V Liptovskom Sv. Mikuláši, 12. júla EWflEUCKř POSOL ZPOD WIEft -S55^ Vychodí každú druhú nederu v Liptovskom Sv. Mikuláši. ROČNÍK IV. DAJ, BOŽE,

Prepis

1 V Liptovskom Sv. Mikuláši, 12. júla EWflEUCKř POSOL ZPOD WIEft -S55^ Vychodí každú druhú nederu v Liptovskom Sv. Mikuláši. ROČNÍK IV. DAJ, BOŽE, DOBRY DEN! CISLO 15. iste, Ty si svetlo jasné... Kriste, Ty si svetlo jasné, ktoré v noci nevyhasne, ale i noc premení v deň: zažeň od nás zlý nočný sen. Kriste nevystihlej moci, obhajuj nás i tej noci, aby diabol, nepriateľ náš, nenakládol sietí pre nás. Srdcia naše, bdejúc s nami, plň čistými myšlienkami;, daj, aby sme ctne zaspali a bezpečne spočívali. Tran. č Bohu Otcu, Bohu Synu, Bohu Duchu Hospodinu, ktorému buď chvála večná, česť a sláva nekonečná. Tys' jediný ochranca náš, ktorýs i krev vylial za nás: nedaj nám to na ľahko brať a tým diabla Isti sa poddať. Rozpomeň sa, Pane, na to, že je človek prach a blato: ráč sám hájiť duše naše a priviesť nás k večnej spáse. Amen! všetci zaspievajme a Bohu sa odovzdajme, poručme sa všetci Jemu, čo Otcovi nebeskému. Poslovenčil Leštinský.

2 Str EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 15. w Dobrotivosť Božia. ilosť vám a pokoj od Boha Otca a Pána nášho Ježiša Krista. Amen. Jak. 1, Všeliké dání dobré a každý dar dokonalý s hury jest sstupújía od Otce světel. On proto, že chtěl, zplodil nás slovem pravdy k tomu, abychom byli prvotiny nějaké stvoření jeho. Celá zem je akoby veľkým oltárom milosrdenstva Božieho, na ktorom neprestajne plápolajú plamene nekonečnej lásky Otca nebeského. Dobrotivosť Jeho siaha až po oblaky, milosrdenstvo Jeho až do neba, láska Jeho je od vekov na veky. Nuž, a v čom že sa zjavila, ako sa dokazuje dobrotivosť Božia k nám? Ktoré sú to dary a dobrodenia, ktorými nás obohatil a stále obohacuje ten dobrotivý Otec nebeský? Každé dání dobré a každý dar dokonalý s hůry jest sstupující od Otce světel." Vyjdite len von do Božej prírody a rozhľaďte sa po zahradách a lúkách, po poliach a hájoch, a všetko, čo tam spatříte, i ten kvet voňavý, i tá tráva bujná, i to zbožie vlnisté, i tie háje zelené, áno i tá čerstvá voda v žblnkotajúcom potôčktí: to všetko dôkazy lásky Božej, to všetko výslovné svedectvá Jeho dobrotivosti. Ale nie na toto myslí apoštol, keď chce nám predstaviť Pána Boha, jako dobrotivého a starostlivého Otca svetiel a štedrého darcu každého dobrého dania a daru dokonalého. Apoštol v tom vidí a podáva dôkaz nekonečnej dobrotivosti Božej k nám, že Boh zplodil nás slovem pravdy k tomu, abychom byli prvotiny stvoření jeho." Prvotinou stvorenia, korunou tvorstva stvoril Boh človeka, už keď stvoril ho k obrazu Svojmu a k Svojmu podobenstvu, a učinil ho pánom nad celou zemou. Len v neho vdýchol dušu živú, len jeho obdaril duchom zo svojho Ducha, len jeho zplodil k tomu, aby mohol veriť v Boha, poznať Ho, milovať Ho, a modliť sa k Nemu; len v jeho srdce vštepená je túžba, môcť sa raz spojiť so Stvoriteľom svojím a tvárou v tvár patriť na Jeho slávu. Nuž, i keď by nič iného, už samo v sebe toto vyzdvihnutie človeka z mŕtvej prírody a povýšenie ho nad celé ostatné stvorenie, bolo by skvelým a nad každú pochybnosť výrečným dôkazom tej neohraničenej dobrotivosti, ktorou Boh ako dobrotivý Otec vyznačil a až do dnes vyznačuje nás, nehodné svoje dietky.

3 Čís. 15. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str Ale všetko totoje len akoby ranným pozdravom celodennej Jeho dobrotivosti! Človek padol. Prvotiny stvorenia staly sa poslednými. Koruna tvorstva zaviazla v bahne hriešnosti. A Pán Boh? Pán Boh nezriekol sa ani padlého človečenstva, ale zaujal sa ho v nekonečnej Svojej dobrotivosti. Padlých pozdvihol. Hriešnych ospravedlnil. Posledných učinil zase prvotinami stvorenia, zplodil je slovem pravdy k tomu, aby byli prvotiny stvoření jeho." Vy poznáte milosť Pána nášho, Ježiša Krista! Vy viete, čo to bolo za slovo, ktorým splodil, preporodil Boh hriešne človečenstvo; viete, kto je ten, ktorý nás znovu zrodil a ztratenú korunu prvenstva znovu na hlavu našu postavil! Jednorodený Syn Otca nebeského, Spasiteľ náš, J. Kristus! Jeho poslal Boh na svet, aby hľadal a spasil, čo bolo zahynulo; a on prišiel na svet, i umrel za hriechy naše, i vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. Svätý vzal na seba naše hriechy; druhá osoba Božstva vydal sa na potupu a pohanenie; jednorodený Syn Boží položil život svoj, aby sme sa my zatratení stali dietkami Božími; jediný dedič Otca nebeského dobrovoľne zriekol sa dedictva Svojho, aby nás márnotratných synov učinil spoludedičmi Svojimi; umrel, aby sme my žili; vstal z mrtvých, aby sme s ním kraľovali! Ó, vy, ktorí hľadáte dôkazy B. dobrotivosti, choďte na krvavú Golgatu: kríž Kristov to dôkaz B. lásky; krv jeho nevinná to záruka Božej milosti; rany jeho sväté to pečate Božej dobrotivosti! Choďte do zahrady Jozefa z Arimathie: kameň od hrobu Kristovho odvalený to záverečný kameň nášho znovu zplodenia; hrob prázdny to víťazné svedectvo nášho oslávenia! A či je tým vyčerpaná už Božia dobrotivosť? Nie? Nad nami bdie vernosť Jeho, ktorá riadi a spravuje kroky naše. Pred očima našima divné cesty Jeho, po ktorých vedie nás sláve v ústrety. S nami ustavičná Jeho shovievavosť a trpělivost, ktorá odkladá so súdom a zatratením, aby sme sa obrátili a živí boli. Ty hřešíš so dňa na deň, a Boh odpúšťa ti; ty ľahkomyseľne rušíš sľuby svoje, a Boh i na ďalej verný svojej smluve; ty pohŕdaš slovom Jeho, a Boh odkladá zasľúbenia svoje ku dňom lepším, v ktorých zase zatúži po nich duša tvoja; ty kŕčovite lneš ku zemi, a Boh dvíha fa milostivé k nebu; ty nechceš byť viac dieťaťom Jeho, Boh i na ďalej zostáva tvojím Otcom! Ó, kto by tu nepadol na kolená, kto by nesklonil hlavu svoju, a nevyznal nadšene: Ó, hlubokosti lásky a milosrdenstva Božieho! Čo sme my,

4 Str EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čis 15. Otče svetiel, pred Tebou, že sa na nás rozpomínáš, čo na nás máš, že nás tak miluješ? Dobrotivý si, o Otče, plná je zem dobrotivosti tvojej!" Amen. Neopustímť vás sirotků!" ^Svätodušná povesť z nemeckého. Dokončenie.) í j)ozpovedala mu tedy priebeh svojho života. V útlom veku ostala som sirotou. U dobrých pokrevných som našla prístrešie. Dali ma dôkladne vzdelať a tým mi umožnili, môcť si dľa vrelej žiadosti srdca samostatne počínať v živote. Mala som šfastie. Čo skoro som obsiahla zodpovedné miesto pri jednej váženej rodine. Mala som dozerať nad dietkami, vzdelávať ich v počiatočných známosťach a pritom zastávať v gazdovstve domácu paniu. Zachodili so mou priateľsky, láskavé; patrila som vlastne k údom rodiny, a ani prácou ma neobťažovali prílišne. Vďaka dobrému zdraviu, nikdy ma nezabolel ani len maličký prst a i pri zvláštnejších príležitosťach mi ľahko padlo aj väčšmi naprúžiť sily bez toho, žeby som sa bola zmorila. Tri roky minuly sa rýchle medzi takými príjemnými okolnosťami. Na posledné Turice odcestovali páni i s dietkami. Ostala som sama doma. Pani mi doliehavo prikázala dobre strážiť dom, lebo služobná čeľaď nebola dosť spoľahlivá a svedomitá. Dovolila mi ísť na služby Božie, a na poobedie mala som si povolať priateľky. V sobotu bolo hodne práce Len podvečer som stačila vyhľadať na krátky čas jednu z priateliek, prosiac ju, aby nasledujúceho dňa popoludní bola mojím hosťom. Práve som sa k tebe poberala," hovorila priateľka. Rodičia moji chcú zajtra urobiť výlet. Povolala som naň viaceré priateľky; brat zase pozval priateľov; úfame, že sa i ty pripojíš k nám." Ja som pozvanie prirodzene neprijala, ačkoľvek tuho doliehala na mňa. Ba i matka jej chcela ma presvedčiť, že tým povinnosť svoju nezanedbám, že výlet bude len cez deň, a hlavnou vecou že je, aby som v noci bola doma. Vďačne by som bola išla s nimi, ale mi nebolo možné. Na druhý deň, v prvú slávnosť, práve som sa sberala do chrámu, keď priateľka prišla so smiechom a chtiac-nechtiac pojala ma so sebou. Ó, prečo som neostala pevnou? Pokuta za hriech nasledovala rýchle. Na výlete nemala som ani chvíľku pokoja. Ani pekná príroda, ani veselá spoločnosť nemohly zahlušiť hlasité výčitky svedomia. Pod večer prišli sme do dediny, asi na dve hodiny vzdialenej od mesta. Odtiaľ sme sa mali vrátiť domov s vlakom. Na vlak sme museli čakať niekoľko hodín, zúčastnili sme sa tedy tanečnej zábavy. Prosila som spoločnosť, aby sme neomeškali vlak, ale prosby moje odznely na hlucho, až konečne jeden z pánov zistil, že je už neskoro. Pojala ma smrteľná úzkosť; ostatní vzali to na ľahšie. Hostinský sľúbil postarať sa o nocľah, ostali tedy tam. Ja som pospiechala na stanicu, ale som prišla neskoro. S úsmevom ma prijal úradník, že posledný vlak odišiel už dávno. Ačkoľvek som prekonala v ten deň hodnú cestu, a čierne mračná na nebi předznamenaly blízku búrku, predsa som sa pustila domov peší.

5 Čís. 15. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str Nevýslovné úzko bolo mi okolo srdca. Ľudia, s ktorými som sa stretala, robili uštěpačné poznámky na samotnú pútnicu. Iní sa zase ponúkali, že ma odprevadia... A ja som hnala čím ďalej, tým tuhšie, rozpálená i rýchlou chôdzou i nemalým strachom. V tom sa strhla búrka. V prudkom lejaku, až do kože premoknutá, zachladla som rýchle, a len vtedy som si vydýchla ľahšie, keď som konečne dorazila domov. Schytila ma zima, a celú noc som sa nemohla zohriať. Na druhý deň mi celé telo bolo jako ubité. Ale úfala som, že vyviaznem z toho bez povážlivějších následkov na zdraví. Keď sa páni navrátili domov, soznala som pred paňou všetko, lebo by som nebola mala pokoja, ak by som bola niečo zamlčala pred ňou. Radšej som sa vystavila tomu, že ma vypovie z domu. No, ona to neurobila, odpustila mi a zadržala ma u seba i na ďalej. Ale moja úfnosf, že ubitosť údov zmôžem, sa žiaf Bohu nesplnila. Stav môj sa zhoršil na tofko, že som navládala pracovať, akokoľvek som sa namáhala. Konečne musela som to soznaf. Zavolali mi lekára. Predpisy jeho som zachovávala. I páni ma šetrili všemožne. Tak som živorila do jasene. Ďalej som nechcela byť na obtíž mojim dobrým pánom, a prosila som pokrevných, aby ma vzali k sebe. Tetka ma verne ošetrovala, ale so mnou bolo čím ďalej, tým horšie. Až konečne nastalo úplné ochromenie nôh. A v tomto stave sú mi až do dnes. V bezsenných nociach som neraz prosila už Pána Boha, aby odjal odo mňa tento trest. Z počiatku mi ťažko padlo pokoriť sa pred Jeho svätou vôľou, ale teraz našla som už pokoj. Zakusujem mnoho súcitu a dobroty. Moja pani mi vykonala, že môžem sama obývať túto milú izbietku; pre moje pomery bolo by to pridrahé. K pokrevným sa môžem vrátiť kedykoľvek, a úfam, že im budem môcť byť aspoň v niečom užitočnou, keď aj pripútaná k tomuto stolcu." Predbežne, myslím, ostanete ešte tuná; snáď bude možno niečo urobiť vo váš prospech," povedal lekár. Podal jej ruku a opustil izbu. * * # Vzdor tomu, že boly slávnosti, sedel Dr. W.... sohnutý nad rôznymi knihami a lekárskymi časopismi. Študoval pilne. Nedal sa mýliť ani hlaholu zvonov, ani rozhovorom a smiechu na ulici. Konečne bol s prácou hotový a začal písať list priateľovi-kollegovi. Z počiatku sa pero rýchle pohybovalo po papieri. Opisoval svoju účinlivosť, svoju z počiatku nevrlú-náladu a tak ďalej. Prečítajúc, čo napísal, začal sa srdečne smiať a hovoril sám k sebe: Nie; tento list nemôžem odoslať." Medzi iným napísal toto: Prežil som krásne slávnosti. Našiel som drahý poklad, ktorý som bol ztratil po smrti dobrej matky. Nik nepomáhal zachovať ho, ako ona odišla. Teraz som blažený, že ho mám zase. Ním zaplním velikú medzeru v mojom živote... A podivné, našiel som ho pri jednej úbohej, ťažko nemocnej." Znova sa usmial. Priateľ by sa nazdal, že v tej pacientke objavil som nejakého zlodeja, ktorý mi ukradol srdce. A čo ďalej stojí v liste, že naučil som sa hľadieť aj vyššie", tomu by priateľ nemohol porozumel" Zatvoril list do stolovnice. * * * Slávnosti už dávno pominuly. Lekár cítil sa doma v svojom povolaní. Početní jeho pacienti vinuli sa k nemu s dôverou A si ju aj zaslúžil.

6 Str EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Čís. 15. I oné mladé dievča, ktoré z počiatku tak veľmi tužilo po predošlom lekárovi, bolo mu vďačné za starostlivú opateru. Veď bolo jej akoby divom, že v krátkom čase mohla už chodiť, ovšem len na barlách. Hlavný lekár nemocnice konečne vyzdravel a navrátil sa do špitála. Dr. V prijal čestné povolanie za professora na univerzitu. Ešte raz, na posledy, šiel navštíviť nemocných a odobrať sa od nich. Konečne zastal pred mladou pacientkou, ktorej předivné zlepšený zdravotný stav mu toľkú radosť pôsobil. Prišla mu o palici oproti. Stihlá jej postava bola vzpriamená do hora, a na peknej jej tvári jásala blaženosť a kvitly ruže nového zdravia. Onedlho sa už budem môcť pevne postaviť, na nohy. Ani neviem pochopiť, že som sa stala takou bohatou. Ó, ako ďakujem Pánu Bohu za ten div, a za to že priviedol ku mne vás, môj záchranca! Aj vám vďaka, tisícnásobná vďaka!" A čo si mienite počať, keď opustíte ústav? pýtal sa lekár, lebo sa aj potom musíte ešte za čas šetriť." Predbežne vrátim sa k príbuzným. Ale akonáhle mi bude možné, zaujmem svoje predošlé miesto. Práve nedávno mi písala moja bývalá pani a dopytovala sa na môj stav." Zamíkli obaja. Ale lekár cítil, že by jej mal ešte mnoho povedať. Lež divné ten ináče v svete sběhlý muž nevedel hneď nájsť príhodného slova. Konečne začal hovoriť temer rozpačité: Mne prichodí ďakovať vám, lebo vy dali ste mi viacej, než čo som mohol ja urobiť za vás. V živote svojom našiel som mnoho šťastia a uspokojenia. V povolaní dosiahnul som vysokých vyznamenaní, a predsa pri tom nemal som žiadnej zásluhy. Duševná práca bola mi hračkou, ľudia rovnali mi cesty, tak som sa stal človekom samospravedlivým a zakladal som si príliš na svojej schopnosti. Domnieval som sa, že všetko môžem spravovať svojou hlavou. Najmenší kamienok na mojej dráhe zdal sa mi byť urážkou a snažil som sa ho ihned odstrániť s cesty. Moje povolanie mi ukázalo, ako ťažko a ako bolestne musejú trpeť mnohí ľudia. Ako som videl vaše radostné oddanie sa do vôle Najvyššieho, odtedy ma prenasledovala a nedala mi pokoja myšlienka: Aj teba môže zastihnúť v ktorej koľvek hodine ťažké nešťastie." A spytoval som sa sám seba: Akože by si ho prenášal? Či by si ho nezväčšoval sám, svojím vzdorovaním a svoju roztrpčenosťou bez toho, že by si našiel v búrkach života nehybnú oporu?" Vy ste mi ukázali a slová kazateľove ma v tom utvrdily, že je človek chudobný a nevedomý, dokiaľ sa domnieva, že je učencom, a nevie sa skláňať v pokore a s vierou pred vôľou Najvyššieho. Teraz viem iste, že aj mňa ubezpečil: Neopustímť vás sirotků." Ďakujem vám, učiteľka moja." Do videnia!" zvolal ešte a rýchle sa vzdialil. A ona hľadela za nim... Po tom s akousi nevysvetliteľnou radosťou pozrela k zaoblačenej oblohe nebeskej, akoby sa jej tam usmievalo jasné slniečko, a lúče jeho akoby vnikaly aj do jej chvejúceho sa srdca*.. * * * Ušiel zas jedon rok. Zem sa zase vyzdobila jarnou krásou. A zase sú slávnosti svätodušné. Medzi nábožnými, ktorých slávnostný hlahol zvonov tiahne do chrámu, je aj professor W so svojou mladou manželkou. Vyliečil si ju z ťažkej nemoce a jako drahý poklad uviedol

7 Čís. 15. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str ju do vlastného domova. Mladá pani pevno a bezpečne kráča po boku svojho manžela, nepotrebuje už žiadnej opory, ale sa preto s radosťou opiera na rameno manželovo, ako na bezpečnú oporu pre celý život. Už sú nie viacej osamelí. V dobrých i zlých dňoch budú sa verne podporovať, a vzájomná láska nahradí im otca a matku. S radosťou pozerajú k Tomu, ktorý pošle im pravého Utešitefa, keď by sa im niekdy mračnami starostí zatemnil blankyt žitia. Veď aj im zasľúbil a i v dosavádnom ich živote předivné naplnil sľub svoj: Neopustímť vás sirotků!" Časové myšlienky. Nezabiješ! 3^ražoba! dražoba! počujeme na všetky strany zúfalý výkrik. Len t \$) to je divné, že čo je vlastne najdrahšie, nemá dnes žiadnej ceny. Život fudský aký je lacný. Zastreliť, ^zničiť, zamordovať, zamárniť niekoho alebo seba samého, je dnes ničím. Život ľudský, tento najdrahší poklad na zemi, vyhasiť, je dnes na dennom poriadku, je niečo prirodzeného. Po veľkých mestách deň prestal by byť dňom a noc nocou, keďby neboly zbarvené krvou nejakej vraždy. Hrozný prípad zavraždenia následníka trónu a jeho manželky, a za tým kruté vraždenie jednej čiastky bosniackeho obyvateľstva desne svedčí, že život je dnes veľmi lacný, nič nevážený, nič necenený. Prečo? Lebo srdce ľudské čím ďalej tým väčšmi opanúva divokosť. Lebo zo sŕdc ľudských tratí sa viera, bázeň Božia a zjavuje sa na obzore človek zvrhlý, zverský divoký, ktorý vo svojej šialenosti nepočuje viacej prísny hlas Hospodinov: Nezabiješ!" Ktorýsi spisovateľ povedal, že je potrebné, aby každý človek mal trojaké srdce. Jedno plné úcty a pokory pred Pánom Bohom, ako pred najvyšším Pánom neba a zeme. Druhé plné nežnej lásky k bíížnym, aby sme takým okom hľadeli na chyby blížneho, jakým hľadí matka na poklesky svojho dieťaťa; neposmieva sa mu, keď je chybné, ale plače, keď vidí, že je biedne, ba tým väčšmi ho miluje, než ostatné svoje dietky. Tretie srdce plné prísnosti naproti sebe, aby sme na vlas brali každú povinnosť. Žiaľ Bohu, niektorý človek nie žeby mal trojaké srdce, ale vôbec nemá žiadneho srdca. Oní nešťastní vražedlníci Franca Ferdinanda a kňažny Žofie mali tiež miesto srdca tvrdý, bezcitný kameň. To ich potom priviedlo k hroznému zločinu, ktorého sa dopustili. My prosme Pána v svojich skrúšených modlitbách: Srdce čisté stvor nám, o Bože. Lebo blahoslavení jsou čistého srdce, nebo oni Boha viděti budou." Za dávnych pohanských časov chceli ľudia všelijakým spôsobom uchlácholiť, udobriť svojich bôžkov. Nie najposlednejším spôsobom bol ten, že im obetovali život ľudský, len aby dákosi uspokojiť mohli svojich rozhnevaných bohov. A dnešní pohania robia snáď inak? Tí takzvaní matrikulárni kresťania i dnes si najradšej tento spôsob volia. Strieľajú jeden na druhého, duellujú sa, číhajú si na život, a jestli sa jim ich zlostný úmysel podarí, uspokojí sa ich pohanská náruživosť, ich rozľútená myseľ. To isté píšu noviny i o oných dvoch nešťastných vrahoch. Hovoria, že sú úplne spokojní s výsledkom. Ajhľa, novoveké pohanstvo

8 Str EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 15. Aj oni na oltár svojich bohov, ktor/ sú: náruživosť, zlosť, nepriateľstvo, priniesli obeť vzácnu, otca a matku troch dietok, budúceho panovníka, zástancu pravdy a spravedlnosti, milovníka ubiedených a utisnutých, a teraz pokojne spočívajú v žalároch, na krvavých vavrínoch svojich. Po zavraždenom královicovi ostaly tri nezaopatrené siroty. Ľútostivé, súcitne, so žiaľom hľadí na ne celý svet. Utratily v jeden deň, čo im bolo najdrahšie a najmilšie: otca i matku. Z výšin kráľovských padly do hlbočiznej priepasti: staly sa biednymi a opustenými sirotami. Áno, biednymi a opustenými. Lebo sirota, i keď je kráľovská, ostane sirotou. Žiadne milliony nenahradia dobrého otca a starostlivú, dobrú matku. Jedna žilka z materinského srdca je viac hodná, než všetky poklady sveta. Čo matka nezakončila, to môže ukončiť jedine Boh, druhý nie! Ostane večnou pravdou, že kto nemá otca, je sirotou; kto nemá matky, je väčšou sirotou; ale kto nemá ani otca, ani matky, je už opravdovou sirotou. Takýmto ste ostaly aj vy, dietky milé! A preto boľastným, žiaľnym okom pozeráme na vás. Veď sirote sirota porozumie najlepšie. A náš milý slovenský národ smrťou vášho dobrého otca stal sa tiež biednou, opustenou sirotou... Veru, veru, prestala radosť srdca nášho, obrátilo sa v kvíľbu plesanie naše, spadla koruna s hlavy našej! o o I oil O "ÔIÔIIO o Sobotári. vi. V každou neděli jeden každý z vás sám u sebe slož, schovaje podle možnosti, aby ne tehdáž, když bych přišel, sbírky se daly." I. Kor. 16, 2. inule sme videli, že Hospodin už v Starom Zákone predpovedal, že urobí prietrž sobotám židovským, to jest, že jich zruší jako také, ktoré sú nie dňom sviatočným, Ním samým ustanoveným a posväteným. Teraz chceme poukázať ešte na iné predpovedanie Hospodinovo. Lebo Hospodin predpovedal nie len to, že soboty zruší, ale i to predpovedal, kedy ich zruší a ktorý deň má byť považovaný za deň sviatočný. V Žalme 118-tom čítame: Tentoť jest den, kterýž učinil Hospodin, a protož radujme se a veselme se v něm." V Žalme tomto je predpovedané z mrtvých vstanie Kristovo: Pravice Hospodinova vyvýšila se; pravice Hospodinova dokázala síly. Kámen, který zavrhli stavitelé, učiněn jest v hlavu úhelní." A deň tohoto deju, tedy deň vzkriesenia Kristovho, nedeľa, je označený jako deň, ktorý Hospodin učinil, aby sme sa radovali a veselili v ňom. Rozumie sa tu to veselenie, o ktorom žalmista hovorí na inom mieste: Veselím se z toho, když mi říkáno bývá: pojďme do domu Hospodinova". A tá radosť, akej dáva výraz nábožný spevec: Ach, jak milý jest mi ten dan, neboť jest svátek Boží; Bůh mi dává spočinout v něm a radost ve mně množí: Duch Jeho utěšený učí cestě spasení." Hospodin tedy už v Starom Zákone predpovedal, že so vzkriesením Kristovým z mrtvých prestanú soboty židovské a deň vzkriesenia, nedeľa, bude dňom od Hospodina učineným, dňom sviatočným. Tomu zodpovedá i to, že sa Pán po svojom z mrtvých vstání

9 Čís. 15. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str vždy v nedeľu zjavil učedlníkom, v první den po sobotě"; i to, že v nedeľu soslal im Ducha Svätého. A že už prví kresťania, ešte za časov apoštolských, svätili nedeľu, svedčí to, že už Pavel apoštol poznal nedeľu, ako vidíme z I. Kor. 16, 2. Nezodpovedá tedy pravde, čo hovoria sobotári, že nedeľu uviedli len pápeži. Nedeľu spomínajú už apoštolovia vo svojich spisoch; tedy nedeľa bola už v takom čase, keď o pápežovi rímskom nebolo ani chýru ani slychu. Nedeľa vo svetových dejinách. Prvotným kresťanom každý deň bol sviatkom. Kajúcim dňom im bola streda a piatok; vtedy sa na kolenách modlievali; nedeľa im bola dňom radosti, vtedy zase modlievali sa stojačky. Nesmieme sa diviť tomu, že kresťania, ktorí sa zo židov stali kresťanmi, za dlhší čas svätili popri nedeli i sobotu. Ale už Ignácius biskup, ktorý bol učedlníkom Jánovým a ktorý zomrel r. 107 po narodení Krista Pána, píše vo svojich listoch, že kresťania už viacej nesvätia židovskú sobotu, ale deň Pánov, ktorý menuje kráľom dňov." No, trvalo to bezmála 400 rokov, kým nedeľa bola výlučným sviatkom kresťanstva. Roku 364. v Laodicei zadržaná synoda sotrela celkovite židovskú sobotu, a za nesprávne označila zdržiavať sa v sobotu od práce, lebo je to židovský zvyk, ale v den Páně" si treba ľuďom ako kresťanom odpočinúť. V druhom století Justin mučedlník v obrannom spise cisárovi Markovi Aurelovi písanom, hovoír: V nedeľu všetci jednomyseľne sa sídeme, lebo to je deň, v ktorý Spasiteľ náš Ježiš Kristus vstal z mrtvých." Keď sa kresťanstvo v 4. století stalo úradným náboženstvom štátu, i štát obrátil svoj zrak na zasvětenie nedele. Konštantín Veľký vydal r. 321 prvý zákon, vzťahujúci sa na nedeľný odpočinok. Sudcovia tak znel rozkaz ako aj obyvatelia miest majú odpočívať a každá ručná práca má byť zanechaná v tento ctihodný deň. Roľníkom len v tom najnutnejšom páde dovolené je vtedy pracovať. Tento zákon pozdejšie mnohí cisári stvrdili a ani divadlá v deň tento nebolo slobodno vydržiavať. Slobodný človek, keď 4 razy prestúpil zákon tento, utratil tretinu svojho majetku, na piaty raz utratil i slobodu. Kto k vôli Hospodinu nechce ponechať svoju prácu, ten nech ostane cez celý svoj život sluhom." Kráľ Hildersich, r. 744 nariadil, že kto v nedeľu rukou pracuje, nech sa mu tá ruka nemilosrdne odtne. Jestli pracuje na voloch alebo na inom statku, ten nech sa predá, a utržený peniaz nech sa rozdelí medzi chudobu. Karol Veľký r vydal nariadenie, že od soboty večer každá poľnia a domáca práca prestáva. I ženám bolo zakázané prať, šiť, tkať a iné ženské práce konať. Ludvik Zbožný, cisár rimský ( ), vydal zase nariadenie, že nedeľu, ako deň vzkriesenia Pána Ježiša Krista z mŕtvych, zbožným úmyslom treba svätiť, a zakázal v tento deň chýry roznášať, daromné vysedúvať, svetské piesne spievať, tancovať. Takto po všetky časy bdeli zbožní kráľovia nad svätosťou dňa nedeľného. Ani ťrancúzska revolúcia nebola v stave zničiť deň nedeľný. Lebo vieme z historie, že týždne rozdelili Francúzi vtedy na 10 dní a sotreli i Boha i nedeľu. Ale to trvalo iba za 12 rokov, a sám Napoleon r uviedol zpät nedeľu a jej zasvätenie. A veríme, že ju

10 Str EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 15. nezrušia ani sobotári. Všetci opravdu šľachetní mužovia zkusili, že nie sotrenie, ale čím dokonalejšie zasvätenie dňa nedeľného prinesie blaho a šfastie a dobrobyt národom. Buď nám tedy vítaný, svätý dňu nedeľný; klenot, ktorý nám Boh dal; zelený ostrovček na vyprahlej púšti sveta; tichý prístav vo vlnobití; balzam v krušných chvíľach života; pravý sviatok chudoby; ochranca rodinného blaha! Zaskvej sa a zostaň i medzi nami dňom váženým a žiadaným, dňom požehnania v meste i na dedine, v dome i v cirkvi, v daroch telesných a duchovných po všetky časy! nio -^ínio =^)nrč= 01 Vchádzaj vždy dveřmi! Kdo vchází dveřmi, pastýř je ovcí. Ján 10, 2. TV) tom, že dveřmi vchodí, poznat nie len pravého, dobrého pastiera, Y^ ale i pravého, dobrého človeka, ktorý nemusí skrývať ani seba, ani svoju cestu. Vchádzať dveřmi znamená chovať sa poctivé, prirodzene. Sú ľudia, ktorí hneď zmenia hlas i tvár, akonáhle začnú hovoriť o veciach vážnych, náboženských; stanú sa neprirodzenými. To je nesprávne. Kto je duchovným, ten sa ním dokáže vždy, i keď nehovorí o veciach náboženských. Kto je nie taký, toho neprirodzený hlas, nastrojená tvár bez tak prezradí! Vchádzať dveřmi to je pravý výraz pre čestnosť našich úmyslov. Je veľmi zle, keď popri úmysloch, ktoré prejavujeme, máme vždy i iné, ktoré zakrývame. To pripravilo rád jezuitský o dôveru poctivých ľudí, že mali vždy vedľajšie, tajné úmysly, ktoré skrývali. Všetko konali ako hovorili pre väčšiu slávu Božiu", kdežto ich pravým cieľom bolo ničiť cirkev evanjelickú a cirkvi katolíckej dopomáhať k cirkevnej i politickej moci. Nedávno sa ztroskotala ohromná loď Titanik" a zahynula v mori. Prečo? Lebo plavba lode bola riadená vedľajšou snahou, mala tajený úmysel: čím rýchlejšie sa preplaviť z Evropy do Ameriky. A koľkí ľudia konajú dobre, dokazujú lásku, milosrdenstvo nie len preto, aby konali dobre, aby dokazovali lásku, milosrdenstvo, ale z vedľajších úmyslov, aby za to niečo dostali, keď i nie hneď nejaký titul, alebo rád, ale aspoň malú pochvalu, oslavu v novinách. Vchádzať dveřmi znamená poctivé, úprimne, otvorene povedať vždy svoju mienku. 1 vtedy, keďby nám to malo priniesť nepríjemnosť, utrpenie. Na krátko: vchádzať dveřmi znamená byť pravdivým v myslení, v hovorení, v konaní, v celom živote. Kto je falošný, neúprimný, nepravdivý; kto sa líška a šmajchľuje; kto vytáča a prekrúca nevchodí dveřmi, ale ako zlodej oblokom. Dľa Kalicha". [JEEÍSEŽÔ]

11 Čís. 15. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str Či Pán Kristus skutočne vstúpil na nebo? predošlých číslach sme hovorili o krížovej smrti a o slávnom z mrtvých vstání Pánovom. A dokázali sme dôvodami jasnými, nepopierateľnými, že Pán Kristus skutočne umrel na dreve kríža a skutočne vstal z mrtvých. Zbýva nám ešte jedna otázka: či Pán Kristus skutočne vstúpil na nebo? Viera kresťanská učí, že sa Pán po Svojom z mrtvých vstáni štyridsať dní zjavoval učedlníkom. V štyridsiaty deň shromáždil všetkých na hore Olivetskej a pred ich očima vzhůru vyzdvižen jest, a oblak vzal jej od očí jejich." A anjeli Boží osvedčili: Muži galilejští, co stojíte, hledíce do nebe? Tento Ježíš, kterýž vzhůru vzat jest od vás do nebe, takť přijde, jakž jste spatřili jeho jdoucího do nebe." (Skut. ap. 1, 9, 11.) Vo viere tejto je predo všetkým útecha pre nás. Nás teší, že náš milý Pán a Spasiteľ je v nebi, po zemskom ponížení je povýšený, po mnohom a ťažkom utrpení došiel slávy. Ale nás teší menovite to, že i nám tam, ako sám povedal, pripravuje miesto, aby sme boli, kde je On, a s Ním aby žili všetci, ktorí už tu vo viere s Nim sa spojili. Lebo: kde je hlava, tam budú i údy; kde Vodca, tam i vedení; kde Syn prvorodzený, tam i ostatní synovia a dcéry; kde Kristus Pán, tam i tí, ktorí sú Kristovi. A vo viere tejto je i napomenutie pre nás. Sme určení pre niečo vyššieho, než len pre túto zem, alebo práve pre červy v našom, snáď ani nie príliš ďalekom hrobe. Sme povolaní dedičia kráľovstva nebeského. Preto povinnosťou našou má byť vrchních věcí hledati, kdež Kristus na pravici Boží sedí, a o svrchní věci pečovati, ne o zemské" (Koloss. 3, 1. 2.). V živote časnom túžiť po živote večnom. Kým sme na zemi, hľadať kráľovstvo Božie. Kým vo svete žijeme, pripravovať sa k vlasti nebeskej. Ale jaké máme dôkazy toho, že je Pán v nebi, že skutočne vstúpil na nebesá? To nasleduje prirodzene už z Jeho z mrtvých vstania. Ten, ktorý v tretí deň slávne z mrtvých vstal, alebo znova umrel, alebo musel skutočne vstúpiť na nebesá. Všelijako mudruje nevera, aby mohla podvrátiť Pánovo vstúpenie na nebo. Tam na hore Olivetskej nevstúpil vraj na nebesá, ale zašiel za vrch a skryl sa pred učedlnikmi." Takýto zúmyselný klam so strany Pánovej môže predpokladať ozaj len nevera, ktorej celé jestvovanie zakladá sa na lži a klame. A spytujeme sa: čo sa stalo s Pánom potom, keď sa skryl? Umrel vraj a pochovali Ho, jako iného človeka." Kto? Učedlníci, pred ktorými sa skryl? To je však nemožné! Cudzí ľudia? Ale či by smrť Pánova bola mohla ostať v tajnosti? Touto cestou nevera nemôže dojsť cieľa. Preto Pánovo vstúpenie na nebo vyhlasuje za púhy výmysel učedlníkov. Ale či to možno i len predpokladať o tých priamych svedkoch a horliteľoch za pravdu a vždy len za pravdu? A menovite či možno predpokladať o nich také bláznovstvo, že by si najprv boli niečo vymysleli, a potom za tú svoju vymyšleninu by boli bývali hotoví i život v obeť položiť? Nie; tu platia slová apoštolove: Vědouce, že Kristus vstav z mrtvých, již více

12 Str EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 15. neumírá, smrt nad ním již více nepanuje" (Rim. 6, 9.). Ale keď neumrel viacej, musel vstúpiť na nebo. A tohoto skutočnosť nám potvrdzujú zase i Jeho vlastné slová, i slovo Božie vôbec. Predpovedané je Jeho vstúpenie na nebo v Starom Zákone. V Žalme 47. čítame : Vstoupil Bůh s troubením, Hospodin s zvukem trouby." A ešte zreteľnejšie svedčí Žalm 110.: Řekl Hospodin Pánu mému: Seď na pravici mé, dokud nepoložím nepřátel tvých za podnože noh Tvých." A prorok Daniel čo videl? Viděl jsem, a aj, s oblaky nebeskými podobný Synu člověka přicházel; patom až k Starému dnu přišel, a před něj postaven byl. I dáno jest jemu panství a sláva i království, aby všickni lidé, národové a jazykové sloužili jemu; jehož panství jest panství věčné, kteréž nepomíjí, a království jeho, kteréž se neruší." (7. 13, 14). Svoje vstúpenie na nebo predpovedal sám Pán (Mat. 26, 64.): Ale však pravím vám: Od toho času uzříte Syna člověka sedícího na pravici moci Boží, a přicházejícího na oblacích nebeských." Na inom mieste, bezprostredne pred Svojím vstúpením na nebo, hovoril Pán: Dána jest mi všeliká moc na nebi i na zemi" (Mat. 29, 18.). Učedlníkov Svojich čím tešil? Já jdu k Otci!" (lán 16, 16.) A jako jasne hovorí o tomto Pavel apoštol: Protož i Bůh povýšil ho nade vše, a dal jemu jméno nad každé jméno, aby ve jménu Ježíše každé koleno klekalo, těch, kteříž jsou na nebesích, a těch, kteříž jsou na zemi, i těch, kteříž jsou pod zemí, a každý jazyk aby vyznával, že Ježíš Kristus jest Pánem v slávě Boha Otce" (Filip. 2, 9 41.). O všetkých týchto rečiach zase len to môžeme povedať: keď sme presvedčení o tom, že každé slovo drahého nášho Spasiteľa je pravda, čistá, istá, nepodvratná, svätá, verná pravda, a pravdivé sú i všetky reči Pisma, tak pravdivé sú i svedectvá o Pánovom vstúpení na nebo. Dôkazom tohoto je konečne i to, že sa Pán Kristus i dnes osvedčuje jako živý a všadeprítomný, a to skrze Ducha Svojho. Oblieka Svojich mocou z výsosti, dáva jim nový život; hovorí jim k srdcu, k svedomiu ; slovo Svoje činí pôsobivým medzi nimi; a niektorých jednotlivcov medzi nimi uschopňuje i k najväčším protivenstva m, áno, i k samej mučedlníckej smrti pre meno Jeho. Chcete sa o tom presvedčiť, že Ježiš žije v Božej sláve? Zkúste to, rozmlúvať s Ním, akoby pri vás stál. Ak je pravda, že má moc na nebi i na zemi, musí vás videť a musí vás počuť. A ak je i dnes taký, jaký bol, kým žil na zemi, plný lásky, milosrdenstva, musí sa vám zjaviť ako Priatef milujúci a jako Pán žehnajúci. Zkúste to, a vtedy nebudete potrebovať žiadnych iných dôkazov a svědectví o Jeho vstúpení na nebesá. Vtedy darmo bude dobíjať na vás nevera. Vtedy budete mať svedectvo sami v sebe, že Pán žije a kraluje na nebi i na zemi. Zkúste to!! Kresťan a kresfanskosť. vet skúma najprv kresťanov a len potom kresťanstvo. Ak sú kresťania naničhodní, svet ztratí vôľu ďalej skúmať. Jeden každý živý kresťan je akoby jedným sväzkom z velikej knižnice Boha nášho, dnes ovšem ešte s mnohými chybami tlače, ale ten nebeský na-

13 Čís. 15. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str praviteľ, Duch Svätý, neprestajne ho koriguje a napráva. Nuž, kresfanskosf svoju máme dokazovať nie púhymi rečiami, ale skutkom. Milosrdný Samaritán onomu človeku, ktorý bol upadnul medzi lotrov, nedržal najprv kázeň o tom, aká je nebezpečná cesta medzi Jeruzalemom a Jerichom, ani mu neprednášal o necitnosti a neľudskosti kňaza a levitu, ale mu vymyl a poviazal rany, doviedol ho do hospody, opatroval ho a snáď potom reknul mu niečo aj o pravej ceste. My kresťania musíme ukázať ľuďom, že sme mysle veselej. Dietky zasmušilé rodičom svojim robia hanbu, lebo vzbudzujú domnenie, že sa im skromne dostáva každodenného chleba. Nie! Dietky Božie nesmejú byť zasmušilé, ale s radostnou dôverou majú hladeť pred seba, Vyznávajúc so svätým apoštolom: Kdyžť jest Bůh s námi, i kdo proti nám! Kterýž ani vlastnímu Synu svému neodpustil, ale za nás za všecky vydal jej; a kterakž tedy nám s nim všech věcí nedal?" (Rim. 8, ) List z Ameriky. Písala ho užialená matka, ktorej syn pristupoval po prvý raz k Velebnej Večeri Pánovej v kraji. Milá matkocirkev, celé shromaždenie, prijmite odo mňa vrelé pozdravenie. Ja sa rozpomínám i tuná vzdialená, od cirkvi a milých svojich opustená. Dobre by som sa tu v chráme tiež cítila, keby som so synom k stolu pristúpila, Večerou Pánovou by sa občerstvila... Ale nech sa deje vôľa Božia milá, Veď som aj ja niekdy horký kalich pila, keď som po prvý raz sama pristúpila, k Večeri Pánovej. Slzou tvár rosená bola mi, že matka odo mňa vzdialená. I otcovskej lásky zažila som z mála, veď nás naša matka bez otca chovala; Ako mohla v biede, tak si pomáhala... Ja najstaršia dcéra moc som podstúpila moje sivé oči neraz zarosila. Ale hocikedy padnem na kolená, že mi Božia ruka i tuná pomáha. Tak sa rozpomínám, ku Vám pripojujem a zo služby svojej pár centov venujem, by som tiež medzi Vás v dnešný deň patrila, syna konfirmanda keď som sa dožila. Prajem Vám, rodičia, spolu aj sebe ja, by sme z našich dietok mali potešenia,

14 Str EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 15. mr-\t "fj/ / SmreCany. Ešte pred Veľkou M^fíocou sme sa obrátili s prosbou na viacerých našich cirkevníkov v Amerike, aby nás podporili akou-takou peňažitou podporou a tak pomohli nám niesť bremená v službe kráľovstva Božieho. Prosba naša našla otvorené srdcia. Naši obetaví cirkevníci tam za morom dokázali zase, že^ poznajú napomenutie apoštolovo: Čiňte dobře všechněm, nejvíce pak domácím víry." Prosby našej sa zaujali menovite pp. Adam Jančo a Matej Čerstvik, a sosbierali na pece chrámové 377 kor. Tak, hľa, splní sa túžobná žiadosť mnohých, ktorí hatení boli dosiaľ navštevovať chrám Boží v zime preto, lebo chrám náš, postavený zo skaly, vydláždený cementom, je veľmi studený. Soznam laskavých a štedrých dobrodincov uverejňujeme celý. Robíme to i preto, aby sme týmto verejne poistili prijaté milodary, ale i preto, aby tento nasledovania hodný príklad horlivosti a obetavosti našiel čím viacej nasledovníkov i v iných cirkvách. Prispeli ku sbierke: Smrečania: AdamJančo2doll., Matej Cerstvik 2 doll., Matej Mudroň ktoré od mladosti pilne sa učily, vštepte si do srdca, čo ste dnes počuli. A vy, milé dietky, dobre sa cítite, keď otca a matku pri sebe vidíte... Syn môj osiralý stojí medzi Vami, rozveselteže ho, rozveselte sami! A ďakujem aj Vám, prevelebný pane, Za srdce v dobrote, láske mu oddané... Nie menej Vám, pane učiteľu drahý, Hospodin odmeň Vás za Vaše námahy! Ďakujem aj matke a za jej dobrotu, že sa zaujala za moju sirotu a mi ju pečlivé v dobrom pestovala, ku kresťanskej láske, viere priúčala. Zprávy. TT 2 doll., Zuzanna Mudroň 2 doll., Eva Kuna s manželom 2 doll., Ján Mudroň kaplán 2 doll., Peter Húska 1 doll., Michal Húska 1 doll., Ján Šuna 1 doll., Zuzanna Šuna predná 1 doll., Martin Tryzna poštár 1 doll., Eva Šuna 1 doll., Emilia Hrnčiar 1 doll., Žofia Hrnčiar 1 doll., Mária Hrnčiar 1 doll., Michal Hrnčiar 1 doll., Žofia Húska 1 doll., Martin Mudronček 1 doll., Michal Petráš 1 doll., Peter Stodola 1 doll., Franc Tryzna 1 doll., Michal Stromko 1 doll., Peter Jeger 1 doll., Ján Frniak 1 doll., Emilia Žemba^l doll., Ján Hlavaj 1 doll., Juraj Šimún 1 doll., Pavel Čerstvik 1 doll., Anna Čerstvik s manželom 1 doll., Eva Stromko 1 doll., Ján Tryzna poštár 50 ct., Matej Húska 50 ct., Anna Janíček 50 ct., Zuzanna Mudroň Zelenovka 50 ct., Žofia Mudroň vdova 25 ct. Žiar: Matej Juráš Macovie 1 doll., Štefan Matějka 1 doll., Matej Dzuroška 1 doll., Ján Dzuroška 1 doll., Peter Dzuroška s matkou 1 doll., Michal Kováč Horárovie 1 doll., Jozef Juráš 1 doll., Ján Červeň kapl. 1 doll., ^Michal Červeň 1 doll., Zuzanna Červeň kapl. 1 doll., Zuzanna Červeň 1 doll., Zuzanna Kováč 1 doll.,

15 Čís. 15. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str Zuzanna Juráš Včela 1 doll., Anna Juráš Včela 1 doll., Sámuel Ondrejček 1 doll., Pavel Ondrejček 1 doll., Matej Jarabá 1 doll., Matej Matějka starší 1 doll., Matej Matějka mladší 1 doll., Matej Števko 1 doll., Ján Kováč Befko 1 doll., Ján Laboška 25 ct., Žofia Krasničan 25 ct. Z Jal ovca: Ján Tomáštejk ml. 1 doll. 50 ct., Ján Antoška Šimún 1 doll., Matej Klimko 1 dóll., Jozef Baláž 1 doll., Ján Danko 1 doll., Michal Danko 1 doll., Zuzanna Repčik 1 doll., Ján Matějka 1 doll., Anna Matějka 50 ct., Zuzanna Matějka 50 ct., Ján Lepiš 25 ct. Veterná Poruba: Ján Rakyta 1 doll, a Matej Kuchárik 50 ct. Trstenô: Adéla Dančík 1 doll. Č. 68. SI. Ev. Jednoty v Newarku 2 doll., Andrej Rafaj, Sučany 1 doll., Ján Kubis, Sučany 50 ct., Kazimír Mozdeko, Litvín (Rusko) 1 doll., Michal Sališ,.Okoličnô 25 ct., Michal Droppa, Okoličnô 25 ct.^anna Konvit, Beňadiková 25 ct. a Štefan Haníc z Prešporskej stolice 25 ct. Všetkým štedrým dobrodincom, zvláště horlivým sberateľom, vyslovujeme úprimnú vďaku. Hospodin, ktorý miluje štedrých a ochotných darcov, nech si obľúbi i túto obeť lásky a viery a odmení ju bohaté, stonásobne. Kto obetuje na cirkev, požičiava Hospodinovi." A Hospodin odmeňuje štedré, bohaté. A nemožno nezmieniť sa i o druhom dare, ktorý dostala cirkev naša v posledné časy. Náš horlivý sen. inšpektor, bi. p. dr. Jozef Burjan, lekár v Ružomberku, poslal pre školské dietky hodnú zásobu pekných, poučných kníh, ako odmenu pre pilných žiakov. Knižočky sme rozdali dfa úpravy darcovej, a veríme, že mnohým pripravil p. inšpektor seniorálny nie len radosť, ale i pôžitok. Kým to cirkev urobí i inou cestou, aspoň na tomto mieste vyslovujeme p. inšpektorovi vďaku za pozornosť, zaujatosť a lásku oproti našim dietkam. Zkúšky školské boly vydarené, svedčiace o usilovnosti a svedomitej práci pp. učiteľov. Sv. Peter. Po druhých našich cirkvách v Liptove sa ešte iba teraz začína výučba konfirmandov, my sme ju s Božou pomocou už dokončili. Preto včaššie toho roku, lebo rátali sme s tým, že sviatok Petra-Pavla padne hneď za nedeľou a tak dva sviatočné dni budeme mať pospolu, čo iste nie jednoho z našich, po svete za prácou roztratených cirkevníkov dovedie do teplého rodinného kruhu. A dobre sme mysleli. Mnohí videli tohoto roku po prvý raz slávnostný tento výkon, ako sa v našej cirkvi teraz odbavuje. A veríme, že v nejednom srdci ostanú blahodarné účinky a stopy, ktoré v ten deň v srdciach našich povstaly. Konfirmáciu dietok odbavili sme v sviatok Petra-Pavla, aby naši milí konfirmandi i skrz týchto dvoch velikých apoštolov Pánových boii napomenutí ku horlivosti, vernosti a láske oproti svojmu Spasiteľovi. Aby, ako Peter vyznal: Pane, ku komu pôjdeme, slová večného života Ty máš", aj oni vyznávali, že niet iného mena pod nebom, daného ľuďom, skrze ktoré by sme mohli spasení byť. A aby s Pavlom dosvedčovali vždy, že ani smrť, ani život, ani anjelia, ani kniežatstvo, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť nebude vstave odlúčiť ich od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši, Pánovi našom." Celý slávnostný výkon začal sa i dokončil s dvojhlasným spevom, ktorému konfirmandov naučil miestny p. učiteľ. Mali sme i tretí dvojhlasný spev: Ježíše se nespustím", ktorú dojímavú pieseň v utešenom harmonisovaní p. Samuela Šašku, sarvašského učbára a známeho cirkevného hudobníka, za-

16 Str EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 15. spievaly dietky po konfirmačných otázkach. Konfirmandi odpovedali hlasne a zreteľne a iste potešil sa každý rodič, zaplesalo srdce otcamatky, opustenej vdovy, keď videli svoje dieťa odchované a presvedčili sa, že ich mnohé rodičovské námahy, starosti bohaté odmenil Hospodin, keď doprial im dožiť sa tohoto radostného okamihu. Zvláště keďdietky ďakovaly rodičom, svojim matkám i v cudzine sa nachodiacim otcom za ich opateru, za ich ustávanie, keď sľubovaly vernosť svojej cirkvi, vtedy neostalo v celom chráme B. suchého oka. Všetcia sme boli hlboko preniknutí a prosili sme Pána Ježiša Krista, ako priateľa dietok, aby bol vo všetkom na pomoci týmto novým dospelým údom cirkve našej. A veríme pevne, že Hospodin pod Svoju otcovskú ochranu pritúli i na ďalej tieto svoje ovečky a bude ich chrániť, ostrihať, ako to laskavé činil od krstiteľnice až po oltár. Ale i vy, milované dietky, plňte svedomité svoje sľuby pred svätým oltárom, pred celou cirkvou urobené; nevzdialujte sa od Toho, ktorý vás od útlej mladosti až posaváď od všetkého zlého chránil. Daj Bože, aby táto premilá slávnosť dlho nám utkvela v pamäti, zvlášť napomenutia, "povzbudenia aby nikdy nevymiziy zo sŕdc našich. Ku konfirmácii chodilo 90 dietok. Zo Sv. Petra 17, z Dovalova 17, z Vavrišova 23, z Jamníka 16, zjakubovian 13, z Hrádku 2, zo Štrby 1, z Popradu 1. Mengusovce. V predošlom čísle sme opísali priebeh kanonickej vizitácie u nás. Z opisu náhodou vystalo, že p. biskupa privítala a pozdravila medzi inými i usilovná a nadaná žiačka V. triedy, Marienka liena Gallova. Urobila to pri bráne chrámovej tak dojemne, že svojou výrečnosťou prekvapila všetkých. Doplňujeme to teraz, aby opis kanonickej vizitácie bol celkom verný. Dňa 18. júna bola u nás zkúška. Výsledok zkúšky bol znamenitý. Na zkúške zaspievali žiaci 5 piesní dvojhlasné. Na konec žiačka Zuzka Rattay poďakovala sa v mene žiakov a rodičov p. učiteľovi za svedomitú prácu a mnohé ustávanie. Krásnu poďakovanku napísal Ján Rattay hajduk, Zuzkin otec. V 3. nedeľu po Sv. Trojici začalo sa vyučovanie katechizmové v chráme. I toto, i služby B. vôbec navštevujú naši evanjelici a evanjeličky veľmi horlivé. Daj, milý Bože, aby táto horlivosť trvala čím dlhšie. Lučivna. Zuzanna Meleky rod. Badjar darovala na pamiatku svojej v Pánu zosnulej milej a drahej matky tunajšiemu ev. kostolu 8 kor., 1 kor. p. farárovi a 1 kor. p. učiteľovi. Tak tiež vdova Jána Sedliačika st., liena rod. Drobný, obetovala na cirkev 10 kor. Za dary tieto vyslovujeme spomenutým dobrodinkám srdečnú vďaku a privolávame im, že: Ochotného dárce miluje Bůh." (II. Kor. 9, 7.) Redaktor: Vladimír P. Čobrda, farár a dekan v Smrečanoch. Hlavní spolupracovníci : Ján Bezek, farár v Liptovskom Sv. Petre a Ján Jamnický, farár nemeckofupčiansky. Vydáva spolok Tranoscius" v Liptovskom Sv. Mikuláši. Rukopisy posielajú sa redaktorovi, predplatky spolku Tranoscius". :: Predplatná cena 2 kor. na rok, pri hromadných objednávkach 1 kor. 50 hal., do Ameriky 3 kor. (70 cent.) Tlačil F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši.