Úvod Proces rozširovania EÚ významne prispeje k zabezpečeniu politickej stability, demokracie a rešpektovania ľudských práv v Európe. Pozitívny vplyv rozširovania je už viditeľný, stabilné demokratické systémy vznikli v strednej a východnej Európe. Finančná a technická pomoc poskytovaná krajinám strednej a východnej Európy (ďalej krajiny SVE) prispeje ku konsolidácii hospodárskej reformy a podpore podnikania vytváraním konkurenčného a transparentného právneho prostredia. Rozšírením EÚ vznikne domáci trh s vyše 500 miliónmi spotrebiteľov a otvorený, bezhraničný priestor s voľným pohybom tovaru a služieb. Množstvo odlišných pravidiel a smerníc nahradí jeden súbor noriem používaný pri predaji tovarov a služieb na rozsiahlom domácom trhu. Rozšírenie posilní aj schopnosť Spoločenstva vplývať na nadnárodné otázky akými sú znečisťovanie ovzdušia, boj proti organizovanému zločinu, korupcii a distribúcii drog. Poľnohospodárstvo zohráva v hospodárskom a politickom živote 13 kandidátskych krajín 1 významnú úlohu. Modernizácia poľnohospodárstva v týchto krajinách a jeho integrácia do spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej SPP) bude v budúcnosti prioritou. Reformy v rámci Agendy 2000 prijatej 24. - 25. marca 1999 v Berlíne boli zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva na svetových trhoch prostredníctvom redukcie subvencovaných cien obilnín a hovädzieho mäsa od roku 2000 a cien mlieka od roku 2006. Tieto opatrenia sú zamerané na zosúladenie cien medzi kandidátskymi krajinami a EÚ a zavedenie SPP v nových členských štátoch. Na tejto schôdzke sa tiež schválilo financovanie v období po rozšírení Únie v rokoch 2000 2006, ktoré je nad rámec značných finančných zdrojov určených pre predvstupovú pomoc. Na schôdzke Európskej rady v Nice 7. 9. decembra 2000 bola prijatá Komisiou navrhovaná stratégia rozširovania a vykonali sa opatrenia na implementáciu nevyhnutných inštitucionálnych reforiem, ktorými sa kandidátske krajiny úplne začlenia do rozhodovacieho procesu Únie. V oblasti poľnohospodárskej politiky, finančnej, politickej a inštitucionálnej oblasti niet pochýb o tom, že EÚ sa pripravuje na rozšírenie. Osnova negociačných rokovaní v poľnohospodárstve 8. novembra 2000 schválila Komisia dokument o stratégii rozširovania, ktorý obsahuje časový harmonogram negociačného procesu. Na základe záverov Výboru pre všeobecné záležitosti zo 4. decembra 2000 túto stratégiu neskôr podporila Európska rada na zasadnutí v Nice. Európska rada v tejto stratégii: potvrdila svoju podporu koncepcii diferenciácie (t.j. každá kandidátska krajina musí byť posudzovaná na základe vlastných kritérií, čo dáva šancu dostihnúť krajiny, ktoré v rokovaniach dosiahli väčší pokrok); uviedla, že stratégia umožní EÚ privítať tie členské štáty, ktoré budú na členstvo pripravené do konca roka 2002. Tieto sa budú môcť zúčastniť budúcich volieb do Európskeho parlamentu; 1 Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko, Turecko. 1
vyzvala kandidátske krajiny, aby pokračovali v reformách nevyhnutných pre rozšírenie a urýchlili ich (vrátane prijatia acquis communautaire a vytvorenia potrebných administratívnych štruktúr). Európska rada na schôdzke v Goteborgu 15. 16. júna 2001: opätovne zdôraznila podporu stratégii rozširovania; stanovila časový harmonogram pre úspešné ukončenie negociačných rokovaní; potvrdila, že proces rozširovania je nezvratný; vyjadrila podporu princípu diferenciácie; zdôraznila, že rokovania s kandidátskymi krajinami, ktoré budú pripravené by sa mali ukončiť do konca roku 2002, aby sa tieto krajiny mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004 už ako členovia EÚ. Stratégia rozširovania Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva Komisia prijala dokument o stratégii rozširovania, súčasťou ktorého je aj tzv. cestná mapa pre negociačné postupy. Podstatu tejto cestnej mapy možno zhrnúť takto: Luxemburská skupina (Estónsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Cyprus). Podľa časového harmonogramu by sa revidované pozície EÚ v oblasti poľnohospodárstva (najmä veterinárne a fytosanitárne otázky) mohli dosiahnuť v druhej polovici roku 2001. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, tieto revidované pozície sa nezaoberajú takými významnými a citlivými otázkami, akými sú priame platby alebo kvóty, ktoré majú veľký vplyv na rozpočet EÚ. Očakáva sa, že týmto významným otázkam z oblasti poľnohospodárstva sa bude venovať pozornosť v prvej polovici roku 2002. EÚ uzavrie rokovania s najlepšie pripravenými krajinami (t.j. ktoré spĺňajú všetky kritéria členstva) v priebehu roka 2002. Helsinská skupina (Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Rumunsko a Slovensko). Komisia schválila princíp diferenciácie a ocenila pokrok kandidátskych krajín (najmä v rámci tejto skupiny) dosiahnutý v rokovaniach. Odporučila krajinám tejto skupiny, aby pripravili pozičné dokumenty k tým kapitolám, v ktorých sa považujú za pripravené pri zohľadnení stavu ich pripravenosti a navrhovaného časového harmonogramu. Komisia posúdi, či im odporučí otvorenie týchto negociačných kapitol. Praktické otázky týkajúce sa stratégie rozširovania navrhované v dokumente Komisie z 8.novembra 2000: monitorovanie implementácie acquis communautaire kandidátskymi krajinami do ich legislatívy a prispôsobenie ich kapacity na efektívnu implementáciu a podporu, aby sa udržali kľúčové podmienky postupu rokovaní. Komisia bude pokračovať v monitorovaní záväzkov kandidátskych krajín; Partnerstvá pre vstup zostanú základnými nástrojmi predvstupovej stratégie. Sú základom plánovania predvstupovej pomoci v roku 2001, ale v tomto štádiu sa nepredpokladá revízia ( Partnerstvá pre vstup sa zvyčajne každoročne revidujú). V súlade so závermi schôdzky Európskej rady v Helsinkách sa Partnerstvo pre vstup v roku 2001 navrhuje pre Turecko; 2
Rokovania o ďalších koncesiách pre recipročný obchod 2 s poľnohospodárskymi produktmi by sa mali začať na základe Európskych dohôd. Mali by sa zamerať na zlepšenie obchodných vzťahov a prípravu na rozširovania v tejto významnej oblasti. V zmysle Európskych dohôd bude úlohou asociačných výborov 3 a podvýborov pre poľnohospodárstvo objasnenie nových acquis communautaire a diskusia týkajúca sa ich prijatia a implementácie. Negociačné rokovania o Kapitole 7 (poľnohospodárstvo) Členovia tzv. luxemburskej skupiny predložili svoje negociačné pozície týkajúce sa kapitoly poľnohospodárstvo v novembri a decembri 1999. Spoločnú (negociačnú) pozíciu EÚ schválila Rada v júni a kandidátskym krajinám ju predstavila 14. júna 2000 na konferencii o rozširovaní, kedy sa otvorila kapitola poľnohospodárstvo. V tom čase už všetky krajiny tzv. luxemburskej skupiny odpovedali EÚ a poskytli väčšinu z dodatočne požadovaných informácií. Komisia analyzovala odpovede kandidátskych krajín a revidovala návrh spoločnej pozície, ktorú predložili členským štátom. Rokovania s členmi tzv. helsinskej skupiny Lotyšskom, Litvou a Slovenskou republikou sa začali v júni 2001; Bulharsko predložilo svoju negociačnú pozíciu v júni, Malta v júli 2001. Rumunsko doteraz nepredložilo svoju negociačnú pozíciu. Belgické predsedníctvo oznámilo, že rokovania s Maltou by sa mali začať v júli až decembri 2001 a rokovania s Bulharskom by sa mohli začať za určitých podmienok. Negociačný proces s Tureckom ešte nezačal. Informačná kampaň EÚ dúfa, že lepšiemu pochopeniu otázok sprevádzajúcich rozšírenie EÚ pomôže sprístupnením všeobecných informácií o EÚ, jej politike, fungovaní a rozhodovacom procese. Kampaň v členských štátoch je zameraná na: vysvetlenie procesu rozširovania vrátane jeho pravdepodobného dopadu čo najširšej verejnosti; podporu dialógu medzi politikmi a verejnosťou o otázkach súvisiacich s rozširovaním na všetkých úrovniach spoločnosti; poskytovanie informácií o kandidátskych krajinách. V kandidátskych krajinách je kampaň zameraná na: zlepšenie poznatkov verejnosti o EÚ; vysvetlenie vplyvu rozšírenia na jednotlivé kandidátske krajiny; objasnenie súvislosti medzi postupom príprav na členstvo a postupom rokovaní. Ekonomické hľadiská Súhrnná správa mapujúca pokrok vykonaný kandidátskymi krajinami v procese rozširovania schválená Komisiou v novembri 2000 potvrdila celkové zlepšenie ich ekonomiky. Zatiaľ čo 2 Podiel bilaterálneho poľnohospodárskeho obchodu nepodliehajúceho clám na základe dohôd tzv. dvojitej nuly sa pravdepodobne viac než zdvojnásobí z 36 % na 81 % pre import do EÚ a z 18 % na 39 % pre export z EÚ. 3 Asociačné výbory sú stretnutia na vysokej úrovni uskutočnené medzi EÚ a kandidátskymi krajinami, ktoré sa podrobne zaoberajú všetkými oblasťami zahrnutými v Európskych dohodách. 3
priemerná miera rastu reálneho HDP v krajinách SVE-10 v roku 1999 bola 2,2 %, ekonomický rast vo všetkých kandidátskych krajinách sa v prvom polroku 2000 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1999 zvýšil. Podľa správy Komisie o perspektívach poľnohospodárskych trhov publikovanej v júni 2001 sa v rokoch 2001 a 2002 očakáva priemerný ročný rast HDP o minimálne 4 %. Keďže to prispeje k zvýšeniu spotrebiteľských príjmov v krajinách SVE, je to trend, ktorý by mohol mať pozitívny vplyv na dopyt po poľnohospodárskych produktoch. Poľnohospodárstvo v kandidátskych krajinách Z Tabuľky 2 vyplýva, že poľnohospodárstvo zohráva významnú úlohu v ekonomike kandidátskych krajín. Kvôli lepšej porovnateľnosti sú údaje o zamestnanosti prezentované v tejto tabuľke definované v súlade s definíciami Prehľadu pracovnej sily (PPS) Eurostatu. Zamestnanci v poľnohospodárstve sa podľa PPS definujú ako ekonomicky aktívne osoby, ktoré získavajú podstatnú časť svojich príjmov z poľnohospodárstva. Poľnohospodársky cenzus, ktorý bol v minulosti zdrojom informácií v mnohých krajinách zohľadňuje všetky osoby činné na farmách. Takto vznikli určité rozdiely medzi novými a starými údajmi. Obchodné vzťahy v poľnohospodárstve EÚ je hlavným obchodným partnerom všetkých 13 kandidátskych krajín. Pre EÚ sú kandidátske krajiny druhým najväčším obchodným partnerom po USA. Jednou z hlavným tém bilaterálnych rozhovorov medzi EÚ a krajinami SVE bola progresívna liberalizácia obchodných tokov s poľnohospodárskymi produktmi podliehajúcimi clám na oboch stranách. Kandidátske krajiny sa snažia o lepší prístup na trhy EÚ, ktorý by mohol prispieť k zlepšeniu konkurencieschopnosti sektora pred vstupom do EÚ, stimuláciou produkcie vytvorenej podľa požiadaviek trhu EÚ. Kandidátske krajiny žiadajú ukončenie subvencovania exportu EÚ určeného na ich trhy. Postupné otváranie trhov kandidátskych krajín pred rozširovaním by tieto krajiny mohlo včas pripraviť na väčšiu konkurenciu po vstupe do EÚ. V marci 1999 Rada poverila Komisiu na otvorenie rokovaní s každou z desiatich kandidátskych krajín SVE, s cieľom rozšíriť rozsah bilaterálnych colných koncesií na poľnohospodárske produkty zahrnuté v Európskych dohodách. Mandát súvisí s procesom rozširovania a vychádza z predpokladu, že progresívna a pravidelná liberalizácia bilaterálneho obchodu s poľnohospodárskymi produktmi by mohla byť významným nástrojom v príprave na ekonomickú integráciu asociovaných krajín na trhy Spoločenstva. Mandát stanovuje, že rokovania by mali viesť k vysporiadaniu záujmov Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov a záujmov asociovaných krajín. Rokovania prebiehajúce v roku 2000 obsahovali tri rôzne prístupy, podľa druhu produktov, ktorých sa týkali: Zoznam 1: pre najmenej citlivé produkty (t.j. produkty z krajín SVE s dovozným clom do EÚ maximálne 10 %) dohody zabezpečujú úplnú a okamžitú liberalizáciu bez kvantitatívnych obmedzení. Tento zoznam obsahuje vyše 400 produktov (napr. citrusové ovocie, olivový olej, konské mäso). 4
Zoznam 2: tzv. prístup dvojitej nuly zabezpečuje recipročnú elimináciu exportných refundácií a elimináciu importných ciel v rámci colných kvót. Počiatočná výška colných kvót sa stanovila, v rámci možností, na úrovni zodpovedajúcej súčasnému obchodu (na základe priemeru za posledné tri roky). Bilaterálne bol schválený značný ročný rast colných kvót zohľadňujúci citlivosť produktov a potenciálny vývoj obchodu. V tomto štádiu ide o produkty, pre ktoré zo SPP vyplýva ochrana na hraniciach (dovozné clá a exportné refundácie) akými sú bravčové mäso, hydinové mäso, syr a niektoré druhy ovocia a zeleniny. Produkty, pre ktoré sa využíva domáci podporný systém v rámci SPP neboli zahrnuté do prístupu tzv. dvojitej nuly, ale môžu sa tam zahrnúť neskôr. Zoznam 3: Týka sa limitovanej výmeny ad hoc koncesií na základe špecifických požiadaviek krajín SVE a schvaľovaných od prípadu k prípadu. Progresívne dohody o liberalizácii obchodu boli schválené so všetkými desiatimi krajinami SVE. Výsledky sa v jednotlivých krajinách líšia podľa ich pripravenosti na liberalizáciu obchodu. Prvá dohoda vstúpila do platnosti 1.júla 2000. Nové kolo rokovaní sa začalo v roku 2001 s cieľom rozšíriť proces liberalizácie na produkty, pre ktoré sa uplatňuje vnútorný podporný systém v rámci SPP spojený s vysokou ochranou na hraniciach. Nové dohody by mali vstúpiť do platnosti 1.júla 2002. V roku 2000 import z krajín SVE, Cypru a Malty spolu dosiahol úroveň 3,2 mld. EUR. Import z Turecka sa stabilizoval na úrovni 1,4 mld. EUR a export dosiahol len 0,3 mld. EUR. Rozširovanie EÚ medzníky 1989 Pád Berlínskeho múra. 1990 Začiatok činnosti programu EÚ PHARE zameraného na podporu transformácie v post komunistických krajinách. Cyprus a Malta podali prihlášku o členstvo v EÚ. 1991 EÚ a jej členské štáty podpísali Európske dohody s Československom 4, Maďarskom a Poľskom. (Do roku 1996 boli podpísané Európske dohody s 11 krajinami.) 1993 Európska rada na schôdzke v Kodani schválila politické a ekonomické kritéria pre členstvo v EÚ. 1994 Maďarsko a Poľsko podali prihlášku o členstvo v EÚ. 4 Po rozdelení Československa na ČR a SR sa nové Európske dohody s týmito krajinami podpísali v októbri 1993. 5
1995 EÚ sa rozšírila o Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a SR podali prihlášku o členstvo v EÚ. 1996 ČR a Slovinsko podali prihlášku o členstvo v EÚ. 1997 Európska rada na schôdzke v Luxemburgu schválila začiatok rokovaní s Cyprom, ČR, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Slovinskom. Rada tiež schválila uzavretie Partnerstva pre vstup s každou kandidátskou krajinou. 1998 Marec: Európska konferencia v Londýne je oficiálnym začiatkom negociačného procesu s ČR, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Slovinskom. Skríning poľnohospodárskej legislatívy sa začal v Bulharsku, Lotyšsku, Litve, Rumunsku a SR. Komisia publikovala svoju prvú správu o pokroku vykonanom pred vstupom. Skončil sa skríning poľnohospodárskej legislatívy s Cyprom, ČR, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Slovinskom. 1999 Komisia aktualizovala názor na Maltu z roku 1993. Schôdzka Európskej rady v Berlíne oprávnila Komisiu na začatie rokovaní s desiatimi krajinami SVE tiež vzhľadom na ďalšiu liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Schválila tiež finančnú perspektívu na roky 2000 2006. Na predvstupovú pomoc a výdavky súvisiace so vstupom sa vyčlenilo 3,12 miliardy EUR. Komisia publikovala svoju druhú správu o pokroku vykonanom pred vstupom. December: Európska rada na schôdzke v Helsinkách rozhodla o začiatku rokovaní s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Rumunskom a SR a potvrdila, že Turecko je kandidátom na členstvo v EÚ. November/december: vzhľadom na začiatok rokovaní v oblasti poľnohospodárstva predstavili krajiny tzv. luxemburskej skupiny svoje negociačné pozície ku Kapitole 7 (Poľnohospodárstvo) acquis communautaire 5. EÚ prijala svoju spoločnú pozíciu a rokovania o kapitole poľnohospodárstvo začala v júni 2000. 2000 Predsedníctvo Rady vyhlásilo otvorenie Kapitoly poľnohospodárstvo za prioritu. Začal sa skríning poľnohospodárskej legislatívy s Maltou. Pre všetky kandidátske krajiny sa navrhla aktualizácia skríningového procesu. Rokovania o vstupe formálne začali s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Rumunskom a SR. Na ministerskej schôdzke týkajúcej sa vstupu sa začali rokovania o poľnohospodárstve s krajinami tzv. luxemburskej skupiny. 5 Celá legislatíva EÚ (acquis communautaire) sa kvôli rozhovorom o rozširovaní rozdelila do 31 kapitol. 6
Vstúpila do platnosti dohoda o ďalšej liberalizácii obchodu v poľnohospodárstve s ôsmimi krajinami SVE (Bulharsko, Estónsko, ČR, Lotyšsko, SR, Slovinsko a Rumunsko). Komisia prijala programy SAPARD pre Estónsko, Bulharsko, ČR, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Rumunsko, SR a Slovinsko a podpísala viacročnú finančnú dohodu s Bulharskom. December: Konferencia o vstupe sa zaoberala prvými negociačnými pozíciami ku Kapitole poľnohospodárstvo s Lotyšskom, Litvou a SR. Publikovanie časového harmonogramu pre zostávajúce rokovania o vstupe. Publikovanie tretej správy o pokroku vykonanom pred vstupom. December: schôdzka Európskej rady v Nice, na ktorej sa okrem iného rozhodovalo o: - deklarácii spoločnej pozície, ktorú majú členské štáty prijať na konferencii o rozširovaní vzhľadom na rozdelenie miest v Európskom parlamente; - rozdeľovaní hlasov v Rade; - zložení Hospodárskeho a sociálneho výboru; - zložení Výboru regiónov. 2001 Podpis viacročnej finančnej dohody k programu SAPARD s ČR, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Rumunskom, SR a Slovinskom. Vstupuje do platnosti dohoda o ďalšej liberalizácii obchodu v poľnohospodárstve s Litvou a Poľskom. Podpis ročnej finančnej dohody k programu SAPARD s Bulharskom, ČR, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Rumunskom, SR a Slovinskom. Akreditácia pomoci z programu SAPARD Bulharsku a Estónsku. Rozhodnutie umožňuje zodpovedným inštitúciám v Bulharsku a Estónsku začať implementáciu ročného programu SAPARD. Jún: schôdzka Európskej rady v Štokholme sa zaoberala integráciou kandidátskych krajín do stratégie a cieľov prijatých na schôdzke Rady v Lisabone, aby sa EÚ transformovala na najkonkurenčnejší región vo svete. Ďalšie tri krajiny tzv. helsinskej skupiny otvorili Kapitolu poľnohospodárstvo (Lotyšsko, Litva a SR). Júl: Komisia predložila Rade revidovaný návrh spoločnej pozície v oblasti poľnohospodárstva pre každú zo šiestich krajín tzv. luxemburskej skupiny. 7