NÁZOV RUKOPISU PRÍSPEVKU DO DIDAKTICKÉHO ČASOPISU MIF

Prepis

1 PRAKTICKÉ VYUŽITIE METÓDY SOKRATOVSKÉHO DIALÓGU Mária Bystrianska- Siptáková, Peter Čerňanský Katedra fyziky, Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, SR Abstrakt: Po reforme školstva, ktorá prebehla v roku 2008 sa snaží väčšina učiteľov zavádzať do vyučovacieho procesu nové metódy a prístupy. Jedným z prístupov je aj konštruktivistický prístup, ktorého snahou je aktívne zapojiť žiaka do vyučovacieho procesu a naučiť ho kriticky myslieť. V rámci konštruktivistického prístupu existuje viacero metód, pomocou ktorých je možné aktivizovať žiakov. My sme sa zamerali na metódu sokratovského dialógu, ktorá nie je na Slovensku až tak rozšírená. V príspevku sa venujeme opisu, zážitkom a postrehom z výučby témy HUSTOTA pomocou metódy sokratovského dialógu na ZŠ. Kľúčové slová: sokratovský dialóg, hustota, experiment, diskusia, konštruktivistický prístup, kritické myslenie Úvod Množstvo informácií, vedomostí a aj poznatkov sa stále zväčšuje, čoho dôsledkom je aj narastajúca potreba učiť sa. Vzbudiť u žiakov záujem o učenie sa a zapojiť ich priamo do vyučovacieho procesu, v ktorom by boli nielen pasívnymi prijímateľmi informácií, ale práve naopak aktívnymi účastníkmi vyučovania je v dnešnej dobe pre učiteľa veľmi náročnou aktivitou, nakoľko žiaci nevidia význam v učení ako takom. Obhajujú sa názorom, že všetko je na webe. Jednou z metód, ako budovať u žiakov schopnosť chcieť vedieť viac, je používať konštruktivistické prístupy. Ide o spôsob myslenia, či skôr o životnú filozofiu, kedy si každý žiak jednotlivec svojou vlastnou snahou a čiastočne za pomoci vyučujúceho buduje vlastný poznatok. Takto je žiak priamo zapojený do vyučovacieho procesu, čo je snom každého učiteľa. Cieľom učiteľov je rozvíjať u žiakov metakognitívne kompetencie a najmä naučiť ich učiť sa celý život. Je to ťažká a zdĺhavá aktivita, ktorá vyžaduje snahu a ochotu oboch strán (žiak, učiteľ). S konštruktivizmom je úzko spojená schopnosť kriticky myslieť, ktorú máme síce všetci vrodenú, ale nie každý ju vie aj využiť v svoj prospech. Je preto veľmi dôležite rozvíjať túto vrodenú predispozíciu, aby sme boli prospešní pre svoje okolie. Jednou z možností ako rozvíjať kritické myslenie je sokratovský dialóg, ktorý aktivizuje žiaka a zároveň ho učí hodnotiť, obhajovať svoje názory, a teda kriticky myslieť. Metóda sokratovského dialógu Tvorcom tejto metódy rozvíjania kritického myslenia je antický, starogrécky filozof Sokrates, ktorý túto metódu navrhol a realizoval počas svojho celého života. Samotný popis tejto metódy však vznikol až po jeho smrti, kedy Platón (Sokratov žiak) samotnú metódu spísal a uverejnil. Metóda je založená na dialógoch medzi žiakom a učiteľom, ale aj medzi žiakmi navzájom. Dôležitú úlohu v nej majú položené otázky, odpovede, argumenty pre a proti, a pod. Samotná metóda je založená na schopnosti človeka myslieť kriticky. Creative Commons (2014) hovorí, že: Sokratovský dialóg je metóda, ktorá vychádza zo starej filozofie a ako napovedá samotný názov odkazujúci na Sokrata a na jeho spôsob pýtania sa a vyučovania. Metóda vychádza z predpokladu, že žiaci sa viac naučia, keď budú sami zainteresovaní do preskúmania témy (problému), keď si budú klásť otázky a po malých krokoch budú na svoje otázky hľadať odpovede. Sokratova metóda podľa jeho žiaka Platóna obsahuje tri kroky (Turek, 2005), (Petrášová, 2005), (Bystrianska, 2014):

2 1.) Prvý krok: Nastolenie a definovanie problému, ktoré je zadávané najčastejšie formou otázky. Otázka smeruje k popisu problému, situácie, javu, resp. k upresneniu vstupných informácií. 2.) Druhý krok: Sokrates používal tzv. elenchus. Je to technika kladenie otázok a logickej argumentácie, ktorá má za cieľ zistiť správnosť názorov spolubesedníka. Otázky sú kladené tak, že smerujeme k tomu, aby na každý názor mohol niekto druhý povedať protiklad. Potom nasleduje vzájomná diskusia, výsledkom ktorej je konsenzus, určitá dohoda oboch strán. Metodika sokratovského dialógu je založená na schopnosti vyvracať alebo obhajovať postoje, názory iných. Ako nesúhlas s názorom druhých sa môže vysloviť ďalší názor, a potom ďalší, a tak sa pokračuje, argumentuje, až sa urobia komplexnejšie, prediskutovanejšie závery. Sokrates počas takýchto rozhovorov nútil svojich spolubesedníkov vyvodzovať závery z vlastných tvrdení. Išlo mu o to, aby sa jeho spolubesedníci zamysleli nad dôsledkami, možným využitím, či možnosťou použitia aj v extrémnych prípadoch, a tak sa do problematiky dostávali hlbšie a riešenia problémov boli jednoduchšie. 3.) Tretí krok: je založený na fakte, že všetky veci sú relatívne a teda aj závery, ktoré vznikli dohodou nie sú konečné, ale môžu a aj budú sa meniť, pretože súčasná pravda je dočasná a čaká na zdokonalenie v budúcnosti. Sokratov záver je, že pravdu treba neustále objavovať, hľadať, zdokonaľovať a práve diskusia typu: téza antitéza a syntéza to umožňuje. Návrh sokratovskej metódy Návrh sokratovskej metódy je rozdelený na dve vyučovacie hodiny. Na začiatok prvej vyučovacej hodiny, počas ktorej sme preberali hustotu sme venovali istý čas motivácii. Táto je dôležitou súčasťou vyučovacieho procesu, pretože u žiakov je potrebné vzbudiť záujem o preberané učivo. Motivácia bola realizovaná príbehmi o haváriách tankerov a ropných veží ako aj o následkoch takýchto havárií. Taktiež o tom ako je možné, že obrovské lode, ktoré vážia tisícky ton dokážu plávať na vode. Ukázali by sme im obrázky rôznofarebných koktailov, ktoré dokážu namiešať barmani a zamýšľali by sme sa nad tým, ako je možné, že sa jednotlivé vrstvy nápoja nezmiešajú. Expozičnú časť hodiny sme začali predvedením jednoduchých experimentov s pohármi, taniermi, vodou, olejom a medom (Obr.1). Obr. 1 Experimenty použité pri výklade Úlohou žiakov bolo počas výkladu sledovať zmeny, deje a následne vedieť niektoré experimenty samostatne zrealizovať. V tejto časti hodiny sa žiaci zamerajú najmä na pozorovanie predvádzaných experimentov, a potom si niektoré aj sami zrealizovali (Obr.2)

3 Obr. 2 Experiment voda a olej hore dnom Po praktickej časti výkladu sme začali so žiakmi diskutovať o tom čo robili, čo si myslia, že sa stalo v jednotlivých experimentoch, ako by to urobili inak, či sa všetky kvapaliny správajú rovnako a pod. Žiaci počas diskusie vyslovili názory ako napríklad: Výrok 1.: Mali sme tri farby vody - červená - sladká, zelená- slaná a obyčajná voda. Voda, ktorá bola najťažšia klesla na spodok pohára - slaná voda. Voda, ktorá bola najľahšia ostala na hladine - obyčajná voda. Červená voda, ktorá nebola ani najľahšia a ani najťažšia sa dostala medzi obyčajnú a slanú vodu. Výrok 2.: Mohli sme pozorovať, že keď sme naliali kvapaliny, tak sa nezmiešali ale v pohári sa vytvorili niečo ako poschodia rôznej farby. Výrok 3.: Na pohár s vodou sme položili kus papiera a keď sme ho otočili, tak sa nevylial. Potom sme ho položili na pohár s olejom, a keďže je olej ľahší ako voda prelial sa hore. Výrok 4.: Voda, ktorá bola najredšia sa umiestnila navrchu - čistá voda. Zelená voda sa umiestnila na dne pohára, pretože mala najväčšiu hustotu. Červená voda je v strede lebo má väčšiu hustotu ako čistá voda, ale menšiu ako zelená. Výrok 5.: Jedna voda mala väčšiu hustotu ako iná. Prvá voda mala menšiu hustotu ako vajíčko, preto v nej vajíčko kleslo na dno nádoby a druhá mala väčšiu hustotu, preto v nej vajíčko plávalo. Výrok 6.: V obyčajnej vode je menšia hustota ako vajíčko a v slanej vode je hustota väčšia ako je hustota vajíčka. Výrok 7.: To vajíčko čo klesalo bolo plné, čiže tam nebol vzduch. V tom druhom bolo trochu vzduchu, čiže ten vzduch zdvíhal vajíčko. Po ukončení diskusie o tom čo sa stalo a ako sa to stalo žiaci objavili slovo hustota. Na záver prvej hodiny sme žiakom ešte rozpovedali príbeh o syrakúzskom kráľovi Hieronymovi, ktorý si dal vyrobiť zlatú korunu, ale keď mu ju doniesli nebol si istý jej pravosťou. Žiakom sme príbeh povedali, ale nevysvetľovali podrobnosti. Ich úlohou na doma bolo pohľadať detaily k tomuto príbehu. Druhú vyučovaciu hodinu venovanú sokratovskému dialógu a téme hustota sme začali krátkym opakovaním a dopovedaním príbehu o Archimedovi. Aj v tejto časti prebiehala čulá debata a žiaci prichádzali s rôznymi názormi a otázkami, na ktoré si navzájom odpovedali. Po krátkom zhrnutí sme žiakom zadali laboratórnu úlohu, v ktorej mali na základe vedomostí, ktoré objavili počas prvej hodiny zistiť a namerať hustotu rôznych druhov cukríkov. Žiaci museli určiť objem a hmotnosť cukríkov (Obr.3), zaznačiť namerané hodnoty do tabuľky

4 Obr. 3 Laboratórna úloha - hustota cukríkov Taktiež museli vypočítať ich hustotu. Po nameraní, vypočítaní hustoty jednotlivých cukríkov žiaci boli schopní zakresliť nimi namerané hodnoty do grafu, v ktorom bola vyznačená hustota pitnej vody - červená polpriamka (Obr.4). Obr. 4 Laboratórna úloha zápis a riešenie Obr. 5: Bádateľská úloha drevené kocky Žiaci si všimli, že niektoré cukríky boli pod a niektoré nad touto polpriamkou. Tento ich postreh viedol k ďalšej diskusii, na základe ktorej dospeli k záveru, že cukríky majú rôznu hustotu a líšia sa hmotnosťou pri stálom objeme. V závislosti od týchto fyzikálnych vlastností vedeli žiaci zistiť, či budú cukríky plávať na hladine vody alebo sa budú klesať ku dnu. V overovacej a upevňovacej časti hodiny sme žiakom zadali ešte jednu úlohu. Táto bola bádateľského charakteru a bola zameraná na nielen overenie nadobudnutých poznatkov, ale aj na ich zopakovanie a upevnenie. Úlohou žiakov bolo zistiť z akého dreva sú vyrobené kocky (Obr. 5), ktoré dostali. Touto úlohou si zopakovali aj správne meranie objemu, prácu s váhami a na prácu s matematicko- fyzikálno- chemickými tabuľkami. Aj po vyriešení poslednej úlohy sa prezentovaní výsledkov sme so žiakmi navodili diskusiu počas ktorej prichádzali s rôznymi názormi, postrehmi a vyjadrili sa aj takto: Teraz, keď už viem, čo to je hustota, tak si predstavím fyzikálnu veličinu. Predtým som si myslela to, aké sú látky husté alebo riedke, aj keď som ešte nevedela, čo to slovo znamená

5 Záver Metódou sokratovského dialógu možno efektívne využiť v procese vyučovania u žiakov základných škôl. Po prebratí témy hustota žiaci poznali pojem hustota, poznali jej matematické vyjadrenie (vzorec), taktiež vedeli o od čoho hustota látky závisí a svoje teoretické vedomosti vedeli použiť aj na praktickom príklade. Žiaci sa tiež aktívnejšie zapájali do vyučovacieho procesu a na základe neštruktúrovaného pozorovania sme u nich pozorovali aj zmeny v správaní. Na začiatku preberania učiva (prvá hodina) boli žiaci tichí, nezapájali sa do diskusie, odpovedali na otázky len keď boli vyvolaní učiteľom. Na druhej hodine sa už sami hlásili a zapájali do diskusie, pričom prichádzali s rôznymi postrehmi a otázkami. Na základe týchto faktov môžeme povedať, že metodika vytvorená pomocou metódy sokratovského dialógu má pozitívny vplyv nielen na rozvoj poznatkov žiakov základnej školy, ale im aj poskytuje nástroj ako nové poznatky získavať. Poďakovanie Príspevok bol spracovaný s podporou Univerzitnej grantovej agentúry UKF v Nitre grantovej projekt č. VI/1/2014 Miskoncepcie - chyby učenia a ich diagnostika vo výučbe fyziky. Literatúra Creative Commons Sókratovký dialóg. [Online] Dostupné z: [Cit ]. TUREK, I. 2005: Inovácia v didaktike. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, ISBN PETRÁŠKOVÁ, E. 2005: Rozvíjanie hodnotiaceho myslenia (nielen) na hodinách informatiky. In Informatika v škole, 2005, číslo 29, strana 35-40, [cit ]. Dostupné na: Adresa autorov Mgr. Mária Bystrianska - Siptáková Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, FPV, Katedra fyziky Tr. A. Hlinku 1, Nitra Tel: bystrianska.m@gmail.com doc. RNDr. Peter Čerňanský, PhD. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, FPV, Katedra fyziky Tr. A. Hlinku 1, Nitra pcernansky@ukf.sk