Správa o kvalite ovzdušia 2000

Prepis

1 Slovenský hydrometeorologický ústav Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky SPRÁVA O KVALITE OVZDUŠIA A PODIELE JEDNOTLIVÝCH ZDROJOV NA JEHO ZNEČISŤOVANÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 2000 Bratislava 2001

2 Materiál vypracovali: Slovenský hydrometeorologický ústav Divízia Meteorologická služba Odbor Kvalita ovzdušia Jeséniova 17, Bratislava Ministerstvo životného prostredia SR Odbor ochrany ovzdušia Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava Zodpovedný: Koordinácia: RNDr. K. Marečková RNDr. K. Pukančíková Zodpovední za kapitolu 1 - RNDr. M. Mitošinková 2 - RNDr. Ľ. Kozakovič 3 - RNDr. D. Závodský, CSc. 4 - Ing. K. Magulová 5 - RNDr. K. Marečková Editácia: RNDr. K. Pukančíková MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY SLOVENSKÝ HYDROMETEOROLOGICKÝ ÚSTAV 2001

3 O B S A H IMISNÁ ČASŤ 1. Regionálne znečistenie ovzdušia a kvalita zrážkových vôd 1.1 Regionálne znečistenie ovzdušia a kvalita zrážkových vôd Národná sieť regionálnych staníc v SR Zhodnotenie výsledkov meraní za rok Lokálne znečistenie ovzdušia 2.1 Lokálne znečistenie ovzdušia Charakteristika oblastí, kde sa monitoruje znečistenie ovzdušia Popis umiestnenia automatických monitorovacích staníc Kvalita dát a spracovanie výsledkov meraní Zhodnotenie znečistenia ovzdušia v SR Spracovanie výsledkov meraní podľa smerníc EU Atmosférický ozón 3.1 Atmosférický ozón Prízemný ozón v SR v rokoch Celkový atmosférický ozón nad územím SR v roku EMISNÁ ČASŤ 4. Inventarizácia emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia 4.1 Inventarizácia emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia Vývojové trendy znečisťujúcich látok Verifikácia výsledkov Transformácia emisného informačného systému Emisie skleníkových plynov 5.1 Emisie skleníkových plynov Emisie skleníkových plynov v SR Zhodnotenie PRÍLOHY Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2000

4 5(*,21 /1(=1(ï,67(1,(29='8l,$ $.9$/,7$=5 ë.29¾&+9µ' 5HJLRQiOQH ]QHþLVWHQLH RY]GXãLD MH ]QHþLVWHQLH KUDQLþQHM YUVWY\ DWPRVIpU\ NUDMLQ\ YLGLHFNHKR W\SX Y GRVWDWRþQHM Y]GLDOHQRVWL RG ORNiOQ\FK SULHP\VHOQêFK D PHVWVNêFK ]GURMRY +UDQLþQi vrstva atmosféry je vrstva premiešavania, siahajúca od povrchu do výšky asi m. V regio- QiOQ\FK SRORKiFK V~ Xå SULHP\VHOQp H[KDOiW\ YLDF-menej rovnomerne vertikálne rozptýlené v FHOHMKUDQLþQHMYUVWYHD~URYHSUt]HPQêFKNRQFHQWUiFLtMHQLåãLDDNRYPHVWiFK V UHJLRQiOQRP PHUDGOH VD XSODWXM~ ãnrgolylq\ ]R VSDRYDFtFK SURFHVRY R[LG VLULþLWê R[LG\ GXVtNDXKRYRGtN\"DåNpNRY\'RED]RWUYDQLDWêFKWROiWRNYRY]GXãtMHQLHNRNRGQtSUHWR P{åXE\"YDWPRVIpUHSUHQHVHQpDåGRY]GLDOHQRVWLQLHNRNR tisíc kilometrov od zdroja. Produkty oxidácie primárnych plynných prímesí, napríklad sírany, sa vertikálnym prenosom dostanú do VWUHGQHMWURSRVIpU\NGHVDXå]DSiMDM~GRJOREiOQHMFLUNXOiFLH 5HJLRQiOQH]QHþLVWHQLH RY]GXãLD Y(XUySH RG URNX QDUDVWDOR SDUDOHOQe s emisiami škodlivín z energetiky, priemyslu, vykurovania a dopravy. Negatívne sa pritom uplatnila výstavba Y\VRNêFKNRPtQRYNWRUpSUHGOåRYDOLGREX]RWUYDQLDH[KDOiWRYYRY]GXãt1iVOHGNRPnekontrolovaného vývojahplvlteroudvwn\vorvwl]uiånryêfkvôd aj koncentrácií sekundárnych polutantov v ovzduší - R]yQX SHUR[LGX YRGtND D DOãtFK 2]yQ D N\VOp ]UiåN\ SUHGVWDYXM~ Y V~þDVQRVWL v (XUySHKODYQpVWUHVRYpIDNWRU\OHVQêFKDMSRQêFKHNRV\VWpPRY Nepriaznivý vývoj, spolu s alarmujúcim rastom ekologických škôd, urýchlili medzinárodnú VSROXSUiFX 9 URNX ERO Y ähqhyh SRGStVDQê 'RKRYRU (XUySVNHM KRVSRGiUVNHM NRPLVLH 2UJDQL]iFLH VSRMHQêFK QiURGRY R GLDNRYRP ]QHþLV"RYDQt RY]GXãLD SUHFKiG]DM~FRP KUDQLFH ãwiwrydohm'rkryrunxktorému bolo prijatých 8 protokolov: o dlhodobom financovaní Koope- UDWtYQHKR SURJUDPX SUH PRQLWRURYDQLH D KRGQRWHQLH GLDNRYpKR SUHQRVX ]QHþLV"RYDQLD Y (XUySH (EMEP - Environment Monitoring and Evaluation Programme) ähqhyd R ]QLåRYDQt emisií síry (Helsinky, 1985), o znlårydqt HPLVLt R[LGRY GXVtND 6RILD 1988), o obmedzovaní HPLVLtSUFKDYêFKRUJDQLFNêFK]O~þHQtQäHQHYD RDOãRP]QLåRYDQtHPLVLtVtU\Oslo, R"DåNêFKNRYRFK$DUKXVRSHU]LVWHQWQêFKRUJDnických látkach (Aarhus, 1998) a o ]QtåHQtacidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (Gothenburg, 1999). Záväzok z prvého Protokolu o síre predstavoval redukciu európskych emisií SO 2 o 30 % do konca roku 1993 v porovnaní s rokom Slovenská republika tento záväzok z Protokolu splnila. Redukcia európskych HPLVLtVDXåSR]LWtYQHSUHMDYLODSRNOHVRPN\VORVWL]UiåNRYêFKY{GQD~]HPt6ORvenska. V súlade s druhým Protokolom o síre sa európske emisie oxidu siriþlwpkrpdol]qtål"grurnxr 60 GRURNXE\VDPDOL]QtåL"R % a do roku 2010 o 72 %, v porovnaní s rokom Posledný protokol R]QtåHQtDFLGLILNiFLHHXWURIL]iFLHD prízemného ozónu ]DYl]XMH65]UHGXNRYD" HPLVLHR[LGXVLULþLWpKRGRURNXR % v porovnaní s rokom 1980, oxidov dusíka o 42 %, amoniaku o 37 % asufkdyêfkrujdqlfnêfk]o~þhqtqr 6 % pri porovnaní s rokom EMEP je v zmysle DohoYRUX]iYl]QêSUHYãHWN\HXUySVNHãWiW\-HKRFLHRPMHPRQLWRURYD" PRGHORYD" D KRGQRWL" GLDNRYê SUHQRV ãnrgolytq Y (XUySH D Y\SUDFRYiYD" SRGklady pre VWUDWpJLX]QLåRYDQLDHXUySVN\FKHPLVLt91yUVNXV~PHG]LQiURGQpNRRUGLQDþQpFHQtrá EMEP MSC-W (Meteorological Synthetizing Centre -West) - Norwegian Meteorological Institute 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

5 v Oslo a CCC (Chemical Coordinating Centre) - NILU (Norwegian Institute for Air Research) v Kjelleri. V Rusku je MSC -E (Meteorological Synthetizing Centre -East) - Institute for Applied *HRSK\VLFVY0RVNYH0RQLWRURYDFLDVLH"(0(3REU 1.1) má v V~þDVQRVWLSULEOLåQHUHJLRnálnych staníc a 4 vybrané stanice národnej regionálnej siete stantf6+0òv~mhmv~þdv"rx Merací program VWDQtF (0(3 VD SRVWXSQH UR]ãLURYDO 0HUDQLD]O~þHQtQ VtU\ D DQDOê]\]UiåRN SRVWXSQH GRSDOL R[LG\ GXVtND GXVLþQDQ\ DPyQQH ióny v ovzduší, polietavý prach, ozón a v URNX VD ]DþDOL Y VSROXSUiFL V PHG]LQiURGQêP FKHPLFNêP NRRUGLQDþQêP FHQWURP EMEP - Nórskym ústavom pre atmosférický výskum v Kjelleri, UHDOL]RYD" merania prchavých organických OiWRN 9 V~þDVQRVWL SUHELHKD Ii]D SURJUDPX (0(3 Y NWRUHM V~ ]DþOHQHQp DM PHUDQLD "DåNêFK NRvov a perzistentných orgaqlfnêfk OiWRN 6LH" (0(3 SUH PHUDQLD "DåNêFK kovov sa konštituuje a meudqld SHU]LVWHQWQêFK RUJDQLFNêFK OiWRN ]RVWiYDM~ Y þohqských krajinách EMEP naei]hgreuryrqrvwl 9êVOHGN\ PHUDQt ] UHJLRQiOQ\FK VWDQtF 6+0Ò QD ~]HPt 6ORYHQVND VD Y\XåtYDM~ Y DOãích medzinárodných monitorovacích programoch GAW/BAPMoN (Global Atmospheric Watch/ Background Air Pollution Monitoring Network), Svetovej meteorologickej organizácie a UNEP/ GEMS (United Nations Environment Programme/Global Environment Monitoring System). ÒURYH UHJLRQiOQHKR ]QHþLVWHQLD RY]GXãLD VD QHKRGQRWt SRGD SULPiUQ\FK LPLVQêFK OLPLWRY WHGDSRGDYSO\YXQDXGVNp]GUDYLHDOHSRGDVHNXQGiUQ\FKLPLVQêFKDGHSR]LþQêFKOLPLWRY þlåhgokrgrepkryso\yxqdsuturgqpsurvwuhglh=inrqþ 309/91 Zb. o ovzduší v znení neskorších predpisov obsahuje katejyulxvhnxqgiuq\fklplvqêfkdghsr]lþqêfkolplwry9slovenskej UHSXEOLNH]DWLDQHEROLSULMDWpåLDGQHVHNXQGiUQHLPLVQpDGHSR]LþQpOLPLW\ Stanovenie sekundárnych imisných alebo limitov na ochranu ekosystémov vychádza z koncepcie kritických úrovní a NULWLFNêFK]i"Dåt.ULWLFNi ~URYH (KÚ) MH QDMY\ããLH WROHURYDWHQi NRQFHQWUiFLDãNRGOLYLQ\NWRUiHãWHQHVS{VRbuje poškodzovanie ekosystému. Kritické úrovne sa líšia pre rôzne škodliviny a rôzne ekosystémy. Draft Manual for Mapping Critical Levels/Loads, UN ECE, 1990 navrhuje tieto kritické úrovne: Škodlivina Ekosystém KÚ [µg.m -3 ] Obdobie Les 10 SO 2 - S Prirodzená vegetácia 10 URþQêSULHPHU 3RQRKRVSRGiUVNHSORGLQ\ 15 NO x - N Všetky kategórie 9 URþQê priemer O 3 Všetky kategórie Då-h priemer ( ) 8-h priemer 1-h priemer 3RGD6PHUQLFH(XUySVNHKRVSRORþHQVWYD]URNXERODNULWLFNi~URYHR]yQXSUHRFKUDQX vegetácie stanovená na 200 µg.m -3 ako 1-hodinový priemer a na 65 µg.m -3 ako 24-hodinový priemer SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

6 Na zasadnutí Výkonného výboru Pracovnej skupiny zameranej na efekty (Working Group on Effects) boli v rámci Dohovoru navrhnuté nasledujúce kritické úrovne pre ozón:.ulwlfni~uryhr]yqxsuhsrqrkrvsrgiuvnhsorglq\, vyjadrená ako kumulatívna expozícia koncentrácií vyšších ako 40 ppb. Tento index expozície sa oznaþxmhaot40 (accumulated exposure over a threshold of 40 SSEDY\SRþtWDYDVDDNRVXma rozdielov medzi hodinovými konfhqwuifldpl R]yQX Y SSE SUH NDåG~ dennú hodinu medzi 9.00 a 16.00, v ktorej je koncentrácia vyššia ako 40 ppb a priemerqi LQWHQ]LWD FHONRYpKR VOQHþQpKR ålduhnia 50 W.m 2 alebo viac, za obdobie 3 mesiacov, a to máj, jún a júl. Pokles úrody o 5 % bol stanovený pre AOT ppb h. KUiWNRGREiNULWLFNi~URYHR]yQXSUHSRQRKRVSRGiUVNHSORGLQ\DSULURG]HQ~YHJHtáciu AOT40 je 500 ppb h, kupxorydqêfk SRþDV GQt QDVOHGXM~FLFK SR VHEH]D VXFKpKR SRþDVLDDSSEKNXmuloYDQêFKSRþDVGQtQDVOHGXM~FLFKSRVHEH]DYOKNpKRSRþDVLa. 7LHWRKRGQRW\VDY]"DKXM~QDGHQQpKRGLQ\.ULWLFNi~URYHR]yQXSUHOHVQpekosystémy AOT40 predstavuje 10 ppm h. Táto kumula- WtYQDH[SR]tFLDVDY\SRþtWDYDSUHKRGtQGDSRþDVREGRELDPHVLDFRYNHG\V~VWURP\QD ozón najcitlivejšie..ulwlfni ]i"då MH GHSR]LþQê HNRORJLFNê OLPLW 3UHGVWDYXMH PD[LPiOQH SUtSXVWQ~ GHSR]tFLX škodliviny v ekosystéme. Vyjadruje sa v hmotnosti deponovanej škodliviny alebo v jej ekviva- OHQWHQDMHGQRWNXSORFK\]DMHGQRWNXþDVXQDSUJ.m -2. r -1, kg.ha -1. r -1 alebo ekvivalent.ha -1.r -1 ). Je funkciou citlivosti ekosystému. Celková depozícia sa skladá zo suchej, mokrej a skrytej GHSR]tFLH3RGSRMPRPVXFKiGHSR]tFLDVDUR]XPLH]iFK\WSO\QRYDþDVWtFQDSRYUFKXKODYQH vegetáciou, mokrá depozícia reprezentuje látky, nachád]dm~fh VD Y ]UiåNRYHM YRGH D VNU\Wi GHSR]tFLD MH ]ifk\w NYDSLHN REODNRY D KPLHO QD SRYUFKX KODYQH YHJHWiFLH þr VD Yê]QDPQH XSODWXMH QDMPl Y KRUiFK 6XFKi GHSR]tFLD VD SRþtWD QD ]inodgh UHJLRQiOQ\FK NRQFHQWUiFLt príslušnej látky a vlastností povrchu, mokui QD ]inodgh URþQêFK NRQFHQWUiFLt SUtVOXãQHM OiWN\ v ]UiåNRYHMYRGHDURþQêFK~KUQRY]UiåRNVNU\Wi]UR]GLHOXKRGQ{W]R]UiåNRPHURYXPLHVWQH- QêFKSRGNRUXQDPLVWURPRYD]UiåNRPHURY]YRQpKRSULHVWUDQVWYD Územie Slovenskej republiky je stredne ekologicky citlivé na depozíciu síry. Hodnota kritickej depozície síry (kriticni]i"dåvtu\, korigovaná na neutrali]dþqê YSO\Y Ei]LFkých katiónov) na území SR predstavuje 1-3 g S.m -2.r -1 alebo kg S.ha -1.r -1 6NXWRþQi GHpozícia síry však predstavuje v ostatqrpghvd"urþtsuhnudþrvanie týchto hodnôt asi na 25% lesných plôch. Aj napriek poklesu európskych emisií SO 2 hodnoty celkovej depozície síry sú vyššie ako kritická zá"då 7\pické hodnoty depozície síry vyjadrené v g S.m -2.r -1 SUHQtåLQné a horské polohy Slovenska boli v roku 2000 takéto: Depozícia síry Podunajská QtåLQD Horské polohy (> m) Suchá 0,8 0,1 Mokrá 0,3 1,0 (1,4) + Skrytá 0,1 0,5 (0,7) ++ Celková 1,2 1,6 (2,2).ULWLFNi]i"Då 1,0-3, R]RKDGQHQtNRUHNFLHQDQHJDWtYQXFK\EX PHUDQLDPQRåVWYD]UiåRNYKRUiFK Horný odhad skrytej depozície 3RGUREQp]KRGQRWHQLHNULWLFNêFK]i"DåtHNRORJLFNHMFLWOLYRVWL~]HPLDDVWDQRYHQLHFLHRYêFK ]i"dåt6oryhqvndsuhvtuxgxvtndnwxioqxdflglwx"dånpnry\dwqlhmh]dwldxnrqþhqp7lhwr údaje sú nevyhnutné pre EIA - (QYLURQPHQW,PSDFW$VVHVVPHQW=KRGQRWHQLHYSO\YXQDåLYRW- QpSURVWUHGLHGLDNRYpKRSUHQRVX]QHþLVWHQLDRY]GXãLDDM(,$ãW~GLHYHNêFKQRYêFK]GURMRY ]QHþLVWHQia ovzdušia. 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

7 1 52'1 6,(5(*,21 /1<&+67$1 &965 9URNXERORQD~]HPt65YþLQQRVWLVWDQtFQDPRQLWRURYDQLHUHJLRQiOQHKR]QHþLVWHQLD RY]GXãLDDFKHPLFNpKR]ORåHQLD]UiåNRYêFKY{GLokalizácia a nadmorské výšky jednotlivých staníc sú znázornhqpqdreui]nx=sutphvwvnhmvwdqlfh.rolednwruiohåtqdg%udtislavou v nadmorskej výške 286 m, sa pravidelne analyzuje chemické ]ORåHQLH]UiåNRYêFKY{G &KDUDNWHULVWLNDUHJLRQÂOQ\FKVWDQÎF &KRSRN Meteorologické observatórium SHMÚ na hrebeni Nízkych Tatier, v n. v m, z. d '32", z. š. ƒ0hudqldvd]dþdoluhdol]ryd"yurku 2GURNXMHV~þDV"RXVLHWH(0(3DVLHWHGAW/BAPMoN/WMO. 7RSRQÎN\ /LHVHN 6WDUÂ/HVQÂ ýhusdfldstanica Aszód na Malom Dunaji, 7 km juhovýchodne od dediny TopRQtN\YURYLQDWRPWHUpQH3RGXQDMVNHMQtåLQ\, v n. v. 113 m, z. d '38", z. š '36". V blízkosti sa nachádzajú len rodinné domy zamestnancov þhusdfhmvwdqlfh0hudqldvdxvnxwrþxm~rgurnx Meteorologické observatórium na severozápdgqhmvwudqh5rkiþryyeot]- kosti dediny Liesek, v n. v. 692 m, z. d '46", z. š '10". Merania SUHELHKDM~RGURNX2GURNXMHV~þDV"RXVLHWH(0(3 V areáli Astronomického ústavu SAV na juhovýchodnom okraji TANAP-u, 2 km severne od dediny, v n. v. 808 m, z. d '28", z. š '10". Je v preyig]nhrgurnx2gurnxmhv~þdv"rxvlhwh(0(3 6WDULQD 9DUHiOLYRGQHMQiGUåH6WDULQDYQ v. 345 m, z. d '35", z. š '32". V blízkosti stanice sa nachádza iba budova Povodia Bodrogu a Hornádu. 6WDQLFDERODXYHGHQiGRþLQQRVWLYURNX2GURNXMHDMV~þDV"RX siete EMEP. 0HUDFÎSURJUDP SO 2, NO x, HNO 3-24-hodinové odbery 2Y]GX{LH $WPRVIÊULFNÊ ]UÂìN\ Plynné komponenty Atmosférický aerosól 'HQQp]UiåN\ 0HVDþQp]UiåN\ O 3 - kontinuálna registrácia analyzátorom prchavé organické látky C 2 - C 6 Då-minútové odbery 2x WêåGHQQH o hodine hmotnostná koncentrácia atmosférického aerosólu - 7-GRYpRGEHU\ Pb, Cu, Zn, Mn, Cr, V, Ni, Cd 7-GRYpRGEHU\ SO 4 2-, NO hodinové odbery S+YRGLYRV" , NO 3 -, Cl -, NH 4 +, Na +, K +, Ca 2+, Mg 2+, F -, PO 4 3- S+YRGLYRV" , NO 3 -, Cl -, NH 4 +, Na +, K +, Ca 2+, Mg 2+, Zn 2+, Mn 2+, Fe 2+, Al 3+, Pb 2+, Cd 2+, F -, PO SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

8 0HWÔG\VWDQRYHQLD 2Y]GX{LH SO 2 NO x HNO 3 O 3 Prchavé organické ]O~þHQLQ\ C 2 - C 6 Hmotnostná koncentr. polietavého prachu!dånpnry\- Pb, Cu, Mn, Cr, Ni, Cd SO 4 2- NO 3 - Záchyt na filter W41, impregnovaný roztokom KOH GRDEVRUEþQpKRUR]WRNX1D2+ s guajakolom, po predradenej oxidácii na filter W41, impregnovaný roztokom KOH registrácia analyzátorom Thermoelectron do nerezového kanistra na filter Sartorius na filter Sartorius na filter W40 na filter W40 Stanovenie metódou kvapalinovej iónovej chromatografie, chromatografom Dionex spektrofotometricky, spektrofotometrom Unicam modifikovaná Saltzmanova metóda metódou kvapalinovej iónovej chromatografie, chromatografom Dionex princíp - UV absorbcia metódou plynovej chromatografie, chromatografom Chrompack v kon- ILJXUiFLLVSODPHRYêPLRQL]DþQêP detektorom hmotnostne-gravimetricky po mineralizácii metódou atómovej DEVRUSþQHMVSHNWURIRWRPHWULHVSHNWURfotometrom Varian/Perkin Elmer v plameni alebo v grafitovom atomizéri metódou kapilárnej izotachoforézy z vodného výluhu metódou kapilárnej izotachoforézy z vodného výluhu $WPRVIÊULFNÊ]UÂìN\ Záchyt Stanovenie ph ph meter ORION, sklená elektróda 9RGLYRV" SO 4 2-, NO 3 -, Cl -, NH 4 +,K +, Na +, Mg 2+, Ca 2+, PO 4 3-, F - Zn 2+, Mn 2+, Fe 2+, Al 3+, Pb 2+, Cd 2+ wet only" - GR]UiåNRPHURY WADOS "bulk" - do polyetylénového vedra konduktometer WTW metódou kvapalinovej iónovej chromatografie, chromatografom Dionex PHWyGRXDWyPRYHMDEVRUSþQHM spektrometrie, spektrometrom Varian v plameni alebo grafitovom atomizéri 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

9 =+2'127(1,(9¾6/('.29 0(5$1 =$ VÎUDQ\ V roku 2000 sa regionálna ~URYHNRQFHQWUiFLt oxidu VLULþLWpKR(tab.1.1, obr. 1.3) pohybovala v rozpätí 0,72 µg S.m -3 (Chopok) Då µg S.m -3 7RSRQtN\9SRURYQDQtVSUHGchádzajúcim rokom sú hodnoty oxidu VLULþLWpKRQDYãHWNêFKVWDQLFLDFKQLåãLH+RUQiKUDQLFDNRQFHQWUDþného UR]SlWLD SUHGVWDYXMH PHQHM QHå % z hodnoty kritickej úrovne oxidu VLULþLWpKRNULWLFNi~URYHSUHOHVD prirodzenú vegetáciu je 10 µg S.m -3 a pre SRQRKRVSRGirske plodiny 15 µg S.m -3 ). Pri porovnaní s rokom 1999 boli koncentrácie síranov v atmosférickom aerosóle v roku 2000 na všetkých regionálnych staqlfldfkqlåãlh (tab.1.1, obr. 1.4). Regionálna ~URYH NRQFHQWUiFLH síranov na Chopku bola 0,23 µg S.m -3, v Starej Lesnej 0,87 µg S.m -3 a na ostatných regionálnych staniciach boli koncentrácie síranov vyššie ako 1 µg S.m -3 Y7RSRQtNRFKEROLQDMvyššie, 1,51 µg S.m -3. Percentuálne zastúpenie síranov na celkovej hmotnosti atmosférického aerosólu bolo 4-15 % (obr. 1.7). Pomer koncentrácií síraqry D R[LGX VLULþLWpKR Y\MDdrený v síre, predstavuje interval 0,32- þr]rgsryhgiuhjlrqioqhm~uryql]qhþlvwhqld 2[LG\GXVÎND GXVLðQDQ\. 3ROLHWDYÞSUDFK DìNÊNRY\ Koncentrácie oxidov dusíka na regionálnych staniciach, vyjadrené v NO 2 -N (tab. 1.1, obr. 1.5), sa pohybovali v rozpätí 1,18-2,91 µg N.m -3, s QDMQLåãRX URþQRX SULHPHUnou hodnotou na Chopku, 1,18 µg N.m -3, vyššou na Starine 1,49 µgn.m -3, v Starej Lesnej 1,81 µg N.m -3, na Lieseku 1,88 µg N.m -3 a hodnotou 2,91 µg N.m -3 QDQtåLQQHMVWDQLFL7RSRníky. Kritická ~URYH koncentrácie oxidov dusíka (9 µg N.m -3 pre všetky ekosystémy) nebola na åldgqhm regionálnej stanici v roku 2000 prekroþhná. Najvyššia koncentrácia oxidovgxvtndy7rsrqtkoch, 2,91 µg N.m -3 predstavuje menej neå % z kritickej úrovne. DuVLþQDQ\YRY]GXãtQD regionálnych staniciach SR boli SUHYDåQH v aerosólovej forme (tab. 1.1, obr. 1.6). Plynné GXVLþQDQ\ WDE sú v porovnaní s aerosólovými výrazqhqlåšie na staniciach Chopok, Stará Lesná a Liesek. Na Starine je ~URYH SO\QQêFK DM DHURVyORYêFK GXVLþQDQRY Y rovnakom koncenwudþnom UR]SlWt,NHVDSO\QQpDþDVWLFRYpGXVLþnany zachytávajú a merajú RGGHOHQH Y V~ODGH V (0(3 VD XGiYD LFK VXPD SUHWRåH LFK Ii]RYp delenie závisí od teploty a vlhkosti vzduchu. Percentuálne zastúpenie GXVLþQDQRY Y DWPRsférickom aerosóle sa pohybovalo od 3 % do 16 % (obr. 1.7). Pomer celkovýchgxvlþqdqryhno 3 + NO 3 - ) ku NO 2, vyjadrený v dusíku, sa pohyboval v rozpätí 0,12-0,39. Koncentrácie atmosférického aerosólu v roku 2000 kolísali v intervale 16,2-32,7 µg.m -3 (tab.1.1). Na všetkých staniciach boli koncentrácie atmosférického aerosólu v porovnaní s rokom 1999 vyššie. Rozdiely priemernýchurþqêfkkrgq{werolohq]rsiu µg.m -3 9WDEXNHD na REUi]NXV~XYHGHQpNRQFHQWUiFLH"DåNêFKNRYRYYDWPRsférickom 1-6 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

10 aerosóle na regionálnych staniciach v roku Pri porovnaní s rokom 1999, koncentrácie mangánu boli v roku 2000 vyššie na všetkých sta- QLFLDFK QDRSDN PH DNadmium dosahovali na všetkých staniciach QLåãLH NRQFHQWUiFLH Pri hodnotení trendov je najvýraznejší prejav SRNOHVXSULRORYHþRV~YLVtVSRVWXSQêP]QLåRYDQtPRORYDYEHQzíne od roku 1982 a v súþdvqrvwlyêurerxehq]tqxeh]revdkxroryd3hufhqtuálne zastúpenie sumy meraqêfk"dånêfknrvov v polietavom prachu na regionálnych staniciach SR kolíše v rozpätí 0,07-0,16 % (obr. 1.7). 2]ÔQ Na obrázkoch je znázornenýurþqêfkrgnrqfhqwuiflhr]ynu na regionálnych staniciach Chopok, StarLQD6WDUi/HVQiD7RSRQtN\6WD- Ui/HVQiPiQDMGOKãtþDVRYêUDGPHUDQtR]yQX0HUDQLDR]yQXY ToSR- QtNRFK QD 6WDULQH D QD &KRSNX VD ]DþDOL UHDOL]RYD" Y SULHEHKX URND 9URNXERODSULHPHUQiURþQiNRQFHQWUiFLDR]yQXQD&KRSku 75 µg.m -3, na Starine 63 µg.m -3, v Starej Lesnej 60 µg.m -3 a v 7RSRníkoch 59 µg.m -3 0HUDQLDR]yQXDSUHNUDþRYDQLDNULWLFkých úrovní sú kompletne zhodnotené v kapitole 3 Atmosférický ozón. V rokoch sa pozoroval nárast koncentrácií ozónu v priemere o 1 µg.m -3 za rok. Po roku 1990 sa v súlade s ostatnými európskymi pozorovaniami rast spomaliodå]dvwdylotento trend zodpovedá európskemu vývoju prekurzorov ozónu. 3UFKDYÊ RUJDQLFNÊ ]OÛðHQLQ\ & & 3UFKDYp RUJDQLFNp ]O~þHQLQ\ & 2 - C 6 DOHER W]Y DKNp XKRYRGtN\ VD ]DþDOLRGREHUD" v stanici Starina na MHVHYURNX. Starina je jednou z mála európskych staníc, zaradených do siete EMEP, s pravidelným PRQLWRURYDQtP SUFKDYêFK RUJDQLFNêFK ]O~þHQtQ 9\KRGnocujú sa v V~ODGHVPHWRGLNRX(0(3SRGD1,/8,FKNRQFHQWUiFLHVDSohybujú UiGRYR Y GHVDWLQiFK Då Y jednotkách ppb (obr. 1.13). Pozoruhodná je SUtWRPQRV" L]RSUpQX NWRUê VD XYRXMH ] RNROLtého lesného porastu. Paralelné merania prchavých organických ]O~þHQtQ identických vzoriek vzduchu v SHMÚ a v NILU vykazovali vysokú zhodu v presnosti analýz. Rovnako aj merania v rámci projektu AMOHA (Accurate Measurements of Hydrocarbons in Atmosphere), ktorý organizoval NPL (National Phy- VLFDO /DERUDWRU\ Y $QJOLFNX D NWRUpKR NRQHþQêP SURduktom bude európska smernica pre optimálny odber a vyhodnocovanie XKRYRGtNRY, V~Y]KRGHVSRåLDGDYNDPL13/ $WPRVIÊULFNÊ ]UÂìN\ 3ULURG]HQi N\VORV" ]UiåNRYHM YRG\ Y URYQRYiKH V DWPRVIpULFNêP R[L- GRPXKOLþLWêPPiS+Atmosférické]UiåN\VDSRYDåXM~]DN\Vlé, ak celkový náboj kyslých anlyqrymhylþãtdnrqiermndwlyqry a hodnota S+MHQLåãLDDNR=UiåNRYiYRGDREVDKXMH]DQLyQRYKODYQH VtUDQ\ GXVLþQDQ\ D FKORULG\ Y PHQãHM PLHUH DQLyQ\ VODEêFK PLQHUiO- Q\FK D RUJDQLFNêFK N\VHOtQ 6tUDQ\ VD QD N\VORVWL ]UiåNRYHM YRG\ SR- GLHDM~ DVL GXVLþQDQ\ - 30 %. Podiel chloridov a aniónov slabých minerálnych aj organických kyselín je malý. Chloridový anión MHWDNPHUYêOXþQHV~þDV"RXQHXWUiOQ\FKVROtSUHYDåQH morského pôvo- 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

11 du. Z katiónov majú dominantné zastúpenie ióny amónne, vápenaté, KRUHþQDWpVRGQpDdraselné. Amónne ióny tvoria osobitný prípad preto, åhys{gdfkr[lgxm~qdn\vholqxgxvlþq~ &KHPLFNp DQDOê]\ DWPRVIpULFNêFK ]UiåRN GRNXPHQWXM~ PLHUQ\ SRNOHV kyslosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom iba na Chopku. Na ostatných staniciach bol zaznamenaný mierny nárast kyslosti, alebo hodnota ph bola ako v predchádzajúcom roku (na Lieseku). Pre ilustráciu je na obrázku 1.15 znázorneqp DM PQRåVWYR ]UiåRN NWRUp VD v roku 2000 pohybovalo od 430 mm do 1046 mm, v závislosti od polôh jednotliyêfk VWDQtF,QWHUYDO S+ KRGQ{W Y PHVDþQêFK ]UiåNDFK NROtVDO v rozpätí 4,5-5,2 (tab. 1.2, obr. 1.17). Priebeh ph hodnôt z denných ]UiåRNMH]Qi]RUQHQêVSROXVSULHEHKRPVtUDQRYDGXVLþQDQRYQD obrázkoch ýdvryêudgdwuhqg ph za dlhšie obdobie jasne naznaþxmhsrnohvdflglw\reu 1.14). Hodnoty ph dobre korešpondujú s hodnotapls+srgdpis(0(3.rqfhqwuicie dominantných síranov, ale DM GXVLþQDQRY Y ]UiåNRYêFK YRGiFK EROL QD YlþãLQH VWDQtF QLåãLH DNR v predchádzajúcom roku, podobne aj sodíka a draslíka. Koncentrácie DPyQQ\FKLyQRYEROLQLåãLHQDYãHWNêFKVWDQLFLDFK+RGQRW\vodivosti (tab. 1.2, obr. 1.16) dosahovali na všetkých staniciachqlåãlh hodnoty ako v predchádzajúcom roku. Pokles koncentrácií síranov zodpovedá poklesu emisií SO 2 od roku Koncentrácie ostatných sledovaných kompoqhqwry Y ]UiåNRYHM vode (tab. 1.2, obr. DQHY\ND]RYDOLYRVWDWQRPGHVD"URþtYê]- QDPQHMãt WUHQG Y SRURYQDQt V SUHGFKiG]DM~FLP URNRP Y\ND]XM~"DåNp NRY\ QLåãLH NRQFHQWUiFLH 2G URNXVD]DþDOLVWDQRvoYD" v ]UiåNDFKDMRORYRD kadmium. Pre mokrú depozíciu ešte nie sú stanoveqp NULWLFNp ]i"dåh V 86$ D.DQDGH VD SRYDåXMH hodnota mokrej depozície síranov 0,7 g S.m -2 za rok za kriticn~]i"dåsuhohv\7iwrkrgnota bola v roku 2000 na území Slovenska prekraþrydqi Stanica Mokrá depozícia síranov [g S.m -2.r -1 ] Chopok 1,02 7RSRQtN\ 0,34 Starina 0,72 Stará Lesná 0,73 Liesek 0,63 Bratislava 0,64 3RGD YêVOHGNRY PHUDQt programu EMEP sa Slovenská republika na- FKiG]D QD MXKRYêFKRGQRP RNUDML REODVWL V QDMYlþãtP UHJLRQiOQ\P ]QHþLVWHQtP RY]GXãLD D N\VORV"RX ]UiåNRYêFK Y{G Y (XUySH 9êYRM UHJLRQiOQHKR ]QHþLVWHQLD RY]GXãLD DM FKHPLFNpKR ]ORåHQLD ]UiåNRYêFK vôd zodpovedá vývoju európskych emisií škodlivín do ovzdušia SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

12 Obr LH"PRQLWRURYDFtFKVWDQtF(0(3 Obr LH"UHJLRQiOQ\FKVWDQtF LIESEK 692 m CHOPOK 2008 m STARÁ LESNÁ STARINA 808 m 345 m 72321Ë.< 113 m stanice zaradené do siete EMEP 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

13 1-10 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY SR 2000 Tab ULHPHUQpURþQpNRQFHQWUiFLHãNRGOLYtQYRY]GXãt prach SO 2-S NO 2-N HNO 3-N SO 2-4 -S NO - 3 -N O 3 Pb Mn Cu Cd Ni Cr µg/m 3 µg/m 3 µg/m 3 µg/m 3 µg/m 3 µg/m 3 µg/m 3 ng/m 3 ng/m 3 ng/m 3 ng/m 3 ng/m 3 ng/m 3 Chopok 16,2 0,72 1,18 0,05 0,23 0, ,47 2,39 2,11 0,15 1,47 1,44 7RSRQtN\ 30,7 4,15 2,91-1,51 1, ,83 8,21 4,86 0,51 2,79 3,10 Starina 24,7 2,58 1,49 0,33 1,09 0, ,47 6,29 3,82 0,58 1,56 1,99 Stará Lesná 28,2 1,48 1,81 0,07 0,87 0, ,53 5,96 2,86 0,34 1,86 2,03 Liesek 32,7 2,34 1,88 0,07 1,03 0,51-11,8 25,61 8,27 0,41 1,91 3,26 Tab RþQpYiåHQpSULHPHU\NRQFHQWUiFLtãNRGOLYtQYPHVDþQêFK]UiåNDFK ]UiåN\ ph vod Na + K + Mg 2+ Ca 2+ Zn 2+ Fe 2+ Al 3+ Mn 2+ Cd 2+ Pb 2+ Cl - NH 4 + -N NO 3 - -N SO S F - PO 4 3- mm µs/cm mg/l mg/l mg/l mg/l µg/l µg/l µg/l µg/l µg/l µg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l Chopok 1046,0 4,7 20,86 0,25 0,27 0,073 0, ,9 0,95 4,43 0,40 0,49 0,46 0,98 0,01 0,03 Bratislava 638,3 5,2 20,88 0,19 0,20 0,135 0, ,6 0,16 2,36 0,42 0,64 0,60 1,00 0,01 0,02 7RSRQtN\ 430,9 4,5 23,11 0,16 0,15 0,091 0, ,8 0,08 1,22 0,29 0,33 0,67 0,79 0,29 0,05 Starina 881,7 4,6 20,66 0,20 0,18 0,074 0, ,1 0,13 3,00 0,39 0,42 0,40 0,82 0,02 0,02 Stará Lesná 908,5 4,6 17,98 0,15 0,13 0,060 0, ,0 0,32 2,24 0,28 0,33 0,36 0,80 0,00 0,01 Liesek 887,8 4,7 16,22 0,24 0,17 0,068 0, ,9 0,13 1,96 0,40 0,36 0,34 0,71 0,01 0,00 Tab ULHPHUQpURþQpNRQFHQWUiFLHSUFKDYêFKRUJDQLFNêFK]O~þHQtQ>SSE@YRY]GXãt etán etén propán propén i-bután n-bután etín butén pentén i-pentán n-pentán izoprén n-hexán benzén toluén Starina 2,290 0,985 0,738 0,178 0,348 0,455 0,888 0,623 0,277 0,418 0,367 0,305 0,103 0,266 0,498

14 Obr. 1.3 Priemerné mesačné koncentrácie oxidu siričitého Chopok Topoľníky Starina Stará Lesná Liesek I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 1.4 Priemerné mesačné koncentrácie síranov v aerosóle Chopok Topoľníky Starina Stará Lesná Liesek I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII [µg S/m 3 ] [µg S/m 3 ] Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR

15 Obr. 1.5 Priemerné mesačné koncentrácie oxidov dusíka Chopok Topoľníky Starina Stará Lesná Liesek I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 1.6 Priemerné mesačné koncentrácie dusičnanov v aerosóle Chopok Topoľníky Starina Stará Lesná Liesek I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII [µg N/m 3 ] [µg N/m 3 ] 1-12 Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2000

16 Obr. 1.7 Zloženie aerosólu a pomerné zastúpenie ťažkých kovov Pb Cd Ni Mn Cr Cu Dusičnany Sírany Ostatné zložky Ťažké kovy 0% 20% 40% 60% 80% 100% Chopok Topolníky Starina Stará Lesná Liesek Obr. 1.8 Ťažké kovy v ovzduší Pb Mn Cu Cd Ni Cr Chopok Topoľníky Starina Stará Lesná Liesek ng/m 3 Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR

17 Prízemný ozón 2000 denný priemer hodinové maximum Chopok Obr. 1.9 µg/m I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Starina Obr µg/m I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Stará Lesná Obr µg/m I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Topoľníky Obr µg/m I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 1-14 Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2000

18 Obr Prchavé organické zlúčeniny [ppb] - Starina acetylén I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII izoprén I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII benzén I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII n-bután I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII butén I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII n-pentán I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII etán I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII pentén I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII etén I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII propán I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII i-bután I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII propén I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII i-pentán I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII toluén I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR

19 Obr ph v zrážkach - Chopok 7 6 ph Mesačné zrážky 2000 Obr Množstvo zrážok [mm] Obr Vodivosť zrážok [µs/cm] Chopok Bratislava Topoľníky Starina St. Lesná Liesek Chopok Bratislava Topoľníky Starina St. Lesná Liesek Obr ph zrážok Chopok Bratislava Topoľníky Starina St. Lesná Liesek Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2000

20 Mesačné zrážky 2000 Mesačné zrážky 2000 Mg K Na Ca NH4-N mg/l Obr PO4 Cl NO3-N SO4-S mg/l Obr Cd Pb Mn Fe Zn Al µg/l 64.9 Chopo Obr k Bratislava Topoľníky Starina Chopok Bratislava Topoľníky Starina St. Lesná Liesek Chopok Bratislava Topoľníky Starina St. Lesná Liesek St. Lesná Liesek Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR

21 Denné zrážky 2000 Sírany Dusičnany ph Obr Chopok Obr Topoľníky [mg S,N/l] ph [mg S,N/l] ph I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr Stará Lesná Obr Starina [mg S,N/l] ph I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII [mg S,N/l] ph I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr [mg S,N/l] 2.0 Liesek ph I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2000

22 /2. /1(=1(ï,67(1,(29='8l,$ 3RGD ]inrqd 6ORYHQVNHM QiURGQHM UDG\ þ 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v ]QHQtQHVNRUãtFKSUHGSLVRYPi0LQLVWHUVWYRåLYRWQpKRSURVWUHGLD6ORYHQVNHMUHSXEOLN\0ä3 65 RNUHP LQpKR SRYLQQRV"]DEH]SHþRYD" VOHGRYDQLH SUHQRVX D UR]SW\OX]QHþLV"XM~FLFK OiWRN v RY]GXãt 0ä3 65 SRYHULOR 6ORYHQVNê K\GURPHWHRURORJLFNê ~VWDY 6+0Ò PRQLWRURYDQtP kvality ovzdušia na celom úzept 65 3RYLQQRV" ]DEH]SHþRYD" NRQWUROX NYDOLW\ RY]GXãLD Y\- plýva pre SHMÚ aj z vyhlášn\0ä365þ=] 6+0ÒPRQLWRUXMH~URYH]QHþLVWHQLDRY]GXãLDRGURNXNHG\EROLXYHGHQpGRSUHYiG]N\ prvé manuálne stanice v Bratislave a v Košiciach. V priebehu nasledujúcich rokov boli merania SRVWXSQHUR]ãtUHQpGRQDMYLDF]QHþLVWHQêFKPLHVWD priemyselných oblastí. 9 URNX VD ]DþDOD PRGHUQL]iFLD PRQLWRURYDFHM VLHWH NYDOLW\ RY]GXãLD 0DQXiOQH VWDQLFH EROL SRVWXSQH QDKUDG]RYDQp DXWRPDWLFNêPL NWRUp XPRåXM~ NRQWLQXiOQH PRQLWRURYDQLH ]QHþLVWHQLDDXPRåQLOL]tVND"REUD]RþDVRYRPFKRGHDH[WUémoch krátkodobých koncentrácií. V SULHEHKXXSO\QXOêFKGHVLDWLFKURNRYVDPRQLWRURYDFLDVLH"NYDOLW\RY]GXãLDQHXVWiOHY\YtMala. 3RþHWPRQLWRURYDFtFKVWDQtFVDPHQLO] roka na rok a v posledných troch rokoch boli merania celkového prachu postupne nahradzované meraniami koncentrácií tuhých þdvwtfv aerodynamickým priemerom menším ako 10 µm. V roku 2000 bolo na území SR rozmiestnených 25 staníc, z NWRUêFK PRQLWRURYDOR ~URYH ]QHþLVWHQLD ]inodgqêpl ãnrgolylqdpl 62 2, NO x, NO 2, CO a prach). Na dvoch stanlfldfkvdprqlwrurydoddm~uryh]qhþlvtenia H 2 S. V súlade s vyhláškou 0ä3 65þ =]RY\PHG]HQtREODVWtY\åDGXM~FLFKRVRELWQ~RFKUDQXRY]GXãLDD o prevádzke smogových varovných a UHJXODþQêFKV\VWpPRYEROLYãHWN\VWDQLFHV výnimkou Martina umiestnené v ]D"DåHQêFK ~]HPLDFK NWRUp Y\åDGXM~ RVRELWQ~ RFKUDQX RY]GXãLD 3RGD SODWQHM OHJLVODWtY\WêNDM~FHMVDRFKUDQ\RY]GXãLDVD~URYH]QHþLVWHQLDSRVXG]XMHVDPRVWDWQHSUHNDåG~ ãnrgolylqxsrgdlplvqêfkolplwrynwrupv~xyhghqpy 3UtORKHþQDULDGenia vlády Slovenskej UHSXEOLN\þ 92/1996. Komplexné kumulatívne hodnotenie zneþlvwhqldvdkrgqrwtsrgdlqghxov ]QHþLVWHQLDRY]GXãLDNWRUêFKYêSRþHWVWDQRYXMH3UtORKDþY\KOiãN\=]3UH]QtåHnie negawtyqhkrgrsdgxqdxgvnp]gudylhsulhsl]ygdfk]qhþlvwhqldry]gxãldv~y 3UtORKHþ uvedenej vyhlášky stanovené osobitné imisné limity QD~þHO\Y\KOiVHQLDVLJQiORYXSR]RUnenie, regulácia a varovanie. V SUiYRPRFLSUtVOXãQêFKNUDMVNêFK~UDGRYMHY\GiYD"IRUPRX]iYl]QHM vyhlášky prevádzkové poriadky smogového a UHJXODþQpKR V\VWpPX NWRUp ãshflilnxm~ UR]VDK DNWLYtW NWRUp MH SRWUHEQp UHDOL]RYD" SUL VPRJRYHM ~URYQL ]QHþLVWHQLD RY]GXãLD 'RWHUD] EROL smogové vyhlášky vydané v.rãlfnrpnudmlsuh]d"dåhqp~]hplh.rãtfy3uhãryvnrpnudml (puh]d"dåhqp~]hplh3uhãrydy 7UHQþLDQVNRPNUDMLSUH]D"DåHQp~]HPLH+RUQHM1LWU\ V V~þDVQRVWLSUHELHKDSURFHVKDUPRQL]iFLHVORYHQVNHMOHJLVODWtY\V európskou v oblasti kvality ovzdušia, výsledkom ktorého bude nový zákon o ovzduší, ako aj príslušné vyhlášky, ktorými sa EXG~Y\NRQiYD"XVWDQRYHQLD]iNRQD= tohto dôvodu sa v predkladanej správe zhodnotilo zneþlvwhqlhry]gxãlddmsrgdhxuysvn\fkvphuqtf(&d 2000/69/EC. 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

23 &+$5$.7(5,67,.$2%/$67.'(6$ 021,7258-(=1(ï,67(1,(29='8l,$ %UDWLVODYD Bratislava sa rozprestiera na ploche 370 km 2 na obidvoch stranách Dunaja, na rozhraní Podunajskej roviny, Malých Karpát a Borskej QtåLQ\YQDGPRUVNHMYêãNHDåP9HWHUQpSRPHU\REODVWLV~ ovplyvnené svahmi Malých Karpát, ktoré zasahujú do VHYHUQHM þdvwl PHVWD 2URJUDILFNp HIHNW\ ]Y\ãXM~ UêFKORV" YHWUD] SUHYOiGDM~FLFK smerov. Na ventiláciu mesta priaznivo pôsobia vysoké rýchlosti vetra, NWRUpY%UDWLVODYHGRVDKXM~YFHORURþQRPSULHPHUHYLDFDNRPV -1. 9]KDGRPQDSUHYOiGDM~FHVHYHUR]iSDGné prúdenie je mesto výhodne VLWXRYDQp N QDMYlþãtP ]GURMRP ]QHþLVWHQLD NWRUp V~ V~stredené na UHODWtYQH PDORP ~]HPt PHG]L MXåQêP D VHYHURYêFKRGQêP RNUDMRP %UDWLVODY\ +ODYQê SRGLHO QD ]QHþLV"RYDQt RY]GXãLD Pi FKHmický priemysel, energetika a automobilová doprava. Významným druhot- QêP ]GURMRP ]QHþLVWHQLD RY]GXãLD Y PHVWH MH VHNXQGiUQD SUDãQRV" NWRUHM~URYH]iYLVtRGPHWHRURORJLFNêFKþLQLWHRY ]HPQêFKDSRQRhospodárskych prác a charakteru povrchu. %DQVNÂ%\VWULFD 5XìRPEHURN Mesto sa nachádza v Bystrickom podrot NWRUp MH VHYHUQRX þdv"rx =YROHQVNHM NRWOLQ\ ]R VHYHUX RKUDQLþHQp 6WDURKRUVNêPL YUFKPL ]R severovýchodu Horehronským podolím a z juhovýchodu Kremnickými YUFKPL3RGDklimatickej klasifikácie patrí lokalita v rámci Slovenska do mierne teplej, vlhkej REODVWL V FKODGQRX ]LPRX 3ULHPHUQi URþQi teplota je tu 8,0 C. Prevládajúce prúdenie vzduchu je zo severu a severovýchodu s priemernou UêFKORV"RX 2,1 m.s -1 VSULEOLåQHYêVN\WRP LQYHU]LtY~GROQêFKSRORKiFK1D]QHþLVWHQLHRY]GXãLDPiYSO\YMHGnak cementársky a drevársky priemysel s emisiami prašnosti, ale aj YHNêSRþHW lokálnych tepelných zdrojov. Na vysokej úrovql]qhþlvwhnia v centre mesta má SRGLHODM]QDþQiLQWHQ]Lta dopravy. /RNDOLWDPHVWD]DKUXMH~]HPLH]iSDGQHMþDVWL/LSWRvskej kotliny na sútoku rieky Váh s Revúcou a Likavkou. Hranicou na západe je po- KRULH9HNHM)DWU\QDVHYHUH&KRþVNpSRKRULHDQDMXKX1t]NH7DWU\ Klimaticky je lokalita charakterizovaná ako chladnejšia s priemernou URþQRXWHSORWRXƒ&1DMþDVWHMãLHSrúdenie vzduchu je zo západu s SULHPHUQRX UêFKORV"RX m.s -1 =QHþLVWHQLH RY]GXãLD NODVLFNêPL škodlivinami je spôsobené prevádzkou teplárenskej technológie. Naj- Ylþãt SULHP\VHOQê ]GURM SUHGVWDYXM~ 6HYHURVORYHQVNp FHOXOy]N\ D SDSLHUQH =QDþQê SRGLHO QD WRPWR ]QHþLVWHQt PDM~ DM PDOp ORNiOQH ]GURMHâSHFLILFNp]QHþLVWHQLHRY]GXãLDMH spôsobené zmesou preydåne RUJDQRVtUQ\FK ]O~þHQtQ HSL]yGQH XQLNDM~FLFK ] WHFKQROyJLH YêURE\ celulózy SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

24 plduqdg+urqrp +RUQÂ1LWUD plolqd 0DUWLQ 2EODV"äLDUVNHMNRWOLQ\MHX]DYUHWi]YLDFHUêFKVWUin. Na juhozápade NRWOLQX RKUDQLþXMH 3RKURQVNê,QRYHF QD]iSDGH Då VHYHUH 9WiþQLN D.UHPQLFNp YUFK\ D QD YêFKRGH Då MXKRYêFKRGH âwldyqlfnp YUFK\ 2EODV"VDY\]QDþXMHYHPL nepriaznivými meteorologickými podmien- NDPLY]KDGRPQD~URYH]QHþLVWHQLDSUt]HPQHj vrstvy ovzdušia prie- P\VHOQêPLH[KDOiWPL3ULHPHUQiURþQiUêFKORV"Y]GXFKX]RYãHWkých smerov je 1,8 m.s -1 þrmhpribolåqh - krát QLåãLDKRGQRWD ako v Bratislave (5,2 m.s -1 1DMY\ããLX SRþHWQRV" Y URNX Pi YêFKRGQê D VHYHUR- ]isdgqêvphuyhwud1dmylþãtsrglhoqd]qhþlvwhqtry]gxãldpiyêured hliníka a energie. 6OHGRYDQiREODV"]DKUXMHþDV"+RUQRQLWULDQVNHMNRWOLQ\RG3ULHYLG]H SR %\VWULþDQ\ 3U~GHQLH Y]GXFKX MH ]QDþQH RYSO\YQHQp RURJUDILRX D RULHQWiFLRX NRWOLQ\ 1DMþDVWHMãLH VD Y\VN\Wujú vetry zo severného a severovýchodného smeru. Na nevhodné podmienky pre rozptyl a pre- QRVH[KDOiWRYSRXND]XMHDMQt]NDKRGQRWDSULHPHUQHMURþQHMUêFKORVWL vetra 2,3 m.s -1 'RPLQDQWQêSRGLHOQD]QHþLVWHQtRY]GXãLDYREODVWLPi HQHUJHWLND PHQãLH PQRåVWYi exhalátov emitujú zdroje chemického SULHP\VOX D ORNiOQH N~UHQLVNi 9HNê SRGLHO QD Y\VRNHM ~URYQL ]QHþLVWHQLD Y WHMWR REODVWL Pi Qt]ND NYDOLWD SDOLYRYR - energetických ]GURMRY9\XåtYDQpXKOLHRNUHPVtU\REVDKXMHQDMPlDU]pQ 0HVWRäLOLQDVDUozprestiera v údolí stredného Váhu, v doline na stred- QRP3RYDåtäLOLQVNiNRWOLQD patrí medzi kotliny stredne vysoko poloåh- QpKRVWXSD=YêFKRGX]DVDKXMHGRREODVWL0DOi)DWUD]MXKX%LHOH Karpaty a zo severozápadu pohorie Javorníky. Územie patrí podd klimatickej charakteristiky do mierne teplej oblasti. V oblasti kotliny je po celý rok zvýšená UHODWtYQDYOKNRV"Y]GXFKXMHWRREODV"VQDMYlþãtPSRþWRPGQtYURNXVKPORX&KDUDNWHULVWLFNiMHWXVODEiYHWHUQRV" VSULHPHUQRXUêFKORV"RXYHWUDPV -1 a výskytom bezvetulddå %. = KDGLVND SRWHQFLiOQHKR ]QHþLVWHQLD RY]GXãLD V~ YHWHUQp SRPHU\ Y älolqvnhmnrwolqhyhplqhsuld]qlypduhodwtyqhphqãlh]gurje exhalátov vedú k vysokej ~URYQL]QHþLVWHQLDYSUt]HPQHM vrstve. =QHþLVWHQLH ovzdušia je spôsobené jednak klasickými škodlivinami z miestnej teplárne 6ORYHQVNêFKHQHUJHWLFNêFK]iYRGRYDOHSDUWLFLSXM~QDRPDMmiestne chemické prevádzky, a najmä v centre mesta intenzívna doprava. 0HVWR0DUWLQVDQDFKiG]DY7XUþLDQVNHMNRWOLQHQDV~WRNXULHk Turiec D 9iK RENROHVHQp SRKRULDPL 9HNHM D 0DOHM )DWU\ 2EODV" NRWOLQ\ nachádzajúcej sa medzi vysokými pohoriami má nepriaznivé klima- WLFNp SRPHU\ ] KDGLVND UR]SW\OX HPLVLt ]QHþLV"XM~FLFK OiWRN ýdvwp inverzie, nízka hodnota priemernej rýchlosti vetra 2,8 m.s -1 a vysoká relatívna YOKNRV"VDSRGLHDM~ na zvýšených koncentráciách imisií oxi- GRY GXVtND R[LGRY VtU\ D SROLHKDYpKR SUDFKX. QDMYlþãtP]GURMRP emisií patrí strojárenská výroba, miestne teplárne Stredoslovenských energetických závodov a automobilová doprava. 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

25 -HO{DYD +QÛ{D.R{LFH 3UH{RY -HOãDYDVDQDFKiG]DYREODVWLNWRUiOHåtYMXåQHMþDVWL-HOãDYVNpKRSR- KRULDQDVHYHURYêFKRGHRKUDQLþHQpKRPDVtYRP+UiGNXQDMXKR]iSD- GHäHOH]QtFN\PSUHGKRUtPDQDMXKXX]DYUHWpKR-HOãDYVNêPNUDVRP,GHR]QDþQHþOHQLWpSURVWUHGLHSR]GåVWUHGQpKRWRNX0XUiVRULHQtáciou severozápad - MXKRYêFKRG3U~GHQLHY]GXFKXMHXUþRYDQpVPH- URYDQtP ~GROLD ULHN\ 0XUi V UHODWtYQH PDORX SULHPHUQRX URþQRX UêFKORV"RXPV -1 ýohqlwêkruvnêwhupqgiydsuhgsrnodgny]qlnx þdvwêfksut]hpqêfkqrþqêfklqyhu]ltdnwrpxwrþldvwrþqhsulvslhyddm RKUDQLþHQLH~GROLDPDVtYPL6NDON\D6ORYHQVNHMVNDO\+ODYQêSRdiel QD ]QHþLV"RYDQt RY]GXãLD PDM~ 6ORYHQVNp PDJQH]LWRYp ]iyrg\ Y Jelšave a Lubeníku severozápadne od mesta a drobné lokálne vykurovacie systép\nwrupv~suhydåqhso\qrilnrydqp 2EODV"VDQDFKiG]DYGROLQHULHN\5LPDY\3R]GåSRPHUQH~]NHM doliny sa tiahnu jednotlivé pohoria s relatívne YHNêPSUHYêãHQtP. Krátkodobé merania potvrdzujú predpokladané nízke rýchlosti prúdenia vzduchu v priemere cca 1.5 m.s -1 D]QDþQêYêVN\WEH]YHWULD2EODV"MH ]QHþLV"RYDQi KODYQH FKHPLFNRX YêURERX Y +Q~ãWL D PDJQH]LWRYRX WRYiURXY+DþRYH 0HVWR.RãLFHVDUR]SUHVWLHUDY~GROt+RUQiGXDRNROLDSRGDJHRPH- WULFNpKR þohqhqld SDWUt GR SiVPD Ynútorných Karpát. Z juhozápadu zasahuje do oblasti Slovenský kras, na severe sa rozkladá Slovenské rudohorie, na východe Slanské vrchy. Medzi týmito pohoriami sa UR]NODGi.RãLFNiNRWOLQD8VSRULDGDQLHSRKRUtRYSO\YXMHNOLPDWLFNp pomery oblasti. PrevládajúFHSU~GHQLH]RVHYHUXVDY\]QDþXMHUHODWtY- QHY\ããtPLUêFKORV"DPLNWRUpYSULHPHUHGRVDKXM~KRGQRWX m.s -1. 3ULHPHUQiUêFKORV"YURNX]RYãHWNêFKVPHURYMH m.s -1 1DMYlþãt SRGLHO QD]QHþLVWHQtYREODVWLPi"DåNêSULHP\VHOQDMPlVWURMiUVWYR hutnícwyrdphwdoxujld0hqãlhpqråvwyih[kdoiwryhplwxm~hqhujhwlfké zdroje, z ktorých sú významné mestské teplárne a lokálne kotolne. 3UHãRYVDQDFKiG]DYVHYHUQRPYêEHåNX.RãLFNHMNRWOLQ\2NROLWpKRry Šarišskej vrchoviny a Slanského pohoria dosahujú m n.m. 1DMY\ããtYUFK6WUiåDQDFKiG]DM~FLVDQDVHYHURGPHVWDFKUiQLPHVWR pred vpágrp VWXGHQpKR DUNWLFNpKR Y]GXFKX 0HVWR OHåt QD VYDKX REUiWHQRPQDMXKDWDNMH]DEH]SHþHQêDMRGWRNFKODGQpKRY]GXFKX ktorý sa pri bezvetrí usadzuje na dne kotliny. V priebehu roka prevlá- GDVHYHUQpSU~GHQLHY]GXFKXNWRUpMHDMQDMVLOQHMãLH9HGDMãLHPD[Lmum prúdenia vzdufkxsulsdgiqdmxåqêvphu V dôsledku rozširovania údolia v sútonx6hnþrydgr7ru\v\mh]deh]shþhqigreuiventilácia mesta. Hlavný podiel na ]QHþLV"RYDQt RY]GXãLD PHVWD majú mestské NRWROQH YlþãLQRX EH] RGOXþRYDFHM WHFKQLN\ DXWRPRELORYi GRSUDYD ako aj senxqgiuqdsudãqrv" 2-4 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

26 .URPSDFK\ 6WUÂìVNH 9UDQRY +XPHQQÊ Krompachy sa nachádzajú v údolnom systéme s dobre vyvinutou miestnou cirkuláciou vzduchu. -XåQi þdv" PHVWD OHåt Y ~GROt 6ORYLQ- VNpKRSRWRNDVRNROLWêPLSUHYêãHQLDPLDåP6HYHUQiþDV"PHVWD sa nachádza v údolí Hornádu, ktoré má východozápadnú orientáciu. 3U~GHQLHY]GXFKXMHXUþHQpRULHQWiFLRX~GROLD3ULHPHUQiURþQiUêFK- ORV"YHWUDMHQt]ND a dosahuje hodnotu 1,4 m.s -1. Hlavný podiel na zneþlv"rydqt RY]GXãLD PDM~ VHYHURYêFKRGQH ORNDOL]RYDQp.RYRKXW\ v Krompachoch a miestne vykurovacie systémy. 6WUiåVNHVDnachádza na východ od Vihorlatu v severnejþdvwl9êfkrdoslovenskej QtåLQ\ v priestore tzv. Brekovskej brány, kde je orograficky ]RVLOQHQiUêFKORV"prúdenia vzduchu, a to najmä zo severného kvadran- WX3ULHPHUQiUêFKORV"YHWUDMH m.s -1 5êFKORV"YHWUDVDY\]QDþXMH YêUD]QêPGHQQêPFKRGRPVPLQLPRPYQRþQêFKKRGLnách. Hlavný ]GURM]QHþLVWHQLDORNDOLW\SUHGVWDYXMHPLHVWQ\FKHPLFNêSULHmysel. Vranov sa nachádza v údolíulhn\7rsdnwrupsuhfkig]dgr9êfkrdo- VORYHQVNHMQtåLQ\/RNDOLWDMH]R]iSDGXRKUDQLþHQi6ODQVNêPLYUFKPL a zo severu širokým pásmom Karpát. PrúdeQLH Y]GXFKX MH XUþHQp severozápadnou orientáciou údolia ULHN\ 7RSD Hlavným zdrojom zneþlvwhqld RY]GXãLD ORNDOLW\ MH miestny drevospracujúci priemysel a lokálne vykurovacie systémy. +XPHQQpOHåtYGROLQH/DERUFDNWRUiMH]RVHYHUXFKUiQHQiãirokým pásmom Karpát a z juhu pohorím Vihorlat. Dolina má severovýchod- Q~ RULHQWiFLX 9]KDGRP QD NRPSOLNRYDQRV" RURJUDILH QLH MH MHGQR- ]QDþQH Y\KUDQHQê SUHYOiGDM~FL VPHU YHWUD 3RþHWQRV" EH]YHWULD MH UHODWtYQH Y\VRNi +ODYQê]GURM]QHþLVWHQLD RY]GXãLD ORNality predstavuje miestny chemický priemysel. 323,680,(671(1,$ $8720$7,&.¾&+021,72529$& &+67$1 & =ÂSDGRVORYHQVNÞUHJLÔQ %UDWLVODYD.ROLED Stanica sa nachádza v areáli Slovenského hydrometeorologického ústavu v nadmorskej výške 287 m. Je umiestnená mimo hlavných mestských ]GURMRY ]QHþLVWHQLD Y oblasti s riedkou zástavbou rodinných domov. 1DNRNRVDQHMHGQiR W\SLFN~PHVWVN~SR]DRY~stanicu, zo škodlivín VDVOHGXMHOHQ~URYH]QHþLVWHQLDSUt]HPQêPR]yQRP 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

27 %UDWLVODYD 0DPDWH\RYD %UDWLVODYD 7UQDYVNÊPÞWR 6WDQLFDVDQDFKiG]DNPMXåQHRG stredu mesta v sídlisku medzi panelovou zástavbou v tesnej blízkosti stredne frekventovanej komuni- NiFLH 0HG]L KODYQp ]GURMH ]QHþLVWHQLD SDWUt QDMPl GRSUDYD HQHUJH- WLFNp ]GURMH D SUL YêFKRGQRP VPHUH YHWUD MH ORNDOLWD ]QHþLV"RYDQi exhalátmi z petrochemického komplexu Slovnaft, a.s. /RNDOLWDMHSRYDåRYDQi za stred sledovaného územia. Stanica je umiestnená v blízkostiiuhnyhqwrydqhmnulårydwn\âdqfryixolfd - Vajnorská XOLFD5HSUH]HQWXMHORNDOLWXH[WUpPQH]D"DåHQ~ emisiami z automobilovej dopravy. %UDWLVODYD.DPHQQÊQÂPHVWLH Stanica je umiestnená v centre mesta pri obchodnom dome TESCO, v oblasti s vysokou hustotou osobnej automobilovej dopravy. Poloha reprezentujevwdu~þdv"phvwd, ktorá nie je v plnom rozsahu plynofikovaqi 3UL MXKRYêFKRGQRP SU~GHQt YHWUD MH ORNDOLWD]QHþLV"RYDQi QDM- Ylþšími zdrojmi emisií exhalátov najmä zo Slovnaftu, a. s. 6WUHGRVORYHQVNÞUHJLÔQ %DQVNÂ%\VWULFD 1ÂPVORERG\ Stanica je umiestnená v centre mesta 100 m od miestnej komunikácie VY\VRNRXLQWHQ]LWRXGRSUDY\YRY]GLDOHQRVWLSULEOLåQHPRGMHGQR D GYRMSRGODåQHM VtGOLVNRYHM ]ivwdye\ 6WDQLFD VD QDFKiG]D Y ~GROQHM þdvwlphvwdvr]kruãhqêplur]sw\oryêplsrgplhqndpl 5XìRPEHURN 5LDGRN ëlduqdg+urqrp 3ULHYLG]D +DQGORYÂ %\VWULÉDQ\ Stanica je umiestnená v ]ikudgnh]inodgqhmghyl"urþqhmãnro\y blízkosti komunikácie s málo frekventovanou dopravou. V okolí prevláda Qt]ND]iVWDYEDURGLQQêFKGRPRY1DMYlþãt]GURM]QHþLVWHQLD6&35XåRPEHURNVDQDFKiG]D69RGPRQLWRURYDFHMVWDQLFH Stanica je umiestnená na rozhraní zástavby z obytných 4-poschodo- YêFKGRPRYDYRQpKRSULHVWUDQVWYD]YDåXM~FHKRVDVPHURPGROXRG VWDQLFHYHGDPHWHRURORJLFNHMVWDQLFH Stanica je umiestnená v centre mesta na ploche v blízkosti 4-poschodových obytných domov a budov podobnej výšky. V blízkosti stanice vedie málo frekventovaná cesta. Stanica je umiestnená v oblasti s prevládajúcou individuálnou zástavbou. 0HG]LQDMYlþãLH]GURMHHPLVLtSDWULDHQHUJHWLFNp]GURMHDSULHP\VHO 6WDQLFD MH XPLHVWQHQi Y REMHNWH UR]YRGQH YRGQHM QiGUåH QD SORFKH vyvdghqhm RYRFQêPL VWURPDPL 1DMYlþãt]GURM]QHþLVWHQLD(OHNWUiUH Nováky (ENO) sa nachádza 1,5 km od monitorovacej stanice SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

28 plolqd 9HŸNÂ2NUXQÂ plolqd 9OÉLQFH 0DUWLQ -HO{DYD +QÛ{D Stanica je umiestnená v centre mestayvwuhgqhkxvwhm]ivwdyehdåposchodových budov, 10 m od frekventovanej komunikácie. Stanica sa nachádza v severovýchodnejþdvwlphvwdqdvtgolvnx9oþlqce, vo vzdialenosti cca 0,7-1,5 km od priemyselnej zóny mesta. Poloha je otvorená vo všetkých smeroch a reprezentatívna na meranie smeru a rýchlosti vetra. Stanica je umiestnená v areáli základnej školy v centre mesta, v tesnej EOt]NRVWLSHãHM]yQ\DYRY]GLDOHQRVWLSULEOLåQHPRGIUHNYentovanej komunikácie. Z jednej strany MHRENROHVHQiGYRMSRGODåQêPL budovami a z RVWDWQêFKVWUiQYRQêP priestranstvom športového areálu školy. Stanica je umiestnená v blízkosti historického centra mesta asi 50 m od hlavnej cesty a je obklopená nízkou radovou zástavbou otvorenou smerom k dominantnému zdroju škodlivín lokality Slovenských magnezitových závodov. Nachádza sa v údolnej polohe so slabou veternos"rxpv -1 ) a so zvýšeným výskytom inverzií. Stanica je umiestnená na severnom okraji mesta, asi 100 m od štátnej FHVW\þQDRWYRUHQRPSULHVWUDQVWYH 9ÞFKRGRVORYHQVNÞUHJLÔQ.R{LFH lwûuryd.r{lfh 6WURMÂUHQVNÂ.R{LFH 3RGKUDGRYÂ.R{LFH 9HNÂ,GD Stanica reprezentuje stred mesta. Je umiestnená na otvorenom prie- VWUDQVWYHYVWUHGH1iPHVWLDRVORERGLWHRYPHGzi parkoviskom a symbolickým cintorínom. Od stanice severne asi 15 PDMXåQHDVL m sú komunikácie vnútorného okruhu, ktoré vedú východozápadným smerom. 9EOt]NRVWLVWDQLFHQLHMHåLDGQ\Yê]QDPQê]GURM]QHþLVWHQLD StaniFD UHSUH]HQWXMH VHYHUQ~ þdv" KLVWRULFNpKR PHVWD -H XPLHVWnená YHGD UDGQLFH Y KXVWR ]DVWDYDQHM þdvwl PHVWD DVL m od okolitých budov a vzdialená od cesty vnútorného okraju prieolåqh P3ULMXånom prúdení vetra je táto lokalita exponovaná výfukovými plynmi z premávky automobilov na Moyzesovej ulici. Stanica je umiestnená v areáli pracoviska SHMÚ na relatívne otvorenom priestranstve na severnom okraji sídliska Podhradová a aj samotného mesta. Od roku 2000 sa na staniflvohgxmhohq~uryh]qhþlvwhqld prízemným ozónom.. 6WDQLFD MH XPLHVWQHQi Y MXKRYêFKRGQHM þdvwl REFH 9HNi,GD Y E Ot]- NRVWL96äQDUHODWtYQHRWYRUHQRPSULHVWUDQVWYH6WDQLFX]DN~SLOL96ä ]D~þHORPNRQWURO\YSO\YXåHOH]LDUQtQD kvalitu ovzdušia obce. 6SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

29 3UH{RY 6ÎGOLVNR,,, 3UH{RY 6ROLYDU.URPSDFK\ 6WUÂìVNH 9UDQRY QDG7RSRX +XPHQQÊ 6WDQLFD VD QDFKiG]D YR YRQRP SULHVWUDQVWYH Y EOt]NRVWL QiNXSQpKR VWUHGLVNDQDUR]KUDQtQRYpKRVtGOLVNDDVHYHUR]iSDGQHMþDVWLKLVWRULFkého jadra mesta. V blízkosti asi 50 m vedie hlavná dopravná tepna VPHURPQD/HYRþXDDVL 000 m severne je lokalizovaná mestská ko- WRODQDWXKpSDOLYR 6WDQLFD MH XPLHVWQHQi Y MXKRYêFKRGQHM þdvwl PHVWD 1DFKiG]D VD QD YRQRP SULHVWUDQVWYH Y ULHGNR Qt]NHM]iVWDYEH Y EOt]NRVWL NULåRYDWN\ ulíc Solivarská a Generála Petrova. Stanica sa nachádza v údolí Slovinského potoka na západnom okraji mesta mimo frekventovaných komunikácií, 2 km juhozápadne od závodu Kovohuty Krompachy. Okolitú zástavbu predstavujú viacpod- ODåQpGRP\-HWR údolná poloha so zvýšeným výskytom inverzií. Stanica sa nachádzaqdyrqrpsulhvwudqvwyhqd]isdgqrprnudmlphvta na sídlisku s lokálnounrwrorxdvl km východo juhovýchodne od záyrgx&khpnr6wuiåvnh9blízkosti stanice nevedúåldgne frekventovanejšie komunikácie. Stanica sa nachádza v centre mesta pred Domom kultúry asi 2 km severozápadne od závodu Bukóza Vranov. Okolitú zástavbu predstavujú Då -SRVFKRGRYp RE\WQp GRP\ SR]Gå KODYQHM FHVW\ Y]GLDOenej asi 30 m od stanice. 6WDQLFD VD QDFKiG]D Y MXåQHM þdvwl FHQWUD PHVWD QD RNUDML SHãHM ]yq\ V minimálnou automobilovou dopravou (parkovanie m od AMS). Okolité objekty sú napojené na centrálne vykurovanie. Najvýznamnejší ]GURM]QHþistenia ovzdušia - Chemes +XPHQQp MH XPLHVWQHQêSULEOLåQH 2 km západne od AMS SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY

30 Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR Obr. 2.0 Rozmiestnenie automatických monitorovacích staníc znečistenia ovzdušia v Slovenskej republike Koliba Trnavské mýto Kamenné námestie Mamateyova Prievidza Bystričany Veľká Okružná Vlčince Martin Handlová Riadok Nám. slobody Žiar nad Hronom Jelšava Hnúšťa Krompachy Podhradová Štúrova Veľká Ida Sídlisko III Solivar Vranov nad Topľou Strojárenská Humenné Bratislava Žilina Hnúšťa Strážske Banská Bystrica Košice Humenné Ružomberok Prešov Strážske Horná Nitra Jelšava Vranov Žiar nad Hronom Martin Krompachy

31 Tab. 2.1 Zemepisné súradnice monitorovacích staníc 2EODV" Stanica Zem. GåND Zem. šírka Nadmorská výška [m] Mamateyova 17 08'05" 48 07'43" 136 Bratislava Trnavské mýto 17 07'45" 48 09'32" 136 Kamenné námestie 17 07'00" 48 08'45" 139 Koliba 17 07'09" 48 10'20" 287 Banská Bystrica Nám. slobody 19 09'30" 48 44'12" 343 5XåRPEHURN Riadok 19 18'27" 49 04'32" 485 älduqdg+urqrp älduqdg+urqrp 18 51'07" 48 35'17" 263 Prievidza 18 37'30" 48 45'11" 269 Horná Nitra Handlová 18 45'32" 48 44'00" 437 %\VWULþDQ\ 18 31'00" 48 40'02" 251 älolqd 9HNi2NUXåQi 18 44'18'' 49 13'12'' 390 9OþLQFH 18 46'20'' 49 12'40'' 368 Martin 18 55'26'' 49 04'03'' 396 Jelšava 20 14'18'' 48 37'48'' 255 +Q~ã"D 19 57'12'' 48 35'04'' 315 Štúrova 21 15'47" 48 43'01" 199 Košice Strojárenská 21 15'17" 48 43'37" 200 Podhradová 21 14'45" 48 45'17" 248 9HNi,GD 21 10'34" 48 35'31" 207 Prešov Sídlisko III '54'' 49 00'03'' 245 Solivar 21 15'59'' 48 58'43'' 255 Krompachy 20 52'24'' 48 55'04'' 385 6WUiåVNH 21 49'48'' 48 52'21'' 134 9UDQRYQDG7RSRX 21 41'26'' 48 53'12'' 128 Humenné 21 53'08'' 48 54'35'' SUiYDRNYDOLWHRY]GXãLDDSRGLHOHMHGQRWOLYêFK]GURMRYQDMHKR]QHþLV"RYDQtY