Microsoft Word - CaS_sbornik_2014.docx

Prepis

1 AUTONÓMIA CIRKVI V RÁMCI VEREJNEJ SPRÁVY A SPRÁVNEHO PRÁVA LADISLAV HRTÁNEK Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenská republika Abstract in original language Obsahom predloženého článku je problematika autonómie cirkvi, a to jednak v rámci verejnej správy, ako aj v kontexte správneho práva, ktoré je odvetvím verejného práva. V prvej časti sa budeme zaoberať všeobecnou analýzou verejnej správy, pričom budeme zohľadňovať aj interakčné vzťahy k pojmu správa, verejná moc a verejný sektor. Taktiež sa budeme venovať problematike správneho práva. Následne poukážeme na autonómiu cirkvi v platnej právnej úprave a načrtneme možnosti zmien v oblasti platnej legislatívy. Key words in original language Správa. Verejná správa. Štátna správa. Správne právo. Cirkev. Autonómia. Štát/štátna moc. Abstract The object of this contribution is the problematic of the autonomy of ecclesia in the frame of the public administration and in the context of the administrative. The first part contains the abstract analysis of the public administration in the frame of the interactions of the key abstraction - administration, public authority and public sector. The object of this contribution is the problematic of the legislative of the administrative. The next part contains the problematic of the autonomy of ecclesia in the frame of actual legislation and the ability of changes in the sphere of the actual legislation. Key words The administration. The public administration. The Civil Service. The administrative. The ecclesia. The autonomy. The state. The government. 36

2 ÚVODOM Úvodom tohto článku považujeme za potrebné uviesť jednotlivé ciele, ktoré sa v nasledujúcom texte pokúsime naplniť. V záverečnej časti potom zhrnieme, v čom sú možné prínosy tohto článku a ako sa nám podarilo naplniť tu ustanovené ciele. Prvým cieľom predloženého článku je poskytnutie rámcovej analýzy právnych pojmov správne právo a verejná správa. Uvedomujeme si pritom, že ideálne definovanie týchto právnych pojmov neexistuje a preto sa pokúsime uviesť to definovanie pojmu správne právo, ktoré považujeme za najvyhovujúcejšie a ktoré sa podľa nášho názoru najviac približuje akémusi ideálnemu určeniu tohto veľmi komplikovaného odvetvia právneho poriadku Slovenskej republiky. Rovnako považujeme za potrebné uviesť vymedzenie právneho pojmu "verejná správa", nakoľko samotná cirkev v rámci napĺňania svojich úloh prichádza do styku s jednotlivými zložkami verejnej správy, a to so štátnou správou, 1 samosprávou, ale aj s verejnoprávnymi korporáciami. Preto by podľa nášho názoru nebolo vhodné, aby bol výklad o právnej oblasti autonómie cirkvi začínaný bez charakteristiky právneho pojmu "verejná správa". Vzhľadom na to, že v rámci správnej vedy a vedy správneho práva je možné zaznamenať veľký počet viac menej vydarených, či nevydarených pokusov o vymedzenie právneho pojmu verejná správa a aj vzhľadom na určitý vedecký prístup považujeme za potrebné uviesť vlastný náhľad na vymedzenie právneho pojmu "verejná správa", podotýkame však, že budeme vychádzať z východísk, ktoré sú už etablované v správnej vede, a síce, z organizačného a funkčného náhľadu na verejnú správu. Vzhľadom na to, že pojmy "správne právo" a "verejná správa" sú podstatnými pojmami správnej vedy, tak poukážeme aj na vymedzenia pojmu "správna veda", bez ktorej nemožno formulovať uspokojujúce modely fungovania verejnej správy a taktiež nemožno určovať prístupy formulujúce odporúčania k tvorbe ideálneho modelu "modernej verejnej správy". Tretím, veľmi podstatným cieľom predloženého článku je poskytnutie charakteristiky autonómie cirkvi v kontexte v súčasnosti platného zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 308/1991 Zb."), ktorý upravuje právne postavenie cirkví v organizačnom a funkčnom aspekte v Slovenskej republike. Samozrejme si uvedomujeme, že nejde o jediný normatívny právny akt, ktorý upravuje právne postavenie cirkví, ale pre potreby tohto článku považujeme za postačujúce, pokiaľ sa budeme zaoberať len týmto právnym predpisom. 1 Napríklad pri procese registrácie cirkvi je to vzťah ku Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. 37

3 Taktiež uvedieme možné návrhy zmien zákona č. 308/1991 Zb., ktoré by podľa nášho názoru mohli prispieť k zvýšeniu autonómie cirkví od verejnej správy, predovšetkým od štátnej správy. Rovnako poukážeme na legislatívne nedostatky tohto zákona, podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku sa teda pokúsime o to, a kladieme si to aj za cieľ, aby predložený článok mal syntetizujúci charakter, teda nepriniesol len poznatky všeobecného, teoretického charakteru, ale taktiež poznatky praktického významu, ktoré by mohli byť podnetmi pre legislatívny proces. 1. Všeobecná charakteristika právnych pojmov "správna veda", "správne právo" a "verejná správa" Správne právo je nesporne samostatným odvetvím slovenského právneho poriadku a z pohľadu jeho právneho postavenia v právnom systéme Slovenskej republiky mu je možné "pripísať" príslušnosť k verejnému právu, kde prevláda kogentná právna úprava a administratívnoprávna regulácia spoločenských vzťahov ako špecifický znak normy správneho práva. Samozrejme je možné zaznamenať nespočetné množstvo pokusov o vymedzenie právneho pojmu "správne právo", ktoré predstavujú pokusy autorov o čo najkomplexnejšie vymedzenie tohto samostatného odvetvia práva. Pritom je potrebné konštatovať, že všetky tieto vymedzenia sú súčasťou "správnej vedy" a "vedy správneho práva" ako moderných vedných disciplín, ktoré formulujú perspektívne modely vývoja verejnej správy, pričom zastávame názor, že nemožno vytvárať modely perspektívneho rozvoja verejnej správy, pokiaľ nezohľadňujeme aktuálne vývojové trendy v rámci správnej vedy a vedy správneho práva. V kontexte uvedených súvislostí považujeme za potrebné před vymedzením právneho pojmu "správne právo" a "verejná správa" poskytnúť aspoň rámcovú analýzu správnej vedy a vedy správneho práva. V súčasnosti platí, ako už bolo spomenuté, že nemožno formulovať modely optimalizácie verejnej správy za predpokladu, že nezohľadňujeme perspektívne výstupy správnej vedy ako modernej vednej disciplíny. Uznávame, že je možné zaznamenať niekoľko pokusov o vymedzenie správnej vedy, uvedieme len tie náhľady, ktoré považujeme za najkomplexnejšie. "Správna veda je vednou disciplínou, ktorá skúma organizáciu a činnosť verejnej správy v jej skutočnej a reálnej podobe." 2 2 ŠKULTÉTY, P.: Verejná správa a správne právo, Bratislava: VEDA, 2008, s

4 "Správna veda predstavuje vednú disciplínu, ktorá sa zaoberá problematikou zefektívnenia organizačnej štruktúry a funkčného výkonu celej verejnej správy, ako aj princípmi a modelmi jej fungovania. Správnou vedou je v podstate možné rozumieť takú vednú disciplínu, bez ktorej nie je možné skúmať optimálne varianty, modely fungovania štátnej správy, predovšetkým z pohľadu jej racionálneho a efektívneho fungovania." 3 Správna veda teda skúma verejnú správu a zhromažďuje aktuálne informácie v záujme vytvárania určitých modelov vývoja verejnej správy, kde je potrebné zohľadňovať princípy vývoja verejnej správy. Správne právo je samostatným odvetvím slovenského právneho poriadku, pričom pozostáva z administratívnoprávnych noriem, ktoré sú prevažne kogentnej povahy. Správne právo je predmetom vedy správneho práva. Preto považujeme za potrebné uviesť predmetové zameranie vedy správneho práva. Z hľadiska všeobecnejších súvislostí treba vedu správneho práva charakterizovať ako: a) spoločenskú vedu, b) vedu, ktorá sledujúc iné vedy sa prejavuje ako veda využívajúca ich podnety, c) hraničnú, d) abstraktnú, e) informovanú, f) exaktnejšiu, g) prognostickú. 4 Vzhľadom na to, že cirkev vykonáva dôležité úlohy aj v rámci verejnej správy a je s ňou v organizačnej aj funkčnej interakcii, považujeme za potrebné uviesť vymedzenie právneho pojmu "verejná správa", ktorý je rámcovým pojmom. "Verejná správa vo svojej podstate predstavuje správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje 3 HRTÁNEK, L.: Model optimálneho fungovania modernej štátnej správy, Bratislava: EUROKÓDEX, s. r. o., 2013, s GAŠPAR, M.: Správne právo - teória a prax, Pezinok: Agentúra Fischer & TypoSet, s

5 len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, vykonávajúce správu verejných záležitostí." 5 Pod ďalšími neštátnymi subjektmi, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí je potrebné rozumieť napríklad územnú a záujmovú samosprávu, ktoré taktiež ako zložky verejnej moci vykonávajú verejnú správu. Veľmi podstatným aspektom je napríklad ponímanie verejnej správy v kontexte jej súvislostí s právnym poriadkom štátu. "Verejná správa ako oblasť spoločenskej reality predstavuje v demokratickom štáte významnú organizátorskú silu, zabezpečujúcu plnenie stanovených sociálnoekonomických úloh spoločnosti, ktoré sú konkretizované v právnom poriadku štátu (ústava, ústavné zákony, zákony, nariadenia, vyhlášky)." 6 Pokiaľ chceme komplexne vnímať pojem "verejná správa" je nevyhnutné, aby sa zohľadnili špecifiká jednotlivých rozhodovacích procesov, ktoré v nej prebiehajú. Rozhodovacie procesy vo verejnej správe môžeme vo všeobecnej rovine charakterizovať ako nenáhodný výber určitých postupov alebo činností z viacerých možných alternatív v podmienkach verejnej správy. 7 V kontexte uvedených snáh o vymedzenie pojmu "verejná správa" považujeme za potrebné uviesť vlastné náhľady na vymedzenie tohto komplikovaného pojmu, pričom budeme vychádzať z už zaužívaných východísk správnej vedy, a to na základe funkčného a organizačného náhľadu na verejnú správu. Tento pokus o vymedzenie verejnej správy na funkčnom princípe charakterizuje verejnú správu ako komplikovaný systém vnútorne diferencovaných homogénnych činností Verejná správa je špecifická činnosť spravovacieho charakteru, ktorá je reglementovaná právnym poriadkom štátu, pričom charakter tejto činnosti sa odvíja od podstaty osobitných foriem správy a druhu konkrétneho štrukturálneho elementu verejnej správy, ktorý, či už vo forme originálnych, či delegovaných kompetencií, túto činnosť vykonáva. Tento pokus o vymedzenie charakterizuje verejnú správu ako vnútorne organizovaný systém Verejná správa je činnosť organizovaná vďaka organizačnému uspôsobeniu výkonu koncepčných úloh spravovacieho 5 ŠKULTÉTY, P. et al: Správne právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť, Bratislava: VO PF UK, 2000, s KÚTIK, J.: Organizácia a krízový manažment verejnej správy, Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, VRABKO, M. et al: Správne právo. Procesná časť, Bratislava: Vydavateľské oddelenie PF UK, 2001, s

6 charakteru, ktoré je determinované organizačnými súčasťami verejnej správy- vládou, ústrednou a miestnou štátnou správou, samosprávou a verejnoprávnymi korporáciami. Platí pritom, že špecifická vnútorná organizačná štruktúra uvedených parciálnych, organizačných súčastí verejnej správy je spôsobilá ovplyvniť konkrétne vonkajšie prejavy - formy činnosti napĺňania konkrétnych zákonných právomocí. Syntetický prístup k verejnej správe vyzdvihuje verejnú správu ako funkčný, štruktúrovaný organizačný celok, v rámci ktorého sa vykonávajú aktivity ustanovené právnym poriadkom štátu. ANALÝZA ZÁKONA Č. 308/1991 ZB. A NÁVRHY MOŽNÝCH ZMIEN Predmetný zákon č. 308/1991 Zb. predstavuje rámcovú právnu úpravu právneho postavenia jednotlivých cirkví v Slovenskej republike. Rovnako je možné konštatovať, že ide o konkretizáciu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje slobodu náboženského vyznania, slobodu náboženského prejavu a taktiež vytvára podmienky pre právnu autonómiu cirkví a náboženských spoločností, ktoré si sami zriaďujú svoje orgány. Ústava Slovenskej republiky umožňuje obmedziť rozsah výkonu týchto práv cirkví a náboženských spoločností, ale len na základe kritérií, akými sú ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti, práv a slobôd iných, ide teda o ústavnoprávne splnomocnenie na vydanie zákona. Legislatívne pravidlá Slovenskej republiky (ďalej len "legislatívne pravidlá") neustanovujú podmienku, aby na vydanie každého zákona bolo ustanovené splnomocňovacie ustanovenie v Ústave Slovenskej republiky. V 1 zákona č. 308/1991 Zb. je možné zaznamenať všeobecné, deklaratórne ustanovenia, pričom normatívny text len kopíruje text Ústavy Slovenskej republiky, teda nemôže ísť o konkretizáciu. Problematickým sa pritom javí ustanovenie 3 zákona, podľa ktorého o náboženskej výchove detí do 15 roku veku rozhodujú zákonní zástupcovia. Toto ustanovenie 3 zákona totiž môže byť v rozpore s ustanovením 1 zákona, kde sa používa slovo "každý", teda aj maloletí do 15 roku veku majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, teda mala by im byť daná možnosť slobodne sa rozhodnúť o svojej viere a náboženskom presvedčení a vôbec o tom, či chcú podstúpiť náboženskú výchovu v rámci vzdelávania. Uvedené platí predovšetkým preto, že aj maloletí majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. "Maloletí majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktorú sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku." 8 8 LAZAR, J. et al: Občianske právo. I. diel, Bratislava: MANZ a VO PF UK,

7 Uvedené ustanovenie 3 zákona č. 308/1991 Zb. preto nemôže byť v súlade s konceptom spôsobilosti na právne úkony, ktorý konštituuje platný občianskoprávny kódex v Slovenskej republike. Pokiaľ však máme uznať opodstatnenosť ustanovenia 3 zákona č. 308/1991 Zb., tak potom je potrebné prehodnotiť formuláciu v 1, ktorý používa slovo "každý" a preto navrhujeme, aby sa normatívny text 1 začínal formuláciou: "Každý, s výnimkou osôb podľa 3", pričom tým by došlo k súladnosti textu s legislatívnymi pravidlami. Pre právnu autonómiu cirkví je podstatné, aby zákon presne ustanovil esenciálne prvky každej cirkvi ako právnickej osoby. Teória a veda občianskeho práva totiž ustanovujú špecifické znaky právnickej osoby. "V najvšeobecnejšom význame sa stretávame s definíciou, ktorý vymedzuje právnickú osobu ako organizáciu osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára za určitým účelom a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu." 9 Platný zákon č. 308/1991 Zb. síce ustanovuje právnu subjektivitu cirkví, ktoré sú právnickými osobami, ale vôbec neustanovuje organizáciu cirkví, túto otázku ponecháva na vnútorné predpisy cirkví, pričom podotýkame, že uvedená problematika by aj podľa legislatívnych pravidiel vlády mala byť ustanovený výlučne v zákone, nakoľko stanovy alebo štatúty cirkví ukladajú úlohy fyzickým osobám, teda samotný zákon mal upraviť organizáciu cirkví, predovšetkým: orgány cirkví, vnútorné vzťahy orgánov, rozhodovacie oprávnenia a v neposlednom rade majetkové hospodárenie cirkví. Uvedený právny stav, kedy zákon č. 308/1991 Zb. sám nerieši problematiku organizácie cirkví a náboženských spoločnosti značne znižuje právnu autonómiu cirkví, vedie k disharmónii, nakoľko každá cirkev si vytvorí svoj vlastný mechanizmus fungovania, a čo je najhoršie, je nielen v rozpore s legislatívnymi pravidlami, ale predovšetkým s ústavou Slovenskej republiky, ktorá výslovne konštatuje, že: Povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) aproximačným nariadením vlády Slovenskej republiky. V kontexte uvedeného odporúčame Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky aby do normatívneho textu zákona č. 308/1991 Zb. doplnilo 9 LAZAR, J. et al: Občianske právo. I. diel, Bratislava: MANZ a VO PF UK, 1993, s

8 ustanovenia o organizácii cirkví, tým by sa nesporne zvýšila autonómia cirkví a aj zjednodušilo posúdenie stavu, či žiadateľ spĺňa predpoklady pre to, aby mohol fungovať ako cirkevná inštitúcia. Normatívnemu textu zákona je taktiež potrebné vytknúť niekoľko legislatívnych nedostatkov, ktoré spôsobujú rozpor s legislatívnymi pravidlami. Tak napríklad zákon č. 308/1991 Zb. ustanovuje možnosť uzatvorenia zmlúv o spolupráci, ktoré uzatvára štát s cirkvami. Pritom zastávame názor, že náležitosti týchto zmlúv môže obsahovať výlučne zákon, čo vyplýva aj z legislatívnych pravidiel vlády. 10 Ustanovenie 5 ods. 1 písmeno c) zákona č. 308/1991 Zb. je potrebné dopracovať z vecného a právneho hľadiska. Totiž normatívny text musí presne ustanovovať, za splnenia akých kritérií môže veriaci náboženstvo vyučovať, nepostačuje pritom všeobecný odkaz na normatívnu právnu úpravu ustanovenú v Slovenskej republike, ale priamo táto právna úprava mala obsahovať špecifiká vyučovania náboženstva veriacimi. Tým, že sa táto problematika ponecháva na vnútorné predpisy cirkví, muselo dôjsť k disharmónii v tejto oblasti. Preto odporúčame doplniť proces vzdelávania náboženstva veriacimi do špeciálnej právnej úpravy v podobe zákona č. 308/1991 Zb. a neodvolávať sa len na generálnu právnu úpravu. Principiálnou otázkou pre autonómiu cirkví a náboženských spoločností je problematika vzťahov štátu a cirkví, pričom podotýkame, že uvedená problematika sa nedá vyriešiť len ustanovením nezávislosti cirkvi od štátu. Uvedená otázka sa týka prepojenosti štátu a cirkvi, prípadne možnej odluky štátu od cirkvi a samozrejme potom majetkového vyrovnania. Taktiež zastávame názor, že táto problematika si vyžaduje odbornú diskusiu a taktiež celospoločenskú debatu, pretože modelov vzťahu štátu a cirkví je len v Európe niekoľko. Samozrejme, nedávame si ambíciu riešiť tento zložitý problém na tomto mieste, len vyjadríme názor, že cirkev by mala byť prepojená so štátom, ale tento vzťah musí presne ustanovovať právny poriadok štátu. V 7 zákona č. 308/1991 Zb. je použitý nenormatívne slovné spojenie "spôsobilosť na výkon duchovenskej činnosti". V tomto prípade ide o špecifickú spôsobilosť, ktorá si však vyžaduje následnú konkretizáciu. Uvedená konkretizácia však mala byť predmetom tohoto zákona, predovšetkým je potrebné uviesť, aké predpoklady musí spĺňať duchovný cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, teda aké musí mať predpoklady vzdelania, odbornosti, praxe, totiž, zákon prenecháva túto problematiku na vnútorný predpis, uváženie konkrétnej církvi alebo náboženskej spoločnosti, čo v praktickej rovine spôsobuje značné problémy, nakoľko sa rôznia 10 Konkrétne táto požiadavka vyplýva z ustanovenia čl. 6 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, ktorý konštatuje, že: "Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom." 43

9 predpoklady pre výkon duchovenských aktivít. Uvedené nenormatívne spojenie pritom spôsobuje nejasnosti aj pri výklade zákona a nenormatívnosť je aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami. 11 V súvislosti s ustanovovaním duchovných do funkcií je potrebné uvedenú problematiku v zákone č. 308/1991 Zb. dopracovať z vecného a právneho hľadiska. Ide o ustanovenie procesu výberových konaní do týchto funkcií, kde je potrebné komplexne vypracovať proces podávania podnetov do výberového konania, následne kritériá pre výber duchovného a v neposlednom rade ustanoviť možnosť neúspešného uchádzača dovolať sa nápravy v rámci odvolacieho konania. V rámci tohto výberového konania pritom musia byť ustanovené aj špecifické dôkazné prostriedky, ktorými sa preukazujú tvrdenia v rámci výberového konania. Rovnako podotýkame, že procesu obsadzovania pracovných miest sa nevenuje ani pracovnoprávny kódex, preto je nevyhnutné upraviť túto problematiku v intenciách tu uvedených v zákone č. 308/1991 Zb. V prípade procesu registrácie cirkví a náboženských spoločností vítame fakt, že sa na tento proces vzťahuje všeobecný predpis upravujúci správne konanie, ktorým je Správny poriadok. Ale aj napriek tomuto faktu je možné zaznamenať určité nedostatky zákona č. 308/1991 Zb., napríklad kritériá pre rozhodovanie o tom, či Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zaregistruje alebo nezaregistruje cirkev sú vágne a všeobecné - či navrhovaná cirkev nebude v rozpore so zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov, a mali by byť jednoznačne ustanovené. Predmetný zákon č. 308/1991 Zb. vo svojom 17 ustanovuje možnosť podať návrh na preskúmanie rozhodnutia súdnemu orgánu. V tomto prípade nemožno použiť správny poriadok, nakoľko ide o špecifické súdne konanie. Preto zastávame názor, že v tomto zákone by malo byť aspoň rámcovou formou ustanovené, akým spôsobom má prebiehať toho preskúmavacie konanie, ale najvýhodnejšie by bolo, keby toto súdne konanie špecifického charakteru bolo systematicky upravené v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Všeobecná pripomienka k zákonu č. 308/1991 Zb. je taká, že je v ňom potrebné dopracovať z vecného a právneho hľadiska problematiku právneho postavenia cirkvi. Právne postavenie cirkví je v úzkom prepojení s aspektom právnej autonómie církvi od štátu, nakoľko čím je právne postavenie církvi nejasné, tak tým dochádza k nezrovnalostiam při posudzovaní nezávislosti církvi od štátu, a to nielen v kontexte právnom, ale napríklad aj v kontexte majetkovoprávnom. 11 Konkrétne ide o ustanovenie čl. 6 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, ktoré požaduje normatívny obsah textu zákona v záujme jasnosti jeho aplikácie. 44

10 Problematika autonómie cirkví by mala byť v zákone č. 308/1991 Zb. dopracovaná v tomto aspekte: a) problematika organizácie cirkví a náboženských spoločností. Organizačný aspekt v sebe zahŕňa jednak úroveň funkčnú a jednak štrukturálnu. Organizácia procesov, ktoré prebiehajú v rámci cirkvi nenašla svoje uplatnenie v platnej dikcii normatívneho textu. Pričom je potrebné podotknúť, že procesy, ktoré prebiehajú v rámci cirkvi sú upravené vnútornými predpismi cirkví, čo spôsobuje značnú disharmóniu vo fungovaní cirkví a výkone ich práv a oprávnených záujmov v praxi. Štruktúra a organizácia cirkví je taktiež normatívne neupravená. Štatúty a vnútorné poriadky cirkví upravujú túto problematiku, pričom je možné vyvodiť záver, že od vhodnej organizačnej štruktúry cirkví je možné odvodiť aj efektívnosť procesov, ktoré v rámci nej prebiehajú. b) problematika právneho postavenia duchovných, a to v komplexnom rozsahu a so špecifikami pre jednotlivé ich skupiny. Uvedená problematika pozostáva z aspektu transparentnosti výberových konaní na funkčné miesta duchovných, ako aj z aspektu zadefinovania ich práv, oprávnených záujmov a právnych povinností, čo je náročná úloha, a to aj v záujme zachovania možnosti zabezpečiť preskúmanie rozhodnutia z výberového konania, pokiaľ je uchádzač nespokojný s jeho výsledkom. V slovenskej legislatíve je táto problematika neupravená ani pracovnoprávne, pracovný kódex neustanovuje špecifiká výkonu práce tejto skupiny. V tejto oblasti by mala byť zahrnutá aj problematika vzdelávania duchovných, ktorí by mali mať záujem na svojom vedomostnom raste. Nakoľko ide o špecifickú právnu úpravu, nemala by byť predmetom všeobecných administratívnoprávnych úprav. c) problematika nezávislosti štátu a cirkvi. Uvedomujeme si pritom, že ide o značne komplikovanú oblasť, ktorá, ako bolo uvedené si vyžaduje celospoločenskú diskusiu a odborný prístup. Taktiež je možné v Európe zaznamenať rôzne modely financovania cirkví a nájsť ten najvyhovujúcejší je veľmi náročné. Samozrejme, zákon č. 308/1991 Zb. nemôže obsiahnuť celú túto problematiku, mal by však aspoň rámcovou formou naznačiť jednak právny vzťah štátu a cirkvi a jednak aspekt financovania cirkvi štátom. Pokiaľ sa má uplatniť model odluky cirkvi od štátu, tak je potrebné zaviesť aj mechanizmus vzájomného majetkového vysporiadania. d) postavenie cirkvi voči ostatným štrukturálnym zložkám verejnej správy. Cirkev vykonáva určité úlohy aj v rámci systému verejnej správy. Podstatným je napríklad vzťah cirkvi k štátnej moci, predovšetkým k štátnej správe, ktorý sa v zákone č. 308/1991 Zb. prejavuje len v kontexte registračnej povinnosti cirkvi, kde je rozhodujúcim subjektom Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ostáva však nevyužitý priestor pre určenie interakčných vzťahov ku samospráve, predovšetkým k územnej a záujmovej, veď cirkvi pôsobia na určitom území a majú svoje záujmy, ktoré sa môžu prelínať so záujmami záujmovej samosprávy. 45

11 e) postavenie cirkvi v spoločnosti, hlavne rôzne možnosti spolupráce s rôznymi občianskymi združeniami, spolkami a spoločenstvami. Podstatným je napríklad vzťah k nadáciám, nakoľko cirkev podľa nášho názoru plní podstatné úlohy pri pomoci slabým ľuďom, prípadne vo vzťahu k obetiam zločinov, rovnako je nedoriešené právne postavenie cirkvi ako vzdelávacej inštitúcie. ZÁVER V rámci záveru predloženého článku dovoľte uviesť aspoň rámcovou formou jeho možné prínosy, ktoré podľa nášho názoru môžu napomôcť k riešeniu problémov v súvislosti s právnym postavením cirkví. Cirkev je súčasťou verejnej správy a vykonáva aj úlohy v rámci správneho práva. Preto bol v prvej časti predloženého článku poskytnutý priestor pre analýzu najprv správnej vedy, ktorá ovplyvňuje náhľady na celú verejnú správu a teda aj na cirkev, ktorá aktivity v rámci nej vyvíja. Samozrejme v správnej vede je možné zaznamenať veľký počet pokusov o určenie pojmu verejná správa, v článku je uvedený náhľad podľa funkčného a organizačného kritéria, ktoré sú síce poznané správnou vedou, uvedený náhľad je však naším ponímaním na verejnú správu ako celok. Právne postavenie cirkvi je v Slovenskej republike upravené v zákone č. 308/1991 Zb., je potrebné konštatovať, že v nedostatočnej miere. Preto bolo poukázané na jednotlivé problémové okruhy a legislatívne nedostatky, ktoré, podľa nášho názoru, je potrebné v dohľadnej dobe systematicky riešiť a sú preto určitými odporúčaniami pre legislatívny proces. V predloženom článku boli prezentované návrhy na zmeny v legislatívnom procese, ktoré sa týkali: a) problematiky organizácie cirkví a náboženských spoločností, b) problematiky právneho postavenia duchovných, c) problematiky nezávislosti štátu od cirkvi, d) postavenie cirkvi voči ostatným zložkám verejnej správy, e) postavenie cirkvi voči spoločnosti, hlavne aktivity voči tretiemu sektoru. Uvedené problémové okruhy sú určitými námetmi a návrhmi pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako gestorského tvorcu zákona č. 308/1991 Zb., preto dúfame, že nami uvedené návrhy budú vypočuté a premenia sa do možných legislatívnych zmien, pričom ale je nevyhnutné, aby o tejto problematike prebehla určitá spoločenská, odborná diskusia, ktorá je nevyhnutná v záujme dosiahnutia konsenzu v tejto oblasti. 46

12 Preto úplným záverom považujeme za potrebné vyjadriť presvedčenie, že predložený článok má nielen teoretický, ale aj pragmatický, praktický význam a vďaka tomu prispeje k rozvoju cirkvi a jej významu. Literature: - GAŠPAR, M.: Správne právo- teória a prax, Pezinok: Agentúra Fischer & TypoSet, 1998, 469 s., ISBN HRTÁNEK, L.: Model optimálneho fungovania modernej štátnej správy, Bratislava: Paneurópska vysoká škola a EUROKÓDEX, s. r. o., 2013, 200 s, ISBN KÚTIK, J.: Organizácia a krízový manažment verejnej správy, Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta sociálnoekonomických vzťahov, Trenčín, 2006, 192 s., ISBN LAZAR, J. et al.: Občianske právo. I. diel, Bratislava: MANZ a VO PF UK, 1993, 322 s. - ŠKULTÉTY, P. et al: Správne právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť, Bratislava: VO PF UK, 2000, 316 s, ISBN ŠKULTÉTY, P.: Verejná správa a správne právo, Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2008, 204 s, ISBN VRABKO, M. et al: Správne právo. Procesná časť, Bratislava: VO PF UK, 2001, 164 s, ISBN Ostatné použité zdroje: - Ústava Slovenskej republiky - Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov - Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesení vlády Slovenskej republiky č. 680, zo 6. decembra Normatívne právne akty právneho poriadku Slovenskej republiky. 47

13 - Contact 48