Edukačný softvér

Prepis

1 Edukačný softvér Daniela Lehotská Katedra základov a vyučovania informatiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK Anotácia: Jedna z foriem využitia nových technológií pre učenie a učenie sa je použitie vhodného edukačného softvéru. V článku uvádzame niekoľko spôsobov delenia edukačného softvéru a podrobnejšie charakterizujeme jednotlivé triedy softvéru v delení podľa účelu použitia a podľa vzdelávacej paradigmy. Poukazujeme na rôzne pohľady pri hodnotení edukačného softvéru a vymenúvame kritériá hodnotenia edukačného softvéru z týchto jednotlivých pohľadov. Kľúčové slová: edukačný softvér, hodnotenie a klasifikácia edukačného softvéru, vzdelávacia paradigma Úvod Jedna z foriem využitia nových technológií pre učenie a učenie sa je použitie edukačného softvéru. Ponuka softvérových aplikácií, ktoré môžeme využiť na vyučovaní či pre iné formy vzdelávania je už v súčasnosti pomerne bohatá, najmä v anglickom jazyku. Dokonca nájdeme veľké množstvo titulov, ktoré boli vytvorené priamo na edukačné účely. Dôležitým sa preto stáva vedieť vybrať vhodný edukačný softvér. V článku sa snažíme podať prehľad o tom, čo je to vlastne edukačný softvér, s akými typmi edukačného softvéru sa môžeme stretnúť a ako ich môžeme ohodnotiť. Edukačný softvér je softvér vytvorený špeciálne pre vyučovanie ako nástroj pre učiteľov na učenie alebo pre študentov na učenie sa [1]. V škole sa na edukačné účely často používajú aj iné typy softvéru, ktoré nie sú primárne určené na vyučovanie alebo učenie sa. Sú to: všeobecné profesionálne softvérové balíky ako napr. textový editor, tabuľkový procesor, grafický editor, prezentačný softvér, špeciálne profesionálne softvérové balíky ako AutoCAD, multimediálne encyklopédie a niektoré počítačové hry určené pre domácnosť a rodinu. Pravý edukačný softvér (v zmysle uvedenej definície) sa v našich školách vyskytuje a používa pomerne málo. V článku budeme pod pojmom edukačný softvér rozumieť všetok softvér, ktorý sa používa alebo dá použiť na učenie a učenie sa či už v škole alebo mimo nej. Klasifikácia edukačného softvéru Je niekoľko rozličných kritérií pre klasifikáciu edukačného softvéru. Softvér môžeme deliť podľa účelu použitia, podľa úlohy počítača, podľa vzdelávacej paradigmy, podľa fázy poznávacieho procesu, podľa vyučovacieho predmetu, podľa veku adresáta, podľa spôsobu práce, podľa typu autorstva, podľa typu licencie atď.

2 Rozoberme podrobnejšie dve z týchto delení: podľa účelu použitia a podľa vzdelávacej paradigmy. Klasifikácia edukačného softvéru podľa účelu použitia Bostock [2] rozdeľuje softvér používaný vo výučbe do nasledujúcich skupín: Inštruktívne programy Ide o programy, v ktorých počítač nahrádza učiteľa (respektíve učebnicu) učiaceho klasickým spôsobom 1. Rozlišujeme niekoľko druhov inštruktívnych programov: Najjednoduchšími sú kvízy na sebahodnotenie nepokúšajú sa nič vyučovať, len testujú. Učiteľom môžu byť užitočné pred plánovaním vhodného vyučovania (na zistenie aktuálneho stavu vedomostí žiakov) alebo po vyučovaní na zmeranie pokroku žiakov. Softvér na precvičovanie (drill and practice software) sa používa v poznávacom procese vo fáze kryštalizácie a automatizácie. Jeho zámerom zväčša nie je naučiť nejakú novú zručnosť či predať novú vedomosť. Slúži na upevňovanie faktov (memorovanie historických udalostí, mien, dátumov, miest, tabuľky násobilky, slovíčok), precvičovanie a automatizáciu istých činností (napr. rýchle počítanie). Klasický príklad je program na učenie písania na stroji. Na motiváciu sa často používa forma hry, napr. detektívne hlavolamy, preteky na čas a pod. Otázky či úlohy sa buď vyberajú z istej množiny úloh, alebo sa automaticky generujú (napr. príklady na sčitovanie a násobenie). Programové učenie zahŕňa výklad, testovanie a doučovanie znalostí. Softvér na programové učenie cyklicky opakuje nasledujúcu postupnosť: výstup z obrazovky výklad, vstup od študenta testovanie, ak je odpoveď správna, nasleduje prechod na ďalšiu obrazovku; ak je odpoveď nesprávna, zobrazí sa vhodná doučovacia obrazovka a očakáva sa nový vstup od študenta. Tutoriál je štýlom podobný učebnici. Zväčša sa používa na odovzdávanie vedomostí a prezentovanie zručností, na učenie pojmov, pravidiel, poučiek a definícií. Tento typ 1 Pod klasickým spôsobom myslíme cyklus výklad, precvičovanie, testovanie.

3 softvéru môže byť výhodný, ak sa predmet lepšie vyučuje použitím multimédií. Zvuky, farby a animácie môžu často vyjadriť učivo veľmi jasne a zábavným spôsobom. Ak je učivo veľmi komplikované, musí sa rozdeliť do menších častí, alebo by malo používateľovi umožniť prerušiť vyučovanie, zapamätať si situáciu, v ktorej skončil a z nej pokračovať neskôr. Dobrý tutoriál dovolí študentom preskočiť oblasti, ktoré už ovláda. Na konci každej časti by malo byť zhrnutie a vyhodnotenie. Tutoriály v sebe zahŕňajú aj aktívne precvičovanie so spätnou väzbou. Príkladom tohto typu softvéru sú mnohé CD tituly z edície Škola hrou od spoločnosti Langmaster. Inteligentné vyučovacie systémy sa snažia aplikovať metódy umelej inteligencie na prispôsobenie sa jednotlivým žiakom, čo sa týka témy aj spôsobu učenia. Takéto systémy sú zriedkavé a zväčša sú produktom rozsiahlych výskumných projektov. Obsahujú odborné znalosti z predmetu, vedomosti o individuálnom žiakovom porozumení, rôznych štýloch učenia (sa) a čo je veľmi dôležité, informácie o obvyklých chybách a nedorozumeniach, takže keď žiak spraví chybu, program mu vysvetlí, čo je pravdepodobne zlé na jeho spôsobe riešenia. Spoločným znakom všetkých inštruktívnych systémov je, že ide o uzavreté prostredia, kde počítač riadi používateľa na rozdiel od ostatných kategórií, kde používateľ riadi počítač. Entuziastický názor hovorí, že s počítačom ako učiteľom je učenie flexibilnejšie ako s učiteľom v triede: žiak môže pracovať doma, v čase, ktorý si sám zvolí, svojim individuálnym tempom. Počítač sa neunaví, neprekáža mu opakovane odpovedať na otázky. Na druhej strane cynický pohľad tvrdí, že počítač nedokáže zabezpečiť takú flexibilitu a individuálny prístup ako človek. Väčšina edukačných programov v školách sú práve programy na automatizáciu t.j. precvičovanie a upevňovanie učiva. Tieto programy sa jednoducho vytvárajú a sú u učiteľov obľúbené šetria im čas, sú zväčša veľmi jednoducho ovládateľné, nevyžadujú veľa dohľadu nad žiakmi ani veľa príprav, poskytujú žiakom rýchlu spätnú väzbu atď. Negatívom tohto typu softvéru je zameranie sa na znalosť faktov alebo automatizáciu istej činnosti, viac ako na schopnosť rozmýšľať či hľadať podstatu veci. Simulácie a modelovanie Túto kategóriu môžeme ďalej podľa stupňa otvorenosti rozdeliť na: Počítačová simulácia zahŕňa softvérovú reprezentáciu (model) istej reálnej situácie. Používateľ zadáva vstupné podmienky pre model (napr. rýchlosť vetra), softvér ich spracováva podľa vzťahov a pravidiel, ktoré sú špecifikované v modeli. Simulácia je teda model, ktorý používame zvyčajne opakovane, s mnohými rôznymi vstupmi v reálnom čase. Hodnota simulácie vo výučbe spočíva v poskytovanej spätnej väzbe, ktorou je v tomto prípade reakcia modelu, čo umožňuje žiakovi získavať zručnosti a zdokonaľovať ich. Ak je simulácia realistická v dôležitých aspektoch, získané zručnosti by mali byť použiteľné aj v reálnej situácii. Simulácie sú užitočné na trénovanie takých zručností, ktorých získavanie by reálne bolo náročné, nebezpečné, riskantné, nákladné alebo inak neakceptovateľné, ako napr. pilotovanie lietadla, riadenie jadrovej elektrárne či chirurgická operácia. Simulácie podporujú skúsenostné učenie, kde môže žiak experimentovať a trénovať zručnosti. Simulácia je zjednodušením reálneho sveta, čo má svoje klady aj zápory. Kladom je, že sú simulované len dôležité aspekty reality, záporom fakt, že realita je redukovaná. Simulácie môžu a nemusia prebiehať v reálnom čase.

4 Mikrosvety 2 sú podobné simuláciám, ale dávajú používateľovi viac slobody akcie. Zatiaľ čo simulácia reprezentuje systém, s ktorým sa dá manipulovať, mikrosvet je prostredím, v ktorom možno vytvárať vlastné simulácie. V simulácií používateľ zadáva vstup, v mikrosvete tiež pravidlá na jeho spracovanie. Mikrosvet nemusí vyzerať realisticky. Medzi najznámejšie a najvýznamnejšie mikrosvety patria programovateľné stavebnice Lego či svet korytnačky v Logu. Mikrosvet je softvér založený na princípoch skúmania, hry a objavovania. Jeho cieľom je dať študentom prostriedky na konštruovanie a zdokonaľovanie svojho poznania. [3] Ak budeme pokračovať v tomto smere otvorenosti, dostaneme sa k programovacím jazykom. Príkladom sú jazyky typu Logo, ktoré môžeme použiť na vytvorenie prostredí na počítanie, narábanie s textom, kreslenie, triedenie objektov, stavanie z rôznych stavebných prvkov atď. Modelovanie je podobné používaniu mikrosvetu. Vyžaduje od žiaka, aby vytvoril model ako množinu (matematických) vzťahov. Kým v mikrosvete žiak píše procedurálny kód na definovanie správania sa modelu, v modelovaní je správanie definované ako súbor rovníc. Pri vytváraní modelu študent jasne demonštruje znalosť príslušných vzťahov reálnej situácie, ktorú modeluje. Mikrosvety a prostredia na modelovanie sú takzvané otvorené prostredia počítač nevedie žiakov, len vytvára prostredie na učenie sa. Prostredie je po spustení často prázdne, používateľ má úplnú voľnosť vytvárať čokoľvek. Tieto prostredia kladú veľké nároky na učiteľa zadáva úlohy, kontroluje ich plnenie, konzultuje so žiakom priebeh riešenia. Sú vhodné vo fáze separovaných a univerzálnych modelov. Príkladom je Cabri geometria. Nástroje na získavanie informácií Do tejto skupiny zaraďujeme multimediálne encyklopédie a CD-ROMy (napr. Encarta, Ako veci pracujú, Encyklopédia človeka,...), on-line databázy a množstvo webových stránok. Softvér na získavanie informácií nie je navrhnutý priamo na vyučovanie, ale často môže byť pri učení (sa) užitočný. Softvér na získavanie informácií sa používa najčastejšie ako zdroj faktov a údajov, ale aj za účelom naučiť sa vyhľadávať potrebné informácie. Informácie môžu byť vo forme textu alebo multimédií. Výhodou používania nástrojov na získavanie informácií je, že automatizujú vyhľadávanie konkrétnych informácií, čo umožňuje zvýšiť efektivitu práce. Poskytujú prístup k oveľa väčšiemu množstvu informácií ako sú bežne dostupné v triede, doma alebo v knižnici. Táto dostupnosť údajov (často v ktoromkoľvek čase) umožňuje odbúrať memorovanie faktov a uľahčuje aktívne a spontánne skúmanie zaujímavých tém. Nástroje na spracovanie informácií Informácie potrebujeme nielen získavať, ale aj spracovávať. Cieľom nástrojov na spracovanie informácií je zmeniť vhodným spôsobom dané vstupné údaje na definované 2 V článku hovoríme o počítačových mikrosvetoch. Mikrosvetom však môže byť aj nepočítačové prostredie, napríklad rôzne stavebnice. Pieskovisko s vedierkami rôznej veľkosti môže byť mikrosvetom pre skúmanie objemu. Geoboard (tabuľka s kolíkmi, ktoré sú rozmiestnené tak, aby tvorili body v štvorcovej sieti okolo týchto kolíkov deti naťahujú farebné gumičky a vytvárajú rôzne útvary) je mikrosvetom pre skúmanie obsahov a obvodov rovinných útvarov.

5 výstupne údaje. Najčastejšie používané nástroje sú textový editor a tabuľkový procesor. Ďalej sem radíme aplikácie typu desktop publishing, grafické balíky, programy na prácu so zvukmi a videom, prezentačný softvér, ale aj databázové programy. Nástroje na spracovávanie informácií vo všeobecnosti nehodnotia a nedávajú spätnú väzbu týkajúcu sa vstupov a výstupov tak, ako to robia simulácie a inštruktívne programy. Pri použití na vyučovaní musí túto spätnú väzbu zabezpečiť učiteľ, sám žiak alebo ďalší spolužiaci. Nástroje na (počítačovú) komunikáciu Táto skupina zahŕňa nástroje ako elektronická pošta, textové, audio- a videokonferencie. Jej charakteristikou je, že pasívne sprostredkúva komunikáciu medzi žiakmi a učiteľmi, nie medzi žiakom a počítačom. Používa sa ako nástroj, nie primárne ako zdroj informácií, ani na ich spracovávanie, ale pre schopnosť komunikácie v počítačovej sieti. Klasifikácia podľa vzdelávacej paradigmy Vzdelávacie paradigmy sú podľa Kemmisa [4] nasledujúce: inštruktívna, objavovateľská, paradigma hypotéz, oslobodzujúca. Inštruktívna paradigma je založená na behavioristickej teórii 3. Vo všeobecnosti inštruktívna paradigma súvisí s vierou, že vedomosti, ktoré študenti potrebujú získať, sa dajú vyjadriť jazykom a naučiť prenosom a prijímaním slovných správ [4]. Ide o programové učenie. Softvér obsahuje istú množinu vedomostí, ktoré chce tlmočiť študentovi. Učebný materiál je štrukturovaný na menšie časti, ktoré sa postupne predkladajú študentovi. Každá časť je spojená s úlohou. Za správne vyriešenie úlohy je študent pozitívne odmenený a prechádza na ďalšiu časť. Pri nesprávnom vyriešení nastáva doučovanie počítač poskytne ďalšie precvičenie príslušnej časti. Táto procedúra sa opakuje, až kým študent príslušnú časť nezvládne a neprejde na ďalšiu časť. Počítač pôsobí ako trpezlivý učiteľ, študent ako 3 Behavioristi sa orientovali na skúmanie a pozorovanie prejavov správania organizmov vystavených rôznym typom podnetov. Definujú učenie sa ako nadobúdanie nového správania. Proces učenia sa chápu ako proces pasívny žiak sa len prispôsobuje prostrediu.

6 príjemca vedomostí. Používateľ je vedený počítačom. Táto paradigma tvorí platformu pre inštruktívne programy. Základom softvéru v objavovateľskej paradigme je podporiť skúmanie modelu alebo simulácie nejakej udalosti, javu alebo skúsenosti, zatiaľ čo konštrukcia modelu alebo simulácie zostáva skrytá. Model či simulácia sa postupne odkrýva nastáva učenie sa objavovaním a skúsenostné učenie. Najbežnejším príkladom softvéru v tejto paradigme sú simulácie (historické, dobrodružné,...) alebo modely (sopky, nukleárne výbuchy,...). Tieto programy sú postavené na istých základných štruktúrach, ktoré stanovili navrhovatelia softvéru a používateľ ich nemôže zmeniť. Toto je zásadný rozdiel medzi skúmaním modelov či simulácie a ich vytváraním komplexnejším procesom, ktorý už nepatrí do tejto paradigmy. Paradigma hypotéz je založená na princípoch konštruktivizmu 4 a konštrukcionizmu 5, na teóriách Piageta, Poppera a Paperta. Softvér poskytuje prostredie alebo laboratórium, v ktorom môže používateľ vyjadrovať a testovať svoje hypotézy. Používateľ si môže vytvoriť vlastné prostredie alebo model reálnej alebo fiktívnej situácie, môže tento model meniť, upravovať a skúmať. Príkladmi sú programovacie jazyky (typu Logo) a modelovacie prostredia, ale napríklad aj tabuľkový procesor. V oslobodzujúcej paradigme ide o snahu redukovať pracovné úsilie spojené so spracovávaním dát s cieľom získať viac času pre samotné učenie a učenie sa. V tomto kontexte rozlišujeme dva druhy práce: autentickú prácu, ktorá má nejakú edukačnú hodnotu a neautentickú (vedľajšiu) prácu námahu vynaloženú na aktivity, ktoré sú súčasťou autentickej práce, ale samy nemajú edukačnú hodnotu. Patria sem programy na spracovanie dát, napr. textový editor, tabuľkový procesor, databázy. Pár slov o LMS LMS (learning management system) je pomerne komplexný softvérový systém pre učiteľov a žiakov na riadenie a podporu učenia (sa). LMS sám o sebe nie je edukačným softvérom. Umožňuje však vytváranie e-learningových kurzov, ktoré môžu obsahovať množstvo materiálov pre učenie a učenie sa. LMS zahŕňa v sebe veľa rôznych nástrojov pre učiteľov i študentov ako napríklad: nástroje na tvorbu e-learningových kurzov umožňujú pridávať elektronické materiály v rôznych formátoch, vytvárať prednášky, úlohy, cvičenia, rôzne druhy testov, workshopy, vkladanie interaktívnych appletov atď (závisí na tvorcovi kurzu, čo z poskytovaných možností využije), nástroje na vytvorenie tzv. virtuálnej triedy, nástroje na komunikáciu medzi tútormi a študentami kurzov ako správy, diskusné fóra, ankety a pod., nástroje na zabezpečenie spätnej väzby medzi študentom a vyučujúcim, archiváciu študentských prác a študijných výsledkov, vytváranie prehľadov a štatistík, poskytovanie súhrnných informácií o kurze. Na Slovensku je najpoužívanejším systémom LMS Moodle. Mnohé vysoké školy a školiace strediská ponúkajú vzdelávacie kurzy vytvorené práve v tomto systéme. Ďalšie známe sú MS Class Server a WebCity. Myslíme si, že LMS sú viac vhodné ako podpora pre vzdelávanie vysokoškolských študentov a pre celoživotné vzdelávanie (rôzne kurzy, školenia,...), nie však ako súčasť výučby na strednej či základnej škole. 4 Základom konštruktivizmu je predpoklad, že dieťa si svoje poznatky a vedomosti vytvára samo na základe svojich doterajších vedomostí a skúseností v aktívnom procese objavovania a riešenia problémov. Podľa konštruktivistov vedomosti nemožno preniesť z jednej osoby na druhú, musia byť skonštruované každým jednotlivcom. Konštruktivizmus sa zaoberá učením sa s porozumením. 5 Konštrukcionizmus v kontexte učenia sa je idea, že ľudia sa efektívne učia konštruovaním vecí.

7 Hodnotenie edukačného softvéru Pri hodnotení edukačného softvéru sa musíme pozrieť na softvér z viacerých pohľadov. Z pohľadu učiteľa je dôležitá najmä didaktická a odborná stránku softvéru. Súčasťou hodnotenia z pohľadu učiteľa by malo byť aj to, ako softvér podporuje manažment výučby a hodnotenia žiakov ako častí vyučovacieho procesu. Navrhovatelia softvéru venujú často viac pozornosti používateľskému prostrediu a vzhľadu. Nemenej dôležité sú aj technické parametre softvéru. Pri každom z týchto hľadísk môžeme skúmať určité kritériá. [5] Edukačný pohľad Z edukačného hľadiska posudzujeme hodnotu softvéru ako nástroja na učenie a učenie sa. Môžeme skúmať nasledujúce otázky: Aký je účel softvéru? Kde sa bude používať? Pre koho je určený? Aká je validita softvéru, t.j. učí softvér to, čo má učiť, čo učiteľ očakáva a potrebuje? Je korektný po odbornej stránke používa správnu terminológiu, správne značenie (napr. vo vzorcoch v matematike, fyzike, chémii), poskytuje pravdivé a aktuálne informácie, je obsah nestranný a bez stereotypov? Je obsah v súlade s osnovami? Zodpovedá náročnosť zvolenému okruhu používateľov? Vychádza z predpokladov o predchádzajúcich znalostiach používateľov? O aký typ edukačného softvéru ide (napr. v zmysle triedenia podľa účelu použitia)? V ktorej fáze poznávacieho procesu sa bude používať? Poskytuje spätnú väzbu? Aký štýl práce podporuje? Je určený na individuálne použitie alebo podporuje spoluprácu? Využíva vizualizáciu a multimédiá na podporu obsahu, alebo len ako motivačné prvky, ktoré priťahujú žiakov? Je softvér interaktívny? Je softvér otvorený alebo uzavretý? Robil sa so softvérom už nejaký výskum (na vyučovaní)? Ak áno, aké boli výsledky? Sú k softvéru nejaké doplňujúce materiály: metodiky s konkrétnymi ukážkami ako daný softvér použiť na vyučovaní, učebnice pre deti, príručky, či už tlačené materiály alebo dokumenty v elektronickej podobe? Realizujú sa k nemu nejaké školenia, prezenčné alebo dištančné? Môžeme dať učiteľovi do rúk aj najlepší softvér, ak nebude mať predstavu o tom, ako ho používať, resp. príprava na využitie softvéru na vyučovaní mu zaberie veľa času, bude to zbytočné učiteľ ho nebude využívať. Pohľad používateľa Táto skupina zahŕňa kritériá, týkajúce sa (nielen) používateľského prostredia. Mnohé z nich sa netýkajú len edukačného softvéru, ale softvéru všeobecne. Sú dôležité rovnako pre učiteľa ako pre žiaka. Je softvér jednoducho ovládateľný? Podobá sa iným aplikáciám, má štandardné fungovanie základných klávesov a tlačidiel? Dá sa jednoducho a rýchlo naučiť používať?

8 Podporuje individuálny prístup k používateľovi (t.j. rôzne nastavenie prostredia, napr. tempo, rôzne spôsoby práce, poradie, čas, počet úloh...)? Má príťažlivý vzhľad? Je kvalita zvuku, farieb, obrázkov a animácií dostatočná? Je stabilný, bez chýb, odolný voči očakávaným zlým vstupom (preklepom, chybám začiatočníkov). Je lokalizovaný do slovenčiny? Najmä pre žiakov základných škôl je dôležité, aby pracovali výhradne so softvérom v materinskom jazyku. Aká je cena softvéru? Zodpovedá cena kvalite? V tomto bode treba brať do úvahy tiež to, ako často sa bude program používať. Využíva výhody najnovších technológií? Technické vlastnosti Z technického hľadiska by nás mali zaujímať nasledujúce body. Je softvér kompatibilný s dostupnou verziou operačného systému? Aký hardvér je potrebný na fungovanie softvéru? Pri použití v škole by si mal učiteľ zistiť, či softvér: o nevyžaduje väčší výkon a operačnú pamäť ako majú počítače, ktoré má k dispozícii, o spolupracuje s dostupným typom a rýchlosťou videokarty, zvukovej karty, CD- ROM mechaniky, tlačiarne a ďalších periférií, o využíva len toľko miesta, koľko je dostupné na pracovnej stanici resp. na serveri pre softvér a žiacke dáta, o nemá väčšie nároky na sieť (internet) ako zvládne školská sieť. Sú inštalácia a nastavenia softvéru jednoduché? Zvládne ju učiteľ sám, prípadne s pomocou kolegov v škole? Je možnosť dostať odpovede na technické otázky? Je k dispozícii upgrade softvéru? Manažment výučby a hodnotenia Učiteľ okrem vyučovania musí vykonávať mnoho iných úloh ako archivácia údajov o žiakoch, ich hodnotenia, vytváranie rôznych štatistík súvisiacich s hodnotením žiakov a pod. Pomocou nasledujúcich kritérií môžeme zistiť, do akej miery pomáha edukačný softvér učiteľovi v tejto oblasti. Udržiava softvér záznamy o práci žiaka či skupiny žiakov? Vykonáva import, export, archiváciu a zálohovanie žiackych záznamov? Riadi a kontroluje prístup k zdrojom pre rôzne typy a skupiny používateľov? Má dostatočnú kapacitu a výkonnosť pre určitý počet žiakov, tried, učiteľov a celkový očakávaný počet záznamov? Dovolí žiakovi ukončiť program, uložiť prácu a pokračovať v danom bode neskôr? Poskytuje adekvátne metódy na hodnotenie čiastkového výkonu, pokroku žiakov i na celkové hodnotenie? Poskytuje potrebné inštrukcie (pomocníka alebo používateľskú dokumentáciu) na správne vytváranie záznamov? Umožňuje vytváranie osobných reportov, sumarizačných tabuliek, schém a grafov? Využíva možnosti sieťového pripojenia do intranetu resp. internetu? Pri väčšine softvérov nenájdeme uvedené možnosti na riadenie výučby a hodnotenia, čo ale neznižuje ich edukačnú hodnotu znamená to len to, že učiteľovi nepomôžu v administrácii výučby. Tieto nástroje poskytujú napr. spomínané LMS systémy. Pri nich však musíme samostatne vyhodnotiť edukačnú hodnotu jednotlivých e-learningových kurzov.

9 Jednotlivé typy softvéru majú svoje špecifické vlastnosti, ciele a spôsoby použitia. Preto pri ich hodnotení musíme okrem všeobecných kritérií skúmať aj isté špecifické kritériá. Napríklad nie každý typ softvéru musí a môže poskytovať spätnú väzbu v zmysle konštatovania správnosti či nesprávnosti riešenia. Spätnou väzbou je aj reakcia modelu na zmenu parametrov v simuláciách a pod. Záver V článku sme uviedli sme niekoľko typov edukačného softvéru a niekoľko pohľadov na ich hodnotenie. Ktorý typ softvéru použiť? Žiadna jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Učiteľ sám musí zvážiť, za akým účelom a v ktorej fáze poznávacieho procesu chce softvér použiť, čo chce jeho použitím dosiahnuť, aký je jeho edukačný cieľ a podľa toho sa rozhodnúť, po akom type softvéru siahne. Žiaľ, nie vždy má učiteľ na výber práve taký softvér, aký by si prial. V ponuke sú prevažne multimediálne encyklopédie a rôzne typy inštruktívnych programov. Mnoho existujúcich (starých aj nových) softvérových produktov sa snaží deti zaujať a motivovať pútavou grafikou, nejakým príbehom, známymi postavičkami z rozprávok, formou súťaže či hry. Tento zábavný výučbový softvér (tzv. edutainment ) produkovaný s dôrazom na rodinu tvoria napr. multimediálne encyklopédie, niekedy je však takto ponúkaná zábava len pekným obalom pre programy na precvičovanie a testovanie. Podľa Resnicka [6] problém je v tom, akým spôsobom uvažujú súčasní tvorcovia zábavného výučbového softvéru o učení a učení sa. Na vyučovanie sa často pozerajú ako na horký liek, ktorý potrebuje sladkú príchuť na to, aby bol chutný a prijateľný. Poskytujú edutainment ako odmenu za to, že ste ochotní vytrpieť si chvíľu učenia, alebo sa vychvaľujú tým, že s ich produktami zažijete toľko zábavy, že si ani neuvedomíte, že sa učíte, ako keby učenie sa bola tá najnepríjemnejšia činnosť na svete. Problém nie je v tom, že by zábava nepatrila k učeniu sa, naopak náročná zábava je jednou z myšlienok, ktoré vedú k produktívnemu učeniu sa. Takúto náročnú zábavu nám poskytnú skôr otvorené softvérové prostredia, založené na filozofii konštruktivizmu a konštrukcionizmu, v ktorých prevláda aktívne učenie sa, učenie sa tvorením, experimentovaním a objavovaním - ako simulácie, mikrosvety a modelovanie. Použitá literatúra [1] Pedagogical Software [online]. Trondheim: Institutt for Informatikk NTNU, 1998 [cit. 14. januára 2007]. Dostupné na internete: < [2] Bostock, S. Classification of educational software [online]. Keele University, 1995 [cit. 14. januára 2007]. Dostupné na internete: < [3] Rieber, L.P. Microworlds. In Jonassen, D. (ed.). Handbook of research for educational communications and technology. 2nd ed. Mahwah, New Jersey: Lawrence Erlbaum Associates, 2004, p [4] Kemmis, S., Atkin, R., Wright, E. How do students learn? Working papers on computer assisted learning. Norwich, UK: Centre for Applied Research in Education, University of East Anglia, [5] Ahmed, M. I. A Practical Process for Reviewing and Selecting Educational Software. PLATO Learning, Inc., [6] Resnick, M. Rethinking Learning in the Digital Age [online]. In Kirkman, G. (ed.). The Global Information Technology Report: Readiness for the Networked World. Oxford University Press, 2002 [cit. 14. januára 2007], s Dostupné na internete: <

10 Adresa autora: PaedDr. Daniela Lehotská Katedra základov a vyučovania informatiky Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK Mlynská dolina Bratislava lehotska@fmph.uniba.sk Daniela Lehotská (1977) vyštudovala odbor učiteľstvo matematika-informatika na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky v Bratislave. Od roku 2000 pracuje ako vedecký pracovník na Katedre základov a vyučovania informatiky FMFI UK. Venuje sa tvorbe pedagogického softvéru, oblasťou jej výskumu je najmä vývoj počítačových prostredí podporujúcich konštruktivistické učenie sa v matematike.