Obsah Úvod... 7 1 Úvod do účtovníctva... 9 1.1 Podstata účtovníctva... 9 1.2 Používatelia informácií z účtovníctva... 14 1.3 Základné pojmy používané v účtovníctve... 22 2 Majetok, záväzky a vlastné imanie... 29 2.1 Majetok a jeho triedenie v účtovníctve... 29 2.1.1 Neobežný majetok... 33 2.1.2 Obežný majetok... 35 2.2 Zdroje majetku a ich triedenie... 37 2.2.1 Záväzky... 39 2.2.2 Vlastné imanie... 43 2.3 Súvaha... 46 3 Náklady, výnosy a výsledok hospodárenia... 53 3.1 Všeobecná charakteristika nákladov a výnosov... 53 3.2 Náklady... 55 3.3 Výnosy... 59 3.4 Zásady uplatňované pri účtovaní nákladov a výnosov... 63 3.4.1 Účtovanie nákladov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia... 65 3.4.2 Účtovanie výnosov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia... 66 3.5 Výsledok hospodárenia... 68 4 Účtovné prípady a ich vplyv na výkazy účtovnej závierky... 73 4.1 Charakteristika účtovných prípadov a ich triedenie podľa ich pôsobenia (vplyvu) na výsledok hospodárenia... 73 4.2 Účtovné prípady nepôsobiace na výsledok hospodárenia... 75 4.3 Účtovné prípady pôsobiace na výsledok hospodárenia... 82 4.4 Účtovné prípady pôsobiace na vlastné imanie... 91 5 Účtovné zásady... 96 5.1 Charakteristika pojmov... 96 5.2 Elementárne účtovné zásady... 100 5.3 Všeobecne uznávané účtovné zásady... 105 6 Právna úprava účtovníctva... 116 6.1 Regulácia účtovníctva... 116
6.2 Právna úprava účtovníctva v Slovenskej republike... 117 6.3 Nadnárodná úprava účtovníctva... 127 7 SÚstava účtov... 140 7.1 Účet... 140 7.2 Účtová osnova... 151 7.2.1 Rámcová účtová osnova pre podnikateľov... 152 7.2.2 Zásady uplatnené pri tvorbe rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov... 158 7.2.3 Účtový rozvrh... 162 7.3 Syntetické účty a analytická evidencia... 163 8 Účtovná dokumentácia... 169 8.1 Účtovné záznamy... 169 8.2 Účtovné doklady... 172 8.3 Účtovné zápisy a účtovné knihy... 179 8.4 Automatizované spracovanie účtovných záznamov... 181 9 Oceňovanie v účtovníctve... 185 9.1 Podstata oceňovania... 185 9.2 Oceňovanie podľa platnej právnej úpravy účtovníctva v Slovenskej republike... 190 10 Vnútorný kontrolný systém účtovníctva... 206 10.1 Vnútorný kontrolný systém účtovnej jednotky... 206 10.1.1 Kontrola vecnej správnosti účtovníctva... 208 10.1.2 Kontrola formálnej správnosti účtovníctva... 213 10.2 Opravy chýb v účtovníctve... 222 11 Účtovná závierka... 229 11.1 Účtovná uzávierka... 229 11.2 Všeobecná charakteristika účtovnej závierky... 236 11.3 Súčasti účtovnej závierky... 242 11.3.1 Súvaha... 243 11.3.2 Výkaz ziskov a strát... 247 11.3.3 Poznámky... 250 12 Historický vývoj účtovníctva... 258 12.1 Začiatky a vývoj podvojnej sústavy účtovníctva... 258 12.2 Vývoj účtovníctva v Slovenskej republike... 262 Literatúra... 270 prílohy... 275 Príloha 1: Rámcová účtová osnova pre podnikateľov účinná od 31. 12. 2014 so zapracovanými zmenami účinnými od 31. 12. 2015... 277 Príloha 2: Vzor účtovnej závierky (úvodná strana, súvaha, výkaz ziskov a strát) malej a veľkej účtovnej jednotky... 282
Úvod do účtovníctva 19 máte. Preto je finančné účtovníctvo upravované príslušným orgánom, ktorým je v Slovenskej republike Ministerstvo financií SR. Schéma 1.4 Obsah finančného účtovníctva Finančné účtovníctvo vedenie účtovníctva sumarizácia informácií účtovná závierka Informácie finančného účtovníctva mapujú minulosť, sú to informácie o skutočnostiach, ktoré už nastali. V účtovnej závierke sa prezentujú nie plánované, ale skutočné informácie. To však neznamená, že účtovná závierka nie je pre používateľov užitočná. Informácie o minulosti môžu byť návodom pre budúcnosť. Manažérske účtovníctvo využíva aj informácie finančného účtovníctva. Na druhej strane sa informácie zaznamenávané v manažérskom účtovníctve, ak to vyžaduje právna úprava, zaznamenávajú aj vo finančnom účtovníctve, teda účtuje sa o nich, napr. ocenenie výrobkov vo vlastných nákladoch vyčíslených kalkuláciou. Medzi finančným účtovníctvom a manažérskym účtovníctvom je teda obojstranné prepojenie. Schéma 1.5 Základné znaky finančného účtovníctva a manažérskeho účtovníctva ako podsystémov účtovného informačného systému v Slovenskej republike Účtovný informačný systém Finančné účtovníctvo Manažérske účtovníctvo zahŕňa vedenie účtovníctva účtovnú závierku zahŕňa nákladové účtovníctvo a kalkulácie podnikové plánovanie a rozpočtovanie má právne stanovený obsah právne stanovenú formu nemá právne stanovený obsah právne stanovenú formu
48 2. kapitola Súvaha je základný výkaz účtovnej závierky v sústave podvojného účtovníctva. Obsahom súvahy, jej hlavnými zložkami, sú majetok, vlastné imanie a záväzky. Jednotlivé druhy majetku a zdroje majetku môžu byť vo všeobecnosti v súvahe rôzne usporiadané v závislosti od uplatnenej formy súvahy, od uplatnených hľadísk na triedenie majetku a zdrojov majetku a môžu byť vykázané v súvahe s uplatnením rôzneho stupňa podrobnosti. Súvaha tradične i v súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky: sa zostavuje v horizontálnej (účtovnej) forme, t. j. oddelene sa vykazuje majetok a oddelene vlastné imanie a záväzky a v súvahe sa vykazuje aj celková suma majetku a celková suma zdrojov majetku (vlastného imania a záväzkov); základom súvahy sú dve strany súvahy v označení strana aktív (obsahuje majetok) a strana pasív (obsahuje zdroje majetku vlastné imanie a záväzky) tak, ako je to znázornené v schéme 2.14; má predpísanú štruktúru právnymi predpismi sú ustanovené vzory súvahy pre jednotlivé typy (skupiny, druhy) účtovných jednotiek, v súčasnosti pre podnikateľov sú ustanovené dva vzory jeden vzor pre mikro účtovné jednotky a jeden (rovnaký) vzor je ustanovený pre malé a veľké účtovné jednotky; sa zostavuje v stanovených peňažných jednotkách, od roku 2009 podnikatelia zostavujú súvahu v celých eurách 17. Základná štruktúra súvahy, ktorú zostavujú v súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky malé a veľké účtovné jednotky v súlade s opatreniami Ministerstva financií SR 18 je uvedená v schéme 2.15. Pri členení majetku a zdrojov majetku v súvahe je uplatnená kombinácia hľadísk, ktoré sme uviedli v časti 2.1 a 2.2 tejto kapitoly. Majetok sa vykazuje v základnom členení na neobežný majetok a obežný majetok. Zdroje majetku sa vykazujú v základnom členení na vlastné imanie a záväzky. V súvahe majetok i zdroje majetku (záväzky v širšom chápaní) dopĺňa skupina súvahových položiek označená pojmom časové rozlíšenie. 17 V tejto časti učebnice je následne uvedená základná štruktúra súvahy, ktorú zostavujú v súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky malé a veľké účtovné jednotky v súlade s opatreniami Ministerstva financií SR. Podrobnejšie je spracovaná v kapitole 11 Účtovná závierka. 18 Opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky v znení neskorších predpisov, vzor súvahy je uvedený v prílohe č. 1. Opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu v znení neskorších predpisov, vzor súvahy je uvedený v prílohe č. 1.
Účtovné prípady a ich vplyv na výkazy účtovnej závierky 77 Prvý účtovný prípad spôsobil v súvahe zvýšenie stavu majetku na strane aktív a súčasne zvýšenie zdrojov majetku (záväzkov) na strane pasív o rovnakú sumu. Spôsobil obojstranný prírastok. Ovplyvnil zvýšil celkovú sumu majetku a zdrojov majetku, t. j. bilančnú sumu. Z M E N A + MAJETOK + ZDROJE MAJETKU (ZÁVÄZKY) PRÍRASTOK NA STRANE AKTÍV PRÍRASTOK NA STRANE PASÍV OBOJSTRANNÝ PRÍRASTOK ZVÝŠENIE BILANČNEJ SUMY 2. účtovný prípad Úhrada časti záväzku voči dodávateľovi v sume 3 500 z peňažných prostriedkov uložených na bankovom účte. Účtovný prípad spôsobil: v majetku zníženie stavu peňažných prostriedkov na bankovom účte o 3 500 a súčasne v zdrojoch majetku zníženie stavu záväzkov voči dodávateľom v sume 3 500, teda súčasný úbytok majetku a zdrojov majetku. Strana aktív Súvaha k... Strana pasív Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 6 000 Pokladnica 1 000 Bankové účty 500 Základné imanie 5 000 Dodávatelia 2 500 Majetok 7 500 Vlastné imanie a záväzky 7 500 Začiatočný stav: 4 000 Zmena: 3 500 Priebežný stav: 6 000 Zmena: 3 500 Druhý účtovný prípad spôsobil v súvahe zníženie stavu majetku na strane aktív a súčasne zníženie zdrojov majetku (záväzkov) na strane pasív o rovnakú sumu. Spôsobil obojstranný úbytok. Ovplyvnil znížil celkovú sumu majetku a zdrojov majetku, t. j. bilančnú sumu.
106 5. kapitola Verným zobrazením skutočností sa zabezpečuje objektívnosť (nezaujatosť) účtovníctva, čo vyplýva z toho, že sa vyžaduje, aby každá účtovná jednotka účtovala a zostavovala účtovnú závierku podľa rovnakých účtovných zásad a účtovných metód. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností. Táto časť zásady verného a pravdivého zobrazenia skutočností je spojená s činnosťou konkrétnych osôb, ktoré za jej dodržanie zodpovedajú. V mnohých prípadoch sa môže účtovná jednotka rozhodnúť subjektívne o danej skutočnosti, napr. o výške opravnej položky k nezinkasovanej pohľadávke. Často existujú nástrahy, ktoré zvádzajú účtovnú jednotku nedodržať konkrétnu účtovnú zásadu alebo účtovnú metódu. Napríklad modernizáciu budovy, ktorá zvyšuje jej hodnotu, môže mať účtovná jednotka snahu zaúčtovať nesprávne ako náklad, aby si znížila základ dane z príjmov. Účtovná jednotka by mala pristupovať k účtovníctvu čestne, eticky a mala by poctivo dodržať všetky účtovné zásady a účtovné metódy, a teda právne predpisy. Zásada verného a pravdivého zobrazenia je nadradená všetkým ostatným účtovným zásadám. Predstavuje požiadavku, ktorej dodržanie sa dosiahne prostredníctvom jednotlivých konkrétnych účtovných zásad. Za základné všeobecne uznávané účtovné zásady sa najčastejšie považujú tieto: a) zásada bilančnej kontinuity, b) kontinuita v používaní účtovných zásad a účtovných metód, c) zásada prednosti podstaty pred formou, d) zásada zákazu kompenzácie majetku a záväzkov, nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov, e) akruálny princíp, f) zásada oceňovania v historických cenách, g) zásada opatrnosti, v rámci ktorej sa aplikujú: realizačný princíp, imparitný princíp, princíp nižšej ceny, princíp osvetľovania hodnoty, h) vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom. Schéma 5.8 Vzťah zásady verného a pravdivého zobrazenia k ostatným všeobecne uznávaným účtovným zásadám Verné a pravdivé zobrazenie zásada bilančnej kontinuity kontinuita v používaní účtovných zásad a účtovných metód zásada opatrnosti vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom
Právna úprava účtovníctva 135 ÖÖNapríklad Klasifikačný kód 840-20-50 znamená: 840 = téma: Lízing 840-20 = podtéma: Operatívny prenájom 840-20-50 = sekcia v rámci podtémy Operatívny prenájom: Zverejnenia. Sekcia obsahuje samotný text štandardu rozdelený do očíslovaných odsekov. Témy sú usporiadané v piatich hlavných oblastiach: Prvou oblasťou sú Všeobecné princípy (kódy tém 105-199). Tieto témy sa týkajú všeobecných pojmov. Zahŕňajú tiež všeobecne uznávané účtovné zásady; Druhou oblasťou je Prezentácia (kódy tém 205-299). Tieto témy sa týkajú len prezentácie jednotlivých prvkov v účtovnej závierke, neriešia adresne problémy súvisiace s ich rozpoznaním, oceňovaním a ukončením vykazovania. Témy zahŕňajú súvahu, výkaz ziskov a strát, výkaz peňažných tokov, poznámky účtovnej závierky, zisk na akciu, riziká a neistoty, vykazovanie podľa segmentov a pod.; Treťou oblasťou je Účtovná závierka (kódy tém 305-799), v ktorej sú témy ako aktíva, záväzky, vlastné imanie, príjmy, výdavky, náklady, výnosy, pohľadávky, zásoby a pod.; Štvrtou oblasťou sú Širšie transakcie (kódy tém 805-899), ktoré zahŕňajú témy týkajúce sa podnikových kombinácií, konsolidácie, derivátov, lízingu, nepeňažných transakcií a pod.; Piatou oblasťou je Odvetvie (kódy tém 905-999). Témy v tejto oblasti sa týkajú špecifických odvetví alebo činností, napr. leteckých, softvérových spoločností, nehnuteľností, poľnohospodárstva, finančných služieb. Oblasti sú rozdelené do približne 90-tich tém. Podtémy predstavujú podmnožinu tém a členia sa podľa toho, akú oblasť upravuje daná téma, napr. téma Lízing sa člení podľa typu prenájmu na dve podtémy, a to Operatívny prenájom a Finančný prenájom. Sekcie vyjadrujú náplň obsahu v podtémach, ako je napr. rozpoznanie, prvotné ocenenie, následné oceňovanie, ukončenie vykazovania, zverejnenie atď.; 2. Neautoritatívne predpisy napr. zvyklosti zaužívané v praxi, učebnice, články v časopisoch. Tieto nie sú súčasťou kodifikácie. Kodifikácia US GAAP nezahŕňa štandardy pre štátne inštitúcie a miestnu samosprávu. Medzi US GAAP a IRFS postupne dochádza ku konvergencii (zbližovaniu, zmenšovaniu rozdielov). Konvergencia neznamená, že sa majú vytvoriť rovnaké normy, ale že neexistujú žiadne významné rozdiely medzi oboma súbormi štandardov. Už v októbri 2002 po spoločnom rokovaní FASB (Americká Rada pre štandardy finančného účtovníctva) a IASB (Rada pre medzinárodné účtovné štandardy) formálne potvrdili svoj záväzok k zbližovaniu US GAAP a IFRS v dohode pod názvom Norwalk agreement. Obe rady prisľúbili, že vynaložia maximálne úsilie, aby ich súčasné štandardy boli plne kompati-
166 7. kapitola Analytické účty k syntetickému účtu 521 Mzdové náklady: 521 Mzdové náklady MD zamestnanec A D 1. 500, 2. 300, 521 Mzdové náklady MD zamestnanec B D OMD 500, OD 0 OMD 300, OD 0 KS 500, KS 300, Zhoda medzi analytickými účtami a syntetickým účtom, ku ktorému sa vedie táto analytická evidencia, sa pri vedení účtovníctva pomocou prostriedkov výpočtovej techniky zabezpečuje automaticky. Účtovný zápis sa prvotne uskutoční na analytický účet a následne spočítaním súm jednotlivých analytických účtov sa vyčísli suma syntetického účtu. Analytická evidencia k syntetickým účtom sa môže viesť ako: jednostupňová, viacstupňová. K syntetickému účtu 311 Odberatelia napr.: prvý stupeň analytickej evidencie podľa dohodnutej doby splatnosti pohľadávok 311 100 Odberatelia pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti najviac jeden rok, 311 200 Odberatelia pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, druhý stupeň analytickej evidencie podľa jednotlivých odberateľov, napr. u krátkodobých pohľadávok): 311 101 Odberatelia AB, s. r. o., 311 102 Odberatelia CD, s. r. o. Kontrola zhody syntetického účtu a k nemu vedeným analytickým účtom sa uskutočňuje formou kontrolnej súpisky analytických účtov. Vzor kontrolnej súpisky: Kontrolná súpiska analytických účtov k syntetickému účtu Názov analytického účtu Začiatočný stav (v ) Obraty (v ) Konečný zostatok / konečný stav (v ) MD D MD D MD D Spolu
168 7. kapitola Každá účtovná jednotka má povinnosť z účtovej osnovy, resp. z rámcovej účtovej osnovy zostaviť účtový rozvrh, v ktorom uvedie syntetické a analytické účty, uzávierkové účty, účty pre vnútroorganizačné účtovníctvo a podsúvahové účty. Účtový rozvrh sa archivuje päť rokov po roku, ktorého sa týka. Súčasťou hlavnej knihy sú okrem syntetických účtov aj analytické účty. Na syntetických účtoch sú súhrnné zápisy. V analytickej evidencii, ktorá môže mať formu analytických účtov alebo inú formu, sú zápisy podrobnejšie. Analytická evidencia k syntetickým účtom sa môže viesť ako jednostupňová alebo viacstupňová. Medzi syntetickou a analytickou evidenciou existuje vzájomná väzba. Kontrola zhody medzi syntetickým účtom a k nemu vedenými analytickými účtami sa uskutočňuje formou kontrolnej súpisky analytických účtov. Kľúčové slová Účet Pravidlá účtovania Podvojnosť účtovníctva Účtová osnova Účtový rozvrh Súvahové účty Výsledkové účty Uzávierkové účty Podsúvahové účty Účty pre vnútroorganizačné účtovníctvo Syntetické účty Analytická evidencia Key words Account Accounting rules Duality of accounting Chart of accounts Accounting entity s chart of accounts Balance sheet accounts Income statement accounts Closing accounts Off balance sheet accounts Accounts for intra-divisional accounting Main accounts Sub-records (analytical records)
Oceňovanie v účtovníctve 193 Ak reálnu hodnotu nie je možné ku dňu ocenenia spoľahlivo určiť, ocenenie reálnou hodnotou sa nevykoná. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade: pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene. V zásade platí, že majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa ku dňu ocenenia prepočítavajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo kurzom Národnej banky Slovenska, ktorý sa použije vtedy, ak pre danú menu neurčuje kurz ECB. Výnimkou z tohto pravidla sú peňažné toky, ktoré súvisia s nákupom cudzej meny za menu euro. V tomto prípade sa na prepočet ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, môže použiť aj kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, teda kurz komerčnej banky alebo zmenárne, alebo sa na prepočet použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. V priebehu účtovného obdobia sa pri oceňovaní ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu prevažne aplikujú oceňovacie základne založené na báze historických cien a cien prítomnosti s výnimkami, pri ktorých je prípustné použiť aj ceny budúcnosti. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia inventarizačného rozdielu, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia. Pri prvotnom ocenení sa oceňovacia veličina určí v závislosti od: spôsobu, akým účtovná jednotka nadobudla majetok, dôvodu vzniku záväzkov.
222 10. kapitola Kolacionovanie treba vykonať aj v hlavnej knihe. Zistené chyby musí účtovná jednotka bez zbytočného odkladu opraviť. Z uvedeného príkladu vyplýva, že zostavením tabuľkovej predvahy, kontrolných súpisiek analytických účtov a vykonaním denníkovej skúšky nemožno odhaliť: nesprávne zvolené súvzťažné účty, chybu, ak účtovná jednotka síce dodržala podvojnosť účtovných zápisov, ale zaúčtovala nesprávnu sumu, či boli v účtovných knihách zaúčtované všetky účtovné doklady, ktoré preukazujú skutočnosti časovo a vecne súvisiace s daným účtovným obdobím. 10.2 Opravy chýb v účtovníctve Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu. Pre vykonávanie opráv platia určité pravidlá, ktoré uvádzame v schéme 10.5. Schéma 10.5 Pravidlá na vykonávanie opráv Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť: zodpovednú osobu, ktorá príslušnú opravu vykonala deň vykonania opravy obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave Oprava nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Spôsob vykonania opravy sa rozlišuje podľa toho, aký účtovný záznam opravujeme a akú chybu sme v účtovníctve zistili. Pri vykonávaní účtovných zápisov v účtovných knihách, sa môžu vyskytnúť tieto chyby: zaúčtovala sa nižšia suma, ako sa mala správne zaúčtovať, zaúčtovala sa vyššia suma, ako sa mala správne zaúčtovať, na zaúčtovanie účtovného prípadu sa použili nesprávne účty alebo nesprávne strany správne zvolených účtov, účtovný zápis sa vôbec nevykonal.
268 12. kapitola ZHRNUTIE Účtovníctvo prešlo vo svojom vývoji niekoľkými etapami. Na začiatku to bola jednoduchá, primitívna evidencia, ktorá sa však s rozvojom spoločenskej deľby práce, výmenou výrobkov, tovarov a neskôr vznikom peňazí stále zdokonaľovala. Na evidenciu sa používal materiál, ktorý bol k dispozícii, a spôsob zaznamenania, ktorý v tom čase ľudia poznali (zárezy, obrazcové písmo atď.), neskôr papyrus, koža, hlinené nádoby atď. V neskorom stredoveku sa v talianskych mestách Benátky a Janov veľmi rozšíril obchod, čo si postupne vyžiadalo zdokonaľovanie evidencie medzi predávajúcim a kupujúcim. Tu sa prvýkrát stretávame s pojmom účtovník a z neho odvodeným názvom učtáreň. Začiatky podvojnej sústavy účtovníctva sa objavujú už v 13. storočí v Taliansku. Prvou tlačou vydané pojednanie o podvojnej sústave pochádza z roku 1494 z Benátok od talianskeho autora Lucu Pacioliho, ktorý napísal okrem iných kníh aj knihu Summa de Arithmetica, Geometria, Proportioni et Proportionalita (Súbor aritmetiky, geometrie, pomerov a úmer). Kniha sa skladá z dvoch hlavných častí, aritmetiky a geometrie. Autor podvojnú sústavu rozoberá v prvej časti v jedenástom traktáte. Autor poznal a vo svojom diele opísal účtovné knihy, ktoré pozostávali z memoriálu pre zápis na nečisto, denníka (žurnálu) pre zápisy v časovom poriadku a hlavnej knihy pre zápisy podľa vecného usporiadania. Mnohé vzácne literárne diela prispeli k základom vzniku teórie podvojného účtovníctva. V druhej polovici 18. storočia a začiatkom 19. storočia sa aj na našom území nahrádza jednoduchá sústava účtovníctva podvojnou sústavou. V tomto období sa objavujú aj prvé knihy o účtovníctve, najskôr nemecké, potom české, a začínajú vychádzať rôzne časopisy s účtovníckou tematikou. Táto literatúra mala zväčša opisný charakter a obmedzovala sa na opis a výklad rozličných spôsobov účtovania. Prvou slovenskou učebnicou z teórie účtovníctva bola učebnica Vladimíra Králička Nástin prednášok z podnikového počtovníctva. Účtovníctvo I. Základy teórie účtovnej techniky z roku 1948. Okrem Dr. h. c. prof. Ing. Vladimíra Králička, DrSc., bohatú vedeckovýskumnú činnosť rozvíjali aj ďalšie významné osobnosti, ako boli prof. Bohuslav Partyk, DrSc. a prof. Ing. Zdenko Laučík, DrSc. Vzhľadom na politicko-ekonomický vývoj prešlo účtovníctvo piatimi základnými etapami vývoja. V prvej etape hovoríme o období jednotnej organizácie podnikového počtovníctva. Po tejto etape nastúpilo obdobie národohospodárskej evidencie. Tretia etapa bola obdobím jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií. Po prechode na trhový mechanizmus nastúpila etapa uplatňovania nového účtovného systému, ktorý bol prispôsobený novým ekonomickým podmienkam. Posled-