Microsoft Word - Kaluz.doc

Prepis

1 IMISNÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKU A POŠKODZOVANIE EKOSYSTÉMOV IMISSION SITUATION IN SLOVAKIA AND ECOSYSTEMS DETERRIORATION Kalúz Karol Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Abstract Damage quantification, caused by imissions at the agricultural production, comes into the consideration in limit value achieving for isolated or synergic leverage of chosen polluted substances of the general type. It is calculated loss caused by isolated SO 2 leverage concentration in the range from 8 to 39 µg.m -3 and NO x 19.5 to 36 µg.m -3 and synergic SO 2 leverage in the range from 20 to 39 µg.m -3 and NO x µg.m -3. At imission concentration values of SO 2 40 µg.m -3 and more NO x 37 µg.m -3 and more, it is proceeded according to previously used methodologies. Loss caused by immisions at agricultural production is anachronism remaining from period of economic principles deformation in the industry and in the agriculture. It is rightful critique stock from abused subjects farming on the land side also from obligatory subjects side emitants polluted substances as a component of their relationship, which except of emergency situations have analogy neither in Europe nor in the world. Definitive termination of this case will be sources operation in concordance with EIA. Key words: immisions, damage, methodology suggestion Úvod Rozvoj priemyslu, okrem nesporných pozitív, priniesol so sebou sprievodné negatívne dôsledky, medzi ktoré patrí aj zhoršenie kvality ovzdušia vplyvom neriadenej emisnej činnosti. Latentné a neskôr zjavné príznaky poškodzovania zložiek životného prostredia a ekosystémov boli dlho prehliadané a hľadali sa substitučné riešenia situácie stavebné uzávery, zlepšovanie rozptylu výstavbou vysokých komínov a i. Aj poškodzovanie hospodárskej činnosti v krajine bolo skryto sanované zvyšovaním systémových dotácií v poľnohospodárstve a vyhlasovaním účelových lesov v lesnom hospodárstve spolu s neúčinným vápnením. Situácia sa stávala neúnosnou už v 60-tich rokoch a gradovala začiatkom 80-tich rokov. Nezdôvodniteľne rozdielne výsledky v hospodárení a varujúce poznatky vedeckovýskumnej základne až o genetickom narúšaní systémov prinútili riadiace orgány k venovaniu zvýšenej pozornosti tomuto problému. Od poznania a pomenovania problému bol potom už len krok k hľadaniu a aplikácii skutočne účinných foriem obmedzovania množstva emisií a otvorila sa cesta aj k legislatívnemu riešeniu škôd spôsobených imisiami.

2 Počiatky kvantifikácie škôd spôsobovaných imisiami využívali komparatívne metódy, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé a skresľujúce skutočný stav a postupne boli nahrádzané taxatívnymi metódami, ktoré pretrvávajú dodnes. Principiálne objektívnejšie metódy taxácie škôd však boli zneužívané na motivačné ciele (čím vyššia úroda tým väčšia škoda) a vyvolávali odpor povinných subjektov voči ich uplatňovaniu. Naviac boli konštruované v období maximálneho imisného tlaku a najmä po poklese produkcie škodlivín v dôsledku vykonaných zásahov v technológiách a surovinovej základni, spolu s recesiou výroby začiatkom 90-tich rokov 20-teho storočia, stratili svoju formujúcu bázu. Preto je nutné prehodnotiť zaužívané systémy, uviesť ich do súladu s aktuálnou situáciou a tak objektivizovať proces stanovovania škôd spôsobených imisiami. Materiál a metódy Doterajší vývoj a) Emisná a imisná situácia Odborné a legislatívne zásady náhrady škôd spôsobených imisiami (odhliadnuc od zdôvodnenia poškodzovania) sa formovali v druhej polovici minulého storočia ako reakcia na stávajúcu imisnú situáciu. Jej stav dokumentuje pre územie Slovenska, ako súčasti Československej republiky, uznesenie vlády SSR č. 150/1974 Zb. vyčleňujúce vládou sledované oblasti (z titulu znečistenia ovzdušia) a v tom osobitne sledované regióny. Samotné oblasti boli rozdelené na imisné oblasti všeobecného typu (s prevahou SO 2 ) a imisné oblasti špecifického typu (charakteristické špecifickými exhalátmi, resp. exhalátmi zmesnými napr. veľkomestské aglomerácie). Emisie základných znečisťujúcich látok v polovici 90-tich rokov (roky ) podľa REZZO 1 4 boli nasledovné : TZL t.rok -1, SO t.rok -1 a NO x t. rok -1. Koncentrácie základných znečisťujúcich látok na pozaďových staniciach SHMÚ boli nasledovné (roky ) tab. 1. Tab. 1. Koncentrácie zákl. znečisťujúcich látok na staniciach SHMÚ ( ) Stanica SO 2 (µg.m -3 ) NO x NO 2 (µg.m -3 ) Ø Prach (µg.m -3 ) Chopok Mochovce Topoľníky Milhostov ,8 49,5 52,2 75,3 Priemysel. oblasti a mestá SR > 30 > 15 - b) Odborné a právne predpisy Právne aspekty náhrady škôd spôsobených imisiami boli prvý krát sformulované vo vládnej vyhláške č. 40/1963 Zb. O náhrade škôd spôsobených imisiami socialistickým poľnohospodárskym a lesným organizáciám. Odborným metodickým materiálom bola 52. smernica MPLVH (č /63 zo dňa 2

3 22. mája 1963) na vykonanie uvedenej vládnej vyhlášky. Smernica s uplatnením komparatívnej metódy vo všeobecnej polohe určovala zodpovednosť za všetky škody, prakticky sa však aplikovala na škody kvantifikovateľné, t. j. škody na množstve produkcie. Poškodenie kvality, i keď v duchu vyhlášky bolo postihnuteľné, v jej znení explicitne absentovalo. Vznášané výhrady voči porovnávacej metóde dali základ vzniku taxatívnych metód. Percentuálne zníženie úrod obmedzeného počtu plodín v závislosti na koncentrácii sume základných škodlivín obsahovali metodické pokyny MZVž ČSR z (č. j /82-415). Na Slovensku boli vydané identické metodické pokyny MPVž č. 5518/84-PF z Oba tieto materiály boli doplnené sortimentom plodín uvedeným v liste MZVž ČSR č. j. 781/ z Odborne a metodicky tento proces vyústil do vypracovania metodiky ÚVTIZ č. 12/1992 Němec, J. a kol. : Oceňování náhrad škod způsobených imisemi na zemědělské výrobě. Uvedená metodika, ako komplexný materiál, našla svoje uplatnenie aj v zmenenom právnom prostredí (zrušenie vl. vyhlášky č. 40/1963 Zb., riešenie náhrad škôd podľa hospodárskeho zákonníka) v období účinnosti Občianskeho zákonníka pre náhradu škôd spôsobených imisiami a čiastočne pretrváva dodnes vo forme špecializovaného zákona č. 83/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súčasný stav a) Emisná a imisná situácia Súčasný stav imisnej situácie, na prelome storočia a tisícročia, je charakterizovaný rapídnym poklesom koncentrácie a súm základných znečisťujúcich látok ovzdušia. Uplatňovanie moderných technológií a najmä recesia hospodárstva spôsobili až rádové zmeny obsahu znečisťujúcich látok v ovzduší v porovnaní s ich maximom v 90-tich rokoch 20-teho storočia. V roku 2000 (v porovnaní s priemerom rokov ) bola emisia TZL t.rok -1 (pokles o 83 %), SO t. rok -1 (pokles o 77 %) a NO x (pokles o 42 %). Koncentrácie základných znečisťujúcich látok na pozaďových staniciach SHMÚ boli v roku 2000 nasledovné (porovnateľné stanice sú Chopok a Topoľníky u ostatných došlo k zmene zaradenia do EMEP) - tab. 2. Tab. 2. Koncentrácie zákl. znečisťujúcich látok na staniciach SHMÚ (2000) Stanica SO 2 (µg.m -3 ) NO x N (µg.m -3 ) Prach (µg.m -3 ) Chopok Topoľníky Starina Stará Lesná Liesek 1,44 8,30 5,16 2,96 4,68 1,18 2,91 1,49 1,81 1,88 16,2 30,7 24,7 28,2 32,7 3

4 Za takýchto emisných a imisných podmienok do (účinnosť zák. č. 478/2002 Z. z.) boli v zmysle zák. č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami vyhláškou MŽP SR č. 112/1993 z o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia vyhlásené zaťažované územia. Tieto územia s výmerou nad 50 km 2 boli vyhlásené podľa humánnych limitov uvedených v prílohe 6 nariadenia vlády SR č. 92/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zák. č. 309/1991 Zb. a majú len nepriamy súvis s oceňovaním škôd spôsobených imisiami. b) Odborné a právne predpisy Rok 2000 bol zlomovým z hľadiska náhrady škôd spôsobovaných imisiami. Zákon č. 83/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (s účinnosťou od ) zjednocoval odborné a právne predpisy o náhrade škôd spôsobovaných imisiami a súčasne uvádzal do života pojem majetková ujma v osobitnej sústave obhospodarovania na ohrozenom (imisne) poľnohospodárskom pôdnom fonde. Zákon svojou nekompetentnosťou vniesol zmätok do riešenia náhrad škôd a na imisne ohrozenom poľnohospodárskom pôdnom fonde bol prakticky nevykonateľný. Zákon mal vážne formálne i vecné nedostatky, napriek tomu ako špecializovaný zákon bol preferovaný v riešení (resp. neriešení) predmetného problému. Vážnou procesnou chybou, vylučujúcou jeho uplatnenie, bolo vyžadovanie podmienky pre uplatnenie majetkovej ujmy vyhlásením osobitnej sústavy obhospodarovania špecifikované v metodickom usmernení MP SR na zabezpečenie vyhlasovanie osobitnej sústavy obhospodarovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. : 7507/ z 28. dec Osobitné sústavy obhospodarovania imisne ohrozeného pôdneho fondu neboli vyhlasované najmä z dôvodu variabilnosti zaťažovanej výmery v závislosti od činnosti zdroja znečistenia a meteorologických podmienok. Vecným nedostatkom uvedeného zákona, diskvalifikujúcim jeho uplatnenie, bolo aj nekritické prevzatie priemerných ročných koncentrácií základných znečisťujúcich látok (ukazovateľov) z metodiky ÚVTIZ č. 12/92 nezodpovedajúcich aktuálnej imisnej situácii, a paušalizované stanovenie koeficientov (K z ) pre jednotlivé zóny znečistenia stanovené na základe vplyvu imisií na produkčnú schopnosť a hygienický stav pôdy. O nepoužiteľnosti zák. č. 83/2000 Z. z. svedčí aj fakt, že zatiaľ čo nariadenie vlády SR č. 24/2002 Z. z. o spôsobe výpočtu a úhrady majetkovej ujmy vzniknutej obmedzením bežného hospodárenia na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu z tento zákon preferovalo pri výpočte majetkovej ujmy na poľnohospodárskych pozemkoch, jeho ekvivalent nariadenie vlády SR č. 184/2003 o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady (v zmysle zák. č. 543/2002 Z. z.) pre 4

5 poľnohospodársky pozemok uvádza úplne inú (komparatívnu) metódu výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Výsledky a diskusia Navrhované riešenie vychádza z princípu, že každý neriadený imput látky do prostredia má kontaminujúci účinok s potenciálnym vznikom škody v závislosti na jej koncentrácii. a) Výber znečisťujúcich látok pre účely taxácie škôd Zo zoznamu znečisťujúcich látok na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia (príloha 1 zák. č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia) najväčšie aktuálne zastúpenie majú oxid siričitý (SO 2 ) a oxidy dusíka (NO x ), pod čím sa rozumie súčet oxidu dusnatého (NO) a a oxidu dusičitého (NO 2 ) spočítaných v ppb a vyjadrených ako oxid dusičitý v µg.m -3. Ďalšie znečisťujúce látky taxované svojim účinkom na poľnohospodársku výrobu tuhé znečisťujúce látky (TZL) ako prašný spad a fluorovodík (HF) sa z návrhu taxovania vylučujú. TZL, vzhľadom na pokles ich emisie o 83 % za ostatných 15 rokov, nepredstavujú vážnejšie riziko a problém HF odstavením starej prevádzky a realizáciou modernizovanej výroby hliníka v Žiari nad Hronom zanikol. Staré environmentálne záťaže alkalizujúceho, resp. pôdu metalizujúceho prašného spadu a ďalších látok kumulovaných v pôde (napr. F, F vod ) nemajú adekvátnu alternatívu. Nekvantifikované sú aj účinky ďalšej znečisťujúcej látky ozónu O 3 s imisným limitom prízemnej koncentrácie odporúčaným smernicou EÚ 92/72/EEC pre ochranu vegetácie 200, resp. 65 µg.m -3 ako priemer za 1, resp. 24 hodín. Kumulatívne účinky expozície poľnohospodárskych plodín pri koncentráciách ozónu nad určitou prahovou úrovňou charakterizuje tzv. index expozície (AOT40), vyjadrený v ppb.h (1 ppb = 2 µg.m -3 pri STP). Podľa expertov EHK OSN je súčasne navrhnutá prahová úroveň koncentrácie O 3 40 ppb. Kritická úroveň AOT40 vo výške 3000 ppb.h zodpovedá zníženiu výnosu poľnohospodárskych plodín asi o 5 %. Hodnota AOT40 sa počíta pre denné hodiny (charakterizované priemernou hodinovou hodnotou globálneho žiarenia minimálne 50 W.m -2 ), počas mesiacov máj až júl. Predbežne navrhovaná krátkodobá kritická hodnota AOT40 pre viditeľné poškodenie poľnohospodárskych plodín je 500 ppb.h pri vysokom sýtostnom doplnku (suché počasie) a 200 ppb.h pri nízkom sýtostnom doplnku (vlhké počasie), vypočítaná pre denné hodiny počas 5 po sebe nasledujúcich dní. Pre prirodzenú vegetáciu sa odporúča používať rovnakú kritickú hodnotu AOT40 ako pre poľnohospodárske plodiny. b) Stanovenie prahových hodnôt pre taxovanie škôd Stanovenie prahových hodnôt pre taxovanie škôd spôsobených koncentráciou vybraných znečisťujúcich látok je kardinálny problém. Ich stanovenie ako určenie ekologických limitov vychádza z koncepcie kritických úrovní a kritických záťaží. 5

6 Kritická úroveň (KÚ) je najvyššie tolerovateľná koncentrácia škodliviny, ktorá ešte nespôsobuje poškodzovanie ekosystému. Kritické úrovne sa líšia pre rôzne škodliviny a rôzne ekosystémy. Draft Manual for Mapping Critical Levels/Loads, UN ECE, 1990 navrhuje tieto kritické úrovne (tab. 3). Tab. 3. Kritické úrovne koncentrácie SO 2 S a NO x N (UN ECE, 1990) Škodlivina Ekosystém KÚ (µg.m -3 ) Obdobie Les 10 SO 2 - S Prirodzená vegetácia 10 ročný priemer Poľnohospodárske plodiny 15 NO x N Všetky kategórie 9 ročný priemer Kritická záťaž (KZ) je depozičný ekologický limit. Predstavuje maximálne prípustnú depozíciu škodliviny v ekosystéme. Vyjadruje sa v hmotnosti deponovanej škodliviny alebo v jej ekvivalente, na jednotku plochy za jednotku času (napr. g. m -2. r -1, kg. ha -1.r -1 alebo ekvivalent.ha -1.r -1 ). Je funkciou citlivosti ekosystému. Celková depozícia sa skladá zo suchej, mokrej a skrytej depozície. Pod pojmom suchá depozícia sa rozumie záchyt plynov a častíc na povrchu, hlavne vegetáciou, mokrá depozícia reprezentuje látky nachádzajúce sa v zrážkovej vode a skrytá depozícia je záchyt kvapiek oblakov a hmiel na povrchu, hlavne vegetácie, čo sa významne uplatňuje najmä v horách. Suchá depozícia sa počíta na základe regionálnych koncentrácií príslušnej látky a vlastností povrchu, mokrá na základe ročných koncentrácií príslušnej látky v zrážkovej vode a ročných úhrnov zrážok, skrytá z rozdielu hodnôt zo zrážkomerov umiestnených pod korunami stromov a zrážkomerov z voľného priestranstva. Charakteristické depozície síry vyjadrené v gs.m -2.r -1 pre nížinné a horské polohy Slovenska v roku 2001 sú v tab. 4. Tab. 4. Depozícia síry na Slovensku (2001) Depozícia síry Podunajská nížina (g/m 2.r -1 ) Suchá 0,6 Mokrá 0,4 Skrytá 0,1 CELKOVÁ 1,1 Horské polohy (> m) (g/m 2.r -1 ) 0,2 1,3 (1,8) + 0,6 (0,8) ++ 2,1 (2,8) Kritická záťaž 1,0 3,0 g/m 2.rok + ++ Po zohľadnení korekcie na negatívnu chybu merania množstva zrážok v horách Horný odhad skrytej depozície 6

7 Podrobné zhodnotenie kritických záťaží (ekologickej citlivosti územia) a stanovenie cieľových záťaží Slovenska pre síru, dusík, aktuálnu aciditu, ťažké kovy atď., nie je zatiaľ ukončené. Tieto údaje sú nevyhnutné pre EIA Environment Impact Assessment (Hodnotenie vplyvu na životné prostredie) diaľkového prenosu znečistenia ovzdušia aj EIA štúdie veľkých nových zdrojov znečistenia ovzdušia. Vyhláška MŽP SR z o kvalite ovzdušia, v zmysle zák. č. 478/2002 Z. z., v prílohe č. 1 uvádza limitné hodnoty, termíny ich dosiahnutia, medze tolerancie, priemerované hodnoty a dlhodobé ciele pre vybrané znečisťujúce látky. Pre SO 2 a NO x sú hodnoty uvedené v tab. 5. Tab. 5. Parametre ochrany ekosystémov a vegetácie pred účinkom SO 2 a NO x Znečisť. látka Účel Priemerované obdobie Limitná hodnota Medza tolerancie SO 2 Ochrana Kalendárny rok ekosystémov zim. obd. ( ) 20 µg.m -3 žiadna NO x Ochrana Kalendárny rok vegetácie 30 µg.m -3 žiadna Dátum dosiahnutia Od účinnosti vyhl. Od účinnosti vyhl. Pozn. : Limitné hodnoty sa vyjadruje v µg.m -3 a vzťahujú sa na štandardné podmienky : objem prepočítaný na teplotu 293 o K a tlak 101,3 kpa. Pod NO x sa rozumie súčet NO a NO 2 spočítaných v ppb a vyjadrených ako NO 2 v µg.m -3. Na základe uvedeného, pre účely taxovaného pôsobenia imisií SO 2 a NO x na poľnohospodársku výrobu, je určená prahová hodnota pre možné synergické pôsobenie SO 2 a NO x limitná hodnota na ochranu ekosystémov a vegetácie SO 2 20 µg.m -3 a NO x 30 µg.m -3 (za definovaných podmienok) určená ako jednoduchý súčet a vyjadrená ako SO 2 alebo NO x s prepočítavacím koeficientom SO 2 = 0,8 NO x a pre izolované pôsobenie v prílohe 2 k vyhl. 705/2002 Z. z. uvedená dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia SO 2 8 µg.m -3 a NO x 19,5 µg.m -3 (za definovaných podmienok). Súhrn Vyčíslenie škody spôsobenej imisiami na poľnohospodárskej výrobe prichádza do úvahy pri dosiahnutí prahovej hodnoty pre izolované alebo synergické pôsobenie SO 2 a NO x. Vypočítava sa strata spôsobená koncentráciou izolovaného pôsobenia SO 2 v rozsahu 8 až 39 µg.m -3 a NO x 19,5 až 36 µg.m -3 a synergického pôsobenia SO 2 v rozmedzí µg.m -3 a NO x µg.m -3. Pri hodnotách imisnej koncentrácie SO 2 40 µg.m -3 a viac a NO x 37 µg.m -3 a viac sa postupuje podľa metodiky ÚVTIZ Praha 12/1992. Strata spôsobená imisiami na poľnohospodárskej výrobe je anachronizmus pretrvávajúci z obdobia deformácie hospodárskych zásad v priemysle a poľnohospodárstve. Je oprávneným terčom kritiky zo strany poškodzovaných subjektov hospodáriacich na pôde i zo strany povinných subjektov 7

8 emitantov znečisťujúcich látok ako prvok ich vzťahu, ktorý okrem havarijných situácií, nemá obdobu v Európe ani vo svete. Definitívnym ukončením tohto sporu bude prevádzkovanie zdrojov v súlade s EIA (Environmental Impact Assessment), ktoré predpisuje zák. č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, najmä zák. č. 391/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 127/1994 Z. z. Kľúčové slová : imisie, škody, návrh metodiky Literatúra BUDAY Š., KALÚZ K. : Oceňovanie náhrad škôd spôsobených imisiami na poľnohospodárskej pôde a v poľnohospodárskej výrobe, metodika, rkp., 2003, 12 s. KALÚZ, K., 2003a) : Hodnotenie koeficientov obmedzení na imisne ohrozenom pôdnom fonde, Bioklimatologické pracovné dni 2003, Funkcia energetickej a vodnej bilancie v bioklimatologických systémoch, SPU Nitra, CD, ISBN KALÚZ, K., MIŠKOLCIOVÁ, I., NOVOTNÁ, B., 2003 : Immited antropogenetic bordens identification in the land, Phytophedon (Bratislava), Vol. 2, 2003, p Kontaktná adresa : doc. Ing. Karol Kalúz, CSc., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, e-amil : Karol.Kaluz@uniag.sk Práca vznikla ako súčasť grantového projektu VEGA, reg. č. 1/1323/04 : Vplyv znečistenia ovzdušia na poľnohospodárske plodiny v aktuálnych imisných podmienkach 8