OBSAH

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "OBSAH"

Prepis

1 PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA ZVOLEN NA OBDOBIE Príloha č. 1 Analytická časť

2 OBSAH 1 ÚVODNÁ ČASŤ INŠTITUCIONÁLNY A LEGISLATÍVNY RÁMEC DEFINÍCIA ZÁKLADNÝCH POJMOV POPIS ÚZEMIA ĽUDSKÉ ZDROJE DEMOGRAFIA Demografický vývoj za obdobie Demografická prognóza Národnostná a náboženská štruktúra Disparity a faktory rozvoja VZDELÁVANIE Súčasný stav Vzdelanostná štruktúra obyvateľov Štruktúra školských zariadení Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja KULTÚRA, ŠPORT A VOĽNÝ ČAS Súčasný stav Kultúra Šport Voľný čas Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja SOCIÁLNE SLUŽBY Súčasný stav Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja ZDRAVOTNÍCTVO Súčasný stav Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja BÝVANIE Súčasný stav Bytový fond Bytová výstavba Obnova bytového fondu Okolie obytných zón Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja OBČIANSKA VYBAVENOSŤ Súčasný stav Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja NEZAMESTNANOSŤ Súčasný stav Miera nezamestnanosti Uchádzači o zamestnanie Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja ROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ Súčasný stav Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja MARGINALIZOVANÉ RÓMSKE KOMUNITY Súčasný stav Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja MODERNÁ SAMOSPRÁVA A OBČIANSKY AKTIVIZMUS...80 str. 2/140

3 Súčasný stav Samospráva Občiansky aktivizmus Analýza SWOT Disparity a faktory rozvoja INOVÁCIE A KONKURENCIESCHOPNOSŤ PODNIKOV SÚČASNÝ STAV Charakteristika ekonomiky Technológie a inovácie ANALÝZA SWOT DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA CESTOVNÝ RUCH SÚČASNÝ STAV ANALÝZA SWOT DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA DOPRAVNÁ A TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA SÚČASNÝ STAV Dopravná infraštruktúra Technická infraštruktúra ANALÝZA SWOT DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA INFORMAČNÁ SPOLOČNOSŤ SÚČASNÝ STAV Informatizácia spoločnosti Internet Telekomunikácie ANALÝZA SWOT DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SÚČASNÝ STAV Geomorfológia, klimatické pomery a geológia Pôda a poľnohospodárstvo Lesy a lesné hospodárstvo Voda a vodné hospodárstvo Nerastné suroviny Živočíchy a rastliny Ochrana prírody a krajiny Kvalita životného prostredia Odpadové hospodárstvo ANALÝZA SWOT DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA str. 3/140

4 1 ÚVODNÁ ČASŤ 1.1 INŠTITUCIONÁLNY A LEGISLATÍVNY RÁMEC REGIONÁLNY ROZVOJ Problematiku regionálneho rozvoja upravuje zákon o regionálnom rozvoji č. 503/2001 Z.z. Podľa 2 tohto zákona sú definované pojmy: regionálny rozvoj je trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov; región tak prispieva k hospodárskemu rozvoju a k sociálnemu rozvoju krajiny, sociálno-ekonomickí partneri sú ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, obce a samosprávne kraje, podnikateľské subjekty, mimovládne neziskové organizácie, reprezentatívne združenia zamestnávateľov, reprezentatívne združenia odborových zväzov a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby pôsobiace v oblasti regionálneho rozvoja na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, partnerstvo je aktívna spolupráca sociálno-ekonomických partnerov na príprave, uskutočňovaní, monitorovaní a hodnotení programových dokumentov s prihliadnutím na potrebu podporovať rovnoprávnosť mužov a žien, programovanie je proces plánovania, organizovania, rozhodovania a finančného zabezpečenia podpory regionálneho rozvoja na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť hospodársky rozvoj a sociálny rozvoj v určenom období, monitorovanie je proces pravidelnej kontroly čerpania finančných prostriedkov na podporu regionálneho rozvoja, hodnotenie je činnosť, ktorou sa sleduje účinnosť pomoci všetkých použitých finančných prostriedkov na podporu regionálneho rozvoja, Sústavu základných programových dokumentov podpory regionálneho rozvoja tvoria dokumenty na národnej, regionálnej a miestnej úrovni: národná úroveň (Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na obdobie , operačné programy), regionálna úroveň (program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja), miestna úroveň (program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce alebo združenia obcí). NÁRODNÁ ÚROVEŇ Národný strategický referenčný rámec SR Národný strategický referenčný rámec SR (ďalej len NSRR) je dokument, na základe ktorého Slovenská republika môže využívať zdroje z fondov EÚ v programovacom období NSRR stanovuje priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. NSRR nadväzuje na strategické dokumenty EÚ a SR, je centrálnym integrujúcim dokumentom, ktorý definuje a spája podstatné prvky jednotlivých stratégií. Na dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti NSRR využíva princíp tematickej a územnej koncentrácie. Pri územnej koncentrácii sa vychádza z Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, keď sa v nadväznosti na typ tematickej priority budú podporovať inovačné a kohézne póly rastu. Príspevky z fondov EÚ budú tematicky koncentrované na 3 priority: 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť 2. Vedomostná ekonomika 3. Ľudské zdroje. NSRR definuje 4 horizontálne priority, ktorých cieľ sa týka viacerých špecifických priorít a vyžadujú si koordinovaný prístup. str. 4/140

5 Horizontálna priorita A. Marginalizované rómske komunity B. Rovnosť príležitostí C. Trvalo udržateľný rozvoj Horizontálne priority NSRR Cieľ horizontálnej priority Zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov MRK a zlepšenie ich životných podmienok Zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých a predchádzanie všetkým formám diskriminácie Zabezpečenie environmentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti ekonomického rastu D. Informačná spoločnosť Rozvoj inkluzívnej informačnej spoločnosti Stratégia, priority a ciele NSRR budú implementované prostredníctvom 11 operačných programov: 1. Regionálny operačný program 2. OP Životné prostredie 3. OP Doprava 4. OP Informatizácia spoločnosti 5. OP Výskum a vývoj 6. OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 7. OP Vzdelávanie 8. OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 9. OP Zdravotníctvo 10. OP Bratislavský kraj 11. OP Technická pomoc. REGIONÁLNA ÚROVEŇ Program rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej program rozvoja kraja) je strednodobý programový dokument. Je v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie samosprávneho kraja, jednotlivými sektorovými koncepciami a relevantnými dokumentmi spracovanými na území samosprávneho kraja. Prioritné osi sú tiež v súlade s prioritnými témami Národného strategického referenčného rámca a Národného strategického plánu rozvoja vidieka Program rozvoja kraja je rozdelený do 7 prioritných osí: 1. Rozvoj ľudských zdrojov a zvyšovanie kvality života obyvateľov 2. Inovácie a rast konkurencieschopnosti priemyslu 3. Cestovný ruch 4. Doprava 5. Informačná spoločnosť 6. Životné prostredie 7. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka Diverzifikovaná regionálna politika BBSK a pozícia okresu Zvolen Na základe analýz BBSK uskutočnených v rámci projektu Diverzifikovaná regionálna politika BBSK je charakteristika okresu Zvolen nasledovná: urbanizovaný okres s prioritou rozvoja znalostnej ekonomiky, s podporu rozvoja vedy, výskumu, vysokých škôl, inovačných technológií a služieb, sofistikovanej výroby, regionálnej vybavenosti a služieb, súčasť metropolitného centra Banská Bystrica Zvolen, ktoré predstavuje ťažisko osídlenia 1. úrovne, medzinárodného významu, v okrese Zvolen sa nachádza 1 inovačný pól rastu (mesto Zvolen) a 4 kohézne póly rastu (Budča, Kováčová, Sliač, Zvolenská Slatina), okres s najvyšším štandardom vybavenosti environmentálnou infraštruktúrou a najnižšou dôležitosťou jej podpory (z hľadiska napojenosti obyvateľov na verejné vodovody), okres s prioritou podpory aktivít založených na atrakciách vytvorených človekom, lokalita významná z hľadiska strednodobého rozvoja cestovného ruchu, okres s vysokou mierou prioritnej podpory ochrany kultúrneho dedičstva, str. 5/140

6 okres s najvyššou potrebou prioritnej podpory zlepšovania životného prostredia, okres s prímestskými vidieckymi územiami s podporu rozvoja bývania, služieb, výroby, rekreácie, integrovanej verejnej hromadnej dopravy a koncentrácie spracovateľských kapacít a služieb pre agrosektor, okres s najnižšou prioritou vonkajšej podpory sociálnej inklúzie a rómskej problematiky (so separovanými rómskymi osadami v obciach Breziny, Budča, Lieskovec, Sása, Sielnica, Zolná a Zvolenská Slatina). Na základe súhrnného priemetu diverzifikovanej regionálnej politiky BBSK patrí okres Zvolen medzi najrozvinutejšie okresy kraja. Okres Zvolen je schopný endogénneho rozvoja (t.j. schopný využívať vlastné zdroje pre svoj rozvoj), ktorý si nevyžaduje priamu podporu a dotácie BBSK. Záujmové územie inovačných pólov rastu, viažuce sa na centrum osídlenia národnej úrovne (Banská Bystrica) a regionálnej úrovne (Zvolen), približuje sa svojím charakterom veľkomestskému regiónu. Medzi priority týchto centier patrí rozvoj znalostnej ekonomiky, inovácií, výskumu a vývoja, vyšších služieb a cestovného ruchu. Podpora zo strany BBSK by mala byť venovaná hlavne zlepšeniu efektívnej spolupráce oboch hospodárskych centier. Projekt tretieho metropolitného centra V roku 2007 podpísalo 12 miest a obcí Spoločnú deklaráciu miest a obcí banskobystricko-zvolenského ťažiska osídlenia, ktorou podporili spoločnú myšlienku realizácie Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 315/1996, s cieľom komplexného rozvoja spoločného priestoru. Pracovná skupina projektu definovala priority pre rozvoj priestoru Banská Bystrica Zvolen v oblasti technickej infraštruktúry, cestovného ruchu, hospodárstva, zamestnanosti a verejnej infraštruktúry. Odporučila spracovať urbanistickú štúdiu Tretie metropolitné centrum, Banská Bystrica Zvolen, v súlade s územnými plánmi a programami rozvoja BBSK, jednotlivých miest a obcí v riešenom území. MIESTNA ÚROVEŇ Program rozvoja obce Podľa 10 zákona o regionálnom rozvoji č. 503/2001 Z.z. je program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce strednodobý programový dokument, ktorý obsahuje najmä: a) analýzu hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, environmentálneho rozvoja a rozvoja kultúry obce, hlavné smery jej vývoja, ustanovenie cieľov a prvoradých potrieb, b) úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v ďalších oblastiach podľa 3 ods. 2 tohto zákona, c) návrh finančného a administratívneho zabezpečenia. Podľa 17 spomínaného zákona, obec na všestranný rozvoj svojho územia a zabezpečenie potrieb jeho obyvateľov pri výkone samosprávy najmä: a) vypracúva, schvaľuje a pravidelne vyhodnocuje plnenie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce a zabezpečuje jeho plnenie, b) poskytuje súčinnosť na príprave a uskutočňovaní programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, na území ktorého sa obec nachádza, c) poskytuje súčinnosť na príprave regionálnych operačných programov, d) spolupracuje pri zabezpečovaní rozvojových zámerov spoločných pre viacero obcí, e) zriaďuje s inými obcami združenie obcí s predmetom činnosti, ktorým napomáha hospodársky rozvoj a sociálny rozvoj obce, ako aj samosprávneho kraja, f) vypracúva stanovisko k programom regionálneho rozvoja. Podľa 9 písm. 3) spomínaného zákona podkladom na vypracovanie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja sú aj programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí na jeho území. str. 6/140

7 1.2 DEFINÍCIA ZÁKLADNÝCH POJMOV Strategické plánovanie mesta je nepretržitý proces zabezpečenia rovnováhy medzi cieľmi a možnosťami mesta v neustále sa meniacom prostredí. Účelom strategického plánovania je stanoviť ciele a spôsob ich dosiahnutia. Strategické plánovanie je tvorivá skupinová činnosť založená na vzájomnej spolupráci a hľadaní optimálnych riešení. Strategický dokument mesta je písomný materiál zameraný na systematický rozvoj jednej alebo viacerých oblastí života v meste. Strategický dokument je spracovaný v strednodobom až dlhodobom horizonte, t.j. obyčajne na 5 a viac rokov. Strategický dokument mesta má odporúčací charakter pre orgány mesta, je tiež zdrojom informácií o smerovaní mesta pre verejnosť. Strategický dokument mesta musí byť v súlade s Územným plánom mesta a Programom rozvoja mesta. Strategický dokument mesta slúži ako podklad na zostavenie Akčného plánu mesta a rozpočtu mesta pre jednotlivé roky. Program rozvoja mesta je základným strategickým dokumentom, ktorým sa mesto pri výkone svojej činnosti stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Program rozvoja mesta je strednodobý programový dokument, ktorý definuje víziu, oblasti priorít, ciele a opatrenia, ktoré je potrebné pre rozvoj mesta v budúcnosti uskutočniť. Akčný plán je neoddeliteľnou súčasťou každého strategického dokumentu mesta. Akčný plán pozostáva zo súboru konkrétnych aktivít a projektov, ktoré je v meste potrebné uskutočniť na dosiahnutie stanovených cieľov. Akčný plán určuje v krátkodobom horizonte spôsob a termín realizácie navrhnutých opatrení, zapojenie mesta a iných subjektov a potrebné zdroje (ľudské, finančné zdroje a technologické zdroje). Priority definujú oblasti, na ktoré sa mesto bude v budúcnosti zameriavať. Ciele popisujú stav, ktorý chce mesto dosiahnuť. Ciele musia byť jasne definované, merateľné, reálne a akceptovateľné pre zainteresované subjekty. Ciele predstavujú základ pre kontrolu a hodnotenie činnosti mesta. Analýza SWOT - poskytuje hodnotenie silných a slabých stránok územia, príležitostí a ohrození v jeho externom prostredí, umožňuje rýchly prehľad východiskovej situácie územia pred formulovaním stratégie. Analýza silných a slabých stránok sleduje súčasný stav z hľadiska vnútorných faktorov, odhaľuje, čo v meste máme pozitívne a negatívne. Silnou stránkou územia sú jeho prirodzené dispozície a akákoľvek konkurenčná výhoda. Slabou stránkou je to, čo územiu chýba, alebo čo sa robí nedostatočne v porovnaní s inými. Analýza príležitostí a ohrození sa zameriava na budúci rozvoj regiónu z hľadiska vonkajších faktorov, určuje možnosti rozvoja a riziká, s ktorými treba rátať. Príležitosťou je akýkoľvek pozitívny trend, ktorý môže svojím pôsobením podporiť silné alebo slabé stránky územia, napĺňanie vízie, resp. rozvojových cieľov, a ktorý môže byť impulzom pre jeho ďalší rozvoj. Ohrozením sú akékoľvek nevýhodné trendy alebo smery vývoja na úrovni regionálnej, národnej či celosvetovej, ktoré pôsobia, alebo budú pôsobiť v prostredí územia nášho mesta proti jeho silným alebo dokonca slabým stránkam, resp. napĺňaniu jeho vízie a cieľov. Disparity sú nerovnosti, rozdielnosti, nezhody medzi potenciálom a jeho využitím v území v súčasnosti. Vychádzajú z porovnania slabých stránok a ohrození, ako aj silných a slabých stránok a silných stránok a ohrození. Pôsobenie ohrození z vonkajšieho prostredia na slabé, ako aj na silné stránky znižuje možnosť využitia silných a eliminovania slabých stránok pre ďalší želaný rozvoj mesta. Preto je potrebné urobiť rozhodnutia o realizovaní opatrení na miestnej úrovni, ktoré budú pôsobiť na zoslabenie pôsobenia ohrození, alebo na orientáciu na rozvoj tých silných, alebo na elimináciu tých slabých stránok, na ktoré ohrozenia nebudú pôsobiť. Faktory rozvoja sú tie charakteristiky a trendy, ktoré budú pôsobiť v smere želaného rozvoja mesta. Faktory rozvoja sú definované porovnaním silných stránok a príležitostí, formulovaných v analýze SWOT. O silné stránky územia, priaznivo ovplyvňované príležitosťami z vonkajšieho prostredia, bude výhodné sa v najbližšej budúcnosti oprieť a podporovať ich rozvoj. Bude vhodné urobiť na miestnej úrovni opatrenia na využitie týchto príležitostí. str. 7/140

8 1.3 POPIS ÚZEMIA POLOHA Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, vo Zvolenskej kotline, na sútoku riek Hron a Slatina. Patrí do banskobystrického kraja a susedí s okresmi Banská Bystrica, Detva, Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica a Žiar nad Hronom. Nadmorská výška v strede mesta je 293 m n. m., najnižšie položené miesto sa nachádza pod Pustým hradom vo výške 278,4 m n. m. a najvyššie položený bod je v lokalite Bakova jama vo výške 421 m n. m. Mapa: Okres Zvolen Zdroj: Digitálna mapa mesta Údaje: k Mapa: Okres Zvolen Zdroj: Štatistický úrad SR, 2001 str. 8/140

9 VÝVOJ ÚZEMIA Začiatok osídľovanie priestoru Zvolen siaha do obdobia paleolitu, trvalejšie osídlenie niektorých lokalít možno situovať do mladšej doby kamennej. Prvé kompaktnejšie osídlenie v priestore Zvolena sa vyvinulo v lokalite Pustého hradu. V období storočia vznikla nad sútokom Hrona a Slatiny roľníckoremeselnícka osada, ktorá sa stala základom budúceho mesta. Plynulosť ekonomického a urbanistického rozvoja mesta prerušili v 16. storočí turecké vojny. V 2. polovici 19. storočia dochádza s nástupom priemyslu k intenzívnym zmenám v urbanistickej štruktúre, čo sa prejavuje rozširovaním pôdorysu mesta za líniu historických hradieb. Pôvodný kompaktný a uzavretý pôdorys sa rozvetvuje a preniká do okolitej voľnej krajiny. Napriek týmto zmenám však Zvolen vstupuje do 20. storočia ako vidiecke mesto. Obrat vo vývoji nastáva po 1. svetovej vojne realizáciou náročnejších a rozsiahlejších stavieb a súborov, vznikajú nové mestské štvrte. Radikálne zmeny vo vývoji urbanistickej štruktúry nastali v období 2. svetovej vojny, najmä však po vojne od 50-tych rokov (závod Bučina, nové sídliská). Do formovania mestského organizmu sa výrazne zapísalo obdobie posledného desaťročia (stagnácia až recesia veľkých závodov, oživenie súkromného podnikania, vrátenie objektov pôvodným vlastníkom, obnova zanedbaných objektov, rozšírenie kapacitnej a sortimentnej skladby vybavenosti). KATASTRÁLNE ÚZEMIE Mesto Zvolen tvorí 5 katastrálnych území: Zvolen Môťová Zolná Lukové Kráľová. Celková rozloha územia mesta Zvolen je ha, z toho je ha intravilán a ha extravilán. Mapa: Zvolen katastrálne územia Zdroj: Digitálna mapa mesta Údaje: k str. 9/140

10 Druh parcely Výmera katastrálnych území mesta Zvolen podľa druhu parciel kat. kat. kat. kat. kat. územie územie územie územie územie Zvolen Môťová Zolná Lukové Kráľová (ha) (ha) (ha) (ha) (ha) Spolu mesto Zvolen ha % Orná pôda ,6 % Záhrady ,1 % Ovocné sady ,1 % Trvalé trávne ,5 % porasty Lesné pozemky ,1 % Vodné plochy ,0 % Zastavané plochy ,2 % Ostatné plochy ,4 % Spolu ,0 % Intravilán Extravilán Zdroj: Správa katastra Zvolen Údaje: k Dominantným prvkom mesta Zvolen sú lesné komplexy, ktoré zaberajú prevažnú (juhozápadnú) časť územia, na ne nadväzuje zastavaná plocha mesta (obytná zástavba, občianska vybavenosť, dopravné a priemyselné plochy,...), v severnej časti katastra prevláda rozmiestnenie krajinných prvkov poľnohospodárskeho využitia (orná pôda, záhrady, sady, lúky, pasienky,...). Index krajinnej štruktúry, ktorý vyjadruje pomer lesnej pôdy ku poľnohospodárskej pôde a k ostatnej pôde, je pre územie Zvolena 5 : 3 : 2. Funkčné využitie intravilánu Zvolen a Môťová Funkcia plochy Rozloha (ha) % z intravilánu Obytná zástavba s občianskou vybavenosťou % Výrobná zástavba (priemysel, sklady, dopravné zariadenia) % Zeleň (verejná zeleň, parky, lesoparky, cintoríny) 45 4 % Šport a rekreácia 18 1 % Intravilán Zvolen a Môťová Zdroj: Územný plán mesta, digitálna mapa mesta Údaje: k aprílu 2003 VÝZNAM A ROZVOJ ÚZEMIA Podľa Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 (KÚRS 2001) patrí severná časť okresu Zvolen k banskobystricko-zvolenskému ťažisku osídlenia najvyššej úrovne celoštátneho až medzinárodného významu. Jeho význam v rámci Slovenska umocňuje centrálna poloha vo východno-západnom aj severojužnom smere, existencia dôležitých dopravných koridorov a letiska medzinárodnej kategórie. Jadrovým priestorom je navrhované stredoslovenské regionálne centrum Banská Bystrica-Zvolen. Urbanistický priestor Zvolen-Banská Bystrica s takmer obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva v SR. Mesto Zvolen ako sídelné centrum nadregionálneho významu je zároveň južným pólom stredoslovenského regionálneho centra s intenzívnymi aglomeračnými väzbami s mestami Sliač, Kováčová a obcou Lieskovec. Menej výrazná aglomeračná väzba je k obciam Sielnica a Veľká Lúka. Jadrom okresu je južná časť Zvolenskej kotliny, kde sú sústredené najvýznamnejšie obce s perspektívami ďalšieho rozvoja: blízke kúpeľné mestá Sliač a Kováčová majú svojou dominantnou funkciou (liečebné kúpele) celoštátny až medzinárodný význam, blízke obce Sielnica, Veľká Lúka a Lieskovec majú rozvinutú poľnohospodársku výrobu, mestské časti Zolná, Lukové, Kráľová a Sekier majú okrem základnej poľnohospodárskej funkcie aj predpoklady na rozvoj vidieckej rekreácie. str. 10/140

11 Rozvoj južnej časti Zvolenskej kotliny je podmienený priestorovo aj funkčne vyváženým rozvojom všetkých obcí nachádzajúcich sa v tomto priestore. Pre mesto Zvolen sa predpokladá výraznejší priestorový rozvoj mesta v severozápadnom smere približovaním k obytnému súboru Kováčová a v severnom smere s možnosťou postupného formovania vzájomných priestorových väzieb s mestom Sliač. Za optimálne rozvojové plochy mesta možno považovať teda územia na sever a západ od súčasného intravilánu mesta. V súčasnosti Zvolen disponuje vhodnými lokalitami pre výstavbu bytov, má priestory pre rozvoj služieb, plochy pre nezávadný priemysel a sklady. Prioritnou podmienkou sociálno-ekonomického rozvoja mesta je predovšetkým budovanie nadradenej dopravnej infraštruktúry, ktorej realizácia je nevyhnutná pre rozvoj celého banskobystrického kraja. Podľa Územného plánu mesta je pre rozvoj mesta, t.j. pre navrhované funkcie (bývanie, občianska vybavenosť, rekreačná a športová funkcia, služby, výroba, doprava a zeleň), predpokladaný záber pôdy 385 ha, z toho poľnohospodárskej pôdy 328 ha. Územná rozvojová kapacita mesta Zvolen Celkom V zastavanom (ha) území k (ha) Mimo zastavaného územia (ha) Predpokladaný záber plôch celkom Z toho záber z PPF Zdroj: Územný plán mesta Zvolen Údaje: k septembru 2004 Základnou územnou jednotkou sú mestské sektory. Územie mesta je v územnom pláne rozdelené na 12 sektorov: 1. Centrum CMZ 2. Podborová 3. Východ 4. Čierne zeme Rákoš 5. Tepličky - Pod Strážami 6. Sekier-Môťová 7. Výrobno-dopravný 8. Môťovská vádná nádrž 9. Kráľová - Sekierska dolina 10. Pustý hrad 11. Lukové 12. Zolná ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA Mesto Zvolen má schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu: Územný plán mesta Zvolen (schválený MsZ dňa ), Územný plán mesta Zvolen Doplnok a zmena 01 Rákoš-Šariny a Trňanský chodník (schválené MsZ dňa ), Územný plán mesta Zvolen Doplnok a zmena 02 Hronská ulica (schválené MsZ dňa ), Územný plán zóny Čierne zeme-trňanský chodník (schválené MsZ d)na ), Územný plán zóny Zvolen-Čierne zeme-tepličky (schválený MsZ dňa ), K boli v štádiu prerokovania materiály: Územný plán zóny Zvolen-Sarvaška, Koncept Územného plánu zóny Zvolen-Čierne zeme-rákoš, Koncept Územného plánu zóny Pamiatková zóna mesta Zvolen. str. 11/140

12 2 ĽUDSKÉ ZDROJE 2.1 DEMOGRAFIA DEMOGRAFICKÝ VÝVOJ ZA OBDOBIE Mesto Zvolen má z demografického hľadiska dominantné postavenie v okrese Zvolen. Zhruba dve tretiny obyvateľov aj cenzových domácností žije v okresnom meste a jedna tretina pripadá na zvyšných 25 obcí okresu. Do roku 2000 počet obyvateľov mesta Zvolen postupne rástol, v roku 1988 dosiahol maximálnu úroveň obyvateľov. Od roku 2001 počet obyvateľov mesta permanentne klesá. Najnižšiu hodnotu dosiahol počet obyvateľov v meste Zvolen v roku 2005, kedy sa priblížil hranici 43 tisíc (43 147). V období siedmich rokov došlo k poklesu počtu obyvateľstva mesta Zvolen o obyvateľov. Podľa údajov MsÚ malo k mesto Zvolen obyvateľov. Počet obyvateľov v meste Zvolen bol v posledných rokoch ovplyvňovaný predovšetkým migráciou - úbytkom obyvateľstva sťahovaním. Migračné saldo (ročný rozdiel medzi prisťahovanými a odsťahovanými) sa pohybovalo v blízkosti nulovej hranice, alebo bolo záporné ( obyvateľov ročne). Na druhej strane okres Zvolen má kladné migračné saldo. Tieto údaje potvrdzujú celoslovenský trend, keď mestá strácajú sťahovaním obyvateľstvo v prospech svojich zázemí. Prirodzený prírastok/úbytok obyvateľov mal v meste Zvolen klesajúcu tendenciu, od roku 2000 osciluje okolo nuly (rádovo niekoľko osôb na obyvateľov). Plodnosť v meste Zvolen mala do roku 2001 klesajúcu tendenciu, v posledných rokoch dosiahla malé hodnoty 1,0 až 1,2, čo je menej ako celorepublikový priemer. Tento vývoj 1 dieťa na 1 ženu môžeme považovať za začiatok obratu vo vývoji plodnosti. Úmrtnosť v meste Zvolen mala klesajúcu tendenciu u obidvoch pohlaví. Stredné dĺžky života pri narodení mužov aj žien dosahovali nadpriemerné hodnoty oproti celoslovenskému priemeru. Obyvateľstvo mesta Zvolen starne. Priemerný vek obyvateľstva sa za 10 rokov zvýšil skoro o 4 roky na hodnotu 38,5, čo je na tak krátke obdobie veľmi vysoká hodnota a z hľadiska Slovenska nadpriemerná. Index starnutia (pomer počtu obyvateľov nad 65 rokov ku počtu detí vo veku 0-14 rokov) sa zvýšil z hodnoty 45 na 74, rastie nadpriemerne rýchlo. Došlo aj k podstatnej zmene štruktúry obyvateľstva, pokles v kategórii detí 0-14 rokov a nárast v kategórii seniorov bol výrazný, kategória obyvateľov v produktívnom vzrástla v menšej miere. Obyvatelia mesta Zvolen sa sobášia v neskoršom veku (nevesta 27 rokov a ženích 29 rokov). V roku 2005 sa zosobášilo 440 obyvateľov Zvolena, z toho bolo 215 ženíchov a 225 neviest s trvalým pobytom na území mesta, rozviedlo sa 160 manželských párov. V období hodnoty týchto demografických parametrov striedavo mierne klesali a stúpali, v priemere to bolo 430 sobášov, 396 živonarodených detí a 134 rozvodov ročne, t.j. pomer sobášov a rozvodov bol 3,2 : 1. Pri sobášoch prvého poradia sa priemerný vek nevesty zvýšil z 23,88 na 26,89 a ženícha z 25,42 na 29,00 rokov, čím dosiahol doterajšie maximum. Parametre sobášov vyššieho poradia sa výrazne nemenia, je to cca 70 sobášov ročne v priemernom veku nevesty 36 a ženícha 40 rokov. V roku 2001 bola v meste Zvolen skladba cenzových domácností nasledovná - viac ako 50 % úplné rodiny, 34 % domácnosti jednotlivcov, 12 % neúplné rodiny, 1 % viacčlenné nerodinné domácnosti. Rodiny s deťmi prevládali nad rodinami bez detí. Podiel jednočlenných domácnosti bol nadpriemerný. Vo Zvolene bola priemerná veľkosť cenzovej domácnosti 2,37 osôb výrazne pod celorepublikovým priemerom (2,60 osôb v cenzovej domácnosti v SR). str. 12/140

13 Graf: Historický vývoj počtu obyvateľov mesta Zvolen Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k termínu Sčítania ľudu Pozn: Od roku 1976 sú účasťou mesta aj obce Lieskovec, Luková a Zolná. Od roku 1980 je súčasťou mesta aj obec Kráľová. Od roku 1990 je Lieskovec samostatnou obcou. Graf: Štruktúra obyvateľstva mesta Zvolen podľa pohlavia a veku (5-ročné intervaly) Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k str. 13/140

14 Mapa: Rozdelenie mesta Zvolen na mestské časti podľa volebných obvodov Zdroj: Digitálna mapa Zvolen Údaje: rok 2007 Počet obyvateľov mesta Zvolen podľa volebných obvodov Mestská časť Počet obyvateľov % MČ 1 Sekier, Záhonok, Lipovec, Môťová, Kráľová, osada Sekier ,9 % MČ 2 - Zlatý Potok, Bakova jama, Lukové, Zolná ,7 % MČ 3 Západ-Tepličky, Stráž ,6 % MČ 4 Podborová, Borová hora ,7 % MČ 5 - CMZ východ ,7 % MČ 6 - CMZ západ ,8 % Občania s trvalým pobytom mesto Zvolen, bez udania presnej adresy 293 0,7 % Spolu Zvolen ,0 % Zdroj: Mestský úrad Zvolen, organizačný odbor Údaje: str. 14/140

15 Rok Stav a pohyb obyvateľstva v meste Zvolen v období Stav obyvateľstva Pohyb obyvateľstva spolu muži ženy Živonarodenný Zomrelí Prirodze- Pohyb pohyb sťaho- vaním Celkový pohyb Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k v danom roku Pozn.: Prirodzený pohyb je rozdiel medzi živonarodenými a zomrelými, kladná hodnota znamená prírastok, záporná hodnota úbytok obyvateľstva. Rok Štruktúra a rozvodovosť obyvateľstva v meste Zvolen v období Štruktúra obyvateľstva podľa veku Rozvodovosť 0-14 (%) a viac priemerný index Sobáše Rozvody muži/54 ženy (%) muži/55 a viac ženy (%) vek starnutia (aspoň 1 osoba s trvalým pobytom vo Zvolene) ,13 64,20 15,68 34,85 77, ,67 64,45 15,88 35,17 80, ,06 64,68 16,26 35,60 85, ,51 64,97 16,52 35,93 89, ,08 65,77 17,15 36,58 100, ,55 65,81 17,64 36,94 106, ,89 65,93 18,18 37,38 114, ,33 65,96 18,71 37,79 122, ,84 65,88 19,28 38,14 129, Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k v danom roku Pozn: Index starnutia je pomer poproduktívnej zložky k predproduktívnej zložke. str. 15/140

16 Vývoj počtu obyvateľov mesta Zvolen v rokoch počet obyvateľov rok Graf: Stav obyvateľstva mesta Zvolen v období Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k v danom roku % Štruktúra obyvateľstva mesta Zvolen podľa veku v období % 90% 80% 70% 60% poproduktívny produktívny predproduktívny 50% 40% 30% 20% 10% 0% rok Graf: Štruktúra obyvateľstva mesta Zvolen v období Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k v danom roku str. 16/140

17 Štruktúra obyvateľstva mesta Zvolen podľa veku v období ,00 120,00 100,00 80,00 60,00 priemerný vek index starnutia 40,00 20,00 0, rok Graf: Štruktúra obyvateľstva mesta Zvolen v období Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k v danom roku DEMOGRAFICKÁ PROGNÓZA DEMOGRAFICKÁ PROGNÓZA PRE SLOVENSKO Na základe prognózy vývoja obyvateľstva Slovenskej republiky do roku 2025, ktorú vypracoval Štatistický úrad SR v spolupráci s Infostatom, sa dá predpokladať nasledujúci vývoj: zastavenie dlhodobého poklesu plodnosti a postupný nárast, zmena v štruktúre plodnosti do neskoršieho veku, t.j. zvýšenie priemerného veku žien pri pôrode z dnešných 26,5 roka na 28,0-28,5 rokov a posun najvyššej plodnosti do vekovej skupiny ročných žien, pokles špecifických úmrtností v strednom a vyššom veku, zmena v štruktúre úmrtností a znižovanie rozdielu medzi úmrtnosťou mužov a žien, zvyšovanie migračného salda, pričom výška nárastu počtu migrantov sa líši z pohľadu chápania Slovenska ako tranzitnej krajiny smerom na západ alebo krajiny príťažlivej pre prisťahovalcov z rozvojových krajín, proces starnutia obyvateľstva, t.j. pokles detskej zložky a nárast podielu obyvateľstva nad 65 rokov, znižovanie podielu ekonomicky činného obyvateľstva. DEMOGRAFICKÁ PROGNÓZA PRE MESTO ZVOLEN Mesto Zvolen má k dispozícii údaje z prognózy Súčasný a očakávaný vývoj obyvateľstva a domácností v meste Zvolen do roku 2020, ktorú spracoval Infostat Bratislava štandardnými štatistickými výpočtami. Skutočný vývoj bude ovplyvňovaný meniacim sa životným štýlom, ekonomickými a sociálnymi podmienkami. Preto je potrebné chápať prognózu ako orientačný model, kam môže populačný vývoj smerovať. Vstupné údaje pre spracovanie prognózy boli nasledovné: plodnosť sa bude zvyšovať z 1,09 v roku 2005 na hodnotu 1,38 v roku 2020, úmrtnosť obidvoch pohlaví sa bude znižovať, stredná dĺžka života sa zvýši u mužov zo 72,1 v roku 2005 na 75,3 v roku 2020, u žien zo 79,9 v roku 2005 na 82,1 rokov v roku 2020, ročne sa z mesta odsťahuje osôb, vývoj sobášnosti sa stabilizuje na úroveň mierne prevyšujúcu súčasný stav, priemerný vek pri sobáši sa bude zvyšovať, str. 17/140

18 rozvodovosť sa stabilizuje na úrovni blížiacej sa súčasnému európskemu priemeru, pomaly sa budú presadzovať kohabitácie (spolužitie partnerov), odchod detí z rodičovského domu nezaznamená výraznejšie zmeny. Hlavné výsledky prognózy v roku 2020 (v porovnaní so stavom obyvateľstva v roku 2005 a domácností v roku 2001) sú: počet obyvateľov klesne pod hranicu 41 tis. (pokles o cca 2,3 tis. obyvateľov), starnutie obyvateľstva sa zrýchli - počet seniorov sa zvýši o cca 3 000, - priemerný vek sa zvýši o 5 rokov, - index starnutia sa zvýši na hodnotu 145, - v roku 2011 dôjde k obratu a v meste bude viac seniorov ako detí, počet cenzových domácností sa zvýši na úroveň (nárast o 800 domácností), priemerná veľkosť domácnosti klesne na úroveň 2,11 osôb na domácnosť, výrazne narastie počet 1-členných domácností (nárast o cca domácností), najpočetnejšou skupinou cenzových domácností zostanú úplné rodiny, v rámci nich sa zníži prevaha rodín s deťmi nad rodinami bez detí. Vývoj počtu obyvateľov mesta Zvolen skutočnosť prognóza počet obyvateľov rok Zdroj: Štatistický úrad SR (skutočnosť ), Infostat (prognóza ) Údaje: k v danom roku Prognóza vývoja počtu a štruktúry obyvateľstva v meste Zvolen do roku Počet obyvateľov spolu Počet obyvateľov muži Počet obyvateľov ženy Počet obyvateľov 0-14 rokov Počet obyvateľov rokov Počet obyvateľov rokov Počet obyvateľov nad 65 rokov Index starnutia 74,87 94,29 115,72 145,27 Stredná dĺžka života muži 72,10 72,98 74,14 75,31 Stredná dĺžka života ženy 79,90 80,89 81,56 82,10 Priemerný vek (roky) 38,14 39,99 41,79 43,56 Zdroj: Štatistický úrad SR (rok 2005), Infostat (prognóza ) Údaje: k v danom roku str. 18/140

19 Prognóza vývoja domácností v meste Zvolen do roku 2020 Počet členov domácnosti Rok 2001 Rok 2010 Rok 2015 Rok Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR (rok 2001), Infostat (prognóza ), vlastný výpočet počtu bytov Údaje: k v danom roku str. 19/140

20 2.1.3 NÁRODNOSTNÁ A NÁBOŽENSKÁ ŠTRUKTÚRA K slovenskej národnosti sa v roku 2001 prihlásilo takmer 96 % obyvateľov Zvolena, k českej národnosti 1,2 %. Česká menšina je jednou z dvoch najpočetnejších menšín v meste Zvolen, reálny počet Čechov trvalo žijúcich vo Zvolene sa odhaduje na 3 000, t.j. 7 % z populácie. V rokoch ubudla v meste asi tretina občanov Českej národnosti, ktorí sa vysťahovali do Českej republiky. V meste už 10 rokov funguje občianske združenie Český spolek na Slovensku, ktorý organizuje akcie v oblasti kultúrnospoločenskej, osvetovej a prehlbovania českej a slovenskej vzájomnosti, združeniu chýbajú priestory na usporiadanie akcií. V roku 2001 bolo 26,4 % obyvateľov mesta bez vyznania, z veriacich prevládali najmä rímskokatolíci a evanjelici. Národnostná štruktúra mesta Zvolen Národnosť Počet obyvateľov % Spolky, aktivity Slovenská ,87 % Matica slovenská oblastné pracovisko Česká 527 1,20 % Český spolek na Slovensku Rómska 410 0,94 % Maďarská 218 0,50 % Poľská 36 0,08 % Ukrajinská 22 0,05 % Ruská 17 0,04 % Nemecká 14 0,03 % Rusínska 12 0,03 % Chorvátska 6 0,01 % Srbská 3 0,01 % Židovská 5 0,02 % Ostatné, nezistené 539 1,23 % Celkom ,0 % Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k máju 2001 (SODB) Náboženská štruktúra mesta Zvolen Náboženské vyznanie Počet obyv. % Kostoly, aktivity Rímsko-katolícka cirkev ,46 % kostol Sv. Alžbety, kostol Božského srdca Sekier, kostol Sv. Matúša Zolná, kostol Sv. Dominika sídl. Tepličky, kaplnka Sv. Štefana na zámku Evanjelická cirkev a.v ,85 % Evanjelický kostol svätej trojice Gréckokatolícka cirkev 201 0,46 % Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 174 0,40 % Kresťanské zbory 171 0,39 % Evanjelická cirkev metodistická 84 0,19 % Cirkev adventistov siedmeho dňa 69 0,16 % modlitebňa na Sokolskej ul. Právoslávna cirkev 63 0,14 % Apoštolská cirkev 43 0,10 % bohoslužby v Robotníckom dome Reformovaná kresťanská cirkev 39 0,09 % Starokatolícka cirkev 29 0,07 % Cirkev československá husitská 18 0,04 % Bratská jednota baptistov 15 0,03 % Židovské náboženské obce 14 0,03 % Cirkev bratská 9 0,02 % Ostatné 79 0,18 % Bez vyznania ,43 % Nezistená ,96 % Celkom ,00 % Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k máju 2001 (SODB) str. 20/140

21 2.1.4 DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Starnutie obyvateľov v meste je trendom, ktorý kopíruje trendy v SR aj v EÚ, preto je potrebné ho brať do úvahy pri plánovaní rôznych služieb, ich počtu, kvality, dostupnosti, pri výstavbe bytov apod. Nedostatok financií na rozvoj kvalitných služieb zdravotníctva zhorší kvalitu života väčšieho počtu obyvateľov vo vyššom veku. Zdražovanie nehnuteľností (najmä bytov) zhorší šance na zaobstaranie si vlastného bývania najmä pre mladých ľudí a tým ich môže motivovať k ďalšej migrácii do regiónov, v ktorých budú mať možnosť vyšších príjmov. Nedostatok opatrovateľských služieb a rôznorodých služieb osobnej pomoci pre starších občanov bude potrebné prekonať tým viac, čím viac budú mladí a produktívni ľudia migrovať za prácou, resp. dostupnejším bývaním a vyššou kvalitou života do iných regiónov a do zahraničia a nebudú sa môcť osobne postarať o svojich starnúcich rodičov. Faktory rozvoja Vládnu a európsku politiku rozvoja sociálnych služieb je možné využiť v súvislosti s potrebou zlepšovania počtu i kvality služieb dostupných pre starších občanov. Horšiu dostupnosť čoraz väčšieho počtu starnúcich, ale aj osamelých a na pomoc odkázaných občanov bude možné prekonať opatreniami zlepšujúcimi ich dostupnosť k službám alebo informáciách on-line, ktoré budú čoraz dostupnejšie. Na jednej strane sa o to zaslúžia komerčné aktivity, na druhej strane je možné využiť aj verejné zdroje v rámci vládnej a európskej politiky e-governmentu a pod. Developerské a investičné aktivity v SR v oblasti bytovej výstavby môžu prispieť k lepšej ponuke bývania pre narastajúci počet domácností, pričom by malo ísť o rôznorodú ponuku zahŕňajúcu i menšie byty, keďže sa bude zvyšovať podiel menších domácností na celkovom počte domácností. Rozvoj úverových produktov bánk a zvýšenie ich dostupnosti prispeje k možnosti zaobstarať si vhodné bývanie najmä pre produktívnych, zamestnaných obyvateľov. str. 21/140

22 2.2 VZDELÁVANIE SÚČASNÝ STAV VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽOV Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája 2001 možno povedať, že vzdelanostná a kvalifikačná úroveň obyvateľov mesta Zvolen je vynikajúca. Svojou vysokou vzdelanostnou úrovňou patril Zvolen medzi mestá s najlepšou vzdelanostnou štruktúrou. V porovnaní s priemerom SR tvorili ľudia so základným vzdelaním a bez maturity výrazne nižší podiel, naopak podiel osôb s maturitným a vysokoškolským vzdelaním bol výrazne nadpriemerný. Tretina všetkých obyvateľov mesta dosiahla stredoškolské vzdelanie (prevažujú ženy), viac ako polovica z nich s maturitou. Každý ôsmy Zvolenčan ukončil vysokú školu (prevažujú muži), väčšina z nich dosiahla magisterské, inžinierske, alebo doktorské vzdelanie (90 %), prevažuje univerzitné zameranie (40 %). Štruktúra obyvateľov podľa dosiahnutého vzdelania vo Zvolene Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Muži Ženy Spolu % z obyv. Základné vzdelanie ,8 % Stredné vzdelanie (aj s učňovským bez maturity) ,4 % Vysokoškolské vzdelanie ,1 % Ostatní bez udania školského vzdelania ,9 % Ostatní bez školského vzdelania ,1 % Deti do 16 rokov ,6 % Spolu obyvatelia Zvolena ,0 % Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k máju 2001 (SODB) Štruktúra obyvateľov podľa dosiahnutého stredoškolského vzdelania vo Zvolene Stredné vzdelanie Počet obyvateľov % obyvateľov Učňovské stredné vzdelanie (bez maturity) ,5 % Stredné odborné vzdelanie (bez maturity) 563 2,5 % Úplné učňovské stredné vzdelanie (s maturitou) ,0 % Úplné stredné odborné vzdelanie (s maturitou) ,3 % Úplné stredné všeobecné vzdelanie ,4 % Vyššie stredné vzdelanie 301 1,3 % Spolu stredné vzdelanie ,0 % Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k máju 2001 (SODB) Štruktúra obyvateľov podľa dosiahnutého vysokoškolského vzdelania vo Zvolene Vysokoškolské vzdelanie Počet obyvateľov % obyvateľov Bakalárske vzdelanie 212 3,7 % Magisterské, inžinierske, doktorské vzdelanie ,8 % Doktorandské vzdelanie 372 6,5 % Spolu vysokoškolské vzdelanie ,0 % Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k máju 2001 (SODB) Štruktúra obyvateľov podľa zamerania vysokoškolského vzdelania vo Zvolene Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania Počet obyvateľov % obyvateľov Univerzitné ,3 % Technické ,1 % Ekonomické ,7 % Poľnohospodárske ,7 % Ostatné 239 4,2 % Spolu vysokoškolské vzdelanie ,0 % Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k máju 2001 (SODB) str. 22/140

23 ŠTRUKTÚRA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ Mesto Zvolen je významným centrom vzdelania a vedy. Sieť materských a základných škôl sa vyznačuje dostatočnou kapacitou, dobrou dostupnosťou a špecializáciou na rôzne kategórie žiakov či formy štúdia. Sieť stredných škôl ponúka rôzne možnosti štúdia, od všeobecného po odborné a to najmä s technickým zameraním. V meste pôsobí jedna vysoká škola - Technická univerzita, ktorá ako jediná na Slovensku vychováva špecialistov v odboroch lesníctvo a drevárstvo. Sieť škôl a školských zariadení k tvorilo: 14 materských škôl (z toho 11 v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a 3 súkromné), pričom k bude MŠ Kalinčiakova vyradená zo siete, 9 základných škôl (z toho 6 ZŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, 1 cirkevná ZŠ, 1 špeciálna ZŠ a 1 ZŠ pri NsP-Vaše zdravie), 3 gymnáziá (z toho 1 v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, 1 osemročné a 1 súkromné), 7 stredných škôl (stredná priemyselná škola dopravná, stredná zdravotnícka škola, spojená stredná škola, 3 združené stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a 1 súkromná stredná umelecká škola), 1 školský internát, 3 základné umelecké školy (z toho 1 v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a 2 súkromné), 2 centrá voľného času (z toho 1 v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a 1 súkromné), 2 poradenské zariadenia (Pedagogicko-psychologická poradňa a Detské integračné centrum). Počet detí, žiakov a študentov v školách vo Zvolene Vysoká škola Stredné školy Základné školy Materské školy Spolu Zdroj: odbor školstva MsÚ Údaje: za školský rok 2007/2008 Prognóza školských populačných skupín, ktorá bola spracovaná na základe údajov o počte obyvateľov mesta Zvolen v období a predpokladanom vývoji do roku 2020, uvádza nasledovný vývoj v období rokov : počet 2-5 ročných detí sa zníži iba mierne, z na 1 415, t.j. o 79 detí, (5 %), počet 6-15 ročných detí sa zníži výrazne, z na 3 674, t.j. o 779 detí (17 %), počet ročných detí sa zníži najvýraznejšie, z na 1 403, t.j. o 996 detí (42 %). V posledných dvoch desaťročiach došlo v oblasti školstva k výrazným zmenám, a to najmä v systéme organizácie, riadenia a financovania školstva. Dôležité zmeny v organizácii a riadení školstva z pohľadu mesta nastali s účinnosťou od , kedy prešli niektoré kompetencie v oblasti školstva na obce a vyššie územné celky. Od roku 2003 mesto pristúpilo k racionalizácii siete škôl a školských zariadení v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Hlavným dôvodom racionalizácie siete bol normatívny spôsob financovania škôl, ktorý nedokázal udržať prevádzku škôl a školských zariadení pri rapídnom poklese počtov detí a žiakov v triedach. Financovanie škôl a školských zariadení je v súčasnosti zabezpečené z viacerých zdrojov - zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, od fyzických a právnických osôb, z podnikateľskej činnosti škôl a školských zariadení, z príspevkov rodičov, z darov a iných zdrojov. Využívanie mimorozpočtového financovania však so sebou prináša zvýšené nároky na čas a ľudské zdroje, predpokladá tiež dobré zručnosti zamestnancov školstva v príprave a realizácii projektov tohto typu. str. 23/140

24 VYSOKÉ ŠKOLY Technická univerzita vo Zvolene (TU) je so zameraním na lesníctvo, drevárstvo, ekológiu a environmentalistiku jediná svojho druhu na Slovensku. V súčasnosti poskytuje vzdelávanie na 4 fakultách: Lesnícka fakulta Drevárska fakulta Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Fakulta ekológie a environmentalistiky. V akademickom roku 2007/2008 študovalo na Technickej univerzite vo Zvolene cca študentov vo všetkých stupňoch univerzitného vzdelávania, z toho bolo 31 % externých študentov a 2,5 % zahraničných študentov. Záujem o štúdium na TU má rastúci trend, počet študentov sa dlhodobo mierne zvyšuje. Jednotlivé objekty TU sú súčasťou centrálnej mestskej zóny. Súčasťou školy je aj: Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (špecializovaná knižnica), Študentský domov a jedáleň (cca 86 % žiadateľov o ubytovanie bolo v akademickom roku 2007/2008 uspokojených, celková kapacita lôžok je 1 524, z toho ŠD Ľ. Štúra 699 lôžok, ŠD Záhonok 208 lôžok a ŠD Bariny 581 lôžok), Centrum ďalšieho vzdelávania (realizuje kurzy, školenia, semináre a konferencie, zabezpečuje tiež Univerzitu tretieho veku a projekty celoživotného odborného vzdelávania), Centrum informačných technológií (spolupracuje tiež so samosprávou pri budovaní Zvolenskej optickej metropolitnej siete). STREDNÉ ŠKOLY Ponuka stredných škôl, ich študijných a učebných odborov je pestrá, prevažuje odborné školstvo. V školskom roku 2007/2008 patrilo vo Zvolene do stredoškolskej siete: 10 stredných škôl, z toho 8 v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK a 2 súkromné, školské zariadenia školské internáty, strediská praktického vyučovania a iné. Zoznam stredných škôl zaradených do siete škôl a školských zariadení v školskom roku 2007/2008 Názov školy Počet žiakov Zriaďovateľ Zameranie Gymnázium Ľ. Štúra, Hronská BBSK gymnázium Gymnázium, Okružná BBSK gymnázium cudzie jazyky Stredná priemyselná škola študijné odbory dopravného 617 BBSK dopravná, Sokolská 94 charakteru Stredná. zdravotnícka škola, 324 BBSK zdravotnícka škola J. Kozačeka 4 Spojená stredná škola, Lieskovská cesta BBSK Združená stredná škola služieb, Jabloňová BBSK Združená stredná škola drevárska, Lučenecká cesta 2193/ BBSK Združená stredná škola, J. Švermu BBSK Súkromné gymnázium Pink súkromný 40 Harmony Academy, J. Kozačeka14 subjekt Súkromné konzervatórium Pink súkromný 20 Harmony Academy, J. Kozačeka14 subjekt Spolu Zdroj: odbor školstva MsÚ Zvolen Údaje: k obchodná akadémia, stredná poľnohospodárska škola - agropodnikanie služby, obchod, hotelierstvo, gastronómia drevárstvo, dizajn nábytku strojárenstvo, elektrotechnika, autoopravárenstvo, ekonomika gymnázium telesná a umelecká výchova konzervatórium umenie str. 24/140

25 MATERSKÉ A ZÁKLADNÉ ŠKOLY Rozloženie materských a základných škôl v meste je rovnomerné, dostupnosť do škôl je dobrá. Súčasné kapacity škôl prevyšujú reálnu potrebu, voľné priestorové kapacity sa prenajímajú prevažne na vzdelávacie a voľnočasové účely. Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj a voľnú kapacitu na školách bude aj v budúcnosti potrebné pravidelne prehodnocovať prijatie ďalších racionalizačných opatrení. Zoznam základných škôl zaradených do siete škôl a školských zariadení v školskom roku 2007/2008 Názov školy Zriaďovateľ Zameranie Počet tried Počet žiakov ZŠ, P. Jilemnického 1813/1 Mesto triedy s rozšíreným vyučovaním športovej prípravy triedy pre športovo nadané deti moderná škola využívanie IKT vo vyučovaní ZŠ, P. Jilemnického 1035/2 Mesto triedy s rozšíreným vyučovaním CJ od 1. roč. triedy pre intelektovo nadané detí triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov ZŠ, Hrnčiarska 2119/1 Mesto triedy s rozšíreným vyučovaním CJ od 1. roč. triedy s rozšíreným vyučovaním informatickej výchovy od 1. roč. ZŠ, M. Rázusa 1672/3 Mesto vyučovanie CJ od 1. ročníka triedy s rozšíreným vyučovaním CJ špeciálne somatoterapeutické triedy ZŠ, J. Alexyho 1941/1 Mesto ZŠ Nám. mládeže 587/17 Mesto triedy s rozšíreným vyučovaním CJ triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov triedy so športovou prípravou špeciálne triedy Spolu mestské ZŠ Cirkevná ZŠ sv. D. Sávia Biskupský katolícke zameranie úrad Špeciálna základná škola KŚÚ výchova žiakov s mentálnym postihnutím vzdelávanie autistických detí vzdelávanie viacnásobne postihnutých detí ZŠ pri NsP Vaše zdravie KŠÚ základná a materská škola somatopedického zamerania pre chorých alebo zdravotne oslabených žiakov umiestnených v zdravotníckom zariadení vzdelávanie v špeciálnych triedach neuvádzame neuvádzame Spolu iné ZŠ Spolu všetky ZŠ Zdroj: odbor školstva MsÚ Údaje: za školský rok 2007/2008 V školskom roku 2006/2007 bolo na základných školách v meste Zvolen otvorených 65 tried s rozšíreným špecializovaným vyučovaním: 35 tried s rozšíreným cudzojazyčným vyučovaním (anglický, nemecký a francúzsky jazyk), 14 športových tried (ľadový hokej, futbal a basketbal), str. 25/140

26 16 tried zameraných na matematiku, prírodné vedy a informatiku. Zoznam materských škôl zaradených do siete škôl a školských zariadení v školskom roku 2007/2008 Názov školy Zriaďovateľ Počet tried Počet detí MŠ, Tehelná 2549/5 Mesto Zvolen 4 88 MŠ, Malinovského1985/41 Mesto Zvolen 3 77 MŠ, Bystrický rad 2485/41 Mesto Zvolen 3 56 MŠ, J. Bánika 1733/41 Mesto Zvolen 3 49 MŠ, 1. mája 161/1 Mesto Zvolen 4 58 MŠ, Hrnčiarska 2063/2 Mesto Zvolen MŠ, Prachatická 2421/45 Mesto Zvolen 4 72 MŠ, Centrum 2496/29 Mesto Zvolen MŠ, Kalinčiakova 560/87 Mesto Zvolen 5 98 MŠ, Ľ. Fullu 1689/43 Mesto Zvolen MŠ, Imatra 2548/8 Mesto Zvolen MŠ, Voljanskeho 491/3 Mesto Zvolen 4 75 Spolu mestské MŠ Súkromná MŠ Domček súkromný subjekt 1,5 30 Súkromná MŠ Hviezdička súkromný subjekt 3 67 Súkromná MŠ Slniečko súkromný subjekt 1 15 Spolu súkromné MŠ 5,5 112 Spolu všetky MŠ 61, Zdroj: odbor školstva MsÚ Zvolen Údaje: za školský rok 2007/2008 Poznámka: MŠ Kalinčiakova bude k vyradená zo siete škôl a školských zariadení. Väčšina škôl má komplexné vybavenie vrátane telocviční a športovísk. Materiálno-technické zabezpečenie škôl a školských zariadení nie je dostatočné. Potrebná je komplexná modernizácia zameraná na rekonštrukciu budov a areálov, odstránenie stavebných porúch, znižovanie energetickej náročnosti objektov (na všetkých mestských MŠ a ZŠ bolo realizované hydraulické vyregulovanie kúrenia), bezbariérové úpravy, zvýšenie bezpečnosti objektov, estetizáciu prostredia, zriadenie moderných učební, vybavenie didaktickými a špeciálnymi pomôckami. Ďalším spoločným problémom, ktorý sa týka škôl, je nedostatočné finančné ohodnotenie a spoločenské postavenie učiteľa. S tým súvisí aj slabá motivácia najmä mladých zamestnancov, zvyšujúci sa vekový priemer pedagogických zamestnancov a následne nedostatok kvalifikovaných učiteľov (najmä cudzích jazykov a informatiky). Informácie o materských a základných školách vo Zvolene sú dostupné na internetovej stránke Školského úradu od apríla DETI A ŽIACI SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI Špeciálna výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením (s mentálnym, zmyslovým alebo telesným postihom, či žiakov s chybami reči, ťažko vychovávateľných a chorých) sú vo Zvolene zabezpečované nasledovnými formami: Špeciálna základná škola - vychováva a vzdeláva žiakov s viacnásobným postihnutím, s diagnózou autizmus a mentálna retardácia, Základná škola pri NsP Vaše zdravie - poskytuje vzdelávanie v špeciálnych triedach, ide o základnú a materskú školu somatopedického zamerania pre chorých alebo zdravotne oslabených žiakov umiestnených v zdravotníckom zariadení, individuálna integrácia detí a žiakov v bežných materských a základných školách, skupinová integrácia v špeciálnych triedach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením (v školskom roku 2007/2008 boli vytvorené špeciálnme tridy v MŠ Centrum, MŠ, 1.mája, ZŠ M. Rázusa, ZŠ J. Alexyho a ZŠ Nám. mládeže). V budúcnosti je potrebné zachovať všetky formy integrácie, nakoľko zvolené riešenie by malo zodpovedať závažnosti zdravotného znevýhodnenia. str. 26/140

27 Výchova a vzdelávanie detí a žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách so zameraním na rozvoj intelektového, umeleckého alebo športového nadania detí a žiakov, a to prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie. Triedy pre nadané deti poskytujú špeciálnu starostlivosť tým žiakom, ktorí už v rannom detstve v porovnaní s rovesníkmi podávajú vďaka svojim somatickým i psychickým vlastnostiam v jednej alebo viacerých činnostiach výrazne nadpriemerné výkony. V školskom roku 2007/2008 boli vo Zvolene otvorené: dve triedy v prvom ročníku pre športovo-talentovaných žiakov na ZŠ P. Jilemnického 1813/1, jedna trieda v prvom ročníku pre intelektovo nadané deti na ZŠ P. Jilemnického 1035/2. Úlohou príslušných orgánov štátnej správy a samosprávy je vytvárať podmienky pre rovnaké možnosti detí v prístupe ku vzdelávaniu aj pre deti a žiakov zo sociálne znevýhodnených skupín. V súčasnosti sa uplatňuje systém vyrovnávacích opatrení, ktorých cieľom je umožniť prístup týchto obyvateľov k možnosti získať plnohodnotné vzdelanie zodpovedajúce ich osobnostným predpokladom, potrebám a záujmom tak, aby sa vytvoril podporný systém na prekonanie tých sociálno-kultúrnych prekážok, ktorými ich existujúci systém v oblasti vzdelávania diskriminuje. Jedným z takýchto opatrení je poskytovanie dotácií na stravu, na školské potreby a na motivačný príspevok deťom z rodín, ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi. Deti z rodín, ktorých príjem je najviac vo výške životného minima sú oslobodené aj od platenia príspevkov v školách a školských zariadeniach. Okrem finančných nástrojov je potrebná spolupráca s odborom sociálnych vecí MsÚ a so zariadeniami pedagogického poradenstva. Nie je vhodné segregovať takéto deti, najvhodnejším spôsobom je práve integrácia v prostredí, ktoré im vie poskytnúť vhodné podnety, dobré návyky a pozitívne osobnostné vzory. Materské a základné školy vytvárajú vhodné podmienky pre ich integráciu rómskych detí v triedach s ostatnou populáciou, zabezpečujú tiež vzdelávanie pedagógov a spolupracujú s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa dlhodobo venujú problematike intolerancie. Aby sa predišlo diskriminácii pri prijímaní týchto detí do škôl a školských zariadení, Mesto Zvolen každoročne vyčleňuje vo svojom rozpočte prostriedky na zvýšenie rozpočtu škôl a školských zariadení, ktoré navštevujú. VOĽNÝ ČAS A ZÁUJMOVÁ ČINNOSŤ DETÍ A ŽIAKOV Na každej zvolenskej ZŠ pôsobí školský klub detí (ŠKD), ktorý zabezpečuje pre žiakov výchovu a vzdelanie v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. V školskom roku 2007/2008 pôsobilo vo zvolenských základných školách 31 oddelení ŠKD, ktoré navštevovalo 989 detí, t.j. cca 24% z celkového počtu žiakov ZŠ, naplnenosť 1 oddelenia ŠKD bola cca 32 detí. Školy organizujú v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu krúžky. Záujem je o všetky typy krúžkov - športové, umelecké krúžky, prírodovedné a iné. Základné školy sa zapájajú do rôznych projektov, a to buď ako ich účastník alebo organizátor. Väčšina projektov má lokálnu, prípadne regionálnu úroveň, školy sa však zapájajú aj do celoslovenských či medzinárodných projektov. V školskom roku 2007/2008 vo Zvolene pôsobili 3 základné umelecké školy (ZUŠ) a 2 centrá voľného času (CVČ), z toho boli 2 zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a 3 súkromné zariadenia. ZUŠ, Nádvorná 3366/10 zriaďovateľom je Mesto Zvolen, v školskom roku v školskom roku 2007/2008 študovalo na ZUŠ 639 žiakov v 4 odboroch (254 v hudobnom, 210 výtvarnom, 135 tanečnom a 40 literárno-dramatickom odbore) Súkromná ZUŠ, Tehelná 2549/5, Súkromná ZUŠ Pink Harmony Studio, Kozačeka 4, CVČ Domino, ul. Belu IV. č.1567/6 v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Zvolen, prístupné deťom zo Zvolena a okolia, s trvalým pobytom vo Zvolene, činnosť zameriava na predmetové olympiády a postupové súťaže, pravidelnú záujmovú činnosť v krúžkoch, kluboch a kurzoch, príležitostnú záujmovú činnosť (tematické exkurzie, výstavy, súťaže, besedy) a prázdninové aktivity, Súkromné CVČ na Okružnej ul. 2471/131. Od septembra 2008 začnú svoju činnosť ďalšie dve zariadenia Súkromná ZUŠ a Súkromné CVČ Quo Vadis, so sídlom na Sokolskej ul. 106, ktoré sa zameriavajú na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. str. 27/140

28 STRAVOVANIE NA ŠKOLÁCH Príprava a podávanie stravy deťom a žiakom v školách je zabezpečená prostredníctvom školských jedální zriadených pri školách. Sieť ŠJ v zásade kopíruje základné školy a materské školy. K je Mesto Zvolen zriaďovateľom 5 ŠJ pri ZŠ a 12 ŠJ pri MŠ. ŠJ sú zriadené pri každej materskej škole len žiaci ZŠ P. Jilemnického 2 majú zabezpečené stravovanie v ŠJ pri ZŠ P. Jilemnického 1. Na rozdiel od nevhodných stravovacích návykov, ktoré si niektoré deti prinášajú z domu, sa školské jedálne snažia zabezpečiť pre deti zdravú, chutnú a pestrú stravu. Niektoré školy zaraďujú aj alternatívne prvky stravovania (vegetariánske jedlá, jedlá z biopotravín). Školská jedáleň má jednoznačne vplyv na príjem zdravej stravy, ale aj výchovný aspekt - učí dieťa správnym stravovacím návykom a kultúre stolovania. Cieľom školských jedální je zabezpečiť zvýšenie podielu stravujúcich sa žiakov v základných školách a zmenu postojov k zdravej racionálnej výžive. ZDRAVIE A SPRÁVANIE DETÍ A ŽIAKOV Školy považujú za najväčšie problémy v oblasti zdravia nárast alergií a obezity u detí, zvýšenú chorobnosť detí a nedodržiavanie liečebného režimu zo strany rodičov, tiež nesprávne stravovacie návyky, nedostatok pohybu a zlé držanie tela. V oblasti správania detí a žiakov školy zaznamenali nárast počtu detí s poruchami správania (od hyperaktívneho až po agresívne správanie). Celospoločenským trendom je, že počet detí síce klesá, ale počet výchovných problémov s nimi stúpa. Medzi najväčšie problémy patria: šikanovanie a záškoláctvo, nerešpektovanie dospelých, nárast kriminality a drogových závislostí, nepostačujúca činnosť polície v oblasti ochrany detí a mládeže (kontrola veku návštevníkov počítačových herní, nočných diskoték a barov, kontrola podávania alkoholických nápojov a cigariet mládeži do 18 rokov), nedostatočná práca s nezamestnanou mládežou, nedostatočná ponuka zdravých a bezpečných zariadení (s nealkoholickou a nefajčiarskou ponukou). Zrejmý je negatívny vplyv počítačov, masmédií a módnych trendov, nedostatku času rodičov na deti a chýbajúca medziľudská komunikácia. Negatívne prejavy detí riešia školy najčastejšie poradenstvom a spoluprácou s rodičmi a odborníkmi, účinný je individuálny prístup k deťom a využívanie vhodných aktivít pre deti. Poslaním systému výchovného poradenstva je poskytovanie psychologickej a pedagogickej odbornej starostlivosti žiakom a pedagógom škôl a školských zariadení. Prax systému výchovného poradenstva zabezpečujú vo Zvolene vo vzájomnej spolupráci najmä: Pedagogicko-psychologická poradňa (PPP), Dukelských hrdinov 44 Detské integračné centrum (DIC), Buzulucká 3 špeciálni zamestnanci na školách - pri ŠZŠ vo Zvolene pracuje školský psychológ a špeciálni pedagógovia, na ZŠ pracujú vlastní špeciálni pedagógovia, výchovní poradcovia a koordinátori prevencie. Práci s deťmi a mládežou sa vo Zvolene venujú aj ďalšie mimovládne organizácie. Vo Zvolene však chýba špeciálne zariadenie pre deti s nevyhovujúcim správaním alebo narušeným psychosociálnym vývinom (zariadenie pre dlhodobejší pobyt detí mimo rodiny, s povinnou školskou dochádzkou). Počet odborníkov tiež nie je dostatočný, na školách chýba školský psychológ. Deti majú dosť informácií (internet, literatúra, besedy), nedostatočne je však zabezpečené poradenstvo pre rodičov, často zlyháva vzájomná komunikácia. Vzhľadom na nedostatok odborníkov je čakacia doba na poradňu pomerne dlhá. str. 28/140

29 PRIPOJENIE DO INTERNETU Mesto Zvolen v rámci projektu Zvolenská optická metropolitná sieť (ZOMES) od roku 2005 systematicky buduje vlastnú komunikačnú sieť na báze optických vlákien a realizuje pripojenie verejných inštitúcií do internetu. V súčasnosti je do siete ZOMES pripojených 6 zo 14 MŠ (43 %), 2 z 9 ZŠ (22 %), 2 z 10 SŠ (20 %) a žiadna ZUŠ/CVČ. Materské školy Základné školy Stredné školy Školské zariadenia Pripojenosť škôl a školských zariadení do siete ZOMES Pripojené MŠ, Tehelná 2549/5 MŠ, Bystrický rad 2485/41 MŠ, Ulica 1. Mája 161/1 MŠ, Hrnčiarska 2063/2 MŠ, Prachatická 2421/45 MŠ, Centrum 2496/29 ZŠ, Hrnčiarska 2119/1 ZŠ, M.Rázusa, 1672/3 Gymnázium Ľ. Štúra, Hronská 3 Stred. zdravotnícka škola, J. Kozačeka 4 Nepripojené MŠ, J. Bánika 1733/41 MŠ, Malinovského 1985/41 MŠ, Ľ. Fullu 1689/43 MŠ, Imatra 2548/8 MŠ, Voljanského 491/3 Súkr. MŠ Slniečko, Hurbanova 15 Súkr. MŠ Hviezdička, Okružná 131 Súkr. MŠ Domček, M. M. Hodžu 5 ZŠ, P.Jilemnického 1813/1 ZŠ, P.Jilemnického 1035/2 ZŠ, J.Alexyho 1941/1 ZŠ, Nám.mládeže 587/17 Špeciálna ZŠ, Sokolská 2291/111 ZŠ pri NsP Vaše zdravie, Kuzmányho nábr. 28 Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia, M. M. Hodžu 1732/9 Gymnázium, Okružná 2469 SPŠ dopravná, Sokolská 94 Spojená stred. škola, Lieskovská cesta 1 Združená stred. škola služieb, Jabloňová 1351 Združená stred. škola drevárska, Lučenecká cesta 2193/17 Združená stred. škola, J. Švermu 1 Súkromné gymnázium PHA, J. Kozačeka14 Súkromné konzervatórium Pink Harmony Academy, J. Kozačeka14 ZUŠ, Nádvorná 3366/10 CVČ, Belu IV.1567/6 Súkr. ZUŠ, Tehelná 2549/5 Súkr. ZUŠ, M. M. Hodžu 9 Súkr. CVČ, Okružná 131 Súkr. ZUŠ Pink Harmony Studio, J. Kozačeka14 Súkromná ZUŠ, Sokolská 106 Súkromné CVČ Quo Vadis, Sokolská 106 Zdroj: odbor rozvoja mesta MsÚ Údaje: k CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE Vzájomné prepojenie školy a praxe nie je nedostatočné. Štruktúra voľných pracovných miest nezodpovedá štruktúre uchádzačov o zamestnanie. Nedostatok pracovnej sily sa prejavuje najmä v remeselníckych profesiách (zvárač, obrábač kovov, zámočník, murár, stavebný robotník), ale tiež v odborných profesiách (správca PC siete, špeciálny pedagóg). Vo Zvolene pôsobí viacero organizácií s ponukou programov celoživotného vzdelávania (jazykové školy, Akadémia vzdelávania, Akadémia plus a iné). Jednou z foriem štúdia je aj univerzita tretieho veku, ktorá poskytuje seniorom poznatky na vysokoškolskej úrovni. V akademickom roku 2006/2007 navštevovalo Univerzitu tretieho veku na Technickej univerzite vo Zvolene 144 študentov, z toho 100 žien ANALÝZA SWOT Vzdelávanie vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Školstvo všeobecne Centrum vzdelania a vedy, tradície vo vzdelávaní a vede, sídlo Školského úradu, vysoká vzdelanostná úroveň obyvateľstva (nadpriemerný podiel osôb s maturitným Školstvo všeobecne Nepriaznivý demografický vývoj starnutie populácie, mierny pokles počtu detí a žiakov na školách, legislatíva v oblasti školstva oneskorene a nepružne reagujúca na potreby praxe (veľká str. 29/140

30 a vysokoškolským vzdelaním), rozpracovaná metodológia výučby, vysoká úroveň výučby, vytvorené podmienky pre rozvoj detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠZŠ, špeciálne triedy, integrovaní žiaci, špeciálni pedagógovia a asistenti učiteľa, vysoká aktivita v zapájaní sa škôl do projektov ako organizátor vlastných projektov aj ako účastník projektov iných subjektov, väčšinou na lokálnej a regionálnej úrovni, ale tiež v rámci celoslovenských až medzinárodných projektov, existencia zariadení výchovného poradenstva (PPP, DIC), prevencia závislostí činnosť koordinátorov prevencie drogových závislostí v ZŠ a SŠ + Peer aktivisti na ZŠ, realizácia programov zameraných na prevenciu drogových závislostí v MŠ, ZŠ, SŠ, možnosti celoživotného vzdelávania - vzdelávacie inštitúcie s ponukou kurzov akreditovaných MŠ SR, Univerzita tretieho veku na TU vo Zvolene, dobrý a fungujúci systém prípravy a podávania jedál na školách, kvalitná a zdravá strava, SJ pri väčšine škôl, viaczdrojové financovanie školstva štát, mesto, projekty a granty, rodičia, sponzori, fungujúci portál skoly.zvolen.sk. Sieť škôl a kapacita systému Existujúca komplexná sieť škôl a školských zariadení, s dostatočnou kapacitou a dobrou dostupnosťou, právna subjektivita škôl a školských zariadení, rôzni zriaďovatelia škôl a školských zariadení (väčšia konkurencia podnecujúca vyššiu kvalitu), MŠ sídlia v budovách postavených pre účely vzdelávania, dostatočná priestorová kapacita, ZŠ pestrá ponuka škôl s rôznym zameraním, sídlia v budovách postavených pre účely vzdelávania, dostatočná priestorová kapacita, SŠ - široká ponuka stredoškolského štúdia, prevaha stredného odborného školstva s technickým zameraním, existencia stredísk odbornej praxe a internátov, VŠ dobré meno Technickej univerzity vo Zvolene, jedinečnosť študijných odborov v oblasti lesníctva a drevárstva, kvalitná kvalifikačná štruktúra pedagógov LF a DF. Materiálno-technické zabezpečenie Postupná rekonštrukcia budov (zabránenie chátrajúceho stavu škôl a školských zariadení) a zlepšovanie materiálno-technického zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu, realizácia projektu hydraulického vyregulovania rozvodov ÚK (energetické úspory) v mestských zotrvačnosť systému), časté zmeny v riadení školstva v meste, nekompatibilita finančných a administratívnych informačných systémov MsÚ a jednotlivých mestských škôl, nedostatočné finančné ohodnotenie práce učiteľa, pokles spoločenského postavenia profesie učiteľa, znižovanie záujmu o profesiu učiteľa, slabá motivácia najmä mladých zamestnancov, nekoordinovanosť aktivít škôl a voľnočasových zariadení, nedostatočná ponuka celoživotného vzdelávania, vysoká cena kurzov, zdravotný stav - zlý stav mladej generácie v oblasti zdravotnej a fyzickej zdatnosti, zvýšená chorobnosť detí, znížená imunita detí, nárast počtu alergií, nesprávne návyky pri práci s PC, nedostatočné pravidlá na oslobodenie žiaka od telesnej výchovy, správanie nárast počtu výchovných problémov u detí a mládeže, nárast negatívneho až agresívneho správania detí a mládeže v škole aj v mimo školy, nerešpektovanie vyučujúcich, nevhodné stravovacie návyky z domu a nedostatočný pitný režim detí na ZŠ a SŠ. Sieť škôl a kapacita systému SŠ nízky záujem mládeže o štúdium technických odborov, stredné odborné školy ponúkajú študijné odbory atraktívne pre študentov, ale nezodpovedajúce požiadavkám trhu. Financovanie školstva Nedostatok finančných zdrojov na prevádzku škôl a školských zariadení, ich rekonštrukciu, vybavenie a odmeňovanie zamestnancov, slabé využívanie možností získavania finančných prostriedkov z cudzích zdrojov (nadácie, granty, 2% daní, sponzori), nevyčlenené finančné prostriedky pre oblasť výchovy a vzdelávania v dotačnom systéme mesta, nevysporiadané pozemky pod objektmi niektorých škôl. Materiálno-technické zabezpečenie Zlý technický stav, vysoká energetická náročnosť a nedostatočné bezpečnostné zabezpečenie objektov školských zariadení, nedostatočné materiálno-technické vybavenie (zastaralé učebné pomôcky, neaktuálny knižničný fond, nedostatok výpočtovej techniky), vandalizmus v školských areáloch a ich okolí. Špeciálne potreby detí Deti so zdravotným znevýhodnením nedostatočná bezbariérová úprava str. 30/140

31 MŠ a ZŠ, zavádzanie moderných didaktických pomôcok, športoviská (ihriská a telocvične) sú súčasťou školských areálov, pripájanie škôl a školských zariadení do internetu v rámci projektu ZOMES. Príležitosti Blízkosť UMB vychovávajúcej pedagógov, chápanie školy ako miesta pre rozvíjanie kultúrnosti, otvoreného myslenia a inovatívnych myšlienok, nový školský zákon, zriadenie Krízového centra pre deti pri NsP, rozvoj ekonomiky v SR, zlepšenie ekonomickej situácie obyvateľov, rozvoj komunikačnej, IT techniky, využitie nových informácií a nových potrieb na trhu práce pre prípravu nových študijných programov, rozvoj informatizácie v spoločnosti a jeho uplatnenie vo vzdelávacom procese, ďalšie vzdelávanie zamestnancov školstva, účasť škôl v európskych a medzinárodných projektoch, spolupráca škôl a podnikov v meste, možnosť financovať oblasť školstva z fondov EÚ a grantov. vzdelávacích a voľnočasových priestorov, nedostatočné vybavenie špeciálnymi pomôckami, deti s nadaním nevytvorený systém vyhľadávania intelektovo nadaných detí, nevytvorený systém vyhľadávania a rozvíjania detí so športovým nadaním, nesystémové vytváranie športových tried na ZŠ, nezavedený systém oceňovania najlepších žiakov, deti zo soc. znevýhodneného prostredia nepripravenosť detí z marginalizovaných rómskych komunít na vstup do ZŠ, nezáujem rodičov týchto detí o výchovu, vzdelávanie a voľnočasové aktivity svojich detí, nedostatok ľudských zdrojov na integrované vzdelávanie detí z rómskych komunít a málopodnetného prostredia, vysoké zastúpenie rómskych detí na špeciálnych školách. Ohrozenia Projekty financované z cudzích zdrojov zamerané iba na neštandardné deti (nadané, Rómske, znevýhodnené,...) nedopracovaná legislatíva v oblasti školstva, časté zmeny v legislatíve, pretrvávajúci nedostatok financií v rezorte školstva, ovplyvňujúci kvalitu výučby, nízke mzdy v školstve, vyššia atraktívnosť iných sektorov pre súčasných a potenciálnych učiteľov, pretrvávajúci odchod zamestnancov školstva do zárobkovo atraktívnejších profesií, vyšší záujem o všeobecné a vysokoškolské vzdelanie ako o stredné odborné vzdelanie, zánik významných študijných odborov, nepriaznivý demografický vývoj, nezáujem rodičov o vzdelávanie a výchovu detí, pracovná zaťaženosť rodičov, vysoká rozvodovosť, informačná "záplava" dostupná pre deti, nezáujem ekonomicky aktívneho obyvateľstva o vlastný rozvoj, nepochopenie potreby celoživotného vzdelávania, pretrvávajúci trend konzumného spôsobu života a individualizmu, diskriminácia na školách, rozšírenie negramotnosti medzi obyvateľstvom zo sociálne znevýhodneného prostredia DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Nedostatok finančných zdrojov na prevádzku škôl, ich rekonštrukciu, vybavenie a odmeňovanie zamestnancov, zlý technický stav a nedostatočné materiálno-technické vybavenie škôl a školských zariadení - neprispieva k potrebe skvalitňovania vyučovacieho procesu vzhľadom na náročnejšie požiadavky čoraz viac informovaných detí a ich rodičov, ako aj na požiadavky trhu práce. Nedostatok finančných zdrojov a personálnych kapacít na prípravu, realizáciu, hodnotenie a finančné riadenie aktivít v rámci programu Otvorená škola neumožňuje širší rozvoj tohto programu v miestnych školách a školských zariadeniach. str. 31/140

32 Odchod mladých zamestnancov školstva do zárobkovo atraktívnejších profesií spôsobuje, že do vyučovacieho procesu sa prirodzeným spôsobom nevnášajú najnovšie poznatky o pedagogickej práci, ohrozené je najmä vyučovanie informatiky a cudzích jazykov. V budúcnosti môže spôsobiť akútny nedostatok učiteľov vôbec. Nedostatočné prispôsobenie študijných odborov potrebám trhu práce, nízky záujem študentov o štúdium technických odborov spôsobuje nedostatok kvalifikovaných absolventov v určitých, najmä remeselných a technických odboroch na trhu práce. Pokles detí a žiakov spôsobuje prevyšovanie kapacít škôl vzhľadom na potreby a efektivitu vyvoláva potrebu racionalizácie škôl. Úplné zrušenie niektorej MŚ, ZŠ alebo SŠ však môže spôsobiť zníženie dostupnosti školy pre deti a mládež. Súčasný životný štýl domácností, prísun negatívnych informácií a vzorov z médií, dostupných už pre najmenšie deti, spôsobuje zvyšovanie počtu detí s poruchami správania a agresivitou (celospoločenský problém), k čomu na druhej strane nie sú pripravené dostatočné kapacity odborníkov na výchovu, psychológov a poradcov. Faktory rozvoja Vzdelávanie zamestnancov školstva, účasť škôl na medzinárodných projektoch môže vniesť do vyučovacieho procesu potrebné inovácie. Spolupráca škôl a zamestnávateľov umožní vytvoriť podmienky pre rozvoj učebného procesu smerom k potrebám trhu práce, a to pokiaľ ide o jeho obsah, formy i materiálno-technické vybavenie. Využitie mediálnych možností a informačnej techniky môže pomôcť zvýšeniu informovanosti o aktivitách škôl a tým k zvýšenému záujmu rodičov, detí i komunity o vyučovací proces, mimoškolskú činnosť a o činnosť orientovanú na širšiu komunitu občanov. Školy zavádzajúce inovácie, s dobrou úrovňou spolupráce a finančnou podporou môžu vo väčšej miere viesť deti v školských i mimoškolských aktivitách k osvojeniu si princípov zdravej výživy, starostlivosti o životné prostredie, rozvoja medziľudských vzťahov a tradičných ľudských hodnôt. Vonkajšie finančné zdroje orientované na podporu sociálnej inklúzie je možné využiť na podporu vzdelávania a zmysluplného trávenia voľného času detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Finančné zdroje podporujúce rozvoj celoživotného vzdelávania je možné využiť na podporu rozvoja celoživotného vzdelávania, napr. na využitie voľných kapacít škôl na celoživotné vzdelávanie, dokončenia základného vzdelania dospelých Rómov a pod. Trend informatizácie a celoživotného vzdelávania je potrebné využiť na rozvoj informatizácie škôl, a to čo sa týka technického vybavenia pre žiakov, ale i učiteľov, vrátane rozvoja zručností učiteľov a odborného personálu vo využívaní techniky na prípravu, realizáciu vyučovania, mimoškolských aktivít, ako aj pri hodnotení žiakov a výmene informácií s rodičmi. Zázemie a jedinečnosť Technickej univerzity je významným vnútorným faktorom rozvoja mesta nielen z hľadiska vysokoškolského, ale i celoživotného vzdelávania, ale i z hľadiska prísunu nových informácií, inovácií, spolupráce so samosprávou, s podnikmi, inštitúciami výskumu a vývoja, v určitej miere i príchodu návštevníkov z iných regiónov a zo zahraničia v rámci medzinárodnej spolupráce univerzít alebo kongresového cestovného ruchu. Existujúca sieť SŠ, ZŠ a MŠ s dostatočnou kapacitou a komplexnými areálmi (t.j. jedáleň, športoviská, internetové učebne) je vnútorným faktorom rozvoja princípov Otvorenej školy v meste. Existencia motivovaných odborníkov vo vzťahu k riešeniu problémov výchovy a špeciálnych vzdelávacích potrieb (handicapovaných i talentovaných detí) je dobrým základom pre ďalší rozvoj v smere zvyšovania počtu i ďalšieho rozvoja odborníkov, ktorí by mali k dispozícii vhodné zázemie počnúc plnými pracovnými úväzkami, cez spoločenskú podporu až po priestory a materiálno-technické vybavenie. Priaznivým vonkajším faktorom k takémuto rozvoju je i možný prísun absolventov i možností celoživotného vzdelávania v tejto oblasti napr. z neďalekej UMB. Celospoločenská politická podpora rozvoja miestnych rómskych komunít, ktorá je horizontálnym princípom NSRR a ROP a do ktorej bude smerovať podstatná časť finančných prostriedkov i hodnotení je vonkajším faktorom rozvoja rómskych komunít aj v meste Zvolen. str. 32/140

33 2.3 KULTÚRA, ŠPORT A VOĽNÝ ČAS SÚČASNÝ STAV KULTÚRA INŠTITÚCIE Vo Zvolene pôsobí široké spektrum kultúrnych a spoločenských inštitúcií, ktoré každoročne organizujú množstvo zaujímavých akcií. Väčšina kultúrnych zariadení je situovaná v centre mesta, v ostatných častiach mesta zariadenia pre kultúrne činnosti a spolky absentujú. Kultúrne a spoločenské inštitúcie vo Zvolene Typ inštitúcie Počet Inštitúcia Múzeá 1 Lesnícke a drevárske múzeum Galérie 1 Slovenská národná galéria Knižnice 3 Slovenská lesnícka a drevárska knižnica Krajská knižnica Ľ. Štúra Knižnica pri DK ŽSR Divadlá 1 Divadlo J. G. Tajovského Kiná 1 Filmový klub Kultúrne domy 4 Dom kultúry ŽSR KD Podborová KD Zolná KD Lukové Osvetové strediská 1 Podpolianske osvetové stredisko Zdroj: Oddelenie kultúry a športových aktivít MsÚ Zvolen Údaje: k Slovenská národná galéria má vysunuté pracovisko na Zvolenskom zámku, ktorý poskytuje priestory na inštaláciu stálych expozícií a výstav starého i súčasného umenia, autorské výstavy profesionálnych a amatérskych umelcov, konajú sa tu sobáše, koncerty a zaujímavé spoločenské podujatia. Cirkevné sobáše a bohoslužby sa pravidelne konajú v Zámockej kaplnke. Nádvorie zámku sa každé leto stáva dejiskom divadelného festivalu Zvolenské hry zámocké. Divadlo Jozefa Gregora Tajovskéko (DJGT) vo Zvolene je profesionálne repertoárové divadlo. Každoročne organizuje najstarší plenérový divadelný festival na Slovensku Zámocké hry zvolenské. Lesnícke a drevárske múzeum (LDM), organizačná zložka Múzea vo sv. Antone, je špecializovaným celoslovenským múzeom, ktoré sa vo svojej činnosti zameriava na dokumentáciu lesníctva a drevárstva na Slovensku a histórie zvolenského regiónu. Každoročne pripravuje viacero krátkodobých výstav a tematických podujatí. Múzeum je vyhlasovateľom dvoch celoslovenských tvorivých súťaží Etudy z dreva (tvorba a výroba drevených úžitkových predmetov) a Zelený objektív (dokumentárna fotografia pre žiakov základných a stredných škôl s tematikou lesa a lesníctva). Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) pri Technickej univerzite vo Zvolene je akademickou knižnicou TU, ktorá plní aj funkciu špecializovanej vedeckej knižnice pre prácu s lesníckou a drevárskou literatúrou v Slovenskej republike. Krajská knižnica Ľudovíta Štúra (KKĽŠ) poskytuje knižnično-informačné služby, organizuje viacero kultúrno-vzdelávacích podujatí miestneho, regionálneho a celoslovenského rozsahu. Podpolianske osvetové stredisko (POS) organizuje aktivity v oblasti záujmovej umeleckej činnosti, voľného času, ľudových tradícií, prehlbovania vzťahu k štátu, národu a etniku, starostlivosti o životné prostredie, prevencie protispoločenských javov a drogových závislostí. Ide o informačné a vzdelávacie aktivity, festivaly, súťaže, prehliadky a výstavy, tvorivé dielne a iné. V oblasti kultúry pôsobí vo Zvolene viacero záujmových združení a subjektov, medzi najaktívnejšie patria: OZ NKA (Nekomerčných kultúrnych aktivít), OZ Kul-tur, OZ Zvolenská sedmička, OZ Ricasso a OZ str. 33/140

34 Priaznivci Pustého hradu. Aktívni sú aj študenti Technickej univerzity: World klub!, Filmový klub a INRO (internátny rozhlas). Medzi tradičné kultúrne a spoločenské podujatia v meste patria: Reprezentačný ples mesta Štúrovo pero celoslovenská novinárska súťaž študentov SŠ a VŠ Zámocká hudobná jar festival klasickej hudby Envirofilm medzinárodná prehliadka filmov s environmentálnou tématikou Medzinárodný detský folklórny festival Zámocké hry zvolenské letný medzinárodný festival divadla a hudby Zvolenské Kultúrne leto cyklus kultúrnych aktivít na letné obdobie Akademický Zvolen medzinárodný folklórny festival Zvolenský výtvarný salón Výstup na Pustý hrad Víkend atraktívneho divadla medzinárodný divadelný festival spojený s ďalšími formami alternatívneho umenia Preteky parných rušňov európska prehliadka a súťaž historických lokomotív Štúrov Zvolen celoslovenská súťaž v rétorike Literárny Zvolen celoslovenská literárna súťaž Silvester. Každoročne pribúdajú aj nové podujatia, napr.: Letná kinozáhrada, Pouličné divadelné dni, Jazzové námestie, Zvolenské hudobné povstanie, Porta v záhrade a iné. V meste Zvolen pôsobí viacero kultúrnych umeleckých súborov, telies a zoskupení: Čirikló rómsky detský folklórny súbor Divadelný ochotnícky súbor Ľ. Zelienku divadelný ochotnícky súbor pri DK ŽSR Huncútik detský folklórny súbor Jánošík vojenský folklórny súbor (profesionálny) Klub spoločenského tanca Euro dance tanečná škola manželov Fáberovcov Lastovičky detský folklórny súbor pri Súkromnej ZUŠ Marína folklórny súbor železničiarov Fresh tanečná škola Zuzany Niščákovej Poľana folklórny súbor pri Technickej univerzite Ricasso šermiari z juhovýchodnej bašty zámok Zvolen Staré páky neformálne združenie Zvolenský spevokol pod záštitou mesta Zvolen Zornička detský folklórny súbor železničiarov Zvolenská sedmička združenie výtvarných umelcov. FOLKLÓR Medzi najväčšie národopisné osobitosti Zvolena a jeho okolia patrí odev, ktorý si majitelia zhotovovali z doma vyrobených látok zdobených ornamentmi. S typickými príkladmi ľudovej architektúry sa ešte môžeme ojedinele stretnúť na lazoch. Medzi zaujímavé ľudovo-umelecké výrobky patria detvianske prícestné drevené kríže, ale aj náhrobné kríže na cintorínoch bohato vyrezávané rastlinnými ornamentmi, rezba je zvýraznená farebným riešením. Pre okolie Zvolena sú typické niektoré hudobné nástroje, ako fujara, rôzne druhy píšťal a v Môťovej drumble. Pre tunajších ľudí, najmä na Podpoľaní, bola neodmysliteľná valaška, ktorú vyrábali a sami bohato zdobili. Ľudové piesne a tance z okolia Zvolena sú typické svojím temperamentom. Významný prínos pri zachovaní a oživovaní kultúrneho bohatstva tunajšieho ľudu majú folklórne skupiny a podujatia. KULTÚRNE DEDIČSTVO Mesto Zvolen patrí k sídlam s dávnou a bohatou históriou, ktorá siaha vo svojich počiatkoch, doložených výsledkami archeologických výskumov, až do obdobia paleolitu. Mestský štatút udelil Zvolenu uhorský kráľ Belo IV. v 1. polovici 13. storočia, pravdepodobne okolo roku Ten istý panovník opätovne potvrdil mestské výsady Zvolenu v roku Väčšina zachovaných stavebných pamiatok však vznikla v neskorších obdobiach. str. 34/140

35 Podstatná časť zachovaných pamiatkových objektov sa nachádza na území pamiatkovej zóny mesta, vyhlásenej v roku 1991 s účinnosťou od Priebeh hranice pamiatkovej zóny je v zásade zhodný s priebehom fortifikačného systému mesta. Na severnej strane prebieha ulicou V. P. Tótha a Kubániho ulicou, na východe ulicou J. Kozačeka, z južnej strany je vymedzená areálom zámku a priľahlým územím, od západu Štefánikovou ulicou. Plocha pamiatkovej zóny má rozsah 35,71 ha, spolu s ochranným pásmom 79,58 ha. Predmetom ochrany v pamiatkovej zóne je predovšetkým: zachovanie pôvodnej historickej štruktúry a urbanistickej koncepcie sídla, primerané funkčné využitie územia rešpektujúce hodnoty územia a národných kultúrnych pamiatok situovaných na tomto území, zachovanie, údržba a regenerácia historického pôdorysu vo vzťahu k pamiatkam a hodnotám územia, zachovanie a rešpektovanie historickej parcelácie a uličných čiar, zachovanie hodnotnej objektovej skladby, zachovanie výškového a hmotovo priestorového usporiadania hodnotných objektov, zachovanie siluety pamiatkovej zóny s dominantným postavením zámku, veží kostolov a vysokej zelene parku Ľ. Štúra, zachovanie charakteristických pohľadov na dominanty pamiatkovej zóny a uličné domoradia, zachovanie a primeraná prezentácia archeologických nálezísk a nálezových situácií, zachovanie, ochrana a regenerácia historickej zelene a ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt územia pamiatkovej zóny. Charakteristickými dominantami mesta, ktoré ovplyvňujú historickú siluetu a panorámu patria predovšetkým areál Zvolenského zámku, veže evanjelického a katolíckeho kostola, vysoká zeleň parku Ľ. Štúra a areál Pustého hradu. Mapa: Zvolen pamiatková zóna Zdroj: Digitálna mapa mesta Údaje: k str. 35/140

36 V platnom Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR sú zapísané najvýznamnejšie zachované objekty, ktoré sa vzhľadom na svoju kultúrnu, umelecko-historickú a architektonickú hodnotu stali neoddeliteľnou súčasťou historického urbanisticko-architektonického prostredia mesta. Ide hlavne o objekty zo starších období dejín Zvolena (meštianske domy, spoločenské a sakrálne stavby a pod.), i keď nie všetky, ktoré by si to zaslúžili, sú v zozname obsiahnuté. Zoznam národných kultúrnych pamiatok území mesta Zvolen Názov národnej kultúrnej Názov pamiatkového Popis Adresa Lokalita pamiatky objektu ARCHEOLOGICKÁ HRADISKO VÝŠINNÉ skúmané, Hájik-kóta 310 LOKALITA prezentované KOSTOL KOSTOL r.k. sv.mateja MIESTO PAMÄTNÉ MIESTO PAMÄTNÉ letisko Pri riečke Očová KAŠTIEĽ KAŠTIEĽ Ul. Povstaleckých letcov 68 OPEVNENIE MESTSKÉ MÚR HRADBOVÝ Staré Mesto OPEVNENIE MESTSKÉ BAŠTA Staré mesto HRAD S AREÁLOM PALÁC HRADNÝ ruina Pustý hrad Na vrchu JZ od mesta HRAD S AREÁLOM PRIEKOPA HRADNÁ Pustý hrad HRAD S AREÁLOM VEŽA HRADNÁ Pustý hrad HRAD S AREÁLOM BRÁNA OPEVNENIA hradná Pustý hrad CINTORÍN A POMNÍK CINTORÍN rumunská armáda CINTORÍN A POMNÍK POMNÍK padlí vojaci rum. armády CINTORÍN CINTORÍN sov. armáda CINTORÍN CINTORÍN padlí v SNP NÁHROBNÍK NÁHROBNÍK zavraždení občania Židovský cintorín MIESTO PAMÄTNÉ MIESTO PAMÄTNÉ zavraždení občania Areál VŠD S PAM.TAB. S PAM.TAB. VOZEŇ PANCIEROVÝ VOZEŇ PANCIEROVÝ SNP Park pred stanicou VLAK PANCIEROVÝ VLAK PANCIEROVÝ SNP Park pred stanicou CINTORÍN A POMNÍK CINTORÍN symbolický-snp Baková jama CINTORÍN A POMNÍK POMNÍK SNP-obete DIVADLO A PAM.TAB. DIVADLO činnosť osvetová Divadelná ul. 3 DIVADLO A PAM.TAB. TABUĽA PAMÄTNÁ činnosť osvetová Divadelná ul. 3 Na budove divadla TLAČIAREŇ A PAM.TAB. TLAČIAREŇ PAMÄTNÁ povstalecká tlačiareň Divadelná ul. 5 TLAČIAREŇ A PAM.TAB. TABUĽA PAMÄTNÁ povstalecká tlačiareň Divadelná ul. 5 Na budove tlačiarne NÁPIS PAMÄTNÝ NÁPIS PAMÄTNÝ sov. armáda Jesenského ul. 11 DOM PAMÄTNÝ A PAM.TAB. DOM PAMÄTNÝ štáb vojenský Jesenského- Môťovská ul. 2 DOM PAMÄTNÝ A PAM.TAB. TABUĽA PAMÄTNÁ štáb vojenský Jesenského- Môťovská ul. 2 BANKA BANKA Kozáčekova ul. 2 GYMNÁZIUM A PAM.TAB. GYMNÁZIUM PAMÄTNÉ partizánska nemocnica Masarykoa ul. 20 GYMNÁZIUM A PAM.TAB. TABUĽA PAMÄTNÁ SNP Masarykova ul. 20 BANKA A PAM.TAB. BANKA PAMÄTNÁ partizánsky štáb Sládkovičova ul. 10 BANKA A PAM.TAB. TABUĽA PAMÄTNÁ partizánsky štáb Sládkovičova ul. 10 str. 36/140

37 Zoznam národných kultúrnych pamiatok území mesta Zvolen HRAD S AREÁLOM PALÁC palác s nádvorím SNP nám. HRAD S AREÁLOM KAPLNKA HRADNÁ palác s nádvorím SNP nám. HRAD S AREÁLOM NÁDVORIE VNÚTORNÉ palác s nádvorím SNP nám. HRAD S AREÁLOM STUDŇA HRADNÁ palác s nádvorím SNP nám. HRAD S AREÁLOM BRÁNA OPEVNENIA opevnenie hradu SNP nám. Opevnenie HRAD S AREÁLOM STAVBA opevnenie hradu SNP nám. Na východnom múre HRAD S AREÁLOM STAVBA opevnenie hradu SNP nám. Na južnom múre HRAD S AREÁLOM MÚR HRADBOVÝ opevnenie hradu SNP nám. HRAD S AREÁLOM BAŠTA VÝCHODNÁ opevnenie hradu SNP nám. Opevnenie HRAD S AREÁLOM BAŠTA opevnenie hradu SNP nám. Opevnenie JUHOVÝCHODNÁ HRAD S AREÁLOM BAŠTA ZÁPADNÁ opevnenie hradu SNP nám. Opevnenie HRAD S AREÁLOM BAŠTA SEVEROZÁPADNÁ opevnenie hradu SNP nám. Opevnenie HRAD S AREÁLOM NÁDVORIE VONKAJŠIE opevnenie hradu SNP nám. Opevnenie HRAD S AREÁLOM PARK SNP nám. HRAD S AREÁLOM STUDŇA HRADNÁ areál parku SNP nám. V parku KOSTOL A PARK KOSTOL r.k.sv. Alžbety SNP nám. KOSTOL A PARK PARK SNP nám. POMNÍK POMNÍK padlí v II.sv.v. SNP nám. DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 22 DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 23 DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 25 DOM BYTOVÝ DOM BYTOVÝ radový SNP nám. 26 Východná strana nám. DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY pavlačový, radový SNP nám. 28 Východná strana nám. DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 31 Staré č.43 DOMY MEŠTIANSKE DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 32 Východná strana nám. DOMY MEŠTIANSKE DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 32 Východná strana nám. DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 34 DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 36 DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 36 DOM MEŠTIANSKY DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 37 DOM PATRICIJSKÝ DOM PATRICIJSKÝ SNP nám. 41 DOM MEŠTIANSKY A MÚR DOM MEŠTIANSKY radový SNP nám. 41 DOM MEŠTIANSKY A MÚR MÚR PARCELAČNÝ hraničný, kamenný SNP nám. 41 KOSTOL KOSTOL ev.a.v. SNP nám. 54 Zdroj: Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica Ústredný zoznam pamiatkového fondu SR Údaje: k V zozname kultúrnych pamiatok doteraz chýbajú popri iných napríklad budovy a súbory z novšieho obdobia (prvá polovica 20. storočia), ktoré vzhľadom na vlastnú architektonickú kvalitu, na významnú pozíciu v tvorbe autora, ako aj na prínos v urbanisticko-architektonickom kontexte mesta treba zachovať pre budúcnosť. Z tohto aspektu by bolo vhodné po prehodnotení pamiatkových hodnôt objektov v katastrálnom území Zvolena, popri už zaradených objektoch, vzhľadom na vlastné kvality a na význam a uplatnenie v organizme mesta zaradiť nasledovné objekty a súbory: židovský cintorín celý areál, komplex osobnej železničnej stanice (autor arch. Lacko), objekt Krajskej knižnice (bývalý Remeselnícky dom postavený v roku 1928), objekt Zdravotnej školy na ulici J. Kozačeka (bývalá Meštianska škola), komplex ŽIVENA (autor arch. Mendl, objekt významný aj z historického hľadiska), obytný komplex na Študentskej ulici (medzi ul. Š. Moyzesa a ul. J. Matušku), urbanisticko-architektonický komplex Technickej univerzity Zvolen (autor arch. Dedeček), urbanistický komplex Námestia Slobody (autor arch. Stadtrucker), komplex budov na križovaní ulíc Sokolskej, J. Švermu a J.C. Hronského (niekdajší Ústav pre hospodársku úpravu lesov autor arch. Belluš), komplex Borová hora archeologická lokalita. ARCHEOLÓGIA V meste sa zachovalo mimoriadne bohaté archeologické dedičstvo. Medzi najvýznamnejšie archeologické lokality v meste patria: Brálie a Podbrálie Podborová Borová hora str. 37/140

38 Pustý hrad Haputka (Bánik, Laputka) Pod Drahy, Dráhy Môťovský hrádok, Priekopa-hrádok Strážište, Strážnica Záhonok Malá a Veľká stráž Balkán, Krivá púť, od bývalej železničnej stanice po internáty Technickej univerzity Bukovinka. Mesto Zvolen realizuje na Pustom hrade od roku 1992 systematický archeologický výskum s prezentáciou odkrytej architektúry. Postupne odkrývané a konzervované hradné ruiny v prostredí mestského lesoparku sú vyhľadávaným miestom oddychu a poznania. Rôznorodé archeologické nálezy získané výskumom sú vystavené v osobitnej expozícii na Zvolenskom zámku. V období rokov Mesto Zvolen realizovalo archeologický výskum na nám. SNP, v rámci ktorého boli v okolí kostola sv. Alžbety odkryté základy špitálskeho komplexu (kaplnka s kostnicou a špitálom, 22 hrobov). Prezentácia archeologických nálezov je súčasťou zrekonštruovaného námestia. Základným právnym predpisom ochraňujúcim pamiatky je zákon č. 49/2002 NR SR Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Podľa 14 vyššie citovaného zákona mesto Zvolen utvára všetky podmienky potrebné pre zachovanie, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území mesta. Týka sa to pamiatkovej zóny mesta, jej ochranného pásma, národných kultúrnych pamiatok a archeologických nálezísk. Stavebné pamiatky sú v súčasnosti vo vlastníctve štátu, mesta, cirkví, súkromných firiem či osôb. Sú zväčša po rekonštrukcii, udržiavané a vo vyhovujúcom stavebno-technickom stave ŠPORT Šport a pohybové aktivity, sú neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu moderného človeka. Súčasný šport poskytuje možnosť ako zmysluplne tráviť voľný čas, upevňuje zdravie človeka, je prostriedkom rozvoja spoločnosti, boja proti rasizmu, drogám a intolerancii, zvyšuje národné povedomie a vlastenectvo, propaguje región, je tiež dynamicky sa rozvíjajúcim ekonomickým odvetvím. ŠPORTOVISKÁ Zvolen a jeho okolie poskytuje bohaté možnosti športového vyžitia a relaxácie. Centrom letnej rekreácie sú najmä Mestské kúpele, kúpalisko Neresnica alebo blízke kúpele Sliač a Kováčová. Vodná nádrž Môťová nie je rekreačnou oblasťou, kúpanie v nej nie je povolené z hygienických dôvodov. Strediskom zimných športov je športovo-rekreačný komplex Kráľová, Zimný štadión a tiež mobilná ľadová plocha na nám. SNP. Celoročne je využívaný všešportový areál. Okolie Zvolena poskytuje možnosť pešej turistiky, cykloturistiky, vodáctva, rybárstva a poľovníctva. Základná športová vybavenosť je súčasťou areálov škôl a voľných priestranstiev obytných súborov, technický stav a údržba týchto zariadení sú však nevyhovujúce a spôsob ich využitia občanmi nedostatočný. Vo Zvolene je k dispozícii viacero športových objektov a lokalít pre pohybové aktivity. Tieto majú rôznych vlastníkov, odlišujú sa tiež technickým stavom a vybavením. Detailnejšia pasportizácia športových objektov a zariadení v meste Zvolen zatiaľ nebola spracovaná. Mesto Zvolen je vlastníkom viacerých športových objektov (Zimný štadión, Všešportový štadión, Mestské kúpele a kúpalisko Neresnica), prevádzkuje mobilnú ľadovú plochu na nám. SNP a podieľalo na výstavbe športovej haly Lanice (v súčasnosti neukončená stavba). Niektoré objekty sa rozvíjajú (hokej, tenis, futbal), niektoré stagnujú (športová hala Rates, kúpalisko Neresnica) a niektoré sú v kritickom stave (Mestská plaváreň). Pred nami stojí problém zimného štadióna (chladenie) a hlavne dobudovanie športovej haly Lanice. Medzi najväčšie investície na výstavbu, prestavbu, modernizáciu a rekonštrukciu športových objektov v majetku mesta v období rokov patrili Všešportový štadión (cca 3,9 mil. Sk) a Zimný štadión (cca 7,4 mil. Sk). Športový charakter týchto objektov je žiaduce zachovať aj do budúcnosti. str. 38/140

39 Materiálno-technická vybavenosť školských športových areálov pomôckami je nedostatočná, kritická situácia je v oblasti prevádzky telovýchovných objektov (telocvične a posilňovne), najmä však vonkajších športovísk (atletické dráhy, futbalové štadióny, vonkajšie asfaltové plochy). Nie je doriešené správcovstvo objektov tak, aby boli prístupné širokej verejnosti. Neustále zaznamenávame pokles záujmu o pravidelné športové a telovýchovné aktivity občanov, najmä u dospelej populácie. Spôsobuje to aj zvyšovanie cien v dostupných telovýchovných a športových zariadeniach. Stále však nie sú vytvorené dostatočné priestorové a materiálne podmienky, pritom cenovo prístupné, na realizáciu športu pre všetkých občanov mesta. Jedným z riešením ako podporiť športovanie verejnosti je vytvorenie športových centier na základných školách, ktoré zabezpečia nielen kvalitné športovanie žiakov príslušnej školy, ale umožnia športovanie vo večerných hodinách a aj cez víkendy pre občanov v danej lokalite. Medzi žiadané športové a pohybové zóny vo Zvolene patria: multifunkčné ihriská v každej mestskej časti (s kvalitným asfaltom, mantinelmi a oplotením), rodinná cestička s asfaltovým povrchom pre cyklistov a korčuliarov na trase Zvolen Sliač popri Hrone, postupne až do Banskej Bystrice, jednoduché bežecké trate v oblasti Baková jama Sliač, udržiavané a označené turistické trasy v meste a jeho okolí, športovo - rekreačná zóna pri sídlisku Zvolen Západ (Lanice, Bariny). rekreačná oblasť Môťovská priehrada. Vzhľadom na riziko rýchleho opotrebovania verejných športovísk je potrebné zabezpečiť správcu objektu, ktorý bude na športovisku prítomný v čase jeho využívania verejnosťou. ŠPORTOVÉ SUBJEKTY A AKTIVITY Zvolen so svojou bohatou športovou a telovýchovnou históriou je aj dnes sídlom mnohých športových združení a klubov. V meste Zvolen vyvíja svoju činnosť momentálne okolo 50 športových klubov a združení. Chýba však koordinácia a informovanosť jednotlivých organizácii zaoberajúcich sa športovou činnosťou, ako aj výraznejšia propagácia športových podujatí. Informačný systém športu v meste nie je vybudovaný, k dispozícii nie sú komplexné informácie o telesnej výchove a športe v meste pre samosprávu, odbornú ani širokú verejnosť. V priebehu celého roka sa vo Zvolene organizuje množstvo športových podujatí vrcholového, výkonnostného a rekreačného charakteru. Podujatia vrcholového a výkonnostného športu - Grishun Cup (ľadový hokej starší žiaci), Zvolenský cyklomaratónik, Medzinárodné Majstrovstvá SR v cyklokrose, Zvolenská tisícka, Majstrovstvá SR v rýchlostnej kanoistike, Memoriál Pavla Zábojníka (ľadový hokej - dospelí), Karate Zvolen Cup, Vianočné preteky (plutvové plávanie), Zvolenská corrida (cestný beh), Veľkonočný turnaj (stolný tenis), Beh okolo Bučiny, Beh oslobodenia mesta Zvolen, a ďalšie. Podujatia rekreačného charakteru - Silvestrovský futbal AC Štácia-FC Mesto, Zvolenská športová jeseň (cyklus 5 podujatí pre mládež), Zvolenské športové soboty (celoročne na ZŠ), Žiacka futbalová liga, Silvestrovský beh ulicami sídliska Západ, LIMFU (malý futbal), Hokejbalová súťaž, a ďalšie. Ponuka športových a pohybových podujatí pre všetkých je vytvorená, nepokrýva však celý rok, chýbajú podujatia na sídliskách a dlhodobé súťaže pre školy. Medzi najvýznamnejšie športové kluby mesta patria: HKM Zvolen (ľadový hokej), MVK Zvolen (volejbal), TJ Slávia TU (kanoistika, karate, volejbal, basketbal, silový trojboj), TJ Doprastav (stolný tenis), BK Perfekt (bowling), KŠP Calypso (športové potápanie), MFK Zvolen (futbal). Mnohé kluby pôsobia aj v ďalších v oblasti športu: tenis, hokejbal, rýchlostná kanoistika, turistika a iné. Od roku 1993 udeľuje primátor mesta Zvolen cenu Športovec roka, v súčasnosti v nasledujúcich kategóriách: najúspešnejší športovci v individuálnych športoch, športový kolektív dospelých, športový kolektív mládeže, výrazný športový talent, cena primátora (mimoriadny športový výkon, postihnutí športovci). str. 39/140

40 Športovci roka - laureáti Ročn. Rok Jednotlivci 1. miesto Kolektívy dospelých 1. miesto Jozef Čierny (ZTK Zvolen hokej) cena nebola vyhlásená Viviana Mračnová (TK Zvolen tenis) ZTK Zvolen HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Jozef Vidiečan (ŠVK Lokomotíva Zvolen volejbal) ŠVK Lokomotíva Zvolen (volejbal muži) Marek Janek (AK Krupina chôdza) ŠVK PPS Detva (volejbal muži) ŠVK Lokomotíva Zvolen (volejbal muži) ZTC Zvolen (tenis) Miroslav Slížik (Slávia TU karate) ŠVK Lokomotíva Zvolen (volejbal muži) Martin Gablík (Slávia TU horolezectvo) HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Ivan Slašťan (KŠP Calypso plutvové plávanie) HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Lenka Dlhopolcová (ZTC Zvolen tenis) HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Michal Mahút a Marek Marcinek (KVŠ Zvolen HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) kanoistika) Peter Lehocký (Slávia TU Zvolen silový trojboj) HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Martin Gablík (Slávia TU horolezectvo) HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Milan Bešinský (KŠP Calypso - plutvové potápanie) HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Monika Šoucová (KŠP Calypso plutvové plávanie) HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Nikola Jurovýchová (KK Zvolen karate) HkM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Paula Švecová (Fitnes klub Zvolen fitnes) MVK Zvolen (volejbal muži) Martin Gablík (EK Kaľamárka horolezectvo) HKM Zvolen (ľadový hokej muži A ) Zdroj: oddelenie kultúry a športových aktivít MsÚ Zvolen Údaje: k FINANCOVANIE ŠPORTU Financovanie športu (t.j. športových objektov a zariadení, subjektov a aktivít) je poznačené nedostatkom finančných prostriedkov v rozpočte mesta. Napriek tomu, že suma vynakladaná na rozvoj športu sa každoročne zvyšuje, nedosahuje požadovanú úroveň. Mesto Zvolen sa podieľa na financovaní športových subjektov a aktivít tromi spôsobmi: 1. prostredníctvom podujatí organizovaných mestom (priamo alebo v spolupráci s iným subjektom), 2. dotáciami schvaľovanými komisiou mládeže, športu a kultúry, 3. na základe zmluvy s konkrétnym subjektom. Problematika poskytovanie finančných prostriedkov z rozpočtu mesta do oblasti športu nie je riešená komplexne. Nie sú stanovené kritériá na prideľovanie dotácií, podmienky pre uzatvorenie zmluvy s klubom, ani pre podporu talentovanej mládeže či organizovanie medzinárodných podujatí VOĽNÝ ČAS V meste Zvolen sa nachádzajú 3 skupiny rekreačných zón: vnútromestské centrum a historické jadro mesta, Lanice, Bariny, Neresnica, Pod Pustým hradom, prímestské Veľká a Malá Stráž, Sarvaška-Bakova jama, vodná nádrž Môťová, Pustý hrad- Medokýš, v širšom zázemí mesta údolie Zolnej, Sekierska dolina, Kráľová. str. 40/140

41 2.3.2 ANALÝZA SWOT Kultúra, šport a voľný čas vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Existujúca sieť kultúrnych, športových a záujmových inštitúcií a organizácií so širokou ponukou aktivít, dostatok kvalifikovaných odborníkov pôsobiacich v oblasti kultúry, športu a záujmovej činnosti, koncentrácia hodnotných pamiatok v kombinácii s prírodným bohatstvom, záujem obyvateľov o kultúru, šport, zdravý životný štýl, účasť občanov najmä na cenovo prístupných akciách. Kultúra Jedinečnosť kultúrneho dedičstva, pamiatková zóna mesta, pamiatky, turistické zaujímavosti a architektonické dominanty, archeologické náleziská a výskum, vysoké kultúrne povedomie ľudí. Šport Podpora športových klubov a organizovanie športových podujatí zo strany samosprávy, modernizácia športových zariadení vo vlastníctve mesta (Zimný štadión, Všešportový areál), oceňovanie najlepších športovcov mesta. Voľný čas Záujem obyvateľov o aktívne trávenie voľného času, dostatok rekreačných zón v meste a okolí. Vysoká cena kultúrnych, športových a spoločenských podujatí, nepriaznivý technický a prevádzkový stav niektorých kultúrnych a športových zariadení, nedostatok financií v oblasti kultúry a športu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, nedocenenie a nepochopenie významu kultúry a športu pre regionálny rozvoj, zlý stav mladej generácie b oblasti zdravotnej a fyzickej zdatnosti, konzumný spôsob života, nárast kriminality a drogových závislostí mladých ľudí, nedostatočná spolupráca v oblasti rodinaškola-voľný čas, nedostatočná spolupráca, koordinovanosť a informovanosť subjektov pôsobiacich v oblasti využitia voľného času. Kultúra Chýba amfiteáter pre podujatia masového charakteru, neukončená obnova niektorých pamiatkových objektov, nedostatočné využívanie pamiatkových objektov, nedostatočné previazanie kultúry a cestovného ruchu, nedostatočný záujem a starostlivosť o hodnoty kultúrneho dedičstva. Šport Športové areály na školách a verejných priestranstvách na sídliskách - nedostatočne udržiavané, vybavené a využívané verejnosťou, nezabezpečený systém správcovstva. nejasné pravidlá financovania športu (dotácie, priame zmluvy so subjektmi, talentovaná mládež, medzinárodné podujatia,...), nedostatočná koordinácia činnosti športových subjektov, nevybudovaný informačný systém športu, slabá propagácia športových podujatí, nedostatočne vybudované trasy pre cyklistov, kurčuliarov, turistov a bežkárov. Príležitosti Trend k zdravému životnému štýlu Voľný čas Chýbajúce centrá voľného času a priestory pre voľnočasové aktivity pre deti, mládež a dospelých na sídliskách (pohybové trasy, oddychové zóny, mládežnické klubovne), nedostatočne využívané prírodné zdroje pre oddych. Ohrozenia Pokračujúci trend nesystematického rozvoja str. 41/140

42 s narastajúcou potrebou športovať v každom veku pre vlastné zdravie, oddych, kondíciu, rast ekonomiky, rast priemernej mzdy zlepšuje finančnú prístupnosť služieb kultúry, športu, aktívneho trávenia voľného času, využitie finančných podporných nástrojov EÚ, najmä na revitalizáciu pamiatkových objektov pre využitie kultúrneho dedičstva pre cestovný ruch, rekonštrukciu a modernizáciu športových objektov. kultúry a športu na úrovni štátu, nedostatočne formulovaná štátna politika v tejto oblasti, nedostatočný systém financovania prenesený na vyššie územné celky, mestá a obce, prílišný dôraz na finančnú efektivitu kultúrnych inštitúcií, následná komercionalizácia kultúry a zníženie kvality kultúrnej produkcie, absencia rozvojových programov pre jednotlivé kultúrne a športové inštitúcie, konzumný životný štýl s prevahou pasívneho prežívania voľného času nad aktívnym DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Neukončená obnova niektorých pamiatkových objektov neumožňuje ich aktívne využitie pre aktívne vzdelávanie, posilňovanie miestnej identity občanov, ako aj pre cestovný ruch. Nedostatočné využívanie a sprístupnenie pamiatkových objektov nie je v súlade s trendom hľadania tradičných hodnôt, koreňov, ani s trendom aktívnej prezentácie v múzejníctve, s dôrazom na aktívnu účasť návštevníkov. Chýbajúce možnosti trávenia voľného času v prírodnom alebo bezpečnom prostredí neumožňujú dostatočne rozvíjať zdravý životný štýl (bicyklovanie, korčuľovanie, vodné športy, náučné chodníky a turistické trasy rôznej náročnosti), pričom je o tieto formy aktívneho trávenia voľného času záujem. Zlý technický stav a vybavenie niektorých kultúrnych, športových zariadení i centier voľného času znižuje ich atraktívnosť a využiteľnosť pre podporu zdravia občanov mesta. Dostatočný počet subjektov pôsobiacich v oblasti využitia voľného času nevyužíva svoj spoločný potenciál vzhľadom na slabú spoluprácu, koordinovanosť a informovanosť. Faktory rozvoja Motivovaní a skúsení aktéri rozvoja ponuky kultúrnych športových a ďalších voľnočasových aktivít sú silným vnútorným faktorom rozvoja. Rozvoj miestnej kultúry, prezentácie profesionálnych aj amatérskych predstavení jednotlivcov i skupín budú hybnou silou kultúrno-spoločenského života v meste, za predpokladu podpory rozvoja personálnych i fyzických kapacít pre poskytovanie týchto služieb. Vysoký záujem občanov, vrátane detí a mládeže, o šport v meste bude hybnou silou ďalšieho rozvoja športu v meste, za predpokladu podpory rozvoja priestorových a personálnych kapacít pre poskytovanie týchto služieb. Informačný systém o spôsobe využitia voľného času v meste poskytne komplexné informácie o kultúre, športe a voľnočasových aktivitách pre samosprávu, odbornú ani širokú verejnosť. Vonkajším faktorom rozvoja budú možnosti finančných prostriedkov z fondov EÚ, najmä na revitalizáciu pamiatkových objektov pre využitie kultúrneho dedičstva pre cestovný ruch, rekonštrukciu a modernizáciu športových objektov. str. 42/140

43 2.4 SOCIÁLNE SLUŽBY SÚČASNÝ STAV Zákon č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci určuje formy riešenia hmotnej a sociálnej núdze, sú to: sociálne poradenstvo, sociálnoprávna ochrana, sociálne služby, dávka sociálnej pomoci, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze občana. Patria sem: opatrovateľská služba, organizovanie spoločného stravovania, prepravná služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, sociálna pôžička. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele definuje opatrenia na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práva a právom chránených záujmov detí, predchádzanie prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov. K rizikovým skupinám z hľadiska sociálneho vylúčenia patria: občania, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce, prípadne sú bez zamestnania, ľudia s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, starí ľudia, mnohodetné rodiny a osamelí rodičia s deťmi, ktorí sa ocitnú v sociálnej núdzi stratou rodinného prostredia, bezdomovci, drogovo závislí, týrané a zneužívané deti, obete domáceho násilia, páchatelia trestnej činnosti (občania vo alebo po výkone trestu), Tieto sociálne kategórie sa bez pomoci spoločnosti môžu dostať do pozície marginalizovaných skupín. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v okrese Zvolen Rok Počet poberateľov dávok so spoločne posudzovanými osobami Počet obyvateľov Podiel osôb v hmotnej núdzi z celkového počtu obyvateľov (%) , , , ,27 Zdroj: ÚPSVaR Zvolen Údaje: k daného roku za okres Zvolen Podľa prostredia a dĺžky pobytu sa sociálne služby delia na: inštitucionálne s celoročným, týždenným a denným pobytom, terénne realizované v prirodzenom prostredí klienta, ambulantné za nimi klient dochádza jednorázovo alebo opakovane do miesta, kde sa poskytujú. Špeciálnou formou sociálnych služieb je sociálne poradenstvo a prevencia. str. 43/140

44 Mesto Zvolen poskytuje občanom terénne služby vo forme: opatrovateľskej služby, ktorá je jednou z najžiadanejších služieb, poskytovanou prevažne dôchodcom a zdravotne postihnutým občanom v rôznom rozsahu, sociálny taxík prepravná služba, spoločné stravovanie - vývarovňa pre dôchodcov, terénna sociálna práca so zameraním na všetky kategórie občanov terénni sociálni pracovníci a asistenti terénnych sociálnych pracovníkov. Existencia kvalitne vybudovanej siete sociálnych zariadení a podpora činnosti subjektov zameraných na rôzne sociálne skupiny je predpokladom ku skvalitneniu života obyvateľov. V meste Zvolen v sociálnej problematike pôsobia, sociálne služby a asistenciu poskytujú nasledovné subjekty: Zariadenia sociálnej starostlivosti vo Zvolene Typ zariadenia Názov, adresa Zriaďovateľ Zameranie Počet klientov Inštitucionálne sociálne služby Nemocnice Domovy dôchodcov a domovy sociálnych služieb pre dospelých Domov sociálnych služieb pre deti Detský domov NsP - Vaše Zdravie n.o., Kuzmányho nábrežie 28 DD a DSS, Záhonok 3205/2 BBSK seniori, celoročný pobyt 171 klientov DSS, M. R. Štefánika 51 BBSK dospelí s telesným postihom 75 klientov Diakonické sociálne centrum Élim n.o. seniori, celoročný pobyt 23 klientov ÉLIM, ul. Elektrárenská 484/ DSS Symbia, Š. Moyzesa 50 BBSK deti s mentálnym, psychickým 35 klientov a kombinovaným postihom, denný a týždenný pobyt najbližší detský domov je ÚPSVaR 53 detí Hviezdička v Železnej Breznici a Banská Ratolesť v Tŕní Bytsrica Jasle MŠ ul. 9. mája Mesto Zvolen 35 detí Materské centrá MC Rodinka Pobytové zariadenia Útulok Nádej, Stráž 1 Mesto Zvolen dočasný pobyt max. 6 mesiacov 22 klientov pre neprispôsobivých a Útulok Azylový dom, ul. Bystrický BBSK prechodný pobyt na určitý čas, 15 klientov občanov v sociálnej núdzi rad 71 iba muži Charitatívne zariadenie Charitatívne a sociálne centrum, Jesenského ul. 33 Matra-pomoc núdznym n.o. jedlo, šatstvo, hygiena, poradenstvo obedov denne Resocializačné strediská Resocializačné stredisko Návrat, Kráľová 540 Návrat-RDZO občania závislí na drogách rôzneho druhu, prechodný pobyt na určitý čas 12 klientov Kluby dôchodcov KD 1 ul. Ferjenčíkova 1 Mesto Zvolen cca 700 členov KD 2 M. R. Štefánika 35 KD 3 Borovianska 4 KD 4 J. Alexyho 6 KD 5 Novozámocká 53 KD 6 M. Rázusa 14 KD 7 Šoltésovej 26 KD 8 Zolná Klub zdravotne Klub zdravotne postihnutých, Mesto Zvolen postihnutých Bernolákova 1 Jedálne pre dôchodcov Jedáleň pre dôchodcov ul. M. R. Mesto Zvolen 120 klientov Štefánika 43 Iné zmluvné jedálne klientov Terénne sociálne služby Opatrovateľská služba MsÚ odbor soc. vecí, zdrav. Mesto Zvolen 177 klientov v teréne a rodiny ADOS-Agape, Kuzmányho nábrežie 28 ADOS-NsP Vaše zdravie, Kuzmányho nábrežie 28 ADOS Narcis, Tulská 6 Prepravná služba Sociálny taxík Mesto Zvolen Sociálne poradenstvo a prevencia Poradenstvo DIC - Detské integračné centrum, Kuzmányho 18 PPP - Pedagogickopsychologická poradňa, Dukelských hrdinov 44 Zdroj: BBSK, odbor sociálnych vecí a zdravotníctva Údaje: za rok 2007 str. 44/140

45 Sieť sociálnych zariadení vo Zvolene je pomerne široká, nepokrýva však všetky potreby občanov ani z hľadiska kapacity, ani sortimentu zariadení. Nedostatkové sú terénne služby pre rôzne sociálne skupiny, tiež poradenské a psychologické služby pre občanov v sociálnej núdzi. Vo Zvolene sú sociálne služby poskytované všetkým vekovým kategóriám obyvateľstva, pričom cieľovými skupinami sú: seniori, občania so zdravotným postihnutím, deti a rodina v ohrození, občania v hmotnej núdzi a neprispôsobiví občania, občania závislí na drogách rôzneho druhu. SENIORI K žilo v meste Zvolen obyvateľov nad 65 rokov. Na základe dlhodobých prognóz a demografického vývoja sa vekové zloženie obyvateľov SR bude vyznačovať procesom starnutia a nárastu počtu seniorov. Sociálne služby pre seniorov poskytujú vo Zvolene dve zariadenia: Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb na Záhonku a Diakonické centrum Élim. Záujem o služby domovov dôchodcov s celoročným pobytom prevyšuje kapacitu týchto zariadení, v súčasnosti chýba cca 90 miest, v horizonte 10 rokov je to celkovo cca 200 miest. Sieť 8-ich klubov dôchodcov je dostatočná, sú pokryté všetky lokality, kluby organizujú vlastné aktivity. K dispozícii sú aj terénne služby opatrovateľská služba, spoločné stravovanie a prepravná služba. Stravovanie pre dôchodcov je zabezpečené vo všetkých častiach mesta prostredníctvom jedálne pre dôchodcov a zmluvných jedální. Mesto prispieva na stravu dôchodcom čiastkou 10 Sk/obed. Mesto poskytuje pre svojich občanov za dostupné ceny opatrovateľskú službu (v roku 2007 sa vo Zvolene 29 opatrovateliek staralo o 177 obyvateľov) a prepravnú službu (sociálny taxík). Z celkového počtu cca 450 bytov v správe Mesta Zvolen je 109 bytov vyčlenených pre bývanie dôchodcov (ul. Novozámocká a M. R. Štefánika 35-37). Starnutie populácie a zvyšujúci sa počet seniorov bude vytvárať zvýšený dopyt po službách tohto typu. Vzhľadom k dopytu po službách pre seniorov mesto Zvolen plánuje prebudovať budovu bývalej IV. ZŠ v Môťovej na Seniorcentrum, ktoré bude poskytovať sociálne služby dôchodcom. Vo Zvolene chýbajú tieto sociálne zariadenia a služby pre seniorov: zariadenia poskytujúce kombinované služby pre seniorov (t.j. služby v rodinnom prostredí aj v sociálnom zariadení) s cieľom udržiavať ich aktívny prístup k životu: stredisko komplexných služieb seniorom, denný stacionár pre seniorov a hospic, penzión pre seniorov - kapacita 40 miest, domov sociálnych služieb - kapacita 60 miest, sociálne bývanie byty nájomného charakteru cenovo a štandardom prispôsobené príjmom seniorov. OBČANIA SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM V roku 2005 žilo vo Zvolene cca 650 zdravotne postihnutých občanov. Väčšina z nich je registrovaných v združeniach zdravotne postihnutých občanov, ktoré sú aktívne najmä v oblasti poradenstva a prevencie. Vo Zvolene pôsobia 2 zariadenia sociálnych služieb pre občanov so zdravotným postihnutím: Domov sociálnych služieb (pre seniorov a zdravotne postihnutých) a Domov sociálnych služieb Symbia (pre deti a dospelých). K dispozícii sú aj terénne služby opatrovateľská služba, spoločné stravovanie a prepravná služba. Aktívne pôsobia mimovládne organizácie (zväzy zdravotne postihnutých, OZ Delfín, OZ Narcis a iné). Mesto poskytlo priestory pre klub zdravotne postihnutých. Pre ubytovanie telesne postihnutých občanov je v meste k dispozícii 15 bytov v bezbariérovom nájomnom bytovom dome na Novozámockej ul. 71. Mesto tiež priebežne realizuje bezbariérové úpravy str. 45/140

46 niektorých bytov v novopostavených mestských bytových domoch na Mojmírovej ul. a na ul. A. Hlinku. V objektoch vo vlastníctve Mesta sú postupne budované bezbariérové vstupy a WC pre imobilných. Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia je u ľudí so zdravotným postihnutím spojené najmä s obmedzeným prístupom k vzdelaniu a zamestnaniu, ale tiež so zvýšenými nákladmi na starostlivosť o zdravotne postihnutého. Týka sa to ako samotných ľudí so zdravotným postihnutím, ale aj osôb, ktoré sa o ne starajú. V meste Zvolen chýbajú nasledovné služby a zariadenia pre ľudí so zdravotným postihnutím: odborné poradenstvo pre rodiny s dieťaťom so zdravotným postihnutím, terénne odľahčovacie služby pre rodiny, ktoré sa starajú o člena so zdravotným postihnutím (v rozsahu niekoľko hodín až niekoľko týždňov s cieľom zabezpečiť regeneráciu síl rodiny), agentúra podporovaného zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím (príprava a zácvik na konkrétne činnosti, pracovní asistenti počas zácviku, vyhľadávanie zamestnávateľov), chránené bývanie pre ľudí so zdravotným postihnutím, rehabilitačné stredisko pre ľudí postihnutých duševnými ťažkosťami (denná starostlivosť formou sociálnej prevencie a rehabilitačnej činnosti). DETI A RODINA V OHROZENÍ Vo Zvolene nie sú k dispozícii zariadenia sociálnych služieb pre deti a rodinu v ohrození (domov pre osamelých rodičov, stanica opatrovateľskej služby), ani zariadenia na výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (detský domov, krízové centrum). Jediným zariadením tohto typu v okrese Zvolen je detský domov Ratolesť v Tŕní. V oblasti sociálnej pomoci pre deti a rodiny aktívne pôsobia MVO: Združenie žien Slovenska vo Zvolene a Centrum Návrat Banská Bystrica. Ohrozenou skupinou sú najmä: deti a mládež v krízovej situácii (ide o prípady, kedy sa rodič nemôže alebo nechce postarať a absentuje širšia rodina, môže to byť z dôvodu hospitalizácie alebo výkonu väzby rodiča, týrania alebo zneužívania dieťaťa, v období hľadania miesta v detskom domove, diagnostickom centre, reedukačnom detskom domove, a pod., do tejto skupiny môžeme zaradiť aj deti opustené po pôrode alebo odložené v nemocnici), osamelí rodičia s deťmi v krízovej situácii (skupinu osamelých rodičov s deťmi tvoria zväčša ženy s deťmi, ktoré sa ocitli v krízovej životnej situácii z dôvodu týrania zo strany manžela alebo partnera, alebo stratili ubytovanie, keď ich partner opustil, vyhodil zo spoločnej domácnosti, alebo neboli schopné zaplatiť za ubytovanie z dôvodu hmotnej núdze), mladé rodiny s deťmi (situáciu mladých rodín s malými deťmi komplikuje nedostatok cenovo prístupných bytov a vysoké výdavky na zabezpečenie výchovy a starostlivosti o deti). V roku 2007 vo Zvolene boli v rámci sociálnej pomoci poskytnuté jednorazové dávky 91 rodinám v hmotnej núdzi a rodinné prídavky 517 deťom, 58 detí zo Zvolena bolo umiestnených v detských domovoch mimo Zvolena. Vo Zvolene bol vytvorený systém náhradnej starostlivosti o deti a sanácie pôvodného rodinného prostredia, pri realizácii ktorého spolupracuje Mesto Zvolen s mimovládnymi organizáciami, ÚPSVaR a súdmi. Sieť rodín, ktoré riešia nielen okamžitú situáciu dieťaťa, ale poskytujú aj náhradné rodinné prostredie pre dieťa na dlhší čas, je potrebné aj naďalej podporovať. Vo Zvolene chýbajú nasledovné služby a zariadenia pre deti a rodinu v ohrození: krízové centrum pre deti a mládež, stanica opatrovateľskej služby pre deti a mládež kapacita 5-10 miest, domov pre osamelých rodičov s deťmi poskytnutie dočasného ubytovania v krízovej situácii s kapacitou 8 dospelých a 15 detí, bývanie pre deti z detských domovov cca 5 detí ročne, komplexný program práce zameraný na plnohodnotné začlenenie sa detí a dospelých v krízovej situácii do života, nájomné štartovacie byty pre mladé rodiny. str. 46/140

47 OBČANIA V HMOTNEJ NÚDZI A NEPRISPÔSOBIVÍ OBČANIA Skupinu občanov v hmotnej núdzi tvoria najmä dlhodobo nezamestnaní ľudia s obmedzenými finančnými príjmami a ľudia, ktorí vzhľadom k finančnej situácii prišli o bývanie alebo prestali platiť nájomné a stali sa neplatičmi. Podiel poberateľov sociálnych dávok v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov sa v okrese Zvolen pohybuje v rozpätí 5-6 %, v roku 2007 dosiahol hodnotu 5,27 %. Tento počet je násobený členmi rodiny, pretože pri žiadosti o priznanie dávok sú spolu so žiadateľom posudzovaní aj všetci členovia rodiny žijúci v spoločnej domácnosti. Predpokladaný počet občanov v hmotnej núdzi je cca 15% obyvateľov. Časť obyvateľov mesta si vzhľadom na svoju vzdelanostnú, kultúrnu a sociálnu úroveň nedokáže bežnými postupmi a spôsobmi zabezpečiť primerané životné podmienky, pričom najväčšiu časť ich výdavkov tvoria náklady na bývanie. Bez vonkajšej pomoci sa títo obyvatelia môžu dostať do kategórie marginalizovaných skupín, kde im hrozí až úplné sociálne vylúčenie. Jednou z ciest ako zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre marginalizované skupiny obyvateľstva je výstavba nájomných bytov nižšieho štandardu. Súčasný počet 43 bytov na Sokolskej ul. nepokrýva potrebu riešenia sociálneho bývania nižšieho štandardu v meste. Samospráva eviduje cca 600 žiadostí o byty nižšieho štandardu. Bezdomovci patria medzi najzraniteľnejšie sociálne skupiny. Slovensko nemá právne definovaný pojem bezdomovec a všeobecne sa tento pojem používa v súvislosti s ľuďmi bez akéhokoľvek bývania, ľuďmi žijúcimi na ulici. K najvážnejším faktorom, ktoré ovplyvňujú vznik bezdomovectva, možno zaradiť výkon trestu odňatia slobody, najmä dlhodobý výkon trestu, odchod z detského domova, domáce násilie, vylúčenie zo školy, rodinné problémy (rozvod či strata partnera v spojení s ekonomickými problémami), drogová závislosť, choroba, nízka úroveň kvalifikácie, strata zamestnania a dlhodobá nezamestnanosť. Vo Zvolene bol podľa odhadu MsP k počet bezdomovcov 60-80, ich reálny počet závisí od ich migrácie a ročného obdobia. Prespávajú a zdržiavajú sa na rôznych odľahlejších miestach a v okrajových častiach mesta (v priemyselnej zóne na Lieskovskej ceste budova tehelne, objekty výmeničiek teplovodného potrubia a kanále pozdĺž rieky Hron, v rôznych opustených budovách ul. 29 augusta, Jegorovove kasárne, Sokolská ul., ale aj pod holým nebom - kríky pri skladoch TPD, Višňovského park, bunkre na priehrade, skleníky za benzínovou pumpou OMV, chatrče pod ubytovňou p. Kalinu pred Lieskovcom). Mnohým z nich sa v zime pod vplyvom životných podmienok rapídne zhoršuje zdravotný stav v dôsledku prechladnutí, dokonca dochádza k k omrzlinám na končatinách. Útulok pre bezdomovcov je sociálnym zariadením, v ktorom táto skupina občanov môže nájsť útočisko a zároveň dostane šancu na zlepšenie životnej situácie. Prostredníctvom poskytnutia dočasného ubytovania a systematickým sociálnym pôsobením, tak vznikajú podmienky vedúce k zlepšeniu kvality života, k resocializácii a k znovu zaradeniu sa do spoločnosti. V súčasnosti existujú vo Zvolene 2 útulky. Útulok-Azylový dom poskytuje mužom nad 18 rokov ubytovanie, stravu a pomoc pri hľadaní aspoň príležitostnej práce. Od roku 2006 mesto Zvolen prevádzkovalo každoročne v zimných mesiacoch nízkoprahovú nocľaháreň v budove na Strážach, kde sa mohli ľudia bez prístrešia bezplatne vyspať. V decembri 2007 Mesto Zvolen uviedlo do prevádzky útulok Nádej na ul. Stráž 1 s celoročnou prevádzkou s kapacitou 22 lôžok. Oddelené ubytovanie pre 11 žien a 11 mužov je poskytované na max. čas 6 mesiacov za 30 Sk/noc. Pripravuje sa prevádzkovanie viacstupňového sociálneho bývania nižšieho štandardu (útulok, sociálna ubytovňa a nízkoštandardné sociálne byty). V súčasnosti systematickú pomoc bezdomovcom poskytuje MARTA, pomoc núdznym, n. o., formou poskytovania dennej stravy, ošatenia, hygieny, finančnej pomoci pri vybavovaní dokladov, zaplatení liekov. Niektoré služby MARTA poskytuje za symbolický poplatok. V charitatívnom a sociálnom centre na Jesenského ul. pre nich denne vydajú obedov. So skupinou bezdomovcov pracujú komunitní pracovníci a ich asistenti prevažne formou tzv. streetworku pouličnej sociálnej práce. Klienti z tejto skupiny sa vyznačujú veľmi nízkou toleranciou k alkoholu a väčšina z nich ho požíva denne. Liečba v špecializovanom zariadení je podmienená vlastnením dokladov (občiansky preukaz, preukaz zdravotného poistenia) a dobrovoľnosťou. Bezdomovci často odmietajú pomoc príslušných inštitúcií a akúkoľvek liečbu, preto v rámci práce s nimi sa komunitní sociálni pracovníci venujú tzv. harm reduction - obmedzeniu rizík spojených s užívaním drog. str. 47/140

48 Sociálne najslabšou skupinou obyvateľstva sú Rómovia, táto problematika je podrobnejšie popísaná v kapitole Marginalizované rómske komunity. Vo Zvolene chýbajú tieto služby a zariadenia pre občanov v hmotnej núdzi a neprispôsobivých občanov: byty nižšieho štandardu pre nízkopríjmové rodiny cca 100 domácností/ ľudí, nízkoprahové bývanie pre rodiny v sociálnej núdzi a rómske marginalizované komunity cca 70 domácností/200 ľudí, ubytovňa pre neplatičov a neprispôsobivých občanov pre cca ľudí vrátane detí, komunitné centrá pre občanov v sociálnej núdzi a rómske marginalizované komunity. OBČANIA ZÁVISLÍ NA DROGÁCH Užívanie drog, alkoholu a iných psychotropných látok, t. j. látok, ktoré ovplyvňujú myseľ, vôľu a úsudok, čo môže vyvolať závislosť, sa stalo jedným z vážnych celospoločenských problémov. Napriek všetkým doposiaľ prijatým a realizovaným opatreniam neustále narastá počet osôb a znižuje sa priemerný vek osôb, ktoré experimentujú s návykovými látkami, zneužívajú ich, alebo sú od nich závislé. Zvyšuje sa počet odhalených a stíhaných trestných činov, nedovolenej výroby, prechovávania a distribúcie drog. Návykové látky poškodzujú zdravie a kvalitu života nielen ich užívateľom, ale aj ich najbližším. Riziká sú v zmenách základných životných hodnôt, oslabovaní vôle, v narušovaní medziľudských vzťahov a v postupnom rozklade rodín. V dôsledku negatívnych zdravotných, sociálnych, ekonomických a bezpečnostných dosahov, ktoré s užívaním týchto látok súvisia, je ohrozovaný zdravý vývoj spoločnosti, verejné zdravie, všeobecný poriadok a bezpečnosť v mestách a obciach. Najponúkanejšími a dostupnými legálnymi drogami na Slovensku sú alkohol a tabak. Z nelegálnych drog sú to marihuana a hašiš, ponuka ostatných je výrazne nižšia. Medzi prostredia, v ktorých sa možno dostať k nelegálnym drogám, patria diskotéky, hudobné a tanečné podujatia, pohostinstvá a bary, ale aj internáty a rekreačné prázdninové rezorty. Počet užívateľov drog ako aj počet prípadov drogovej trestnej činnosti narastá. Vek, v ktorom dochádza k prvému kontaktu s drogou, klesol na rokov. Nelegálne drogy mladým ľuďom najčastejšie zaobstarávajú priatelia alebo spolužiaci. Najčastejšou nelegálnou drogou, s ktorou mladí ľudia experimentujú, je marihuana. Medzi drogovo závislými pacientmi majú prevahu muži (82 %). V regióne pôsobí občianske združenie Heuréka, ktoré sa venuje terénnej sociálnej práci s užívateľmi drog v mestách Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom a Rožňava. Závislosť od alkoholu patrí k najzávažnejším a najčastejším patologickým javom u nás. Ide pritom o viac či menej spoločensky akceptovaný jav, ktorý má veľmi negatívny zdravotný, ekonomický a spoločenský dopad na slovenskú populáciu. Alkohol je rituálová návyková látka, navyše model pitia dospelých preberajú ako sociálnu normu i deti a mládež. Tolerancia pitia alkoholu spoločnosťou, na jednej strane, a nedôslednosť v realizovaní opatrení zameraných na ochranu detí a mládeže, či už v podobe systematickej prevencie alebo dôslednej kontroly zákazu poskytovania alkoholu mladistvým, na strane druhej je kontraproduktívna. Závislosť od tabaku je druhom intoxikácie spôsobenej nadmerným fajčením, či už cigariet, cigár alebo fajky. Tabaková závislosť sa týka nielen fajčiara, ale aj jeho okolia. U nefajčiarov žijúcich v prostredí, v ktorom sa fajčí, nastáva problém pasívneho fajčenia, ako sekundárny negatívny efekt fajčenia. Následkom fajčenia vznikajú závažné ochorenia, ktoré môžu končiť smrťou (rakovina, kardiovaskulárne príhody, dýchacie problémy...). Tolerantný postoj rodičov k fajčeniu formuje rovnaké návyky a postoje aj u detí. Chorobné hráčstvo je osobitným typom návykového správania, v popredí ktorého je hazardná hra. Správanie hazardného hráča je ťažko ovládateľné. Trvalo opakujúce sa hranie narastá napriek negatívnym sociálnym dôsledkom (narušenie rodinných vzťahov, strata majetku, financií a zamestnania, problémy v osobnom živote). Hráč trávi v herni väčšinu svojho času. Prostriedky na hru si získava rôznym, často i asociálnym spôsobom (krádeže, sprenevery a pod). Jeho vzťahy, pracovný a osobný život sa rozpadajú. Nastupujú depresie, samovražedné myšlienky a nie zriedka aj skutky. Prevenčná činnosť v meste Zvolen sa uskutočňuje od roku 1996, kedy sa Mesto Zvolen stalo účastníkom projektu Zdravé mesto. Od roku 2004 funguje komisia prevencie kriminality a inej protispoločenskej str. 48/140

49 činnosti pri Mestskej polícii Zvolen. Rok 2006 bol pre Zvolen rokom prevencie drogových závislostí, Mesto Zvolen v spolupráci s partnermi vydalo dva letáky Mesto Zvolen mesto bez drog a Mestská polícia radí deťom, zorganizovalo celoslovenskú konferenciu Kto vie, chce a môže a viacero preventívnych aktivít. Aktivity subjektov pokračovali aj v roku V oblasti komunikácie sa uplatňujú najmä tieto formy: besedy, semináre, kvízy, semináre, špeciálne tlačové materiály, informácie v regionálnych médiách či na mestskom webe. Práci v teréne a monitorovaniu sociálnych skupín sa venujú komunitní sociálni pracovníci a ich asistenti, ktorí vyhľadávajú osoby závislé na drogách, poskytujú im poradenstvo pri sprostredkovaní odbornej pomoci príslušnej inštitúcie. Vo Zvolene a okolí pôsobia rôzne inštitúcie zaoberajúce sa problematikou prevencie závislostí (poradenstvo a prevencia, liečba, resocializácia, uplatňovanie práva, koordinácia na úrovni samosprávy). Nedostatočný je ako počet zariadení (funguje jedno resocializačné zariadenie Návrat v Kráľovej, chýba krízové centrum, kde je možné umiestniť závislých), tak aj počet odborníkov (lekárov, psychológov a psychiatrov). Inštitúcie zaoberajúce sa problematikou prevencie vo Zvolene a okolí: I. Poradenstvo a prevencia pedagogické a psychologické - Pedagogicko-psychologická poradňa, úsek centra výchovnej a psychologickej prevencie sociálne - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb zdravotnícke - Regionálny úrad verejného zdravia Osvetové strediská Podpolianske osvetové stredisko Voľno časové aktivity centrá voľného času II. Liečba Centrum pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica, psychiatrické oddelenie nemocnice F. D. Roosvelta Banská Bystrica III. Resocializácia Nezisková organizácia Komunita Ľudovítov a Komunita Poloma Babiná Občianske združenie, Návrat RDZO Kráľová IV. Uplatňovanie práva Mestská polícia Zvolen Okresné riaditeľstvo policajného zboru SR Zvolen Železničná polícia SR Zvolen IV. Samosprávne orgány - Mesto Zvolen, projekt Zdravé mesto. Problematika drog si vyžaduje spoluprácu jednotlivých zainteresovaných inštitúcií s cieľom realizovať koordinované preventívne aktivity. Samospráva, ak sa chce téme prevencie aj naďalej venovať, bude musieť vytvoriť vhodné legislatívne, podporné a kontrolné mechanizmy a zabezpečiť koordináciu aktivít spolupracujúcich organizácií v meste. Dôležité bude tiež vytvoriť kvalitné prostredie škola-rodina-voľný čas, t.j. zaviesť efektívne formy spolupráce medzi školou a rodinou vhodné pre obe strany a súčasný životný štýl, podporovať činnosť koordinátorov prevencie na školách a školských psychológov ANALÝZA SWOT Sociálne služby vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Fungujúca sieť zariadení verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, poskytovanie sociálnej starostlivosti mestom (kluby a jedálne dôchodcov, opatrovateľská služba, sociálny taxík), prevenčná činnosť v meste Zvolen - projekt Zdravé mesto od roku 1996, komisia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti pri Mestskej polícii Zvolen od roku 2004, celoslovenská konferencia Kto vie, chce a môže v roku 2006, ochota miestnych odborníkov zaoberať sa prevenciou závislostí. Nedostatočná sieť sociálnych zariadení z hľadiska sortimentu a kapacity, nevhodné materiálne a priestorové podmienky niektorých zariadení, nedostatočný rozsah poskytovania terénnych služieb, nízke finančné ohodnotenie zamestnancov zariadení sociálnych služieb, nedostatočná bezbariérovosť komunikácií a objektov, nevybudovaná záchytná sieť pre ľudí v sociálnej núdzi, prehlbovanie sociálnych rozdielov, kolísanie počtu poberateľov sociálnych dávok str. 49/140

50 (striedavé znižovanie a zvyšovanie počtu), oslabovanie a zmena hodnôt v rodine, nefungujúci systém komplexných sociálnych služieb pre občanov v núdzi (sociálne bývanie a sociálna práca s komunitou), nízka životná úroveň a vysoká nezamestnanosť Rómov, chýbajúce aktívne rómske MVO. Príležitosti Záujem o podnikanie v oblasti sociálnych služieb, nárast solventnejšej vrstvy obyvateľstva ochotnej spolupodieľať sa na hradení sociálnych služieb, využitie fondov EÚ, intenzívna spolupráca Mesta, BBSK a MVO, záujem o dobrovoľníctvo v sociálnej oblasti, vysokoškolské vzdelávanie pre oblasť sociálnych služieb na UMB v Banskej Bystrici. Prevencia závislostí rôznorodá ponuka legálnych a nelegálnych drog na trhu, tolerancia spoločnosti k pitiu alkoholu a fajčeniu, preberanie týchto postojov a návykov mladými ľuďmi, nárast kriminality a drogových závislostí, znižovanie veku, v ktorom mladí ľudia experimentujú s drogou, nedostatočná legislatíva v oblasti prevencie a riešenia drogových závislostí na miestnej a regionálnej úrovni, slabá informovanosť občanov o aktivitách inštitúcií zameraných na prevenciu a riešenie závislostí, nekoordinovanosť aktivít zapojených inštitúcií prevencie a riešenia závislostí, nedostatočná spolupráca v trojuholníku školarodina-voľný čas, málo intenzívna práca s osobami v núdzi a v kríze, nedostatok zariadení pre odbornú pomoc ľuďom a rodinám v kríze (ambulantnú, terénnu aj inštitucionálnu pomoc). Ohrozenia Nedostatok financií v sociálnej oblasti, nedostatočná podpora sociálnych služieb zo strany BBSK a štátu, odliv kvalifikovaného personálu zo sociálnej sféry do iných oblastí, rýchlejšie tempo starnutia populácie, nárast počtu obyvateľov vyžadujúcich sociálne služby, rýchlejší rast cien tovar a služieb v porovnaní s rastom reálnych príjmov obyvateľstva DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu, modernizáciu a prevádzku zariadení poskytujúcich sociálne služby nie je v súlade so súčasnými a budúcimi potrebami mesta. Starnutie populácie a zvyšovanie dopytu po službách pre seniorov (penzión pre dôchodcov rodinného typu, denný stacionár, krátkodobý pobyt, dostupnosť rôznych služieb pre zlepšenie kvality života). Oslabovanie a zmena hodnôt v rodine a nedostatočná spolupráca v trojuholníku škola-rodinavoľný čas. Nefungujúci systém komplexných sociálnych služieb pre občanov v núdzi a v krízovej situácii (viacstupňové sociálne bývanie a sociálna práca s komunitou) spôsobuje ďalšie zhoršovanie kvality ich života a ich rodín. str. 50/140

51 Nízka miera ochoty obyvateľov v núdzi aktívne riešiť svoju sociálnu situáciu často krát znemožňuje organizáciám poskytnúť im pomoc, alebo demotivuje tých, ktorí sú ochotní pomáhať. Obmedzený prístup ľudí so zdravotným postihnutím k vzdelaniu a zamestnaniu zvyšuje riziko chudoby a ich sociálneho vylúčenia. Nízke finančné ohodnotenie zamestnancov v sociálnej oblasti spôsobuje ich odchod z tohto sektora a tým znižovanie personálnych kapacít potrebných pre skvalitňovanie sociálnej práce. Faktory rozvoja Riešenie sociálnych otázok si vyžaduje partnerstvo, t.j viaczdrojové financovanie sociálnych služieb (štát, BBSK, mesto, podnikatelia, MVO, klienti), aktívnu spoluprácu zainteresovaných subjektov pri práci s cieľovými skupinami sociálnej pomoci, ochotu a pripravenosť samosprávy riešiť problémy v sociálnej oblasti. Podpora výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu je jednou z ciest ako zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre marginalizované skupiny obyvateľstva. Podpora chránených dielní a sociálneho podnikania môže vytvoriť pracovné príležitosti pre ľudí so špeciálnymi potrebami (s oslabenými pracovnými zručnosťami, zdravotne postihnutí). Aktívna spolupráca s UMB v Banskej Bystrici môže priniesť do sociálnej oblasti nové podnety a pomoc, napríklad v rozvoji dobrovoľníctva, prevencie a riešenia závislostí atď. Záujem niektorých občanov o dobrovoľníctvo je vnútorným faktorom, ktorý je potrebné podchytiť a vytvoriť opatrenia na jeho podporu a rozvoj. str. 51/140

52 2.5 ZDRAVOTNÍCTVO SÚČASNÝ STAV SIEŤ ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENÍ Vo Zvolene poskytujú zdravotnícke služby: 2 komplexné zariadenia (NsP-Vaše zdravie a Poliklinika Eurotrade), 1 špecializované zariadenie (očná klinika Oftal), 3 pohotovosti, ambulancia rýchlej zdravotníckej pomoci, množstvo ambulancií pre všeobecnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť, viacero lekární a Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen. Sieť zdravotníckych zariadení vo Zvolene možno považovať za širokú, väčšie zariadenia a najviac ambulancií lekárov sa nachádza v širšom centre mesta. Postupne dochádza k rekonštrukcii zdravotníckych budov a modernizácii prístrojovej techniky. Vo Zvolene v súčasnosti chýbajú tieto typy zdravotníckych zariadení a služieb: záchytná stanica pre osoby pod nadmerným vplyvom alkoholu, komplexná starostlivosť o chronicky a nevyliečiteľne chorých pacientov hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, liečebňa pre dlhodobo chorých, doliečovacie oddelenie. Zdravotnícke zariadenia v meste Zvolen Zdravotnícke zariadenie Počet Zoznam Nemocnice a polikliniky 2 NsP - Vaše Zdravie n.o. Zvolen, Kuzmányho nábrežie 28 Poliklinika Eurotrade s.r.o., J. Jiskru 8 Špecializované zdravotnícke 1 Oftal s.r.o., Kuzmányho nábrežie 28 zariadenia Pohotovosti 3 Pohotovosť pre dospelých, Kuzmányho nábrežie 28 Pohotovosť pre deti a dorast, Kuzmányho nábrežie 28 Stomatologická pohotovosť, Lieskovská cesta 4 Záchranná zdravotná služba 1 Rýchla zdravotnícka pomoc, Kuzmányho nábrežie 28 Úrady 1 Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen, Nádvorná 12 Zdroj: BBSK, odbor sociálnych vecí a zdravotníctva Údaje: k ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA Napriek tomu, že sa stredná dĺžka života pri narodení a priemerný vek obyvateľov v SR zvyšuje, patríme medzi 5 štátov EÚ s najnižšou strednou života mužov i žien. Medzi najčastejšie príčiny úmrtnosti obyvateľov SR dlhodobo patria: choroby obehovej sústavy (48 % úmrtí u mužov a 63 % úmrtí u žien v roku 2006), nádory (24 % úmrtí u mužov a 20 % úmrtí u žien v roku 2006), poranenia a otravy, choroby dýchacej sústavy, choroby tráviacej sústavy. Pre obdobie od druhej polovice 20. storočia je charakteristický vzostup výskytu alergií. Odhaduje sa, že % populácie vyspelých štátov sú alergici. Existuje niekoľko typov alergických ochorení, ale polinóza (precitlivelosť na peľ) sa na uvedenom vzostupe podieľa významnou mierou. Medzi peľové alergény patrí viacero druhov drevín, tráv a bylín. Program zameraný na zníženie výskytu peľovej alergie musí byť komplexný. Tak, ako vo všetkých oblastiach medicíny, aj tu je najdôležitejšia prevencia, ktorá súvisí so znížením množstva alergénov v ovzduší. Podľa Územného generelu zelene mesta Zvolen je dôležité zabezpečiť najmä: redukciu neupravených plôch (obmedziť výskyt burín), pravidelné kosenie trávnikov (zamedziť kvitnutiu tráv), vhodný výber druhov stromov a kríkov, ktoré sa sadia v meste (medzi úplne nevhodné dreviny, pre ktoré by mal platiť zákaz výsadby, patria brezy, jelše, liesky, hraby a hrabovce v súčasnosti ich nájdeme zasadené aj v areáloch a okolí detských a školských zariadení). str. 52/140

53 Neoddeliteľnou súčasťou prevencie alergií sú aj informačné kampane zamerané na zníženie používania alergénov, a to najmä v rodinách (nevhodné potraviny, kozmetické a čistiace prípravky) ANALÝZA SWOT Zdravotníctvo vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Existujúca sieť zdravotníckych zariadení, vzdelávanie pre oblasť zdravotníctva (Stredná zdravotnícka škola vo Zvolene, Príležitosti Tlak pacientov na kvalitu zdravotníckych služieb, legislatívna úprava viaczdrojového financovania zdravotníckych zariadení, blízkosť Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Fakulty zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici. Nevyhovujúca úroveň priestorov a prístrojového vybavenia niektorých zdravotníckych zariadení, nedostatok finančných prostriedkov v oblasti zdravotníctva, nedostatok zdravotníckych zamestnancov vo vybraných odbornostiach, chýbajúce zdravotnícke zariadenia a služby (záchytná stanica pre osoby pod nadmerným vplyvom alkoholu, komplexná starostlivosť pre chronicky a nevyliečiteľne chorých pacientov), nepriaznivý zdravotný stav obyvateľstva, znižovanie kondície a imunity obyvateľov, vzostup alergií, výskyt peľových alergénov - viacero druhov drevín, tráv a bylín. Ohrozenia Celkový nedostatok zdravotníckych zamestnancov v EÚ, nezáujem o niektoré zdravotnícke profesie, odchod zdravotníkov zo SR do zahraničia, zvyšovanie nákladov na zdravotnícku starostlivosť z dôvodov starnutia populácie, zvyšovania počtu ochorení, používania finančne náročnejších technológií a rastúcich očakávaní obyvateľov DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu, modernizáciu a prevádzku zdravotníckych zariadení nevyhovuje súčasným a budúcim potrebám mesta. Chýbajúce zdravotnícke zariadenia a služby (záchytná stanica pre osoby pod nadmerným vplyvom alkoholu, komplexná starostlivosť pre chronicky a nevyliečiteľne chorých pacientov) znemožňuje aktívnu pomoc občanom a ich rodinám, ktorí potrebujú túto pomoc. Nedostatok finančných prostriedkov na odmeňovanie zdravotníckych zamestnancov a ich slabá motivácia spôsobuje ich odchod do iných profesií, regiónov a krajín, a tým zníženie kvality zdravotníckych služieb. Starnutie populácie, zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľov a zvyšovanie dopytu po zdravotníckych službách nie je v súlade s celkovým vývojom zdravotníctva v SR. Znižovanie fyzickej/psychickej kondície a imunity obyvateľov spôsobené nezdravým životným štýlom, stravovaním, pracovnou vyťaženosťou, stresom, alergiami a nedostatočným pohybom. Faktory rozvoja Vstup súkromných investorov do zdravotníctva môže zvýšiť finančné možnosti a tým skvalitniť zdravotnícke služby. Tendencia k zlepšeniu životného štýlu a zvýšeniu záujmu o vlastné zdravie u časti obyvateľov, ktorej napomáha množstvo dostupných informácií v médiách, postupné zvyšovanie dostupnosti zdravých potravín, ako aj módnych trendov smerujúcich ľudí aj v produktívnom veku k športovaniu (bicyklovanie, korčuľovanie, fitness, pilates, orientálne tance apod.) Realizácia Programu zameraného na zníženie výskytu peľovej alergie. Spolupráca so Strednou zdravotníckou univerzitou v Banskej Bystrici. str. 53/140

54 2.6 BÝVANIE SÚČASNÝ STAV BYTOVÝ FOND STAV A VYUŽÍVANIE BYTOVÉHO FONDU Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo k 26. máju 2001 (SODB), v meste Zvolen žilo obyvateľov, nachádzalo sa obývaných budov s trvalo obývanými bytovými jednotkami. Vek a kategória bytu a domu pred rokom 1945 a nezistené bolo postavených bytov (7 %), najviac - až bytov (88 %) sa postavilo v období a po roku 2001 to bolo iba 795 bytov (5 %), väčšinu bytového fondu - až 89,5 % tvorili byty I. kategórie, bytov II. kategórie bolo 6,7 %, III. kategórie 0,6 % a IV. kategórie 3,2 %, priemerný vek rodinných domov bol 41 rokov, bytových domov 30 rokov. Veľkosť bytu podľa izbovitosti bytu bolo 1-izbových bytov (10 %), 2-izbových bytov (32 %), 3- izbových bytov (44 %), 4-izbových bytov (10 %), a 5- a viacizbových bytov 674 (4 %) z celkovej podlahovej plochy bytového fondu m 2 bolo až 80 % v bytových domoch, z celkovej obytnej plochy bytového fondu m 2 bolo až 80 % v bytových domoch, priemerný byt mal 68,9 m 2 celkovej plochy, 46,9 m 2 obytnej plochy, 2,7 izieb a na 1 osobu pripadalo 16,9 m 2 obytnej plochy. Technické vybavenie bytu podľa spôsobu vykurovania ústredné kúrenie diaľkové sa používalo v 76 % bytov, ústredné kúrenie lokálne 13 % (prevažne na plyn), etážové kúrenie 2 %, kachle 3 %, iné 6 %, podľa vybavenosti hygienickými zariadeniami - 97 % bytov malo splachovací záchod a kúpeľňu alebo sprchovací kút, podľa napojenia na inžinierske siete 100 % bytov bolo pripojených na elektrickú sieť, 80 % bytov na plyn, 97 % bytov na vodovod a kanalizačnú sieť, 2 % bytov používalo septik. Obývanosť bytov na obyvateľov pripadalo spolu 355,5 trvalo obývaných bytov, na trvalo obývaných bytov (93 % z celkového počtu bytov) pripadalo obyvateľov, cenzových domácností a obytných miestností, v priemere žilo: v 1 obytnej miestnosti 1,03 obyvateľa, v 1 trvalo obývanom byte 2,78 obyvateľa, v 1 cenzovej domácnosti 2,39 obyvateľa. Domácnosti na trvalo obývaných bytov pripadalo cenzových domácností, z toho bolo podľa typu a veľkosti cenzovej domácnosti: úplných rodín (4 297 bez detí, s deťmi, najčastejšie s 1-2 deťmi) neúplných rodín (1 468 bez detí, s deťmi, najčastejšie s 1 dieťaťom) 188 viacčlenných nerodinných domácností jednotlivcov (4 094 vo vlastnom byte, v inom byte a 124 v podnájme), spolužitie cenzových domácností v 1 byte vyjadrené číslom 1,18 odráža skutočnosť, že cenzových domácnosti buď nenašlo vhodné ubytovanie, alebo žijú v byte s inou domácnosťou dobrovoľne. Primeranosť bytov pre domácnosti Na základe vyhodnotenia počtu izieb v byte a počtu členov domácnosti je možné konštatovať, že obyvatelia bývajú: str. 54/140

55 v bytoch (51 %) primerane počtu izieb, kde počet miestností bytu bol rovnaký alebo iba o 1 väčší ako počet obyvateľov bytu, v bytoch (11 %) nadpriemerne, kde počet miestností bytu bol aspoň o 2 väčší ako počet obyvateľov bytu, v bytoch (38 %) podpriemerne, kde počet miestností bytu bol menší ako počet obyvateľov bytu, z toho: - v bytoch žije o 1 osobu viac ako je počet miestností bytu, - v bytoch žije o 2 osoby viac ako je počet miestností bytu, je to zrejme dôsledok nedostatku cenovo dostupných 3-4 izbových bytov, - v 588 bytoch žije o 3 osoby viac ako je počet miestností bytu, ide najmä o mnohopočetné domácnosti s počtom členov 6 a viac, ktoré žijú v malých bytoch z ekonomických dôvodov. Pre nich by mali byť k dispozícii mestské nájomné byty nižšieho štandardu. MESTSKÝ BYTOVÝ FOND SBD Zvolen k spravovalo 457 bytov v 57 bytových domoch na základe mandátnej zmluvy s mestom (byty vo vlastníctve mesta a v prenájme od iných subjektov), z toho 388 bytov bolo v 10 bytových domoch vo vlastníctve mesta a 69 bytov sa nachádzalo v bytových domoch, kde boli vytvorené spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa typu bývania bola štruktúra mestských bytov nasledovná: 152 nájomných bytov (66 bytov v bytových domoch na ul. Mojmírovej na Hôrke, 86 b. j. a ul. A. Hlinku na Zlatom potoku), 69 bytov s možnosťou odkúpenia bytu nájomcom, 2 byty v nebytových domoch, 109 bytov pre dôchodcov (65 bytov v bytových domoch na ul. Novozámockej č a 44 bytov na ul. M. R. Štefánika č , ide o jednoizbové byty pre dôchodcov, ktorí sa dokážu o seba postarať, prípadne využívajú platené opatrovateľské služby, tieto byty sú vyčlenené z odpredaja a možno ich prideliť občanovi nad 65 rokov alebo trvalo invalidnému, s trvalým bydliskom vo Zvolene, ktorý nemá v prenájme alebo vlastníctve iný byt), 15 bytov pre telesne postihnutých občanov (v bytovom dome na Novozámockej ul. 71), 67 bytov v ubytovni (ul. Stráž 282), 43 bytov s nižším štandardom (Sokolská ul.). Súčasný počet 457 mestských nájomných bytov nepokrýva potrebu riešenia sociálneho bývania v meste. Mesto Zvolen k evidovalo cca aktuálnych žiadostí o pridelenie bytu (z toho 800 žiadostí o byty bežného štandardu a 600 žiadostí o byty nižšieho štandardu), pritom je schopná ročne postaviť mestských nájomných bytov. Takáto intenzita mestskej nájomnej výstavby môže byť postačujúca pre potreby mesta v prípade, že sa systémovo (prostredníctvom VZN mesta) zabezpečí obmena nájomníkov v mestských bytoch a obyvatelia začnú tieto byty vnímať ako štartovacie a nie trvalé. K bol podiel mestských bytov cca 2,8 %, čo je oproti 18 % podielu verejného nájomného sektoru v krajinách EÚ15 výrazný nedostatok. Pri doterajšej intenzite bytovej výstavby by v priebehu 10 rokov Mesto Zvolen mohlo postaviť ďalších 300 mestských nájomných bytov, čím by sa zvýšil ich počet na cca 750 a podiel mestských nájomných bytov na predpokladanom bytovom fonde v meste by dosiahol úroveň 4,3 %. Mestské nájomné byty by slúžili na stabilizáciu mladých rodín, v menšej miere aj na riešenie bytovej situácie špeciálnych skupín obyvateľov ako sú týrané osoby, či deti z detských domovov. Byty pre zdravotne ťažko postihnutých zabezpečuje Mesto priebežne - bezbariérovou úpravou niektorých bytov v novopostavených mestských bytových domoch. str. 55/140

56 PROGNÓZA VÝVOJA POČTU BYTOV Podľa prognózy spracovanej Infostatom pre mesto Zvolen bude vývoj bývania nasledovný: Projekcia vývoja počtu bytov v meste Zvolen do roku Počet obyvateľov Počet cenzových domácností Počet obyvateľov v 1 CD 2,37 2,23 2,17 2,11 Počet bytov na 1 CD 0,84 0,86 0,88 0,90 Počet bytov Počet bytov na obyvateľov Potreba bytov za obdobie - 789/9 rokov 550/5 rokov 447/5 rokov Potreba bytov - ročne - 88/rok 110/rok 90/rok Zdroj: Štatistický úrad SR, Infostat, vlastný výpočet počtu bytov Údaje: za rok 2001 skutočnosť, za roky prognóza K pripadalo vo Zvolene na obyvateľov 370 bytov. Pre porovnanie, priemer v SR je 309,6 bytov/1 000 obyvateľov a krajiny EÚ15 dosahujú hodnotu 400 bytov/1 000 obyvateľov. V súčasnosti chýba vo Zvolene približne 30 bytov na obyvateľov, t.j. celkovo cca bytov. Podľa prognózy dosiahne mesto Zvolen európsku úroveň 400 bytov na obyvateľov už pred rokom BILANCIA NEDOSTATKU BYTOV K bolo vo Zvolene: počet obyvateľov (ubudlo 421 obyvateľov v období ), celkový počet bytov (pribudlo 459 bytov v období ), 437 mestských bytov, 2,7 obyvateľa na byt, 370 bytov na obyvateľov. Počet bytov vo Zvolene je nedostatočný, súčasná potreba bývania vysoko prevyšuje možnosti ich krytia novou bytovou výstavbou, čo nepriaznivo vplýva na prirodzenú reprodukciu populácie a obmedzuje mobilitu obyvateľstva. Na základe analýz je možné predpokladať, že vo Zvolene chýba cca bytov. Nedostatočná je najmä ponuka nájomných a cenovo dostupných bytov. Vzhľadom na populačný vývoj, zmenšovanie veľkosti domácností, rast jednočlenných domácností a predpokladanú migráciu obyvateľov za prácou bude potrebné dopĺňať bytový fond najmä o cenovo dostupné byty strednej veľkosti (2 3 izbové) BYTOVÁ VÝSTAVBA MOŽNOSTI BYTOVEJ VÝSTAVBY Priestorové možnosti mesta v južnej časti Zvolenskej kotliny a mierny reliéf nivy Hrona a Slatiny vytvárajú dobré podmienky pre rozvoj bytovej výstavby: intenzifikáciou a skvalitňovaním súčasného územia mesta, postupným využitím nových rozvojových plôch územia, najmä na sever a západ od súčasného intravilánu mesta. Rozvoj obytnej zástavby so základnou občianskou vybavenosťou je navrhovaný v lokalitách uvedených v mape. str. 56/140

57

58 Mesto Zvolen má dostatočnú územnú kapacitu pre rozvoj bývania (cca bytov) a aktuálnu územnoplánovaciu dokumentáciu. Väčšina plôch určených pre rozvoj bývania je v súkromnom vlastníctve. Mesto vlastní iba málo plôch pre bytovú výstavbu - tie sú rezervované najmä pre výstavbu mestských nájomných bytov (Zlatý potok, Rákoš I). ÚPD mesta je potrebné dopracovať len v zmysle rozšírenia plôch pre IBV. S cieľom uspokojiť potrebu niektorých obyvateľov mesta presťahovať sa na vidiek a pritom zabrániť odsťahovaniu týchto obyvateľov z katastrálneho územia mesta je potrebné pripraviť lokality pre vidiecky typ bývania - v Zolnej a Lukovom, kde je však nevyhnutné riešiť aj rozšírenie inžinierskych sietí. INTENZITA BYTOVEJ VÝSTAVBY Intenzita bytovej výstavby vo Zvolene je nízka, za posledných 6 rokov sa pohybuje na úrovni približne 80 b.j. ročne, z toho: cca 20 bytov v rodinných domoch, 60 bytov v bytových domoch (30 bytov realizuje mesto a 30 bytov iní investori). Na základe analyzovaných údajov možno predpokladať, že v meste Zvolen je potrebné v priebehu 10 rokov: pripraviť a realizovať novú výstavbu cca bytov, z toho 300 mestských bytov, zvýšiť kapacitu penziónov alebo domovov dôchodcov o miest, zabezpečiť sociálne bývanie nižšieho štandardu celkovo pre cca 400 obyvateľov (viacstupňový systém bývania - prístrešok pre bezdomovcov, ubytovňa pre neplatičov a neprispôsobivých, nízkoprahové bývanie pre rodiny v sociálnej núdzi a nízkoštandardné byty pre nízkopríjmové rodiny). S otázkou nízkoštandardného bývania však úzko súvisia problémy: akceptácia takýchto komunít ostatnými obyvateľmi, potlačená zodpovednosť členov komunít za obstaranie vlastného bývania, devastácia bytového fondu a jeho okolia, obavy občanov z kriminality a hygienických podmienok, neefektívny výber nájomného, finančná náročnosť prevádzky objektov (vzhľadom na neukončenú dereguláciu nájomného, nepomer medzi právomocami vlastníka bytového domu a jeho zodpovednosťou danou legislatívou) OBNOVA BYTOVÉHO FONDU Väčšina budov postavených v rokoch systémom panelovej výstavby má podobné nedostatky, z ktorých je potrebné prednostne riešiť systémové poruchy nezavinené užívateľmi. Ide najmä o statické a technické nedostatky stavebných konštrukcií, energetickú náročnosť budov a opotrebovanie technického zariadenia budov. Životnosť bytových domov postavených tradičnou technológiou je 100 rokov, u panelových domov 80 rokov. Dosiahnutie životnosti je závislé od pravidelnej údržby a opráv budov. V prípade realizácie cyklických opráv je možné životnosť predĺžiť o 20 rokov, pri zanedbaní opráv sa životnosť budov znižuje o 20 rokov. Zanedbanosť cyklickej údržby, opráv a obnovy na spoločne užívaných častiach a zariadeniach panelových domov sa k odhaduje približne na 0,5 mil. Sk/byt. Problémy panelových domov je nutné riešiť komplexne aj vzhľadom na zásahy do objektov v jednotlivých bytoch zo strany ich vlastníkov resp. nájomníkov. V marci 2007 bolo vo Zvolene zateplených cca 55 % bytových domov (celkovo alebo čiastočne).

59 OKOLIE OBYTNÝCH ZÓN MESTSKÁ ZELEŇ Zeleň pôsobí na mesto a jeho obyvateľov vo viacerých smeroch. Pozitívne ovplyvňuje mikroklímu územia a kvalitu životného prostredia (prach, hluk, čistota, a pod.), architektúru a estetiku, výchovu a voľnočasové aktivity, poľnohospodárstvo a výrobu. Na základe všeobecne záväzného nariadenia mesta Zvolen č. 79/2003 zeleň tvoria dreviny, byliny a trávy a ich spoločenstvá, vyvinuté na určitej ploche prirodzeným prírodným spôsobom, alebo zámerným, cieľavedomým založením a usmerňovaním človekom, prednostne plniace nehospodárske funkcie. Zeleň tvorí organickú súčasť vnútornej štruktúry sídla. V okrajových častiach pôsobí ako integrujúci činiteľ sídla a okolitej krajiny. Komplexnú odbornú starostlivosť o mestskú zeleň vo Zvolene zabezpečuje odbor výstavby a životného prostredia MsÚ. Mesto je zodpovedné za: regulatívnu, plánovaciu a koncepčnú činnosť v problematike zelene, investorsko-inžiniersku a kontrolnú činnosť na úsekoch projekcie, realizácie a údržby verejnej zelene, odborný dohľad metodického charakteru nad objektmi zelene, ktoré sú vo vlastníctve alebo správe fyzických a právnických osôb. Odbor výstavby a životného prostredia sa vyjadruje ku každému územnému a stavebnému konaniu v meste, ktoré sa týka zelene. Každý vlastník, alebo užívateľ pozemku so zeleňou a s ňou súvisiacich prvkov je povinný ju udržiavať v riadnom stave, zabezpečovať jej sústavnú údržbu, opravy a úpravy tak, aby spĺňala kvalitatívne, funkčné a estetické požiadavky na ňu kladené. Údržbu verejnej zelene zabezpečuje Mesto Zvolen dodávateľským spôsobom prostredníctvom externých firiem. V roku 2005 bol spracovaný Územný generel mesta Zvolen, ktorý popisuje stav a riešenie zelene v zastavanej časti katastrálneho územia mesta. Z intravilánu mesta ha tvorí plocha zelene 800 ha (62 %), pričom z celkovej plochy zelene je 18 % verejnej zelene (parky, menšie parkovo upravené plochy, sídlisková zeleň, uličné stromoradia a zeleň cintorínov). Medzi základné druhy plôch zelene patrí: 1. parky súvislá sadovnícky upravená plocha s výmerou aspoň 0,5 ha pri minimálnej šírke 25 m, 2. menšie parkovo upravené plochy menšia sadovnícky upravená zeleň na ploche od 100 m 2 do 0,5 ha s prevažujúcou okrasnou funkciou, 3. sídlisková zeleň sadovnícky upravená plocha nadväzujúca na novšiu bytovú výstavbu (vrátane hospodárskych zariadení a ihrísk), 4. zeleň obytných vnútroblokov sadovnícky upravená plocha úplne alebo z väčšej časti obklopená obytnou zástavbou, 5. stromoradia súvislé líniové výsadby stromov, ktoré nie sú súčasťou iných zelených plôch, 6. cintoríny (vrátane účelových stavieb), 7. zeleň pri rekreačných službách a zariadeniach, 8. zeleň pri športových areáloch, 9. zeleň pri školských a výchovných zariadeniach, 10. zeleň pri zdravotníckych zariadeniach, 11. záhradkárske a chatové osady, 12. záhrady pri individuálnej zástavbe (pri rodinných domoch), 13. zeleň priemyslu a vnútroareálová podniková zeleň, 14. lesná pôda, 15. poľnohospodárska pôda, 16. brehové porasty, 17. zeleň armády SR (v areáloch kasární), 18. sprievodná zeleň železníc SR, 19. sprievodná zeleň komunikácií, 20. ostatná neudržiavaná zeleň, 21. ostatná voľne rozptýlená zeleň. str. 59/140

60 Plochy zelene v zastavanom území mesta Zvolen ostatná voľne rozptýlená zeleň; 112; 14% ostatná neudržiavaná zeleň; 15; 2% sprievodná zeleň komunikácií; 22; 3% sprievodná zeleň železníc SR; 10; 1% zeleň armády SR; 13; 2% parky; 8; 1% menšie parkové plochy; 51; 6% sídlisková zeleň ; 73; 9% zeleň obytných vnútroblokov; 6; 1% uličné stromoradia; 2; 0% cintoríny; 8; 1% zeleň rekreačných zariadení; 4; 0% zeleň športových zariadení; 5; 1% brehové porasty; 32; 4% poľnohospodárska pôda; 207; 26% lesná pôda; 27; 3% priemyselná zeleň; 92; 11% zeleň pri individuálnej zástavbe; 55; 7% zeleň školských zariadení; 26; 3% zeleň zdravotníckych zariadení; 1; 0% záhradkárske a chatové osady; 28; 4% Graf: Plochy zelene v zastavanom území mesta Zvolen Zdroj: Územný generel zelene mesta Zvolen Údaje: k roku 2004, plocha v ha, podiel plochy na celkovej ploche zelene v % Z hľadiska rozsahu a kvality zelene je problematická najmä zeleň nových obytných súborov. Ide o ročnú zeleň, ktorá tvorí iba % plochy sídlisk. Plochy pre zeleň na sídliskách sa vyznačujú veľmi nízkou intimitou priestoru a to vzhľadom na vysokú hustotu obyvateľov a zástavby, intenzívnu pešiu a dopravnú prevádzku, zlé osvetlenie a nedostatočnú rozlohu plôch. Na funkčnosť existujúcich plôch zelene na sídliskách vplýva najmä: odstraňovanie domového odpadu (ukladanie domového odpadu umiestnenie, vzhľad a hygiena), funkcie spojené s upratovaním a údržbou bytov (sušiaky bielizne, klepadlá kobercov), garážovanie, státie a parkovanie automobilov (kapacita a umiestnenie plôch), záujmová a rekreačná činnosť (detské ihriská detské pieskoviská a zariadenia, športové plochy pre mládež a dospelých, odpočinkové a kľudové plochy lavičky, stoly a odpočívadlá, altánky, fontány, umelecké plastiky a pod.), situovanie inžinierskych sietí (minimálne vzdialenosti zelene od technických vedení a stavieb). Vzhľadom na nedostatok plôch sídliskovej zelene majú nové obytné súbory zvýšené nároky na samostatné parkové plochy situované v najbližšom okolí. REVITALIZÁCIA OBYTNÝCH ZÓN V najbližšom období bude väčšina panelových sídlisk prechádzať etapou regenerácie. Pôjde o dlhodobý proces zameraný na sociálne, ekonomické, urbanistické, architektonické a technické zhodnotenie sídlisk. Cieľom regenerácie je premena sídlisk na viacúčelové územné celky porovnateľné s klasickou mestskou zástavbou. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa problémy sídlisk patrí: monofunkčnosť, technické závady, nevyhovujúce riešenie statickej dopravy, nekoncepčné úpravy a nedostatok údržby voľných plôch, nevybavený parter, vzhľad bytových domov, nedostatok zariadení občianskej vybavenosti. str. 60/140

61 Závažnosť jednotlivých problémov súvisí s obdobím výstavby sídliska, s jeho veľkosťou a lokalizáciou v rámci mesta. Ak sa má územie sídlisk zhodnotiť tak, aby sa stali plnohodnotnými časťami mesta, je potrebné k riešeniu problémov pristupovať komplexne. Časový priebeh regenerácie bude vychádzať z potrieb sídliska a finančných možností mesta. Mesto Zvolen nemá v súčasnosti spracovaný žiadny koncepčný materiál zameraný na komplexnú regeneráciu sídlisk (Program revitalizácie a humanizácie obytných sídiel v meste Zvolen) ANALÝZA SWOT Bývanie vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky LOKALITY A INFRAŠTRUKTÚRA Aktuálny územný plán, spracovaný Program rozvoja bývania, dostatok lokalít s dostatočnou kapacitou pre rozvoj bývania, vybudované inžinierske siete pre existujúcu bytovú zástavbu, dostatočná kapacita inžinierskych sietí pre rozvoj mesta (fungujúce centrálne zásobovanie teplom, dobudovaná ČOV), inžinierske siete privedené na hranicu lokalít určených pre novú bytovú výstavbu. BYTOVÝ FOND Bytový fond prevažne v súkromnom vlastníctve, diverzifikované vlastníctvo bytov (rôzni vlastníci), snaha vlastníkov bytov o realizáciu opatrení zameraných na energetické úspory (merače tepla, zatepľovanie bytových domov, KOST), bytový fond sa intenzívne obnovuje, väčšina obyvateľov je s úrovňou svojho bývania spokojná, 2/3 obyvateľov žije v bytoch primeranej veľkosti a väčších. KVALITA PROSTREDIA Vysoký podiel zelene v meste (62 % z plochy intravilánu) a okolí. LOKALITY A INFRAŠTRUKTÚRA Blízkosť obytných a priemyselných zón, nedostatok pozemkov vo vlastníctve mesta pre rozvoj bývania, nevysporiadané pozemky pod existujúcou technickou infraštruktúrou, vysoké ceny pozemkov, zastaralosť inžinierskych sietí, nedostatok financií na ich rekonštrukciu. EXISTUJÚCI BYTOVÝ FOND Nevyhovujúca štruktúra bytového fondu (nedostatok menších a stredne veľkých bytov, nedostatok mestských nájomných bytov), problematická údržba bytového fondu a jeho okolia v niektorých lokalitách (niektorí vlastníci bytov si nevytvárajú dostatočný fond opráv), vysoké ceny bytov, nedostatok cenovo dostupných bytov. NOVÁ BYTOVÁ VÝSTAVBA Nedostatok financií na bytovú výstavbu u občanov aj v mestskom rozpočte, nedostatočné zapojenie súkromného sektora do bytovej výstavby, nepochopenie občanov, že mestské nájomné byty sú len štartovacie na cca 3-5 rokov. SOCIÁLNE BÝVANIE Nedostatočná kapacita domova dôchodcov, chýbajú ubytovacie zariadenia pre ľudí v sociálnej núdzi, množstvo ľudí v sociálnej núdzi, najmä z Rómskych marginalizovaných skupín, množstvo bezdomovcov, nevybudovaná záchytná sieť pre nich. KVALITA PROSTREDIA Nízky podiel zelene na sídliskách, nízka úroveň čistoty mesta (uskladnenie odpadu, odstraňovanie odpadu po psoch a stavebných prácach), nedostatočná údržba zelene, okolia a zariadení sídlisk, nedostatok detských ihrísk a oddychových zón, nedostatočná údržba miestnych komunikácií, nedostatok parkovacích a garážových miest, str. 61/140

62 Príležitosti Povinná energetická certifikácia objektov (označenie o energetickej hospodárnosti budovy), možnosť čerpať financie na rozvoj bývania z dotácií a úverových programov financovaných zo štátneho rozpočtu, možnosť čerpať financie na rozvoj bývania z fondov EÚ Regenerácia sídiel, ekonomický rozvoj SR, zvyšovanie dostupnosti hypotekárnych úverov pre občanov, záujem investorov budovať obytné komplexy v SR sa môže posunúť z Bratislavy a väčších miest aj do okresných miest, rozvoj podnikateľských aktivít v regióne. nerovnomerné rozmiestnenie a nedostatok obchodov a služieb, najmä na sídliskách, nedostatočná bezpečnosť, neohľaduplné správanie sa susedov a obyvateľov, arogancia a drogové závislosti mladých ľudí, chýba koncepčný materiál Program revitalizácie a humanizácie obytných sídiel v meste Zvolen. Ohrozenia Proces starnutia obyvateľstva, pokles pôrodnosti a nízky podiel detskej zložky (s výnimkou rómskeho obyvateľstva), vysoká rozvodovosť, zväčšovanie rómskej populácie, zvyšovanie segregácie komunít v sociálnej núdzi, najmä rómskych komunít, v dôsledku nesystémového riešenia ich bývania (vznik a zväčšovanie get ), časté a nepredvídateľné zmeny v legislatíve, nedostatok finančných zdrojov vyčlenených vládou SR na programy rozvoja bývania, nesprávny prístup k oprave a údržbe bytov v panelových domoch, ktorý môže viesť k rýchlemu zastarávaniu a neatraktívnosti takýchto bytov a celých bytových domov DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Na základe analýz je možné predpokladať, že vo Zvolene chýba cca bytov. Nedostatočná je najmä ponuka nájomných a cenovo dostupných bytov. Vzhľadom na populačný vývoj, zmenšovanie veľkosti domácností, rast jednočlenných domácností a predpokladanú migráciu obyvateľov za prácou bude chýbať ponuka najmä cenovo dostupných bytov strednej veľkosti (2 3 izbové). Nedostatok pozemkov vo vlastníctve mesta pre rozvoj bývania, nevysporiadané pozemky pod existujúcou technickou infraštruktúrou, zastaralosť inžinierskych sietí, nedostatok financií na ich rekonštrukciu. Nedostatok finančných zdrojov na rozvoj bývania vo verejnom sektore a slabá intenzita výstavby bytov. Nedostatočná starostlivosť o bytový fond a infraštruktúru ich vlastníkmi. Nesprávny prístup k oprave a údržbe bytov v panelových domoch, ktorý môže viesť k rýchlemu zastarávaniu a neatraktívnosti takýchto bytov a celých bytových domov. Nízka kvalita prostredia obytných zón. Nedostatok cenovo dostupných bytov pre ľudí s nižšími príjmami, pre ktorých sú nedostupné hypotekárne úvery. Nedostatok ubytovacích zariadení pre ľudí v kríze a sociálnej núdzi. Zvyšovanie segregácie komunít v sociálnej núdzi, najmä rómskych komunít, v dôsledku nesystémového riešenia ich bývania (vznik a zväčšovanie get ). Faktory rozvoja Dostatok lokalít v meste s dostatočnou kapacitou pre rozvoj bývania, dostatočná kapacita inžinierskych sietí pre rozvoj mesta (fungujúce centrálne zásobovanie teplom, dobudovaná ČOV), inžinierske siete privedené na hranicu lokalít určených pre novú bytovú výstavbu. Snaha mesta o aktívnu politiku rozvoja bývania s využitím štátnej politiky rozvoja bývania a súkromného kapitálu môže zmobilizovať finančné zdroje pre bývanie vo všetkých troch sférach investície, prevádzkovanie a údržba. Záujem súkromných investorov o bytovú výstavbu a ich posun z väčších miest do okresných miest môže ovplyvniť aktívna spolupráca mesta s nimi pri príprave územia. str. 62/140

63 Zvyšovanie dostupnosti hypotekárnych úverov pre občanov, ktorí si potrebujú zabezpečiť vlastné bývanie. Rozvoj trhu s prenájmami umožní dočasné bývanie ľuďom, ktorí zatiaľ neinvestujú do vlastného bývania. Zabezpečenie sociálneho bývania v meste v nevyhnutnom rozsahu. Zvýšenie starostlivosti o bytový fond v meste. Vonkajšia podpora fondov EÚ pre revitalizáciu obytných zón v meste. str. 63/140

64 2.7 OBČIANSKA VYBAVENOSŤ SÚČASNÝ STAV INŠTITÚCIE Zvolen je okresným mestom a administratívnym centrom regiónu, v meste má sídlo viacero verejných inštitúcií, ktoré zabezpečujú výkon štátnej správy v ich pôsobnosti. Verejné inštitúcie so sídlom vo Zvolene Názov a sídlo úradu Adresa Colný úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen Lieskovská cesta 494 Daňový úrad Kozačekova ul. 38 Správa katastra Študentská ul. 12 Mestský úrad (je aj sídlom spoločného obecného úradu Nám. slobody 22 pre oblasť stavebníctva pre 22 obcí) Obvodný úrad Nám. SNP 35 Obvodný lesný úrad Študentská ul. 12 Obvodný pozemkový úrad Študentská ul. 12 Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Nám. SNP 35/48 Obvodný úrad životného prostredia Nám. SNP 96/50 Okresná prokuratúra Trhová ul. 1 Okresné riaditeľstvo Hasičského a Záchranného zboru Lieskovská cesta 38 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR Švermova ul. 4 Okresný súd Ul. J. Kozačeka 19 Pracovisko Generálneho konzulátu Ukrajiny Nám. SNP 35 Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen Nádvorná ul. 12 Regionálna veterinárna a potravinová správa Nám. SNP 50 Slovenský pozemkový fond Nám. SNP 50 Správa finančnej kontroly Ul. T. G. Masaryka 10 Štátny veterinárny ústav Pod dráhami 985 Technický a skúšobný úrad stavebný Jesenského ul. 15 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nám. SNP 35 odbor sociálnych vecí, ul. M. R. Štefánika 22 odbor služieb zamestnanosti Veliteľstvo vzdušných síl Ozbrojených síl SR Borovianska cesta 28 Zdroj: Mestský úrad Zvolen Údaje: k SLUŽBY Ponuka služieb je vo Zvolene rozložená nerovnomerne, najmä na sídliskách je počet a skladba služieb nedostatočná. Základnú vybavenosť mesta tvoria predovšetkým obchody s potravinami a malé zariadenia pohostinstva, ktoré sa nachádzajú vo všetkých obytných územiach mesta, v kapacitách väčšinou zodpovedajúcich kumulácii bývajúceho obyvateľstva. Nedostatok pestrejšej ponuky vybavenosti je predovšetkým mimo centrálnej mestskej zóny. Vyššia občianska vybavenosť, zameraná na administratívu, obchod, služby, ubytovanie a stravovanie, je sústredená predovšetkým v priestoroch centrálnej mestskej zóny, odtiaľ sa ďalej kumuluje pozdĺž hlavných mestských tried k centrám jednotlivých obytných súborov. Sortiment a kapacity zariadení v centre mesta vyhovujú potrebám obyvateľov mesta a jeho záujmového územia. Vo Zvolene sú pre občanov k dispozícii nasledujúce služby: 8 obchodných domov, nákupných stredísk a supermarketov (Prior, Kaufland, Hypernova, Metro, OC Centrum, OD Wittmann, Lidl, City Center), str. 64/140

65 množstvo predajní s potravinárskym, nepotravinárskym a zmiešaným sortimentom, viacero stravovacích a ubytovacích zariadení, čerpacích staníc, predajní a servisov vozidiel, Dom služieb, Mestská tržnica, 4 kostoly, 5 pôšt (Sládkovičova 1, T. G. Masaryka 101, J. Jesenského 28, Pražská ul., Sekier), domy smútku a cintoríny, sobášna sieň na Zvolenskom zámku. Mesto Zvolen postupne zhodnocuje svoj majetok a týka sa to aj rekonštrukcie objektov občianskej vybavenosti. V poslednom období realizovalo: rekonštrukciu administratívnej budovy Obvodného úradu (v rokoch ), rekonštrukciu administratívnej budovy Mestského úradu (v rokoch ), rekonštrukciu Domu služieb (v rokoch ), rekonštrukciu osvetlenia Zimného štadióna (pripravuje sa rekonštrukcia chladenia), rozšírenie civilného cintorína (v rokoch ), pripravuje sa rekonštrukcia sobášnej siene. BEZBARIÉROVOSŤ Pre ubytovanie telesne postihnutých občanov je v meste 15 bytov v bezbariérovom nájomnom bytovom dome na Novozámockej ul. 71. Mesto tiež priebežne realizuje bezbariérové úpravy niektorých bytov v novopostavených mestských bytových domoch na Mojmírovej ul. a na ul. A. Hlinku. V objektoch vo vlastníctve Mesta (objekty služieb, administratívne budovy úradov, školy) sú postupne budované bezbariérové vstupy a WC pre imobilných. Bezbariérové prechody po meste sa budujú v rámci rekonštrukcie jednotlivých ulíc a pri všetkých nových stavbách, a to v miestach vjazdov do nehnuteľností a prechodov pre chodcov. BEZPEČNOSŤ V meste pôsobia nasledovné bezpečnostné zložky: Mestská polícia, Nám. slobody 24, Zvolen, Obvodné riaditeľstvo Policajného zboru SR, Bystrický rad 25, Zvolen, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR, Bystrický rad 25, Zvolen, Železničná polícia, ul. T. G. Masaryka 3, Zvolen, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, Lieskovská cesta 38, Zvolen, Veliteľstvo vzdušných síl ozbrojených síl SR, J. Jiskru 6, Zvolen, Civilná ochrana, Mestský úrad, Nám. slobody 22, Zvolen. Mesto Zvolen buduje od roku 2003 kamerový systém mesta s cieľom zvýšiť bezpečnosť osôb a majetku. Systém využíva na prenos kvalitného videosignálu infraštruktúru siete ZOMES. V roku 2007 tvorilo kamerový systém mesta 7 kamier (4 otočné kamery v centre mesta a 3 stacionárne kamery na autobusovej stanici) ANALÝZA SWOT Občianska vybavenosť vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Dostatočná vybavenosť mesta obchodmi a službami, administratívne centrum regiónu sídlo verejných inštitúcií, vrátane bezpečnostných zložiek, bezbariérové úpravy niektorých objektov a komunikácií, Mestská polícia prevádzkovanie pultu centrálnej ochrany a budovanie kamerového systému, Nerovnomerné rozmiestnenie a nedostatok služieb najmä na sídliskách, nevyhovujúci technický stav niektorých objektov občianskej vybavenosti, pomalá premena mesta na bezbariérové, nedostatok zdravých a bezpečných zariadení (nealko bary, nefajčiarske a vegetariánske reštaurácie,...), nedostatočná bezpečnosť mesta v oblasti ochrany osôb a majetku, str. 65/140

66 Mestská polícia realizácia preventívnych programov dopravnej výchovy žiakov, prevádzkovanie detského dopravného ihriska, zhodnocovanie majetku mesta rekonštrukciou objektov občianskej vybavenosti. Príležitosti Záujem samosprávy o budovanie chýbajúcich služieb, záujem investorov o podnikanie vo Zvolene, rozvoj ekonomiky SR, dostatok voľného súkromného kapitálu spoločností so záujmom investovať, prudký rozvoj techniky, možností internetu, služieb on-line. nedostatočná dopravná bezpečnosť detí. Ohrozenia Nezáujem podnikateľov o budovanie a prevádzkovanie zariadení občianskej vybavenosti mimo centra mesta DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Nerovnomerné rozmiestnenie a nedostatok služieb najmä na sídliskách. Nevyhovujúci technický stav niektorých objektov občianskej vybavenosti. Pomalá premena mesta na bezbariérové vzhľadom na dopyt zo strany obyvateľov. Nedostatočná bezpečnosť mesta v oblasti ochrany osôb a majetku, dopravnej bezpečnosti detí. Faktory rozvoja Záujem samosprávy o budovanie chýbajúcich služieb, o rozširovanie kamerového systému v rámci siete ZOMES, o odstraňovanie fyzických bariér v objektoch vo vlastníctve mesta. Záujem investorov o podnikanie vo Zvolene. str. 66/140

67 2.8 NEZAMESTNANOSŤ SÚČASNÝ STAV MIERA NEZAMESTNANOSTI Podľa údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov v máji 2001 bolo v meste Zvolen z celkového počtu obyvateľov ekonomicky aktívnych obyvateľov (53,2 %), z toho (14,6 %) odchádzalo za prácou z mesta. Pre mesto Zvolen je charakteristická relatívne nízka odchádzka za prácou a relatívne vysoká dochádzka za prácou z okolitých obcí, ale aj vzdialenejších regiónov. Podľa údajov ÚPSVaR bolo v meste Zvolen k evidovaných nezamestnaných, z toho 866 žien, miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 5,63 % a bola nižšia oproti jej hodnote za okres Zvolen (6,82 %), banskobystrický kraj (14,10 %), aj ako celoslovenský priemer (7,99 %). Z celkového počtu evidovaných nezamestnaných v meste Zvolen bolo až (87 %) disponibilných, t.j. takých uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne po ponuke voľného miesta nastúpiť do pracovného pomeru. Najvyššiu hodnotu za posledných 10 rokov dosiahla miera nezamestnanosti v meste Zvolen v roku 2001 (15,2 %). Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v meste Zvolen Rok Počet nezamestnaných z toho ženy Miera evidovanej nezamestnanosti (%) 8,64 7,11 5,63 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene Údaje: k daného roku % Miera evidovanej nezamestnanosti v období rok Mesto Zvolen Okres Zvolen Banskobystrický kraj Slovenská republika Graf: Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v SR, BBSK, okrese Zvolen a meste Zvolen Zdroj: ÚPSVaR Zvolen Údaje: za obdobie , údaje k v danom roku Vývoj nezamestnanosti v meste Zvolen, tak ako celkovo na Slovensku, vykazuje od roku 2001 kontinuálny pokles, je to dané pozitívnym makroekonomickým vývojom. Uskutočnená reforma daní a sociálneho systému, ako aj liberalizácia zákonníka práce priniesli so sebou zvýšenú motiváciu uchádzačov o zamestnanie nájsť si pracovné miesto a menšie možnosti zneužívať dovtedy veľkorysý sociálny systém. Na druhej strane, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie na Slovensku vytvorilo predpoklady na to, aby zamestnávatelia začali vytvárať pracovné miesta. str. 67/140

68 Trend znižovania miery nezamestnanosti bude pokračovať aj naďalej a to v závislosti od rozvoja podnikateľského prostredia, úrovne infraštruktúry a prepojenia vzdelávania s potrebami praxe. Hlavným ťahúňom slovenskej ekonomiky sa stal automobilový priemysel, ktorý spolu so stavebným priemyslom už dnes začína pociťovať nedostatok primerane kvalifikovanej sily. Pokračujúca konjunktúra týchto dvoch sektorov vytvorí navyše ďalšie pracovné miesta u ich subdodávateľov. Obr: Miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch SR Zdroj: ÚPSVaR SR Údaje: k Podľa analýz ÚPSVaR medzi hlavné faktory poklesu nezamestnanosti v roku 2007 patrili: rast ekonomiky regiónu, rast počtu podnikateľov, vyššia tvorba nových pracovných miest, zvýšenie vyraďovania UoZ z evidencie pre nespoluprácu a na vlastnú žiadosť, zvýšenie motivácie hľadania si zamestnania najmä u tých UoZ, ktorým neboli priznané sociálne dávky, nárast počtu osôb, ktoré začali podnikať, odišli za prácou do iných regiónov SR, alebo do zahraničia (najmä Česká republika, Anglicko a Írsko), aktívne opatrenia trhu práce UCHÁDZAČI O ZAMESTNANIE Podľa údajov ÚPSVaR bolo ku dňu v okrese Zvolen evidovaných uchádzačov o zamestnanie (UoZ), z toho žien (57 %). Počet UoZ vykazuje v poslednom období pokles. Štruktúra UoZ je uvedená v tabuľkách nižšie. Údaje o UoZ za mesto Zvolen nie sú k dispozícii. str. 68/140

69 Uchádzači o zamestnanie v okrese Zvolen podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania Stupeň dosiahnutého vzdelania UoZ Vedecká výchova (stupeň vzdelania 9) Vysokoškolské (stupeň vzdelania 8) Vyššie vzdelanie (stupeň vzdelania 7) Úplné stredné odborné s maturitou (stupeň vzdelania 6) Úplné stredné všeobecné s maturitou (stupeň vzdelania 5) Úplné stredné s maturitou (stupeň vzdelania 4) Stredné odborné bez maturity (stupeň vzdelania 3) Vyučenie (stupeň vzdelania 2) Základné (stupeň vzdelania 1) Bez vzdelania (stupeň vzdelania 0) Spolu Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene Údaje: k daného roku Uchádzači o zamestnanie v okrese Zvolen podľa veku Vek UoZ (v rokoch) do nad Spolu Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene Údaje: k daného roku Uchádzači o zamestnanie v okrese Zvolen podľa doby evidencie Doba evidencie UoZ (v mesiacoch) do 3 mesiacov nad 48 mesiacov Spolu Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene Údaje: k daného roku str. 69/140

70 Uchádzači o zamestnanie v okrese Zvolen podľa KZAM (predchádzajúceho zamestnania) KZAM (predchádzajúce zamestnanie UoZ) KZAM 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci pracovníci KZAM 2 Vedeckí a odborní duševní pracovníci KZAM 3 Technickí, zdravotnícki a pedagogickí pracovníci a pracovníci v príbuzných odboroch KZAM 4 Nižší administratívni pracovníci KZAM 5 Prevádzkoví pracovníci v službách a obchode KZAM 6 Kvalifikovaní robotníci v poľn., lesníctve a príbuzných odboroch KZAM 7 Remeselníci a kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia, opravári KZAM 8 Obsluha strojov a zariadení KZAM 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci KZAM 0 príslušníci armády (profesionálni vojaci) KZAM A Osoby bez pracovného zaradenia Spolu počet evidovaných nezamestnaných Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene Údaje: k daného roku Uchádzači o zamestnanie v okrese Zvolen podľa OKEČ OKEČ A - poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo B - rybolov, podniky pre chov rýb, služby v rámci rybolovu C - ťažba nerastných surovín D - spracovateľský priemysel E - výroba a rozvod elektriny, plynu, vody F - stavebníctvo G - obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru H - pohostinstvo a ubytovanie I - doprava, skladovanie a spoje J - peňažníctvo a poisťovníctvo K - nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj L - verejná správa, obrana, povinné sociálne poistenie M - školstvo N - zdravotníctvo, veterinárne a sociálne činnosti O - ostatné verejné, sociálne a osobné služby P - súkromné domácnosti s domácim personálom Q - exteritoriálne organizácie a spolky Spolu počet evidovaných nezamestnaných Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene Údaje: k daného roku Najmenšie šance umiestniť sa na trhu práce majú hlavne starší občania nad 50 rokov, tiež absolventi škôl, občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, občania s nízkou úrovňou vzdelania a dlhodobo nezamestnaní. Kým pre starších ľudí je typické, že nie sú schopní pružne reagovať na zmeny trhu práce (nízka pracovná mobilita, ochota vzdelávať sa a aktívne si hľadať pracovné miesto), absolventi škôl majú problém nájsť si svoje prvé zamestnanie kvôli nedostatočnej praxi. Ťažkosti pri uplatnení na trhu práce spôsobuje aj nízke dosiahnuté vzdelanie občanov, jeho nedostatočná kvalita, či zameranie. Túto situáciu môžu zmeniť školy tým, že zvýšia kvalitu výučby a zamerajú ju smerom k požiadavkám trhu práce. Dlhodobo nezamestnaní občania sa stávajú čoraz väčším problémom. Najčastejším dôvodom dlhodobého zotrvávania v režime nezamestnanosti je ich nedostatočné alebo minimálne vzdelanie a str. 70/140

71 nízka zručnosť pre potreby trhu práce. Túto skupinu nezamestnaných charakterizuje predčasné ukončenie vzdelania, nevyhovujúca kvalifikácia z pohľadu ponuky voľných pracovných miest, strata pracovných návykov a motivácie pracovať, čím sa stávajú neuplatniteľnými na trhu práce. U dlhodobo nezamestnaných klesá s časom aj sebavedomie a tým aj schopnosť prezentovať sa pred potenciálnym zamestnávateľom. Štátna politika zamestnanosti sa realizuje prostredníctvom rôznych nástrojov, ktoré zabezpečujú okresné úrady sociálnych vecí a rodiny. Ide o služby informačné, poradenské a sprostredkovateľské, programy aktívnej politiky trhu práce a iné. Rekvalifikácie sprostredkované ÚPSVaR nevedú k priamemu zamestnávaniu UoZ a často krát je motiváciou absolvovať ich len získanie aktivačného príspevku a zotrvanie v evidencii na ÚPSVaR. Chýba prepojenie prípravy uchádzačov s priamymi potrebami zamestnávateľov, ktorí produkujú nové pracovné miesta. Vzdelávania a prípravu na trh práce je potrebné viac orientovať na nedostatkové robotnícke profesie. Voľných pracovných miest je stále málo a ich štruktúra nie je zosúladená so štruktúrou uchádzačov o zamestnanie. Tu je nevyhnutné komunikovať a spolupracovať s: s podnikateľmi a investormi v regióne (vytváranie nových trvalých pracovných miest), školami, ich žiakmi a absolventmi (zameranie a propagácia jednotlivých škôl, záujem o študijné a učebné odbory, uplatnenie absolventov na trhu práce), uchádzačmi o zamestnanie (vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce, dostupnosť informácií o trhu práce) ANALÝZA SWOT Nezamestnanosť vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Relatívne nízka nezamestnanosť, rozmanitá štruktúra pracovných príležitostí, kontinuálne znižovanie celkového počtu nezamestnaných a miery evidovanej nezamestnanosti od roku 2001, relatívne nízka dochádzka za prácou mimo Zvolena, záujem obyvateľov bývať a pracovať vo Zvolene, dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, dostatok disponibilnej pracovnej sily, aktivity ÚPSVaR v oblasti rekvalifikačných kurzov, sprostredkovania zamestnania a poskytovania informácií, tiež udržania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných, zvýšená motivácia nezamestnaných zaradiť sa do pracovného procesu z dôvodu zníženia poskytovaných dávok sociálnej pomoci pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných, záujem investorov o podnikanie vo Zvolene, aktívna spolupráca samosprávy a investorov. Príležitosti Rozvoj priemyslu v regióne, príchod nových investorov a stabilita tradičných podnikov, rozvoj informačných technológií lepší prístup k informáciám (poradenstvo, vzdelanie, zamestnanie), využitie finančných prostriedkov z fondov EÚ pri riešení problémov zamestnávania ohrozených skupín, prenos skúseností z vytvárania partnerstiev pre zabezpečenie prepojenia vzdelávania s praxou. Znižovanie počtu pracovných miest v tradičných veľkých podnikoch, ťažké uplatnenie znevýhodnených skupín obyvateľov (starší občania nad 45 rokov, absolventi škôl, občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, občania s nízkou úrovňou vzdelania a dlhodobo nezamestnaní), nedostatok pracovných miest pre marginalizované skupiny obyvateľstva, nedostatok aktivačných programov pre dlhodobo nezamestnaných, nedostatok informácií o voľných pracovných miestach. Ohrozenia Neriešenie problému dlhodobo nezamestnaných, odchod kvalifikovanej pracovnej sily z mesta do ekonomicky vyspelejších regiónov. str. 71/140

72 2.8.3 DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Ťažké uplatnenie na trhu práce pre znevýhodnené skupiny nezamestnaných (najmä s kombináciou faktorov: vyšší vek, nízke vzdelanie a dlhodobá nezamestnanosť). Nedostatok informácií o trhu práce a aktivačných programoch pre znevýhodnené skupiny nezamestnaných. Faktory rozvoja Rozvoj priemyslu v regióne, príchod investorov nových zamestnávateľov do mesta. Podpora stability tradičných podnikov za účelom vytvárania a udržania pracovných miest. Snaha samosprávy o rozvoj podnikateľského prostredia a zvyšovanie úrovne infraštruktúry. Snaha škôl o prepojenie vzdelávania s potrebami praxe. Rozvoj informačných technológií môže zabezpečiť lepší prístup k informáciám pre potreby trhu práce a vzdelávania (poradenstvo, vzdelanie, zamestnanie). Zvýšená motivácia nezamestnaných zaradiť sa do pracovného procesu z dôvodu zníženia poskytovaných dávok sociálnej pomoci pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Záujem investorov o podnikanie vo Zvolene, aktívna spolupráca samosprávy a investorov. Záujem obyvateľov bývať a pracovať vo Zvolene. str. 72/140

73 2.9 ROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ SÚČASNÝ STAV Rovnosť príležitostí je súčasťou všeobecných ľudských práv a jedným zo základných princípov uplatňovaných v EÚ. Medzi znevýhodnené skupiny, ktoré nemajú rovnaké šance, môžeme zaradiť najmä: ženy-zamestnankyne s nezaopatrenými deťmi, ľudí so zdravotným postihnutím, migrantov, a ďalšie skupiny osôb ohrozených sociálnym vylúčením. RODINA Jednou z najdiskutovanejších tém od vstupu SR do EÚ je rodová rovnosť. Ženy v SR dostávajú za tú istú prácu o 25 % menej ako muži. Ďalším problémom je zosúladenie rodinného a pracovného života zamestnankýň a zamestnancov so zodpovednosťou za nezaopatrené deti (v predškolskom a mladšom školskom veku) a odkázaných členov najbližšej rodiny. Starostlivosť a zodpovednosť za rodinu obmedzuje možnosti vzdelávania zamestnancov, ich prístupu alebo návratu do zamestnania, odborný a kariérny rast, tiež udržanie si zamestnania. Problému práca versus rodina musia vo väčšine slovenských domácností čeliť najmä ženy. Ponuka služieb, ktoré by pomohli zosúladiť rodinný a pracovný život, je vo Zvolene slabá. V meste funguje len 1 materské centrum. MIGRANTI Slovenská republika je v súčasnosti z hľadiska migrácie tranzitnou krajinou. Migranti prichádzajú na územie SR najmä z ekonomicky slabých a politicky nestabilných regiónov najmä z ázijských a afrických štátov, či bývalých krajín Sovietskeho zväzu. Azylant je utečenec, ktorému bol na Slovensku udelený azyl z dôvodov rasového, náboženského, politického či etnického prenasledovania v krajine pôvodu. V banskobystrickom kraji sa nachádza jedno azylové zariadenie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR - Integračné stredisko vo Zvolene. Zariadenie s kapacitou 50 osôb slúži na prechodné ubytovanie osôb, ktorým bol udelený azyl. Azylanti, ktorí opúšťajú Integračné stredisko, často zostávajú v regióne chcú tu žiť, pracovať a majú záujem o získanie občianstva. Medzi aktívne organizácie, ktoré sa venujú problematike utečencov patrí najmä Bjornsonova spoločnosť na Slovensku so sídlom v Ružomberku. Od roku 1995 je nosnou činnosťou tohto občianskeho združenia spolupráca so Zastupiteľským úradom Vysokého komisára Organizácie spojených národov (UNHCR) na Slovensku pri plnení projektu Integrácia azylantov a pomoc žiadateľom o azyl v regióne stredného Slovenska, t.j. poskytovaní nevyhnutnej pomoci: sociálna pomoc a sociálne poradenstvo, psychologické poradenstvo, výučba slovenského jazyka, vzdelávanie detí a mladistvých, rekvalifikačné kurzy a pracovné zácviky s cieľom uplatnenia sa na trhu práce, pomoc pri riešení ubytovania, organizovanie kultúrno-spoločenských aktivít, organizovanie prednášok a besied s utečeneckou problematikou. Bjornsonova spoločnosť pôsobí v Ružomberku, Lučenci a Zvolene - v prospech ľudí, ktorí sú v núdzi a obávajú sa o svoju prácu, bývanie a vzdelávanie. Mesto Zvolen spolupracuje s Migračným úradom SR a mimovládnymi organizáciami (Spoločnosť ľudí dobrej vôle o.z. a Slovenská utečenecká rada n.o.). str. 73/140

74 OSOBY OHROZENÉ SOCIÁLNYM VYLÚČENÍM K rizikovým skupinám z hľadiska sociálneho vylúčenia a rovnosti príležitostí patria tiež: občania, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce, prípadne sú bez zamestnania, mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, starí ľudia, mnohodetné rodiny a osamelí rodičia s deťmi, ktorí sa ocitnú v sociálnej núdzi stratou rodinného prostredia, bezdomovci, drogovo závislí, týrané a zneužívané deti, obete domáceho násilia, páchatelia trestnej činnosti (občania vo alebo po výkone trestu). Tieto sociálne kategórie sa bez pomoci spoločnosti môžu dostať do marginalizovaných skupín. Vo Zvolene pôsobí viacero aktívnych mimovládnych organizácií, s ktorými Mesto Zvolen spolupracuje. Každoročne Mesto Zvolen podporuje činnosť a projekty subjektov pôsobiacich v sociálnej oblasti formou dotácií poskytovaných z rozpočtu mesta ANALÝZA SWOT Rovnosť príležitostí vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Existencia a aktivity mimovládnych organizácií pracujúcich so znevýhodnenými skupinami občanov, spolupráca Mesta Zvolen s MVO pôsobiacimi v sociálnej oblasti, podpora projektov v sociálnej oblasti zo strany Mesta Zvolen, existencia a aktivity Integračného strediska vo Zvolene (azylanti). Príležitosti Rovnosť príležitostí ako jeden zo základných princípov uplatňovaných v EÚ, využitie fondov EÚ ( Rovnosť príležitostí a Marginalizované rómske komunity ako horizontálne priority NSRR SR), aktivity väčšinou mimovládnych organizácií v SR na zvýšenie povedomia verejnosti o nerovnosti príležitostí a o potrebe zmeny v tejto oblasti, skúsenosti organizácií v SR, príp. v zahraničí podporujúce rovnosť príležitostí, fungujúca a aktívna sieť materských centier v SR. Slabé ohodnotenie práce žien v porovnaní s mužmi, pretrvávanie predsudkov a rodinných stereotypov v oblasti postavenia žien v spoločnosti, slabá ponuka služieb podporujúcich zosúladenie rodinného a pracovného života, nedostatok pracovných príležitostí, vzdelávacích a podporných programov pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením (nedostatok financií a projektov), vysoká miera sociálnej odkázanosti a izolácie rizikových skupín obyvateľov, nízka miera tolerancie voči osobám ohrozeným sociálnym vylúčením. Ohrozenia Chýbajúca dlhodobá a presvedčivá politika štátu pre riešenie problematiky osôb ohrozených sociálnym vylúčením, nedostatok financií na realizáciu projektov, prehlbovanie chudoby a sociálnej izolácie, nezáujem zamestnávateľov o zamestnávanie osôb ohrozených sociálnym vylúčením DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Nerovnaké postavenie žien a mužov na trhu práce, Problematické zosúladenie rodinného a pracovného života a nedostatok zodpovedajúcich služieb v meste. str. 74/140

75 Prehlbovanie sociálnej odkázanosti a izolácie znevýhodnených skupín bez dostatočného rozsahu zodpovedajúcich sociálnych služieb. Pretrvávanie predsudkov v spoločnosti nie je oponované dostatočnou osvetou a informovanosťou o pozitívnych príkladoch na miestnej úrovni. Faktory rozvoja Podpora služieb a aktivít napomáhajúcich zosúladeniu rodinného a pracovného života z fondov EÚ. Aktívne pôsobenie miestnych mimovládnych organizácií v oblasti presadzovania rovnosti príležitostí najmä pre cieľové skupiny: azylanti, zdravotne postihnutí, ženy, matky na materskej dovolenke, bezdomovci, Rómovia. Skúsenosti miestnych, slovenských a zahraničných organizácií (najmä mimovládnych) s presadzovaním témy a opatrení na posilnenie rovnosti príležitostí. Snahy iných samospráv v oblasti posilnenia rovnosti príležitostí ako zdroj skúseností, inšpirácie, prípadne partnerského zapojenia. Existencia vzdelávacích aktivít v SR pre posilnenie vnímania potreby rovnosti príležitostí pracovníkmi miestnych samospráv a poslancami a pre zvýšenie informovanosti o opatreniach, ktoré je možné realizovať. str. 75/140

76 2.10 MARGINALIZOVANÉ RÓMSKE KOMUNITY SÚČASNÝ STAV Štatisticky sa k rómskej národnosti vo Zvolene v poslednom Sčítaní obyvateľov, domov a bytov z mája 2001 prihlásilo presne 410 občanov. Odhadovaný počet Rómov trvalo žijúcich v meste Zvolen je cca 3 000, t.j. cca 7 % z celkovej populácie v meste. Podľa strednej prognózy vývoja rómskeho obyvateľstva v SR, vypracovanej Inštitútom informatiky a štatistiky Infostat v novembri 2002, vzrastie počet Rómov v období rokov asi o tretinu, t.j. vo Zvolene bude žiť približne Rómov. K zastaveniu prírastku rómskeho obyvateľstva dôjde podľa prognózy až v roku 2035 kedy by mal celkový podiel Rómov na populácii v SR dosiahnuť 11 %. Počet Rómov vo Zvolene Lokalita odhadovaný počet ul. Šoltésovej, Kukučínova, Sokolská, Br. Veselovcov, Železničná, Švermova 850 Sekier 750 Stráže 200 Pustý Hrad 300 Môťová 300 Neresnická cesta 100 Zlatý Potok 100 Centrum mesta 400 Západ - Tepličky 400 Balkán 60 Zolná - osada 60 Spolu Zdroj: OZ Klub rómskych žien Údaje: za obdobie 2005 NEZAMESTNANOSŤ Priemerná nezamestnanosť Rómov dosahuje až 95 %, ide o dlhodobú nezamestnanosť a 80 % Rómov vo Zvolene žije pod hranicou chudoby či v biede. Najväčšie problémy sú v lokalitách Balkán, Pustý hrad, Šoltésovej ul., Stráž a Môťová - pre tieto lokality je charakteristická takmer 99 % nezamestnanosť, veľká chudoba, nízka vzdelanostná úroveň, slabé hygienické návyky a nízky hodnotový rebríček Rómov. VZDELÁVANIE Zlepšenie a postavenie Rómov v spoločnosti sa odvíja od ich vzdelanostnej úrovne, čo je dlhodobý proces uskutočniteľný len za účasti Rómov, ich rodín a komunít, v ktorých žijú. Mesto Zvolen realizuje vyrovnávacie opatrenia s cieľom prekonať sociálno-kultúrne bariéry a umožniť občanom zo sociálne znevýhodneného prostredia prístup k vzdelaniu (poskytovanie dotácií na stravu a školské potreby, oslobodenie od poplatkov v školských zariadeniach). V školskom roku 2004/2005 začalo vo Zvolene pôsobiť prvé osemročné gymnázium pre talentované rómske deti na Slovensku - Gándhiho škola, v školskom roku 2006/2007 bola škola presťahovaná do Lučenca. V oblasti vzdelávania Rómov je potrebné zamerať sa na: prípravu detí v MŠ a ZŠ (špecializované triedy, asistenti učiteľa), prípravu 6-ročných detí nedosahujúcich školskú zrelosť (0. ročníky ZŠ), dodržiavanie povinnej školskej dochádzky, prácu s matkami a deťmi (materské centrá), dokončenie základného vzdelania dospelých, str. 76/140

77 podporu voľnočasových aktivít detí a dospelých. SOCIÁLNE BÝVANIE V roku 2007 bolo z celkového počtu 457 mestských bytov vo Zvolene 93 sociálnych bytov (20 %), s prevažne rómskymi nájomníkmi. Išlo o 43 nájomných bytov nižšieho štandardu v bytovom dome na Sokolskej ul. a 67 bytov v bytovom dome na ul. Stráž. Rozvoj sociálneho bývania spolu so zabezpečením sociálnych služieb sa predpokladá v lokalite Stráže. Medzi najväčšie prekážky výstavby nájomných bytov pre rómsku marginalizovanú komunitu patrí slabá finančná situácia rómskych rodín (väčšia časť rodí má príjem len zo sociálnych dávok, jedinou možnosťou zamestnania sú aktivačné práce) a oprávnená obava obyvateľov z možného hrubého zaobchádzania až devastácie bytového fondu, znečisťovania okolia a zníženia bezpečnosti v lokalite. SOCIÁLNA PRÁCA V rámci programu Komunálnej sociálnej práce vo Zvolene v roku 2007 pôsobili 2 komunitní sociálni pracovníci a 4 asistenti komunitnej sociáĺnej práce. Ich náročná činnosť je zameraná na realizáciu sociálnej práce, poskytovanie asistenčných a poradenských služieb pre sociálne vylúčené skupiny obyvateľstva a to najmä v problémových lokalitách s vyššou koncentráciou rómskeho obyvateľstva (Pustý Hrad, Stráže, Dolná kolónia, ul. Kukučínova, Šoltésovej a v prímestskej časti Zolná). V banskobystrickom kraji sa realizoval špecifický program s podporou ÚPSVaR zameraný na integráciu a zamestnanosť Rómov. V rámci programu vo Zvolene v roku 2007 pôsobili rómski asistenti učiteľa na ZŠ J. Alexyho 1941/1 na Sekieri. Náplňou práce asistenta učiteľa boli návštevy v rodinách, kontrolovanie učebných pomôcok, doučovanie detí a mimoškolská záujmová činnosť. V rokoch vo Zvolene pôsobili dve rómske asistentky detského lekára, ktorých činnosť bola zameraná na zvyšovanie zdravotného povedomia a zdravotníckej starostlivosti o deti v rómskej komunite. V lokalitách s obyvateľstvom v sociálne vylúčených, najmä rómskych komunitách, je potrebné sústavne a dlhodobo vykonávať vzdelávaciu prácu a sociálnu asistenciu a vytvárať podmienky pre zriadenie komunitných centier alebo sociálnych klubov za aktívneho zapojenia sa občanov cieľových komunít. Vo Zvolene majú sídlo 4 združenia zamerané na Rómov: Demokratický zväz Rómov v SR, J. Kozačeka 39, Parlament Rómov v Slovenskej republike, Neresnícka cesta 20, Všetci sme si rovní, R. Jašíka 7, Quo vadis, J. Kráľa 13. Od septembra 2008 začnú svoju činnosť dve zariadenia so zameraním na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia - Súkromná ZUŠ a Súkromné CVČ Quo Vadis, so sídlom na Sokolskej ul Mesto Zvolen má možnosť podporovať aktivity rómskych združení, a to formou dotácií z mestského rozpočtu poskytlo v roku 2005 Klubu Rómskych žien Sk na mimoškolské aktivity pre deti v sociálnej a hmotnej núdzi, v roku 2007 združeniu Všetci sme si rovní Sk na vystúpenia detí. Vo Zvolene je potrebné vytvoriť komplexný systém riešenia problematiky marginalizovaných rómskych komunít, ktorý bude založený na princípe vzájomne prepojeného sociálneho bývania a efektívnej sociálnej práce s komunitou, t.j.: finančne dostupné nízkoštandardné bývanie pre sociálne slabé vrstvy a neplatičov, komunitné centrum slúžiace na komunitnú sociálnu prácu a vytvárajúce priestor na realizáciu programov podpory obnovy pracovných návykov, rozvoja voľnočasových aktivít pre dospelých a deti, hygienická stanica a práčovňa. str. 77/140

78 ANALÝZA SWOT Marginalizované rómske komunity vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Nájomné byty nižšieho štandardu vo vlastníctve mesta (Sokolská ul. a Pod Strážou), zahájenie prestavby objektu vo vlastníctve mesta Pod Strážou na zariadenie poskytujúce sociálne bývanie a sociálne služby, pôsobenie 2 komunitných pracovníkov a 4 asistentov komunitnej sociálnej práce, pôsobenie Rómskych asistentov učiteľa, existencia rómskych MVO v meste, podpora aktivít MVO zameraných na prácu s rómskou komunitou zo strany mesta, organizovanie verejnoprospešných prác pre získanie pracovných návykov, realizácia programu prevencie závislostí. Príležitosti Využitie domácich a zahraničných podporných programov pre Rómov, využitie fondov EÚ ( Marginalizované rómske komunity ako horizontálna priorita NSRR SR), spolupráca Mesta, BBSK a MVO pri riešení rómskej problematiky. Extrémne vysoká a dlhodobá nezamestnanosť Rómov, minimálne pracovné návyky a neukončené základné vzdelanie mnohých Rómov, veľká chudoba, nízka vzdelanostná úroveň, zlé životné podmienky, sociálna izolácia, nízke spoločenské postavenie, slabé hygienické návyky, nízky hodnotový rebríček Rómov, prehlbovanie sociálnych rozdielov medzi majoritnou a Rómskou časťou populácie, pasivita a neochota Rómov riešiť svoju sociálnu situáciu, netolerancia a predsudky voči Rómom, nefungujúci systém práce s komunitou (chýbajúce komunitné centrá, chýbajúce aktívne rómske MVO, nedostatočný počet rómskych občanov s vyšším vzdelaním do podporných programov, nejednotnosť rómskych lídrov, nedostatočný počet komunitných pracovníkov a asistentov, nedostatočný rozsah poskytovania terénnych služieb), nedostatok sociálnych bytov (nájomných bytov nižšieho štandardu), obava obyvateľov zo susedstva s rómskou komunitou (devastácia bytového fondu, znečisťovanie prostredia, zníženie bezpečnosti), zrušenie Gándhiho školy vo Zvolene, nedostatočná školská príprava rómskych detí (neplnenie povinnej školskej dochádzky rómskych detí, nedostatočná predškolská príprava, nedostatočný počet asistentov učiteľov, nedostatočná práca s rómskymi matkami a deťmi), slabá ponuka prístupných voľnočasových aktivít pre rómske deti a dospelých. Ohrozenia Nepresvedčivá politika štátu v oblasti riešenia rómskej problematiky, realizácia nesystémových krokov, nedostatok a neefektívne využívanie finančných prostriedkov na realizáciu projektov zameraných na Rómov, prehlbovanie chudoby a sociálnej izolácie, zvýšené tempo rastu počtu rómskych obyvateľov (prirodzený prírastok a prírastok sťahovaním). str. 78/140

79 DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Vysoká nezamestnanosť, nízka vzdelanostná a životná úroveň Rómov, pasivita a neochota Rómov riešiť svoju sociálnu situáciu. Výsledky sociálnej, poradenskej, vzdelávacej a inej pomoci nevidno okamžite, čo môže demotivovať poskytovateľov pomoci i príjemcov. Príjemcovia pomoci nie vždy pomoc využijú efektívne (napr. predaj darovaného oblečenia a nákup psychoaktívnych látok). Odlišnosť niektorých hodnôt, tradícií a zvyklostí Rómov a Nerómov, vzájomné nepochopenie tejto odlišnosti. Obavy širšej komunity z možného hrubého zaobchádzania až devastácie bytového fondu, znečisťovania okolia a zníženia bezpečnosti v lokalite v prípade výstavby nájomných bytov pre rómsku komunitu. Nefungujúci systém práce s Rómskou komunitou málo kapacít na terénnu a dlhodobú prácu s Rómskou komunitou. Nedostatok partnerov a finančných prostriedkov na komplexné riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít. Faktory rozvoja Existencia a skúsenosti miestnych MVO pre podporu rozvoja marginalizovaných rómskych komunít. Podpora aktivít rómskych združení mestom prostredníctvom dotácií z mestského rozpočtu. Snaha mesta o komunikáciu a spoluprácu s rómskymi MVO. Pôsobenie 2 komunitných sociálnych pracovníkov a 4 asistentov komunitnej sociálnej práce v Meste Zvolen, Možnosť viaczdrojového financovania a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov na riešenie rómskej problematiky (v spolupráci: štát, BBSK, mesto, podnikatelia, MVO, klienti). Podpora z prostriedkov EÚ zameraná horizontálne na viacero problémových oblastí marginalizovaných komunít. str. 79/140

80 2.11 MODERNÁ SAMOSPRÁVA A OBČIANSKY AKTIVIZMUS SÚČASNÝ STAV SAMOSPRÁVA Decentralizáciou a presunom kompetencií je samospráva postavená pred mnoho nových úloh a zmien, ktoré musí riešiť efektívne, kompetentne a pružne. Moderná samospráva - to sú predovšetkým kvalitné služby pre občanov a obojstranná komunikácia medzi samosprávou a občanmi. Mesto Zvolen patrí k mestám s dobrým hospodárením - dlhodobo dosahuje prebytok rozpočtu, príjmy a kapitálové výdavky mesta sa zvyšujú, hodnota majetku mestá narastá a dlhová služba je stabilizovaná. Rozpočet na rok 2008 bol schválený ako vyrovnaný vo výške takmer 1 miliarda Sk. Pri rozhodovaní a plánovaní rozvoja mesta manažment mesta vychádza zo strategických dokumentov (územný plán mesta, program rozvoja mesta, sektorové stratégie). Postupne sa zavádza projektové riadenie. Pripravujú sa interné dokumenty pre budovanie systému kvality. Mestský úrad poskytuje pre občanov komplexné služby na jednom mieste. V decembri 2006 bola zriadená Kancelária prvého kontaktu, nachádza sa na prízemí MsÚ, funguje ako pultové pracovisko otvorené denne bez obmedzenia stránkovými hodinami, okrem bežných služieb poskytuje aj verejný prístup pre občanov do internetu. V roku 2007 bolo na Mestskom úrade vytvorené chránené pracovisko v Kancelárii prvého kontaktu, celkovo bolo na MsÚ zamestnaných 8 osôb so zdravotným postihnutím. Mesto Zvolen využíva činnosť uchádzačov o zamestnanie zaradených do evidencie nezamestnaných na úrade práce. V roku 2007 pracovalo v rámci aktivačnej činnosti 200 uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávali jednoduché pomocné práce pri zabezpečovaní čistoty poriadku v meste, drobné stavebné a remeselné opravy na objektoch mesta. Samospráva realizuje priebežné vzdelávanie svojich zamestnancov, ktoré je zamerané najmä na zmeny v legislatíve, informačné technológie, komunikačné a manažérske zručnosti. Umožňuje tiež svojim zamestnancom zvyšovať si kvalifikáciu štúdiom na vysokej škole popri zamestnaní. V roku 2007 bola spracovaná Stratégia riadenia ľudských zdrojov MsÚ a MsP vo Zvolene, na základe ktorej sa realizujú kroky smerujúce k vytvoreniu systému riadenia ľudských zdrojov založeného na vzájomne prepojených procesoch. Komplexné a aktuálne informácie o samospráve a dianí v meste sú k dispozícii na webovej stránke na ktorú by v budúcnosti mali nadviazať elektronické služby. V oblasti komunikácie sú pre samosprávu dôležité nasledovné cieľové skupiny: zamestnanci MsÚ, MsP a mestom zriadených organizácií, poslanci MsZ, občania, inštitúcie, podnikatelia a návštevníci mesta. Na MsÚ neboli doteraz zavedené štandardy internej komunikácie, chýba tiež kvalitný interný informačný systém (integrácia údajov a automatizácia procesov). Úroveň komunikácie medzi zamestnancami MsÚ a poslancami MsZ nie je na dostatočnej úrovni, pričom ich vzájomná podpora a tímová práca je pri realizácii projektov mesta žiaduca. Pre externú komunikáciu využíva Mesto Zvolen viacero komunikačných kanálov, pravidelne tiež realizuje prieskumy názorov občanov na rôzne témy, nevýhodou je absencia koordinátora pre komunikáciu. str. 80/140

81 Prehľad príjmov a výdavkov Mesta Zvolen Príjmy celkom Výdavky celkom Rozdiel príjmov a výdavkov Rozpočet 2007 Graf: Prehľad príjmov a výdavkov Mesta Zvolen Údaje: v tis. Sk Majetok Mesta Zvolen Graf: Majetok mesta Zvolen Údaje: v tis. Sk Dlhová služba Mesta Zvolen Rozpočet 2007 Graf: Dlhová služba Mesta Zvolen Údaje: v tis. Sk str. 81/140

82 OBČIANSKY AKTIVIZMUS Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo vo Zvolene k zaregistrovaných 600 neziskových organizácií, z čoho bolo 5 nadácií, 18 neziskových organizácií a 263 združení. Neziskové organizácie vo Zvolene podľa právnej formy Právna forma organizácie Počet Nadácia 5 Neinvestičný fond 4 Nezisková organizácia 18 Spoločenstvá vlastníkov pozemkov, bytov a pod. 226 Rozpočtová organizácia 42 Príspevková organizácia 9 Verejnoprávna inštitúcia 1 Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub a iné) 263 Politická strana, politické hnutie 2 Cirkevná organizácia 13 Profesná komora 1 Komora okrem profesných 1 Záujmové združenie právnických osôb 14 Obec (obecný úrad) 1 Spolu 600 Zdroj: Štatistický úrad SR, pobočka Banská Bystrica Údaje: k Medzi aktívne MVO pôsobiace vo Zvolen patria: Asociácia duševného zdravia Premeny Centrum environmentálnej a etickej výchovy Ž.I.V.I.C.A. (CEEV) Centrum univerzitnej pastorácie (CUP) Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA) Delfín Filmový klub Zvolen Komunitná nadácia Zdravé mesto, Banská Bystrica Marta - pomoc núdznym n. o. Materské centrum RODINKA Miestny klub Združenia žien v armáde SR Návrat Regionálne združenie Detský fond Zvolen Rotary klub Zvolen Slovenská utečenecká rada Spoločnosť pre trvalo udržateľný život Súlad Združenie lesníčiek Zvolen Združenie Slatinka Združenie príbuzných a priateľov Opora Združenie žien Slovenska Zvolenský ženský klub Združenie slovenských spotrebiteľov Združenie Borová Hora. V roku 2000 podpísalo mesto Zvolen a miestne MVO rámcovú dohodu o spolupráci. Vzhľadom na pasivitu oboch strán sa pravidelné oficiálne stretnutia od roku 2002 neuskutočňovali. Komunikácia Mesta Zvolen s MVO však prebiehala aj naďalej na rôznych úrovniach, predstavitelia MVO boli prizývaní do pracovných skupín pri spracovaní strategických materiálov mesta. V júni 2007 bolo podpísané Prehlásenie o porozumení medzi mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi vo Zvolene a Mestom Zvolen, kde obidve strany potvrdili svoj záujem o pravidelné stretnutia, spoluprácu v oblasti realizácie projektov, prípravy strategických materiálov mesta a riešení lokálnych problémov. str. 82/140

83 Mesto každoročne podporuje činnosť občanov a mimovládnych organizácií, ktorí majú na základe VZN č. 85/2005 možnosť uchádzať sa o dotácie. Dotácie poskytnuté z rozpočtu mesta Zvolen Oblasť Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Šport Kultúra Sociálna oblasť Životné prostredie Spolu Zdroj: MsÚ Zvolen, odbor rozvoja mesta Údaje: za daný rok v Sk Predstavitelia MVO patria k aktívnym občanom Zvolena a pôsobia aj v niektorých orgánoch mesta. Občianska zainteresovanosť a spolupatričnosť obyvateľov Zvolena však nie je na dostatočnej úrovni, ohromný ľudský potenciál nie je využitý. Nedostatok komunitných aktivít má za následok anonymitu medzi obyvateľmi, silnejúci individualizmus a pasivitu. Tento trend neprospieva ani mestu ani občanom. Záujem mladých ľudí o dianie v meste je väčšinou sústredený na tie veci, ktoré sa ich priamo dotýkajú. Mladí ľudia nezvyknú samostatne prejavovať svoje názory, aj keď ich majú veľmi dobre naformulované. Ich pasivita vychádza z presvedčenia, že majú málo informácií a nič nemôžu zmeniť. Na základe iniciatívy Mestského úradu sa vo Zvolene od roku 2005 realizuje projekt Mladý Zvolen, ktorého cieľom je poskytnúť mladým Zvolenčanom (vo veku rokov) dostatok informácií o fungovaní samosprávy a priestor na vyjadrenie ich názoru, tým zvýšiť ich záujem o verejné veci a motivovať ich k aktivite ANALÝZA SWOT Moderná samospráva a občiansky aktivizmus vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky SAMOSPRÁVA Dobre hospodáriace mesto, spracované strategické dokumenty mesta, využívanie strategického plánovania, zavádzanie projektového riadenia a budovanie systému kvality, vzdelávanie a rozvoj zamestnancov samosprávy, výhodná poloha úradu v centre mesta, komplexné služby na 1 mieste, zriadená Kancelária prvého kontaktu, využívanie rôznych komunikačných kanálov pre komunikáciu s verejnosťou, pravidelné stretnutia vedenia mesta s rôznymi cieľovými skupinami, komplexné informácie na web stránke mesta OBČIANSKY AKTIVIZMUS Záujem občanov o dianie v meste, hrdosť obyvateľov na svoje mesto, vysoký počet MVO, v ktorých pracujú aktívni občania, podpora aktivít občanov a MVO zo strany mesta (VZN o dotáciách), podpísané Prehlásenie o porozumení medzi MVO a Mestom Zvolen, organizovanie pravidelných stretnutí MVO a vedenia Mesta Zvolen, realizácia projektu Mladý Zvolen. SAMOSPRÁVA Nevhodne riešená budova Mestský dom (nedostatok priestorov, výťah,..), nízky záujem mladých ľudí pracovať v samospráve (slabé finančné ohodnotenie, nízky spoločenský status úradníka ), nekoncepčné riadenie ľudských zdrojov nejednotné a vzájomne neprepojené procesy, nezavedené štandardy internej komunikácie, nedostatočný interný informačný systém, slabá úroveň komunikácie úradník-poslanec, absencia koordinátora pre internú a externú komunikáciu v samospráve. OBCIANSKY AKTIVIZMUS Neochota občanov aktívne sa zúčastňovať na dianí v meste, individualizmus a konzumný spôsob života obyvateľov, oslabovanie a zmena hodnôt v rodine. str. 83/140

84 Príležitosti Možnosť spolupráce s vysokými školami (najmä UMB Banská Bystrica študijný odbor verejná správa ), nové e-služby vo verejnej správe, skúsenosti iných samospráv v SR pri budovaní moderného typu samosprávy a poskytovaní verejných služieb. Ohrozenia Degradácia spoločenského postavenia úradník, pokračovanie trendu individualizmu a konzumného spôsobu života DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Nespokojnosť občanov s úrovňou služieb poskytovaných samosprávou. Nesystémové riadenie ľudských zdrojov Mestského úradu spolu s nezáujmom mladých ľudí o pozíciu zamestnanca verejnej správy nepodporuje rozvoj profesionality moderného úradníka v samospráve. Pretrvávajúca pasivita a individualizmus občanov, nezáujem o veci verejné. Niekoľonásobne väčšia finančná podpora športu z dotácií mesta oproti podpore v oblastiach kultúry, sociálnej pomoci a životného prostredia. Faktory rozvoja Dobré hospodárenie mestskej samosprávy. Strategické plánovanie a kroky k zavedeniu projektového riadenia Mestského úradu posúvajú úrad k modernému typu úradu, vytvárajúc podmienky na zlepšenie služieb, efektívnu koordináciu rozvoja mesta s rešpektovaním potrieb občanov. Snahy mestského úradu o obojsmernú komunikáciu s občanmi, ktorou dáva najavo záujem o názory občanov (pravidelné prieskumy verejnej mienky) prináša dôveru občanov v záujem mesta o ich potreby. Každoročné aktivity mesta v oblasti komunikácie smerujú k vytvoreniu komplexného komunikačného systému vo vzťahu k občanom a ďalším subjektom. Skúsenosti slovenských samospráv môžu byť inšpiráciou pre zavedenie pozície koordinátora činností samosprávy v oblasti komunikácie. Rozvoj a zvýšenie dostupnosti modernej techniky umožní rozšírenie využitia informačných systémov v samospráve aj pri obojsmernej komunikácii a pri poskytovaní služieb pre občanov a subjekty. Aktívni občania v existujúcich MVO Finančná podpora mesta pre aktivity MVO prostredníctvom dotácií. Zapájanie MVO do strategického plánovania, projektov a rozvoja mesta. Koordinácia projektu Mladý Zvolen podporujúca možnosti mladých ľudí pre vyjadrenie názoru a ovplyvňovanie verejných záležitostí v meste. Snahy o komunikáciu, rozvoj partnerstva a aktívnu spoluprácu samosprávy a MVO. str. 84/140

85 3 INOVÁCIE A KONKURENCIESCHOPNOSŤ PODNIKOV 3.1 SÚČASNÝ STAV CHARAKTERISTIKA EKONOMIKY VÝKONNOSŤ EKONOMIKY Priemysel v SR dlhodobo vytvára viac ako štvrtinu hrubého domáceho produktu (HDP). Od roku 2003 celková dynamika rastu priemyslu predbieha dynamiku rastu HDP, čo je pozitívnym javom a prejavom postupnej revitalizácie priemyselnej výroby na Slovensku. Rozmiestnenie slovenského priemyslu je však značne nerovnomerné, existujúce priemyselné kapacity sú sústredené do malého množstva priemyselne exponovaných oblastí. Banskobystrický kraj patrí z hľadiska výkonnosti ekonomiky medzi slabšie kraje v SR, a to vo všetkých ukazovateľoch regionálny hrubý domáci produkt, priemerné mzdy, výška investícií a prírastok pracovných miest. Výkonnosť ekonomiky okresu Zvolen, jej porovnanie s ekonomikou SR a BB kraja dokumentujú nasledujúce tabuľky: Územie Výkonnosť ekonomiky okresu Zvolen I. časť Tržby z predaja na vývoz v mil. Sk v bežných cenách Tržby za vlastné výkony a tovar v mil. Sk v bežných cenách Priemerný evidenčný počet zamestnancov Rok 2007 Rok 2007 Rok 2007 Rok 2007 Rok 2007 Rok 2007 SR spolu BB kraj Okres Zvolen Podiel ZV/SR 0,42 % 0,46 % 0,32 % 0,40 % 0,81 % 0,80 % Zdroj: ŠÚ SR Údaje: za rok 2006 a 2007, podniky s viac ako 20 zamestnancami Výkonnosť ekonomiky okresu Zvolen II. časť Odpracované hodiny na 1 zamestnanca/rok Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v Sk Produktivita práce z tržieb za vlastné výkony a tovar v Sk Územie Rok 2006 Rok 2007 Rok 2006 Rok 2007 Rok 2006 Rok 2007 SR spolu BB kraj Okres Zvolen Rozdiel ZV-SR Zdroj: ŠÚ SR Údaje: za rok 2006 a 2007, podniky s viac ako 20 zamestnancami ŠTRUKTÚRA EKONOMICKY AKTÍVNEHO OBYVATEĽSTVA Podľa údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov v máji 2001 bolo v meste Zvolen z celkového počtu obyvateľov ekonomicky aktívnych obyvateľov (53,2 %), z toho (14,6 %) odchádzalo za prácou z mesta. Pre mesto Zvolen je charakteristická nízka miera nezamestnanosti, nízka odchádzka za prácou a vysoká dochádzka za prácou z okolitých obcí ale aj vzdialenejších regiónov. Zvolen patrí v rámci SR k mestám s najvyšším podielom vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných ekonomicky aktívnych obyvateľov. Štruktúra obyvateľov mesta Zvolen (nad 16 rokov) podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania je uvedená v nasledujúcom grafe. str. 85/140

86 Štruktúra obyvateľov mesta Zvolen podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania (SODB 2001) bez vzdelania 56 0% bez udania vzdelania 852 2% so základným vzdelaním % so stredným odborným a učňovským vzdelaním bez maturity % s vyšším vzdelaním 301 1% s vysokoškolským vzdelaním % s úplným stredným vzdelaním s maturitou % Graf: Štruktúra obyvateľov mesta Zvolen podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania Zdroj: ŠÚ SR Údaje: k SODB 2001 Z vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov malo najväčšie zastúpenie univerzitné zameranie (2 316), potom technické (1 215), poľnohospodárske (1 190), ekonomické (790) a iné (239). Štruktúra pracovných príležitostí je rozmanitá. Najviac ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracovalo v priemysle, v obchode a opravárenstve, doprave a spojoch. str. 86/140

87 Štruktúra ekonomicky aktívnych obyvateľov mesta Zvolen podľa odvetvia hospodárstva (SODB 2001) Bez udania odvetví % Činnosti domácností 2 0% Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 500 2% Zdravotníctvo a sociálna pomoc % Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo 160 1% Rybolov, chov rýb 136 1% Ťažba nerastných surovín 13 0% Priemyselná výroba % Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 448 2% Stavebníctvo % Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru % Školstvo % Hotely a reštaurácie 443 2% Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie % Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti % Finančné sprostredkovanie 462 2% Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie % Graf: Štruktúra ekonomicky aktívnych obyvateľov mesta Zvolen podľa odvetvia hospodárstva Zdroj: ŠÚ SR Údaje: k SODB 2001 ŠTRUKTÚRA MIESTNEJ EKONOMIKY Podľa údajov Štatistického úradu SR k pôsobilo v meste Zvolen subjektov, z toho podľa typu organizácie: živnostníkov (61 %), ziskových organizácií (23 %), 600 neziskových organizácií (13 %), 147 slobodných povolaní (3 %), 21 samostatne hospodáriacich roľníkov (0,5 %). Z celkového počtu podnikov mali najväčšie zastúpenie podniky: Podľa právnej formy fyzických osôb (z toho 28 fyzických osôb zapísaných v Obchodnom registri), 957 s.r.o., 55 a.s., 13 v.o.s., 14 družstiev, 9 zahraničných osôb, 3 združení, 1 príspevková organizácia str. 87/140

88 Podľa vlastníctva súkromných tuzemských, 76 medzinárodných, 61 zahraničných, 14 družstevných, 3 štátne, 3 obecné. Podľa veľkosti objemu produkcie u väčšiny subjektov sa tento údaj nezisťoval. Podľa veľkosti podniku (počtu zamestnancov) mikropodnikov, 166 malých podnikov, 25 stredných podnikov, 4 veľké podniky. Podľa odvetvia hospodárstva: údaje sú uvedené v nasledujúcom grafe. Podniky v meste Zvolen podľa OKEČ Zdravotníctvo a sociálna pomoc 127 3% Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 162 4% Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo 76 2% Ťažba nerastných surovín 2 0% Školstvo 52 1% Priemyselná výroba % Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti % Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 8 0% Finančné sprostredkovanie 50 1% Stavebníctvo 373 9% Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 160 4% Hotely a reštaurácie 154 4% Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru % Graf: Štruktúra podnikov v meste Zvolen podľa odvetví Zdroj: ŠÚ SR Údaje: k , podniky v meste Zvolen Podľa údajov Obvodného úradu Zvolen, odboru živnostenského podnikania počet podnikateľských subjektov evidovaných v okresoch Zvolen, Detva a Krupina v uplynulých rokoch narastá. Počet nových podnikateľov je väčší ako počet podnikateľov, ktorí ohlásia ukončenie podnikania. Zvyšovanie počtu podnikateľov je mierne (cca 6-9 % ročne) a platí to pre fyzické aj pre právnické osoby. Údaje samostatne za mesto Zvolen, ani za okres Zvolen nie sú dostupné. str. 88/140

89 NAJSILNEJŠIE ODVETVIA V MESTE Najväčšie zastúpenie podnikov majú vo Zvolene odvetvia: veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru (42 %), nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti (18 %), priemysel (12 %), stavebníctvo (9 %). Podniky v meste Zvolen podľa OKEČ D-priemysel Výroba dopravných prostriedkov 5 1% Výroba inde nezaradené 44 9% Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov 20 4% Výroba textílií a odevov 66 13% Výroba elektrických a optických zariadení 69 14% Výroba strojov a zariadení i.n. 27 5% Výroba kovov a kovových výrobkov % Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 11 2% Výroba výrobkov z gumy a plastov 8 2% Výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien 1 0% Spracúvanie kože a výroba kožených výrobkov 4 1% Spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva 95 19% Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera; vydavateľstvo a tlač 50 10% Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrového paliva 0 0% Graf: Štruktúra podnikov v meste Zvolen podľa priemyselných odvetví Zdroj: ŠÚ SR Údaje: k , podniky v meste Zvolen Nosnými odvetviami sú predovšetkým strojársky, drevospracujúci, stavebný a potravinársky priemysel. Ich charakteristiky a možnosti rozvoja sú nasledovné: Drevársky a nábytkársky priemysel má vzhľadom na existenciu Technickej univerzity Zvolen veľké možnosti rozvoja, najmä čo sa týka zakladania nových, inovatívnych firiem. Je však potrebné vybudovať infraštruktúru a spoločné služby pre začínajúcich podnikateľov. Strojársky priemysel má spolu so sektorom informačných technológií (IT), ktorý sa začal rozvíjať, najvyšší inovačný potenciál. Je potrebné nadviazať na tradície v strojárenstve, za pomoci verejných zdrojov podporiť inovácie a oživiť tento sektor, kým ešte v meste existuje ľudský a mozgový potenciál. str. 89/140

90 Sektor stavebníctva postupne rastie, a to od roku 2002, kedy došlo k zastaveniu recesie v stavebníctve - aj v dôsledku prílevu zahraničných investícií a štátnej podpory rozvoja bývania. Potravinársky priemysel sa celkovo v rámci banskobystrického kraja začína rúcať, domáce potravinárske firmy nedokážu konkurovať výrobkom z dovozu od veľkých koncernov. Na rozdiel od minulých rokov, kedy došlo k útlmu priemyselnej výroby, dochádza v súčasnosti aj k výstavbe nových prevádzok. Okrem budovania predajných zariadení a nákupných komplexov sa začalo aj s modernizáciou súčasných a budovaním nových výrobných kapacít. Prehľad TOP podnikov v meste k : 14 podnikov a 6 neziskových organizácií zamestnávalo viac ako 100 pracovníkov, 18 podnikov malo ročný objem produkcie viac ako 200 mil. Sk, 1 podnik dosahoval vysokú a 7 podnikov stredne vysokú technologickú úroveň, zahraničný kapitál bol sústredený v 138 firmách (62 zahraničných a 76 medzinárodných firiem), z toho bol 1 veľký, 4 stredné podniky a 133 malých podnikov, najväčšou priamou zahraničnou investíciou bol Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., (nemecká strojárska firma, nový závod vo Zvolene otvorený v roku 2006, celkové plánované investície 60 mil. EUR, 195 zamestnancov k , 350 zamestnancov k , celkový plánovaný počet zamestnancov v rokoch ). Najväčší zamestnávatelia v meste Zvolen Počet zamestnancov Počet podnikov Podniky Neziskové organizácie Technická univerzita vo Zvolene ŽOS Zvolen a.s., SAD Zvolen a.s., Nemocnica s Poliklinikou Vaše zdravie n.o. VZOR Zvolen v.d Bučina DDD s.r.o. Národné lesnícke centrum, Mesto Zvolen Bučina Zvolen a.s. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Betamont s.r.o., Unios s.r.o., Osivo a.s., Zvolenská teplárenská a.s., DRU a.s Mäspoma s.r.o., Zvolenská hydina s.r.o., Senoble Central Europe s.r.o., Nikator s.r.o. Spolu 20 Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k , subjekty v meste Zvolen Ročný objem produkcie (mil. Sk) Počet podnikov Najväčší producenti v meste Zvolen Názov subjektov Bučina DDD s.r.o. 2 Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s., Investex Group s.r.o Spolu 18 Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k , podniky v meste Zvolen vo Zvolene Združená stredná škola služieb 15 SAD Zvolen a.s., Bučina Zvolen a.s., Betamont s.r.o., Unios s.r.o., Osivo a.s., Zvolenská teplárenská a.s., Mäspoma s.r.o., Zvolenská hydina s.r.o., Senoble Central Europe s.r.o., KSR - Kameňolomy SR s.r.o., MPBH s.r.o., C.S.Bitunova s. r.o., Inmedia s.r.o., ZOS Zvolen s.r.o., Zvolenský opravárenský závod a.s. - str. 90/140

91 Veľkosť podniku Veľký Stredný Podniky so zahraničnou účasťou v meste Zvolen Počet Názov subjektov podnikov 1 Bučina DDD s.r.o. 4 SENOBLE Central Europe s.r.o., KSR - Kameňolomy SR s.r.o., WUSAM, a.s., EIBEN Motory s.r.o. Malý Spolu 128 Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k , podniky v meste Zvolen Tech. úroveň H-tech MH-tech ML-tech L-tech Priemyselné podniky v meste Zvolen podľa technologickej úrovne Počet Názov subjektov subjektov 1 Zyry - Tem, s.r.o. 7 RR Slovakia a.s., EL SPECTRUM s.r.o., GRANUSAN TECHNIK s.r.o., EIBEN s.r.o., EIBEN Motory s.r.o., Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., Železničné opravovne a strojárne Zvolen a.s. 10 ZAMAPLAST s.r.o., ZAMA, a.s., GLOBAL - HAND s.r.o., NIKATOR, s r.o., MTM-Zlieváreň s.r.o., KOPAST, s.r.o., MONT ZV, s.r.o., A R E S, s.r.o., Animus, s.r.o., K W D s.r.o. 22 NATURCASINGS s.r.o., Zvolenská hydina s.r.o., SENOBLE Central Europe s.r.o., DONTRIŠ s.r.o., DRU a.s., Mliekoservis Slovakia a.s., V.I.Z. - NOVA s.r.o., Mäspomix s.r.o., Ostrolúcka a.s., VZOR Zvolen v.d., ŠPED ELIT s.r.o., BUČINA a.s., Červená Skala s.r.o., GLOBUS - MM s.r.o., BUČINA ZVOLEN a.s., Bučina DDD s.r.o., CARD PRODUKT s.r.o., SLOVAKIAPRINT s.r.o., DOMEKO s.r.o., DL INTERIER s.r.o., DUOMAS s.r.o., STOKAT-M s.r.o. Spolu 40 Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k , priemyselné podniky v meste Zvolen nad 10 zamestnancov CHARAKTERISTIKA SEKTORU MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA Sektor malého a stredného podnikania predstavuje významnú časť ekonomiky mesta. Tvorí ho veľký počet podnikov, ktoré sa významne sa podieľajú na tvorbe HDP, zabezpečení zamestnanosti, príjmoch do mestského rozpočtu a celkovom rozvoji mesta. Malé a stredné podniky sa považujú za najlepší spôsob udržania konkurencie a zamedzenia monopolu v akejkoľvek oblasti. Uplatňujú sa najmä v obchode, službách a remeslách, spracovateľskom priemysle a stavebníctve. Často pôsobia ako subdodávatelia veľkých podnikov. Menšie firmy sú pružnejšie a tým aj schopnejšie riešiť špecifické požiadavky zákazníkov. Z celkového počtu subjektov v meste Zvolen je podnikov (87,39 % všetkých subjektov), z toho je malých a stredných podnikov (99,88 % všetkých podnikov). str. 91/140

92 Typ subjektu Štruktúra subjektov v meste Zvolen podľa veľkosti Subjekty Podniky - Podniky z toho: spolu spolu Ziskové Živnostníci Slobodné organizácie povolania Samostatne hosp. roľníci Neziskové organizácie spolu mikro (0-9) malý (10-49) stredný (50-249) veľký (nad 250) Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR Údaje: k , subjekty v meste Zvolen Najpočetnejšiu skupinu MSP tvoria živnostníci. Vo Zvolene je živnostníkov (70,00 % všetkých podnikov), na ekonomicky aktívnych obyvateľov pripadá 125 živnostníkov. Štruktúru živnostníkov v meste Zvolen podľa priemyselných odvetví uvádza nasledujúci graf. Živnostníci v meste Zvolen podľa OKEČ Zdravotníctvo a sociálna pomoc 7 0% Školstvo 45 2% Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti % Finančné sprostredkovanie 25 1% Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 118 4% Hotely a reštaurácie 107 4% Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 144 5% Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo 45 2% Priemyselná výroba % Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 4 0% Stavebníctvo % Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru % Graf: Štruktúra živnostníkov v meste Zvolen podľa priemyselných odvetví Zdroj: ŠÚ SR Údaje: k , živnostníci v meste Zvolen str. 92/140

93 VÝROBNÁ ZÁSTAVBA Výrobné územia vo Zvolene sú situované vo viacerých lokalitách s rôznym zameraním a intenzitou využitia: Zvolen východ (severne a južne od Lieskovskej cesty na juhu vymedzený železničnou traťou Zvolen Lučenec) - skladové a menšie výrobné prevádzky a služby technického charakteru, zariadenia inštitúcií, Zvolen juhovýchod (medzi železničnou traťou Zvolen Lučenec a cestou č. I/50) - súvislý pás rozsiahlych výrobných areálov, najväčší územný komplex priemyselnej výroby (LIAZ, ŽOS, Bučina), priestor pre navrhovaný terminál kombinovanej dopravy, Zvolen juh (južne a juhozápadne od sútoku Neresnice so Slatinou a severne medzi Slatinou a železničnou traťou) - najmä potravinársky priemysel (Mäsokombinát, Zvolenská veľkopekáreň), malé výrobné firmy, stavebné firmy (Strabag, Doprastav), špecializované sklady a obchodné zariadenia, zariadenia služieb, budovy a areály inštitúcií (Slovenská správa ciest, Štátny veterinárny ústav), Zvolen juhozápad (pri sútoku Hrona a Slatiny - Balkán, Unionka) najmä prevádzky a zariadenia komunálneho charakteru (MPBH, Výhrevňa Balkán, SSE hydroelektráreň, ČOV), Zvolen západ (Pod Strážou a severná časť lokality Balkán) výrobné prevádzky (Continental), obchodné prevádzky (Metro, City Center), služby a predajne pre motoristov, potravinársky priemysel (Mliekoservis), stavebná výroba (Doprastav), dopravné zariadenia (areál SAD), Zvolen sever (Rákoš, Čierne zeme, Nad mlynom, Kubániho ulica) - najmä potravinársky priemysel (mliekareň Wittmann, Mäspoma, Dru), drobná výroba a služby, zariadenia verejných služieb (Sliačan, Marius Pedersen). Charakteristické pre urbanistickú štruktúru mesta Zvolen sú výrobné a skladové priestory, sústredené do plošne rozsiahlych areálov v južnej časti mesta, oddelené od jeho obytného územia plochou železničného uzla a východno-západnými trasami železničných tratí (areál ŽSR až Lieskovská cesta). Rozsah týchto území je pre mesto postačujúci. Nové navrhované lokality pre rozvoj hospodárskej základne zameranej na nezávadnú výrobu, výrobné a nevýrobné služby a vyššiu občiansku vybavenosť sú situované na okraj obytných území do priestorov s priamou väzbou na nadradené dopravné siete. Pre výrobno-skladovacie prevádzky sú to územia pri Strážskej ceste, Pod Veľkou Strážou, Pod Dráhami a doplnením existujúcich prevádzok pri Lieskovskej ceste. Výrobné plochy priemyslu sú navrhované v lokalite Balkán, južnej výrobnej zóne, v priemyselnom areáli a pri Lieskovskej ceste. PODMIENKY NA PODNIKANIE V MESTE Na Slovensku je súčasný systém podpory MSP pomerne neprehľadný, zahŕňa množstvo aktérov a je charakterizovaný zložitými väzbami. Medzi aktérov/podporovateľov MSP patria: ústredné orgány štátnej správy (ministerstvá), ktorých úloha sa koncentruje prevažne okolo tvorby politiky a získavania zdrojov, špecializované agentúry, bankové inštitúcie a fondy, ktoré slúžia najmä na realizáciu uvedených politík, aj keď ich iniciátorom a zakladateľom môžu byť orgány štátnej správy (NARMSP, SZRB, SARIO, Eximbanka, SAEF), záujmové, profesijné a stavovské organizácie (FSO, SLOVCA, AZZZ, RÚZ). Vo Zvolene a blízkom okolí pôsobí viacero inštitúcií zameraných na podporu MSP: Regionálne, poradenské a informačné centrum Zvolen (RPIC), Regionálny pôžičkový fond Zvolen (RPF), Krajská rozvojová agentúra Banská Bystrica (KRA), Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) regionálna komora Banská Bystrica, Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) regionálna pobočka Banská Bystrica, Regionálna poradenská a informačná agentúra pre fondy EÚ (RPIA) Banská Bystrica, Živnostenské spoločenstvo Zvolen. V meste majú sídlo aj rôzne profesné cechy a komory: Asociácia výrobcov a opravcov koľajových vozidiel, Cech vykurovania a tepelnej techniky, str. 93/140

94 Slovenská lesnícka komora, Slovensko-grécka obchodná komora, Slovenský zväz výrobcov tepla, Združenie obecných lesov SR, Zväz spracovateľov dreva SR. Mesto Zvolen podporuje podnikanie nepriamo prostredníctvom poradenských centier, ktorých je zakladateľom/členom (RPIC Zvolen, KRA Banská Bystrica) a združenia finančných prostriedkov v Regionálnom pôžičkovom fonde Zvolen (RPF systém mikropôžičiek pre malých a začínajúcich podnikateľov). Mesto Zvolen a Živnostenské spoločenstvo podpísali v novembri 2006 zmluvu o spolupráci na 10 rokov, ktorej cieľom je vzájomná spolupráca pri realizácii Programu rozvoja mesta. Jednou z realizovaných foriem spolupráce je aj vytvorenie Rady riaditeľov - poradného orgánu primátora mesta pre ekonomickú a podnikateľskú problematiku, zloženého z riaditeľov zvolenských firiem. Mesto Zvolen každý rok organizuje stretnutia primátora mesta s podnikateľmi, pravidelne ich prizýva k spolupráci na tvorbe strategických rozvojových materiálov mesta a riešení problémov mesta. Časť webovej stránky mesta je určená pre podnikateľov. Medzi tradičné nástroje regionálneho ekonomického rozvoja patrí budovanie podnikateľských inkubátorov a technologických centier. Ich úlohou je vytvoriť vhodné podmienky, t.j. poskytovať priestory a služby, pre fungovanie najmä začínajúcich a inovatívnych podnikov. Projekty ako podnikateľské inkubátory, technologické parky, vedecko-výskumné centrá, virtuálne inkubátory bez stien patria medzi investície s dlhodobou návratnosťou, vyžadujú si iniciovanie a podporu regionálnych a miestnych orgánov samosprávy. Vo Zvolene nie je v súčasnosti podniková inkubácia zabezpečená. 1 Najväčšou priamou zahraničnou investíciou realizovanou v poslednom období vo Zvolene bola výstavba podniku na výrobu brzdových strmeňov Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o, ktorá bola zahájená v roku K firma zamestnávala približne 350 pracovníkov. V rokoch plánuje rozširovať výrobu a počet zamestnancov by mal vzrásť na viac ako Účinným prostriedkom na podporu príchodu zahraničných investícií a investorov sú priemyselné parky a zóny. Na území BBSK bolo v roku 2007 evidovaných 20 priemyselných parkov a zón, vo Zvolene sa nenachádza žiadny. Najbližší priemyselný park je v Detve, priemyselná zóna sa pripravuje v lokalite Badín-Sielnica TECHNOLÓGIE A INOVÁCIE Slovenská ekonomika je otvorená. Zosilnenie konkurencie, ktoré je dôsledkom celkovej globalizácie a vstupom Slovenska do Európskej únie, má priamy dopad na každý podnikateľský subjekt. Čeliť tomuto tlaku je možné iba neustálou inováciou využívaných technológií a výsledných produktov. Možnosť inovovať je podmienená dostupnosťou riešení založených na najnovších výsledkoch výskumu a vývoja, ako aj dostupnosťou finančných zdrojov na realizáciu inovácií. Obe tieto požiadavky sú na Slovensku problematické a týkajú sa všetkých regiónov. Najviac sú z tohto hľadiska ohrozené malé a stredné podniky, ktoré nemajú obvykle vlastný výskum v dostatočnom rozsahu a prístup k finančným zdrojom je obtiažny, pretože komerčné banky považujú inovačné aktivity za rizikové. V súčasnosti zabezpečujú tvorbu pracovných miest najmä priame zahraničné investície. Toto je v danej situácii správne, ale z dlhodobého hľadiska je dôležitý rozvoj domácich technologicky orientovaných 1 Podnikateľský inkubátor jeho úlohou je vychovávať úspešné podniky, ktoré opúšťajú program keď sa stanú finančne nezávislými a schopnými samostatne pôsobiť. Inkubátor poskytuje podnikom manažérsku asistenciu v praxi, prístup k financiám, možnosť používať administratívne služby, flexibilné nájomné zmluvy, prístup k vybaveniu a priestor na expandovanie to všetko pod jednou strechou. Vedecko-technologický park predstavuje hospodársku zónu, v ktorej sa vytvára vysoká pridaná hodnota. V jednej lokalite sa tak sústreďuje vedecko výskumná a technologicky vyspelá priemyselná činnosť, spolu s príslušnými službami. Vedecko-technologický park vytvára ponuku pre firmy zamerané na najnovšie technológie a inovatívne firmy, tiež podmienky pre spoluprácu v oblasti vzdelávanie-vedaprax. str. 94/140

95 firiem, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta a budú ich vytvárať aj po budúcom náraste ceny pracovnej sily, keď bude utlmený prílev nových zahraničných investícií, resp. bude hroziť ich odlev. Táto situácia pravdepodobne nastane po rokoch, ale práve tento čas je dôležité využiť na rozvoj a implementáciu národného, ako aj regionálneho inovačného systému, pretože práve technologicky orientované firmy budú hlavnými tvorcami pracovných miest. Mesto Zvolen je významným centrom vzdelania a vedy so širokou sieťou škôl a vedecko-výskumných pracovísk. Sieť stredných škôl ponúka rôzne možnosti štúdia, od všeobecného po odborné a to najmä s technickým zameraním. V meste pôsobí jedna vysoká škola - Technická univerzita, ktorá ako jediná na Slovensku vychováva špecialistov v odboroch lesníctvo a drevárstvo. V oblasti vedy a výskumu pôsobí v meste: Národné lesnícke centrum (integrovaná vedecko-výskumná inštitúcia, ktorá vznikla zlúčením Lesníckeho výskumného ústavu, Lesoprojektu Zvolen a Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR), Ústav ekológie lesa SAV, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Pre oblasť VaV (výskum a vývoj) je v súčasnosti charakteristiká stagnácia počtu zamestnancov, absencia motivácie mladých absolventov vysokých škôl pracovať v tejto oblasti, zastaralosť zariadení a nedostatok finančných prostriedkov na nákup nových zariadení. Po transformácii štátnych subjektov priemyselného výskumu a vývoja na súkromné podniky došlo k atomizácii VaV základne a vytvoreniu niekoľkých malých konštrukčných kancelárií s pracovníkmi predtým pracujúcimi v komplexnom VaV. Zastupiteľstvo BBSK v roku 2007 schválilo Regionálnu inovačnú stratégiu Banskobystrického kraja (BaBy RIS), ktorá si kladie za cieľ zmapovať a maximálne využiť potenciál výskumu a vývoja v kraji a zabezpečiť jeho realizáciu najmä malými a strednými firmami. Z analýz a prieskumov uskutočnených v rámci projektu BaBy RIS vyplynulo, že: podniky chápu význam inovácií, ale vyše 60 % nemá vypracované inovačné stratégie, nedostatok finančných zdrojov a vysoké náklady na inovácie bráni inovačnému rozvoju podnikov, podniky neprejavujú záujem o spoluprácu na inovačných aktivitách so vzdelávacími, vedeckovýskumnými a poradenskými inštitúciami, väčšina podnikov nezískala alebo sa neuchádzala o finančnú podporu z cudzích zdrojov, čo poukazuje na ich nedostatočné skúsenosti s vypracovaním projektu na získanie verejnej finančnej podpory, v regióne existuje dostatok podporných inštitúcií pre podnikateľov, tieto však nepôsobia v oblasti podpory inovácií, skúšobníctva, výskumu a vývoja. Medzi prioritné úlohy BaBy RIS patrí: budovať povedomie, informovanosť a vzdelávanie v oblasti inovácií, technológií a duševného vlastníctva, podporovať spoluprácu na úrovni škola-výskum-prax, odvetvové partnerstvá a medzinárodnú spoluprácu (jedným z pilotných projektov bude vytvorenie klastrov v strojárskom a drevárskom sektore 2 ), podporovať existujúce a nové inovatívne firmy, vytvoriť komplexný regionálny systém podpory inovácií (Regionálne inovačné centrum a Regionálny inovačný fond). 2 Klaster je geograficky blízke zoskupenie vzájomne previazaných firiem, špecializovaných dodávateľov, poskytovateľov služieb a súvisiacich inštitúcií pôsobiacich v konkrétnom odbore, tiež firiem v príbuzných odboroch, ktoré spolu súťažia a spolupracujú, majú spoločné znaky a dopĺňajú sa. str. 95/140

96 3.2 ANALÝZA SWOT Inovácie a konkurencieschopnosť podnikov vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky PODNIKANIE Tradície v priemyselnej výrobe (najmä v strojárskom, drevospracujúcom, potravinárskom priemysle a stavebníctve), vysoký počet a rôznorodá štruktúra malých a stredných podnikateľov v meste, výhodná poloha v strede SR dopravný uzol, dostatok disponibilných priestorov pre podnikateľské činnosti (t.j. výrobných, skladovacích, administratívnych a obchodných priestorov, tiež priestorov pre priemyselný park), výrobné a skladové priestory sústredené do areálov, pomoc mesta investorom pri príprave nových území, vybudovaná technická infraštruktúra na plochách slúžiacich na podnikanie, existencia inštitúcií zameraných na podporu malého a stredného podnikania v meste a ďalších inštitúcií v blízkej Banskej Bystrici, spoluúčasť Mesta v RPIC ZV, RPF ZV, KRA BB, spolupráca Mesta s podnikateľmi (účasť podnikateľov na tvorbe legislatívy a strategických dokumentov mesta, podpísaná zmluva o spolupráci medzi Mestom a Živnostenským spoločenstvom, vytvorený poradná orgán primátora - Rada riaditeľov podnikov, organizovanie každoročného stretnutia primátora s podnikateľmi, časť určená pre informovanie podnikateľov). INOVÁCIE Centrum lesníctva, drevárstva a environmentalistiky, široká sieť škôl a vedecko-výskumných pracovísk (najmä TU, NLC, ÚEL SAV), tradície v priemyselnom výskume a vývoji, potenciál v oblasti výskumu a vývoja, vysoká úroveň vzdelania pracovnej sily, spracovaná Regionálna inovačná stratégia BBSK. PODNIKANIE Pokles produkcie v tradičných výrobných podnikoch, vysoký podiel výroby s nízkou pridanou hodnotou (nevyvážane finálne výrobky, ale surovinu, či nanajvýš polotovary), nízka konkurencieschopnosť výroby, malý počet a výška investícií v meste, vysoké finančné nároky a administratívne bariéry obmedzujúce rozvoj podnikania, problémy s dopravou (nedostatočná plynulosť dopravy a nedostatok parkovacích plôch v širšom centre mesta, nízka kvalita cestnej siete, nedobudované rýchlostné komunikácie), nedostatočne využívané areály a objekty priemyselných podnikov, nevyužité parcely pre investičné zóny, zastaralosť inžinierskych sietí, nedostatok financií na ich rekonštrukciu, pokles zamestnanosti vo veľkých podnikoch, nevhodná štruktúra profesií na trhu práce (chýbajú najmä remeselné profesie), nezáujem študentov o odborné vzdelávanie, nesúlad vzdelávania a potrieb praxe, nízke využívanie podporných programov, poradenských a vzdelávacích služieb podnikateľmi v meste, slabá informovanosť podnikateľov o dianí v meste, nedostatočná komunikácia zo strany mesta. INOVÁCIE Pomerne zastaralá technologická základňa v podnikoch, útlm až likvidácia priemyselného výskumu a vývoja (strojárskeho a drevárskeho), nízka prepojenosť vzdelávania, vedy a výskumu s podnikateľskou praxou, poddimenzované financovanie školstva, vedy a výskumu, nedostatočné finančné a ľudské zdroje na inovácie v MSP, chýbajúca infraštruktúra pre podporu MSP a inovácií (podnikateľský inkubátor a technologický park), slabé inovačné povedomie u MSP (podniky sa problematike inovácií nevenujú dostatočne, nemajú spracovanú inovačnú stratégiu), nízke povedomie v oblasti duševného vlastníctva, nízky počet registrovaných patentov a úžitkových vzorov, orientácia podnikov na dosahovanie krátkodobého zisku, orientácia na existujúcich a konzervatívnych zákazníkov. str. 96/140

97 Príležitosti Snahy o vytvorenie silného 3. metropolitného centra Banská Bystrica-Zvolen, záujem investorov o príchod do regiónu (budovanie nových podnikov a vstup investorov do existujúcich výrobných podnikov), väzba na trhy EÚ, rozvoj high-tech sektora, rozvoj informačných technológií v priemysle a službách, vytvorenie inovačného centra (prepojenie škôl, výskumno-vývojových pracovísk s podnikateľskou sférou), trendy a skúsenosti regiónov zo spolupráce v rámci klastrov (najmä pre strojársky a drevársky klaster), možnosť intenzívnej medzinárodnej spolupráce v oblasti VaV, smerovanie politík EÚ (podpora výskumu, vývoja, rozvoja inovácií, informačných technológií,...), dynamický rast ekonomiky SR. Ohrozenia Nedobudovanie dopravnej infraštruktúry, nestabilná, neprehľadná a často sa meniaca legislatíva, slabá vymožiteľnosť práva, odliv kvalifikovanej pracovnej sily do iných regiónov SR a do zahraničia, nesystémový a pomalý postup vzdelávacej reformy, pomalý rast kvality služieb, nedostatočné investície do výskumu a vývoja, technologické zaostávanie firiem, transfer starých výrobných technológií zo zahraničia, zvyšovanie cien energií a závislosť od zahraničných dodávateľov (plyn, ropa), odchod zahraničných investorov ďalej na východ, nezabezpečenie trvalej udržateľnosti projektov financovaných z eurofondov. 3.3 DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Nízka konkurencieschopnosť miestnych podnikov ako dôsledok nedostatočnej podpory vedy, výskumu a inovácií, nesúladu vzdelávania a potrieb praxe. Nedostatočne pripravená základňa pre ďalší rozvoj podnikania (pozemky a priestory, dopravná a technická infraštruktúra, informačné technológie). Slabá orientácia podnikateľov v možnostiach získavania finančných zdrojov. Dopyt podnikateľov po komunikácii a informovanosti zo strany mesta prevyšuje ponuku. Vyšší dopyt po remeselných profesiách zo strany podnikov ako je ponuka, tento nesúlad je znásobovaný nedostatočnou odbornou školskou prípravou a znížením záujmu žiakov o odborné vzdelávanie. Faktory rozvoja Spolupráca Mesta a podnikateľov s cieľom zlepšovania podnikateľského prostredia, služieb pre podnikateľov a podpory investorov. Zvyšovanie počtu podnikateľov v meste. Významný podiel high-tech firiem v meste. Zámery mesta a partnerov vybudovať technologický park. Možnosť zapojenia Mesta do realizácie Regionálnej inovačnej stratégie BBSK. Tradícia výskumu a vývoja v meste Zvolen. Vysoký podiel vzdelaného obyvateľstva v meste. str. 97/140

98 4 CESTOVNÝ RUCH 4.1 SÚČASNÝ STAV CHARAKTERISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU Zvolen a jeho okolie má priaznivé podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, či už ide o mestský a kultúrny cestovný ruch, letnú a zimnú turistiku, zdravotný alebo vidiecky cestovný ruch. Mestský a kultúrny cestovný ruch Región Zvolena ponúka množstvo kultúrno-historických pamiatok, kultúrno-spoločenských podujatí a prvkov ľudového umenia, o ktoré turisti prejavujú záujem najmä v lete. Vo Zvolene je k dispozícii najmä Zvolenský zámok s expozíciou SNG, Pustý hrad s bohatými archeologickými nálezmi, Lesnícke a drevárske múzeum a zachovalá pamiatková zóna mesta s viacerými pamiatkami. Šport a turistika Pre Zvolen a okolie je charakteristická prekrásna príroda a množstvo minerálnych prameňov. Centrom letnej rekreácie sú najmä Mestské kúpele a kúpalisko Neresnica. Strediskom zimných športov je športovo-rekreačný komplex Kráľová, Zimný štadión a tiež mobilná ľadová plocha na námestí SNP. Celoročne je využívaný Všešportový areál. Okolie Zvolena poskytuje možnosti pešej, cyklistickej, bežkárskej a vodnej turistiky, jazdy na koni, horolezectva, rybárstva a poľovníctva. Mnohé zariadenia si vyžadujú modernizáciu, technický stav väčšiny nemotorizovaných trás je nevyhovujúci. Zdravotný cestovný ruch Zdravotný cestovný ruch sa opiera o jedinečnosť, tradície a potreby klientov blízkych kúpeľov Sliač a Kováčová, pridáva ponuku wellnes služieb, potrebuje však výrazne modernizovať zariadenia. Vidiecky cestovný ruch Vidiecky cestovný ruch reprezentuje návrat k prírode a tradíciám návštevníci majú záujem o remeslá, domáce zvieratá, hľadanie koreňov, agroturistiku a ubytovanie nehotelového typu. Služby a podujatia tohto typu poskytujú najmä ranče a rodinné farmy. Medzi cieľové skupiny nášho regiónu patria: starší - návštevníci kúpeľov, hľadajúci zdravie a regeneráciu, mladí - hľadajúci zábavu, zážitky a dobrodružstvo, rodiny s deťmi uprednostňujúci komfort, bezpečnosť a spoločne strávený čas, turisti z blízkych regiónov cestujúci sa nákupmi či poznaním, organizátori pracovných stretnutí pre klientov. Predpoklady pre rozvojové aktivity cestovného ruchu dokumentuje aj Regionalizácia cestovného ruchu Slovenska, kde je Zvolen zaradený do Pohronského regiónu (Žarnovica, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom, Kremnica, Zvolen, Detva). Pohronský región je hodnotený ako región s vysokým potenciálom pre cestovný ruch. ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2007 na území okresu Zvolen pre cestovný ruch k dispozícii 48 ubytovacích zariadení, s počtom izieb a počtom lôžok 2 648, pričom tieto ubytovacie kapacity sa v poslednom období výraznejšie nemenia. V roku 2007 využilo služby cestovného ruchu v okrese Zvolen návštevníkov, z toho bolo zahraničných návštevníkov (26 %). Zahraniční návštevníci prichádzali prevažne z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Návštevníci strávili v zariadeniach cestovného ruchu v okrese Zvolen priemerne 4,5 noci, pričom zahraniční len 2,6 noci. Počet návštevníkov okresu Zvolen síce rastie, ale počet strávených nocí klesá. Zvolen je pre turistu len tranzitným miestom, alebo iba niekoľkodennou zastávkou počas dlhšej pobytu na Slovensku či v strednej Európe. Priemerná cena za ubytovanie kontinuálne rastie, v roku 2007 dosiahla hodnotu 502 Sk za 1 lôžko, t.j. za posledných 8 rokov sa takmer zdvojnásobila, napriek tomu tržby za ubytovanie sú len 1,5 vyššie ako v roku str. 98/140

99 Štatistika cestovného ruchu v okrese Zvolen okres Zvolen počet ubytovacích zariadení počet izieb v ubytovacích zariadeniach počet lôžok v ubytovacích zariadeniach počet návštevníkov spolu počet zahraničných návštevníkov priemerný počet prenocovaní 7,7 6,7 7,2 7,8 7,8 4,8 4,5 4,5 návštevníkov spolu priemerný počet prenocovaní zahraničných 3,6 3,0 3,3 3,8 3,9 3,2 2,9 2,6 návštevníkov tržby za ubytovanie v tis. Sk s DPH priemerná cena za ubytovanie v Sk Zdroj: Štatistická ročenka BBSK 2007, Bulletin ŠÚ SR Údaje: za obdobie rokov za okres Zvolen SLUŽBY CESTOVNÉHO RUCHU Služby pre cestovný ruch sú v regióne Zvolenskej kotliny roztrieštené a ich kvalita kolíše. Sú poskytované tak súkromným, ako aj verejným sektorom. Odbornosť pracovníkov CR často nie je na dostatočnej úrovni (manažment a marketing, starostlivosť o klienta, cudzie jazyky a pod.). Viaceré služby sú vizuálne neatraktívne (vzhľad, čistota, zeleň, oddychové zóny, sociálno-hygienické zariadenia, bezbariérový prístup) alebo nedostupné (z hľadiska prevádzkovej doby, označenia alebo dopravnej dostupnosti). Služby neodrážajú vždy potreby a nároky turistov, ani trendy v cestovnom ruchu. Osamelé aktivity sa strácajú v slabej a neefektívnej propagácii. Cestovný ruch v území vytvárajú jednotlivé zariadenia, ktoré si vytvárajú vlastné stratégie, produkty, propagáciu, riadia svoj rozvoj vlastnými silami a z vlastných zdrojov. Turisti však vnímajú svoj pobyt v cieľovom mieste ako kombináciu viacerých služieb, ktoré v území používajú. V regióne nie je dostatočne vybudovaný informačný systém pre CR: informačné kancelárie IC Mesta Zvolen sídli na nám. SNP, v regióne fungujú ešte IC Sliač a IC Kováčová, priestorový informačný a orientačný systém pre peších a motorizovaných informačné tabule s mapu mesta sa nachádzajú len na 2 miestach (na železničnej stanici a na nám. SNP pri pamätníku červenej armády), na nám. SNP je k dispozícii infokiosk, v meste a okolí chýbajú smerové tabule a pútače na hlavné atrakcie, informačný a rezervačný systém na internete v rôznych jazykoch pripravuje sa napojenie informačných kancelárií na Národný jednotný informačný systém cestovného ruchu (NUTIS). sprievodcovské služby - vo Zvolene chýbajú profesionálne sprievodcovské služby (neexistuje VZN o sprievodcovskej službe) a komplexná ponuka výletov a prehliadok pamätihodností v meste a okolí. str. 99/140

100 Vo Zvolene sú ubytovacie, stravovacie a informačné služby sústredené predovšetkým do centra mesta. V ponuke sú viaceré: hotely * až ***, penzióny, turistické ubytovne a kempingy, reštaurácie, pizzerie, palacinkárne, koliby, kaviarne, čajovne, vinárne, cukrárne, pohostinstvá, cestovné kancelárie a informačné miesta. Súčasný počet a skladba ubytovacích zariadení sú pre rozvojové aktivity mesta nepostačujúce. Ponuka regionálnych gastronomických špecialít je nevýrazná. V priebehu minulých rokov Mesto Zvolen využilo rôzne formy propagácie: propagačné materiály (knihy, CD-ROM, brožúrky, pohľadnice, mapy, skladačky, pexeso,...) platenú inzerciu v printových a elektronických médiách (Cestovný lexikón, Atlas miest CR, Encyklopédia miest SR, web portály CR,...) pasívnu účasť na veľtrhoch a výstavách CR. Rozsah a charakter propagácie však nebol dostatočný. Mesto Zvolen je členom občianskych združení zameraných na podporu cestovného ruchu: mikroregión Hučava-Zvolensko (vzniklo v roku 2004), združenie Zvolenská kotlina (vzniklo v roku 2000, v súčasnosti je neaktívne), združenie Pohronie (vzniklo v roku 1993, v súčasnosti je neaktívne). TURISTICKÉ ATRAKTIVITY Mesto Zvolen sa môže pochváliť, že: je jedným z najstarších miest na Slovensku, mestské práva boli obnovené v roku 1243, má jedno z najrozľahlejších námestí v strednej Európe, ktorému dominuje Zvolenský zámok niekdajšia kráľovská rezidencia, v súčasnosti miesto expozícií Slovenskej národnej galérie, Pustý hrad, z ktorého bol v stredoveku spravovaný Zvolenský komitát, patrí svojou rozlohou 7,6 ha k najrozsiahlejším hradným komplexom v Európe, v areáli Arboréta Technickej univerzity na Borovej hore sa nachádza široká zbierka domácich drevín reprezentujúca genetické bohatstvo lesov Slovenska, najväčšia zbierka ruží na Slovensku a rozsiahla zbierka kaktusov a sukulentov, prirodzenou súčasťou areálu je aj travertínová kopa s jazerom a jaskyňou, v meste a jeho okolí je veľká koncentrácia minerálnych prameňov, má zachovalé bohaté archeologické dedičstvo. Medzi 6 TOP lokalít v meste s charakteristickými znakmi a fenoménmi krajinného rázu medzinárodného významu sa zaraďujú: Pustý hrad, historické jadro mesta a zámok, Borová hora, mokrade na mieste bývalých meandrov Hrona - Lanice a Slatiny, prielom Hrona (medzi Strážami a Pustým hradom), meandre Slatiny-Veľká zákruta (nad priehradou Môťová). V regióne Zvolena sú návštevníkom k dispozícii turistické chodníky, náučné chodníky, cyklotrasy a vodácke trasy: náučná lokalita Chránený areál Arborétum Borová hora, náučný chodník Pustý hrad, náučný chodník Lanice, náučný chodník údolím Slatiny, náučná lokalita v Národnej prírodnej pamiatke Mičinské travertíny, náučný chodník v Národnej prírodnej rezervácii Badínsky prales, náučný chodník Boky, cyklotrasa Rodinná cestička Zvolen-Banská Bystrica, cyklomagistrála Zelená stuha Pohronia, cyklotrasy v Podpoľaní, vodácka trasa po rieke Hron. str. 100/140

101 4.2 ANALÝZA SWOT Cestovný ruch vo Zvolene - analýza SWOT Silné stránky Slabé stránky Zvolen mesto s dávnou a bohatou históriou, zachovalá pamiatková zóna, atraktívne zrekonštruované mestské centrum, výrazne zelené mesto, bohatá ponuka turistických zaujímavostí sústredených na malom území Zvolenskej kotliny - prírodné krásy, ojedinelé prírodné útvary, kúpele a minerálne pramene, kultúrne pamiatky, folklór, archeologické náleziská, športové a relaxačné centrá, možnosti pešej, cyklistickej a vodnej turistiky, jazdy na koni, horolezectva, rybárstva a poľovníctva, bohaté archeologické dedičstvo, systematický archeologický výskum Pustého hradu, tradícia kúpeľníctva s liečivými termálnymi prameňmi v okolí (Sliač, Kováčová), kultúrny, historický, prírodný a ľudský potenciál pre rozvoj turizmu, potenciál pre nemotorizované trasy (pre peších turistov, cyklistické, korčuliarske a bežkárske trasy), vysoký počet živnostníkov podnikajúcich v službách a cestovnom ruchu, Združená stredná škola služieb vo Zvolene vychováva profesionálov v oblasti služieb hotelová akadémia, kuchár, čašník, spracovaná stratégia mesta Zvolen v oblasti CR. Príležitosti Strategická poloha v strede Európy, postupné zvyšovanie kúpnej sily obyvateľstva, možnosti využívania fondov EÚ, skúsenosti z vytvorenia partnerstiev pre rozvoj služieb a cestovného ruchu v iných regiónoch, blízkosť a spolupráca s okolitými atraktívnymi regiónmi, využitie potenciálu pre rozvoj vidieckeho turizmu v okolí, rastúci záujem o vidiecky turizmus, Pohronský región je v regionalizácii CR zaradený ako región s vysokou prioritou, zvýšený záujem Slovákov o domácu turistiku, národné pamiatky, miestnu kultúru a tradície, využitie informačných technológií pre rozvoj CR, Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania na UMB Banská Bystrica. Nedostatočná propagácia mesta a profilácia mesta ako destinácie cestovného ruchu, nefungujúce partnerstvá v oblasti cestovného ruchu, nedostatočná spolupráca a komunikácia subjektov CR, Zvolen-tranzitné miesto pre turistov (krátkodobé pobyty), nedostatočné využitie kultúrneho a prírodného potenciálu územia, chýba komplexná ponuka služieb a produktov cestovného ruchu v regióne pre rôzne cieľové skupiny návštevníkov, vrátane služieb vyššieho štandardu a zážitkových akcií pre rodiny s deťmi, neatraktívna prezentácia a forma podujatí, neatraktívne služby (vzhľad okolia, čistota, zeleň, bezbariérovosť, oddychové miesta, sociálnohygienické zariadenia,...), nedostupné služby (prevádzková doba, označenie, dopravná dostupnosť), nedostatok zariadení a služieb pre rodiny s malými deťmi, nedobudované letné a zimné rekreačné areály, nedostatočné označenie a technický stav nemotorizovaných trás, nevyrovnaná kvalita služieb cestovného ruchu, kvalita klesá po zahájení činnosti zariadenia / fungovania služby, nízka odbornosť pracovníkov v CR (manažment, marketing, cudzie jazyky,...), chýba stratégia mesta v oblasti ochrany, obnovy, propagácie, primeraného využívania a sprístupnenia kultúrnych pamiatok a pamätihodností, chýba VZN o sprievodcovských službách v meste, nevyužívané objekty cestovného ruchu v meste a okolí, nevybudovaný integrovaný informačný systém CR (priestorové označenie, informácie a rezervácie). Ohrozenia Nedostatočná podpora zo strany miest, obcí, VÚC a štátu v oblasti podpory CR, propagácie územia a starostlivosti o pamiatky, zastaralá legislatíva v oblasti cestovného ruchu, rýchly rast cien produktov a služieb, rýchlejší rozvoj cestovného ruchu v okolitých regiónoch, ohrozenie kultúrneho dedičstva a narušenie kultúrnej kontinuity našou generáciou (konflikt komercia-kultúra). str. 101/140

102 4.3 DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA Disparity Nedostatočná propagácia mesta a profilácia mesta ako destinácie cestovného ruchu napriek existujúcemu potenciálu. Nedostatočná úroveň a pestrosť služieb cestovného ruchu vzhľadom na očakávania turistov. Súčasný počet a skladba ubytovacích zariadení sú pre rozvojové aktivity mesta nepostačujúce. Neexistuje spolupráca medzi poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, a teda ani ponuka komplexných balíkov produktov pre turistov. Spracovaná Marketingová stratégia mesta cestovného ruchu vo Zvolenskej kotline bez doterajšej realizácie, najmä kvôli neexistujúcemu koordinátorovi, nedostatočnej spolupráci partnerov v meste a neaktívnym združeniam cestovného ruchu. Jednotlivým aktivitám na propagáciu mesta a jednotlivých služieb cestovného ruchu chýba koordinovanosť a spolupráca. Odbornosť pracovníkov CR často nie je na dostatočnej úrovni (manažment a marketing, starostlivosť o klienta, cudzie jazyky a pod.) vzhľadom na trendy v cestovnom ruchu, požiadavkám klientov a tiež vzhľadom na dostupné vzdelávacie možnosti. Viaceré služby sú vizuálne neatraktívne (vzhľad, čistota, zeleň, oddychové zóny, sociálnohygienické zariadenia, bezbariérový prístup) alebo nedostupné (z hľadiska prevádzkovej doby, označenia alebo dopravnej dostupnosti). Počet návštevníkov regiónu Zvolena rastie, ale počet strávených nocí klesá. Faktory rozvoja Existujúca Marketingová stratégia mesta CR Zvolenskej kotliny môže poskytnúť podnety k rozvoju cestovného ruchu v území. Vonkajšie zdroje EÚ a súkromné investície môžu byť hybnou silou na dobudovanie komplexných stredísk cestovného ruchu a rekreácie. Aktívni občania v MVO podporení aktívnou samosprávou môžu získať vonkajšie alebo/a vnútorné zdroje na dobudovanie trás pre nemotorizovanú dopravu. str. 102/140

103 5 DOPRAVNÁ A TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA 5.1 SÚČASNÝ STAV DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA DOPRAVNÁ DOSTUPNOSŤ ÚZEMIA Dopravná dostupnosť územia výrazne ovplyvňuje rozvoj ekonomiky regiónu a kvalitu života obyvateľov. Z dopravného hľadiska má Zvolenská kotlina a mesto Zvolen v priestore Slovenska prirodzenú ťažiskovú polohu. Sieť slovenských rýchlostných ciest (R1, R2 a R3), ktoré sú súčasťou medzinárodných cestných ťahov (E58, E572, E77) dostredne spáduje do centrálneho územia Slovenska (Zvolenskej a Žiarskej kotliny). V tomto priestore, napriek zložitým terénnym podmienkam, sa križujú aj celoštátne významné železničné trate. V bezprostrednej blízkosti mesta sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Mesto Zvolen plní funkciu dopravného uzla celoštátneho významu. Cesty a železnice prinášajú vysokú kvalitu dopravných prepojení, ale aj negatívne účinky do priestorov ulíc a štruktúry mesta, zvýšenie hlukovej hladiny a imisií, tiež zníženie bezpečnosti prostredia. CESTNÁ DOPRAVA Súčasná cestná infraštruktúra Slovenska je charakterizovaná hustou cestnou sieťou, nedobudovanými cestami vyšších tried a nevyhovujúcim stavom ostatných ciest. Cez Zvolen ani územím BBSK neprechádza žiadny z hlavných medzinárodných cestných ťahov. Do priestoru Zvolenskej kotliny sa však zbiehajú viaceré významné cestné ťahy. Na úseku Žiar nad Hronom Zvolen je súbeh 3 rýchlostných ciest: R1: Trnava Nitra Žiar nad Hronom Zvolen Banská Bystrica, R2: Trenčín- Žiar nad Hronom Zvolen Rožňava Košice, R3: Martin Turčianske Teplice Zvolen Šahy. Tento cestný úsek, resp. dopravný uzol Zvolen je jedným z ťažísk slovenskej cestnej siete. Z hľadiska hospodárskeho významu je najdôležitejší ťah R1-R2 v smere západ-východ, ktorý spája dve najväčšie slovenské mestá Bratislavu a Košice (trasa je kratšia a morfologicky výhodnejšia ako variant vedený Považím) a poskytuje spojenie aj pre okrajové a zaostalé regióny Slovenska. Z pohľadu európskej cestnej siete je významná historická trasa Varšava Krakov Trstená Ružomberok Banská Bystrica Zvolen Šahy Budapešť, ktorá spája európske metropoly a zodpovedá reálnemu medzinárodnému dopravnému toku v severojužnom smere. Dopravné zaťaženie a s tým súvisiaca dopravná nehodovosť rastie. Svojou intenzitou je úsek Nitra Zvolen porovnateľný s diaľničným ťahom D1. V banskobystrickom kraji je dlhodobo vyhodnocovaná ako najnehodovejšia cesta I/50, jednou z priorít je dobudovanie rýchlostných ciest R1 (v úseku Žarnovica Šášovské podhradie) a R2 (v úseku Zvolen Lučenec Rimavská Sobota). Zlepšenie dopravného spojenia v severojužnom smere je rozpracované v riešení rýchlostnej cesty R3, návrh trasy Maďarsko - Šahy Krupina Zvolen Banská Bystrica Hiadeľské sedlo Ružomberok Dolný Kubín Trstená Poľsko schválilo Zastupiteľstvo BBSK v decembri str. 103/140

104 Mapa: Sieť diaľnic a rýchlostných ciest SR Zdroj: Slovenská správa ciest, odbor cestnej databanky Údaje: k novembru 2004 HROMADNÁ PREPRAVA OSÔB Verejná pravidelná hromadná preprava osôb má strategický význam pre dopravnú obslužnosť územia. V súčasnom období na území mesta zabezpečuje hromadnú dopravu: mestská hromadná doprava (MHD), prímestská a diaľková autobusová doprava a železnica. Začiatok pracovnej doby a dochádzka do škôl je sústredená v podstate do rovnakého časového obdobia, čo sa prejavuje vo výrazných dopravných špičkách, ktoré spadajú do nasledovných časových období: ranná špička od 6:30 7:30 hod. a popoludňajšia špička od 15:00 16:00 hod. Večerná dopravná špička (šport, kultúra, služby, návštevy) nie je badateľná. AUTOBUSOVÁ DOPRAVA Z hľadiska financovania výkonov vo verejnom záujme je mestská hromadná doprava v kompetencii miest a prímestská autobusová doprava v kompetencii samosprávnych krajov. Mestskú hromadnú dopravu vo Zvolene zabezpečuje SAD Zvolen a.s. Rozmiestnenie zastávok a plošnú organizáciu liniek možno hodnotiť ako postačujúcu. Prímestskú a diaľkovú autobusovú dopravu zabezpečuje SAD Zvolen a.s. a ďalší súkromní dopravcovia. Cestujúcim je k dispozícii ústredná autobusová stanica v blízkosti hlavnej železničnej stanice a nácestné zastávky rozmiestnené na prístupových trasách po ploche mesta v dobrej nadväznosti na MHD. ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA Cez Zvolen neprechádza žiadna z hlavných európskych železničných tratí. Pre infraštruktúru slovenskej železničnej dopravy je charakteristická pomerne vysoká hustota železničnej siete a nízka technická úroveň. Z hľadiska výkonnosti má železnica vyššiu ponuku pre osobnú dopravu ako je jej dopyt, preto z kapacitného hľadiska ju možno hodnotiť ako postačujúcu. Základnú kostru železničnej siete SR tvorí trojuholník Košice Žilina Bratislava, pričom cez Zvolen prechádza trasa Bratislava Košice. str. 104/140

105 V spádovom území dopravného uzla Zvolen sa nachádzajú nasledovné železničné trate: trať č. 150 Nové Zámky - Zvolen trať č. 160 Košice Zvolen trať č. 170 Zvolen Banská Bystrica Vrútky trať č. 171 Zvolen Hronská Dúbrava Diviaky trať č. 153 Zvolen Šahy Čata Pre rozvoj regiónu je nevyhnutná rekonštrukcia železničných tratí Nové Zámky Zvolen Košice, Zvolen Banská Bystrica Vrútky a Zvolen Šahy Maďarsko. Pre prímestskú železničnú dopravu má najväčší význam úsek Banská Bystrica Zvolen, ktorý bol elektrifikovaný, je však jednokoľajový s nízkou priepustnosťou,. Železničný uzol Zvolen patrí k štyrom hlavným železničným staniciam v SR (Bratislava, Košice, Žilina, Zvolen). Pozostáva z dvoch staníc osobnej a nákladnej, ktoré z dôvodov stagnácie železničnej dopravy kapacitne vyhovujú aj do budúcnosti. Umiestnenie zastávok je vyhovujúce, s dobrou pešou dostupnosťou a dobrou väzbou na ostatné druhy dopravy. Areál nákladnej stanice umožňuje vybudovať vo východnej časti priemyselnej zóny (medzi existujúcou cestou I/50 a riečkou Zolná) medzinárodný terminál kontajnerovej dopravy. Základnou požiadavkou na zlepšenie železničnej dopravy je: zvýšenie kvality tratí (elektrifikácia, zdvojkoľajnenie a zvyšovanie návrhových rýchlostí), zvýšenie kvality cestovania (modernizácia hnacích vozidiel a vozňov, zabezpečovacích zariadení a budov), budovanie integrovaného dopravného systému (časová nadväznosť na ostatné druhy hromadnej dopravy, prepojenie dopravných informačných systémov). KOMBINOVANÁ DOPRAVA Jednou zo základných podmienok efektívnej výmeny tovarov je vytváranie dopravno-komunikačných uzlov. Nárast medzinárodnej prepravy tovaru ťažkými cestnými vozidlami a nedobudovaná dopravná sieť sa na Slovensku prejavuje enormným zaťažením ciest. V rámci systému kombinovanej dopravy, založenej na preprave ISO kontajnerov, funguje v súčasnosti na Slovensku 7 kontajnerových prekladísk. V BBSK sa nenachádza žiadny terminál kombinovanej dopravy. V rámci výstavby siete verejných intermodálnych terminálov by mal byť v období vybudovaný terminál vo Zvolene. LETECKÁ DOPRAVA Základnú leteckú infraštruktúru Slovenska tvoria verejné letiská Bratislava, Košice, Poprad, Sliač a Piešťany. Letisko Sliač je zaradené do kategórie verejných medzinárodných letísk SR. Letisko poskytuje letecké spojenie pre stredoslovenský región, jeho význam je však nadregionálny a medzinárodný, nakoľko vytvára možnosť priameho dopravného spojenia s celým svetom. Od mesta Zvolen je letisko vzdialené iba 9 km. Letisko Sliač slúži pre zmiešanú civilnú a vojenskú prevádzku. Civilným prevádzkovateľom je spoločnosť Letisko Sliač a.s., ktorá vznikla z bývalej príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk. Letisko je spôsobilé pre vykonávanie pravidelnej aj nepravidelnej, osobnej a nákladnej, vnútroštátnej a medzinárodnej leteckej dopravy, ako aj pre vykonávanie ostatných druhov letov (súkromné, skupinové, záchranné, športové lety a pod.). Rozmery vzletovej a pristávacej dráhy (2 400 x 60 m) umožňujú prevádzku takmer všetkých typov lietadiel používaných v leteckej doprave. Svojím vybavením spĺňa podmienky pre presné prístrojové priblíženie, čo umožňuje jeho využívanie aj v sťažených meteorologických podmienkach. Od roku 2003 bola na letisku zabezpečovaná pravidelná letecká doprava na linke Praha - Sliač a letná charterová doprava pre dovolenkárov. Pravidelná letecká doprava bola zrušená začiatkom roka Vzhľadom k svojej ideálnej polohe má letisko veľké predpoklady pre rozvoj leteckej nákladnej dopravy. Na letisku sú poskytované služby riadenia letovej prevádzky, záchranná a hasičská služba, colná a pasová služba, služby vybavenia lietadiel a cestujúcich a plnenie lietadiel leteckými pohonnými hmotami. Deklarovaný potenciál zo spádovej oblasti letiska Sliač je pre pravidelnú medzinárodnú prepravu cca 46 tisíc cestujúcich za rok a pre nepravidelnú leteckú dopravu v pasívnom cestovnom ruchu 30 tisíc cestujúcich. Kapacita dráhového systému letiska je v súčasnosti postačujúca, ale vybavenie str. 105/140

106 cestujúcich s poskytovaním štandardnej úrovne služieb je nevyhovujúce. Je potrebné nielen zvýšiť kapacitu odbavovacích priestorov a parkoviska, ale celkovo letisko zmodernizovať. CESTNÝ KOMUNIKAČNÝ SYSTÉM MESTA Zvolen je mestom s prevládajúcou dopravou cieľovou, smerujúcou do mesta a z mesta, a aj so silnou dopravou vnútromestskou, medziobvodovou, pri vysokom stupni individuálneho motorizmu obyvateľov. Systém cestnej siete umožňuje vonkajšej automobilovej doprave prúdiť po vonkajšom obvode mesta Zvolen. Na vonkajší cestný okruh sa pripájajú všetky radiály mesta a tak pripájajú mesto na región a nadradenú cestno-diaľničnú sieť SR. Regionálne vzťahy zdrojovej a cieľovej dopravy do mesta Zvolen zo smerov Banská Bystrica, Sliač, Kováčová, Žiar nad Hronom, Krupina, Detva, Mičiná prechádzajú priamo po miestnych komunikáciách mesta a vytvárajú radiálny dopravný systém. Regionálnou cestnou dopravou sú priamo zaťažené komunikácie, ktoré vytvárajú súvislé mestské ťahy. Komunikačná sieť centra mesta má v súčasnosti roštovú schému, ktorú tvoria prieťahy ciest, zberné a obslužné mestské komunikácie a ich vzájomné križovatky. Komunikačná sieť mesta Zvolen sa vyvíjala rozvojom historicky pôvodného radiálneho systému obchodných ciest (neskôr ciest I/66 a I/50) prechádzajúcich centrom námestím. Centrum mesta tvorí so západnou časťou mesta komunikačne organický celok. Etapovité vybudovanie preložky ciest I/66 a I/50 vytvorilo okolo tejto oblasti (vrátane oblasti Tepličky) časť vonkajšieho okruhu, tvorenú Masarykovou ulicou, cestou I/66, Strážskou cestou a s nevhodným uzatvorením cez Kollárovu a nám. SNP (do r. 2002). Nesúrodo pôsobí komunikačná sieť východnej časti mesta (Východ, Zlatý Potok). Jej nosnou komunikáciou je radiála ul. J. Jesenského s pokračovaním vo dvoch smeroch Hlinkova a Lieskovská cesta (III/06622). Poloha Jesenského ul. je v oblasti skôr tangenciálna a rozdeľuje obsluhované územie na obytnú a priemyselnú zónu. Bariérou pre organické spojenie centra a východnej časti je železničná trať Zvolen Banská Bystrica, rozdeľujúca mesto severo-južným smerom prakticky na dve časti. Južná časť mesta (Môťová, Sekier) je satelitná a k ostatným mestským častiam je pripojená len cez Dobronivskú cestu a križovatku pod zámkom. Mapa: Koncept okruhov a radiál Zdroj: Územný generel dopravy mesta Zvolen II. etapa návrh Údaje: k novembru 2004 str. 106/140

Štrukturálne fondy po roku 2014

Štrukturálne fondy po roku 2014 Sektorové priority a navrhované prerozdelenie kompetencií za rómsku inklúziu Spoločný strategický rámec Partnerská dohoda Operačné programy Európa 2020 Pozičný dokument EK Špecifické odporúčania EK pre

Podrobnejšie

Prezentace aplikace PowerPoint

Prezentace aplikace PowerPoint Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Slovensko a fondy EÚ Predvstupová pomoc 2004 2006 (štrukturálna politika) 2007 2013 (kohézna politika) 2014 2021 (???) Kohézna politika EÚ 2007 2013 v súlade

Podrobnejšie

STRATEGICKÁ ČASŤ Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky predstavu

STRATEGICKÁ ČASŤ Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky predstavu STRATEGICKÁ ČASŤ Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020 Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020 predstavujú nástroj štátnej politiky na smerovanie a prezentovanie

Podrobnejšie

OBSAH

OBSAH PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA ZVOLEN NA OBDOBIE 2007 2013 Príloha č. 4 Zoznamy OBSAH ZOZNAM INFORMAČNÝCH ZDROJOV... 3 ZOZNAM SKRATIEK... 4 str. 2/6 ZOZNAM INFORMAČNÝCH ZDROJOV Interné

Podrobnejšie

B ŠTATISTIKA V SÚVISLOSTIACH DEMOGRAFIA A SOCIÁLNAŠT ŠTATISTIKA

B ŠTATISTIKA V SÚVISLOSTIACH DEMOGRAFIA A SOCIÁLNAŠT ŠTATISTIKA B ŠTATISTIKA V SÚVISLOSTIACH DEMOGRAFIA A SOCIÁLNAŠT ŠTATISTIKA Autori publikácie Zuzana Podmanická (ed.) Neonila Foltánová Andrea Galvánková Ľudmila Ivančíková Mária Katerinková Michal Katuša Monika

Podrobnejšie

Szolgayova

Szolgayova Bývanie a ŠF Slovensko Ing. arch. Elena Szolgayová, PhD. generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja, MDVRR SR Konferencia Využitie EŠIF pre podporu sociálneho bývania v ČR Praha,

Podrobnejšie

Text ZaD č.1 čistopis rev.1.doc

Text ZaD č.1 čistopis rev.1.doc OBSTARÁVATEĽ: MESTO ŽIAR NAD HRONOM Ú Z E M N Ý P L Á N M E S T A ŽIAR NAD HRONOM ZMENY A DOPLNKY Č. 1 DÔVODOVÁ SPRÁVA SMERNÁ ČASŤ december 2010 Objednávateľ diela Zmeny a doplnky č.1 územného plánu Mesta

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint Vízia a stratégia rozvoja SR do roku 2030 máj 2019 Prečo potrebujeme víziu a stratégiu? Globálne výzvy neobchádzajú ani Slovensko. Slovenská spoločnosť musí čeliť zásadným demografickým zmenám a zmene

Podrobnejšie

Informatívna hodnotiaca správa o priebežnom plnení Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Trnavy na roky za rok 2018 Komunitný plán soci

Informatívna hodnotiaca správa o priebežnom plnení Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Trnavy na roky za rok 2018 Komunitný plán soci Informatívna hodnotiaca správa o priebežnom plnení Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Trnavy na roky 2016 2020 za rok 2018 Komunitný plán sociálnych služieb mesta Trnavy na roky 2016 2020 (ďalej

Podrobnejšie

fadsgasga

fadsgasga Smart governance and financing Inteligentné riadenie a financovanie Milan Ftáčnik Predseda Rady pre smart riešenia a inovácie Čo je inteligentné riadenie? Také riadenie, ktorého cieľom je zvýšenie kvality

Podrobnejšie

2 Program rozvoja bývania obce Rovensko 2014-konečná verzia uprava

2 Program rozvoja bývania obce Rovensko 2014-konečná verzia uprava OBEC ROVENSKO, ROVENSKO 146, 905 01 ROVENSKO PROGRAM ROZVOJA BÝVANIA OBCE ROVENSKO 2014 2020 Rovensko 2014 OBSAH 1 ÚVOD... 2 2 ANALYTICKÁ ČASŤ... 4 2.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O OBCI... 4 2.2 ANALÝZA SÚČASNEJ ÚROVNE

Podrobnejšie

SMART_GOVERNANCE_Ftacnik

SMART_GOVERNANCE_Ftacnik Smart governance alebo Inteligentné riadenie pre samosprávu Milan Ftáčnik Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave Smart Cities 2018 od vízií k efektívnym inováciám,

Podrobnejšie

Zámery výskumnovývojových národných projektov MŠVVaŠ SR

Zámery výskumnovývojových národných projektov MŠVVaŠ SR Zámery výskumnovývojových národných projektov MŠVVaŠ SR Základné východiská - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 - zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych

Podrobnejšie

Východiská a rámce Národnej rámcovej stratégie

Východiská a rámce Národnej rámcovej stratégie Východiská a rámce Národnej rámcovej stratégie podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe Daniel Gerbery Inštitút pre výskum práce a rodiny 3.3:2014, Bratislava Kontext prípravy Národnej rámcovej

Podrobnejšie

Centrum pre hospodárske otázky Komentár 1/2018: Schválená investičná pomoc v roku 2017 Martin Darmo, Boris Škoda 1 V roku 2017 vláda Slovenskej republ

Centrum pre hospodárske otázky Komentár 1/2018: Schválená investičná pomoc v roku 2017 Martin Darmo, Boris Škoda 1 V roku 2017 vláda Slovenskej republ Komentár /08: Schválená investičná pomoc v roku 07 Martin Darmo, Boris Škoda V roku 07 vláda Slovenskej republiky schválila návrhov na poskytnutie investičnej pomoci (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

Podrobnejšie

Príprava štátnej politiky mestského rozvoja

Príprava štátnej politiky mestského rozvoja MOBILITA V NÁRODNOM A EURÓPSKOM KONCEPTE MESTSKÉHO ROZVOJA CityChangers SK 24.1.2019, Bratislava MESTÁ V CENTRE SVETOVÉHO ZÁUJMU - OSN Cieľ 11: urobiť mestá inkluzívnymi, bezpečnými, odolnými a udržateľnými

Podrobnejšie

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby trhu práce do roku 2023 Žilinský kraj ITMS 2014+312031N138

Podrobnejšie

Integrovaný regionálny operačný program Analýza výzvy na projektový zámer (PZ) Kód výzvy: Operačný program: Prioritná os: IROP-PO2-SC221-PZ Int

Integrovaný regionálny operačný program Analýza výzvy na projektový zámer (PZ) Kód výzvy: Operačný program: Prioritná os: IROP-PO2-SC221-PZ Int Integrovaný regionálny operačný program Analýza výzvy na projektový zámer (PZ) Kód výzvy: Operačný program: Prioritná os: IROP-PO2-SC221-PZ-2016-1 Integrovaný regionálny operačný program (IROP) 2 Ľahší

Podrobnejšie

Microsoft PowerPoint - Prezentacia_Slovensko.ppt

Microsoft PowerPoint - Prezentacia_Slovensko.ppt Skúsenosti z realizácie Sektorového Operačného Programu Priemysel a služby a zameranie Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Konferencia Operační program Podnikání a inovace nástroj

Podrobnejšie

A

A Objednávateľ diela Zmeny a doplnky č.5 územného plánu obce Kováčová : Obec Kováčová V zastúpení: starostom Slavomírom Brachnom Zhotoviteľ diela Zmeny a doplnky č. 4 územného plánu obce Kováčová : Ing.

Podrobnejšie

PowerPoint Presentation

PowerPoint Presentation OPERAČNÝ PROGRAM EFEKTÍVNA VEREJNÁ SPRÁVA A MOŽNOSTI ČERPANIA ZDROJOV PRE MNO RUT ERDÉLYIOVÁ BRATISLAVA 04. 12. 2014 AKTUÁLNY STAV OP EVS 28.11.2014 OP EVS bol schválený EK 09.12.2014 tlačová konferencia

Podrobnejšie

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby trhu práce do roku 2023 Prešovský kraj ITMS 2014+312031N138

Podrobnejšie

INTEGROVANÝ REGIONÁL NY OPERAČNÝ PROGRAM Názov výzvy: Kód výzvy: Prioritná os Investičná priorita: Špecifický cieľ: Schéma štátnej pomoci/schéma pomoc

INTEGROVANÝ REGIONÁL NY OPERAČNÝ PROGRAM Názov výzvy: Kód výzvy: Prioritná os Investičná priorita: Špecifický cieľ: Schéma štátnej pomoci/schéma pomoc INTEGROVANÝ REGIONÁL NY OPERAČNÝ PROGRAM Názov výzvy: Kód výzvy: Prioritná os Investičná priorita: Špecifický cieľ: Schéma štátnej pomoci/schéma pomoci de minimis: Typ výzvy: Výzva na predkladanie projektových

Podrobnejšie

OZNÁMENIE O STRATEGICKOM DOKUMENTE Regionálna integrovaná územná stratégia Banskobystrického kraja podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov n

OZNÁMENIE O STRATEGICKOM DOKUMENTE Regionálna integrovaná územná stratégia Banskobystrického kraja podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov n OZNÁMENIE O STRATEGICKOM DOKUMENTE Regionálna integrovaná územná stratégia Banskobystrického podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Podrobnejšie

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky V ý s l e d k y štatistického zisťovania o zamestnancoch a mzdových prostriedkoch v školstve rok 2018 Štvrťročný výkaz o práci v školstve

Podrobnejšie

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby trhu práce do roku 2023 Banskobystrický kraj ITMS 2014+312031N138

Podrobnejšie

spodárskeho sociálneho rozvoja obce Súlovce na oky

spodárskeho  sociálneho rozvoja  obce Súlovce na oky 1 PREHĽAD ŠTRUKTÚRY STRATÉGIE ROZVOJA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB V OBCI PATA STRATEGICKÁ VÍZIA ROZVOJA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Cieľavedomá a koordinovaná starostlivosť o všetky kategórie obyvateľov obce, ktorá je zabezpečovaná

Podrobnejšie

xybv

xybv Národný projekt MODERNIZÁCIA MIESTNEJ ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY Medzinárodná konferencia Municipálna V-4 Názov: SMART agenda pre kvalitu a modernizáciu 18.-19.9.2018 hotel Kaskady, Sliač-Sielnica K O N T R O

Podrobnejšie

Strategický plán rozvoja a údržby ciest na úrovni regiónov

Strategický plán rozvoja a údržby ciest na úrovni regiónov Integrovaný regionálny operačný program 2014 2020 Národný seminár Investovanie do detí v Slovenskej republike: Možnosti získania podpory z fondov EÚ Európska únia Európsky fond pre Regionálny rozvoj Integrovaný

Podrobnejšie

SPH.indd

SPH.indd OBSAH PREDHOVOR... 11 Prvá kapitola VNÚTORNÁ SPRÁVA... 13 1.1 Použitá študijná literatúra... 13 1.2 Základné pramene právnej úpravy... 13 1.3 Judikatúra... 19 1.4 Charakteristika vnútornej správy... 19

Podrobnejšie

PowerPoint Presentation

PowerPoint Presentation Hodonín, 29.10.2013 1 Rozloha 4 148 km 2 Počet obyvateľov (2012) Sídlo kraja 556 577 Trnava Počet okresov 7 Počet obcí 251 Počet miest 16 2 24% 2% 74% slovenská národnosť maďarská národnosť ostatné národnosti

Podrobnejšie

Zdravotná pomoc a zvýšenie zdravotného povedomia

Zdravotná pomoc a zvýšenie zdravotného povedomia Budovanie zdravých rómskych komunít II. kapitola Podpora zdravia Ing. Jana Maciaková Zdravotná pomoc a zvýšenie zdravotného povedomia Cieľ: Umožniť účastníkom vzdelávania pochopiť zdravotnú situáciu európskych

Podrobnejšie

Katarina Kellenbergerova - Panel 5

Katarina Kellenbergerova - Panel 5 Operačný program výskum a vývoj Katarína Kellenbergerová riaditeľka sekcie implementácie OP VaV Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚE Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint 1 S Y S T É M O V É O P A T R E N I A V R Á M C I O P V a I N Á R O D N É P R O J E K T Y C V T I S R J Á N T U R Ň A OBSAH 2 POSLANIE A ČINNOSŤ CVTI SR BEŽIACE NÁRODNÉ PROJEKTY CVTI SR V RÁMCI OP VaV

Podrobnejšie

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Obyce na roky 2003 2013 DODATOK č. 1 - rozvoj bývania Obyce 2011 1. Analýza hospodárskeho rozvoja obce - doplnenie a/ sociálno ekonomická analýza Časť :

Podrobnejšie

I. , II. , III. V Ý Z V A

I. , II. , III. V Ý Z V A Vykonávacie rozhodnutie Komisie C (2015) 889 zo dňa 12.2.2015 1 Alokácia Celkový rozpočet 182,34 mil. EUR Rozpočet na projekty 171,4 mil. EUR Prostriedky EFRR (85%) 154,99 mil. EUR Prostriedky EFRR na

Podrobnejšie

ArcView Print Job

ArcView Print Job ÚZEMNÝ PLÁN MESTA TRENÈÍN Zmeny a doplnky è.4 - CMZ - návrh LEGENDA: sekcie výkresu dotknuté ÚPN mesta Trenèín - Zmeny a doplnky è. 4 "nerie i sa" - èasti územia mesta, ktoré nie sú ÚPN mesta Trenèín -

Podrobnejšie

Mesto Sliač, Letecká 1, Sliač VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE MESTA SLIAČ č. 47/2017 KTORÝM SA VYHLASUJE OBECNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE MESTA SLIAČ Návrh

Mesto Sliač, Letecká 1, Sliač VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE MESTA SLIAČ č. 47/2017 KTORÝM SA VYHLASUJE OBECNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE MESTA SLIAČ Návrh Mesto Sliač, Letecká 1, 962 31 Sliač VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE MESTA SLIAČ č. 47/2017 KTORÝM SA VYHLASUJE OBECNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE MESTA SLIAČ Návrh VZN č. 47/2017, ktorým sa vyhlasuje obecné chránené

Podrobnejšie

Výhľad Slovenska na najbližšie roky

Výhľad Slovenska na najbližšie roky Výhľad Slovenska na najbližšie roky Martin Šuster Bratislava, konferencia FRP 218 24. 1. 218 Predikcia rastu HDP a cien HDP Inflácia Zdroj: NBS. 2 Strednodobá predikcia P3Q-218 Skutočnosť P3Q-218 217 218

Podrobnejšie

Sme pripravení na starnutie obyvateľstva? Dopady starnutia na trh práce a dlhodobú starostlivosť

Sme pripravení na starnutie obyvateľstva?  Dopady starnutia na trh práce a dlhodobú starostlivosť Sme pripravení na starnutie obyvateľstva? Dopady starnutia na trh práce a dlhodobú starostlivosť Ing. Eduard Heger Poslanec NR SR Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) Pripravenosť a najväčšie dopady:

Podrobnejšie

Štatistický úrad Slovenskej republiky

Štatistický úrad Slovenskej republiky ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY VZPS/A -04 VÝBEROVÉ ZISŤOVANIE PRACOVNÝCH SÍL ROK 0 Dotazník A pre vybranú domácnosť Registrované ŠÚ SR Č. Vk 8/ zo dňa 9.06.04 Ochranu dôverných údajov upravuje zákon

Podrobnejšie

0519_husar

0519_husar Podpora OZE zo strany regionálnej samosprávy stratégia využívania OZE v Košickom kraji a jej implementácia Potenciál OZE vkošickom samosprávnom kraji Druh OZE Celkový potenciál Technický potenciál PJ TWh

Podrobnejšie

STRATEGIA_ROZVOJA_Kmec

STRATEGIA_ROZVOJA_Kmec Integrácia sektorových politík, regionálneho a územného rozvoja v rámci implementácie Agendy 2030 Sekcia riadenia investícií Október 2018 + 421 2 2092 8xxx kontakt@vicepremier.gov.sk Štefánikova 15-011

Podrobnejšie

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY UPLATNENIE ABSOLVENTOV TRENDY TRHU PRÁCE TRH PRÁCE Uplatnenie absolventov a potreby trhu práce do roku 2023 Trenčiansky kraj ITMS 2014+312031N138

Podrobnejšie

Prezentácia projektu Analýza informačných tokov pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Prezentácia projektu  Analýza informačných tokov pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Skúsenosti z riadenia IT projektu v štátnej správy Ing. Katarína Mandíková Odbor implementácie Operačného programu Informatizácie spoločnosti MF SR Bratislava, 23.10.2007 Obsah projekty, ktoré sme zrealizovali

Podrobnejšie

Číslo 1 č. Opatrenie rozpočet realizátora Názov investície verejný alt. súkromný subjekt 1 1 Modernizácia infraštruktúry efektívnej verejnej správy a

Číslo 1 č. Opatrenie rozpočet realizátora Názov investície verejný alt. súkromný subjekt 1 1 Modernizácia infraštruktúry efektívnej verejnej správy a č. Opatrenie rozpočet Modernizácia infraštruktúry efektívnej verejnej správy a dovybavenie infraštruktúry pre poskytovanie služieb obyvateľstvu* Program priblíženia úradu k občanovi - interaktívny portál

Podrobnejšie

Dotazník pre prípravu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Súlovce na roky Návod na vyplnenie: správnu kolónku (Váš vek, pohlavi

Dotazník pre prípravu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Súlovce na roky Návod na vyplnenie: správnu kolónku (Váš vek, pohlavi Dotazník pre prípravu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Súlovce na roky 2015 2021 Návod na vyplnenie: správnu kolónku (Váš vek, pohlavie, názor, atď.) označte prosím písmenom X. CHARAKTERISTIKA

Podrobnejšie

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VZDELÁVANIA DODATOK č. 6 pre ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pr

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VZDELÁVANIA DODATOK č. 6 pre ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pr MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VZDELÁVANIA DODATOK č. 6 pre ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pre odborné vzdelávanie a prípravu, skupiny študijných

Podrobnejšie

Obec Streda nad Bodrogom

Obec Streda nad Bodrogom Obec Streda nad Bodrogom podľa 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov, 6 ods. 2 a ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej

Podrobnejšie

Hospodárska prognóza zo zimy 2016: Zvládanie nových výziev Brusel 4. február 2016 Európska komisia - Tlačová správa Európske hospodárstvo teraz vstupu

Hospodárska prognóza zo zimy 2016: Zvládanie nových výziev Brusel 4. február 2016 Európska komisia - Tlačová správa Európske hospodárstvo teraz vstupu Hospodárska prognóza zo zimy 2016: Zvládanie nových výziev Brusel 4. február 2016 Európska komisia - Tlačová správa Európske hospodárstvo teraz vstupuje už do štvrtého roku oživenia, pričom rast poháňanýnajmä

Podrobnejšie

Stratégia vysokej školy v oblasti internacionálizácie

Stratégia vysokej školy v oblasti internacionálizácie Stratégia slovenských vysokých škôl v oblasti internacionalizácie Peter Fabián, Jarmila Červená, Lenka Kuzmová Žilinská univerzita v Žiline Internacionalizácia vzdelávania, vedy a inovatívneho podnikania

Podrobnejšie

Cielená príprava žiakov s ťažkým zrakovým postihnutím na ďalšie štúdium

Cielená príprava žiakov  s ťažkým zrakovým postihnutím na ďalšie štúdium Inštitucionálna stratégia vytvárania inkluzívneho prostredia Elena Mendelová Univerzita Komenského v Bratislave Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami Seminár : Podmienky na štúdium študentov

Podrobnejšie

SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP

SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP ROČNÍK ÔSMY ČASOVÁ DOTÁCIA 0,5 HODINA TÝŽDENNE 16,5

Podrobnejšie

NÁVRH ŠTRUKTÚRY ŠTÁTNEHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

NÁVRH ŠTRUKTÚRY ŠTÁTNEHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU Školský vzdelávací program Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej Vzdelávací program Tanec Stupeň vzdelania 2, 3A, 5B Dĺžka štúdia osemročná Forma štúdia denná Vyučovací jazyk slovenský Druh školy štátna

Podrobnejšie

Pravda, Prehľad podmienok vo vybraných štátoch [Pravda; 16/2015; 21/01/2015; s.: 24; veg ; Zaradenie: KAM na vysokú školu] Veľká Británia P

Pravda, Prehľad podmienok vo vybraných štátoch [Pravda; 16/2015; 21/01/2015; s.: 24; veg ; Zaradenie: KAM na vysokú školu] Veľká Británia P Pravda, 21.01.2015 Prehľad podmienok vo vybraných štátoch [Pravda; 16/2015; 21/01/2015; s.: 24; veg ; Zaradenie: KAM na vysokú školu] Veľká Británia Populárne študijné odbory: ekonomické odbory, medzinárodné

Podrobnejšie

Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Petržalka

Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Petržalka Materiál na zasadnutie komisie ÚPVaD január 2019 Investičný zámer: Žiadateľ: K.T.Plus, s.r.o., Kopčianska 15, Bratislava Investor: South City E, s.r.o., Poštová 3, Bratislava Zámer : Stupeň : Južné Mesto

Podrobnejšie

Predškolská výchova vo svete 2

Predškolská výchova vo svete 2 Predškolská výchova vo svete 2 Kvalita raného vzdelávania Projekt OECD Thematic Review of Early Childhood Education and Care 1998 2012 Štúdie Starting Strong I III (2001, 2006, 2012) Päť ciest ku kvalite

Podrobnejšie

PROJEKTY_2017_na_web

PROJEKTY_2017_na_web Kultúrna pamiatka roka 2016 Fénix XII. ročník celoštátnej súťaže Fénix Kultúrna pamiatka roka 2016. Súťaže sa mohli zúčastniť vlastníci/správcovia všetkých národných kultúrnych pamiatok alebo samosprávy

Podrobnejšie

Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve Charakteristika Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve usmerňuje a organizuje ťažbovú činnosť na

Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve Charakteristika Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve usmerňuje a organizuje ťažbovú činnosť na Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve Charakteristika Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve usmerňuje a organizuje ťažbovú činnosť na zverenom úseku hospodárenia v rámci komplexného spracovania dreva

Podrobnejšie

Obce okresu Nové Zámky z aspektu ukazovateľov samosprávy

Obce okresu Nové Zámky z aspektu  ukazovateľov samosprávy Vnímanie volieb na úrovni miestnej samosprávy z pohľadu obyvateľov obcí okresu Nové Zámky RNDr. Katarína Vilinová, PhD., RNDr. Gabriela Repaská, PhD., Bc. Andrea Lelkešová Štruktúra prezentácie Úvod Základné

Podrobnejšie

MATURITA 2019 Výsledky externej časti maturitnej skúšky Na riadnom a náhradnom termíne externej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2018/2019 sa z

MATURITA 2019 Výsledky externej časti maturitnej skúšky Na riadnom a náhradnom termíne externej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2018/2019 sa z MATURITA 2019 Výsledky externej časti maturitnej skúšky Na riadnom a náhradnom termíne externej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2018/2019 sa zúčastnilo spolu 42 054 žiakov. V dňoch 12. 15. marca

Podrobnejšie

Microsoft PowerPoint - Kovalcik

Microsoft PowerPoint - Kovalcik EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LH SR A VPLYV SVETOVEJ FINANČNEJ A HOSPODÁRSKEJ KRÍZY Ing. Miroslav Kovalčík k a kol. Aktuálne otázky ekonomiky LH SR Zvolen 21.10.2009 EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LH SR A VPLYV SVETOVEJ FINANČNEJ

Podrobnejšie

OCELIARSKY PRIEMYSEL V SR V ROKU 2015 A 2016 Do oceliarskeho sektoru v SR patrí výroba surového železa a ocele a ferozliatin (SK NACE 241), výroba rúr

OCELIARSKY PRIEMYSEL V SR V ROKU 2015 A 2016 Do oceliarskeho sektoru v SR patrí výroba surového železa a ocele a ferozliatin (SK NACE 241), výroba rúr OCELIARSKY PRIEMYSEL V SR V ROKU 2015 A 2016 Do oceliarskeho sektoru v SR patrí výroba surového železa a ocele a ferozliatin (SK NACE ), výroba rúr, rúrok, dutých profilov a súvisiaceho príslušenstva z

Podrobnejšie

Odkiaľ a kam kráča slovenská demografia po roku 1993

Odkiaľ a kam kráča slovenská demografia po roku 1993 Odkiaľ a kam kráča slovenská demografia po roku 1993 B. Bleha, B. Šprocha, B. Vaňo Květnová konference ČDS 2018, Brno Kde sme boli v roku 1993? Plusy Československá tradícia Dobré kontakty na českú demografiu

Podrobnejšie

PM C-03 Prostredie riadenia ¾udských zdrojov

PM C-03 Prostredie riadenia ¾udských zdrojov PROSTREDIE RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV 1 OSNOVA vonkajšie prostredie vnútorné prostredie 2 PROSTREDIE 3 PROSTREDIE Analýza údajov o prostredí Definovanie tendencie prehľad údajov štatistická analýzy grafické

Podrobnejšie

S T A N O V I S K O

S T A N O V I S K O S T A N O V I S K O HLAVNEJ KONTROLÓRKY MESTA K NÁVRHU PROGRAMOVÉHO ROZPOČTU MESTA NEMŠOVÁ NA ROK 2015 S VÝHĽADOM NA ROKY 2016 2017 V zmysle 18f ods. 1 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

Podrobnejšie

untitled

untitled 2. VIDIECKOSŤ KRAJINY Pri definícii vidieckosti územia sa vychádza z rozhodnutia Rady č. 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programovacie obdobie 2007 2013), ktoré

Podrobnejšie

Zvýšenie kvality......

Zvýšenie kvality...... Testovanie 9-16 Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ 15/16 Testovanie 9-16 Riadny termín 6. apríl 16 Náhradný termín 19. apríl 16 Administrované testy Test z matematiky Test zo slovenského

Podrobnejšie

Stredná odborná škola ekonomická Stojan 1, Spišská Nová Ves ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Agroturistika Agroturistika 1

Stredná odborná škola ekonomická Stojan 1, Spišská Nová Ves ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Agroturistika Agroturistika 1 Stredná odborná škola ekonomická Stojan 1, 052 01 Spišská Nová Ves ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Agroturistika Agroturistika 1 1. ÚVODNÉ IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE Názov a adresa školy Názov školského vzdelávacieho

Podrobnejšie

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Zákamenné úvod Štruktúra dokumentu Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, bola prispôsobovaná pot

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Zákamenné úvod Štruktúra dokumentu Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, bola prispôsobovaná pot úvod Štruktúra dokumentu Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, bola prispôsobovaná potrebám obecnej samosprávy v zmysle funkčnej využiteľnosti a prehľadnosti, jednotlivé časti zo sebou logicky

Podrobnejšie

Centrum excelentnosti pre využitie informačných biomakromolekúl v prevencii ochorení a pre zlepšenie kvality života, ITMS:

Centrum excelentnosti pre využitie informačných biomakromolekúl v prevencii ochorení a pre zlepšenie kvality života, ITMS: Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky, ITMS: 26240120002 Prírodovedecká fakulta UK Zodpovedný riešiteľ (za UK): prof. RNDr. Mária Kozová, CSc. Hlavné ciele projektu o Strategickým

Podrobnejšie

Kto sme ?

Kto sme ? Program Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020 Spoločný technický sekretariát máj 2017 STS - Asistencia žiadateľom Partnerstvo Konzultácie Náčrt Potreby/Problémy Návrh riešení Úlohy Očakávané výsledky

Podrobnejšie

GPH MIchalovce

GPH MIchalovce KRITÉRIÁ prijímacích skúšok a termíny konania prijímacích skúšok do 1. ročníka na školský rok 2008/2009 v Gymnáziu Pavla Horova Michalovce V zmysle 4 ods. 1 Vyhlášky MŠ SR č. 145/1996 Zb. o prijímaní na

Podrobnejšie

Opis projektu

Opis projektu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ Názov projektu: Elektronizácia učebných osnov nevyhnutnosť

Podrobnejšie

Výzva na predkladanie súťažných návrhov 1. Názov predmetu zákazky Vypracovanie podnikateľských plánov na založenie obecného sociálneho podniku v 5 obc

Výzva na predkladanie súťažných návrhov 1. Názov predmetu zákazky Vypracovanie podnikateľských plánov na založenie obecného sociálneho podniku v 5 obc Výzva na predkladanie súťažných návrhov 1. Názov predmetu zákazky 2. Predpokladaná hodnota zákazky 1 000.- Euro, vrátane DPH, v členení nižšie: Názov Cena na 1 obec Vypracovanie podnikateľských plánov

Podrobnejšie

Snímek 1

Snímek 1 I mplementačná agentúra p re Operačný p rogram Zamestnanosť a sociálna inklúzia Výzva OP ZaSI FSR 2012/2.1./02 a zameranie na rámcovú aktivitu 2.1.4 Bratislava, Bôrik, Výročná konferencia k HP MRK 10.12.2014

Podrobnejšie

Microsoft Word - Predloženie žiadosti o poskytnutie podpory v rámci národného projektu s názvom Podpora biodiverzity prvkami ze

Microsoft Word - Predloženie žiadosti o poskytnutie podpory v rámci národného projektu s názvom Podpora biodiverzity prvkami ze M E S T O R O Ž Ň A V A Pre zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Rožňave dňa 28. 03.2019 K bodu rokovania číslo: Názov správy: Predloženie žiadosti o poskytnutie podpory v rámci národného projektu s názvom

Podrobnejšie

PowerPoint Presentation

PowerPoint Presentation Okrúhly stôl Výskumnej agentúry so zástupcami výskumných inštitúcií Téma: Koncept podpory teamingových výskumných centier z Operačného programu Výskum a inovácie 21. februára 2018 Výskumná agentúra Sliačska

Podrobnejšie

E K O N O M I C K Á U N I V E R Z I TA V B R A T I S L A V E

E K O N O M I C K Á U N I V E R Z I TA     V    B R A T I S L A V E Zadanie zákazky Postupom podľa 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 1. Identifikácia verejného obstarávateľa Názov: Ekonomická univerzita v Bratislave

Podrobnejšie

Microsoft PowerPoint - Sveda

Microsoft PowerPoint - Sveda Aktivity a návrhy Slovenskej matematickej spoločnosti JSMF Dušan Šveda Žilina, 9. februára 2016 Matematické vzdelávanie v kontexte STEM vzdelávania a potrieb praxe 1 Hlavné ciele činnosti SMS - vytvorenie

Podrobnejšie

Komunitný plán sociálnych služieb OBCE Slanské Nové Mesto

Komunitný plán sociálnych služieb OBCE Slanské Nové Mesto KOMUNITNÝ PLÁN SOCIÁLNYCH SLUŽIEB OBCE SLANSKÉ NOVÉ MESTO 2018 OBSAH Úvod... 2 Základná terminológia... 5 Komunita... 5 Plánovanie... 5 Komunitné plánovanie... 5 Poskytovateľ sociálnej služby... 5 Prijímateľ

Podrobnejšie

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VZDELÁVANIA DODATOK č. 1 pre ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pr

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VZDELÁVANIA DODATOK č. 1 pre ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pr MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VZDELÁVANIA DODATOK č. 1 pre ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pre odborné vzdelávanie a prípravu študijný odbor 9245

Podrobnejšie

SRCR-dokument

SRCR-dokument STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU V MESTE ZVOLEN DOKUMENT OBSAH 1. ÚVODNÁ ČASŤ... 3 1.1. ZÁMER SPRACOVATEĽOV... 3 1.2. PROCES TVORBY... 4 2. NÁVRHOVÁ ČASŤ... 5 2.1. VOĽBA STRATÉGIE... 5 2.2. ZHRNUTIE

Podrobnejšie

14Konf SPA_ Stratégia riešenia P

14Konf SPA_ Stratégia riešenia P Národný projekt MODERNIZÁCIA MIESTNEJ ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY Informačný seminár aktivity 2 Názov: Riadenie parkovania v mestách a obciach Stav parkovania na Slovensku z pohľadu Slovenskej parkovacej asociácie

Podrobnejšie

Národné projekty implementované SAŽO v rámci OPKŽP (2014 – 2020)

Národné projekty implementované SAŽO v rámci OPKŽP (2014 – 2020) Národné projekty implementované SAŽP v rámci OPKŽP (2014 2020) Aktivita sa realizuje v rámci národného projektu Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného

Podrobnejšie

Číslo materiálu: 12 MESTO HLOHOVEC Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec dňa Názov materiálu: NÁVRH VŠEOBECNE ZÁVÄZN

Číslo materiálu: 12 MESTO HLOHOVEC Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec dňa Názov materiálu: NÁVRH VŠEOBECNE ZÁVÄZN Číslo materiálu: 12 MESTO HLOHOVEC Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva mesta dňa 20.6.2019 Názov materiálu: NÁVRH VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉHO NARIADENIA MESTA HLOHOVEC Č. 245/2019, KTORÝM SA MENÍ A

Podrobnejšie

Prezentácia_PRIEMYSELNÁ ZÓNA \(2 etapa\)_

Prezentácia_PRIEMYSELNÁ ZÓNA \(2 etapa\)_ PRIEMYSELNÁ ZÓNA SEREĎ JUH (2. ETAPA PP) PRIEMYSELNÁ ZÓNA SEREĎ JUH, PRI RÝCHLOSTNEJ KOMUNIKÁCII R1 (E571), SLOVENSKÁ REPUBLIKA, EÚ ] MPRENTAL ESTATE CON SU LTI NG PRIEMYSELNÝ PARK MESTA SEREĎ (1.ETAPA)

Podrobnejšie

ODPORÚČANÉ ŠTUDIJNÉ PLÁNY PRE ŠTUDENTOV DENNÉHO A EXTERNÉHO ŠTÚDIA 1 Študijný program 1. stupňa: Ekonomika a manažment podniku Študijný odbor:

ODPORÚČANÉ ŠTUDIJNÉ PLÁNY PRE ŠTUDENTOV DENNÉHO A EXTERNÉHO ŠTÚDIA 1 Študijný program 1. stupňa: Ekonomika a manažment podniku Študijný odbor: ODPORÚČANÉ ŠTUDIJNÉ PLÁNY PRE ŠTUDENTOV DENNÉHO A EXTERNÉHO ŠTÚDIA 1 Študijný program 1. stupňa: Ekonomika a manažment podniku Študijný odbor: 3.3.16 Ekonomika a manažment podniku ***Pre študentov, ktorí

Podrobnejšie

Zxczxc

Zxczxc Platnosť od akademického roka 2012/2013 PODMIENKY POSKYTOVANIA ŠTIPENDIÍ VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY VŠEOBECNÉ PODMIENKY 1. Štipendium a pobyt zahraničných študentov štipendistov vlády Slovenskej republiky

Podrobnejšie

Rola verejných orgánov v deinštitucionalizácii

Rola verejných orgánov v deinštitucionalizácii ROLA VEREJNÝCH ORGÁNOV V DEINŠTITUCIONALIZÁCII Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 4. Fórum poskytovateľov Bratislava, 23. augusta 2012 NÁRODNÉ DOKUMENTY V OBLASTI DEINŠTITUCIONALIZÁCIE

Podrobnejšie

TÉZY K ŠTÁTNYM ZÁVEREČNÝM SKÚŠKAM Z PREDMETU TEÓRIA A PRAX VEREJNEJ SPRÁVY Bc štúdium, študijný odbor: Verejná správa a regionálny rozvoj 1. Verejná s

TÉZY K ŠTÁTNYM ZÁVEREČNÝM SKÚŠKAM Z PREDMETU TEÓRIA A PRAX VEREJNEJ SPRÁVY Bc štúdium, študijný odbor: Verejná správa a regionálny rozvoj 1. Verejná s TÉZY K ŠTÁTNYM ZÁVEREČNÝM SKÚŠKAM Z PREDMETU TEÓRIA A PRAX VEREJNEJ SPRÁVY Bc štúdium, študijný odbor: Verejná správa a regionálny rozvoj 1. Verejná správa a verejný sektor. objasnite pojmy verejná správa

Podrobnejšie

N á v r h

N    á   v    r    h N á v r h Všeobecné záväzné nariadenie č. 4/2017 o podmienkach poskytovania dotácií z prostriedkov Obce Víťaz. Obec Víťaz podľa ustanovenia 6 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších

Podrobnejšie

Microsoft Word _1_.docx

Microsoft Word _1_.docx Prihláška na vysokoškolské štúdium bakalárske prvý stupeň alebo spojené prvý a druhý stupeň v jednom celku 1) Pečiatka VŠ, fakulty: Evidenčné číslo: Akademický rok: 20 / 20 Štátne občianstvo: Dátum doručenia:

Podrobnejšie

Zákon o OVP

Zákon o OVP Príloha č. 1 Charakteristika súčasnej právnej úpravy v oblasti odborného vzdelávania a prípravy Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

Podrobnejšie

Snímka 1

Snímka 1 PRÁCA S MLÁDEŽOU A SLOVENSKÝ HOKEJ KONFERENCIA 2MB - dva milióny budúcností - - Správa o mládeži 2018 Bratislava, 21. 22.6.2018 Hokej ako spoločenský fenomén S L O V E N S K Ý Z V Ä Z Ľ A D O V É H O H

Podrobnejšie

N Á V R H P R O G R A M O V E J Š T R U K T Ú R Y

N Á V R H    P R O G R A M O V E J     Š T R U K T Ú R Y Obec :: Obec Zavarr Sídlo:: 919 26 Zavarr,, Vikttorrí ínova 14 IIČO:: 313203 H O D N O T E N I E P R O G R A M O V É H O R O Z P O Č T U N A R O K 2 0 1 5 K 31..12..2015 V Zavarre dňa 10..2..2016... Sttarrostta

Podrobnejšie

NSK Karta PDF

NSK Karta PDF Názov kvalifikácie: Učiteľ materskej školy v triedach a školách pre deti so zdravotným znevýhodnením Kód kvalifikácie U2342001-00533 Úroveň SKKR 6 Sektorová rada Veda, výskum, vzdelávanie, výchova a šport

Podrobnejšie

Slide 1

Slide 1 Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy Operačný program Informatizácia spoločnosti a Operačný program Bratislavský kraj OPIS a OPBK sú komplementárnymi programami v zmysle vybudovania egovernmentu

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint Komunitné plánovanie sociálnych služieb v Trnave Konferencia KOMUNITNÉ PLÁNOVANIE Povinnosť či príležitosť pre samosprávu? - 23. januára 2018, Bratislava Komunitný plán sociálnych služieb KPSS mesta Trnavy

Podrobnejšie

Demanova studia

Demanova studia Tržná a finančná analýza uskutočniteľnosti pre projekt apartmánového domu v Demänovej, Liptovský Mikuláš Vypracované: Enright Development s.r.o. Leškova 16, Bratislava 811 04, Tel. +421 904 878 299 OBSAH

Podrobnejšie