaoberať ch negatívnym stránkam, medz ktoré môžeme zaradť predovšetkým: 1. Hromadene elektronckého a elektrckého odpadu de o vážny ekologcký problém, keďže narastajúca spotreba elektrckých spotrebčov, elektronky a počítačovej technky spôsobla takpovedac explozívny nárast množstva elektronckého a elektrckého odpadu vo svete. Tento odpad obsahuje toxcké chemkále, ťažké kovy a nebezpečným spôsobom zaťažuje žvotné prostrede. Server Techtarget.com defnuje pojem elektroncký a elektrcký odpad (z angl. electronc and electrc waste, skrátene e-waste) ako akýkoľvek odpad, pochádzajúc z vyhodených, resp. vyradených elektronckých a elektrckých zaradení a ch komponentov, ako aj látok, resp. materálov použtých na ch výrobu alebo potrebných pre ch používane. (Rouse, 2007). Server Cambrdge.org uvádza jednoduchšu defnícu tohto pojmu. Podľa nej de o počítače, telefóny a né elektroncké produkty, ktoré sú vyhodené kvôl tomu, že sú staré, pokazené a pod. (Cambrdge.org, 2017). Teto zaradena alebo nektoré ch súčastky často obsahujú nebezpečné a jedovaté látky, ktoré znečsťujú žvotné prostrede. Batére v notebookoch napr. obsahujú látky, ako sú kadmum, nkel, kovový hydrd alebo lítum, spomedz ktorých je toxcké najmä kadmum. Vrstvy na pevných dskoch, do ktorých sa zapsujú údaje, zasa obsahujú kobalt (Srnka, 2015). Základné dosky a konektory zvyčajne obsahujú berýlum. Kadmum sa, okrem už spomínaných batérí, nachádza aj v kábloch, mkroprocesoroch a nfračervených detektoroch. CRT montory zasa obsahoval množstvo olova (obvykle jeden až dva klogramy v závslost od ch veľkost), no našťaste bol neskôr nahradené modernejším LCD montorm (Fnch, 2017). 48

49 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost Net pochýb o tom, že predaj a používane elektronckých a elektrckých zaradení vo svete dosahuje v súčasnost z globálneho hľadska svoj doterajší vrchol a môžeme očakávať, že v najblžšej budúcnost bude ďalej narastať. Ako uvádza server Tříděníodpadu.cz, každý Európan podľa EÚ vyprodukuje za rok kg e-odpadu a z tohto množstva sa zrecykluje len prblžne 30%. Zvyšok končí na skládkach, v rozvojových krajnách, v morach a pod. (Tříděníodpadu.cz, 2017). Podľa magazínu Quark objem odhodenej elektronky vo východnej a juhovýchodnej Áz za šesť rokov (2010 až 2015) narástol o 63% (Quark, 2017). Magazín Quark ďalej uvádza: Keďže príjmy obyvateľstva aj dopyt po modernej elektronke sú na vzostupe, objem odpadu po vyradených prístrojoch vo všetkých z dvanástch skúmaných krajín v Kambodž, Číne, Hongkongu, Indonéz, Japonsku, Malajz, Flpínach, Sngapure, Južnej Kóre, Tawane, Thajsku aj Vetname sa zvyšuje. Nárast o 63% predstavuje 12,3 mlóna ton, čo je 2,4-násobok hmotnost Veľkej Cheopsovej pyramídy v Gíze. Samotná Čína svoju produkcu elektronckého odpadu vac než zdvojnásobla (zvýšene o 107 percent, čo predstavuje 6,7 mlóna ton). (Quark, 2017). Podľa serveru Tříděníodpadu.cz je e-odpad v súčasnost najrýchlejše rastúcm druhom odpadu s tým, že vo vyspelých krajnách Európy raste podel e-odpadu až trojnásobnou rýchlosťou v porovnaní s ostatným druhm odpadu (Tříděníodpadu.cz, 2017). Syed uvádza, že, spotrebtela v USA nvestoval v roku 2012 do nákupu spotrebnej elektronky až 206 mlárd USD, no z e-odpadu, ktorý z toho rezultoval, sa zrecyklovalo len 29% (Syed, 2016). Jednou z hlavných príčn hromadena e-odpadu je technologcký boom, ktorého sme svedkam prblžne od 90. rokov 20. stor., a tež tendenca ľudí často vymeňať a nahrádzať svoje elektroncké a elektrcké prístroje novším a výkonnejším, čo sa prejavuje najmä vo svete počítačov a moblných telefónov. Príčnou na výmenu zaradena môže byť jeho porucha, postupné spomaľovane jeho funkcí, nedostatočný rozsah ponúkanej funkconalty, ako aj prostá dostupnosť novšeho modelu, ktorý je o trochu výkonnejší, príp. má modernejší vzhľad. Tomuto trendu nekedy napomáhajú aj predajcova škovným marketngom alebo tež svojou cenovou poltkou, keďže napr. zakúpene novej tlačarne môže byť v nektorých prípadoch lacnejše než kúpa nového zásobníka atramentových fareb. Okrem toho mnohí odborníc v súčasnost upozorňujú na to, že nektorí výrobcova zámerne znžujú žvotnosť svojch výrobkov, aby tak donútl zákazníka skôr s zakúpť nový výrobok. Svozl k tejto problematke uvádza: Už dlhše sa hovorí o tom, že čoraz vac spoločností umestňuje do svojch produktov samovražedný kód, ktorý ch žvotnosť značne obmedzí a kupcov donút k nečakanému predčasnému výdavku na nový produkt. Zámerne sa používajú len o málčko lacnejše, ale za to omnoho nekvaltnejše elektroncké súčastky. Plánované opotrebovane materálu je však výrobcom ťažké dokázať. (Svozl, 2015). V záujme odvrátena hrozacej ekologckej katastrofy je nevyhnutné, aby sa vykonávala väčša celosvetová osveta o problematke hromadena e-odpadu a o tom, ako je možné zmenť spotrebteľské správane tak, aby došlo k náprave. Táto osveta by sa však nemala vykonávať len na úrovn konečných spotrebteľov, ale aj výrobcov elektronckých a elektrckých zaradení a mala by byť podporená prísnejšou legslatívou a sankčným pravdlam. 2. Zdravotné problémy súvsace s dlhodobým sedením pred obrazovkam počítačov masívne rozšírene televízorov, počítačov, notebookov, tabletov a podobných zaradení spôsoblo radkálnu zmenu žvotného štýlu ľudí. Táto zmena sa netýka len spôsobu trávena voľného času, ale aj pracovného žvota, keďže vykonávane mnohých profesí bez počítača v súčasnej dobe už ne je myslteľné. Medz typcké problémy, ktoré môžu vznknúť v dôsledku prdlhého sedena za počítačom patra najmä: 49

50 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost Zápaly šlach de najmä o zápaly šlach v oblast ramena, lakťa alebo zápästa z dôvodu nevhodnej polohy rúk pr prác na počítač a z toho plynúceho preťažovana určtých partí (Hnonlne.sk, 2014). Syndróm karpálneho tunela preťažene stredového nervu vedúceho zápästím v dôsledku neustáleho opakovana určtého pohybu, akým môže byť napr. posú-vane počítačovej myš alebo písane na klávesnc (Hnonlne.sk, 2014). Mgrény a bolest hlavy môžu vznkať v dôsledku dlhodobého sedena v ne-vhodnej polohe, pr ktorej sa preťažujú ramená a krk (Hnonlne.sk, 2014). Problémy so spánkom elektromagnetcké žarene, ktoré sa nahromadí v mestnost v dôsledku nekoľkohodnovej prevádzky elektronckých a elektrc-kých zaradení, môže podľa servera Zdrave.sk spôsobovať u mnohých ľudí poruchy spánku, podráždenosť a nervoztu. Preto je vhodné pred spaním dôkladne vyvetrať mestnosť alebo elektrcké a elektroncké zaradena v spáln vôbec nepoužívať (zdrave.sk, 2011). Klnka Gemn na svojch webových stránkach k tomuto problému dodáva, že modré svetlo, ktoré vyžarujú obrazovky televízo-rov, počítačov, moblných telefónov a ďalších zaradení, potláča tvorbu hormónu melatonínu, ktorý je v ľudskom organzme zodpovedný za kvaltný spánok. Z tohto dôvodu je vhodné teto zaradena vypnúť najneskôr 90 mnút pred spaním (gemn.cz, 2018). Problémy s chrbtcou ako uvádza Hudecová: svaly zabezpečujúce sedene sa dlhodobým zaťažovaním a nesprávnym sedením skracujú. Naopak, svaly, ktoré majú na starost dynamcký pohyb, ochabujú. Medz oboma skupnam svalov tak dochádza k nerovnováhe, čo môže mať za následok nesprávne postavene jednotlvých častí pohybového aparátu voč sebe. Navyše dlhodobým nespráv-nym zaťažovaním medzstavcovej platnčky môže dôjsť k jej poškodenu. (Hudecová, 2017). Problémy so zrakom podľa Stuppacherovej sa oč v premere unava po dvoch hodnách pozerana na obrazovku, a potom by mala nasledovať mnmálne 10-mnútová prestávka (Stuppacherová, 2009). V dôsledku preťažovana očí pr prác s počítačom často dochádza k vysychanu oka (syndróm suchého oka), k ochabovanu očného nervu a následnému zhoršovanu zraku. Zhoršovane výkonnost srdca a celkovej fyzckej kondíce podľa Laskowskeho sedavý spôsob žvota môže vesť k vysokému krvnému tlaku, vysokej hladne cukru v krv, hromadenu tuku v oblast pása a vysokej hladne cholesterolu (Laskowsk, Mayo Clnc, 2018). 3. Nahrádzane pramej medzľudskej komunkáce komunkácou sprostredkovanou pomocou elektronckých prostredkov ako uvádza Šušol, nedostatkam pr počítačom sprostredkovanej komunkác (z angl. Computer-medated communcaton) sa zaoberá tzv. teóra redukovaných podnetov (označovaná aj ako teóra odfltrovaných podnetov alebo teóra nedostatku podnetov socálneho kontextu). Podstatou tejto teóre je skutočnosť, že v komunkác založenej výlučne na texte absentujú nelen vzuálne podnety, ako sú gestkuláca č mmka hovoraceho, ale aj zvukové aspekty prejavu (často označované ako parajazyk) teda tón, sla hlasu, dôraz, rytmus reč a pod. V tejto súvslost však treba zdôraznť, že redukca komunkačných kanálov ne je špecfkom ba textovej komunkáce realzovanej prostredníctvom počítačových setí, ale komunkáce založenej na výmene akýchkoľvek textových správ (teda aj korešpondenčnej komunkáce a pod.), a tež, že ne všetka seťová komunkáca sa realzuje textovo (napr. VoIP, Skype, vdeokonference a pod.) (Šušol, 2003). Na základe teóre redukovaných podnetov sa podľa väčšny výskumov realzovaných v tejto oblast považuje textová seťová komunkáca za menej cennú v porovnaní s pramou nterpersonálnou komunkácou (teda 50

51 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost s komunkácou typu tvárou v tvár, face to face). Nekomunkovane paralngvstckých sgnálov môže totž vesť k menšej zrozumteľnost, resp. väčšej nejednoznačnost komunkátu (odovzdávanej nformáce). K výrazným zmenám v medzľudskej komunkác dochádza aj vplyvom socálnych setí. Organzáca Kaspersk Lab zrealzovala v októbr a novembr roku 2016 preskum, na ktorom sa zúčastnlo respondentov vo veku nad 16 rokov s rovnomerným zastúpením žen a mužov. Prblžne tretna respondentov v tomto preskume uvedla, že vzhľadom na to, že so svojm rodnným príslušníkm môžu komunkovať prostredníctvom socálnej sete, komunkujú s nm výrazne menej tvárou v tvár. Takto sa vyjadrlo až 31 % respondentov vo vzťahu k svojm rodčom, 33 % respondentov vo vzťahu k svojm deťom, 23 % respondentov vo vzťahu k svojmu partnerov/svojej partnerke a 35 % respondentov vo vzťahu ku svojm kamarátom. Prblžne u tretny opýtaných teda dochádza k výraznému nahrádzanu pramej nterpersonálnej komunkáce komunkácou sprostredkovanou pomocou socálnych setí (Kochetkova, 2017). Môžeme s však povšmnúť aj ný jav, a síce, že vďaka poctu anonymty na nternete nadobúdajú mnohí ľuda dojem, že s v nternetových dskusách nemusa dávať servítku pred ústa. Internetové dskuse sú totž často plné vulgarzmov a veľm urážlvých, hanlvých výrokov, ktoré s ch účastníc vymeňajú navzájom medz sebou, alebo ch adresujú tretím osobám. Je pravdepodobné, že pr pramej komunkác tvárou v tvár konkrétnej osobe by s mnohé výroky odpustl, príp. by ch naformuloval slušnejše, no poct anonymty na nternete v nch vyvoláva dojem, že s to môžu dovolť. Vďaka technológám a nedostatočnej regulác tak dochádza k zbytočnej vulgarzác medzľudskej komunkáce a musíme s položť otázku: Má takto vyzerať pokrok? 4. Phshng, pharmng, skmmng a né formy elektronckých podvodov phshng môžeme charakterzovať ako druh nternetového podvodu, pr ktorom sa podvodníc snaža získať prístup k ctlvým nformácám ných ľudí (najčastejše prístupové údaje k cudzemu bankovému kontu) s ceľom využť ch pre svoje vlastné obohatene. Najčastejše prtom využívajú podvodné e-maly, ktoré na prvý pohľad vyvolávajú dojem, že ch obet podvodu poslala pramo jej banka. V e-male sa potom zvyčajne nachádza odkaz, ktorý obeť podvodu presmeruje na nternetové stránky s veľm podobným dzajnom, aký majú skutočné stránky nšttúce, za ktorú sa útočník vydáva. Ak obeť na tejto stránke zadá prístupové údaje k svojmu bankovému kontu, útočník ch poľahky zachytí a uloží do svojej databázy. Pharmng je ná forma podvodu, pr ktorej útočník nevytvára podvodné e-maly, ale zabezpečí, aby webový prehladač presmeroval používateľa zo skutočných webových stránok určtej nšttúce na podvodné webové stránky s veľm podobným dzajnom. Útočník takto opäť môže získať prístupové údaje k bankovému kontu obete, ale objavl sa tež pokusy o získane prístupových údajov ku kontám na Facebooku a ných socálnych seťach. Skmmng je druh podvodu, pr ktorom sa útočníc uslujú vytvorť kópu platobnej karty obete, a to tak, že do bankomatu nanštalujú skrytú čítačku magnetckého páska na platobnej karte a pomocou skrytej kamery alebo falošnej klávesnce zaznamenajú PIN kód obete. Vďaka tomu získajú všetky údaje potrebné na vyhotovene kópe platobnej karty obete, ktorá je plne funkčná a útočníc ju môžu použť na výber peňazí z cudzeho bankového účtu. Vshng je pokus o získane prístupových údajov (najčastejše opäť k bankovému kontu) prostredníctvom podvodného telefonátu. Obeť takéhoto podvodu sa prtom môže nechať zmasť tým, že na telefonckej lnke komunkuje s reálnou osobou, ktorá navonok vystupuje profesonálne a verohodne a usluje sa vyvolať dojem, že zastupuje skutočnú banku obete. 51

52 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost Smshng de o varácu phshngu, pr ktorej nedochádza k zaselanu podvodného e-malu, ale podvodnej SMS na moblný telefón. Zámer útočníka je v oboch prípadoch rovnaký. 5. Narastajúca závslosť na moblných telefónoch a socálnych seťach v súvslost so závslosťou ľudí na moblných telefónoch sa pred nedávnom začal používať pojem nomofóba (z angl. nomophoba, t. j. NO Moble PHOne PhoBIA ) a znamená strach z toho, že človek nemôže použť moblný telefón alebo né ntelgentné zaradene. Ako uvádza server Novny.sk, podľa spoločnost SecureEnvoy trpí až 66 % obyvateľov Veľkej Brtáne nejakou formou nomofóbe, prčom 41 % účastníkov preskumu potvrdlo, že vlastna dva alebo vacero smartfónov, aby nezostal bez prpojena. (Novny.sk, 2017). Fyzoterapeut Tomáš Holcner v tejto súvslost uvádza: z neurofyzologckého hľadska je nutkavé kontrolovane obsahu v moblnom telefóne pokusom o stmulácu centra slast v mozgu. Ide o podobný proces ako pr závslost na hracích automatoch alebo počítačových hrách. Keď pr používaní telefónu zstíme nformáce, ktoré potrebujeme vedeť, keď nám nekto volá alebo píše, má to za následok zvýšene hladny hormónu dopamínu, ktorý sa spája so šťastím. To nás nút opakovane používať moblný telefón, napríklad len preto, aby sme sa ustl, č nám nepršla nejaká správa, alebo čo je nové na socálnych seťach, hoc žadnu správu nečakáme. (Svobodová, 2016). Svobodová ďalej uvádza, že podľa nedávnej analýzy uverejnenej v amerckom denníku The Washngton Post premerný používateľ moblného telefónu skontroluje svoj telefón 150-krát denne. (Svobodová, 2016). Závslosť na moblných telefónoch a socálnych seťach vyúsťuje do nervozty, podráždenost, porúch sústredena a môže vesť k výraznému zhoršenu školského prospechu ako aj pracovnej výkonnost. Nomofóba je z medálneho hľadska menej dskutovaný problém ako napr. závslosť na drogách, alkohole č hracích automatoch a doposaľ bola akos spoločensky akceptovaná. V ostatných rokoch sa však tejto téme začína venovať čoraz vac odborníkov, ktorí poukazujú na to, že de o skutočne závažný psychcký problém. Exstujú aj né formy, resp. odnože on-lne závslostí ako napr. netolzmus (chorobná závslosť na nternete), závslosť na socálnych seťach, závslosť na hraní on-lne her a on-lne kasínach a né, o ktorých by sa taksto malo oveľa vac dskutovať. 6. Úmyselné alebo neúmyselné šírene neoverených a nepravdvých nformácí nformáce uvedené v knhách, časopsoch, novnách, vedeckých článkoch a podobných zdrojoch bývajú kontrolované recenzentm, korektorm, odborným krtkm, členm redakčných rád a pod. To, samozrejme, nezaručuje, že všetky nformáce pochádzajúce z takýchto zdrojov môžeme automatcky považovať za pravdvé, no vacstupňová kontrola publkovaného obsahu môže napomôcť tomu, aby sa z textu odstránl nejasnost, omyly a nevhodné formuláce, ktoré by nak znžoval kvaltu prezentovaných nformácí. Internetové blogy, dskusné fóra alebo webové stránky rozlčných jednotlvcov a záujmových skupín však takouto formou kontrolované ne sú. Vďaka tomu sa môžu šírť poplašné správy, deznformáce a rozlčné omyly č už zámerne alebo kvôl neznalost a neodbornost ch autorov, resp. šírteľov. Z týchto dôvodov je vhodnejše čerpať nformáce z webových stránok renomovaných frem a nšttúcí, ktoré sú dôveryhodné a majú motvácu zachovať s svoj goodwll (t. j. dobrú povesť). An to však nemusí úplne zaručovať pravdvosť nformácí, a preto je vhodné overovať podozrvé nformáce z vacerých zdrojov. Musíme, samozrejme, poznamenať, že neoverené a nepravdvé nformáce sa stotne šírl aj v mnulost (t. j. v časoch agrárnej a ndustrálnej spoločnost), no v súčasnej dobe sa vďaka nternetu môžu šírť oveľa rýchlejše a môžu oslovť oveľa väčší počet recpentov (t. j. príjemcov nformáce). 52

53 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost 4 Záver Ceľom tohto článku bolo poukázať na vybrané kladné a záporné stránky súvsace s prudkým rozvojom nformačných technológí a nformačnej spoločnost, v ktorej dnes žjeme. Medz kladné stránky rozvoja nformačnej spoločnost sme zaradl: 1. Rozvoj možností pre zber, uchovávane, prenos a spracovávane údajov. 2. Zvýšenú dostupnosť nformácí. 3. Rýchlejšu a lacnejšu komunkácu na veľké malé vzdalenost. 4. Automatzácu mnohých čnností, ktoré predtým musel byť vykonávané manuálne. Medz negatívne stránky technologckého pokroku sme zaradl: 1. Hromadene elektronckého a elektrckého odpadu. 2. Zdravotné problémy súvsace s dlhodobým sedením pred obrazovkam počítačov, televízorov, notebookov a podobných zaradení. 3. Nahrádzane pramej medzľudskej komunkáce komunkácou sprostredkovanou pomo-cou elektronckých prostredkov. 4. Phshng, pharmng, skmmng, vshng, smshng a né formy elektronckých podvodov. 5. Narastajúcu závslosť ľudí na moblných telefónoch a socálnych seťach. 6. Úmyselné alebo neúmyselné šírene neoverených alebo nepravdvých nformácí. Problematka, ktorou sa tento článok zaoberá, je veľm rozsahla, a preto vyšše uvedený zoznam stotne nemôžeme považovať za vyčerpávajúc. Nezostáva né než verť, že otázkam súvsacm s rozvojom nformačnej spoločnost sa v budúcnost bude zaoberať čoraz vac odborníkov. Čím vac sa o tejto téme bude dskutovať, tým skôr môžeme zabezpečť, aby ľudská spoločnosť z nformačných technológí čo najvac proftovala a aby sa v maxmálnej možnej mere zredukoval ch negatívne dopady. Informačné technológe by mal byť nečím, čo transformuje svet okolo nás na lepše prostrede pre žvot. Na to s však zrejme ešte budeme museť počkať. Príspevok vznkol v rámc rešena projektu VEGA č. 1/0373/18 Analýza veľkých objemov dát ako nástroj zvyšovana konkurenceschopnost podnkov a podpory tvorby nformovaných rozhodnutí. Lteratúra [1] Dctonary.cambrdge.org. (2017). E-waste. Retreved August 16, 2018, from [2] Fnch, C. (2017). The Toxc Components of Computers and Montors. Retreved August 17, 2018, from html. [3] Gartner, Inc. (2018). Bg Data. Retreved August 15, 2018, from [4] Gemn.cz. (2018). Usínání u televze nebo u montoru počítače kvaltní spánek nepřnese. Retreved August 17, 2018, from [5] Hnonlne.sk. (2014, September 6). Päť zdravotných problémov, ktoré Vám spôsobuje počítač. Retreved August 17, 2018, from [6] Hudecová, D. (2017, November 17). Bolesť chrbta je daňou za dlhé sedene. Retreved August 17, 2018, from 53

54 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost [7] Zdrave.sk. (2011, September 19). Elektrosmog je všade okolo nás. Retreved August 17, 2018, from [8] Jurík, P. (2018). E-odpad ako negatívny dôsledok rozvoja nformačnej spoločnost. Ekonomka a Informatka, 16(1), [9] Klnec, J. (2010). Ekonomcká podstata prechodu k nformačnej spoločnost. Ekonomcký ústav SAV: Workng Papers, (26). Retreved August 15, 2018, from [10] Kochetkova, K. (2017, January 19). Tps to avod lettng socal meda run your famly lfe. Retreved August 17, 2018, from [11] Laskowsk, E. R. (Mayo Clnc). (2018). What are the rsks of sttng too much?. Retreved August 17, 2018, from [12] Mnsterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vdeka SR. (2012, January 25). Príručka pre žadateľa/ prjímateľa v rámc Operačného programu Bratslavský kraj. Verza 9. Retreved August 15, 2018, from oc6nr77xahurelakhfrbcvsqfghnmag&url=http%3a%2f%2fwww.regonbsk.sk%2fscript%2fvewfle.aspx%3fdocd%3d &usg=aovvaw3noamsy GL6RW4mjFrHFm1. [13] Novny.sk. (2017, December 1). Závslosť na moblnom telefóne môže spôsobť poškodene mozgu. Retreved August 17, 2018, from [14] Quark. (2017, Aprl 21). V Áz sa hromadí elektroncký odpad. Retreved August 17, 2018, from [15] Rouse, M. (2007). E-waste. Retreved August 17, 2018, from [16] Srnka, M. (2015, October 15). Z čoho sa skladá PC? Nechýbajú vzácne kovy an toxcké látky. Retreved August 17, 2018, from [17] Stuppacherová, B. (2009, August 12). Ako pr počítač neprísť o zdrave. Retreved August 17, 2018, from [18] Suja, R. (Infostat) (2014). Bg Data. Retreved August 14, 2018, from [19] Svobodová, M. (2016, May 18). Ste závslí na moble? Skúste sa nájsť medz týmto šestm príznakm. Retreved August 17, 2018, from ste-zavsl-na-moble-skuste-sa-najst-medz-tymto-sestm-prznakm. [20] Svozl, K. (2015, May 11). Na pokazených chladnčkách č televízoroch strácame stovky EUR pre kazítka. Retreved August 17, 2018, from [21] Syed F. A. (2016, September 29). The Global Cost of Electronc Waste. Retreved August 17, 2018, from [22] Šušol, J. (2003). K výskumu socálnych aspektov elektronckej komunkáce. Knžnce a spoločnosť, 2003(1). Retreved August 17, 2018, from 54

55 Pavol Jurík Kladné a záporné stránky rozvoja a prehlbovana nformačnej spoločnost [23] Tříděníodpadu.cz. (2017). Elektroodpad: Jak je to s uhynulým spotřebč?. Retreved August 17, 2018, from [24] Urban, F. (TouchIT) (2016, may 8). Som robot a všetkých Vás prpravím o prácu. Retreved August 16, 2018, from [25] Vacek, J. (2001, July 16). Informační společnost. Retreved August 15, 2018, from [26] Walsh, T. (The Guardan). (2017, October 1). Wll robots brng about the end of work?. Retreved August 16, 2018, from [27] Wk.knhovna.cz. (2017). Informační společnost (globální výchova). Retreved August 14, 2018, from spole%c4%8dnost_(glob%c3%a1ln%c3%ad_v%c3%bdchova). 55

56 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teórí a v prax Ladslav Kareš 1 Abstrakt Účelom audtu účtovnej záverky je umožnť audítorov vyjadrť názor, č je účtovná záverka zostavená vo všetkých významných súvslostach v súlade so stanoveným rámcom fnančného výkazníctva. Audítor má tež postupovať v súlade s Etckým kódexom audítora. Verejnosť vníma audítora ako nezávslú osobu, ako vo vzťahu k audtovaným fnančným nformácám, tak vo vzťahu k tým, ktorí teto fnančné nformáce prpravujú a používajú. Pre naplnene ceľov audtu je nevyhnutné, aby používatela fnančných nformácí vnímal audítora ako nezávslú osobu. Koncepca nezávslost sa v právnej úprave Slovenskej republky koncentruje v zákone o štatutárnom audte, v Etckom kódexe audítora (v čast B) a v príslušných audítorských štandardoch. Kľúčové slová audt, etcký kódex audítora, nezávslosť audítora, Abstract The purpose of the audt of the fnancal statements s to enable the audtor to express an opnon as to whether the fnancal statements are prepared n all materal respects n accordance wth the defned fnancal reportng framework. The audtor should also act n accordance wth the Audtor's Code of Ethcs. The publc perceves the audtor as an ndependent person both n relaton to audted fnancal nformaton and n relaton to those who prepare and use ths fnancal nformaton. In order to meet the audt objectves, t s mperatve for fnancal users to perceve the audtor as an ndependent person. The concept of ndependence n the legal regulaton of the Slovak Republc s concentrated n the Act on Statutory Audt, n the Audtor's Code of Ethcs (Part B) and n the relevant audtng standards. Key words Audt, Audtor's Code of Ethcs, Independence of the Audtor JEL classfcaton M4, M42 1 Úvod Slovo audt je latnského pôvodu. Odvodzuje sa z latnského slova audre, ktorého pôvodný význam je počúvane, no v súčasnost sa používa vo význame nezávslého overovana. Takéto úzke chápane slova audt však nezahŕňa všetky jeho aspekty, ale sústreďuje sa ba na časť nazývanú audt účtovnej záverky. Audt v šršom slova zmysle však predstavuje systematcký proces objektívneho získavana a vyhodnocovana dôkazov, týkajúcch sa nformácí o rôznych (nelen ekonomckých) čnnostach a udalostach, s ceľom zstť meru súladu medz týmto nformácam a stanoveným krtéram a oznámť výsledky zanteresovaným stranám. Účelom audtu účtovnej záverky je umožnť audítorov vyjadrť názor, č je účtovná záverka zostavená vo všetkých významných súvslostach v súlade so stanoveným rámcom 1 doc. Ing. Ladslav Kareš, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra účtovníctva a audítorstva, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, ladslav.kares@euba.sk. 56

57 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax fnančného výkazníctva. Audítor má tež postupovať v súlade s Etckým kódexom audítora. Audítor uskutočňuje audt v súlade s Medznárodným audítorským štandardm ISA. 2 Audt defníca, význam a právna úprava Rozsah audtu predstavuje uplatnene audítorských postupov nevyhnutných na dosahnute ceľa audtu. Postupy, ktoré sú potrebné na uskutočnene audtu v súlade s medznárodným audítorským štandardam, s určí audítor vzhľadom na požadavky platných štandardov, príslušných profesjných organzácí, legslatívy a kde je to vhodné, podľa podmenok prjatej zákazky a pravdel fnančného výkazníctva (príslušného rámca fnančného výkazníctva). Všeobecne možno audítorstvo charakterzovať ako samostatnú účelovú profesu, orentovanú na mnohostranné skúmane a ucelené, kvalfkované hodnotene podnku ako dynamckého objektu, s jednoznačným záverom z hľadska účelu, pre ktorý sa objednáva. Tento účel formuluje objednávateľ a audítor sa zaväzuje poskytnúť mu kvalfkované (profesonálne) závery pre rozhodovane. (Kareš, Teóra audtu, 2015) Na základe uvedenej defníce môžeme konštatovať, že základným ceľom audtu je zvýšene verohodnost účtovných nformácí tých spoločností, ktoré povnne zverejňujú účtovné záverky a výročné správy a ktoré majú povnnosť overena účtovnej záverky audítorom. Druhotným (odvodeným) ceľom audtu je jeho morálne a preventívne pôsobene prot vznku chýb a podvodov. Cele a funkce audtu je však treba chápať v kontexte šrších súvslostí s účtovným, ekonomckým ale aj socálnym okolím. Je všeobecne známe, že audt vznkol z objektívnej potreby odstránena, alebo znížena nformačnej asymetre vyvolanej oddelením výkonu vlastníckych práv a výkonu bežného radena spoločnost. Jeho prmárnou funkcou je teda zvyšovane verohodnost ekonomckých a predovšetkým účtovných nformácí, ktoré sú prezentované vlastníkom spoločnost. Výročné správy, ndvduálne a konsoldované účtovné záverky sú zrejme hlavným príkladm nformačných tokov, ktoré predkladá spoločnosť nelen vlastníkom, ale aj ostatným používateľom týchto nformácí. Znížene ch entrope dodaním požadovaných nformácí v podobe správy audítora je teda základnou funkcou audtu. Základom pre audt je predmet audítorského skúmana. Vo všeobecnost de o prestor ekonomckej a spoločenskej realzáce vlastníctva, ktorá prebeha oddelene od subjektu vlastníctva. Tento prestor je vyplnený súborom funkcí (úloh), ktoré vlastníc zverujú spolu so svojím majetkom do vac alebo menej autonómneho správana sa účtovných jednotek. Teto funkce dostal príznačný názov dspozčné (alebo tež delegované) funkce a de o: 1. plánovane kombnáce faktorov a prebehu podnkana, 2. realzáca zvolenej kombnáce faktorov v konkrétnych aktvtách, 3. fnančné zabezpečene, 4. kontrolné sledovane (nterná kontrola), 5. nformačné zobrazovane. Rozsah audtu potom predstavuje uplatnene audítorských postupov nevyhnutných na dosahnute ceľa audtu. 57

58 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax Koncept nezávslost audítora Verejnosť vníma audítora ako nezávslú osobu, ako vo vzťahu k audtovaným fnančným nformácám, tak vo vzťahu k tým, ktorí teto fnančné nformáce prpravujú a používajú. 2. Pre naplnene ceľov audtu je nevyhnutné, aby používatela fnančných nformácí vnímal audítora ako nezávslú osobu. Pojem nezávslosť je teda treba chápať: ako nezávslosť vo vzťahu ku skúmaným audítorským, účtovným a ným nformácám, ako nezávslosť vo vzťahu k tým, ktorí teto nformáce prpravujú, ako nezávslosť k tým, ktorí teto nformáce používajú pre rozhodovane. Mautz a Sharaf, ((Mautz, 1961) vytyčujú tr hlavné dmenze nezávslost audítora, ktoré môžu mnmalzovať, alebo vylúčť potenconálne nebezpečenstvo pre audítorovu nestrannosť: 1/ Nezávslosť pr tvorbe programu. 2/ Nezávslosť skúmana. 3/ Nezávslosť pr zostavovaní správy. Programová nezávslosť Nezávslosť pr tvorbe programu predstavuje nepodlehane kontrole alebo neopodstatnenému ovplyvňovanu pr výbere audítorských postupov a rozsahu ch použta. To znamená, že audítor slobodne vytvára svoj vlastný program audtu, ako čo do krokov v ňom obsahnutých, tak čo do objemu práce, a to v rámc záväzkov daných zmluvou. Nezávslosť overovana Nezávslosť overovana je spojená s programovou nezávslosťou. Ak má audítor vyjadrť svoj názor, musí mať umožnený prístup k potrebným dôkazným nformácám (audítorským dôkazom). To znamená, že účtovná jednotka musí audítorov umožnť prístup ku všetkým účtovným záznamom, ktoré od nej audítor požaduje. Audítor musí byť tež oprávnený pýtať sa k audtovaným skutočnostam akéhokoľvek zamestnanca spoločnost. Nezávslosť pr zostavovaní správy Ne je možné prpustť, aby vedene účtovnej jednotky ovplyvňovalo názor audítora. Nezávslosť pr zostavovaní správy predstavuje nepodlehane kontrole alebo neopodstatnenému ovplyvňovanu pr vyjadrení skutočností, odhalených audtom, alebo pr vyslovení názorov vyplývajúcch z audtu. Pre dosahnute predstavy nezávslost jednotlvých audítorov celej audítorskej profese je vhodné elmnovať všetky vzťahy a záväzky voč klentov okrem tých, ktoré vyplývajú z uzavretých zmlúv. Len týmto postupom je možné dosahnuť to, že okole chápe koncepcu nezávslost ako manentnú charakterstku audítorskej profese. Audítor s neustále musí byť vedomý podmenok a faktorov, ktoré môžu poškodť jeho nezávslosť. Koncepca nezávslost sa v právnej úprave Slovenskej republky koncentruje v znení 21 zákona č. 423 / 2015 Z.z. o štatutárnom audte, ktorý stanovuje, že Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť sú pr výkone štatutárneho audtu nestranní a nezávslí od audtovaného subjektu alebo od objednávateľa. Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť nesmú vykonávať 2 Poznámka - Jedna z najzákladnejších otázok, ktorú možno audítorom položť, má deontologcký charakter a možno ju vyjadrť slovam: Môže audítor, bez toho, aby rskoval, že stratí svoju nezávslosť, radť spoločnost, ktorú audtuje, a poskytovať jej né služby ako je overovane účtovnej záverky? Konečná odpoveď na túto otázku neexstuje, ale je možné určť smer úvahy prečo audítor často prekračujú rámec svojej audítorskej čnnost? - v čom spočíva rzko tejto stuáce, spočívajúce v ohrození ch nezávslost? - ktoré rešena možno prjať? Je zrejmé, že budúcnosť profese audítora spočíva v jeho schopnost nájsť správnu rovnováhu medz potrebou audítora byť nezávslým a povnnosťou reagovať na požadavky spoločností na jeho služby. 58

59 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax štatutárny audt v audtovanom subjekte, ak sa zúčastňujú jeho rozhodovacích procesov a ak ne sú od neho nezávslí. (Zberka zákonov, 2015) Prekážkou výkonu štatutárneho audtu v overovanom období a počas obdoba, v ktorom sa vykonáva štatutárny audt, je najmä a) vlastnícky, spoluvlastnícky alebo členský vzťah k audtovanému subjektu alebo ný osobný záujem, b) pracovnoprávny vzťah štatutárneho audítora k audtovanému subjektu, c) členstvo v štatutárnych orgánoch, radacch orgánoch alebo dozorných orgánoch a útvaroch audtovaného subjektu, d) ak štatutárny audítor je blízkou osobou osobám, ktoré majú k audtovanému subjektu vzťah uvedený v písmenách a) až c), e) výkon funkce správcu konkurznej podstaty, lkvdátora alebo núteného správcu v danom audtovanom subjekte podľa osobtného predpsu, f) ak audtovaný subjekt nezaplatl za vykonaný štatutárny audt za predchádzajúce obdobe dlhše ako jeden rok, g) vzťah podľa písmen a) až f) medz seťou, fyzckou osobou, ktorá môže ovplyvnť výsledok štatutárneho audtu, a audtovaným subjektom vrátane poskytovana neaudítorských služeb, z ktorého by treta strana mohla dôjsť k záveru, že nezávslosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnost je spochybnená, h) né prekážky v rozpore s Etckým kódexom audítora. Prekážkou nezávslost štatutárneho audítora, audítorskej spoločnost a sete je vedene účtovníctva a zostavene účtovnej záverky v audtovanom subjekte. Problematka nezávslost audítora je obsahnutá aj v Etckom kódexe audítora v čast B. Zákazky na usťovace služby sú verejným záujmom, a preto aj etcký kódex požaduje, aby členova usťovacích tímov, audítorských spoločností a v prípade potreby aj audítorských spoločností v set bol od klentov pre usťovace služby nezávslí. (IFAC, Etcký kódex audítora, 2018). Podľa Etckého kódexu nezávslosť môžeme chápať ako: Nezávslosť názorov Ide o určtý stav mysle, ktorý umožňuje poskytnúť názor bez ovplyvnena skutočnosťam kompromtujúcm odborný úsudok, ktorý umožňuje jednotlvcov konať bezúhonne a uplatňovať objektívnosť a odborný skeptczmus. Nezávslosť vystupovana Vyhnute sa skutočnostam a okolnostam, ktoré sú natoľko významné, že rozumne uvažujúca a nformovaná treta strana, ktorá pozná všetky relevantné nformáce, by raconálne dospela k záveru, že bezúhonnosť, objektívnosť alebo odborný skeptczmus frmy alebo člena usťovaceho tímu sú skompromtované. Množstvo rôznych skutočností alebo ch kombnáca môžu byť relevantné, preto nemožno defnovať každú stuácu, ktorá vyvoláva ohrozene nezávslost, an určť vhodné kroky, ktoré by sa mal podnknúť na jej zmernene. Z uvedeného dôvodu je vo verejnom záujme exstenca koncepčného rámca, ktorý vyžaduje, aby audítorské spoločnost a členova audítorských tímov dentfkoval, zhodnotl a rešl ohrozena nezávslost namesto toho, aby len dodržaval súbor špecálnych pravdel, ktorý môže byť ľubovoľný. Podstata ohrození nezávslost a aplkovateľné bezpečnostné opatrena potrebné na elmnovane týchto ohrození alebo ch znížene na prjateľnú úroveň sa mena v závslost od charakterstík jednotlvých zákazek na usťovace služby: č de o zákazku na audt účtovnej záverky, alebo ný typ zákazky na usťovace služby; a v posledne menovanom prípade aj v závslost od toho, aký je účel, nformáca o predmete, a kto sú potencáln používatela správy. Z tohto dôvodu by frma pr rozhodovaní, č je zákazku vhodné prjať alebo v nej pokračovať, mala zhodnotť relevantné okolnost, povahu zákazky na usťovace služby a ohrozene 59

60 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax nezávslost, ako aj povahu požadovaných bezpečnostných opatrení, a č by konkrétny jednotlvec mal byť členom usťovaceho tímu. Problematka nezávslost je upravená aj v ISA Medznárodných audítorských štandardoch predovšetkým v štandarde ISA 200 Celkové cele nezávslého audítora a vykonane audtu v súlade s Medznárodným audítorským štandardam, v ISA 210 Dohodnute podmenok zákazek na audt, v ISA 250 -Zohľadnene zákonov a predpsov pr audte fnančných výkazov, v ISA 700 Formovane stanovska k fnančným výkazom a správa k fnančným výkazom, v ISA Modfkáce stanovska v správe nezávslého audítora, v ISA 706 Odseky so zdôraznením skutočnost a odseky o ných skutočnostach v správe nezávslého audítora, ako aj v Medznárodnom rámc pre usťovace služby. (IFAC, Príručka medznárodných usmernení na kontrolu kvalty, audt, preverene, né usťovace a súvsace služby, 2016) 3 Etcký kódex ako bbla audítorskej profese Etka stanovuje systém morálnych hodnôt a zásady správana sa ľudí pr danej čnnost v konkrétnej stuác pr plnení spoločenského ceľa. Audítor by sa pr svojom konaní vo verejnom záujme mal radť etckým požadavkam defnovaným v etckom kódexe audítora a dodržavať ho. Medznárodná federáca účtovníkov (IFAC) sa domneva, že vzhľadom na národné rozdely v kultúre, jazyku, právnych a socálnych systémoch je príprava konkrétnych etckých požadavek najmä úlohou členských orgánov pôsobacch v každej danej krajne a že teto orgány sú zodpovedné aj za mplementácu a presadzovane týchto požadavek. Pr tvorbe národných etckých kódexov majú členské organzáce zohľadnť očakávana verejnost a používateľov a brať do úvahy ch názor. Takýto prístup umožní rešť alebo vysvetlť prípadné rozdely medz očakávaným a predpísaným štandardm. Etcký kódex je nevyhnutné čítať súbežne s ným predpsm, najmä zákonom č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audte a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpsov a Naradením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobtných požadavkách týkajúcch sa štatutárneho audtu subjektov verejného záujmu, nakoľko zákon upravuje nektoré požadavky na nezávslosť audítora pr výkone štatutárneho audtu nak ako Etcký kódex (napr. vedene účtovníctva). Taksto naradene defnuje tzv. zakázané služby, ktoré štatutárny audítor nemôže poskytovať subjektom verejného záujmu, pokaľ u nch vykonáva štatutárny audt. Etcký kódex audítora určuje mnmálne zásady a prncípy, ktoré musa dodržavať členské organzáce IFACu, ak legslatíva príslušného štátu neupravuje nektorú oblasť nak. Etcký kódex audítora stanovuje hlavné etcké zásady, ktorým sa audítor v oblast etky rada. Vymedzuje tež základné etcké prncípy, ch možné ohrozena a opatrena, ktoré by mal audítor prjať, aby m zamedzl. Neurčuje rovnaké zásady audítorom poskytujúcm usťovace služby a zamestnaným audítorom, ale hlavnou myšlenkou kódexu je ochrana záujmov spoločnost (verejný záujem) a tež dodržavane všeobecne platných etckých zásad, ktoré sú zobrazené vo všetkých troch častach kódexu. Druhá časť kódexu je venovaná audítorom poskytujúcm usťovace služby a je zameraná na ochranu záujmov spoločnost a zabezpečene kvalty a spoľahlvost usťovacích služeb. Treta časť kódexu, ktorá určuje etcké pravdlá pre zamestnaných audítorov, sa vac zaoberá záujmam profese audítora a etky pr ch čnnost, aj keď sa netýka pramo usťovacích čnností. Je zrejmé, že by sa audítor mal radť všeobecným etckým prncípm z postu svojej profese, ne len z dôvodu poskytovana ustena. Charakterstckým znakom audítorskej profese je prjate vlastnej zodpovednost audítora voč verejnost. Z hľadska profese audítora predstavujú verejnosť klent, poskytovatela úverov, zamestnávatela, zamestnanc, nvestor, podnkateľská a fnančná komunta, vládne orgány a ostatní, ktorí sa spolehajú na objektívnosť a spoľahlvosť audítorov. Táto dôvera klade na profesu audítora zodpovednosť voč verejnému záujmu. Verejný záujem 60

61 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax sa defnuje ako kolektívna prosperta spoločenstva ľudí a nšttúcí, ktorým audítor poskytujú služby. Zodpovednosť audítorov preto nespočíva výhradne v uspokojovaní potreb jednotlvých klentov alebo zamestnávateľa. Štandardy profese audítora sú do značnej mery vymedzené verejným záujmom, napríklad - nezávslí audítor pomáhajú zachovať ntegrtu a účnnosť účtovnej záverky predkladanej fnančným nšttúcám v snahe poskytnúť m podporu pr ch rozhodovaní o poskytnutí úverov a akconárom za účelom získana potrebného kaptálu, - nterní audítor poskytujú prmerané ustene o vhodnom systéme vnútorného kontrolného systému, čím zvyšujú spoľahlvosť fnančných nformácí ch zamestnávateľov publkovaných vonkajšemu prostredu. Je preto zrejmé, že audítor majú v súčasnej spoločnost významnú úlohu. Rôzn nvestor, vertela, zamestnávatela a ostatná časť podnkateľskej komunty, ako aj vláda alebo šroká verejnosť, sa vo významnej mere spolehajú na audítorov, že zabezpeča spoľahlvé nformáce. Postoj a správane sa audítorov pr poskytovaní týchto služeb (usťovacích a ných službách) má vplyv na ekonomcké prosperovane ch komunty a ch krajny. Audítor s môžu udržať túto výhodnú pozícu len vtedy, ak budú svoje služby poskytovať verejnost na takej úrovn, ktorá dokazuje, že dôvera verejnost má pevný základ. V záujme audítorov na celom svete je preto nformovať používateľov služeb, ktoré poskytujú audítor, že ch poskytujú na maxmálnej odbornej úrovn a v súlade s etckým požadavkam. Pr tvorbe národných etckých kódexov majú členské organzáce IFACu zohľadnť očakávana verejnost a rôznych používateľov a brať do úvahy ch názor. Takýto prístup umožňuje rešť alebo vysvetlť prípadné rozdely medz očakávaným a predpísaným štandardm. Problematkou profesjnej etky sa zaoberá aj Slovenská komora audítorov ako samosprávny orgán audítorov v Slovenskej republke. Vychádza prtom zo zákona o štatutárnom audte. Konkretzácou etckých zásad pr výkone čnnost audítora je Etcký kódex SKAU. Kódex poskytuje koncepčný rámec, ktorý od audítora vyžaduje, aby dentfkoval, posúdl a rešl ohrozene súladu so základným etckým prncípm. Prístup koncepčného rámca poskytuje audítorov pomoc pr dodržavaní etckých požadavek kódexu a pr plnení povnnost konať vo verejnom záujme. Oddely 290 a 291 kódexu obsahujú ustanovena, ktoré musí audítor dodržavať, ak zstí porušene ustanovení tohto kódexu týkajúcch sa nezávslost. V prípade zákazek na audt je vo verejnom záujme, že audítor, členova audítorských tímov, audítorských spoločností a audítorských spoločností v rámc sete musa byť od klentov audtu nezávslí. Nezávslosť zahŕňa: (a) Nezávslosť mysle - stav mysle, ktorý dovoľuje vyslovť názor bez toho, aby bol ovplyvnený záležtosťam skresľujúcm odborný úsudok, a tým umožnť jednotlvcov konať bezúhonne a uplatňovať objektívnosť a odborný skeptczmus. (b) Nezávslosť vystupovana - vyhnute sa skutočnostam a okolnostam, ktoré sú natoľko významné, že by prmerane uvažujúca a nformovaná treta strana po zvážení všetkých špecfckých okolností a skutočností pravdepodobne dospela k záveru, že bezúhonnosť, objektívnosť alebo odborný skeptczmus audítorskej spoločnost alebo člena audítorského tímu sú skreslené. (IFAC, Etcký kódex audítora, 2018). (a) (b) (c) Audítor musa uplatňovať koncepčný rámcový prístup, aby: dentfkoval prípady ohrozena nezávslost, vyhodnotl významnosť zsteného ohrozena, v prípade potreby uplatnl opatrena na odstránene ohrozena, alebo jeho znížene na prjateľnú úroveň. Pre posúdene ohrozena nezávslost môže byť relevantné množstvo rozlčných okolností alebo ch kombnáce. Nemožno defnovať každú stuácu, ktorá vyvoláva 61

62 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax ohrozene nezávslost, an určť vhodné kroky. Preto tento kódex zavádza koncepčný rámec, ktorý vyžaduje, aby audítorské spoločnost a členova audítorských tímov dentfkoval, posúdl a rešl ohrozena nezávslost. Pr rozhodovaní, č zákazku prjať alebo v nej pokračovať, alebo č konkrétna osoba môže byť členom audítorského tímu, musí audítorská spoločnosť dentfkovať a vyhodnotť ohrozene nezávslost. Ak toto ohrozene ne je na prjateľnej úrovn a predmetom rozhodnuta je, č zákazku akceptovať, alebo č zaradť konkrétnu osobu do audítorského tímu, musí audítorská spoločnosť určť, č sú k dspozíc opatrena na odstránene ohrozena alebo jeho znížene na prjateľnú úroveň. Ak sa rozhoduje o tom, č pokračovať v zákazke, spoločnosť musí určť, č budú exstujúce opatrena aj naďalej účnné na odstránene ohrozena alebo jeho znížene na prjateľnú úroveň, alebo č bude treba uplatnť né opatrena resp. č bude treba zákazku ukončť. Vždy, keď sa audítorská spoločnosť počas zákazky dozve nové nformáce o ohrození nezávslost, musí vyhodnotť jeho významnosť v súlade s koncepčným rámcovým prístupom. Pr hodnotení významnost ohrozena nezávslost sa musa brať do úvahy kvaltatívne aj kvanttatívne faktory. Oddel 290 Etckého kódexu obsahuje dodatočné ustanovena, ktoré vyjadrujú rozsah verejného záujmu v nektorých subjektoch. Na účely tohto oddelu subjektm verejného záujmu sú: (a) všetky spoločnost kótované na burze, (b) všetky subjekty defnované v naradení alebo legslatíve ako subjekt verejného záujmu, alebo na ktoré sa vzťahuje naradením alebo legslatívou požadavka vykonana audtu pr dodržaní tých stých požadavek na nezávslosť, ktoré sa vzťahujú na audt kótovaných spoločností. Takéto naradene môže vyhlásť akýkoľvek príslušný regulačný orgán vrátane regulátora audítorskej čnnost. (IFAC, Etcký kódex audítora, 2018). Nezávslosť od klenta audtu sa vyžaduje tak počas doby zákazky, ako aj počas obdoba, ktorého sa účtovné záverky týkajú. Obdobe zákazky sa začína momentom, keď audítorský tím začne poskytovať audítorské služby. Obdobe zákazky sa končí vydaním audítorskej správy. V závslost od závažnost porušena kódexu môže byť potrebné ukončť zákazku na audt alebo je možné prjať opatrene, ktoré uspokojvo reš dôsledky tohto porušena. Audítorská spoločnosť musí posúdť, č je takéto opatrene možné a prmerané za daných okolností. Opatrena, ktoré môže audítorská spoločnosť zvážť, zahŕňajú napríklad: vyradene príslušnej osoby z audítorského tímu; vykonane dodatočnej preverky dotknutých audítorských prác alebo opätovné vykonane týchto prác v potrebnom rozsahu, v každom prípade prostredníctvom ných pracovníkov; odporúčane, aby klent audtu poverl nú audítorskú spoločnosť preverkou alebo opätovným vykonaním dotknutých audítorských prác v potrebnom rozsahu ak sa porušene kódexu týka ných ako usťovacích služeb, ktoré majú vplyv na účtovnú záverku alebo sumu vykázanú v účtovnej záverke, poverene nej audítorskej spoločnost posúdením výsledkov ných ako usťovacích služeb alebo poverene nej audítorskej spoločnost opätovným vykonaním ných ako usťovacích služeb v takom rozsahu, ktorý jej umožní prevzať zodpovednosť za teto služby. Ak audítorská spoločnosť dospeje k záveru, že ne je možné prjať opatrene na uspokojvé rešene dôsledkov porušena kódexu, audítorská spoločnosť to musí bezodkladne oznámť osobám povereným spravovaním a musí podnknúť kroky potrebné na ukončene zákazky na audt v súlade s príslušným zákonným alebo regulačným požadavkam, ktoré sa týkajú ukončena zákazky na audt. Ak audítorská spoločnosť dospeje k záveru, že je možné prjať opatrene na uspokojvé rešene dôsledkov porušena kódexu, spoločnosť toto porušene 62

63 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax a opatrene, ktoré prjala alebo ktorého prjate navrhuje, musí predskutovať s osobam povereným spravovaním. Audítorská spoločnosť musí predskutovať porušene kódexu a opatrene čo najskôr, pokaľ osoby poverené spravovaním nestanovl ný čas na nahlásene menej závažných porušení kódexu. Záležtost, ktoré budú predmetom dskuse, musa zahŕňať: závažnosť porušena kódexu vrátane jeho povahy a trvana; ako došlo k porušenu kódexu a ako sa zstlo; prjaté alebo navrhované opatrene a odôvodnene audítorskej spoločnost, prečo bude opatrene uspokojvo rešť dôsledky porušena kódexu a umožní spoločnost vydať audítorskú správu; záver, že podľa odborného úsudku spoločnost, nedošlo k ohrozenu objektívnost, a odôvodnene tohto záveru; akékoľvek opatrena, ktoré spoločnosť prjala alebo ktorých prjate navrhuje na znížene alebo elmnovane rzka ďalších porušení kódexu. Odsek 290 Etckého kódexu opsuje špecfcké okolnost a vzťahy, ktoré predstavujú alebo môžu predstavovať ohrozene nezávslost. Teto odseky opsujú potencálne ohrozene a druhy opatrení, ktoré môžu toto ohrozene prmerane elmnovať, resp. znížť na akceptovateľnú úroveň, a dentfkujú určté stuáce, pr ktorých žadne opatrena nemôžu zmernť ohrozene na prjateľnú úroveň. (IFAC, Etcký kódex audítora, 2018) Fnančná zanteresovanosť Fnančná zanteresovanosť v spoločnost, ktorá je klentom audtu, môže spôsobť ohrozene v dôsledku súkromného záujmu. Exstenca a významnosť akéhokoľvek vznknutého ohrozena závsí od: (a) postavena osoby, ktorá je fnančne zanteresovaná, (b) skutočnost, č je fnančná zanteresovanosť prama alebo neprama, (c) významnost fnančnej zanteresovanost. Ak člen audítorského tímu, jeho najblžší rodnný príslušník alebo audítorská spoločnosť majú pramu fnančnú zanteresovanosť alebo významnú nepramu fnančnú zanteresovanosť v spoločnost, ktorá je klentom audtu, takto vznknuté ohrozene nezávslost je natoľko významné, že žadne opatrena ho nedokážu zmernť na prjateľnú úroveň. Preto žadny člen audítorského tímu, jeho najblžší rodnný príslušník, an audítorská spoločnosť nesmú mať pramu fnančnú zanteresovanosť an významnú nepramu fnančnú zanteresovanosť v spoločnost, ktorá je klentom. Úvery a záruky Úver alebo záruka naň, ktorý člen audítorského tímu alebo jeho najblžší rodnný príslušník, alebo audítorská spoločnosť získal od klenta audtu, ktorý je bankou alebo podobnou nšttúcou, môže predstavovať ohrozene nezávslost. Ak sa úver alebo záruka naň neposkytl podľa bežných postupov, podmenok a požadavek poskytovana úverov, vznká ohrozene v dôsledku súkromného záujmu, ktoré je tak významné, že žadne opatrena ho nemôžu znížť na prjateľnú úroveň. Podobne an člen audítorského tímu an jeho najblžší rodnný príslušník an audítorská spoločnosť nesmú prjať takýto úver alebo záruku. Podnkateľské vzťahy Blízky podnkateľský vzťah medz audítorskou spoločnosťou alebo členom audítorského tímu alebo jeho najblžším rodnným príslušníkom a klentom audtu alebo jeho manažmentom, predstavuje obchodnú alebo spoločnú fnančnú zanteresovanosť a môže vytvorť ohrozene v dôsledku súkromného záujmu alebo zastrašovana. Ide napríklad o teto vzťahy: exstenca fnančnej zanteresovanost v spoločnom podnku s klentom alebo s vlastníkom s rozhodujúcm vplyvom, radteľom, funkconárom alebo nou osobou, ktorá vykonáva vyššu radacu funkcu pre tohto klenta, 63

64 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax dohody o kombnác jednej alebo vacerých služeb alebo produktov spoločnost s jednou alebo vacerým službam alebo produktm klenta a dohody o predaj tohto balíka služeb s odvolaním sa na obe strany, dohody o dstrbúc alebo marketngu, podľa ktorých spoločnosť plní funkcu dstrbútora resp. predajcu produktov alebo služeb klenta, alebo na základe ktorých klent plní funkcu dstrbútora resp. predajcu produktov alebo služeb audítorskej spoločnost. Pokaľ fnančná zanteresovanosť ne je bezvýznamná a pokaľ takýto podnkateľský vzťah ne je pre audítorskú spoločnosť, klenta alebo jeho manažment nepodstatný, výsledné ohrozene nezávslost v dôsledku súkromného záujmu je tak významné, že ho žadne opatrena nemôžu znížť na prjateľnú úroveň. Preto, pokaľ fnančná zanteresovanosť ne je bezvýznamná a pokaľ takýto podnkateľský vzťah ne je nevýznamný, nesmú sa takéto podnkateľské vzťahy uzatvárať alebo sa musa znížť na úroveň, ktorá je nevýznamná alebo sa musa ukončť. Rodnné a osobné vzťahy Rodnné a osobné vzťahy medz členom audítorského tímu a radteľom alebo funkconárom alebo určtým zamestnancam klenta audtu v závslost od ch postavena môžu vytvárať ohrozene v dôsledku súkromného záujmu, blízkych vzťahov alebo zastrašovana. Exstenca a významnosť akéhokoľvek ohrozena bude závseť od nekoľkých faktorov vrátane zodpovedností jednotlvca v rámc audítorského tímu, postavena člena rodny alebo nej osoby v spoločnost klenta a blízkost vzťahu. Zamestnávane u klenta audtu K ohrozenu v dôsledku blízkeho vzťahu alebo zastrašovana môže dôjsť, ak radteľ, funkconár alebo zamestnanec klenta audtu je v postavení, v ktorom môže vykonávať významný vplyv na vypracovane účtovných záznamov a účtovnej záverky klenta, na ktoré bude audítorská spoločnosť vyjadrovať názor, a predtým bol členom audítorského tímu alebo partnerom spoločnost. Ak sa bývalý člen audítorského tímu alebo partner v spoločnost zamestná u klenta audtu v takej pozíc a medz spoločnosťou a danou osobou naďalej zostáva významné spojene, ohrozene nezávslost je tak významné, že by ho žadne opatrena nemohl znížť na prjateľnú úroveň. Dočasné prdelene pracovníkov Ak audítorská spoločnosť klentov audtu zapožča pracovníkov, môže vznknúť ohrozene v dôsledku preverky po sebe samom. Takúto pomoc možno poskytnúť, ale len na krátke obdobe a pracovníc spoločnost sa nesmú podeľať na poskytovaní ných než usťovacích služeb, alebo vykonávaní manažérskych zodpovedností. Za každých okolností klent audtu musí nesť zodpovednosť za radene a dohľad nad aktvtam zapožčaných pracovníkov. Musí sa posúdť významnosť akéhokoľvek ohrozena a v prípade potreby uplatnť opatrena na jeho odstránene alebo znížene na prjateľnú úroveň. Nedávno poskytované služby klentov audtu K ohrozenu v dôsledku súkromného záujmu, preverky po sebe samom a blízkych vzťahov môže dôjsť vtedy, ak člen audítorského tímu nedávno pracoval pre klenta audtu ako radteľ, funkconár alebo zamestnanec. Ide o prípad, keď napr. člen audítorského tímu má posúdť prvky účtovnej záverky, ku ktorým vypracoval účtovné záznamy, kým pracoval u klenta. Pokaľ bol člen audítorského tímu počas obdoba, za ktoré sa prpravuje audítorská správa, radteľom alebo funkconárom klenta audtu alebo zamestnancom v postavení, že mal významný vplyv na vypracovane účtovných záznamov alebo účtovnej záverky klenta, na ktoré bude spoločnosť vyjadrovať názor, vznknuté ohrozene bude tak významné, že neexstuje 64

65 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax žadne opatrene, ktoré by ho znížlo na prjateľnú úroveň. Preto sa takéto osoby nesmú zaradť do audítorského tímu. Pozíca radteľa alebo funkconára v spoločnost klenta audtu Ak je partner alebo zamestnanec audítorskej spoločnost zároveň radteľom alebo funkconárom klenta audtu, ohrozene v dôsledku preverky po sebe samom a súkromného záujmu by bolo tak významné, že žadne opatrene ho nemôže znížť na prjateľnú úroveň. Preto žadny partner an zamestnanec nesme vykonávať funkcu radteľa alebo funkconára klenta audtu. Dlhodobé prepojene vyššeho manažmentu (vrátane rotáce partnerov) s klentom audtu Ohrozene v dôsledku blízkeho vzťahu a súkromného záujmu vznká, ak sa na zákazke na audt použjú tí stí pracovníc vyššeho manažmentu počas dlhého časového obdoba. Významnosť ohrozena bude závseť od faktorov, ako sú: obdobe, počas ktorého bola daná osoba členom audítorského tímu, úloha danej osoby v audítorskom tíme, štruktúra spoločnost, charakter zákazky na audt, prípadné zmeny v tíme manažmentu klenta, skutočnosť, č sa zmenl charakter a zložtosť problémov účtovníctva a výkazníctva klenta. Musí sa posúdť významnosť ohrozena a v prípade potreby uplatnť opatrena na jeho odstránene alebo znížene na prjateľnú úroveň. Medz takéto opatrena patra: vystredane pracovníkov vyššeho manažmentu v audítorskom tíme, zapojene ďalšeho audítora, ktorý nebol členom audítorského tímu, aby preverl prácu vykonanú pracovníkm vyššeho manažmentu, alebo pravdelné nezávslé nterné alebo externé preverky kvalty zákazky. Poskytovane ných ako usťovacích služeb klentom audtu Audítorské spoločnost tradčne poskytujú svojm klentom audtu šrokú škálu ných ako usťovacích služeb, na ktoré majú potrebné skúsenost a odborné znalost. Z poskytovana ných ako usťovacích služeb môžu tež vznkať ohrozena nezávslost audítorskej spoločnost alebo členov audítorského tímu. Medz najčastejše vznkajúce ohrozena patra ohrozena v dôsledku preverky po sebe samom, súkromného záujmu a lobzmu. Prv než audítorská spoločnosť prjme zákazku na poskytnute nej ako usťovacej služby klentov audtu, musí určť, č by poskytnute takejto služby nespôsoblo ohrozene nezávslost. Medz takéto služby patra - admnstratívne služby, vypracovane účtovných záznamov a účtovnej záverky, oceňovace služby, poskytovane daňových služeb, služby nterného audtu, služby súvsace so systémam IT, služby podpory pr súdnych procesoch, právne služby, náborové služby, služby v oblast podnkových fnancí. Honoráre Ak celkový honorár od klenta audtu predstavuje veľkú časť zo sumy všetkých honorárov audítorskej spoločnost vyjadrujúcej názor, závslosť od tohto klenta a obava z možnost straty klenta môže vytvárať ohrozene v dôsledku súkromného záujmu alebo zastrašovana. Ohrozene v dôsledku súkromného záujmu môže vznknúť, ak honoráre splatné klentom audtu zostal neuhradené dlhše obdobe, najmä ak podstatná časť ne je splatená pred vydaním audítorskej správy za nasledujúc rok. Očakáva sa zvyčajne, že splatene takýchto honorárov audítorská spoločnosť požaduje ešte pred vydaním audítorskej správy. Ak sú honoráre nezaplatené an po vydaní audítorskej správy, musí sa posúdť exstenca a významnosť akéhokoľvek ohrozena a v prípade potreby uplatnť opatrena na jeho odstránene alebo znížene na prjateľnú úroveň. Podmenené honoráre sú honoráre vypočítané na vopred 65

66 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax určenom základe, ktorý súvsí so záverm transakce alebo výsledkom služeb vykonaných audítorskou spoločnosťou. Zásady odmeňovana a hodnotena Ohrozene v dôsledku súkromného záujmu vnká, ak je člen audítorského tímu hodnotený alebo odmeňovaný za predaj ných ako usťovacích služeb klentov audtu. Významnosť ohrozena bude závseť od podelu odmeny alebo hodnotena výkonov danej osoby, ktoré vychádza z predaja takýchto služeb, úlohy danej osoby v audítorskom tíme, skutočnost, č má predaj takýchto služeb vplyv na rozhodnute o povýšení danej osoby. Musí sa zhodnotť významnosť ohrozena a v prípade, že ne je na prjateľnej úrovn, audítorská spoločnosť musí vykonať revízu plánu odmeňovana alebo procesu hodnotena danej osoby alebo zavesť opatrena na odstránene ohrozena alebo na jeho znížene na prjateľnú úroveň. Dary a pohostnnosť Prjate darov alebo pohostnnost od klenta audtu môže spôsobť ohrozene v dôsledku súkromného záujmu a v dôsledku blízkych vzťahov. V prípade, že audítorská spoločnosť alebo člen audítorského tímu prjme dary alebo pohostnnosť, pokaľ ch hodnota ne je jednoznačne bezvýznamná, vznknuté ohrozene by bolo natoľko významné, že neexstujú žadne opatrena, ktoré by ho znížl na prjateľnú úroveň. Preto spoločnosť an člen audítorského tímu takéto dary an pohostnnosť nesmú prjať. Prebehajúce alebo hrozace súdne procesy Keď sa koná súdny proces medz audítorskou spoločnosťou alebo členom audítorského tímu a klentom audtu, alebo ak je súdny proces pravdepodobný, vznká ohrozene v dôsledku súkromného záujmu a zastrašovana. Vzťah medz manažmentom klenta a členm audítorského tímu musí charakterzovať úplná nestrannosť a poskytovane kompletných nformácí o všetkých aspektoch obchodných čnností klenta. Ak prebehajúc alebo hrozac súdny proces postaví audítorskú spoločnosť a manažment klenta do pozíce protvníkov, a tým ovplyvní ochotu manažmentu zverejnť úplné nformáce, vznká ohrozene v dôsledku súkromného záujmu a zastrašovana. (IFAC, Etcký kódex audítora, 2018) V otázke nezávslost je potrebné aby audítorská spoločnosť zavedla pravdlá a postupy, ktoré by jej poskytoval prmerané ustene, že spoločnosť a jej pracovníc zachovávajú nezávslosť v súlade s relevantným etckým požadavkam. Takéto pravdlá a postupy frme umožňujú: a) nformovať svojch pracovníkov o fremných požadavkách na nezávslosť b) dentfkovať a vyhodnocovať stuáce a vzťahy, ktoré vedú k ohrozenu nezávslost, a prjímať vhodné opatrena na ch odstránene, prípadne odstúpť od zákazky. V Etckom kódexe sú opísané konkrétne stuáce a vzťahy, ktoré môžu vesť k ohrozenu nezávslost pr vykonávaní zákazky. a) súkromný záujem, b) preverka vlastnej práce, c) lobzmus (advocacy), d) známost/blízke vzťahy (famlarty), e) zastrašovane. Preto audítorská spoločnosť môže požadať členov tímu pracujúceho na zákazke, aby podnkl kroky nevyhnutné na elmnácu alebo znížene hrozby ohrozujúcej nezávslosť na prjateľnú úroveň tým, že budú uplatňovať vhodné ochranné opatrena. Takéto kroky môžu zahŕňať: ukončene čnnost v tíme pracujúcom na zákazke, vzdane sa fnančnej alebo majetkovej účast, ukončene alebo zmena charakteru osobných alebo obchodných vzťahov s klentm, predložene práce partnerom alebo zamestnancom na ďalšu preverku 66

67 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax podnknute ďalších prmeraných krokov, ktoré sú za daných okolností vhodné. Audítorská spoločnosť s od všetkých pracovníkov, od ktorých sa na základe príslušných etckých požadavek vyžaduje nezávslosť, aspoň raz do roka vyžada písomné potvrdene o dodržavaní jej pravdel a postupov týkajúcch sa nezávslost. Obr. 1: Formulár na potvrdene nezávslost partnera a zamestnancov. Nezávslosť partnerov a zamestnancov [Lstová hlavčka audítorskej spoločnost] [Dátum] [Adresované audítorskej spoločnost] Potvrdene nezávslost Podľa svojho najlepšeho vedoma a svedoma potvrdzujem, že spĺňam požadavky fremných pravdel a postupov podľa oddelu 290 a 291 Etckého kódexu účtovných odborníkov, ktorý vydal SKAU Podps:... Meno:... Funkca:... Dátum:... Zdroj: Kareš, Zabezpečene kontroly kvalty audtu, Determnanty, faktory a rzká pôsobace na audítora v otázkach dodržavana etckých zásad a prncípov. Vo svete, ale aj na Slovensku sa v poslednom období stretávame s rôznym kauzam (nazval by som ch ekonomcko-poltckým), pr ktorých na povrch vyšl rôzne skutočnost, ktoré nemajú nč spoločné, alebo sú pram vzorovým ukážkam nedodržavana zákonov (v našom prípade nás zaujíma predovšetkým nedodržavane zákona o účtovníctve a zákona o štatutárnom audte). Išlo o kauzy, kde vyšetrovatela poukázal (a veľakrát aj preukázal) na porušovane zákonov súvsacch s podnkaním. Ruka v ruke porušovane ekonomckých pravdel a norem vede nevyhnutne ku zámernej kreatvte účtovníctva, čo v mnohých prípadoch má vplyv aj na audítora a jeho zodpovednosť, objektvtu a nezávslé myslene a konane. Veľa krát sa stretávame s prípadm, keď audítor buď neodhall exstujúce nedostatky (audítorský termín nesprávnost - chyba alebo podvod zo strany klenta audtu)), alebo keď ch odhall celá kauza bola zametnutá pod koberec (nebudem menovať príslušné známe kauzy na Slovensku!!!). V týchto prípadoch sa m zdá, že známe základné etcké prncípy - bezúhonnosť, objektívnosť, odborná spôsoblosť a prmeraná starostlvosť, dôvernosť nformácí a profesonálne správane sú skôr teoretckým postulátom a magnárnou konštantou, ako reálne uplatňovaným zásadam audítorskej profese v audítorskej prax. Podľa môjho názoru nezávslosť audítora a audítorskej profese na Slovensku je v mnohých prípadoch ovplyvňovaná vyššou mocou, ktorá má svoju vlastnú adresu s Bratslavským evdenčným číslom. V hľadaní pravdy a nformovanost o nej zohrávajú veľkú rolu aj profesonáln novnár a tlač, ktorí sú poskytovateľm zásadných nformácí na základe ktorých trhy fungujú pre verejnosť. Prípad káuz na Slovensku a ch rešene, alebo vo veľa prípadoch aj nerešene poukazuje, že odlíšť úplatných od čestných nebýva vždy ľahké. Zo strany slobodnej tlače chce to ostražtosť voč benevolentnej atmosfére, ktorá umožňuje bujnene korupčných praktík. Po prjatí Sarbanes Oxleyho zákona zahrančné spoločnost stanovl prísnejše zásady a na zefektívnene práce sa orentoval vac ako bolo na Slovensku zvykom. Preto je nevyhnutné aby 67

68 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax sa čoraz častejše (najlepše permanentne) začalo hovorť o fremnej kultúre a o etckých kódexoch. Audítor na Slovensku prjal už dávnejše Etcký kódex SKAU. Ale to nestačí etkou by sa mal radť všetky subjekty, ktoré vstupujú do ekonomckého prestoru a majú možnost resp. právomoc ovplyvňovať transakce a výsledky tých procesov, ktoré v tomto prestore vznkajú. Na záver úvaha je možné aby nektorý subjekt, ktorý vstupuje a ovplyvňuje ekonomcké prostrede (účtovné a audítorské prems) vyrešl rovncu N = Z kde N je atrbút nezávslost audítora a Z je atrbút zodpovednost audítora za výsledok jeho čnnost (názor audítora na účtovnú záverku, č táto je v súlade s príslušným rámcom fnančného výkazníctva, a č účtovná záverka poskytuje verný a pravdvý pohľad na fnančnú stuácu účtovnej jednotky. Medz nezávslosťou audítora a jeho zodpovednosťou exstuje podľa nášho názoru pramo úmerný vzťah. Požadavky regulátorov na zvýšene zodpovednost audítora za jeho názor by prejudkoval zvyšovane nezávslost audítorskej profese od okola, v ktorom sa táto profesa etablovala, a v ktorom sa nekoľko desaťročí rozvíja. V posledných desatch rokoch však tendenca rovnost medz nezávslosťou a zodpovednosťou audítorskej profese nabrala frustrujúc smer. Požadavka na väčšu zodpovednosť audítorov za svoju prácu (zo strany používateľov audítorských správ, ako aj zo strany regulátorov a profesjných organzácí) je napodv determnovaná znžovaním nezávslost audítorskej profese práve zo strany spomínaných regulátorov audtu. Svetlým príkladom takéhoto procesu je vznk Úradu pre dohľad nad výkonom audtu, ktorého pôsobnosť upravuje zákon č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audte. Zákon aplkuje v tejto oblast požadavku modernzovanej 8. smernce o štatutárnom audte ročných účtovných záverok a konsoldovaných záverok, ktorá sa nšprovala Sarbanes-Oxleyho zákonom. Tento zákon vznkol ako reakca na otrasy, ktoré sa udal v audítorskom prostredí vplyvom takých káuz, akým bol Enron, Parmalat a ďalše, ktoré na dlhú dobu otrasl dobrým menom audítorskej profese. Úvahy nad prílšnou nezávslosťou audítorov, bol v tomto prípade nameste, a snaha regulátorov v oblast znížena právomoc (nezávslost) audítora bola opodstatnená. Prísnosť ctovaného zákona však bola, ako to ukázala prax, skôr na škodu, ako v prospech vývoja audítorskej profese, ktorá postupne strácala nezávslosť a predovšetkým vážnosť v očach hospodárskej praxe. Bude určte ešte chvíľu trvať (a nebudú to dn, an mesace), kým pôvodné poslane audítorskej profese nezávslý pohľad odborníka na predmet jeho záujmu bude naplnený bezo zvyšku. Táto úloha stojí pred nam všetkým regulátorm audítorskej legslatívy, profesjným organzácam a orgánm audtu, audítorm a používateľm nformác z audtu. Vrátme sa k uvedenej rovnc: N = Z kde N nezávslosť audítora Z zodpovednosť audítora Atrbút N je determnovaný vacerým faktorm. Etcký kódex síce považuje nezávslosť audítorskej profese za jej domnantnú vlastnosť, avšak vplyvom legslatívy (už spomínaná smernca o štatutárnom audte, resp. zákon o štatutárnom audte na Slovensku) je táto črta audítorskej čnnost ovplyvnená hneď nekoľkým faktorm. Pôsobnosť Výboru pre kontrolu kvalty audtov, ktorý pôsobí pr Slovenskej komore audítorov, resp. exstenca Úradu pre dohľad nad výkonom audtu a jeho právomoc v oblast výkonu audítorskej čnnost ste ne sú zbytočné, avšak drektívne pôsobene a ovplyvňovane čnnost audítorov a audítorských spoločností aj v oblastach, ktoré by sme skôr nazval admnstratívnym pôsobí antstmulujúco. Audítorské štandardy ako garantovaný návod pre výkon audítorskej čnnost sú ste vhodným prostredkom pre posúdene kvalty audtov zo strany spomínaných regulátorov. Avšak ponechane určtej voľnost a varablty pr ch používaní audítorm sto ne je na škodu 68

69 Ladslav Kareš Koncept nezávslost audítora a jeho aplkáca v teór a v prax vec. Správne chápane flozofe audtu pr používaní audítorských štandardov audítorm je jedným z pôsobacch krtérí na ovplyvňovane nezávslost audítorskej profese. Atrbút Z zodpovednost audítora za výsledky jeho čnnost je ovplyvňovaný legslatívnou úpravou audtu. Pôsobene legslatívy a vplyv ostatných faktorov z audítorovho okola však pôsoba v súčasných podmenkach skôr dsharmoncky ako progresívne. Reakce hospodárskej praxe, ale aj samotnej audítorskej obce k súčasnej úrovn legslatívy a nšttuconálnych vplyvom na audítorskú čnnosť sú vážnym sgnálom k čo najrýchlejšej náprave resp. odstránena súčasného status quo. (Kareš, Quo vádz audítorská profesa., 2010) 5 Záver Vzájomné pôsobene, resp. vzájomná väzba medz nezávslosťou audítora a jeho zodpovednosťou za závery (názory), ktoré audítor pr svojej čnnost prjíma budú aj v budúcnost ovplyvňované rôznym aspektm audítorského prostreda. Je len našou nádejou, že v čo najblžšej budúcnost budeme môcť konštatovať, že prama úmera (väzba) medz nezávslosťou a zodpovednosťou audítora bude zachovaná a rešpektovaná. O túto skutočnosť a následnú požadavku a nebojíme sa povedať až povnnosť sa musí zasadť celá odborná verejnosť (a predovšetkým audítorská obec), ale aj nšttúce a orgány, ktoré sa pramo alebo nepramo podeľajú na vytvorení správneho ekonomckého prostreda založeného na regulárnych a spravodlvých zásadách a prncípoch a následne na používaných pravdlách pre tú ktorú ekonomckú čnnosť v našom prípade audítorskú profesu vo všetkej jej kráse a zložtost. Lteratúra [1] Kareš, L.(2010). Quo vádz audítorská profesa. In. Zborník príspevkov z vedeckého semnára Katedry účtovníctva a audítorstva. Bratslava. Ekonóm. [2] Kareš, L. (2015). Teóra audtu. Bratslava. Wolters Kluwer. [3] Kareš, L. (2015). Zabezpečene kontroly kvalty audtu. Bratslava. Ekonóm. [4] Mautz, R.K.,Sharaf, H.A. (1961). The Phlosophy of Audtng. Sarasota: Amercan Accountng Assocaton. [5] IFAC (2018). Etcký kódex audítora. New York. IFAC. [6] IFAC (2015). Príručka medznárodných usmernení na kontrolu kvalty, audt, preverene, né usťovace a súvsace služby, Bratslava. SKAU. [7] MF SR. (2015). Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audte a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. [8] [9] 69

70 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora Maranna Kcová 1 Abstrakt Oceňovane majetku a záväzkov je dôležtým nástrojom v účtovníctve verejného sektora. Vyjadrene majetku a záväzkov v správnej oceňovacej velčne má významný vplyv na fnančnú stuácu a fnančnú výnosnosť subjektov verejného sektora. Článok sa zaoberá koncepcam oceňovana majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora z hľadska obsahového vymedzena oceňovacích velčín majetku a záväzkov a významu ch správneho výberu a vhodnost ch použta pr oceňovaní majetku a záväzkov v účtovníctve subjektov verejného sektora. Koncepce oceňovana majetku a záväzkov upravuje Koncepčný rámec pre fnančné vykazovane subjektov verejného sektora určené na všeobecné použte. Výsledkom skúmana koncepcí oceňovana majetku a záväzkov subjektov verejného sektora je ucelený súbor poznatkov o oceňovaní majetku a záväzkov s akcentom na správny výber a vhodné použte oceňovacích velčín pr oceňovaní majetku a záväzkov v účtovníctve subjektov verejného sektora a ch významný vplyv na fnančnú stuácu a fnančnú výnosnosť subjektov verejného sektora. Kľúčové slová Verejný sektor, účtovníctvo, oceňovane, majetok, záväzky Abstract Measurement of assets and labltes s an mportant tool n publc sector accountng. Expresson of assets and labltes n the correct valuaton has a sgnfcant mpact on the fnancal poston and fnancal performance of publc sector enttes. The paper deals wth measurement concepts of assets and labltes n publc sector accountng n terms of the characterstcs of assets and labltes and the mportance of ther correct choce and relevant use n the measurement of assets and labltes n accountng of publc sector enttes. The measurement concepts of assets and labltes are set out n the Conceptual Framework for General Purpose Fnancal Reportng by Publc Sector Enttes. The result of the examnaton of measurement concepts of assets and labltes of publc sector enttes s a comprehensve set of knowledge about measurement of assets and labltes wth an emphass on the correct selecton and relevant use of measurement bases of assets and labltes n accountng of publc sector enttes and ther sgnfcant mpact on the fnancal poston and fnancal performance of publc sector enttes. Key words Publc Sector, Accountng, Measurement, Assets, Labltes JEL classfcaton M40, M41, H83 1 Úvod Oceňovane majetku a záväzkov znamená ch vyjadrene v zodpovedajúcej oceňovacej velčne. Výber správnej oceňovacej velčny a jej vhodné použte má významný vplyv na 1 Ing. Maranna Kcová, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra účtovníctva a audítorstva, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, maranna.kcova@euba.sk. 70

71 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora verné a pravdvé zobrazene nformácí o majetku a záväzkoch a tým aj na fnančnú stuácu a fnančnú výnosnosť subjektov verejného sektora. Účtovná záverka na všeobecné použte subjektov verejného sektora poskytuje používateľom nformáce o fnančnej stuác, o fnančnej výnosnost, o zmenách vo fnančnej stuác a o peňažných tokoch prostredníctvom jednotlvých zložek účtovnej záverky, ktorým sú majetok, záväzky, čstá fnančná stuáca, náklady, výnosy, kladný alebo záporný výsledok hospodárena za vykazované obdobe. Teto nformáce musa poskytovať verný a pravdvý obraz o všetkých udalostach a transakcách, ktoré nastal v účtovníctve subjektov verejného sektora. Za účelom dodržana verného a pravdvého zobrazena všetkých udalostí a transakcí, musa jednotlvé zložky účtovnej záverky spĺňať krtérá pre ch vykázane v účtovnej záverke na všeobecné použte (Kršeková, 2011). Zložky účtovnej záverky spĺňajú krtérá pre ch vykázane v prípade, ak spĺňajú obsahové vymedzene a sú ocenené spôsobom spĺňajúcm kvaltatívne charakterstky nformácí so zohľadnením obmedzení kvaltatívnych charakterstík. Koncepty oceňovana majetku a záväzkov sú v súčasnost upravené v Koncepčnom rámc pre fnančné vykazovane subjektov verejného sektora určené na všeobecné použte /ďalej len Koncepčný rámec /. Koncepčný rámec bol vydaný Medznárodnou federácou účtovníkov a stanovuje spôsoby, ktoré sú základom pre fnančné vykazovane subjektov verejného sektora určené na všeobecné použte na základe akruálneho prncípu účtovníctva. Ceľom článku je ucelene spracovať poznatky o koncepcách oceňovana majetku a záväzkov z hľadska obsahového vymedzena oceňovacích velčín majetku a záväzkov a významu ch správneho výberu a vhodnost ch použta pr oceňovaní majetku a záväzkov v účtovníctve subjektov verejného sektora. Pr vedeckom skúmaní danej problematky je aplkovaná gnozeológa ako základná metóda skúmana. Ďalej sa používajú štandardné vedecké metódy skúmana, ako je selekca, analýza a syntéza, ktoré predstavujú základný metodcký prístup k spracovanu skúmanej problematky. Za účelom pochopena a vysvetlena základných oceňovacích velčín, spôsobu ch výberu a vhodnost ch použta pr majetku a záväzkoch sa aplkujú nduktívno-deduktívne a analytcko-syntetcké vedecké metódy skúmana. Výsledkom skúmana danej problematky je ucelený súbor poznatkov o oceňovaní majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora. V závere vyslovujeme názor, kde vyzdvhujeme dôležtosť oceňovana majetku a záväzkov vo verejnom sektore, ktoré má významný vplyv na fnančnú stuácu a fnančnú výnosnosť subjektov verejného sektora a nformáce o fnančnej stuác a fnančnej výnosnost sú užtočné pre používateľov nformácí z účtovnej záverky na všeobecné použte za účelom prevzata zodpovednost a prjímana rozhodnutí. Problematka oceňovana majetku a záväzkov je skúmaná z dôvodu jej aktuálnost a dynamckého vývoja. Informáce o skúmanej problematke sú čerpané z aktuálnej lteratúry publkovanej v roku 2018, ktorá je v anglckom jazyku. Uvedenou problematkou sa zaoberá najmä Koncepčný rámec pre fnančné vykazovane subjektov verejného sektora určené na všeobecné účely a ustanovena príslušných medznárodných účtovných štandardov pre verejný sektor /IPSAS/ uvedené v Príručke medznárodných účtovných štandardov pre verejný sektor, ktorá bola zverejnená v roku 2018 na nternetovej stránke IFAC a rozdelená do dvoch zväzkov (IFAC, 2018a) a (IFAC, 2018b). Podkladom pre spracovane článku sú nformáce z lterárnych zdrojov /knhy, časopsy, zborníky z konferencí/, ako aj poznatky z vedecko-výskumnej čnnost, konkrétne monografa týkajúca sa medznárodnej harmonzáce fnančného vykazovana vo verejnom sektore (Kršeková, 2011), a články vo vedeckých časopsoch a zborníkoch z konferencí (Juhászová, Z., & Markovč, P., & Mokošová, D., 2014), (Kcová, 2018), (Kordošová, 2016), (Ondrušová, 2016), (Pakšová, 2016) a (Šlosárová, 2016). Získané poznatky tvora základ pre spracovane článku. 71

72 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora 2 Oceňovace velčny a ch výber Ceľom oceňovana majetku a záväzkov subjektov verejného sektora je vybrať také oceňovace velčny, ktoré čo najvernejše a najpravdvejše vyjadrujú náklady na služby, prevádzkovú kapactu a fnančnú kapactu subjektu verejného sektora spôsobom, ktorý spĺňa ceľ fnančného vykazovana vo verejnom sektore, ktorým je poskytovať užtočné nformáce pre používateľov nformácí z účtovnej záverky na všeobecné použte za účelom prevzata zodpovednost a prjímana rozhodnutí. Výber oceňovacej velčny pre majetok a záväzky prspeva k dosahovanu ceľa fnančného vykazovana vo verejnom sektore tým, že poskytuje nformáce, ktoré umožňujú používateľom stanovť náklady na služby poskytnuté za vykazované obdobe na základe hstorckých alebo súčasných podmenok, prevádzkovú kapactu subjektu verejného sektora pr poskytovaní služeb v budúcch obdobach na základe hmotných alebo ných prostredkov a fnančnú kapactu subjektu verejného sektora spočívajúcu v schopnost subjektu verejného sektora fnancovať svoje čnnost. Pr výbere oceňovacej velčny sa tež bere do úvahy zhodnotene, č sú zložky účtovnej záverky na všeobecné použte ocenené spôsobom spĺňajúcm kvaltatívne charakterstky nformácí so zohľadnením obmedzení kvaltatívnych charakterstík. Výber oceňovacej velčny reša rovnakým spôsobom autor (Juhászová, Z., & Markovč, P., & Mokošová, D., 2014), (Kordošová, 2016), (Ondrušová, 2016), (Pakšová, 2016) a (Šlosárová, 2016). Použte správneho spôsobu ocenena teda znamená výber vhodnej oceňovacej velčny poskytujúcej verný a pravdvý obraz o majetku a záväzkoch subjektov verejného sektora, ako aj určene, č ocenene majetku a záväzkov spĺňa kvaltatívne charakterstky nformácí so zohľadnením obmedzení kvaltatívnych charakterstík. Ocenene musí byť dostatočne relevantné a verne a pravdvo zobrazovať nformáce o majetku a záväzkoch subjektov verejného sektora. Návod na výber príslušných oceňovacích velčín je stanovený v Koncepčnom rámc. Koncepčný rámec stanovuje osobtne oceňovace velčny určené na oceňovane majetku a osobtne oceňovace velčny určené na oceňovane záväzkov (Kcová, 2018). Oceňovace velčny určené na oceňovane majetku podľa Koncepčného rámca sú: hstorcké náklady /Hstorcal Cost/, trhová hodnota /Market Value/, reprodukčné náklady potencálu /Replacement Cost/, čstá predajná cena /Net Sellng Prce/ a hodnota z používana /Value n Use/. Prehľad oceňovacích velčín určených na oceňovane majetku z hľadska toho, č sa stanovujú na základe vstupných alebo výstupných hodnôt, č sa dajú zstť na trhu a č sú alebo ne sú špecfcké pre subjekt verejného sektora je uvedený v Tab. 1. Oceňovace velčny určené na oceňovane majetku sa môžu stanovť na základe vstupnej alebo výstupnej hodnoty. Vstupná hodnota pr majetku predstavuje náklady na obstarane majetku kúpou. Hstorcké náklady a reprodukčné náklady sú vstupné hodnoty. Výstupné hodnoty pr majetku vyjadrujú výšku ekonomckého úžtku z predaja alebo sumu, ktorú subjekt získa z používana majetku. Oceňovace velčny pr majetku a záväzkoch sa môžu stanovť aj podľa toho, č sú alebo ne sú zstteľné na aktívnom, otvorenom a radnom trhu. Oceňovace velčny, ktoré sa dajú zstť na trhu, budú pravdepodobne lepše overteľné a budú vernejše zobrazovať oceňované skutočnost, ako te, ktoré ne sú zstteľné na trhu. Oceňovace velčny pr majetku a záväzkoch sa stanovujú aj podľa toho, č sú alebo ne sú špecfcké pre subjekt verejného sektora. Oceňovace velčny, ktoré sú špecfcké pre subjekt verejného sektora, odrážajú ekonomcké a aktuálne poltcké obmedzena, ktoré ovplyvňujú možné použte majetku alebo vyrovnane záväzku subjektom verejného sektora, ako aj ekonomcké príležtost a rzká, ktoré nemajú ostatné subjekty. Oceňovace velčny, ktoré ne sú špecfcké pre subjekt verejného sektora, odrážajú všeobecné príležtost a rzká na trhu. Rozhodnute, č subjekt verejného sektora použje špecfckú alebo nešpecfckú oceňovacu velčnu závsí od ceľa 72

73 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora oceňovana a kvaltatívnych charakterstík so zohľadnením obmedzení kvaltatívnych charakterstík. Oceňovaca velčna Tab. 1: Prehľad oceňovacích velčín určených na oceňovane majetku Vstup alebo výstup Zstteľná alebo nezstteľná na trhu Špecfcká alebo nešpecfcká pre subjekt verejného sektora Hstorcké náklady Vstup Zvyčajne zstteľná Špecfcká Trhová hodnota na otvorenom, aktívnom a radnom trhu Trhová hodnota na neaktívnom trhu Reprodukčné náklady potencálu Čstá predajná cena Hodnota z používana Vstup a výstup Zstteľná Nešpecfcká Výstup Závsí na technke oceňovana Závsí na technke oceňovana Vstup Zstteľná Špecfcká Výstup Zstteľná Špecfcká Výstup Nezstteľná Špecfcká Zdroj: vlastné spracovane na základe (IFAC, 2018a) Oceňovace velčny určené na oceňovane záväzkov podľa Koncepčného rámca sú: hstorcké náklady /Hstorcal Cost/, trhová hodnota /Market Value/, náklady na splnene záväzku /Cost of Fulfllment/, náklady na vysporadane záväzku /Cost of Release/ a cena prevzata záväzku /Assumpton Prce/. Prehľad oceňovacích velčín určených na oceňovane záväzkov z hľadska toho, č sa stanovujú na základe vstupných alebo výstupných hodnôt, č sa dajú zstť na trhu a č sú alebo ne sú špecfcké pre subjekt verejného sektora je uvedený v Tab. 2. Oceňovace velčny určené na oceňovane záväzkov sa môžu tež stanovť na základe vstupnej alebo výstupnej hodnoty. Vstupná hodnota pr záväzkoch súvsí s transakcam, pr ktorých je prjatá povnnosť alebo suma, ktorú by subjekt akceptoval pr prevzatí záväzku. Výstupná hodnota pr záväzkoch vyjadruje sumu požadovanú na splnene záväzku alebo sumu požadovanú na vysporadane /zbavene sa/ záväzku. Medznárodná federáca účtovníkov prostredníctvom Rady pre medznárodné účtovné štandardy pre verejný sektor /IPSASB/ nezahrnula reálnu hodnotu /Far Value/ ako oceňovacu velčnu určenú na oceňovane majetku a záväzkov do ustanovení Koncepčného rámca. Dôvodom bola skutočnosť, že reálna hodnota bola vymedzená v lteratúre IPSASB rovnakým spôsobom ako trhová hodnota v období, keď sa vytváral Koncepčný rámec. IPSASB zastáva názor, že zahrnute obdvoch oceňovacích velčín, trhovej hodnoty aj reálnej hodnoty, do ustanovení Koncepčného rámca by spôsoblo nejasnost pr ch výbere a použtí na oceňovane majetku a záväzkov pre používateľov nformácí z účtovnej záverky na všeobecné použte. 73

74 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora Tab. 2: Prehľad oceňovacích velčín určených na oceňovane záväzkov Oceňovaca velčna Vstup alebo výstup 74 Zstteľná alebo nezstteľná na trhu Špecfcká alebo nešpecfcká pre subjekt verejného sektora Hstorcké náklady Vstup Zvyčajne zstteľná Špecfcká Trhová hodnota na otvorenom, aktívnom a radnom trhu Trhová hodnota na neaktívnom trhu Náklady na splnene záväzku Náklady na vysporadane záväzku Cena prevzata záväzku Vstup a výstup Zstteľná Nešpecfcká Výstup Závsí na technke oceňovana Závsí na technke oceňovana Výstup Nezstteľná Špecfcká Výstup Zstteľná Špecfcká Výstup Zstteľná Špecfcká Zdroj: vlastné spracovane na základe (IFAC, 2018a) Základom oceňovana majetku a záväzkov je teda výber správnej oceňovacej velčny a vhodnosť jej použta pr oceňovaní majetku a záväzkov. Výber správnej oceňovacej velčny a jej vhodné použte pr oceňovaní majetku a záväzkov ovplyvňuje vypovedacu schopnosť všetkých nformácí v účtovníctve subjektov verejného sektora a z toho dôvodu má významný vplyv na fnančnú stuácu a fnančnú výnosnosť subjektov verejného sektora. 3 Oceňovane majetku v účtovníctve verejného sektora Majetok v účtovníctve verejného sektora je možné podľa Koncepčného rámca ocenť stanoveným oceňovacím velčnam. Sú nm hstorcké náklady, trhová hodnota, reprodukčné náklady potencálu, čstá predajná cena a hodnota z používana. Hstorcké náklady /Hstorcal Cost/ majetku vyjadrujú prothodnotu vynaloženú za účelom obstarana alebo vytvorena majetku, ktorou sú penaze alebo peňažné ekvvalenty v čase obstarana /nákupu/ majetku alebo jeho vytvorena (IFAC, 2018a). Hstorcké náklady predstavujú vstupnú hodnotu majetku, ktorá je špecfcká pre subjekt verejného sektora. Pr uplatnení modelu hstorckých nákladov je majetok prvotne ocenený vo výške nákladov vynaložených na jeho obstarane. Po prvotnom ocenení môžu byť náklady na obstarane majetku následne prradené jednotlvých vykazovaným obdobam ako náklady v podobe odpsov alebo amortzáce z toho dôvodu, že schopnosť vytvárať budúc ekonomcký úžtok alebo využteľný potencál vzťahujúce sa k majetku sú spotrebovávané po dobu jeho použteľnost. Po prvotnom ocenení sa ocenene majetku nemení v dôsledku zmeny cen alebo rastu hodnoty majetku. Hodnota majetku ale môže byť znížená v dôsledku znehodnotena majetku. Znehodnotene majetku predstavuje rozsah, v ktorom je schopnosť vytvárať budúc ekonomcký úžtok alebo využteľný potencál znížený z dôvodu, že nastal zmeny ekonomckých alebo ných podmenok, okrem spotreby majetku. Ocenene majetku sa môže zvýšť z dôvodu nákladov na jeho rozšírene alebo techncké zhodnotene, prípadne zvyšovane úrokov pr fnančnom majetku. Hstorcké náklady pr ocenení nákladov na služby vyjadrujú výšku prostredkov vynaložených na obstarane alebo vytvorene majetku, ktoré sa spotrebúvajú pr poskytovaní služeb. Hstorcké náklady na obstarane majetku sú prevedené z predchádzajúcch vykazovaných období bez toho, aby došlo k ch úprave v dôsledku zmeny

75 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora cen a z toho dôvodu teto hstorcké náklady neodrážajú náklady na obstarane majetku v čase, keď je tento majetok spotrebovaný. Náklady na obstarane služeb sú vykazované na základe hstorckých cen, a preto neuľahčujú odhad budúcch nákladov na poskytované služby v prípade, keď sú kumulatívne zmeny ceny od dátumu nadobudnuta majetku významné. Ak sú na základe hstorckých nákladov zostavované rozpočty, nformáce o hstorckých nákladoch zobrazujú rozsah, v ktorom bol rozpočet čerpaný. Ak bol majetok nadobudnutý vo výmennej transakc /vo forme tovaru, výrobkov, služeb alebo použta majetku, z ktorého plynú úroky, dvdendy alebo lcenčné poplatky/, hstorcké náklady majetku poskytujú nformáce o prostredkoch použteľných pr poskytovaní služeb v budúcch obdobach na základe nákladov na obstarane nadobudnutého majetku čže poskytujú nformáce o prevádzkovej kapacte. V čase, keď je majetok nakúpený alebo vytvorený, môžeme predpokladať, že hodnota jeho využteľného potencálu je pre subjekt verejného sektora prnajmenšom taká veľká ako náklady na obstarane majetku pr jeho nákupe. Odpsovane alebo amortzáca majetku vyjadruje rozsah spotreby využteľného potencálu majetku. Hstorcké náklady majetku vyjadrujú skutočnosť, že prostredky použteľné pre budúce služby sú prnajmenšom také veľké ako suma, v ktorej sú vykázané. Suma, v ktorej je majetok vykázaný vo výkazoch účtovnej záverky na všeobecné použte, pomáha pr posudzovaní fnančnej kapacty subjektu verejného sektora. Hstorcké náklady môžu poskytovať nformáce o hodnote majetku, ktorá môže byť použtá pr zabezpečení pôžček. Posúdene fnančnej kapacty vyžaduje nformáce o hodnote, ktorú by bolo možné získať pr predaj majetku a znova nvestovať do majetku určeného na poskytovane služeb. Hstorcké náklady túto nformácu neposkytujú, ak sa významne líša od súčasných výstupných hodnôt. Trhová hodnota /Market Value/ majetku predstavuje sumu, za ktorú by mohol byť majetok vymenený medz nformovaným súhlasacm stranam v transakc za obvyklých podmenok (IFAC, 2018a). Trhová hodnota je súčasnou hodnotou, ktorá odráža stav ekonomckého prostreda ku dňu vykázana. Ku dňu nadobudnuta majetku sa trhová hodnota a hstorcké náklady zhodujú v prípade, že transakca je výmennou transakcou a neprhlada sa na transakčné náklady. Mera, v ktorej trhová hodnota spĺňa ceľ fnančného vykazovana a nformačné potreby používateľov, závsí na kvalte dôkazov trhu. Dôkazy trhu závsa od vlastností trhu, na ktorom sa s majetkom obchoduje. Trhová hodnota je vhodná v tom prípade, keď sa predpokladá, že rozdel medz vstupným a výstupným hodnotam nebude pravdepodobne významný alebo v prípade, keď je majetok držaný za účelom jeho predaja. Trhová hodnota poskytuje užtočné nformáce, pretože radne odráža hodnotu majetku subjektu verejného sektora. Na otvorenom, aktívnom a radnom trhu majetok nemôže mať nžšu hodnotu ako je trhová hodnota, pretože subjekt verejného sektora môže získať túto hodnotu predajom tohto majetku a súčasne majetok nemôže mať vyššu hodnotu ako je trhová hodnota, pretože subjekt verejného sektora môže kúpou rovnakého majetku získať rovnaký využteľný potencál alebo schopnosť vytvárať ekonomcký úžtok. V prípade, že neplatí predpoklad, že trh je otvorený, aktívny a radny, nedá sa predpokladať, že majetok môže byť predaný za rovnakú cenu ako je cena, za ktorú bol nakúpený. V tomto prípade je nutné určť, č je pre ocenene užtočnejša výstupná hodnota alebo vstupná hodnota. Výstupná trhová hodnota je užtočná pre majetok držaný na obchodovane ako sú fnančné nástroje, ale nemusí byť užtočná pre prevádzkový majetok. Nákup majetku poskytuje dôkaz, že hodnota daného majetku je pre subjekt verejného sektora mnmálne taká vysoká ako jeho kúpna cena a prevádzkové faktory môžu znamenať, že hodnota majetku môže byť aj vyšša. Trhová hodnota teda nemusí vyjadrovať hodnotu majetku pre subjekt verejného sektora, ktorá predstavuje jeho prevádzkovú kapactu. Otvorený trh je taký trh, kde neexstujú prekážky, ktoré by bránl subjektu obchodovať na trhu. Aktívny trh je taký trh, kde exstuje dostatočný počet a objem transakcí poskytujúcch nformáce o cene. Radny trh je taký trh, kde exstuje množstvo dobre nformovaných kupujúcch a predávajúcch obchodujúcch bez nátlaku a ceny 75

76 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora ne sú určené pod nátlakom. V prípade jednečného a zredkavo obchodovateľného majetku trhy ne sú otvorené, aktívne a radne. Každý nákup a predaj tohto majetku je dohodnutý ndvduálne a môže exstovať veľké rozpäte cen, za ktoré by mohla byť transakca dohodnutá, preto môžu byť s nákupom a predajom majetku spojené významné náklady. Za týchto okolností je nutné použť technky oceňovana pre odhad ceny, na základe ktorej by došlo k radnej transakc predaja majetku medz účastníkm na trhu ku dňu ocenena za obvyklých trhových podmenok. Výnosy zo služeb vykazované vo výkazoch účtovnej záverky na všeobecné použte sa oceňujú na základe aktuálnych cen v danom vykazovanom období. Ak je majetok, ktorý sa používa na poskytovane služeb, ocenený trhovou hodnotou, prradene nákladov k majetku vyjadrujúcch jeho spotrebu počas aktuálneho vykazovaného obdoba je založené na aktuálnej trhovej hodnote majetku. Informáce o trhovej hodnote majetku držaného za účelom poskytovana služeb v budúcch obdobach sú užtočné v prípade, ak vyjadrujú hodnotu, ktorú je subjekt verejného sektora schopný získať z majetku poskytovaním a dodávaním služeb. Ak je výstupná trhová hodnota podstatne nžša ako hstorcké náklady, trhová hodnota bude pravdepodobne menej vhodná pr poskytovaní nformácí o prevádzkovej kapacte ako hstorcké náklady. Takáto trhová hodnota je tež pravdepodobne menej vhodná ako aktuálne ocenene založené na vstupnej hodnote. Posúdene fnančnej kapacty vyžaduje nformáce o sume, ktorá by bola získaná predajom majetku a túto nformácu trhová hodnota poskytuje. Hodnoty stanovené na otvorených, aktívnych a radnych trhoch sú vhodné pre účely fnančného vykazovana a nformáce budú vyhovovať kvaltatívnych charakterstkám, čo znamená, že budú relevantné, verne zobrazené, zrozumteľné, porovnateľné, overteľné a včasné. Mera, v akej trhová hodnota vyhovuje kvaltatívnych charakterstkám, sa bude znžovať spolu so znžovaním kvalty dôkazov trhu a so stanovením trhovej hodnoty pomocou techník oceňovana odhadov. Výstupné trhové hodnoty sú pravdepodobne vhodné len pre posúdene fnančnej kapacty a ne pre posúdene nákladov na služby a prevádzkovej kapacty. Reprodukčné náklady potencálu /Replacement Cost/ pr majetku predstavujú najekonomckejšu cenu /najúspornejše náklady/, ktorú subjekt potrebuje na to, aby nahradl využteľný potencál majetku poskytovať služby /vrátane sumy, ktorú subjekt dostane po jeho vyradení na konc jeho žvotnost/ ku dňu vykázana (IFAC, 2018a). Reprodukčné náklady potencálu sú súčasnou hodnotou, ktorá odráža stav ekonomckého prostreda ku dňu vykázana. Vstupná hodnota reprodukčných nákladov vyjadruje náklady na náhradu využteľného potencálu majetku za obvyklých prevádzkových podmenok a ne v dôsledku určtých nepredvídateľných udalostí, napríklad požar. Reprodukčné náklady potencálu zahŕňajú všetky náklady, ktoré by nutne vznkl pr náhrade využteľného potencálu majetku a sú špecfcké pre subjekt verejného sektora. Reprodukčné náklady potencálu sú náklady na náhradu využteľného potencálu majetku. Najhospodárnejšou náhradou využteľného potencálu majetku je nákup majetku, ktorý je podobný majetku kontrolovanému subjektom verejného sektora. Reprodukčné náklady potencálu sú založené na alternatívnom majetku, ak táto alternatíva poskytuje rovnaký využteľný potencál lacnejše. Za účelom fnančného vykazovana je nevyhnutné vyjadrť rozdel využteľného potencálu medz exstujúcm majetkom a náhradným majetkom. Reprodukčné náklady potencálu poskytujú vhodné ocenene nákladov na poskytované služby. Náklady vynaložené na spotrebu majetku zodpovedajú hodnote obetovaného využteľného potencálu spôsobeného používaním majetku. Touto hodnotou sú reprodukčné náklady potencálu majetku. Subjekt verejného sektora je schopný obnovť svoju stuácu na takú stuácu, ktorá exstovala bezprostredne pred spotrebou daného majetku prostredníctvom znížena prostredkov rovnajúceho sa reprodukčným nákladom potencálu. Reprodukčné náklady potencálu poskytujú užtočné ocenene prostredkov, ktoré sú k dspozíc pre poskytovane služeb v budúcch obdobach, pretože sú zamerané na aktuálne hodnoty majetku a ch využteľný potencál pre subjekt verejného sektora. Reprodukčné náklady potencálu neposkytujú nformáce o sumách, ktoré by mal byť 76

77 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora získané z predaja majetku, a preto ne sú použteľné pr posudzovaní fnančnej kapacty. Reprodukčné náklady potencálu sú teda vhodné pre posúdene nákladov na služby a prevádzkovej kapacty a ne sú vhodné pre posúdene fnančnej kapacty. Výpočet reprodukčných nákladov potencálu môže byť zložtý a môže byť vyžadovaný subjektívny úsudok. V tomto prípade môže byť ovplyvnená včasnosť, porovnateľnosť a overteľnosť nformácí prpravených na základe reprodukčných nákladov potencálu a reprodukčné náklady potencálu môžu byť nákladnejše ako né alternatívy ocenena majetku. Čstá predajná cena /Net Sellng Prce/ majetku predstavuje sumu, ktorú subjekt získa z predaja majetku po odpočítaní nákladov na predaj (IFAC, 2018a). Čstá predajná cena je súčasnou hodnotou, ktorá odráža stav ekonomckého prostreda ku dňu vykázana. Čstá predajná cena nevyžaduje otvorený, aktívny a radny trh alebo odhad ceny na takomto trhu a zahŕňa náklady subjektu verejného sektora na predaj. Táto cena teda odráža obmedzena predaja a je špecfcká pre subjekt verejného sektora. Potencálna užtočnosť oceňovana majetku čstou predajnou cenou je taká, že majetok nemôže mať pre subjekt verejného sektora nžšu hodnotu ako suma, ktorú by získal z predaja tohto majetku. Čstá predajná cena ne je vhodnou velčnou v prípade, ak je subjekt verejného sektora schopný použť svoje prostredky efektívnejše ným spôsobom využta majetku, napríklad jeho použtím pr poskytovaní služeb. Čstá predajná cena je teda užtočná v prípade, ak je predaj majetku so zohľadnením prostredkov najefektívnejším možným postupom subjektu verejného sektora. V tomto prípade majetok nemôže poskytnúť využteľný potencál alebo schopnosť vytvárať ekonomcký úžtok mnmálne v takej výške ako je čstá predajná cena. Čstá predajná cena môže poskytovať užtočné nformáce v prípade, ak je subjekt verejného sektora zmluvne zavazaný predať majetok pod trhovú hodnotu. Náklady na služby ne je vhodné oceňovať čstou predajnou cenou, pretože tento prístup by vyžadoval použte výstupnej hodnoty ako základu pre vykazovane nákladov. Majetok držaný za účelom poskytovana služeb ocenený čstou predajnou cenou neposkytuje užtočné nformáce pre posúdene prevádzkovej kapacty. Čstá predajná cena vyjadruje sumu, ktorú by bolo možné získať z predaja majetku a nevyjadruje hodnotu využteľného potencálu, ktorý je možné čerpať z majetku. Posúdene fnančnej kapacty vyžaduje nformáce o sume, ktorú je možné získať z predaja majetku a čstá predajná cena teto nformáce poskytuje. Ocenene majetku v čstej predajnej cene ne je vhodné pre majetok, ktorý môže prnesť výnos z hodnotnejšeho využteľného potencálu tým, že bude naďalej používaný pr poskytovaní služeb. Odhad čstej predajnej ceny sa môže uskutočnť s odkazom na aktívny trh, ak exstuje. Pre väčšnu majetku je možné a nákladovo efektívne získať ocenene odborným odhadom. Ak je čstá predajná cena relevantná, budú splnené kvaltatívne charakterstky verného zobrazena, preukázateľnost, včasnost a zrozumteľnost. Hodnota z používana /Value n Use/ majetku je súčasná hodnota zostávajúceho využteľného potencálu majetku alebo schopnost majetku vytvárať ekonomcký úžtok, ak sa pokračuje v používaní majetku, a zostatková hodnota, ktorú subjekt dostane z vyradena majetku na konc doby jeho žvotnost (IFAC, 2018a). Hodnota z používana je súčasnou hodnotou, ktorá odráža stav ekonomckého prostreda ku dňu vykázana. Hodnota z používana je pre subjekt verejného sektora špecfckou hodnotou vyjadrujúcou sumu, ktorá môže byť získaná z majetku pr jeho používaní alebo vyradení na konc doby jeho žvotnost. Hodnota z používana majetku je obvykle vyšša ako reprodukčné náklady potencálu majetku a hstorcké náklady majetku. V tomto prípade má vykazovane majetku v hodnote z používana obmedzenú užtočnosť, pretože subjekt verejného sektora je schopný zabezpečť rovnaký využteľný potencál pr ocenení reprodukčným nákladm potencálu. Hodnota z používana ne je vhodnou oceňovacou velčnou v prípade, ak je nžša ako čstá predajná cena. V tomto prípade je so zohľadnením prostredkov najefektívnejším možným použtím majetku jeho predaj a ne jeho pokračujúce používane. Hodnota z používana je vhodnou oceňovacou velčnou v prípade, ak je nžša ako reprodukčné náklady potencálu a vyšša ako 77

78 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora čstá predajná cena. Táto skutočnosť nastáva vtedy, ak sa neoplatí majetok nahradť, ale hodnota jeho využteľného potencálu alebo schopnosť vytvárať ekonomcký úžtok je vyšša ako jeho čstá predajná cena. V tomto prípade hodnotu majetku pre subjekt verejného sektora predstavuje hodnota z používana. Hodnota z používana ne je vhodná pr stanovení nákladov na služby z dôvodu možnej zložtost jej výpočtu, jej obmedzenej použteľnost a z dôvodu skutočnost, že pr majetku neurčenom na zabezpečene príjmov /majetok, ktorého prvotným ceľom je podeľať sa na poskytovaní služeb a ne vytvárať komerčný zsk/ sa vyžaduje použte reprodukčných nákladov potencálu namesto hodnoty z používana. Pre posúdene prevádzkovej kapacty je užtočnosť hodnoty z používana obmedzená a pravdepodobne bude významná v určtých prípadoch, keď subjekt verejného sektora bude v budúcnost ukončovať poskytovane služeb, ale príjmy z okamžtého predaja majetku sú nžše ako využteľný potencál obsahnutý v tomto majetku. Hodnota z používana vyžaduje odhad zostatkovej hodnoty, ktorú subjekt verejného sektora dostane pr vyradení majetku. Obmedzená použteľnosť hodnoty z používana znžuje jej vhodnosť pr posúdení fnančnej kapacty. Hodnota z používana sa môže určť výpočtom hodnoty, ktorú subjekt verejného sektora získa z majetku za predpokladu jeho stáleho používana. Výpočet môže byť založený na budúcch peňažných tokoch spojených s daným majetkom alebo na úsporách nákladov, ktoré patra subjektu verejného sektora z dôvodu kontroly daného majetku. Výpočet hodnoty z používana bere do úvahy časovú hodnotu peňazí a v podstate aj rzká odchýlok peňažných tokov a ch načasovane. Metóda stanovena hodnoty z používana teda znžuje vernosť jej zobrazena a má vplyv na včasnosť, porovnateľnosť, zrozumteľnosť a preukázateľnosť nformácí získaných na základe hodnoty z používana. 4 Oceňovane záväzkov v účtovníctve verejného sektora Záväzky v účtovníctve verejného sektora je možné podľa Koncepčného rámca ocenť stanoveným oceňovacím velčnam. Sú nm hstorcké náklady, trhová hodnota, náklady na splnene záväzku, náklady na vysporadane záväzku a cena prevzata záväzku. Hstorcké náklady /Hstorcal Cost/ záväzkov predstavujú prjatú prothodnotu za prevzate povnnost, ktorou sú penaze alebo peňažné ekvvalenty, alebo hodnotu nej prothodnoty prjatej v čase vznku záväzku (IFAC, 2018a). Podľa modelu hstorckých nákladov môže byť prvotné ocenene upravené tak, aby vyjadrovalo také faktory, ktorým sú narastane úroku, zvýšene hodnoty majetku o dskont alebo amortzácu préme. Ak je časová hodnota záväzku významná, suma budúcej platby je dskontovaná tak, aby v čase, keď je záväzok prvotne vykázaný, predstavovala hodnotu prjatej sumy. Rozdel medz sumou budúcej platby a súčasnej hodnoty záväzku je umorený po dobu exstence záväzku tak, že je tento záväzok v čase, keď sa stane splatným, vykazovaný ako suma požadovanej platby. Prednost a nedostatky hstorckých nákladov použtých pr oceňovaní záväzkov sú rovnaké ako hstorckých nákladov použtých pr oceňovaní majetku. Použte hstorckých nákladov je vhodné, ak je pravdepodobné, že záväzky budú vysporadané za dohodnutých podmenok. Hstorcké náklady ne je možné použť napríklad pr záväzkoch vznkajúcch z povnnost zaplatť škodu, pr záväzkoch vznkajúcch so zamestnaneckých požtkov a podobne. Trhová hodnota /Market Value/ záväzkov je suma, za ktorú by bol záväzok vysporadaný medz nformovaným súhlasacm stranam v transakc za obvyklých podmenok (IFAC, 2018a). Prednost a nedostatky trhovej hodnoty použtej pr oceňovaní záväzkov sú rovnaké ako trhovej hodnoty použtej pr oceňovaní majetku. Trhová hodnota pr oceňovaní záväzkov je vhodná v prípade, ak záväzok vznká v súvslost so zmenam špecfkovaných sadzeb, cen alebo ndexov kótovaných na otvorenom, aktívnom a radnom trhu. Trhová hodnota ne je vhodná v prípade záväzkov vyplývajúcch z nevýmenných transakcí /dane a transfery/, pretože ne je pravdepodobné, že bude pre takéto záväzky exstovať otvorený, radny a aktívny trh. 78

79 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora Náklady na splnene záväzku /Cost of Fulfllment/ predstavujú hodnotu nákladov, ktoré vznknú subjektu pr splnení povnností predstavovaných záväzkom za predpokladu, že pr splnení záväzku subjekt využje spôsob, ktorý je najmenej nákladný (IFAC, 2018a). Ak náklady na splnene záväzku závsa od nestých budúcch udalostí, musa odrážať všetky možné dôsledky nezaujatým spôsobom. Ak splnene záväzku vyžaduje vykonať nejakú čnnosť, napríklad exstenca záväzku napravť škodu na žvotnom prostredí, relevantné náklady na splnene záväzku sú te, ktoré subjektu verejného sektora vznknú. Ide o náklady subjektu, ktorý sám vykonáva nápravné práce alebo má zmluvu s externou stranou, ktorá teto práce vykonáva. Náklady zo zmluvy s externou stranou sú relevantné len v prípade, ak zapojene externej strany je najmenej nákladným prostredkom na splnene záväzku. Ak splnene záväzku vykoná samotný subjekt verejného sektora, náklady na splnene záväzku nezahŕňajú žadny kladný výsledok hospodárena, pretože takýto kladný výsledok hospodárena neznamená použte prostredkov subjektu verejného sektora. Ak splnene záväzku vyžaduje zapojene externej strany, výška splnena záväzku bude mplctne zahŕňať zsk požadovaný externou stranou, pretože celková suma účtovaná externou stranou bude nárokom na prostredky subjektu verejného sektora. Ak nenastane splnene záväzku v dlhodobom časovom horzonte, je potrebné dskontovať peňažné toky z dôvodu vyjadrena súčasnej hodnoty záväzku ku dňu vykázana. Náklady na splnene záväzku sú zvyčajne vhodnou oceňovacou velčnou pre ocenene záväzku. Náklady na splnene záväzku ne sú vhodné v prípade, ak subjekt verejného sektora môže vysporadať záväzok v nžšej sume akú predstavujú náklady na splnene záväzku. Náklady na vysporadane záväzku sú v tomto prípade vhodnejšou oceňovacou velčnou na ocenene tohto záväzku. V prípade záväzkov prevzatých za prothodnotu je vhodnejšou oceňovacou velčnou cena prevzata záväzku, ak je cena prevzata záväzku vyšša ako náklady na splnene záväzku a náklady na vysporadane záväzku. Náklady na vysporadane záväzku /Cost of Release/ predstavujú sumu, ktorú bude verteľ akceptovať pr vyrovnaní svojho nároku alebo suma, ktorú bude treta strana akceptovať pr prjatí prevodu záväzku od dlžníka (IFAC, 2018a). Náklady na vysporadane záväzku sa týkajú sumy okamžtého vysporadana /zbavena sa/ záväzku. Ak exstuje vacero možností vysporadana záväzku, za náklady na vysporadane záväzku sa považujú te, ktoré sú nžše. Ak ne je prevod záväzku možný, náklady na vysporadane záväzku predstavujú sumu, ktorú bude verteľ akceptovať pr vysporadaní svojch nárokov. Táto suma bude známa, ak je špecfkovaná v zmluve s verteľom, napríklad zmluva obsahuje osobtnú klauzulu o zrušení záväzku. Náklady na vysporadane záväzku sú vhodné v prípade, ak so zohľadnením prostredkov je najefektívnejším možným postupom domáhať sa bezodkladného vysporadana povnnost. Ak sú náklady na splnene záväzku nžše ako náklady na vysporadane záväzku, tak náklady na splnene záväzku poskytujú relevantnejše nformáce ako náklady na vysporadane záväzku. Cena prevzata záväzku /Assumpton Prce/ je suma, ktorú je subjekt ochotný raconálne akceptovať za prevzate už exstujúceho záväzku (IFAC, 2018a). Subjekt verejného sektora prevezme záväzok len vtedy, ak je suma, ktorú zaplatí za prevzatý záväzok, vyšša ako náklady na splnene záväzku alebo náklady na vysporadane záväzku. Ak je táto cena prevzata prjatá subjektom verejného sektora, potom má subjekt verejného sektora záväzok voč svojmu verteľov. Dôsledkom vykazovana záväzku v cene prevzata je to, že ne je vykazovaný žadny kladný výsledok hospodárena v čase, keď je záväzok prevzatý. Kladný alebo záporný výsledok hospodárena je vykazovaný vo výkazoch účtovnej záverky na všeobecné použte v období, keď došlo k splnenu alebo vysporadanu záväzku, pretože sa jedná o rozdel medz výnosom, ktorý vznkol z vyrovnana záväzku a nákladm na vysporadane záväzku. Subjekt verejného sektora môže mať potencálnu povnnosť, ktorá je vyšša ako cena prevzata záväzku. Ak bude subjekt verejného sektora chceť zrušť zmluvu, druhá strana zmluvy sa môže domáhať odškodnena vznknutého v dôsledku zrušena tejto zmluvy, ako aj vrátena zaplatených súm. 79

80 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora Za predpokladu, že daný subjekt verejného sektora môže vysporadať záväzok jeho splnením, môže zabránť týmto dodatočným povnnostam. V tomto prípade je verným zobrazením záväzku jeho vykázane v sume, ktorá ne je vyšša ako cena prevzata záväzku. 5 Záver Oceňovane majetku a záväzkov subjektov verejného sektora predstavuje dôležtý nástroj v účtovníctve verejného sektora na vyjadrene verného a pravdvého obrazu o majetku a záväzkoch a tým aj o fnančnej stuác a fnančnej výnosnost subjektov verejného sektora. Ceľom článku bolo ucelene spracovať poznatky o koncepcách oceňovana majetku a záväzkov z hľadska obsahového vymedzena oceňovacích velčín majetku a záväzkov a významu ch správneho výberu a vhodnost ch použta pr oceňovaní majetku a záväzkov v účtovníctve subjektov verejného sektora. Táto problematka je v ucelenej podobe upravená v Koncepčnom rámc pre fnančné vykazovane subjektov verejného sektora určené na všeobecné použte. Výsledkom skúmana danej problematky je ucelený súbor poznatkov o oceňovaní majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora. Oceňovane majetku a záväzkov subjektov verejného sektora znamená výber takých oceňovacích velčín, ktoré čo najvernejše a najpravdvejše vyjadrujú náklady na služby, prevádzkovú kapactu a fnančnú kapactu subjektu verejného sektora spôsobom, ktorý spĺňa ceľ fnančného vykazovana vo verejnom sektore, ktorým je poskytovať užtočné nformáce pre používateľov nformácí z účtovnej záverky na všeobecné použte za účelom prevzata zodpovednost a prjímana rozhodnutí. Koncepčný rámec stanovuje osobtne oceňovace velčny určené na oceňovane majetku a osobtne oceňovace velčny určené na oceňovane záväzkov. Majetok v účtovníctve verejného sektora je možné podľa Koncepčného rámca ocenť stanoveným oceňovacím velčnam, ktorým sú hstorcké náklady, trhová hodnota, reprodukčné náklady potencálu, čstá predajná cena a hodnota z používana. Záväzky v účtovníctve verejného sektora je možné podľa Koncepčného rámca ocenť stanoveným oceňovacím velčnam, ktorým sú hstorcké náklady, trhová hodnota, náklady na splnene záväzku, náklady na vysporadane záväzku a cena prevzata záväzku. Medznárodná federáca účtovníkov prostredníctvom Rady pre medznárodné účtovné štandardy pre verejný sektor nezahrnula do ustanovení Koncepčného rámca reálnu hodnotu ako oceňovacu velčnu určenú na oceňovane majetku a záväzkov. Dôvodom bola skutočnosť, že reálna hodnota bola vymedzená v lteratúre IPSASB rovnakým spôsobom ako trhová hodnota v období, keď sa vytváral Koncepčný rámec. IPSASB zastáva názor, že zahrnute obdvoch oceňovacích velčín, trhovej hodnoty aj reálnej hodnoty, do ustanovení Koncepčného rámca by spôsoblo nejasnost pr ch výbere a použtí na oceňovane majetku a záväzkov pre používateľov nformácí z účtovnej záverky na všeobecné použte. Môžeme konštatovať, že poznatky o oceňovacích velčnách majetku a záväzkov, výbere správnej oceňovacej velčny a vhodnost použta oceňovacej velčny majú významný vplyv na fnančnú stuácu a fnančnú výnosnosť subjektov verejného sektora a sú užtočné pre používateľov nformácí z účtovnej záverky na všeobecné použte za účelom splnena ceľa fnančného vykazovana, ktorým je poskytovať nformáce užtočné pre používateľov za účelom prevzata zodpovednost a prjímana rozhodnutí. Na vedeckú dskusu v Slovenskej republke navrhujeme otázku možnost rozšírena právnej úpravy účtovníctva verejného sektora v oblast vymedzena a vhodnost použta príslušných oceňovacích velčín majetku a záväzkov stanovených v Koncepčnom rámc, ktoré ne sú obsahom slovenskej právnej úpravy. 80

81 Maranna Kcová Oceňovane majetku a záväzkov v účtovníctve verejného sektora Lteratúra [1] Internatonal Federaton of Accountants. (2018, February 22) Handbook of Internatonal Publc Sector Accountng Pronouncements. Volume I. Retreved August 10, 2018 from IFAC: [2] Internatonal Federaton of Accountants. (2018, February 22) Handbook of Internatonal Publc Sector Accountng Pronouncements. Volume II. Retreved August 10, 2018 from IFAC: [3] Juhászová, Z., & Markovč, P., & Mokošová, D. (2014). Far value and ts mportance for fnancal decson-makng. IFRS: global rules & local use, Prague: Anglo- Amercan Unversty. [4] Kcová, M. (2018). Fnancal Reportng for Publc Sector Enttes by Conceptual Framework. New trends n process control and producton management (MTS 2017), Leden: CRC Press/Balkema. [5] Kordošová, A. (2016). Volunteerng n non-proft accountng enttes. Účetnctví a audtng v procesu světové harmonzace, Praha: Vysoká škola ekonomcká v Praze, Nakladatelství Oeconomca. [6] Kršeková, M. (2011). Medznárodné účtovné štandardy pre verejný sektor IPSAS. Bratslava: IURA EDITION. [7] Ondrušová, L. (2016). Management decsons n transfer prcng. Strategc Management: nternatonal Journal of Strategc Management and Decson Support Systems n Strategc Management, 21(1), 3-7. Subotca: Faculty of Economcs n Subotca Unversty of Nov Sad. [8] Pakšová, R. (2016). Reportng of non-fnancal nformaton on companes n the context of sustanable development n Slovaka. Účetnctví a audtng v procesu světové harmonzace Praha: Vysoká škola ekonomcká v Praze, Nakladatelství Oeconomca. [9] Šlosárová, A. (2016). Intal measurement et far value. Účetnctví a audtng v procesu světové harmonzace Praha: Vysoká škola ekonomcká v Praze, Nakladatelství Oeconomca. 81

82 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R Vladmír Mucha 1 Abstrakt Ceľom príspevku je modelovane postných plnení na jednotlvých postných zmluvách postena pre prípad úmrta pomocou metódy Monte Carlo v prostredí jazyka R. V rámc modelovana je možné realzovať aj smulácu počtu postných plnení pre jednotlvé prípady vznku postnej udalost, resp. v jednotlvých postných skupnách. Ich štatstckým spracovaním možno vytvorť reálnu predstavu o vývoj uvedeného portfóla v uvažovanom období. Príspevok sa ďalej zaoberá analýzou vplyvu počtu postných zmlúv na presnosť určena hodnoty VaR na základe generovana hodnôt celkovej škody v komparác s aproxmácou normálnym rozdelením. Kľúčové slová Modelovane, smuláce, ndvduálny model rzka, žvotné postene, jazyk R Abstract The am of the paper s to model nsurance payments on ndvdual death nsurance polces usng the Monte Carlo smulaton n R language. We use smulaton of the number of nsurance payments for ndvdual cases of occurrence of nsurance event or n ndvdual nsurance groups. The statstcal processng of the data can gve a realstc vew of the development of the mentoned portfolo n the perod under revew. The paper also deals wth the analyss of the mpact of the number of nsurance contracts on the accuracy of the value at rsk determnaton. Ths s based on generatng total clam values n comparson wth usng normal approxmaton. Key words Modelng, smulaton, ndvdual rsk model, lfe nsurance, language R JEL classfcaton C63, G22 1 Úvod Príspevok sa zaoberá problematkou súvsacou so žvotným postením, konkrétne postením pre prípad úmrta. Portfólo postných zmlúv sa môže skladať z rôznych skupín, do ktorých sú postenc zaradení na základe určtých krtérí(vek postenca, zdravotné ndspozíce, povolane). V rámc postena pre prípad úmrta je v príspevku rozlíšený prípad úmrta následkom úrazu, resp. ným prípadom ako je úraz. Vytvorením modelu skúmaného portfóla postných zmlúv a uskutočňovaním expermentov s ním prostredníctvom smulácí sa dá lepše pochopť jeho správane a to v zrýchlenom čase. Doba, ktorá uplyne medz určtým celeným zásahom do modelu a okamhom, kedy môžeme objektívne zhodnotť dôsledky zásahu, býva v prax dosť dlhá. Je potrebné poznamenať, že v rámc zostrojena smulačného modelu dochádza ku konfrontác matematckého, programátorského a štatstckého pohľadu. Využte smulácí je opodstatnené hlavne vtedy, keď vytvorený model reálneho systému ne je možné 1 doc. Mgr. Vladmír Mucha, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra matematky a aktuárstva, Dolnozemská cesta 1//b, Bratslava, vladmr.mucha@euba.sk. 82

83 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R rešť analytckým postupm, resp. by to bolo extrémne náročné (Hušek, R.,& Lauber, J.,1987). V prípade portfólí s veľkým počtom postných zmlúv je použte štandardných prístupov na určene rozdelena celkovej škody (Laplaceová transformáca, resp. Fourerová transformáca) numercky a časovo náročné aj v prípade ch počítačovej realzáce. Na druhej strane použte aproxmatívnych prístupov nemusí vždy zabezpečť presné výsledky (aproxmáca normálnym rozdelením), resp. s vyžaduje exstencu aj vyšších začatočných momentov celkovej škody. A práve tu sa otvára prestor pre smuláce, ktoré sme v príspevku využl na modelovane postných plnení pre jednotlvé postné zmluvy práve so zámerom určena rozdelena celkovej škody. So smulácam úzko súvsí metóda Monte Carlo, ktorá numercky reš pravdepodobnostné úlohy pomocou organzovaných štatstckých pokusov. Podľa jej prncípu sme opakovaným modelovaním vývoja daného portfóla získal na základe štatstckého spracovana nasmulovaných dát nformáce potrebné pre aktuárske výpočty. Smuláce umožňujú aj modelovane počtu postných plnení a to aj pre jednotlvé skupny, resp. pre jednotlvé príčny úmrta počas sledovaného obdoba. Prezentovaným spôsobom získa aktuár reálnejšu predstavu o portfólu, ktorú môže podporť vzualzácou jednotlvých analyzovaných atrbútov. Z pohľadu aktuára je dôležtým aspektom v radení rzka zabezpečene solventnost daného portfóla prostredníctvom vytvorena určtej kaptálovej požadavky. Jednou z možností pre kvanttatívne merane rzka je odhad najhoršej možnej škody, ktorá môže vznknúť za uvažované obdobe s predpokladanou pravdepodobnosťou pomocou mery rzka VaR. Vzhľadom na fakt, že rozdelena celkovej škody ne je symetrcké, použte aproxmáce normálnym rozdelením by na chvoste rozdelena hodnotu VaR mohlo podhodnotť. V prípade portfóla s malým počtom zmlúv by bola nepresnosť dosahnutých výsledkov ešte výraznejša (Kaas, R., Goovaerts, M., Dhaene, J., Denut, M., 2008). V nasledujúcej čast príspevku s predstavíme ndvduálny model rzka, ktorý je vhodný na popísane uvedeného portfóla postných zmlúv žvotného postena. 2 Indvduálny model rzka Uvažujeme o portfólu n nezávslých postných zmlúv, prčom ch počet sa počas sledovaného obdoba nemení a na každú postnú zmluvu môže nastať najvac jedno postné IND plnene. Potom celkovú škodu z daného portfóla popíšeme náhodnou premennou S, pre ktorú platí kde náhodná premenná IND S X1 X2... X n, (1) X popsuje výšku škody z -tej postnej zmluvy, 1, 2,..., n, prčom ju môžeme vyjadrť pomocou dvoch ďalších premenných Y, N a to vzťahom kde X 83 N Y, (2) náhodná premenná Y predstavuje výšku postného plnena z -tej postnej zmluvy, za predpokladu, že nastala postná udalosť. náhodná premenná N popsuje počet škôd z -tej postnej zmluvy a na základe predpokladov sa rad alternatívnym rozdelením N Aq, nadobúda teda hodnotu 0 s pravdepodobnosťou 1 q a hodnotu 1 s pravdepodobnosťou q. náhodné premenné Y,..., 1 Y n, N,..., 1 N n sú nezávslé (Horáková, G., Páleš, M., & Slannka, F., 2015).

84 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R IND IND Pre základné charakterstky celkovej škody ES a DS platí IND E S E X E X E X n (3) IND D S D X D X D X n Indvduálny model rzka je určený pre žvotné postene napríklad pre postene pre prípad úmrta postenca počas sledovaného obdoba. V príspevku budeme uvažovať o dvoch možnostach vznku postnej udalost a to úmrte následkom úrazu s vyplácanou postnou sumou b 1, resp. úmrte ným spôsobom ako úrazom s postnou sumou b 2. Potom rozdelene náhodnej premennej X popsujúcej výšku škody je dané pravdepodobnostnou funkcou X p x, tabuľka 1, kde q q1 q 2 je pravdepodobnosť úmrta postenca. (4) Tab.1: Pravdepodobnostná funkca X x 0 1 p x 1 q b b 2 q q 1 2 Zdroj: Vlastné spracovane px x 3 Modelovane postných plnení a ch počtu v prostredí jazyka R Na generovane výšky postného plnena na jednotlvých postných zmluvách využjeme v prostredí jazyka R funkcu sample, ktorá nám umožní realzovať smulácu hodnôt 0, b 1, b 2 z požadovaného dskrétneho rozdelena náhodnej premennej X na základe opakovaného náhodného výberu. V prípade hodnoty 0 budeme v rámc uvedeného kontextu hovorť o nulovom postnom plnení a hodnotu škody b 1, resp. b 2 prezentovať ako postné plnene. Pre naše potreby s predstavíme základnú syntax funkce sample (Páleš, M., 2017). sample(x, sze, replace, prob) x - je vektor, ktorého zložky sú hodnotam danej dskrétnej náhodnej premennej X, resp. vo všeobecnost vektor položek, z ktorých budeme náhodne vyberať. sze - je počet vygenerovaných hodnôt danej dskrétnej náhodnej premennej, resp. vo všeobecnost veľkosť vytvorenej vzorky po náhodnom výbere zo zadaných položek. replace - v prípade hodnoty True budú jednotlvé hodnoty náhodnej premennej vyberané s možnosťou ch opakovana, v prípade hodnoty False sa hodnoty vo vytvorenej vzorke neopakujú. prob - je vektor, ktorého zložky sú hodnotam pravdepodobnostnej funkce náhodnej premennej X. Teto hodnoty sú podľa porada prradené k jednotlvým hodnotám vektora x a určujú realzácu náhodného výberu jeho jednotlvých hodnôt na základe príslušnej pravdepodobnost. Portfólo postných zmlúv je v prax rozdelené do skupín podľa veku postenca, jeho zdravotných ndspozící, prípadne typu povolana. To znamená, že je v jednej skupne výška škody popísaná na každej postnej zmluve rovnakou náhodnou premennou X. 84

85 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R Na opakovane generovana hodnôt náhodnej premennej X v tejto skupne využjeme funkcu replcate. Pre naše potreby s predstavíme základnú syntax tejto funkce. replcate(n, expr, smplfy) n - je počet vygenerovaných hodnôt náhodnej premennej X, resp. počet opakovaní generovana postných plnení z danej skupny. expr - výraz, ktorý sa opakovane vyhodnocuje, v našom prípade ho zastupuje generovane hodnôt náhodnej premennej X. smplfy - predvolená hodnota True znamená, že funkca replcate vrát výsledok v podobe vektora. V prípade portfóla rozdeleného do skupín a, b,..., z, t. j. IND S X... X X... X... X... X, (5) 1 A A1 B V 1 n a b z by sme opakovaným generovaním postného plnena na jednotlvých postných zmluvách získal v prvej smulác n hodnôt postných plnení, ktorých súčtom je prvá hodnota celkovej škody, resp. celkového postného plnena, len prpomíname, že nulovú hodnotu škody X označujeme ako nulové postné plnene s x... x x... x... x... x. (6) 1 1 A A1 B V 1 n a b z Popísaný algortmus realzujeme m krát v prostredí jazyka R a získame tak m smulovaných hodnôt celkovej škody, resp. celkového postného plnena s1, s2,..., s m. V rámc modelovana daného portfóla je možné uskutočnť aj analýzu počtu postných plnení so špecfkácou pre jednotlvé skupny, resp. pre celé portfólo so zameraním sa na príčny vznku postnej udalost. Na modelovane počtu postných plnení využjeme popísaný smulačný prístup doplnený o funkce subset a length z prostreda jazyka R, ktoré zabezpeča regstrácu počtu postných plnení. Pre naše potreby s predstavíme základnú syntax funkce subset a length subset(x, subset) x - je vektor hodnôt, z ktorého funkca subset získa podsúbor na základe splnena danej podmenky, t. j. x x1,..., xa, xa 1,..., xb,..., xv 1,..., x n. a b z subset - je podmenka, na základe ktorej vytvárame daný podsúbor. length(podsubor) podsubor - je vektor hodnôt, funkca length určí počet jeho zložek. Takto získané hodnoty môžeme štatstcky spracovať a získať tak potrebné nformáce o danom portfólu postných zmlúv pre aktuárske analýzy. Napríklad pomocou funkce 85

86 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R quantle určíme kvantl x 1 pre ktorú platí IND náhodnej premennej, resp. hodnotu mery rzka VaR S IND IND 1, VaR1 S x1 nf xr: F x 1. (7) IND VaR1 e ( S ) nterpretujeme ako maxmálnu škodu, resp. postné plnene, ktoré nastane s pravdepodobnosťou 1 za určté obdobe (Cpra, T., 2015). Funkca quantle má nasledovnú syntax quantle(x, probs) IND x - je vektor vygenerovaných hodnôt celkovej škody S, z ktorých chceme určť daný kvantl. probs - je vektor pravdepodobností, ktoré určujú odhadovaný kvantl. 4 Praktcká realzáca Táto časť príspevku sa zaoberá modelovaním portfóla postných zmlúv žvotného postena pre prípad úmrta v danom období využtím prostreda jazyka R. V prvej čast rozdelíme postencov do dvoch skupín S IND S X... X X... X (8) a V prípade vznku postnej udalost bude vyplatená príslušná postná suma podľa príčny úmrta. Uvažujeme teda, že v prvej skupne je zaradených 4000 postencov s pravdepodobnosťou úmrta následkom úrazu 0,0005 a postnou sumou pj,.. resp. s pravdepodobnosťou úmrta z ného dôvodu 0,002 a postnou sumou 5000 pj.v.. druhej skupne je zaradených 6000 postencov s pravdepodobnosťou úmrta následkom úrazu 0,001 a postnou sumou 4000 pj,.. resp. s pravdepodobnosťou úmrta z ného dôvodu 0,007 a postnou sumou 2000 pj... Údaje o pravdepodobnostach úmrta q, resp. o postných sumách b 1, b 2 popísaných v kaptole 2 pre dve uvedené skupny sú zapísané v tabuľkách pravdepodobnostných funkcí výšky škody, tabuľka 2 a tabuľka 3. Tab. 2: Pravdepodobnostná funkca výšky škody X zo skupny a x p x 0,9775 0,002 0,0005 X Zdroj: Vlastné spracovane Tab. 3: Pravdepodobnostná funkca výšky škody X zo skupny b x p x 0,992 0,007 0,001 X Zdroj: Vlastné spracovane b 86

87 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R Na modelovane postných plnení v tomto portfólu využjeme smulačný prncíp popísaný v predchádzajúcej kaptole, ktorý zrealzujeme v prostredí RStuda. V tejto čast sa sústredíme na modelovane počtu postných plnení a vytvoríme s prehľad z rôznych aspektov, napríklad určíme počet postných plnení v prípade úmrta následkom úrazu, resp. počet postných plnení v rámc jednotlvých skupín. V rámc modelovana zrealzujeme využtím jazyka R smulačných scenárov možného vývoja portfóla počas uvažovaného obdoba, obrázok 1. Obr. 1: Ukážka čast kódu na generovane postných plnení v RStudu Zdroj: Vlastné spracovane Na základe spracovana nasmulovaných hodnôt postných plnení sme zaznamenal počet výskytov nulového postného plnena v každej z smulácí, obrázok 2 a zobrazl ho grafcky, obrázok 3, resp. aj vo výstupe vo forme tabuľky, obrázok 4. Obr. 2: Časť kódu pre zaznamenane počtu nulového postného plnena Zdroj: Vlastné spracovane Obr. 3: Počet smulácí pre zaznamenané výskyty nulového postného plnena Zdroj: Vlastné spracovane 87

88 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R Obr. 4: Výstup vo forme tabuľky pre počet smulácí pre zaznamenané výskyty nulového postného plnena Zdroj: Vlastné spracovane Na základe spracovana modelovaných scenárov portfóla sme určl premerný počet výskytu jednotlvých alternatív postného plnena ( 0, 2000, 4000,5000 a ) pre jednu smulácu vývoja daného portfóla, ktoré je zložené z postných zmlúv, tabuľka 4. Tab. 4: Premerný počet jednotlvých alternatív postného plnena v danom portfólu postné plnene premerný počet výskytu v jednej smulác Zdroj: Vlastné spracovane Poznámka 1: Hodnoty premerného počtu postných plnení uvedené v tabuľke 4 sú zaokrúhlené na celé čísla a ch súčet je rovný počtu postných zmlúv t. j. E S Zo získaných údajov odhadneme očakávanú celkovú škodu, resp. celkové postné plnene IND IND ES Táto hodnota korešponduje s očakávanou hodnotou celkovej škody, resp. celkového IND plnena ES určenej na základe vzťahu (3) IND ES Ak by sme potreboval odhadnúť očakávané celkové postné plnene pre prípad úmrta následkom úrazu, resp. úmrta z ného dôvodu ako úraz, dostal by sme teto výsledky IND IND ESúraz ný E S. Podobne by sme mohl odhadnúť partcpácu oboch uvedených skupín a, b na očakávanom celkovom postnom plnení IND ESa ES IND b

89 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R Modelovane počtu postných plnení môže prspeť k vytvorenu reálnejšej predstavy o správaní sa analyzovaného portfóla a zároveň potvrdzuje správnosť navrhnutého smulačného algortmu. V druhej čast sa zamerame na určene hodnoty VaR pre rôzne veľké portfóla postných zmlúv, ktoré sa budú tež skladať z dvoch skupín ako v prvej čast praktckej ukážky. Rozdel bude ba v rôznych počtoch postných zmlúv v uvedených skupnách. Naším ceľom je analýza presnost dosahnutých výsledkov v kontexte komparáce smulácí s aproxmácou normálnym rozdelením. Uvedeme s pre lepše pochopene tejto problematky podstatnú myšlenku jednej z centrálnych lmtných vet, na základe ktorej je možné rozdelene celkovej škody aproxmovať normálnym rozdelením (Klugman, S., A.,Panjer, H. H., & Wllmot, G. E., 2012). IND Predpoklad, že náhodná premenná celkovej škody S je súčtom nezávslých náhodných premenných X, 1,..., n IND S X1 X2... X n s konečnou strednou hodnotou E X a dsperzou D X je v uvažovanom portfólu splnený. V prípade dostatočne veľkého počtu postných zmlúv n sa podľa Lndeberg Fellerovej vety IND IND S E S rozdelene normovanej náhodnej premennej Z má asymptotcky normované IND D S normálne rozdelene, čo zapíšeme lm n P Z z z, (9) s podmenkou regularty, podľa ktorej sú dsperze jednotlvých náhodných premenných v porovnaní s ch súčtom veľm malé, čo môžeme zapísať Aproxmácu rozdelena celkovej škody na základe tejto vety podľa vzťahu lm D X 0, 1,..., n. (10) n IND D S X IND S normálnym rozdelením môžeme realzovať IND IND IND IND S E S x E S x E S IND F IND x P S x P F S N x IND IND IND D S D S D S, (11) čo zapíšeme IND IND IND S N E S ; D S. (12) V prostredí RStuda sme vygeneroval hodnôt celkovej škody a pomocou funkce IND IND quantle sme určl hodnoty VaR0,95 S a 0,99 sú rozdelené na dve skupny a, b, ch pops je uvedený v tabuľke 5. VaR S pre rôzne veľké portfóla, ktoré 89

90 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R Tab. 5: Informáce o počte postných zmlúv v skúmaných portfólách IND IND ES DS počet zmlúv v portfólu počet zmlúv v skupne a počet zmlúv v skupne b Zdroj: Vlastné spracovane Poznámka 2: Rozdelene výšky škody X v skupne a je dentcké s rozdelením defnovaným v tabuľke 2 a v skupne b s rozdelením defnovaným v tabuľke 3 vo všetkých portfólách. IND IND Porovnane hodnôt VaR0,95 S a 0,99 VaR S odhadnutých na základe smulácí s hodnotam určeným pomocou aproxmáce normálnym rozdelením je pre predstavené portfóla uvedené v tabuľke 6. Tab. 6: Porovnane smulácí a aproxmáce normálnym rozdelením pr určení hodnôt IND IND VaR S pre jednotlvé portfóla počet zmlúv v portfólu VaR0,95 S a 0,99 sm IND VaR0,95 S norm IND VaR0,95 S sm IND VaR0,99 S norm IND VaR0,99 S , , , , , , , , , ,0996 Zdroj: Vlastné spracovane Z výsledkov uvedených v tabuľke 6 je zrejmé, že v prípade portfóla s malým počtom IND IND VaR S získané postných zmlúv (napríklad 1000 ) sú hodnoty VaR0,95 S a 0,99 aproxmácou normálnym rozdelením vac podhodnotené ako v prípade portfóla s veľkým počtom postných zmlúv (napríklad ). Pre portfólo zložené z 2000 postných zmlúv VaR 0,99 S 60488,31477 predstavuje najväčše možné postné plnene, ktoré môže vznknúť za sledované obdobe s pravdepodobnosťou 0,99. V porovnaní s hodnotou sm IND VaR0,99 S 64000, ktorá bola určená smulácou, je evdentne podhodnotená. Pre názornosť s v rámc modelovana celkovej škody, resp. celkového postného plnena zobrazíme hstogram relatívnej početnost jeho vygenerovaných hodnôt spolu s grafom hustoty norm IND hodnota IND IND pravdepodobnost daného normálneho rozdelena N E S ; D S pre dva počty postných zmlúv v portfólách, obrázok 5. 90

91 Vladmír Mucha Modelovane portfóla postných zmlúv pr postení pre prípad úmrta v prostredí jazyka R Obr. 5: Hstogram z vygenerovaných hodnôt celkovej škody pre portfólo zložené z postných zmlúv(vľavo) a pre portfólo zložené z 1000 postných zmlúv(vpravo) Zdroj: Vlastné spracovane Na základe vzuálneho posúdena oboch stuácí na obrázku 5 môžeme konštatovať, že normálne rozdelene pre portfólo s malým počtom zmlúv ne je vhodným modelom na popísane rozdelena celkovej škody, resp. celkového postného plnena. 5 Záver Príspevok prezentuje modelovane postných plnení portfóla postných zmlúv v rámc postena pre prípad úmrta využtím jazyka R. Je zameraný na modelovane počtu postných plnení v rámc celého portfóla alebo skupny, resp. z pohľadu príčny úmrta. Smuláca scenárov a určene premerného počtu postných plnení pre jednotlvé alternatívy vznku postnej udalost tak vytvára reálnejšu predstavu o správaní sa skúmaného portfóla. Na druhej strane modelovane celkového postného plnena umožňuje realzovať aktuárske výpočty zamerané na radene rzka v rámc zabezpečena solventnost posťovne. Vytvorene frekvenčného hstogramu z vygenerovaných hodnôt celkového postného plnena nám poskytuje vzuálnu predstavu o jeho rozdelení. Realzácou dostatočného počtu smulácí sa veme dopracovať k presným výsledkom aj v prípade portfólí s veľkým počtom postných zmlúv. V tomto prípade v porovnaní s ným metódam vystupujú smuláce ako efektívny rešteľský nástroj. Príspevok bol spracovaný v rámc rešena grantovej úlohy VEGA č. 1/0120/18 Moderné nástroje radena rzka v nterných modeloch posťovní v kontexte drektívy Solvency II. Lteratúra [1] Cpra, T. (2015). Rzko ve fnancích a pojšťovnctví: Basel III a Solvency II. Praha: Ekopress. [2] Horáková, G., Páleš, M., & Slannka, F. (2015). Teóra rzka v postení. Bratslava: Wolters Kluwer. [3] Hušek, R., & Lauber, J. (1987). Smulační modely. Praha: STNL. [4] Kaas, R., Goovaerts, M., Dhaene, J., Denut, M. (2008), Modern actuaral rsk theory usng R, Berln: Sprnger. [5] Klugman, S., A.,Panjer, H. H., & Wllmot, G. E. (2012). Loss Models (From Data to Decson). New York: John Wley Sons. [6] Páleš, M. (2017). Jazyk R v aktuárskych analýzach. Bratslava: Ekonóm. 91

92 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov Mára Szvósová 1 Abstrakt V článku sa venujeme problematke získavana ľudských zdrojov, prostredníctvom využta e-marketngu na socálnych seťach. Budeme analyzovať potencál socálnych setí pr získavaní ľudských zdrojov v podnku. Objektom nášho skúmana je nadnárodná spoločnosť, ktorá je súčasťou globálnej sete poradenských spoločností. Vyhodnotíme a budeme analyzovať potencál socálnych setí pr získavaní ľudských zdrojov. Tež analyzujeme odpovede zamestnancov, z ktorých vyhodnotíme, č má zmysel využívať socálne sete pr získavaní ľudských zdrojov v medznárodnej spoločnost. Kľúčové slová socálne sete, elektroncké podnkane, elektorncký marketng, elektroncký predaj Abstract The artcle deals wth the ssue of human resources acquston through the use of e-marketng on socal networks. We wll analyze the potental of socal networks to obtan human resources n the enterprse. The subject of our survey s a multnatonal company that s part of a global network of consultng companes. We evaluate and analyze the potental of socal networks to obtan human resources. We then analyze employee responses and we wll try to evaluate whether t makes sense to use socal networks to rase human resources n an nternatonal company. Key words socal networks, e-commerce, e-marketng, e-purchasng JEL classfcaton M15 1 Úvod Pojem socálne sete je v dnešnej dobe veľm často používaný. Stal sa neoddelteľnou súčasťou nášho každodenného žvota. Teto socálne sete ale neovplyvnl ba fungovane ľudí po celom svete, ale vo veľkej mere ovplyvnl aj elektroncké podnkane, najmä časťelektroncký marketng. Spoločnost stále vac nvestujú do propagáce svojch produktov a služeb práve na socálnych seťach. Výhodou týchto setí je, že dokážu reklamu zacelť presne na ten typ zákazníka, ktorý by s mohol alebo chce daný produkt kúpť, pretože o ňom písal alebo sa zmenl. Tento e-marketng sa ale dá využť aj v nej oblast podnkana. Na Slovensku majú medznárodné spoločnost častokrát problém nájsť dostatok kvalfkovanej pracovnej sly. Zstl, že ľuda, ktorých potrebujú, sú na socálnych seťach, preto začal využívať socálne sete na propagácu voľných pracovných pozíc. 1 Ing. Mára Szvósová, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra aplkovanej nformatky, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, e-mal: mara.szvosova@euba.sk. 92

93 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov 2 Socálne sete doma a v zahrančí Socálne sete sú celosvetovým fenoménom. Zahrančný portál wearesocal.com sa venuje výskumu socálnych setí na celom svete. Vďaka tomu sa nám podarlo porovnať využte socálnych setí na základe spoločných parametrov. Získané poznatky sme skompletzoval do prehľadných tabulek. Tab. 1: Využte nternetu a socálnych médí doma a v zahrančí Parametre v mlónoch Globálne Európa Slovensko Česko Celková populáca Počet nternetových používateľov Počet MAU socálnych setí Početmoblných používateľov Moblní MAU socálnych setí absolútne vyjadrene ,45 10,62 urbanzáca 55% 74% 53% 73% absolútne vyjadrene ,52 9,32 podel na populácu 53% 80% 83% 88% absolútne vyjadrene ,70 5,30 podel na populácu 42% 53% 50% 50% absolútne vyjadrene ,48 14,57 podel na populácu 68% 131% 137% 137% absolútne vyjadrene ,30 4,30 podel na populácu 39% 45% 42% 40% Zdroj: wearesocal.com, 2017 Podľa Tabuľky č. 1 môžeme vdeť, že celková populáca na celom svete je 7,593 mlardy obyvateľov. Až 55% obyvateľov Zeme žje v mestách alebo v mestských častach. V Európe žje 843 mlónov obyvateľov, z čoho urbanzáca predstavuje až 74%. Na Slovensku v súčasnej dobe žje prblžne 5,45 mlóna obyvateľov. Podel ľudí žjúcch v mestách predstavuje 53%. V českej republke žje 10,62 mlóna obyvateľov. V našej susednej krajne ČR, žje o 20% vac obyvateľov v mestách ako na vdeku. Podľa portálu wearesocal.com, počet obyvateľov Zeme ktorý majú prístup na nternet je vac ako 4 mlardy obyvateľov, čo predstavuje 53% podel na celkovej populác. V Európe má prístup na nternet až 80% obyvateľov, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 674 mlónov obyvateľov. Na Slovensku je tento podel na celkový počet obyvateľov o 3% vyšší, teda prístup k nternetu má až 4,52 mlóna obyvateľov. V Českej republke je tento podel dokonca o 8% vyšší ako v Európe. Počet používateľov nternetu je 9,32 mlóna obyvateľov. Čo sa týka socálnych médí, celosvetový počet mesačných aktívnych používateľov (MAU) socálnych setí je vac ako 3 mlardy obyvateľov, čo predstavuje 42% podel na celkovú populácu. V Európe sa počet mesačných aktívnych používateľov pohybuje na úrovn 448 mlónov, čo je vac ako polovca celkového obyvateľstva. Na Slovensku využíva socálne sete 2,7 mlóna ľudí, čo je prblžne polovca obyvateľstva krajny. V českej republke je stuáca rovnaká, keďže socálne sete aktívne navštevuje tež polovca obyvateľstva, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 5,3 mlóna obyvateľov. S príchodom smartfónov, ktoré v dnešnej dobe už predstavujú malé vreckové počítače, ľuda začal teto zaradena využívať aj na prhlasovane sa do socálnych setí. Až 68% (5,135 mlardy) obyvateľov celého sveta má k dspozíc moblné zaradene. V Európe je počet moblných používateľov dokonca vyšší ako je celkový počet obyvateľstva. To znamená, že ľuda častokrát nevlastna ba jedno moblné zaradene ale vac takýchto zaradení. Podel obyvateľov, ktorí vlastna moblné zaradene je teda na úrovn 131% (1,106 mlardy). V Slovenskej republke a Českej republke je tento podel na úrovn 137%, čo na Slovensku predstavuje 7,48 mlóna používateľov a v Českej republke 14,57 mlóna používateľov. Na 93

94 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov celom svete využíva až 39% populáce moblné zaradene na prhlásene sa do socálnych setí. V Európe využíva teto zaradena pr používaní socálnych setí 45% obyvateľstva. Na Slovensku je tento podel o 3% nžší ako v Európe, v Českej republke dokonca o 5% menej v porovnaní s Európou. (Wearesocal.com, 2017). Aby sme neostal ba pr opse socálnych setí ako celku, nasledujúca Tabuľka č. 2 opsuje na základe vybraných parametrov využte Facebooku a Instagramu v Slovenskej a Českej republke. Tab. 2: Facebook a Instagram v SR a ČR za rok 2017 Socálna seť Parameter Česká republka Slovenská republka Facebook Instagram Mesační aktívn užívatela (v ml.) 5,3 2,7 Medzročná zmena používateľov (v %) 8% 8% Moblní užívatela (v %) 81% 85% Podel žen na MAU (v %) 52% 52% Podel mužov na MAU (v %) 48% 48% Mesační aktívn užívatela (v ml.) 1,80 0,86 Podel MAU na celkovú populácu (v %) 17% 16% Podel žen na MAU (v %) 54% 53% Podel mužov na MAU (v %) 46% 47% Zdroj: wearesocal.com, 2017 Na základe údajov uvedených v Tabuľke č. 2 môžeme usúdť, že socálne sete Instagram a Facebook sa v oboch krajnách využívajú prblžne rovnako. Socálnu seť Facebook v Slovenskej republke využíva 2,7 mlóna obyvateľov, čo predstavuje polovcu obyvateľstva. V Českej republke je Facebook využívaný, rovnako ako na Slovensku, polovcou obyvateľstva, čo predstavuje prblžne 5,3 mlóna obyvateľov. Oprot roku 2016, nárast popoužívateľov Facebooku sa pohybuje na úrovn 8% v oboch krajnách. Popoužívateľov, ktorí sa prpájajú do socálnej sete Facebook pomocou moblných zaradení je v Slovenskej republke až 85%, kým v Českej republke je takýchto popoužívateľov o 4% menej. Ako s môžeme všmnúť, v oboch krajnách je podel žen využívajúcch Facebook vyšší (52%) ako podel mužov (48%). Čo sa týka Instagramu, na Slovensku túto socálnu seť aktívne využíva 860 tsíc popoužívateľov, čo predstavuje 16% podel na celkový počet obyvateľov. V Českej republke je stuáca podobná ako na Slovensku. Instagram tu aktívne využíva 1,8 mlóna ľudí, čo je 17% podel na celkovej populác krajny. Instagram v oboch krajnách využíva vac žen ako mužov, na Slovensku je 53% používateľov ženského pohlava, v Českej republke hovoríme o 54% zastúpení ženského pohlava.(sldeshare, 2018). 3 Porovnane vybraných socálnych setí V tejto čast článku sa budeme venovať porovnanu jednotlvých socálnych setí. V úvode popíšeme základné charakterstky ktoré zhrneme do tabuľky a tež sete porovnáme z hľadska využta v oblast marketngu. Základné charakterstky socálnych setí popsuje Tabuľka č

95 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov Socálna seť Tab. 3: Základné charakterstky socálnych setí Aktívn mesační Ročné tržby užívatela (v ml. USD CEO Založené Využte (v ml.) 2017) Facebook Mark Zuckerberg 2004 B2C Instagram Kevn Systrom 2010 B2C LnkedIn Jeff Wener 2002 B2B Twtter Jack Dorsey 2006 B2B/B2C Zdroj: vlastné spracovane Ako s môžeme všmnúť, socálna seť Facebook dosahuje najvyšší počet aktívnych mesačných používateľov, čo predstavuje až 2,13 mlardy ľudí. Za ním nasleduje socálna seť Instagram, ktorá v roku 2017 dosahla počet 700 mlónov aktívnych mesačných používateľov. Socálnu seť LnkedIn aktívne využíva 530 mlónov používateľov, kým socálnu seť Twtter využíva 330 mlónov. Čo sa týka ročných tržeb, tabuľke kraľuje opäť Facebook s ročným tržbam vac ako 40 mlárd amerckých dolárov, z toho vac ako 5 mlárd utŕžla socálna seť Instagram, keďže Facebook vlastní socálnu seť Instagram. Socálnu seť LnkedIn kúpla spoločnosť Mcrosoft na konc roka Posledným relevantným údajom sú tržby za rok 2015, ktoré sa pohyboval na úrovn takmer troch mlárd dolárov. Spoločnosť Mcrosoft vo svojej výročnej správe neuvádza výšku tržeb osobtne za túto časť svojho bznsu. Najmenša seť spomedz týchto štyroch socálnych setí logcky utŕžla najnžše tržby na úrovn takmer dve a pol mlardy amerckých dolárov. Výkonným radteľm týchto socálnych setí sú vo väčšne prípadov aj zakladatela týchto spoločností. Ojednelým prípadom je LnkedIn, ktorý založl Red Hoffman, avšak súčasným CEO je Jeff Wener. Najstaršou seťou spomedz vybraných je práve LnkedIn, ktorá bol založená v roku O dva roky neskôr bol založený Facebook, nasledovaný socálnou seťou Twtter ktorá bola založená v roku O štyr roky neskôr bol založený Instagram. Čo sa týka využta týchto setí v bznse, pre typ Busness to Customer sú najvhodnejše práve Facebook a Instagram, pre typ Busness to Busness je najlepšou voľbou LnkedIn. Ak spoločnosť využíva obe typy elektronckého podnkana, unverzálnou seťou je Twtter.(Chaykowsk, 2018). Socálne médá poskytujú veľa jednečných marketngových príležtostí pre podnkane. Dokážu spájať podnky pramo s ch zákazníkm a poskytujú od nch takmer okamžtú spätnú väzbu. Pre frmy môže byť určene socálnej sete, na ktorej budú pôsobť, stou výzvou, keďže nektoré socálne médá sú lepše prspôsobené konkrétnym marketngovým ceľom a typom podnkana pred ostatným. Vedeť akú socálnu seť použť a na aký účel, môže mať veľký vplyv na výsledky marketngovej čnnost. Na základe tejto skutočnost s preto porovnáme vybrané socálne sete z hľadska ch využta v marketngu. (John McCarthy, 2015). Marketng na Facebooku Celene Úspešnosť marketngových aktvít na Facebooku je vo veľkej mere spôsobená jeho schopnosťou zacelť používateľov na základe ch aktuálnych záujmov. Podnky tak môžu umestňovať a nzerovať svoje produkty a služby pred veľm špecfckým skupnam používateľov, ktoré sú vytvorené na základe demografckých údajov ako napríklad poloha užívateľa, pohlave, vek ale aj veľkosť domácnost, v ktorej žje. Dokonca dokáže zacelť aj špecfckejše skupny, ako napríklad používateľov, ktorí majú psa, nakupujú detské produkty a podobne. 95

96 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov Všestrannosť Mnohé platformy socálnych médí majú obmedzena v konkrétnych oblastach, napríklad počet znakov na jeden príspevok, alebo sú vhodnejše pre jedno médum, napríklad vzuálny obsah. Spoločnosť Facebook, na druhej strane, naďalej podporuje šrokú škálu dĺžky príspevkov, marketngových ceľov a typov obsahu, č už de o vzuálne, textové, real tme a ďalše. Pramy kontakt Obchodná stránka na Facebooku umožňuje zverejnť dôležté kontaktné nformáce, ako aj výzvu na akcu podľa výberu. Výsledkom je, že Facebook umožňuje potencálnym zákazníkom frmy pramo sa s ňou spojť. Analýza Analýza, ktorú poskytuje spoločnosť Facebook, je ďalším veľkým prínosom. Vďaka nej frmy dokážu sledovať príspevky, ktoré vyústl do konverze, alebo merať vzťahy v rámc Facebooku v súvslost s konkrétnym ncatívam, ako je počet akcí a klknuta na odkazy. Obmedzene marketngu na Facebooku - Až 45% používateľov je starších ako 35 rokov a používateľov vo veku 55+ je každým dňom vac. Ak je teda ceľovým zákazníkom spoločnost mladší užívateľ, vhodnejšou môže byť ná platforma socálnych médí. - Pr využívaní Správcu reklám na Facebooku sa do príspevku dá vložť maxmálne 90 znakov. To znamená, že v krátkom príspevku je treba veľa vysthnúť. Marketng na Instagrame Celene Keďže socálna seť Instagram je súčasťou spoločnost Facebook Inc. (materská spoločnosť), spôsob zacelena marketngu na používateľov je rovnaký. Instagram je však menša socálna seť, preto spoločnosť dokáže zacelť na menše publkum v porovnaní s Facebookom. Angažovanosť Používatela Instagramu majú 58 krát vyššu tendencu k zdeľanu príspevku na Instagrame v porovnaní s Facebookom, oprot socálnej set Twtter je táto tendenca až 120 krát vyšša. Teto čísla sú pre spoločnost dostatočne presvedčvé, ak rozmýšľajú nad uverejňovaním svojch reklám práve na Instagrame. Zvyšovane povedoma o značke Instagram predstavuje perfektnú oblasť, v ktorej spoločnost môžu vytvárať osobnosť svojej značky. Obrázky zanechávajú u používateľov trvácnejší dojem ako samotný text. Spájane produktu alebo služby s konkrétnym vzhľadom, žvotným štýlom alebo aktvtam dokážu používateľov prlákať na slnejšej úrovn. Obmedzene marketngu na Instagrame - Čo sa týka demografe, takmer tr štvrtny používateľov Instagramu sú vo veku 15 až 35 rokov. Takmer polovca používateľov je odborníkom v určtej oblast alebo majú vysokoškolské ttuly. - ďalším obmedzením je, že príspevky a správy nepodporujú tzv. klkateľné lnky, takže je potrebné teto lnky upravť tak, aby bol ľahko zapamätateľné. Využíva sa tež umestnene takýchto lnkov do bo (profl užívateľa), ktorý v rámc príspevku spomene, že lnk sa nachádza práve tam. 96

97 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov Marketng na Twtter Komunkáca Socálna seť Twtter funguje nak ako predchádzajúce socálne sete. Kým Facebok je užtočný pre využívane onlne nzerce, Twtter ponúka výhodu prostredníctvom svojch pramych komunkačných schopností. Užívatela Twtteru sa totž prhlasujú do sete preto, aby sa mohl pramo spojť so svojou obľúbenou značkou alebo ľuďm. Hlbše prepojena Užívatela Twtteru prchádzajú na túto socálnu seť kvôl tomu, aby získal najnovše nformáce a zdeľal svoje názory. Twtter je skvelým mestom pre spájane sa so špecfckým skupnam ľudí. Ak teda spoločnosť chce budovať vzťahy so svojm zákazníkm, spájať sa s profesonálm v danom odvetví alebo odpovedať pramo na otázky svojch zákazníkov, Twtter je voľba číslo jeden. Obmedzene marketngu na Twtter - Twtter poskytuje podobné celene na používateľov ako Facebook, teda založené na demografckých údajoch, avšak ne tak robustne, ako to dokáže Facebook. - obmedzene počtu znakov na jeden príspevok, teda 260 znakov. Marketng na LnkedIn Celene Ak spoločnosť chce oslovť používateľov podľa odvetva, vzdelana alebo typu práce, LnkedIn ponúka celene na takéto skupny na veľm vysokej úrovn. Ak spoločnost de hlavne o Busness to Busness marketng, táto socálna seť je tým správnym mestom. Samozrejme, LnkedIn ponúka aj základné parametre celena založené na demografckých údajoch. Inzerca Najväčšou výhodou nzerovana na socálnej set LnkedIn je to, že jej používatela takúto nzercu očakávajú. Je to preto, že používatela sa na túto socálnu seť prpájajú, aby získaval kontakty z profesonálnej oblast, takže sú vac vnímaví tejto nzerc. Obmedzene marketngu na LnkedIn - LnkedIn ponúka skvelé mesto pre marketngové aktvty, no ne pre každú spoločnosť. Užívatela využívajú túto platformu najmä pre pokrok vo svojej karére alebo bznse. - Druhou nevýhodou je cena za nzercu. Aj keď LnkedIn ponúka vysoký počet mpresí, teda zobrazení reklamy, mera konverze je zvyčajne nízka, teda neprnáša veľa používateľov na tzv. Landng page spoločnost.( John McCarthy, 2015). 4 Využte socálnych setí v podnkaní a v získavaní ľudských zdrojov V dnešnej dobe sú socálne sete na každom kroku a každým dňom ch veľkosť narastá. No aký vplyv majú socálne sete na predaj, príjmy spoločnost alebo na nformovane šrokého okola o značke? Vzhľadom na to, že v súčasnost exstujú mnohé dostupné platformy socálnych médí, je celkom ťažké zstť kde začať, aké platformy najčastejše využívajú ceľoví zákazníc a aký obsah sa má zdeľať, aby sa zabezpečlo zvýšene angažovanost zákazníkov. Nedávny výskum portálu Smart Insghts v spoluprác so spoločnosťou Clutch, ktorá pomáha podnkom s B2B stratégou podnkana, vykonal výskum na vzorke 344 manažérov socálnych médí z celého sveta. Títo manažér mal určť hodnotu socálnych médí v súčasnej dobe, aký obsah je najzaujímavejší na zdeľane so svojm zákazníkm, aké sú najčastejše výzvy pr využívaní socálnych médí a do ktorých oblastí socálnych médí najvac nvestujú. 97

98 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov Podľa portálu busness2communty.com, vac ako 2,1 mlardy ľudí na celom svete pôsobí na socálnych seťach aktívne. V roku 2018 by sa tento počet mal zvýšť na 2,5 mlardy aktívnych používateľov socálnych médí. Čo sa týka predaja produktov a služeb, socálne sete dokážu ľudí ovplyvňovať mnmálne tak účnne, ako to dokážu televízne reklamy. Ich účnnosť však každým dňom narastá. Keďže počet používateľov socálnych médí na celom svete neustále raste, spoločnost stále ntenzívnejše zsťujú, že teto médá v značnej mere ovplyvňujú ch predaje a príjmy. Zstena výskumu spoločnost Smartnsghts v spoluprác so spoločnosťou Clutch: 1. Najhodnotnejšou socálnou seťou pre rozvíjane a prevádzkovane bznsu je socálna seť Facebook (89%), nasledovaný socálnou seťou LnkedIn (83%), YouTube (81%) a Twtter (80%). 2. Najčastejše využívané typy obsahu sú písané články (27%), vdeá (26%) a obrázky (24%). 3. Takmer 80% spoločností zdeľa so svojm zákazníkm orgnálny obsah. 4. Medz najdôležtejše metrky sledovana úspešnost čnností na socálnych seťach sú angažovanosť (36%) a mery konverze (35%). 5. Spoločnost využívajúce B2C typ elektronckého podnkana považuje nvestícu času a peňazí do socálnych setí za cennejšu ako B2B spoločnost. 6. Medz hlavné výzvy ktorým spoločnost čela pr využívaní socálnych setí sú nedostatok ľudských a fnančných zdrojov (26%), chýbajúca formálna stratéga (24%) a budovane komunty takzvaných followerov a nfluencerov (24%). Čo sa týka celkovej hodnoty socálnych setí pre spoločnost, vac ako polovca respondentov (52%) odpovedala, že socálne sete reálne pomohl a pomáhajú zvyšovať príjmy a predaj spoločnost. Menej respondentov (48%) odpovedala, že socálne sete nemajú veľm veľký vplyv na ch výsledky, avšak aj naprek tomu je potrebné tento kanál využívať. Obr. 1: Socálne sete podľa hodnoty pre bzns účely za rok 2017 Zdroj: Ako môžeme vdeť na Obrázku č. 1, medz najhodnotnejše platformy socálnych médí využívaných na podnkateľské účely patra Facebook a LnkedIn, nasledované seťou YouTube a Twtter. Instagram obsadl pate mesto v rebríčku najhodnotnejších platforem, avšak jeho veľkosť a popularta stále narastá. Posledné prečky obsadl Google+ (37%), Pnterest (35%), Snapchat (21%) a Reddt (15%). Vac ako 50 mlónov spoločností využíva Facebook, ktorý 98

99 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov podľa portálu The Drum v roku 2015, ovplyvnl 52% spotrebteľov pr onlne a offlne nákupoch. Facebook apeluje na šrokú škálu ľudí, ktorá je pre spoločnost príťažlvá. Na tejto platforme tež spoločnost dokážu budovať komunty používateľov s podobným záujmam. (Adage.com, 2018). Obsah, ktorý je zdeľaný na socálnych seťach láka spotrebteľov na fremné účty spoločností a učí ch o spoločnost. Zdeľaný obsah býva najčastejše vo forme písaných článkov, vdeí a obrázkov. Obr. 2: Najčastejše typy obsahu na socálnych seťach za rok 2017 Zdroj: Podľa údajov na obrázku č. 2, články, obrázky a vdeá zasahujú spotrebteľov najefektívnejše, ako aj rôzne ponuky a propagačné akce, nfografky a kvízy a preskumy verejnej menky môžu dobre fungovať, ak sú orentované na správny ceľový okruh spotrebteľov. Spôsob vzualzáce obsahu je pre spoločnost obzvlášť dôležtý, keďže podľa portálu The Drum je až štyrdsať krát vyšša pravdepodobnosť zdeľana takéhoto obsahu, ako akýkoľvek ný typ, pretože dokáže oslovť šrokú škálu zákazníkov. Čo sa týka konkrétneho obsahu, podnky majú najväčší úspech pr zdeľaní vlastného, orgnálneho obsahu. Podľa preskumu až 78% podnkov zdeľa na socálnych seťach väčšnou orgnálny obsah. Z toho 19% podnkov zdeľa práve ba svoj vlastný orgnálny obsah. Len 6% frem zdeľa obsah, ktorý je upravený z ných renomovaných a relevantných zdrojov. Spoločnost, ktoré uverejňujú orgnálny obsah veda o sebe zákazníkom ukázať vac. Obsah, ktorý dokáže spotrebteľov najvac zaujať je ten, ktorý ešte nkde predtým nevdel. Spoločnosť vystupuje na socálnych seťach pod prísnym Etckým kódexom, ktorý vyslovene určuje správane sa na socálnych seťach. Určuje, koľko príspevkov môže byť uverejnených za deň, aký obsah sa môže používať, nesmú byť zverejnené žadne klentske nformáce a podobne. Socálna seť Facebook poskytuje analýzu stránky spoločnost, vďaka 99

100 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov ktorej môže spoločnosť sledovať aktvtu na jej stránke, počet fanúškov stránky, odkaľ pochádzajú a podobne. Na základe týchto údajov tak dokážeme určť, kedy by sme mal uverejňovať príspevky tak, aby ch vdelo čo najvac ľudí. Náborová kampaň Náborová kampaň Tesla, spoločnost KPMG Slovensko, dosahla na socálnej set Facebook zaujímavé výsledky. Kampaň oslovla vac ako 130-tsíc používateľov pr vysokej frekvenc desať zobrazení na používateľa. Mera preklku na webstránku a cena za preklk sa pohyboval na premernej úrovn. Pr takmer sedem tsíc preklkoch na webstránku tento kanál dosahol najvyššu meru konverze, až 12% a nazberal tak najväčšu časť získaných konverzí (vyplnene formuláru). V závere kampane sa preto časť rozpočtu z ostatných médí presmerovala do kampane na socálnej set Facebook. Spomedz jednotlvých reklám pracovala najefektívnejše z hľadska relevantnost a ceny za preklk nasledovná kombnáca jasného vzuálu s textom. Táto kampaň sa považuje za veľm úspešnú. Spoločnosť KPMG Slovensko práve rozbeha novú náborovú kampaň s názvom Naš ľuda, počas ktorej chce aktívne využívať socálne sete. Súčasťou tejto kampane je aj propagačné vdeo, ktoré má prlákať mladých ľudí do spoločnost. Aby vdeo zasahlo čo najvac ľudí, spoločnosť využla platenú propagácu. Táto propagáca bola zacelená na skupnu mužov aj žen vo veku 18 až 25 rokov, ktorí žjú na Slovensku. Propagáca bežala 4 dn.touto propagácu sa dosahlo oslovených ľudí a nterakcí, teda pozretí vdea. Okrem Facebooku spoločnosť využíva aj socálnu seť Instagram. Táto socálna seť však neponúka výsledné štatstky podobne ako Facebook, takže nedokážeme analyzovať vývoj na tejto socálnej set. Keďže Facebook je materskou spoločnosťou Instagramu, celene reklamy je na obdvoch seťach podobné. Vzuálny obsah, ktorý spoločnosť uverejňuje na FB stránke je zdeľaný aj na Instagram účte s názvom kpmg_sk. Na tomto účte je momentálne zverejnených 341 príspevkov. Na Instagrame sa okrem pracovných ponúk zverejňujú aj fotografe z rôznych udalostí v KPMG. Ako sme už spomenul, spoločnosť vystupuje na socálnych seťach pod prísnym Etckým kódexom, ktorý vyslovene určuje správane sa na socálnych seťach. Určuje, koľko príspevkov môže byť uverejnených za deň, aký obsah sa môže používať, nesmú byť zverejnené žadne klentske nformáce a podobne. 5 Záver V článku sme sa pokúsl analyzovať potencál socálnych setí v oblast elektronckého podnkana, so zameraním sa na e-marketng, pr získavaní ľudských zdrojov.aby sme však zabezpečl celkovú analýzu potencálu socálnych setí, analyzoval sme najprv súčasný stav socálnych setí. Keďže socálne sete sú súčasťou každodenného žvota, exstuje veľa portálov, ktoré využte týchto setí podrobne sledujú. Najpoužívanejšou socálnou seťou na svete je Facebook. Zstl sme, že stav využta socálnych setí na Slovensku a Česku je percentuálne prblžne rovnaký. Socálne sete využíva až 42% obyvateľov Zeme, čo predstavuje takmer polovcu obyvateľstva. Po analýze súčasného stavu socálnych setí sme predstavl dve kampane s využtím socálnych setí v medznárodnej spoločnost. Spoločnosť každoročne prjíma absolventov vysokých škôl vo vyššom počte, preto sa rozhodla využť socálne sete, aby tak zvýšla povedome o voľných pracovných pozícách. Zstl sme, že spoločnosť na propagácu týchto pracovných mest využíva najmä Facebook a Instagram. Analyzoval sme preto Facebook stránku spoločnost. Fanúškm a sledovateľm Facebook stránky spoločnost sú ľuda vo vekovom rozmedzí od 18 do 35 rokov. Spoločnosť v mnulost zabezpečla náborovú kampaň Tesla.ktorú sme v krátkost predstavl. Propagáca tejto kampane bola najúspešnejša práve na 100

101 Mára Szvósová Socálne sete a ch využte v získavaní ľudských zdrojov socálnej set Facebook. Na záver môžeme konštatovať, že socálne sete sa stávajú čoraz slnejším médom pr zvyšovaní povedoma o možnej pracovnej pozíc v spoločnost. Lteratúra [1] Adage.com (2018). What the changng role of socal-meda nfluence means for brands. Retreved from: [2] Chaykowsk, K. (2018). Facebook Reports Sold Fourth Quarter Results Amd Declnng Tme Spent On The Socal Network. Retreved from: [3] Clutch.com (2017). How Busnesses Use Socal Meda: 2017 Survey. Retreved from: [4] Wearesocal.com (2018). World's nternet users pass the 4 bllon mark - We Are Socal UK. (2018, January 30). Retreved from: [5] John McCarthy. (2015). Facebook nfluences over hlaf of shoppers says DgtasLB s Connected Commerce report.from: [6] Sldeshare.net. (2018). We Are Socal Follow. (2018, January 29). Dgtal n 2018 n Eastern Europe Part 1 - West. Retreved from:

102 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS Anna Šlosárová 1 Abstrakt Používatela nformácí z účtovníctva vyžadujú, aby nformáce prezentované v účtovnej záverke bol pre nch užtočné. Základnou vlastnosťou užtočnost nformácí je ch relevantnosť. Objektom skúmana príspevku je prezentovane nformácí o jednej zložke účtovnej záverky o vlastnom maní v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS v znení prjatom Európskou únou. Ceľom príspevku je na základe teoretckých poznatkov o požadovanej prezentác nformácí o vlastnom maní v jednotlvých súčastach účtovnej záverky dentfkovať te nformáce, ktoré sú pre používateľa relevantné vo vzťahu ku konkrétnej účtovnej jednotke. Na tento účel najskôr uvádzame teoretcké poznatky o súčastach ndvduálnej účtovnej záverky zostavenej podľa IFRS so zameraním na prezentácu nformácí o vlastnom maní. Skúmanú problematku lustrujeme na príklade troch účtovných jednotek z oblast automoblového premyslu. Vychádzame z údajov zverejnených vo verejnej čast regstra účtovných záverok. Pomocou fundamentálnej fnančnej analýzy vyhodnocujeme údaje o vlastnom maní samostatne v každej z analyzovaných účtovných záverok. V závere uvádzame základné poznatky získané analýzou a komparácou prezentáce nformácí o vlastnom maní v účtovnej záverke z pohľadu ch relevantnost pre používateľa. Kľúčové slová ndvduálna účtovná záverka, súčast ndvduálnej účtovnej záverky zostavenej podľa IFRS, vlastné mane, relevantnosť nformácí o vlastnom maní pre používateľa Abstract The users of accountng nformaton demand the nformaton presented n the fnancal statements to be useful for them. The prmary characterstcs of usefulness s ther relevance. The research object of the contrbuton s presentaton of nformaton about one fnancal statements tem about the equty n the ndvdual fnancal statements prepared n conformty wth IFRS n accordance wth regulaton of the European Parlament and of the Councl. The purpose of the contrbuton s, based on theoretcal knowledge about demanded presentaton of nformaton of equty n components of the fnancal statements, to dentfy nformaton that are relevant for users n relaton to certan accountng entty. For ths purpose we menton theoretcal knowledge about components of the ndvdual fnancal statements prepared n conformty wth IFRS focused on presentaton of equty. The examned ssues we llustrate on examples of three accountng enttes from automoble ndustry based on the data that are publshed n publc part of fnancal statements regster. Usng fundamental fnancal analyss we evaluate equty nformaton separately n each of analysed fnancal statements. In concluson we state basc knowledge acqured by analyss and comparson of presentaton of equty nformaton n the fnancal statements from the relevance pont of vew for users. Key words Indvdual fnancal statements, components of ndvdual fnancal statements prepared n conformty wth IFRS, equty, relevance of equty nformaton for users 1 prof. Ing. Anna Šlosárová, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra účtovníctva a audítorstva, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, anna.slosarova@euba.sk. 102

103 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS JEL classfcaton M40, M41 1 Úvod Účtovná záverka slúž ako zdroj nformácí pre rôznych používateľov pr ch rozhodovaní sa vo vzťahu ku konkrétnej účtovnej jednotke. Z uvedeného dôvodu musí poskytovať verný a pravdvý obraz o skutočnostach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o fnančnej stuác účtovnej jednotky. Informáce, ktoré účtovná jednotka prezentuje a zverejňuje v účtovnej záverke, musa byť pre používateľa užtočné. Základnou vlastnosťou užtočnost nformácí pre používateľa pr jeho rozhodovaní vo vzťahu ku konkrétnej účtovnej jednotke, je relevantnosť nformácí. Informáca prezentovaná v účtovnej záverke je pre používateľa relevantná, ak má rozhodujúc vplyv na jeho schopnosť rozhodovať sa o budúcch udalostach alebo na potvrdene toho, čo očakával, prípadne na opravu, resp. úpravu jeho očakávaní. Pomáha mu tak odstraňovať nestotu pr prjímaní rozhodnutí. V účtovnej záverke sa prezentuje veľké množstvo nformácí. Jedna zložka (prvok) účtovnej záverky je vlastné mane. Vlastné mane tvora vlastné zdroje fnancovana obchodného majetku podnkateľa podľa osobtného predpsu. (Obchodný zákonník, 6 ods. 4) Osobtným predpsom na tento účel je zákon o účtovníctve. Ak však účtovná jednotka, ktorá má sídlo na území Slovenskej republky, zostavuje účtovnú záverku podľa IFRS (angl. Internatonal Fnancal Reportng Standards Medznárodné štandardy fnančného vykazovana) v znení prjatom Európskou únou, vykazovane a zverejňovane nformácí o vlastnom maní musí byť aj v súlade s účtovným zásadam a účtovným metódam koncpovaným v IFRS. Objektom skúmana príspevku je prezentovane nformácí o vlastnom maní v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS v znení prjatom Európskou únou. Ceľom príspevku je na základe teoretckých poznatkov o požadovanej prezentác nformácí o vlastnom maní v jednotlvých súčastach účtovnej záverky dentfkovať te nformáce, ktoré sú pre používateľa relevantné vo vzťahu ku konkrétnej účtovnej jednotke. Skúmanú problematku lustrujeme na príklade troch účtovných jednotek z oblast automoblového premyslu: SK NACE Výroba motorových vozdel. Vychádzame z účtovných záverok zverejnených vo verejnej čast regstra účtovných záverok za účtovné obdobe kalendárny rok 2016 týchto účtovných jednotek: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., PCA Slovaka, s. r. o., Ka Motors Slovaka, s. r. o. Pr napĺňaní ceľa príspevku využívame fundamentálnu fnančnú analýzu, ktorou vyhodnocujeme údaje o vlastnom maní vybraté z účtovných záverok uvedených spoločností, a na základe našch skúseností a poznatkov analyzujeme spôsob prezentáce a kvaltu prezentovaných nformácí o vlastnom maní príslušnej účtovnej jednotky. Uvedený prístup by mohol napomôcť používateľov nformácí z účtovnej záverky zostavenej podľa IFRS v znení prjatom Európskou únou účtovnou jednotkou, ktorá má sídlo na území Slovenskej republky, pr posudzovaní relevantnost nformácí o vlastnom maní prezentovaných predovšetkým vo výkaze zmen vlastného mana. Pr analýze uplatníme selekcu a budeme vychádzať len z údajov za účtovné obdobe kalendárny rok

104 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS 2 Súčast ndvduálnej účtovnej záverky zostavenej podľa IFRS so zameraním na prezentácu nformácí o vlastnom maní Ceľom účtovnej záverky zostavenej na všeobecný účel podľa IFRS je poskytovane nformácí o fnančnej stuác, fnančnej výkonnost a peňažných tokoch šrokému okruhu používateľov, pre ktorých teto nformáce slúža na prjímane ekonomckých rozhodnutí. Účtovná záverka tež nformuje o tom, ako manažment hospodárl so zvereným zdrojm. Na splnene ceľa účtovnej záverky sa v nej poskytujú nformáce o jednotlvých zložkách (prvkoch) účtovnej záverky. Zložkam účtovnej záverky sa rozumejú šrše skupny nformácí, ktoré sú zlúčené podľa ch ekonomckej podstaty a podľa IAS 1 Prezentáca účtovnej záverky (IAS 1.9) sú nm: a) aktíva, b) záväzky, c) vlastné mane, d) výnosy a náklady vrátane ostatných výnosov (prírastkov) a ostatných nákladov (úbytkov), e) vklady vlastníkov a rozdeľovana vlastníkom v rámc právomoc vlastníkov, f) peňažné toky. Vlastné mane vlastný kaptál (angl. Equty) je suma aktív účtovnej jednotky, ktorá zostáva po odpočítaní všetkých jej záväzkov. Ide teda o rozdelovú velčnu. Vlastné mane má v každej účtovnej jednotke svoju štruktúru a tá závsí od právnej úpravy v krajne, v ktorej účtovná jednotka sídl. Zložky účtovnej záverky sa prezentujú v jednotlvých súčastach účtovnej záverky. Štruktúru úplnej účtovnej záverky tvora teto súčast (IAS 1.10): a) výkaz o fnančnej stuác (resp. súvaha) ku koncu obdoba, (angl. Statement of Fnancal Poston, resp. Balance Sheet), b) výkaz zsku alebo straty a ostatných súčastí komplexného výsledku za obdobe, (angl. Statement of Proft or Loss and other Comprehensve Income), c) výkaz zmen vlastného mana za obdobe, (angl. Statement of Changes n Equty) d) výkaz o peňažných tokoch za obdobe, (angl. Statement of Cash Flows), e) poznámky (angl. Notes) obsahujúce významné účtovné poltky a ďalše vysvetľujúce nformáce, porovnávace nformáce za predchádzajúce obdobe, f) výkaz o fnančnej stuác k začatku predchádzajúceho obdoba, ak účtovná jednotka uplatňuje účtovnú poltku retrospektívne alebo retrospektívne prehodnocuje položky vo svojej účtovnej záverke alebo ak reklasfkuje položky vo svojej účtovnej záverke. Informáce o vlastnom maní účtovná jednotka prezentuje v súvahe, vo výkaze zmen vlastného mana, vo výkaze o peňažných tokoch a v poznámkach. V súvahe sa podľa IAS 1.54 vyžadujú vykázať len nformáce o základnom maní a rezervných fondoch. Zároveň sa v IAS 1.55 uvádza, že účtovná jednotka prezentuje v súvahe aj ďalše radkové položky, ak to pomáha pochopť fnančnú stuácu účtovnej jednotky. Z dôvodu vyblancovana súvahy sa v nej uvádza aj radková položka Nerozdelený zsk/strata. Vo výkaze zmen vlastného mana sa prezentuje (IAS 1.106): a) celkový komplexný výsledok za obdobe, b) vplyvy spätného uplatnena alebo spätnej zmeny vykazovana v súlade s IAS 8 Účtovná poltka, zmeny v účtovných odhadoch a chyby, a to pre každú zložku vlastného mana, c) pre každú zložku vlastného mana (napr. vložený kaptál = základné mane; nerozdelené zsky; kumulovaný zostatok každej tredy ostatných súčastí komplexného výsledku = kurzové rozdely, Fond z precenena,...) porovnane účtovnej hodnoty na 104

105 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS začatku a na konc obdoba vykazovana, s osobtným zverejnením každej zmeny vyplývajúcej: zo zsku alebo straty, z každej položky v ostatných súčastach komplexného výsledku, z transakcí s vlastníkm (oddelene plnena vlastníkm, rozdelene vlastníkom a zmeny vlastníckych podelov). Zmena vlastného mana (t. j. jeho zvýšene alebo znížene) znamená zvýšene alebo znížene čstých aktív. Zmeny vlastného mana spôsobujú: výnosy a náklady vykázané v zsku alebo strate, výnosy a náklady ovplyvňujúce vlastné mane (precenene), transakce s vlastníkm. Ak vylúčme vplyvy transakcí s vlastníkm (vklady a výbery), potom celková zmena vlastného mana počas obdoba je súčet výnosov a nákladov (náklady mínus), vrátane ostatných výnosov zskov (angl. gans) a ostatných nákladov strát (angl. losses) vytvorených aktvtam účtovnej jednotky v účtovnom období. Účtovane vplyvu zmeny účtovnej zásady a opravy chýb s dopadom na vlastné mane ne sú úpravy vlastného mana, ale úpravy začatočného stavu nerozdeleného zsku/neuhradenej straty. Dvdendy sa môžu prezentovať len ako rozdelene vlastníkom, t. j. vo výkaze zmen vlastného mana alebo v poznámkach. Vo výkaze o peňažných tokoch sa podľa IAS 7 prezentujú peňažné toky (príjmy a výdavky), ktoré spôsobujú zmeny vo výške a štruktúre vlastného mana, ako peňažné toky z fnančnej čnnost. Teto nformáce sú podľa IAS 7.17 užtočné pr predpokladaní nárokov na budúce peňažné toky osobam, ktoré poskytujú účtovnej jednotke vlastný kaptál. V poznámkach účtovnej záverky sa prezentujú doplňujúce a vysvetľujúce nformáce o vlastnom maní vo väzbe na te, ktoré sú uvedené v súvahe, vo výkaze zmen vlastného mana a vo výkaze o peňažných tokoch. Z právneho hľadska je celková výška vlastného mana dôležtý ukazovateľ, ktorý vyjadruje nároky vlastníka (vlastníkov) účtovnej jednotky na jej majetok. Vlastné mane je pojem abstraktný, nevzťahuje sa na konkrétne druhy majetku. Preto sa aj vyčísľuje ako rozdel majetku a záväzkov účtovnej jednotky. Rozdel majetku a záväzkov v každom type účtovnej jednotky upravuje príslušná právna norma, ktorá upravuje vecnú stránku čnnost účtovnej jednotky. Ekonomcká stránka pojmu vlastné mane v obchodných spoločnostach je upravená v Obchodnom zákonníku. Samotný pojem vlastné mane je však pojem účtovníctva podnkateľov. Do veľkej mery ho ovplyvňuje aj právna úprava platná pre krajny Európskej úne, konkrétne najmä Smernca Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných záverkach, konsoldovaných účtovných záverkach a súvsacch správach určtých druhov podnkov, ktorou sa mení smernca Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernce Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, v znení neskorších predpsov. Štruktúru vlastného mana v obchodných spoločnostach v podnkateľskej účtovnej jednotke v SR tvora teto hlavné položky: Základné mane, ktoré predstavuje trvalý vlastný zdroj majetku, ktorý do podnkana vložl (vložl) vlastník (vlastníc) pr vznku spoločnost alebo neskôr pr jeho zvyšovaní. Výška základného mana, jeho zvyšovane, prípadne znžovane, sa zapsuje do obchodného regstra. Zvyšovať a znžovať základné mane môže spoločnosť len na základe rozhodnuta príslušného orgánu, napr. v akcovej 105

106 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS spoločnost na základe rozhodnuta valného zhromaždena akconárov, v spoločnost s ručením obmedzeným na základe rozhodnuta valného zhromaždena spoločníkov. Kaptálové fondy, ktoré sú vlastným zdrojom majetku, obvykle sa však tvora z externých zdrojov, napr. darovaním majetku od spoločníkov, vkladom spoločníkov do rezervného fondu pr vznku účtovnej jednotky, z peňažných príspevkov a nepeňažných príspevkov do kaptálového fondu z príspevkov. Okrem toho sa kaptálové fondy tvora z emsného áža a z precenena majetku na základe právnych predpsov. Fondy tvorené zo zsku sa vytvárajú z dosahnutého účtovného zsku účtovnej jednotky pr jeho rozdeľovaní. Dôležtým dlhodobým zdrojom majetku je zákonný rezervný fond, ktorý sa povnne tvorí napríklad v akcovej spoločnost do výšky 20 % základného mana, v spoločnost s ručením obmedzeným do výšky 10 % základného mana. K fondom tvoreným zo zsku patra aj štatutárne fondy (tvora sa na základe rozhodnuta štatutárneho orgánu spoločnost, napr. z rozhodnuta predstavenstva sa môže tvorť fond na nvestčnú čnnosť) a ostatné fondy podľa rozhodnuta účtovnej jednotky. Prevedené výsledky hospodárena mnulých rokov môžu byť vo forme nerozdeleného zsku mnulých rokov (tento zdroj zvyšuje vlastné zdroje majetku) alebo vo forme neuhradenej straty mnulých rokov (ktorá znžuje výšku vlastného mana). Výsledok hospodárena za účtovné obdobe po zdanení, čo je výsledok hospodárena vo forme účtovného zsku alebo účtovnej straty, ktorý účtovná jednotka dosahla v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období, teda v účtovnom období, za ktoré sa zostavuje účtovná záverka. Je novovytvoreným vlastným zdrojom a v prípade účtovného zsku sa v nasledujúcom účtovnom období rozdeľuje podľa rozhodnuta príslušného orgánu účtovnej jednotky (napr. formou prídelu do rezervného fondu, akconárom alebo spoločníkom, na úhradu straty mnulých rokov a pod.). V prípade účtovnej straty sa účtujú napríklad pohľadávky voč spoločníkom na jej úhradu, aby neznžovala výšku vlastného mana, alebo sa uhradí zo zsku mnulých rokov a pod. 3 Informáce o vlastnom maní z ndvduálnych účtovných záverok vybraných účtovných jednotek Informáce o vlastnom maní sme vybral z ndvduálnych účtovných záverok troch účtovných jednotek, ktorých hlavným predmetom čnnost je výroba motorových vozdel. Údaje sme prevzal z verejnej čast regstra účtovných záverok spoločností: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., PCA Slovaka, s. r. o., Ka Motors Slovaka, s. r. o., za účtovné obdobe kalendárny rok VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s. V tabuľke 1 sú uvedené údaje o vlastnom maní vybraté zo súvahy spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s. Je z nej zrejmá základná štruktúra vlastného mana spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., ktorú prezentovala v súvahe za dve účtovné obdoba, a tež číslo poznámky (Pozn.), pod ktorým účtovná jednotka uvedla doplňujúce nformáce k súvahe v oblast vlastného mana v poznámkach. Z hľadska použtej termnológe účtovná jednotka vychádza z označení položek vlastného mana tak, ako je to v slovenskej právnej úprave účtovníctva podnkateľov. Preto sú teto pojmy pre používateľa nformácí z účtovnej záverky zrozumteľné. Zvláštnosťou je, že IFRS nevyžadujú vykazovať ako samostatnú položku vlastného mana výsledok hospodárena za účtovné obdobe, za ktoré sa zostavuje účtovná záverka. Tento výsledok hospodárena je už zahrnutý v položke 106

107 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS nerozdelený zsk. Je preto dôležté vedeť, že tento údaj používateľ zstí až z výkazu zsku alebo straty a ostatných súčastí komplexného výsledku za obdobe. Tab. 1: Vlastné mane spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., v ts. eur VLASTNÉ IMANIE Pozn. 31. decembra decembra 2015 Základné mane Zákonný rezervný fond Nerozdelený zsk Vlastné mane spolu Záväzky spolu Pasíva spolu Aktíva spolu Zdroj: Regster účtovných záverok výňatok z výkazu o fnančnej stuác (súvahy) zostaveného k 31. decembru 2016 Účtovná jednotka VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., v účtovnej záverke prezentuje dva výkazy: výkaz zskov a strát, v ktorom je zsk po zdanení za rok 2016 vykázaný v sume ts. eur a výkaz súhrnných zskov a strát, v ktorom je zsk po zdanení v sume ts. eur, a položky, ktoré neovplyvňujú zsk a stratu. Ide o položky, ktoré sa účtujú s vplyvom na vlastné mane a konkrétne je to zmena rezervy z precenena emsné kvóty CO2 v sume 561 ts. eur. V rovnakej sume sa prezentuje výsledok hospodárena za účtovné obdobe aj vo výkaze zmen vlastného mana, ktorý je uvedený v tabuľke 2. Z hľadska použtej termnológe je vo výkaze zmen vlastného mana nesprávne použtý pojem rezerva namesto pojmu rezervný fond z precenena, resp. fond z precenena. Pod pojmom oceňovace rezervy sa rozumejú oceňovace rozdely z precenena, čo potvrdzuje aj označene radka Tvorba rezervy z precenena. Keby šlo o rezervu, účtovala by sa do nákladov a ovplyvňovala by výsledok hospodárena, ktorý sa prezentuje vo výkaze zskov a strát. Z výkazu zmen vlastného mana ve používateľ zstť štruktúru komplexného výsledku za dve účtovné obdoba. Za účtovné obdobe kalendárny rok 2016 je takáto: Zsk po zdanení v sume ts. eur, Oceňovace rozdely z precenena emsných kvót 561 ts. eur (znamenko mínus znamená, že na účte vlastného mana je konečný zostatok na strane Má dať), Spolu komplexný výsledok ts. eur (t. j ). Dôležtou nformácou pre používateľa, ktorú poskytuje výkaz zmen vlastného mana, je nformáca o transakcách s vlastníkm. Z tabuľky 2 je zrejmé, že v roku 2016 bol vyplatené dvdendy v sume ts. eur. Z výkazu zmen vlastného mana teda vdíme aj to, že bola rozdelená celá suma zsku dosahnutá v účtovnom období kalendárny rok

108 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS Tab. 2: Výkaz zmen vlastného mana spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., v ts. eur Základné Zákonný rezervný Oceňovace Nerozde- Vlastné mane mane fond rezervy lený zsk spolu Stav k 1. januáru Komplexný výsledok za účtovné obdobe Zsk po zdanení / celkový súhrnný zsk Tvorba rezervy z precenena emsné kvóty CO2 Komplexný výsledok za účtovné obdobe spolu Transakce s vlastníkm Vyplatene dvdend Transakce s vlastníkm spolu Stav k 31. decembru Stav k 1. januáru Komplexný výsledok za účtovné obdobe Zsk po zdanení / celkový súhrnný zsk Tvorba rezervy z precenena emsné kvóty CO2 Komplexný výsledok za účtovné obdobe spolu Transakce s vlastníkm Vyplatene dvdend Transakce s vlastníkm spolu Stav k 31. decembru Zdroj: Regster účtovných záverok výkaz zmen vlastného mana za obdobe od 1. januára do 31. decembra 2016 Dôležté sú aj doplňujúce nformáce uvedené v poznámkach účtovnej záverky. V účtovnej záverke spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., zverejnenej v regstr účtovných záverok, sa v poznámkach k účtovným výkazom pod č. 10 uvádza: 108

109 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS 10. VLASTNÉ IMANIE Základné mane Celkový počet schválených a emtovaných kmeňových akcí je 7, ch nomnálne hodnoty sú rozdelené nasledovne: Nomnálna hodnota akce v eurách Počet akcí k 31. decembru 2016 k 31. decembru Nomnálna hodnota akcí zodpovedá výške s nm spojených hlasovacích práv a práva podelu na zsku. Základné mane je splatené v plnej výške. Nomnálna hodnota akce v eurách k 31. decembru 2009 bola vypočítaná z hodnôt v SKK konverzným kurzom 1 euro = 30,126 SKK po dátume zavedena eura v Slovenskej republke. Výška základného mana uvedená v súvahe predstavuje základné mane prepočítané do funkčnej meny hstorckým výmenným kurzom v súlade s IAS 21. V rokoch 2016 a 2015 nedošlo k žadnej zmene počtu an nomnálnej hodnoty akcí. Návrh na rozdelene zsku Spoločnost za rok 2016 bude predložený valnému zhromaždenu akconárov v roku Vedene Spoločnost navrhuje zsk za rok 2016 vyplatť vo forme dvdend akconárov. Zákonný rezervný fond možno použť ba na kryte strát. Podľa zákonných predpsov Slovenskej republky musí Spoločnosť prdelť do zákonného rezervného fondu najmenej 10 % svojho zsku bežného obdoba, až do dosahnuta výšky 20 % základného mana. Spoločnosť s tento záväzok splnla. Z nformáce uvedenej v poznámkach sme zstl, že: nomnálna hodnota akcí je ná, ako je výška základného mana, resp. výška súčtu základného mana a zákonného rezervného fondu. V prípade, že by sme chcel zstť dôvod, musíme hľadať ďalše nformáce, č už v poznámkach účtovnej záverky, vo výročnej správe spoločnost, prípadne aj vo výpse z obchodného regstra spoločnost, vedene Spoločnost navrhlo zsk za rok 2016 vyplatť vo forme dvdend akconárov, zákonný rezervný fond je vytvorený v požadovanej výške 20 % zo základného mana. 3.2 PCA Slovaka, s. r. o. V tabuľke 3 sú uvedené údaje o vlastnom maní vybraté zo súvahy spoločnost PCA Slovaka, s. r. o. 109

110 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS Tab. 3: Vlastné mane spoločnost PCA Slovaka, s. r. o., v ts. eur VLASTNÉ IMANIE Pozn. 31. december december 2015 Základné mane Rezervný fond a né rezervy Zsky a straty postnej (48) 60 matematky Nerozdelený zsk / (strata) Vlastné mane celkom Záväzky celkom Vlastné mane a záväzky celkom Aktíva celkom Zdroj: Regster účtovných záverok výňatok z výkazu o fnančnej stuác (súvahy) zostaveného k 31. decembru 2016 Z tabuľky 3 je zrejmá základná štruktúra vlastného mana spoločnost PCA Slovaka, s. r. o., ktorú prezentovala v súvahe za dve účtovné obdoba, a tež číslo poznámky (Pozn.), pod ktorým účtovná jednotka uvedla doplňujúce nformáce k súvahe v oblast vlastného mana v poznámkach. Z hľadska použtej termnológe účtovná jednotka v podstate vychádzala z označení položek vlastného mana v SR, prčom využla možnosť doplnť s vlastné položky (predpokladáme, že prstúpla k tomu z hľadska významnost). Takouto položkou sú Zsky a straty postnej matematky, ktoré účtovala s vplyvom na vlastné mane (ne ako náklad alebo výnos). Okrem toho na označene fondu použla účtovná jednotka nesprávny pojem rezervy, a to v položke Rezervný fond a né rezervy. Rovnako ako v prípade predchádzajúcej spoločnost, aj PCA Slovaka, s. r. o., má sumu výsledku hospodárena za účtovné obdobe, za ktoré zostavla účtovnú záverku, zahrnutú v položke Nerozdelený zsk/(strata). PCA Slovaka, s. r. o., prezentuje v účtovnej záverke Výkaz zsku a straty a ostatných komplexných výsledkov ako jeden výkaz, v ktorom vykazuje: Zsk po zdanení v sume Ostatný komplexný výsledok Spolu komplexný výsledok ts. eur, (108) ts. eur ts. eur Suma uvedená v zátvorke (108) predstavuje zápornú hodnotu. Výsledok hospodárena za účtovné obdobe, ktorým je zsk po zdanení, sa prezentuje v rovnakej sume aj vo výkaze zmen vlastného mana, ktorý je uvedený v tabuľke

111 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS Tab. 4: Výkaz zmen vlastného mana spoločnost PCA Slovaka, s. r. o., v ts. eur Zsky Základné Rezervný Rezer- a straty postnej matema- Nerozdelený zsk / fond mane vy* tky (strata) Celkom Stav k 1. januáru Výplata dvdend (29 626) (29 626) Prídel do rezervného fondu zo štatutárneho zsku Zúčtovane kumulatívnej - - (50 586) rezervy z prepočtu na funkčnú menu Komplexný výsledok Ostatný komplexný výsledok Stav k 31. decembru Výplata dvdend (76 483) (76 483) Prídel do rezervného fondu zo štatutárneho zsku Zúčtovane kumulatívnej rezervy z prepočtu na funkčnú menu Komplexný výsledok Ostatný komplexný výsledok (108) - (108) Stav k 31. decembru (48) *Kumulatívna rezerva z prepočtu na funkčnú menu. Zdroj: Regster účtovných záverok výkaz zmen vlastného mana k 31. decembru 2016 a 2015 V porovnaní s účtovnou záverkou spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., je výkaz zmen vlastného mana spoločnost PCA Slovaka, s. r. o., zostavený v nom časovom slede najskôr sú uvedené údaje za účtovné obdobe kalendárny rok 2015 a potom Z hľadska použtej termnológe je vo výkaze zmen vlastného mana nesprávne použtý pojem rezerva namesto pojmu rezervný fond z prepočtu na funkčnú menu, ako to vyplýva z vysvetlvky uvedenej pod výkazom zmen vlastného mana (čo sme prevzal z účtovnej záverky spoločnost). Aj stĺpcová položka Zsky a straty postnej matematky ne je presne dentfkovaná. Vo výkaze zmen vlastného mana je uvedená ako položka Ostatný komplexný výsledok, čo sa zhoduje s nformácou uvedenou vo Výkaze zsku a straty a ostatných komplexných výsledkov. Z formálneho hľadska sme zstl, že výkaz zmen vlastného mana obsahuje prázdne radky. Nakoľko výška rezervného fondu zodpovedá zákonom stanovenej výške v obdvoch vykazovaných účtovných obdobach, takýto radok by sa vo výkaze zmen vlastného mana nemal objavť. Iné je to pr položke Zúčtovane kumulatívnej rezervy z prepočtu na funkčnú menu, kde v účtovnom období kalendárny rok 2015 účtovná jednotka má náplň a v účtovnom období kalendárny rok 2016 nemá náplň. V takýchto prípadoch IFRS vyžadujú uvesť aj porovnateľné údaje (aj keď sú nulové). Vo výkaze zmen vlastného mana je uvedený radok s názvom Výplata dvdend, prčom de o spoločnosť s ručením obmedzeným. Predpokladáme preto, že de o výplatu 111

112 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS podelov na zsku spoločníkom. V porovnaní s výkazom zmen vlastného mana spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., výkaz zmen vlastného mana spoločnost PCA Slovaka, s. r. o., neobsahuje samostatnú časť označenú ako Transakce s vlastníkm, čím v podstate nespĺňa požadavku IFRS a znžuje zrozumteľnosť prezentovaných nformácí. Ako položka Komplexný výsledok je uvedený zsk po zdanení, ktorý je v rovnakej sume vo výkaze zskov a strát ( ts. eur). Je zahrnutý v nerozdelenom zsku/(strate). A ako položka Ostatný komplexný výsledok je tu rovnako ako vo výkaze zskov a strát uvedený ostatný komplexný výsledok v sume (108). V účtovnej záverke spoločnost PCA Slovaka, s. r. o., zverejnenej v regstr účtovných záverok sa v poznámkach k účtovným výkazom pod č. 19 a pod č. 20 uvádza: 19. ZÁKLADNÉ IMANIE Výška upísaných a splatených vkladov spoločníkov v ts. eur: 31. december 31. december C AUTOMOBIL IMPORT, s. r. o. (predtým CITROEN SLOVAKIA, s. r. o.) PEUGEOT CITROEN AUTOMOBILES SA Základné mane celkom Základné mane bolo splatené v plnej výške a zapísané do Obchodného regstra. 20. REZERVNÝ FOND A INÉ REZERVY Zákonný rezervný fond vo výške ts. eur (31. december 2015: ts. eur) sa môže použť na kryte strát z podnkana a na zvýšene základného mana v súlade s platnou legslatívou. Z poznámok účtovnej záverky sme zstl, že v roku 2016 mala spoločnosť PCA Slovaka, s. r. o., jedného spoločníka a že rezervný fond je splatený v plnej požadovanej sume. 3.3 Ka Motors Slovaka, s. r. o. V tabuľke 5 sú uvedené údaje o vlastnom maní vybraté zo súvahy spoločnost Ka Motors Slovaka, s. r. o. 112

113 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS Tab. 5: Vlastné mane spoločnost Ka Motors Slovaka, s. r. o., v ts. eur VLASTNÉ IMANIE Pozn. 31. decembra decembra 2015 Základné mane Zákonný rezervný fond Nerozdelený zsk mnulých období Vlastné mane celkom Záväzky celkom Vlastné mane a záväzky celkom Majetok celkom Zdroj: Regster účtovných záverok výňatok z výkazu o fnančnej stuác (súvahy) zostaveného k 31. decembru 2016 Z tabuľky 5 je zrejmá základná štruktúra vlastného mana spoločnost Ka Motors Slovaka, s. r. o., ktorú prezentovala v súvahe za dve účtovné obdoba, a tež číslo poznámky (Pozn.), pod ktorým účtovná jednotka uvedla doplňujúce nformáce k súvahe v oblast vlastného mana v poznámkach. Z hľadska použtej termnológe účtovná jednotka vychádza z označení položek vlastného mana tak, ako je to v slovenskej právnej úprave účtovníctva podnkateľov. Preto sú teto pojmy pre používateľa nformácí z účtovnej záverky zrozumteľné. Výsledok hospodárena za účtovné obdobe, za ktoré sa zostavuje účtovná záverka, je zahrnutý v položke nerozdelený zsk mnulých rokov. Veme ho však zstť aj z Výkazu komplexného výsledku hospodárena. Za účtovné obdobe kalendárny rok 2016 účtovná jednotka dosahla zsk ts. eur. Vo výkaze komplexného výsledku nevykazuje žadne ostatné výsledky hospodárena. Výsledok hospodárena za účtovné obdobe zsk po zdanení, sa prezentuje v rovnakej sume aj vo výkaze zmen vlastného mana (v stĺpc Nerozdelený zsk ). Výkaz zmen vlastného mana spoločnost Ka Motors Slovaka, s. r. o., (tab. 6) je zostavený v časovom slede najskôr za účtovné obdobe kalendárny rok 2015 a potom Vo výkaze zmen vlastného mana je uvedený radok s názvom Výplata dvdend, prčom de o spoločnosť s ručením obmedzeným. Predpokladáme preto, že de o výplatu podelov na zsku spoločníkom. V porovnaní s výkazom zmen vlastného mana spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., výkaz zmen vlastného mana spoločnost Ka Motors Slovaka, s. r. o., neobsahuje samostatnú časť označenú ako Transakce s vlastníkm, čím v podstate nespĺňa požadavku IFRS a znžuje zrozumteľnosť prezentovaných nformácí. Zaujímavosťou je, že v porovnaní s predchádzajúcm výkazm zmen vlastného mana, výkaz zmen vlastného mana spoločnost Ka Motors Slovaka, s. r. o., obsahuje stĺpec s poznámkou, a to s rovnakým číslom, ako je to uvedené v súvahe. Potvrdzuje to nadväznosť súvahy a výkazu zmen vlastného mana v oblast vlastného mana a zvyšuje zrozumteľnosť pre používateľa nformácí z účtovnej záverky. 113

114 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS Tab. 6: Výkaz zmen vlastného mana spoločnost Ka Motors Slovaka, s. r. o., v ts. eur Poznámka Základné mane Zákonný rezervný fond Nerozdelený zsk Celkom Stav k 1. januáru Komplexný výsledok hospodárena za rok Prídel do zákonného rezervného fondu Výplata dvdend Stav k 31. decembru Stav k 1. januáru Komplexný výsledok hospodárena za rok Výplata dvdend Stav k 31. decembru Zdroj: Regster účtovných záverok výkaz zmen vlastného mana za rok končac sa 31. decembrom 2016 V účtovnej záverke spoločnost Ka Motors Slovaka, s. r. o., zverejnenej v regstr účtovných záverok sa v poznámkach k účtovným výkazom pod č. 20 uvádza: 20. Vlastné mane Základné mane Regstrované a upísané základné mane Spoločnost je tsíc EUR k 31. decembru 2016 (31. decembra 2015: tsíc EUR). Základné mane je plne splatené. Jedný spoločník Spoločnost má plné hlasovace právo a právo na dvdendy. Zákonný rezervný fond Spoločnosť je povnná na základe slovenských právnych predpsov tvorť zákonný rezervný fond v mnmálnej výške 5% z čstého zsku ročne do maxmálnej výšky 10% regstrovaného základného mana. Keďže tento fond dosahol maxmálnu hrancu, na základe Obchodného zákonníka ne je už povnný ďalší prídel. Zákonný rezervný fond sa môže použť ba na kryte strát Spoločnost. Teto nformáce zrozumteľným spôsobom vysvetľujú nformáce o základnom maní a zákonnom rezervnom fonde vykázanom v súvahe. Nesprávnosť vdíme len v použtí pojmu dvdendy namesto pojmu podely na zsku. 4 Záver Na príklade troch účtovných jednotek, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republky a zostavujú účtovnú záverku podľa IFRS v znení prjatom Európskou únou, sme zstl, že v ch účtovných záverkach bol zverejnené v podstate všetky relevantné nformáce o vlastnom maní. Z pohľadu ktoréhokoľvek používateľa nformácí z účtovnej záverky je potrebné predovšetkým s uvedomť, že všetky tr účtovné jednotky sú obchodné spoločnost, avšak dva rôzne typy: akcová spoločnosť (VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s.) a spoločnost s ručením obmedzeným (PCA Slovaka, s. r. o., Ka Motors Slovaka, s. r. o.). Táto skutočnosť má vplyv na povnnú výšku základného mana aj zákonného rezervného fondu. V tabuľke 7 uvádzame 114

115 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS údaje o základnom maní a zákonnom rezervnom fonde v troch analyzovaných účtovných jednotkách. Tab. 7: Základné mane a zákonný rezervný fond v jednotlvých spoločnostach v ts. eur Ukazovateľ VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s. PCA Slovaka, s. r. o. Ka Motors Slovaka, s. r. o. Základné mane Zákonný rezervný fond Zdroj: Vlastné spracovane na základe účtovných záverok analyzovaných spoločností Z tabuľky 7 vyplýva, že všetky tr analyzované spoločnost majú výšku základného mana prevyšujúcu povnnú mnmálnu sumu stanovenú Obchodným zákonníkom pre daný typ obchodnej spoločnost. Ka Motors Slovaka, s. r. o., ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným, má výšku základného mana 3,95-krát vyššu ako je výška základného mana akcovej spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s. Zákonný rezervný fond majú všetky tr spoločnost vytvorený v požadovanej sume. Absolútne ukazovatele o vlastnom maní, ktoré sme analyzoval, majú z pohľadu používateľa nformácí z účtovnej záverky vo vzťahu na posúdene fnančného zdrava malú vypovedacu schopnosť. Na vyhodnotene fnančného zdrava účtovnej jednotky sú vhodnejše rôzne pomerové ukazovatele (napr. ukazovatele rentablty, lkvdty, zadlženost). V našom príspevku, vzhľadom na obmedzený rozsah, sme sa týmto ukazovateľom nevenoval. Na analýze nformácí o vlastnom maní sme preukázal, že údaje v jednotlvých výkazoch účtovnej záverky sú navzájom úzko prepojené. Informáce o vlastnom maní sa nachádzajú v súvahe, vo výkaze zmen vlastného mana ale tež vo výkaze zsku alebo straty a ostatných súčastí komplexného výsledku, a tež vo výkaze o peňažných tokoch, prčom nformáce o vlastnom maní prezentované vo výkaze o peňažných tokoch nebol predmetom nášho skúmana. Týmto sa nám potvrdla téza, že účtovná záverka tvorí jeden celok a ne je možné dospeť k správnym záverom hodnotením len jedného č dvoch absolútnych ukazovateľov vybratých z jedného výkazu, prčom veľm dôležté sú aj doplňujúce a vysvetľujúce nformáce prezentované v poznámkach účtovnej záverky. Nemenej dôležtý záver sa týka použtej termnológe. V analytckej čast príspevku sme poukázal na rôznorodosť (a často nesprávnosť) pr používaní pojmov súvsacch s položkam vlastného mana. Ak má nformáca o vlastnom maní používateľov nformácí z účtovnej záverky odstraňovať nestotu pr prjímaní rozhodnuta, musí mať prmerané poznatky z oblast vecnej stránky čnnost konkrétneho typu účtovnej jednotky ale aj z oblast účtovníctva. Informáce o vlastnom maní, prezentované predovšetkým vo výkaze zmen vlastného mana, budú pre používateľa relevantné len vtedy, ak dokáže správne vyhodnotť a nterpretovať ukazovatele prezentované nelen v tomto výkaze, ale aj v ostatných súčastach účtovnej záverky, a to vo vzájomných súvslostach. Príspevok bol spracovaný ako jeden z výstupov rešena projektu APVV č. APVV Zvyšovane relevantnost účtovných nformácí v SR od nákladov k hodnote. Lteratúra [1] Blahušaková, M. (2010). Súvaha ako súčasť účtovnej záverky. Bratslava: Vydavateľstvo EKONÓM. [2] Farkaš, R. (2012). Vlastné mane obchodných spoločností. Účtovné aspekty. Bratslava : Iura Edton. 115

116 Anna Šlosárová Relevantnosť nformácí o vlastnom maní prezentovaných v ndvduálnej účtovnej záverke zostavenej podľa IFRS [3] Mázková, K., Ondrušová, L., & Seneš, N. (2016). Účtovníctvo vlastníckych transakcí. Bratslava: Wolters Kluwer. [4] Medznárodné štandardy fnančného vykazovana (Internatonal Fnancal Reportng Standards IFRS) [ct ] Dostupné na: [5] Pakšová, R. (2014). Majetková podstata podnku. Bratslava: Vydavateľstvo EKONÓM. [6] Pakšová, R. (2016). Úloha blančnej poltky pr zsťovaní a vykazovaní majetkovej podstaty: <The> Role of balance polcy n the dentfcaton and reportng of the busness property of company. Kreovane Fnančnej Stuáce Účtovnej Jednotky Prostredníctvom Nástrojov Blančnej Poltky: Zborník Z Vedeckej Konference: Bratslava 21. Apríl 2016, [7] Pakšová, R. (2017). Zsk ako ndkátor rastu majetkovej podstaty a jeho analýza. Indkátory Zmeny Majetkovej Podstaty A Ich Analýza: Zborník Vedeckých Statí, [8] Seneš, N., & Mázková, K. (2018). Transakce medz sprazneným osobam v kontexte účtovníctva. Bratslava: Wolters Kluwer. [9] Sklenka, M. (2010). Výkaz peňažných tokov a jeho analýza. Ekonomka A Informatka: Vedecký Časops Fh Eu V Bratslave A Ssh, 8(2), [10] Smernca Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných záverkach, konsoldovaných účtovných záverkach a súvsacch správach určtých druhov podnkov, ktorou sa mení smernca Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernce Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS v znení neskorších predpsov. [ct ] Dostupné na: [11] Šlosárová, A., & Blahušaková, M. (2017). Analýza účtovnej záverky. Bratslava: Wolters Kluwer. [12] Tumpach, M. (2006). Medznárodné štandardy na zostavene účtovnej záverky IFRS/IAS. Bratslava: IURA EDITION. [13] Tumpach, M., Manová, E., & Meluchová, J. (2014). Relevantnosť národného podnkového fnančného výkazníctva v Slovenskej republke z pohľadu verteľov ako neprvlegovaných používateľov. Ekonomcký Časops: Časops Pre Ekonomckú Teóru, Hospodársku Poltku, Spoločensko-Ekonomcké Prognózovane = Journal For Economc Theory, Economc Polcy, Socal And Economc Forecastng, 62(5), [14] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpsov. [ct ] Dostupné na: [15] Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpsov. [ct ] Dostupné na: Regster účtovných záverok: [16] Účtovná záverka spoločnost VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., k 31. decembru [ct ] Dostupné na: [17] Účtovná záverka spoločnost PCA Slovaka, s. r. o., za rok končac sa 31. decembra [ct ] Dostupné na: [18] Účtovná záverka spoločnost Ka Motors Slovaka s. r. o., za rok končac sa 31. decembra [ct ] Dostupné na: 116

117 Ivan Brezna Informáca 50. výroče vznku Fakulty hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave Ivan Brezna 1 Fakulta hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave je jednou z jej sedmch fakúlt a v roku 2018 s prpomíname 50. výroče jej vznku. Od svojho založena sa fakulta rad krédom, že poznane vo všeobecnost predstavuje cestu k rozvoju ekonomky založenej na vedomostach. Vedomost patra a budú patrť k najcennejším atrbútom úspechu vo všetkých oblastach ľudského snažena, a teda aj v ekonomke a ekonomckých vedách. Vzdelanosť generuje rozvoj spoločnost, jej ekonomky, kultúry, spoločenských vzťahov, ale aj rozvoj medzľudských vzťahov, slušnost, vzájomnej tolerance. V zmysle týchto deí sa Fakulta hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave snaží prspevať k prehlbovanu ekonomckého poznana tak, že realzuje kvaltný výskum a poskytuje vzdelávane v jednečných moderných oblastach súčasnej ekonomckej vedy, prčom nadväzuje na poznane nahromadené generácam našch predchodcov v rámc Fakulty radena Vysokej školy ekonomckej, a takto zachováva ch mnohoročný odkaz. Fakulta radena Vysokej školy ekonomckej ako predchodkyňa Fakulty hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave vznkla vládnym naradením č. 54/1968 s účnnosťou od Prtom jej pramym predchodcom bol Inšttút národohospodárskeho plánovana zradený vládnym naradením č. 58/1959 s účnnosťou od Rozhodnutím Akademckého senátu Vysokej školy ekonomckej (od Ekonomckej unverzty v Bratslave) zo dňa sa Fakulta radena premenovala na Fakultu hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave s regstrácou na MŠMaŠ SR dňa Dekanm fakulty, vrátane Inšttútu národohospodárskeho plánovana, od jej vznku doteraz bol: Inšttút národohospodárskeho plánovana: prof. JUDr. Dalbor Hanes, prof. Ing. Juraj Fecann, CSc., doc. Ing. Martn Ďuraj, CSc. Fakulta radena doc. Ing. Ferdnand Vávra, CSc., prof. Ing. Andrej Pškann, CSc., prof. Ing. Danel Vojtko, CSc., prof. Ing. Adam Laščak, DrSc. Fakulta hospodárskej nformatky prof. Ing. Hedvga Bakytová, CSc., prof. RNDr. Ing. Frantšek Peller, PhD., prof. Ing. Stojan Russev, CSc., prof. Ing. Mchal Fendek, PhD., 2015 prof. Ing. Ivan Brezna, CSc. Na Fakulte radena Vysokej školy ekonomckej hstorcky pôsobl teto katedry: Katedra automatzovaných systémov radena, Katedra ekonomcko matematckých výpočtov, Katedra evdence, 1 prof. Ing. Ivan Brezna, CSc., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra operačného výskumu a ekonometre, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, emal: van.brezna@euba.sk 117

118 Ivan Brezna Informáca Katedra matematky, Katedra štatstky, Katedra teóre radena. V roku 1971 bolo k Fakulte radena prčlenené Výskumné a výpočtové centrum, ktoré sa od roku stalo celoškolským pracovskom. Od školského roku 1975/76 bolo ku fakulte organzačne prčlenené aj detašované pracovsko v Košcach. Súčasnú vedeckovýskumnú a pedagogckú čnnosť Fakulty hospodárskej nformatky EU v Bratslave kreujú katedry s dlhoročnou tradícou. Každá z kateder zaujíma svoje osobtné mesto v slovenskom ekonomckom výskume a v príprave kvaltných absolventov akceptovaných nelen v prax, ale aj v zahrančí. Na Fakulte hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave v súčasnost pôsoba teto katedry: Katedra aplkovanej nformatky, Katedra matematky a aktuárstva, Katedra operačného výskumu a ekonometre, Katedra štatstky, Katedra účtovníctva a aktuárstva. V súčasnost je Fakulta hospodárskej nformatky EU v Bratslave rešpektovanou unverztnou nšttúcou, ktorá počas svojej exstence prpravla vac ako absolventov jednečných študjných programov, a preto má v systéme slovenského unverztného školstva v oblast ekonomckých ved výnmočné postavene. Na fakulte sa v uplynulom období vyprofloval vedecké školy, ktoré nadvazal na te najlepše tradíce svojch predchodcov a vo svojej vedeckovýskumnej čnnost kladú dôraz na rozvíjane akredtovaných študjných odborov s orentácou predovšetkým na: problémy v oblast hospodárskej nformatky, problémy štruktúrovaného a objektovo orentovaného prístupu tvorby nformačných systémov, problémy podpory výučby nformatky, problémy umelej ntelgence a expertných systémov a pod.; metodologcké aspekty účtovníctva, audítorstva a kontroly v mkroekonomckom prostredí v kontexte národných a nadnárodných požadavek; mplementácu medznárodných účtovných štandardov atď.; modelovane socálnej stuáce obyvateľstva a domácností v SR; analýzu príjmovej dferencáce obyvateľov Slovenska; aplkáce kvanttatívnych metód pr štatstckej regulác procesov; tvorbu modelov aktuárskej matematky a ch aplkáce v oblast žvotného, penzjného a nemocenského postena; rozvíjane kvanttatívnych prístupov na analýzu, predkcu a optmalzácu procesov na mkroekonomckej a makroekonomckej úrovn, na makroekonomcké modelovane so zameraním na proces transformáce meny a problémy poslnena koherence a koordnáce poltky v Európe. Aj v nasledujúcom období sa budú hlavné úlohy fakulty realzovať tak, aby bol profl fakulty a jej absolventov ekvvalentný zahrančným fakultám a ch absolventom s adekvátnym zameraním pr reflektovaní potreb praxe. Preto sa Fakulta hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave bude zameravať na poskytovane vysokoškolského vzdelávana v akredtovaných študjných programoch na všetkých stupňoch a formách štúda, na ch rozvoj a aktualzácu v súlade s najnovším teoretckým poznatkam a potrebam praxe s akcentom na ch medznárodný rozmer pr využívaní efektívnych moderných forem výučby s podporou najmodernejších technckých prostredkov. Len tak možno poslnť postavene fakulty na trhu slovenského vysokoškolského vzdelávana a formovať praznvú verejnú menku o fakulte jej efektívnou prezentácou k externému prostredu. Vedeckovýskumná čnnosť fakulty bude orentovaná na efektívne pôsobene v európskom prestore, 118

119 Ivan Brezna Informáca nternaconalzácu spolupráce so zahrančným unverztam, účasť na medznárodných projektoch, vedeckých kongresoch a konferencách, na publkovane v medznárodne uznávaných mpaktovaných časopsoch. V tomto kontexte sa fakulta už 50 rokov snaží nelen realzovať vedeckovýskumnú čnnosť a poskytovať vzdelávane, ale vesť aj k hrdost na svoju Alma mater. dekan Fakulty hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave 119

120 Mloš Tumpach Informáca Udelene medaly prof. Bršku prof. Ing. Božene Soukupovej, PhD. Mloš Tumpach 1 Pr príležtost výroča osláv vznku Fakulty hospodárskej nformatky prevzala z rúk dekana fakulty prof. Ing. Ivana Breznu, CSc. Medalu prof. Bršku prof. Božena Soukupová, emertná profesorka Ekonomckej unverzty v Bratslave. Takto by mohla zneť krátka novnová správa. Ale pre nás, ktorým sa pan profesorka počas svojho pôsobena na Vysokej škole ekonomckej v Bratslave (súčasne Ekonomckej unverzte v Bratslave) nezmazateľným spôsobom vpísala do sŕdc a mysle najprv ako pedagóg a neskôr aj ako vzácny kolega by táto správa znela prílš stroho. O to vac, že pan profesorka patrí ku generác učteľov, ktorá od svojch predchodcov nelen prevzala pomyselnú štafetu poslana pedagóga, aby sa o ňu starala a rozvíjala ju a po prejdení celého svojho pracovného žvota odovzdala ďalším generácám učteľov. V slovenskom jazyku sa používa dokonavý vd pre označene dejov, ktoré sa už ukončl avšak v prípade pan profesorky by sa skôr žadalo použť mperfektum, pretože, hoc už ne je ako zamestnancom Ekonomckej unverzty v Bratslave je jej vysokoškolský žvot naďalej neodmyslteľne spätý s katedrou, fakultou a unverztou. Tak tomu je vlastne od jej vysokoškolských čas a je tomu tak aj dnes. Azda najlustratívnejším dôkazom je, koľkým zmenam prešla unverzta, fakulta a aj katedra počas jej profesjného pôsobena. Menl sa názvy a v r vnkla vládnym naradením Fakulta radena (FR VŠE), ktorej pokračovateľkou je Fakulta hospodárskej nformatky (FHI EU v Bratslave). Je príznačné, že práve vo výročnom roku dostala pan profesorka toto vysoké fakultné ocenene. Záznamy ne sú vždy úplné a neraz som bol svedkom toho ako musel kaptulovať pred fenomenálnou pamäťou pan profesorky a jej zmyslom pre precíznosť. Možno sa aj v nasledujúcch slovách nájdu fakty, pr ktorých by sa pan profesorka láskavo usmala. Pan profesorka sa narodla v Lúkach pod Makytou (okres Považská Bystrca). Po absolvovaní vysokoškolského štúda nastúpla na Katedre účtovnej evdence NHF, kde pôsobla do r ako asstentka. Od r do r pôsobla ako nterná ašprantka na Katedre účtovnej evdence NHF, v r až 1988 ako odborná asstentka na Katedre účtovnej evdence, neskôr Katedre evdence FR VŠE v Bratslave. Internú ašprantúru ukončla v r na NHF VŠE vo vednom odbore 1202 Účtovníctvo, mechanzáca a automatzáca evdence. V tom čase však v dôsledku poltckých vplyvov bol jej akademcký rast prerušený a to až do , keď bola menovaná za docenta pre odbor EIK na FR VŠE. Dá sa povedať, že aj tento krok bol ndkátorom poltckých a ekonomckých zmen v celej spoločnost, ktoré mal onedlho prísť. Pan profesorka sa po týchto zmenách stala prodekankou fakulty a v r vedúcou katedry, v ktorej, naprek náročnost práce, pôsobla neuverteľných 15 rokov, až do r V tomto období, vzhľadom na potrebu reagovať vo výučbe aj na prebehajúce zmeny vyvolané transformačným procesom ekonomky zabezpečla transformácu špecalzáce EIK na študjnú špecalzácu Účtovníctvo a audítorstvo a vytvorla koncepcu moderného ŠO Účtovníctvo so špecalzácam ÚA a ÚFR. Stovky jej študentov na domovskom študjnom odbore a trúfam s povedať, že tsícky na celej Ekonomckej unverzte v Bratslave, ktorým ako pedagóg vtsla pečať do ch rozmýšľana na ňu často s láskou a úctou spomínajú. Nakonec, prejavom toho je fakt, že jej bol VR EU v Bratslave udelený čestný ttul emertná profesorka. 1 prof. Ing. Mloš Tumpach, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra účtovníctva a audítorstva, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, emal: mlos.tumpach@euba.sk. 120

121 Mloš Tumpach Informáca V r ( ) sa habltovala vo vedenom odbore Kvanttatívne metódy v ekonóm a podnkaní a bola vymenovaná za profesorku pre odbor Kvanttatívne metódy v ekonóm a podnkaní. Už tento prehľad akademckého pôsobena by mohol vytvárať dojem, že nemohol zostať čas na nč vac. Ale každý kto mal možnosť byť v blízkost pan profesorky vac ako 5 mnút pozná jej neskrotnú energe a ve, že an funkce an náročná čnnosť vysokoškolského učteľa by na to nestačl. Prehľad jej publkačnej čnnost presahuje 19 strán a to an zďaleka ne je všetko. Podeľala sa na prvých medznárodných projektoch, ktoré bol rešené po poltckých zmenách na našej unverzte a bol zamerané na ďalšu modernzácu výučby a na reformy profese účtovníctva a audítorstva v Československu a neskôr v Slovenskej republke. V r absolvovala skúšky pre výkon čnnost audítora a získala osvedčene a dekrét audítora na Federálnom mnsterstve fnancí v Prahe. Podeľala sa na tvorbe a čnnost prvých profesjných organzác účtovníkov, pôsobla v orgánoch Slovenskej komory audítorov Slovenskej komory certfkovaných účtovníkov. Je toho mnoho čo by sa ešte dalo napísať a povedať. Ale to čo v tomto prehľade nemôže a nesme chýbať je láska, ktorou vo vrchovatej mere venovala svojej mlujúcej rodne. vedúc Katedry účtovníctva a audítorstva Fakulty hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave 121

122 Mára Vojtková Informáca 25. slovensko-poľsko-ukrajnský vedecký semnár Kvanttatívne metódy v socálno-ekonomckom výskume teóra a aplkáce Mára Vojtková 1 Jublejný vedecký semnár Kvanttatívne metódy v socálno-ekonomckom výskume teóra a aplkáce sa konal tento rok v účelovom zaradení Ekonomckej unverzty v Bratslave vo Vle Horský park v dňoch 10. až 12. októbra Organzáca tohto úspešného v poradí už 25. vedeckého semnára v tomto roku prpadla na Katedru štatstky Ekonomckej unverzty v Bratslave. Tohtoročný trojdňový semnár bol zameraný na teóru a aplkáce kvanttatívnych socálno-ekonomckých metód, výskum v oblast demografe, socálne a podnkové štatstky a analýzy trhu práce. Autor z Unversytetu Ekonomcznego v Krakowe, Kyv Natonal Economc Unversty pomenovanej podľa Vadyma Hetmana a Ekonomckej unverzty v Bratslave prezentoval svoje príspevky, ktorých abstrakty sú publkované v Zborníku abstraktov z tohto semnára. Teto semnáre začal písať svoju hstóru už v roku V prebehu 25-ročnej hstóre sa semnár vyvnul do pravdelných vedeckých fór, ktoré poskytujú medznárodnú platformu pre dskuse metodologckých problémov, týkajúcch sa ekonomckého, socálneho a demografckého výskumu. Semnár poskytuje príležtosť na výmenu vedomostí a názorov na rozdely v socálno-ekonomckom a demografckom vývoj v Poľsku, na Ukrajne a na Slovensku. Príspevky účastníkov konference bol rozdelené organzátorm do patch blokov podľa ch obsahového zamerana. Na úvod semnára docentka Sodomová ako účastníčka všetkých 25 stretnutí prezentovala vo fotografách hstóru jednotlvých semnárov spolu so zaujímavým komentárm. Ďalším účastníkom všetkých stretnutí z poľskej strany bol profesor Pocecha, ktorý prednesol príspevok na zamyslene o štatstke ako prostredku poznať pravdu. Posledným prezentujúcm v úvodnej čast bol profesor Mantsurov z Ukrajny, ktorý zhodnotl nkluzívny rast a rozvoj Ukrajny. Ďalej pokračoval príspevok z oblast analýzy žvotného štandardu v krajnách V4, ktorou sa zaoberal Dr. Lpeta. Na čo nadvazala problematka štatstckého hodnotena novatívného vývoja pracovného potencálu, ktorú prednesla ukrajnská profesorka Baranyk. V dvoch blokoch venovaných socálno-ekonomckým analýzam odznel príspevok profesorky Pawelek o využtí gradent boostng metód pr predvídaní bankrotu spoločností. Problému zadlženost v Poľsku sa venovala Dr. Walega. Séru poľských príspevkov zavŕšl profesor Ulman, ktorý sa zaoberal porovnaním socálno-ekonomckej stuáce obyvateľstva krajín V4 a wemarského trojuholníka. Ďalej odznel príspevky dvoch slovenských autorov, ktoré sa zameral na sledovane chudoby na Slovensku a v krajnách EÚ. Docentka Vojtková prezentovala prestorové zoskupene krajín EÚ na základe dvoch konceptov materálnej deprváce, prčom materálna deprváca je jedným zo subndkátorov chudoby. Analýzu hrozeb rôznych forem chudoby a socálneho vylúčena slovenských domácností vo vzťahu k socálno-ekonomckým faktorom prezentoval docent Šoltés. Posledný príspevok zameraný na vývoj a mplementácu štatstckej podpory admnstratívno-územnej poltky Ukrajny prezentoval profesor Dryha. Aplkáca a využte kvanttatívných metód vo všeobecnost bol predmetom posledného bloku semnára. Docentka Khrapunova prednesla príspevok na tému medznárodné hodnotene podvodov a chýb v systéme socálneho zabezpečena na Ukrajne. S analýzou pomocou metód Monte Carlo v oblast testovana závslost prostredníctvom bootstrap panelového prístupu 1 doc. Ing. Mára Vojtková, PhD., Ekonomcká unverzta v Bratslave, Fakulta hospodárskej nformatky, Katedra štatstky, Dolnozemská cesta 1/b, Bratslava, emal: mara.vojtkova@euba.sk. 122

123 Mára Vojtková Informáca nás oboznámla Dr. Denkowska. Príspevku z oblast štatstckého radena kvalty sa venoval docent Major. Išlo o vacrozmerné bnárne hodnotene kvalty výrobku z pohľadu teóre sx sgma. Na záver semnára odznel zaujímavý príspevok docentky Labudovej o dostupnost bývana v krajnách Európskej úne a na Slovensku. Jublejný 25. slovensko-poľsko-ukrajnský vedecký semnár bol ďalším úspešným podujatím v sér vysoko profesonálnych vedeckých stretnutí. Semnár poskytol prestor nelen na výmenu vedomostí a skúseností získaných vo vedeckej a pedagogckej čnnost, ale tež na dskuse možností spolupráce medz zúčastneným unverztam. Prezentované príspevky bol zamerané na teoretcké a metodologcké aspekty aplkáce štatstckých metód používaných v analýzach demografckých, socálnych a ekonomckých javov. Prínosom bol taktež sprevodný socálny program zameraný na kultúru a hstóru krajny. Verím, že tradíca týchto semnárov je dostatočnou zárukou na ch ďalše pokračovane aj v budúcnost. Očakávaný 26. semnár by sa mal konať v októbr 2019 na Kyjevskej národnej ekonomckej unverzte. vedúca Katedry štatstky Fakulty hospodárskej nformatky Ekonomckej unverzty v Bratslave 123

124 Externí recenzent Margaréta Cfrová Peter Ďurka Rchard Farkaš Petr Fala Marana Heverová Jana Mhalechová Lukáš Rybka Mloš Sklenka 124

125 Pokyny pre autorov Rozsah: - vedecké state a dskuse 10 až 15 strán. Základnou požadavkou je orgnalta príspevku a komplexnosť jeho spracovana. Prjímame príspevky v slovenskom, českom a anglckom jazyku (uprednostňujú sa príspevky v anglckom jazyku); - nformáce maxmálne 2 strany; - recenze maxmálne 2 strany. Forma: Použte textový edtor MS WORD, verza a vyšša. Šablóna pre písane článkov je na webovej stránke: a v elektronckom systéme na stránke: Príspevky predkladajú autor elektroncky vo formáte.doc/.docx do systému na stránke Príspevky sú recenzované. Redakčná rada zabezpečí nterné a externé posúdene textu príspevku. Autor príspevku je povnný zapracovať prpomenky z posudkov najneskôr do 2 týždňov od doručena e-malov so žadosťou o vykonane oponentských posudkov v elektronckom systéme časopsu a zaslať príspevok so zapracovaným prpomenkam vo formáte.doc/.docx prostredníctvom elektronckého systému časopsu Ekonomka a nformatka. Konečné rozhodnute o publkovaní príspevku urobí redakčná rada časopsu. Autor pred zverejnením príslušného čísla časopsu Ekonomka a nformatka odsúhlasí formátovane elektronckej verze článku. Fakulta hospodárskej nformatky s vyhradzuje právo zverejnť príspevky schválené redakčnou radou v elektronckej forme časopsu Ekonomka a nformatka. Autorské honoráre sa neplata. Predložením príspevku do elektronckého systému vedeckého časopsu Ekonomka a nformatka dáva autor príspevku vydavateľov právo, aby bezplatne publkoval text príspevku v časopse Ekonomka a nformatka v elektronckej forme vo formáte.pdf.

126