r EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER. Redaktor: VLADIMIR P. ČOBRDA, farár a dekan v Smrečanoch. Hlavni spolupracovníci: JÁN BEZEK, farár v Sv. Petre. JÁN J

Prepis

1 r EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER. Redaktor: VLADIMIR P. ČOBRDA, farár a dekan v Smrečanoch. Hlavni spolupracovníci: JÁN BEZEK, farár v Sv. Petre. JÁN JAMNICKÝ, farár v Nemeckej Lupči. Ročník IV V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI. Nákladom kníhkupeckého a vydavatelského uč. spolku»tianoscius«tlačil F. Klimeš.

2 OBSAH. -íses- I, Básne a piesne. Pán ide...! f O. B. Veselte sa...! Ako Ťa privítať? f O. B. Svätá noc. f O. B. Bud vždy oď nás pochválený. Leštinský Vzdajme, veľkí i malí... Leštinský Pod!'f O. B. Šťastný dom. Dľa M. B. Rok nový... Leštinský Boh vidí Nebojíte sa...? f O. B. Kristus, príklad pokory. V Betánii Izaiáš prorok. Leštinský Strana , 124, 140, 155, 173 Pijan gazda Umiera nevinný. Leštinský 129 Podte Ho vítať! t O. B. Darmo plesá ludská zlosť. L Z jari 167 Požehnaj nám nedeľu, f O. B. 177 Plesaj, plesaj... Leštinský 183 Vylej Svojho Ducha! t O. B. 193 Chválte Hospodina. Leštinský Skupáh. M. B s Kriste, Ty si svetlo jasné... L. 225 Odvráť, ó Bože. Leštinský 241 Pokánie čiňme! Leštinský 247 Neráč, Pane... Leštinský 257 II. Nábožné premyšľovania. Bez Krista nič nemôžeme! 2 Narodil sa nám Spasiteľ 18 Všetko v mene Ježiša Krista 34 Pravý strach 50 Za Kristom i s krížom! 82 Láska Kristova 98 Neberte na darmo milosť Božiu 114 Strana Modlitba 178 K Turícam 194 Trpezlivosť 210 Dobrotivosť Božia 226 III. Zo života Pánovho. Ako vyzeral P. J. Kristus 84, 100, 121 Či Pán Kristus skutočne umrel na kríži a vstal z mrtvých? 133, 162 I zjevoval sebe samého živého za 40 dnů Já jsem ten pastýř dobrý ^ Vzhůru vyzdvižen jest" Či Pán Kristus vstúpil na nebo? IV. Úvahy Messiáš v túžbe St. Zákona Viera adventná prameň posily 6 a útechy 7 Vykupujte čas! 8 Drž sa toho, čo máš! 10, 41, 72, 118, 150, 171, 201, 249 Nedeľné spolky 24 Co nám přinese nový rok? 36 Najväčší najmenší Svadba v Káni Rodinný život pohanov 53 Časové myšlienky Do sveta! 67, 168, Kríž 120 Veľký piatok 130 Treba sa nám hýbať 131 Sobotári 134, 165, 186, 204, 220, 232, 251, 263 Našim konťirmandom Pomluva Hriechy jazyka 244 Kresťan a nerozumné zvieratá 258 Cholera 269

3 V. Z dejín cirkve. Strana Zo života Nedeľných Spolkov" Cirkevná história v čísliciach Z dejín utrpenia cirkve ev. 87 Radostné zjavy v smutné časy 149 Horlitelia za cirkev 185, 198 Zo života cirkví 265 VI. Rozprávky. Kráľ ide 3 Šľachetný skutok 4 Mierumilovnosť náboženská 6 Cesta do kráľovstva Božieho 7 Vianoce vo špitáli Žobráčik Požehnanie čítania Biblie 26 Mátoha 27 Meno Ježiš 40 Môj otec nikdy nepije pálenku Kliatba za pol toliara Nevydávaj revers! J. Čajak Jedno podobenstvo 56, Niečo pre manželov Život nič nesľubuje Zdravie najväčší poklad Nerozmýšľaj dlho, ked máš obetovať Judášov bozk 100 Had medzi knihami 102 Vykupujte čas 116 Judáš Iškariotský 123 Predhorie dobrej nádeje 123 Nevaďte sa 125 Práve bola Veľká noc 138 Po vzkriesení P. J. Krista 147 Najkrajšia ruža sveta 154 Len lásku a pokoj? A pravdu nie? 156 Čo sú divy? 164 Prečo bohatstvo pôsobí starosť? Říká blázen Otrok pálenky 169, 180, 202, 217 Na dobrého kresťana sa môžeš spoľahnúť 174 Ovceť mé mne znají 183 Niečo pre roľníka 183 Dietky sú vlastnosť Božia 195 Troje svätodušných želaní 196 Neopustímť vás sirotků" 196,211,228 Potom! 206 Vnútorná zima 213 Cirkev Kristova 219 Strana Vchádzaj vždy dveřmi! 234 Kresťan a kresťanskosť 236 Buďme shovievaví 248 Život záleží z minút 253 Vernosť 262 Tri veci 264 Koho si už priviedol ku Kristu? 272 Nie všetky perly sú pravé 272 VII. Rozmanité. Odpoveď 12 Rozhovor na železnici 54 Tiež z divov a zázrakov svätých" 90 Kronika kanonickej vizitácie 91 Pavel Mudroň 114 Chýry zo sveta 132, 215 Čo je podporoveň? 199 List z Ameriky 237 Z arcipastierskeho listu dôstojného p. biskupa 242 Naše vyobrazenia 271 VIII. Odkazy. Obete. Oznamy a zprávy. Na str , 28 32, 44 48, 58 64, 75 80, 91 96, , , , , , , , , , , 272. IX. Vyobrazenia. Stojímť u dveří... 5 V mene Kristovom 35 V Betánii 103 t Pavel Mudroň 113 Hosanna Synu Dávidovu Vstalť jest I 148 Já jsem dobrý pastýř! 164 Z jari 167 Nedeľná modlitba 179 Vstúpenie na nebo 184 Soslanie Ducha 196 Dievča v prírode 200 Skupáň 214 Anjel strážca 245 Žatva v Liptove 252 Bohdan Kutlík 267

4

5 V Liptovskom Sv. Mikuláši, 7. decembra ^. ^' J VychodíSí každú druhú nedeľu v Liptovskom Sv. Mikuláši ROČNÍK IV. DAJ, BOŽE, DOBRÝ DEŇ! F ][Ô: ok-q Pán ide...! Pán ide, Kráľ tichý, Král slávy... Ktože ho privíta, pozdraví? Kde s' lud ihôj? Kde palmy? Kde hlahol sviatočný? Kde žalmy? Palmy Mu vyťali na horách, žalmy Mu vymreli v pomorách, zmorený ztrápený drieme si za pecou v popeli! Oj, čože z vás bude, siroty, ak vás nik nezdurí z driemoty? Mráz príde- zmrznete,. budú vás nariekať po svete!, Na truhlu šesť dosák vám sbijú, na hrob vám zasadia laliju... Ale za života potupa vás čaká a psota! Svet rád smrť, života sa bojí; kde môže, do snov ho ukojí... Žiada si pokoja bez Boha, bez lásky, bez boja! * Skloň sa len! Pán prišiel. Tajde preč! Príde zas; blysne mu v pästi meč! Zhynieš, tvár škaredá: Boh pravdu na posmech brať nedá! f O. B.

6 Str. 2. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 1. Bez Krista nič nemôžeme! e fxyiosť vám a pokoj od Boha Otca a Pána nášho Ježiša «M- Krista. Amen, Ján 15, 4, 5. Zůstantez ve mně, a já ve vás. Nebo beze mne nic nemůžete učiniti. S akou zvesťou zavítal k nám čas adventný? Povězte dceři Siónské: Aj Král tvůj bére se tobě!" Toto nám ohlasuje, toto nám odkazuje na prahu nového roku cirkevného Boh a Spasiteľ nás. A príčinu príchodu Svojho označuje slovami, výšuvedenými: Nebo beze mne nic nemůžete." Bez Neho nič nemôžeme ani v novom roku cirkevnom. Ani vo veciach časných, telesných, zemských nic nemůžeme učiniti" bez Neho, bez Jeho pomoci a bez Jeho požehnania. I tu platia slová náb. piesne: O Ježíši nejmilejší, tys' má rozkoš nejvzácnější, tys' můj přítel nejvěrnější, ochránce můj nejmocnější, ty jsi všechno mé plesání, má chvála i mé kochání." A tým menej môžeme vykonať niečo bez Neho vo veciach duchovných, večných, nebeských. Tu platia jeho slová: Já jsem ta cesta, i pravda, i život. Žádný nepřichází k Otci, než skrze mne!" A poneváč Ho potrebujeme, lebo bez Neho nič nemôžeme: prichádza k nám. A keď prichodí k nám, a my Ho potrebujeme: či nám príchod Jeho nemá byť milý, vzácny, vítaný? Či nemáme zvolať s náb. spevcom: Jak tě slušně vítati, lidský Spasiteli?" Čo robiť, ako žiť, aby sme zostali v Ňom, a On v nás! Dobrú raduná m dáva ap. Pavel, keď hovorí: Dále pak, bratři, kterékoli věci jsou pravé, kterékoli poctivé, kterékoli spravedlivé, kterékoli čisté, kterékoli milé, kterékoli dobropověstné, jestli která ctnost, a jestli která chvála, o těch věcech přemyšlujte. Kterýmž jste se i naučili, je i přijali a slyšeli i viděli na mně. Ty věci čiňte, a Bůh pokoje budeť s vámi." Toto najlepšia príprava hodne prijať; toto najlepší spôsob slušne privítať prichádzajúceho Kráľa Spasiteľa; toto jediná možnos: zostávať v Ňom, a On v nás. Srdce naše má byť prameňom, ústa naše majú byť tlu rnočníkom pravdy a spravodlivosti; len vtedy bude srdce naše príbytkom toho, ktorý preto prišiel na svet, aby vydal sve^ dectvo pravde.

7 Čís. 1. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 3. Srdce naše má byť oltárom čistoty, poctivosti, dobropovestnosti, len tak môže byť príbytkom toho, ktorého duša bola vždy čistá ako kryštál, nepoškvrnená, svätá. Srdce naše má byť ohnišťom lásky, miloty, dobrotivosti a laskavosti; len tak môže mať v ňom zaľúbenie tá stelesnená Láska, prichádzajúca k nám i teraz z lásky. i Srdce naše má byť chrámom ducha, viery, nábožnosti; len vtedy bude hodným toho nebeského Hosťa. A vôbec, ak je aká cnosť a chvála pred ľuďmi i Pánom Bohom, tým má byť naplnené, preniknuté srdce naše; len tak zostaneme v Ňom, a on v nás! Pán prichodí! Prichodí i k tým, ktorí túžia po Ňom, čakejú Ho, vítajú Ho, lebo Ho milujú a veria v Neho. Prichodí k ním s milosťou a spasením večným. Ale prichodí Pán i k tým, ktorí Ho nehľadajú, po Ňom netúžia, ktorí Mu vyhýbajú, Ním pohŕdajú a opovrhujú. Prichodí k ním so spravedlivým súdom. Pán prichodí i k nám. Ale či s milosťou a spasením, alebo s hnevom a súdom? Bez Neho nič nemôžeme! Bez Neho môžeme len zahynúť! Alebo snáď práve to chcete? Ak nie, tak zůstaňtež v Něm, a On ve vás. Nebo bez Něho nic nemůžete učiniti." Amen. Kráľ ide! 3 ) oly v Prusku veliké cisárske manévry. I sám cisár mal byf prítomnýj; ^ bolo to krátko pred jeho smrťou. Nedohľadné zástupy ľudu zaplavily ulice. Všetci chceli ešte raz videf milovaného staručkého cisára. Akoby boli cítili, že prišiel medzi nich posledný kráf. Medzi čakajúcimi bola i jedna matka s malým synkom. Trpezlivé čakala s hodiny na hodinu. Až odrazu zavznely uliciami radostné výkriky. Cisár prichodil! Pred chvíľou netrpezlivé zástupy zamlkly. Oči všetkých boli obrátené v tú stranu, odkiaľ mal prísť cisár. Spomenutá matka vzala na ruky svojho synka a vyzdvihla ho do vysoká, aby aspoň ponad hlavy zástupov mohol niečo videť. Chlapec sa pýtal: Mamička, a čo mám urobiť, keď príde ten cisár?" Matka odpovedala: Obzri si ho dobre, syn môj, a nikdy ho nezabudni!" I k nám prichodí Kráľ... Či nemá byf i našou túžbou: môcť Ho videť a nikdy Ho nezabudnúť?!

8 Str. 4. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Cis. 1. \ /f Veselte sa...! (Día podobnej piesne Veselte sa, kresťania, už nám zas prichodí Ten, po ktorom od dávna túžily národy,.. Prichádza v skromnosti, ale predsa Boh pravý! On mocou Svojou zdlávi i knieža temnosti. Kráľov zemských hodností nechcel vziať na Seba, majúc na vysokosti kráľovstvo Pán neba Zmariť bol hotový Svoju Božskú moc, slávu, kým nestupil na hlavu hadovi diablovi. I vy, zemské vrchností, slúžte tomu Kráľu: príjmte Ho v poddanosti, vzdávajte Mu chválu! v Zpěvníku č. 32.) Kto si Ho zľahčuje a príliš dúfa v seba, sám sa zbavuje neba a sa zatracuje. A vy, ktorí stonáte v biede v tieto časy, a ku nebu dvíhate s plačom bôľne hlasy: pozdvihnite hlavy, veselo si spievajte, Kráľa svojho vítajte On váš Otec pravý! Už sa skoro ukáže v Svojej sláve, moci, bremä ťažké odviaže, slzy sotre s očí, On vám rany zhojí... Kto Ho túžobne čaká, ten nech sa nič neľaká.. Už pred dveřmi stojí! Šľachetný skutok. "ugenotský kazatef Ruyěre bol vsadený do väzenia a hľadel istej smrti v ústrety. Bolo to v dobe najprudkejšieho prenasledovania Hugenotov. Jednému z priateľov jeho sa podarilo vymôcť si prístup k nemu. Keď chcel odísf, našiel strážnika v hlbokom spánku. Hneď to sdělil Ruyěreovi. Oba šli k bráne žalára, ktorú snadno otvorili, lebo klúče ležaly pri žalärnikovi. I nahováral priateľ Ruyere-a, aby použil príležitosť, ktorú mu iste sám milostivý Boh poskytuje, a aby utiekol. Ale kazateľ odpovedal: A čo sa-stane potom so strážnikom? Ak utečiem, zabijú jeho, ktorý zachádzal so mnou vždy tak prívetivé a laskavé... Nie, to neurobím. Telo moje nech usmrtia, ale vieru našu predsa nebudú v stave vyhubiť zo sveta." Na okamih zahľadel sa túžobne do tichej noci, potom zamknul bránu a vrátil sa do žalára. O týždeň dokonal na popravišti.

9 Čís. 1. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 5. Stojímť u dveří a tluku!" Zjev. Jána 3, 20. v\ : -.'- -V'*>j

10 Str. 6. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 1. Messiáš v túžbe Starého zákona. úžba po Kristu bola taká dávna, ako dávny bol svet. Hneď, ako pocítil prvý človek na svojom svedomí ťarchu hriechu, hneď vzbudilo sa v srdci jeho živé túženie po Vykupiteľovi a Osvoboditefovi od tejto ťarchy. A hneď prvý, prastarý svet žiadal si vidieť, čo vidí kresťanstvo. Ale nevidel. Prvým našim rodičom dostalo sa zasľúbenie, hneď ako boli vyhnaní z raja, že vzbudí Pán Boh zo semena ich, kto povstane proti zvodcovi diabolskému a potre mu hlavu. Ale oni sa museli tešiť len zasľúbením, a nevideli zasľúbeného Vykupiteľa. Abrahám, otec a patriarcha, veselil sa, aby videl deň príchodu Spasiteľa sveta. Ale i on zašiel k otcom a položený bol k ním prv, nežli sa ukázala betlehemská hviezda, ktorej žiara rozniesla svetlo až do najďalších končín sveta. Kráľ Dávid a všetci proroci tešili sa nádejou, že príde Vysvoboditel. Ale nebolo im dané toľko potešenia, aby ho videli. Dávidovi bolo sľúbené, že vyjde z jeho rodu ten zasľúbený Messiáš. Ale rod slávny Dávidov, rod kráľovský, ztratil slávu, ztratil bohatstvo. A až chudobná panna Mária bola vyvolená toho zasľúbenia. Proroci hlásali dávno za Izaiášom 62, 11: Aj, Hospodin rozkáže provolati až do končin země: Rcetež dceři Siónské: Aj, Spasitel tvůj bére se; aj, mzda jeho s ním, a dílo jeho před ním." Ale dcéra Siónská od toho času musela nariekať v zajatí babylonskom, přestála všetky nehody, oblečená bola v smútok, až konečne pod jarmom Rimanov ani nevedela, či sa má radovať, že roznieslo sa slavné posolstvo o príchode Messiáša. To bol Messiáš v túžbe Starého zákona. Mnozí proroci a králové chtěli viděti, ale neviděli. Z Kazateľa". o O o o o o laako Ťa privítať? Akože Ťa, ako, Kriste náš, privítať?»ako to slniečko, keď začína svitať, Tvoja pravda svieti, Tvoja láska hreje... O O O Mierumilovnosť náboženská. Ty si naša radosť, i naše nádeje! Rozhřej srdcia naše, rozum náš rozsvieti, nech zkvitneme láskou, pravdou Božích detí!«f o. B. rcibiskupovi D. v B. vytýkali, že nažíva v priateľstve s tamejším ev farárom. Mierumilovný nodnostár odvetil: Bože môj, doprajte mi predsa tej radosti, aby som sa stýkal s ním aspoň na tomto svete, V' onom budúcom sa s ním bez tak nesídem!"!e

11 Čís. 1. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 7. Viera adventná prameň posily a útechy. H^Wiera adventná posilňuje! J / Viera adventná je viera v Kráfa nebeského, ktorý prišiel na svet založiť kráľovstvo Božie. Kráľovstvo Božie má mnoho nepriateľov, menších-väčších, slabších-mocnejšich, vnútorných-zovňajších; mnoho trpelo od nich v minulosti a mnoho bude trpef i na ďalej. Ale viera adventná nám privoláva: trpef môže, lež zhynúf nie! Kráľovstvo Božie založil sám Kráľ nebeský: ani brány pekelné ho nepremôžu! Ľahostajnosť, telesné smýšľanie, zemské ohľady, mammonárstvo prekážajú mnohé šľachetné a bohumilé diela v kráľovstve Božom. A budú prekážať i v budúcnosti. Kráľovstvo Božie trpí tým. Ale viera adventná nás ujišťuje: trpeť môže, lež zhynúť nie! Kráľovstvo Božie založil sám Kráľ nebeský: ono premôže konečne všetky prekážky; ono musí zvíťaziť. A keď vidíme, že tí, ktorí by mali byť strážnymi na hradbách, spia; a ktorí by mali shromažďovať stádo Kristovo, rozptylujú, rozháňajú ho; a ktorí by ho mali pásť, sami sa pasú na ňom! Zle je to, veľmi zle. Ale ani preto nezahyne ešte kráľovstvo Božie. Viera adventná nás i tu posilňuje : Nespí, nedrieme pravý Strážca cirkve! Kráľovstvo Božie založil sám Kráľ nebeský; Jeho oko bdie nad ním, i kde neverní strážni spia a rozptylujú. Viera adventná teší! Viera adventná je viera v Spasiteľa milostivého, ktorý prišiel vyhlásiť leto milostivé Hospodinovo, a spôsobiť radosť kviliacim Siónským, a dať im okrasu miesto popola, olej veselia miesto smútku, odev chvály miesto ducha sevřeného. Spasiteľ náš je Spasiteľom nie len šťastných, spokojných, bohatých. On volá k sebe práve obtížených a pracujících", a im sľubuje odpočinutie. Ako sa túžba adventná splnila, a prišiel na svet Spasiteľ: od vtedy sú Vianoce. A čo znamenajú Vianoce? Vianoce znamenajú: velikú radosť všetkým ľuďom, obzvláště tým biednym a zkormúteným. Vianoce znamenajú: velikú jasnosť, menovite v noci tmavej súženia, pokušenia a hriechu. Vianoce znamenajú: ranný úsvit, úsvit nového rána, nového dňa, nového života, obzvláště nad tmavými hrobami našich milých zosnulých. Ako sa naplnilo očakávanie adventné, sú Vianoce; od kedy sú Vianoce, od vtedy niet viac bezútešného zármutku, nezahojiteľného bôľu! Cesta do kráľovstva nebeského. stý farár dal si opraviť vozovú cestu pred farou. Práve dohliadal na robotníkov, keď sa tade ubieral svetácky veľkostatkár. Chcel si zavtipkovať s farárom: Ako vidím, pán farár, dávate oprávaf cestu. Ale to len nebude cesta do kráľovstva nebeského?" Vera nie, odpovedal farár, lebo vtedy by som vás sotva videl na nej!" E a počiatku nového roku cirkevného pamätajte na to, že všetko závisí od toho, ako ho zakončite. Koniec dobrý všetko dobre! Peršania hovorievali: Keď si sa narodil, plakal si, a ktorí fa mali na rukách, sa tešili! Ži tak, keď budeš mať umref,- ty aby si sa mohol tešif, a ktorí budú okolo teba, aby museli plakať!

12 Str. 8. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 1. Vykupujte čas! ^pxábožný Žalmista sa modlieval: Dej mi znáti, Hospodine, konec ži- I / vota mého, a odměření dnů mých jaké jest, abych věděl, jak dlouho trvati mám. Naučiž nás počítati dnů našich, abychom uvodili moudrost v srdce." (39, 5.; 90, 12.). Dnes si myslia mnohí, menovite mladí, zdravila silní, že sa nepotrebujú takto modliť. Človeče, nemyl sa! Je pravda, že všech dnů let našich jest let sedmdesáte, aneb jest-li kdo silnějšího přirození, osmdesát let." Ale na to sa nespoliehaj. Toľko môžeš žif, ale toľko nemusíš žiť"! Či si si istý toho, že i tvoj život bude trvať sedemdesiat, alebo práve osemdesiat rokov? Je vyrátané, že každý deň umre na svete priemerne 86 tisíc ľudí. u medzi tými 86 tisícami, ktoré umrú dnes, alebo zajtra, nemôžeš byť i ty? A ak deň dnešný, alebo zajtrajší bude ti posledným dňom: či budeš hotový odísť so sveta, postaviť sa pred súdnu stolicu Kristovu a vydať počet z rokov milosti, ktoré ti poprial, z každého dňa, z každej minúty, z každej sekundy, ktoré si prežil? Ó, naučiž nás, Hospodine, počítati dnů našich, abychom uvodili moudrost v srdce! Nauč nás vykupovať čas! Čas treba využiť! Vykupovať čas znamená: využiť každý rok, každý deň, každú hodinu života. Áno, ani minútu, ani sekundu nenechať uplynúť nevyužitú, zmarenú, zmárnenú. Chráňte sa tedy prázdnych strán v knihe života; chráňte sa nevyužitých dní a hodín; chráňte sa i zmárnených minút a sekund! Päť minút je pravda kratučký čas. Uplynú, sotvy to človek zbadá. A predsa za päť minút koľko možno vykonať dobrého i zlého! Za päť minút možno zapáliť veliké mesto, tak že celé ľahne popolom. Za päť minút sa môže stroskotať loď na mori, a zahynú všetci, ktorí boli na nej. Za päť minút môže človek zatratit' si dušu na večné veky. Jedon zločin, ktorý človek môže spáchať nie za päť minút, ale za krátky okamih; premeškanie povinnosti, ktorú človek mohol vykonať nie za päť minút, ale za krátky okamih, môžu mať osudné následky pre celý život. V okamihu hladu si predal Ezau prvorodzenstvo za misu šušovice; dnes mnohí si ho premárnia ešte za menej! Jedno ľahkomyseľne pohodené bezbožné slovo, ktoré človek vyslovil za sekundu, môže tak pošpiniť dušu jeho, že ju ani more vody neobmyje viac na čisto. Judáš jedným bozkom zradil, Peter jedným slovom zaprel Pána Ježiša Krista. Kedykoľvek vás bude pokúšať telo, svet, alebo diabol, pamätajte, že za päť minút môžete sa pripraviť o dobré meno; za päť minút môžete si pripraviť hryzenie svedomia na celý život; za päť minút môžete uvaliť rodičov do hanby, bôľu, áno, povaliť do predčasného hrobu. Ale práve tak za päť minút možno vykonať i dobrého veľmi mnoho! Za päť minút môžeš prísť k viere; za päť minút sa môžeš rozhodnúť k pokániu; za päť minút môžeš spasiť dušu svoju. Vážte si tedy každú minútu, každú sekundu života. Sú ony cennejšje nad drahé perly, lebo z nich je složený celý život. Vykupujte čas; ne-, zmámite ani jednu minútu z neho. Ztratené peniaze môžeš nájsť; zmrhaný majetok môžeš si zase nadobudnúť: i ztratené zdravie si môžeš vydobyť, len čas ztratený, zmárnený sa viac nikdy nevráti!

13 Čís. 1. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 9. Čas si treba vedeť podeliť! Vykupujte čas! K tomu je potrebné, aby sme si vedeli čas múdre podeliť. Kto pracuje len tak do sveta, bez ustáleného plánu a bez určeného cieľu, hneď začne toto a hneď sa chytí do iného a ani jedno neskončí; hapká sem i'tam, i keď by prežil sto rokov a pracoval by od rána do večera, nevykoná toľko, ako ten, kto má čas múdre a svedomité podelený a všetko robí na čas a v pravý čas. Poznám ľudí, ktorí pracujú od rána do večera, ozaj ako tie nerozumné hoviadka, ani zábavy, ani vyrazenia si nedožičia, ani odpočinku si nedoprajú, ba ani najesť sa temer nestačia, a predsa k ničomu nemôžu prísť. A poznám druhých, ktorí menej pracujú, i sa slušne zabavia, vyrazia sa, a majú viac, než tamtí. Prečo.je to? Títo si vedia podeliť čas; tamtí pracujú len vo slep, len tak do sveta. Jednou podmienkou múdreho a rozumného podelenia času je, aby sa práca telesná zam ieňala s duševnou. Proti tomuto hrešia menovite tí, ktorých povolaním je telesnou prácou rúk si vyhľadávať chlieb vezdajší. Vezmime ľud roľnícky. Ako málo je takých, ktorí riadne čítajú. Prečo? Lebo si myslia, že by mali hmotnú, peňažnú ztrátu, újmu na výdělku, zárobku, kečľby denne hodinu, alebo dve venovali duševnej práci,' čítaniu, vzdelávaniu sa. Oni len telesne, rukami pracujú. A výsledok? V ustavičnej, úmornej telesnej práci duševne zaostanú, zakrnejú. osprostejú, zdivejú. Vzdor ustavičnej práci nevedia vo svete napredovať; vzdor mnohému ustávaniu nemôžu prísť k ničomu, lebo ani z práce nemajú taký osoh, aký by mohli mať. I tu platí: viac rozumom, ako silou! Preto obdaril Stvoriteľ človeka rozumnou dušou, aby.vedel nie len pracovať ( to vie i nerozumné hoviadko!), ale aby vedel rozumne pracovať. A rozumná duša, ak nemá zakrnieť, potrebuje tiež pokrm; práve tak, ako telo, ak nemá hladom vycivieť. Naučenie: čítať treba, riadne čítať každý deň čítať! Po celodennej telesnej práci aspoň večer venujte trocha času duši, jej vzdelaniu! Druhou podmienkou, požiadavkou múdreho podelenia času je, aby sa práca zamieňala s oddychom I proti tomuto hrešia mnohí. Pracujú bez oddychu. A výsledok? Zoderú, vysilia sa pred časom. Vystanú. A koľký čas ostane potom nevyužitý! I stroj sa zodere, a čo by bol z najtvrdšej ocele. I telo, sily človeka potrebujú oddychu, odpočinku. Čo môžeš dnes urobiť, neodkladaj na zajtra! Vykupujte čas! Podělte si ho múdre! A konečne nezabúdajte ešte na jedno, na to, že čo môžeš urobiť dnes, nikdy neodkladaj na zajtra! Heslo lenochova nedbajov: i zajtra jeden", alebo: nato i zajtra dosť času" je veľmi 'nerozumné, nebezpečné, nešťastné. Kto odkladá na zajtra prácu, ktorú mohol urobiť dnes, ten ju odloží zväčša zo zajtra na pozajtra minie týždeň, mesiac, a práca stojí ešte vždy nevykonaná. To je zkúsenosť! A takéto otálaníe, odkladanie môže byť veľmi nebezpečným aj z inej príčiny. O Napoleonovi III. sa hovorí, že hovorieval: Ešte desať minút!" Po otcovom nešťastí pri Sedane vstúpil do armády anglickej a dostal sa do Afriky. Anglia mala vtedy vojnu so Žulami, divým národom africkým. Napoleon III. vyšiel raz s malým oddelením vojska na obhliadku. Po dlhšom sem-tam chodení sosadli všetci s koňov a chceli

14 Str. 10. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER. Čis. 1. si odpočinúť. Jedon z dôstojníkov radil po chvíli: Poďme, aby nás neprepadli." Ale Napoleon pohodil: Ešte desať minút pánovia!" Ani päť minút neuplynulo, húf Zulov obkľúčil odpočívajúcich. Napoleon padol mrtvý. Keď sa matka dozvedela o nešťastnej smrti synovej, hovorila, plačúc: To bola jeho chyba od dětinstva. Ani večer do postele, ani ráno z postele nechcelo sa mu na čas. Vždy prosii: Ešte desať minút!" Keď spal ráno, a budili ho, len 10 prstov ukázal, aby nemusel ani hovoriť." Veru, neraz sa stáva, že čo človek dnes nechcel, zajtra už nemohol urobiť. Nepredvídaná nehoda mu to prekazila. Preto: nikdy neodkladaj na zajtra, čo môžeš urobiť dnes! Vykupujte čas! Drž sa toho, čo máš! O vzývaní Márie. e fs a najvyššom stupni, na prvom mieste medzi všetkými svätými stojí WĹ Mária. Prirodzene jej patrí i najväčšia úcta; modlitbám, k nej odriekaným, privlastňuje sa najväčšia moc, lebo v nej skladajú najväčšie nádeje, jej přímluvě, orodovaniu pripisujú najmocnejšie účinky. Že Písmo sväté ničoho nevie o vzývaní a vôbec o nejakom zvláštnejšom náboženskom uctení Márie, to nám ani netreba osobité vyzdvihovať a prízvukovať. So vzlývaním Márie sa má vec celkom tak, ako so vzývaním svätých vôbec: je to čisto výmysel ľudský a to výmysel taký, ktorý sa celkom protiví slovu Božiemu, Písmu svätému. Prvé počiatky vzývania Márie. Poneváč v Písme svätom ani stopy niet o vzývaní Márie, prirodzené je, že sa ani v prvých storočiach cirkve kresťanskej nestretáme so vzývaním Márie. Prvé stopy takéhoto vzývania nachádzame len v IV. storočí po Kristu. A i proti týmto ozvala sa hneď hlasná a rozhodná protimluva, ako to uvidíme. Uctenie Máriino započaly vlastne ženy, ktoré chcely uctiť v Panne Márii dvojnásobnú hodnosť svojho pokolenia, to jest: hodnosť panny a matky. Z Trácie pochádzajúce isté ženy zariadily v IV. storočí Márii v Arábii zvláštnu pohanskú-modlársku poctu. Seba vyhlásily za kňažny Máriine. Určily isté dni ku jej pocte a vtedy prinášaly jej v obeť chlieb. Túto poctu cirkev síce prísne zakázala, ale vôbec neriešila otázku: či Márii patrí nejaká zvláštna úcta a mimoriadne vyznamenanie, alebo nie. Mienky sa podělily. Protiva medzi nimi bola čím ďalej ostrejšia. Jedni, ako na príklad Helvidius (350) v Ríme, boli rozhodne proti vzývaniu Márie; iní, ako mních Hieronymus, podporovali ho všemožne. Do vtedy menovali Máriu matkou Ježišovou"; tí, ktorí nástojili na jej vzývaní, začali ju menovať matkou Božou." Našli sa básnici, ktorí začali privlastňovať Márii prívlastky Božskej úcty. Menovite panny začaly sa modlievať k nej. Povstaly bájky, ako o réckom vodcovi Narzesovi, že sa do tých čias nepustil do vojny, kým ho neposmelila svätá matka

15 Čís. 1. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Božia." K pocte Máriinej začali stavať a menom jej označovať chrámy, kaplice. Konečne ku všetkému tomuto připojily sa sviatky Máriine. Naj>pjv (v. V. století) sviatok Zvestovania Panne Márie dňa 2. februára. Čo skoro všetkým sviatkom Kristovým chceli pririadiť zodpovedné sviatky Máriine; tak povstal sviatok Nanebevzatia P. Márie (15. aug.), neskoršie sviatok Narodenia P. Márie (8. sept.). Vo východnej cirkvi sa chránili výrazu nanebevzatie", miesto toho svätili sviatok Usnutia P. Marie." Ako umrela Mária? Lebo Mária tak učí cirkev katolícka neumrela obyčajnou smrťou, ako ostatní, jednoduchí smrteľníci. Ona vlastne ani vraj nemusela umreť, lebo nepoškvrnené, bez hriechu počatá a narodená, a dokonalou bezúhonnosťou života zdobená ona nebola podrobená zákonu smrti. Umrela len preto, že chcela umreť. A chcela umreť preto, aby i týmto rozmnožila mieru svojich zásluh." Ale práve preto, že dobrovoľne umrela, umretie jej bolo mimoriadne, zvláštne, podivné. Aspoň tak ho opisuje Gregor Tourský v VI. století. Dľa tohoto opisu sa Mária, jednoho dňa modlila na hore Olivetskej. Zachvátená túžbou po svojom Synovi, prosila ho, aby ju vytrhnul z tejto biedy zemskej. Ako sa tak modlila, zjavil sa pri nej anjel a zvestoval jej: Tvoj Syn, náš Pán a Boh, posiela ma k tebe oznámiť ti, že už prišiel čas, aby si sa zjavila pred ním a prijala si korunu, ktorá ti je pripravená. Všetci anjeli nebeskí dychtivé už túžia po tvojom príchode." Mária prosila, aby jej oznámil deň a hodinu smrti. Ä anjel jej oznámil, že zomre a do neba bude vzatá na tretí deň, o polnoci: Sám Syn tvoj príde po teba, hovoril jej anjel- svätí apoštolovia, roztratení medzi národami zeme, sa v troch dňoch shromaždia ku tebe; zlých duchov sa nemáš čo obávať, lebo tí sú podriadení tvojej moci, ako si potrela hlavu pekelnému hadovi." S týrn jej; anjel oddal ratolesť palmovú a vrátil sa do neba. Keď sa svätí apoštolovia na tretí deň sišli v Jeruzaleme, požehnanú matku Božiu" našli na lôžku nad mieru slabú, a keď počuli od nej, že má zomreť, začali všetci boľastne plakať. Ale ona ich vedela potešiť, tak že s najväčšou radosťou počúvali jej slova. Dňa 13. aug. o 3. hodine popoludní sa na toľko ponorila v Boha, že sa zdala byť bez seba. V tomto nebeskom vytržení bola až do 3. hodiny po polnoci. A vtedy sa stalo, čo svet ani pred tým, ani potom nevidel: Pán Kristus sostúpil s neba so zástupom, anjelov a svätých, a s takou slávou nebeskou, že celý dom naplnili jasnosťou neobyčajnou. Svätí apoštolovia a nábožní ľudia, ktorí boli v dome, všetci videli Krista a anjelov, a z toho nebeského svetla poznali, aké božské veci sa dialy s Máriou. Ježiš zvestoval Márii, že prišla blahoslavená hodina, v ktorú má vojsť sním v ráj nebeský. Anjeli spievali slávospevy Márii, ktorá osvedčila, že je hotová ísť a dušu svoju do rúk Božích poručila. Na to sa vysokosť božskej veleby sklonila v najponíženejšie srdce panny a naplnila ju slasťou božskou v takej hojnosti, že sa jej najsvätejšia duša úplne ponorila v Boha. Tak sa -s nevýslovnou rozkošou rozlúčila táto nepoškvrnená duša so svojím požehnaným telom a bola zanesená od Krista a anjelov jeho k trónu najvelebnejšej Trojice Svätej." Odmenou za obeť dobrovoľnej smrti Boh nenechal telo Máriino v hrobe, ale ho na tretí deň, 15. aug., vzal k sebe, do neba, spojil ho

16 Str. 12. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Cís. 1. s oslávenou dušou Máriinou a Máriu korunoval za kráľovnú neba " Takto umrela a vstúpila na nebo Mária dfa vymyslenej bájky Gregora Tourského. Pri tejto bájke je len jedno podivné, nepochopitelné : kto to p. Gregorovi Tourskemu tak obšírne, do podrobná vyrozprával? Dfa neho zomrela Mária v 15. roku po prvej slávnosti svätodušnej; svedkami jej usnutia, vlastne vstúpenia na nebo boli všetci apoštolovia, a predsa ani v Písme svätom, ani v ústnom podaní cirkve katolíckej ani slovíčka nenachodíme o všetkom tomto. Za 500 rokov nik nevedel, ako Mária zomrela. A p. Gregor Toursky predsa tak obšírne opisuje všetko, ako by sa len pred jeho očima bolo dialo Tu je len dvojaká možnosť: alebo si to sám vymyslel, alebo sa mu to prisnilo. Jedno je isté, že keby túto bájku nebol vymyslel Gregor Toursky, bol by to musel urobiť niekto druhý. Ale niekto to musel urobiť. Lebo cirkev katolícka nemohla dopustiť, že by Mária bola mohla umreť obyčajnou smrťou, ako iní, jednoduchí smrteľníci, akonáhle učí o nej, že sa ani nenarodila tak, ako sa rodia na svet ostatní fudia. /// Odpoveď. *~t^ mikulášskom maďarskom týždenníku Liptove zavadil ktosi V) do Posla". Najprv, akoby ho chcel zľahčovať, píše posmešne, že pomaly prepláva už tretí ročník. Ale potom sa vykluje šidlo z vreca, že mu je ten zbagatelisovaný časopis nepohodlný, nepríjemný, že ho hnevá. Obviňuje ho z bohoruhačstva. Vytýka mu, že v každom čísle búri proti cirkvi katojíckej a menovite proti jej farárom, a to obvineniami dávno zavrátenými. Žalostí nad ohrožovanou shodou náboženskou. Vyvoláva súd intelligencie bez rozdielu viery a náboženstva. A konečne pohrozj novým tlačovým zákonom. Časopis náš je nie na to, aby sa púšťal do daromných, jalových hádol Preto odpovedáme len v krátkosti a raz na vždy. Že vám je časopis náš nepohodlný, nepríjemný, že vás hnevá, uznáme. Svetlo vždy bolo nepohodlné tme; i pravda nepríjemná nepravde. Na obvinenie z bohoruhačstva neodpovedáme; to môže tvrdiť len hlúpa zlomyseľnosť. Že by sme búrili proti cirkvi katolíckej a jej farárom, a to ešte obvineniami, dávno zavrátenými, popierame. Áno, posudzujeme, keď treba i odsudzujeme bludné učenie cirkvi katolíckej. Ale to robíme slovom najdokonalejšej pravdy, slovom Písma svätého, a svedectvami historie, ktoré ovšem neraz boly překrucované, umlčované, ale nikdy neboly podvrátené. Vaše krokodílske slzy nad ohrožovanou shodou náboženskou nás nedojali. Lebo sme v očiach vašich nevideli sĺz vtedy, keď katolícke noviny skutočne búrily proti evanjelikom, ako proti blchárn, plošticiam luteránskym, ktoré treba vyničiť. A či sa dnes nebúri? Nám bola hodená rukavica; nie my ju hádžeme! Vyvolávate na nás súd intelligencie? Známkou, vlastnosťou pravej intelligencie je: pravda. Súdu takejto inteligencie sa nebojíme. Na mienke inakšej nám nezáleží.

17 Cis. 1,. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 13. A neľakáme sa ani pohrozenia novým tlačovým zákonom. Sme si povedomí, že sme sa proti nemu v ničom neprehrešili. A aj ináč vo veciach viery sa držíme slov apoštolových: Více sluší poslouchati Boha, než lidí!" (Skutk. ap. 5, 29.). Opätujme: toto raz na vždy! Redakcia Posla".. Kráľova Lehota. Dňa 26. okt. mali sme cirkevný konvent, na ktorom sme uzavreli povýšiť daň od nového roku. Bolo to potrebné pre veľké závislosti cirkve v štátnej dani a v iných ročitých poplatkoch, ako aj na zaokrytie dlžôb pri reparácii chrámu. Rozvrh novej dane má vypracovať, presbyterium Je to novšia ťarcha na malú cirkev, ale s pomocou Božou i tú prenesieme. K vyplateniu dlžôb a závislostí musíme už raz prikročiť, hoc i s obetiami, a čím skorej, tým lepšie! Už ťažšie je snášať také ťarchy, ktoré Boh dopúšťa skrze časté smrtné pády. Počet zosnulých je toho roku už značne väčší, ako počet narodených. Dňa 13. nov. mali sme odrazu dva velké pohraby. Pochovali sme 39 ročného, na porážku zosnulého Jána Štetku. Oplakávajú ho manželka i dvoje drobných dietok. Pochovali sme v ten istý deň i 25-ročného mládenca Mateja Kubáňa, obuvníka, rodáka z Qálovian. Umrel 8. nov. v hostinci u Šteina, keď prišiel z práce od kráľ. ciest pri Čiernom Váhu, celkom ukonaný. Trpel na nedobrú"; táto nemoc ho aj usmrtila. Jeho osobu mohli sme zistiť len na základe osvedčenia jeho krstných rodičov Jána Fiačana a manželky, a faktora Andreja Spánku, ktorí boli prítomní i na pohrabe. Rodičov skoro utratil. Z najbližšej pokrevnej rodiny žije mu sestra, vydatá v Pešti za Adamom Matisom. Pán poteš zkormútených a nás zachráň od podobných ťažkých úderov! Lúčky. V predposlednom čísle Posla", v dopise z cirkve svätojánskej, sme čítali, ako cirkev katolícka chce mať panstvo nie len nad živými, ale aj nad mrtvými. A. keď sa to opováží v obci, v ktorej sú katolíci v nepatrnej menšine, môžete si predstaviť, milí čitatelia, čomu všetkému sú vystavení evanjelici tam, kde je cirkev katolícka vo väčšine. Nechceme a nebudeme hovoriť vo všeobecnosti o láske mocnejšej sestry ku slabšej, aíe připomeneme jedon pád, ktorý zase svedčí o tom, ako nám cirkev katolícka a menovite jej: kňazi idú zrovna na život. V smysle cirkevnopolitických zákonov má byť, že ak miešaný manželský pár pred sobášom neurobil reversálnu smluvu, dietky majú nasledovať náboženstvo rodičov dľa rodu a pohlavia, to jest: chlapci majú nasledovať náboženstvo otcovo, dievčatá matkino. Tak znie zákon. Ale čože je katolíkom po zákone, keď môžu poškodiť evanjelikom!? 1 u nás žije miešaný manželský pár, ktorý pred sobášom neurobil žiadnu reversálnu smluvu. A čo sa stalo? Keď Pán Boh požehnával chlapcov, otec-katolík požadoval ich pre svoju cirkev, lebo chlapci že sú jeho. A matka-evanjelička pristala; nežiadala, aby chlapci boli krstení v chráme evanjelickom a vychovávaní vo viere evanjelickej. Nedávno narodila sa im dcérečka. Darmo sa matka-evanjelička odvolávala na to, že sú dievčatá jej; darmo prosila, plakala. Keď ona ležala slabá

18 Str. 14. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Číš. 1. v posteli, muž-katolík silou mocou vyrval jej dcéru a dal ju pokrstiť v kostole katolíckom! A farár ju pravda pokrstil, i do matriky svojej zapísal, čo jemu nepatrilo... Evanjelici!Či nevidíte, kam vedú miešané manželstvá? A či sa nehanbíte, že ste vy evanjelici horšími evanjelikmi, než akými katolíkmi sú katolíci? Rozpovieme vám iný prípad. Stal sa v piatej dedine od nás, idúc hore Liptovom. V miešanom manželstve narodil sa chlapček, dľa zákona evanjelik. A viete, čo urobila matka-katolíčka? Pŕs mu nechcela dať, hovoriac: Ak má byť luteránom, nech ho kojí ošípalá. -!" A otec-evanjelik privolil... A ešte jedon prípad. Mládenecevanjelik splodil syna s katolíckou pannou. Potom si ju vzal za ženu, ale najprv on vydal revers. Celkom inak v obci T... Mládeneckatolík priviedol k pádu evanjeličku. J on si ju vzal za ženu, ale najprv musela prestúpiť na vieru katolícku. Najprv ju pripravil tedy o poctivosť, potom o vieru.., A tak to ide rad po rad. A naši evanjelici, akoby nemali ani očí, ani srdca, ani citu, i ďalej veselo vstupujú do miešaných manželství a nerobia si nič z toho, že tým smutnú budúcnosť pripravujú i sebe i svojej ev. cirkvi. Pravda, cirkev naša učí milovať, šetriť blížneho, i keď je iného náboženstva; neurážať jeho náboženské city, ale to neznamená: dať sa mu zahrdúsiť, keď on svoje väčšmi miluje a vyššie si váži. Áno: uctime si náboženstvo cudzie, ale svoje si milujme, vážme a bráňme nado všetko! Veru, musíme privolať evanjelikom s apoštolom: K zahanbení vašemu pravím!" Držte sa toho, čo máte, aby žiadon nevzal koruny vašej, a aby vás pre vašu ľahostajnosť i sám Kristus nevyvrhnmj z úst svojich! (Zjev. í^ílodruša. Mnohým čitateľom nášho Posla" bude známe meno Hodruša. Leží v Honte, v utešenom, vždy zelenom priesmyku, a v nej starobylá, ešte z časov reformácie, ev. cirkev, ktorú založili prisťahovaní Sasi. Trvala už asi sto rokov, keď prišli jezuiti a odobrali jej chrám a a vyše 30 hôrnych lúk. Vtedy pradedovia naši ako voľakedy Valdenskí v údoliach Appenínov v tmavých horách odbavovali služby Božie a konali spasenie svoje s bázní a třesením. Hoc cirkev naša i od vtedy čez mnohé zkúšky prešla a mnoho pretrpela, bola vždy silná na duchu, ktorý zdedila po svojich horlivých otcoch. Kým kvitlo baníctvo, prekvitala i Hodruša a vzmáhala sa i cirkev v nej. Bohaté rodiny Kunzských a Altov a ich potomci vystavili pekný chrám a založili i fundácie. Za 7 desaťročí mala horlivých farárov, ako Gerengayho a menovite ešte až do dnes nezabudnutého Hečku; mala rozhodných a obetavých inšpektorov. Je tomu asi polstoletia, ako nebohý biskup Székáč prišiel vizitovaf, ale vlastne inkvirovať cirkev a jej statného farára, Hečku. Chceli ho chytiť, ako rybu vo vode. Vtedy horlivý, rozhodný inšpektor cirkve Černý s týmito slovami privítal biskupa : Ak ste prišli k nám v duchu lásky Kristovej, prijmeme vás; ale ak prichodíte ako inkvizítori, vzdiaľte sa od nás!" I učiteľov sme mali výtečných; Inštitorisa, pozdejšieho^farára pribylinskéhn, Ruppeldta, Štetku, Sekaná, Zocha, Pepicha, Kolára, Lacu... Ich štepenie prinieslo ovocie horlivosti vo viere a čistom presvedčení. Za rokov bola cirkev naša pre škodcov vnútorných i zovňajšúh v ponížení a vo veľkom rozklade. Ale Pán nás ne-

19 Čís. 1. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 15. opustil a nedal nám zahynúť. Po mnohých a ťažkých zkúškach ožil sbor náš zase. Nateraz pociťuje cirkev naša duší asi 600, a má filie i v susednom Tekove. Z novších udalostí spomeniem: mali sme kňaza dľa Ducha Božieho, obľúbeného, ale po krátkom čase nás opustil a odišiel do Nitry. No, vďaka a chvála Hospodinovi, dostali sme hodného nástupcu, ktorý vysúkal rukávy a s opravdovou apoštolskou horlivosťou sa dal do práce, aby napravil mnohoročné premeškanie. Založil Družstvo", Spevokol. Cirkev naša dostala výbornú silu. Nešťastnejší sme boli s učiteľmi; odštiepený od rodného kmenu jedon ani zápisnicu nebol v stave napísať, musel ho zastupovať jedon vzdelaný baník; druhý sa ani pomodliť nechcel s dietkami po slovensky. Pošli,... nebanujeme za nimi... V posledné časy mali sme zase voľbu^učiteľskú. Chceli sme si vyvoliť J. Š...u. Ale sa vraj pozde prihlásil. Aby dietky naše nezaostaly, vyvolili sme si podučiteľa z Čaby. Zdá sa byť slušným, príjemným. Je dobrý organista. Nuž, ak nepojde smerom svojich predchodcov, obľúbime si ho, a dobre sa mu povede. Čoho si žiadame i sebe i jemu. Poslovi" nášmu prajem na novej púti veľa zdaru! A. P. Pribylina. Čulosť v našom cirkevnom živote sa potešiteľne vzmáha. Naše spolky tak mužský, ako i ženský snažia sa čím lepšie využiť dlhé večery. Mužskí sa schodia dva razy do týždňa (v stredu a a v piatok), ženské dosiaľ len raz, a síce vo štvrtok. Predmety máme z čiastky ustálené, nakoľko čítame riadne Písmo sväté. Ťažšie srozumiteľné odseky objasňujeme si spoločne, a nezabúdame ani na dejepisné úzadie čítaných slov. Druhým riadnym bodom sú nám nahodilé otázky a úkazy v našom celocirkevnom živote; zaoberať sa nimi, rozjímať o nich poslúži rozhodne budeniau ev. povedomia. Nasleduje prednáška, ako: Záchranná práca škótskych cirkví na spoločenskom poli; Svätenie nedele a sviatkov v Anglii, vo Francii, v Nemecku a u nás; Socialisti a kresťanstvo; Povinnosti slovenskej evanjeličky a jej vzdelanie, atď.), na to prečítame, prípadne zarečníme vhodnú báseň z našej literatúry, alebo sa oboznamujeme s kratšími prácami, kresbami, poviedkami, ako i s patričnými spisovateľmi. Zakončíme s Písmom, tak že s modlitbami tvorí náš večierok zaokrúhlený celok a pri svojej rôznosti vyhovie potrebám a požiadavkám obecenstva. Naše ženy menovite sľubujú veľkú zaujatosť. Daj Bože, aby ona neochladla! Peňažná otázka nebola by toho príčinou, lebo vstup je voľný pre každého, trebárs by aj nezaplatil členovský poplatok, 50 hal. a trebárs by ani pri sbierkach nedal ani babky... Len si neťažiť; čo aj po tme s lampášom, čo aj s ručnou prácou a snáď i unavení denným klopotenim, len príďte, počujte a poučte, posilnite sa! To je záruka zdaru našich snáh a prác; to dodá chuti aj tým, ktorí sa práci tejto celou dušou venujú. A menovite starší nech si nelenia, lebo veď mládež má ešte aj spevokol, kde si sošľachťuje ducha. No, prebúdzame sa k novému životu aj ináč. Počiatkom školského roku mal nám odísť náš doterajší, osvedčený kántor-učiteľ Michal Sekey. Ale cirkevníci si ho neprepustili a s veľkým oduševnením povýšili mu kántorský plat o 400 kor. Je to zjav chvályhodný, keď i v dnešných krušných pomeroch nezabúdame, že hoden jest dělník mzdy

20 Str. 16. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 1. své. A podvyšok tento nezaokryjeme a statočnú prácu, za výchovu babtistských dietok? Konečne sme si zo žiadnej podpory, ale zo svojich j vlastných mozolov. Preto sme pri istí, že sa spor náš skončí pre nás t. r. jasennej sbierke už i daň cirkevnú povýšili. Vôbec počíname! tešili, keby naši babtisti sami po priaznivé. Ale by sme sa srdcom sa viac zaujímať o svoju cirkev a \ chopili veliký význam školy, ktorá nateraz hlavne o školstvo. Mohli by j pre nich farárov" vychováva a dali si z toho veru brať príklad i miestni vďačne, nie z prinútenia. čo dať je babtisti, ktorí si vedia posielať deti : ich kresťanskou povinnosťou. Veď do našich škôl, ale platiť až na j hádam len vedia, že nadužiť chudobného, ukrivdiť iného, chceť si pri nepatrné výnimky nechcú ani ha- i liera, a to už od rokov. Svetský sisd I vlastniť, pre seba podržať, čo patrí ich aj posúdil, ale oni len appelujú j druhému, je hriech, je krádež... a appelujú. Krásne kresťanstvo, ktoré prináša takéto ovocie! Ozaj j akú radosť môže mať Pán z také- j hoto pokračovania? Či sa bude te- šiť tej nádejnej káplne, ktorá akoby ' mala vzkrsnúť z peňazi, nám utiahnutých, lebo podlžných za poctivú! Odkazy redakcie. Ale my len napred v budovaní kráf. Božieho, na pred i pri svojej chudobe a obťaženosti! Požehnanie Hospodinovo zúrodní pevnú vôľu viery našej, a čo sa nám zdá nemožným, to hravé prekonáme! Ján Lacko Pavelda v Massillon, Ohio. Z poverenia p. farára Hečku posielame Vám zase Posla". Predplatné 3 kor. pošlite na spolok Tranoscius v Mikuláši. A. P. v Hodruši. Poneváč sa kruh čitateľov Posla" rozšíril, rozhodli sme sa uverejňovať dopisy od všadiaľ,.kde máme predplatiteľov. Zaujmite sa tedy o rozšírenie nášho časopisu a nezabúdajte na nás ani so zprávami. Prosíme závislé predplatky čím skôr doposlaf na správu spolku Tranoscius" v Liptovskom Sv. Mikuláši. Podpory, na Posla" uverejníme v budúcom čísle. M Je na predaj ra dom v TrnoYci, poľa. pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne, špajzu, kolárŕie, šmikne, gazd. stavov atď. Stavy sú všetko novšie, škridlou kryté. Intravillán pri dome, sedem aj pol oktávy Bližšie zprávy podá Evanjelický farský úrad v Trnovci. Trnovecký gazdovsko-potravný" a uverkový spolok hľadá SKLEPNÍKA alebo SKLEPNÍČKU. = Plat dfa dohovoru. Bližšie u správcu spolku v evanjelickom farskom úrade. Redaktor: Vladimír P. Čobrda, farár a dekan v Smrečanoch. Hlavní spolupracovníci: Ján Bezek, farár v Liptovskom Sv. Petre a Ján Jamnický, farár nemeckoľupčiansky. Vydáva spolok Tranoscius" v Liptovskom Sv. Mikuláši. Rukopisy posielajú sa redaktorovi, predplatky spolku Tranoscius". :: Predplatná cena 2 kor na rok, pri hromadných objednávkach 1 kor. 50 hal., do Ameriky 3 kor. (70 cent.) Tlačil F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši..