Microsoft Word - Vzor žena.docx

Prepis

1 Vzor žena a úvod uvádzame šumové a zvučné spoluhlásky, lebo ich kombinácie sú dôležité z hľadiska genitívu množného čísla. Šumové spoluhlásky: b p, d t, ď ť, g k, dz c, dž č, z s, ž š, v f, (znelé) ch (neznelé) ch. Zvučné spoluhlásky: h, m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j. Podstatné mená vzorov žena a ulica tvoria hlavnú skupinu ženských podstatných mien. žen-a žen-y žen-y žien žen-e žen-ám žen-u žen-y o žen-e o žen-ách žen-ou žen-ami Podľa vzoru žena sa skloňujú podstatné mená ženského rodu, ktoré sa končia v nominatíve jednotného čísla na -a a ktorých kmeň sa končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (t, d, n, l, k, g, ch, h p, b, m, f, v, s, z, r), napr.: robota, suseda, srna, strela, straka, figa, mucha, noha, lipa, ryba, slama, kefa, krava, kosa, hľuza, miera. Podľa vzoru žena sa skloňujú aj pomnožné podstatné mená s tvrdou alebo obojakou spoluhláskou, napr.: noviny, prázdniny, peniny, ndy, Tatry. Podľa vzoru žena sa skloňujú aj cudzie ženské mená zakončené na spoluhlásku. Pri niektorých sa mení kmeň. Cudzie hlavne novšie ženské mená zakončené na spoluhlásku sa väčšinou neskloňujú, napr.:

2 Ceres (starorímska bohyňa úrody) Cerery/Ceres Cerere/Ceres Cereru/Ceres o Cerere/Ceres Cererou/Ceres emeter (starogrécka bohyňa zemskej úrody) emetry/emeter emetre/emeter emetru/emeter o emetre/emeter emetrou/emeter zis (staroegyptská bohyňa oblohy, zeme a podsvetia) zidy/zis zide/zis zidu/zis o zide/zis zidou/zis

3 Íris (starogrécka bohyňa dúhy, posolkyňa bohov) Íridy/Íris Íride/Íris Íridu/Íris o Íride/Íris Íridou/Íris Kmeň sa mení aj pri skloňovaní niektorých antických mien zakončených na -o, napr.: Juno (v starorímskej mytológii bohyňa oblohy, manželstva a rodenia, manželka Jupiterova) Junóny Junóne Junónu o Junóne Junónou le meno Sapfo (starogrécka lyrická poetka) je nesklonné. enitív množného čísla Skloňovanie podľa vzoru žena je ľahké, okrem genitívu množného čísla, žena žien, ktorého pravidlá sú pomerne zložité a treba si ich starostlivo naštudovať. enitív bez vkladnej hlásky Mená s jednou spoluhláskou pred koncovkou -a V slovách, ktoré majú pred koncovkou -a jednu spoluhlásku, genitív množného čísla sa tvorí nulovou pádovou príponou a zdĺžením poslednej kmeňovej slabiky, ak nie je dlhá: para pár. Po mäkkej spoluhláske sa a mení na ia, napr.: žaba žiab, ťava tiav, kára kár, päta piat, mäso mias, veta viet,

4 méta mét, kniha kníh, píla píl, hora hôr, kolóna kolón, kôra kôr, kura kúr. Samohláska u sa aj po mäkkej spoluhláske len zdlžuje: šťuka šťúk, kúra kúr, ryba rýb, dýza dýz, čiara čiar, miera mier, vlna vĺn, črta čŕt, vŕba vŕb, hiát au: kauza káuz nie kaúz, hiát ai: ida Áid. Hiát so samohláskou e sa nezdlžuje, napr.: reuma reum, hyena hyen. Posledná kmeňová slabika sa nezdlžuje: po predchádzajúcej dlhej slabike, napr.: záhrada záhrad, diaľava diaľav, v slovách s kmeňom, v ktorom je kombinácia -ov-, napr.: budova budov, osnova osnov, sova sov, v niektorých slovách, kde je pred kombináciou -vo- ďalšia spoluhláska, napr.: potvora potvor, stvora stvor, v slovách s kombináciou -jo-: obhajoba obhajob, jola jol, jota jot, v cudzích slovách s o: rola rol/rolí, parabola parabol, metafora metafor, v cudzích slovách s kombináciami -eta, -ela, -esa: silueta siluet, paralela paralel, kontesa kontes. Mená so zvučnou a šumovou spoluhláskou pred -a Poznámka: Zo slovotvorného hľadiska podstatné mená, ktoré majú pred koncovkou -a skupinu spoluhlások, skladajú sa z koreňa a koncovky -a alebo z koreňa a slovotvornej prípony. a koreň a koncovku -a sa delia napr. mená alb + a alba, bomb + a bomba, gard + a garda. j v jazykovom vedomí sa takéto mená delia väčšinou na koreň a koncovku -a, takže sa vnímajú ako napr. alb + a alba, a preto majú genitív bez vkladnej hlásky, napr.: alba álb. a koreň a príponu sa delia napr. mená kriv + da krivda, prav + da pravda. V jazykovom vedomí sa však ani tento typ mien nedelí na koreň a príponu, takže sa vnímajú, akoby mali koncovku -a po skupine spoluhlások, napr.: krivd + a, pravd + a, a preto majú tiež genitív bez vkladnej hlásky, napr.: krivda krívd,

5 pravda právd. Pri zakončeniach -ba, -ka, -ta existuje viac skupín. Pri spoluhláske b cudzie slová sa v jazykovom vedomí delia na b + a a majú genitív bez vkladnej spoluhlásky, napr.: alba álb. Pri koncovke -ba domáce slová sa delia na koreň + ba a majú genitív s vkladnou spoluhláskou, napr.: voľba volieb. iektoré cudzie slová sa v jazykovom vedomí delia na koreň + ba a tiež majú genitív s vkladnou spoluhláskou, napr.: farba farieb. iektoré cudzie slová sa vnímajú obomi spôsobmi, napr.: kolb + a i kol + ba, a majú dva tvary: kolb/kolieb. j pri spoluhláske -k cudzie slová sa v jazykovom vedomí delia na k + a a majú genitív bez vkladnej spoluhlásky, napr.: banka bánk. omáce slová sa delia na koreň + ka a majú genitív s vkladnou spoluhláskou, napr.: záložka záložiek. iektoré cudzie slová sa v jazykovom vedomí delia na koreň + ka a tiež majú genitív s vkladnou spoluhláskou, napr.: bunka buniek. Spoluhláska t v zakončení -ta sa týka cudzích slov. iektoré cudzie slová sa v jazykovom vedomí delia na koreň + ta a majú vkladnú hlásku, napr.: karta kariet/karát. Väčšina mien s koncovkou -ta však nemá vkladnú hlásku, napr.: jurta júrt. (Porovnaj poznámky s ďalšími vysvetleniami.) enitív množného čísla sa tvorí nulovou pádovou príponou a zdĺžením aj pri väčšine slov, ktorých kmeň sa končí na zvučnú a šumovú spoluhlásku a v jazykovom vedomí sa nedelí na koreň a na odvodzovaciu príponu. Takýto genitív sa vyskytuje pri všetkých šumových tvrdých a obojakých spoluhláskach nasledujúcich po zvučnej spoluhláske: -ba, napr.: alba álb, kolba kolieb/kolb, rolba rolieb/rolb, bomba bômb, gamba gámb, -da, napr.: bunda búnd, garda gárd, horda hôrd, pravda právd, krivda krívd, (Spoluhláska v je šumová, ale v tejto polohe sa vyslovuje ako u/v, a preto sa mená zaraďujú do tejto skupiny.), -fa, napr.: harfa hárf, nymfa nýmf, -cha, napr.: archa árch, valcha válch, -ka, napr.: banka bánk, -pa, napr.: lpy Álp, lampa lámp, pumpa púmp, -sa, napr.: rímsa ríms,

6 -ta, napr.: fajta fájt, pajta pájt, jurta júrt, -va, napr.: salva sálv, konzerva konzerv, rezerva rezerv, ale: larva lariev, -ga, napr.: tajga tájg, -za, napr.: burza búrz, Sem patrí aj slovo pomsta: pômst. Mená so šumovými spoluhláskami pred -a Takto sa skloňujú aj niektoré mená so šumovými spoluhláskami na konci kmeňa. Pri menách na -da, -ta sa vkladanie v takomto prípade spravidla nevyskytuje, -da, napr.: brzda bŕzd, hrazda hrázd, uzda úzd, vražda vrážd, jazda jázd, -ta, napr.: pocta pôct, cesta ciest, šachta šácht/šachiet, Takto sa skloňuje aj podstatné meno elipsa: elíps. enitív s vkladnou hláskou Jednoslabičné slová S nulovou pádovou príponou a s vkladnou hláskou sa genitív množného čísla tvorí: pri jednoslabičných slovách, napr.: hra hier, mzda miezd, hmla hmiel, pri ich odvodeninách, napr.: výhra výher/výhier. Viacslabičné slová Pri viacslabičných slovách sa genitív s vkladnou hláskou tvorí: 1. pri domácich slovách s príponami -ba, -ka, keď sa v jazykovom vedomí meno delí na koreň a na príponu: 1. -ba, napr.: voľba (voľ + ba) volieb, sadzba sadzieb, služba služieb, ale sejba sejb, 2. -ka, napr.: plavky plaviek, záložka (založ + ka) záložiek, kolobežka kolobežiek, 2. pri slovách na -va s predchádzajúcou šumovou spoluhláskou, napr.: britva britiev, pitva pitiev, jazva jaziev, plutva plutiev, kotva kotiev, vrstva vrstiev, žertva žertiev, pastva pastiev, 3. pri niektorých iných, prevzatých zdomácnených slovách so skupinou spoluhlások, z ktorých posledná je šumová. Sú to slová zakončené na -ba, -ka, -ta. Tieto mená sa vnímali, akoby mali koncovku -a, napr.: kart + a karta, a preto nemali v genitíve vkladnú hlásku kárt, ale neskôr sa začali vnímať, akoby mali príponu -ta, a v genitíve sa začala používať vkladná hláska kariet/karát: 1. -ba, napr.: farba farieb, 2. -ka, napr.: bunka buniek, banka (nádobka) baniek, ale: banka (peňažná ustanovizeň) bánk.

7 3. -ta, napr.: karta kariet/karát, buchta buchiet/buchát. Mená so zvučnou spoluhláskou v spoluhláskovej skupine na konci kmeňa Takmer všetky slová so zvučnou spoluhláskou v spoluhláskovej skupine na konci kmeňa majú vkladnú hlásku, napr.: katedra katedier, šelma šeliem, tehla tehál/tehiel, cverna cverien, libra libier, slečna slečien, hymna hymien, forma foriem, cisterna cisterien, norma noriem, kobra kobier. Slová zakončené na kombináciu jma, jna, jra, jla majú genitív s vkladnou hláskou, ak sa v jazykovom vedomí slovo delí na koreň a na príponu, napr.: voj + na vojna vojen. k sa takéto slová v jazykovom vedomí nedelia na koreň a na príponu, majú genitív bez vkladnej hlásky, napr.: lajn + a lajna lájn, ujma újm/ujm. VKÉ HÁSKY E vojhláska ie sa vkladá: 1. v jednoslabičných slovách: hra hier, mzda miezd, hmla hmiel, 2. po predchádzajúcej krátkej slabike: prosba prosieb, farba farieb, vrstva vrstiev, učiteľka učiteliek, forma foriem. Samohláska o sa vkladá: 1. po predchádzajúcej dlhej slabike: látka látok, čiapka čiapok, robotníčka robotníčok, úradníčka úradníčok, 2. po spoluhláske j: fajka fajok, bájka bájok, stojka stojok, kovbojka kovbojok. Samohláska e sa vkladá: 1. po kombinácii spoluhlások j + m/n/r/l/v, napr.: vojna vojen/vojien, 2. po kombinácii dlhá slabika + spoluhláska + m/n/r/l/v, napr.: výhra výher/výhier, húžva húžev/húžiev, žiabra žiaber/žiabier. Sú tu dvojtvary. O E Á Samohláska á sa vkladá popri dvojhláske ie. Je to v niektorých slovách so spoluhláskami r, l, k, t na konci kmeňa, napr.: 1. handra handier/handár, 2. perla periel/perál, tehla tehiel/tehiel, 3. slivka sliviek/slivák, kvapka kvapiek/kvapák, doska dosiek/dosák, 4. karta kariet/karát. Samohláska á býva v ustálených spojeniach, napr.: vykladať z karát, domček z karát, vziať vietor z plachát, lovci perál.

8 vojhláska ô sa vkladá v niektorých jednotlivých slovách popri dvojhláske ie po pernej spoluhláske, napr.: jamka jamiek/jamôk. Ô Pádová prípona -í Pádová prípona -í je v genitíve množného čísla len v jednotlivých slovách, napr.: medaila medailí, pera pier/perí, kanva kanví/kaniev, panva panví/paniev, skepsa skepsí, nuansa nuansí/nuáns (pozri dolu prípony -ea, -oa, -ua). V genitíve množného čísla sa rytmický zákon zachováva. Výnimkou sú tvary s vkladným ie, napr.: výhra výher/výhier, výzva výzev/výziev. OSTTÉ PÁY V datíve a v lokáli množného čísla sa rytmický zákon zachováva dôsledne. k posledná kmeňová slabika je dlhá, pridávajú sa krátke pádové prípony -am, -ach, napr.: čiara čiaram čiarach, dáma dámam dámach, vláda vládam vládach, trieda triedam triedach. Skloňovanie podstatných mien zora, žiara, žiabra: zora žiara žiabra zory žiary žiabry zore žiare žiabre zoru žiaru žiabru o zore žiare žiabre zorou žiarou žiabrou zore žiare žiabre zôr žiar žiaber/ žiabier zorám žiaram žiabram zore žiare žiabre o zorách žiarach žiabrach zorami žiarami žiabrami

9 Skloňovanie cudzích slov zakončených na -oa, napr.: aloa aloy aloy aloí aloe aloám alou aloy o aloe o aloách aloou s aloami Skloňovanie cudzích slov zakončených na -ua, napr.: kongrua kongruy kongruy kongruí kongrue kongruám kongruu kongruy o kongrue o kongruách kongruou kongruami ikaragua ikaraguy, Mantua Mantuy.

10 Vzor idea idea idey idey ideí idei ideám ideu idey o idei o ideách ideou ideami Príklady: orchidea orchidey, Kórea Kórey, odysea odysey, ivea ivey. Zdroje: Morfológia slovenského jazyka 1966, Slovenské slovníky SV, internet utor: Peter Hukel