SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE 1128390 FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU ZMENY V ŠTRUKTÚRE PRÍJMOV A VÝDAVKOV OBYVATEĽSTVA NA SLOVENSKU 2010 Dominika FESTOVÁ
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU ZMENY V ŠTRUKTÚRE PRÍJMOV A VÝDAVKOV OBYVATEĽSTVA NA SLOVENSKU Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Ekonomika podniku 3.3.16. Ekonomika a manažment podniku Katedra ekonomiky Ing. Daniela Hupková. PhD. Nitra 2010 Dominika FESTOVÁ
Čestné vyhlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému Zmeny v štruktúre príjmov a výdavkov obyvateľstva na Slovensku vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre dňa 10. 5. 2010... Dominika Festová
Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Daniele Hupkovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. V Nitre dňa 10. 5. 2010... Dominika Festová
Použité skratky HDP Hrubý domáci produkt GDP Gross domestic product HNP Hrubý národný produkt GNP Gross nationa product DPH daň z pridanej hodnoty SZČO samostatne zárobkovo činná osoba t. j. to jest napr. napríklad atď. a tak ďalej tzv. tak zvaný Sk slovenská koruna EUR euro tis. tisíc
Abstrakt Bakalárska práca je zameraná na hodnotenie a analýzu príjmov a výdavkov obyvateľstva na Slovensku. Cieľom hospodárskej politiky štátov je zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov. Príjmy a výdavky patria k dôležitým ukazovateľom životnej úrovne v danej krajine a ovplyvňujú životy všetkých obyvateľov. V sledovanom období, a to v rokoch 2004 až 2008 môžeme vidieť rast príjmov, nominálnej mzdy aj výdavkov. Môžeme konštatovať že zmeny v príjmoch ani tak neovplyvňujú objem spotreby potravín ale skôr ich štruktúru, čo je ovplyvňované najmä preferenciami a zvyklosťami jednotlivých členov domácností. Aj napriek dopadu globálnej hospodárskej krízy na Slovenskú republiku pozorujeme nárast spotrebných výdavkov. Najviac výdavkov vynakladajú slovenské domácnosti na potraviny a na bývanie, vodu, elektrinu plyn a palivá. Spotreba potravín má špecifické postavenie, najviac výdavkov vynakladajú domácnosti dôchodcov. Štát sa snaží rôznymi opatreniami prispievať k znižovaniu výdavkov na spotrebu potravín. Spotrebné výdavky ovplyvňuje množstvo faktorov, kam zaraďujeme napríklad ekonomické, demografické, sociálne a kultúrne faktory. Zhodnotením vývoja a zmien v štruktúre príjmov a výdavkov sme dospeli k názoru, že príjmy a výdavky majú rastúcu tendenciu, čo prispieva k zvyšovaniu životnej úrovne a bohatstva obyvateľstva. Kľúčové slová: príjmy, výdavky, domácnosť, výdavky na potraviny, spotreba
Abstract This bachelor thesis focuses on evaluation and analysis of outgoings and incomes of the Slovak population. The aim of each state s economic policy is to increase the standard of living of its population. The incomes and outgoings belong to an important indicator of the living standard in each country and they influence the lives of its inhabitants. In the observation period, from 2004 to 2008, we can see the increase of incomes, nominal wage and outgoings. We can say that the changes in the incomes do not influence the volume of the foodstuffs consumption as much as their structure. This is influenced mainly by the preferences and habits of each member of a household. In spite of the impact of the global economic crisis on Slovakia, we observe an increase of consumption expenses. The most of the expenses in a Slovak household is spent on foodstuffs and housing, water, electricity, gas and fuel. The consumption of foodstuffs has a specific position. The household of the retired spends the most on foodstuffs. The state tries to contribute to the reduction of expenses on foodstuffs by different actions. Consumption expenses are influenced by many factors such as economic,demographic, social and cultural. By the evaluation of the development and changes in the structure of incomes and outgoings, we have come to the conclusion that the incomes and outgoings have a growing tendency. This contributes to the increase of living standard and wealth of the population. Key words: incomes, outgoings, houshold, foodstuffs spending, consumption
Obsah Úvod...8 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky...9 1.1 Životná úroveň a ekonomický rast...9 1.2 Hrubý domáci a hrubý národný produkt...13 1.3 Domácnosť...16 1.4 Príjmy a výdavky...17 2 Cieľ...20 3 Metodika práce...21 4 Vlastná práca...22 4.1 Príjmy obyvateľstva...22 4.2 Výdavky obyvateľstva...25 4.2.1 Spotrebné výdavky domácností...27 4.2.2 Výdavky na potraviny...30 4.3 Vývoj príjmov a výdavkov domácností...34 5 Záver...36 6 Použitá literatúra...38
Úvod Príjmy a výdavky sú dôležitou súčasťou života každého z nás. Patria k najdôležitejším ukazovateľom životnej úrovne a životných podmienok domácností. Podstatnú časť informácií o príjmoch a výdavkoch domácností získavame zo štatistiky rodinných účtov, ktorú každoročne vypracováva Štatistický úrad Slovenskej republiky. Hrubé peňažné výdavky, čisté peňažné výdavky, peňažné príjmy, a taktiež spotrebné výdavky sa v rodinných účtoch členia podľa ekonomického postavenia prednostu domácnosti v zamestnaní a podľa počtu nezaopatrených detí. Domácnosti podľa ekonomického prednostu v zamestnaní členíme na domácnosti zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb, dôchodcov, ostatných a domácnosti spolu. Podľa počtu nezaopatrených detí domácnosti rozdeľujeme na domácnosti bez detí a s deťmi (domácnosti s jedným dieťaťom, s dvomi deťmi a s tromi + deťmi). Ďalej rodinné účty vykazujú spotrebné výdavky v členení na tovary a služby (tovary krátkodobej, strednodobej, dlhodobej spotreby a služby). Príjmy a výdaje domácností spolu úzko súvisia, keďže objem výdajov je závislí od realizácie príjmov. Pri príjmoch sa zameriavame najmä na vývoj nominálnej mzdy v posledných rokoch a taktiež na objem a štruktúru hrubých a čistých peňažných príjmov ako aj zmeny, ktoré sa za toto obdobie udiali. V kategórii výdaje sa sústredíme podobne ako pri príjmoch najmä na objem a štruktúru výdajov za sledované obdobie a podstatnú časť venujeme spotrebným výdajom. Výdaje na potraviny majú špecifické postavenie v spotrebných výdajoch, pretože predstavujú najväčšiu položku spotrebných výdajov. Cieľom politiky Slovenskej republiky je znižovanie výdajov na potraviny, a tým sa približovať k spotrebe vyspelých krajín. Tému, akou je moja bakalárska práca, ktorú predkladáme, som si vybrala, pretože príjmy a výdavky nie len že ovplyvňujú životnú úroveň a s ňou spojené dôležité makroekonomické ukazovatele ale hlavne sa dotýka života členov domácností, a teda aj mňa. 8
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Na začiatok mojej bakalárskej práce uvedieme stanoviská niektorých autorov, ktorí sa vo svojich dielach zaoberajú riešenou problematikou. 1.1 Životná úroveň a ekonomický rast Životná úroveň popisuje materiálnu prosperitu, t.j. množstvo a kvalitu dostupných statkov a služieb. Najčastejšie sa meria prostredníctvom úrovne reálneho príjmu na osobu, množstva spotrebovaných statkov a služieb alebo vybavením domácností určitými statkami. Je to úroveň výživy, odievania, bývania, kultúry, vzdelania, ale aj právo na prácu, dĺžka pracovného času a dovolenky, čistota ovzdušia a vôd atď.; stupeň uspokojovania životných potrieb ľudí a súčasne aj podmienky, za ktorých sa tieto potreby ľudí uspokojujú. Samuelson, P. A. a Nordhaus, W. D. (1992) hovoria, že politický, sociálny a vojenský osud národov vo veľkej miere závisí od ich hospodárskeho úspechu nijaká oblasť ekonómie nie je dnes živšia alebo kontroverznejšia než makroekonómia. Makroekonómia je dôležitá, pretože krajina je schopná ovplyvniť svoju ekonomickú činnosť. Pri rozumnom výbere makroekonomických nástrojov môže krajina urýchliť alebo spomaliť svoj ekonomický rast, podnietiť prudkú infláciu, alebo spomaliť rast cien, vytvoriť obchodný deficit alebo obchodný prebytok. To, či sú ekonomické nástroje rozumné alebo nerozumné, bude mať veľký vplyv na našu budúcu životnú úroveň. Horehájová, M. Marasová, J. (2007) poukazujú na to, že dôchodok a bohatstvo odrážajú predovšetkým materiálnu stránku života životnej úrovne človeka, t. j. rozsah jeho hmotnej spotreby. Vysoká životná úroveň a s ňou spojený pocit spokojnosti, nie sú iba výsledkom dobrého materiálneho zabezpečenia človeka. Obsiahlejším pojmom ktorý zahŕňa úroveň uspokojovania potrieb tým, že berie do úvahy aj sociálne, etické, ekologické a humánne aspekty života je kvalita života. Predstavuje novú hodnotovú orientáciu človeka, ktorá 9
spočíva v snahe o sebarealizáciu, rozvoj tvorivého potenciálu, dosiahnutie určitej úrovne všeobecnej kultúry, napĺňanie túžby žiť a pracovať v kvalitnom prostredí. Bielik, P. a kol. (2009) tvrdia, že ekonomické ukazovatele majú vplyv na životnú úroveň a ich dôsledkom je ovplyvňovanie spotrebiteľského správania, spotrebiteľských preferencií, berúc ohľad na kvalitu tovaru alebo naopak, nútia hospodáriť pri nakupovaní. V neposlednom rade, ekonomická situácia ovplyvňuje spotrebný kôš, jeho štruktúru a mieru spotreby v kategórii základných produktov (bývanie, potraviny), v kategórii štandardných a nadštandardných služieb vykonávaných pre obyvateľov. Životná úroveň je jedným z determinantov kvality života. Lisý, J. (2002) poukazuje na to, že na určitom stupni vývoja spoločnosti nastáva kvalitatívny posun v tom smere, že sa upúšťa od jednostranného preferovania hmotnej spotreby, od zdôrazňovania kvantitatívnych ukazovateľov. Pozornosť sa začína sústreďovať na kvalitu života. Kvalitatívny posun je odrazom ustavičného rozširovania objemu výroby sprevádzaného prudkým zhoršovaním stavu jednotlivých zložiek životného prostredia, a to až do takej miery, že je ohrozená ľudská civilizácia. Ohrozenie ľudskej civilizácie existuje však aj z druhej strany zo strany prudkého životného tempa sprevádzaného stresmi, ktoré sú odrazom rastúcich požiadaviek na človeka, ako aj odrazom potreby stáleho dokazovania svojich schopností. I keď sa o otázke kvality života veľa hovorí, nemožno povedať, že polemiky o obsahu kvality života sú ukončené. Kvalita života sa spája s obratom k novým predstavám o hodnotách, ktoré už nespočívajú výlučne v maximalizácii blahobytu. Cieľom sa stáva zabezpečenie, čo najrozmanitejšieho, slobodného života jednotlivca vo fungujúcej spoločnosti, v zdravom životnom prostredí. Kvalita života je podmienené výkonnosťou ekonomiky. Je to však niečo viac, než hmotný blahobyt. Hmotný blahobyt síce vytvára lepšie podmienky pre všestranný rozvoj človeka, sám o sebe avšak ešte neznamená, že život človeka bude aj duchovne bohatý. A práve pri kvalite života sa kladie dôraz na estetický a etický rozmer života. Vo finančnej analýze inštitútu finančnej politiky (2006) sa píše, že kvalita života vypovedá o celkových hospodárskych, sociálnych, politických a kultúrnych 10
podmienkach, v ktorých ľudia žijú. Celkové ľudské blaho či už pre jednotlivca, skupinu alebo celý národ je obtiažne kvantifikovať, pretože zahŕňa ťažko definovateľné zložky ako národnú bezpečnosť, osobnú istotu, politické a ekonomické slobody, atď. Hlavnými faktormi kvality života sú prístup k základným životným potrebám (napr. jedlo, voda, oblečenie, ubytovanie) a službám, ktoré umožňujú rozvíjať ľudský potenciál (napr. vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, doprava). Životnú úroveň vyjadrujeme aj tzv. ekonomickou úrovňou. Ekonomickú úroveň vyjadrujeme ako účinne využíva krajina disponibilné výrobné faktory. Ekonomická sila je absolútny objem finálnych výrobkov a služieb za určitý čas. Zmena ekonomickej sily a ekonomickej úrovne sa nazýva ekonomický rast. Árendáša, M. (2007) tvrdí, že o ekonomickom raste alebo dlhodobom raste potenciálneho produktu hovoríme vtedy, ak ide o dlhodobý trend spojený s plynulým zvyšovaním produkčných možností ekonomiky. Teórie rastu sústreďujú pozornosť na dlhodobý vývoj potenciálneho produktu, skúmajú zdroje rastu, ktoré dlhodobo podmieňujú vývoj potenciálneho produktu a nie krátkodobé výkyvy skutočného produktu. Meranie vývoja produktu môže byť vyjadrené absolútne ako rozdiel produktu v období (Yt) a produktu v predchádzajúcom období (Yt-1), alebo ako koeficient rastu a tempo rastu: Absolútny rast v mld. Sk: Y = Y t Yt 1 Yt r = *100 (v %) kde r = koeficient rastu Yt 1 Yt Yt 1 R = *100 (v %) kde R = tempo rastu Yt 1 11
Uvedeným spôsobom je možné vyjadriť tiež tempo rastu nominálneho produktu. Okrem vývoja absolútnej výšky produktu sú sledované aj ukazovatele relatívne, a to najčastejšie v podobe vývoja produktu na 1 obyvateľa. Za predpokladu, že obyvateľstvo rastie rovnako rýchlo ako množstvo použitej práce (L), môžeme stotožniť tempo rastu produktu na 1 obyvateľa s tempom rastu produktu na jednotku použitej práce, t. j. s tempom rastu produktivity práce: Yt Yt 1 Lt Lt 1 Y t = *100 (v %) Y L t 1 t 1 Výkladový slovník ekonomických pojmov (2002) popisuje, že ekonomický rast predstavuje také zmeny v národnom hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku základných makroekonomických veličín v čase. Ide o rast hrubého a čistého národného produktu a konečnej spotreby. O ekonomickom raste môžeme hovoriť vtedy, ak celkový objem hrubého národného (domáceho) produktu je väčší ako v minulom období. Ako uvádza Lisý, J. (2002) ekonomický rast vyjadruje zvyšovanie hrubého národného produktu, resp. hrubého domáce produktu v čase. Je výsledkom rozvoja hospodárskej činnosti a predstavuje kvalitatívne a kvantitatívne výsledky národohospodárske výsledky. O ekonomickom rase možno hovoriť aj vtedy, ak rastie HDP pripadajúce na jedného obyvateľa, to znamená, že tempo rastu HDP musí byť vyššie ako tempu rastu obyvateľa. Podľa Árendáša, M. (2006) pojem ekonomický rozvoj, používaný v širšom slova zmysle (ako ekonomický rast), zahrňuje aj ďalšie aspekty vývoja ekonomiky, ako sú napr. Štrukturálne zmeny hospodárstva, technologické zmeny, zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva a podobne. Vo všeobecnosti môžeme zdroje ekonomického rastu rozdeliť do dvoch skupín: - kvantitatívne zdroje rastu (práca, pôda, kapitál), označované tiež ako extenzívny rast, sú charakterizované tým, že do 12
výroby sú zapojované ďalšie množstvá práce, prírodných zdrojov a kapitálu s rovnakými kvalitatívnymi charakteristikami. Extenzívny aj preto, že tieto dodatočné zdroje nemenia vo všeobecnosti priemernú produktivitu práce. - Kvalitatívne zdroje rastu, označované aj ako intenzívny rast. Sú charakterizované zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov, využívaním kvalitnejších prírodných zdrojov, rozvojom technickej úrovne fixného kapitálu, t. j. rozvoj kvalitatívnych zložiek výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál). Intenzívny rast preto, že je spojený s dokonalejšími výrobnými faktormi, t. j. uskutočňuje sa nie na úkor rastu množstva nákladov na zdroje, ale na úkor účinnosti (produktívnosti) výrobných faktorov. 1.2 Hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt Ekonomický rast je vzrast či prírastok národného dôchodku na obyvateľa za isté časové obdobie. Merať národný dôchodok je zložité či nepresné v dôsledku čiernej ekonomiky, zmien v sociálnej politike atď. Preto sa pre posudzovanie ekonomického rastu vyberajú presnejšie merateľné makroekonomické veličiny. Základnou makroekonomickou veličinou, ktorá sa používa na meranie výkonnosti ekonomiky, je ukazovateľ hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt. Najčastejšie používaný indikátor porovnávania životnej úrovne medzi krajinami je hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa. 1.2.1 Hrubý domáci produkt Árendáš, M. (2007) hovorí, že hrubý domáci produkt HDP (Gross Domestic Product - GDP) predstavuje hodnotu finálnych tovarov a služieb, vyrobených výrobnými faktormi na území daného štátu, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom. Znamená to, že množstvo finálnej produkcie, ktorá bola vytvorená za určité časové 13
obdobie výrobnými faktormi na území daného štátu, definujeme ako domáci produkt, bez ohľadu na to, kto ich vlastí. V praxi sa uplatňujú 3 metódy výpočtu GDP: - metóda výrobná z hľadiska tvorby produktu, - metóda dôchodkovo-príjmová z hľadiska rozdeľovania, - metóda produktovo-výdavková z hľadiska užitia produktu Údaje o veľkosti HDP sú najdostupnejšie z väčšiny dát, preto sú základným determinantom životnej úrovne v dlhodobom ako aj krátkodobom horizonte, kde sú už doplnené ostatnými dostupnými makroekonomickými ukazovateľmi. Základ dôchodkov obyvateľstva podľa Borekovej, B. (2003) tvorí hrubý domáci produkt, ktorý predstavuje hrubú pridanú hodnotu spoločnosti. Je to súhrn celej vyprodukovanej hodnoty v danej spoločnosti znížený o výrobnú spotrebu. Bielik, P. (2006) charakterizuje hrubý domáci produkt ako súčet dôchodkov. HDP meria aj celkovú produkciu aj celkové výdaje. Existuje však i tretí spôsob výpočtu HDP a to podľa dôchodkov. Príjem u predaja výrobkov alebo služieb sa rozdeľuje medzi pracovníkov a vlastníkov kapitáli, ktorí sa podieľali na výrobe. S výnimkou niektorých detailov môžeme konštatovať, že HDP sa rovná súčtu dôchodkov za prácu a dôchodkov z kapitálu. 1.2.2. Hrubý národný produkt Árendáš, M., 2007 je toho názoru, že hrubý národný produkt HNP (Gross National Product - GNP) predstavuje hodnotu finálnych tovarov a služieb, vyrobených výrobnými faktormi vo vlastníctve obyvateľov danej krajiny za určité časové obdobie, bez ohľadu na to, kde sú tieto výrobné faktory umiestnené. Podľa amerických ekonómov Samuelsona, P.A a Nordhausa, W. D. (1992) hrubý národný produkt je najkomplexnejšou mierou celkovej produkcie statkov 14
a služieb krajiny. Je to suma peňažných hodnôt spotreby, investícii, štátnych nákupov statkov a služieb, ako aj čistého vývozu do ostatných krajín. 1.2.3 Nominálny a reálny produkt Árendáš, M. (2007) uvádza, že na oceňovanie produktu je možné použiť bežné ceny a v takomto prípade ide o tzv. nominálny produkt, ale ak použijeme stále ceny určitého základného roku, ide o produkt reálny. Nominálny GDP meria a vyjadruje hodnotu výstupu v danom období v trhových cenách tohto obdobia, t. j. v bežných trhových cenách. Nominálny GDP sa z roka na rok mení pretože: - každoročne sa mení fyzický výstup tovarov a služieb, t. j. mení sa množstvo vyrobených a predaných tovarov a služieb - každoročne sa v dôsledku inflácie menia bežné trhové ceny Zmeny nominálneho GDP, ktoré vyplývajú zo zmien bežných trhových cien, neposkytujú objektívny údaj o výkonnosti ekonomiky a o tempe ekonomického rastu. Preto sa na meranie výkonnosti ekonomiky a na porovnanie GDP v rôznych rokoch používa veličina reálny GDP. Reálny GDP meria a vyjadruje zmeny vo fyzickom výstupe ekonomiky medzi rôznymi časovými obdobiami tak, že ocení všetky tovary a služby vyrobené v rôznych nasledovných časových obdobiach rovnakými, t. j. stálymi cenami základného roka. Podľa Lisého, J. (2002) potenciálny HDP je veličina, ktorú možno dosiahnuť, pri plnom využití výrobných zdrojov, ktorými daná ekonomika disponuje. To znamená pri plnom využití výrobných kapacít, pri plnej zamestnanosti alebo pri úrovni zamestnanosti predstavujúcej prirodzenú mieru nezamestnanosti. Vplyvom zmien v agregátnom dopyte a ponuke tempo rastu reálneho produktu ustavične kolíše. Krátkodobo môže byť reálny HDP vyšší ako potenciálny. Zvyčajne je reálny pod úrovňou potenciálneho HDP v dôsledku existencie nepružných prvkov nákladov. 15
1.3 Domácnosť Boreková, B. (2003) tvrdí, že domácnosť je samostatne hospodáriaca jednotka občanov, ktorí trvale spolu žijú a spolu uhrádzajú náklady na svoje potreby. Domácnosť teda predpokladá spoločné bývanie, ale spoločné bývanie bez splnenia ďalších podmienok necharakterizuje domácnosť. Veľmi dôležitým charakteristickým znakom domácností je to, že domácnosť je spotrebné spoločenstvo, t.j. spoločná spotreba určitých potrieb. Domácnosti vlastnia výrobné zdroje spoločnosti, realizáciou ktorých získavajú príjmy. Tieto využívajú na nákup tovarov a služieb slúžiacich na uspokojovanie potrieb svojich členov. Domácnosť možno skúmať z rôznych hľadísk, napr. : - z hľadiska objemu príjmov, - štruktúry príjmov, - vývoja príjmov, - objemu a vývoja výdavkov, - štruktúry výdavkov, - poradia uspokojovania potrieb domácnosti, - zabezpečovania potrieb členov domácnosti, - peňažného hospodárenia domácnosti, - rozpočtu domácnosti, - úspor domácnosti, - modelu domácnosti rôznych typov a pod. Výkonnosť národného hospodárstva je podľa Árendáša, M. (2007) determinovaná efektívnou činnosťou a vzájomnou spoluprácou štyroch sektorov, subjektov v rámci makroekonomického kolobehu, ktorý zahŕňa : domácnosti, firmy, štát a zahraničie. Domácnosti - ako vlastníci výrobných faktorov (t.j. práce, pôdy a kapitálu,) uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu, kde vystupujú ako kupujúci. Svoje príjmy z vlastníctva výrobných faktorov rozdeľujú na nákup tovarov krátkodobej a dlhodobej spotreby, na služby a ostatnú časť na úspory. 16
Domácnosti môžu mať príjmy aj od štátu (prídavky na deti, starobné a invalidné dôchodky, podpory v nezamestnanosti). Z tejto charakteristiky vyplýva, že domácnosti považujeme za spotrebiteľské subjekty, ktorých správanie vychádza z individuálnych preferencií. 1.4 Príjmy a výdavky obyvateľstva Príjmy obyvateľstva sú kľúčovým a najcitlivejšie vnímaným aspektom životnej úrovne. Samostatnú pozornosť si vyžaduje vývoj reálnych miezd, príjmové nerovnosti a postavenie chudobných. Zoborský, I. M. (2006) poznamenal, že výsledkom výrobnej alebo inej hospodárskej činnosti je výkon, ktorý môže mať podobu výrobku, tovaru, práce alebo služby. Vzniknuté výkony sa môžu použiť na obnovenie vlastnej výroby alebo odchádzajú z podniku ako konečný produkt a nakupuje ich iný podnik alebo spotrebiteľ. Každý podnikateľský subjekt vykonáva svoju činnosť s cieľom buď predaja vlastných výrobkov alebo len určitej časti. Predajom svojich výrobkov získava peňažné prostriedky,čiže príjmy. Árendáš, M. (2007) hovorí, že dôchodky príjmy domácnosti sa využívajú a rozdeľujú na: - zaplatenie daní - nákup predmetov krátkodobej spotreby potraviny, odevy a pod. - nákup predmetov dlhodobej spotreby nábytok, automobil a pod. - služby nemateriálnej povahy nájomné, poplatky za plyn, elektrinu, platby právnikom, daňovým poradcom a pod. - tvorba osobných úspor Pauhofová, I. (2001) tvrdí, že veľkosť dôchodkov obyvateľstva vplýva z dlhodobého aspektu na vytváranie istých stereotypov jeho správania, teda aj spotrebiteľského a správania v oblasti sporenia. 17
Pre väčšinu domácností podľa Gažiovej, A. (2002) sú pracovné príjmy jediným významným zdrojom dôchodku. Množstvo práce, ktoré je k dispozícií v danej krajine závisí: - od počtu obyvateľov tejto krajiny, - od dĺžky pracovného dňa a týždňa, - od podielu práceschopného obyvateľstva na celkovom stave obyvateľstva, Podľa Borekovej, B. (2003) príjmy domácnosti resp. obyvateľstva súvisia s tvorbou a rozdeľovaním hodnôt spoločnosti, tzn. že sa odvíjajú od vytvorenej hodnoty spoločnosti hodnoty hrubého domáceho produktu. Životná úroveň obyvateľstva je však ovplyvnená aj ďalšími faktormi, z ktorých najdôležitejší je spôsob rozdeľovania hodnôt v spoločnosti. Predajom výrobných faktorov získavajú domácnosti príjmy dôchodky, takže realizáciou výrobných faktorov môžu získať: - mzdy - úrok - nájomné - rentu Osobné dôchodky (bežné príjmy) a osobné dane a poplatky (bežné výdavky) podľa Pauhofovej, I. (2001) determinujú úroveň tých dôchodkov, s ktorými obyvateľstvo vstupuje na trh spotrebných statkov a služieb. Podľa Zentkovej, I. (2001) dopyt jednotlivca, resp. individuálny dopyt je súbor cien a im zodpovedajúcich množstiev určitého tovaru, ktoré je jednotlivec ochotný a schopný nakúpiť pri každej cene za určité časové obdobie. Dopytované množstvo rastie, keď ceny klesajú a naopak, čo je odrazom zákona dopytu. Trhový dopyt je súčet množstiev všetkých individuálnych dopytov pri každej cene. Obdobne platí, že keď sa ceny na trhu znižujú, dopytované množstvo tovaru rastie. Faktory, ktoré nezanedbateľnou mierou ovplyvňujú dopyt sa nazývajú determinanty dopytu a patrí sem: príjem spotrebiteľa, ceny ostatných tovarov, preferencie spotrebiteľa, očakávania budúcej ceny. 18
Zásadnou otázkou z pohľadu skúmania vzťahov medzi dôchodkami a ich použitím, a teda aj spotrebou je: aká vysoká je hladina dôchodkov a aké veľké sú ich prírastky za určité obdobie. Ďalej uvádza že, pre zisťovanie možných zmien v oblasti spotrebiteľského správania a sporenia je dôležité, ako v spoločnosti dochádza k formovaniu dôchodkov z hľadiska stability príjmov, t. j. ako sa vyvíja pomer medzi stabilnými a variabilnými príjmami obyvateľstva. O spotrebe a úsporách v tomto smere pojednáva teória permanentného dôchodku. Friedman pod ním rozumie dlhodobý, resp. priemerný príjem, ktorý jednotlivec očakáva dostávať pravidelne. Odhaduje jeho veľkosť v určitom časovom období v závislosti od toho, či očakáva dlh. Zmeny príjmu v pozitívnom slova zmysle, alebo či očakáva premenlivé príjmy. V prvom prípade zahrnie do permanentného dôchodku veľkú časť prírastku príjmov a spotrebu bude odvodzovať od aktuálneho príjmu. V druhom prípade do permanentného dôchodku zahrnie len menšiu časť prírastku príjmov a spotrebu bude odvodzovať od priemerných príjmov v minulosti. Samuelson, P. A. a Nordhaus, W. D. (1992) uvádzajú, že spotrebu tvoria výdavky domácností na finálne statky, ako aj služby vrátane statkov dlhodobej spotreby, statkov krátkodobej spotreby a služieb. Štruktúra spotreby a investícií má v národnom hospodárstve rozhodujúcu úlohu. Krajiny, ktoré spotrebujú veľkú časť svojich dôchodkov, ako napríklad Spojené štáty, majú tendenciu relatívne málo investovať a vykazujú nižšiu mieru ekonomického rastu. Naopak krajiny, ktoré spotrebúvajú malú časť svojich dôchodkov, majú tendenciu veľa investovať. Tieto krajiny, ako napríklad Japonsko a Južná Kórea, majú rýchlo rastúci output a produktivitu. 19
2 Cieľ Hlavným cieľom každej hospodárskej politiky jednotlivých štátov je zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva danej krajiny, čo bezprostredne súvisí s príjmami a výdavkami domácností. Príjmy a výdavky sú základnými makroekonomickými ukazovateľmi životných podmienok jednotlivých domácností. Štruktúru príjmov a výdavkov ovplyvňuje množstvo faktorov, kde okrem sociálnych, politických, demografických a ekonomických, v neposlednom rade môžeme zaradiť aj potreby, túžby, zvyklosti a preferencie jednotlivých členov domácností. Domácnosti v súčasnosti uprednostňujú dnešnú spotrebu pred budúcou, začínajú preferovať zdravý životný štýl, žijú hektickým spôsobom života. Cieľom predkladanej bakalárskej práce je zhodnotiť zmeny v štruktúre príjmov a výdavkov domácností v rokoch 2004 až 2008. Cieľ pozostáva z čiastkových cieľov napomáhajúcich splneniu hlavného cieľa : - Členenia príjmov - Analýzy vývoja príjmov domácností za sledované obdobie - Členenia výdavkov - Analýzy vývoja výdavkov domácností za sledované obdobie - Analýzy spotrebných výdavkov domácností - Analýzy výdavkov domácností na potraviny 20
3 Metodika práce Bakalársku prácu možno rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť je teoretická, kde popisujeme prehľad danej problematiky z pohľadu rôznych autorov. Informácie do tejto časti sme čerpali z odbornej literatúry získanej prevažne so Slovenskej poľnohospodárskej knižnice. Druhú časť tvorí hodnotenie štatistických údajov, ktorých značná časť bola získaná so Štatistického úradu SR. Štatistické rodinné účty nám poskytli informácie, ktoré sme použili na hodnotenie a analýzu riešenej problematiky. Sledované obdobie, ktoré sme zohľadnili v bakalárskej práci je od roku 2004 do roku 2008, pričom pri niektorých ukazovateľoch zohľadňujeme aj rok 2009. Vo vlastnej práci som opisovla príjmy, výdavky a spotrebu obyvateľstva. Príjmy chápeme ako mzdu, úrok, nájomné a rentu, ktoré domácnosti získavajú realizáciou výrobných faktorov. Výdavky domácností môžeme chápať ako realizáciu disponibilných príjmov na tovary a služby. Pri spotrebných výdavkoch najväčšiu časť venujeme výdavkom na potraviny, ktoré ovplyvňuje množstvo faktorov, ako veľkosť príjmu, ceny potravín a ostatných tovar, preferencie atď. Vo vlastnej práci je použitý výpočet zmeny v roku 2008 oproti bázickému roku 2004, vyjadrení v SK aj v %. Priemerný koeficient rastu sme vypočítali ako, Y Y t t 1, čo predstavuje medziročný koeficient rastu, ktorý sme ďalej spriemerovali jednoduchým aritmetickým priemerom za sledované obdobie. Pri písaní práce boli použité nasledovné metódy: - porovnávanie, ako základná metóda hodnotenia - analýza - komparácia - matematicko- štatictické metódy pri výpočte indexov - grafická analýza (tabuľky, grafy) 21
4 Vlastná práca 4.1 Príjmy obyvateľstva Príjmy obyvateľstva resp. domácností sú dôležitým a citlivým aspektom životnej úrovne obyvateľov. Hlavným faktorom blahobytu každého obyvateľa sú čisté disponibilné príjmy (t.j. príjmy po zdanení). Príjmy domácností môžeme členiť z viacerých hľadísk, a to: Hľadisko disponibility: Hrubé príjmy: sú to príjmy získané bez rôznych odpočtov, ktoré predstavujú súhrn všetkých peňažných príjmov každého člena domácnosti, patria sem: - Peňažné príjmy zo zamestnania, - Príjmy zo súkromného vlastníctva, - Sociálna príjmy zo sociálnej poisťovne, - Ostatné sociálne príjmy, - Príjmy z predaja poľnohospodárskych výrobkov, - Iné peňažné príjmy, - Vybrané úspory, - Pôžičky a výnosy z finančných operácií a obchodov. Čisté príjmy: sú hrubé príjmy po odpočítaní daní z príjmov a povinných odvodov do zdravotných poisťovní a do Sociálnej poisťovne. Hľadisko formy príjmov: Peňažné príjmy: predstavujú hotovostné a bezhotovostné príjmy, Naturálne príjmy: spotreba tovar z vlastnej produkcie, získanie tovarov alebo služieb od zamestnávateľa, rôznych organizácií alebo iných domácností darom, t.j. bez úhrady Celkové príjmy: sú súhrn peňažných a naturálnych príjmov (Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností SR, 2006) 22
Z tabuľky 1 vyplýva, že hrubé peňažné príjmy a tým aj čisté peňažné príjmy rastú každým rokom, čo svedčí aj o ekonomickom raste. Toto môže byť spôsobené zmenou vo fiškálnej oblasti, ktorá sa uskutočnila v roku 2004. Išlo predovšetkým o presúvanie váh z priamych na nepriame dane, zníženie odvodovej zaťaženosti zamestnávateľov a taktiež došlo k zmenám v sociálnej oblasti. Môžeme konštatovať, že tieto zmeny prispeli k zvyšovaniu príjmov domácností. Najväčšiu časť hrubých peňažných príjmov tvoria príjmy zo zamestnania, ktoré predstavujú približne 50%. Domácnosti bez detí majú vyššie peňažné príjmy ako domácnosti s deťmi. Sociálne a starobné príjmy majú rastúcu tendenciu, podpory v nezamestnanosti klesajú, čo môže byť spôsobené rastom zamestnanosti. V roku 2009 dávky v nezamestnanosti klesajú ešte prudšie, čoho dôsledok môže byť mierne oživenie hospodárstva, avšak nemusí to byť zárukou masívnejšej tvorby pracovných miest. Podľa údajov Sociálnej poisťovne SR klesá počet ľudí, ktorý poberajú dávku v nezamestnanosti, pretože sú nezamestnaní viac ako šesť mesiacov. Tabuľka 1: Peňažné príjmy súkromných domácností v členení podľa počtu nezaopatrených detí na osobu a mesiac v Sk v roku 2004 2005 2006 2007 2008 Domácnosti bez detí ( v Sk/mesiac a osobu) Hrubé peňažné príjmy spolu 9 697 10 409 11 431 12 994 14 397 Hrubé peňažné príjmy zo zamestnania 4 696 5 079 5 961 6 726 7 273 Príjmy z vlastného súkromného podnikania 624 581 609 812 947 Sociálne príjmy 3 893 4 282 4 377 4 768 5 310 Starobné dôchodky 3 084 3 463 3 590 3 876 4 334 Podpora v nezamestnanosti 98 66 43 35 26 Čisté peňažné príjmy úhrnom 8 791 9 407 10 205 11 593 12 850 Domácnosti s deťmi ( v Sk/mesiac a osobu) Hrubé peňažné príjmy spolu 7 369 7 600 8 955 9 867 10 946 Hrubé peňažné príjmy zo zamestnania 5 000 5 069 6 055 6 623 7 473 Príjmy z vlastného súkromného podnikania 753 873 1 057 1 201 1 359 Sociálne príjmy 1 124 1 233 1 250 1 339 1 400 Starobné dôchodky 253 304 325 355 348 Podpora v nezamestnanosti 65 67 40 20 23 Čisté peňažné príjmy úhrnom 6 430 6 614 7 702 8 477 9 329 Zdroj: Štatistický úrad SR 23
Priemerná mesačná mzda má rastúcu tendenciu, čo môžeme sledovať na grafe 1. Za posledných šesť rokov sa zvýšila až 1,4 násobne, čo je spôsobené zvyšovaním výkonnosti ekonomiky Slovenskej republiky, a to rôznymi protikrízovými opatreniami a reformami v oblasti hospodárskej politiky. Tiež to je spôsobené prílevom zahraničných investícií, a tak tvorbou nových pracovných miest. V poslednom roku, však vidíme najmenší nárast priemernej mesačnej mzdy oproti ostatným rokom, čoho príčinou je svetová hospodárskej kríza a jej dopad na Slovenskú republiku, pretože podľa informácií Štatistického úradu SR sa za celý minulý rok slovenské hospodárstvo prepadlo o 4,7 %. V tomto roku predstavuje priemerná mesačná mzda 2,5 násobok minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2009 vyčíslená na 8900 Sk (295,50 ). Tabuľka 2: Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Priemerná mesačná mzda v SK 15825 17274 18761 20146 21782 22429 v EUR 525,29 573,39 622,75 668,72 723,03 744.5 Zdroj: Štatistický úrad SR Graf 1: Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR v Sk 25000 20000 15000 10000 5000 0 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Zdroj: Štatistický úrad SR 24
4.2 Výdavky obyvateľstva Ďalším dôležitým hľadiskom pre hodnotenie životnej úrovne okrem príjmov obyvateľstva je aj možnosť tieto príjmy realizovať, čiže vydávať peňažné prostriedky na nákup tovarov a služieb. V rodinných účtoch sa rozoznávajú výdavky domácností z viacerých hľadísk: Hľadisko disponibility: Hrubé výdavky výdavky bez rôznych odvodov a odpočtov, pozostávajú z: - výdavkov na potraviny, nápoje, verejné stravovanie, prípadne netabakové výrobky, - výdavkov na priemyselný tovar, - výdavkov za služby, - platieb, - vkladov, splatených pôžičiek a úverov, nákupov akcií, obligácii a pod., - ostatných peňažných výdavkov Čisté výdavky výdavky po odpočítaní daní z príjmov a povinných príspevkov do Sociálnej poisťovne a zdravotným poisťovniam Hľadisko formy výdavkov: Peňažné výdavky hotovostné alebo bezhotovostné platby Naturálne výdavky spotreba tovarov z vlastnej produkcie, prípadne získanie tovarov, služieb alebo rôznych platieb od zamestnávateľa, iných domácností darom, t. j. bez úhrady Celkové výdavky súhrn peňažných a naturálnych výdavkov Hľadisko uspokojenia potrieb: Spotrebné výdavky výdavky na tovary a služby Ostatné výdavky ostatné platby (Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností SR, 2006) 25
Výdavky domácností kryjú potreby členov domácností, čiže spotreba sa odvíja od dôchodkov. Čisté peňažné výdavky domácností sú kryté čistými príjmami domácností. Keďže čisté peňažné príjmy majú rastúcu tendenciu, pozorujeme aj rast čistých peňažných výdavkov, čo znázorňuje tabuľka 3. Spotrebné výdavky tvoria až okolo 90% z čistých peňažných výdavkov, avšak toto percento sa každoročne znižuje. Tabuľka 3: Výdavky domácností spolu v SK Domácnosti spolu ( v Sk/mesiac a osobu) 2004 2005 2006 2007 2008 Spotrebné výdavky 6 506 6 786 7 685 8 280 8 833 Čisté peňažné výdavky 7 072 7 368 8 454 9 163 9 859 Hrubé peňažné výdavky 7 999 8 360 9 697 10 557 11 452 Zdroj: Štatistický úrad SR Graf 2: Výdavky domácností spolu 35 000 30 000 25 000 20 000 15 000 Hrubé peňažné výdavky Čisté peňažné výdavky Spotrebné výdavky 10 000 5 000 0 2004 2005 2006 2007 2008 Zdroj: Štatistický úrad SR Tabuľka 4 demonštruje, že od roku 2004 po rok 2008 sa čisté peňažné výdavky na člena domácnosti mesačne zvýšili o 2787 SK, resp. o 39,4% a čisté peňažné príjmy na člena domácnosti mesačne vzrástli o 2899 SK, resp. o 45%. Rozdiel medzi nimi predstavuje prírastok hotovosti. 26
Tabuľka č. 4: Zmena a index čistých peňažných príjmov a výdavkov za sledované obdobie 2004 2008 zmena 2008-2004 index 2008/2004 Čisté peňažné príjmy 6 430 9 329 2 899 1,451 Čisté peňažné výdavky 7 072 9 859 2 787 1,394 Zdroj: Štatistický úrad SR 4.2.1 Spotrebné výdavky domácností Spotrebné výdavky sa klasifikujú podľa odporúčaní Európskeho štatistického úradu (Eurostat) pre národné štatistiky rodinných účtov. Podľa tejto klasifikácie rozdeľujeme spotrebné výdavky do 12 odborov: 1. Potraviny a nealkoholické nápoje 2. Alkoholické nápoje a tabak 3. Odievanie a obuv 4. Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá 5. Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba domu 6. Zdravotníctvo 7. Doprava 8. Pošta a telekomunikácie 9. Rekreácia a kultúra 10. Vzdelávanie 11. Hotely, kaviarne a reštaurácie 12. Rozličné tovary a služby Spotrebu možno vyjadriť rôznymi spôsobmi, a to: a) Podielom určitej skupiny výdavkov na hrubých príjmoch b) Podielom určitej skupiny výdavkov na čistých príjmoch c) Podielom určitej skupiny výdavkov na hrubých výdavkoch d) Podielom určitej skupiny výdavkov na spotrebných výdavkoch 27
Domácnosti delíme na domácnosti zamestnancov, domácnosti dôchodcov, domácnosti samostatne zárobkovo činných osôb a domácnosti ostatných. Všetky tieto typy domácností majú spoločné, že najviac výdavkov vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje a na bývanie, vodu a elektrinu, plyn a iné palivá, čo demonštruje tabuľka 5. Výdavky na potraviny vzrástli v roku 2008 oproti roku 2004 o 23%, čo je spôsobené nielen neustálym zvyšovaním cien potravín ale aj možnosťou kupovať kvalitnejšie a väčšie množstvá tovarov. Vysoký podiel výdavkov na potraviny obmedzuje domácnosti v rozhodovaní o kvalite, objeme a štruktúre spotrebovaných potravín. Na základné ľudské potreby, kam patria bývanie, stravovanie, oblečenie, teplo a elektrina, domácnosti vynakladajú približne 50% zo svojich čistých peňažných výdavkov. Tabuľka 5: Základná štruktúra hrubých peňažných výdavkov súkromných domácností podľa účelu použitia v členení podľa ekonomického postavenia prednostu domácnosti v zamestnaní v roku Domácnosti spolu (v SK/ mesiac a osobu) 2004 2005 2006 2007 2008 2008/2004 Hrubé peňažné výdavky 7 999 8 360 9 697 10 557 11 452 1,432 Potraviny a nealkoholické nápoje 1 746 1 785 1 905 2 028 2 154 1,234 Alkoholické nápoje a tabak 212 204 223 243 250 1,179 Odievanie a obuv 381 405 448 510 568 1,491 Bývanie, voda, elektrina, plyn a palivá 1 584 1 544 1 838 1 819 1 967 1,242 Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba bytu 294 303 357 440 468 1,592 Zdravotníctvo 181 202 217 224 261 1,442 Doprava 493 605 667 787 767 1,556 Pošty a telekomunikácie 288 310 409 450 493 1,712 Rekreácia a kultúra 440 437 538 607 690 1,568 Vzdelávanie 46 56 57 65 67 1,457 Hotely, kaviarne a reštaurácie 287 319 392 433 501 1,746 Rozličné tovary a služby 553 615 636 673 647 1,170 Zdroj: Štatistický úrad SR 28
Tabuľka 6: Spotrebné výdavky súkromných domácností v členení na tovary alebo služby podľa ekonomického postavenia prednostu domácnosti v zamestnaní 2004 2005 2006 2007 2008 Domácnosti spolu (v Sk/mesiac a osobu ) Spotrebné výdavky domácností 6 506 6 786 7 685 8 280 8 833 Tovary krátkodobej spotreby 3 896 3 968 4 439 4 590 4 953 Tovary strednodobej spotreby 539 591 622 707 793 Tovary dlhodobej spotreby 282 384 453 620 532 Služby 1 789 1 843 2 171 2 362 2 555 Zdroj: Štatistický úrad SR Spotrebné výdavky môžeme rozdeliť na tovary krátkodobej, strednodobej dlhodobej spotreby a služby, čo vidíme aj v tabuľke 6. Medzi tovary krátkodobej spotreby patria najmä potraviny. Tieto tovary predstavujú najväčšiu časť spotrebných výdavkov a v roku 2008 to bolo až 56%, čo vyplýva z grafu 3. V tomto roku sledujeme aj jediný pokles za sledované obdobie, a to pri tovaroch dlhodobej spotreby, ktorá predstavuje len 6% zo spotrebných výdavkov. Oproti predchádzajúcemu roku pozorujeme pokles o 14,2%, čo môže byť spôsobené dopadom hospodárskej krízy na ekonomiku SR. Do tejto skupiny tovarov zaraďujeme byty, domy, nábytok, automobily atď. Na tieto tovary domácnosti vynakladajú najmenej svojich výdavkov. Graf 3: Spotrebné výdavky 2008 29% 6% 9% 56% Tovary krátkodobej spotreby Tovary dlhodobej spotreby Tovary strednodobej spotreby Služby Zdroj: Štatistický úrad SR 29
4.2.2Výdavky na potraviny Spotrebné výdavky závisia na kultúre, zvyklostiach a tradíciách daného regiónu a taktiež odrážajú ekonomické prostredie a sociálno-ekonomickú situáciu jednotlivých domácností. Vo všeobecnosti platí, že čím je krajina vyspelejšia, tým menej výdavkov vynakladá na základné potreby, najmä potraviny a bývanie a na uspokojovanie vyšších potrieb ako kultúra, rekreácia a vzdelanie vynakladá viac výdavkov. Slovenské domácnosti najviac spotrebných výdavkov vynakladajú práve na potraviny a nealkoholické nápoje. Vysoký podiel výdavkov na potraviny obmedzuje domácnosti v rozhodovaní o kvalite, objeme a štruktúre spotrebovaných potravín. Záujem spotrebiteľa o určitý druh produktu závisí od viacerých faktorov. Faktory ovplyvňujúce spotrebu potravín: 1. Ekonomické činitele: národný dôchodok, úroveň a rozdelenie príjmov, objem, štruktúra a kvalita potravín, substitúty, úroveň príjmov minulých období, export a import, cenová úroveň potravín, vzájomné cenové relácie, cenový vývoj. 2. Demografické a sociálne činitele: veľkosť a zloženie domácností, veková štruktúra, pohlavie, pracovné zaťaženie, príslušnosť k sociálnej skupine. 3. Ostatné činitele: úroveň verejného stravovania, všeobecná kultúrna úroveň, spoločenská prestíž. (Výskumný ústav poľnohospodárstva a potravinárstva BA, 2007) 30
Ekonomické činitele majú najrozhodujúcejší vplyv na potravinové výdavky, a to najmä vývoj cien potravín, služieb a priemyselných tovarov, vývoj reálnych miezd, vývoj HDP. Znižovanie výdavkov na potraviny je podmienené rastom ekonomiky. Ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim potravinové výdavky je súčasný životný štýl, ktorý sa vyznačuje častým psychickým stresom, pracovnou vyťaženosťou, nedostatkom fyzického pohybu a nedostatkom oddychu, fajčením a požívaním alkoholických nápojov, a taktiež nadbytkom ľahko dostupných energických potravín ako aj stravovanie v rýchlych občerstveniach. V posledných rokoch však rastie záujem zdravú výživu, i keď tento záujme je u väčšiny obyvateľstva potlačovaný rôznymi faktormi, najmä úrovňou príjmov, cenovou úrovňou potravín (biopotravín), vekovou štruktúrou atď. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú výdavky na potraviny v neposlednom rade zaraďujeme aj socio-kultúrne faktory. Patria sem návyky, zvyklosti, vzdelanostná a informačná úroveň. Významným faktorom z hľadiska spotreby potravín je i veková štruktúra obyvateľstva. Existujú rozdiely v stravovaní mladších, starších žien a mužov. Z výsledkov projektu Sledovanie stavu výživy populačnej skupiny mužov a žien v SR vyplynulo, že najzdravšie sa stravujú mladé ženy a najhoršie starší muži. V jednotlivých domácnostiach môžeme zaznamenať výrazné rozdiely vo výdavkoch na potraviny. Tieto rozdiely demonštruje tabuľka 7, v ktorej môžeme vidieť, že najviac výdavkov na potraviny vynakladajú dôchodcovia, a to v priemere okolo 30% z celkových spotrebných výdavkov. Vo všeobecnosti pozorujeme každoročne rast výdavkov na potraviny, okrem domácnosti SZČO v roku 2005, kedy klesli výdavky o 32 SK na mesiac a osobu. Spotreba potravín, a teda aj výdavky na potraviny sa odvíjajú od príjmov, ktoré majú domácnosti k dispozícii, ale tiež od počtu osôb v domácnosti, najmä počtu detí (zárobkovo neaktívnych členov). 31
Tabuľka č. 7 : Podiel výdavkov na potraviny 2004 2005 2006 2007 2008 Domácnosti spolu Sk/mesiac a osobu 1 746 1 785 1 905 2 028 2 147 % na mesiac a osobu 26,8 26,3 24,8 24,5 24,6 Domácnosti zamestnancov Sk/mesiac a osobu 1 665 1 708 1 836 1 950 2 050 % na mesiac a osobu 25,3 24,9 23,5 23,2 23,3 Domácnosti samostatne zárobkovo činných osôb Sk/mesiac a osobu 1 730 1 698 1 743 1 915 2 086 % na mesiac a osobu 23,1 23,1 22,9 22,3 23,6 Domácnosti dôchodcov Sk/mesiac a osobu 2 182 2 289 2 320 2 430 2 553 % na mesiac a osobu 32,2 31,3 28,9 29,3 29,2 Domácnosti ostatných Sk/mesiac a osobu 1 421 1 475 1 746 1 855 2 068 % na mesiac a osobu 30,1 30,1 29,8 31,1 28,3 Zdroj: Štatistický úrad SR Vybrané druhy tovarov ako sú: mäso, mlieko, tuky, kakaové výrobky, obilniny, zemiaky, strukoviny a soľ majú klesajúcu tendenciu, čo vyplýva z tabuľky 8. U všetkých týchto výrobkov, ktoré môžeme chápať ako základné potraviny pozorujeme v roku 2008 pokles oproti bázickému roku 2004. Tento pokles môže byť spôsobený zvyšovaním príjmov domácností. Ak sa zvýši príjem ľudí nebudú spotrebovávať viac základných potravín ale začnú uspokojovať svoje sekundárne potreby, budú kupovať drahšie, kvalitnejšie, exotickejšie a rôznorodejšie potraviny ako sú napr. kvalitné vína, syry, ryby, značkové čokolády, exotické ovocie a zeleninu. Najväčší pokles, skoro až 18%, zaznamenávame pri konzumnom mlieku. Tento klesajúci trend spotreby mlieka môžeme pripísať rozširovaniu ponuky jogurtov a rôznych kyslomliečnych výrobkov. Štát sa snaží podporovať spotrebu mlieka zavádzaním automatov na čerstvé kravské mlieko, čo vyhovuje nie len poľnohospodárom ale taktiež spotrebiteľom. Napriek tomu, že spotreba mlieka klesá, celkovo mlieko a mliečne výrobky vzrástli za sledované obdobie o 0,2%. Odporúčaná dávka mlieka a mliečnych výrobkov na jedného obyvateľa ročne je 220 kg. Vo všeobecnosti je známe že obyvateľstvo SR konzumuje príliš veľa tukov a naopak príjem zeleniny a ovocia je nepostačujúci. V posledných rokoch zaznamenávame nárast výdavkov na tieto komodity, čo súvisí so zvyšujúcou sa popularitou zdravej výživy. Výdavky na zeleninu v sledovanom období 2004 až 2008 32
vzrástli o 12,4% a dokonca v roku 2008 pozorujeme až 14% nárast. Výdavky na ovocie a ovocné výrobky v tomto období vzrástli o 31,2%. Na spotrebu týchto druhov potravín, znázornených v tabuľke 8 majú vplyv v neposlednom rade aj ceny jednotlivých potravín. Od začiatku roka 2004 vzrástli ceny potravín, a to v dôsledku zmeny DPH na jednotnú 19% sadzbu. Zvýšením tejto dane sa Slovenská republika spomedzi štátov Európskej únie zaradila medzi krajiny s najvyššou DPH na základné potraviny. Tabuľka č. 8: Celková spotreba potravín v SR MJ 2004 2005 2006 2007 2008 2008/2004 Mäso t 323 267 332 251 329 171 318 033 314 383 0,973 Mlieko a mliečne výrobky t 825 271 832 866 821 630 828 123 827 258 1,002 Mlieko konzumné t 318 121 300 113 301 160 282 974 261 055 0,821 Tuky t 125 345 128 635 125 848 117 705 123 950 0,989 Cukor t 162 534 183 203 171 842 160 958 186 803 1,149 Kakaové výrobky t 28 232 29 141 28 533 33 059 27 009 0,957 Obilniny v hodnote zrna t 671 791 659 420 616 517 618 318 613 246 0,913 Cestoviny t 26 701 27 790 34 279 34 098 34 085 1,277 Zemiaky t 345 462 325 090 316 003 316 835 298 133 0,863 Strukoviny jedlé t 8 763 8 586 8 872 8 650 8 522 0,972 Zelenina a zeleninové výrobky t 484 008 466 971 474 650 477 375 544 029 1,124 Ovocie a ovocné výrobky t 267 677 283 286 290 797 325 604 351 065 1,312 Soľ jedlá t 35 897 35 210 36 244 35 884 35 796 0,997 Alkoholické nápoje tis. l 562 020 554 894 569 059 577 192 575 044 1,023 Nealkoholické nápoje tis. l 899 187 985 810 1 148 888 1 306 875 1 273 586 1,416 Zdroj: Štatistický úrad SR Vývoj výdajov alkoholických a nealkoholických nápojov v rokoch 2004 až 2008 sledujeme na grafe 4. Výdaje na nealkoholické nápoje vykazujú rastúci trend okrem roku 2008, kde pozorujeme pokles. Rastúci trend vidíme aj pri alkoholický nápojoch s výnimkou roku 2005, pokles v tomto roku môže byť spôsobený zvyšovaním spotrebných daní, a teda aj cien alkoholických nápojov. Podľa dostupných údajov Štatistického úradu v tomto roku vypil každý Slovák v priemere deväť litrov čistého alkoholu. V roku 2008 spotreba alkoholických nápojov predstavovala v priemere na jedného obyvateľa 160,8 litra, čo predstavuje 9,2 litra čistého alkoholu. Štát sa 33
zvyšovaním spotrebných daní na alkohol a tabakové výrobky snaží znižovať spotrebu týchto tovarov, pretože podľa odborníkov je pitie alkoholu na Slovensku príliš vysoké, a to hlavne u mladých ľudí. Graf 4 : Výdaje na alkoholické a nealkoholické nápoje v tis.l 2008 2007 2006 Alkoholické nápoje Nealkoholické nápoje 2005 2004 0 500 000 1 000 000 1 500 000 2 000 000 Zdroj: Štatistický úrad SR 4.3 Vývoj príjmov a výdavkov domácností Čisté peňažné príjmy domácností v rokoch 2004 až 2008 medziročne rástli. Za prvé tri roky sledujeme nárast o 14% ale v roku 2008 dynamika medziročného rastu poklesla o 3%. Takýto trend sa odrazil aj vo vývoji čistých peňažných výdavkov a tiež spotrebných výdavkov (s výnimkou roka 2006). V roku 2008 nepozorujeme ani nárast, ani pokles čistých peňažných výdavkov. Najdynamickejší nárast bol zaznamenaný v roku 2006, kedy dosiahol 14%. Podobný priebeh pozorujeme aj pri vývoji spotrebných výdavkov. Za sledované obdobie priemerný medziročný rast čistých peňažných príjmov, vyjadrený priemerným koeficientom rastu predstavoval 9,75% (k= 1.0975), kým čisté peňažné výdavky rástli o 8,5% (k=1,085). Priemerný medziročný rast spotrebných 34
výdavkov predstavoval 8% (k=1,08) a výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje 5,25% (k=1,0525). Tabuľka č. 9: Medziročné indexy príjmov a výdavkov domácností 2004 2005 2006 2007 2008 index 2005/2004 index 2006/2005 index 2007/2006 index 2008/2007 Čisté peňažné príjmy 8791 9407 10205 11593 12850 1.07 1.08 1.14 1.1 Čisté peňažné výdavky 7072 7368 8454 9163 9 859 1.04 1.14 1.08 1.08 Spotrebné výdavky 6506 6786 7685 8280 8 833 1.04 1.13 1.08 1.07 Výdaje na potraviny a nealkoholické nápoje Zdroj: Štatistický úrad SR 1746 1785 1905 2028 2154 1.02 1.07 1.06 1.06 35
5 Záver Výkonnosť ekonomiky, posudzovaná podľa príjmov a výdavkov domácností za obdobie 2004 až 2008 má rastúcu tendenciu. Sledujeme každoročný nárast príjmov za sledované obdobie. Najväčšiu časť príjmov obyvateľstva tvoria príjmy zo zamestnania, ktoré predstavujú až 50% z hrubých peňažných príjmov. Tiež môžeme konštatovať, že bezdetné domácnosti vykazujú väčšie príjmy ako domácnosti s deťmi, čo môže byť spôsobené tým, že domácnosti bez detí svoj čas a energiu vkladajú do práce a rozvoja svojej kariéry. Taktiež sledujeme každoročný nárast nominálnej reálnej mzdy. V dôsledku svetovej hospodárskej krízy, ktorá zasiahla aj Slovenskú republiku je tento nárast nominálnej mzdy v roku 2009 najnižší. Vo výdavkoch domácností, ktoré sa odvíjajú od príjmov domácností, pozorujeme tak isto ako u príjmov rastúcu tendenciu. Výdavky domácnosti sú závisle od disponibilných dôchodkov, čiže príjmov domácností. Za sledované obdobie pozorujeme väčší nárast príjmov ako výdavkov, čo je pozitívny jav a ľudia môžu tento rozdiel medzi príjmami a výdavkami vložiť do úspor. Spotrebné výdavky, tvora najväčšiu časť výdavkov a na celkových čistých výdavkoch sa podieľajú až 90% podielom. Obyvateľstvo Slovenskej republiky vynakladá približne 50% výdavkov na uspokojovanie základných ľudských potrieb, kam patria potraviny, bývanie, oblečenie, energie. Najväčšou zložkou spotrebných výdavkov sú výdavky na potraviny. Aj keď pozorujeme nárast výdavkov na potraviny, ich podiel na čistých peňažných príjmov sa znižuje. Slovenská vláda sa snaží rôznymi opatreniami v oblasti hospodárskej politiky znižovať podiel týchto výdavkov. Spotrebu potravín ovplyvňuje množstvo faktorov. Sú to ekonomické faktory (ceny potravín, vývoj HDP a reálnych miezd), socio-kultúrne (zvyky, preferencie), veková štruktúra obyvateľstva a taktiež životný štýl. Zmenou životného štýlu pozorujeme pokles v spotrebe základných potravín ako chlieb, mäso, mlieko, čo je spôsobené tým, že ľudia kupujú väčšie množstvo substitútov (rožky, žemle, ryby, kyslomliečne nápoje a jogurty). Najviac výdavkov na potraviny vynakladajú domácnosti dôchodcov, a to približne 30% z celkových spotrebných výdavkov a najmenej výdavkov na potraviny, približne 23% vynakladajú domácnosti samostatne zárobkovo činných osôb. 36