PRÍPRAVA UČITEĽOV TECHNICKEJ VÝCHOVY V E-LEARNINGOVEJ VERZII Peter BEISETZER Abstrakt Aktuálnosť témy elektronického vzdelávania núti zamyslieť sa nad perspektívou tejto alternatívy aj v príprave učiteľov technickej výchovy. V príspevku diskutované otázky naznačujú niektoré problémy súvisiace so zavedením e-learningu do praxe. Ich riešeniu vo všeobecnej rovine sa nevyhne ani prípadná realizácia e-learningu v príprave učiteľov technickej výchovy dištančnou formou štúdia. ÚVOD Dištančné štúdium (DiŠ) ako špecifická multimediálna forma riadeného samoštúdia podnietilo vznik rôznych metodických a organizačných systémov, na funkčnosti ktorých sa podieľajú rôzne didaktické prostriedky (korešpondenčné lístky, telefóny, faxy, programové učebnice, počítačové interaktívne programy, pracovné zošity, videozáznamy, trenažér, simulátor, televízne a rozhlasové prenosy, interaktívne video, študijné návody, e-mail, internet a pod.). Tieto prostriedky rozlišujú DiŠ generačne, t. j. v súčasnosti ide o novú generáciu DiŠ u ktorej vo využívaní prostriedkov, popri tradičných, dominujú internet a intranet. V súvislosti s ich využitím, pre prípad dištančného vzdelávania, je treba povedať, že dištančný text na ľubovolnom nosiči sa dištančným študijným programom stáva až za prítomnosti dôležitého prvku, ktorým je tzv. tutoriálna pomoc, ktorá je súčasťou podpory edukanta. Tradičná edukácia je prehodnocovaná z hľadiska efektívnosti, čo núti hľadať nové, netradičné, viac efektívne formy vzdelávania. Príležitosť sa naskytla v uplatnení informačných a komunikačnch technológií (IKT) pre DiŠ. S nimi je spojený e-learning ako podpora vzdelávacieho procesu. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že aj keď e-learning predstavuje predovšetkým podporu DiŠ uplatnenie môže mať aj v kombinácii s prezenčnou formou výučby. Aj v prípade prípravy učiteľov technickej výchovy má význam uvažovať o perspektíve DiŠ, či už v tradičnej, alebo on-line podobe. Ide teda o vytvorenie efektívneho multimediálneho učebného prostredia, ktoré ako kognitívny nástroj aktivizuje sebariadenie edukanta v rámci samoštúdia, resp. samostatnej práce. Paradigma riešenia problémov takto 30
nastaveného edukačného systému hovorí o tom, že v popredí nie je vyučovanie, ale učenie sa, t. j. edukant je v roli aktívne jednajúceho, ktorý sám získa informácie, sám ich spracuje a výsledky svojej práce prediskutuje. Úspešná realizácia DiŠ si teda vyžiada vybudovanie komplexného systému podpory štúdia, ktorého základnými prvkami budú: - organizácia štúdia, študijné materiály, učiteľ ako tútor, interakcia tútora so študentom a funkčnosť zabezpečujúce premyslené uplatňovanie princípu multimediálnosti. Vzdelávacia inštitúcia Vzdelávacia inštitúcia Vzdelávacia inštitúcia Vzdelávacia inštitúcia Alternatívny zdroj Alternatívny informácií zdroj Alternatívny informácií Alternatívny zdroj informácií zdroj informácií Študent DiŠ PREŠOVSKÁ UNIVERZITA FHPV PU Katedra TDK Organizácia Št. materiály Učiteľ-tútor Interakcia tútor - edukant Obr. 1 Strategická úvaha o DiŠ s podporou e-learningu Z obrázku 1 je vidieť, že v rámci predmetného systému už edukant nie je odkázaný len na študijné materiály poskytnuté katedrou, resp. príslušnou fakultou či univerzitou. Táto skutočnosť v podstatnej miere ovplyvní stratégiu riadenia samostatnej práce edukanta v multimediálnom prostredí, ktoré ovplyvnia najmä: technické a obsahové požiadavky na systémy e-learningu, funkcie integrovaných učebných platforiem, internet ako nástroj oddeleného a kooperatívneho učenia, rôzne výučbové programy, nová rola edukátora a edukanta, výhody a nevýhody učenia sa pomocou webu. 31
1 ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE V REFLEXII PRÍPRAV REALIZÁCIE Vzhľadom na využitie IKT je možné e-learning zrealizovať ako offline výučbu (počítač nemusí byť pripojený na internetovú, resp. inranetovú sieť) a on-line výučbu (počítač je zapojený do siete). Keďže v súčasnosti už pripojenie počítača k internetovej sieti považujeme za samozrejmosť, budeme v ďalšom e-learning považovať len ako on-line formu výučby. Internet, ako potencionálne významné výučbové prostredie, v rámci ktorého sa realizuje on-line výučba, umožní uplatniť princíp študijného tempa a ako médium umožňuje, aby dištančné kurzy a programy on-line mohli mať rôznu podobu napr.: statického kurzu (minimálna interakcia medzi edukantmi), asynchronnej diskusie, synchronného chatu, audio, či video prezentácie a pod.. Efektívnosť on-line výučby ovplyvní: a) Zvolený prístup k informačným a komunikačným technológiám a schopnosť ich aplikovať. S tým súvisí: - vypracovanie a inštalácia softvérového balíka a výcvik práce s ním, - tvorba www stránok (kurz má byť ľahko prístupný navigácia, orientácia, príťažlivý forma, vizualizácia), - vhodný hardvér (k chatu, audiu, videu), - úvodné školenie s aktívnou účasťou edukanta a pod.. b) Pravidlá a spôsob práce: - úvod (informácia o programe kurzu), - stanovenie pravidiel kurzu, - informácia o pracovných metódach kurzu a pod... c) Účasť na on-line diskusii: - príspevok edukanta do diskusie (komentuje, navrhuje nové témy), - tútor disponuje kompetenciami usmerňovať konverzáciu, - vytvorenie komunity z účastníkov kurzu. d) Podpora spolupráce edukant edukátor v zmysle uvažovania o: - vplyve informačných technológií na edukačný proces, - čo a ako zmenilo edukanta vo vzťahu k počítaču, k softvéru, k edukačnému procesu podporeného počítačom a pod.. e) Štruktúra on-line aktivít zaistiť dostatok on-line študijných aktivít a ich jasnú štruktúru. Do tejto oblasti budú spadať aktivity ako: 32
- požadovanie projektov, návrhov, príspevkov a pod., - obmedzenie aktivít časom i veľkosťou, - určenie termínu ukončenia aktivít, - moderovanie diskusií, - riadenie projektov vytvorených viacerými účastníkmi kurzu, - kladenie otázok a prieskumy, - zakladanie študijných týmov, - brainstorming, - rovnováha medzi kontrolou učiteľa a študentovou potrebou kontroly a i. f) Použiteľnosť aktivity zaujímavé a významné pre reálny život, t. j. zavedenie autentičnosti do edukačného prostredia. g) Udržiavanie primeranej pracovnej záťaže napr.: - zavedením elektronických konzultačných hodín s cieľom minimalizovať nereálnosť požiadaviek, - uistením sa o zvládnuteľnosti študijnej záťaže, - pomocou pri navigácii a pochopeniu zmyslu informácií. h) Interakcia, ktorú je možné vytvoriť zadanými úlohami ako napr.: - sprostredkovanie interakcie napr. interaktívnymi multimédiami, - zaradením konverzácií s odborníkmi, poradcami a i. po celom svete, - vo vhodných prípadoch on-line výučbu nahradiť osobným kontaktom. i) Celkové hodnotenie zložené zo vzájomného hodnotenia sa edukantov a vlastného hodnotenia zvýši výkon edukanta. S výučbou prostredníctvom webu súvisí pripravenosť učiteľov. Nemožno predpokladať, že tradičné výučbové kompetencie budú úspešne, resp. ľahko prenosné do on-line prostredia. To si vyžaduje, aby sa vo výučbových stratégiách myslelo aj na rozvoj tých kompetencií, ktorých umenie on-line výučby zohľadní: nové možnosti vyplývajúce z používania predmetného média, nové metódy, formy a vzťahy edukant tútor, nové technológie nové kompetencie, zmenu v spôsoboch ako organizovať, ako riadiť (kurz bude riadený podľa stanovenej štruktúry a v rámci nej si bude edukant riadiť tempo svojej práce) a ako sprostredkovať študijné materiály. Vzhľadom na rozsah otázok spojených s prípravou DiŠ podporeného e-learningom sa v ďalšom obmedzíme na stručné vyjadrenie sa k problematike konštituovania realizačnej skupiny z radov učiteľov katedry. 33
Už na inom mieste sme uviedli, že realizácia e-learningového kurzu si od jej realizátorov vyžiada nový druh kompetencií, čo skvalitní profil vysokoškolského učiteľa. Úvodné kroky budú zamerané na vytvorenie spolupráce s odborníkmi na: projektovanie výučby, tvorbu výučbového obsahu, didaktiku výučby, hardvérové a softvérové vybavenie e-learningového kurzu, multimédia, riadenie výučby apod.. Uvedené vyjadruje, že realizačný kolektív bude pozostávať: z osoby majúcej kompetencie riadiť predmetný projekt (projektový manažér) z osôb majúcich na zodpovednosti realizáciu projektu v zmysle jeho vývoja, z osôb majúcich kompetencie spolupracovať, riadiť študujúcich tútori. Tutoriálna pomoc študujúcim zohráva v systéme DiŠ jednu z najdôležitejších úloh. Profesionálna zdatnosť tútora (odborná zdatnosť, osobnostné vlastnosti a i.) výrazne ovplyvní aktivity edukantov. Učiteľ vo funkcii tútora už nebude vystupovať ako ktosi, kto má monopol na informácie, ale ako podpora študenta v jeho samoštúdiu, t. j. bude hlavne: a) metodickým sprostredkovateľom DiŠ, b) posudzovateľom edukantových výkonov. Z uvedeného je vidieť, že rola tútora sa bude líšiť od roli učiteľa v prezenčnej forme štúdia, t. j. tútor neučí, ale riadi kurz a usmerňuje edukantov v ich výučbovej činnosti. Je skôr poradcom ako expertom pre všetko. V príprave na DiŠ bude potrebné, aby učiteľ tútor získal kompetencie: a) podporiť edukanta najmä v: - podnecovaní a usmerňovaní jeho študijných aktivít, - prekonávaní ťažkostí, ktoré vzniknú počas štúdia. b) zvládať technicky e-learningové prostredie, c) pre prácu vo virtuálnom výučbovom prostredí ako napr.: - vytvorenie priaznivej pracovnej klímy, - hodnotenie edukantových výkonov, - poradiť, motivovať a neformálne povzbudzovať v štúdiu, - prehlbovať spoluprácu s edukantom, - komunikovať (pripraviť, viesť, hodnotiť a riadiť on-line diskusie, zadávať otázky a pod.). 34
Tútor vybavený vyššie uvedenými kompetenciami je takto pripravený v rámci DiŠ využívajúceho e-learning plniť úlohy povahy technickej, manažérskej, pedagogickej a sociálnej. ZÁVER E-learning, využívajúci internetové interaktívne multimediálne technológie v rámci DiŠ, bude spolu aj s riadením výučby vykazovať (tak je to aj v prípade iných prostriedkov) výhody a nevýhody. K výhodám bude patriť bezpochyby efektívnosť výučby, relatívne nižšie finančné náklady a najmä časová nezávislosť. Do skupiny nevýhod bude patriť náročnosť na prípravu kurzov a študijných materiálov, ako aj závislosť na IKT. To v konečnom dôsledku nemôže byť dôvodom, aby sa v rámci prípravy učiteľov technickej výchovy neviedla diskusia o perspektívnej realizácii predmetnej formy štúdia. Naviac, zavedenie kreditového systému do štúdia, poskytuje tejto forme štúdia relatívne bezproblémovú elektronickú mobilitu edukantov. LITERATÚRA [1] BURGEROVÁ, J. Hypermediálne tendencie vo vzdelávaní v kontexte kybernetiky. In : TAKIS. PF UKF Nitra : 2002. s.129-135. ISBN 80-8050-522-5 [2] EGER, L. (ed.). Příprava tutorů pro distanční výuku s využitím online formy studia. Plzen : ZU, 2002. s. 57. ISBN 80-7082-887-0 [3] HUBA, M. ŽÁKOVÁ, K. BISTÁK, P. WWW a vzdelávanie. 1. vyd. Bratislava : STU, 2003. 141 s. ISBN 80-227-1999-4 [4] LIGAS, Š.: Preparing teachers for the future in the area of information technologies. In: Education for Global Information society in the New Millennium. Bratislava : UNESCO-Institute of Information and Prognoses of Education, Ministry of Education of the Slovak Republic, 1998, s. 115-119. LEKTOROVAL: doc. Ing. J. Burgerová, PhD. Kontaktná adresa pracoviska autora FHPV PU Prešov, Katedra techniky a digitálnych kompetencií Ul. 17. novembra č. 1,08001 Prešov e-mail: beisep@unipo.sk 35