Časopis DeD Trnie Číslo 1 September 2008 Ročník II. Zapojte sa do Súťaž e o nové logo časopisu a o nový názov časopisu. Vaše návrhy a námety zbierame do 15.novembra 2008.
Obsah čísla Ú v o d n í k D o n o v é h o š k o l s k é h o r o k a... N o v é p o s i l y N o v é p r í r a s t k y N o v í p r v á c i P O R A D Ň A M o j e P r á z d n i n y u R u s k o v c o v M O J A D O M O V I N A K A L E N D Á R I U M Ď a l š i e S ú ť a ž e N á p a d n a v o ľn ý č a s...
Úvodník Zdravíme vás všetk ých a nazdávame sa, ţe ste plní síl do ďalšieho školského roka. Aj my redakcia časopisu by sme chceli pokračovať s vašou pomocou. Minul ý rok sa nám podarilo rozbehnúť vydávan ie časopisu. Do tohto roka b y sme si ţelali, aby sa nám v ydanie časopisu podarilo kaţdý mesiac. Ab y bolo čo čítať, b ude k tomu potrebná aj vaša pomoc. Novinkou v tomto roku je poštová schránka. V nej očakávame vaše príspevky články, vlastnú tvorbu, prípadne vaše námet y na články, čo b y vás zaujímalo, čo b y ste sa chceli dozvedieť. Do schránk y tieţ vhadzujte súťaţné odpovede. Novou rubrikou bude PORADŇA. V nej chceme odpovedať na vaše otázky s pomocou odborníkov, a nové bude KALENDÁRIUM pre oslávencov. V tomto septembrovom prvom čísle začína i nový seriál Dom ovina moja o našom peknom Slovensku. Nájdete tu tieţ prázdninové príspevky a veľa - veľa moţností na súťaţenie. Do ďalších dní vám ţeláme pohodu a radosť zo ţivota. Za redakciu vás zdraví Mariana Važanová
Oslovil i sme vašich v ychovávateľov, ab y otvorili svoje srdcia a napísali svoje ţelania pre vás. Čo vám teda ţelajú? Teta Evka s tetou Darinkou z Trniek vám ţelajú hlavne zdravie, veľa úspechov v škole, menej konfliktov medzi vami a pripísali aj jedno zvláštne ţelanie : aby ste sa slušne správali pri cestovaní. Tet y Sedmokrásk y In ga a Alenka vám do nového roka ţelajú veľa školských úspechov a hlavne to, aby ste boli slušní a slušné, čestní a čestné, pravdovravní a pravdovravné. Z Rodinky úţasn ých vám ujo Mirko s tetou Marianou ţelajú, aby medzi vami prevládala pohoda, pokoj, aby ste mali príjemné dni naplnené veselými zážitkami, ab y ste počúvali aj pozerali svojimi srdiečkami, lebo veľa vecí očkami nevidíme a uškami nepočujeme... Čo vám píšu vaše tety Hviezdičky : Š kolský zvonček ohlásil čas zasadnúť do školských lavíc. Skončili sa dva mesiace oddychu a leňošenia. Pre vás to boli určite dva mesiace nezabudnuteľných zážitkov a množstv a spomienok. Možno ste sa tešili, kedy znovu nastúpite do škôl a stretnete svojich dobrých spolužiakov, s ktorými si máte vždy čo povedať. Naše Hviezdičky sa už nevedeli dočkať... Želáme vám, aby sa vám v škole páčilo. Hlavne prváčikom, ktorý do školy išli po prvýkrát. Vám ostatným želáme veľa dobrých kamarátov a dobrých a úprimných učiteľov, u ktorých nájdete porozumenie a dôveru. Želáme vám, aby ste sa naučili nielen počúvať, ale i načúvať. Správnym načúvaním získate informácie a vedomosti ako základ múdrosti. Láskavosť
a priateľstvo nech vás sprevádzajú každé ráno pri odchode z domova a sú vám spoločníkmi po celý deň. Úsmev na tvári a dobrá nálada dá vašej duši krídla. Úsmevom prekonajte hnev, stra ch, nenávisť a zlosť. Darujte úsmev každému, koho stretnete. Veď škola je dielňou ľudskosti, nie miestom utrpenia a bolesti. Každá vaša snaha bude ocenená a my, tety i ujovia, budeme stáť pri vás, budeme vám pomáhať prekonávať prekážky. Každý deň sa budeme tešiť z vášho príchodu zo školy, z každej dobrej známky. Budeme sa tešiť spolu s vami ako jedna veľká rodina. Básnik prirovnal rodinu k brečtanu, po ktorom sa dieťa môže plaziť. My sa staneme tým brečtanom, aby sme vám dodali silu, odvahu a vytrvalosť, ale hlavne lásku. S láskou prekonáme spoločne všetky prekážky... Od tet y Stanky k vám posielame tieto slová : Milé naše deťúrence, práve začal nový školský rok, tak vám želám veľa sily pri rannom vstávaní a veľa vytrvalosti pri učení. Odmenou vám iste bude radosť z nových vedomostí. Želám vám, aby ste sa vedeli tešiť z každého nového dňa, zo starých i nových kamarátstiev a z dobrodružstiev, ktoré vás čakajú. Želám vám, aby ste vedeli, že vždy, keď sme na vás my - vaše tety a ujovia - prísni, robíme to z lásky a pre vás. Aby ste vedeli ľahšie ako dospelí rozoznať dobré od zlého, aby ste sa v živote nemuseli učiť na vlastných chybách. A aby ste raz o veľa, veľa rokov, vedeli vychovávať svoje vlastné deti. Želám vám aj obrovský batoh radostných a nezbedných chv íľ, ktoré k detstvu patria. Veľa úspechov v škole i na krúžkoch, aby sme naďalej mohli byť na vás hrdí, tak ako sme aj doteraz, vám zo srdca želá teta Stanka. Všetky Dubáčiky v ám prostredníctvom Miroslava Horvátha ţelajú, nech vás v novom školskom roku sta rosti a nešťastia obchádzajú, žiacke knižky nech žiaria len dobrými známkami nie päťkami, škaredé poznámky nech nahradíte snahou, a tak sa vaše žiacke knižky budú skvieť samou pochvalou! K týmto všetkým pekným slovám nemusíme nič dodať... V šetkým za ţelania ďakujeme.
Nové posily Na krátky rozhovor s me pozvali dvoch nov ých v ych ovávateľov pani Oľgu Gardlíkovú a pána Petra Trepáča a opýtal i sme sa za vás: - Kde bývate? Pani Oľga: Bývam na Budči. Pán Peter : Som rodeným Bystričanom, kde a j naďalej bývam. - Popíšete nám svoje rodin y? Pani Oľga : Som vydatá, mám 44 rokov, moje tri deti sú uţ staršie ako Nezábudky. Dcéra Mirka má 24 rokov, je vydatá a má dcéru Dominiku. Syn Radko má 22 rokov, študuje na Policajnej akadémii v Pezinku, je muzikant, absolvoval konzervatórium. Syn Peter je študent gymnázia a má 17 rokov. Môj manţel je dopravný inţinier na Polícii vo Zvolene. Pán Peter : Pochádzam z úplnej rodiny. Moji rodičia sú uţ na dôchodku, ale napriek tomu majú svoje záujmy, ktorými sa snaţia svoje chvíle vyplniť. Mám staršiu sestru, ktorá je tlmočníčkou - prekladateľkou a učiteľkou angličtiny. Napriek jej vyťaţenosti si nájdeme na seba čas, aby sme utuţovali náš súrodenecký vzťah. - Ako ste získali túto prácu? Pani Oľga: Posťaţovala som si pred kamarátkou, ţe nie som spokojná vo svojom zamestnaní. Vtedy som pracovala ako
opatrovateľka v Domove sociálnych sluţieb vo Zvolene. Kamarátka mi poradila, aby som to skúsila u vás. Pán Peter: Práca s ľuďmi ma vţdy bavila a na veku vôbec nezáleţí. A tak som sa snaţil vyhľadať si miesto, kde by som to mohol vyuţiť. Tak sa aj stalo objavil som sa na Tŕni. - Čo vás príjemne prekvapilo na prvej sluţbe? Pani Oľga: Nastúpila som k Nezábudkám a bola som pripravená na úplne iné deti. Bola som príjemne prekvapená. Veď sú to také isté decká ako všetky ostatné. Dá s s nimi vyjsť, hoci občas pohnevajú. Pán Peter: Ja slúţim pri Slniečkach a tým prekvapením bolo, ţe som nezostal v tieni...deti ma doslova vyviedli na svetlo toho všetkého, čo sa v skupine medzi nimi deje. - A čo vás naopak zaskočilo v prvej sluţbe? Pani Oľga: Nemala som pocit, ţe by ma niečo zaskočilo. S deťmi som pracovala aj pred tým. Pán Peter: Zorientovať sa. Miestami som si pripadal ako v labyrinte času, priestoru a vzťahov. Hodinami však tento pocit ustúpil. - Vţdy ste pracovali s deťmi, alebo ste vyskúšali i niečo iné? Pani Oľga: Áno, veľa rokov som pracovala s deťmi, za dvadsať rokov som bola s deťmi väčšími v školskom klube i s menšími v materskej škôlke. Vyskúšala som si aj prácu
čašníčky, krajčírk y, opatrovateľky, pracovala som v Anglicku. Tajne dúfam, ţe pri tejto práci uţ zostanem. Pán Peter: Prešiel som širokým spektrom pracovných činností, od robotníckych aţ po umelecké. Profilovať som sa začal aţ pred niekoľkými rokmi. - Môţete prezradiť vaše z áujm y, záľuby, hobb y? Pani Oľga: Mám dosť veľkú rodinu, na nejaké ďalšie záujmy mi nezostáva veľa času. Ale rada si prečítam peknú knihu a veľmi rada chodím do lesa na hríby ak teda rastú. Pán Peter: V neposlednom rade je to zrejme kreslenie a maľba, čítanie, ale mojou prvoradou záľubou je cestovanie. - Máte ţivotné krédo? Aké? Pani Oľga: Mojim ţivotným krédom je ŢI a NECHAJ ŢIŤ! Pán Peter: Ak uţ poznáte svoju ţivotnú cestu, tak na ceste ňou si treba zvoliť cieľ, a ak cieľ, tak len ten najvyšší a potom ZÁLEŢÍ LEN NA VÁS, KAM SA VÁM PODARÍ DÔJSŤ. Obom želáme, aby sa im u nás páčilo.
Nové prírastky Prišli medzi nás malé detičk y, Michaela a Denis Berk yovci, sú nov ými členmi Rodinky úţasných. Noví prváci Máme medzi nami študentov -prvákov. Ako sa cítia v škole? Čo im víri hlavou? Podelia sa s nami o svoje pocity? Uvidíme...Zatiaľ všetci ešte nemali čas o svojich pocitoch premýšľať a písať. Ţofka Sendreiová, prváčka na Odbornom učilišti V.Gaňu v Banskej Bystrici má uţ niekoľko negatívnych záţit kov : mala problémy na internáte, na príchody a odchody na večeru si asi nikdy nezv ykne, v škole prišla o nové botask y, ktoré jej zmizli zo zamknutej skrinky... Proste ţivot sa s ňou nemazná. Ţofka, po čase sa to iste zlepší.
Marcel J ohn, prvák na ZSŠ d revárskej vo Zvolene, nám napísal : Chodím na odbor stolár. Túto školu som si vybral, lebo ma baví práca s drevom. Z novej školy mám zatiaľ veľmi dobrý pocit. Hneď prvý deň som sa zoznámil so spoluţiakmi a stali sme sa kamarátmi. Prvý týţdeň som zistil, ţ e stredná škola je úplne iná ako základná. Školský poriadok je veľmi prísny a profesori málo tolerantní. Na škole máme veľa krúţkov a veľa moţností športovať. Nepáči sa mi skoré vstávanie o piatej ráno. Myslím si, ţe moje rozhodnutie bolo správne a dúfam, ţe úspešne doštudujem. Drţíme ti palce, Marcel. Okrem prvákov na strednom stupni máme nových i staronových prváčikov v základnej škole: opakujúci sú Lukáš Berk y, Marek Geňa, Joţko Kováč a Joţko Tamáš (odišiel do profesionálnej rodin y). Novými prváčikmi sú Mário Kováč, Adka Horváthová a Sabrinka Kováčová. Prváčikom ţeláme, aby nosili zo školy iba samé pochvaly.
P O R A D Ň A Prečítajte si úryvok z listu dieťaťa v detskom domove, moţno aj vám je nieked y takto ťaţko na duši:...život sa s nami pekne zahráva, vy máte naše životy v rukách... Tento život nie je pre nás a strašne tu trpíme. Chceme ísť domov...tu som aj tak každému ukradnutá... Cítite ten smútok? Dieťa, ktoré napísalo tieto slová, je nešťastné, lebo si myslí, ţe nikomu na ňom ne záleţí. Ţivotné okolnosti jeho rodiny ho priviedli do detského domova, má nariadenú ústavnú výchovu. V yrastá bez najbliţšej rodiny. A moţno preto necíti, ţe sa o neho v ychovávatelia, sociálni pracovníci, psychológ, i vedenie domova zaujímajú a snaţia sa, a b y preţilo naozaj plnohodnotné detstvo a aby sa pripravilo na skutočn ý ţivot. Aj niekoho z vás trápi smútok, ste nešťastní, nemáte sa komu vyžalovať? Ak máte akúkoľvek boliestku na srdci i na duši, pamätajte, že sme tu pre vás, aby sme vám pomáhali. Možno nevieme vyriešiť problém, ale ponúkame vám svoje náruče... Ak sa odvážite, popíšte svoj problém, vhoďte do schránky, my sa vám pokúsime poradiť ako zvládnuť starosti a možno cez váš problém poradíme i ostatným deťom. Dnes aspoň pár slov nešťastnému pisat eľovi listu : Ď a k u j e m z a m o ž n o s ť r e a g o v a ť n a ú r y v o k z T v o j h o l i s t u. J a a a j a d r e s á t ď a k u j e m e, ž e s i m a l - a o d v a h u n a p í s a ť č o p r e ž í v a š a p o d e l i ť s a o t o... l e b o n i e k e d y a j p r e n á s d o s p e l ý c h j e ť a ž k é o d h a d n ú ť, č o v y d e t i p r e ž í v a t e. P í s a l - a s i z a s e b a, a l e m o ž n o s a v T v o j i c h s l o v á c h n á j d u a j i n é d e t i a t a k i m T v o j a o d v a h a p o m ô ž e p o d e l i ť s a o s v o j e p o c i t y, l e b o b u d ú v e d i e ť, ž e v t o m n i e s ú s a m i.
P í š e š o t o m, ž e s i t u n e r á d - n e r a d a, ž e s a c í t i š z l e a o t i e ž o t o m, ž e m y v a š i v y c h o v á v a t e l i a m á m e v r u k á c h vaše ž i v o t y. B u d e m t e d a n a j s k ô r r e a g o v a ť n a t o... V y d e t i, n á m č a s t o n e v e r í t e, ž e v a š e o s o b n é p r í b e h y p r e ž í v a m e s V a m i... B u d e m h o v o r i ť z a s e b a, s v i e r o u, ž e h o v o r í m z a n á s v š e t k ý c h... J e m i ľ ú t o, ž e s a t u n e c í t i š d o b r e, ž e m á š p o c i t, ž e s i t u k a ž d é m u u k r a d n u t á. C h c e l a b y s o m a b y s i v e d e l - a, ž e s m e t u a j p r e T e b a. V i e m s i p r e d s t a v i ť, ž e m á š v t o m č a s t o z m ä t o k, k a ž d ý z n á s d o s p e l ý c h j e c e l k o m i n ý a i n a k p r e j a v u j e r a d o s ť, h n e v, k a ž d ý j e i n a k p r í s n y a l e b o t o l e r a n t n ý. P r e t o j e v e ľ m i ť a ž k é n á j s ť s i j e d n é h o č l o v e k a, k t o r é m u b u d e š m ô c ť d ô v e r o v a ť. N o s o m s i i s t á, ž e a k o t o s t o j í š, n i e k t o z n á s č a k á p r á v e n a T e b a a t v o j P r í b e h. V i e m, ž e t o t u n i k d y n e b u d e a k o d o m a. N o p r o s í m Ť a, a b y s i z t o h o, ž e s m e s a s t r e t l i p r á v e t u, n e v i n i l - a n á s. J e t o v e ľ m i z l o ž i t é a m o ž n o p r á v e t u j e p r i e s t o r n a r o z h o v o r o t o m, p r e č o s t e s m e T U, o t o m a k o s i m ô ž e m e n a v z á j o m p o m ô c ť, a b y s m e s a t u v š e t c i c í t i l i d o b r e. A b y s t e s a v y c í t i l i č o n a j l e p š i e - a m y a b y s m e v e d e l i, ž e n a š a p r á c a m á z m y s e l. A m á p r e n á s z m y s e l i b a v t e d y, a k j e v á š t e r a j š í d o m o v p r e V á s m i e s t o m b e z p e č i a, d ô v e r y a m i e s t o m, k d e s a u č í t e a k o m a ť r á d, n a p r i e k n e p r i a z n i o s u d u.
A j m y s a m n o h é m u l e n u č í m e, p r e t o p o t r e b u j e m e n a j s k ô r v a š e á n o a v a š u d ô v e r u, a b y s m e m o h l i u r o b i ť k r o k b l i ž š i e a p o d a ť V á m p o m o c n ú r u k u, k e ď t r e b a. N a p r í k l a d, a b y s i p r á v e, k e ď s a t a k t o c í t i š, n a š iel-našla v s e b e s i l u p o v e d a ť t o, b e z h n e v u a o b v i ň o v a n i a. U r č i t e s a n á j d e n i e k t o, k t o Ť a v y p o č u j e, p o r a d í... A k s a t a k v e ľ a k r á t n e s t a l o a T y s a c í t i š s á m a l e b o s a m a, s k ú s n á m t o o d p u s t i ť a z a č a ť o d z n o v a. V e ď a n i v r o d i n e t o n i e j e v ž d y d o k o n a l é a r o d i č i a a d e t i s i m n o h o k r á t m u s i a d a ť d r u h ú... t r e t i u... š t v r t ú š a n c u. V i e m, n i e s m e T v o j i r o d i č i a. N o v s r d c i a k o b y s m e n i m i b o l i. S m e t u. M y p r e V á s a v y p r e n á s. M ô ž e m e z o s t a ť k a ž d ý s á m, a l e m ô ž e m e t o s k ú s i ť s p o l u. T o d r u h é c h c e u r č i t e v i a c o d v a h y. D r ž í m n á m p a l c e. Teta Stanka, psychológ
Moje Prázdniny u Ruskovcov (Natália Sendreiová) Prázdniny som preţila takmer celé u tety Mariany. Tá sa mi venovala, aby som mohla na konci prázdnin robiť komisionálne skúšky do vyššieho ročníka. Bolo mi u nej dobre, a tak aj moje prázdniny boli celkom dobré. Okrem toho, ţe som sa takmer celý čas učila - mučila, venovala som sa aj iným záľubám. Športovala som na dvore, chovala domáce zvieratá, kopala zemiaky, šoférovala traktor, hladkala kozliatko na ranči... Záţitkov mám veľa. Bola som aj na rodinnej dovolenke v Dudinciach. Plávala som v zábavnom bazéne, prechádzali sme sa po okolí i po meste a za mestom. Pol dňa sme hľadali rímske kúpele. Keď sme ich našli, uţ v nich nebola voda, ale to uţ od roku 1958.
Hľadali sme aj kamenné obydlia v Brhlovciach. Tieţ sme ich našli, ale práve v ten deň mali zatvorenú miestnosť sprievodcu. Tak sme si len nafotili, čo sa dalo. Aj na dovolenke ma teta Mariana trápila s matematikou, slovenčinou, prírodovedou a vlastivedou. Kde sme chodili, opakovala donekonečna učivo : všímaj si prírodu..., aké i sa píše v slove pizza..., koľko stál obed... Trápenie sa konečne skončil o a skúšky som urobila. A potom som sa vrátila späť do domova a bol koniec prázdnin. Natálii želám e, aby spomienky na tieto prázdniny podnietili v jej srdiečku dobro, aby aj ona raz niekedy v budúcnosti vedela dať niekomu toľko lásky, koľko dostala od rod iny Ruskovej a od krstných rodičov Maľových. Popis k fotkám Č. O K o z l i a t k o n a r a n č i č. 1 U j o R u s k o a B i a n k a s p o l u s o m n o u v D u d i n c i a c h Č. 2 Č e r n u ľ a a b l e d u ľ a v b a z é n e Č. 3 R í m s k e k ú p e l e Č. 4 B r h l o v c e
M o j a d o m o v i n a Slovensko je síce malá krajina v strede Európy, ale dosť veľká na to, ab y sme v nej našli mnohé prírodné fenomén y. A tie sa vám postupne budeme snaţiť priblíţiť. Veď kto b y rád nespoznával veľtoky, vodopád y, sopky, kaňony, v eľhory, jaskyne, priepasti, púšte, stepi, prales y, jedovaté a mäsoţravé rastliny, pestrofarebné motýle, divé šelm y, či dokonca praveké moria? Predstavte si, ţe to všetko na našom malom Slovensku máme! Tak teda spoločne poďme na výpravu Slovenskom, hoci iba prostredníctvom slov a obrázkov. Dúfame, ţe vám dáme nápad y, kde môţete tráviť svoj voľn ý čas a zasúťaţíte si spolu s kamarátmi. Začíname : Slovensko je samostatným štátom od 1.januára 1993. Hraničí s Českom, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Celková dĺţka štátnej hranice je 1.602 kilometrov. Rozloha Slovenska je 49.034,55 kilometrov štvorcov ých. Sme vnútrozemská krajina, pretoţe nemáme morské pobreţie. Najbliţším morom je Jadranské more, vzdialené je od nás 361 kilometrov. Ďalej je Čierne more a ešte ďalej Baltské more. V dávnych dobách však naše územie obm ývalo more, naposled y asi pred 10 miliónmi rokov. Keb y ste sa v ydali k severnému pólu, budete putovať 4.370 kilometrov a k juţnému pólu asi 15.200 kilometrov. Na chate Pod Hrbom vám dajú pečiatku, ţe ste navštívili stred Slovenska, ktorý sa nachádza v severnej časti pohoria Poľana medzi Ľubietovou a Osrblím. V strede Európy vás zase privítajú na Kremnick ých Baniach v Kostole sv. J ána. Súťaž: Napíšte nám, s ktor ým štátom máme najdlhšiu a s ktorým najkratšiu hranicu, môţete pripísať aj dĺţku v kilometroch. Odpoveď napíšt e na lístok spolu so svojím menom a vhoďte do schránky. Tešte sa na pekné cen y! Mariana V.
KALENDÁRIUM Či chceme, či nechceme, dni utekajú, nedajú sa zastaviť, pribúdajú nám rôčk y, čo niekomu pridáva radosť, inému zas len vrásky na tvár. Niektorí z nás chcú b yť rých lo dospelí... iní by najradšej navţdy zostali deťmi... Kto oslavoval v septembri: Mariany, Martiny, Márie, Michalovia, Michaely... Jaroslav Berky mal 18 rokov... Kto bude jesť narodeninové koláče v októbri? Dajte nám vedieť a pošlite aj foto z oslav y, uverejníme! Pripojte svoje ţelania oslávencom! Ďalšie S ú ť a ž e Výtvarná súťaž Nakreslite obrázok z prázdnin, technika i formát podľa vášho v ýberu. Práce si prídeme osobne prevziať k vám do bytu 15.októbra 2008. V yhlasujeme súťaž o nové logo časopisu a o nový názov časopisu. Vaše námet y zbierame do 15.novembra 2008.
Jazyková súťaž: pre t ých, čo sa učia po nemeck y, ponúkame túto krátku básničku : T o b en, Fangen, Stöckchen holen l i e b t me i n Hund so s e h r. W e r f e i c h d e n Ball durchs Gras, saust er hinterher. Čakáme na váš preklad do slovenského jazyka. Odpovede vhoďte do schránky do 15.októbra 2008. Poznáte príslovie : koľko rečí ovládaš, toľkokrát si človekom? Ponúkame ďalšiu súťaž pre šikovné deti : pomenujte časti ľudskej hlav y v rôznych jaz ykoch. Začnite slovenčinou, potom napíšte pomenovania v cudzích jazykoch, napríklad v nemeckom, maďarskom, rómskom, anglickom... Vašim jaz ykovým schopnostiam sa medze nekladú. Dovolená je pomoc od vašich znám ych. V yhrá ten, kto správne napíše pomenovania časti hlav y v najväčšom počte cudzích jaz yk ov o doručí ich redakcii alebo vhodí do poštovej schránky časopisu do 15.októbra 2008. Nápad na voľný čas... Tekvičiak Quido Foto : mariana v.
Za všetkých vám chceme zaželať ve ľa zdravia, šťastia, lásky, len od smiechu drobné vrásky, srdcia plné radosti, iba drobné starosti, každý deň nech prežijete naplno, tajné želanie aby sa vám splnilo a tiež aby sa vám všetkým toto číslo páčil o... Časopis DeD RATOLESŤ Trnie Číslo 1 September 2008 Ročník II. Redakciu tvoria (zatiaľ) : Mgr. Važanová Mariana Mgr. Trepáč Peter Spolupracovali : Mgr. Grznárová Stanislava - psychológ. Prispievatelia : uvedení v príspevkoch.