Snímka 1

Prepis

1 Skvalitnenie účelovej monitorovacej siete VÚVH na sledovanie znečistenia v podzemných vodách predstavenie projektu E. Speváková, M. Fabok, A. Seman, A. Patschová, R. Cibulka

2 História a pôvod dusičnanovej smernice Na počiatku bola smernica Rady 91/676/ EHS zo dňa 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, ktorá vstúpila do platnosti 19. decembra Pre členské štáty to znamenalo povinnosť najmenej každé štyri roky preskúmavať, upravovať a podľa potreby dopĺňať zoznam vymedzených ohrozených oblastí všetkých známych pôdnych plôch na území svojho štátu, ktoré sú odvodňované do vôd zadefinovaných v smernici.

3 V rámci implementácie dusičnanovej smernice Slovenská republika prvýkrát vymedzila zraniteľné oblasti (oblasti vôd znečistených dusičnanmi a oblastí vôd ohrozených znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov) v roku V nariadení vlády Slovenskej republiky č. 249/2003 Z. z. boli ustanovené citlivé a zraniteľné oblasti nahradené neskôr nariadením vlády SR č. 617/2004 Z. z.

4 K zadefinovaniu citlivých a zraniteľných oblastí, ako aj programov opatrení sa došlo v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách, tzv. vodnom zákone, konkrétne v 33, 34 a 81, ako aj v prílohe č. 4 k zákonu 364/2004 Z. z., kde sú stanovené kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach.

5 Príloha č.4 k vodnému zákonu

6 Monitorovanie na VÚVH Pred začatím monitorovania boli zraniteľné oblasti zadefinované na základe analýzy pracovníkov VÚVH, ktorá bola vypracovaná podľa: i. geochemického atlasu SR mapa dusičnanov v podzemných vodách, ii. digitalizovanej mapy poľnohospodársky využívanej pôdy SR a digitalizovanej mapy potenciálnej tvorby dusičnanov v poľnohospodárskej pôde SR, iii. iv. mapy chránených vodohospodárskych území, mapy povodí vodárenských tokov. Ako doplnkové vrstvy pri vyznačovaní zraniteľných území sa použili: vrstva tokov SR - obsahuje povrchové toky, ktoré sú súčasťou Základnej vodohospodárskej mapy v M 1 : , vrstva obcí SR - obsahuje obce, ktoré sú súčasťou Základného územno-identifikačného registra SR.

7 Kým začalo monitorovanie zraniteľných území v rámci projektu dusičnanovej smernice, VÚVH použil údaje na hodnotenie stavu podzemných vôd z monitorovania na SHMÚ a z monitorovania vodárenských zdrojov. Z dôvodu infringementu vystala potreba v rokoch 2007/2008 vybudovať 695 monitorovacích úzkoprofilových vrtov na sledovanie dusičnanov v podzemnej vode. Do súčasnej doby niektoré oblasti zo zraniteľných území vypadli, konkrétne 264 a 47 nových oblastí bolo pridaných. S cieľom dobudovať a obnoviť monitorovaciu sieť VÚVH dňa podal na riadiaci orgán Operačného Programu (OP) Kvalita životného prostredia žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) vo výške ,38 eura na projekt Skvalitnenie účelovej monitorovacej siete VÚVH na sledovanie znečistenia v podzemných vodách, ktorej konkrétnym cieľom bolo Vytvorenie východísk pre stanovenie opatrení smerujúcich k dosiahnutiu dobrého stavu podzemných a povrchových vôd.

8 Popis projektu Monitorovanie podzemných vôd je v súlade so schváleným Rámcovým programom monitorovania vôd Slovenska pre obdobie rokov a v súlade s požiadavkami vodného plánovania. Odber vzoriek podzemných vôd tvorí jednu z hlavných aktivít projektu Monitorovanie a hodnotenie stavu vôd III. etapa, čím sú oba projekty previazané. VÚVH sa projekte zaviazalo situovať v prevažnej väčšine nové monitorovacie hydrogeologické vrty v katastroch obcí nachádzajúcich sa v zraniteľnej oblasti. Súčasťou navrhovania vrtov je priestorová analýza s využitím nástrojov GIS, využitie koncepčných modelov a terénna rekognoskácia. Samotné budovanie monitorovacích hydrogeologických vrtov, vrátane povolení potrebných na budovanie a monitorovanie vrtu, bude zabezpečené externe. Rovnako je súčasťou projektu aj nákup a aktualizácia softvéru v rámci GIS nástrojov a prepojenia s terénnym hardvérom, obnova hardvéru, obnova vozového parku v súvislosti s terénnou rekognoskáciou, kontrolou vrtných prác a preberaním vrtov a odberom vzoriek.

9 Miesto realizácie projektu 1. Bratislavský kraj 2. Trnavský kraj 3. Trenčiansky kraj 4. Nitriansky kraj 5. Žilinský kraj 6. Banskobystrický kraj 7. Prešovský kraj 8. Košický kraj

10 Vychádzajúc z týchto a ďalších podkladov v žiadosti o NFP Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre operačný program Kvalita životného prostredia na základe výsledkov konania o žiadosti o nevratný finančný príspevok schválilo sumu ,93 eura dňa 9. januára Celková dĺžka realizácie hlavných aktivít projektu je 53 mesiacov, začiatok realizácie projektu je január 2017, ukončenie realizácie hlavných aktivít projektu je máj Predmetom verejného obstarávania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní na uskutočnenie stavebných prác bola zákazka rozdelená na tri časti. Verejné obstarávanie vyhrala spoločnosť IN Situ P&R s. r. o. vo všetkých troch častiach.

11 Zákazka je rozdelená na tri časti. Každému vrtu bude prislúchať administratívne zabezpečenie, hydrogeologický prieskum a záverečná správa geologickej úlohy. Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj 1. časť pozostáva z týchto objektov: Celkovo sa vybuduje 233 vrtov z toho 167 vrtov úzkoprofilových, 5 vrtov úzkoprofilových z inertného materiálu, 4 hlboké hydrogeologické vrty a dôjde k obnoveniu 57 monitorovacích objektov. Banskobystrický, Žilinský a Trenčiansky kraj 2. časť pozostáva z týchto objektov: Celkovo sa vybuduje 206 vrtov z toho 143 vrtov úzkoprofilových, 3 vrty úzkoprofilové z inertného materiálu, 3 hlboké hydrogeologické vrty a obnoví sa 57 monitorovacích objektov. Prešovský a Košický kraj 3. časť pozostáva z týchto objektov: Celkovo sa vybuduje 192 vrtov z toho 147 vrtov úzkoprofilových, 2 vrty úzkoprofilové z inertného materiálu, 1 hlboký hydrogeologický vrt a obnoví sa 42 monitorovacích objektov.

12

13 Metodika návrhu monitorovacích vrtov Vypracovaná Mgr. Annou Tlučákovou, PhD. a kolektívom. Jej cieľom je zabezpečiť jednotný a odborne spoľahlivý postup pri návrhu miesta situovania pozorovacieho objektu. Kritériá výberu, na základe ktorých boli vytvorené buffre - vhodné územia v rámci záujmovej obce. Kritériá sú nasledovné: i. Poľnohospodárska pôda ii. iii. iv. Geologická stavba Hydrogeologické pomery Geografická poloha v. Dostupnosť vi. Strety záujmov

14 Projekt je realizovaný v softvérovom prostredí ArcGIS Pri navrhovaní sú využívané zakúpené vrstvy hladiny podzemnej vody a smer prúdenia podzemnej vody od ŠGÚDŠ. Od rezortných organizácií sú k dispozícii vrstvy existujúcich monitorovacích objektov s uvedenými hladinami podzemnej vody. Takisto sú pri navrhovaní využívané na internete voľne dostupné informácie ohľadom katastra - stránka ZBGIS, Geologická mapa Slovenska 1: na stránke ŠGÚDŠ a pre lepšiu priestorovú predstavivosť je využívaná Google Earth Pro. V lokalitách, v ktorých sú vrty obnovované, máme k dispozícii staršie dáta z monitorovania, ktoré sú zohľadňované pri situovaní nového vrtu v rámci danej lokality.

15 Manuál prác pri navrhovaní vrtu Vypracovaný Ing. Romanom Cibulkom a Mgr. Matejom Fabokom, ktorí pripravili celý projekt z hľadiska naprogramovania jednotlivých vrstiev v ArcGIS-e a systém zakladania Tento manuál podrobne rozpisuje všetky kroky - etapy: ETAPA 0 ETAPA 1 ETAPA 2 ETAPA 3 - navrhovanie vrtov - príprava dát do terénu - práce v teréne (v spolupráci s IN Situ P&R s.r.o.) - spracovanie dát z terénu - kontrola navrhnutých variantov ŠOP - odoslanie dát spoločnosti IN Situ P&R s.r.o.

16 Ukážka úzkoprofilového vrtu

17

18 Ďakujem za pozornosť