Working for the regions, EU Regional Policy

Prepis

1 SK Vážený čitateľ, Rada by som vás pozvala k objaveniu novej regionálnej politiky Európskej únie, ktorá stavia na diverzite, výzvach a príležitostiach regiónov Európy. Dnes je koncentrovaných 43 % ekonomického výstupu a 75 % investícií do výskumu a inovácií len na 14 % európskeho územia, v takzvanom päťuholníku medzi Londýnom, Hamburgom, Mníchovom, Milánom a Parížom. Rozdiely medzi európskymi regiónmi sa značne prehĺbili s poslednými rozšíreniami. Najbohatší členský štát Luxembursko je teraz sedemkrát bohatší ako najchudobnejšie Rumunsko. Na regionálnej úrovni je rozdiel ešte dôležitejší. Tento smer je možné pozorovať vo vyvíjajúcich sa ekonomikách ako napríklad Čína a India, kým rozdiely v Spojených štátoch a Japonsku sú omnoho menej významné. Európska regionálna politika prináša do praxe solidaritu medzi národmi Európy. Posilnenie ekonomickej, sociálnej a územnej kohézie tým, že znížime rozdiely vývojové medzi jej regiónmi, je základným cieľom EÚ a je položený v jej zmluve. Finančné prostriedky vyčlenené na tento cieľ predstavujú viac ako tretinu rozpočtu EÚ v rokoch 2007 až Zatiaľ čo sa koncentrujú na chudobnejšie regióny a pomáhajú im dohnať tie vyspelejšie rýchlejšie, majú investície kohéznej politiky značný dopad na konkurencieschopnosť všetkých regiónov a na životné podmienky ich obyvateľov. Globalizácia, klimatické zmeny, starnutie populácie, externá imigrácia alebo potreba Práca udržateľného zdroja energie, to sú výzvy pre územie Európy, ktoré nedbajú na národné, inštitucionálne alebo politické hranice. Európa musí nájsť spoločné riešenia týchto výziev v partnerstve národných, regionálnych a lokálnych úrovní. Majú priamy dopad na regionálne a lokálne spoločenstvá a vyžadujú, aby verejní a súkromní partneri spolupracovali a našli praktické a komplexné riešenia. pre regióny Pridaná hodnota politiky má dosah aj na rast a zamestnanosť. Kohézna politika využíva páky a zaisťuje, aby bola v súlade s ostatnými politikami Spoločenstva či už je to v oblasti štátnej pomoci, životného prostredia, dopravy, podpory inovácie alebo informačnej spoločnosti. A nakoniec, ale nie čo do významu, zlepšuje a modernizuje štátne správy, aby sa zvýšila transparentnosť, a tým podporila dobrá vláda. Mapovanie potrieb a výziev Európy nie je však dosť. Európska regionálna politika má potenciál premeniť spoločné výzvy na príležitosti. Je to zrejmé z desiatok tisícov projektov, ktoré EÚ uskutočnila spoločne s členskými štátmi a regiónmi. Takéto projekty môžu byť za rohom. Dúfam, že vám táto brožúra pomôže zistiť, že Európa funguje. Danuta Hübnerová členka Európskej komisie zodpovedná za regionálnu politiku politika EÚ na obdobie Január 2008

2 Obsah Predslov... 1 V krátkosti: politika pre regióny Európy... 2 Prečo na európskej regionálnej politike záleží... 4 Ako to funguje... 6 Kto koľko dostane a za čo?... 8 Pritiahnutie investorov Dostávame sa k cieľu: zvyšovanie dostupnosti Inovujúce regióny Zelená pre udržateľný rozvoj Lepší život v európskych mestách Investície do ľudí Múdro ich vynaložiť Spolupráca bez hraníc Aký je v tom rozdiel? Kontrola peňazí platcov daní Príbeh: vaše právo vedieť K vašim službám Slovníček a zdroje Obálka: GPS mapovanie Inžinierskym technologickým centrom v Nördlingene, Nemecko. CEC: DG REGIO / Mike St Maur Sheil Zodpovedný redaktor: Ana-Paula Laissy, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku Vytlačené na recyklovanom papieri. Názory vyjadrené v tejto publikácii sú názormi autorov a nevyjadrujú nevyhnutne názory Európskej komisie.

3 Vážený čitateľ, Rada by som vás pozvala k objaveniu novej regionálnej politiky Európskej únie, ktorá stavia na diverzite, výzvach a príležitostiach regiónov Európy. Dnes je koncentrovaných 43 % ekonomického výstupu a 75 % investícií do výskumu a inovácií len na 14 % európskeho územia, v takzvanom päťuholníku medzi Londýnom, Hamburgom, Mníchovom, Milánom a Parížom. Rozdiely medzi európskymi regiónmi sa značne prehĺbili s poslednými rozšíreniami. Najbohatší členský štát Luxembursko je teraz sedemkrát bohatší ako najchudobnejšie Rumunsko. Na regionálnej úrovni je rozdiel ešte dôležitejší. Tento smer je možné pozorovať vo vyvíjajúcich sa ekonomikách ako napríklad Čína a India, kým rozdiely v Spojených štátoch a Japonsku sú omnoho menej významné. Európska regionálna politika prináša do praxe solidaritu medzi národmi Európy. Posilnenie ekonomickej, sociálnej a územnej kohézie tým, že znížime rozdiely vývojové medzi jej regiónmi, je základným cieľom EÚ a je položený v jej zmluve. Finančné prostriedky vyčlenené na tento cieľ predstavujú viac ako tretinu rozpočtu EÚ v rokoch 2007 až Zatiaľ čo sa koncentrujú na chudobnejšie regióny a pomáhajú im dohnať tie vyspelejšie rýchlejšie, majú investície kohéznej politiky značný dopad na konkurencieschopnosť všetkých regiónov a na životné podmienky ich obyvateľov. Globalizácia, klimatické zmeny, starnutie populácie, externá imigrácia alebo potreba udržateľného zdroja energie, to sú výzvy pre územie Európy, ktoré nedbajú na národné, inštitucionálne alebo politické hranice. Európa musí nájsť spoločné riešenia týchto výziev v partnerstve národných, regionálnych a lokálnych úrovní. Majú priamy dopad na regionálne a lokálne spoločenstvá a vyžadujú, aby verejní a súkromní partneri spolupracovali a našli praktické a komplexné riešenia. Pridaná hodnota politiky má dosah aj na rast a zamestnanosť. Kohézna politika využíva páky a zaisťuje, aby bola v súlade s ostatnými politikami Spoločenstva či už je to v oblasti štátnej pomoci, životného prostredia, dopravy, podpory inovácie alebo informačnej spoločnosti. A nakoniec, ale nie čo do významu, zlepšuje a modernizuje štátne správy, aby sa zvýšila transparentnosť, a tým podporila dobrá vláda. Mapovanie potrieb a výziev Európy nie je však dosť. Európska regionálna politika má potenciál premeniť spoločné výzvy na príležitosti. Je to zrejmé z desiatok tisícov projektov, ktoré EÚ uskutočnila spoločne s členskými štátmi a regiónmi. Takéto projekty môžu byť za rohom. Dúfam, že vám táto brožúra pomôže zistiť, že Európa funguje. Danuta Hübnerová členka Európskej komisie zodpovedná za regionálnu politiku 1

4 V krátkosti: politika pre regióny Európy Viac rastu a pracovných miest pre všetky regióny a mestá Európskej únie tento odkaz je srdcom kohéznej politiky a jej nástrojov na obdobie v rokoch 2007 až Najväčšia investícia, akú kedy EÚ urobila prostredníctvom kohéznej politiky, bude mať cenu 347,4 miliárd v priebehu sedemročného obdobia, bude podporovať regionálny rast a stimulovať vytváranie pracovných miest. Odhaduje sa, že kohézne nástroje by mohli zvýšiť rast v nových členských štátoch v priemere o 6 % a vytvoriť až 2 milióny nových pracovných miest. Osemdesiatdva percent celkových finančných prostriedkov sa zameria na Konvergenčné regióny domov až 35 % populácie Únie. Vo zvyšných regiónoch bude alokovaných asi 55 miliárd v súlade s cieľom Regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Ďalších 8,7 miliárd je k dispozícii na cezhraničnú, transnacionálnu a medziregionálnu spoluprácu v súlade s cieľom Európskej teritoriálnej spolupráce. Tri ciele sa podporujú z troch finančných fondov, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund - ERDF), Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu (European Social Fund - ESF). ERDF bude podporovať programy týkajúce sa regionálneho rozvoja, ekonomickej zmeny, zvýšenej konkurencieschopnosti a teritoriálnej spolupráce v celej EÚ, kým Kohézny fond sa zameria na dopravu a infraštruktúru životného prostredia, ako aj na energetickú efektívnosť a obnoviteľnú energiu v členských štátoch s hrubým národným dôchodkom (Gross National Income - GNI) nižším ako 90 % priemeru EÚ. Podľa cieľa konvergencie sa budú aktivity ERDF zameriavať na posilňovanie infraštruktúry, konkurencieschopnosti ekonomiky, výskum, inováciu a udržateľný regionálny rozvoj. Podľa cieľa konkurencieschopnosti sa bude ERDF zameriavať na tri priority: inovácia a ekonomika znalostí, životné prostredie a prevencia rizika a prístup vonkajšie mestské centrá k doprave a telekomunikáciám. V celej EÚ bude podľa cieľov konvergencie a regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti ESF poskytovať podporu v predvídaní a riadení ekonomickej a sociálnej zmeny. Existujú štyri kľúčové 2

5 oblasti aktivity: zvyšovanie adaptability pracovníkov a podnikov; zvyšovanie prístupu k zamestnanosti a účasti na trhu práce; posilňovanie sociálneho začlenenia prostredníctvom boja s diskrimináciou a uľahčovanie prístupu na trh práce pre znevýhodnených ľudí; podpora reformy zamestnanosti a inklúzie. Podľa cieľa konvergencie bude ESF taktiež podporovať snahy o zlepšenie vzdelávania a školení a pomáhať rozvíjať inštitucionálnu kapacitu a efektivitu štátnej správy. Naprieč všetkými programami kohéznej politiky sú hlavnými oblasťami investícií 1 a ich relatívne podiely na finančných prostriedkoch: n Znalosti a inovácia: takmer 83 miliárd (24 %) sa využije na ňu, napr. výskumné centrá a infraštruktúra, technologický transfer a inovácia vo firmách a rozvoj a difúzia informácií a komunikačných technológií; n Doprava: približne 76 miliárd (22 %) sa vložilo do zlepšenia dostupnosti regiónov, podpory transeurópskych sietí a investovania do environmentálne udržateľných dopravných zariadení obzvlášť v mestských oblastiach; n Ochrana životného prostredia a prevencia rizika: investície v hodnote asi 51 miliárd (19 %) budú financovať infraštruktúru starostlivosti o vodu a odpadové vody, dekontamináciu krajiny, aby sa pripravila na nové ekonomické využitie a ochranu proti environmentálnym rizikám; n Ľudské zdroje: 76 miliárd (22 %) sa vynaloží na vzdelávanie, školenia, schémy zamestnanosti a sociálneho začlenenia financované z ESF. Ďalšie intervencie sa týkajú podpory podnikania, energetických sietí a efektivity, mestskej a vidieckej obnovy, cestovného ruchu, kultúry a posilnenia inštitucionálnej kapacity štátnej správy. Finančné nástroje majú svoj právny základ v nariadeniach EÚ. Spolufinancujú národné, regionálne a cezhraničné programy, ktoré riadia národné a regionálne orgány. Komisia a národné a regionálne orgány zdieľajú kontrolu, publicitu a hodnotenie programov. Stručný opis 423 programov financovaných v období v rokoch 2007 až 2013 môžete nájsť na internetovej stránke Európskej komisie 1 Prosím všimnite si, že čiastky na investície prostredníctvom kohéznej politiky sú založené na informáciách poskytnutých členskými štátmi v jeseni Predstavujú plánované výdavky a pravdepodobne sa ešte v priebehu obdobia do roku 2013 zmenia. 3

6 Bulharsko Celkom: 6,9 miliardy Konvergencia: 6,7 miliardy spolupráca: 179 miliónov Zlepšenie infraštruktúry, ľudský kapitál a zamestnanosť, podpora podnikania v priaznivom obchodnom prostredí a pod dobrou vládou a podpora vyrovnaného teritoriálneho rozvoja Zvýšiť mieru rastu reálneho HDP o 0,27 % Vytvoriť asi pracovných miest Nové letisko v Sofii, Bulharsko Prečo na európskej regionálnej politike záleží Európska únia generuje 43 % svojho ekonomického výstupu len v 14 % svojho teritória geografický päťuholník tvorený Londýnom, Hamburgom, Mníchovom, Milánom a Parížom ktorý je domovom asi jednej tretiny jej populácie. Ekonomické a sociálne nerovnosti v Európe sú podstatné a výrazne sa prehĺbili s nedávnymi rozšíreniami. Luxembursko, najbohatší členský štát pokiaľ ide o príjem na hlavu, je teraz sedemkrát bohatší ako najchudobnejšie Rumunsko. Na regionálnej úrovni je rozdiel ešte väčší: najbohatší región je Inner London s 290 % priemerného hrubého domáceho produktu EÚ-27 (HDP) na hlavu, kým najchudobnejší región je Nord-Est v Rumunsku s 23 % priemeru EÚ. Hoci HDP nie je úplne presný odraz životnej úrovne pretože sa neodráža v relatívnych nákladoch na život, indikuje rozdiely, ktoré existujú. Toto je podobné vo vzorcoch sledovaných v Číne a Indii: v oboch krajinách región s najvyšším HDP na hlavu má úroveň sedemkrát vyššiu ako najmenej rozvinutý región. V Spojených štátoch je tento rozdiel len dvaapolnásobný a v Japonsku len dvojnásobný. Európska únia znamená viac ako len spoločný trh, je založená na spoločných hodnotách a politikách odsúhlasených členskými štátmi k prospechu ich obyvateľov. politika EÚ uvádza do praxe solidaritu medzi národmi Európy, zatiaľ čo sa posilňuje konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ ako celku. Pomáha docieliť jeden zo základných cieľov položených v zmluve ES: dosiahnutie ekonomickej a sociálnej kohézie znížením nerovností medzi regiónmi a rozšírením výhod spoločného trhu rovnomernejšie naprieč teritóriom EÚ. Viac ako jedna tretina rozpočtu EÚ je teraz alokovaná do finančných nástrojov Kohéznej politiky EÚ: Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Európsky sociálny fond. Tieto nástroje budú celkom predstavovať až 347,4 miliardy v období medzi rokmi 2007 a 2013, s asi 82 %, ktoré majú byť investované do najchudobnejších regiónov EÚ. Pridaná hodnota kohéznej politiky EÚ je značná: n Kohézna politika podporuje potrebnú investíciu do infraštruktúry, ľudských zdrojov a modernizácie a diverzifikácie regionálnych ekonomík a podieľa sa na väčšom raste a tvorbe pracovných miest v chudobnejších členských štátoch a regiónoch. 4

7 Nové cesty v Estónsku: diaľnica Via Baltica n Členské štáty a regióny, ktoré na takýchto investíciách získavajú, dosiahnu nadpriemerný výkon v oblasti rastu a pracovných miest a sú lepšie vybavené na to, aby rýchlejšie dohnali úroveň EÚ ako bez investícií kohéznej politiky. n Kohézna politika využíva páky a zabezpečuje súlad s ostatnými politikami EÚ štátna pomoc, ochrana životného prostredia, doprava, podpora inovácie alebo informačná spoločnosť. Taktiež zlepšuje a modernizuje štátnu správu, zvyšuje transparentnosť a podporuje dobrú vládu. V minulosti členské štáty a regióny, ktoré najviac získavali z Európskej regionálnej politiky, boli schopné rýchlejšie dohnať a dokonca vyrásť nad priemernú úroveň EÚ. V nastávajúcich rokoch bude tento príbeh úspechu pokračovať v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ od roku Avšak Európske územie ako celok čelí novým výzvam. Globalizácia, klimatické zmeny alebo starnutie populácie sa nezastavia na národných, inštitucionálnych alebo politických hraniciach. Namiesto toho vplývajú na regionálne a lokálne spoločenstvá priamo a v rôznych stupňoch. Konkurencieschopnosť Európy sa nemôže dosiahnuť politikami EÚ, jednotlivými členskými štátmi alebo regiónmi samostatne. Ekonomický úspech je sociálny proces, ktorý vyžaduje úzku spoluprácu. Európska regionálna politika má potenciál zmeniť spoločné výzvy na príležitosti. Je navrhnutá tak, aby odpovede EÚ zahŕňali ľudí v navrhovaní a implementácii stratégií regionálneho rozvoja a miestnych projektov v prospech Európy ako celku. Estónsko Celkom: 3,45 miliardy Konvergencia: 3,4 miliardy spolupráca: 52 miliónov Investícia do vzdelávania, výskumu a inovácie, lepšie príležitosti spojenia, udržateľné využitie životného prostredia a vyrovnaný rozvoj regiónov a ich administratívnej kapacity Zvýšiť zamestnanosť na 72 % (z 64,4 % v roku 2005) Viac investícií do výskumu od spoločností (z 0,42 % na 1,6 % HDP) Zvýšiť počet domácností s pripojením na internet na 70 % (z 36 % v roku 2005) Väčšia miera recyklácie až 60 % pevného odpadu (z 36,6 % v roku 2005) Udržať primárnu spotrebu energie na úrovni roku 2003 až do roku

8 Cyprus Celkom: 640 miliónov Konvergencia: 213 miliónov konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 399 miliónov spolupráca: 28 miliónov Posilnenie ekonomiky, podpora obchodu, spoločnosť znalostí a podpora výskumu a inovácie, ľudské zdroje, zamestnanosť a sociálna kohézia, modernizácia životného prostredia, doprava a energetická infraštruktúra, a rozvoj udržateľných spoločností Zvýšiť ročný rast HDP z 3,8 % na 4,2 % Zvýšiť mieru zamestnanosti z 68,5 % na 71 % Zvýšiť výdavky na R&D na 1 % národného HDP do roku 2010 Zvýšiť transfery verejnej dopravy z 2 % na 10 % celku Mestská obnova v Nicosii, Cyprus Ako to funguje Partnerstvá naprieč všetkými regiónmi Európskej únie, plánovanie a dobrá vláda sú kľúčovými prvkami, aby sa zaistilo, že regionálny rozvoj zostane dynamický a efektívny v najvyššej možnej miere. Európska regionálna politika, jej nástroje a programy sú prevažne riadené decentralizovaným spôsobom národnými a regionálnymi vládami, ktorých sa týka. V rámci spoločného rámca nastaveného EÚ, členské štáty a regióny vyberajú prioritné ciele na svojich územiach, ktoré získajú finančné prostriedky z fondov EÚ. Avšak každý program sa vyvíja v kolektívnom procese, ktorý zahŕňa orgány na európskej, regionálnej a lokálnej úrovni, sociálnych partnerov a verejné organizácie. Tento proces zaisťuje, že každý partner má vlastníctvo rozvojových programov a že sa najlepšie adaptujú na každý jednotlivý región. Komisie, ktoré zahŕňajú týchto partnerov do dizajnu, manažmentu a monitorovania každého programu sprevádzajú intervencie EÚ. Na obdobie musia členské štáty a regióny pripraviť Národné strategické referenčné rámce a národné a regionálne Operačné programy. Nariadenia EÚ a Strategické smernice Spoločenstva o kohézii kladú spoločné pravidlá na riadenie fondov, berúc do úvahy preklenujúce priority Agendy rastu a zamestnanosti EÚ aby sa stala zónou vysokého rastu, vytvárala nové a lepšie pracovné miesta. Navyše bude existovať 423 operačných programov a asi 900 hlavných projektov. Výber projektov nakoniec uskutočňujú národné a regionálne orgány, ktoré spolupracujú s Európskou komisiou na otázkach ako rozhodovanie o hlavných projektoch a zaisťovanie kontroly, publicity a hodnotiacich štandardov. Uvedenie takýchto programov do praxe nie je vždy jednoduché, čo znamená, že efektívne plánovanie je nutné. Strategické smernice o kohéznej politike sa vyvinuli, aby tomuto procesu pomohli. Tieto nastavujú spoločné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom všetkých programov. Výdavky musia byť vyčlenené na intervencie podporujúce výskum a inovácie, informačnú spoločnosť, udržateľný rozvoj, energetickú efektívnosť a rozvoj ľudských zdrojov. V konvergenčných regiónoch musia tieto priority dostať 60 % celkových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii a 75 % vo všetkých ostatných regiónoch. Smernice tiež načrtávajú mnoho dôležitých otázok. Programy by mali zamerať investície do oblastí s vysokým rastom; investovať do motorov rastu a zamestnanosti, ako napríklad inovácie a vzdelávanie; zaviesť zrozumiteľné, strednodobé rozvojové stratégie; podieľať sa na transeurópskej infraštruktúre a udržateľnosti životného prostredia; mobilizovať dodatočné zdroje a rozvíjať partnerstvá medzi rôznymi úrovňami vlády a ostatnými. 6

9 Nová infraštruktúra potrubí na vodu/odpad, Litva Každý operačný program má niekoľko priorít s tým spojenými cieľmi, závisiacimi na cieľoch rozvoja jednotlivého členského štátu alebo regiónu. Tieto priority zoskupujú dohromady operácie a definujú kritériá na výber projektov. Potenciálni príjemcovia, ako aj verejnosť, majú právo poznať kritériá, a ktoré projekty sa vyberú. Štrukturálne fondy a kohézny fond EÚ spolufinancujú operačné programy. Fondy môžu poskytnúť medzi 50 % a 85 % celkových finančných prostriedkov, podľa toho, pod ktorý cieľ kohéznej politiky región alebo členský štát spadá. Zvyšné financie môže prísť od verejnosti (národných a regionálnych) alebo súkromných zdrojov. Podrobné pravidlá výberu a mier spolufinancovania sú stanovené v každom operačnom programe. Po prvej platbe vopred, uskutoční EÚ predbežné platby založené na účtoch certifikovaných národnými a regionálnymi orgánmi. Ak sa účty nemôžu overiť, alebo ak sa nesledujú správne finančné riadiace procedúry, EÚ môže zastaviť financovanie alebo požadovať späť už vyplatené čiastky. Na súčasné programové obdobie sa môžu uskutočňovať pravidelné platby do konca roka Strategické a koherentné plánovanie na všetkých úrovniach je dôležitým prvým krokom, ale aj najlepšie plány majú len malú hodnotu bez dobrej vlády. Aby sa toho dosiahlo, je nutné posilniť inštitucionálne kapacity, výkon a transparentnosť štátnej správy v členských štátoch a regiónoch. Nástroje kohéznej politiky môžu podporovať vytváranie kapacity najmä v konvergenčných regiónoch. Európska komisia podporuje výmenu najlepších postupov v riadení fondov prostredníctvom informácií, seminárov a vytvárania sietí. Litva Celkom: 6,9 miliardy Konvergencia: 6,78 miliardy spolupráca: 109 miliardy Vytváranie vyššej produktivity prostredníctvom ekonomiky založenej na znalostiach a inovácii, zvyšovanie konkurencieschopnosti a vytváranie lepšej kvality života Zvýšiť mieru zamestnanosti z 61,2 na 70 % Zvýšiť výdavky na výskum z 0,76 na 2,2 % HDP 7

10 Lotyšsko Celkom: 4,6 miliardy Konvergencia: 4,5 miliardy spolupráca: 90 miliónov Rozvoj a efektívne využitie ľudských zdrojov, posilnenie konkurencieschopnosti a pokrok smerom k ekonomike znalostí, zlepšenie verejných služieb a infraštruktúry ako podmienky pre vyrovnaný národný a teritoriálny rozvoj Udržať ročný rast HDP 6 8 % (11,9 % v roku 2006) Zvýšiť mieru zamestnanosti na 70 % (66,3 % v roku 2006) a znížiť mieru nezamestnanosti pod 6 % (6,5 % v roku 2006) Zvýšiť výdavky na výskum a rozvoj na 1,5 % HDP z 0,57 % v roku 2005 Zvýšiť percento 20- až 24-ročných, ktorí ukončia vyššie vzdelanie na 85 % (2005: 79,9 %) Zvýšiť podiel obyvateľov so službami riadenia odpadových vôd na 62 % (2004: 9 %) Nový prístup na letisko v Rige v Lotyšsku Kto koľko dostane a za čo? Financie z kohéznej politiky EÚ sú prepojené s myšlienkou solidarity medzi viac a menej prosperujúcimi členskými štátmi. Pomoc chudobnejším európskym regiónom, aby dohnali tie vyspelejšie samozrejme znamená, že tie bohatšie musia viac platiť do rozpočtu EÚ než dostávajú späť. Na druhej strane solidarita nie je jednosmerná cesta. Moderná infraštruktúra a výroba, udržateľné využitie zdrojov a lepšie vzdelávanie a školenia ľudí žijúcich v chudobnejších regiónoch je tiež na úžitok ľudí a ekonomiky v bohatších krajinách. V priebehu obdobia ERDF, Kohézny fond a ESF sa budú podieľať na troch cieľoch: Konvergencia (ERDF; ESF a Kohézny fond), konkurencieschopnosť a zamestnanosť (ERDF; ESF) a Európska terotoriálna spolupráca (ERDF). Na základe regionálneho HDP nižšieho ako 75 % priemeru EÚ, sa regióny kvalifikujú na cieľ Konvergencia, kým všetky ostatné regióny majú prístup k cieľu konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Geografický výber regiónov podľa cieľa spolupráca predstavuje buď cezhraničné regióny alebo tie, ktoré patria k oblastiam transnacionálnej spolupráce., vybraté regióny a vynaložené prostriedky sú nasledujúce: n Konvergencia: v EÚ-27 predstavuje tento cieľ 84 regiónov v rámci 17 členských štátov s populáciou 154 miliónov, ktorej HDP na hlavu je nižší ako 75 % priemeru Spoločenstva a na základe postupného vyraďovania (phasing-out) ďalších 16 regiónov s 16,4 miliónmi obyvateľov a HDP len o niečo vyšším než prah kvôli štatistickému efektu rozšírenia EÚ. Čiastka, ktorá je k dispozícii v rámci cieľa Konvergencia je 282,8 miliárd, predstavujúcich 81,5 % celku a je rozdelená medzi vynaložené prostriedky pre konvergenčné regióny v hodnote 199,3 miliárd, kým 13,9 miliárd je rezervovaných pre postupne vyradené regióny (phasingout) a 69,6 miliárd pre Kohézny fond, a táto čiastka sa vzťahuje na 15 členských štátov. n konkurencieschopnosť a zamestnanosť: celkom 168 regiónov v 19 členských vybraných štátov, ktoré predstavujú 314 miliónov obyvateľov. V rámci týchto je 13 regiónov domovom pre 19 miliónov obyvateľov a predstavuje takzvané phasing-in oblasti (zaradené), ktoré sú predmetom špeciálneho financovania kvôli ich bývalému 8

11 Výstavba ciest, Poľsko štatútu ako regióny cieľa 1. Čiastka 54,9 miliardy z ktorej 11,4 miliardy je určené na phasing-in (zaradené) regióny predstavuje len menej ako 16 % celkovo vynaložených prostriedkov. n spolupráca: populácia žijúca v cezhraničných oblastiach predstavuje 181,7 milióna (37,5 % celkovej populácie EÚ), kým všetky regióny EÚ a obyvatelia sú súčasťou prinajmenšom jedného z existujúcich 13 transnacionálnych oblastí. 8,7 miliardy (2,5 % celku), ktoré sú k dispozícii na tento cieľ sa rozdelia nasledovne: 6,44 miliardy na cezhraničnú, 1,83 miliardy na transnacionálnu a 445 milióny na medziregionálnu spoluprácu a siete. Metóda výpočtu finančných prostriedkov je položená v nariadeniach EÚ, ktoré riadia nástroje kohéznej politiky. Rozoznáva medzi tromi cieľmi a konečné podiely závisia hlavne na relatívnej regionálnej a národnej prosperite, veľkosti populácie a mierach nezamestnanosti. Financovanie nepresahuje asi 4 % hrubého domáceho produktu jednotlivých členských štátov. Poľsko Celkom: 67,3 miliardy Konvergencia: 66,55 miliardy spolupráca: 731 miliónov Zlepšenie verejnej správy, zvýšenie kvality ľudského kapitálu, modernizácia infraštruktúry, podpora konkurenčných a inovatívnych podnikov, zvyšovanie regionálnej konkurencieschopnosti a rozvoj vidieckych oblastí, Štrukturálne fondy a nástroje Štrukturálne fondy a nástroje Konvergencia ERDF ESF Kohézny fond konkurencieschopnosť a zamestnanosť spolupráca ERDF ERDF ESF Vytvoriť 3,5 milióna pracovných miest, aby sa zvýšila zamestnanosť na 60 % do roku 2013 (52,8 % v roku 2005) Zvýšiť mieru výdavkov na výskum a inováciu na 1,5 % HDP (v porovnaní so súčasnými 0,57 %) Strojnásobiť dĺžku diaľničnej a železničnej infraštruktúry Zvýšiť podiel využitia obnoviteľnej energie na 8,5 % (2,9 % v roku 2005) Zvýšiť HDP na hlavu z 51 % v roku 2006 na 65 % priemeru EÚ 9

12 Španielsko Celkom: 35,2 miliardy Konvergencia: 26,2 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 8,5 miliardy spolupráca: 559 miliónov Vytváranie atraktívnejšieho miesta pre investície a prácu, zlepšenie znalostí a inovácie na posilnenie rastu a prispievanie na viac a lepších pracovných miest Zvýšiť mieru zamestnanosti z 63,3 % v roku 2005 na 70 % do roku 2013 Zvýšiť výdavky na výskum a inovácie z 1,06 na 2 % HDP Pomôcť znížiť emisie CO 2 o 15 % Telekomunikačný park vo Valencii, Španielsko Pritiahnutie investorov Podpora malým a stredným podnikom (SME) a pritiahnutie investícií zvonka sú kľúčové spôsoby, ktorými kohézna politika pomáha naštartovať regionálne ekonomiky. Pritiahnutie investorov a zvyšovanie produktívnej kapacity regiónov je dôležité na zlepšenie ich ekonomických výkonov a pomoc tým, ktoré zaostávajú, aby dobehli tie vyspelejšie. Asi 1,2 milióna podnikov sa každoročne vytvára v EÚ asi 10 % celkového počtu podnikov. Avšak iba polovica z nich prežije dlhšie ako prvých päť rokov. Existujú veľké rozdiely naprieč EÚ napríklad v Taliansku, Španielsku a Spojenom kráľovstve sa nové podniky vytvárajú dvakrát tak často ako je priemer EÚ. Kohézna politika EÚ je hlavným prispievateľom celkových investícií, obzvlášť v konvergenčných členských štátoch, kde dosahuje až 20 % celkového hrubého fixného kapitálu. Štrukturálne a kohézny fond kladú obzvlášť dôraz na podporu vytvárania a modernizácie SME tých s menej ako 250 zamestnancami a s ročným obratom nepresahujúcim 50 miliárd. SME sú skutočnými obrami európskej ekonomiky, predstavujú 99 % obchodu v Európskej únii. Poskytujú dve tretiny všetkých pracovných miest v súkromnom sektore. Podniky s menej ako desiatimi zamestnancami dominujú na trhu práce v krajinách ako Taliansko (47 %) a Poľsko (41 %), kým podiel veľkých podnikov na celkovej zamestnanosti v Spojenom kráľovstve je len 46 %. Avšak SME majú často ťažkosti s prístupom ku kapitálu a znalostí a často im chýbajú skúsenosti. a kohézna politika EÚ zameraná na riešenie týchto ťažkostí prostredníctvom kombinácie tvrdých prostriedkov, ako priame investície a mäkkých prostriedkov, najmä poskytovanie služieb podnikateľskej podpory, školení, inovatívneho prostredia, finančného inžinierstva a transferu technológií, ako aj vytváranie sietí a zoskupení. Členské štáty EÚ, najmä tie krajiny, ktoré vstúpili v roku 2004, sú relatívne úspešné v priťahovaní investícií zo zahraničia. Ale existujú značné rozdiely v národných výkonoch. Napríklad v Estónsku priame zahraničné investície (FDI) predstavovali asi 11 % hrubého domáceho produktu v rokoch 1998 až 2005, zatiaľ čo to bolo 9 % v Bulharsku a v Českej republike, 6 7 % v Maďarsku a na Slovensku, 4 5 % v Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku a 2 % v Slovinsku. Ďalšou starosťou je, že FDI sú často veľmi koncentrované v hlavných mestách a ich okolitých regiónoch, čo môže viac posilniť regionálne nerovnosti než ich znížiť. Potenciálne dôvody prečo by si mali investori vybrať investovanie v konkrétnom regióne zahŕňajú prístup na nové trhy, blízkosť ku krajine z ktorej investícia pochádza, spoločný jazyk, nízke korporačné dane 10

13 Inovácia grafického priemyslu v Brobygrafiska, Švédsko a dostupnosť zručných pracovníkov. politika nemôže ovplyvniť všetky tieto faktory, ale môže to zmeniť v iných oblastiach, ktoré zlepšia atraktivitu regiónov dostupnosť, vzdelanie pracovnej sily, infraštruktúra informačných a komunikačných technológií a výdavky na výskum a inovácie. V rokoch 2007 až 2013 bude kohézna politika podporovať: n Prieme investície vo firmách, najmä tých, ktoré sú napojené na výskum a inovácie, transfer technológií alebo výrobu šetrnú k životnému prostrediu. Asi 42,8 miliardy (12 % celkovo vynaložených prostriedkov) smeruje k takýmto aktivitám. n Podnikanie prostredníctvom poskytovania služieb, adaptácia pracovníkov, podniky a podnikatelia, informačné a komunikačné technológie. Asi 44,7 miliardy (13 % celkovo vynaložených prostriedkov) sa plánuje práve na toto. n Ľudský kapitál a prístup k zamestnanosti. 48,8 miliardy (14 % celku) sa bude podieľať na zvyšovaní úrovne kvalifikácie regionálnych a lokálnych pracovníkov. Švédsko Celkom: 1,9 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 1,6 miliardy spolupráca: 265 miliónov Podpora inovácií a podnikania, zvyšovanie schopností a ponuky práce, napomáhanie prístupnosti a cezhraničnej spolupráce Vytvoriť aspoň nových pracovných miest Vytvoriť nových podnikov Zaviesť školenia pre viac ako ľudí 11

14 Portugalsko Celkom: 21,5 miliardy Konvergencia: 20,47 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 938 miliónov spolupráca: 99 miliónov Rozvoj zručností pracovníkov, podpora udržateľného rastu, zaistenie sociálnej kohézie, zaistenie rozvoja územia a miest, zlepšenie efektivity vlády Zvýšenie podielu odborných kurzov dostupných na sekundárnej úrovni na 50 %, aby sa znížila veľmi vysoká miera odchodu zo škôl (38 % v roku 2005) Zvýšenie podielu spoločností so strednou a vyspelou technológiou v priemyselnom sektore z 3,4 % dnes na 6,2 % v roku 2010 Zvýšenie súkromných a verejných investícií do výskumu a technológie ako podiel HDP (na 0,8 % a 1 % v roku 2010) Most spájajúci Španielsko a Portugalsko cez rieku Guadiana v Algarve Dostávame sa k cieľu: zvyšovanie dostupnosti Dopravná infraštruktúra je jeden z najviditeľnejších príkladov toho, čo sa dá dosiahnuť s pomocou zo štrukturálnych a kohézneho fondu z EÚ. Zvyšovanie dostupnosti má kľúčovú dôležitosť v posilnení regionálnych ekonomík a dosahovaní kohézie a konkurencieschopnosti. Dopravná politika Európskej únie podporuje udržateľnú mobilitu pre ľudí a tovar, zaisťuje efektivitu, bezpečnosť a minimalizuje negatívne efekty na životné prostredie. Existuje mnoho aktivít pokrývajúcich transeurópske dopravné siete (TEN- T), vzduch, cesta, železnica, vodná doprava a mestská doprava ako aj vnútrozemské vodné cesty, multimodálna doprava, bezpečnosť a pravidlá štátnej pomoci. Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) obzvlášť významne prispeli k modernej dopravnej infraštruktúre v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch a budú v tom pokračovať aj v období Asi 76 miliárd (22,2 % celkových vynaložených prostriedkov) sa vynaloží na dopravu, s prioritou pre projekty TEN-T, na rozdiel od 38 miliárd (15 % celku) v období Investície pokryjú dopravné stratégie na úrovni EÚ, národnej a regionálnej, ktoré ohrozujú rovnováhu medzi cestnou, železničnou a udržateľnou dopravou. Prepojenia medzi kohéziou a dopravnou politikou sa prekladajú do smerníc, ktoré zaisťujú kvalitu projektov a počet priorít: n 30 TEN-T projektov v európskom záujme, umiestnených v členských štátoch a regiónoch vybratých podľa cieľa Konvergencia. Zvláštna pozornosť bude venovaná cezhraničným projektom. n Investície do sekundárnych spojení v kontexte integrovanej regionálnej dopravy a komunikačnej stratégie. n Železničná infraštruktúra. n Dopravné siete šetrné k životnému prostrediu. n Zlepšená konektivita vnútrozemských teritórií k transeurópskym sieťam. n Diaľnice mora. Investície kohéznej politiky do dopravy v rokoch 2007 až 2013 sa budú koncentrovať na konvergenčné regióny. Sú rozdelené nasledovne: n Projekty TEN-T naprieč všetkými typmi dopravy dostanú 38 miliárd (11 % celkových investícií kohéznej politiky). Asi polovica bude pre cestnú infraštruktúru a polovica pre železnice. 12

15 Železnica Belfast, Dublin, Írsko n Takmer 41 miliárd (12 % celku) bude k dispozícii pre cestnú infraštruktúru, vrátane TEN-T a národných, regionálnych a lokálnych ciest. n Na železničnú infraštruktúru sa vydá celkom 23,6 miliardy (6,8 %), vrátane projektov TEN-T. n Ďalšie vynaložené prostriedky zahŕňajú: prístavy a vnútrozemské vodné cesty: 4,1 miliardy (1,2 %), multimodálnu dopravu a inteligentné dopravné systémy: 3,3 miliardy (1 %); letiská: 1,9 miliardy (0,5 %); mestskú dopravu: 1,9 miliardy (0,5%). TEN-T má za cieľ zaistiť, aby národné siete pre všetky typy dopravy boli dostupné, prepojené a spolupracujúce. EÚ prijala smernice v roku 1996, ktoré definujú ciele, priority a projekty spoločného záujmu, ako aj finančné nástroje. Počet prioritných projektov sa zvýšil zo 14 na 30 po nedávnych rozšíreniach EÚ a pravidlá na poskytovanie pomoci boli upravené, aby umožnili vyššiu maximálnu mieru spolufinancovania pre prioritné projekty, ktoré prekračujú hranice a prírodné prekážky. Dokončenie sietí značne zníži čas na cestovanie pre cestujúcich a tovar, prostredníctvom odhadovaného 14 % zníženia cestnej preťaženosti a zlepšenia výkonu železníc. Znižovanie emisií CO 2 sa predpokladá v miere 6,3 milióna ton ročne. Írsko Celkom: 901 miliónov konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 751 miliónov spolupráca: 151 miliónov Zlepšenie ekonomickej infraštruktúry, podnikania, vedy a inovácie, ľudského kapitálu, sociálnej infraštruktúry a sociálnej inklúzie Cieľ Prispieť k expanzii ekonomiky o 4 4,5 % za rok v priaznivej medzinárodnej ekonomickej klíme 13

16 Francúzsko prostriedky Celkom: 14,3 miliardy Konvergencia: 3,2 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 10,2 miliardy spolupráca: 872 miliónov Zlepšenie konkurencieschopnosti, podpora a udržanie zamestnanosti, ľudský kapitál, regionálna atraktivita a investície do zamestnanosti, zaistenie sociálnej inklúzie, teritoriálny rozvoj a udržateľný rozvoj, inovácie a ekonomika znalostí, školenia, rozvoj informačných a komunikačných technológií, životné prostredie, predchádzanie rizika a energetická politika Zvýšenie podielu súkromného výskumu (1,25 % HNP v roku 2006) a pristúpiť k štandardom Spoločenstva v inovácii Zníženie energetickej intenzity o 2 % ročne do roku 2015 a zníženie skleníkových emisných plynov o priemerne 3 % do roku 2050 INTECHMER: výskum biologickej kontaminácie morského životného prostredia, Cherbourg, Normandia, Francúzsko Inovujúce regióny Udržateľný ekonomický rast je čoraz viac spojený s kapacitou regionálnych ekonomík zmeniť sa a inovovať. To znamená, že sa musí vynaložiť omnoho viac úsilia do vytvárania prostredia, ktoré podporuje výskum, rozvoj a inováciu. Kohézna politika to odráža s rozsiahlym rastom financií, ktoré sú k dispozícii na túto prioritu. Posledné štatistiky potvrdzujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi EÚ a regiónmi v oblasti výskumu a rozvoja (R&D) a inovácií. Výdavky na R&D predstavovali priemerne 1,84 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ-27 v roku 2005, v nepriaznivom porovnaní s USA (2,67 %) a Japonskom (3,2 %). Fínsko a Švédsko sú jedinými členskými štátmi, ktoré vynakladajú viac ako 3 % svojho HDP na R&D a iba 27 z 268 regiónov v EÚ v súčasnosti dosahuje túto úroveň. Viac ako 100 regiónov vynakladá menej ako 1 %, väčšina z nich je v južnej Európe a v nových členských štátoch. Tri členské štáty Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo dodávajú dve tretiny celkových výdavkov EÚ na R&D. Top desať regiónov s výdavkami na R&D vynaložilo 52,5 miliardy v roku 2003 viac ako 25 % celových výdavkov EÚ. Avšak z tej lepšej stránky najvýraznejšie nárasty vo výdavkoch RDI v priebehu obdobia boli v Estónsku (+ 19 %), na Cypre (+ 18 %), v Litve (+ 14 %) a Španielsku (+ 13 %). Príklady typov týchto aktivít na regionálnej úrovni, ktoré môžu podporiť inováciu, sú: investície do infraštruktúry, vybavenia a zariadení; posilnenie spojení medzi priemyselnými rozvojovými zónami a výskumnými inštitúciami; podpora zoskupení, zdrojových knižníc, vedeckých a technologických parkov; podpora mobility výskumníkov a partnerstvá medzi školiacimi inštitútmi a lokálnymi technologickými podnikmi. Nástroje kohéznej politiky zdôrazňujú výskum a inováciu v období , s celkovými finančnými prostriedkami takmer 60 miliárd (17,3 % celku), čo predstavuje postupné zdvojnásobenie a strojnásobenie finančných zdrojov určených na R&D a inováciu podľa cieľov Konvergencia a konkurencieschopnosť a zamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Z tejto celkovej sumy pôjde 15,6 miliardy na výskumné centrá a infraštruktúru, 26,5 miliardy na technologický transfer a R&D a podporu inovácie vo firmách a 15 miliárd na informačné a komunikačné technológie. Aktivity sa zamerajú na štyri oblasti. Posilnenie spolupráce v oboch sférach, medzi podnikmi navzájom a medzi podnikmi a verejnými výskumnými inštitúciami a stane sa tak prostredníctvom transregionálnych zoskupení. Druhou prioritou je 14

17 Phileas: inovovanie v dopravnom sektore; Holandsko podpora výskumu a inovácie v malých a stredných podnikoch. Treťou je naštartovanie regionálnej cezhraničnej a transnacionálnej spolupráce a poslednou je posilnenie kapacitotvornej infraštruktúry a ľudského kapitálu v oblastiach so značným rastovým potenciálom. Hlavné financovanie inovačných programov sa uskutoční v krajinách ako Španielsko, Poľsko, Grécko, Česká republika, Maďarsko, Portugalsko a Slovensko. Napríklad v Poľsku bude dosahovať podpora pre národný program inovatívna ekonomika zo štrukturálnych fondov až 8,3 miliardy viac ako 12 % celkových národných vynaložených prostriedkov. Zatiaľ čo vo Francúzsku a v Holandsku je inovácia hlavnou prioritou všetkých regionálnych programov a predstavuje asi polovicu ich celkových výdavkov. Vo Fínsku odráža dôraz na inováciu vo všetkých regionálnych programoch explicitný cieľ decentralizovať Lisabonskú stratégiu EÚ, aby sa naštartoval rast a zamestnanosť. V mnohých menších členských štátoch obsahujú programy inováciu popri iných prioritách, ako napríklad rozvoji infraštruktúry. Toto je typický prípad konvergenčných krajín, ako niektoré z Baltských štátov, Malta a Slovinsko, hoci je to tak i v Dánsku. Avšak nekladie to menej dôrazu na inováciu. Napríklad Litva plánuje vynaložiť 8 % celkových zdrojov na výskumnú infraštruktúru a ďalších 8 % na informačnú spoločnosť. Holandsko Celkom: 1,9 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 1,6 miliardy spolupráca: 247 miliónov Posilnenie konkurencieschopnosti zameraním sa na inováciu, podnikanie, atraktivitu regiónov, miest, ponuku na trhu práce, investície do ľudského kapitálu a spolupráca so susednými krajinami Podieľať sa na výstupe vo vývoji výskumu a technológií, inovácie, podnikanie a informačná spoločnosť, najmä v malých a stredných podnikoch a pre služby obyvateľom Prispievať k zlepšeniu dostupnosti zamestnania, k nárastu adaptability pracovníkov a produktivity práce 15

18 Luxembursko Celkom: 65 miliónov konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 50 miliónov spolupráca: 15 miliónov Podpora zakladania malých a stredných podnikov Rozvoj mestských centier, ktoré podstúpili ekonomickú zmenu Zlepšenie znalostí a inovácia najmä vo verejných a súkromných výskumných centrách Zvýšenie miery zamestnanosti, obzvlášť u žien a starších pracovníkov Podieľať sa na dosiahnutí cieľa výdavkov 3 % HDP na výskum a rozvoj, najmä v súkromnom sektore a na znižovaní emisií CO 2 s ohľadom na Kyótske ciele Centrum technologických zdrojov pre životné prostredie: Esch-sur-Alzette, Luxembursko Zelená pre udržateľný rozvoj Regionálne politiky musia byť udržateľné a vynakladá sa viac finančných prostriedkov ako kedykoľvek predtým do iniciatív šetrných k životnému prostrediu v období Životné prostredie môže byť zdrojom ekonomického rastu buď prostredníctvom podpory inovatívnych čistých technológií, podpory efektívneho využitia energie, výstavbou ekoturistiky, alebo jednoducho prostredníctvom prirodzených prostredí zvyšujúcich atraktivitu oblastí. Zaistenie udržateľného rozvoja a vysokej úrovne ochrany životného prostredia sa vyžadujú vo všetkých politikách Európskej únie. Tak isto právny základ a smernice regionálnej politiky uvádzajú, že ekonomické, sociálne a environmentálne ciele sa musia integrovať. Regionálny rozvoj môže byť udržateľný len vtedy, ak rešpektuje životné prostredie. politika EÚ môže prispieť k udržateľnosti prostredníctvom podpory technológií šetrných k životnému prostrediu; dopravy, energetických a infraštrukturálnych iniciatív, ktoré zaisťujú vysokú kvalitu vody, vzduchu a pôdy. Navyše členské štáty musia viesť hodnotenia dopadu na životné prostredie a konzultovať environmentálne orgány a verejnosť v prípade, že implementujú programy kohéznej politiky. Celkový objem štrukturálnych a kohéznych finančných prostriedkov vynaložených na environmentálne programy sa od predchádzajúceho obdobia zdvojnásobil na asi 100 miliárd 30 % z celkových prostriedkov. Polovica z týchto investícií sa vynaloží na investície do infraštruktúry spojené so starostlivosťou o vodu a odpad, obnovou kontaminovaných miest, znižovaním znečistenia a podporou ochrany prírody a prevencie rizika. Ďalšia polovica pôjde na investície s environmentálnym dopadom na oblasti ako dopravné a energetické systémy, ekoinovácia, environmentálny manažment pre podniky, mestská a vidiecka obnova a ekoturistika. Napríklad viac ako 7 miliárd sa vyčlenilo na podporu energetickej efektivity a obnoviteľných energií. Kohézny fond (pôsobiaci v Bulharsku, na Cypre, v Českej republike, Estónsku, Grécku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, na Malte, v Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, na Slovensku, v Slovinsku a Španielsku) je hlavným zdrojom financií pre infraštrukturálne projekty spojené s životným prostredím, (najmä pokiaľ ide o energetickú efektivitu, obnoviteľnú energiu, železničnú dopravu a intermodálny alebo verejný dopravný systém). Poskytuje financovanie pre investične intenzívne projekty a pomáha týmto krajinám splniť environmentálne štandardy Európskej únie. 16

19 Podpora energeticky efektívnych zdrojov: solárne panely v Marstale, Fyns amt, Dánsko Regióny v celej Európe budú čoraz viac konfrontované s dopadmi klimatických zmien, ako aj s novými výzvami čo sa týka poskytovania energie a jeho efektivity. To sa bude líšiť v závislosti na regiónoch. Kým 7 % populácie Únie žije v oblastiach ohrozovaných záplavami, asi 9 % žije v oblastiach, kde sa viac ako 120 dní nevyskytujú zrážky. Kombinované dopady klimatických zmien spôsobia vážne problémy pre kvalitu života, cestovný ruch a poľnohospodárstvo v niektorých regiónoch EÚ. Kohézna politika môže hrať dôležitú úlohu v podpore snáh o prispôsobenie sa budúcim klimatickým zmenám a minimalizovanie negatívnych dopadov na regionálnej úrovni. Môže podporiť ekoinováciu, prostriedky ochrany proti environmentálnemu riziku a čisté podniky a vytvoriť trhové príležitosti pre podniky v týchto oblastiach. Nové programy regionálnej politiky dávajú viac podpory než kedykoľvek predtým rozvoju obnoviteľných a alternatívnych energií, čo znamená, že existujú príležitosti, aby na tom európske podniky získali. Rozvíjajúce sa technológie, ako veterná, solárna a biomasa môžu dať EÚ vedúci posun a posilniť jej konkurenčnú pozíciu. Rastúca závislosť Európy na importoch energie a pokračujúci rast preťaženia postihujúceho cestnú a leteckú dopravu znižujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Preto aplikácie a siete obnoviteľnej energie, menej znečisťujúce typy dopravy a technológie šetrné k životnému prostrediu sú kľúčovými prioritami pokiaľ ide o modernizáciu produkcie a znižovanie emisií. V oblasti dopravy, znovuvytvorenie rovnováhy vynaložených prostriedkov medzi vzduchom a cestami na jednej strane a železnicami, vnútrozemskými vodnými cestami a námorná dopravy na strane druhej, by mali rešpektovať rôzne situácie, ktoré sú v členských štátoch. Dánsko Celkom: 613 miliónov konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 510 miliónov spolupráca: 103 miliónov Ľudské zdroje, inovácia, zvýšené využitie informačnej technológie, podnikanie, atraktívne regióny a zlepšenie prispôsobivosti a kvalifikácie pracovnej sily Vyššie percento školených ľudí Zvýšiť počet inovatívnych podnikov Zvýšiť mieru penetrácie informačných a komunikačných technológií v podnikoch z 56 % (2005) na 75 % 17

20 Malta Celkom: 855 miliónov Konvergencia: 840 miliónov spolupráca: 15 miliónov Udržanie rastúcej, konkurencieschopnej ekonomiky založenej na znalostiach, zlepšenie príťažlivosti a kvality života, investovanie do ľudského kapitálu a využitie regionálnej rôznorodosti Gozo Zvýšiť HDP na hlavu vo vzťahu k priemeru EÚ z 69,2 % v roku 2005 na 74 % do roku 2013 Zvýšiť nominálne exporty tovaru a služieb v rokoch 2007 až 2013 o 4 % na získanie konkurencieschopnosti Zvýšiť mieru zamestnanosti z 54,3 % v roku 2005 na 57 % do roku 2013 Obnova kultúrneho dedičstva na Malte Lepší život v európskych mestách Mestá symbolizujú dvojitú výzvu, ktorej v súčasnosti čelí Európska únia: ako zlepšiť konkurencieschopnosť tak, aby boli splnené sociálne a environmentálne potreby. Mestá Európy sú jej centrami ekonomickej aktivity, inovácie a zamestnanosti, napriek tomu čelia mnohým výzvam. Trend k suburbanizácii, koncentrácia nedostatku a nezamestnanosti v okolí miest, zvyšujúca sa preťaženosť komplexné problémy ako tieto vyžadujú integrované odpovede pokiaľ ide o dopravu, bývanie a školiace a zamestnanecké schémy, ktoré sa musia prispôsobiť lokálnym potrebám. Európska regionálna a kohézna politika sa zameriava na tieto výzvy. Politiky sú navrhnuté tak, aby podporovali mestá ako motory regionálneho rozvoja. Podpora podnikania, inovácie a rozvoj služieb zvyšuje ich atraktivitu. Zlepšenie susedných oblastí v kríze, hlavne obnovou fyzického prostredia, opätovný rozvoj miest s pôvodnou priemyselnou výstavbou a zachovanie a rozvoj historického a kultúrneho dedičstva prispievajú k vyrovnanému mestskému rozvoju. Podpora čistej mestskej dopravy zvyšuje udržateľnosť miest. Asi 21,1 miliardy bolo vyčlenených na mestský rozvoj v rokoch 2007 až 2013, čo predstavuje 6,1 % celkového rozpočtu kohéznej politiky EÚ. Z toho 3,4 miliardy je určené na rehabilitáciu priemyselných oblastí a kontaminovanej pôdy, 9,8 miliardy na mestské a vidiecke regeneračné projekty, 7 miliardy na čistú mestskú dopravu a 917 miliónov na bývanie. Ďalšie investície na infraštruktúru vo výskume a inovácii, dopravu, životné prostredie, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a kultúru, majú taktiež významný dopad na mestá. Týmto integrovaným prístupom kohézna politika môže využiť synergie medzi rôznymi odbormi politiky a povzbudiť dialóg medzi správami, sociálnymi a ekonomickými partnermi a verejnými organizáciami. Nové nariadenia kohéznej politiky na obdobie poskytujú nástroje na posilnenie mestského rozmeru v novej generácii programov. Zdôrazňujú potrebu zahrnutia lokálnych a regionálnych orgánov do plánovania a implementácie programov. Národné a regionálne orgány môžu subdelegovať programový manažment, alebo jeho časti lokálnym orgánom a ďalšie súkromné organizácie by mali byť zahrnuté ako partneri. V priebehu obdobia získajú európske mestá rôznym spôsobom z nástrojov kohéznej politiky, iniciatív a nástrojov: 18

21 Staré centrum mesta v Telči, Česká republika láka turistov n Otázky mestského rozvoja sa do značnej miery integrovali vo všetkých regionálnych a národných programoch podporovaných štrukturálnymi fondami a kohéznym fondom. n Výmena najlepších postupov a siete medzi mestskými plánovačmi a inými miestnymi expertmi prechádza pod program URBACT II. n JESSICA (Joint European Support for Sustainable Investment in City Areas Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach) je nová iniciatíva Európskej komisie, v spolupráci s Európskou investičnou bankou a Rozvojovou bankou Rady Európy. Podporuje finančné inžinierstvo pre udržateľné investície, ekonomický rast a zamestnanosť v mestských oblastiach Európy. n Mestský audit poskytuje štatistické údaje a informácie o životných podmienkach v 357 európskych mestách v 27 členských štátoch EÚ a Nórsku, Švajčiarsku a Turecku. Viac ako 330 indikátorov mestského života v Európe predstavuje zistenia o demografii, bývaní, zdraví, kriminalite, trhu práce, ekonomickej aktivite, rozdieloch v príjmoch, lokálnej správe, začlenenia verejnosti, kvalifikáciách vo vzdelaní, kultúrnej infraštruktúre a cestovnom ruchu. Česká republika Celkom: 26,7 miliardy Konvergencia: 25,9 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 419 miliónov spolupráca: 389 miliónov Zvýšenie konkurencieschopnosti, podpora výskumu a rozvoja, inovácie, rozvoj udržateľného cestovného ruchu, vzdelávanie, zamestnanosť, sociálna kohézia, rozvoj informačnej spoločnosti, znižovanie administratívneho bremena, zlepšenie dostupnosti dopravy, udržateľný vidiecky a mestský rozvoj Dosiahnutie ekonomickej úrovne EÚ-25 Zvýšiť mieru zamestnanosti zo 64,8 % v roku 2005 na 66,8 % Zvýšiť podiel HDP na výskum a rozvoj z 1,42 % na 2,2 % do roku

22 Taliansko Celkom: 28,8 miliárd Konvergencia: 21,6 miliárd konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 6,3 miliárd spolupráca: 846 miliárd Rozvoj sietí znalostí, zvýšenie životnej úrovne, bezpečnosti a sociálnej inklúzie, podpora obchodných zoskupení, služieb a konkurencie a internacionalizácia a modernizácia ekonomiky Prispieť k priemernému ročnému rastu HDP medzi 2,4 a 3,1 % v konvergenčných regiónoch Zvýšiť zamestnanosť s približne 45 % na 50 % v týchto regiónoch Školenie na pracovné miesto v Taliansku Investície do ľudí EÚ potrebuje o 24 miliónov viac pracovných miest, aby docielila svoju cieľovú mieru zamestnanosti 70 %. So starnúcou populáciou v celej Európe, sa zamestnanosť a školenia pracovnej sily stali ešte nutnejšími. Miery zamestnanosti, úroveň schopností a dopad demografických zmien sa značne líši medzi jednotlivými regiónmi EÚ a vyžaduje prispôsobené odpovede. Ako dosiahnuť viac a lepších pracovných miest a vzdelanú pracovnú silu schopnú obstáť v budúcich výzvach je preto otázka dôležitá pre úspech kohéznej politiky. V rokoch 2007 až 2013 bude kohézna politika investovať 95 miliárd do ľudí 76 miliárd prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a 19 miliárd prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). V posledných rokoch sa zamestnanosť zvýšila a miery nezamestnanosti spadli. Rast zamestnanosti v celej EÚ dosahoval v priemere 1 %, priniesol mieru zamestnanosti až na úroveň 63,8 % v roku V tom istom roku sa znížila miera nezamestnanosti na 8,7 % z 9,1 % v predchádzajúcom roku. V menej rozvinutých regiónoch EÚ regionálne miery zamestnanosti konvergovali medzi rokmi 2000 až 2005 a nezamestnanosť spadla z 13,4 % na 12,4 %. Avšak v roku 2005 miery zamestnanosti v týchto regiónoch boli stále o asi 11 % nižšie ako tie v zvyšku EÚ. Regióny sa musia vysporiadať so zručnosťami potrebnými k tomu, aby zostali konkurenčneschopné v globálnej ekonomike založenej na znalostiach. Variácie v úrovniach vzdelania sú viac zdôrazňované medzi regiónmi než medzi krajinami: v menej rozvinutých regiónoch EÚ-27 len 14 % populácie v pracovnom veku malo terciárnu kvalifikáciu v roku 2005, v porovnaní s 25 % v rozvinutejších regiónoch. Populácia Európy podľa predpovedí začne klesať okolo roku V rokoch 2000 až 2005 celková miera rastu populácie bola 0,4 % a 86 % tohto rastu bol v dôsledku migrácie. Už dnes 85 regiónov EÚ hlavne v nových členských štátoch zažíva absolútne zníženie populácie a ďalších 76 udržiava rast populácie len vďaka migrácii. Tieto trendy budú obmedzovať výhľad pre budúci rast zamestnanosti. Hoci sa predpokladá, že celková zamestnanosť bude stále rásť do roku 2017, kvôli rastúcej participácii pracovnej sily, je pravdepodobné, že začne po tomto dátume klesať. Podľa odhadov Spojených národov klesne populácia Európy o 70 miliónov do roku 2050; v tej istej dobe populácia Ázie narastie o 1,3 miliardy a populácia Afriky o 1 miliardu. Demografické zmeny tohto rozmeru budú mať dopad na distribúciu ekonomických aktivít. 20

23 Investície do ľudí: nové centrum starostlivosti o deti v rómskej materskej škole, Slovensko Na obdobie investičné priority kohéznej politiky vynaložia dôležité zdroje na zlepšenie adaptability pracovnej sily. Viac ako 70 miliárd vynaložených prostriedkov ESF by malo byť investovaných do školení, zamestnanosti a aktivít na zlepšenie sociálnej inklúzie. Navyše najmä ERDF investuje do infraštruktúry vo vzťahu k zamestnanosti, do vzdelávania a školení, ako napríklad školy, nemocnice a zariadenia zamerané na starostlivosť o deti. Uznanie značného návratu investícií zo vzdelania v skorých štádiách života, všetky členské štáty vynaložili značný objem zdrojov na modernizáciu a reformu vzdelávacieho a školiaceho systému. Napríklad Dánsko má za cieľ vidieť 45 % nevyškolených pracovníkov účastniacich sa na školiacich aktivitách v rámci jedného roka. Niekoľko členských štátov, vrátane Nemecka, Španielska, Lotyšska, Litvy, Cypru, Dánska a Estónska si dalo ambiciózny cieľ pre miery zamestnanosti na úrovni 70 %, kým Spojené kráľovstvo si dalo za úlohu dosiahnuť 80 %. Slovensko Celkom: 11,6 miliardy Konvergencia: 10,9 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 449 miliónov spolupráca: 227 miliónov Infraštruktúra a regionálna dostupnosť, inovácie, informačná spoločnosť a ekonomika znalostí, ľudské zdroje a vzdelávanie Dosiahnuť ekonomickú úroveň 60 % priemeru EÚ-15 Zvýšiť mieru zamestnanosti z 57,7 % v roku 2005 na 63,4 % 21

24 Spojené kráľovstvo Celkom: 10,6 miliardy Konvergencia: 2,9 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 6,9 miliardy spolupráca: 722 miliónov Podnikanie a inovácie, zručnosti a zamestnanosť, environmentálna a spoločenská udržateľnosť, zameranie sa na zlyhania trhu, rovnosť, partnerstvá s lokálnymi orgánmi, vyššie vzdelávanie, dobrovoľný a súkromný sektor a podpora lisabonskej agendy Zlepšiť zručnosti Zlepšiť investície do výskumu a rozvoja, najmä v súkromnom sektore Podpora inovácie a podnikania Obnova Severu: Severná energetická iniciatíva, Northumberland, Spojené kráľovstvo Múdro ich vynaložiť Existuje niekoľko nových nástrojov a iniciatív na umožnenie najefektívnejšieho a udržateľného využitia štrukturálnych a kohézneho fondu v období Akumulujú odbornosť v riadení projektov alebo finančnom inžinierstve, zaisťujúc tak, že investície udržia svoj dopad a prispejú k dlhodobému rozvoju regiónov. Dobré finančné riadenie nástrojov kohéznej politiky môže zvýšiť verejné investície. Aby sa to dosiahlo, Európska komisia vyvinula tri nástroje s Európskou investičnou bankou (European Investment Bank EIB), Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (European Bank for Reconstruction and Development EBRD) a Bankou Rady Európy (Council of Europe Bank CEB). Pomôžu s technickými aspektmi rozsiahlych infraštrukturálnych projektov, verejno-súkromných partnerstiev alebo finančného inžinierstva medzi finančnými inštitúciami a členskými štátmi a regiónmi. Užšia spolupráca medzi Európskou komisiou a finančnými inštitúciami posilní vytváranie kapacít v národných a regionálnych správ. Tri nové nástroje sú: n JASPERS (Joint Assistance in Supporting Projects in European Regions Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch), ktorá vyvíja spoluprácu medzi Európskou komisiou, EIB a EBRD, akumuluje odbornosť a pomáha členským štátom a regiónom s hlavnými projektmi. Kľúčovými oblasťami pomoci sú: doprava a projekty energetickej infraštruktúry (vrátane transeurópskych sietí); a iniciatívy energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov, najmä hodnotenie verejnosúkromných partnerstiev. Existuje tím expertov JASPERS riadený zo sídla EIB v Luxembursku. n JEREMIE (Joint European Resources for Micro to Medium Enterprises Spoločné európske zdroje pre malé a stredné podniky), iniciatíva Európskej komisie, EIB a Európskeho investičného fondu (European Investment Fund - EIF), zvyšuje prístup malých a stredných podnikov (SME) k financiám. JEREMIE umožňuje členským štátom a regiónom outsourcovať EIF riadenie finančného inžinierstva a finančných programov SME. Produkty zahŕňajú majetok, rizikový kapitál, záruky, pôžičky a technickú pomoc, ktorá umožní multiplikačný efekt prostriedkov EÚ použitím revolvingových finančných produktov namiesto grantov. EIF a národné a regionálne orgány navrhnú prispôsobené schémy pre SME vo všetkých sektoroch. Predpokladá sa, že JEREMIE sa bude podstatne podieľať na zlepšení prístupu 22

25 Investície do výskumu: Centrum Minerve pre biotechnologický výskum v Charleroi, Wallonia, Belgicko k financiám pre SME v asi 20 členských štátov vrátane zdrojov z ERDF v rozsahu 2,5 miliardy. n JESSICA (Joint European Support for Sustainable Investment in City Areas- Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach), iniciatíva Komisie, EIB a CEB na podporu udržateľných investícií do mestských projektov a programov. Spája členské štáty, regióny a mestá s európskym bankovým a finančným sektorom na väčšie a lepšie investície v mestách. Riadiace orgány programov štrukturálnych fondov môžu využiť externých odborníkov, aby mali lepší prístup k cudziemu kapitálu na podporu mestského rozvoja. Zdroje z operačných programov, ktoré sa majú investovať na základe iniciatívy JESSICA sa môžu presunúť do mestských rozvojových fondov a spolufinancovanie môže prísť z mestskej správy, bánk, penzijných fondov alebo investičných fondov. Belgicko Celkom: 2,3 miliardy Konvergencia: 638 miliónov konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 1,4 miliardy spolupráca: 194 miliónov Posilnenie udržateľnej územnej kohézie a konkurencieschopnosti, podpora ekonomiky znalostí a inovácie, mestský rozvoj, rozvoj ľudí a obchodu, výskum, školenia, znižovanie nezamestnanosti, boj s diskrimináciou a podpora rovnosti Podieľať sa na dosiahnutí úrovne 3 % HDP na výskum a rozvoj Zvýšiť mieru zamestnanosti na 70 %, 60 % pre ženy a 50 % pre pracovníkov vo veku medzi 55 až 64 rokov 23

26 Slovinsko Celkom: 4,2 miliardy Konvergencia: 4,1 miliardy spolupráca: 104 miliónov Podpora podnikania, inovácie a technologický rozvoj, posilnenie ľudského kapitálu, vytváranie pracovných miest a vyrovnaný regionálny rozvoj Podieľať sa 0,75 % na ročnom raste HDP Stimulovať rast zamestnanosti o 1,7 % Obnova železničných vagónov v Slovinsku Spolupráca bez hraníc Kohézna politika podporuje regióny a mestá z rôznych členských štátov EÚ a blízkeho okolia, aby spolupracovali a učili sa navzájom prostredníctvom spoločných programov, projektov a sietí. Existuje mnoho iniciatív na obdobie Cieľ spolupráca financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) podporuje cezhraničné, transnacionálne a interregionálne programy spolupráce. Rozpočet 8,7 miliardy na tento cieľ predstavuje 2,5 % celkových výdavkov kohéznej politiky na obdobie Existuje tiež právny nástroj na posilnenie spolupráce cez hranice a mnoho nových nástrojov na podporu regionálneho rozvoja popri vonkajších hraniciach EÚ a s kandidátskymi a potenciálnymi krajinami a s tretími krajinami. Rôznymi prvkami cieľa spolupráca sú: n 53 cezhraničných programov popri vnútorných hraniciach EÚ. Pomáhajú rozvinúť podnikanie a malé a stredné podniky; cezhraničný obchod; cestovný ruch a kultúru; manažment životného prostredia; dopravu, informačné a komunikačné siete; manažment vody, odpadu a energie; spoločné využitie zdravotníckej, kultúrnej a vzdelávacej infraštruktúry a právnu a administratívnu spoluprácu. Príspevok z ERDF: 5,6 miliardy n 13 transcanionálnych programov spolupráce pokrýva rozsiahlejšie oblasti spolupráce ako napríklad Baltské more, alpské a stredozemné regióny. Zameriavajú sa na projekty medzi regiónmi vo vzťahu k inovácii, životnému prostrediu a prevencii rizika, dostupnosti a udržateľnosti mestského rozvoja. Príspevok z ERDF: 1,8 miliardy n Medziregionálny program spolupráce (INTERREG IVC) poskytuje rámec pre výmenu skúseností medzi regionálnymi a lokálnymi inštitúciami v rôznych krajinách. Sú stanovené dve priority: inovácia a ekonomika znalostí a životné prostredie a prevencia rizika. Spoločne s programom URBACT II je tento program hlavnou hybnou silou iniciatívy EÚ Regióny pre ekonomickú zmenu, ktorá je navrhnutá na podporu rozvoja regionálnych a mestských sietí a šírenia najlepších postupov v ekonomickej modernizácii. Príspevok z ERDF: 321 miliónov Krajiny: EÚ-27, Nórsko a Švajčiarsko n Program URBACT II spája činiteľov na lokálnej a regionálnej úrovni, aby si vymieňali skúsenosti a napomáhali učeniu sa o témach mestskej politiky. Program podporuje tematické siete a pracovné skupiny medzi mestami, konferencie a rozvoj nástrojov. Príspevok z ERDF: 53 miliónov Krajiny: EÚ-27, Nórsko a Švajčiarsko 24

27 Spájanie krajín: nové vlakové spojenie medzi Maďarskom a Slovinskom n Monitorovacia sieť pre európske územné plánovanie (European Spatial Planning Observation Network ESPON) poskytuje vedecké informácie na rozvoj regiónov a väčších teritórií prostredníctvom aplikovaného výskumu, analýz a nástrojov. Príspevok z ERDF: 34 miliónov Krajiny: EÚ-27, Nórsko, Švajčiarsko, Island a Lichtenštajnsko n Program INTERACT II ponúka služby a nástroje na riadenie programov spolupráce Príspevok z ERDF: 34 miliónov Regionálne projekty spolupráce môžu čeliť ťažkostiam kvôli rôznemu národnému zdaneniu, pracovným alebo plánovacím zákonom. Európske zoskupenie pre teritoriálnu spoluprácu (European Grouping for Territorial Cooperation EGTC) je nový nástroj umožňujúci regionálnym a lokálnym orgánom z rôznych krajín, aby vytvorili zoskupenia na spoluprácu s právnou subjektivitou. Oblasti, kde sa môže využiť zahŕňajú cezhraničnú dopravu alebo zdravotnícke služby alebo spoločné štúdie a projekty. Členovia EGTC môžu byť národné alebo regionálne verejné subjekty. Existujú dva nástroje pre regionálny rozvoj v kandidátskych, potenciálnych kandidátskych a tretích krajinách na obdobie : n Nástroj na predvstupovú pomoc (Pre- Accession Assistance - IPA) je založený na partnerstvách s kandidátskymi krajinami EÚ Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Chorvátsko a Turecko a potenciálne kandidátske krajiny Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko vrátane Kosova. Podporuje administratívne, sociálne a ekonomické reformy, ako aj regionálnu a cezhraničnú spoluprácu. Príspevok z EÚ: 11,47 miliardy n Finančný nástroj pre susedskú spoluprácu a partnerstvo (European Neighbourhood and Partnership Instrument - ENPI) podporuje spoluprácu a ekonomickú integráciu medzi EÚ a partnerskými krajinami Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Moldavsko, Maroko, Palestínska autonómia, Ruská federácia, Sýria, Tunisko a Ukrajina. Podporuje partnerstvá pomáhajúce dobrej vláde a sociálnemu a ekonomickému rozvoju, zahŕňa 15 originálnych cezhraničných projektov spolupráce (CBC), ktoré pôsobia popri vonkajších hraniciach EÚ. Príspevok z EÚ: 11,18 miliardy, z čoho programy ENPI-CBC predstavujú 1,18 miliardy Od roku 2006 sa Európska komisia zaoberala štruktúrovaným dialógom o regionálnej politike s Čínou a od roku 2007 s Ruskom. Maďarsko Celkom: 25,3 miliardy Konvergencia: 22,9 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 2 miliárd spolupráca: 386 miliónov Zlepšenie konkurencieschopnosti a ekonomiky znalostí, zlepšenie obchodného prostredia a príspevok k aktívnym politikám trhu práce a rozvoj ľudských zdrojov Zvýšiť nové pracovné miesta o 4 % Zvýšiť úrovne produkcie podnikov o 10 % do roku

28 Nemecko Celkom: 26,3 miliardy Konvergencia: 16,1 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 9,4 miliardy spolupráca: 851 miliónov Podpora inovácie, posilnenie konkurencieschopnosti, zlepšenie regionálnej atraktivity a vytváranie väčšieho množstva a lepších pracovných miest Zvýšiť výdavky na výskum a inovácie na 3 % HDP (z 2,5%) Zvýšiť mieru zamestnanosti na 70 % (z 65,4 %) Zmena priemyselného dedičstva na výhodu regiónu: Völklinger Hütte, Saarland, Nemecko Aký je v tom rozdiel? Podľa posledných hodnotení má kohézna politika obrovský dopad, pomáha poháňať rast a vytvárať nové pracovné miesta v tých členských štátoch, ktoré to najviac potrebujú a hrá dôležitú úlohu v zlepšovaní životných štandardov v celej Európe. Každý program spadajúci pod štrukturálne fondy zahŕňa kultúru hodnotenia, kde členské štáty, regióny a Európska komisia vykonajú pravidelné hodnotenia kohéznej politiky. Úspech sa meria proti indikátorom ako dodatočný rast, vytvorené pracovné miesta alebo znížené znečistenie. Kohézna správa Európskej komisie z roku 2007 ukazuje, že programy pomohli posunúť politiky členských štátov smerom k investíciám zvyšujúcim rast a podporili potrebné investície do infraštruktúry, ľudských zdrojov a modernizácie a diverzifikácie regionálnych ekonomík. Podieľali sa na znížení sociálneho vylúčenia a chudoby tak, že poskytli zručnosti pre ekonomiku znalostí a posilnili politiky trhu práce. Na národnej úrovni Grécko, Španielsko, Írsko a Portugalsko najväčší príjemcovia kohéznej politiky v rokoch pred posledným rozšírením EÚ dosiahli významný rast od roku Grécko znížilo medzeru so zvyškom EÚ-27 tak, že sa pohlo zo 74 % priemerného HDP na hlavu v roku 1995 na 88 % v roku V rovnakom časovom úseku sa Španielsko posunulo z 91 % na 102 % a Írsko dosiahlo 145 % z pôvodných 102 %. Situácia je však iná v nových členských štátoch, kde kohézna politika len začala fungovať. Začínajúc z veľmi nízkych úrovní, všetky prechádzajú rapídnym rastom, často koncentrovaným v regiónoch hlavných miest a veľkých mestách. HDP troch Baltských štátov sa takmer zdvojnásobilo v dekáde od 1995 do Poľsko, Maďarsko a Slovensko taktiež zapracovali, ich miery rastu sú takmer dvojnásobné oproti priemeru EÚ. Avšak ak budeme predpokladať, že miera súčasného rastu bude pokračovať, stále to potrvá viac ako 15 rokov, kým Poľsko, Bulharsko a Rumunsko dosiahnu HDP na hlavu 75 % priemeru EÚ-27. Na regionálnej úrovni znamenal relatívne silný ekonomický rast v priebehu poslednej dekády týchto krajín s nízkym HDP na hlavu, že regióny EÚ konvergujú. V rokoch 1995 až 2004 sa znížil počet regiónov s HDP na hlavu nižším ako 75 % priemeru EÚ zo 78 na 70, kým počet tých ktoré boli pod 50 % spadol z 39 na 32. Regióny v EÚ-15, ktoré zaostávajú a boli hlavnými príjemcami kohéznej podpory v rokoch , preukázali značný rast v HDP na hlavu. V rokoch 1995 až 2004 sa HDP na hlavu v štvrtine z nich zvýšilo nad 75 % hranicu. 26

29 Danutoniho nová vodná elektráreň sa prestavuje z fondu PHARE, blízko Petrosani, Rumunsko Obdobie videlo extra 850 km zrekonštruovanej železnice v Španielsku pre vysokorýchlostné vlaky. Navyše, zlepšenie ciest viedlo k ušetreniu asi 1,2 milióna hodín oboje značne prispelo k udržateľnej doprave. V priebehu podobného obdobia priniesli štrukturálne fondy zber triedeného odpadu asi 6,4 miliónom ľudí v Taliansku. Španielsko videlo asi 4 miliardy investícií v približne výskumných projektoch, vrátane takmer výskumníkov a britských SME dostalo finančnú pomoc, radu a tréning v manažérskych a organizačných zručnostiach. Podobný vývoj môžeme vidieť v oblasti vytvárania pracovných miest. V rokoch 2000 až 2005 konvergovali regionálne miery zamestnanosti v rámci EÚ a nezamestnanosť v regiónoch EÚ-15, ktoré zaostávali sa znížila z 13,4 % na 12,4 %. Ale v roku 2005 miery zamestnanosti v týchto regiónoch stále boli asi o 11 % nižšie než tie vo zvyšku Únie. Keď sa pozrieme na obdobie , štúdie odhadujú, že kohézna politika pridá asi 6 % HDP vo väčšine členských štátov, na vrchu základných scenárov. Napríklad dodatočných 9 % rastu HDP sa predpokladá pre Litvu, Českú republiku a Slovensko; 5,5 6 % pre Bulharsko, Poľsko a Rumunsko; 3,5 % pre Grécko a asi 1 1,5 % pre Španielsko, východonemecké Länder a Mezzogiorno. Do roku 2015 by mohli investície kohéznej politiky vytvoriť až 2 milióny dodatočných pracovných miest. Efekt kohéznych politík zasahuje za rast a zamestnanosť. Zaisťujú súlad s ostatnými politikami Spoločenstva či už sa zaoberajú štátnou pomocou, životným prostredím, dopravou, podporou pre inovácie alebo informačnou spoločnosťou. Navyše pomáhajú zlepšiť a modernizovať verejné orgány, zvyšujú transparentnosť a zabezpečujú dobrú vládu. Rumunsko Celkom: 19,7 miliardy Konvergencia: 19,2 miliardy spolupráca: 455 miliónov Rozvoj základnej infraštruktúry podľa európskych štandardov, zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti, efektívnejší rozvoj a využitie ľudského kapitálu, vytvorenie administratívnej kapacity, podpora vyrovnaného územného rozvoja Prispieť k % rastu HDP do roku 2015 Zvýšiť mieru zamestnanosti z 57,4 na 64 % Investovať do 1,400 km nových a renovovaných ciest 27

30 Rakúsko Celkom: 1,46 miliardy Konvergencia: 177 miliónov konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 1,03 miliardy spolupráca: 257 miliónov konkurencieschopnosť a inovácie, atraktívne regióny, zlepšenie adaptability a kvalifikácie pracovnej sily, územná spolupráca, vláda Zvýšiť konkurencieschopnosť posilnením základne znalostí a schopnosť podnikov inovovať Výskum a podpora rozvoja Vyvážený regionálny rozvoj zlepšujúci dostupnosť regiónov a podpora zamestnanosti Podpora udržateľného cestovného ruchu: cyklotrasy v regióne Salzburg, Rakúsko Kontrola peňazí platcov daní Výdavky zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu ročne zahŕňajú asi 50 miliárd z rozpočtu EÚ, plus národné, regionálne a súkromné spolufinancovanie. Vo všetkých existuje viac ako 400 národných a regionálnych programov riadených členskými štátmi, vrátane desiatok tisíc projektov vybraných každý rok. Ako sa Európska komisia uisťuje, že peniaze platcov daní sú riadené správne a efektívne? Odpoveď spočíva v systéme kontrol a auditov na úrovni EÚ, i na národnej a regionálnej. Členské štáty a regióny musia splniť množstvo minimálnych požiadaviek predtým, než sa jedno euro zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu vynaloží na nejaký projekt. Tri orgány a ich funkcie musia byť definované pre každý program: n Riadiaci orgán zaisťuje súlad projektov s výberovými kritériami a príjemcovým pochopením podmienok. Overuje súlad s podmienkami grantu a pravidelne uskutočňuje okamžité kontroly, aby odhadol pokrok a presnosť výdavkov na projekt. Riadiaci orgán opravuje alebo znovu získava financie EÚ v prípade, že sa objavia nejaké nezrovnalosti. Nakoniec vytvára každoročné správy o implementácii a konečnú správu, ktorá zhŕňa implementáciu celého projektu. Tieto kontroluje Európska komisia n Osvedčovací orgán odosiela pravidelné správy o výdavkoch a prihláškach na platby u Komisie. Overuje, či žiadosti o refundáciu sú správne, vyplývajú z dôveryhodných účtových systémov a sú v súlade s aplikovateľnými pravidlami EÚ a národnými pravidlami. Vykonáva kontroly a ak je to potrebné, okamžité overovanie. Osvedčovací orgán taktiež monitoruje a podáva správy a ako dôsledok toho o nezhodách a o opätovnom získaní alebo o odňatí prostriedkov od príjemcov. n Audítorský orgán uskutočňuje systémové audity a testovanie projektov. Podáva správy o svojich zisteniach slabých stránok systému a nepravidelných výdavkoch riadiacemu orgánu a osvedčovaciemu orgánu. Na obdobie sa zvýšili zodpovednosti národných audítorských orgánov. Po prvé, musia vyjadriť svoj názor na vhodnosť riadiaceho a kontrolného systému. Po druhé, na každý program musí byť vyhradený audítorský orgán, aby mohol vziať na seba formálnu zodpovednosť za audit. Musí odoslať stratégiu auditu do deviatich mesiacov od schválenia programu a poskytnúť raz za rok názor na fungovanie systémov. Musí tiež skontrolovať na konci programového obdobia celú audítorskú prácu. Európska komisia tieto prehlásenia preskúma. Audítorské služby Európskej komisie uplatňujú dozorné kontroly, najmä pri audite manažmentu a kontrolných systé- 28

31 Komunitné služby popoludňajšie centrum pre deti zo základných škôl, Lastenkaari, Fínsko mov členských štátov a regiónov, vrátane testov transakcií na úrovni príjemcu a kontroly toku financií do členských štátov. Tematické audity sa taktiež uskutočňujú tam, kde sa našli hlavné slabé stránky v systémoch, Komisia a členské štáty odsúhlasia akčné plány na ich odstránenie. Ak členský štát opravné opatrenia neuskutoční okamžite, Európska komisia môže prerušiť alebo ukončiť platby a môže aplikovať finančné opravné prostriedky na opätovné získanie predchádzajúcich platieb postihnutých chybami systému. Finančné opravné prostriedky sú potom aplikované paušálnou sadzbou na všetky platby, ktoré sú v ohrození. Na obdobie prijala Európska komisia akčný plán na ďalšiu integráciu kontrolných a audítorských aktivít na úrovni EÚ, národnej a regionálnej úrovni. To zahŕňa zlepšenia v koordinácii auditu a výmenu výsledkov auditu medzi audítorskými orgánmi členských štátov a Komisiou, ako aj šírenie poučenia a najlepších postupov. Komisia tiež využíva opravné prostriedky pre jednotlivé objavené chyby alebo audity Európskeho dvora audítorov. Členské štáty dostanú príležitosť vyvrátiť navrhnuté opravné finančné prostriedky a môžu vymeniť opravený výdavok za iný vhodný výdavok, aby sa zabránilo znižovaniu čistej hodnoty vo financovaní programu, ktorého sa to týka. Fínsko Celkom: 1,7 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 1,6 miliardy spolupráca: 120 miliónov Podpora obchodu, podpora inovácie, networking a posilnenie štruktúr znalostí, kompetencia, zamestnanosť, zamestnanosť a podnikanie, zlepšenie regionálnej dostupnosti a životného prostredia Vytvorenie nových podnikov a pracovných miest na zvýšenie zamestnanosti Rozvoj regionálnej ekonomiky Zvýšenie produktivity, konkurencieschopnosti a exportných podnikov Zvýšiť úroveň vzdelania Zvýšenie výdavkov na výskum a inovácie na 4 % HDP do roku

32 Grécko Celkom: 20,4 miliardy Konvergencia: 19,6 miliardy konkurencieschopnosť a zamestnanosť: 635 miliónov spolupráca: 210 miliónov Zvýšenie konkurencieschopnosti, zlepšenie dostupnosti, dosiahnutie digitálnej konvergencie a podpora rozvoja ľudských zdrojov, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie Zvýšenie HDP o asi 3,5 % a vytvorenie až nových pracovných miest do roku 2015 Zvýšiť výdavky na R&D na 1,5 % HDP (zo súčasných 0,6 %) Záchrana kultúrneho dedičstva v Aténach, Grécko Príbeh: vaše právo vedieť Publicita a informácie o aktivitách spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu EÚ sú nevyhnutné k tomu, aby sa zvýšilo verejné povedomie a transparentnosť programov. Príbeh štrukturálnych fondov a kohézneho fondu znamená v praxi to, že publikácie, internetové stránky, databázy o najlepších postupoch a iné zdroje sa koordinujú medzi orgánmi EÚ a členskými štátmi a regiónmi, aby sa zabezpečil pokiaľ možno čo najlepší prístup k relevantným informáciám. Národné orgány sú primárne zodpovedné za informovanie svojich občanov o tých aktivitách, ktoré sú spolufinancované z EÚ. Dôraz na správne informácie a komunikáciu na všetkých úrovniach financovania sa v priebehu obdobia posilní. Členské štáty a regióny majú povinnosť poskytovať informácie o programoch spolufinancovaných z fondov a zverejniť všetkých konečných príjemcov, projekty a poskytnuté čiastky. Pravidlá EÚ stanovujú, že: n Musí existovať komunikačný plán pre každý operačný program, pozostávajúci zo stratégie, definície cieľových skupín, plánovaných informačných a komunikačných opatrení a predbežní rozpočet. Orgány musia vymenovať oddelenia zodpovedné za plán a za to, ako bude vyhodnotený. n Minimálne požiadavky sú definované pre riadiace orgány a konečných príjemcov, aby informovali verejnosť. Príklady takýchto požiadaviek sú jednou z hlavných informačných aktivít, keď sa program začína a každoročne po jeho implementácii; publikovanie zoznamu konečných príjemcov riadiacim orgánom a vyvesenie billboardov a plagátov na miestach uskutočnenia projektov. n Mal by existovať networking medzi členskými štátmi a regiónmi o informačných a komunikačných aktivitách, aby sa dosiahla lepšia integrácia a aby sme sa poučili z najlepších postupov. Informácie a komunikácia sú integrovanou časťou kohéznej politiky, ktorá pridáva hodnotu kvalite programov a projektov. Toto sa zavádza do praxe národnými a regionálnymi správami, finančnými príjemcami a službami Európskej komisie. Je tiež dôležité ohodnotiť a pokračovať v informačných a komunikačných stratégiách a v tom, ako súvisia s celkovými cieľmi operačných programov. 30

33 Služby Európskej komisie informujú verejnosť o tom, ako fondy pôsobia v každom členskom štáte prostredníctvom publikácií, internetu, audiovizuálnych médií a konferencií. Všetky aktivity dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ majú za úlohu zvyšovať povedomie o dopade fondov a zaistiť, aby boli koherentné a relevantné informácie široko dostupné. Komisia tiež koordinuje sieť komunikačných úradníkov zo všetkých 27 členských štátov, aby sa spojili tí, ktorí sú zodpovední za propagáciu štrukturálnych fondov a kohézneho fondu EÚ. Cieľom je zdieľať skúsenosti a najlepšie postupy, identifikovať spôsoby zlepšenia kvality komunikačných aktivít a spojiť sa s existujúcimi národnými sieťami. 31

34 K vašim službám V prípade, že si prajete dozvedieť sa viac o to, ako podporuje Európska únia regióny, koľko finančných prostriedkov je k dispozícii na aké projekty vo vašom regióne, alebo ak hľadáte správy, publikácie, power-pointové prezentácie, fotografie alebo videá, prosím navštívte internetovú stránku Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu politiku: Ak máte otázky alebo by ste radi dostali naše publikácie, prosím pošlite nám regio-info@ec.europa.eu A na záver, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku má informačné a návštevnícke centrum, ktoré je otvorené pre návštevy jednotlivcov alebo skupiny od pondelka do piatku (9:30 12:30 a 14:00 17:00). Európska komisia, GR pre regionálnu politiku Avenue de Tervuren/Tervurenlaan 41 B-1049 Bruxelles/Brusel Telefón: +32 (0) Fax: +32 (0)

35 Slovníček Kohézny fond: vzťahuje sa na členské štáty s hrubým národným dôchodkom menším ako 90 % priemeru EÚ, Kohézny fond spolufinancuje projekty v oblasti dopravy a životného prostredia, vrátane transeurópskych sietí (TENs), energetickej efektivity a obnoviteľnej energie. Na obdobie bude k dispozícii 69,6 miliardy pre fond v rámci programov riadených členskými štátmi. CSG (Strategické smernice Spoločenstva pre kohéziu): tieto poskytujú rámec pre intervencie štrukturálnych fondov. ERDF (Európsky fond regionálneho rozvoja): spoločne s Kohéznym fondom a Európskym sociálnym fondom je jedným z troch finančných nástrojov kohéznej politiky EÚ a hlavným zdrojom financovania na vytvorenie interného potenciálu regiónov. Bol založený v roku 1975, môže sa podieľať na financovaní produktívnych investícií, podnikania, dopravy a infraštruktúry životného prostredia, výskumu a technológie, inovácie, informačnej spoločnosti, udržateľného rozvoja a iných aktivít. ESF (Európsky sociálny fond): vytvorený v roku 1957, je jedným z troch kohéznych nástrojov EÚ a hlavným zdrojom finančnej podpory EÚ na rozvoj zamestnanosti ľudských zdrojov. HDP (hrubý domáci produkt): ekonomická hodnota všetkých tovarov a služieb vytvorených v rámci danej oblasti za dané časové obdobie. Je rovný súčtu hrubej hodnoty pridanej k ekonomickým aktivitám v oblasti, plus dane a mínus štátne dotácie. Pri porovnaní regiónov EÚ sa HDP obvykle vykazuje ako percento priemeru EÚ (priemer = 100 %). Vyjadrením HDP na hlavu v parite kúpnej sily (PPP) umožní porovnať ceny vo všetkých členských štátoch. NUTS (nomenklatúra územných štatistických jednotiek): klasifikačný systém, ktorý využíva EÚ na zbieranie štatistík na regionálnej úrovni. Všetky regióny v EÚ sú klasifikované do troch úrovní NUTS. V súčasnosti existuje 268 regiónov NUTS v celej EÚ-27. Úroveň 2 sa využíva na definovanie oblastí vhodných na podporu zo štrukturálnych fondov. NSRF (Národný strategický referenčný rámec): keď programujeme intervencie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu na obdobie , členské štáty predložia NSRF, ktorý zaistí, aby intervencie boli v súlade so smernicami EÚ v oblasti kohézie. Operačný program: je dokument stanovujúci stratégiu rozvoja členského štátu alebo regiónu s koherentnou sústavou priorít, ktoré sa majú uskutočniť s pomocou jedného z nástrojov štrukturálneho a kohézneho financovania. Odosiela sa Európskej komisii. 33