RIEŠENIE SPOROV V PROSTREDÍ PRAVOSLÁVNEJ CIRKVI Mgr. Maroš Hopta externý doktorand Katedra praktickej a systematickej teológie PBF PU v Prešove V súča

Prepis

1 RIEŠENIE SPOROV V PROSTREDÍ PRAVOSLÁVNEJ CIRKVI Mgr. Maroš Hopta externý doktorand Katedra praktickej a systematickej teológie PBF PU v Prešove V súčasných podmienkach sa pri podrobnom bádaní nestretávame s rozsiahlymi štúdiami, ktoré by poskytovali obohacujúce východiská pre sporovú problematiku naprieč celým spektrom denominácií, ktoré majú pre náš teologicko-právny výskum žiadanú relevanciu. Tento stav je žalostný najmä preto, že na základe praktických skúseností niet pochýb o permanentne sa vyskytujúcich problémoch, s ktorými sa Cirkev ako taká potýka a bez jednoznačnej koncepcie riešenia sporov nie je možné prichádzať k rozumným a odôvodniteľným záverom a rozhodnutiam. V prostredí Cirkvi je však potrebné túto problematiku vnímať veľmi citlivo, keďže je riešenie sporov do značnej miery ovplyvnené aj duchovnou rovinou veci, ktorá do značnej miery vplýva na celkový výsledok riešenia sporu. Rozšíriť možnosti vyriešenia sporovej situácie o duchovný rozmer rozširuje možnosti dosiahnutia čo najspravodlivejšieho výsledku a Cirkev sa tak dostáva do značne zaujímavej manévrovacej pozície. Keďže v našich podmienkach nebádame jednoznačnú koncepciu postupu riešenia sporov, prinášame niekoľko pohľadov na možnosti riešenia sporov a konfliktov v podmienkach právneho systému Slovenskej republiky. Nesmieme však tiež zabúdať na dodržiavanie pravidiel, ktoré Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku aplikuje pri kontakte s inými denomináciami či už na území Slovenska alebo Českej republiky. Inšpiráciu nachádzame vo všetkých odvetviach spoločenských intencií, ktoré majú rozpracovanú konkrétnu koncepciu a štruktúru riešenia sporov (hovoríme najmä o justícii, športe, zdravotníctve atď.) V prvom rade je potrebné si uvedomiť postavenie Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku v systéme vzťahu Štát Cirkev. Prečo je nevyhnutné pri riešení sporov vnímať tento vzťah si uvedieme neskôr. Pravoslávna cirkev v českých 121

2 krajinách a na Slovensku je v súčasnosti jednou z pätnástich registrovaných cirkvi 1, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone 308/1991 Z.z. respektíve v jeho ďalších novelách. 2 Vzhľadom na to, že platne registrované cirkvi a náboženské spoločnosti fungujúce na území Slovenskej republiky sú oprávnené podľa zákona 218/1994 Sb. 3 a ďalších platných medzinárodných a vnútroštátnych dohovorov požadovať príspevok od Slovenskej republiky na hospodárske zabezpečenie a činnosť, je potrebné chápať úzku spojitosť takmer všetkých odvetví práva so štátnym zriadením a taktiež právnym systémom, ktorý funguje v Slovenskej republike. Rozmanitosť právnych disciplín, ktoré by mohli ovplyvňovať život cirkví a náboženských spoločností je obrovský, a preto je nesmierne dôležité vnímať aj sporovú problematiku ako heterogénnu sústavu právnych a cirkevných pravidiel, ktorá si vyžaduje vysoko individuálny prístup a znalosť oboch prostredí (ako svetského tak aj cirkevného práva). Náhľad na riešenie sporových situácií Pravoslávnej cirkvi na Slovensku by sme mohli rozdeliť do dvoch rovín: vertikálna a horizontálna rovina vnímania sporovej problematiky. Keďže už aj na základe vyššie spomínaného jasne vyplýva, že cirkev je dynamický organizmus, ktorý nie je uzavretý sám do seba ale živo pôsobí vo svete, môžeme si pod pojmom horizontálna rovina predstaviť balík možných pravidiel, v rámci ktorých sa Pravoslávna cirkev vysporiadava s riešením sporov so štátom, svetskými organizáciami alebo aj samotnými inými denomináciami. Pod pojmom vertikálna rovina si môžeme predstaviť pravidlá, v rámci ktorých je možné riešiť spory vo vnútri cirkvi ako organizácie ale nesmieme zabúdať aj na spomínaný duchovný aspekt. 1 resp. náboženských spoločností 2 pozri: 3 pozri: 122

3 Len pre doplnenie uvádzame, že v tomto príspevku necielime pozornosť na stav de lege lata 4 ale na stav de lege ferenda 5, čo nám umožňuje priniesť nové návrhy riešení niektorých vybraných aspektov sporovej problematiky. Horizontálna rovina Z vyššie uvedeného stručného opisu horizontálnej roviny vyplýva, horizontálnu rovinu riešenia sporovej problematiky vnímame ako nastavenie konkrétnych vzťahov so všetkými organizáciami, ktoré cirkev ovplyvňujú z externého prostredia. Túto rovinu by sme mohli ďalej členiť na niekoľko podskupín, kde by sme mohli definovať vzťahy cirkvi a štátu, vzťahy medzi jednotlivými denomináciami, vzťah cirkvi a súdov (prokuratúry), vzťah cirkvi a mimovládnych organizácií a mnoho ďalších. Pre množstvo kombinácií, ktoré by takýmto bádaním mohli vzniknúť sa však konkrétne orientujeme na vzťah cirkvi a štátu a vzťahom medzi jednotlivými denomináciami. Ak hovoríme o vzťahu cirkvi a štátu, je nevyhnutné vychádzať najmä z vyššie spomínaných právnych predpisov a ďalších ustanovení, ktoré sa denominácií priamo dotýkajú. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že denominácie, vďaka hospodárskemu zabezpečeniu zo strany štátu nebudú ochotne vstupovať do otvorených sporov so štátom ako takým. Aj v dnešnej dobe však vidíme niekoľko situácií, v ktorých dochádza k reálnemu rozporu medzi záujmom cirkvi a záujmom štátu. Za všetky prípady môžeme spomenúť niektoré prípady zo susednej Českej republiky, kde štát a cirkev vystupujú v jasnom spore. Ako vieme, Česká republika sa na základe zdĺhavého procesu rozhodla ustanoviť ako model hospodárskeho zabezpečenia štátu postupné kráteniu príspevku denomináciám s tým, že jednotlivé cirkvi si majú počas obdobia krátenia príspevkov nájsť vlastný spôsob udržania hospodárskeho zabezpečenia pomocou vlastných prostriedkov. V tejto snahe sa ako pomoc ukázali tzv. cirkevné reštitúcie, ktoré sa však stali predmetom sporu medzi štátom a cirkvami. Štát sa totiž po zmene vládnych štruktúr rozhodol dodatočne 4 de lege lata = momentálne platný stav 5 de lege ferenda = budúci stav 123

4 zdaniť jednotlivé reštitúcie, čo sa stalo predmetom sporu a daný spor je momentálne riešený súdmi prislúchajúcimi k všeobecnej sústave súdnictva v občiansko-právnom sporovom konaní. Zo Slovenska tiež poznáme prípad, kedy občan Slovenskej republiky napadol svoj vlastný krst s odôvodnením, že sa necíti byť členom danej cirkvi a preto žiada svoj krst anulovať. Takéto a podobné spory spadajú práve do agendy všeobecných súdov a sú riešené podľa platného civilného sporového poriadku. Je však otázne, do akej miery dokáže personálne obsadenie konkrétneho súdu všeobecnej sústavy súdov objektívne posúdiť takéto chúlostivé prípady, ako sme spomínali vyššie. Je preto na mieste zamyslieť sa nad vytvorením centrálneho orgánu, ktorý by bol schopný kompetentne vyriešiť problematiku cirkevných záležitostí, a ktorý by mohol k takýmto sporom zaujímať poradné stanovisko, pretože máme za to, že obyčajným civilným sporovým poriadkom nie je možné vydať jednoznačné a k spokojnosti obidvoch strán vedúce stanovisko. Zaujímavejšie je však postavenie denominácií samotných ako jednotlivých právnych subjektov, ktoré môžu voči sebe vystupovať ako sporové strany. Vieme, že jednotlivé denominácie sú členmi rôznych združení, ktoré slúžia na rozvoj spolupráce, dobrých vzťahov atď. 6 Tieto organizácie však nemajú primárnu úlohu rozhodovať spory, ktoré by mohli medzi jednotlivými denomináciami vzniknúť. Ak by sme mohli vymenovať (v teoretickej rovine) niekoľko možných sporov, ktoré by mohli vzniknúť, uvažujeme najmä o prípadoch prepustenia kňaza zo stavu jednej denominácie a jeho prestup do denominácie inej poprípade ďalšie prípady, ktoré by mohli nastať. Ako jedno z najschodnejších riešení je v momentálnej situácií je vytvorenie orgánu, ktorý by pôsobil na centrálnej úrovni a stál by jednoznačne mimo všeobecnej sústavy súdnictva. V duchu právneho pravidla: čo nie je zákonom zakázané, je dovolené (Bröstl 2010) si denominácie môžu vytvárať spoločné orgány, ktoré 6 napr.: Ekumenická rada cirkví, Komisia pre jednotu kresťanov a iné 124

5 nespadajú pod žiadnu kontrolu štátu. Koniec koncov istú separáciu cirkvi a štátu bádame už v ústave, ktorá hneď v prvej hlave a v prvom článku hovorí, že sa Slovenská republika neviaže na žiadne konkrétne náboženstvo. 7 Tiež by sme v tomto kontexte mohli uviesť aj listinu základných práv a slobôd, ktorá taktiež hovorí, že štát nesmie bezdôvodne zasahovať do vnútorných záležitostí jednotlivých cirkví. 8 Preto sú cirkvi prakticky slobodné vo vytvorení orgánu, ktorý by takýmto spôsobom mal oprávnenie rozhodovať spory medzi jednotlivými denomináciami a taktiež by mohol do určitej miery zasahovať do usporiadania cirkevného zriadenia v Slovenskej republike. Samozrejme, momentálne nemôžeme s istotou tvrdiť, do akej miery je navrhnuté riešenie komplexné a ako by sa s takýmto postupom stotožnili jednotlivé denominácie. Isté však je, že zriadenie podobného orgánu nie je na škodu a nádejame sa, že hlbšia diskusia o tejto problematike môže viesť ku skutočne konštruktívnemu dialógu medzi cirkvami na Slovensku a mohla by priniesť výrazne zlepšenie vzťahov medzi denomináciami, najmä medzi tými, ktoré sú historickými udalosťami poznačené a do dnešných čias sú vzťahy naštrbené natoľko, že nie je možné v pokoji prichádzať k vyriešeniu sporov. Vertikálna rovina Pod pojmom vertikálna rovina rozumieme riešenie sporov vo vnútri Pravoslávnej cirkvi. Mohlo by sa zdať, že táto problematika je jednoduchá, no nie je tomu tak. V súčasnosti sa môžeme odvolať na ústavu Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, ktorá v druhej hlave v článku jedenásť upravuje tzv. Komisiu na skúmanie kánonických priestupkov (Eparchiálny duchovný súd) 9. Ústava 7 pozri: Ústava Slovenskej republiky, Hlava 1, Článok 1:(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Dostupné z: 8 môže tak však urobiť na základe niektorých pohnútok, pozri: 9 ďalej len komisia 125

6 sa však, žiaľ, tejto komisii venuje len v 4 článkoch. 10 Taktiež je potrebné povedať, že táto komisia nemôže priamo rozhodnúť. Priamo z ústavy vyplýva, že komisia vydáva len nález, o ktorom rozhodne eparchiálny biskup, čo reálne znamená, že komisia (a hlavne jej nálezy) majú v tom-ktorom prípade len konštatujúci charakter a teda nemôžu priamo ovplyvniť rozhodnutie o veci. Súčasný stav nepovažujeme za vhodný najmä z toho hľadiska, že ústava taxatívne vymenúva členov komisie a preto máme za to, že nie je dovolené pri konkrétnych prípadoch prizvať na konzultácie odborníkov z danej oblasti. Taktiež sa táto komisia podľa znenia ústavy riadi Jednotným śtatútom pre komisiu na skúmanie kánonických priestupkov, ktorý je vydaný Posvätnou synodou, no žiaľ nie je verejne dostupný, čo znamená, že subjekt, ktorý je prejednávaný komisiou nemá možnosť oboznámiť sa s pravidlami, na základe ktorých bude súdený komisiou, čo považujeme za jeden z najväčších nedostatkov. Taktiež je nevyhnutné v čo najbližšej dobe, pokiaľ možno čo najjednoduchším spôsobom uviesť do činnosti ustanovenia, ktoré by konkretizovali vzťah klér-cirkev z pracovnoprávneho hľadiska. Ako vieme, duchovenstvo, ktoré je konkretizované aj v samotnej ústave sa riadi niektorými ustanoveniami Zákonníka práce, čím sa de-facto duchovný stáva plnohodnotným zamestnancom a cirkev plnohodnotným zamestnávateľom, z čoho vyplývajú jednej aj druhej strane práva a povinnosti. Bolo by obrovským prínosom pre obe strany upraviť tento vzťah vykonávacími predpismi, ktoré by do značnej miery odkazovali na Zákonník práce a ďalšie právne predpisy, ktorými sa môžu takéto vzťahy riadiť. Z bežnej praxe totiž vidíme, že často dochádza ku konkrétnym činnostiam, ktoré odporujú nie len právnym predpisom ale aj dobrým mravom, čomu by sa zavedením jasných pravidiel dokázalo predísť. Záver Cirkev je živý organizmus. Nemožno očakávať, že sa nebude potýkať s každodennými udalosťami tohto sveta a k takým udalostiam spory jednoznačne 10 pozri: 126

7 patria. Nie je možné v krátkej štúdii popísať, ako sa zachovať pri jednotlivých prípadoch. Cirkev by však mala preukazovať snahu o zabezpečenie vnútorného ale aj vonkajšieho poriadku, ktorý môže dosiahnuť len zavedením jasných pravidiel dostupných a zrozumiteľných pre každého, koho sa môžu reálne dotýkať. Preto je dobré sa živo zamýšľať aj nad takýmito výzvami, pred ktorými v dnešnej dobe stojíme a nad ktorými sme doteraz možno ani neuvažovali. Zozam bibliografických odkazov JACOŠ, Ján, Cirkevné právo. Prešov: Prešovská univerzita. ISBN PALÚŠ I., SOMOROVÁ Ľ., Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: UPJŠ. ISBN BROSTL, Alexander, Pramene práva [online]. Košice: UPJŠ. [cit. 2. marca 2018]. Dostupné z: MEN%20PRAVA%20(3) Ústava Slovenskej republiky Ústava Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku 127