Zdravie a zdravotné návyky Slovákov žijúcich v zahraničí Lenka Beňová Táto správa sa zaoberá problematikou zdravia, využívania zdravotnej starostlivosti a pokrytia zdravotným poistením občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí. Ide o pilotný výskum na vzorke 591 respondentov, prostredníctvom ktorého sme zisťovali, s akými problémami sa stretávajú respondenti v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti a navrhujeme postupy, resp. opatrenia, ktorými by sa starostlivosť štátu o túto dôležitú problematiku mohla zlepšiť. V tejto súvislosti robíme rozdiel medzi slovenskými občanmi alebo ľuďmi slovenskej národnosti, ktorí žijú dlhodobo v zahraničí, emigrovali pred rokom 1989, mnohí sa tam i narodili a ktorí sa neplánujú na Slovensko natrvalo presťahovať. Táto skupina má svoje komunity zahraničných Slovákov, vo veľkej miere podporované vládou Slovenskej republiky a to najmä v oblasti kultúry a vzdelávania. Do druhej skupiny, o ktorej vypovedá tento výskum, radíme Slovákov, ktorí sa do zahraničia presťahovali po roku 1989 z dôvodu práce, štúdia alebo partnerského vzťahu a budúci život na Slovensku mnohí z nich považujú za reálnu alternatívu. Čo sa týka počtu Slovákov žijúcich v zahraničí, neexistuje v súčasnosti zdroj presných informácií. V dokumente z rokovania vlády SR sa odhaduje, že počet Slovákov v oboch horeuvedených skupinách spolu bol v roku 2007 okolo 2,2 milióna. Odhadovaný počet slovenských občanov dočasne žijúcich v zahraničí (druhá skupina) je vyše 1501 tisíc niektoré odhady dokonca uvádzajú ich počet na okolo 230 tisíc. Sú to prevažne mladí stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí podporujú slovenskú ekonomiku ročne cca jednou miliardou Euro. Štatistiky ukazujú, že Slováci v tejto skupine sú flexibilní a v čase svetovej ekonomickej krízy ale aj ekonomického rastu na Slovensku by sa mnohí na Slovensko vrátili späť. Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2008 zároveň zdôrazňuje, že početné zastúpenie krajanov najmä z radov pracovných migrantov zvýraznil trend spolupráce krajanov s inštitúciami v Slovenskej republike. Správa taktiež potvrdzuje, že vláda SR vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že bude dbať o oprávnené potreby rastúceho počtu občanov SR, ktorí sa nachádzajú, žijú a pracujú v zahraničí a chrániť ich práva a záujmy. Napriek tomu, že tento dokument považuje starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí za
prioritu a krajanov za integrálnu súčasť národa, nenachádza sa v ňom žiadna stratégia starostlivosti o zdravie krajanov žijúcich v zahraničí a nemajú v ňom miesto ani žiadne aktivity Ministerstva zdravotníctva SR. V súčasnosti neexistuje žiadna vládna stratégia starostlivosti o zdravie Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí. Predpokladá sa, že mnohí z nich sa v budúcnosti plánujú na Slovensko vrátiť alebo budú nútení tak urobiť. Zdravotnú starostlivosť budú teda neskôr využívať na Slovensku a ich zdravotný stav bude odrážať ich súčasnú starostlivosť a návyky. Ich ekonomická aktivita je tiež podmienená ich zdravotným stavom a ovplyvňuje tak ich zárobky, ako aj čiastku, ktorú z nich posielajú na Slovensko. Výsledky výskumu sa dajú zhrnúť do nasledujúcich kategórií podľa úloh výskumu: a) Vyvinúť a aplikovať dotazník pre občanov SR pôsobiacich v zahraničí a popísať ich profil. Internetový dotazník so 75 otázkami bol vyvinutý a odpovedalo naňho 666 občanov Slovenska pôsobiacich v zahraničí. Odpovede 591 respondentov boli zahrnuté do analýzy. Respondenti popísali rôzne skúsenosti so zdravotnou starostlivosťou, odrážajúce prostredie krajiny ich pobytu, zdravotný stav a potreby zdravotnej starostlivosti, al.e aj ich pokrytie zdravotným poistením či už v zahraničí alebo na Slovensku. Respondenti sú v prevažnej väčšine mladí ľudia (priemerný vek 31 rokov) s vysokoškolským vzdelaním. Tento výskum ukazuje, že využívanie zdravotnej starostlivosti je úzko spojené s vekom a vzdelaním a zdôrazňuje potrebu získať väčšiu výskumnú vzorku, najmä zo skupiny Slovákov s nižšou vzdelanostnou úrovňou. b) Zistiť, ako respondenti hodnotia vlastný zdravotný stav. Subjektívne považuje 86% respondentov svoj zdravotný stav za veľmi dobrý alebo dobrý. Každý piaty respondent trpí na nejakú chronickú chorobu. Dve tretiny respondentov uviedli, že v priebehu troch mesiacov pred výskumom neboli práceneschopní kvôli chorobe ani jeden deň. c) Zistiť, ako respondenti vyhľadávajú preventívnu a liečebnú zdravotnú starostlivosť a užívajú lieky. Respondenti používajú preventívnu zdravotnú starostlivosť na tej istej úrovni alebo častejšie ako Slováci na Slovensku. Z respondentov, ktorí vyhľadali preventívnu zdravotnú starostlivosť, ich tak na Slovensku urobilo v rozmedzí od 30% (všeobecná preventívna
prehliadka) až do 50% (stomatologické preventívne vyšetrenie). Vyhľadávanie preventívnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku môže byť zapríčinené neistým poistným pokrytím alebo drahou starostlivosťou v zahraničí. V období 12 mesiacov pred výskumom využilo všeobecnú a stomatologickú liečebnú starostlivosť vyše 50% respondentov a pohotovostnú zdravotnú službu bol prinútený vyhľadať každý piaty respondent. Tretina respondentov pravidelne užíva lieky na lekársky predpis a 18% si pravidelne kupuje lieky bez predpisu. d) Zistiť, aké náklady vydávajú respondenti na svoje základné zdravotné potreby. Priemerné základné náklady respondentov na zdravie v priebehu 12-tich mesiacov pred výskumom tvorili 674 Eur pre ženy a 657 Eur pre mužov. e) Zistiť, kde respondenti vyhľadávajú zdravotnú starostlivosť. Významné percentá respondentov, ktorí v období roka pred výskumom vyhľadali preventívnu alebo liečebnú zdravotnú starostlivosť odpovedali, že využili zdravotnú starostlivosť na Slovensku (od 19% na zubnú liečebnú starostlivosť do 50% na zubnú preventívnu starostlivosť). Raz alebo viackrát odložilo potrebnú liečbu 40% a preventívnu starostlivosť 44% respondentov až po svoj návrat na Slovensko. 30% respondentov raz alebo viackrát pricestovalo na Slovensko s hlavným cieľom vyhľadať zdravotnú starostlivosť. f) Zistiť, aké majú respondenti pokrytie zdravotným poistením v zahraničí a na Slovensku a popísať ich problémy so zdravotným poistením. Štyria z desiatich Slovákov, ktorí sa zúčastnili nášho výskumu, nemajú zdravotné poistenie platné na Slovensku a dvaja z desiatich nemajú pokrytie v zahraničí. Respondenti majú problémy s komunikáciou so slovenskými zdravotnými poisťovňami (získavanie hodnoverných informácií a komunikácia zo zahraničia). g) Zistiť, aké poznatky o platnej legislatíve z oblasti zdravotného poistenia majú respondenti a kde takéto informácie vyhľadávajú. Slováci v zahraničí sa sťažujú na nízku informovanosť o legislatíve v oblasti zdravia a zdravotného poistenia napriek tomu, že väčšina navštevuje internetové stránky slovenských médií. 30% respondentov hodnotí svoju informovanosť ako zlú alebo veľmi zlú a ďalších 26% o danej tematike nevie nič. Len 1% respondentov sa v tejto oblasti spolieha na organizácie Slovákov v zahraničí alebo slovenské zastupiteľské úrady v zahraničí ako na zdroje informácií.
h) Ponúknuť priestor na voľne koncipované odpovede o problémoch, s ktorými sa respondenti stretli v oblasti zdravia, zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia. Viacerí respondenti uviedli, že im bola odmietnutá zdravotná starostlivosť v krajinách EÚ napriek tomu, že majú pokrytie zo slovenskej zdravotnej poisťovne alebo naopak, napriek pokrytiu zo zahraničnej zdravotnej poisťovne v EÚ im bola odmietnutá zdravotná starostlivosť na Slovensku. Respondenti, ale aj organizácie, ktoré ich združujú v krajinách EÚ nechápu, prečo sa slovenskí občania nemôžu dobrovoľne poistiť v slovenskej zdravotnej poisťovni, keď majú pokrytie v zahraničnej zdravotnej poisťovni (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Odporúčania Tento výskum napovedá, že hlavná bariéra prístupu k zdravotnej starostlivosti občanmi SR pôsobiacimi v zahraničí nie je nedbalosť, poprípade negatívne postoje voči zdravotnej starostlivosti, ale sú to najmä finančné, legislatívne a administratívne bariéry. Ako štátni občania Slovenskej republiky by Slováci dočasne žijúci v zahraničí mali byť podporovaní vo svojom úsilí starať sa o svoje zdravie. Táto podpora zo strany vlády by mohla v prvotnom štádiu nadobudnúť podobu vízie starostlivosti o zdravie Slovákov v zahraničí, napríklad: Slovenská republika chce zabezpečiť, aby slovenskí občania pôsobiaci v zahraničí mali prístup k zdravotnej starostlivosti (či už v krajine pobytu alebo na Slovensku), aby ju využívali na pravidelné preventívne prehliadky a aby sa mohli včas a bez finančných rizík pre seba alebo svoju rodinu postarať o svoje zdravie. Slovenská republika chce poskytnúť svojim občanom pôsobiacim v zahraničí úplný prehľad o legislatíve v oblasti zdravotníctva a zdravotného poistenia na Slovensku. Táto vízia by mala byť prediskutovaná s reprezentantmi krajanských organizácií, Slovákmi pôsobiacimi v zahraničí, zastupiteľskými úradmi SR v zahraničí, slovenskými zákonodarcami, Ministerstvom zdravotníctva SR a slovenskými zdravotnými poisťovňami. Účelom tejto diskusie by bolo dohodnúť sa na konkrétnych krokoch a zmenách, či už v legislatíve, finančnej podpore krajanských organizácií alebo dozoru nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poistenia na Slovensku. Nasledujúcimi krokmi by sa mohli presadiť jednoduché zmeny, ako napríklad:
- Zriadenie osobitnej dôveryhodnej linky (telefónna alebo Skype a emailová adresa), prostredníctvom ktorej by sa Slováci v zahraničí mohli obrátiť na odborníkov s otázkami a problémami, týkajúcimi sa zdravotnej starostlivosti a poistenia; ďalej by mohli podať sťažnosť na poskytovateľa zdravotných služieb alebo poisťovňu. - Zorganizovanie dlhotrvajúcej mediálnej kampane zverejňovania informjácií o zdraví, zdravotníctve a zdravotnom poistení v médiách (najmä na ich internetových portáloch), stránke Ministerstva zdravotníctva SR a sprístupniť informácie na túto tému cez zastupiteľské úrady SR a organizácie združujúce slovenských občanov v zahraničí. - Umožnenie Slovákom, ktorí majú zdravotné poistenie v zahraničí, platiť si dobrovoľne za zdravotné poistenie aj na Slovensku. - Skúmanie prípadov, keď bola občanom SR, vlastniacim platnú EÚ kartu poistenca v jednej zo slovenských zdravotných poisťovní v krajinách EÚ odmietnutá zdravotná starostlivosť. Taktiež skúmať sťažnosti, keď bola na Slovensku odmietnutá zdravotná starostlivosť Slovákom so zdravotným poistením v inej krajine EÚ. &prediskutovať tieto problémy s partnerskými organizáciami a vládami EÚ a pracovať na ich vyriešení. - Realizovať reprezentatívny výskum o potrebách všetkých skupín Slovákov v zahraničí. Hlavný odkaz tejto správy je, že Slovenská republika si z etických a ekonomických dôvodov nemôže dovoliť naďalej nevenovať pozornosť problémom zdravia a zdravotnej starostlivosti desiatok tisícov slovenských občanov žijúcich a pracujúcich v zahraničí. Títo občania musia byť partnermi v konverzácii o svojich potrebách a tiež pri navrhovaní riešení do budúcnosti.