A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A.1. OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA

A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A.1. OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA Mesto Zvolen v zmysle Zákona č. 263/1993 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov vyhlásilo verejnú súťaž na vypracovanie Územného plánu sídelného útvaru Zvolen, s lehotou odovzdania súťažných návrhov do 27. novembra 1998. Predmetom obstarávania bolo vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie mesta Zvolen v úrovni sídelného útvaru v zmysle 10 a 14 Zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (Stavebného zákona) a Vyhlášky č. 84/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Z rozhodnutia komisie pre vyhodnotenie súťažných návrhov sa na 1. mieste umiestnil návrh firmy URKEA s.r.o. z Banskej Bystrice. Ďalšou etapou výberu spracovateľa ÚPN SÚ Zvolen bolo Rokovacie konanie k výzve na podanie návrhov na uzavretie zmluvy na vypracovanie ÚPN SÚ Zvolen. Rozhodnutím komisie pre vyhodnotenie rokovacieho konania na výber zhotoviteľa ÚPN SÚ Zvolen bol vyhodnotený na prvom mieste spomedzi predložených návrhov vyzvaných uchádzačov návrh firmy URKEA s.r.o. z Banskej Bystrice. Ukončené etapy práce na územnoplánovacej dokumentácii mesta v zmysle ustanovení zmluvy o dielo č. 06/99 a jej dodatkov: Etapa prác Názov Termín ukončenia I. Prieskumy a rozbory pre ÚPN sídelného útvaru Zvolen október 1999 II. Územné a hospodárske zásady pre ÚPN SÚ Zvolen jún 2000 III. Územný plán mesta Zvolen Koncept jún 2001 IV. Prerokovanie ÚPN mesta Zvolen Súborné stanovisko a pokyn na spracovanie návrhu ÚPN mesta Zvolen apríl 2002 Primátor mesta Zvolen založil pre proces tvorby územného plánu mesta Poradný zbor primátora mesta pre tvorbu územnoplánovacej dokumentácie (ďalej poradný zbor). 1) Na zasadnutí poradného zboru dňa 9.5.2002 boli dohodnuté doplňujúce dve etapy spracovania územnoplánovacej dokumentácie, ktoré budú podkladom pre vypracovanie návrhu územného plánu mesta: a) Variantné riešenie dopravnej infraštruktúry mesta Zvolen, b) Krajinno-ekologický plán pre k.ú. mesta Zvolen. 2) Na zasadnutí poradného zboru dňa 1.7.2002 bola prezentovaná rozpracovaná štúdia variantného riešenia dopravnej infraštruktúry mesta Zvolen. V záveroch z tohoto stretnutia bolo pre návrh územného plánu mesta doporučené: (a) križovatku pod zámkom riešiť vedením novej komunikácie poza zámok s napojením na Masarykovu a Moyzesovu ulicu, (b) prerokovať toto riešenie s príslušným Pamiatkovým úradom a Železnicami SR, (c) riešiť prepojenie lokality Lanice cez rieku Hron na Strážsku cestu prekategorizovaním do nižšej kategórie. Etapa prác Názov Termín ukončenia V. Variantné riešenie dopravnej infraštruktúry mesta Zvolen august 2002 SAŽP - CTK 1

3) Pracovné stretnutia poradného zboru v dňoch 20.8.2002 a 17.9.2002 boli zamerané na problematiku rozpracovaných etáp Krajionno-ekologického plánu s doporučeniami pre spracovanie ÚPN mesta Zvolen: a) výsledné závery z KEP v čo najväčšej možnej miere zapracovať do návrhu ÚPN mesta Zvolen, b) ďalšie stanoviská a návrhy ohľadne spracovania návrhu ÚPN M Zvolen môžu byť priebežne doručované na MsÚ Zvolen odb. územného plánovania a architektúry. Etapa prác Názov Termín ukončenia VI. Upravené Súborné stanovisko a pokyn na spracovanie návrhu ÚPN M Zvolen október 2003 Súborné stanovisko a pokyn na spracovanie návrhu ÚPN mesta Zvolen bolo schválené uznesením Mestského zastupiteľstva č. 26/2002. zo dňa 8.4.2002. Pri riešení návrhu ÚPN mesta Zvolen sa požaduje zabezpečiť zohľadnenie akceptovaných pripomienok z prerokovania konceptu Územného plánu mesta Zvolen podľa vyhodnotenia pripomienkového pokračovania a pripomienok zo stanoviska Krajského úradu v Banskej Bystrici. Poradný zbor sa na svojom zasadnutí dňa 22.1.2003 zaoberal posúdením rozpracovanej urbanistickej koncepcie návrhu ÚPN M Zvolen, vypracovanej s využitím územnoplánovacích podkladov Variantné riešenie dopravnej infraštruktúry mesta Zvolen a Krajinno-ekologický plán. K riešeniu neboli v záveroch definované žiadne pripomienky. Predložené urbanistické riešenie bolo prenesené do návrhu územného plánu mesta Zvolen, ukončeného v mesiaci apríl r. 2003. Pripomienkové konanie, vyhodnocovanie pripomienok a vypracovanie Stanoviska obstarávateľa prebiehalo v období od mája 2003 do mája 2004. Mestské zastupiteľstvo vo Zvolene na svojom 6. zasadnutí dňa 24.5.2004 súhlasilo so spôsobom vybavenia pripomienok k návrhu Územného plánu mesta Zvolen a vo svojom uznesení č. 65/2004 odporučilo primátorovi mesta vydať pokyn na spracovanie čistopisu ÚPN M Zvolen v zmysle stanoviska obstarávateľa. V zmysle rokovacieho konania, ktoré sa konalo 15.6.2004 sa zhotoviteľom čistopisu Územného plánu mesta Zvolen stala Slovenská agentúra životného prostredia Centrum tvorby krajiny v Banskej Bystrici, autorom Ing. arch. Mária Chocholová. Podklady na vypracovanie čistopisu ÚPN mesta Zvolen v zmysle Uznesenia MsZ vo Zvolene prevzal zhotoviteľ dňa 15.06.2004. A.2. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA A PROBLÉMY, KTORÉ RIEŠI ÚZEMNÝ PLÁN Pôvodný ÚPN HSA Zvolen stanovil rozvojové ciele mesta do roku 2000. Plošné možnosti rozvoja mesta, navrhované v tejto dokumentácii a upravené v Prehodnotení ÚPN HSA Zvolen sú už vyčerpané. Vzhľadom na predpokladaný rast významu mesta je potrebné prehodnotiť nielen jeho plošné rozvojové možnosti mimo (v súčasnosti) zastavaného územia, ale aj pôvodne navrhované rozloženie funkcií v jeho zastavanom území vo vzťahu k predpokladanému priestorovému rozvoju mesta. Nové názory na riešenie dopravnej a technickej infraštruktúry, rozvoj sociálnej infraštruktúry, nových foriem bývania a riešenia hospodárskych aktivít na území mesta vo vzťahu k prírodnému prostrediu a zachovaniu kvality životného prostredia si vyžaduje vypracovanie nového územného plánu mesta Zvolen, v rozsahu jeho celého katastrálneho územia. Novú koncepciu rozvoja mesta je potrebné zosúladiť s celoštátnymi a regionálnymi rozvojovými zámermi a cieľmi. SAŽP - CTK 2

Hlavné zásady a ciele riešenia územného plánu mesta boli stanovené v Zadaní ÚPN mesta Zvolen: rozvoj mesta orientovať na vytvorenie podmienok pre vznik tretieho metropolitného centra Slovenska vo vzájomnej väzbe rozvojových zámerov miest Zvolen a Banská Bystrica ako významných centier osídlenia a ostatných obcí v priestore Zvolenskej kotliny, vytvoriť rozvojovú koncepciu mesta, vo všetkých jej funkčných zložkách, ktorá zabezpečí optimálne podmienky pre jeho trvalo udržateľný rozvoj, stanoviť zásady optimálneho rozvoja hospodárskych aktivít v riešenom území vo vzťahu k zachovaniu jeho environmentálnych hodnôt, stanoviť zásady rozvoja komplexného dopravného systému mesta vo väzbe na nadradenú dopravnú sieť európskeho a celoštátneho významu, stanoviť zásady rozvoja technickej infraštruktúry mesta vo vzťahu k rozvoju jeho funkčných systémov, navrhnúť podmienky ochrany prvkov územného systému ekologickej stability vo vzťahu k rozvojovým zámerom mesta, stanoviť limity a regulatívy urbanistickej kompozície a optimálneho usporiadania priestorovej a funkčnej štruktúry mesta a jeho katastrálneho územia, stanoviť prioritu a postupnosť realizácie verejnoprospešných stavieb. A.3. VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA ÚPN HSA ZVOLEN Návrh Smerného územného plánu aglomerácie Zvolen Sliač Kováčová Lieskovec, spracovaný v roku 1975, schválila vláda SSR svojím uznesením č. 30/1975. Na základe stanovísk Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 2440/PV z 19.6.1980, 12.12.1980 a 3.2.1981 k aktualizácii ÚPN HSA Zvolen z roku 1980, objednal odbor územného plánovania Stredoslovenského krajského národného výboru, ako objednávateľ ÚPN HSA Zvolen, jeho prehodnotenie v zmysle týchto stanovísk. Prehodnotenie ÚPN HSA Zvolen bolo spracované v roku 1981. Okresný národný výbor vo Zvolene potvrdil platnosť tejto územnoplánovacej dokumentácie, v zmysle uznesenia Rady ONV č. 181/1973, dňa 15.4.1982. Zmeny, ku ktorým došlo v prehodnotení oproti pôvodnému ÚPN HSA Zvolen, boli zamerané na akceptovanie pripomienok MPVž SR predovšetkým na zníženie rozsahu záberov poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Záväznou časťou územného plánu sú Smernice pre územný rozvoj SÚP HSA Zvolen schválené uznesením vlády SSR č. 90/1975 upravené v zmysle záverov vyplývajúcich z jeho prehodnotenia v roku 1981. Aglomeráciu Zvolen riešenú smerným územným plánom tvorili okrem mesta Zvolen kúpeľné miesta Sliač a Kováčová. Nakoľko tieto sídla riešia svoj rozvoj samostatnou územnoplánovacou dokumentáciou, uvedené sú len tie časti Smerníc, ktoré sa viažu na mesto Zvolen. Značné množstvo rozvojových zámerov uvedených v Smerniciach bolo v období 20-tich rokov realizovaných, z tohto dôvodu sú uvedené len tie, ktoré z hľadiska priestorového rozvoja mesta zostávajú v platnosti aj naďalej: považovať za hlavnú priestorovú a kompozičnú os mesta rieku Hron a na túto os urbanizačne viazať prestavbu aj perspektívny rozvoj mesta v severojužnom a východo-západnom smere, vytvoriť centrálnu mestskú zónu s objektmi vyššej vybavenosti s priamou väzbou na západný mestský obvod, riešiť vyššiu obvodovú vybavenosť pre obytný obvod Zvolen západ vo väzbe na hlavné mestské centrum, na pravom brehu Hrona, SAŽP - CTK 3

rezervovať a postupne územne a projektovo pripraviť pre bytovú zástavbu dokompletovanie obytných súborov Západ Tepličky, Zlatý potok, Za múrmi, pre individuálnu bytovú výstavbu rezervovať plochy v lokalitách Zlatý potok, Sarvaška a okrajové polohy západného sektoru mesta, usmerňovať koncentráciu priemyslu a výrobných prevádzok do vymedzených výrobných obvodov mesta, vytvárať podmienky pre postupný presun rozptýlených a životné prostredie ohrozujúcich prevádzok z obytných zón mesta, uvažovať s doplnením vnútromestskej a prímestskej zelene, zabezpečiť jej postupnú rekultiváciu, najmä na zdevastovaných plochách okolo Hrona a riešiť regeneráciu zelene v lesoparku Stráže, vytvárať nové plochy zelene najmä pri prestavbe centrálnej mestskej oblasti, popri cestnom ťahu a železničnej trati Zvolen Banská Bystrica a oddeliť priemyslovo železničný areál od o- bytnej zóny zeleným pásom. Uvedené zásady boli rešpektované v koncepte a následne aj v návrhu ÚPN mesta Zvolen, nakoľko k riešeniu tejto problematiky v koncepte ÚPN mesta Zvolen neboli vznesené závažné pripomienky. Sociálno-ekonomické zmeny v priebehu 90-tych rokov a proces postupnej transformácie hospodárskej sféry v Slovenskej republike majú priamy vplyv na súčasný aj budúci vývoj priestorového usporiadania a funkčného členenia územia mesta vo všetkých jeho funkčných systémoch. Mesto Zvolen má v zmysle celoslovenských rozvojových zámerov schválených v nadradenej územnoplánovacej dokumentácii ÚPN VÚC Banskobystrický kraj a v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 postavenie významného centra, ktoré v rozvíjajúcej sa štruktúre osídlenia vytvorí spolu s Banskou Bystricou ťažisko osídlenia medzinárodného významu. A.4. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMIA SO ZADANÍM ÚPN MESTA ZVOLEN Zadanie (ÚHZ) pre ÚPN mesta Zvolen bolo vypracované pred účinnosťou zákona č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a Vyhlášky č. 55/2001 o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Návrh územného plánu mesta Zvolen je vypracovaný v súlade s týmito legislatívnymi normami. Koncept územného plánu mesta Zvolen bol riešený v súlade so Zadaním ÚPN mesta Zvolen, ktorého požiadavky a podmienky pre riešenie koncepcie rozvoja mesta, podľa jednotlivých odborných okruhov, boli doplnené a upravené na základe vyhodnotenia pripomienkového konania so stanoviskom obstarávateľa k jednotlivým pripomienkam a súhrnného stanoviska Krajského úradu v Banskej Bystrici k Zadaniu ÚPN mesta Zvolen. V koncepte ÚPN mesta Zvolen neboli riešené tie požiadavky vyplývajúce z pripomienkového konania, ktoré nie sú predmetom riešenia územného plánu mesta. Tieto požiadavky bude možno riešiť v rámci samostatných odborných prác zadaných na túto problematiku odborne spôsobilým spracovateľom. Návrh Územného plánu mesta Zvolen (ÚPN M Zvolen) bol riešený v súlade so Súborným stanoviskom a pokynom na spracovanie návrhu ÚPN M Zvolen, schváleným uznesením mestského zastupiteľstva č. 26/2002 a závermi definovanými na zasadnutiach Poradného zboru primátora mesta pre tvorbu územnoplánovacej dokumentácie. Čistopis Územného plánu mesta Zvolen je riešený v súlade so Stanoviskom obstarávateľa a pokynom na spracovanie čistopisu ÚPN mesta, schváleným uznesením mestského zastupiteľstva č. 65/2004. SAŽP - CTK 4

B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU B.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA Predmetom riešenia územnoplánovacej dokumentácie je katastrálne územie mesta Zvolen o celkovej rozlohe 9 870 ha. Hlavné výkresy sú vypracované na mapových podkladoch v mierke 1:10 000. Širšie územné vzťahy sú dokumentované v hraniciach okresov Zvolen a Banská Bystrica o celkovej rozlohe 1 568,5 km 2 na mapových podkladoch v mierke 1:50 000. B.1.1. ZEMEPISNÁ POLOHA Mesto Zvolen leží v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, ktorá vypĺňa priestor stredného Pohronia medzi dvoma mestskými štruktúrami Banskou Bystricou a Zvolenom. Údolím rieky Slatiny zasahuje osídlenie mesta Zvolen až do Slatinskej a Detvianskej kotliny. Súčasťou Zvolenskej kotliny je Sliačska kotlina, Bystrické podolie, Povraznícka brázda a okrajové pohoria Bystrická a Ponická vrchovina, Zvolenská pahorkatina a Rohy. Zo západnej strany lemujú Zvolenskú kotlinu sopečné pohoria Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. Na južnej strane ju uzatvárajú Štiavnické vrchy a Javorie a na východnej strane mohutný chrbát Poľany. Najnižšie položené miesto v zastavanom území mesta Zvolen je na juhozápadnom okraji mesta pod Pustým hradom s nadmorskou výškou 278,4 m n.m.. Najvyššie položená časť v zastavanom území mesta je v lokalite Bakova jama, 421 m n.m. Historická časť mesta, ktorej ťažiskovým priestorom je Námestie SNP leží na staršej pleistocénnej riečnej terase, ktorú vytvoril Hron pred sútokom s riekou Slatinou. B.1.2. GEOLOGICKÉ A GEOMORFOLOGICKÉ POMERY Zvolenská kotlina je intermontánny krajinný celok v oblasti Slovenského Rudohoria. Zvolenská kotlina vznikala v starších treťohorách ako dôsledok tektonických pohybov. Jej podklad tvoria pyroklastiká andezitov Kremnických a Štiavnických vrchov, Poľany a Javoria, cez ktoré miestami prerazili pyroxénické andezity druhej fázy erupcií. V západnej a severozápadnej časti Zvolenskej kotliny tvoria podložie mezozoické útvary krížňanského a chočského príkrovu, na ktorom sa miestami zachovali zvyšky andezitových brekcií. Výplň tejto časti kotliny tvoria bazálne zlepence, tufitické íly a okruhliaky kryštalických druhohorných a paleogénnych hornín a pliocénna štrková formácia. V slatinskej časti kotliny vystupujú miestami na povrch granitoidy s obalovými arkózami, zlepencami a kremitými porfýrmi, nad nimi sú tufity a prúdy pyroxenických andezitov, ktoré sú sčasti zakryté pliocénnymi jazernými sedimentmi. V mladších treťohorách vyplnili Zvolenskú kotlinu prevažne jazerné a riečne sedimenty. Súčasne sa počas vulkanickej činnosti usadzovali vo vodnom a suchozemskom prostredí kotliny mohutné súvrstvia sopečného popola, úlomkov lávy ale aj transportované nánosy Prahrona a jeho prítokov z hornín Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. Západná časť Zvolenskej kotliny vznikla tektonickým poklesom rozsiahlej kryhy počas diferenciačných pohybov medzi vulkanitmi Slovenského stredohoria. V starších treťohorách sa vytvoril tektonický zlom takmer v strede kotliny, do ktorého sa prevalil Hron a postupne sa vrezával do mladotreťohornej výplne. Náplavové kužele Badínskeho, Sielnického a Kováčovského potoka pritláčali Hron k Zvolenskej pahorkatine. Pôsobením vôd Hrona vznikali krátke strmé zosuvné svahy pahorkatiny do vnútra kotliny v priestore Vlkanová Sliač Zvolen. Okolité svahy a kopce v okolí SAŽP - CTK 5

Zvolena napríklad Pustý hrad, Veľká a Malá Stráž, Zálužná a Hrabovec sú budované prevažne andezitmi a ich tufmi, tufitmi a tufoaglomerátmi, ako aj inými pyroklastikami. Rovinný až mierne zvlnený reliéf terénu sa prejavuje najmä v slatinskej časti kotliny striedaním plochých chrbtov s tvrdošmi a prevažne širšími dolinami prítokov Hrona a Slatiny. Vertikálnu členitosť terénu vyjadrujú výškové rozdiely: v západnej málo zvlnenej až rovinnej časti 5 až 30 m so strmými uhlami sklonov 2 6 0, v južnej až juhovýchodnej časti 30 120 m so strmými uhlami sklonov 6 10 0, na východnom okraji 180 m so strmými uhlami sklonov 10 14 0. Vývin povrchu Zvolenskej kotliny podmienili tektonické pohyby, vplyvom ktorých vzniklo intenzívne rozčlenenie vyššie položeného dna kotliny pomerne hustou sieťou dolín na nepravidelne usporiadané chrbty. Po ústupe pliocénneho jazera sa dno kotliny vyzdvihlo, čo dalo podnet k hĺbkovému rozrezaniu povrchu. Zlomové línie sa stali korytami riek Hron, Slatina a Zolná. Vo zvolenskej časti kotliny sa na obidvoch stranách Hrona rozprestiera 1-2 km široká holocénna niva, popri ktorej vznikla sústava niekoľkých pleistocénnych riečnych terás predovšetkým na pravej strane rieky. Najvýraznejšie viditeľné sú v priestore medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Na ľavej strane Hrona sa pomerne ploché dno kotliny ostro stretáva so zlomovými stráňami Zvolenskej pahorkatiny. Slatinská kotlina je prevažne erózno-denundačného pôvodu. Toky stekajúce z Poľany a Javoria rozčlenili podhorskú plošinu zloženú z málo odolných tufov a tufitov na široké ploché chrbty a doliny. Z pomerne hladko modelovaného pahorkatinného reliéfu vyčnievajú vypreparované kryhy andezitových tvrdošov. Niva Slatiny, tečúcej v blízkosti južného okraja kotliny je miestami široká 500 až 800 m. Z akumulačných foriem sú dobre vyvinuté náplavové kužele a hrubé deluviálne plášte. Na západnej strane ohraničuje Zvolenskú kotlinu hrebeň Kremnických vrchov, ktoré sú na južnom okraji oddelené od Štiavnických vrchov dolinou Hrona. Kremnické vrchy predstavujú typ horskej krajiny so sídelnou štruktúrou a subtypom horskej krajiny s lesným hospodárstvom a turistickorekreačnou funkciou. Sú sopečným pohorím. Medzi najstaršie vulkanické produkty sa považujú relikty rozsiahleho stratovulkánu pyroxenických a pyroxén-amfibolických andezitov. V centrálnej časti pohoria je najpočetnejšie zastúpenie lávových telies, ktoré južným smerom postupne ubúdajú. Za najmladšie vulkanity sú považované bazaltoidné andezity, ktoré prenikajú cez ryolitové komplexy. Najväčšia výška pohoria je dosiahnutá Flochovou - 1318 m.n.m. Na juhozápadnom okraji Zvolenskej kotliny hraničia s údolím Hrona Štiavnické vrchy. Horský celok Javorie ohraničuje Zvolenskú kotlinu na jej južnej strane. Javorie patrí do Slovenského stredohoria. Zo severu je ohraničené Zvolenskou kotlinou, na východe pohorím Slovenského Rudohoria a na západe Pliešovskou kotlinou. Z vulkanicko-tektonického hľadiska má Javorie stratovulkanickú štruktúru, so zložitým vnútorným členením. Pohorie predstavuje skupinový vulkán. Andezitové prúdy sa vylievali na rôzne strany, čím vznikli tri podcelky oddelené od seba zlomami. Sú to - Lomnianska vrchovina, Javorianska hornatina a Podlysecká brázda. Na severozápade vystupujú paleozoické kryštalické bridlice a mezozoické vrstvy. Tvoria ich kvarcity, dolomity a kryštalické vápence. Javorie je vybudované z mladých vulkanických hornín pochádzajúcich z obdobia neogénu. Na východnej strane uzatvára priestor Zvolenskej kotliny masívny chrbát Poľany, ktorá je najvyšším horstvom vulkanického pôvodu v Západných Karpatoch. Geomorfologický celok Poľany tvoria dva podcelky - Vysoká Poľana a Detvianske predhorie. Horstvo Poľany vzniklo v treťohorách. V tomto období sa vyliali prúdy lávy zo stratovulkánu Poľany. Tieto sopečné formy však pod vplyvom poveternostných pôsobení postupne zanikli. V riešenom území sa zachovali v priestore prielomu Slatiny na rozhraní katastrálnych území mesta Zvolen a obce Zvolenská Slatina. SAŽP - CTK 6

Okolité svahy a kopce v okolí Zvolena sú budované prevažne andezitmi a ich tufmi, tufitmi, tufoaglomerátmi ako aj inými pyroklastikami. V menšej miere sa to vyskytujú ryodacittové a ryolitové tufy a tufity. K najmladším sopečným horninám z okolia Zvolena patria aj výlevy živcových čadičov v okolí Ostrej Lúky, Bacúrova a Dubového. Zaujímavým krasovým útvarom je jaskyňa v travertíne pod bývalým sanatóriom na liečenie tuberkulózy a respiračných chorôb na Borovej Hore. Jaskyňa vznikla sekundárne po vyťažení sadrovca, (jeho odrody mariánske sklo) v polovici 19. Storočia. Vchod do nej je od železničnej trate medzi intravilánmi miest Zvolen a Sliač. Geomorfologické pomery Zvolena podmienila predovšetkým tektonická stavba územia, a pomerne pestré geologické zloženie hornín. Druhý systém zlomov, ktorý sa v morfológii zemského povrchu v okolí Zvolena prejavil, je prevažne v smere východ - západ. Obidva systémy zlomov sa križujú v intraviláne mesta, kde podmieňujú časté vývery minerálnych vôd. B.1.3. KLIMATICKÉ PODMIENKY Najnižšia časť Zvolenskej kotliny patrí do teplej klimatickej oblasti, vyššia pahorkatinná časť do mierne teplej klimatickej oblasti. Hlavným klimatickým znakom Zvolenskej kotliny je malá veternosť s prevládajúcimi severnými, v dolnej časti kotliny východnými až západnými smermi vetra. Typická je menlivosť všetkých klimatických prvkov od centra kotliny smerom k okolitým horstvám a väčšie ročné amplitúdy teplôt oproti kotlinám západného Slovenska vplyvom chladných zím. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od 4 do 5 0 C, priemerné júlové teploty sú v rozmedzí 17 až 18,8 0 C. Ročne spadne priemerne 670 až 850 mm zrážok. Kotlina má v pahorkatinných častiach 60 80 dní so snehovou pokrývkou. Kremnické vrchy sú zaradené do 2. klimatickej oblasti. Priemerná teplota sa tu pohybuje od najnižších až po najvyššie polohy v januári od -3 do -6 C, v júli od 17 do 14 C. Priemerný úhrn zrážok za jeden rok sa pohybuje v rozmedzí od 700-1200 mm. Najviac zrážok spadne v letných mesiacoch. V priemere sa tu nevyskytuje viac ako 10 letných dní ročne. V priebehu roka sa tu udrží snehová pokrývka asi 160 dní. Prevažná časť územia Štiavnických vrchov sa nachádza v mierne teplej oblasti. Priemerná ročná teplota vzduchu je 7-8 C. V najvyšších polohách len 6 C. Priemerné teploty v mesiaci júli sa pohybujú od 17-18 C, v januári -3 až -4 C. Priemerný ročný počet letných dní je 30-50. Priemerný ročný úhrn zrážok je 650-800 mm, v najvyšších polohách aj vyše 800 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje od 60-80 dní. Z klimatického hľadiska patrí Javorie do mierne teplej a chladnej oblasti. Teploty v januári sa pohybujú od -4 do -6,5 C. V mesiaci júli teploty vystúpia na 14,5 C a do 18,5 C. Priemerný úhrn zrážok je od 750 do 950 mm. Snehová pokrývka v kotlinách trvá 50-90 dní. Na severovýchodnom okraji Zvolenskej kotliny a v južnej časti masívu Poľany je mierne teplá horská klíma. Priemerné januárové teploty tu dosahujú -6 až -3,5 C. V mesiaci júli sa priemerné teploty pohybujú od 17-17,5 C. Medzi najslnečnejšie mesiace patria jún, júl a august. V mesiacoch jún až august spadne zo 650-850 mm zrážok približne 250 mm. Snehová pokrývka sa vyskytuje až 100-110 dní v roku. Bližšia klimatická charakteristika riešeného územia a ďalších území sledovaných vybranými meteorologickými stanicami je uvedená v nasledujúcej tabuľke: SAŽP - CTK 7

P.č. Sledované mesiace teplota vzduchu v C Zvolen 295 m.n.m. zrážky v mm/rok teplota vzduchu v C Sliač 371 m.n.m. zrážky v mm/rok teplota vzduchu v C Banská Bystrica 343 m.n.m. zrážky v mm/rok 1 január - 4,3 43-4,0 43-4,2 60 2 február - 1,8 44-1,7 45-1,8 63 3 marec 3,0 44 3,0 44 2,6 57 4 apríl 9,0 42 8,6 40 8,6 50 5 máj 14,1 77 13,6 74 13,8 88 6 jún 17,6 87 16,9 87 17,1 90 7 júl 19,2 83 18,9 79 18,9 78 8 august 18,1 69 18,0 68 18,9 72 9 september 14,0 48 14,0 47 13,9 58 10 október 8,4 54 8,5 55 8,3 68 11 november 3,6 66 3,5 68 3,4 90 12 december - 1,1 53-1,0 53-1,1 79 rok 8,3 710 8,0 703 8,1 853 Katastrálne územie Zvolen môžeme zaradiť do klimatickej oblasti A teplej, podoblasti mierne vlhkej, s indexom zavlaženia I z = 0 až 60, klimatický okrsok A 5 teplý, mierne vlhký, s chladnou zimou, s teplotou v januári 3 C až 5 C. Podľa zatriedenia do klimaticko-geografických typov patrí katastrálne územie Zvolen do typu kotlinovej klímy s veľkou inverziou teplôt, mierne suchej až vlhkej, subtypu teplého, so sumou teplôt 10 C a viac 2600 3000, teplotou v júli 18,5 C 20 C, ročnou amplitúdou priemerných mesačných teplôt vzduchu 22 až 24. Priemerná ročná teplota v meste Zvolen je 7,5 C (300 m n. m.). Priemerný ročný zrážkový úhrn vo Zvolene je 703 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch jún (86 mm, t.j. 12,2 % z ročného zrážkového úhrnu) a august (72 mm, t.j. 10,2 % z ročného zrážkového úhrnu). Najmenej zrážok spadne v mesiacoch marec (42 mm, t.j. 6 % z ročného zrážkového úhrnu), január a február (po 44 mm, t.j. 6,3 % z ročného zrážkového úhrnu). V teplom polroku (IV. IX.) spadne spolu 397 mm zrážok (56,5 % z ročného zrážkového úhrnu), v studenom polroku (X. III.) spadne spolu 306 mm zrážok (43,5 % z ročného zrážkového úhrnu). Priemerné ročné zrážkové úhrny kolísajú podľa konkrétnych lokalít, ale rozdiely týchto úhrnov nie sú príliš významné. Podstatne významnejšie sú rozdiely zrážkových úhrnov pre celé povodia vodných tokov, ktoré k. ú. pretekajú. Priemerný ročný zrážkový úhrn referenčnej aktuálnej evapotranspirácie v oblasti Zvolena predstavuje 462 mm, čo je 65,7 % z priemerného ročného zrážkového úhrnu. Najvyššie priemerné mesačné hodnoty referenčnej aktuálnej evapotranspirácie sú v mesiaci jún (85 mm, t.j. 18,4 %) a júl (80 mm, t.j. 17,3 % z priemerného ročného úhrnu referenčnej aktuálnej evapotranspirácie). Najnižšie priemerné hodnoty sú v mesiacoch január a december (rovnako po 2 mm, t.j. po 0,4 % z priemerného ročného úhrnu referenčnej aktuálnej evapotranspirácie). Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou za rok pre Zvolen je 65, obdobie so snehom trvá od novembra (výnimočne aj od konca októbra) do marca. B.1.4. HYDROGEOLOGICKÉ POMERY. Podľa hydrogeologickej rajonizácie SR do katastrálneho územia Zvolen zasahuje päť hydrogeologických rajónov: SAŽP - CTK 8

Q 080 Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače Rajón sa tiahne po oboch stranách Hrona, ako aj pozdĺž Slatiny od Kriváňa po jej ústie. Šírka nivy Hrona sa pohybuje od niekoľko 100m v úseku medzi pohoriami po 2 km v kotlinách. Mocnosť kvartérnych uloženín 4 8 m. Štrkopieskový vodonosný horizont je pokrytý 0,5 3 m hrubými náplavami Hrona. Priepustnosť kvartérnych sedimentov je vysoká. Výdatnosť vrtov predstavuje 3 10 l.s -1. Niva Slatiny je prevažne veľmi málo zvodnená. NQ 081 Neogén Zvolenskej kotliny západná časť Rajón predstavuje pruh medzi alúviom Hrona a Kremnickými vrchmi na juh od Badína. Do katastrálneho územia Zvolen zasahuje v severozápadnej časti plochou cca 4 km 2. Súvrstvia neogénu sú z hľadiska výskytu podzemných vôd málo nádejné. Z hlbšie uložených vrstiev podložia sú termálne vody v Kováčovej. V 083 Neovulkanity pohoria Poľana a časti Zvolenskej kotliny Rajón zahrňuje Poľanu (s výnimkou V okraja) a časť Zvolenskej kotliny rozprestierajúcu sa medzi Poľanou a oblasťou Sliač Veľká Lúka. Výdatnosti prameňov len ojedinele presahujú 1-2 l.s -1. Časť podzemných vôd odvádzajú povrchové toky, najmä Hučava, časť skryte prestupuje do Zvolenskej kotliny. Do riešeného územia rajón zasahuje v severnej a severozápadnej časti k.ú. Zolná. NV 084 Neogén Zvolenskej kotliny východná časť Rajón zahrňuje časť kotliny medzi alúviami Hrona a Slatiny, pohorím Poľana a líniou Veľká Lúka Očová Dúbravy. Z hľadiska zásob podzemných vôd je veľmi málo nádejný. Zaberá severnú časť k.ú. Zvolen a zostávajúcu časť k.ú. Zolná. V 088 Neovulkanity Severných svahov Štiavnických vrchov a Javoria Rajón tvoria časti uvedených pohorí spadajúce do povodia Hrona. Rajón zaberá celú časť k.ú. Zvolen južne od Slatiny a Hrona. Vulkanické horniny sa ukláňajú SZ smerom a tým smerom prúdi aj podzemná voda. Tieto podzemné vody vystupujú po zlomovej línii SJ smeru v údolí potoka Neresnica mimo riešeného územia (medzi Zvolenom, Dobrou Nivou a Zaježovou, kde sa nachádzajú vodohospodársky významné zdroje podzemných vôd v množstve presahujúcom 200 l.s -1, ktoré sa využívajú na zásobovanie mesta Zvolen pitnou vodou). Podobná poruchová línia s menšou priepustnosťou je v riešenom území v Sekierskej doline. Podzemné vody v množstve 28 l. s -1 sa využívajú na zásobovanie mesta Zvolen pitnou vodou. PODZEMNÉ VODY Podzemné vody obyčajné V katastrálnom území Zvolen sa na hromadné zásobovanie pitnou vodou využívajú len podzemné vody neovulkanických hornín v Sekierskej doline. Teplota vody je vzhľadom na jej hlbší obeh mierne zvýšená a dosahuje teplotu 12 o C. Podzemné vody sú zachytené vrtmi HS 1-5. Pôvodná výdatnosť zdrojov bola 39 l.s -1. Doporučená využiteľná výdatnosť je 24 l.s -1. Zdroj HS 5 sa nevyužíva. V súčasnosti sa nevyužíva ani zdroj HS 2 pre poruchu technologického zariadenia. Kvalita podzemných vôd kvartérnych sedimentov v nive Hrona a Slatiny je negatívne ovplyvňovaná kvalitou povrchovej vody v tokoch a antropogénnou činnosťou v povodí. Nie sú vhodné na hromadné zásobovanie pitnou vodou. SAŽP - CTK 9

Podzemné vody minerálne. Na Zvolenskú kotlinu sa viaže bohatý výskyt minerálnych vôd. Pochádzajú z mezozoických hornín. Ide o studené kyselky hydrokarbonáto-vápenato-sodné, ktoré vystupujú buď vo forme prirodzených prameňov, alebo sú zachytené pomocou vrtov. Mnohé zanikli, resp. nie sú udržiavané. B.1.5. HYDROLOGICKÉ POMERY Riešené katastrálne územie Zvolen z hydrologického hľadiska spadá do povodia rieky Hron, č.hydrologického poradia 4-23. Číslo hydrologického poradia základných povodí : 4-23 - 02 Hron od Čierneho Hrona po Slatinu, 4-23 - 03 Slatina, 4-23 - 04 Hron od Slatiny po odbočenie potoka Perec. Povodie rieky Slatina zaberá cca 81,3 % rozlohy katastrálneho územia Zvolen. Hlavnými tokmi v k.ú. sú rieky Hron a Slatina (ľavostranný prítok Hrona v rkm 153,50). Rieka Hron priteká do katastrálneho územia zo severu, mení smer toku na juhozápadný a po sútoku so Slatinou západným smerom katastrálne územie opúšťa. Na celom úseku po sútok so Slatinou je koryto toku upravené. Riečnu sieť v povodí Hrona tvoria prítoky Hrona. Z nich významnejšie sú : Kováčovský potok, pravostranný prítok, č. hydrologického poradia 4-23-02-141, Teplý potok, ľavostranný prítok, č. hydrologického poradia 4-23-04-002 pramení v k.ú. V intraviláne sídla Zvolen je zrealizovaný ľavostranný kanálový náhon na vodnú elektráreň. Rieka Slatina priteká do katastrálneho územia z východu. Jej tok po vodnú nádrž Môťová meandruje. Pod nádržou preteká upraveným korytom západným smerom a ústi do Hrona. Riečnu sieť v povodí Slatiny tvoria jej prítoky, prevládajú ľavostranné prítoky. Z nich významnejšie sú : Neresnica s pravostranným prítokom Burzovo, ľavostranný prítok Slatiny, č. hydrologického poradia 4-23-03-087, -088, -089, -090, Pomiaslo, č. hydrologického poradia 4-23-03-052, Sekier s ľavostranným prítokom Hrdzavec, ľavostranný prítok Slatiny, č. hydrologického poradia 4-23-03-047, -048, -049 ústi do VN Môťová, Zolná s ľavostranným prítokom Hučava, pravostranný prítok Slatiny, č. hydrologického poradia 4-23-03-067, -072, -073, -074, -075. Prirodzené prietoky Slatiny sú regulované VN Môťová. Hydrologické údaje Dlhodobé priemerné M-denné neovplyvnené prietoky v m 3.s -1 za roky 1931-1980 : Tok Profil Plocha povodia km 2 30 90 180 270 355 364 Slatina Môťová 411,02 8,710 3,905 1,770 0,869 0,264 0,157 Zolná Zolná 97,76 3,342 1,182 0,708 0,409 0,158 0,072 Zolná ústie 200,74 6,172 2,425 1,307 0,755 0,291 0,152 Neresnica ústie 139,33 2,575 0,963 0,400 0,196 0,078 0,046 Slatina Zvolen 790,16 18,360 7,771 3,600 1,905 0,642 0,361 SAŽP - CTK 10

B.2. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA NADRADENEJ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE B.2.1. KONCEPCIA ÚZEMNÉHO ROZVOJA SLOVENSKA 2001 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 1033 zo dňa 31.10.2001. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie boli stanovené regulatívy rozvoja, z ktorých je potrebné v riešenom území mesta Zvolen a priestoru Zvolenskej kotliny akceptovať: V oblasti medzinárodných súvislostí vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v SR a okolitých štátoch, s využitím väzieb jednotlivých sídiel a sídelných systémov a euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce, V oblasti celoštátnych a nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry: podporovať v strednej časti republiky, v záujme vytvorenia celoštátne homogénneho a medzinárodne konkurenčného sídelného prostredia, rovnomerne rozložený systém osídlenia miest a vytvorenie vzájomného prepojenia žilinsko-martinského a banskobystrickozvolenského ťažiska osídlenia s tým, aby sa v južnej časti Slovenskej republiky podporilo vytvorenie centier a lučenecko-rimavskosobotského ťažiska osídlenia. V oblasti rozvoja centier osídlenia podporovať rozvoj centier prvej skupiny, ktoré tvoria prvú podskupinu Banská Bystrica, podporovať rozvoj centier druhej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu Zvolen. V oblasti ťažísk osídlenia podporovať ako ťažisko osídlenia najvyššej úrovne banskobystricko-zvolenské a žilinskomartinské ťažiská osídlenia ako aglomerácie najvyššieho celoštátneho až medzinárodného významu B.2.2. ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 394 z 9.6.1998. Nariadenie vlády SR č. 263 z 9.6.1998, ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj bolo uvedené v Zbierke zákonov SR 18.8.1998. Návrhový rok ÚPN VÚC je rok 2015. B.2.2.1. REGULATÍVY ROZVOJA VZŤAHUJÚCE SA K MESTU ZVOLEN V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry: rozvíjať banskobystricko-zvolenské ťažisko osídlenia s priestorom Stredoslovenského regionálneho centra ako jedného z metropolitných centier Slovenska, ako ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu, vytvárať územnotechnické podmienky pre rozvoj osídlenia v priestore pohronskej sídelnej rozvojovej osi (Levice Žiar nad Hronom Zvolen Banská Bystrica) V oblasti hospodárstva: pri rozvoji priemyslu podporovať princíp rekonštrukcie, sanácie a intenzifikácie využívania existujúcich priemyselných zón, areálov a plôch, V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky: SAŽP - CTK 11

utvárať podmienky krátkodobej rekreácie obyvateľov mestských sídiel budovaním rekreačných zón, utvárať územnotechnické predpoklady na rozvoj všetkých aktuálnych foriem domácej aj medzinárodnej turistiky v sídlach a rekreačných útvaroch modernizáciou jestvujúcej a budovaním novej obslužnej, relaxačnej a športovej vybavenosti v zastavanom území a nadväzujúcich priestoroch, na významných medzinárodných a regionálnych cestných trasách, V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a pôdneho fondu: rešpektovať územné vymedzenie, podmienky ochrany a využívanie všetkých vyhlásených chránených území v kategóriách chránená krajinná oblasť, národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia, národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a chránený areál, uplatňovať pri hospodárskom využívaní území chránených podľa zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny diferencovaný spôsob hospodárenia a uprednostňovať biologické a integrované metódy ochrany územia, rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability kraja, rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako limitujúci faktor urbanistického rozvoja územia, osobitne chrániť poľnohospodársku pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným potenciálom, V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrneho dedičstva: rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chrániť najcennejšie objekty a súbory objektov zaradené, alebo navrhované na zaradenie do kategórie pamiatkových zón a národných kultúrnych pamiatok, chrániť ich v súlade s ustanoveniami zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, prispôsobiť ďalšie využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok, určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie, chrániť a udržiavať historické krajinné prvky a komplexy (mestské parky, parky v areáloch kaštieľov a kúrií, kúpeľné parky atď.), V oblasti nadradenej dopravnej infraštruktúry: rekonštruovať cestu I/66 (E 77) v úseku Zvolen Dolné Breziny, vybudovať novú trasu a rekonštruovať pôvodnú trasu cesty s obchvatmi obcí cesty I/66 (E 77) v úseku Dolné Breziny Krupina hranica Nitrianskeho kraja, rekonštruovať cestu I/69 v úseku Budča Kováčová na štvorpruh, rekonštruovať cestu I/69 v úseku Kováčová Sliač Banská Bystrica, návrh na preradenia do cestnej siete II. triedy, elektrifikovať trať Zvolen Banská Bystrica a rezervovať priestor pre výhľadové zdvojkoľajnenie trate, rezervovať priestory pre výhľadové rozvojové územia medzinárodného letiska SNP Sliač, systematicky vytvárať územno-technické predpoklady na výstavbu a prevádzku kombinovanej dopravy na trati hranica Nitrianskeho kraja Zvolen - Lučenec - hranica Košického kraja, a na trati Zvolen Krupina - hranica Nitrianskeho kraja, systematicky vytvárať územno-technické predpoklady na výstavbu a prevádzku terminálu kombinovanej dopravy vo Zvolene, V oblasti vodného hospodárstva: rozšíriť a rekonštruovať čistiareň odpadových vôd Zvolen, rezervovať priestor na výhľadové vybudovanie skupinového kanalizačného systému Zvolen Sliač Kováčová, rezervovať priestor výhľadového vodohospodárskeho diela vodnú nádrž Slatinka na Slatine, SAŽP - CTK 12

V oblasti zásobovania energiami: rezervovať priestor pre nové transformačné stanice a koridory pre prívodné 110 kv vedenia vo Zvolene, ekologizovať výrobu a spotrebu tepla a podľa možnosti využívať miestne zdroje energie, V oblasti sociálnej infraštruktúry: podporovať dobudovanie komplexu Technickej univerzity vo Zvolene, vytvárať územno-technické predpoklady na rovnomerné pokrytie územia zariadeniam základnej zdravotnej starostlivosti, rozširovať sieť a štruktúru zariadení sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb. B.2.2.2. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY SPOJENÉ Z REALIZÁCIOU ROZVOJOVÝCH ZÁMEROV Cestná doprava: cesta I/66 (E 77) v úseku Zvolen Dolné Breziny, rekonštrukcia (kategória R 11,5/80), cesta I/69 v úseku Budča Kováčová, rekonštrukcia na štvorpruh (kategória S 22,5/100, vo výhľade R 22,5/100), Železničná a kombinovaná doprava: modernizácia južného ťahu v celej dĺžke (hranica Nitrianskeho kraja Zvolen - Lučenec - hranica Košického kraja) s prestavbou podľa Európskej dohody o najdôležitejších trasách kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch, elektrifikácia a zdvojkoľajnenie v celej dĺžke, elektrifikácia trate Zvolen Banská Bystrica a výhľadové zdvojkoľajnenie, výstavba medzinárodného terminálu kombinovanej dopravy vo Zvolene, Letecká doprava: modernizácia letiska SNP Sliač na parametre medzinárodného letiska, výstavba nových prevádzkových a obslužných objektov pre civilnú dopravu vo väzbe na cestu I/66, Zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd: prívod vody z vodných zdrojov Dolná Lehota, alternatívne VN Hronček, cez vodojem Banská Bystrica do vodojemu Zvolen, realizácia skupinového kanalizačného systému Zvolen Sliač Kováčová, Odtokové pomery: vodná nádrž Slatinka na Slatine, Zvolen revitalizácia toku Slatiny, Zásobovanie energiami: trafostanice 110/22 kv Zvolen západ, Zvolen UNION, elektrifikácia železničnej trate Zvolen Banská Bystrica, Uvedené zámery boli v koncepte a návrhu ÚPN mesta Zvolen akceptované, zmeny v oblasti dopravnej infraštruktúry vyplynuli z riešenia Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, ktorých spracovanie a ukončenie bolo v súlade s termínom ukončenia čistopisu ÚPN mesta Zvolen. SAŽP - CTK 13

B.3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY B.3.1. OBYVATEĽSTVO B.3.1.1. HISTORICKÝ VÝVOJ. Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB 2001) malo mesto Zvolen 43 789 obyvateľov, čím bolo 12. najľudnatejšie mesto v SR. Pri katastrálnej výmere 98,68 km 2 bola hustota osídlenia v meste 443,7 obyvateľov na km 2. Hustota osídlenia katastra bola teda zhruba 4x väčšia ako bol priemer za SR. V roku 2001 sa mesto skladalo zo šiestich bývalých samostatných obcí: Kráľová, Lukové, Môťová, Neresnica, Zolná a Zvolen. Časti Môťová a Neresnica boli súčasťou mesta Zvolen už pred rokom 1950, dňa 23.10.1976 boli k mestu pričlenené obce Lieskovec, Lukové a Zolná, dňa 1.1.1980 Kráľová. 23.11.1990 sa odčlenila od mesta a osamostatnila obec Lieskovec. Tab.: Historický vývoj počtu obyvateľov mesta Zvolen (v súčasných katastrálnych hraniciach) v období 1869-2001. Rok Počet obyvateľov Prírastok (úbytok) oproti Predchádzajúce obdobie Rok 1869 = 100,0 predchádzajúcemu obdobiu = 100,0 1869 3 843 - - 100 1880 5 882 2 039 153,1 153 1890 7 141 1259 121,4 186 1900 9 468 232,7 132,6 246 1910 11 189 1721 118,2 291 1921 11 293 104 100,9 294 1930 13 601 2308 120,4 354 1940 14 798 1197 108,8 358 1950 15 979 1181 108,0 416 1961 20 581 4602 128,8 536 1970 26 586 6005 129,2 692 1980 35 103 8517 132,0 913 1991 41 984 6881 119,6 1 092 2001 43 789 1 805 104,3 1 139 Bez Lieskovca Tab.: Historický vývoj častí mesta Zvolen Rok ****Kráľová ***Lieskovec **Lukové *Môťová *Neresnica **Zolná Zvolen 1869 248 665 195 754-440 2206 1880 297 643 174 923-399 4089 1890 306 735 191 1042-471 5131 1900 332 803 225 1228-510 7173 1910 352 753 247 1252-539 8799 1921 316 840 239 1225-596 8997 1930 307 970 205 1357-518 11214 1940 293 881 221 1521-482 12281 1950 295 889 210 1443 366 460 13205 1961 300 1087 230 2021 178 428 17424 1970 285 1176 193 1550 184 415 23959 1980 191 1435 170 10568-393 23781 1991 134 1459 127 11081-382 30260 2001 81 1381 119 10852-423 32314 * súčasť Zvolena už pred rokom 1950 ** súčasť Zvolena od 23.10.1976 *** súčasť Zvolena od 23.10.1976 do 23.11.1990 **** súčasť Zvolena od 1.1.1980 SAŽP - CTK 14

Mesto Zvolen zaznamenáva za posledných takmer 130 rokov sústavný nárast počtu obyvateľov. Pritom tento nárast bol zapríčinený len v menšej miere administratívnym rozširovaním mesta, čoho je dôkazom aj to, že len časť Lieskovec sa od mesta odčlenila. Najviac obyvateľov v meste pribudlo v 70-tych rokoch (aj napriek pričleneniu niekoľkých malých obcí), menej v 60-tych a 80-tych rokoch. Od roku 1950 vzrástol počet obyvateľov mesta takmer trojnásobne, pričom pričlenené obce sa na tomto náraste podieľali len minimálne. Relatívne najrýchlejšie mesto rástlo koncom minulého storočia, avšak pri malom počte obyvateľov. Z pričlenených obcí mala v roku 2001 viac ako 500 obyvateľov len Môťová, kde bol v 70-tych rokoch postavený veľký obytný súbor. Okrem samotného Zvolena, ktorý rástol sústavne (okrem stagnácie v 70-tych rokoch), zaznamenala výrazný nárast počtu obyvateľov ešte spomínaná Môťová. Ostatné časti mesta: Kráľová, Lukové a Zolná dosiahli svoje maximum ešte v rokoch 1910, respektíve 1921 a minimálne od roku 1961 (Zolná od roku 1921) zaznamenávajú sústavný pokles počtu obyvateľov (v 90-tych rokoch zaznamenala Zolná mierny nárast počtu obyvateľov). B.3.1.2. PRIRODZENÝ A MIGRAČNÝ POHYB OBYVATEĽOV. Tab.: Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1991-2001. Rok 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Spolu Živo narodení 634 602 556 492 449 468 412 430 405 402 359 5 209 Zomrelí 339 340 338 369 343 373 384 391 377 409 372 4 035 Prirodzený 295 262 218 123 106 95 28 39 28-7 -13 1 174 prírastok Prisťahovalí 1 459 1 097 698 659 559 501 480 783 477 633 677 8 023 Vysťahovalí 580 586 752 548 500 426 517 606 566 610 636 6 327 Prírastok sťahovaním 879 511-54 111 59 75-37 177-89 23 41 1 696 Celkový prírastok 1 174 773 164 234 165 170-9 216-61 16 28 2 870 Počet obyv.k 1.1. 41 764 42 938 43 711 43 929 44 163 44 328 44 498 44 489 44 705 44 644 43 768 Počet obyv.k 31.12. 42 398 43 711 43 875 44 163 44 328 44 498 44 489 44 705 44 644 44 660 43796+ Počet obyvateľov k 31.12.2001 vychádza zo SODB 2001, t.j. nie je tam priama väzba na rok 2000. Mesto Zvolen sa v súčasnom období dostáva na maximálne hodnoty počtu obyvateľov. Od roku 1996 do 1999 sa prirodzený prírastok obyvateľov mesta pohyboval na úrovni niekoľko desiatok obyvateľov, pričom po roku 2001 sa očakával pokles počtu obyvateľov prirodzeným pohybom. Prirodzený úbytok počtu obyvateľov nastal už v roku 2000 (-7) obyvateľov, ako aj v roku 2001 (- 13) obyvateľov. Úroveň pôrodnosti v meste sa pohybuje len na hodnotách okolo 85% úrovne SR, čo už pri súčasnom podiele detskej zložky populácie jednoznačne vytvára predpoklady k poklesu počtu obyvateľov prirodzeným pohybom. Demografické správanie sa obyvateľstva mesta Zvolen zodpovedá typickému vývoju stredne veľkých a veľkých miest v SR, pričom napr. v susednej Banskej Bystrici sú tieto ukazovatele ešte nepriaznivejšie. Projekcia vývoja obyvateľstva SR do roku 2015, z ktorej vychádza aj tvorba projekcie obyvateľov pre okresy a mestá Banskobystrického kraja VÚC BB kraj, vo svojej nízkej variante takmer presne zodpovedá skutočnému vývoju prirodzeného pohybu nielen v SR, ale aj za mesto Zvolen. SAŽP - CTK 15

Na základe projekcie bez vplyvu migrácie by mesto Zvolen dosiahlo v roku 2020 počet obyvateľov približne 42 000. B.3.1.3. ŠTRUKTÚRA PODĽA POHLAVIA A VEKOVÁ SKLADBA. K 31.12.2000 zo 44 660 obyvateľov bolo 21 385 mužov a 23 275 žien. Znamená to, že index feminity dosiahol 1088 (na 1000 mužov pripadalo 1088 žien). V Slovenskej republike dosiahol index feminity v rovnakom období 1059, Banskobystrický kraj 1070, okres Zvolen 1078. Znamená to, že index feminity v meste Zvolen je mierne nadpriemerný, čo však pre mestá strednej veľkosti je typický jav. Oproti roku 1991 (1089), prípadne roku 1980 (1083) badať v meste Zvolen mierne rastúci trend indexu feminity. K 31.12.2000 bol priemerný vek obyvateľov mesta Zvolen 35,93 rokov. K rovnakému obdobiu bol priemerný vek v okrese 36,9 rokov, v kraji 36,7 rokov a v SR 36,0 rokov. Priemerný vek obyvateľov mesta Zvolen bol v roku 1991 32,8 rokov. V súčasnej dobe rastie priemerný vek obyvateľov mesta (podobne ako v celej SR), pričom priemerný vek obyvateľov mesta je mierne nižší ako priemer za SR a nižší ako v okrese Zvolen a v Banskobystrickom kraji. Index stária dosiahol v meste ku koncu roku 2000= 89?27 (t.j. na 100 detí do 15 rokov pripadalo takmer 90 osôb v poproduktívnom veku). V okrese Zvolen dosiahol Index stária 103,6, v kraji 103,3 a v SR 94,2. Znamená to, že veková skladba obyvateľov mesta je priaznivejšia ako vo všetkých spomínaných územiach. V roku 1991 bol index stária v meste 59,4, v roku 1980= 53,4. Tab. : Vývoj priemerného veku a indexu stária. 2000 1991 2000 1991 priemerný vek index stária Mesto Zvolen 35,9 32,8 89,3 59,4 Okres Zvolen 36,9 34,6 103,6 77,9 Banskobystrický kraj 36,7 34,6 103,3 79,0 SR 36,0 33,6 94,2 69,6 Tab.: Mesto Zvolen - podiel osôb podľa veku v%. Mesto Zvolen 2000 Vek 2000 1991 1980 okres BB SR Zvolen kraj predproduktívny 18,5 24,9 26,4 17,9 18,4 19,2 produktívny 65,0 60,2 59,5 63,5 62,5 62,7 poproduktívny 16,5 14,8 14,1 18,6 19,1 18,1 Výrazný pokles podielu detskej zložky, nárast osôb v poproduktívnom veku a mierny nárast osôb v produktívnom veku, ktorý zaznamenáva mesto Zvolen je v súlade s vývojom v SR. V porovnaní so SR je v meste Zvolen nižší podiel detskej zložky, vyšší podiel osôb v produktívnom veku a nižší podiel v poproduktívnom veku. Napriek tomu, že veková štruktúra obyvateľov Zvolena je stále ešte priaznivejšia ako v Slovenskej republike, jej zhoršovanie je mierne rýchlejšie a najmä nižší podiel detí je alarmujúci. V súčasnej dobe má mesto početne silné ročníky osôb narodených v začiatku 50-tych rokov, ktoré za 5-15 rokov výrazne posilnia počty osôb v poproduktívnom veku. Tieto skutočnosti, spolu s mimoriadne nízkou pôrodnosťou budú zapríčiňovať ďalšie, pomerne rýchle starnutie obyvateľstva. SAŽP - CTK 16

Tab. Počet obyvateľov podľa jednotlivých vekových skupín k 31.12.2000 Vek Pohlavie Vek Pohlavie x-roční muži ženy spolu x-roční muži ženy spolu 0 209 194 403 50-54 1446 1583 3029 1-4 896 827 1723 55-59 971 1223 2194 5-9 1467 1367 2834 60-64 721 999 1720 10-14 1712 1593 3305 65-69 582 862 1444 15-19 1712 1627 3339 70-74 494 800 1294 20-24 1965 1970 3935 75-79 329 608 937 25-29 1807 1840 3647 80-84 108 286 394 30-34 1585 1675 3260 85-89 94 179 273 35-39 1747 1717 3464 90-94 19 57 76 40-44 1714 1850 3564 95-99 4 9 13 45-49 1802 2006 3808 100+ 1 3 4 B.3.1.4. NÁBOŽENSKÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA. V roku 2001 bolo v meste Zvolen 26,4% osôb bez vyznania, 3,9% s nezisteným, resp. neudaným vyznaním a 69,6% veriacich. Z veriacich prevládali najmä rímskokatolíci 75,4% a evanjelici 21,3%. Tab.: Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženstva (SODB 2001) Vierovyznanie muži ženy spolu Bez vyznania 6331 5243 11574 Rímskokatolícke 10304 12669 22973 Grékokatolícke 92 109 201 Pravoslávne 26 37 63 Evanjelické a.v. 2860 3642 6502 Ostatné 336 408 744 Nezistené 925 807 1732 Spolu 20874 22915 43789 V roku 2001 sa až 95,9% obyvateľov mesta prihlásilo k slovenskej národnosti, 1,2% k českej národnosti, 0,9% k rómskemu pôvodu. Tab.: Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a národnosti (SODB 2001) Národnosť Muži Ženy Spolu Slovenská 20008 21972 41980 Česká 227 300 527 Maďarská 109 109 218 Rómska 211 199 410 Poľská 9 27 36 Nemecká 6 8 14 Rusínska 6 6 12 Ukrajinská 4 18 22 Ostatná a nezistená 294 276 570 Spolu 20874 22915 43789 Pri sčítaní v roku 1980 bolo v meste sčítaných až 1365 Rómov (3,7%), pričom však bola použitá dnes už neplatná metodika. Napriek tomu sa možno domnievať, že v súčasnej dobe žije v meste cca 1800-2000 Rómov, t.j. cca 4-4,5% obyvateľov mesta. SAŽP - CTK 17

B.3.1.5. VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA. Vzdelanostná štruktúra obyvateľov mesta Zvolen vo veku nad 15 rokov bola v roku 2001 veľmi priaznivá. V porovnaní s priemerom za SR tvorili ľudia so základným vzdelaním a bez maturity výrazne menší podiel, naopak podiel osôb s maturitným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním bol výrazne nadpriemerný. Svojou vysokou vzdelanostnou úrovňou patrilo mesto Zvolen medzi mestá s najlepšou vzdelanostnou štruktúrou. Tab. Bývajúce obyvateľstvo podľa najvyššieho dokončeného vzdelania v r. 2001 Školské vzdelanie Muži Ženy Spolu Základné 2356 4141 6497 Učňovské bez maturity 4490 3270 7760 Stredné bez maturity 181 382 563 Úplné stredné odborné 4849 6462 11311 Úplné stredné všeobecné 930 1629 2559 Vyššie 164 137 301 Vysokoškolské - univerzitné 999 1317 2316 - technické 904 311 1215 - ekonomické 367 423 790 - poľnohospodárske 834 356 1190 - ostatné 160 79 239 - spolu 3264 2486 5750 Ostatní bez udania šk. vzdelania 428 424 852 Ostatní bez vzdelania 22 34 56 Deti a žiaci do 16 rokov 4190 3950 8140 Spolu 20874 22915 43789 B.3.1.6. PREDPOKLADANÝ VÝVOJ DO ROKU 2020 Z celkovej demografickej situácie v regióne (aj v celej Slovenskej republike) vyplýva, že migračné prírastky z obcí v zázemí urbanizovaného územia miest sú do značnej miery vyčerpané. Prípadné migračné zisky mesta Zvolen sa môžu perspektívne orientovať najmä z okresov Detva a Krupina ako aj z juhu Banskobystrického kraja. Nevyhnutnou súčasťou blízkej budúcnosti mesta Zvolen (ale aj celej SR) bude výrazné starnutie obyvateľstva. Približne roku 2015 budú na jedno dieťa do 15 rokov pripadať 2 osoby v poproduktívnom veku, pričom mesto sa bude musieť vysporiadať s dôsledkami takéhoto vývoja. Sprievodným znakom klesajúcej pôrodnosti bude zmenšovanie počtu členov domácností a tým aj obložnosti bytov. Mesto Zvolen, počtom obyvateľov, ekonomickým a ľudským potenciálom, dopravnou polohou ale aj historickým významom patrí medzi významné mestské sídla v Slovenskej republike. K 31.12.2000 malo mesto 44 660 obyvateľov a pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 malo mesto Zvolen 43 789, čo ho radí na 12. miesto v počte obyvateľov v SR. Urbanistický priestor Zvolen - Banská Bystrica s takmer 150 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva v SR. Z týchto dôvodov a na základe rozvojových zámerov územia Stredoslovenského regionálneho centra, ktorého je Zvolen významným južným centrom, možno predpokladať záujem obyvateľov mestských aj vidieckych sídiel Banskobystrického kraja o trvalý pobyt v tomto perspektívnom meste. Zvolen disponuje vhodnými lokalitami pre výstavbu bytov, má priestory pre rozvoj služieb, nezávadný priemysel, disponuje existujúcimi plochami pre vytvorenie priemyselného parku. Územne je mesto pripravené k roku 2020 na navrhovaný počet obyvateľov 52 000. SAŽP - CTK 18