K PROCESU KOMUNIKAČNÉHO A ZÁŽITKOVÉHO VYUČOVANIA MATERINSKÉHO JAZYKA Vyučovanie materinského jazyka je základom celého vzdelávania a výchovy. Jeho zvládnutie je predpokladom na splnenie výchovno-vzdelávacích úloh aj v ostatných vyučovacích predmetoch. V podmienkach súčasnej školy je potrebné zamerať sa na progresívne interaktívne postupy učenia tak, aby bola každá vyučovacia hodina skutočným zážitkom, kreatívnou hrou na život, inšpiráciou na riešenie reálnych komunikačných situácií a aby si dieťa ako objekt pedagogickej komunikácie osvojovalo poznatky rýchlo, ľahko a prirodzene v činnosti primeranej jeho veku a duševnej vyspelosti. Názory na aktívne prežívanie a riešenie problémových situácií z reálneho života vo vyučovacom procese nie sú nové. Nachádzame ich už v dielach Platóna, Komenského či Deweya, hoci ich prienik do hodín materinského jazyka zaznamenávame iba pozvoľna. Pri modelovaní situácií z každodenného života a ich vnášaní do vyučovacej praxe je vhodné využívať nielen racionálne postupy, ale aj podvedomé imaginatívne deje založené na intuícii a imaginácii. Emotívne pôsobenie napr. rozprávok, hrových aktivít, tvorivej dramatiky či výtvarného prejavu je oveľa účinnejšie ako bežne zaužívané postupy a takto získané vedomosti sú trvácnejšie, lebo je všeobecne známe, že kognitívne výkony sa viažu na afektívne stavy, emočná pamäť je najdokonalejšia. Pozitíva zážitkového učenia na hodinách materinského jazyka vidíme v tom, že: žiaci majú možnosť to, čo sa naučia, priamo intenzívne prežiť, precítiť, aktivizujú sa prirodzené potreby žiakov a súčasne sú aj uspokojované, prirodzenou cestou sa realizujú medzizložkové a medzipredmetové vzťahy, žiaci pochopia, že sa učia nie pre známky, ale pre život, medzi žiakmi dochádza k vytváraniu nových vzťahov na základe vzájomného dialógu, pomoci a tímovej spolupráce. Inovácia vyučovania je zložitý proces, ktorý nikdy nie je hotový. Vyžaduje kritický postoj, pri ktorom musíme neustále hodnotiť vlastnú prácu a byť pripravení sami zodpovedať za vyučovanie v triede. Nazdávame sa, že zlepšenie je možné vždy. Chce to len otvorený postoj voči zmene a úsilie o pridelenie vlastného obsahu týmto zmenám. Je však dôležité mať na mysli, že zmena kvôli zmene nemá žiadny zmysel.
Komunikačný model vyučovania a učenia E-U-R Z výskumov učenia a výskumov mozgu posledného storočia sa dozvedáme, čo všetko je v procese učenia dôležité, čo všetko musíme brať do úvahy a na čo všetko musíme pamätať pri plánovaní vyučovacej hodiny. Existuje množstvo odporúčaní, rád a pomôcok pre učiteľov, ako realizovať vyučovanie, aby sa čo najviac približovalo situáciám spontánneho učenia a aby sa proces vyučovania približoval svojou účinnosťou prirodzenému učeniu. Ľudský mozog pracuje najúčinnejšie, ak môže fungovať v súlade so svojimi prirodzenými procesmi. Tzv. mozgovokompatibilné prostredie => prostredie kvalitatívneho zlepšenia výkonov žiakov; na jeho vytvorenie je potrebných osem prvkov: neprítomnosť ohrozenia, zmysluplný obsah, možnosť výberu, primeraný čas, obohatené prostredie, spolupráca, okamžitá spätná väzba, dokonalé zvládnutie. Spomeňme si, že vždy, keď sme sa niečo naučili, obsahovala táto situácia najmenej tri alebo viac z týchto zložiek. Keď sme napr. ako rodičia učili svoje deti chodiť, rozprávať a dorozumievať sa so svetom, automaticky sme im pomáhali okamžitou spätnou väzbou, spoluprácou, neprítomnosťou ohrozenia, až kým nedosiahli dokonalosť. Takýmto modelom procesu učenia, ktorý napovedá, ako pripraviť učebnú situáciu, aby učiaci sa mozog dostal tie správne podnety v správnom čase a aby jednotlivé kroky učenia na seba logicky a prirodzene nadväzovali, je tzv. komunikačný model vyučovania a učenia E-U-R. Komunikačný model vyučovania a učenia E-U-R rešpektuje aktuálne poznatky psychologických výskumov o tom, ako sa ľudia učia, a je jedným z konkrétnych prístupov pedagogického konštruktivizmu. Ponúka konceptuálnu základňu pre vyučovanie, myslenie a učenie (Steeleová Meredith Temple, 1998, s. 6 23). Je využiteľný v každom ročníku a v každom vyučovacom predmete. Tento rámec predstavuje trojfázový model vyučovania a učenia.
1. fáza evokácia: Evokovať znamená vyvolávať záujem o niečo, podnietiť žiakov, aby premýšľali o tom, čo vedia. V tejto fáze si žiaci metódou brainstormingu aktívne vybavujú všetky vedomosti, ktoré o danej téme majú, a zároveň ich zapisujeme. Je to vlastne rozhovor pred samotným učením sa. Vypočutý a zaznamenaný je každý názor, správny aj nesprávny. Ich správnosť budeme overovať v poslednej časti hodiny. Je dôležité, aby učiteľ veľa nerozprával, naopak, v tejto fáze majú hovoriť žiaci. Úlohou učiteľa je len viesť ich, povzbudzovať k premýšľaniu a pozorne počúvať. 2. fáza uvedomenie si významu: V tejto fáze už ide o skutočné učenie sa. Žiaci sa oboznamujú s novými informáciami formou čítania textu, počúvania výkladu, sledovania filmu či rozhovoru. Tu si spájajú vedomosti z prvej fázy s novými informáciami. Je veľmi dôležité udržiavať aktivitu žiakov, ich záujem a energiu vytvorenú počas evokácie. Ich aktívne zapojenie do procesu učenia sa pramení z toho, že sa chcú dozvedieť čo najviac o danej téme, aby si mohli porovnať svoje predpoklady s reálnymi faktami. 3. fáza reflexia: Počas tejto fázy si žiaci upevňujú nové vedomosti a aktívne menia svoje schémy porozumenia, aby zodpovedali novým informáciám. Až teraz si vlastne skutočne osvojujú učivo a tu vznikajú trvalé vedomosti. V reflexii vyjadrujú vlastnými slovami myšlienky a informácie, s ktorými sa stretli. Dôležitým výsledkom tejto fázy je, že medzi žiakmi dochádza k výmene názorov, myšlienok a postrehov. S diskusiou sa rozvíja slovná zásoba, kritické a flexibilné myslenie. Učitelia tým, že pri organizácii vyučovania využívajú rámec učenia, menia svoju rolu učiteľa sprostredkovateľa informácií na rolu facilitátora uľahčovateľa, ktorý pomáha žiakom dávať poznatky do súvislostí. Učiteľ a žiaci sa stávajú rovnocennými partnermi a trieda veľkou študijnou komunitou, od ktorej sa očakáva aktívna účasť a osobné nasadenie na dosiahnutie trvalých vedomostí. Žiaci, ktorí prechádzajú týmto rámcom, získavajú určité učebné návyky prospešné pre celoživotné vzdelávanie. Dokážu spracovať nové informácie, hľadať súvislosti medzi novými a už získanými vedomosťami. Sú lepšie pripravení tvorivo riešiť problémy, formulovať názory a myšlienky, prichádzajú s nápadmi.
a) b) c) E U R E U R uzavretá vyučovacia jednotka lineárny priebeh E -U- R E neuzavretá vyučovacia jednotka lineárny priebeh E -U- R E U R E U R E U R E U R cyklický priebeh E -U- R v rámci jednej vyučovacej hodiny Neexistuje univerzálny predpis či poučka o tom, aká má byť dĺžka jednotlivých fáz a pomer medzi nimi. Relatívne uzavretý vyučovací blok často prebieha v niekoľkých kratších cykloch E-U-R vo vnútri lineárne postupujúcej štruktúry E-U-R, ktorá sa tiahne celou vyučovacou hodinou. Komunikačný model vyučovania a učenia nie je didaktickou metódou alebo technikou, ktorú niekedy použijeme, inokedy nie. Je to rámec vyučovania, ktorý treba naplniť vhodnými metódami a formami práce. Jeho konkrétna realizácia vždy závisí od stanovených učebných cieľov a od možností a potrieb tých, ktorí sa učia. Rámec pomáha učiteľom viesť žiakov učebným procesom a poskytuje kontext na: aktivizáciu myslenia žiakov, ich motiváciu a aktívne zapojenie do vyučovacieho procesu, bohatú diskusiu, ktorá žiakov povzbudí ku vzájomnej komunikácii a sebavyjadreniu, dá im možnosť sledovať rôzne názory a formulovať vlastné otázky, podporu kritického myslenia a funkčnej gramotnosti. Kritické myslenie chápeme ako aktívny, interaktívny, usporiadaný a komplexný poznávací proces takémuto chápaniu kritického myslenia by v slovenčine mohli zodpovedať pojmy aktívne učenie a samostatné myslenie. Porozumieť informáciám je iba prvý predpoklad kritického myslenia, ďalej sem patrí diferencovaná a reflektovaná práca s informáciami, nazeranie na fakty v súvislostiach a využitie všetkých úrovní logických myšlienkových postupov. Ak chceme podporovať schopnosť kritického myslenia, musíme ju do vyučovania zavádzať systematicky ako istý spôsob prístupu k učebnému obsahu, ako jeden z cieľov vyučovania, ako efektívnu vyučovaciu metódu. Kritické myslenie sa musí stať prirodzeným duševným pochodom a samozrejmým spôsobom interakcie ľudského mozgu s myšlienkami a názormi. Nie je možné nazdávať sa, že takýto spôsob myslenia docielime tým, že žiakom predložíme určitý algoritmus alebo jednoduchý návod na to, ako kriticky myslieť. Ak si majú deti skutočne osvojiť kritické myslenie, musia si ho samy vyskúšať. Pri procese rozvoja kritického myslenia sa od žiakov vyžaduje, aby chápali hodnotu svojich názorov a nápadov, a tak rozvíjali svoje sebavedomie, aby sa
aktívne zapájali do vyučovacieho procesu, s rešpektom počúvali rôzne názory, kládli otázky a boli pripravení formulovať svoje úsudky alebo ich zmeniť. Príprava na vyučovaciu hodinu (formálna stránka) Formu prípravy nestanovuje žiadny predpis, preto uvádzame vzor, ktorý treba chápať ako príklad: Trieda: Dátum: Zložka SJ: Tematický celok: Jazyková téma: Cieľ poznávací (informatívny): komunikačný (formatívny): Pomôcky: Metodický postup: Metódy a formy práce: 1. Úvodná časť: 2. Hlavná časť: evokácia (motivácia) uvedomenie (expozícia) reflexia (fixácia) 3. Záverečná časť Poznámky: (viac o tom: Učíme SJ komunikačne a zážitkovo, 2003, s. 30) Slovník aktívnych slovies používaných k vymedzovaniu vzdelávacích cieľov podľa Bloomovej taxonómie z r. 1956 (kritérium je ich poznávacia/kognitívna náročnosť) a revidovanej Bloomovej taxonómie z r. 2001
Cieľová kategória (úroveň osvojovania) => dimenzia kognitívnych procesov Typické (tzv. činnostné) slovesá a ich väzby, používané k vymedzovaniu cieľov 1. Zapamätávanie (znalosť) => zapamätať si špecifických informácii definovať priradiť. doplniť reprodukovať terminológia a špecifické fakty, napísať zoradiť klasifikácia a kategorizácia, kritéria, opakovať vybrať všeobecné poznatky a generalizácia v pomenovať vysvetliť obore teórie a štruktúr popísať určiť 2. Pochopenie (porozumenie) => porozumieť dokázať previesť inak formulovať vyjadriť (vlastnými preklad z jedného jazyka do druhého, ilustrovať slovami inou formou) prevod jednej formy komunikácie do interpretovať vysvetliť druhé, jednoduchá interpretácie, objasniť vypočítať vysvetlenie odhadnúť skontrolovať opraviť preložiť 3. Aplikácia => aplikovať aplikovať použiť demonštrovať zmerať preukázať použitie abstrakcií a zobecnení (teórie, diskutovať registrovať zákony, princípy, pravidla, metódy, interpretovať údaje riešiť techniky, postupy, obecné myšlienky) načrtnúť uviesť vzťah medzi v konkrétnych situáciách navrhnúť usporiadať plánovať 4. Analýza => analyzovať analyzovať rozbor komplexní informácie (systému, procesu) na prvky a časti, stanovení hierarchie prvku, princípu ich organizácie, vzťahov a interakcie medzi prvkami urobiť rozbor rozhodnúť rozlíšiť rozčleniť špecifikovať 5. Syntéza => tvoriť kategorizovať zloženie prvkov a ich častí do predtým neexistujúceho celku (ucelené oznámenie, plán alebo operácie, nutné k vytvoreniu diela alebo jeho projektu, odvodenie súboru abstraktných vzťahov k účelu klasifikácie alebo objasnenie javov klasifikovať kombinovať modifikovať napísať odkaz (správu) navrhnúť organizovať reorganizovať zhrnúť vyvodiť všeobecné závery vyčísliť vyskúšať 6. Hodnotiace posúdenie => hodnotiť argumentovať preveriť posúdenie materiálu, podkladov, metód a techník z hľadiska účelu podľa kritérií, ktoré sú dané, alebo ktoré si žiak navrhne sám obhájiť oceniť oponovať podporiť (názory) porovnať urobiť kritiku posúdiť porovnať s normou vybrať uviesť klady a zápory zdôvodniť zhodnotiť