EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 19. 12. 2018 COM(2018) 787 final/2 This document corrects document COM(2018) 787 final of 27.11.2018 Concerns all language versions. Paragraphs 2.8.1 and 2.8.2 are concerned. The text shall read as follows: SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o najnovšom vývoji, pokiaľ ide o euromince SK SK
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o najnovšom vývoji, pokiaľ ide o euromince ODDIEL 1. ÚVOD Príchod eura ako jednotnej európskej meny predstavoval významný krok k európskej integrácii. Hotovosť v eurách je dominantným platobným prostriedkom, pri ktorom euromince zohrávajú významnú úlohu. Občania a maloobchodníci používajú euromince pri každodenných transakciách na uskutočňovanie platieb a vydávanie. Hoci sa euromince vydávajú na vnútroštátnej úrovni, ich nominálnu hodnotu a technické špecifikácie štandardizuje Rada 1. Od zavedenia eurobankoviek a euromincí 1. januára 2002 vydali krajiny eurozóny spolu takmer 127 miliárd euromincí v celkovej hodnote približne 28 miliárd eur. Menová sústava euromincí, ktorá obsahuje osem euromincí s nominálnou hodnotou od jedného eurocentu do dvoch eur 2, sa odvtedy nezmenila. O užitočnosti dvoch euromincí s najmenšou nominálnou hodnotou (jedného eurocentu a dvoch eurocentov) sa diskutuje už od ich zavedenia. V centre diskusií sú vysoké náklady na výrobu týchto euromincí a manipuláciu s nimi v porovnaní s ich nominálnou hodnotou, vysoká miera strácania týchto euromincí a klesajúca kúpna sila týchto dvoch euromincí s malou nominálnou hodnotou viac ako 16 rokov po zavedení eurobankoviek a euromincí 3. Komisia pri príprave svojho oznámenia z roku 2013 4 uskutočnila posúdenie vplyvu 5 týkajúce sa vydávania jedno- a dvojcentových euromincí. Toto posúdenie vplyvu bolo predložené ako pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu 6. Uvádzali sa v ňom štyri možné scenáre, a to od žiadnej zmeny k stiahnutiu týchto euromincí 1 2 3 4 5 6 Článok 128 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Článok 1 a príloha 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 729/2014 (Ú. v. EÚ L 194, 2.7.2014, s. 1). Od januára 2002 do začiatku roka 2018 sa na základe údajov z kumulatívneho harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien maloobchodné ceny zvýšili o 28 % (zdroj: Eurostat). Spotrebný tovar, ktorý v roku 2002 stál 0,78 eura, stojí dnes 1 euro; spotrebný tovar predávaný v roku 2002 za 1 euro sa v roku 2018 predáva za 1,28 eura. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Otázky súvisiace s pokračovaním vo vydávaní 1 a 2 eurocentových mincí, COM(2013) 281 final (https://eur-lex.europa.eu/legalcontent/en/txt/?uri=celex%3a52013dc0281). V článku 2 nariadenia (EÚ) č. 651/2012 o vydávaní euromincí (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 135) sa vyžaduje, aby Komisia prostredníctvom posudzovania vplyvu, ktoré musí obsahovať najmä analýzu nákladov a prínosov a zohľadňovať skutočné náklady na výrobu týchto euromincí, stanovené v porovnaní s ich hodnotou a prínosmi, posúdila pokračovanie vo vydávaní jedno- a dvojcentových euromincí. SWD/2013/0175 final (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/txt/?uri=celex:52013sc0175) 1
z obehu a zavedeniu pravidiel zaokrúhľovania 7. Pri následných diskusiách bola väčšina členských štátov za pokračovanie vo vydávaní jedno- a dvojcentových euromincí a preskúmanie možností zníženia výrobných nákladov bez úpravy vzhľadu a parametrov euromincí. Táto nová správa nadväzuje na odôvodnenie 7 nariadenia (EÚ) č. 651/2012 o vydávaní euromincí (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 135), v ktorom sa uvádza, že používanie euromincí a eurobankoviek s rozdielnymi nominálnymi hodnotami, ako je to v súčasnosti, by mali pravidelne a dôkladne preskúmavať príslušné inštitúcie podľa kritérií nákladovosti a postoja verejnosti. Aktualizujú sa v nej aj zistenia uvedené v oznámení z roku 2013. V oddiele 2 správy sa skúma 8 používanie jedno- a dvojcentových euromincí a spôsob, akým sa vyvíja ich vnímanie 9. Predkladajú sa v ňom aj prípadné možnosti politík na ďalšiu diskusiu 10. O otázkach súvisiacich s týmito euromincami sa uskutočnila rozsiahla konzultácia so zainteresovanými stranami, ako to bolo oznámené v pláne realizácie, na základe ktorého došlo k vypracovaniu tejto správy 11. V časti I prílohy k tejto správe sa uvádza, s ktorými zainteresovanými stranami sa uskutočnila konzultácia a aké priniesla výsledky. Z uvedenej konzultácie vyplynuli možnosti politík pre tieto euromince, predložené v tejto správe. Oddiel 3 je venovaný najnovšiemu vývoju v oblasti ochranných prvkov euromincí. Ak majú euromince všetkých nominálnych hodnôt zostať efektívnym a príťažlivým platobným prostriedkom, je nevyhnutné, aby im občania a maloobchodníci dôverovali. Celkové množstvo falšovaných euromincí (50-eurocentových, jednoeurových a dvojeurových) odhalených v obehu a oznámených bolo vždy relatívne stabilné 12. Hoci technológia výroby mincí zameraná na zvýšenie ochrany euromincí pokročila a pri hľadaní falošných peňazí sa 7 8 9 10 11 12 Predložili sa tieto štyri scenáre: 1) scenár status quo : pokračovanie vo vydávaní za súčasných podmienok bezo zmeny právneho alebo vecného kontextu; 2) scenár vydávania s nižšími nákladmi : vydávanie so zníženými nákladmi prostredníctvom zmeny zloženia materiálu alebo zefektívnenia výroby týchto euromincí, resp. kombináciou týchto dvoch prvkov; 3) scenár rýchleho stiahnutia : urýchlené zrušenie a stiahnutie jedno- a dvojcentových euromincí a zavedenie pravidiel zaokrúhľovania; 4) scenár postupného ukončenia obehu : zastavenie vydávania jedno- a dvojcentových euromincí a zavedenie pravidiel zaokrúhľovania. Podľa tohto scenára by sa už nevydávali žiadne ďalšie euromince v tejto nominálnej hodnote a začali by sa uplatňovať záväzné pravidlá zaokrúhľovania, pričom existujúce euromince by zostali zákonným platidlom. Jedno- a dvojcentové euromince by sa mohli naďalej používať, ale len na platenie zaokrúhlených konečných súm. Keďže by sa už tieto euromince nevydávali, možno očakávať, že by postupne zmizli z obehu, a to v dôsledku vysokej miery ich strácania a skutočnosti, že nie sú pohodlným platobným prostriedkom. V rámci pravidelného preskúmavania, na ktoré odkazuje odôvodnenie 7 nariadenia (EÚ) č. 651/2012 o vydávaní euromincí (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 135). Pozri časť 2 prílohy. Pokiaľ ide o oznámenie z roku 2013, z analýzy a diskusií nevyplynuli žiadne dôvody, na základe ktorých by sa z hľadiska politík malo medzi jedno- a dvojcentovými euromincami rozlišovať. Neexistuje žiadny empirický dôkaz, ani žiadne hospodárske či sociálne hľadiská, ktoré by poukazovali na takéto rozlišovanie. https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/initiatives/ares-2017-3071370_en Každý rok sa v obehu odhalí približne 150 000 falzifikátov, z ktorých väčšinu tvoria falošné dvojeurové mince. 2
pravosť euromincí už do veľkej miery overuje automaticky 13, zároveň sa zlepšila sa aj kvalita niektorých falzifikátov. V závere oddielu 4 sa uvádzajú konkrétne tipy vyplývajúce z hlavných zistení tejto správy. ODDIEL 2. JEDNO- A DVOJCENTOVÉ EUROMINCE: VÝVOJ A DISKUSIE PO OZNÁMENÍ KOMISIE Z ROKU 2013 2.1 Používanie jedno- a dvojcentových euromincí na platenie Jedno- a dvojcentové euromince sú potrebné na nákup tovarov alebo služieb, ktorých celková cena sa nekončí hodnotou 0 alebo 5 eurocentov (t. j. cena jedného nákupu alebo súčet všetkých nákupov nepredstavuje zaokrúhlenú sumu), a v prípadoch, kedy sa očakáva platba hotovosťou alebo je hotovosť dominantným platobným prostriedkom. Vo všeobecnosti sa to týka relatívne malých nákupov 14 potravín a trvanlivých výrobkov v supermarketoch, pekárňach a menších obchodoch, ako aj voľne loženého tovaru nakupovaného na hmotnosť, objem atď. na týždenných trhoch, v mäsiarstvach alebo na čerpacích staniciach. Výdavky v supermarketoch a menších obchodoch ešte stále tvoria veľkú časť rozpočtu na živobytie spotrebiteľov. Väčšina spotrebného tovaru však už do tejto kategórie nepatrí, keďže ceny za jednotlivé položky sú vyššie, a preto zvyčajne zaokrúhlené 15, a/alebo sa platby uskutočňujú bezhotovostne. Ak sa pri hotovostných platbách používajú jedno- a dvojcentové euromince, tieto nominálne hodnoty väčšinou slúžia na vydávanie ( jednosmerné používanie ). Spotrebitelia zväčša viac jedno- a dvojcentových euromincí prijímajú ako míňajú. 2.2 Zmeny vo vydávaní jedno- a dvojcentových euromincí Miera vydávania jedno- a dvojcentových euromincí sa od roku 2002 neustále zvyšuje a tempo vydávania týchto euromincí je rýchlejšie než v prípade euromincí s ostatnými nominálnymi hodnotami. Podľa štatistických údajov každý občan eurozóny v súčasnosti vlastní 181 týchto euromincí, pričom v čase vydania oznámenia Komisie z roku 2013 vlastnil každý občan 145 týchto euromincí. V súčasnosti tvoria takmer polovicu všetkých vydaných euromincí jednoa dvojcentové euromince. 13 14 15 Úverové inštitúcie a profesionálni spracovatelia peňazí musia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1210/2010 (Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2010, s. 1) overovať pravosť euromincí pomocou certifikovaných zariadení na triedenie mincí. Nevhodné (napr. poškodené) euromince musia byť stiahnuté z obehu. Členské štáty majú za úlohu aj odhaľovanie falzifikátov a ich odovzdávanie orgánom presadzovania práva; pozri nariadenie (ES) č. 1338/2001 v znení zmien (Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 6). Priemerná hodnota hotovostnej transakcie v eurozóne je momentálne 12,38 eura, hoci platobné zvyklosti sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia; pozri Occasional Paper Series, ECB, č. 201, november 2017: The use of cash by households in the euro area (Používanie hotovosti domácnosťami v eurozóne), s. 20. K takýmto tovarom patria napríklad odevy, obuv, elektronika, príslušenstvo a nábytok. Spotreba mimo domova (ako napríklad nápoje, občerstvenie, tlačené médiá, lístky alebo návštevy reštaurácií) sa čoraz častejšie udáva v zaokrúhlených sumách. 3
Rok Všetky euromince (v mld.) Všetky jednoa dvojcentové euromince (v mld.) Percentuálny podiel jednoa dvojcentových euromincí (na všetkých vydaných minciach v eurozóne) december 2002 40 14 35 % Koniec roka 2004 54 21 39 % Koniec roka 2007 73 31 42 % Koniec roka 2012 102 47 46 % Koniec roka 2017 126 61 48 % (Zdroj: Európska centrálna banka, všetky údaje sú zaokrúhlené) Miera vracania jedno- a dvojcentových euromincí do národných centrálnych bánk je zo všetkých nominálnych hodnôt najnižšia. Jednosmerné používanie, nízka miera vracania do národných centrálnych bánk a neustály nárast vydávania jedno- a dvojcentových euromincí podporujú predpoklad, že tieto nominálne hodnoty neobiehajú medzi hospodárskymi subjektmi efektívne, ale zväčša sa hromadia alebo strácajú. 2.3 Náklady na jednosmerné používanie a vysoká miera vydávania jednoa dvojcentových euromincí Euromince sú zákonným platidlom 16 a poskytovanie zákonného platidla verejnosti nie je bezplatné. Náklady na jedno- a dvojcentové euromince sú spojené s výrobou platničiek, ako aj razením týchto nominálov, ich vydávaním, manipuláciou s nimi a ich obehom alebo návratom do obehu. Stratené mince spôsobujú aj vznik environmentálnych nákladov 17. Keďže na vracanie týchto nominálov do obehu neexistujú účinné stimuly, vydáva sa čoraz viac jednoa dvojcentových euromincí, čím sa ešte viac zvyšujú celkové náklady. Vo všeobecnosti je príjem z ražobného plynúci z vydávania jedno- a dvojcentových euromincí záporný, keďže len samotné obstarávacie náklady prevyšujú ich nominálnu hodnotu 18. Z finančného hľadiska je vydávanie týchto nominálov pre členské štáty stratovou činnosťou. Počas konzultácie so zainteresovanými stranami v roku 2017 19 väčšina krajín eurozóny uviedla, že obstarávacie náklady sú v prípade dvojcentových euromincí stále nižšie ako ich nominálna hodnota. 2.4 Ako členské štáty reagujú na rastúce náklady a vydávanie jedno- a dvojcentových euromincí Členské štáty riešia otázku nákladov a dopytu rôznymi spôsobmi. 16 17 18 19 Článok 11 nariadenia (ES) č. 974/98 o vydávaní euromincí (Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1). Jedno- a dvojcentové euromince sú mince z ocele pokovanej meďou. Stratené mince zvyčajne končia na verejných pozemkoch, v odpade z domácností alebo v spaľovniach odpadov. V prieskume z roku 2017 len tri členské štáty (z deviatich, ktoré na prieskum odpovedali) uviedli, že obstarávacie náklady jednocentových euromincí klesli pod ich nominálnu hodnotu. Pokiaľ ide o dvojcentové euromince, šesť z deviatich krajín uviedlo, že obstarávacie náklady klesli pod nominálnu hodnotu. Pozri prílohu časť 1 kapitolu C.1. 4
Jednou z možností je pri hotovostných platbách zaokrúhľovať nahor alebo nadol na najbližších päť eurocentov. Konečná suma nákupov, ktorá končí na jeden, dva, šesť alebo sedem eurocentov, sa zaokrúhľuje nadol, pričom sumy končiace na tri, štyri, osem alebo deväť eurocentov sa zaokrúhľujú nahor. Ak je napríklad konečná suma nákupu 3,58 eura alebo 3,62 eura, v hotovosti sa zaplatí 3,60 eura, zatiaľ čo v prípade súm 3,63 eura alebo 3,67 eura sa v hotovosti musí zaplatiť 3,65 eura. Takéto zaokrúhľovanie predstavuje pri konečnom zaokrúhlení stratu alebo zisk najviac dvoch eurocentov, pričom zisk a strata sa v priebehu času vyrovnajú. Tým sa teda účinne znižuje používanie jedno- a dvojcentových euromincí. Tento prístup začína uplatňovať čoraz viac krajín: vo Fínsku je od roku 2002 povinné zaokrúhľovať konečnú sumu nákupu pri platbe v hotovosti na najbližších päť eurocentov; v roku 2004 sa zaokrúhľovanie stalo štandardnou praxou v Holandsku; zákon umožňujúci dobrovoľné zaokrúhľovanie zaviedlo v roku 2014 Belgicko a v roku 2015 Írsko; v roku 2017 schválilo Taliansko zákon o povinnom zaokrúhľovaní a prestalo raziť jedno- a dvojcentové euromince. Zaokrúhľovanie sa však zatiaľ v Belgicku ani v Taliansku nestalo zvykom. Niektoré členské štáty zamieňajú euromince s rôznymi nominálnymi hodnotami za jednocentové euromince zo zásob mincí s týmito nominálnymi hodnotami iných krajín EÚ, aby znížili výrobné alebo obstarávacie náklady na tento nominál. 2.5 Reakcia maloobchodníkov na rastúce náklady na jedno- a dvojcentové euromince Maloobchodníci (vrátane supermarketov) sa prirodzene budú musieť prispôsobiť platobným zvyklostiam a preferenciám spotrebiteľov. Maloobchodníci zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu, keďže predovšetkým oni iniciujú jednosmerné používanie vydávaním jednoa dvojcentových euromincí. Očakáva sa, že to bude trvať dovtedy, kým sa nebude zaokrúhľovať a kým budú náklady vyplývajúce z používania týchto nominálov znášať zákazníci. V niektorých prípadoch môže obstaranie nových jedno- a dvojcentových euromincí z komerčnej banky prostredníctvom národnej centrálnej banky stáť maloobchodníkov menej než získavanie euromincí z obehu od profesionálnych spracovateľov peňazí, keďže druhá možnosť znamená vyššie manipulačné náklady. Aj keď si komerčné banky účtujú poplatok za stiahnutie nových jedno- a dvojcentových euromincí, maloobchodníci často za nové mince zaplatia menej, než by zaplatili, keby si euromince objednali od profesionálnych spracovateľov peňazí 20. V dôsledku toho sa vydávajú nové euromince, zatiaľ čo na úrovni profesionálnych spracovateľov peňazí sa zásoby mincí hromadia. 2.6 Čo si myslí verejnosť o jedno- a dvojcentových eurominciach 20 Niektorí maloobchodníci uviedli, že rolka mincí obsahujúca 50 jednocentových euromincí môže stáť až o 50 centov viac, ako je nominálna hodnota euromincí v rolke. 5
Od roku 2014 Komisia každoročne uskutočňuje prieskumy verejnej mienky o týchto eurominciach 21. Ako vyplýva z ďalej uvedených odpovedí na otázky z prieskumu, prevažná väčšina ľudí v eurozóne je za zrušenie týchto nominálov. V priebehu rokov došlo v tejto veľkej väčšine len k malým zmenám. 21 Správy rýchleho prieskumu Eurobarometra týkajúce sa eurozóny: FL 405, FL 429, FL 446 a FL 458: http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/index#p=1&instruments=flashhttp:// ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/index#p=1&instruments=flash 6
Zo súčasných výsledkov prieskumov v krajinách eurozóny vyplýva, že v žiadnej z nich už nie je nadpolovičná väčšina za ponechanie týchto dvoch nominálov. (Zdroj: Eurobarometer 2017) 2.7 Obavy, že zaokrúhľovanie na najbližších päť eurocentov spôsobí rast maloobchodných cien a infláciu Ďalšou dôležitou otázkou v diskusii o tom, či zrušiť jedno- a dvojcentové euromince, je otázka inflácie a vnímanej inflácie. Zaokrúhľovanie konečných súm by mohlo spotrebiteľov viesť k tomu, že budú očakávať systematické zaokrúhľovanie nahor alebo rovno zvyšovanie cien v budúcnosti. Tieto obavy pretrvávajú predovšetkým vtedy, ak sa zaokrúhľovanie týka tovarov, ktoré sa nakupujú pravidelne a za ktoré sa zvyčajne platí v hotovosti, a preto môžu mať vplyv na inflačné očakávania ( vnímaná inflácia ). Podľa očakávaní by však zrušenie jedno- a dvojcentových euromincí a uplatňovanie pravidiel zaokrúhľovania nemalo mať významný vplyv na cenovú stabilitu, pretože: Nižšie náklady na spracovanie peňazí by mohli maloobchodníkom umožniť znížiť ceny. Po zavedení zaokrúhľovania sa nezmení spôsob merania inflácie pomocou harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) 22 alebo merania súkromnej spotreby. Preto nebudú existovať žiadne nové údaje. Štatistické úrady budú naďalej pri výpočte indexov cien používať kótované ceny (t. j. nezaokrúhlené ceny) bez systémovej chyby v súčte. 22 V eurozóne sa harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien meria zmena cien nadobudnutých spotrebných tovarov a služieb v čase, ktoré využili alebo zaplatili domácnosti v eurozóne. V rámci harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien sa v záujme ľahkej porovnateľnosti údajov z rôznych krajín využíva jednotná schválená metodika. 7
Zrušenie jedno- a dvojcentových euromincí môže pre výrobcov a maloobchodníkov predstavovať príležitosť súčasne zmeniť širšiu skupinu jednotlivých kótovaných cien. To by mohlo potom viesť k určitému nárastu všeobecnej cenovej hladiny a prinajmenšom v podobe jednorazového javu k vyššej inflácii. Možno však očakávať, že toto riziko bude zmiernené cenovou transparentnosťou, informovanosťou spotrebiteľov a hospodárskou súťažou v maloobchodnom sektore. Podľa jednej zainteresovanej strany nemožno vylúčiť ani možnosť, že konečná suma nákupu môže byť nakoniec v dôsledku súťažného správania v strednodobom horizonte vo všeobecnosti zaokrúhľovaná nadol 23. Skúsenosti krajín, ktoré obmedzujú používanie jedno- a dvojcentových euromincí pri hotovostných platbách, ako napríklad Fínska, Holandska alebo Írska, potvrdzujú, že prax zaokrúhľovania hotovostných platieb nemá žiadny merateľný vplyv na infláciu meranú indexom spotrebiteľských cien HICP alebo deflátorom súkromnej spotreby. 2.8 Skúmanie vydávania jedno- a dvojcentových euromincí na základe kritérií nákladovosti a postoja verejnosti Na základe uplatnenia kritérií nákladovosti a postoja verejnosti k jedno- a dvojcentovým eurominciam sa ukazuje, že: 1. V dôsledku ich oslabenej nákupnej sily sa jedno- a dvojcentové euromince používajú prevažne jednosmerne, čo vedie k hromadeniu a strácaniu euromincí. 2. Vlády vydávajúce tieto euromince sú na nich stratové a zaznamenávajú záporný stav ražobného (minimálne v prípade jednocentových euromincí). 3. Náklady na manipuláciu s euromincami sú v porovnaní s ich nominálnou hodnotou vysoké. Maloobchodníci platia za rolku 50-centových euromincií až jedno euro. 4. Stabilná väčšina verejnosti je za zrušenie jedno- a dvojcentových euromincí, ako to vyplýva z údajov v uvedenej tabuľke. 5. Výšku výrobných nákladov nemožno znižovať donekonečna 24. V súvislosti s pozitívnou infláciou má znižovanie výrobných nákladov len dočasný vplyv, kým výrobné náklady znovu neprekročia nominálnu hodnotu, a neriešia sa ním ďalšie výzvy, ktoré jedno- a dvojcentové euromince predstavujú: hromadenie a strácanie budú pokračovať. 23 24 EHI Retail Institute/Deutsche Bundesbank, Coins Study: Impact assessment of rounding in the retail sector (Štúdia o minciach: Posúdenie vplyvu zaokrúhľovania v maloobchodnom sektore), 2015, s. 51. Členské štáty odsúhlasili nové výrobné normy pre jedno- a dvojcentové euromince, ktorými sa ich výroba stane nákladovo efektívnejšia, pričom nebude potrebné meniť ich vzhľad a naďalej sa budú dodržiavať technické špecifikácie uvedené v nariadení Rady (EÚ) č. 729/2014. Nové normy sa uplatňujú na výrobu spustenú v roku 2017. Súčasne sa môžu používať euromince vyrábané podľa starých noriem. 8
Zrušenie týchto euromincí by bolo možným riešením uvedených nevýhod a výziev spojených s ich používaním. Je však potrebná ďalšia analýza dôsledkov akéhokoľvek prípadného zrušenia. Je všeobecne známe, že členské štáty môžu vydávať euromince až po schválení objemu emisie zo strany ECB 25. V nariadení (EÚ) č. 651/2012 sa však uvádzajú záväzné pravidlá pre vydávanie euromincí, cieľom ktorých je zabrániť rôznym postupom v jednotlivých členských štátoch a dosiahnuť dostatočne integrovaný rámec pre jednotnú menu 26. Ďalšie dva pododdiely sú venované výhodám a nevýhodám stiahnutia týchto euromincí a ich postupného vyraďovania z obehu. 2.8.1 Výhody a nevýhody stiahnutia euromincí z obehu a rýchla strata ich postavenia zákonného platidla Ak by sa členské štáty rozhodli stiahnuť tieto mince z obehu, zastavilo by sa ich vydávanie a pomerne rýchlo by stratili svoje postavenie zákonného platidla pre hotovostné platby, pričom by sa mohlo zaviesť právo na ich výmenu v centrálnych bankách aj po strate tohto postavenia. V celej eurozóne by bolo potrebné povinne v hotovostných platbách zaokrúhľovať konečnú sumu nákupu na najbližších päť eurocentov, aby sa na celom území uplatňovalo rovnaké pravidlo 27. Tieto euromince by sa museli aktívne sťahovať z obehu. To by znamenalo: okamžité úspory nákladov: žiadne ďalšie výrobné náklady ani náklady na vydávanie, ako aj koniec záporného stavu ražobného, žiadne ďalšie manipulačné náklady v prípade jedno- a dvojcentových euromincí, rýchle zohľadnenie preferencií občanov. Nevýhodou by boli jednorazové náklady na stiahnutie. Odhad takých nákladov by si vyžadoval ďalšiu analýzu 28. 2.8.2 Výhody a nevýhody postupného vyraďovania euromincí z obehu bez okamžitej straty ich postavenia zákonného platidla 25 26 27 28 Pozri článok 128 ods. 2 ZFEÚ. Pozri odôvodnenie 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 651/2012 zo 4. júla 2012 o vydávaní euromincí. Toto nariadenie je založené na článku 133 ZFEÚ. ECB vo svojom stanovisku k návrhu belgického zákona umožňujúceho dobrovoľné zaokrúhľovanie platieb denominovaných v eurách (CON/2014/6, bod 2.4) poukázala na to, že vzhľadom na zachovanie jednotnosti a integrity jednotného menového priestoru ECB odporúča zavedenie harmonizovaných pravidiel zaokrúhľovania na úrovni Únie, a nie na vnútroštátnej úrovni. To isté bolo uvedené v stanovisku ECB CON/2018/41 zo 4. septembra 2018. Tieto náklady sa ťažko odhadujú, pretože budú závisieť od postoja občanov v jednotlivých členských štátoch a ich ochoty skutočne vracať stiahnuté euromince príslušných nominálnych hodnôt. Z predchádzajúcich skúseností z prechodu na euro vyplýva, že tieto náklady by boli obmedzené, a to najmä preto, že ide o euromince s veľmi nízkou nominálnou hodnotou, v prípade ktorých už vysoká miera strácania naznačuje nedostatočný záujem o hodnotu, ktorú tieto mince predstavujú. 9
Ak by sa členské štáty rozhodli postupne vyradiť tieto mince z obehu, takisto by sa zastavilo ich vydávanie, pričom o postavenie zákonného platidla by prišli až neskôr. Zastavenie výroby a vydávania týchto euromincí by malo podobný účinok ako prvý scenár. Zostali by však v obehu a mizli by postupne, keďže veľká časť euromincí by sa naďalej strácala a nové by sa nevydávali. Postavenie euromincí ako zákonného platidla pre hotovostné platby by sa nezrušilo, kým by neostalo v obehu len zvyškové množstvo s možným právom na ich výmenu v centrálnych bankách aj po strate tohto postavenia. Súčasne s týmto opatrením by sa muselo ihneď po ukončení vydávania týchto euromincí začať povinne zaokrúhľovať, rovnako ako v prvom scenári. To by znamenalo: nevznikli by náklady na stiahnutie z obehu, jedno- a dvojcentovými euromincami by sa platilo dlhšie. V porovnaní so stiahnutím by: to malo menšie hospodárske prínosy, keďže by naďalej vznikali náklady na manipuláciu s jedno- a dvojcentovými euromincami v obehu až do zníženia ich počtu, maloobchodníci by museli naďalej zabezpečovať spracovanie jedno- a dvojcentových euromincí, aj keď vďaka zaokrúhľovaniu by to bolo v oveľa menšej miere, pomalšie zohľadnenie želania väčšiny ľudí v dotknutých členských štátoch. ODDIEL 3. OCHRANA EUROMINCÍ PRED FALŠOVANÍM: ZLEPŠENIE OCHRANNÝCH PRVKOV EUROMINCÍ, ABY EUROMINCE NAĎALEJ ZOSTALI DÔVERYHODNÝM PLATOBNÝM PROSTRIEDKOM EÚ zaviedla právny rámec a posilňuje spoluprácu s členskými štátmi a vnútroštátnymi orgánmi, aby bola hotovosť v eurách naďalej dôveryhodná a obeh hotovosti bezpečný a efektívny. Ochrana euromincí pred falšovaním a overovanie ich pravosti má svoje platné pravidlá (vrátane ustanovení trestného práva). Dopĺňajú ich právne predpisy o reprodukovaní a o medailách a žetónoch, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby boli pre obeh hotovosti a na použitie v obehu vhodné iba pravé euromince 29. Množstvo odhalených a oznámených falšovaných euromincí (50-eurocentových, jednoeurových a dvojeurových) v obehu je relatívne stabilné, pričom ročný priemer je približne 150 000 falzifikátov (v nominálnej hodnote približne 240 000 eur). 29 Pozri prehľad príslušných právnych aktov EÚ na stránke: https://ec.europa.eu/info/about-europeancommission/euro/euro-coins-and-notes/euro-coins/legislation-euro-coins_en 10
Množstvo odhalených falšovaných euromincí podľa nominálnej hodnoty (Zdroj: Európske vedecko-technické centrum) Celkový objem euromincí v obehu sa zároveň ďalej zvýšil, a to zo 40 miliárd v roku 2002 na 125 miliárd na konci roka 2017. V dôsledku toho sa pomer odhalených falzifikátov postupne výrazne znížil, a to z pomeru jedna falšovaná eurominca na 70 000 pravých v roku 2007 na pomer jedna falšovaná eurominca na 120 000 pravých v roku 2017 (opäť len pri zohľadnení 50-eurocentových, jednoeurových a dvojeurových mincí). Občania nevenujú vzhľadu a ochranným prvkom euromincí veľkú pozornosť. Veľká časť euromincí sa uchováva v peňaženkách a pokladniciach ako drobné peniaze bez toho, aby čo len raz prešli odbornou kontrolou pravosti. Technické špecifikácie a prvky euromincí všetkých nominálnych hodnôt pochádzajú z polovice 90. rokov, hoci výrobná technológia a kvalita niektorých odhalených falzifikátov sa zdokonalili. Prostredníctvom predajných automatov a automatov na lístky sa môžu dostať na trh falzifikáty so zlou vizuálnou kvalitou, ale s dobrými elektromagnetickými vlastnosťami. Niektoré prístroje nemusia dômyselné falzifikáty okamžite rozpoznať a počet falzifikátov v obehu je pravdepodobne vyšší než odhalené množstvo. Eurozóna sa musí naďalej snažiť chrániť euromince pred falšovaním, aby boli naďalej bezpečné a dôveryhodné. Zatiaľ neuvažuje, že by euromince upravila novými ochrannými prvkami. Európska centrálna banka začala vydávať novú sériu bankoviek s vyspelejšími ochrannými prvkami. Možno je načase začať uvažovať aj o modernizácii našich euromincí. 11
ODDIEL 4. ZÁVERY V tejto správe sa opisuje používanie jedno- a dvojcentových euromincí. Správa členským štátom poskytuje základné východisko na preskúmanie najvhodnejšieho postupu v súvislosti s týmito dvomi nominálnymi hodnotami na úrovni eurozóny. Pokiaľ ide o priority v oblasti ochrany a bezpečnosti, Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi na ďalšom zlepšovaní odhaľovania falzifikátov; v rámci programu Pericles 30 a jeho nástupcu v budúcom viacročnom finančnom rámci 31 bude naďalej finančne podporovať príslušné orgány členských štátov vo výskume a vývoji bezpečnosti euromincí; bude skúmať nové vhodné ochranné prvky, ktoré by sa mohli používať v eurominciach s vysokou nominálnou hodnotou (jedno- a dvojeurové mince); bude viesť diskusie na príslušných fórach o možnostiach vydávania euromincí s novými ochrannými prvkami a o postupnom sťahovaní euromincí prvej generácie z obehu bez narušenia bezproblémového obehu ostatných euromincí a dobre fungujúceho obehu hotovosti. 30 31 Nariadenie (EÚ) č. 331/2014 o programe Pericles 2020, Ú. v. EÚ L 103, 5.4.2014, s. 1. COM(2018) 369 final a COM(2018) 371 final. 12