Klimatické zmeny ako determinant migrácie obyvateľstva Mgr. Lukáš Belušák Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie a demografie, Mlynská dolina CH1 B1, 842 15 Bratislava
Úvod Zmena klímy negatívne ovplyvňuje niektoré časti sveta, ktoré sa tak stávajú menej atraktívne alebo až nevhodné pre život človeka čo následne vyvoláva pohyby obyvateľstva. Dotýka sa čoraz väčšieho počtu obyvateľstva vo svete. Vzťah klimatických zmien a medzinárodnej migrácie je aktuálnou problematikou, ktorá zaujíma rovnako odbornú ako i laickú verejnosť. Nevyhnutný interdisciplinárny prístup
Cieľ Zodpovedať dve primárne otázky: 1) Prečo je vôbec potrebné skúmať vzťah a vplyv globálnej klímy na medzinárodnú migráciu? 2) Prostredníctvom akých merateľných ukazovateľov môžeme pozorovať zmeny globálnej klímy?
Prečo? Už v roku 1990 Medzinárodný výbor pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change, IPCC) uvádza, že najväčší vplyv zmeny klímy možno očakávať vo vzťahu k migrácii obyvateľstva (Brown 2008). Podľa Myersa (2005) bolo v polovici 90-tych rokov minulého storočia prinútených opustiť svoje domovy pod vplyvom závažných environmentálnych tlakov, vrátane znečistenia, degradácie pôdy, sucha a prírodných katastrof približne 25 miliónov obyvateľov. Myers predpokladá nárast počtu migrantov (z dôvodu zmien globálnej klímy) až na 200 miliónov do roku 2050, čo by znamenalo, že každý 45. človek na Zemi bude vplyvom klímy nútený migrovať.
Prečo? Očakávaný vývoj globálnej klímy podľa IPCC (Parry et al. 2007): Do konca 21. storočia sa predpokladá nárast teploty v priemere o 1,8 C 4 C, podiel pôdy postihnutej extrémnym suchom za zvýši z 1% v súčasnosti na 30%, intenzívnejší hydrologický cyklus, zmeny distribúcie zrážok, väčšia pravdepodobnosť záplav vplyvom zmeny režimu atmosférických zrážok. Extrémne výkyvy počasia (búrky, záplavy, suchá) budú častejšie a výraznejšie. Do roku 2050 sa odhaduje zosilnenie monzúnov v južnej Ázii s nárastom zrážok o viac ako 20%. Naopak, v Subsaharskej Afrike sa predpokladá o 10% menej zrážok za rovnaké obdobie. S tým súvisiace problémy v poľnohospodárstve a zníženie výnosu plodín v centrálnej a južnej Ázii o 30% do roku 2050.
Prečo? Očakávaný vývoj globálnej klímy podľa IPCC (Parry et al. 2007): Topenie ľadovcov, ktoré môže následne spôsobovať záplavy. Priemerná celosvetová hladina mora by mala stúpnuť o 8 až 13 cm do roku 2030, o 17 až 29 cm v roku 2050 a o 35 až 82 cm do konca 21 storočia. Podľa Nichollsa a Lowe (2004) možno do roku 2050 očakávať zvýšenie počtu obyvateľov postihnutých záplavami až na 10 25 miliónov ročne.
Žiadna novinka Archeologické dôkazy nasvedčujú tomu, že obyvateľstvo v rôznych častiach sveta opakovane a pomerne citlivo reagovalo na zmeny klímy (McLeman a Smit 2006). Existujú dôkazy, ktoré hovoria o silných vplyvoch klimatických a environmentálnych činiteľov ovplyvňujúcich vznik prvých veľkých urbánnych spoločenstiev, napr.: obyvateľstvo starovekého Egypta a Mezopotámie migrovalo z extrémne suchých oblastí do oblastí riek (Brooks 2006); v priebehu 4. storočia nárast sucha a mrazivých teplôt spôsobili prechod hunských a germánskych hord cez rieku Volgu a Rýn do miernejšej oblasti Gálie; moslimská expanzia do Stredomoria a južnej Európy v 8. sotorčí, ktorá bola do istej miery podnietená aj vplyvom extrémneho sucha na Blízkom východe (Dupont a Pearman 2006)
Faktory a vplyvy Rôzni autori = rôzne faktory Vychádzame z predpokladu, že zmena klímy môže ovplyvniť pohyb obyvateľstva prostredníctvom najmenej štyroch základných efektov, ktoré v migračnej teórii predstavujú tzv. push faktory (Perch-Nielsen et al. 2008; Newland 2011) : 1) vzostup hladiny mora; 2) zvýšenie teploty; 3) narušenie hydrologického cyklu; 4) silné búrky. Rozlišujeme priamy vplyv na migráciu (obyvateľstvo sa snaží vyhnúť negatívnym účinkom zmenenej klímy) alebo nepriamy (obyvateľstvo je nútené k migrácii vplyvom násilných konfliktov alebo politickej nestability v krajine, ktoré môžu vznikať ako výsledok klimatických zmien).
Push-pull teória migrácie vychádza z predpokladu, že príčinami migrácie sú faktory, ktoré migrantov nútia opustiť krajinu svojho pôvodu (domovskú krajinu) push factors a iné faktory, ktoré ich priťahujú do určitých cieľových krajín pull factors (Vojtková 2005). Medzi push faktory zaraďujeme napr. demografický rast, nízka životná úroveň, nedostatok ekonomických a pracovných príležitostí, environmentálne problémy, či politická represia. Pull faktory sú napr. dopyt po pracovnej sile, dostupnosť pozemkov a podobne. Základy push-pull teórie podrobnejšie prezentuje Lee (1966) alebo Jennissen (2007).
1) Vzostup hladiny mora Predpokladá sa ďalšie zvyšovanie úrovne oxidu uhličitého v atmosfére čo prispeje ku globálnemu otepľovaniu a vzostupu hladiny mora. Egypt, Bangladéš, Vietnam, India a Čína krajiny, ktoré sú charakteristické vysokou hustotou zaľudnenia a najúrodnejšími poľnohospodárskymi pôdami v nízko položených pobrežných oblastiach a deltách riek sú najviac ohrozené (spolu s malými ostrovnými štátmi). V 16 z 22 najväčších svetových miest sú námorné prístavy. Vo väčších krajinách sa dajú predpokladať významnejšie presuny obyvateľstva v rámci krajiny, v ostatných prípadoch možno predpokladať pohyby obyvateľstva medzi susediacimi krajinami (napr. Bangladéš India; Vietnam Čína) alebo do krajín, medzi ktorými existujú silné migračné väzby (napr. Vietnam USA)
Schematické znázornenie vplyvu vzostupu hladiny mora na migráciu zmena klímy vzostup hladiny mora zničenie pôdy a domov migrácia zmena klímy príčiny vzostupu hladiny mora vzostup hladiny mora priame efekty nepriame efekty možnosti adaptácie tepelná rozťažnosť oceánu regionálne oceánske vplyvy pokles: odstránenie uhľovodíkov frekvencia a intenzita búrok nárast rizika povodní erózia zničenie infraštruktúry a budou zníženie príjmov ochrana vzdať sa zmena klímy topenie ľadovcov eustatický vzostup hladiny mora relatívny vzostup hladiny mora strata pôdy strata infraštruktúry a budou migrácia postklimatické zmeny zmeny v masíve ľadových štítov Konceptuálny model vplyvu zmeny klímy na migráciu prostredníctvom vzostupu hladiny mora Zdroj: Perch-Nielsen et al. (2008); upravené autorom glacio-hydroizostatický vertikálny pohyb tektonický vertikálny pohyb ukladanie fluviálnych sedim. regulácia, prehradenie rieky inundácia rozšírenie slanej vody INTERAKTÍVNA KONFERENCIA MLADÝCH VEDCOV 2014 zníženie poľnohospod. produkcie zhoršenie prístupu k pitnej vode modifikácia zraniteľnosti prispôsobenie
2) Zvýšenie teploty Podľa aktuálnych výskumov sa priemerné teploty v niektorých častiach trópov aktuálne približujú hornej hranici rentability rastlinnej produkcie. Aj malý nárast teploty (v rozmedzí 1 2 C) môže výrazne znížiť produkciu poľnohospodárskych plodín v mnohých krajinách Dôsledky sú evidentné v afrických krajinách Sahelu, severovýchodnej Brazílii, severozápadnej Indii, či juhovýchodnom Pakistane. Nemožno však predpokladať výraznejší presun obyvateľstva z vyššie uvedených oblastí do úrodnejších (severnejších) časti s vhodnejšími klimatickými podmienkami pre rastlinnú produkciu. Prečo? Príklad: Iba 2% obyvateľstva USA pracuje v poľnohospodárstve, ale až 54% v Bangladéši (Cline 2007). Nárast teploty môže určitým spôsobom prispieť k migrácii aj rozšírením chorôb ako malária či cholera (Newland 2011).
3) Narušenie hydrologického cyklu Zmeny v hydrologickom cykle zapríčiňujú nárast sucha a záplav (intenzívne zrážky za pomerne krátky časový úsek, tzv. bleskové povodne ) čo značne vplýva na poľnohospodársku produkciu. Tento jav bol už preukázaný v oblasti Sahelu, kedy obyvateľstvo migruje primárne do okolitých krajín ako napr. Pobrežie Slonoviny alebo do Európy. Doterajšie výskumy potvrdzujú, že extrémne sucho nekoreluje s trvalou migráciou obyvateľstva, napr. počas veľkého sucha v Bangladéši (1994 1995) došlo k migrácii len 1% postihnutých domácností (Paul 2005). Iné suchá (napr. v 70. rokoch minulého storočia v oblasti Sahelu, alebo z oblastí Veľkých planín v USA) sú však úzko prepojené s rozsiahlymi migračnými procesmi (Newland 2011). Technológie, štátna pomoc a viac diverzifikovaná ekonomika v súčasnosti výrazne prispievajú k poklesu migrácie.
zničenie pôdy zmena klímy záplavy migrácia a domov zmena klímy príčiny záplav záplavy priame efekty nepriame efekty možnosti adaptácie odlesňovanie, odvodňovanie vodná erózia strata pôdy zmena klímy nepriepustný povrch intenzívne zrážky tropické cyklóny Konceptuálny model vplyvu zmeny klímy na migráciu prostredníctvom záplav Zdroj: Perch-Nielsen et al. (2008); upravené autorom zosuvy pôdy záplavy poškodenie / strata bývania, infraštruktúry škody v poľnohospodárstve zranenia straty na životoch znečistenie vôd INTERAKTÍVNA KONFERENCIA MLADÝCH VEDCOV 2014 modifikácia zraniteľnosti obmedzená dostupnosť potravín zníženie príjmov menej pracovných príležitostí ochorenia zmena miery rizika migrácia zmena citlivosti
4) Silné búrky Zvýšený výskyt a sila cyklónov, hurikánov, tajfúnov, tornád a iných búrok je pravdepodobne najviditeľnejšou hrozbou spojenou so zmenou klímy. Vzťah s migráciou obyvateľstva je zreteľný, často sa však jedná o dočasnú a nie trvalú migráciu populácie. Podľa štúdie Burton et al. (1993), ktorá zahŕňala 18 rôznych oblastí postihnutých prírodnými katastrofami v 12 krajinách, iba v troch prípadoch došlo k výraznejšiemu podielu trvalých migrantov (viac ako 10%). Medzi regióny najčastejšie postihnuté silnými búrkami patrí: Bengálsky záliv, ostrovné a pobrežné regióny Karibiku a východného Pacifiku. Hlavným dôvodom migrácie je v tomto prípade poškodenie majetku čo vedie k strate bývania, príjmov, či verejných služieb. Všeobecné platí, že väčšia pravdepodobnosť migrácie je u chudobnejšej časť populácie.
Záver Podľa vyššie uvedených predpokladov sa tak môže vplyv klímy na svetovú populáciu v budúcnosti ešte zintenzívniť, čo by znamenalo i zvýšenie vynútených presunov obyvateľstva v rámci jednotlivých krajín alebo medzi nimi. Predpoklady ďalšieho vývoja v oblasti klimatických zmien a doterajšie poznatky o pomerne dynamickom prepojení migrácie a globálnej klímy sú podľa nášho názoru dostatočne silnými argumentmi, prečo je potrebné pokračovať v skúmaní práve tohto vzťahu. Samozrejme prostredníctvom vplyvu klímy sa nepokúšame o komplexné vysvetlenie medzinárodnej migrácie. Migrácia všeobecne predstavuje veľmi citlivý demografický proces, na ktorý vplýva okrem klimatických zmien aj množstvo ďalších (napr. ekonomických, sociálnych, kultúrnych) faktorov.
Záver Aj v prípade klimatických zmien obyvateľstvo zvažuje riziká a prínosy zotrvania vo svojom bydlisku, či odchodu do iných častí krajiny alebo sveta. Doposiaľ nadobudnuté informácie nám jasne hovoria o extrémnej zložitosti a komplexnosti problému exaktnej kvantifikácie vzťahu klíma verzus migrácia.
Použitá literatúra BROWN, O. (2008). Migration and climate change. International Organization for Migration. Ženeva. 60 s. [online]. [cit. 12.11.2013] Dostupné na internete: <http://publications.io m.int/bookstore/free/mrs-31_en.pdf> BROOKS, N. (2006). Climate change, drought and pastoralism in the Sahel, Discussion note for the World Initiative on Sustainable Pastoralism, November 2006. BURTON, I., KATES, R.W., WHITE, G.F. (1993) The Environment as Hazard, 2nd edition. New York: Guilford Press. CLINE, W. R. (2007). Global Warming and Agriculture: New Country Estimates Show Developing Countries Face Declines in Productivity. CGD brief, Center for Global Development, Washington. [online]. [cit. 12.3.2014] Dostupné na internete: http://www.cgdev.org/files/14425 _file_cgd_global_warming_final.pdf DUPONT, A., PEARMAN, G. (2006). Heating up the planet: Climate change and security. Lowry Institute for International Policy, Paper 12, Sydney, p. 1 JENNISSEN, R. (2007). Causality chains in the international migration systems approach. Population Research and Policy Review, 26(4), 411-436. LEE, E. S. (1966). A theory of migration. Demography, 3(1), 47-57. MCLEMAN, R., SMIT, B. (2006). Migration as an adaptation to climate change. Climatic Change, 76(1-2), 31-53. MYERS, N. (2005). Environmental refugees: an emergent security issue. Paper for the 13th Economic Forum, Organisation for Security and Cooperation in Europe, Praha. 22. Máj 2005, s 23-27.
NEWLAND, K. (2011). Climate change and migration dynamics. Washington, DC: Migration Policy Institute, 18 s. NICHOLLS, R. J., LOWE, J. A. (2004). Benefits of mitigation of climate change for coastal areas. Global Environmental Change, 14(3), 229-244 PARRY, M.L., CANZIANI, O.F., PALUTIKOF, J.P., VAN DER LINDEN P.J. C.E. HANSON, (2007). Contribution of Working Group II to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. Cambridge University Press, Cambridge, UK, 976 s. PAUL, B.K. (2005) Evidence against disaster-induced migration: the 2004 tornado in north-central Bangladesh. Disasters, 29, 4: 370 85 PERCH-NIELSEN, S. L., BÄTTIG, M. B., IMBODEN, D. (2008). Exploring the link between climate change and migration. Climatic change, 91(3-4), 375-393. VOJTKOVÁ, M. (2005). Teorie mezinárodní migrace. SOCIOweb: Sociologický ústav AV ČR, v.v.i. [online]. [cit. 14.12.2013]Dostupné na internete: <http://www.soci oweb.cz/inde x.php?disp=temata&shw=253&lst=119>