I. REÁLNA EKONOMIKA HDP (mld. Sk, s.c. k 1.1.1984) (%) 1/ Výroba 1/ 2/ Nezamestnanosť 3/ 4/ Zahraničný obchod Vývoz (mld. Sk, f.o.b.) Priemysel (%) Stavebníctvo (%) (tis. osôb) (%) 1/ Zmena oproti rovnakému obdobiu m.r. 2/ Údaje v bežných cenách Dovoz Saldo (mld. Sk) 173,8-4,1-13,5-23,8 368,1 14,4 95,7 125,9-30,2 182,2 4,8 6,4 5,3 371,5 14,8 135,3 149,4-14,1 6,2 5,0 338,9 13,3 102,4 102,3 Jún 1.Q 3,9 6,6 339,0 13,3 95,4 6,2 7,7 4,0 339,0 13,3 3,4 343,1 13,5 3/ Kumulatívne hodnoty 4/ Roky a konvertibilné meny, rok konsolidovaná bilancia Úroveň spotrebiteľských cien sa v júli oproti júnu zvýšila o 1,0 % a od začiatku roka vzrástla o 4,1 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka bola cenová úroveň vyššia o 10,8 %. Na zvýšený rast cien vplýval vývoj cien služieb, ktoré vzrástli o 2,7 %, najmä v dôsledku prijatých opatrení s účinnosťou od 1. júla v oblasti osobnej cestnej (o 41,5 %), železničnej (o 26,3 %) a mestskej dopravy; telefónnych služieb (o 13,9 %), ale aj v dôsledku vyšších cien v skupinách vzdelanie, kultúra, zábava, šport, rekreácia, zdravotná starostlivosť a sociálne zariadenia. Ceny potravín a verejného stravovania vzrástli o 1,2 %. Vysoký rast cien o 5,9 % sa dosiahol v súbornej triede cukor a cukrovinky v dôsledku zvýšenia cien cukru o 22,1 %, a v súbore nealkoholické nápoje o 1,5 %. Znížili sa ceny tukov (o 1,4 %), mäsa a mäsových výrobkov (o 0,3 %). Na júlovú úroveň cien pozitívne vplýval vývoj cien priemyselného tovaru (o 0,3 %), pričom vývoj v jednotlivých súborných triedach bol relatívne menej diferencovaný (od 0,0 do 0,6 %). Najviac vzrástli ceny tabakových výrobkov (o 0,6 %), obuvi a koženej galantérie, hygienického, zdravotníckeho a drogistického tovaru, zariadení pre domácnosť a stavebných potrieb (rovnako o 0,5 %). Po raste priemyselnej produkcie v predchádzajúcich mesiacoch nastal v júli medzimesačný pokles. I napriek tomu hodnota produkcie 37,8 mld. Sk predstihla, rovnako ako priemerná denná produkcia 1,9 mld. Sk, hodnoty porovnateľného mesiaca minulého roka o %. Produktivita práce výškou 60 730 Sk na jedného pracovníka bola vyššia oproti júlu o 2,4 %. V podnikoch s 25 a viac pracovníkmi sa predalo za 36,2 mld. Sk produkcie. Predaj na vývoz predstavoval 16,1 mld. Sk (medziročný rast o 8,6 %). Podiel na objeme predaja bol 44,5 % a na celkovej výrobe odvetvia 42,6 %. Objem stavebnej produkcie vo výške 4,4 mld. Sk dosiahol len 91,3 % objemu predchádzajúceho mesiaca. V porovnaní s júlom sa objem stavebných prác zvýšil o 3,4 %. Produktivita práce na jedného pracovníka 28 434 Sk vzrástla medziročne o 4,8 %. Stavebné práce realizované v tuzemsku (3,7 mld. Sk) dosiahli 95,8 % hodnoty stavebných prác rovnakého obdobia roku, kým vývoz stavebných kapacít (0,7 mld. Sk) prekročil porovnateľný mesiac vlaňajška o 67,2 %. V júli sa počet nezamestnaných zvýšil o 4,1 tis. na viac než 343,1 tis. osôb. Miera nezamestnanosti dosiahla 13,5 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa počet nezamestnaných znížil o 7,4 %. ový rast počtu nezamestnaných ovplyvnil vyšší počet (39,1 tis.) novoevidovaných a mierne vyšší počet (35,0 tis.) vyradených. Podiel umiestnených do pracovného procesu sa zvýšil na 82,4 %. V júli pokračoval rast (o 1,6 tis.) voľných pracovných miest, ktorý dosiahol 18,6 tis. a na jedno pracovné miesto pripadalo 18,4 nezamestnaných. V rámci aktivít úradov práce bolo vytvorených 12,4 tis. spoločensky účelných miest a miest na verejnoprospešných prácach. Počet nezamestnaných absolventov škôl dosiahol 62,1 tis. osôb.
II. VONKAJŠIA EKONOMIKA Bežný účet 1/ Saldo v konvertibilných menách (mld. Sk) Devízové rezervy 2/ (mil. USD) Bankový systém Komerčné banky NBS 3/ Hrubá zahraničná zadlženosť 2/ (mld. USD) Priemerný devízový kurz 4/ USD/SKK DEM/SKK -21,1 1 402,2 952,7 449,5 3,6 32,968 19,283-3,1 3 095,5 1 350,5 1 745,0 4,3 32,039 19,759 1/ Kumulatívne hodnoty 4/ Kurz devíza stred 2/ Ku koncu obdobia */ Predbežné údaje 3/ So zlatom v účtovnej hodnote 42,22 USD/oz -0,2 3 753,9 1 568,0 2 185,9 4,8 29,496 20,955 Jún 1.H 4 202,7 1 580,9 2 621,8 29,427 20,995 4 202,7 1 580,9 2 621,8 29,427 20,995 4 194,1* / 1 563,8* / 2 630,3* / 29,250 21,051 Vývoj vonkajších vzťahov SR za päť mesiacov roka charakterizoval ďalší rast otvorenosti slovenskej ekonomiky. Čistý vývoz tovarov a služieb dosiahol 9,7 mld. Sk a rozhodujúcou mierou sa podieľal na aktívnom salde bežného účtu. Prílev zdrojov na kapitálovom účte formou investícií, vládnych a podnikových úverov mierne prevyšoval odlev kapitálu v dôsledku splátok zahraničných úverov, nárastu krátkodobých aktív komerčných bánk a úverovania ČR. Bežný účet platobnej bilancie SR voči zahraničiu bol za päť mesiacov roka aktívny v celkovej výške 8,3 mld. Sk. Príjmy bilancie služieb predstavovali 30,6 mld. Sk a medziročne vzrástli o 15 %. Výdavky bilancie služieb, ktorých medziročný nárast bol len 5 %, dosiahli hodnotu 21,0 mld. Sk. Celková obchodná bilancia skončila prebytkom vo výške 87 mil. Sk. Zahraničný dopyt po tovaroch zo SR za päť mesiacov dosiahol 102,4 mld. Sk a medziročne sa zvýšil o 26 %. Z hľadiska tovarovej štruktúry vývozu nedošlo k zásadným zmenám a hlavné sledovane skupiny si v celkovom objeme upevnili svoje postavenie (suroviny a polotovary 65 %, stroje 18 % a hotové výrobky 17 %). Na domáci trh sa za päť mesiacov doviezli komodity (vrátane individuálnych dovozov spotrebného tovaru) za 102,3 mld. Sk. Kapitálový a finančný účet skončil miernym prebytkom vo výške 1,1 mld. Sk. Medzi príjmové položky kapitálového a finančného účtu možno na prvom mieste zaradiť zahraničné investície (8,7 mld. Sk). Pomerne slabý bol záujem zahraničných investorov o vstup do medzinárodnej výrobnej spolupráce so slovenskými podnikmi formou priamych investícii. Objem základného zahraničného kapitálu vloženého do podnikov na území SR za prvých päť mesiacov roka dosiahol 1.1 mld. Sk a z 90 % bol realizovaný nákupom, resp. navýšením kmeňového majetku podnikov priamo zahraničným investorom. Oficiálne pôžičky predstavovali hodnotu 2,8 mld. Sk. Dynamicky sa zvyšoval dopyt subjektov podnikovej sféry po dlhodobých zahraničných úveroch, ktoré dosiahli čiastku 4,1 mld. Sk a oproti minulému roku sa zvýšili o 46 %. Z uvedenej sumy 1,3 mld. Sk predstavovali obchodné dlhodobé úvery spojené s dovozom tovarov a služieb. Finančné úvery vo výške 2,8 mld. Sk zapĺňali medzeru na domácom kapitálovom trhu. Nárast čistých dlhodobých a krátkodobých zdrojov čerpaných bankami zo zahraničia predstavoval 5.2 mld. Sk. Ich využitie bolo určené na financovanie rastúcich dovozov a na poskytovanie domácich devízových úverov slovenským podnikom. Vývoj platobných vzťahov s ČR bol ovplyvnený rastom aktív z transakcií na bežnom aj kapitálovom účte platobnej bilancie. V sledovanom období česká strana mesačne prekračovala limit hraničného úveru clearingového účtu, čo v celkovej sume predstavovalo inkaso devíz v sume 468 mil. USD, t.j. 13,8 mld. Sk. Rozhodujúcou položkou na strane výdavkov kapitálového účtu zostalo clearingové saldo, predstavujúce nárast pohľadávok voči ČR vo výške 22,6 mld. Sk. Ďalším činiteľom spôsobujúcim odlev kapitálu boli splátky prijatých úverov vo výške 5,3 mld. Sk. Nárast vkladov slovenských komerčných bánk v zahraničných peňažných ústavoch a poskytovanie úverov podnikovému sektoru vo výške 9,3 mld. Sk dotváralo súbor činiteľov vplývajúcich na odlev kapitálu do zahraničia. Celkové devízové rezervy NBS sa medzimesačne zvýšili o 8,9 mil. USD a k ultimu júla predstavovali 2 630,3 mil. USD. Stav celkových devízových rezerv NBS ku koncu júla zodpovedal 3,1-násobku predpokladaného priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb SR (priemerný dovoz = 854 mil. USD). Pozitívny dopad na vývoj devízových rezerv v júli mali nasledovné faktory - aktívne saldo devízového fixingu NBS vo výške 98,6 mil. USD (51 % z celkových príjmov), - platba z ČR za prekročenie hraničného úveru na clearingovom účte v objeme 82,4 mil. USD, - výnosy z predaja finančných aktív štátu a z deblokácie pohľadávok v objeme 0,3 mil. USD, - ostatné príjmy NBS vo výške 12,5 mil. USD. Stav devízových rezerv v tomto období znižovali - splátky dlhovej služby NBS vo výške 130,7 mil. USD (69 % z celkových výdavkov), z čoho 117,6 mil. USD predstavovali platby v oblasti CDZ, - splátky istiny úverov prijatých od MMF v objeme 43,2 mil. USD, - zníženie objemu prijatých depozit o 13,5 mil. USD, - ostatné výdavky NBS vo výške 1,3 mil. USD.
Celková hrubá zahraničná zadlženosť SR k 30.4. dosiahla podľa predbežných údajov 4,9 mld. USD (z toho 4,7 mld. USD predstavovala zadlženosť v konvertibilných menách). Oficiálny dlh vlády SR a NBS tvoril 50 % z vonkajšieho zadlženia. III. MENOVÝ VÝVOJ Miera inflácie Mesačná 1/ (%) Ročná (%) Peňažná zásoba M2 2/4/ (%) Úvery komerčných bánk 3/ (%) Vklady v komerčných bankách 3/ (%) Diskontná sadzba (%) Lombardná sadzba 6/ (%) Priemerná medzibanková úroková sadzba BRIBOR (%) 1 deň 7 dní 14 dní 1 mesiac 25,1 18,5 3/ 13,0 4/ 18,3 4/ 12,0 5/ 14,0 16,73 7/ 17,20 7/ 17,50 7/ 17,86 7/ 11,7 18,8 3/ 1,5 17,9 12,0 13,18 13,89 14,63 12 0,4 11,4 1,7 5,0 3,0 11,0 13,1 5,44 1 5,73 5,89 Jún 10,6 3,1 3,7 11,0 13,1 6,78 6,96 7,17 7,38 1/ Ku koncu obdobia 5/ Od 20.12. 2/ M2 = obeživo, neterminované vklady, terminované vklady a úspory, vklady v cudzej mene 6/ Priemer za obdobie 3/ 31. december predchádzajúceho roka = 100, zmena 7/ Priemer za 2. polrok 4/ 1.1.bežného roka = 100, zmena 1.H 3,1 3,7 5,44 1 5,73 5,89 Peňažná zásoba M2 vzrástla v priebehu júla o 4,8 mld. Sk (1,6 %) a dosiahla 308,1 mld. Sk. Agregát M1 vzrástol o 2,7 mld. Sk a na jeho náraste sa podieľali výhradne neterminované vklady, ktoré sa zvýšili o 2,6 mld. Sk. Obeživo mimo bánk naopak mierne pokleslo. Neterminované vklady vykazovali kladné prírastky vo všetkých júlových dekádach, pričom najvýraznejší bol v prvej dekáde. Po prvýkrát v tomto roku sa zaznamenal kladný prírastok aj v poslednej dekáde mesiaca. Agregát kvázipeniaze vzrástol o 2,1 mld. Sk a na jeho náraste sa podieľali tak terminované vklady (1,9 mld. Sk), ako aj vklady v cudzej mene (0,2 mld. Sk). Korunové vklady, ako súčasť peňažnej zásoby, vzrástli v priebehu júla o 4,5 mld. Sk, pričom výraznejší nárast sa zaznamenal v podnikateľskej sfére. V štruktúre menového agregátu M2 došlo v priebehu júla k miernemu nárastu podielu agregátu M1 a poklesu podielu agregátu kvázipeniaze. V rámci obidvoch subagregátov peňažnej zásoby bol vývoj podielu ich zložiek protichodný. V agregáte M1 došlo k poklesu podielu obeživa a nárastu podielu neterminovaných vkladov. Veľkosť podielu kvázipeňazí na M2 bola ovplyvnená miernym poklesom podielu terminovaných vkladov a nárastom podielu vkladov v cudzej mene. 1,0 10,8 4,7 6,2 11,0 13,1 7,89 8,17 8,36 8,52 Dynamický rast korunových úverov, ktorý začal v marci, pokračoval v júli medzimesačným nárastom o 2,4 mld. Sk. Stav ku koncu júla bol 273,4 mld. Sk a prírastok oproti východisku roka predstavoval 15,2 mld. Sk. Pozitívnym javom vývoja korunových úverov bol výrazný podiel súkromnopodnikateľskému sektoru na celkovom prírastku vo výške 2,3 mld. Sk. Úvery v cudzej mene po náraste v 1. štvrt'roku a stagnácii v 2. štvrt'roku zaznamenali prírastok 0,9 mld. Sk, čím ich stav k ultimu júla dosiahol 18,5 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím
minulého roka bol medzimesačný prírastok vyšší o 1,4 mld. Sk (vlani pokles o 0,5 mld. Sk). Úhrn úverov v korunách a cudzej mene k ultimu júla bol 291,9 mld. Sk, čo predstavovalo prírastok 3,3 mld. Sk. V júni pokračoval pokles priemernej úrokovej miery zo stavu úverov celkom (15,78 %) a medzimesačné zmena dosiahla 0,05 boda. Poklesli aj úrokové miery všetkých druhov úverov podľa časovej viazanosti, pričom najviac sa znížila úroková miera zo strednodobých úverov (o 0,23 boda), z krátkodobých úverov (o 5 boda) a približne na rovnakej úrovni (12,81 %) zostala úroková miera z dlhodobých úverov. Priemerná úroková miera z celkových novoposkytnutých (čerpaných) úverov (16,2 mld. Sk) sa v júni znížila až o 0,47 boda na 15,97 %. Výraznejšie zníženie priemernej úrokovej miery z dlhodobých úverov na úroveň 15,14 % v júni bolo ovplyvnené zmenou štruktúry úverov podľa úrokových miera ich celkovým objemom. V júni sa poskytlo 1,6 mld. Sk dlhodobých úverov, čo bolo o 0,7 mld. Sk viac ako v predchádzajúcom mesiaci, pričom sa zvýšil podiel úverov čerpaných za úrokovú mieru do 15 %. Priemerná úroková miera z primárnych korunových vkladov sa v júni zvýšila o 0,29 boda na 9,15 %. Tento rast ovplyvnilo najmä zvýšenie úrokových mier z neterminovaných vkladov o 0,29 boda na 3,38 %. Podiel neterminovaných vkladov na celkových vkladoch predstavoval 40,2 %. Úroková miera z terminovaných vkladov zostala na úrovni 12,88 %, avšak v ich časovej štruktúre došlo k zmenám úrokových mier. Zvýšili sa úrokové miery z 1-mesačných vkladov o 0,74 a 3-mesačných vkladov o 8 boda, zároveň sa znížili úrokové miery zo 6-mesačných vkladov o 0,66 a o 18-mesačných vkladov a 0,20 boda. Cena sekundárnych zdrojov sa v júni zvýšila o 0,38 boda na 13,52 %. Priemerné úrokové miery z terminovaných medzibankových vkladov a pôžičiek, ktoré predstavovali 96 % zcelkových medzibankových vkladov a pôžičiek, sa zvýšili o 5 boda, najviac z krátkodobých vkladov o 8 boda. Úroková marža obchodných bánk sa oproti máju znížila zo 6,97 na 6,63 boda v dôsledku zvýšenia priemerných úrokových mier z korunových vkladov. Výsledky finančných procesov k ultimu júla v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sumu aktív a pasív NBS podstatne neovplyvnili. Bilančná suma poklesla o 2,2 mld. Sk (o 1,15 %). Medzimesačné zmeny v bilancii NBS ovplyvnili k ultimu júla čistú pozíciu sektorov ekonomiky SR vo vzťahu k NBS. Zvýšením pohľadávok o 1,2 mld. Sk a znížením záväzkov o 3,9 mld. Sk vzrástla o 5,1 mld. Sk čistá pozícia voči zahraničiu. Čistý dlh vládneho sektora sa znížil o 1,4 mld. Sk na pasívum 16,9 mld. Sk pri poklese pohľadávok NBS voči ŠR (o 3,1 mld. Sk) a poklese záväzkov o 1,7 mld. Sk. Čistá dlžníčka pozícia obchodných bánk sa zlepšila o 1,7 mld. Sk na pasívum 16,4 mld. Sk. Na zabezpečenie zámerov menovej politiky v 3. štvrt'roku bol vyčlenený úverový priestor na poskytovanie úverov podnikom a domácnostiam vo výške 287,4 mld. Sk, čo predstavovalo oproti stavu k 30.6. prírastok 3,3 mld. Sk a oproti východisku roka 20,7 mld. Sk (index rastu 107,8). Podľa predbežných údajov k ultimu júla peňažné ústavy poskytli úvery podnikom a domácnostiam vo výške 286,8 mld. Sk, čo bolo o 2,7 mld. Sk viac oproti stavu dosiahnutému k 30.6. a oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 27,0 mld. Sk. Aj napriek nerovnomernému vývoju likvidity bankového sektora nedošlo k čerpaniu núdzového úveru a nevyskytla sa ani požiadavka na čerpanie lombardného úveru. Banky nemali problémy s naplnením stanovenej mesačnej priemernej výšky povinných minimálnych rezerv (plnenie na 100,4%). Vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom peňažnom trhu sa v júli pohyboval stále pod diskontnou úrokovou sadzbou. V súvislosti s týmto dochádzalo k nízkemu využívaniu zmenkových obchodov, ktoré boli v tomto období jedinou formou refinancovania obchodných bánk. V zmenkových obchodoch došlo pri výške 0,3 mld. Sk ku koncu júla k ich miernemu medzimesačnému poklesu. Oproti východisku roka predstavoval pokles zmenkových obchodov 1,6 mld. Sk. V júli Ministerstvo financií SR, vzhľadom na priaznivý vývoj hospodárenia ŠR, neuskutočnilo žiadnu emisiu štátnych pokladničných poukážok. Keďže nemali splatnosť žiadne emisie ŠPP, počas celého mesiaca sa nachádzalo v obehu 31 341 ks krátkodobých štátnych cenných papierov, z toho emisie, ktoré kryjú schodok bežného hospodárenia ŠR, predstavovali objem 6 700 ks ŠPP. Zvyšok tvorili ŠPP, ktoré boli emitované v minulom roku na krytie schodku ŠR SR za rok do obdobia schválenia štátneho záverečného účtu. Na sekundárnom trhu NBS uskutočňovala len REPO obchody s krátkou dobou splatnosti (do 7 dní). Z objemového hľadiska mierne prevažoval refinančný typ (53 % refinančný REPO obchod, 47 % obrátený REPO obchod). NBS zobchodovala v júli na sekundárnom trhu 40 676 ks ŠPP. V portfóliu NBS bolo od 644 ks do 5 000 ks ŠPP. Priemerné úrokové sadzby na trhu medzibankových depozit v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom boli vyššie o 1,15 boda (depozitá do jednomesačného časového horizontu), resp. o 0,66 boda (3-mesačné depozitá). Priemerná úroková sadzba 1-mesačných peňazí v júli bola 8,52 % p.a. a 3-mesačných peňazí 8,74 % p.a. V júli bola v zmysle zákona č. 184/ Z. z. o vydaní štátnych dlhopisov SR vydaná emisia štátnych dlhopisov č. 014 v sume 1,67 mld. Sk. Emisiou štátnych dlhopisov č. 014 sa ukončila séria siedmich emisií štátnych dlhopisov, ktoré sa vydali na krytie schodku ŠR za rok. Emisia sa na trh uviedla formou aukcie americkým spôsobom. Na aukcii sa celkove zúčastnilo 11 subjektov, z toho 10 bankových a 1 nebankový. Ministerstvo financií SR akceptovalo ponuky 5 subjektov.
IV. VLÁDNY SEKTOR 1/ Štátny rozpočet Príjmy (mld. Sk) 1/ Kumulatívne hodnoty Výdavky (mld. Sk) 1/ Saldo (mld. Sk) 144,5 167,5-23,0 139,1 162,0-22,9 60,4 66,4-6,0 Jún 1.H K ultimu júla vykázal štátny rozpočet SR deficit 1,4 mld. Sk, čo v porovnaní s júnovým prebytkom ( mld. Sk) znamenalo zhoršenie hospodárenia o 1,5 mld. Sk. Celý rozpočtový schodok bol vykrytý emisiami a následným predajom ŠPP. V oblasti rozpočtových príjmov aj v júli pokračovala priaznivá tendencia ich vývoja. Príjmy na úrovni 90,9 mld. Sk boli oproti časovým predpokladom vyššie o 5,5 mld. Sk, a to najmä v dôsledku priaznivého plnenia daňových príjmov (60,6 % z ročného rozpočtu), pričom daň z pridanej hodnoty (v objeme 30,4 mld. Sk) prevýšila časový predpoklad o 5,2 mld. Sk a daň z príjmov právnických a fyzických osôb (v objeme 29,4 mld. Sk) o 1,8 mld. Sk. Naďalej pretrvával nepriaznivý vývoj v oblasti spotrebných daní (zaostávanie oproti časovým predpokladom o 5,1 mld. Sk). Výdavky štátneho rozpočtu vo výške 92,3 mld. Sk sa plnili na 55,1 % a ich vývoj bol ovplyvnený dopadom clearingového zúčtovania platobného styku s Českou republikou vo výške 2,6 mld. Sk. Po vylúčení tohto vplyvu by štátny rozpočet vykazoval prebytok 1,2 mld. Sk. Čerpanie rozpočtových výdavkov za sedem mesiacov bolo oproti časovým predpokladom nižšie o 7,9 mld. Sk. Vnútorná zadlženosť vlády SR voči bankovej sústave dosiahla k ultimu júla 61,7 mld. Sk, z toho NBS úverovala 16,4 mld. Sk a komerčné banky 45,3 mld. Sk. V. INFORMÁCIE V dňoch 19. - 22. 9. sa za účasti 227 vystavovateľov zo SR, ČR, Rakúska, Švajčiarska, Nemecka a Maďarska konal v Banskej Bystrici III. ročník medzinárodného veľtrhu finančníctva, bankovníctva a poisťovníctva FINEX 95. Veľtrhu sa zúčastnila aj delegácia Európskej únie. Národná rada SR schválila 20. septembra na svojom zasadaní návrh nového devízového zákona. Zákon upravuje práva a povinnosti tuzemcov a cudzincov v devízových vzťahoch, vymedzuje pôsobnosť devízových a colných orgánov. Podstatou novely zákona je zrušenie obmedzenia pre operácie na bežnom účte platobnej bilancie. Banková rada NBS na svojom zasadaní 25. septembra schválila v súvislosti s novým devízovým zákonom Návrh vyhlášky MF SR a NBS, ktorou sa vykonáva devízový zákon. 75,4 75,3 75,4 75,3 90,9 92,3-1,4 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový odbor Štúrova 2, 818 54 Bratislava Vydáva: Odbor verejných informácií NBS tel.: 364 349, 210 34 05, 210 34 14 fax: 210 34 12 Texty zadané do tlače 26.9.