POZNÁMKA Tematické Oddelenie B: Štrukturálne a Kohézne Politiky SPP ČELÍ HOSPODÁRSKEJ A FINANČNEJ KRÍZE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA 2009 SK
GENERÁLNE RIADITEĽSTVO PRE VNÚTORNÉ POLITIKY ÚNIE TEMATICKÉ ODDELENIE B: ŠTRUKTURÁLNE A KOHÉZNE POLITIKY POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA SPP čelí hospodárskej a finančnej kríze POZNÁMKA IP/B/AGRI/NT/2009-02 04/03/2009 SK
Túto poznámku si vyžiadalo Riaditeľstvo pre štrukturálne a kohézne politiky (Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Európsky parlament). AUTOR Albert MASSOT MARTI Tematické oddelenie B: Štrukturálne a kohézne politiky Európsky parlament B-1047 Brusel E-mail: ipoldepb@europarl.europa.eu JAZYKOVÉ VERZIE Originál: FR Preklady: BG, CS, DA, DE, EL, EN, ES, ET, FI, HU, IT, LT, LV, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, SV. Autorský text ukončený v marci 2009. Brusel, Európsky parlament, 2009. Táto poznámka je k dispozícii na internetovej adrese: http://www.europarl.europa.eu/activities/expert/estudies.do?language=sk Názory vyjadrené v tejto práci sú výlučne názory autora a nemusia sa zhodovať s oficiálnou politikou Európskeho parlamentu. Kopírovanie a preklad sú povolené (s výnimkou kopírovania a prekladu na obchodné účely) len s uvedením zdroja, predchádzajúcim informovaním vydavateľa a po odovzdaní jedného výtlačku vydavateľovi.
Úvod Vypuknutie amerického problému s nehnuteľnosťami v rokoch 2007 a 2008 znamenalo začiatok veľmi hlbokej a globálnej finančnej krízy, ktorá vyústila do recesie svetového hospodárstva. V súčasnosti už môžeme potvrdiť, že medzinárodný makroekonomický rámec zaznamenáva najhlbší a najdlhší úpadok od roku 1929. Hospodárska a finančná kríza v dôsledku toho narušila viacero parametrov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): V prvom rade je potrebné zohľadniť vplyv recesie na vývoj trhov s poľnohospodárskymi surovinami, a najmä na svetový dopyt po potravinách. Z tohto hľadiska už môžeme konštatovať, že kríza ukončila problém so surovinami zaznamenaný počas rokov 2006 2008 a v súčasnosti medzinárodné ceny poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov opätovne klesli na úroveň spred roka 2006. Kríza vplýva aj na výrobky, a tiež na vývoj príjmov a výrobných nákladov v poľnohospodárstve, ktoré revalorizujú stabilizačnú úlohu pomoci SPP. A nakoniec, kríza má vplyv (asymetrický, ale globálny) na verejné financie, či už na rozpočet Spoločenstva (vlastné zdroje a výdavky) alebo na štátne rozpočty; tento vplyv môže dokonca spôsobiť, že bude potrebné prehodnotenie súčasných viacročných finančných výhľadov (2007 2013), čo silne ovplyvní rokovanie o budúcom finančnom rámci Únie. Keďže SPP zaťažuje rozpočet Spoločenstva, môžeme očakávať výrazný vplyv na budúce výdavky vyčlenené pre poľnohospodárstvo; okrem toho je schopnosť spolufinancovania štátov oslabená zvyšovaním miery verejného zadlženia a záväzkov čerpania prijatých na štátnej úrovni s cieľom zdolať hospodársku a bankovú krízu. Začiatok: zvýšenie cien potravín v rokoch 2006 2008 Počas tridsiatich rokov ceny potravín v Európe a vo svete skutočne klesali. Od roku 2006 až do polovice roka 2008 zaznamenal široký sortiment poľnohospodárskych výrobkov nárast cien, ktorý túto tendenciu zvrátil (TABUĽKA 2). Tento nárast svetových cien sa dotkol viacerých základných výrobkov súčasne: rastlinných olejov, obilnín (vrátane ryže), mliečnych výrobkov a niektorých druhov mäsa. Európskym spotrebiteľom situáciu vyšších cien skomplikoval aj nárast cien energií. K tomuto javu prispeli mnohé faktory, niektoré štrukturálne, iné konjunktúrne, v niektorých prípadoch spojené s ponukou, v ostatných skôr s dopytom. Je však ťažké vyčísliť ich presný podiel, pretože úroveň, ktorou sa každý faktor podieľa na náraste cien, sa mení v závislosti od výrobku a regiónu. 3
TABUĽKA 1 Vývoj surovín (poľnohospodárskych a iných) pri bežných cenách 800 700 600 500 400 300 200 100 0 In current prices Source: World Bank, January 2009 Jan-00 May-00 Sep-00 Jan-01 May-01 Sep-01 Jan-02 May-02 Sep-02 Jan-03 May-03 Sep-03 Jan-04 May-04 Sep-04 Jan-05 May-05 Sep-05 Jan-06 May-06 Sep-06 Jan-07 May-07 Sep-07 Jan-08 May-08 Sep-08 Agriculture Food Energy Fertilizers Metals/Minerals Zdroj: Haniotis, T. (Komisia ES, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka), január 2009. TABUĽKA 2: Vývoj potravinárskych surovín za obdobie 2008 2009 (pri konštantných cenách 2000 2004 = 100) Zdroj: FAO (Food Price Indices), február 2009 (http://www.fao.org/worldfoodsituation/foodpricesindex/en/) 4
Spomedzi najdôležitejších faktorov, ktoré vysvetľujú tento vývoj, je potrebné spomenúť: prehĺbenie interakcií medzi jednotlivými trhmi s poľnohospodárskymi výrobkami (obilninami, olejninami a produktmi živočíšnej výroby) z dôvodu demografického rastu, vysokej úrovne hospodárskeho rastu, procesu urbanizácie a zmeny stravovacích návykov, pričom tieto procesy boli zaznamenané v mnohých rozvíjajúcich sa krajinách (napríklad Čína, Brazília alebo India). Všetky tieto faktory spôsobili nepretržité zvyšovanie dopytu po základných potrebách na prežitie a po potravinách s najvyššou pridanou hodnotou (napríklad mäsových a mliečnych výrobkoch, ktoré súčasne stimulujú dopyt po kŕmnych obilninách). prehĺbenie interakcií medzi trhmi s poľnohospodárskymi výrobkami a inými výrobkami, ako sú fosílne palivá, biopalivá, a finančnými nástrojmi, ktoré vplývajú nielen na výrobné náklady poľnohospodárskych výrobkov, ale aj na dopyt po týchto výrobkoch. Nárast cien energií vplýva na konečné ceny potravín výraznejšie ako nárast cien poľnohospodárskych výrobkov. Cien potravín sa dotýka bezprostrednejšie aj tým, že zdražuje ceny vstupov, ako sú hnojivá, pesticídy a nafta, a zvyšuje náklady na spracovanie a prepravu (food miles). V súvislosti s vysokými cenami energie sa zavedenie agropalív ako nového obchodného využitia poľnohospodárskych výrobkov prejavil aj na dopyte po potravinách. Nakoniec aj vývoj finančných trhov zohral významnú úlohu. Oslabenie amerického dolára oproti viacerým menám, a tiež množstvo likvidít a špekulácií na finančných trhoch spojených so surovinami, prispeli k nárastu cien poľnohospodárskych výrobkov. Spomalenie rastu výnosov potravinárskych obilnín a postupné znižovanie stavu svetových zásob od polovice 90-tych rokov sú ďalšie faktory súvisiace s ponukou, ktoré výrazne ovplyvnili svetové trhy. Situáciu skomplikovali aj klimatické riziká v rokoch 2005 a 2006, ktoré mali za následok mimoriadne slabú úrodu vo viacerých hlavných produkujúcich a vyvážajúcich oblastiach (Austrália, Severná Amerika, Ukrajina, Európska únia). Po zmenách v poľnohospodárskych politikách, uplatnených po dohodách uzavretých počas Uruguajského kola WTO, dosiahli svetové zásoby v tom období najnižšiu úroveň za posledných 25 rokov. Výrazný nárast cien nezmiernili ani opatrenia týkajúce sa vyskladnenia. Nakoniec je potrebné spomenúť reštriktívne vývozné politiky, ktoré uplatnili niektoré vyvážajúce krajiny ako odpoveď na nárast cien, aby zabránili nedostatku na svojom vnútornom trhu. India prijala opatrenia zakazujúce vývoz, Vietnam, Thajsko a Čína obmedzili vývoz ryže, Kazachstan zakázal vývoz obilia, Argentína nariadila clá na všetky poľnohospodárske vývozy, Indonézia zaviedla clá na vývoz palmového oleja. V dôsledku týchto obchodných postupov sa vyostrila nestabilita svetových cien. Hoci je podiel svetovej produkcie, ktorá vstupuje na svetové poľnohospodárske trhy, stále relatívne skromný (16 % produkcie obilia, 8 % v prípade mliečnych výrobkov, 7 % v prípade ryže), pochádza zo stále obmedzenejšieho počtu vyvážajúcich krajín, ktoré svojou úrodou a/alebo svojimi obchodnými rozhodnutiami výrazne ovplyvňujú svetové ceny. V tomto zmysle viaceré štúdie uvádzajú, že faktory spojené s ponukou majú na ceny väčší vplyv ako rast dopytu. Okrem toho, na základe rozdielu cien v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami sa niektorí analytici domnievali, že sa končilo obdobie dlhodobého odklonu od reálnych cien, čo by znamenalo štrukturálnu zmenu trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Avšak recesia, ktorá vypukla v roku 2008, ukázala, že takéto domnienky boli veľkým omylom. 5
Vplyv recesie na poľnohospodárske trhy Tendencia nárastu cien poľnohospodárskych výrobkov, ktorá sa začala v roku 2006, nabrala opačný smer od polovice roka 2008. Ceny rastlinných olejov, olejnín a obilnín začali od júna 2008 nepretržite klesať (TABUĽKA 2). Rovnaký vývoj bol zaznamenaný od júla v prípade mliečnych výrobkov, a od augusta, v menšej miere, aj v prípade cukru (TABUĽKA 2). Mäso zaznamenalo menej búrlivý vývoj, pretože menej závisí od svetového trhu. Zo všetkých analýz vyplýva, že viaceré faktory spájané s nárastom cien potravín sa v posledných mesiacoch postupne zastavili. Ide najmä o konjunktúrne faktory, akými sú deficit ponuky súvisiaci s poveternostnými podmienkami. Od toho momentu návrat úrody na normálnu úroveň v niektorých produkujúcich krajinách upokojil napätie na poľnohospodárskych trhoch. Na druhej strane však rozšírenie pestovateľských plôch ako odpoveď poľnohospodárov na nárast cien tiež prispelo k uspokojeniu dopytu po obilninách a olejninách. K znižovaniu cien poľnohospodárskych výrobkov prispelo aj uvoľnenie obmedzení nariadených niektorými vyvážajúcimi krajinami. Finančná kríza odstránila prílevy likvidít existujúce na trhoch s vedľajšími produktmi, ktoré úzko súvisia s poľnohospodárskymi trhmi. Zmizli aj špekulácie na termínovaných trhoch, ktoré boli, ako sme už spomenuli, jedným z faktorov prudkého nárastu cien poľnohospodárskych produktov. Okrem toho americký Kongres v súčasnosti pripravuje legislatívne návrhy na posilnenie regulácie termínovaných trhov. Komisii Commodity Futures Trading Commission (CFTC), ktorá bola doteraz prvým orgánom zodpovedným za kontrolu trhov so surovinami v Chicagu, hrozí, že stratí svoj regulačný monopol v prospech SEC. Zánik niektorých dočasných faktorov však nestačí na vysvetlenie tendenčnej zmeny medzinárodných cien surovín a obzvlášť poľnohospodárskych výrobkov (TABUĽKY 1 a 2). Konjunktúrne faktory síce spustili, či dokonca urýchlili tendenčné zmeny v rokoch 2006 2008, hlavnými zodpovednými za tieto zmeny však zostávajú štrukturálne faktory. Spomalenie svetového hospodárstva sa stáva hlavným faktorom, ktorý vysvetľuje návrat nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v oblasti surovín vo všeobecnosti a náhly pád cien zaznamenaný od polovice roka 2008. Recesia, ktorá nasledovala po finančnej kríze, sa dotkla rastu HDP na celosvetovej úrovni. Je teda základom pre výrazný pokles cien energií, ktorý bol zaznamenaný od mája 2008 (TABUĽKA 1). Hoci mal pokles cien ropy za následok zníženie výrobných nákladov v poľnohospodárstve (napr. nákladov na hnojivá TABUĽKA 1), nákladov na spracovanie a prepravu, zároveň spochybnil opatrenia na nahradenie fosílnych palív agropalivami, a tým spomalil dodatočný dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch na energetické využitie. Súbežne s poklesom cien energií spôsobila recesia stagnáciu svetovej spotreby potravín a medzinárodného obchodovania s poľnohospodárskymi výrobkami. Dva faktory, ktoré spôsobili návrat nestability poľnohospodárskych trhov (ponuka/dopyt) a ktoré tiež vysvetľujú, prečo ceny potravín opäť klesli na úroveň spred roka 2006 (TABUĽKA 1 a 2). Vplyv krízy na ceny nepochybne zhoršila aj istá krátkodobá nepružnosť ponuky a dopytu po poľnohospodárskych produktoch: poľnohospodárska produkcia má sezónny charakter, preto vždy vzniká rozdiel medzi signálmi trhu a reakciou producentov. Je potrebné zdôrazniť, že napriek recesii, ktorá sa dotýka všetkých krajín G-20 (predstavujúcich 90 % svetového HDP), bude konečný vplyv na celkový dopyt potravín závisieť od podielu každej krajiny na poľnohospodárskej produkcii a obchode. V súčasnosti je zrejmé, že spotreba Číny a Indie, a tiež ich vplyv na medzinárodný obchod, budú krátkodobo znížené. Stále však pretrvávajú pochybnosti o dlhodobom charaktere, pretože 6
situácia závisí najmä od toho, ako sa bude správať vnútorný dopyt v nadväznosti na stimulačné opatrenia prijaté jednotlivými vládami. Nezabúdajme na demografický rast týchto dvoch krajín a na ich jasné postavenie dovozcov poľnohospodárskych produktov na svetovej úrovni. V tomto štádiu môžeme zdôrazniť niekoľko záverov. V prvom rade recesia potvrdila pravidelnú nestálosť poľnohospodárskych cien. V budúcnosti ju posilní pravdepodobné znižovanie ciel, ktoré sa predpokladá počas kola rokovaní v Dauhe. Okrem toho, analýzy zmeny klímy uvádzajú pravdepodobné ďalšie zhoršovanie neobvyklých poveternostných podmienok, čo by mohlo vyvolať ešte väčšiu nestabilitu produkcie, príliš koncentrovanej v niektorých regiónoch, z dôvodu opakujúceho sa nedostatku produkcie. Recesia ďalej potvrdila narastajúcu vzájomnú závislosť medzi cenami základných poľnohospodárskych výrobkov (obzvlášť kukurice) a cenami energií. Hoci dnes nie je možné predpovedať trvanie súčasnej krízy, musíme očakávať nárast cien poľnohospodárskych výrobkov súbežne s cenou ropy. Je však veľmi málo pravdepodobné, že znovu dosiahnu rekordnú úroveň z rokov 2006 2008. SPP čelí nestabilite poľnohospodárskych trhov a cien Systémová nestabilita trhov s poľnohospodárskymi výrobkami bola vždy v centre pozornosti poľnohospodárskych politík. Z analýz vyplýva široký konsenzus o budúcom pretrvaní variácie cien s ohľadom na: otvorenie a globalizáciu trhov, zmenu klímy, ktorá zväčší frekvenciu a rozsah prírodných rizík, zhoršenie sanitárnych kríz a ich vplyv na trhy. Pokiaľ ide o nestabilnosť cien poľnohospodárskych výrobkov, SPP bola vždy charakterizovaná svojimi mechanizmami na reguláciu a usporiadanie trhov. Pevným jadrom tohto systému bol štátny zásah, ktorý spočíva v tom, že verejné orgány v čase krízy zaručia poľnohospodárom minimálne kúpne ceny za ich produkciu. Posledná reforma SPP, tzv. kontrola stavu SPP ( 1 ), pozmenila nariadenie (ES) 1234/2007 (jednotná spoločná organizácia trhov) tým, že zjednodušila platné režimy na reguláciu a kontrolu ponuky. Zásah je napríklad kvantitatívne obmedzený v prípade masla (30 000 ton), sušeného odtučneného mlieka (109 000 t) a obilia (3 milióny t); neplatí však v prípade bravčového mäsa, jačmeňa a ciroku. Okrem toho sa zrušila povinnosť úhorov, keďže je toto obdobie charakterizované rozvojom agropalív. Plánuje sa tiež zrušenie kvót na mlieko, výhľadovo približne na roky 2014 2015. Na postupné dosiahnutie tohto cieľa sa európske kvóty na mlieko od roku 2009 začnú zvyšovať medziročne o 1 %. A nakoniec sa zavádzajú nové nástroje nepovinného charakteru, ktoré pomôžu pri riadení rizík, najmä poistenie úrody a vzájomné zdravotné fondy (so spolufinancovaním na úrovni 75 %). Hoci štátny zásah predstavuje záchrannú sieť pre hlavné produkcie Spoločenstva, môžeme si položiť otázku, či rozhodnutia Rady zodpovedajú súčasným potrebám trhu. EÚ bohužiaľ stratila svoju schopnosť uchovávať strategické zásoby komodít, ktoré by v rámci Európy mohli zmierniť pokles z dôvodu variácie cien. Navyše, keďže v Rusku a na Ukrajine sú výrobné kapacity, no naopak chýbajú skladovacie kapacity, obilniny vyprodukované v týchto krajinách by mohli masívne nahradiť produkciu Spoločenstva a zvýšiť tak vnútornú nerovnováhu. 1 Nariadenia (ES) č. 72 až 74/2009 a rozhodnutie 2009/61/ES (Ú. v. EÚ L 30 z 31.1.2009). 7
Okrem toho, hoci sú stále zachované niektoré režimy súkromného uskladnenia (olivový olej, bravčové mäso...) a stiahnutia nadbytočnej produkcie (v prípade ovocia a zeleniny, vína), obmedzenie rozpočtových prostriedkov sprevádzajúce finančnú krízu spochybňuje ich krátkodobú efektívnosť. Úspešnosť nových nástrojov riadenia rizík (poistenie a vzájomné fondy) bude veľmi závislá od zhoršenia schopnosti spolufinancovania členských štátov. Je potrebné tiež poznamenať, že kontrola stavu SPP v skutočnosti neposilnila hospodársku silu poľnohospodárov v rámci odvetví. A nakoniec musíme skonštatovať, že aj napriek samovoľnému vymiznutiu štátneho zásahu, zostávajú termínované trhy v Európe, ktoré by ich mohli nahradiť, vo vývojovej fáze. Vplyv krízy na európske poľnohospodárstvo a úloha pomoci SPP Zo skúseností vyplýva, že recesie majú hlboký vplyv na príjmy poľnohospodárov a využitie výrobných faktorov a že spôsobujú reštrukturalizáciu odvetví. V tomto štádiu je zložité kvantifikovať vplyvy, ktoré budú nepochybne v jednotlivých odvetviach (rastlinnom alebo živočíšnom) veľmi odlišné. Budú sa líšiť aj v závislosti od výrobných a finančných kapacít prevádzok (a samozrejme ich úrovne zadlženia). Pokiaľ ide o spracované výrobky, je už možné predpokladať nárast dopytu spotrebiteľov po bielych etiketách. Takisto sa urýchli aj proces koncentrácie prevádzok a družstiev. Zvláštna pozornosť však musí byť venovaná kríze poľnohospodárskych výnosov, ktorá sa začne vo viacerých odvetviach a na viacerých územiach. Z pohľadu Spoločenstva je potrebné zdôrazniť zrejmý stabilizačný vplyv výnosov, ktoré predstavujú 40 miliárd priamej pomoci ročne poskytovanej európskym poľnohospodárom (TABUĽKA 3). Viacero opatrení v rámci rozvoja vidieka tiež prispieva k riešeniu problematiky výnosov, či už ide o opatrenia na obnovenie produktívneho poľnohospodárskeho a lesného potenciálu postihnutého prírodnými katastrofami, alebo o kompenzačné náhrady pre znevýhodnené alebo lesné oblasti. Recesia nepochybne prehodnotí túto stabilizačnú úlohu pomoci SPP, najmä z pohľadu nedostatku likvidity a obmedzenia rozpočtových prostriedkov. Každoročná zaručená a bezplatná poľnohospodárska pomoc teda znamená prvoradú finančnú podporu pre prevádzky. Musíme počítať aj s tým, že štátna pomoc, ktorá bola až dodnes prideľovaná v nových členských štátoch ako doplnok k pomoci Spoločenstva, môže drasticky klesnúť po ťažkej kríze verejných financií, ktorú znášajú viaceré krajiny mimo eurozóny. Vplyv krízy na viacročný finančný rámec SPP Náklady SPP v rámci európskeho hrubého domáceho produktu sa postupne znížili. V roku 2009 dosiahli 0,46 % (TABUĽKA 3). Prvý pilier SPP predstavuje 0,35 % HDP na roky 2007 2013 (TABUĽKA 3). Ak sa však potvrdí recesia, podiel fixných výdavkov SPP na HDP, ktorý bude v regresii, by mohol byť oveľa väčší. To bude platiť najmä pre niektoré nové členské štáty, kde by podiel poľnohospodárstva mohol byť štvornásobný, hoci je už teraz oveľa väčší ako priemer EÚ-27. Posledný viacročný finančný rámec na roky 2007 2013 bol schválený v roku 2006 ( 2 ). Opatrenia na reguláciu trhov a priame platby (prvý pilier SPP EPZF) predstavujú 33,9 % 2 Ú. v. EÚ C 139 zo 14.6.2006, s.1, naposledy zmenený a doplnený rozhodnutím 2008/29/ES (Ú. v. EÚ L 6 z 0.1.2008). 8
celkových predpokladaných záväzkov, teda 293,1 miliárd EUR pre EÚ s 27 členmi. Okrem toho, opatrenia na rozvoj vidieka (druhý pilier EPFRV) predstavujú 8 %, teda 69,7 miliárd EUR (TABUĽKA 3). Okrem osobitných súm vyčlenených na rozvoj vidieka sa však plánuje ešte presun finančných prostriedkov z prvého do druhého piliera prostredníctvom mechanizmu povinnej modulácie priamej pomoci poberanej poľnohospodármi EÚ-15. Súčasné percento modulácie (5 % priamych platieb nad 5 000 EUR na prevádzku) bolo posilnené na základe kontroly zdravotného stavu SPP v roku 2008: do roku 2012 sa zvýši na 10 %. Ďalšie zníženie o 4 % sa uplatní v prípade platieb nad 300 000 EUR ročne. Plán hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý prijala Rada Európy 11. a 12. decembra 2008, pridelil dodatočné rozpočtové prostriedky, okrem EPFRV, na rozvoj vysokorýchlostného internetu vo vidieckych oblastiach (1 miliarda EUR) a na zdolanie nových výziev politiky rozvoja vidieka zavedených v rámci kontroly zdravotného stavu SPP (0,5 miliardy EUR) ( 3 ). Z tohto dôvodu sa viacročný finančný rámec pozmení formou prerozdelenia rozpočtových prostriedkov ( 4 ). Je však potrebné poznamenať, že napriek veľmi obmedzenému dosahu EERP viaceré členské štáty v súčasnosti odmietajú návrhy Komisie (najmä krajiny, ktoré sú len prispievateľmi). Ciele a rozdelenie pomoci SPP, a tiež úloha a náklady mechanizmov na stabilizovanie cien, sa stávajú hlavnými témami novej SPP, ktorá bude uplatnená od roku 2013 s novými finančnými výhľadmi. Keďže je viac ako pravdepodobné, že po roku 2013 budú ohrozené verejné financie všetkých členských štátov (z dôvodu rozpočtových deficitov, verejného zadlženia, prijatých viacročných záväzkov výdavkov, atď.), rokovania o novom viacročnom rámci Únie budú veľmi ťažké, pretože nie je isté, že sa kríza v tom období skončí. Môžeme dokonca očakávať, že obmedzenie HDP Spoločenstva bude viesť k výraznému zníženiu súm pridelených pre SPP, pričom sa zachová rovnaké alebo podobné percento HDP ako na rok 2013 (0,39 %). Na druhej strane sa však tento finančný rozdiel nikdy nepokryje, pokiaľ členské štáty zamietnu akékoľvek opatrenie na spolufinancovanie SPP. 3 KOM(2009) 38 z 28.1.2009. 4 KOM(2008) 859 zo 16.12.2008. 9
TABUĽKA 3 SPP VO FINANČNOM RÁMCI NA ROKY 2007 2013 (v miliónoch EUR pri konštantných cenách 2004) VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 CELKOM 2007 2013 A. Viazané rozpočtové prostriedky EÚ-27 celkovo, z toho 119 195 (100 %) 121 971 123 019 123 518 124 018 125 496 127 044 (100 %) 864 261 (100 %) B1. POĽNOHOSPODÁRSTVO Trhová politika a priame pomoci, z toho 43 120 (35,7 %) 42 697 42 279 41 864 41 453 41 047 40 645 (32,0 %) 293 105 (33,9 %) EÚ-15 39 928 (33,0 %) 38 710 37 723 36 735 35 775 34 428 33 826 (26,6 %) 257 535 (29,7 %) EÚ-12 (s novými členmi) 3 192 (2,7 %) 3 987 4 556 5 129 5 678 6 219 6 819 (5,4 %) 35 580 (4,1 %) B.2. POĽNOHOSPODÁRSTVO Rozvoj vidieka, z toho EÚ-15 10 710 (8,8 %) 10 447 10 185 9 955 9 717 9 483 9 253 69 750 (8,0 %) 36 740 (4,2 %) EÚ-12 (s novými členmi) 33 010 (3,8 %) B. POĽNOHOSPODÁRSTVO CELKOVO (B.1 + B.2) 53 830 (44,5 %) 53 144 52 464 51 189 51 170 50 530 49 898 (39,3 %) 362 855 (41,9 %) VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY CELKOVO (A) V % HNP (EÚ-27) VIAZANÉ POĽNOHOSPODÁRSKE ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY CELKOVO (B) V % HNP (EÚ-27) VIAZANÉ POĽNOHOSPODÁRSKE ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY PRVÝ PILIER CELKOVO (B.1) V % HNP 1,10 1,08 1,07 1,04 1,03 1,02 1,01 % 1,048 % 0,49 % 0,47 % 0,46 % 0,43 % 0,42 % 0,41 % 0,39 % 0,44 % 0,39 % 0,37 % 0,37 % 0,35 % 0,34 % 0,33 % 0,32 % 0,35 % EÚ-27 Zdroj: Autor vypracoval tabuľku na základe rozhodnutí (ES) č. 2008/29 (Ú. v. EÚ L 6 z 10.1.2008) a č. 2006/493 (Ú. v. EÚ L 195 z 15.7.2006). 10