Ročník 18, č. 2, 2017, 193 201 ACTA HYDROLOGICA SLOVACA HODNOTENIE POVODŇOVÉHO RIZIKA Z PRÍVALOVÝCH ZRÁŽOK Lenka Gaňová, Martina Zeleňáková, Pavol Purcz, Martin Horský, Ladislav Satrapa, Helena Hlavatá Cieľom predbežného hodnotenia povodňového rizika z prívalových zrážok je určenie kritických bodov v povodí a ich prispievajúcich plôch na základe geometrických a fyzickogeografických charakteristík prispievajúcich plôch. Jednotlivé charakteristiky umožňujú stanovenie povodňového ohrozenia, preto je pred samotným hodnotením rizika dôležité poznať prírodné pomery riešeného územia. Výsledkom je aplikácia metodiky pre určenie oblastí s výskytom povodňového rizika z prívalových zrážok, realizovaná v prostredí GIS. Pri určovaní povodňového rizika bola využitá ordinálna stupnica tzn., že riziko bolo rozdelené do troch tried. Metodika hodnotenia povodňového rizika z prívalových zrážok bola aplikovaná v meste Medzev (juhovýchodné Slovensko), ktoré bolo v rámci predbežného hodnotenia povodňového rizika v roku 2011 zaradené medzi oblasti s existujúcim povodňovým rizikom. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: povodeň, povodňové riziko, prívalové zrážky ASSESSING THE FLOOD RISK FROM TORRENTIAL RAIN. The objective of the preliminary flood risk assessment is to identify the critical points in the river basin and their contributing areas on the basis of the geometric and physico-geographic characteristics of the contributing areas. The individual characteristics able to determine the flood hazard, therefore the knowledge of the natural proportions of the study area is important before the actual flood risk determination. The result is the application of the methodology for the determination of areas with flood risk from torrential rainfall realized in the GIS environment. The normal scale was used to determine the flood risk, it means that the flood risk was divided into three classes. The methodology of flood risk assessment for floods from torrential rain was applied in the town of Medzev (south-eastern Slovakia), which was included in the flood risk area in 2011 as part of the preliminary flood risk assessment. KEY WORDS: flood, flood risk, torrential rain Úvod Názory, že povodne sú negatívnym následkom civilizačných aktivít, ktoré poškodili prírodu, nemajú žiadnu reálnu odbornú oporu v histórii vývoja Zeme a ani v histórii ľudstva. Pravdou však je, že človek počas histórie ako aj v súčasnosti významne pretvára ekosystémy, mení podmienky povrchového odtoku, skladbu vegetácie a urbanizáciou narušuje prirodzený hydrologický režim v krajine (Krejčí a kol., 2002), (Hlavínek a kol., 2008). V súčasnosti sa na celej Zemi zreteľne prejavujú trendy naznačujúce, že v nasledujúcom období sa nebezpečenstvo povodní bude zväčšovať. Rozsah a extrémnosť povodňových epizód poukazuje na nutnosť komplexného návrhu budovania, príp. doplnenia protipovodňových ochranných opatrení v potenciálne záplavových územiach (Houghton, 2001). Po povodniach v lete roku 2002 viaceré členské štáty Európskej únie nasmerovali pozornosť Rady Európskej únie na problematiku prevencie a ochrany pred povodňami. V októbri 2004 Rada súhlasila s ich návrhom, aby členské štáty koordinované Európskou Komisiou pripravili európsky akčný protipovodňový program, ktorý sa po náležitých legislatívnych procesoch stane spoločným, pre všetky štáty Európskeho spoločenstva záväzným právnym nástrojom, vydaným na základe zhody stanovísk Európskeho parlamentu a Rady (Bačik a kol., 2006). Dňa 23. októbra 2007, táto iniciatíva viedla Európsky parlament a Radu k prijatiu smernice 2007/ 60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Účelom smernice je ustanovenie rámca na hodnotenie 193
Acta Hydrologica Slovaca, ročník 18, č. 2, 2017, 193 201 a manažment povodňových rizík na úrovni Spoločenstva, s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, hospodársku činnosť a kultúrne dedičstvo. Pre dosiahnutie cieľov smernica 2007/60/ES ukladá všetkým členským štátom povinnosť vyhotoviť predbežné hodnotenie povodňového rizika, ktoré bolo dokončené v decembri 2011, vyhotoviť mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika, ktoré boli dokončené v roku 2013 a plány manažmentu povodňového rizika vypracované v roku 2015. Následné musia byť jednotlivé kroky aktualizované každých 6 rokov. Hlavným cieľom príspevku je návrh metodiky pre proces predbežného hodnotenia povodňového rizika vzhľadom na potrebu jeho aktualizácie vyplývajúcej zo smernice 2007/60/ES a jej aplikácia v podmienkach modelového územia. Materiál a metódy Podkladom pre návrh metodiky je Metodický návod pre identifikáciu KB, ktorý bol vypracovaný v roku 2009 v rámci projektu Vyhodnocení povodní v červnu a červenci 2009 na území České republiky Výskumným vodohospodárskym ústavom T.G. Masaryka v Brne. Predbežné hodnotenie povodňového rizika z prívalových zrážok, teda vyhodnotenie oblasti s týmto povodňovým rizikom si vyžaduje množstvo dátových podkladov zodpovedajúceho rozsahu. Pri hodnotení povodňového rizika z prívalových zrážok sú využívané nasledujúce dátové podklady: analýza prívalových povodní na území Slovenskej republiky, VÚV T.G. Masaryka (2009): Metodický návod pre identifikáciu kritických bodov, digitálny model terénu posudzovaného územia, hranice zastavaných časti obcí, CORINE Land Cover 2006, mapa hodnôt úhrnu jednodenných zrážok s dobou opakovania 100 rokov (SHMÚ), mapa pôdnych druhov (VÚPOP). Návrh metodiky spočíva v identifikácií KB a plôch prispievajúcich (PP) k vzniku záplav z hľadiska tvorby sústredeného povrchového odtoku z prívalových zrážok a ich nepriaznivých vplyvov pre zastavané časti obce. K výberu PP, sú zvolené kombinované kritéria tzn., že sú vybraté tie prispievajúce plochy, ktoré spĺňajú kritéria. Na základe prieskumu modelových povodí, ktoré boli postihnuté prívalovými povodňami je rozhranie jednotlivých kritérií uvedené v tab. 1. Z podrobných analýz vyplýva, že prívalovými povodňami sú vo väčšine prípadov postihované povodia s veľkosťou prispievajúcej plochy od 0,2 do 40 km 2, s priemerným sklonom väčším, nanajvýš rovným 5,0 %, s podielom ornej plochy viac ako 40 % a ukazovateľom kritických podmienok väčším nanajvýš rovným hodnote 5,279. Hodnota K4 je stanovená na základe odborného úsudku tak, aby vyjadrovala približne tretinu z intervalu hodnôt, vypočítaných použitím všeobecného vzťahu doplneného váhami relevantných veličín, ktoré vyjadrujú dôležitosť jednotlivých faktorov v procese vzniku, či priebehu povodní a je vypočítaná podľa nasledujúceho vzťahu (1): K4 = ( a1 Z ) + ( a2 Vp ) + ( a3 S ) + ( a4 OP) + ( a5 ŤP) (1) kde Z relatívna hodnota úhrnu jednodenných zrážok s dobou opakovania 100 rokov v mm vzhľadom k maximálnemu úhrnu v danej oblasti [-], Vp relatívna hodnota veľkosti prispievajúcej plochy vzhľadom k maximálnej uvažovanej veľkosti plochy 40km 2 [km 2 ], S priemerný sklon prispievajúcej plochy [%], OP podiel ornej pôdy na prispievajúcej ploche [%], ŤP podiel ťažkých pôd na prispievajúcej ploche [%], a 1, a 2, a 3, a 4, a 5 váhy (0,386414; 0,19526; 0,265579; 0,091627; 0,061) určené AHP metódou (Analytic hierarchy process). Hlavným cieľom hodnotenia rizika prispievajúcich plôch je určenie rizikovosti lokality ordinálnou stupnicou (tzn. nízka, stredná, vysoká) a poskytnutie podkladu pre druhú etapu práce riadenie rizika. Výsledné riziko riešenej lokality je určené na základe kombinácie ohrozenia prispievajúcich plôch (O) a zraniteľnosti územia pod kritickým bodom (ZÚ) podľa stanovej matice 3x3 (tab. 2). Ohrozenie znamená veľkosť hrozby povodne z prívalových zrážok a je stanovené na základe ukazovateľa kritických podmienok: kritéria K4, kde vysoké ohrozenie A predstavuje prispievajúca plocha s hodnotou kritéria K4 > 17,66, stredné ohrozenie B prispievajúca plocha s hodnotou kritéria K4 od 8,1 do 17,65 a nízke ohrozenie C prispievajúca plocha s hodnotou kritéria K4 < 8. Zraniteľnosť je určená na základe dvoch kritérií a to: typ zástavby (bytové a nebytové budovy) a hustota zástavby pod kritickým bodom. Tabuľka 1. Vybrané kritéria so stanoveným rozhraním Table 1. Selected criteria with the defined scale Kód kritéria Popis kritéria Stanovené rozhranie K1 relatívna hodnota veľkosti prispievajúcej plochy 0,2 40 km 2 K2 priemerný sklon prispievajúcej plochy 5 % K3 podiel ornej pôdy na prispievajúcej ploche 40 % K4 ukazovateľ kritických podmienok 5,279 194
Gaňová, L. a kol.: Hodnotenie povodňového rizika z prívalových zrážok Jednotlivé kritéria sú ohodnotené určenými váhami, ktoré vyjadrujú dôležitosť kritérií. Za viac dôležité kritérium je považovaný typ zástavby, preto je ohodnotené vyššou váhou s hodnotou 0,6. Hustote zástavby je priradená hodnota váhy 0,4. Zraniteľnosť je teda vypočítaná podľa vzťahu (2): ZÚ = ( ki v1 ) + ( kii v2 ) (2) kde ZÚ zraniteľnosť územia pod kritickým bodom, ki hodnota kritéria I typ zástavby, kii hodnota kritéria II hustota zástavby, v 1, v 2 váhy kritérií (0,6 a 0,4). Výsledná zraniteľnosť je rozdelená do tried podľa nadobudnutej hodnoty nasledovne: ZÚ > 2,3 vysoká zraniteľnosť A, ZÚ 1,5 2,3 stredná zraniteľnosť B a ZÚ < 1,5 nízka zraniteľnosť C (pre nízku zraniteľnosť nebolo stanovované povodňové riziko kategórie CA, CB, CC v tab. 2). Výsledné kategórie povodňového rizika sú popísané v tab. 3. Najvyššie povodňové riziko hrozí v prispievajúcich plochách, kde sú ohrozenie z prívalových zrážok a zraniteľnosť územia pod kritickým bodom zaradené do kategórie A vysoké. Tieto plochy by mali byť riešené prioritne. Do kategórie stredné riziko patria oblasti AB, BA a BB. Pričom prioritne by mali byť riešené plochy BA. Do kategórie nízke riziko patria oblasti AC a BC, kde aj napriek tomu, že ohrozenie je vysoké, zraniteľnosť je nízka. V týchto lokalitách dôjde len k minimálnemu ohrozeniu zástavby. Celý proces hodnotenia povodňového rizika z prívalových zrážok (obr. 1) je realizovaný využitím geografických informačných systémov, konkrétne je použitý ArcGIS, verzia 9.3. Tabuľka 2. Matica pre výpočet výsledného povodňového rizika z prívalových zrážok Table 2. Matrix for calculating the resulting flood risk from torrential rain ZÚ O A B C A AA AB AC B BA BB BC C CA CB CC Tabuľka 3. Kategórie povodňového rizika Table 3. Categories of the flood risk Ohrozenie (O) Zraniteľnosť (ZÚ) Výsledné riziko (R) Popis rizika A A AA Vysoké riziko A B AB Stredné riziko B A BA Stredné riziko B B BB Stredné riziko A C AC Nízke riziko B C BC Nízke riziko Obr. 1. Fig. 1. Následnosť krokov vykonaných analýz v ArcGIS. Process of the analysis in ArcGIS. 195
Acta Hydrologica Slovaca, ročník 18, č. 2, 2017, 193 201 Hodnotené územie Pre praktickú ukážku hodnotenia povodňového rizika z prívalových zrážok je zvolené povodie Bodvy. Čiastkové povodie Bodvy (obr. 2) je vymedzené rozvodnicou, ktorá je na severe a východe rozvodnicou voči čiastkovému povodiu Hornádu. Táto rozvodnica vedie po hrebeni Volovských vrchov a odtiaľ sa stáča na juhovýchod do Košickej kotliny, kde vedie po najvyšších miestach pahorkatinnej časti Košickej kotliny na hranicu s Maďarskou republikou. Z juhu je slovenská časť povodia Bodvy ohraničená štátnou hranicou s Maďarskou republikou. Západné ohraničenie povodia tvorí rozvodnica s povodím Slanej. Táto rozvodnica vedie po vrcholoch Slovenského krasu opäť smerom do Maďarskej republiky (VÚVH, 2009). Prvá zmienka o povodniach s vážnymi následkami na obyvateľstvo v povodí Bodvy, ktorá sa vyskytla v kronikách, je povodeň z roku 1813, kedy povodeň postihla mesto Moldava nad Bodvou. Ďalšia veľká povodeň je zaznamená v júli roku 1845, ale z dobových prameňov sú známe opisy jej priebehu a následkov len v susedných povodiach (povodie Hnilca a Slanej), pričom pravdepodobne zasiahla aj čiastkové povodie Bodvy. Dlhotrvajúce a mimoriadne výdatné dažde spôsobili povodňové situácie v povodí Bodvy aj v roku 1973, 1974, 1989, 1995 a 1996 (MŽP SR, 2011). Aj rok 2005 a 2009 patril k povodňovo aktívnym rokom. Rok 2010 bol z hľadiska spadnutých zrážok mimoriadne nadpriemerný aj v povodí Bodvy. Súčasná protipovodňová infraštruktúra v čiastkovom povodí Bodvy zahŕňa najmä úpravy vodných tokov, ochranné hrádze a vodné nádrže. V povodí sa nenachádza žiaden polder. Výsledky Prvá identifikácia kritických bodov (KB) je realizovaná na základe analýzy priesečníkov vygenerovaných dráh sústredeného povrchového odtoku s prispievajúcou plochou (PP) od 0,2 do 40 km 2 a hraníc zastavaného územia obcí. Celkovo je v povodí identifikovaných 32 kritických bodov. Pre všetky identifikované kritické body sú vygenerované príslušné prispievajúce plochy (PP) (obr. 3) a vypočítané parametre, ktoré vstupujú do analýzy výsledného hodnotenia: Veľkosť prispievajúcej plochy výpočet pomocou ArcGIS Calculate Geometry. Priemerný sklon prispievajúcej plochy výpočet sklonu pomocou arctoolbox. Spatial Analyst Tools Surface Slope a následne výpočet priemerného sklonu Spatial Analyst Tools Zonal Zonal statistic. Podiel ornej pôdy na prispievajúcej ploche výpočet pomocou Field Calculator. Podiel plochy ťažkých pôd na prispievajúcej ploche výpočet pomocou Field Calculator. Relatívna hodnota úhrnu jednodenných zrážok s dobou opakovania 100 rokov v mm vzhľadom k maximálnemu úhrnu v danej oblasti (max. 95 mm) výpočet pomocou Field Calculator. Obr. 2. Poloha povodia Bodvy v rámci Slovenska (Bandura Gallay, 2013). Fig. 2. Localisation of Bodva River basin within Slovakia (Bandura Gallay, 2013). 196
Gaňová, L. a kol.: Hodnotenie povodňového rizika z prívalových zrážok Obr. 3. Výsledné prispievajúce plochy (PP) identifikovaných kritických bodov v čiastkovom povodí Bodvy. Fig. 3. The resulting contributing areas of identified critical points in the Bodva sub-basin. Predchádzajúce parametre sú použité pre výpočet kritéria K4 tzn. ukazovateľa kritických podmienok, podľa vzťahu (1), ktorý predstavuje kombináciu geometrických a fyzickogeografických faktorov. Čím je vyššia hodnota tohto kritéria, tým je vyšší potenciál ohrozenia (vzniku) prívalovými povodňami. Identifikácia finálnych kritických bodov spočíva vo výbere kritických bodov na základe kritérií stanovených v navrhnutej metodike. Vybrané sú tie kritické body, ktoré spĺňajú, tzn. s priemerným sklonom prispievajúcej plochy 5 %, s podielom ornej pôdy na prispievajúcej ploche 40 % a ukazovateľom kritických podmienok 5,279. Kritérium K1 bolo zohľadnené už pri výbere kritických bodov. To znamená, že kritické body sú vygenerované len pre povrchový odtok s veľkosťou prispievajúcej plochy od 0,2 do 40 km 2. Všetky kritické body, ktorých príslušné prispievajúce plochy spĺňajú uvedené kritéria sú zaradené do ďalšieho hodnotenia výpočet rizika. Z celkového počtu 32 KB, spĺňa zadané kritéria (K2 K4) 8 kritických bodov resp. 8 prispievajúcich plôch. Pre potreby výpočtu povodňového rizika z prívalových zrážok hodnotených prispievajúcich plôch, je nevyhnutné určiť ohrozenie vybraných prispievajúcich plôch a zraniteľnosť územia pod kritickým bodom. Trieda ohrozenia (A, B a C) závisí od hodnoty kritéria K4, kde vysoké ohrozenie predstavuje prispievajúca plocha s hodnotou kritéria K4 > 17,66, stredné ohrozenie prispievajúca plocha s hodnotou kritéria K4 od 8,1 do 17,65 a nízke ohrozenie prispievajúca plocha s hodnotou kritéria K4 < 8. Grafická prezentácia určených tried ohrozenia vybraných prispievajúcich plôch (v počte osem) je znázornená na obr. 4. Celkovo bolo v čiastkovom povodí Bodvy určených 5 prispievajúcich plôch s triedou ohrozenia B (stredné ohrozenie) a 3 prispievajúce plochy s triedou ohrozenia A (vysoké ohrozenie) (obr. 5). Zraniteľnosť pod kritickým bodom, je určená na základe dvoch kritérií, a to: typ zástavby a hustota zástavby pod kritickým bodom.. Stanovené hodnoty jednotlivých kritérií a výslednej zraniteľnosti si vyžaduje rekognoskáciu terénu. Vzhľadom na túto skutočnosť je zraniteľnosť ukážkovo určená len pre jeden kritický bod, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti mesta Medzev (obr. 5). Vzhľadom k tomu, že nie je známy rozsah záplavy pri povodí, nie je možné určiť zraniteľnosť presne. Riešený úsek pre vyhodnotenie zraniteľnosti je určený len odborným odhadom, pričom sa berie do úvahy priľahlé územie toku tzn. zástavba priamo priľahlá brehom toku (obr. 5). V riešenom úseku zaberá zástavba len 16,6 % z celkového ohrozeného územia tzn. menej ako 30 % územia je zastavaného. Na základe tejto skutočnosti, je kritériu kii (hustota zástavby) priradená hodnota 1. Väčší dôraz je kladený na typ zástavby pod kritickým bodom kritérium ki. V prípade tohto kritického bodu sa jedná takmer len o bytovú zástavbu, na ktorej by v prípade prívalovej povodne vznikli škody, poprípade by mohlo dôjsť aj k stratám na ľudských životoch. Jedna budova je nebytová a je zaradená do kategórie priemyselné budovy a sklady priemyselné budovy. 197
Acta Hydrologica Slovaca, ročník 18, č. 2, 2017, 193 201 Obr. 4. Fig. 4. Výsledné ohrozenie vybraných prispievajúcich plôch v povodí Bodvy. The resulting hazard to selected contributing areas in the Bodva basin. Obr. 5. Detail riešeného kritického bodu a ohrozeného územia pod kritickým bodom v meste Medzev. Fig. 5. Detail of solved critical point and threatened territory under the critical point in the town of Medzev. 198
Gaňová, L. a kol.: Hodnotenie povodňového rizika z prívalových zrážok Hodnota tohto kritéria je vypočítaná ako vážený priemer hodnôt triedy zraniteľnosti, na základe podielu zastavenej plochy jednotlivých typov budov v ohrozenom (priľahlom) území (budova s triedou zraniteľnosti 1 predstavuje 2,68% podiel zastavanej plochy a budovy s triedou zraniteľnosti 3 predstavujú 13,94% podiel zastavanej plochy). Kritérium ki (typ zástavby) nadobúda hodnotu 2,68 podľa nasledujúceho výpočtu: (2,66% 1) + (13,94% 3) ki = = 2,68 (3) 16,6% Výsledná zraniteľnosť je vypočítaná podľa vzťahu 2 a v prípade tohto riešeného kritického bodu je vyčíslená hodnotou 2,01 podľa nasledujúceho výpočtu: ZÚ = ( 2,68 0,6) + (1 0,4) = 2,01 (4) Jedná sa o strednú zraniteľnosť, ktorá je v rozmedzí od 1,5 do 2,3. Riziko je podľa navrhnutej metodiky a stanovenej matice (tab. 3) vypočítané ako kombinácia ohrozenia a zraniteľnosti. V prípade tohto kritického bodu je prispievajúca plocha zaradená do kategórie rizika BB, čo znamená, že lokalita je z hľadiska prívalových povodní stredne riziková (tab. 4). Záver Veľmi špeciálne miesto v oblasti prírodných katastrof majú povodňové udalosti, ktorých frekvencia má za posledné desaťročia zvyšujúcu sa tendenciu a ich následky tvoria 31 % ekonomických strát. Aj z týchto dôvodov nadobúda riešenie otázky ochrany pred povodňami čoraz širší medzinárodný rozmer a zvyšuje sa tlak na realizáciu systémovo pôsobiacich komplexných opatrení. Prechod od ochrany pred povodňami ku komplexnému povodňovému manažmentu sa odráža najviac v smernici 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňového rizika. Smernica posilnila zbližovanie národných prístupov k povodňovému manažmentu a riadeniu, a taktiež priniesla paralelný rozvoj v oblasti posudzovania povodňových rizík a manažmentu povod- ňového rizika členských štátov Európskej únie. Hlavným cieľom príspevku je návrh metodického postupu pre predbežné hodnotenie povodňového rizika z prívalových zrážok a jeho aplikácia v modelovom území. Návrh metodiky pre proces predbežného hodnotenia povodňového rizika vyplýva z potreby jeho aktualizácie podľa smernice 2007/60/ES. Základom hodnotenia povodňového rizika sú hypotézy o vplyve fyzickogeografických atribútov povodí na vznik povodní. Konceptuálny rámec hodnotenia povodňového rizika z prívalových zrážok vychádza z definície viacrozmernej koncepcie povodňového rizika, pričom je využitý procesný prístup. Návrh metodiky spočíva v identifikácií kritických bodov (KB) a plôch prispievajúcich z hľadiska tvorby sústredeného povrchového odtoku z prívalových zrážok a ich nepriaznivých vplyvov pre zastavané časti obce. Podkladom pre návrh tejto metodiky je Metodický návod pre identifikáciu KB, ktorý bol vypracovaný v roku 2009 v rámci projektu Vyhodnocení povodní v červnu a červenci 2009 na území České republiky Výskumným vodohospodárskym ústavom T.G. Masaryka v Brne. Hlavným cieľom hodnotenia rizika prispievajúcich plôch je určenie rizikovosti lokality ordinálnou stupnicou (tzn. nízka, stredná, vysoká) a poskytnutie podkladu pre druhú etapu nazývanú riadenie rizika. Výsledné riziko prispievajúcich plôch je určené ako kombinácia nebezpečenstva a zraniteľnosti podľa stanovej matice. Celý proces hodnotenia povodňového rizika z prívalových zrážok je realizovaný v ArcGIS 9.3. Pre predbežné hodnotenie povodňového rizika bolo zvolené povodie Bodvy, kde bolo zvolenou metodikou identifikovaných 8 kritických bodov (KB). Päť kritických bodov bolo zatriedených do triedy so stredným ohrozením a tri kritické body do triedy s vysokým ohrozením. Vzhľadom na zložitosť určovania zraniteľnosti územia pod kritickým bodom, kde je nevyhnutá rekognoskácia terénu, bola zraniteľnosť určená len pre jeden kritický bod so stredným ohrozením v severovýchodnej časti mesta Medzev. Zraniteľnosť bola určená na základe typu a hustoty zástavby, v riešenom území ako stredná. Výsledné riziko bolo zaradené do kategórie rizika BB, čo znamená, že lokalita je z hľadiska prívalových povodní stredne riziková. Tabuľka 4. Kategórie povodňového rizika Table 4. Categories of flood risk Ohrozenie (O) Zraniteľnosť (ZÚ) Výsledné riziko (R) Popis rizika A A AA Vysoké riziko A B AB Stredné riziko B A BA Stredné riziko B B BB Stredné riziko A C AC Nízke riziko B C BC Nízke riziko 199
Acta Hydrologica Slovaca, ročník 18, č. 2, 2017, 193 201 Poznatky o vecnom a priestorovom výskyte povodňových situácií a poznanie príčin, ktoré podmieňujú zvýšenú frekvenciu, resp. regionálne rozdiely vo výskyte povodní, sú nevyhnutným podkladom pre prijatie efektívnych a udržateľných preventívnych protipovodňových opatrení. Poďakovanie Príspevok vznikol vďaka podpore projektu VEGA 1/0609/14. Literatúra Krejčí, V., Hlavínek, P. (2003): Odvodnění Urbanizovaných Území koncepční Přístup. NOEL 2000 s r. o., Brno, 2003. ISBN 80-86020-39-8. HlavíneK, P. a kol. (2008): Hospodaření s dešťovými vodami v urbanizovaném území. ARDEC s.r.o., Brno, 2008. ISBN 80-86020-55-X. Houghton, J.T. et al. (2001): Climate Change: The Scientific Basis. Contribution of Working Group I to the Third Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. WMO and UNEP, 2001. Bačík, M., Babiaková, G., Halmo, N., Lukáč, M. (2006): Európske právne dokumenty o ochrane pre povodňami a ich implementácia v Slovenskej republike. Vodohospodársky spravodajca, 9 10, 2006. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Bandura, P., Gallay, M. (2013): Digitálna morfotektonická analýza povodia Bodvy. 16. ročník studentské konference GISáček. [online]. Dostupné na internete: <http://gis.vsb.cz/gisacek/gisacek_2013/referaty/ba ndura.pdf>. MŽP SR. (2011): Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Bodvy. [online]. Dostupné na internete: <http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/ bodva-suhrnny.pdf>. VÚVH. (2009): Všeobecné charakteristiky čiastkového povodia Bodva. online]. Dostupné na internete: <http://www.vuvh.sk/rsv/docs/pmp/prilohy/priloha_ 2/priloha_2_1/Bodva.pdf>. ASSESSING THE FLOOD RISK FROM TORRENTIAL RAIN Flood events, the frequency of which has shown an increasing tendency over the past decades and consequences of which have made up 31% of economic losses, have a very special place in the area of natural catastrophes. And for these reasons solutions to the question of flood protection is acquiring a wider international dimension and is increasing pressure on the realization of the system-wide working of complex measures. The transition from protection from flooding to complex flood management is reflected most of all in directive 2007/60/EC on the assessment and management of flood risk. The guideline strengthened the converging of national approaches to flood management and control and likewise brought parallel development in the area of the assessment of flood risks and management of flood risk of member states of the European Union. Before the proposal of the methodology itself a search of the literature for available documents relating to flood risk, risk analysis, legal arrangement of flood risk management and likewise of existing and developing approaches for assessing flood risk in Slovakia and around the world was developed. The contribution of the work is the proposal of a methodology for preliminary assessment of flood risk from flash floods, which can be used when accomplishing the goals of directive 2007/60/EC, i.e. reducing the probability of floods and reducing their potentially adverse consequences. The aim of the work was expanding the set of scientific knowledge in the field of assessment and management of flood risk in Slovakia and the world, and a proposal for directing the management of flood risks with the goal of reducing the adverse effects on human health, the environment and economic activities connected with floods. A goal so conceived had a primary task, namely Proposal of a methodology for the process of preliminary assessment of flood risk a methodological procedure for preliminary flood risk assessment from flash floods with respect to the need for its updating following from directive 2007/60/EC and its application in the conditions of a modelled territory. The proposed methodological approach is applied in a modelled territory. For preliminary flood risk assessment the Bodva basin was chosen, where through the selected methodology 8 critical points were identified. Five of the critical points were assigned to the moderate hazard class and three critical points were placed in the high hazard class. Given the complexity of determining the vulnerability of the territory below the critical point, where reconnaissance of the terrain is essential, vulnerability was determined for only one critical point with moderate hazard: in the north-eastern part of the town of Medzev. Vulnerability in the resolved territory was determined on the basis of type and density of the built-up area as moderate. The resulting risk was assigned to the risk category BB, which means that the locality is from the standpoint of flash flooding at moderate risk. 200
Gaňová, L. a kol.: Hodnotenie povodňového rizika z prívalových zrážok Ing. Lenka Gaňová, PhD. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ Košice Ďumbierská 14 041 59 Košice Tel.: +421556008178 E-mail: lenka.ganova@svp.sk doc. Ing. Martina Zeleňáková, PhD. Ing. Pavol Purcz, PhD. Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta Ústav environmentálneho inžinierstva Vysokoškolská 4 042 00 Košice Tel.: +421556024270 E-mail: martina.zelenakova@tuke.sk pavol.purcz@tuke.sk doc. Ing. Ladislav Satrapa CSc. Ing. Martin Horský, Ph.D. ČVUT stavební fakulta, Thákurova 7 166 29 Praha 6, Tel.: +420224354616 E-mail: satrapa@fsv.cvut.cz horsky@fsv.cvut.cz Ing. Helena Hlavatá, PhD. Slovenský hydrometeorologický ústav Regionálne pracovisko SHMÚ Košice Ďumbierska 26 041 17 Košice E-mail: helena.hlavata@shmu.sk 201