ARKA-architektonická kancelária, spol

Prepis

1 architektonická kancelária, spol. s r.o. Zvonárska 23, Košice tel./fax: , arka@mail.t-com.sk územný plán mesta (ÚPN-O) NOVÁ BAŇA sprievodná správa schválený Mestským zastupiteľstvom dňa: č. uznesenia: č. VZN: Mgr. Ján Havran primátor mesta Nová Baňa Košice, Ing. arch. Dušan Marek zodpovedný projektant

2 názov dokumentácie: územný plán mesta (ÚPN-O) Nová Baňa návrh kód obce : okres, kraj : okres: Žarnovica, kraj: Banskobystrický obstarávateľ dokumentácie: prostredníctvom odborne spôsobilej osoby: mesto Nová Baňa Ing. arch. Beáta Mikušová r. č. 257 spracovateľ dokumentácie: hlavný riešiteľ: architektonická kancelária ARKA, spol. s r.o. Košice, Zvonárska ul. 23 Ing. arch. Dušan M a r e k r. č AA zodpovední riešitelia: urbanizmus: demografia, bývanie a bytový fond: občianska vybavenosť, výroba: verejné dopravné vybavenie: vodné hospodárstvo verejné technické vybavenie: zásobovanie elektrickou energiou a telekomunikácie: zásobovanie plynom tepelné hospodárstvo prírodné podmienky a krajinná ekológia: poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo: digitalizácia výkresov: technické práce, adjustácia: Ing. arch. Dušan M a r e k Ing. arch. Dezider K o v á c s Ing. arch. Dušan M a r e k Ing. arch. Dezider K o v á c s Ing. Miroslav B a r t e k Ing. Nataša P a u l i n y o v á Ing. Štefan T r o p p Ing. Dušan I v a n Ing. Ladislav P a ž á k Ing. Dagmar Č u m o v á Ing. arch. Dušan M a r e k Anna V a r h a ň o v s k á Anna V a r h a ň o v s k á Jozef Ž i a r a n Anna V a r h a ň o v s k á Helena Š i m č á k o v á 2

3 Súhrnný obsah dokumentácie: Elaborát územného plánu mesta (ÚPN-O) Nová Baňa je vypracovaný v tomto rozsahu: A. Textová časť Sprievodná správa Príloha I Samostatná príloha perspektívneho využitia PP a LP na nepoľnohospodárske účely. Príloha II Záväzná časť územného plánu mesta. B. Výkresová časť v zložení výkresov: 1. Širšie vzťahy m 1: Komplexný urbanistický návrh katastrálneho územia m 1: Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny m 1: a,b,c,d Komplexný urbanistický návrh zastavaného územia m 1: a,b,c,d Návrh verejného dopravného vybavenia m 1: a,b,c,d Návrh verejného technického vybavenia vodné hospodárstvo m 1: a,b,c,d Návrh verejného technického vybavenia energetika a telekomunikácie m 1: a,b,c,d Vyhodnotenie perspektívneho využitia PP a LP na nepoľnohospodárske účely m 1: a,b,c,d Návrh verejnoprospešných stavieb m 1:

4 A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A.1. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA A PROBLÉMY, KTORÉ ÚZEMNÝ PLÁN RIEŠI A.1.1. Dôvody pre vypracovanie územného plánu mesta A.1.2. Hlavné úlohy a ciele riešenia územného plánu mesta A.1.3. Údaje o použitých podkladoch A.1.4. Mapové podklady A.2. VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA A.3. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMIA SO ZADANÍM A SO SÚBORNÝM STANOVISKOM Z PREROKOVANIA KONCEPTU A.3.1. Postup spracovania a prerokovania územného plánu mesta A.3.2. Výsledky vyhodnotenia variantných riešení konceptu územného plánu mesta A.3.3. Zhodnotenie súladu riešenia územného plánu so súborným stanoviskom z prerokovania konceptu B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA B.1. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA B.1.1. Vymedzenie riešeného územia, podrobnosť riešenia a návrhové obdobie územného plánu mesta B.1.2. Základná charakteristika mesta a jeho katastrálneho územia B.2. B.3. B.4. VÄZBY VYPLYVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU - ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ GEOGRAFICKÝ OPIS RIEŠENÉHO ÚZEMIA - PRÍRODNÉ PODMIENKY GEOMERFOLÓGIA, KLIMATOLÓGIA, HYDROLÓGIA B.3.1. Prírodné podmienky B.3.2. Pôdy B.3.3. Hydrogeologické pomery B.3.4. Hydrologické pomery B.3.5. Vegetácia B.3.6. Fauna RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY DOKUMENTUJÚCE ZAČLENENIE ÚZEMIA MESTA DO SYSTÉMU OSÍDLENIA B.4.1. Vymedzenie záujmového územia mesta B.4.2. Bilancie obývanosti záujmového územia mesta B.4.3. Sídelná a krajinná štruktúra záujmového územia mesta B.4.4. Rozhodujúce zariadenia dopravy a verejného technického vybavenia v záujmovom území mesta B.5. PREDPOKLADY A MOŽNOSTI ĎALŠIEHO ÚZEMNÉHO ROZVOJA MESTA B.5.1. Demografické a sociálno ekonomické východiská B.5.2. Aktuálne a výhľadové potreby rozvoja mesta B.6. B.5.3. Požiadavky, vyplývajúce z prerokovania a posúdenia konceptu riešenia územného plánu mesta B.5.4. Potenciálne možnosti ďalšieho rozvoja mesta B.5.5. Limity a obmedzenia rozvoja mesta NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA MESTA B.6.1. Vývoj a súčasný stav urbánnej štruktúry mesta B.6.2. Priestorové usporiadanie a perspektívy rozvoja urbanistických celkov B.6.3. Stavebno-technický stav objektov a funkčné využitie plôch B.6.4. Funkčné využitie a regulatívy zastavaného územia B.7. KULTÚRNE A VÝTVARNÉ HODNOTY MESTA, OCHRANA PAMIATOK B.7.1. Individuálne chránené národné kultúrne pamiatky B.7.2. Pamätihodnosti mesta B.7.3. Chránené záujmy z hľadiska archeológie

5 B.8. B.9. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA MESTA S URČENÍM PREVLÁDAJÚCICH FUNKČNÝCH ÚZEMÍ VRÁTANE URČENIA PRÍPUSTNÉHO, OBMEDZUJÚCEHO A ZAKAZUJÚCEHO FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA B.8.1. Základné rozvrhnutie funkcií a základných prevádzkovýcha komunikačných väzieb.75 B.8.2. Regulácia funkčného využitia plôch NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE B.9.1. Bývanie, domový a bytový fond, obytné plochy B.9.2. Domový fond B.9.3. Bytový fond B.9.4. Hospodárska základňa B.9.5. Priemyselná výroba, stavebníctvo, výrobné služby a sklady B.9.6. Občianska vybavenosť B.10. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA B Súčasné napojenie riešeného územia na nadradenú dopravnú infraštruktúru B Doprava v katastrálnom a zastavanom území mesta Nová Baňa B Návrh riešenia dopravného systému B Vplyv dopravy na okolie komunikácií a na životné prostredie, ochranné pásma B.11. KONCEPCIA VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA VODNÉ HOSPODÁRSTVO B Širšie vzťahy B Vodárenské zdroje B Zásobovanie pitnou vodou B Zásobovanie úžitkovou vodou B Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd B Vodné toky nádrže a odtokové pomery B Vymedzenie ochranných pásiem B Ohrozované územie inundované územie B.12. KONCEPCIA VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA ENERGETIKA A TELEKOMUNIKÁCIE B Zásobovanie elektrickou energiou B Telekomunikácie a telekomunikačné zariadenia B Zásobovanie zemným plynom B Zásobovanie teplom B.13. KONCEPCIA STAROSTLIIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE B Ovzdušie B Ochrana povrchových a podzemných vôd B Pôda B Hluk B Žiarenie B Odpady B.14. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY VRÁTANE PRVKOV KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚZEMNÉHO SUSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY A EKOSTABILIZAČNÝCH OPATRENÍ B Úvod B Územná ochrana B Druhová ochrana B Regulatívy a zásady tvorby ochrany krajiny B Krajinnoekologické opatrenia B Územné vymedzenie krajinných priestorov

6 B.15. VYMEDZENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV B.16. ZÁUJMY OBRANY ŠTÁTU, CIVILNEJ OCHRANY, PROTIPOŽIARNEJ A PROTIPOVODŇOVEJ OCHRANY B Záujmy obrany štátu B Civilná obrana B Ochrana proti veľkým vodám B Protipožiarna ochrana a záchranná služba B.17. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA Z HĽADISKA ENVIROMENTÁLNYCH, EKONOMICKÝCH, SOCIÁLNYCH A ÚZEMNOTECHNICKÝCH DÔSLEDKOV B Zhodnotenie z hľadiska enviromentálneho B Zhodnotenie z hľadiska sociálnych a ekonomických dôsledkov B Zhodnotenie z hľadiska územno-technických dôsledkov

7 A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE. Názov a kód obce: Nová Baňa Okres: Žarnovica 612 Kraj: Banskobystrický 6 Počet obyvateľov: (sčítanie 2011) Plocha katastrálneho územia sídla ( ) 6 125,62 ha Plocha zastavaného územia sídla k ,01 ha je vypracovaný v zmysle 22 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení. Územný plán mesta je vypracovaný v rozsahu a podrobnostiach, stanovených v 9 a v 12 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Spracovaniu územného plánu mesta predchádzalo vypracovanie prieskumov a rozborov riešeného územia (december 2009), ktorými sa získali ucelené poznatky o súčasnom stave a o možnostiach rozvoja, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia mesta a určenie problémov a stretov záujmov, ktoré je v územnoplánovacej dokumentácii potrebné riešiť. V septembri 2010 bolo v zmysle 20, ods. 1 stavebného zákona a v rozsahu a podrobnostiach, určených v 8, ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. spracované Zadanie pre vypracovanie územného plánu mesta, ktoré bolo riadne prerokované podľa ustanovení 20, ods. 2-5 stavebného zákona a následne schválené uznesením Mestského zastupiteľstva č. 89/2010 zo dňa Schválené zadanie stanovilo hlavné ciele a požiadavky, ktoré je v územnom pláne mesta potrebné riešiť, a určilo aj podrobnejšie požiadavky na obsah, rozsah a formu spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Bolo základným podkladom pre postupné vypracovanie konceptu a návrhu územného plánu mesta. Koncept územného plánu mesta bol vypracovaný v novembri 2011, prerokovanie bolo ukončené v januári Súborné stanovisko obstarávateľa s pokynmi pre vypracovanie návrhu územného plánu mesta bolo schválené uznesením Mestského zastupiteľstva č 66/2012, 67/2012, 68/2012, zo dňa a dodané spracovateľovi ÚPN. Obstarávateľom územného plánu mesta je Mesto Nová Baňa ako je v 16 stavebného zákona stanovený orgán územného plánovania. Na základe výsledkov Výzvy z júla 2008 pre zákazku s nízkou hodnotou podľa 102 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na poskytnutie služby: " je spracovateľom dokumentácie ARKA, architektonická kancelária, spoločnosť s r.o. Košice. A.1. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA A PROBLÉMY, KTORÉ ÚZEMNÝ PLÁN RIEŠI. A.1.1. Dôvody pre vypracovanie územného plánu mesta. Mesto Nová Baňa má platný Územný plán sídelného útvaru Nová Baňa, ktorý spracoval URBION Banská Bystrica, schválený ONV v Žiari nad Hronom uzn. č. 144/77-III a S KNV v Banskej Bystrici , aktualizovaný piatimi zmenami a doplnkami, Pretože súčasný územný plán mesta Nová Baňa (aktualizovaný doplnkami) je čiastočne vývojovo prekonaný, rozhodlo sa mesto Nová Baňa svoje územnoplánovacie potreby a rozvojové zámery riešiť obstaraním nového územného plánu mesta, spracovaným v rozsahu celého katastrálneho územia mesta. Obsahovo a rozsahovo zodpovedajúceho aktuálnym požiadavkám stavebného zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní 7

8 a stavebnom poriadku (stavebný zákon) s vyplývajúcimi zmenami a doplnení následných zákonov. V zmysle prijatej súťažnej ponuky zhotoviteľa a po jej synchronizácii s požiadavkami obstarávateľa ÚPD bola uzavretá obchodná zmluva č.7008/2008 na vypracovanie územného plánu mesta. A.1.2. Hlavné úlohy a ciele riešenia územného plánu mesta. Cieľom spracovania Územného plánu mesta Nová Baňa je komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, stanovenie zásad jeho organizácie a vecná a časová koordinácia jednotlivých činností v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, podľa ustanovení 1 Zákona č. 50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon). Ciele a smerovanie rozvoja územia bude územný plán podriaďovať ochrane a rozvoju životného prostredia, kultúrno-historických a prírodných hodnôt územia, pričom bude hľadať možnosti optimálneho využitia zdrojov a rezerv územia na jeho spoločensky najefektívnejší urbanistický rozvoj. Zároveň územný by plán mesta mal mať formu právne záväzného dokumentu - regulačného plánu, ktorý by bol podľa možnosti liberálnym, pritom však v taxatívne vymedzených oblastiach záväzným nástrojom regulácie mestského územného a stavebného rozvoja, opierajúceho sa o autoritu zákonov a o autoritu rozhodnutí orgánov mestskej samosprávy. Takto spracovaný územný plán by definoval hlavné princípy stratégie rozvoja mesta, mestskej urbanistickej koncepcie a priestorovej kompozície, určoval osobitné podmienky alebo obmedzenia rozvoja, sanácie a revalorizácie mestského územia. Záväzne by stanovoval regulatívy, vzťahujúce sa k faktorom verejných (mestských) záujmov a k verejným priestorom a funkciám v meste, vymedzoval (alebo i obmedzoval a limitoval) možnosti využitia územia a určoval prípustný spôsob jeho zastavania, resp. intenzity jeho využívania. Zároveň by orientačne vymedzoval plochy rezerv dlhodobejších koncepčných zámerov a stanovoval i podmienky pre využitie územia a pre výstavbu v priestoroch špecificky limitovaných či obmedzovaných (ochranné pásma, chránené územia, prírodné a krajinné prvky, ekosystém a pod.). Takto koncipovaný územný plán by mal byť otvoreným systémom riešenia priestorových vzťahov, definovania princípov a zásad rozvoja mesta a jeho zástavby. Nový územný plán by mal mať prednostne charakter ponuky. Má byť podkladom pre praktickú iniciačnú a rozhodovaciu činnosť mesta ako stavebného úradu a zároveň tiež podnecovateľom, usmerňovateľom, koordinátorom a regulátorom mestskej a občianskej (ekonomickej i mimoekonomickej) aktivity a iniciatívy. Územný plán mesta bude vychádzať zo zhodnotenia súčasného stavu mesta, z jeho rozvojových možností a potrieb a z územnej a priestorovej disponibility. Hlavnými úlohami riešenia územného plánu mesta sú najmä: vytvoriť koncepciu rozvoja vo všetkých jej funkčných zložkách, pre stanovenie optimálnych podmienok pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja mesta a jeho priemetu do územia v rozsahu jeho katastra, rozvojovú koncepciu mesta vo všetkých jeho funkčných zložkách riešiť tak, aby boli zabezpečené optimálne podmienky pre jej trvalo udržateľný rozvoj a preferovať výstavbu v hraniciach zastavaného územia, určenie regulatívov priestorového usporiadania a využívania územia mesta v rozsahu jeho katastra, osobitne však najmä v zastavanom a na zástavbu navrhovanom území mesta, nevyužívané plochy ovocných sadov zastavať iba pozdĺž jestvujúcej obslužnej komunikácie s ponechaným prieluk pre ich ďalší rozvoj, plochy výroby situovať na juhovýchodnom okraji sídla medzi komunikáciu R1 a železnicu (Horné lúky), 8

9 prehĺbenie a usmernenie koncepčných zámerov, ale aj limitov a lokálnych obmedzení, vyplývajúcich z nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, z jej záväzných častí a z ostatných územnoplánovacích podkladov a odvetvových koncepcií; rozvoj aktivít podriadiť prírodným danostiam krajiny s cieľom zachovania jeho environmentálnych hodnôt, vymedzenie chránených území, objektov a ochranných pásiem a zabezpečenie ochrany historického dedičstva, ochrany prírody, tvorby krajiny, kúpeľného prostredia a ekosystémov; vytváranie podmienok tvorby kvalitného životného a obytného prostredia v jednotlivých mestských funkčných zónach; tvorba koncepcie zabezpečenia územia mesta verejnou dopravnou a technickou vybavenosťou; vytváranie predpokladov saturácie územia zariadeniami sociálnej infraštruktúry a ostatného verejného občianskeho vybavenia; priestorové riešenie diferencovanej škály rozvoja základných funkcií a aktivít bývania, výroby, športu, rekreácie a zotavenia; priestorové riešenie diferencovanej škály rozvoja základných funkcií a aktivít bývania, výroby a rekreácie a zotavenia, vytváranie podmienok a opatrení na sanáciu urbánnych štruktúr, zástavby a intenzívne využívaných častí krajiny; návrh poradia výstavby a ostatných podmienok využívania územia; stanoviť zásady rozvoja hospodárskych aktivít vo vzťahu k zachovaniu environmentálnych hodnôt, dopravný systém mesta riešiť vo vzťahu na nadradenú dopravnú sieť európskeho a celoštátneho významu, stanoviť zásady rozvoja dopravného systému v riešenom území, stanoviť zásady rozvoja technickej infraštruktúry vo vzťahu k rozvoju ťažiskových funkcií v území, navrhnúť podmienky ochrany prvkov územného systému ekologickej stability vo vzťahu k rozvojovým zámerom mesta, určiť limity a regulatívy urbanistickej koncepcie a optimálneho usporiadania priestorovej štruktúry mesta a jeho katastrálneho územia vrátane rozptýleného osídlenia stanoviť prioritu a postupnosť realizácie verejnoprospešných stavieb. Hlavnými problémami, ktoré územný plán riešil sú najmä: vytváranie územných predpokladov a možností pre etablovanie sa mesta ako kultúrno spoločenského, rekreačného a športovo rekreačného centra pri rešpektovaní jeho svojbytného charakteru, riešenie rozvoja mesta vo vzťahu k jeho historickým urbanistickým, architektonickým a technickým hodnotám a ku špecifickým hodnotám mestskej štruktúry a krajinného prostredia, zachovanie charakteristického obrazu mesta v jeho urbánnej štruktúre, vrátane meradla a štruktúry zástavby, veľkosti a usporiadania funkčných plôch na území mesta a v častiach s voľnou zástavbou (lazy - štále) s dodržaním pôvodnej štruktúry, aby bol zachovaný charakter krajiny, diferencované využitie disponibilného rozvojového potenciálu územia v súlade s charakteristickou štruktúrou mesta, jeho priestorovým usporiadaním a funkčným zónovaním, a s charakteristickou prírodnou štruktúrou, prostrediu primerane vhodné umiestnenie, štruktúra a rozsah plôch a zariadení pre bývanie, občiansku a sociálnu vybavenosť, výrobu, šport, rekreáciu a zotavenie a pre 9

10 mestskú zeleň, doriešiť územie Tajchu pre rekreačnú a športovú funkciu, hierarchizované usporiadanie, doplnenie, úpravy a rozvoj základného komunikačného systému mesta, kompletizovaná saturácia mestskej zástavby zariadeniami verejnej technickej vybavenosti, zachovanie, obnova a revalorizácia krajinného prostredia v kontakte so zastavaným územím mesta, vrátane pre mesto charakteristických plôch lesnej a mimolesnej zelene a štruktúry poľnohospodárskej krajiny. A.1.3. Údaje o použitých podkladoch. Pri vypracovaní územného plánu mesta Nová Baňa boli použité tieto podklady: Územný plán VÚC BBSK vrátane jeho zmien a doplnkov (Zmeny a doplnky 2004, ÚPN VÚC BBSK Zmeny a doplnky 1/2007 a ÚPN VÚC BBSK Zmeny a doplnky 2009) ÚPN-SÚ Nová Baňa, spracovateľ URBION Banská Bystrica, schválený ONV v Žiari nad Hronom dňa , č. u.: 144/77-III a S KNV Banská Bystrica dňa ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.1, spracovateľ URKEA s.r.o. Banská Bystrica, schválený Mestským zastupiteľstvom Nová Baňa dňa , č. u.: 3/1995 na základe súhlasu OÚŽP Žiar nad Hronom zo dňa , č. u.: 114/ ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.2, schválený Mestským zastupiteľstvom Nová Baňa dňa , č. u.: 30/97 na základe súhlasu OÚ ŽP Žarnovica zo dňa , č. u.: C/97/ ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.3, schválený Mestským zastupiteľstvom Nová Baňa dňa , č. u.: 2/98 na základe súhlasu OÚ ŽP Žarnovica zo dňa , č. u.: 98/0147. ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.4, spracovateľ URKEA s.r.o. Banská Bystrica, schválený Mestským zastupiteľstvom Nová Baňa dňa , č. u.: 18/2000 na základe súhlasu OÚ ŽP Žarnovica zo dňa č. u.: 2000/ ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.5, spracovateľ Ing. arch. Mária Chocholová, schválený Mestským zastupiteľstvom Nová Baňa dňa , č. u.: 73/2008. Ďalšími podkladmi pre usmerňovanie výstavby na území mesta boli: ÚP CMZ Nová Baňa, schválený S KNV Banská Bystrica dňa , č.u.:135/1978-vi. ÚPN SÚ Nová Baňa Štále, spracovateľ URBION Banská Bystrica, schválený Mestským zastupiteľstvom Nová Baňa dňa , č. u.: 2/94 na základe súhlasu OÚŽP Žiar nad Hronom zo dňa , č. u.: 114/93-ÚR. ÚPN-Z Nová Baňa - Tajch, spracovateľ ARCH-EKO s.r.o. Banská Bystrica, schválený Mestským zastupiteľstvom Nová Baňa dňa , č.u.: 1/97 na základe súhlasu OÚ ŽP Žarnovica zo dňa , č. u.: 96/02025/OÚ. Pri vypracovaní návrhu územnému plánu mesta Nová Baňa boli použité tieto ďalšie podklady: zadanie ÚPN-O Nová Baňa (Ing. arch. Mikušová, 2010), prieskumy a rozbory ÚPN-O Nová Baňa (ARKA Košice, 2009), údaje zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov v SR k , publikované Štatistickým úradom Slovenskej republiky, Územný plán VÚC Banskobystrického kraja - zmeny a doplnky 2009 (SAŽP-CTK Banská Bystrica) 10

11 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2011 (MŽP SR, AUREX Bratislava, 2011) údaje poskytnuté obstarávateľom, informačné portály Regionálny územný systém ekologickej stability R-ÚSES, SAŽP Banská Bystrica, 1994, Program odpadového hospodárstva mesta Nová Baňa do r.2005, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Nová Baňa, 2007, Koncepcia rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky, 2007, Register pamiatkového fondu SR (MK SR Bratislava), Register archeologických pamiatok a nálezísk (Archeologický ústav SAV Nitra, pracovisko Košice), Atlas krajiny Slovenskej republiky (MŽP SR Bratislava, SAŽP Banská Bystrica, 2002), Zásady a pravidlá územného plánovania (VÚVA -Brno, Urbion Bratislava, 1983), Metodické usmernenie obstarania a spracovania územného plánu obce (MŽP SR Bratislava, 2001). Zákon č.364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) v znení zmien a doplnkov Čl. II zákona č.230/2005 Z. z. z Zákon č.230/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Rozhodnutie ONV Žiar nad Hronom, OPLVH č. 2155/88-Ha z , ktorým sa stanovujú OP vodárenských zdrojov Kurací horný, Kurací dolný, Sedlo, Hanes, Holý, Budínsky, Čierny luh horný, Čierny luh dolný, Kohútov, Ležisko, Hradiská, Bukovina Rozhodnutie ONV Žiar nad Hronom, OPLVH č. 2806/88-Ha z , ktorým sa stanovujú OP vodárenských zdrojov Stará Huta pramene č.6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 20, 21 a Starohutský potok - povrchový odber Rozhodnutie ObÚŽP v Banskej Štiavnici č /ZC-BG-BN zo , ktorým sa určuje rozsah inundačného územia vodného toku Hron, pozdĺž rýchlostnej komunikácie I/65 R1 Povodňový plán záchranných prác Nová Baňa, aktualizovaný Povodňový plán zabezpečovacích prác Nová Baňa, aktualizovaný Podklady StVPS a.s. Žiar nad Hronom, správcu verejného vodovodu a verejnej kanalizácie Podklady Slovenský vodohospodársky podnik š.p. OZ Banská Bystrica, správcu vodných tokov Dokumentácia Vplyv bodových závad na cestnom telese spôsobujúcich zaplavovanie územia povodňovými prietokmi rieky Hron pozdĺž rýchlostnej komunikácie I/65 R1 v úseku Hronský Beňadik Rudno nad Hronom a možnosti ich riešenia, spracovateľ SVP š.p. OZ Banská Bystrica, 06/2007 DSP Veľká Lehota rekonštrukcia vodovodu a DVZ, INGPAK-H&K, s.r.o. Banská Bystrica, 09/2007 Štúdia Hliník nad Hronom prívod vody ŽŽB a vodovod, II. časť, projektant HYDROEKO Banská Bystrica Vodohospodárska mapa 1 : , VÚVH Bratislava 1998 Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1 : , GÚDŠ Bratislava 1988 Územný plán sídelného útvaru Nová Baňa (1995). Územný plán sídelného útvaru Nová Baňa, doplnok č. 5 priemyselný park (2008). Koncepcia rozvoja mesta Nová Baňa v oblasti tepelnej energetiky (2007). Mapové podklady mesta Nová Baňa. Mapové podklady plynovodov a plynárenských zariadení v meste Nová Baňa. Súborné stanovisko ku konceptu ÚPN mesta Nová Baňa 11

12 A.1.4. Mapové podklady. Pre vypracovanie územného plánu mesta Nová Baňa boli Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, získané nasledovné mapové podklady: základná mapa v rozsahu celého katastrálneho územia Nová Baňa, základná rastrová mapa SR (ZM 10) v m 1:10 000, v rozsahu celého katastra Nová Baňa, základná rastrová mapa SR (ZM 25) v m 1:25 000, v rozsahu riešeného záujmového územia mesta Nová Baňa (ťažiskového priestoru osídlenia - KÚRS 2001), vektorový mapový podklad v rozsahu k. ú. mesta v súboroch KN, UO a BJ a rastrový podklad hraníc a kódov BPEJ v zastavanom území. Mapový podklad v m 1:5000 zhotoviteľ územného plánu aktualizoval, účelovo generalizoval, a doplnil ho vektorovo výškopisom so základnej rastrovej mapy SR (ZM 10). Návrh územného plánu mesta je vypracovaný digitálne na štandardných podkladoch základnej mapy SR v m 1: (záujmové územie mesta širšie územné vzťahy a väzby) a v m 1: (katastrálne územie mesta). Podrobné riešenie zastavaného územia mesta a územne odlúčených častí mesta je vypracované v m 1:5 000, digitálnou formou. A.2. VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA. Mesto Nová Baňa má spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu - ÚPN-SÚ Nová Baňa, spracovateľ URBION Banská Bystrica, schválený ONV v Žiari nad Hronom dňa , č. u.: 144/77-III a KNV Banská Bystrica dňa Po zmene spoločensko sociálnych podmienok boli následne vypracované zmeny a doplnky k územnému plánu: ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.1, spracovateľ URKEA s.r.o. Banská Bystrica, ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.2, ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.3, ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.4, ÚPN-SÚ Nová Baňa doplnok č.5, 2008 Do návrhu je prevzaté kompletné urbanistické a technické riešenie územia priemyselného parku so zmenou situovania elektrickej rozvodne. Platný územný plán SÚ Nová Baňa je vypracovaný v mierke 1:5000, s časovým horizontom do roku Riešeným územím bolo zastavané a na zástavbu navrhované územie mesta Nová Baňa a neboli riešené časti Stará Huta a Bukovina. Ďalšie spracované územnoplánovacie dokumentácie: ÚP CMZ Nová Baňa, ÚPN SÚ Nová Baňa Štále, 1994 ÚPN-Z Nová Baňa - Tajch, spracovateľ ARCH-EKO s.r.o. Banská Bystrica, Do konceptu je čiastočne prevzaté urbanistické a technické riešenie územia, ktoré je upravené na základe požiadaviek mesta (občanov). Územný plán s doplnkami možno po jeho poslednej aktualizácii považovať z hľadiska súčasných potrieb usmerňovania rozvoja mesta za vyhovujúci, nie však už dostačujúci. V minulom časovom období bol totiž podstatne novelizovaný zákon č. 50/1976 s vyplývajúcimi zmenami a doplnením následných zákonov. Tieto zmenili poňatie a koncepciu územnoplánovacích činností a rozširujú rozsah a nároky na spracovávanie, prerokovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie, čomu, prirodzene, platný územný plán nevyhovuje, resp. vyhovuje iba čiastočne. Územným plánom nie sú totiž riešené celé katastrálne územia mesta. Zároveň nie je územný plán spracovaný vo forme plánu regulácie funkčného využitia a priestorového usporiadania zástavby v zastavaných a na zástavbu navrhovaných častiach mesta a bez jej regulácie (intenzita zastavanosti, podlažnosť). Nedostačujúco sú do jeho riešenia premietnuté 12

13 environmentálne nároky, tvorba a ochrana krajiny a požiadavky trvalo udržateľného rozvoja. Rovnako je do dokumentácie územného plánu mesta potrebné premietnuť nadradené koncepcie a zámery štátnej politiky priestorového plánovania (stratégia a koncepcia územného rozvoja Slovenskej republiky), koncepciu a relevantné regulatívy, formulované v záväznej časti územného plánu veľkého územného celku (ÚPN VÚC) Banskobystrického kraja, v znení následných Zmien a doplnkov tohto územného plánu: Územný plán VÚC Banskobystrický kraj schválený vládou SR uzn.č. 394/1998 dňa , ktorého záv. časť bola vyhlásená NV SR č. 263/1998 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2004 schválené zast.bbsk uzn.č. 611/2004 zo dňa 16. a , záv. časť bola vyhlásená VZN č. 4/2004 dňa , účinnosť od ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 1/2007 schválené zast.bbsk uzn.č. 222/2007 zo dňa , záv. časť bola vyhlásená VZN č. 6/2007 účinnosť od ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 schválené zast.bbsk uzn.č. 94/2010 dňa , záv. časť bola vyhlásená VZN č. 14/2010 účinnosť od Nadradeným územnoplánovacím podkladom je návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KÚRS 2011), ktorý vypracoval AUREX Bratislava. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na základe tejto koncepcie vypracované Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska. KÚRS 2011 koncipuje princípy dlhodobého územného rozvoja Slovenskej republiky z hľadísk racionálneho využívania územia vo väzbe na predpokladaný sociálno-ekonomický a kultúrny rozvoj, s prihliadnutím na koncepciu a stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Predikuje dlhodobý rozvoj sídelného systému, krajinnej štruktúry a ochrany a tvorby životného prostredia, zosúlaďujúc ich s odvetvovými rozvojovými koncepciami (výroba, sociálna, dopravná a technická infraštruktúra, rozvoj rekreácie a turizmu). Určuje i verejnoprospešné stavby celorepublikového charakteru, najmä v oblasti nadradenej verejnej dopravnej a technickej infraštruktúry. Rozvojová koncepcia územného rozvoja Slovenska je zároveň zosúladená s podmienkami a zámermi európskeho kontextu v zmysle "Zásad politiky rozvoja európskeho priestoru", prijatými v roku 1994 zasadaním Rady Európskej únie. V zmysle koncepcie KÚRS je mesto Nová Baňa zaradené medzi centra tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu. Leží na nitriansko pohronskej rozvojovej osi 1.stupňa (Trnava Nitra Žiar nad Hronom - Zvolen), s podporovaním rozvoja Novej Bane ako centra s regionálnou pôsobnosťou. Z ostatných územnoplánovacích podkladov nadradeného významu je treba spomenúť najmä Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (G-NÚSES) Slovenska, Regionálny územný systém ekologickej stability. Tieto podklady sú systémovými, hierarchicky usporiadanými a navzájom previazanými dokumentáciami ochrany prírody a krajiny, so záväznými výstupmi pre riešenie územného plánu mesta a pre návrh štruktúry a prvkov miestneho územného systému ekologickej stability (M-ÚSES), najmä vo vzťahu na nadradené koncepčné zámery (nadregionálne a regionálne terestrické a hydrické biocentrá a biokoridory, chránené krajinné segmenty, územia s ochranou podľa medzištátnych dohovorov, ťažiskové územia národného významu). Rovnako dôležitými nadradenými územnoplánovacími podkladmi sú Prognózy vývoja ŽSR a BBSK a Nakladanie s KO BBSK. 13

14 A.3. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMIA SO ZADANÍM A SO SÚBORNÝM STANOVISKOM Z PREROKOVANIA KONCEPTU. A.3.1. Postup spracovania a prerokovania územného plánu mesta. je spracovaný spôsobom a postupom podľa ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podrobnosťami a obsahovo v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a Metodického usmernenia MŽP SR o obstaraní a spracovaní územného plánu obce. Vypracovanie územného plánu mesta Nová Baňa sa podľa výsledkov výberového konania na vyhľadanie jeho zhotoviteľa začalo 30. júla 2008, kedy bola podpísaná Zmluva o dielo na jeho vypracovanie. Prieskumy a rozbory ako I. fáza vypracovania ÚPN mesta a Krajinnoekologický plán, boli ukončené a obstarávateľovi odovzdané v 0decembri Zadanie pre vypracovanie územného plánu mesta bolo po prerokovaní podľa 20 stavebného zákona bolo schválené Mestským zastupiteľstvom uznesením č. 89/2010 zo dňa Koncept územného plánu mesta bol vypracovaný a obstarávateľovi dodaný novembri Koncept vo variante I rieši rozvoj mesta v troch rozvojových alternatívach. V dňoch 19. decembra január 2012 sa v súlade s ustanoveniami 21 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) uskutočnilo prerokovanie konceptu územného plánu mesta Nová Baňa. Verejné prerokovanie konceptu územného plánu sa konalo dňa 12. januára 2012, osobitne pre dotknuté orgány a organizácie a osobitne pre verejnosť. Vzhľadom k tomu že prerokovania sa zúčastnila pomerne početná verejnosť, ktorá uplatňovala pripomienky ku konceptu, mesto ako obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie určilo predĺženie lehoty na zverejnenie a možnosť uplatniť pripomienky v termíne do Koncept územného plánu bol k nahliadnutiu na Mestskom úrade v Kremnici, bol doručený na Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici a bol zverejnený aj na internetovej stránke mesta. Dotknuté obce, samosprávny kraj, dotknuté orgány štátnej správy a správcovia inžinierskych sietí boli o prerokúvaní konceptu upovedomené jednotlivo. Verejnosti bolo prerokovanie oznámené na úradných tabuliach mesta a spôsobom v meste obvyklým o.i. boli na verejne dostupných plochách zverejnené hlavné výkresy konceptu územného plánu mesta. Podľa 21, ods. 7 stavebného zákona mesto Nová Baňa ako orgán územného plánovania, ktorý obstaráva Územný plán mesta po posúdení návrhu variantných riešení konceptu územného plánu a po vyhodnotení stanovísk a pripomienok dotknutých orgánov, organizácií a verejnosti k jeho riešeniu a navrhovanému urbanistickému rozvoju mesta vypracovalo, a dňa schválilo uznesením Mestského zastupiteľstva č 66/2012, 67/2012, 68/2012 Súborné stanovisko obstarávateľa k prerokovaniu konceptu ÚPN mesta vrátane stanoviska k pripomienkam k jeho riešeniu. Toto súborné stanovisko je základným podkladom pre vypracovanie návrhu územného plánu mesta Nová Baňa. A.3.2. Výsledky vyhodnotenia variantných riešení konceptu územného plánu mesta. V súlade s ustanovením 21, ods. 1 stavebné zákona, v zmysle 9 vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a podľa Zadania územného plánu bol koncept územného plánu mesta Nová Baňa vypracovaný tak, že koncepciu ďalšieho rozvoja mesta, jeho priestorové usporiadanie a funkčné využívanie riešil variantne. Koncept územného plánu mesta riešil vo variante 14

15 I rozvoj mesta v troch rozvojových alternatívach urbanistickej koncepcie rozvoja mesta. Urbanistická koncepcia riešenia územného plánu mesta sa formovala cez čo najširšie posúdenie a zhodnotenie reálnych možností ďalšieho rozvoja mesta. Alternatívne riešenia konceptu územného plánu boli vypracované tak, aby využili priestorové rozvojové možnosti, vrátane reštrukturalizácie súčasnej zástavby tam, kde je žiaduca a potrebná, a tak umožnili ich zhodnotenie, vzájomné porovnanie a následný výber najvhodnejšieho riešenia pre návrh územného plánu mesta. Základná alternatíva (a) bola orientovaná na kompaktne zastavané územie mesta, ktorým sa výraznejšie overovali aj územné možnosti ďalšieho využitia disponibilných priestorov na severnom a južnom okraji mesta. Alternatívy (b, c) riešili koncepciu rozvoja odlúčených častí (Bukovina, Stará Huta, Štále, Drozdovo), ktoré majú rozvoľnený spôsob zástavby. Snahou týchto alternatív bolo zabezpečiť mestu rozvojové možnosti vo viacerých diverzifikovaných polohách, s primeraným využitím priestorové rozvoja v každej z nich, s vhodnými väzbami na jestvujúcu štruktúru mesta. Tie časti urbánnej štruktúry mesta, ktoré sa pokladali za funkčne a v zásade aj stavebne stabilizované, boli v koncepte územného plánu riešené invariantne. Pre vypracovanie návrhu územného plánu si mesto Nová Baňa vybralo principiálne spracovanie koncepcie ďalšieho urbanistického rozvoja podľa varianty I s využitím všetkých alternatív na základe týchto požiadaviek: návrh funkčných plôch z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja, preferovať výstavbu v hraniciach zastavaného územia, znížiť navrhované plochy obytnej zástavby a prispôsobiť rozvoj týchto lokalít požiadavkám obyvateľov a demografickému rastu, kompaktnú (uličnú) štruktúru obytnej zástavby situovať v jestvujúcej mestskej štruktúre, časti mesta s voľnou zástavbou (lazy - štále) urbanizovať s dodržaním pôvodnej štruktúry, aby bol zachovaný charakter krajiny, nevyužívané plochy ovocných sadov (alt. C) zastavať iba pozdĺž jestvujúcej obslužnej komunikácie s ponechaným prieluk pre ich ďalší rozvoj, plochy výroby situovať na juhovýchodnom okraji sídla medzi komunikáciu R1 a železnicu (Horné lúky, alt. A), doriešiť územie Tajchu pre rekreačnú a športovú funkciu A.3.3. Zhodnotenie súladu riešenia územného plánu so súborným stanoviskom z prerokovania konceptu. Návrh územného plánu mesta je v zásadnom súlade s požiadavkami na jeho riešenie tak, ako sú uvedené v súbornom stanovisku obstarávateľa a obstarávateľom územného plánu vyhodnotenými pripomienkami, ktoré boli k riešeniu územného plánu vznesené orgánmi štátnej správy, organizáciami a verejnosťou. Návrh územného plánu je v zmysle stavebného zákona spracovaný ako invariantný. 15

16 B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA. B.1. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA. B.1.1. Vymedzenie riešeného územia, podrobnosť riešenia a návrhové obdobie územného plánu mesta. Mesto Nová Baňa sa nachádza v pásme nitriansko-pohronskej rozvojovej osi prvého stupňa a leží v hlavnom dopravnom koridore Trnava Nitra Žiar nad Hronom Zvolen - Banská Bystrica, cesta je európskeho významu a siete pod č. E 58 (E 571). Na južnom okraji k.ú. mesta, na hlavnej železničnej trati je situovaná železničná stanica 3. kategórie. Územie, určené k riešeniu územným plánom mesta, sa stanovuje sídelný útvar (mesto) Nová Baňa v rámci katastrálnej hranice s plochou ha. Intenzívne urbanizované plochy mesta (zastavané územie s rozvojovými plochami a najbližším okolím) budú zároveň riešené v mierke 1:5000, v podrobnostiach regulačného plánu s reguláciou funkčného využívania plôch. Katastrálne územie mesta hraničí s katastrami mesta Žarnovica a obcí Tekovské Nemce, Orovnica, Tekovská Breznica, Brehy, Rudno nad Hronom, Horné Hámre, Píla, Malá Lehota, Veľká Lehota. Záujmové územie mesta tvorí zoskupenie, ktorej základom je Mikroregión Nová Baňa, v ktorom sú okrem samotného mesta tieto obce: Hronský Beňadik, Rudno nad Hronom, Brehy, Veľká Lehota, Malá Lehota, Voznica, Orovnica, Tekovská Breznica. Rozloha územia ha je (160,39 km 2 ), bez katastra Novej Bane ha (117,25 km 2 ). Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva, domov a bytov 2001 mala Nová Baňa celkom 7505 trvale bývajúcich obyvateľov. Pri sčítaní v roku 2011 sa tento počet zvýšil na trvale bývajúcich obyvateľov. Návrhovým obdobím územného plánu mesta bude rok 2030, dlhodobejší koncepčný výhľad rozvoja mesta bude urbanisticky riešený k roku Za východiskový (bilančný) sa bude považovať rok 2011, ku ktorému sa vzťahujú všetky dostupné bilancované a porovnateľné údaje zo sčítania obyvateľstva a rok 2001 z ktorého je sčítanie domov a bytov. Podľa súčasnej Metodiky spracovávania ÚPD sa však návrhové obdobie nepokladá pri riešení územnoplánovacej dokumentácie za rozhodujúce. B.1.2. Základná charakteristika mesta a jeho katastrálneho územia. Historické mesto Nová Baňa je významným sídelným centrom v pásme nitrianskopohronskej rozvojovej osi prvého stupňa: Trnava Nitra Žiar nad Hronom Zvolen. Medzi kľúčové faktory rozvoja mesta patrí jeho geografická poloha, ktorá výraznou mierou určuje budúci rozvoj a úroveň konkurencieschopnosti mesta v budúcnosti. Dobrá štruktúra sídelnej siete pre obsluhu územia má význam predovšetkým z hľadiska lokalizácie služieb a firiem a z hľadiska kvality života obyvateľov. Blízkosť významných veľkých mestských sídel prepojených s mestom Nová Baňa dopravnou a technickou infraštruktúrou prináša so sebou predovšetkým ekonomické a sociálne výhody, ako sú napr. dostatok pracovných príležitostí, kvalitná štruktúra ekonomických činností a predpoklad pre rast a rozvoj potrieb a sociálnych istôt obyvateľstva a znižovanie nezamestnanosti. Mesto sa nachádza v regióne so značným potenciálom pre rozvoj priemyslu v okolí. V budúcnosti sa očakáva rozvoj priemyslu a v rámci neho zvyšovanie produktivity práce a pridanej hodnoty. Kvalitné podmienky pre umiestnenie firiem a závodov v spojení s relatívnym dostatkom zdrojov v regióne tiež vzbudzujú značný záujem zahraničných investorov. Lokalizácia strategických podnikov v regióne (Knauf, Cortizo, Trelleborg) vytvára 16

17 primerané množstvo pracovných príležitostí. Hospodárske aktivity mesta sú zamerané predovšetkým na priemyselnú výrobu situovanú do priemyselného mestského okrsku v údolí rieky Hron. Rozvoj hospodárskej základne, vytvorením priemyselného parku v juhovýchodnej časti katastrálneho územia mesta Nová Baňa vytvorí nové pracovné príležitosti nielen pre obyvateľov mesta a jeho záujmového územia ale aj pre obyvateľov dopravne dostupných obcí okresov Žarnovica, Banská Štiavnica a Levice. Kompaktné mestské centrum je obklopené charakteristickým skupinovým osídlením novobanských štálov prechádzajúcich do osád Bukovina a Stará Huta, ktoré sú súčasťou širšieho zázemia mesta. Cestovný ruch nadobúda čoraz väčší ekonomický i sociálny význam pre rozvoj mesta. Ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí, zastavuje pokles obyvateľstva v meste, zárobkovú situáciu miestneho obyvateľstva, stimuluje jeho dopyt, vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity, aktivuje rozvoj poľnohospodárskej výroby, remesiel, obchodu a zlepšuje hospodárske a sociálne pomery miestneho obyvateľstva. Cestovný ruch stimuluje rozvoj technickej infraštruktúry (budovanie cestnej siete, telekomunikácií, zásobovanie pitnou vodou - budovanie vodovodov, kanalizácie, plynofikácia) a sociálnej infraštruktúry (modernizácia a výstavba bytového fondu, kultúrno-osvetových, zdravotníckych zariadení ap.), zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a občiansku vybavenosť. Rozvoj cestovného ruchu má všetky predpoklady byť dôležitým zdrojom príjmov regiónu. Katastrálne územie mesta je napojené priamo na cestu R1 Trnava Nitra Žiar n/hr. Zvolen Banská Bystrica, cesta je európskeho významu a siete pod č. E 58 (E 571). Na južnom okraji k. ú. mesta, na hlavnej železničnej trati je situovaná železničná stanica 3. kategórie. Svojou vyššou vybavenosťou mesto čiastočne saturuje niektoré inštitúcie a úrady v rámci okresu Žarnovica v jeho súčasnom administratívno - správnom vymedzení. Vymedzenie krajinných priestorov mimo urbanizovanej časti sídla bolo prevzaté z ÚPN-VÚC Banskobystrický kraj. Z hľadiska prírodných daností patrí riešené územie sčasti do kotlinovej krajiny (teplá, mierne teplá, mierne chladná a chladná) a sčasti do pahorkatinovej a vrchovinovej krajiny. Katastrálne územie mesta neleží v CHKO Štiavnické vrchy, preto na jeho území platí prvý stupeň územnej ochrany (zákon NR SR 543/2002 Z. z.). Do katastra Nová Baňa nezasahuje sústava chránených území členských krajín EÚ NATURA Nová Baňa je vybavená všetkou základnou technickou infraštruktúrou. Je centrálne zásobovaný pitnou vodou a plynom, s vybudovanou verejnou kanalizáciou. Mestské obytné súbory hromadného viacpodlažného bývania sú vykurované z centralizovaných tepelných zdrojov, ktoré sú plynofikované. Najvýznamnejšia občianska vybavenosť je koncentrovaná v ťažiskovom území mesta. B.2. VÄZBY VYPLYVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU - ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ. Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou pre je územný plán VÚC Banskobystrický kraj schválený vládou SR uznesenie č. 394/1998 dňa , ktorého záväzná časť bola vyhlásená NV SR č. 263/1998 Zb. v znení Zmien a doplnkov 2004 schválených Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja uznesením č. 611/2004 o dňa 16. a 17. decembra Nariadenie vlády SR č. 263, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj a Všeobecne záväzné nariadenie Banskobystrického samosprávneho kraja č.4/2004 zo dňa 17. decembra 2004, ktorým sa vyhlasujú zmeny a doplnky záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrického kraja nadobudlo účinnosť 21. januára ÚPN VUC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky c. 1/2007 boli schválené uznesením č. 222/2007 dňa 23. augusta 2007, záväzná časť zmien a doplnkov č.1/2007 bola vyhlásená Všeobecne záväzným 17

18 nariadením BBSK č.6/2007, ÚPN VUC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 boli schválené uznesením č. 94/2010 dňa 18. júna 2010, záväzná časť zmien a doplnkov č.2009 bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením BBSK č.14/2010, účinnosť Tento dokument vo svojej záväznej časti určuje niektoré všeobecné podmienky pre rozvoj miest a obcí, ako aj konkrétne regulatívy vzťahujúce sa k riešenému územiu mesta Nová Baňa s ktorými je návrh územnoplánovacej dokumentácie v súlade. Záväzné regulatívy a verejnoprospešné stavby s väzbou na riešené územie: I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia. 1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry Podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemia, tak pre príslušný regionálny celok hierarchickým systémom pozostávajúcim z nasledovných skupín centier podporovať rozvoj centier tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu: Kremnica, Fiľakovo, Hnúšťa, Krupina, Nová Baňa, Revúca, 1.5. podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa: nitriansko-pohronskú rozvojovú os: Trnava Nitra Žiar nad Hronom Zvolen. 1.7 V oblasti vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom zachovať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny, zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám podporou výstavby verejného dopravného a technického vybavenia obcí tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracovne rovnocenné prostredie s urbánnym prostredím a dosahovali skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života vytvárať ekonomické a územnotechnické podmienky pre zachovanie charakteristického rozptýleného osídlenia v južnej a centrálnej časti územia Banskobystrického kraja ako špecifického a rovnocenného typu sídelnej urbanistickej štruktúry Slovenska 2. V oblasti hospodárstva vytvárať územno-technické predpoklady pre rozvoj hospodárskych aktivít v území vrátane zariadení na nakladanie s odpadmi a považovať ich za prioritný podnet pre jeho komplexný rozvoj, prednostne sa zamerať na rozvoj pracovných príležitostí v okresoch, kde dlhodobo miera nezamestnanosti presahuje 20%, a to najmä v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Žarnovica, Lučenec, Poltár a Revúca, podporovať prednostné využívanie existujúcich priemyselných a poľnohospodárskych areálov formou ich rekonštrukcie, revitalizácie a zavádzaním nových technológií, šetriacich prírodné zdroje, ktoré znížia množstvo vznikajúcich odpadov a znečisťovanie životného prostredia, prípadne budú odpady zhodnocovať, podporovať rozvoj priemyselných parkov a technologických parkov v mestách Banská Bystrica, Krupina, Lučenec, Nová Baňa, Poltár, Žarnovica a v obciach Hliník nad Hronom, Kriváň, Vígľaš, Tomášovce, Malý Krtíš, 18

19 2.2. poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond, podporovať jeho využívanie v celom jeho rozsahu a poľnohospodársku pôdu v kategóriách zodpovedajúcich pôdnoekologickej rajonizácii a typologicko-produkčnej kategorizácii, v súlade s platnou legislatívou, pri využívaní lesných pozemkov uplatňovať funkčnú diferenciáciu územia aj v závislosti od stupňa ochrany a kategórie chráneného územia v zmysle platnej legislatívy o ochrane prírody a krajiny, v národných parkoch vyhlasovať len lesy osobitného určenia a ochranné lesy, existujúce hospodárske lesy podľa možnosti prekategorizovať na lesy osobitného určenia, 2.3. priemysel, ťažba a stavebníctvo, pri rozvoji priemyslu podporovať a uprednostňovať princíp rekonštrukcie, sanácie a intenzifikácie využívania existujúcich priemyselných zón, areálov a plôch, prípadne aj objektov, rešpektovať chránené ložiskové územia, ložiská nevyhradených nerastov a určené dobývacie priestory na území Banskobystrického samosprávneho kraja, s možnosťou ich revízie, ak boli spresnené ich bilančné zásoby regionálny rozvoj, vytvárať územno-technické podmienky na budovanie priemyselných parkov, vedecko-technologických parkov a priemyselných zón, priemyselné a technologické parky a priemyselné, výrobné a technologické zóny s predpokladanou výmerou nad 25 ha realizovať len v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou regiónu na budovanie priemyselných parkov prednostne využiť areály nefunkčných priemyselných zón a objektov, revitalizovať územia existujúcich priemyselných areálov, vytvárať územno-technické podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania, diverzifikovať odvetvovú a ekonomickú základňu miest a regiónov a podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie. 3. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky Usmerňovať vytváranie funkčno-priestorového systému cestovného ruchu kraja v súlade s Regionalizáciou cestovného ruchu SR- Uplatňovať navrhnutú štruktúru druhov a foriem turizmu a jeho priestorových a funkčných jednotiek. Ako nový článok systému akceptovať turistické centrá aglomerácie a turistické parky pre dosiahnutie strategického cieľa a špecifických cieľov rozvoja cestovného ruchu v kraji je v plánovaní a regulácii územného rozvoja potrebné za prioritné považovať: strediská a aglomerácie pri vode: Nová Baňa Tajch, vedomostno-poznávacie štruktúry : - AGROPARKY Horehronský Podpoliansky, Hontiansky, Poipliansky, Hornorimavský, Revúcky, Novobanský vodná turistická trasa: rieky Hron a Ipeľ 3.2. Udržiavať a skvalitňovať podmienky a vybavenosť pre krátkodobú vnútromestskú a prímestskú rekreáciu: zabezpečiť ochranu plošného rozsahu existujúcej verejnej zelene a parkov v sídlach a budovaním nových plôch zelene zabezpečiť zvyšovanie jej podielu na jedného obyvateľa a kvality životného prostredia regulovať zmeny funkčného využívania záhradkárskych a chatových osád podporovať vytváranie pohybových, relaxačných a vedomostno-poznávacích 19

20 aktivít v záujmových územiach miest 3.3. Utvárať územno-technické predpoklady na rozvoj všetkých aktuálnych foriem domácej a medzinárodnej turistiky v sídlach a rekreačných útvaroch modernizáciou jestvujúcej a budovaním novej obslužnej, relaxačnej a športovej vybavenosti v zastavanom území a nadväzujúcich priestoroch, na významných medzinárodných a regionálnych cestných trasách kraja a na cykloturistických trasách všetkých kategórií Rozvíjať komplexnosť a kvalitu vybavenosti všetkých turisticky atraktívnych miest, obcí a stredísk cestovného ruchu zariadenia a služby umiestňovať do ich zastavaného územia a jeho okolia, nové zariadenia a služby v lokalitách rekreácie a cestovného ruchu mimo zastavaných území miest a obcí, umiestňovať prednostne do už zastavaných lokalít, priestor voľnej krajiny využívať predovšetkým na športové, relaxačné, poznávacie a iné pohybové aktivity viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok Vytvárať podmienky pre rozvoj špecifickej vybavenosti centier cestovného ruchu nadregionálneho a regionálneho významu: Pohronský región CR (15) Hriňová, Štiavnické Bane, Sv. Anton, Prenčov, Sklené Teplice, Nová Baňa, Žarnovica vytvárať územno-technické podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a celoštátneho významu, pri súčasnom rešpektovaní zákona. o ochrane prírody a krajiny podporovať rozvoj všetkých druhov turizmu v súlade s ochranou prírody a krajiny Vo všetkých existujúcich a navrhovaných strediskách cestovného ruchu zabezpečiť dobudovanie a projektovú prípravu a realizáciu kompletnej technickej infraštruktúry s osobitným zreteľom na zabezpečenie zásobovania pitnou vodou v dostatočnom množstve a zodpovedajúcej kvalite Podporovať rozvoj krátkodobej a prímestskej rekreácie obyvateľov mestských sídiel 4. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a pôdneho fondu Uplatňovať pri hospodárskom využívaní území chránených podľa zákona o ochrane prírody a krajiny diferencovaný spôsob hospodárenia a uprednostňovať biologické a integrované metódy ochrany územia, 4.5. rešpektovať platné územné systému ekologickej stability uplatňovať pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability podmienky ustanovené platnou legislatívou zákonom o lesoch zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty) zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich brehy vrátane brehových porastov a lemov, zvýšiť rôznorodosť príbrežnej zóny (napojenie odstavených ramien, zachovanie sprievodných brehových porastov) s cieľom obnoviť integritu a zabezpečiť priaznivé existenčné podmienky pre biotu vodných ekosystémov s prioritou udržania biodiverzity a vitality brehových porastov vodných tokov zabezpečiť ochranu všetkých vodných zdrojov rozsahu ich vymedzených ochranných pásiem na území kraja využívaných na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. 20

21 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrneho dedičstva Rešpektovať pamiatkový fond a kultúrne dedičstvo, vo všetkých okresoch Banskobystrického kraja predovšetkým chrániť najcennejšie objekty a súbory objektov zaradené, alebo navrhované na zaradenie do kategórie pamiatkových území pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón, pamiatkových objektov a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane ich vyhlásených ochranných pásiem, chrániť ich a využívať v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov Utvárať podmienky na ochranu pamiatkového fondu a spolupracovať s orgánmi štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu pri záchrane, obnove a využívaní nehnuteľných kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a ich ochranných pásiem v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov: rešpektovať vyhlásené ochranné pásma nehnuteľných pamiatok: Nová Baňa pamiatky v meste 5.5. zabezpečiť osobitnú pozornosť a zvýšenú ochranu evidovaným, známym a predpokladaným archeologickým náleziskám a lokalitám, v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu Podporovať dodržiavanie zásad ochrany pamiatkových území na území historických jadier miest a obcí nepodliehajúcich ochrane pamiatkového fondu zo zákona, ako aj v častiach územia so zachovanou historickou urbanistickou štruktúrou a historickým stavebným fondom Rešpektovať typické formy a štruktúry osídlenia charakterizujúce jednotlivé špecifické regióny kraja vo vzťahu k staviteľstvu, ľudovému umeniu, typickým formám hospodárskych aktivít a väzbám s prírodným prostredím v súlade so súčasnou krajinnou štruktúrou v jednotlivých regiónoch a s ustanoveniami Európskeho dohovoru o krajine Uplatňovať a rešpektovať typovú a funkčnú charakteristiku sídiel mestského, malomestského a rôznych foriem vidieckeho osídlenia vrátane typického rozptýleného osídlenia strednej a južnej časti územia kraja V súlade s platnou legislatívou požadovať v podrobnejších dokumentáciách miest a obcí na území Banskobystrického kraja rešpektovanie zásad ochrany pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a ochranných pásiem pamiatkových území a areálov národných kultúrnych pamiatok a ich ochranných pásiem, na zachovanie, údržbu a regeneráciu: historického pôdorysu a parcelácie objektovej skladby výškového a priestorového usporiadania objektov charakteristických pohľadov, siluety a panorámy archeologických nálezísk a ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia Rekonštrukciu pôvodných trás ciest II. a III. triedy prechádzajúcich cez pamiatkové územie realizovať v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane pamiatok. Nové trasy ciest II. a III. triedy, pokiaľ je to priestorovo možné, realizovať mimo pamiatkových území a ochranných pásiem pamiatkových území a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry v oblasti rozvoja cestnej infraštruktúry vybudovať súbežnú cestu s R1 v úseku hranica Nitrianskeho kraja Žarnovica Žiar nad Hronom Zvolen Budča Kováčová (x I/69) pre dopravu vylúčenú z R1; rekonštruovať a vybudovať cestu II/512 v úseku Hranica Nitrianskeho kraja Žarnovica (I/65-R1), rezervovať územie pre výhľadový obchvat obce Horné Hámre (výhľadové vodné dielo) rešpektovať ochranné pásma rýchlostných ciest a ciest I. triedy v zmysle platnej legislatívy 21

22 pri rekonštrukciách ciest II. a III. triedy rezervovať priestor pre realizáciu súbežných cyklistických trás 6.2. v oblasti rozvoja železničnej infraštruktúry modernizovať železničnú trať TINA Nové Zámky/Palárikovo Levice Zvolen Lučenec Košice v celej dĺžke ťahu na území Banskobystrického kraja s postupnou elektrifikáciou a zdvojkoľajnením trate v oblasti rozvoja infraštruktúry kombinovanej dopravy systematicky vytvárať územné a stavebno-technické predpoklady na výstavbu a prevádzku kombinovanej dopravy na železničnej trati TINA hranica Nitrianskeho kraja Zvolen Lučenec Fiľakovo hranica Košického kraja, a na trati Fiľakovo hranica s Maďarskou republikou, v celej dĺžke ťahu na území Banskobystrického kraja utvárať podmienky na ochranu územia v okolí dopravných trás s veľkou intenzitou dopravného zaťaženia pred negatívnymi dôsledkami dopravy, monitorovať dodržiavanie prípustných hladín hluku a určovať zásady ochrany dotknutého územia pred jeho účinkami s návrhom a následnou realizáciou opatrení na ochranu proti hluku prednostne pripravovať a realizovať nevyhnutné úpravy dopravných trás v najzaťaženejších a najnebezpečnejších úsekoch a v priestoroch s najvyšším zaťažením životného prostredia negatívnymi dôsledkami dopravy pri investičných zámeroch v okolí rýchlostných ciest rešpektovať v zmysle platnej legislatívy ich stanovené ochranné pásma. 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry vodné hospodárstvo realizovať prepojenie Západoslovenskej vodárenskej sústavy so Stredoslovenskou vodárenskou sústavou cez oblastné a skupinové vodovody Gabčíkovo a Žiar nad Hronom Žarnovica Hronský Beňadik (zdroje Gabčíkovo a VN Turček) vytvárať územnotechnické predpoklady na úpravu a revitalizáciu vodných tokov v čiastkových povodiach Hrona, Ipľa a Slanej, úpravy na vodných tokoch realizovať tak, aby neboli dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny v súlade s platnou legislatívou rezervovať priestor pre výhľadové malé vodné nádrže, poldre a stavby súvisiace s ochranou pred povodňami a transformáciou povodňovej vlny podľa Plánov manažmentu povodí a schválených ÚPN obcí postupne znižovať zaostávanie rozvoja verejných kanalizácií s ČOV za rozvojom verejných vodovodov: a) prioritnou výstavbou kanalizácií s ČOV v obciach nad ekvivalentných obyvateľov, c) výstavbou čistiarní odpadových vôd v rozhodujúcich zdrojoch znečistenia v súlade s Plánmi manažmentu povodí zabezpečiť ochranu pred povodňami realizáciou technických a biotechnických opatrení v povodiach, ktoré spomalia odtok vôd z povodia do vodných tokov, výstavbu retenčných nádrží a poldrov, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, úpravu vodných tokov a ich nevyhnutnú opravu a údržbu v zmysle platnej legislatívy zabezpečiť stanovenie rozsahu inundačných území tokov a a pri ich využívaní rešpektovať ustanovenia platnej legislatívy o ochrane pred povodňami akceptovať pásma ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií v súlade s platnou legislatívou o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, pásma ochrany vodárenských zdrojov v súlade s vodným zákonom, pásma ochrany prírodných liečivých a prírodných minerálnych zdrojov v súlade so zákonom o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach, a prírodných minerálnych vodách a o regulácii v sieťových odvetviach rešpektovať Plány manažmentu povodia, základných nástrojov na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v správnych územiach povodí (čiastkových povodí Hron, Ipeľ, 22

23 Slaná), ktoré určujú úlohy: - v oblasti nakladania s povrchovými a podzemnými vodami s cieľom ich udržateľného využívania - na zlepšovanie stavu útvarov povrchovej a podzemnej vody vrátane vodných ekosystémov - na zabránenie ďalšieho zhoršovania stavu vôd a zabezpečenie ich dobrého stavu - pri ochrane pred povodňami a na zabránenie škodlivých účinkov vôd pri zabezpečovaní zásobovania obyvateľstva pitnou vodou uprednostniť zásobovanie pitnou vodou z podzemných zdrojov pred vodárenskými nádržami a povrchovými zdrojmi pitnej vody odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd v rekreačných oblastiach, kde to terénny reliéf neumožňuje inak, zabezpečiť budovaním tlakových kanalizačných systémov 7.2. zásobovanie elektrickou energiou rezervovať priestor na výhľadovú realizáciu dvojitého 110 kv vedenia v smere Rz ŽSR Kozárovce Rz Žarnovica, s uvažovaným prepojením na navrhovanú rozvodňu a transformovňu v Novej Bani rezervovať priestor pre nové transformačné stanice a koridory pre prívodné 110 kv vedenia v obciach Zvolen, Fiľakovo, Lučenec, Detva, Nová Baňa, Poltár pri budovaní, plánovaní a rekonštruovaní nadzemného elektrického vedenia používať také technické riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov podľa platnej legislatívy o ochrane prírody a krajiny v priestorovom usporiadaní rešpektovať určené ochranné pásma a bezpečnostné pásma jestvujúcich a navrhovaných elektrických vedení a transformačných staníc podľa platnej legislatívy zásobovanie plynom a teplom prednostne využívať zemný plyn na zásobovanie lokalít teplom, s cieľom znížiť miestnu záťaž znečistenia ovzdušia ekologizovať výrobu a spotrebu tepla a podľa možností využívať miestne zdroje energie v priestorovom usporiadaní rešpektovať určené ochranné pásma a bezpečnostné pásma jestvujúcich a navrhovaných plynovodov, teplovodov a produktovodov podporovať v oblastiach s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov pre potreby obyvateľov a služieb pošta a telekomunikácie rezervovať priestor pre výhľadové trasy diaľkových optických káblov, v priestorovom usporiadaní rešpektovať určené ochranné pásma a bezpečnostné pásma jestvujúcich a navrhovaných telekomunikačných vedení v zmysle platnej legislatívy Návrh nových zariadení technickej infraštruktúry pokiaľ je to priestorovo možné, realizovať mimo pamiatkových území a ochranných pásiem pamiatkových území a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, v súlade so zásadami ich ochrany v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu 7.6. Odpadové hospodárstvo budovať integrovaný systém nakladania s odpadmi v zmysle návrhov v smernej časti územného plánu, vytvárať vhodné územnotechnické predpoklady pre rozvoj a budovanie potrebnej kapacity zariadení na znehodnocovanie a zneškodňovanie odpadov v podrobnejších dokumentáciách, napr. v územných plánoch obcí, zabezpečiť 23

24 lokality pre výstavbu zariadení súvisiacich s budovaním systému na triedenie, recykláciu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov 8. V oblasti sociálnej infraštruktúry školstvo podporovať vznik vyšších odborných škôl poskytujúcich vyššie pomaturitné vzdelávanie v oblastiach vyžadujúcich podporu regionálneho rozvoja zdravotníctvo vytvárať územno-technické predpoklady na rovnomerné pokrytie územia zariadeniami základnej zdravotnej starostlivosti, jej zameranie postupne preorientovať na prevenciu a na včasnú diagnostiku závažných ochorení sociálna pomoc rozširovať sieť a štruktúru zariadení sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb podľa potrieb okresov paralelne s narastaním podielu občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov v dôchodkovom veku, ako aj občanov so zdravotným postihnutím, najmä občanov s ťažkým zdravotným postihnutím podporovať vybrané zariadenia sociálnej starostlivosti na regionálnej úrovni podporovať vytvorenie siete domácej ošetrovateľskej starostlivosti a starostlivosti o dlhodobo chorých a zdravotne ťažko postihnutých kultúra podporovať tvorivé a vzdelávacie aktivity obyvateľstva, prepojiť ponuky kultúrnych inštitúcií na výchovno vzdelávací program škôl. 9. V oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. 9.1.Podpora realizácie národných, regionálnych a lokálnych programov zameraných na znižovanie produkcie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, ich podrobné rozpracovanie a realizácia v podmienkach Banskobystrického kraja, realizovať a implementovať všetky enviromentálne programy a následne ich premietnuť do dokumentácií na nižších úrovniach, 9.3. ochranu vôd realizovať v zmysle platnej legislatívy ako: ochranu vodárenských tokov a ich povodí podľa vyhlášky MP SR č. 525/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú vodárenské toky, ich povodia a vodohospodársky významné toky, ochranu vodárenských zdrojov podľa 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách zabezpečiť minimálne dvojstupňové čistenie komunálnych odpadových organicky znečistených priemyselných odpadových vôd vypúšťaných do povrchových tokov v súlade s kvalitatívnymi cieľmi povrchových vôd a limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia v zmysle platnej legislatívy rešpektovať platnú legislatívu ktorou sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a podrobnosti o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu na kúpaliskách V rámci spracovania nižších stupňov územnoplánovacej dokumentácie (ÚPN O, ÚPN Z) v jednotlivých oblastiach, podľa ich účelu využitia, určiť stupeň radónového rizika Pri spracovaní nižších stupňov územnoplánovacej dokumentácie rešpektovať ochranné pásma pohrebísk v súlade s platnou legislatívou 12. V oblasti civilnej ochrany V záujme plnenia úloh a opatrení civilnej ochrany obyvateľstva v oblastiach sídelného rozvoj a priemyselných parkov rešpektovať povinnosť výstavby ochranných stavieb pre ukrytie obyvateľstva, zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti v súlade s platnou legislatívou. 24

25 II. Verejnoprospešné stavby. Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú: 1. Cestná infraštruktúra súbežná cesta s R1 v úseku hranica Nitrianskeho kraja Žarnovica - Žiar nad Hronom Budča Zvolen Kováčová (x I/69) pre dopravu vylúčenú z R1, výstavba súvislej trasy s využitím úsekov pôvodných ciest I.(II.) triedy so šírkovou homogenizáciou úsekov minimálnej kategórie pre cesty I.(II.) triedy, rekonštrukcia cesty II/512 v úseku hranica Nitrianskeho kraja - Žarnovica (I/65 R1), výhľadovo rezervovať priestor pre obchvat obce Horné Hámre). 2. Železničná infraštruktúra modernizácia železničnej trate TINA Nové Zámky Levice Zvolen Lučenec Košice v celej dĺžke na území Banskobystrického kraja so zvyšovaním traťovej rýchlosti a dokončením zdvojkoľajnenia trate; elektrifikácia trate v úseku Zvolen Košice. 6. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Nová Baňa rekonštrukcia kanalizácie a ČOV. 7. Odtokové pomery Nová Baňa, protipovodňové opatrenia na Novobanskom potoku, rkm 1,950 2,950 a Starohutskom potoku, rkm 0,400 0, Zásobovanie elektrickou energiou rezervovanie priestoru pre výhľadovú realizáciu dvojitého 110 kv vedenia v smere Rz ŽSR Kozárovce Rz Žarnovica, s prepojením na navrhovanú rozvodňu a transformovňu v Novej Bani, 8.5. realizácia rozvodní a transformovní 110/22 kv v mestách Zvolen, Fiľakovo, Detva, Nová Baňa, Lučenec, Poltár s prívodnými 110 kv vedeniami. 9. Zásobovanie plynom plynofikácia obcí na území Banskobystrického samosprávneho kraja na základe rozhodnutia miestnej samosprávy, po preukázaní ekonomickej efektívnosti investičného zámeru v jednotlivých obciach. 10. Telekomunikácie sieť digitálnych ústrední na všetkých úrovniach. Zo záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrického kraja boli pri spracovaní ÚPN mesta Nová Baňa rešpektované, zohľadnené a v riešení funkčne, priestorovo a územno technicky prehĺbené najmä tieto záväzné regulatívy: V oblasti usporiadania územia a vzťahu medzi mestom a vidiekom sa v ÚPN mesta zohľadňujú ekonomické a územnotechnické podmienky pre zachovanie charakteristického rozptýleného osídlenia v rámci jeho katastrálneho územia (časti: Štále, Chotár, Drozdovo) a vytváraním podmienok primeraného funkčného využitia týchto častí najmä ako obytno rekreačných. Predpokladá sa zachovanie pôvodného špecifického rázu vidieckych priestorov aj v častiach Stará Huta, Bukovina, Záhrb. V oblasti hospodárstva riešiť rozvoj priemyselného parku v časti Horné lúky. Umiestňovanie ďalších aktivít výroby a výrobných služieb situovať prevažne na jestvujúce funkčné plochy s rešpektovaním hygienických požiadaviek vo väzbe na okolitú zástavbu. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky pre dosiahnutie strategického cieľa je v plánovaní a regulácii územného rozvoja potrebné za prioritné považovať dobudovanie strediska pri vode - Tajch a rozvíjať komplexnosť a kvalitu vybavenosti všetkých turisticky atraktívnych častí a podporovať rozvoj krátkodobej a prímestskej rekreácie obyvateľov. 25

26 V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov sa územným plánom zabezpečuje zachovanie a ochrana všetkých typov mokradí, revitalizovanie vodných tokov a ich brehov a ochrana proti veľkým vodám na rieke Hron a tokom prechádzajúcich cez zastavané územie mesta. V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrneho dedičstva sa v riešení územného plánu mesta rešpektuje a zohľadňuje hranica NKP Nová Baňa. Rešpektujú sa miestne pamätihodnosti, historické krajinné a krajinno urbanistické prvky, typová a funkčná charakteristika rozptýleného osídlenia. V oblasti nadradenej technickej infraštruktúry sa v ÚPN mesta zabezpečiť ochranu pred povodňami realizáciou technických a biotechnických opatrení na rieke Hron a potokoch prechádzajúcich cez zastavané územie mesta. Rezervovať priestor na výhľadovú realizáciu dvojitého 110 kv vedenia v smere Rz ŽSR Kozárovce Rz Žarnovica, s uvažovaným prepojením na navrhovanú rozvodňu a transformovňu v Novej Bani. V oblasti sociálnej infraštruktúry sa v meste zachováva súčasná sieť jej zariadení, s možnosťami jej rozvoja najmä v sociálnej starostlivosti a v kultúre. V oblasti ochrany a tvorby životného prostredia sa v ÚPN mesta v súlade s ÚPN VÚC rieši ochrana vodných zdrojov a vodárenských tokov a čistenie komunálnych odpadových vôd. V oblasti odpadového hospodárstva sa určujú podmienky nakladania s odpadmi a sanácií skládok odpadov. 26

27 B.3. GEOGRAFICKÝ OPIS RIEŠENÉHO ÚZEMIA - PRÍRODNÉ PODMIENKY GEOMERFOLÓGIA, KLIMATOLÓGIA, HYDROLÓGIA. B.3.1. Prírodné podmienky. B Klimatický potenciál. Vhodnosť klimatických podmienok záujmového územia k letnej a zimnej rekreácii je hodnotená na základe klimatických pomerov daného regiónu a na podklade máp funkčnej delimitácie krajiny uskutočnenej podľa hierarchizácie klimatického potenciálu a klimatickogeografickej regionalizácie. Klimatickým potenciálom sa tak stanovila miera vhodnosti jednotlivých klimatických typov v danom regióne pre realizáciu letných a zimných rekreačných aktivít. B Klimatické pomery. Klimatické pomery záujmového územia Nová Baňa sú zhodnotené podľa dlhodobých 30-ročných údajov z meteorologickej stanice Nová Baňa a podľa modifikačných účinkov reliéfu na utváranie klímy. Klimatická oblasť. Riešené územie sa nachádza v mierne teplej a v mierne vlhkej klimatickej oblasti. Teplotné pomery. Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu v C mesiac rok C -2,4-0,4 3,5 8,7 13,2 16,8 18,1 17,3 13,3 8,6 4,1-0,3 8,4 V priebehu roka je najteplejším mesiacom v oblasti Nová Baňa júl s priemernou mesačnou teplotou vzduchu 18,1 C Maximálna teplota vzduchu vystupuje na 25 C a viac (letný deň) v priemere v 60 dňoch a na 30 C a viac (tropický deň) v priemere v 12 dňoch. V horúcich letách vystupujú absolútne maximá teploty vzduchu až na 38 C. Teplé obdobie vymedzené priemernou dennou teplotou vzduchu 15 C a viac trvá v priemere 100 dní od začiatku júna do konca druhej dekády septembra. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou mesačnou teplotou vzduchu -2.4 C a s poklesom minimálnej teploty vzduchu na -25 C. Mrazové obdobie vymedzené priemernou dennou teplotou vzduchu 0 C a menej trvá v priemere 70 dní od polovice decembra do začiatku druhej dekády februára. Minimálna teplota vzduchu klesá pod 0 "C (mrazový deň) v priemere v 118 a maximálna teplota vzduchu (ľadový deň) v priemere v 20 dňoch. Inverzné pomery. Prízemné inverzie o vertikálnej hrúbke do 100 metrov sa vytvárajú najmä v údoliach predmetného územia. Vyskytujú sa prevažne od večernej do skorej dopoludňajšej doby. V priemere v 35 dňoch sa v najnižších údolných polohách vyskytujú celodenné prízemné inverzie. Najväčšiu početnosť v percentnom zastúpení vykazujú inverzie slabej intenzity, pri ktorých sú pahorkatinné polohy oproti dolinám teplejšie o 0-2 C. Slnečný svit. Priemerné trvanie slnečného svitu pre údolné polohy: mesiac rok hod Trvanie slnečného svitu je závislé od ročnej doby, expozície, členitosti reliéfu, uhla sklonu svahov, veľkosti daného horizontu, od množstva oblačnosti a výskytu hmiel. Najviac slnečného svitu o priemernom ročnom úhrne okolo hodín dopadá na južne orientované podhorské oblasti o sklone 15 a viac. ktoré sú slabo zasahované radiačnými 27

28 údolnými hmlami. nízkou inverznou oblačnosťou i vyvýšenou advektívnou hmlou a konvektívnou oblačnosťou. V najnižších údolných oblastiach je trvanie slnečného svitu skracované najmä radiačnou hmlou a tým sa jeho ročná suma v týchto polohách znižuje na hodín. Priemerné úhrny zrážok v mm mesiacoch: mesiac rok mm V údolných lokalitách predmetného územia napadne v priemere za rok 750 mm zrážok. Humídnosť klímy mierne narastá v podhorských oblastiach. Počas vlhkých rokov maximálne ročné úhrny zrážok dosahujú mm. Najvyšší mesačný 274 mm úhrn bol na zrážkomernej stanici Nová Baňa zaznamenaný v auguste V tomto mesiaci sa vyskytol aj najvýdatnejší dážď. Dňa pri prietrži mračien napadlo v Novej Bani až 146 mm zrážok. Pri týchto intenzívnych zrážkach sa vyskytla miestna povodeň. Minimálne mesačné úhrny zrážok sa pohybujú od 0 do 8 mm a najnižší ročný úhrn zrážok dosiahol 490 mm. V jednotlivých mesiacoch sa v priemere vyskytuje 7-10 a v roku 98 zrážkových dní s úhrnom vlahy 1 mm a viac. Snehová pokrývka. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou mesiac rok dni 2,7 11,5 21,6 13,5 4,3 0,1 53,7 Snehová pokrývka sa v oblasti Nová Baňa vyskytuje v priemere od konca novembra do začiatku marca. V priebehu tohto obdobia dochádza k častým odmäkom a k prerušeniam jej trvania a tak na zemskom povrchu sa udržuje v priemere len v 54 dňoch. Pri tuhých a vlhkých zimách sa snehová pokrývka vyskytuje aj 105 dní, pri suchých a teplých zimách občas len 8 dní. Priemerné výšky snehovej pokrývky pri februárovom vrcholení zimy dosahujú 16 cm, ale len s 51 % zabezpečenosťou výskytu Snehová pokrývka s výškou 10 cm a viac (možnosť lyžovania) trvá v priemere 26 dní a s výškou 20 cm (vhodné podmienky pre lyžovanie) 14 dní. Maximálna výška snehovej pokrývky dosahuje ojedinelé 75 cm. Veterné pomery. Priemerná častosť smerov vetra v % pre lokalitu Nová Baňa Smer S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie % 23,5 5,4 3,2 4,6 11,7 6,2 4,8 10,4 30,2 V členitom reliéfe danej krajiny je prúdenie vzduchu rôznorodé. Závislé je najmä od orientácie dolín, expozície a sklonitosti svahov. Celkovo prevláda severné prúdenie vzduchu, ktoré je vo večerných až nočných hodinách podporované termickou cirkuláciou ovzdušia, t.j. stekaním studeného vzduchu z pahorkatín a kopcov do dolín. V období jar až jeseň sa najmä popoludní uplatňuje termicky podmienené výstupné južné prúdenie vzduchu. V údolných záveterných lokalitách sa priemerné ročné rýchlosti vetra pohybujú v rozsahu 1-1,5 m/s a zastúpenie slabého prúdenia vzduchu s priemernými rýchlosťami do 2 m/s je až 80 %-né. Najväčšia veternosť je vo vrcholových polohách kopcov, v ktorých priemerné ročné rýchlosti vetra sa pohybujú v rozsahu m/s a slabé prúdenie vzduchu s priemernými rýchlosťami do 2 m/s sa vyskytuje v priemere v 50 %-nej častosti. B Typy mikroklímy. Pri vyčleňovaní typov mikroklímy boli východiskom klimatické charakteristiky územia Nová Baňa, kvantitatívne a kvalitatívne diferencované do štyroch tried. Pri mapovej delimitácii mikroklimatických typov boli zohľadnené modifikačné účinky krajinných zložiek na hodnotené klimatické charakteristiky. 28

29 Typy mikroklímy z hľadiska slnečného žiarenia: Intenzita a množstvo priameho slnečného žiarenia je popri meteorologických prvkoch závislé aj od orientácie a sklonu svahov. Pri vyčleňovaní mikroklimatických typov z hľadiska slnečného žiarenia sa vychádzalo preto aj z matematických vzťahov dopadu slnečného žiarenia na rôzne orientované a sklonené svahy. V hodnotenom území sme z hľadiska slnečného žiarenia vymedzili štyri mikroklimatické typy. typ so silným slnečným žiarením sa nachádza v pahorkatinných i v podhorských oblastiach orientovaných juhozápadne až juhovýchodne, prevažne so sklonmi svahov 15 a s úhrnom slnečného žiarenia nad 120 % v porovnaní s vodorovnou plochou. typ so stredne silným slnečným žiarením sa viaže prevažne na mierne sklonené svahové územie orientované juhovýchodne až juhozápadne so sklonom svahov do 15 i na strmšie východné a západné úbočia. Úhrn slnečného žiarenia dosahuje % v porovnaní s vodorovnou plochou. typ s miernym slnečným žiarením sa vyskytuje prevažne v rovinných až veľmi málo sklonených oblastiach, v údolných polohách i v priľahlých svahoch väčšinou m temeno sklonu so severovýchodnou až severozápadnou orientáciou. Uhm slnečného žiarenia dosahuje % v porovnaní s vodorovnou plochou. typ so slabým slnečným žiarením sa nachádza na strmých úbočiach orientovaných severovýchodne až severozápadne i v hlbšie zarezaných tienených údolných polohách. Úhrn slnečného žiarenia v porovnaní s vodorovnou plochou dosahuje %. Typy mikroklímy z hľadiska teploty vzduchu: Teplota vzduchu je v nižších pahorkatinných polohách ovplyvňovaná najmä expozíciou svahov, od horných a vrcholových polôh pahorkatín i dolných oblastí podhoria klesá dosť pravidelne s rastúcou nadmorskou výškou. V hodnotenom území sme vymedzili štyri mikroklimatické teplotné typy. typ s teplou mikroklímou sa nachádza v širšom údolnom a pahorkatinnom území o nižších nadmorských výškach. Priemerné ročné teploty vzduchu sa pohybujú v rozmedzí 8-8,5 C. typ s mierne teplou mikroklímou sa viaže prevažne na vyššie položené svahové oblasti pahorkatinnej a dolné oblasti podvrchovinnej krajiny. Priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 7,5-8 C. typ s málo chladnou mikroklímou sa vyskytuje vo vyšších kopcovitých lokalitách pahorkatín a v stredných oblastiach podvrchovinnej krajiny. Priemerné ročné teploty vzduchu sú tu v rozsahu 7-7,5 C. typ s mierne chladnou mikroklímou sa v danom území nachádza vo vrchovinných oblastiach. Priemerné ročné teploty vzduchu v týchto polohách dosahujú C. Typy mikroklímy z hľadiska inverzie vzduchu: Pri teplotnej inverzii dochádza k zvratu poklesu teploty vzduchu s nadmorskou výškou. Znamená to. že v prízemnej inverznej vrstve ovzdušia sa nachádza vychladený vzduch a nad ňou teplejší vzduch. K najčastejšiemu výskytu inverzií dochádza v údolných polohách. V svahových oblastiach a v pahorkatinnom území majú inverzie už menšiu hrúbku, výraznosť, nižší výskyt, slabšiu dynamiku vývoja i kratšie trvanie. Slabý výskyt prízemných inverzií je vo vrcholových oblastiach pahorkatín a najslabší výskyt v okolitých podhoriach a vrchoch. V hodnotenom území sa rozlišujú Štyri mikroklimatické inverzné typy typ so silnou tvorbou inverzii sa nachádza v najnižšej údolnej oblasti predmetného územia Prízemné inverzie sa vyskytujú v priemere v dňoch. typ so stredne silnou tvorbou inverzií sa viaže na pahorkatinné územie a dolné oblasti podhoria. Inverzie trvajú v priemere v dňoch. typ s miernou tvorbou inverzií sa vyskytuje v podhorskej krajine, vo vyšších vrcholových častiach pahorkatín i v horných úsekoch horských dolín. Inverzie trvajú v priemere dni. 29

30 typ so slabou tvorbou inverzií sa nachádza vo vrchovinnej krajine, v ktorej sa prízemné inverzie vyskytujú už len ojedinelé. Vyvýšené inverzie a inverzie väčšieho vertikálneho rozsahu tu majú priemerné trvanie pod 80 dní. Typy mikroklímy z hľadiska výskytu hmly: Najviac náchylné na tvorbu radiačných hmiel sú údolné polohy predmetného územia, nakoľko tu často dochádza ku kondenzácii prebytočnej vodnej pary z nahromadeného studeného a vlhkého vzduchu. Najmenší výskyt hmiel je v pahorkatinnom a podhorskom území, nakoľko studený a vlhký vzduch podmieňujúci tvorbu hmly steká z týchto polôh do dolín. Vo vrchovinnom území stúpa opäť početnosť hmiel v dôsledku styku vyšších polôh s nízkou oblačnosťou. V predmetnom území sme vymedzili štyri mikroklimatické typy s rôznym výskytom hmly. typ so stredne silným výskytom hmiel sa nachádza v najnižších údolných častiach Kýzového potoka a jeho prítokov. Hmly sa v priemere vyskytujú počas dní. typ s miernym výskytom hmiel sa nachádza v málo sklonených stredných častiach dol in a v oblasti vodnej plochy Tajch. Hmly sa tu vytvárajú v priemere v dňoch. typ so slabým výskytom hmiel sa viaže na dolné svahové časti pahorkatín neho a podhorského územia i stredné až horné časti dolín so strmším sklonom. Tento typ sa vyskytuje i vo vrchovinnej krajine, ktorá je už zasahovaná advektívnymi hmlami- Hmly sa vytvárajú v priemere v dňoch. typ s veľmi slabým výskytom hmiel sa nachádza v pahorkatinnom a podhorskom území. Hmly sa vytvárajú v priemere v dňoch. Typy mikroklímy z hľadiska zrážok: Najmenšie úhrny zrážok sa vyskytujú v širšom údolnom a pahorkatinnom území Novej Bane. Humídnosť mikroklímy vzrastá v okrajových pahorkatinných a podhorských polohách v dôsledku rastúcej nadmorskej výšky, lesnatosti, vyššej evapotranspirácie. relatívnej vlhkosti vzduchu i častejšieho výskytu dažďonosnej oblačnosti. V predmetnom území sme vymedzili štyri vlhkostné mikroklimatické typy. typ s vlhkou mikroklímou sa nachádza vo vrchovinnej krajine Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozsahu mm. typ s mierne vlhkou mikroklímou sa vyskytuje v horných oblastiach podvrchovinnej krajiny i v centrálnych, hlbších a užších horských dolinách. Priemerné ročné úhrny zrážok tu dosahujú mm. typ s málo vlhkou mikroklímou sa viaže na vyššie okrajové oblasti pahorkatinnej krajiny i úpätné až stredné oblasti podvrchovinnej krajiny. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozsahu mm. typ s veľmi málo vlhkou mikroklímou sa vyskytuje v širšom priestranstve údolnej a pahorkatinnej krajiny Priemerné ročné úhrny zrážok tu dosahujú mm. Typy mikroklímy z hľadiska snehovej pokrývky: Na priestorové rozloženie snehovej pokrývky vplýva najmä množstvo snehových zrážok, teplotné pomery územia, miera jeho ožiarenia i šírkovej otvorenosti. Vplyv mikroreliéfu na snehovú pokrývku je tak výraznejší' ako na zrážky, v dôsledku toho s rastúcou nadmorskou výškou najmä od podhorskej krajiny sa výskyt snehovej pokrývky predlžuje a jej hrúbka zvyšuje. Dĺžka zotrvania snehovej pokrývky značne závisí aj od expozície miesta a charakteru vegetácie. V predmetnom území sme rozlíšili štyri mikroklimatické snehové oblasti. typ so stredne silným výskytom snehovej pokrývky sa nachádza vo vrcholových polohách vyšších vrchov Dlhšie trvanie snehovej pokrývky je podmienené aj väčším hromadením a spomalením topenia snehu v lesoch Snehová pokrývka trvá v priemere dní. typ s miernym výskytom snehovej pokrývky sa viaže na horné oblasti podvrchovinnej krajiny a vrcholové oblasti vyšších kopcov v pahorkatinnom území. Snehová pokrývka 30

31 trvá v priemere dní. typ so slabým výskytom snehovej pokrývky sa nachádza v horných svahových oblastiach pahorkatín a dolných až stredných oblastiach podhoria Priemerné trvanie snehovej pokrývky je dni. typ s veľmi slabým výskytom snehovej pokrývky sa vyskytuje v Širšom údolnom priestranstve i v jeho priľahlom, prevažne nezalesnenom pahorkatinnom území. Snehová pokrývka trvá v priemere dní. Typy mikroklímy z hľadiska prúdenia vzduchu: Z hľadiska veternosti daného územia sú najmenej veterné užšie a hlbšie zarezané údolné polohy nachádzajúce sa v závetrí voči prevládajúcemu prúdeniu vzduchu Veternosť postupne narastá so zvyšovaním nadmorskej výšky a s otvorenosťou územia a tak vrcholové a sedlové horské polohy sú už dosť veterné. V predmetnom území sme vymedzili štyri mikroklimatické veterné oblasti. typ s mierme veternou mikroklímou sa nachádza v horných vrcholových a sedlových oblastiach vrchovinnej krajiny. Priemerné ročné rýchlosti vetra dosahujú 3.0-3,5 m/s. typ s prevažne mierme veternou mikroklímou sa vyskytuje vo vrcholových lokalitách osamelých kopcov a pahorkatín a v stredných oblastiach podhoria Priemerné ročné rýchlosti vetra sa pohybujú v rozsahu 2,5-3.0 m/s. typ s málo veternou mikroklímou sa viaže na dolné oblasti podhoria. zúžené horné časti dolín a na pahorkatinné územie. Priemerné ročné rýchlosti vetra tu dosahujú 2,0-2,5 m/s typ s veľmi málo veternou mikroklímou sa vyskytuje prevažne v dolných ai stredných oblastiach dolín. Priemerné ročné rýchlosti vetra sú tu prevažne v rozsahu m/s. Vhodnosť mikroklimatických podmienok záujmového územia SRCR Nová Baňa k letnej a zimnej rekreácii. Podľa funkčnej delimitácie predmetného územia vzhľadom k mikroklíme sa rozlišuje 6 hierarchických stupňov klimatického potenciálu, ktoré vyjadrujú mieru vhodných až nevhodných možnosti lokalizácie letných a zimných rekreačných aktivít v danej krajine z klimatického hľadiska. Vhodnosť mikroklímy k letnej rekreácií: 1. Veľmi vysoký klimatický potenciál Najpriaznivejšie mikroklimatické podmienky pre realizáciu letných rekreačných aktivít sú na strmšie sklonených dolných častiach svahov pahorkatinnej a podhorskej krajiny s juhovýchodnou až juhozápadnou orientáciou. Mikroklíma je tu teplá, slnečná, veľmi málo až málo vlhká s primeranou ventilovanosťou ovzdušia a menej častou tvorbou prízemných inverzii a hrmel v porovnaní s údolím a tým veľmi priaznivá pre letnú rekreáciu. 2. Vysoký klimatický potenciál Priaznivá mikroklíma pre letnú rekreáciu je na juhozápadných až juhovýchodných svahoch pahorkatín a podhoria s malým sklonom, ktoré sú teplé i dostatočne slnečné, ako aj v stredných strmších svahových oblastiach, ktoré sú už mierne teplé, ale silno slnečné. Pre letnú rekreáciu je tu vytvorená aj priaznivá bioklíma z hľadiska slabého výskytu prízemných inverzií, údolných hmiel, primeranej vlhkosti a ventilovanosti ovzdušia. 3. Optimálny klimatický potenciál Ešte dostatočne vhodné mikroklimatické podmienky pre letnú rekreáciu sú v údolnej teplej a zväčša ešte primerane slnečnej krajine, v ktorej je ale nepriaznivá bioklíma v dôsledku častého výskytu prízemných inverzii, hmiel a slabej veternosti. Patria sem aj teplé, ale slabo slnečné dolné oblasti pahorkatín a podhoria sklonené na severovýchod až severozápad t stredné svahové oblasti podhoria, ktoré sú mierne teplé a primerane slnečné, až málo chladné, ale silno slnečné. Tieto oblasti sa tiež vyznačujú priaznivou bioklímou, nakoľko sú málo náchylné na výskyt inverzií a hmiel a sú primerane vlhké a ventilovane. 31

32 4. Limitný klimatický potenciál. Znížená vhodnosť mikroklímy k letnej rekreácii je na mierne teplých, ale málo slnečných svahoch pahorkatín a podhoria i v málo chladných, ale už veternejších a vlhkejších podvrchovinných oblastiach. 5. Nízky klimatický potenciál. Málo vhodné mikroklimatické podmienky pre letnú rekreáciu sú v horných oblastiach podvrchovinnej krajiny a nižších vrchov, ktoré sú slabo inverzné, miestami primerane až silno slnečné s veľmi slabým až slabým výskytom hmiel, ale už chladnejšie, vlhšie a veternejšie a tým pre účely letnej rekreácie menej vhodné. Nepriaznivá mikroklíma pre slnenie, odpočinkové a ďalšie letné rekreačné aktivity je tiež v strmších severných svahoch podhoria. najmä v dôsledku kratšieho trvania slnečného svitu. 6. Veľmi nízky klimatický potenciál. Najmenej vhodné mikroklimatické podmienky pre letnú rekreáciu sú vo vrcholových tienených oblastiach vrchovinnej krajiny, v ktorej už častejšie dochádza k výskytu nepríjemných bioklimatických pocitových tried chladu a vlhká v dôsledku chladnejšej, daždivejšej i veternejšej mikroklímy so zníženým trvaním slnečného žiarenia. Vhodnosť mikroklímy k zimnej rekreácii: 1. Veľmi vysoký klimatický potenciál. Najpriaznivejšia mikroklíma v danom území pre realizáciu zimných rekreačných aktivít je vo vrchovinnej krajine. Snehová pokrývka má tu dostatočne dlhé trvanie, ktoré je podmienené aj chladnejšou mikroklímou i retenčnými a akumulačnými účinkami lesnej vegetácie. Vyskytuje sa tu často aj priaznivá bioklíma, nakoľko tieto oblasti sú slabo hmlisté i slabo inverzné a v južných polohách aj dostatočne slnečné. Z nepriaznivých faktorov sa tu prejavuje najmä schladzujúci účinok silnejšieho severného prúdenia vzduchu. 2. Vysoký klimatický potenciál Priaznivé mikroklimatické podmienky pre realizáciu zimných rekreačných aktivít sú v podvrchovinnej krajine a vo vrcholových oblastiach nižších vrchov. Charakter mikroklímy je obdobný ako vo vrchovinnej krajine, len snehová pokrývka dosahuje nižších výšok a má kratšie trvanie. 3. Optimálny klimatický potenciál Menej priaznivá mikroklíma pre zimné športy je v zalesnených oblastiach podhoria i v prevažne nezalesnených horných a vrcholových i viac tienených lokalitách pahorkatín, v ktorých dlhšie udržanie snehovej pokrývky je umožnené popri slabšom slnečnom žiarení i v dôsledku častejšieho výskytu snehových zrážok. 4. Limitný klimatický potenciál Zhoršené mikroklimatické podmienky pre realizáciu zimných športov sú na teplých pahorkatinných a podhorských, zväčša nezalesnených svahoch so severozápadnou až severovýchodnou orientáciou, na vyšších, mierne teplých, ale viac ožiarených, prevažne juhovýchodných až juhozápadných svahoch podhoria i na strmších severných stranách, kde je nepriaznivá bioklíma v dôsledku krátkeho trvania slnečného svitu 5. Nízky klimatický potenciál Nepriaznivé mikroklimatické podmienky pre zimnú rekreačnú aktivitu sú na teplých juhozápadných až juhovýchodných dolných svahoch pahorkatín, nakoľko pri málo vlhkej a teplej mikroklíme snehová pokrývka dosahuje malých výšok a má krátke trvanie. 6. Veľmi nízky klimatický potenciál Veľmi nepriaznivá mikroklíma pre realizáciu zimných rekreačných aktivít je v údolnom priestranstve a na priľahlých teplých a silno ožiarených svahoch pahorkatín, na ktorých dochádza k častým a náhlym odmäkom snehovej pokrývky V dolinách je pre rekreačný pobyt v prírode aj najmenej priaznivá bioklíma z hľadiska častého výskytu prízemných inverzii, hmiel a slabej veternosti. B.3.2. Pôdy. 32

33 V riešenom území sa nachádzajú tieto bonitné skupiny: 9 Kambizeme na svahoch 12 O -25 O, stredne hlboké až plytké, so skeletom nad 30%, stredne ťažkej zrnitosti. 8 Kambizeme na svahoch nad 7 O -12 O miestami i viac, plytké, so skeletom nad 50%. stredne ťažkej zrnitosti. 7 Kambizeme na svahoch 7-12, stredne hlboké so skeletom %. stredne ťažkej zrnitosti 6 Kambizeme na svahoch 3-12, stredne hlboké až hlboké, so skeletom % stredne ťažkej zrnitosti. B Stav kontaminácie poľnohospodárskych a tesných pôd rizikovými látkami. Celé hodnotené územie má z tohto hľadiska priaznivé podmienky, pretože ani jeden z rizikových stopových prvkov nevykazuje v pôde vyšší obsah, ktorý by sa blížil alebo prekračoval hygienický limit. Podobne neboli zistené vyššie koncentrácie organických polutantov v pôde. V tomto hodnotení nie sú však zahrnuté tzv. bodové zdroje znečistenia, ktoré sa môžu vyskytnúť, napr. v bezprostrednom okolí tzv: divokých skládok odpadov, na parkoviskách, v okolí garáži a pod., pretože nie sú predmetom monitorovania pôd. B Celkové zhodnotenie vlastností poľnohospodárskych pôd a ich bonity z hľadiska urbanizácie územia. Popisované územie Nová Baňa je bez ohľadu na bonitu pôdy. charakteristické rozptýlenými usadlosťami malých užívateľov poľnohospodárskej pôdy, čo znemožňuje alebo aspoň silne obmedzuje využívanie pôdy veľkovýrobnými (družstevnými alebo privátnymi) organizáciami. Pretože rozptýlená sieť usadlostí obklopených záhradami je pomerne hustá, sú vytvorené podmienky pre osobitý spôsob využívania poľnohospodárskej krajiny (agroturistika prímestského charakteru, privátne formy so špecializáciou na ovocinárstvo alebo chov dobytka, najmä hovädzieho, záhradkárske a rekreačné osady a pod.). Celkove je poľnohospodárske využívanie pôd na prevažnej časti obmedzené veľkým sklonom svahu (nad 12" až 17 ) s plytkými, silne štrkovitými pôdami -kategórie 9 a 8. Tieto pôdy sú využívané ako trvalé trávne porasty, lokálne ako ovocné sady a veľmi málo ako orné pôdy v podobe malých terasovaných parciel pre potreby majiteľa usadlosti. Aj ostatná časť pôd územia je pomerne svahovitá so sklonom 3" -12, so stredným obsahom štrku, ktoré je vo väčšej miere využívaná aj ako omó pôdy, aj ako trvalé trávne porasty, lokálne ovocné sady a záhrady. Podľa vývoja poľnohospodárstva v budúcnosti sa dá predpokladať, že charakter veľkovýrobného využívania orných pôd sa vzhľadom na nižšiu úrodnosť veľkou pravdepodobnosťou bude musieť zmeniť, pretože výroba na orných pôdach bude nízko rentabilná. V urbanizácii územia sa preto uvažuje aj s inými formami poľnohospodárskeho využívania územia. 33

34 B.3.3. Hydrogeologické pomery. V rámci novej vodnej politiky vyplývajúcej zo smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (RVS), ktorá bola premietnutá do slovenskej legislatívy, boli vymedzené útvary podzemných vôd na Slovensku pre všetky povodia, ktoré zohľadňujú komplikovanú geologickú stavbu a hydrogeologické pomery územia. V zmysle nového členenia spadá katastrálne územie mesta Nová Baňa do dvoch vymedzených útvarov podzemných vôd : a) Vrstva útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch - SK P, Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Hrona oblasti povodia Hron. Útvar zaberá nivu Hrona. Dominantné zastúpenie kolektora podzemných vôd tvoria aluviálne a terasovité štrky, piesčité štrky, piesky a proluviálne sedimenty s pórovou priepustnosťou (výdatnosti dosahujú 2,3 6,8 l.s -1 ). Kolektor je pokrytý 0,5 3 m hrubými náplavovými hlinami. b) Vrstva útvarov podzemných vôd predkvartérnych hornín - SK FP, Puklinové a medzizrnové podzemné vody S časti stredoslovenských neovulkanitov oblasti povodia Hron. Útvar zaberá zostávajúcu časť katastrálneho územia. V zložitej geologickej stavbe územia majú dominantné zastúpenie kolektora podzemných vôd sladkovodné tufitické íly, piesky, pieskovce a zlepence, tufy, tufity, aglomeráty, andezity, riolity a bazalty s puklinovou, pórovou a puklinovo-pórovou priepustnosťou. Pomerne časté pramene s malou výdatnosťou (0,3 0,5 l.s -1 ) sa vyskytujú vo vrcholovej časti pohoria. Väčšinou sa viažu na zónu puklín a vyznačujú sa veľkým rozkyvom výdatnosti počas roka. Časť prameňov v období sucha vysychá. V tomto útvare boli v k. ú. mesta zachytené pramene a vrt NB SH- 1v povodí Starohutského potoka a v k. ú. Orovnica pramene Hradiská a Bukovina, ktoré sa využívajú na hromadné zásobovanie pitnou vodou. B.3.4. Hydrologické pomery. Z hydrologického hľadiska spadá takmer celé katastrálne územie mesta Nová Baňa do povodia Hrona, do základného povodia Hron od Slatiny po odbočenie potoka Perec. Zanedbateľné výbežky v západnej časti územia spadajú do základného povodia Žitava a Nitra pod Žitavu, ktoré je odvodňované Žitavou a potokom Osné. Hron priteká do katastrálneho územia zo severovýchodného smeru v rkm cca 97,15 a územie opúšťa v rkm cca 91,5. Preteká juhovýchodným okrajom a tvorí katastrálnu hranicu mesta. Dĺžka Hrona v riešenom území je cca 5,7 km. Riečnu sieť v katastrálnom území tvoria pravostranné prítoky Hrona: Mokráň, číslo hydrologického poradia , tvorí časť východnej katastrálnej hranice, Novobanský potok, č. hydr. poradia , a , hlavný tok v riešenom území, Vallov potok, č. hydr. poradia , zaústený do Cibulkového plesa, Banský potok, č. hydr. poradia , spolu s nepomenovaným pravostranným prítokom tvoria časť katastrálnej hranice, nepomenovaný potok z Kajlovky, č. hydr. poradia , pravostranný prítok Píľanského potoka v severnej časti k. ú. 34

35 Novobanský potok, vodohospodársky významný tok. Pramení v k. ú. Nová Baňa pod Vojšínom, preteká celým územím k.ú., dĺžka cca 10,8 km a vlieva sa do Hrona v rkm 93,90. V podrobnom povodí (Novobanský potok po zaústenie Kýzového potoka) má potok iba ľavostranné prítoky, z ktorých významnejšie sú: Hachlov jarok a Suchý potok. Podrobné povodie odvodňuje pravostranný prítok, Kýzový potok s prítokmi. Na sútoku Kýzového potoka a Štepnice je vybudovaná malá vodná nádrž Tajch. V podrobnom povodí (Novobanský potok od Kýzového potoka po Starohutský potok) má potok iba pravostranné prítoky, z ktorý významnejšie sú : Bačove jarky a Zajačí potok. Podrobné povodie odvodňuje pravostranný prítok, vodohospodársky významný tok Starohutský potok s prítokmi, z ktorých významnejší je Sklený potok. Starohutský potok v úseku rkm 5,8 8,8 je vyhlásený za vodárenský tok (odber vody z potoka na hromadné zásobovanie pitnou vodou). V podrobnom povodí (Novobanský potok od Starohutského potoka po ústie) nemá žiadne prítoky. Riečna sieť Novobanského potoka odvodňuje cca 85 % k. ú. Nová Baňa. Režim odtoku povrchových vôd z riešeného územia je dažďovo-snehový s výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy. Vysoká vodnosť je v mesiacoch marec, apríl. Najvyšší dlhodobý priemerný mesačný prietok je v marci. Hydrologické charakteristiky sleduje SHMÚ na Hrone v profile Brehy. B.3.5. Vegetácia. Vegetácia v krajine je okrem prírodných daností predovšetkým odrazom jej hospodárskeho alebo rekreačného využívania, a to ako jeho kvality, tak aj intenzity V riešenom území sa zachovalo rozptýlené laznícke osídlenie - Štále a jemu zodpovedajúce obhospodarovanie, ktoré je aj napriek pomerne členitému terénu intenzívne, ale vyvážené, nekonfliktné. Lesy v širšom okolí predstavujú súvislé lesné komplexy, v samotnom riešenom území sa nevyskytujú. Doliny majú tvar V. a preto sú brehové porasty pri tokoch zvyčajne úzke. tvoriace lem potoka. Najrozšírenejším typom vegetácie v riešenom území sú trvalé trávne porasty, nelesná drevinná vegetácia (tzv. rozptýlená zeleň) Pomerne rozsiahle plochy zaberajú veľkoplošné, v minulosti intenzívne ovocné sady, v súčasnosti už extenzívne. Typickým prvkom v oblasti novobanských štátov je využívanie členitého terénu pre trvalé trávne porasty (lúky a pasienky) a zároveň pre pestovanie ovocný drevín. Nezastavané plochy v chatovej osade sú sadovnícky svojpomocne upravené. Orná pôda na väčších plochách sa prakticky nevyskytuje, bežné sú menšie polička pri celoročne obývaných usadlostiach (Štáloch). Podľa spôsobu a intenzity využívania možno vegetáciu v riešenom území rozdeliť zhruba do troch kategórií: a/ Najzachovalejšie drevinné porasty blízke pôvodným, prirodzeným porastom, nie sú hospodársky využívané. Rastú predovšetkým na brehoch vodných tokov a v ich bezprostrednom okolí. Brehové porasty radíme medzi mokraďové biotopy, ktoré sú v celoeurópskom meradle na ústupe a zasluhujú si zvýšenú pozornosť. Sú chránené na základe Ramsarskej konvencie. Najrozšírenejšou drevinou v tunajších brehových porastoch je jelša lepkavá (Alnus 35

36 glutinosa). ktorá vytvára pobrežné i svahové jelšiny. Ako sprievodné dreviny v pobrežných porastoch rastú vŕby (sp. Salix), ojedinelé sa vyskytujú aj iné stromovité dreviny. Krovinné poschodie je kvôli bujnému stromovému poschodiu zastúpené pomerne slabo, vyskytujú sa v ňom napr. drieň (Cornus) a bršlen (Euonymus). Najcennejšími sú porasty okolo prirodzených, neregulovaných tokov - oboch prítokov napájajúcich Tajch. b/ Hospodársky využívané územia možno zhruba rozdeliť na veľkoplošné sady a historické súkromné pozemky patriace k jednotlivým usadlostiam (Štálom). Veľkoplošné sady boli v blízkej minulosti intenzívne využívané, ich terén je terasovito upravený a zatrávnený Ich extenzifikácia až zanedbanie a aj sortiment odrôd spôsobili, že v súčasnosti majú minimálne výnosy Umiestnené sú na najmiernejších chrbtoch riešeného územia. Aj na súkromných pozemkoch sú veľmi časté sady na trvalých trávnych porastoch, ale bez terasovania terénu Ich štruktúra je však omnoho členitejšia, pretože sú popretkávané lúkami a pasienkami, príp. lesíkmi, mnohými cestami väčšinou aj so sprievodnou zeleňou a samotnými Štálmi Predovšetkým tieto územia dodávajú krajine malebnosť, neopakovateľný ráz a možno povedať aj jedinečný charakter. Tento typ krajinnej štruktúry je cenný predovšetkým z estetického hľadiska kvôli svojej jedinečnosti a z ekonomického a ekologického hľadiska kvôli pomerne intenzívnemu využívaniu s minimálnymi negatívnymi dôsledkami na ekologickú stabilitu krajiny. B.3.6. Fauna. Riešené územie sa nachádza v oblasti Slovenské stredohorie, v geomorfologickom podcelku Vtáčnik, v nadmorskej výške m, patrí z hľadiska súčasného stavu poznania rozšírenia, populačnej hustoty, prípadne niektorých aspektov bionómie a ekológie živočíchov k minimálne preskúmaným lokalitám Slovenska. Prieskum živočíchov, s hlavným zameraním na stavovce s výnimkou rýb (obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce), bol vykonaný formou jednodňových terénnych exkurzií. Uvedené skupiny stavovcov sa nachádzajú v horných poschodiach trofických pyramíd a významne ovplyvňujú všetky trofické úrovne, pričom sú zároveň citlivé na umelé zásahy do ich prirodzených biotopov. Okrem toho sú to (najmä cicavce) druhy vlastnosťami najbližšie človeku s azda najvyššou výpovednou schopnosťou v otázkach deštrukcie nášho prírodného a životného prostredia. Väčšina z nich sú druhy, ktoré spravidla pozná aj laická verejnosť, čo môže tiež výrazne napomôcť vyjadreniu vplyvu antropogénnych zásahov na ich biotopy alebo bionómiu. Podrobnejšie viď časť Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny. 36

37 B.4. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY DOKUMENTUJÚCE ZAČLENENIE ÚZEMIA MESTA DO SYSTÉMU OSÍDLENIA. B.4.1. Vymedzenie záujmového územia mesta. Mesto Nová Baňa sa nachádza v pásme nitriansko-pohronskej rozvojovej osi prvého stupňa: Trnava Nitra Žiar nad Hronom Zvolen. Podľa KURS 2011 v rámci centier osídlenia patrí do tretej skupiny a druhej podskupiny ako centrum regionálneho významu. Nachádza v pásme nitriansko-pohronskej rozvojovej osi prvého stupňa: Trnava Nitra Žiar nad Hronom Zvolen. Vymedzenie záujmového územia mesta vychádza z jeho prirodzenej spádovosti a väzieb v sídelnej a krajinnej štruktúre. Záujmové územie mesta tvorí zoskupenie, ktorej základom je Mikroregión Nová Baňa, v ktorom sú okrem samotného mesta tieto obce: Hronský Beňadik, Rudno nad Hronom, Brehy, Veľká Lehota, Malá Lehota, Voznica, Orovnica, Tekovská Breznica. B.4.2. Bilancie obývanosti záujmového územia mesta. Pre záujmové územie mesta nie sú spracovávané podrobnejšie demografické rozbory. Následne uvedené údaje o počte obyvateľov obcí v záujmovom území mesta podľa výsledkov posledných dvoch cenzov a o tendenciách ich rastu, resp. poklesu, však postačujú pre posúdenie a stanovenie výhľadových kapacít rozhodujúcich zariadení občianskej vybavenosti, ktoré by prípadne bolo potrebné lokalizovať v meste Nová Baňa. Záujmové územie mesta počet obyvateľov obec/mesto výmera katastra v ha Nová Baňa Rudno nad Hronom Brehy Veľká Lehota Malá Lehota Voznica Orovnica Tekovská Breznica spolu: spolu bez Novej Bane: Z tohto prehľadu je zrejmé, že počet obyvateľov v záujmovom území mesta Nová Baňa mal v poslednom medzicenzovom desaťročí približne zotrvalý stav, s veľmi miernym úbytkom. Podobná tendencia zotrvávajúceho počtu obyvateľov obcí v záujmovom území Novej Bane, alebo jeho len veľmi mierneho poklesu sa predpokladá i pre návrhové obdobie návrhu územného plánu mesta. B.4.3. Sídelná a krajinná štruktúra záujmového územia mesta. Sídelná štruktúra vymedzených záujmových území mesta je koncipovaná ako kombinácia lineárneho a koncentrického zoskupenia sídiel okolo ťažiska osídlenia. Hlavnými urbanistickými osami v záujmovom území sú nadregionálne významné trasy ciest R1 a I/65 Nitra Žiar nad Hronom Martin. Sídelná štruktúra v záujmového územia mesta je v dynamickom krajinnom prostredí viac menej rovnomerne rozptýlená. Radiálnu sídelnú sústavu na hlavnej urbanizačnej osi, ktorá má južnú tangenciálnu polohu k sídlu dopĺňajú urbanizačné osi, ktoré prechádzajú aj 37

38 centrálnou časťou mesta a tvorené sú prevažne trasami ciest III. triedy. Prevažujúca väčšina obcí záujmových území Nová Baňa má obytných charakter s doplňujúcimi funkciami poľnohospodárskej výroby a výrobných služieb. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani. V okrese je potrebné zabezpečiť relatívne nízke nároky na krátkodobú rekreáciu obyvateľov miest Žarnovica a Nová Baňa, ktoré predstavujú asi až osôb za deň, z toho asi polovicu v ich rekreačnom zázemí. Rekreačné zázemie mesta Nová Baňa je už v podstate vytvorené, stačí ho dobudovať. Horský turizmus so zimnými športmi je spojený s vidieckou rekreáciou a s poznávacím turizmom. Vidiecky podhorský turizmus s agroturistikou možno aktivizovať v rozptýlenom osídlení mesta. Turizmus pri vode má ďalšie rozvojové možnosti v stredisku Tajch - Hrabiny. Pre špecifické záujmy je možno sa zamerať, okrem tradičných činností, na históriu baníctva, kamenárstvo a ďalšie aktivity. B.4.4. Rozhodujúce zariadenia dopravy a verejného technického vybavenia v záujmovom území mesta. Nová Baňa a jeho záujmové územie z hľadísk cestnej dopravy najvýraznejšie inklinuje k okresnému mestu Žarnovica. Mesto je napojené na nadregionálne významnú cestu R1 ( Trnava (D1) Nitra Žiar nad Hronom (R2) Zvolen Banská Bystrica), cestami III. triedy: III/0659 Nová Baňa Veľká Lehota III/05114 II/512 Žarnovica Partizánske, III/06510 Nová Baňa II/512 Žarnovica Partizánske, ktoré napájajú obce záujmového územia na Nová Baňa. V súbehu so súčasnou cestou I/65 vedie hlavná železničná dráha, trať č. 150 Nové Zámky Zvolen. Trať je elektrifikovaná a úsekovo dvojkoľajná. Úsek Nové Zámky Zvolen je súčasťou hlavného železničného ťahu Bratislava Nové Zámky Zvolen Košice. V riešenom území je na trati železničná stanica Nová Baňa, ktorá zabezpečuje dopravu osobnú aj nákladnú. Modernizácia železničnej trate TINA Nové Zámky Levice Zvolen Lučenec Košice v celej dĺžke na území Banskobystrického kraja so zvyšovaním traťovej rýchlosti a postupným zdvojkoľajnením trate je zaradená do zoznamu verejnoprospešných stavieb v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj. Mesto Nová Baňa je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu napojeného na skupinový vodovod Žarnovica, ktoré sú v správe Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti (StVPS) a.s. Banská Bystrica, závod 06 Zvolen, Žiar nad Hronom. Odbočkou z prívodu DN 200 z vodárenských zdrojov Píla je voda privádzaná do vodojemu Kajlovka dolný s objemom 2x250 m 3. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd v katastrálnom území mesta Nová Baňa zabezpečuje jednotná a kombinovaná verejná kanalizácia s ČOV Nová Baňa, Tajch, Hrabiny, individuálne súkromné domové ČOV, individuálne žumpy a septiky. Mesto a obce v záujmovom území sú zásobované elektrickou energiou 22kV vedeniami z nadradenej 110 kv sústavy, zo 110/22 kv rozvodne a transformovne v Žiari nad Hronom a 110/22 kv rozvodne v Žarnovici. Nová Baňa je zásobovaná zemným plynom z tranzitného prepojovacieho plynovodu VVTL, DN 500 mm. Južne od Novej Bane, v údolí Hrona je vedený VTL plynovod DN 200 a DN 150 mm, v trase Žiar nad Hronom Tlmače, ktorý prepája Pohronský plynovod s medzištátnym plynovodom BRATSTVO. Plynom je mesto zásobované prostredníctvom strednotlakových vedení, ktoré sú napojené na tri regulačné stanice. 38

39 B.5. PREDPOKLADY A MOŽNOSTI ĎALŠIEHO ÚZEMNÉHO ROZVOJA MESTA. B.5.1. Demografické a sociálno ekonomické východiská Údaje o obyvateľstve a jeho sociálno-ekonomickej štruktúre a aktivite sú analyzované najmä na základe výsledkov, získaných v celoštátnom sčítaní obyvateľstva z roku 2011 a domov a bytov z roku 2001 za mesto Nová Baňa tak, ako ich vydal a poskytol Štatistický úrad SR. Pretože údaje zo sčítania v roku 2011 nie sú z hľadiska domov a bytov spracované, aby boli postačujúce pre riešenie územného plánu mesta, sú tam použité aj štatistické údaje z celoštátneho sčítania ľudu, domov a bytov z roku B Retrospektívny demografický vývoj mesta. Nová Baňa je mestom, ktorého rozvoj bol vždy silne viazaný na jeho ekonomickú základňu, a na sídelný i sociálny a ekonomický potenciál mesta a jeho zázemia. Obrazom toho je aj jeho doterajší demografický vývoj, v ktorom sa odrážajú etapy dynamického, rastu, ktoré sa striedajú so stagnačnými obdobiami, ktoré sú charakterizované zníženými prírastkami alebo aj úbytkom trvale bývajúceho obyvateľstva. Podľa výsledkov jednotlivých cenzov, pokiaľ je štatisticky sledovaný, bol dlhodobý vývoj počtu obyvateľov mesta a k nemu neskôr pričlenených obcí nasledovný : rok cenzu medzicenzový počet obyvateľov nárast/pokles Nová Baňa absolútne relatívne ,17% ,24% ,37% ,56% ,14% ,27% ,23% ,61% ,95% ,94% ,56% ,94% ,61% Index 10 ročného rastu obyvateľstva 1980/1970 = 8321/6259 = 1,330 Index 10 ročného rastu obyvateľstva 1991/1980 = 8534/8321 = 1,025 Index 10 ročného rastu obyvateľstva 2001/1991 = 7505/8534 = 0,879 Index predpokladaného10 ročného rastu 2011/2001 = 7551/7505 = 1,006 Index 10 ročného rastu priemerného rastu obyvateľstva 2011/1970 = 1,060 Od roku 1976 až do 1. januára 1996 bola obec Brehy časťou mesta Nová Baňa. Z tohto dôvodu je nárast obyvateľov viditeľný v 70-tych rokoch, ale tiež i následný pokles, a to v 90-tych rokoch 20. storočia, čo bolo spôsobené pričlenením a následným odčlenením obce Brehy od mesta Nová Baňa. V dejinách mesta bolo výraznejšie stagnačné obdobie (medzi rokmi ). Búrlivý rast mesta nastal po cenze v roku 1961, a trval až do cenzu v roku V tomto období mesto ťažilo z výrazných migračných prírastkov, spôsobených rozvojom priemyselnej 39

40 výroby, riadenou urbanizáciou, ale aj pričlenením pôvodne samostatných obcí k mestu. Počet obyvateľov prihlásených v jednotlivých častiach mesta podľa údajov mestského úradu z r.2009: Nová Baňa mesto 5984 Štále 966 Bukovina 187 Stará Huta 101 Chotár 71 Spolu 7309 B Obyvateľstvo. Počet trvalo bývajúcich obyvateľov mesta bol podľa výsledkov cenzu v roku 2011 nasledovný : Základnú štruktúru obyvateľstva v sídle vyjadrujú nasledujúce tabuľky 1-5: stav k sčítaniu 2011 tab. 1 Základná štruktúra obyvateľstva spolu muži ženy ženy v % spolu v % trvale bývajúci obyvatelia ,7 100,0 stav k sčítaniu 2011 tab. 2 Štruktúra obyvateľstva iná, spolu slovenská maďarská ukrajinská česká podľa národnosti nezistená bývajúce obyvateľstvo podiel obyvateľov v % 100,0% 89,7% 0,1% 0,7% 0,2% 9,3% stav k sčítaniu 2011 tab. 3 Štruktúra obyv. podľa rímskokatolíckslávna aug. vyzn. katolícka nezistené vyznania pravo- evanjelická grécko- iné a bez spolu náboženského vyznania bývajúce obyvateľstvo podiel obyvateľov v % 100,0% 72,7% 1,2% 0,8% 0,2% 13,7% 11,3% stav k sčítaniu 2011 tab. 4 Štruktúra obyvateľstva muži ženy muži ženy muži ženy spolu podľa veku produkt. produkt. poprodukt. poprodukt. bývajúce obyvateľstvo podiel podľa veku v % 100,0% 6,7% 7,1% 34,1% 29,8% 7,5% 14,8% Index stárnutia populácie: I = 0-14 roč. x 100 = 1047 x 100 = 62 Poprodukt Podľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo zaraďuje do 6-tich typov populácie: Hodnota indexu vitality Typ populácie Nad 300 veľmi progresívna ( rýchlo rastúca ) progresívna ( rastúca ) stabilizovaná rastúca stabilizovaná stagnujúca Menej ako 100 regresívna ( ubúdajúca ) Nová Baňa nemá priaznivú vekovú štruktúru, keď je detská zložka populácie a počet obyvateľov v produktívnom veku má regresívny charakter. Takejto vekovej štruktúre zodpovedá aj súčasný trend vývoja počtu obyvateľov prirodzenou menou (bez zohľadnenia 40

41 migrácie). Tieto údaje zároveň indikujú nepriaznivé demografické predpoklady pre možný výhľadový rast počtu obyvateľov mesta, za predpokladu zlepšenia jeho sociálnoekonomických podmienok. B Demografická prognóza. Príčiny poklesu počtu obyvateľov mesta môžeme hľadať v nedostatku pracovných príležitostí v meste a okolí, v strachu o budúcnosť, v odchode mladých ľudí, predovšetkým s vysokoškolským vzdelaním do iných, ekonomicky silnejších oblastí Slovenska, prípadne aj do zahraničia. Migračný úbytok je možné pozorovať v meste Nová Baňa už od roku Ďalší vývoj migrácie v značnej miere ovplyvňuje celková ekonomická situácia mesta, prosperita jednotlivých podnikov, situácia na trhu práce, bytová výstavba a možnosť získania bytu. V súčasnosti sa prejavuje trend starnutia obyvateľstva a pokles populácie. Trend vývoja počtu obyvateľstva je z krátkodobého ako aj z dlhodobého hľadiska negatívny. Z analýzy vyplýva, že v súčasnosti je možné uvažovať s rastom počtu obyvateľov len pri pokračovaní a ďalšom posilnení migrácie smerom do mesta. V prípade naplnenia potenciálu prisťahovania nových obyvateľov, hlavne mladých rodín, by v budúcnosti mohlo dôjsť k postupnému zlepšeniu demografického profilu mesta a zabezpečeniu stabilnejšej základne pre dlhodobý rast počtu obyvateľov prirodzenou cestou. Vývoj počtu obyvateľov treba prognózovať podľa: záverov ÚPN VÚC ZaD 2009 Banskobystrického kraja je potrebné vytvárať ťažiská osídlenia založené na princípe polarizačných účinkov centier. Medzi ťažiská osídlenia 4. skupiny, ktoré plnia funkciu regionálneho významu patrí aj mesto Nová Baňa. na druhej strane vidiecke sídla prestávajú byť zdrojom pre rast obyvateľstva miest; vzniká opačný trend migrácie z miest do blízkych okolitých obcí. Do úvahy treba vziať súčasný podiel obyvateľov v predproduktívnom veku, predpokladaný pokles pôrodnosti, postupné zvýšenie podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku, zníženie obložnosti z 3,11 na približne 3,0 obyvateľa/byt. Index predpokladaného10 ročného rastu 2011/2001 = 7551/7505 = 1,006 rok cenzu medzicenzový počet obyvateľov nárast/pokles Nová Baňa absolútne relatívne ,61% návrh ,18% výhľad ,59% 41

42 stav návrh bytov (domov) návrh obyvatelia (v bytoch) návrh chalupy a chaty návrh obyvatelia (chalupy a chaty) B Návrh demografického rastu podľa územných možností sídla. Predpokladaný rast obyvateľstva má stagnujúcu tendenciu, ale vzhľadom k požiadavkám obyvateľov na vytvorenie nových plôch pre funkciu bývania a rekreácie formou chalúp a rekreačných chát (resp. domčekov), sa v ÚPN mesta navrhli možné rozvojové plochy pre jednotlivé funkcie. Obložnosť pre bytové jednotky bola určená 3,0 obyv./byt a pre chaty 2,5 obyv./byt. (viď.: nasledujúca tabuľka a výkres č.9 a,b,c,d). Počet bytov v domoch, chalupách a chatách je riešený v kapitole B.6.4. Názov časti mesta Nová Baňa - mesto A Štále B Bukovina C Stará Huta C Chotár D Spolu B Nezamestnanosť a ekonomická aktivita obyvateľstva. Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti, ktorá je jedným zo základných kritérií pre klasifikovanie problémových regiónov. Sprievodným javom miery nezamestnanosti je sociálna a ekonomická ohrozenosť. Mesto Nová Baňa i jeho región dlhé roky patrilo medzi regióny Slovenska s vysokou mierou nezamestnanosti, avšak vplyvom oživenia hospodárstva v meste a jeho mikropriestore má nezamestnanosť v riešenom území klesajúcu tendenciu. Napriek týmto priaznivým tendenciám je však úroveň miery nezamestnanosti stále nad celoštátnym priemerom. Vývoj miery nezamestnanosti v meste Nová Baňa je možné charakterizovať od roku 2001 v pozitívnom pohľade, kedy miera nezamestnanosti dosahovala vrchol v hodnote 24, 28 % v absolútnom vyjadrení to predstavovalo 838 uchádzačov o zamestnanie k celkovému počtu ekonomicky činného obyvateľstva, ktoré predstavovalo počet 3 451obyvateľov. Stav k je výrazne priaznivejší, keď počet UoZ k bol 362 čo predstavovalo mieru nezamestnanosti 10,78 %. Počet UoZ v porovnávaných obdobiach poklesol v absolútnom počte o 472 UoZ. Pozitívny Vplyv na zlepšenie situácie na trhu práce mal rozvoj malého a stredného podnikania v meste a regióne, príchod zahraničných investorov a aktívna politika trhu práce. 42

43 poradie Porovnanie vývoja miery nezamestnanosti v roku 2007 v obciach regiónu: Územie Stav obyv. k EAO 2007 December 2006 Počet UoZ September 2007 Zdroj: ÚPSVaR Banská Štiavnica 2005 V rámci mesta sú prítomní ďalší menší zamestnávatelia predstavujúci predovšetkým malé a stredné podnikanie. V následných rokoch podporovať vytváranie ďalších nových pracovných miest v riešenom území. V najbližších rokoch bude potrebné sústrediť pozornosť aj na pracovnú silu vo vekových skupinách nad 50 rokov, ktorí sú ohrození rizikom sociálneho vylúčenia, lebo majú väčšinou nízku adaptabilitu na meniace sa požiadavky pracovného trhu a často 43 MN Počet UoZ 1. Brehy , ,80 2. Hronský Beňadik , ,98 3. Malá Lehota , ,28 4. Nová Baňa , ,78 5. Orovnica , ,33 6. Rudno nad Hronom , ,26 7. Tekovská Breznica , ,93 8. Veľká Lehota , ,41 Región Nová Baňa , ,15 Zdroj: ÚPSVaR Banská Štiavnica B Pracovné príležitosti. Ekonomický život v Novej Bani sa v posledných rokoch spája s najväčším zamestnávateľom v meste, a to s podnikom Knauf Insulation a. s. (v minulosti Slovenské závody technického skla ), ktorý sa v predmete svojej činnosti zaoberá výrobou a distribúciou tepelno izolačných materiálov. K významným zamestnávateľom v meste sa od roku 2005 stala spoločnosť Cortizo a.s. ktorá sa zaradila k významným spracovateľom hliníka v regióne. V období od roku 2000, nositeľmi zamestnanosti v meste sú hospodársky stabilizujúce sa spoločnosti menšieho charakteru, podnikajúce v rôznych oblastiach. Zamestnávatelia v meste s počtom zamestnancov nad 20: Zamestnávateľ sídlo Cortizo Slovakia a.s. Nová Baňa Železničný rad 29 FAB Slovakia s r.o. Nová Baňa Železničný rad 39 Markostav Ján Kráľ Nová Baňa Starohutská 63 Knauf Insulation Nová Baňa Železničný rad 24 MARSHALL s.r.o. Nová Baňa Štúrova 26/28 Poľan s.r.o Nová Baňa Bernolákova 14 Roľan s.r.o. Nová Baňa Kollárova 2 Trelleborg Automotive Slovakia s.r.o. Nová Baňa Železničný rad 40 MN

44 nevyhovujúcu kvalifikáciu, dôsledkom čoho je ich nízka atraktivita pre zamestnávateľa (majú malú šancu uplatniť sa na trhu práce). stav k sčítaniu 2011 Ekonomická aktivita spolu spolu v % z t.b. obyv. pracujúci ,1 pracujúci dôchodcovia 130 1,7 osoby na materskej dovolenke 40 0,5 osoby na rodičovskej dovolenke 153 2,0 nezamestnaní 579 7,7 študenti SŠ 341 4,5 študenti VŠ 319 4,3 osoby v domácnosti 34 0,5 dôchodcovia ,6 príjemcovia kapitalových príjmov 6 0,1 deti do 16 rokov ,1 iná 51 0,7 nezistená 441 5,9 z toho ekonomicky aktívny ,0 spolu ,0 stav k sčítaniu 2001 Odvetvie hospodárstva spolu spolu v % muži ženy ženy v % z toho odchádza do zamestnania poľnohosp., poľovníctvo a súv.služby 43 1, ,2 10 lesníctvo, ťažba dreva a pridruž.služby 54 1, ,5 17 ťažba nerastných surovín 16 0, ,5 8 priemyselná výroba , ,5 178 výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 61 1, ,4 27 stavebníctvo 129 3, ,4 29 obchod, servis a opravárenské služby 313 8, ,2 72 hotely a reštaurácie 70 1, ,6 12 doprava, skladovanie a spoje 152 4, ,5 60 peňažníctvo a poisťovníctvo 28 0, ,4 15 nehnuteľnosti, obchod.služby, výskum 129 3, ,9 42 verejná správa, obrana, soc.zabezpeč , ,1 70 školstvo 312 8, ,5 82 zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 288 7, ,6 33 ostatné verejné, soc.a osobné služby 97 2, ,1 11 EA bez udania odvetví , ,4 72 spolu ,5 738 Ekonomická aktivita dosiahla v roku 2011, t.j. 48% obyvateľov. Počet nezamestnaných je 579, t.j. 16% z ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Pracovné príležitosti poskytuje hlavne priemyselná výroba, obchod, servis opravárenské služby, školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť. 44

45 B Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva má pre ďalší rozvoj mesta zásadný význam. Na základe výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z 2011 je vzdelanostná štruktúra obyvateľov mesta Nová Baňa nasledovná : Najvyšší ukončený stupeň školského vzdelania Počet obyvateľov Bez vzdelania 1047 Základné 925 Učňovské (bez maturity) 951 Stredné odborné (bez maturity) 612 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 424 Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stredné všeobecné 332 Vyššie odborné 143 Vysokoškolské bakalárske 187 Vysokoškolské mag. Inž. 891 Vysokoškolské doktorandské 40 Nezistené 184 Spolu B.5.2. Aktuálne a výhľadové potreby rozvoja mesta Mesto Nová Baňa má vypracovaný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja z r Tento program je základným dokumentom, ktorým sa samospráva mesta pri výkone svojej činnosti stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby jeho obyvateľov na princípoch trvalo udržateľného rozvoja. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta je strednodobým programovým dokumentom, vypracovaným pre obdobie rokov Jeho cieľom je najmä prispieť k vyváženému rozvoju mesta. Uskutočňuje sa ním podpora regionálneho rozvoja na miestnej úrovni s cielenými opatreniami, navrhnutými pre oživenie sociálneho, kultúrneho a ekonomického rozvoja mesta. Program bol spracovaný na základe zákona NR SR č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. Pri jeho spracovaní mesto rešpektovalo zásady regionálnej politiky vlády Slovenskej republiky, Program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja, Národný plán regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je Regionálny operačný program regiónu NUTS II Banskobystrického kraja a zásady a princípy regionálnej politiky Európskej únie, zakotvené najmä v jej nariadení č. 1266/1999 o štrukturálnych fondoch. Na základe výsledkov analýz je potrebné začať s realizáciou projektov zameraných na oblasti: 1. Zlepšenia a posilnenia partnerskej spolupráce strategických subjektov v meste Nová Baňa. 2. Podpora získavania domácich a zahraničných investícií. 3. Rozvojových stratégií v oblasti priemyslu, výroby a služieb v meste a regióne. 4. Koncepcie rozvoja ľudských zdrojov a sociálneho zabezpečenia. 5. Zlepšenie infraštruktúry a dostupnosti mesta z pohľadu potrieb investorov. 6. Rozvoj a budovanie cestovného ruchu najmä v oblasti turizmu, športu a cykloturistiky. 7. Ochrana a obnova životného prostredia v meste. 45

46 Akčné plány programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta sú orientované z hľadiska územného rozvoja na tieto projektové zámery mesta: 1. Kapacita a škála zdravotných zariadení a sociálnych služieb. 2. Ochrana technického stavu objektov kultúrnych pamiatok a zariadení a rozvoj cestovného ruchu. 3. Vytvoriť podmienky pre sociálne bývanie, nájomné byty a pozemky pre bytovú zástavbu formou rodinných domov. 4. Riešenie miestnych komunikácií z hľadiska normy STN a budovanie cyklotrás. 5. Dobudovať a rekonštruovať kanalizačný a vodovodný systém. 6. Využívanie alternatívnych zdrojov energií. 7. Podpora malého a stredného podnikania. Príprava pozemkov a rozšírenie priemyselného parku, spracovanie územného plánu priemyselnej časti. 8. Zlepšiť kvalitu zelene a parkov a dobudovať ich príslušnou vybavenosťou. 9. Zdokonaľovať systém separácie a odvozu odpadu. 10. Podporovať udržiavanie a rozvoj rastlinnú aj živočíšnu výroby meste (tradičné poľnohospodárske plodiny a hospodárske zvieratá. 11. Podporovať iné záujmové aktivity v oblasti poľovníctva, rybárstva, včelárstva a ekoagroturistiky. B.5.3. Požiadavky, vyplývajúce z prerokovania a posúdenia konceptu riešenia územného plánu mesta. V koncepte Územného plánu mesta bola koncepcia jeho urbanistického rozvoja v súlade s legislatívnymi požiadavkami a jeho Zadaním riešená vo troch alternatívach (a, b, c). Na základe prerokovania konceptu a následného posúdenia navrhovaných alternatívnych riešení, zohľadňujúc zároveň pripomienky orgánov, organizácií a jednotlivcov (najmä obyvateľov mesta), mesta Nová Baňa ako obstarávateľ územného plánu v návrhu jeho riešenia požadovalo: návrh funkčných plôch z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja, preferovať výstavbu v hraniciach zastavaného územia, znížiť navrhované plochy obytnej zástavby a prispôsobiť rozvoj týchto lokalít požiadavkám obyvateľov a demografickému rastu, kompaktnú (uličnú) štruktúru obytnej zástavby situovať v jestvujúcej mestskej štruktúre, časti mesta s voľnou zástavbou (lazy - štále) urbanizovať s dodržaním pôvodnej štruktúry, aby bol zachovaný charakter krajiny, nevyužívané plochy ovocných sadov (alt. C) zastavať iba pozdĺž jestvujúcej obslužnej komunikácie s ponechaným prieluk pre ich ďalší rozvoj, plochy výroby situovať na juhovýchodnom okraji sídla medzi komunikáciu R1 a železnicu (Horné lúky, alt. A), doriešiť územie Tajchu pre rekreačnú a športovú funkciu B.5.4. Potenciálne možnosti ďalšieho rozvoja mesta. Pre urbanistickú štruktúru centrálnej časti Nová Baňa je charakteristickou kompaktná, mestsky intenzívna, prevažujúco funkčne rôznorodá a lokálne diferencovaná zástavba. Jej priestorové usporiadanie a intenzita je úzko závislá od prirodzených predpokladov, ktoré sú dané najmä dynamickou terénnou konfiguráciou, rozmanitými prírodnými a urbanizačnými prvkami a dlhodobým historickým vývojom urbanistickej štruktúry mesta. Kompaktná mestská zástavba je priestorovo rozložená v údolí Novobanského potoka od jeho zaústenia do Hrona a po časť Štále. Ostané časti majú rozptýlenú zástavbu s lazovitým charakterom (štáliky). Rozsah, mieru, intenzitu a spôsob súčasnej zástavby určujú najmä podmienky terénnej konfigurácie. 46

47 Disponibilné rozvojové možnosti ďalšej kompaktnej obytnej zástavby vo väzbách na súčasnú urbánnu štruktúru sú najmä na severnom okraji mesta v lokalite Hrádza. Priestorovo obmedzené a aj inak limitované sú rozvojové možnosti v súčasnom zastavanom území mesta, kde však exploatáciu územia a spôsob a možnosti jeho využitia obmedzujú a limitujú najmä požiadavky do širšieho urbánneho a krajinného kontextu. Podmienečne vhodné pre rozptýlenú obytnú a rekreačnú zástavbu, alebo pre širšie diferencovanú škálu rekreačných a športovo rekreačných aktivít sú lokality Tajch, Štále, Bukovina, Stará Huta, Drozdovo, Chotár). Možnosti stavebného využitia disponibilných rozvojových plôch sú však sťažené jednak komplikovanými terénnymi podmienkami s náročnejšou dopravnou prístupnosťou a zložitejším zakladaním, ale aj oprávnenými požiadavkami na zachovanie historického urbanistického charakteru mesta a jeho okolitého prírodného prostredia. Aj napriek tomu však možno konštatovať, že Nová Baňa má pre primeraný rozvoj svojich výhľadových potrieb dostatok rôznorodých disponibilných plôch, s výnimkou rozsiahlejších výrobných a distribučných zariadení. Nie všetky disponibilné plochy však bezozbytku vyhovujú rozvojovým potrebám, a tak niektoré pre mesto dôležité funkčné zariadenia sú v územnom pláne riešené kompromisne, alebo v nie úplne najvyhovujúcejších polohách. B.5.5. Limity a obmedzenia rozvoja mesta. Mesto má na svojom zastavanom území ochranné pásmo súboru nehnuteľných NKP. Na katastrálnom území mesta sa nachádzajú chránené segmenty prírody PR BUJAKOV VRCH a NPP STAROHUTIANSKY VODOPÁD. V katastrálnom území mesta sa nachádza DP s CHLÚ výhradného ložiska ryolitu a DP nevyhradeného nerastu andezitu a sú evidované staré banské diela a zosuvy. Okrem toho rozvoj mesta obmedzujú a limitujú aj nasledovné ochranné pásma, vyplývajúce zo všeobecne platných predpisov, resp. miestnych požiadaviek : ochranné pásma cestných komunikácií ochranné pásma železníc a železničných vlečiek ochranné pásma vzdušných elektrovedení a transformovne ochranné pásma VTL a STL plynovodov a regulačných staníc ochranné pásma vodných zdrojov, prívodov vôd a vodárenských zariadení ochranné pásma ČOV ochranné pásma ochrany prírodných liečivých zdrojov ochranné pásma pohrebiska 50 m od hranice pozemku, v OP pohrebiska sa nesmú povoľovať a umiestňovať budovy okrem budov súvisiacich s pohrebiskom. ochranné pásmo jadrovej elektrárne pásma hygienickej ochrany poľnohospodárskych výrobných areálov Limitujúcim obmedzením územného rozvoja mesta však je čiastočne poľnohospodársky pôdny fond, pretože v bezprostrednom okolí zastavaného územia mesta sa vyskytujú osobitne chránené pôdy tak, ako sú vymedzené prílohou č.2 k nariadeniu vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber PP. Prevažujúcu časť PP v okolí mesta tvoria lúky a pasienky, s často sa vyskytujúcou prirodzenou sukcesiou nelesných drevín. Vážnym obmedzením, výrazne limitujúcim možnosti ďalšieho územného rozvoja mesta je terénna konfigurácia, spádové pomery a s nimi súvisiace obmedzené možnosti technicky vyhovujúceho alebo ekonomicky primeraného dopravného sprístupnenia polôh, podmienečne vhodných pre novú zástavbu. Lokálne sa pritom aj v polohách pre novú zástavbu vhodných vyskytujú aj také územia, ktoré sú náchylné na zosuvy, alebo ich využitie môže byť obmedzené vplyvmi predchádzajúcej ťažobnej činnosti. Kapacity zariadení verejného technického vybavenia nie sú v súčasnosti a zrejme ani 47

48 v ďalšom výhľade nebudú obmedzujúcim či limitujúcim faktorom rozvoja mesta, lokálne však majú vplyv na rozvoj jednotlivých častí mesta, resp. na výber potenciálne vhodných a potrebám a možnostiam mesta primeraných rozvojových lokalít. 48

49 B.6. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA MESTA. B.6.1. Vývoj a súčasný stav urbánnej štruktúry mesta. B Doterajší stavebný a urbanistický vývoj mesta. Historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa odráža počiatky ťažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny. Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane. Toto rozsiahle hradisko, majúce pravdepodobne útočištný charakter, bolo opevnené mohutným valom a priekopu, ktoré sú dodnes v teréne viditeľné. Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich - neskoršej Novej Bane, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná mestom je z roku Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a proti tureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosferický ohňový zdroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené. Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov, zručnými remeselníkmi (vynikali hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri), ľudovými rezbármi, výrobcami domáceho a poľnohospodárskeho náradia a bohatou úrodou kvalitného ovocia. V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani. Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky - kostol Narodenia Panny Márie (farský) z 2. polovice 14. storočia, kostol sv. Alžbety a špitál z roku Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863). 49

50 B Súčasný stav urbanistickej štruktúry a funkčné členenie mesta. Sídlo Nová Baňa je členené na 7 okrskov: 1 - Centrum, 2 - Nové mesto, 3 - Záhrb, 4 - Štále I., 5 - Štále II., 6 - Stará Huta - Bukovina 7 - Priemyselný areál. Mesto Nová Baňa leží v údoliach Novobanského, Kýzového a Starohutského potoka. Reliéf terénu podmienil nielen tvar historickej časti mesta umiestnenej na vyvýšenej terase nad sútokom obidvoch tokov, ale limituje i plošné možnosti rozvoja ďalších funkčných plôch. Polyfunkčný charakter okrskov 1 - Centrum a 2 - Nové mesto uzatvára na južnom okraji sídla priemyselný okrsok č. 7, ktorý tvorí bariéru prirodzených väzieb sídiel Nová Baňa a Brehy. Okrsky 3, 4 a 5 uzatvárajú priestor Novej Bane charakteristickým lazníckym osídlením /Štále/ na prevažne južne a juhovýchodne orientovaných svahoch. Územie mesta si zachovalo polyfunkčný charakter, v členení na urbanistické celky ovplyvnené charakteristickými prvkami reliéfu terénu a územno-technickými podmienkami. Pre ďalší rozvoj mesta má podmieňujúci význam najmä budúci rozvoj výrobnej funkcie /vznik nových pracovných príležitostí/. Na ňu nadväzujú územné funkcie s rovnocenným postavením - funkcia obytná spolu s občianskou vybavenosťou a funkcia športovo-rekreačná previazaná so špecifickou funkciou vidieckeho bývania. Členenie územia na jednotlivé funkčné celky je dané najmä prírodnými danosťami, z ktorých majú dominantné postavenie údolia obidvoch potokov vyúsťujúce do priestoru historického jadra mesta umiestneného na vyvýšenom, mierne stúpajúcom terénnom jazyku. Prirodzeným vývojom vznikol centrálny priestor ohraničený na južnom okraji sútokom potokov, východnú a západnú hranicu tvoria cesty III. triedy v smerovaní na Veľké Pole a Veľkú Lehotu, severnú hranicu tvoria ulica Mieru a Legionárska ulica. Polyfunkčný charakter južnej časti sídla vytvárajú plochy bývania a občianskej vybavenosti, ohraničené z juhu líniovými prvkami železničnej trate a ciest R1 a I/65. Severná polovica obytného územia mesta vytvára dve vetvy osídlenia pozdĺž tokov, ktorých plošná rozloha je ovplyvnená konfiguráciou terénu. Dominantnú polohu má miestna časť Hrádza so sústredenou obytnou funkciou. Výrobná funkcia tvorí monofunkčný okrsok č. 7 (priemyselný park) na južnom okraji sídla v priestore medzi železnicou a tokom Hrona. B.6.2. Priestorové usporiadanie a perspektívy rozvoja urbanistických celkov. B Okrsok č.1 - Centrum. Centrálna mestské zóna. Funkčné členenie územia vychádza z historicky daného pôdorysu sídla. Územie umožňuje rozvoj najmä občianskej vybavenosti, prestavbou existujúcich a výstavbou nových objektov pri zachovaní architektonickej a urbanistickej štruktúry pôvodnej zástavby. Nová zástavba musí vychádzať z kompozičných princípov stredovekého historického pôdorysu. Výstavba bytových domov bola v tomto priestore dobudovaná v zmysle ÚPD CMZ, na ďalší rozvoj takéhoto charakteru zástavby nie sú v priestore centra podmienky, nakoľko nižšie položené terénne terasy brehov Kýzového potoka sú už zastavané. Centrálnu časť mesta vytvárajú tri základné priestory: a/ Dolné námestie v priestore Nákupného strediska a Špitálskeho kostolíka, 50

51 b/ Radničné námestie - dominantný priestor okolo radnice, c/ Horné námestie - okolo Farského kostola. a/ Dolné námestie - hlavná funkcia kultúrno-spoločenská. Pri ďalšom rozvoji je potrebné dodržať pre jednotlivé priestory koncepčné zásady: Urbanisticko-architektonicky dotvoriť nástupný priestor pešej zóny mesta, čo kladie mimoriadne nároky na jeho stvárnenie a obsahovú náplň jednotlivých objektov. Špitálsky kostolík nie je možné priamo zapojiť do pešej zóny, ale je výraznou urbanisticko-architektonickou dominantou, ktorej treba podriadiť lokalizáciu, architektúru a výšku nových navrhovaných objektov, architektúru a mierku nových objektov podriadiť výškovej hladine pôvodnej zástavby, klásť mimoriadny dôraz na kvalitu použitých materiálov, vytvoriť pešie priestranstvo dotvorené drobnou architektúrou s využitím toku Starohutského potoka ako krajinotvorného prvku, plochy na parkovanie vozidiel orientovať na okružné komunikácie, zapojiť do tvorby priestoru existujúce i navrhované plochy verejnej zelene a brehových porastov toku, vytvoriť bezkolíznu pešiu trasu k radničnému námestiu. b/ Radničné námestie - funkcia administratívna, obchodná a stravovacia, doplnená spoločenskými prevádzkami. Priestor je prepojený hlavným peším ťahom /v trase terajšej Bernolákovej ulice/ s Dolným námestím. Hmotové usporiadanie a výškové zónovanie nových objektov v prevládajúcich horizontálnych líniách podporí dominantné pôsobenie radničnej veže. Výrazným prvkom tohto územia majú byť plochy verejnej zelene okolo objektov občianskej vybavenosti a na východných svahoch nad Kýzovým potokom, vytvárajúce mestský park. Pri ďalšom rozvoji tohto priestoru je potrebné dodržať jednotlivé koncepčné zásady: dodržať historicky dané uličné čiary zástavby, pri prestavbe a rekonštrukcii objektov zamerať ich využitie na kumuláciu obytnej funkcie a občianskej vybavenosti, dodržať výškové zónovanie pôvodnej zástavby, rekonštruovať a doplniť plochy verejnej zelene, architektonickým riešením nových objektov vytvoriť horizontálne línie podporujúce vertikálu radničnej veže, neumiestňovať v priestore námestia nijaké výrobné prevádzky, statickú dopravu riešiť formou odstavných parkovísk na okraji centrálnej mestskej zóny, mimo priestoru námestia. c/ Horné námestie - prevládajúce funkcie v území sú obytná doplnená vyššou obchodnou vybavenosťou a službami. Dominantným objektom je Farský kostol. Rozvoj územia treba zamerať na dodržanie zásad: urbanistickú štruktúru nových objektov podriadiť pôvodnej štruktúre stredovekého mesta, vo výškovom zónovaní je potrebné uplatniť zásadu zachovania a umocnenia dominantného pôsobenia Farského kostola, v priestore kostola riešiť pešie priestranstvo a napojenie chodníkom k športovému areálu v údolí Kýzového potoka, doplnené upravenými plochami verejnej zelene. V rámci centrálneho priestoru meste je potrebné zabezpečiť v územnoplánovacej dokumentácii navrhované plochy pre polyfunkčnú funkciu. V tomto priestore nie je možné umiestňovať prevádzky ohrozujúce životné prostredie /hlukom, vibráciami, prašnosťou a ďalšími negatívnymi vplyvmi na všetky zložky životného prostredia/. 51

52 Údolie Kýzového potoka. Tvorí prirodzenú terénnu hranicu medzi centrálnym priestorom mesta a plochami prevažne individuálnej rodinnej bytovej výstavby až po hranicu lesa. V priestoroch priamo nadväzujúcich na centrum je potrebné rezervovať plochy pre doplnenie nevyhnutnej občianskej vybavenosti sídla a bytovú výstavbu špecifického charakteru nadväzujúcu svojou štruktúrou na charakter pôvodnej historickej zástavby. Vzhľadom na polohu tohto priestoru /terasa znížená oproti centrálnemu priestoru oddelená výraznými brehovými porastmi/ sa uvažuje sa uvažuje s odporúčanými výškami objektov do 2 podlaží. Hustá zástavba centrálnej časti tohto priestoru plynulé prejde do rozvoľnených štruktúr športového areálu v jej severnom výbežku po obidvoch stranách Kýzového potoka, pri zachovaní a dotvorení plôch a líniovej sprievodnej zelene toku a terénnych hrán. Cesta III/06510 na Veľké Pole oddeľuje tento oddychový priestor od lokality Dlhá lúka s drobnými prevádzkami komunálneho priemyslu, s plošnými možnosťami ich dobudovania. Vzhľadom na polohu tejto lokality pri prístupovej komunikácii do rekreačných priestorov časti Štále je nevyhnutné klásť zvýšené nároky na architektúru objektov, dotvorenie ochrannej zelene a najmä zamedzenie negatívnych vplyvov na životné prostredie /ovzdušie, voda, pôda/. Plochy miernych, na západ orientovaných svahov na severnom a východnom okraji tohto územia je vhodné naďalej využívať pre rozvoj individuálnej bytovej výstavby pri rešpektovaní reliéfu terénu a lokalít s rozptýlenou krajinnou zeleňou. Údolie Starohutského potoka. Ohraničuje územie centrálnej mestskej zóny, z ktorej vybieha pozdĺž cesty III/0659 v smere na Veľkú Lehotu. Priestor medzi Hviezdoslavovou a Legionárskou ulicou na západnom okraji centra mesta je vzhľadom na konfiguráciu terénu a väzbu na významnú lokalitu komplexnej bytovej výstavby /Hrádza/ vhodný na vytvorenie mestského parku s napojením na plochy verejnej zelene v západnej časti CMZ. Hospodársky dvor so živočíšnou výrobou je v priamom kontakte s priestorom "Hrádza" a jeho zachovanie je podmienené dodržaním podmienok ochrany životného prostredia. Akceptovanie zmeny v novej ÚPD mesta je možné len za podmienky realizácie nasledovných opatrení: odstrániť všetky voľné skládky hnoja v areáli dvora, riešiť lokalizáciu technicky zabezpečeného nepriepustného poľného hnojiska, na ktoré bude hnoj pravidelne vyvážaný, vyriešiť komunikačný systém v stredisku spevnenými komunikáciami, zabezpečujúcimi bezkolízne dodržiavanie technológie výroby bez ohrozovania životného prostredia, dodržiavať určenú trasu vyháňania dojníc na pasenie do priestoru Záhrb. čerpanie pohonných hmôt riešiť pri vstupe do areálu, previesť komplexné ozelenenie areálu, prehodnotiť potrebu jednotlivých objektov, odstrániť provizóriá, rekonštruované a nové objekty riešiť v jednotnom architektonickom výraze, zabezpečiť dokonalé odkanalizovanie celého areálu, maximálna kapacita hospodárskych zvierat je 60 VDJ a brojlerov. Splnením týchto podmienok možno vytvoriť zo súčasného dvora funkčne a esteticky pôsobiace zariadenie typu vidieckej farmy s vysokým podielom ochrannej a estetickej zelene, najmä v dotyku s obytným územím mesta. Pozdĺž cesty III. triedy vznikla skupinová zástavba individuálnych rodinných domov a usadlostí. 52

53 Hrádza - prevládajúca obytná funkcia. Údolia prítokov Starohutského a Kýzového potoka ohraničujú zo západnej a východnej strany priestor "Hrádza" oddelený od centrálnej mestskej zóny ulicami Mieru a Legionárskou. Pôvodnú individuálnu zástavbu sústredenú po oboch stranách komunikácie prechádzajúcej hrebeňom tejto lokality je možné doplniť o nové plochy individuálnych rodinných domov na jej menej priaznivom severovýchodnom svahu a respektíve bytovou zástavbou na juhozápadnom svahu terénneho jazyka tvoriaceho uzáver CMZ zo severozápadnej strany. Vzhľadom na terénne danosti a vložené investície do terénnych prác, je táto lokalita vhodná na rozvoj bytovej výstavby. Je však nevyhnutné dodržať výškové zónovanie objektov /do 2 podlaží/ a maximálne zapojenie verejnej zelene, aby sa eliminoval nepriaznivý vplyv sústredenej zástavby na panorámu sídla v pohľadových smeroch od centra mesta. V tomto priestore nie je možné umiestňovať prevádzky ohrozujúce životné prostredie /hluk, vibrácie, prašnosť, zápach, znečisťovanie ovzdušia, vôd a pôdy/. B Okrsok č.2 Nové mesto. Dominantnou funkciou v území je obytná, doplnená občianskou vybavenosťou a v malej miere výrobnou funkciou. Takmer kompletne zastavané územie tejto časti mesta umožňuje len malý plošný rozvoj, ktorý sa obmedzí na dobudovanie občianskej vybavenosti a bývania. Zásady ďalšieho rozvoja: areál bývalej nemocnice s poliklinikou ponechať na funkciu občianskej vybavenosti, rekonštruovať objekty a krajinársky dotvoriť priestor Kalvárie, vytvoriť lesopark, bytovú výstavbu realizovať na severnom a juhozápadnom okraji okrsku formou individuálnych rodinných domov v plochách vymedzených v územnoplánovacej dokumentácii, komplexnú bytovú výstavbu považovať za ukončenú, v celom okrsku previesť ozdravenie životného prostredia realizovaním líniových prvkov /potoky, cesty/ a plôch ochrannej zelene s veľkým krajinotvorným významom. B Okrsok č.3 Záhrb. Rozptýlené osídlenie za terénnou hranou Šibeničného vrchu, opticky oddelené od kompaktnej zástavby mesta, krajinársky vysoko hodnotné ohraničené na západnej strane masívom lesov. V tomto území sa nepredpokladá ďalší rozvoj obytnej funkcie. Prioritným záujmom bude zachovanie typickej krajinnej štruktúry s charakteristickým poľnohospodárstvom. Pri udržiavaní existujúceho a výstavbe nového bytového fondu a k nemu prislúchajúcich hospodárskych stavieb je nevyhnutné dodržať pôvodné výškové zónovanie a urbanistický charakter zástavby. Nemožno vylúčiť aj postupné využitie bytového fondu na rekreačné účely. B Okrsky č.4 a č.5 Štále. Územie bolo riešené samostatným územným plánom sídelného útvaru - Štále /Urbion š.p. r.1990, ARCH.EKO s.r.o. r.1993/. Viacfunkčný charakter tohto územia sa predpokladá i v budúcnosti, s rozvojom vidieckeho bývania, prímestskej rekreácie a turizmu, poľnohospodárskej výroby - ovocinárstva a špeciálnej funkcie v priestore Hrabiny - ústav pre telesne postihnutú mládež. Urbanistický charakter tohto územia má neporušenú rozvoľnenú štruktúru zástavby baníckeho osídlenia. V južnej časti pod Tajchom, resp. v jeho priestore ide o možný rozvoj a intenzifikáciu plôch s obytno-rekreačnou funkciou na báze komplexného vybavenia technickou infraštruktúrou; v severnej časti naopak územno-technické podmienky dovoľujú extenzívny spôsob rozvoja obytno hospodárskej funkcie na báze súkromného hospodárenia. Za základ urbanistickej priestorovotvornej štruktúry sa považuje tzv. Štálik, čiže ucelenú skupinu obytnohospodárskych objektov s nadväznými funkčnými plochami 53

54 vzťahujúcimi sa na intravilán. K týmto základným urbanistickým jednotkám (ZUJ) sa dajú pričleniť rozvojové disponibilné plochy mimo intravilán, bezprostredne na ZUJ nadväzujúce. Typ rozvoľnenej vrchovinnej krajinnej štruktúry je veľmi málo postihnutý zásahom socializácie poľnohospodárstva. Krajina si ponechala svoj pôvodný výraz, avšak s nedôslednou starostlivosťou. Väčšia časť územnej štruktúry v krajine má dobré predpoklady na prinavrátenie sa k pôvodnému účelu, vytvoreniu živých poľnohospodárskych usadlostí s chovom hospodárskych zvierat. Tieto usadlosti je potrebné po sadovnícko krajinárskej stránke posilniť súkromnou zeleňou. Náplňou zelene je v okolí hospodárskych usadlostí kde súkromná zeleň dominuje vytvoriť takú kvalitu a kvantitu zelene, ktorá bude adekvátna a proporčne sa vyrovná so stavebnou zložkou. Pod touto zeleňou máme na mysli nielen vzrastlé stromy, ale aj kry, trávnik, kvetinové záhony, žardiniéry s prvkami ako je voda, drobná architektúra, atď.. V návrhu je potrebné riešiť plochy nevyužívaných ovocných sadov. patriacich bývalému ŠM. Zvážiť možnosti situovania obytnej funkcie formou rodinných domov so zachovaním prirodzených pásov zelene, vzhľadom ku konfigurácii terénu. Priestor Ústavu sociálnej starostlivosti a mládežníckeho tábora je potrebné dostatočne ozeleniť vyhradenou zeleňou prispôsobenou funkcii a potrebe týchto zariadení. B Okrsok č.6 Stará Huta a okrsok č.7 Bukovina. Samostatné sídelné jednotky Stará Huta a Bukovina je potrebné naďalej rozvíjať ako rekreačné dediny určené pre funkciu bývania a rekreácie s využívaním skupinového osídlenia rozptýleného v teréne. Je nevyhnutné klásť dôraz na zachovanie štruktúry pôvodného horského typu krajiny so zmiešanými lesmi a lúčnymi plochami. Hospodársku činnosť v krajine podriadiť rekreačnej funkcii územia. Rozvoj územia je potrebné zamerať na: postupné dopĺňanie funkcie existujúceho bytového fondu a rekreačné využitie pre komerčný cestovný ruch a individuálnu chalupársku rekreáciu, prispôsobenie hospodárskej činnosti v krajine zachovaniu charakteristickej štruktúry krajinného prostredia, rekonštrukcie a nové stavby prispôsobiť hmotovo, vo výškovom zónovaní a architektonickom výraze pôvodnej architektúre a zachovať urbanistickú štruktúru pôvodného osídlenia. B Okrsok č.8 - Priemyselný areál. Územie Priemyselného parku je ohraničené významnými dopravnými trasami, ktoré tvoria priestorovú bariéru medzi zastavaným obytným územím mesta Nová Baňa na pravom brehu Hrona a zastavaným územím obce Brehy, na jeho ľavom brehu. Realizácia cesty R1, obchvatu Novej Bane, trasovaná v bezprostrednej blízkosti a v súbehu s korytom rieky Hron, oddelila rieku od priemyselného mestského okrsku č. 7 telesom komunikácie, ktorá je v tomto priestore zvýšená oproti pôvodnej výške terénu nivy Hrona. Druhou významnou bariérou je dopravná plocha železničnej stanice a železničných tratí, ktorá spolu s trasou cesty I/65 uzatvára riešené územie na severovýchodnej strane. Medzi týmito trasami vznikol priestor úzkeho pretiahnutého tvaru zužujúci sa v smeroch k jeho severovýchodnému a juhozápadnému ukončeniu. Priestor je vo svojej centrálnej polohe rozdelený trasou cesty III/ na mostnom objekte ponad cestu I/65, železnicu a cestu R1, na ktorú je napojená mimoúrovňovou križovatkou. Na cestu I/65 sa pripája na severnom okraji riešeného územia. Na tento základný dopravný systém sú napojené obslužné komunikácie do západnej a východnej časti priemyselného parku, lokalít Dolné Lúky a Horné Lúky. Po obidvoch stranách premostenia a cesty III/ sa nachádzajú jestvujúce priemyselné areály. Firma Knauf Insulation, s.r.o. (bývalý IZOMAT, a.s.) na západnej strane a areál firmy Cortizo Slovakia, a.s. na východnej strane premostenia. Obidve lokality priemyselného parku majú dopravné napojenia na pôvodnú cestu 54

55 I/65, prechádzajúcu zastavaným územím mesta. Rozvojové územie v lokalite Horné Lúky je na cestu I/65 napojené úrovňovým prejazdom obslužnej komunikácie cez železnicu vo vzdialenosti cca 1,5 km severne od mimoúrovňovej križovatky. Návrh využitia alternatívnych zdrojov energií formou vodnej elektrárne v časti Horné lúky. Dolné lúky. Výrobný a skladovací areál firmy Knauf Insulation, s.r.o. pokrýva plochu cca 14 ha, rozšírenú o plochu rekultivovanej skládky na ploche takmer 4 ha. Skládka má tvar kužeľu s trávnatým povrchom a stromovou a kríkovou vegetáciou po jeho obvode a na povrchu. Svojou hmotou vypĺňa priestor medzi telesom cesty R1 a železničnou traťou. V území južne od skládky sa nachádza areál čistiarne odpadových vôd (ďalej ČOV), ktorý je dopravne sprístupnený účelovou komunikáciou s prejazdom cez železničnú trať. Plocha územia medzi ČOV a jej juhozápadným zúžením a ukončením, má tvar pretiahnutého trojuholníka dĺžky cca 800 m a šírky od 250 do 50 m, v ktorom sa nachádza výrazný prírodný prvok vodnej plochy Cibuľkového plesa s brehovým porastom. V navrhovanom riešení je akceptovaná poloha aj krajinársky význam prírodného prvku s odporúčaním doplnenia stromovej a kríkovej vegetácie do priestoru medzi vodnú plochu a ČOV. V návrhu je priestor na juhozápad od Cibuľkového plesa špecifikovaný ako možná plošná rezerva pre prípadné rozšírenie priemyselného parku. Výrazné brehové porasty pravého brehu Hrona, ktoré tvoria úzky pás územia medzi hladinou toku a telesom obchvatu cesty R1, tvoria priestorovo vnímateľné zelené pásmo, pozadie komunikácie, ktoré opticky uzatvára plochu lokality. Funkčné členenie územia je ovplyvnené existujúcimi trasami nadradenej technickej infraštruktúry, ktorú je potrebné chrániť v rozsahu stanovených ochranných pásiem. Stredom územia pri Cibuľkovom plese je vedená trasa vysokotlakového plynovodu so zodpovedajúcim ochranným pásmom. V ochrannom pásme cesty R1 sú vedené trasy preložiek sietí technickej infraštruktúry. Využiteľnosť územia vo vnútri ochranných pásiem je obmedzená v zmysle platnej legislatívy. V priestore medzi okrajom areálu firmy Knauf Insulation, s.r.o. a telesom cesty R1, po obidvoch stranách Novobanského potoka sa nachádzajú plochy, cez ktoré sú trasované inžinierske siete, pre ktoré platia podmienky ochrany v stanovených ochranných pásmach. Využitie týchto plôch je možné len so súhlasným stanoviskom a pri dodržaní podmienok stanovených správcami týchto sietí. Na poľnohospodárskej pôde v bezprostrednej blízkosti cesty R1 a rieky Hron je rezervované územie pre realizáciu vybavenosti služieb motoristom. Horné lúky. Lokalita medzi železničnou traťou a telesom obchvatu cesty R1, priestorovo nadväzuje na areál firmy Cortizo Slovakia, a.s.. Disponibilná plocha pre realizáciu priemyselného parku má tvar mierne zvlneného pretiahnutého obdĺžnika s dĺžkou cca 1,5 km a šírkou od 150 do 50m. Navrhované dopravné napojenie územia na nadradenú dopravnú sieť je na juhozápadnom okraji lokality priamo z mimoúrovňovej križovatky. Obslužná komunikácia je trasovaná v tesnom súbehu s cestou R1, okrajom pozemku firmy Cortizo Slovakia, a.s., s pokračovaním k navrhovanému centru vybavenosti priemyselného parku a napojením na cestu I/65 úrovňovým prechodom cez železnicu. Z takto vytvoreného dopravného okruhu budú vychádzať obslužné komunikácie do jednotlivých areálov priemyselných podnikov a výrobných prevádzok. Výškový rozdiel medzi niveletou železničnej trate a ostatného terénu umožní aj prípadné napojenie budúcich priemyselných závodov v rozvojových plochách na železnicu železničnými vlečkami. 55

56 Urbanistická koncepcia riešeného územia v lokalite Horné Lúky je ovplyvnená charakteristickým tvarom územia, ktorý umožňuje len radenie jednotlivých priemyselných plôch vedľa seba, medzi líniami železnice a obchvatu cesty R1. Ťažiskovým priestorom priemyselného parku v lokalite Horné Lúky bude navrhované administratívno-spoločenské a obchodné centrum, do ktorého je lokalizovaná aj centrálna zastávka autobusových spojov a odstavné parkovisko. Pre cyklistickú a pešiu dochádzku do priemyselného parku sú navrhované dve hlavné trasy s prechodom cez železničnú trať: z centra mesta popri ceste I/65 s odbočením pri jej križovaní s cestou III/ (k autobusovej a železničnej stanici) k vstupu do areálov Strediska správy a údržby NDS a firmy Cortizo Slovakia, s.r.o., pozdĺž cesty I/65 k úrovňovému križovaniu obslužnej komunikácie so železnicou do centra priemyselného parku a popri komunikáciách do navrhovaných priemyselných areálov. Nakoľko pešia dochádzková vzdialenosť do tejto časti priemyselného parku od centra mesta a autobusovej stanice regionálnych spojov nie je vyhovujúca, bude potrebné, vytvoriť popri ceste I/65 cyklistickú trasu pre zamestnancov nových priemyselných podnikov a výrobných prevádzok. Vo vnútri lokality je navrhovaný systém peších trás spájajúcich jednotlivé navrhované funkčné plochy s centrom lokality. Do riešeného územia a jednotlivých navrhovaných funkčných plôch hlboko zasahujú ochranné pásma železnice a cesty R1 (v nezastavanom území). Ich existencia ovplyvní vnútorné riešenie priemyselných areálov, pri ktorom bude nutné dodržať podmienky výstavby v rámci ochranných pásiem, v zmysle platnej legislatívy. Priestorové možnosti riešenia umiestnenia objektov a zariadení technickej infraštruktúry a trasovania sietí, ovplyvnilo navrhované priestorové riešenie priemyselného parku v lokalite Horné Lúky. Existujúca a navrhovaná zástavba vytvára šesť funkčných celkov: existujúce areály budúceho Strediska správy a údržby NDS a Cortizo Slovakia, a.s., rozšírené severovýchodným smerom o rozvojové plochy tejto firmy, priestor rezervovaný pre umiestnenie novej 110/22 kv rozvodne a transformovne v meste Nová Baňa a regulačnej stanice plynu vrátane ich ochranných pásiem za rozvojovými plochami areálu firmy Cortizo Slovakia, a.s., rozvojová plocha pre umiestnenie prevádzok výroby a služieb na východnej strane ohraničená ochranným pásmom trás technickej infraštruktúry, centrum priemyselného parku vytvorené malým dopravným okruhom umožňujúcim bezkonfliktný pohyb automobilovej dopravy, umiestnenie centrálnej autobusovej zastávky, odstavného parkoviska a objektov administratívy, služieb a obchodu s podielom verejnej zelene, rozvojová plocha pre umiestnenie priemyselných prevádzok na východnej strane ohraničená ochranným pásmom trás technickej infraštruktúry, rozvojová plocha pre umiestnenie priemyselných prevádzok. Pozitívnym priestorovým prvkom pri riešení priemyselného parku je ochranná a estetizujúca zeleň. Navrhované pásmo ochrannej zelene medzi železnicou a priemyselnými plochami má šírku cca 25 m. Zeleň bude aj oddeľujúcim prvkom medzi jednotlivými areálmi priemyselných podnikov s prechodom do vnútra areálov, v ktorých by mala mať kultivovaná zeleň zodpovedajúci plošný podiel, ktorý stanoví podrobnejšia projektová príprava jednotlivých areálov. Realizáciou cesty R1 v bezprostrednej blízkosti toku rieky Hron sa brehové porasty rieky dostali mimo riešeného územia. Ich pôsobenie v panoráme územia je rovnaké ako v lokalite Dolné Lúky, opticky uzatvárajú riešené územie v smere toku a trasy novej cesty. V navrhovanom riešení sa predpokladá vytvorenie pásma zelene v ochrannom pásme cesty R1 pozdĺž celej lokality, tam kde to umožní vzdialenosť medzi cestou a obslužnou 56

57 komunikáciou priemyselného parku, s podmienkou zachovania pohotovostného prístupu k telesu cesty R1 z obslužnej komunikácie priemyselného parku. Železničný rad. V priestore medzi železničnou traťou a cestou I/65 sa postupne realizovali prevádzky priemyselnej výroby, skladov a služieb. Po výstavbe cesty R1 a z toho vyplývajúceho zaslepenia (ukončenia) cesty I/65 na severovýchodnom okraji riešeného územia sa podstatne znížila intenzita dopravy na tejto ceste, čím sa zvýšila bezpečnosť dopravnej obsluhy existujúcich prevádzok. Nakoľko je potrebné vo výhľade rezervovať územie pre vybudovanie premostenia cez železnicu a cestu R1 (pre pokračovanie trasy cesty I/65, ktorá bude mať funkciu súbežnej cesty s R1), táto výhoda ukľudnenia dopravy je len dočasná. Priestor obmedzený z jednej strany podmienkami prevádzky na ceste I. triedy a z druhej strany podmienkami ochranného pásma železnice, bude mať veľa negatívnych faktorov pre svoj rozvoj. Vzhľadom na to, že väčšina územia je už zastavaná a realizácia ďalších zariadení je v pokročilom štádiu príprav, je potrebné akceptovať tento stav a vnímať toto územie ako bezprostrednú súčasť navrhovaného priemyselného parku. Zabezpečiť možnosť prístupu do tejto lokality cyklistickou trasou si vyžiada zodpovedajúce technické riešenie v rámci rekonštrukcie cesty I/65 a jej rozširovania vo výhľadovom období. B.6.3. Stavebno-technický stav objektov a funkčné využitie plôch. Stavebno-technický stav objektu nebol v prieskumoch a rozboroch zisťovaný. Vymedzili sa iba funkčné plochy zástavby, ktorých objekty sú nevyužívané, alebo sú v zlom stavebno technickom stave. Ako užitočný doplnok k ortofotomape mesta sa však pri prieskumoch a rozboroch a následnom posudzovaní lokálnych rozvojových možností využila výkresová dokumentácia platného územného plánu a jeho následných doplnkov. Pre zhodnotenie súčasného stavu vo funkčnom využití plôch sa použilo štandardné rozdelenie zastavaných plôch mesta a jeho územne odlúčených mestských častí na obytnú zástavbu nízkopodlažnú a viacpodlažnú (vždy s k ním prislúchajúcou základnou občianskou vybavenosťou), na plochy zariadení vyššej občianskej vybavenosti, vrátane lokálne alebo celomestsky významných zariadení základnej vybavenosti, špecifickej (mestskej a nadmestskej) vybavenosti a funkčne zmiešanej alebo polyfunkčnej (viacúčelovej) zástavby, s výraznejším zastúpením zariadení základnej a vyššej občianskej vybavenosti. Výrobné plochy sú podrobnejšie diferencované na aktivity priemyselnej výroby, stavebníctva, výrobných služieb, logistiky a skladov. Plochy zariadení verejnej dopravnej vybavenosti a verejnej technickej vybavenosti neboli rozlišované. Všeobecne bola v hodnotení jestvujúceho stavu funkčného využitia plôch použitá metóda primeranej generalizácie s uprednostnením prevažujúcej funkcie územia. Zvlášť sa z plôch základnej a vyššej vybavenosti v grafickom riešení vyčlenili plochy zariadení sociálnej vybavenosti pre školstvo a výchovu, predškolské zariadenia, (základné a stredné školy) a pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť. Vyčlenené boli tiež plochy so športovým, športovo - rekreačným a rekreačným funkčným využitím. Pre reálnejšie posúdenie potenciálnych možností ďalšieho rozvoja mesta boli do výkresov komplexného urbanistického návrhu zakreslené známe a predpokladané rozvojové plochy tak, ako sú zahrnuté v aktualizovaných doplnkoch územnom pláne mesta s novými požiadavkami. Rozvojové plochy boli konfrontované s podrobnejšie vypracovanou územnoplánovacou dokumentáciou. 57

58 číslo lokality Funkcia % zastavanosti Počet bytov/chalúp obložnosť obyvatelia Chatári B.6.4. Funkčné využitie a regulatívy zastavaného územia. Riešené územie je rozdelené na menšie celky na ktoré sú určené funkčné regulatívy s max. zastavanosťou územia nadzemnými objektmi (viď.: výkresy č. 4 a 9). Názov časti mesta Plocha v m 2 ZP objektu v m 2 Chotár D.1 BLch % ,5 7,5 D.2 BLch, R % ,5 5,0 D.3 BLch % ,5 5,0 D.4 BLch % ,5 2,5 D.5 BLch % ,5 5,0 D.6 Ps, Hv % D.7 BLv % ,0 6,0 D.8 BLch % ,5 2,5 D.9 BLch % ,5 17,5 D.10 BLch % ,5 5,0 D.11 BLv % ,0 12,0 D.12 BLv % ,0 3,0 D.13 BLch % ,5 5,0 D.14 BLv % ,0 3,0 Chotár spolu Drozdovo C.1 BLv, BLch % ,5 5,0 C.2 R, BLv % C.3 BLch % ,5 5,0 Stará Huta C.4 R % C.5 BLv 20% C.6 Bv % ,0 9,0 C.7 Ov 40% C.8 Bv % ,0 6,0 Drozdovo+Stará Huta spolu Bukovina C.9 Bv % ,0 9,0 C.10 Bv, Ov % ,0 6,0 C.11 Bv % ,0 30,0 C.12 BLv % ,0 3,0 C.13 BLv % ,0 15,0 C.14 BLv % ,0 6,0 Bukovina spolu

59 Nová Baňa A.1 Pv % 124 A.2 Pv 40% 0 A.3 Pv % 218 A.4 Pv % A.5 Pv % 1158 A.6 Ov, Ps 50% A.7 Bm, Ps % A.8 Bc 30% A.9 Bc % ,0 18,0 A.10 Ps 40% A.11 Bc, Bm 35% A.12 Zm 40% A.13 Ov % A.14 Bc, Bm 40% A.15 Zm 40% A.16 Zm 40% A.17 Zm 40% A.18 Bc % ,0 15,0 A.19 Ov 50% A.20 Zm % ,0 12,0 A.21 Bc % ,0 9,0 A.22 Bc % ,0 9,0 A.23 Bv % ,0 24,0 A.24 BLv % ,0 39,0 A.25 BLv % ,0 3,0 A.26 BLv % ,0 3,0 A.27 BLv % ,0 3,0 A.28 Ov 60% A.29 Ov 60% A.30 Bm, Bc 30% A.31 Bm 35% A.32 Zm 45% A.33 Zm 40% A.34 Zm 50% A.35 Bc % ,0 3,0 A.36 R, Hv 15% 300 A.37 R, Hv, Ps % A.38 Bc 25% A.39 Zm 40% A.40 Zm 45% A.41 Zm 45% 59

60 A.42 Zm 40% A.43 Ov 60% A.44 Zm 45% A.45 Bc % ,0 9,0 A.46 Bc % ,0 18,0 A.47 Bc % ,0 18,0 A.48 Bc 25% A.49 Bc 25% A.50 Bc 25% A.51 Bc 25% A.52 Bc % ,0 6,0 A.53 Bc % ,0 24,0 A.54 Bc 25% A.55 Bc % ,0 81,0 A.56 Bc, Bm, Ov % ,0 549 A.57 Bv % ,0 24,0 A.58 Bv % ,0 24,0 A.59 BLv % ,0 3,0 A.60 BLv % ,0 15,0 A.61 BLv % ,0 21,0 A.62 BLv % ,0 12,0 A.63 BLv % ,0 21,0 A.64 S, Bc, Vz % ,0 81,0 A.65 Bc % ,0 30,0 A.66 Bc % ,0 42,0 A.67 Bc % ,0 45,0 A.68 Bc % ,0 81,0 A.69 Bc % ,0 36,0 A.70 Ps, Bv % ,0 15,0 A.71 BLv % ,0 9,0 A.72 BLv % ,0 6,0 A.73 BLv % ,0 9,0 A.74 BLv 10% 300 A.75 BLv 20% A.76 BLv % ,0 12,0 Nová Baňa spolu Štále B.1 Bv 15% B.2 BLv % ,0 12,0 B.3 R, S % R % Vz Bch, R % ,5 35,0 Bch % ,5 50,0 60

61 Vz, S S Bch, BLv % ,5 22,5 B.4 Ov, R % B.5 BLv % ,0 6,0 B.6 BLv 15% B.7 BLv 15% B.8 BLv 15% B.9 BLv 15% B.10 BLv 15% B.11 BLv % ,0 3,0 B.12 BLv 15% B.13 BLv % ,0 54,0 B.14 BLv, BLch % ,0 18,0 B.15 BLv % ,0 3,0 B.16 BLv, BLch % ,0 24,0 B.17 BLv 10% 300 B.18 BLv 10% B.19 BLv % ,0 3,0 B.20 BLv % ,0 9,0 B.21 BLch, BLv % ,5 17,5 B.22 BLch 10% B.23 BLch, BLv % ,5 2,5 B.24 BLv 10% B.25 BLv 10% B.26 BLv 10% B.27 BLv % ,0 3,0 B.28 Ov, R 20% B.29 BLv 10% B.30 BLch % ,5 5,0 Štále spolu Kataster spolu Vysvetlivky: Bc územie čistého bývania Bm územie mestského bývania Bv územie vidieckeho bývania BLv územie laznícke s vidieckym bývaním BLch územie laznícke s rekreačnými chatami Zm zmiešané územie mestské (s polyfunkčnou zástavbou) Ov územie občianskej vybavenosti Ps územie pre výrobné služby Pv územie pre priemyselnú výrobu Hv územie pre poľnohospodársku výrobu S územie koncentrovanej športovej vybavenosti R územie koncentrovanej rekreačnej vybavenosti Vz územie verejnej zelene 61

62 B.7. KULTÚRNE A VÝTVARNÉ HODNOTY MESTA, OCHRANA PAMIATOK. B.7.1. Ochranné pásmo NKP. Na území mesta je rozhodnutím PÚ-06/2043-4/11421/KAP zo dňa , právoplatné dňom vyhlásené ochranné pásmo NKP pod názvom: Nová Baňa, ochranné pásmo nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, rímskokatolícky kostol. Sv. Alžbety a budova bývalej radnice. B.7.2. Individuálne chránené národné kultúrne pamiatky. V katastrálnom území mesta sa nachádzajú tieto národné kultúrne pamiatky, ktoré sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR (ďalej č. ÚZPF): Hradisko Zámčisko, č.p. 6795/1 č. ÚZPF SR 2239/1 Náhrobník rodiny Kijáczy na cintoríne,č.p. 4644/1 2600/1 Náhrobník s kam. Plastikou Dobrý pastier na cintoríne,č.p. 4644/1 2601/1 Dom ľudový zrubový Vŕšky č. 30/1035,,č.p /1 Súsošie sv. Trojice Bernolákova ul. č.p /0 Radnica (býv) Bernolákova ul. č. 2, č.p /1 Plastika sv. Floriána (pri farskom kostole) ul. A. Kmeťa par /0 Rímokatolícky farský kostol Narodenia P. Márie ul. A. Kmeťa č. 18/584. č.p /0 Dom ľudový zrubový Moyzesova ul. 1, č.p /1 Plastika sv. Jána Nepomuckého z r Školská ul 1254/0 Rímokatolícky kostol sv. Alžbety Školská ul. Č. 3/65, par /0 Dom pamätný Štúrova ul. 47/815, č.p. 267/1 3026/1 Tabuľa pamätná na dome Štúrova ul. 47/815 č.p. 267/1 (na rodnom dome) 3026/2 Pomník padlým a umučeným v SNP Nám. Slobody, č.p. 4/ /0 B.7.3. Pamätihodnosti mesta. B Zoznam hmotných nehnuteľných pamätihodností mesta. Por Pamätihodnosť adresa orien súpis parcel Charakteristika č. popisom číslo 1. Bývalý okresný Bernolákova /1 postavený podľa projektu arch. S. úrad Doboša, (GFŠ) 2. Bývalý mestský dom 3. Bývalý banícky špitál 4. Budova RK farského úradu Námestie slobody postavený r podľa projektu staviteľa Al. Bociana (MsÚ) Bernolákova /2 chudobinec postavený pôvodne v r súčasne s kostolom sv. Alžbety, spoločný donátor komorský gróf Henzmannus Izenrienkel (jeho erb je nad dverami kostola sv. Alžbety), neskôr prestavaný s fasádou, nesúcou klasicist. prvky (CVČ) Andreja /3 postavená r pôvodne ako prízemná, Kmeťa rozšírená nadstavbou v r Kalvária so 14 murovanými zastaveniami 6. Kostol sv. Kríža na Kalvárii Záhrbská postavená v r Záhrbská postavený v r. 1825, klasicistický jednoloďový 62

63 7. Kaplnka Panny Márie v Kohútove 8. Kostol Ružencovej Panny Márie v Starej Hute Mariánska neogotická, postavená v r. 1869, celý areál a studnička, socha Immaculaty ľudová kamenárska práca z konca 19. storočia, postaviť dal mešťan Georg Nemčok, biskup Štefan Moyzes v roku 1866 vyhlásil miesto za milostivé (Mariánske pútnické miesto) Stará Huta II/ barokovo-klasicistická jednoloďová stavba z roku Bananáreň Kollárova /3 klenby a nástenné maľby, rámcovo datovaná pravdepodobne do prvej pol. 19. stor. (pravdepodobne v I. polovici 19. storočia zájazdový hostinec) 10. Socha sv. Petra parkovisko na Andreja Kmeťa 11. Socha sv. Vendelína 12. Zvonička - zvonica 45/1 (pod farským úradom) v exteriéri inštalovaná kópia, originál uložený na fare Kamenárska 1241/1 ľudová kamenárska práca z r Zachovaná ľudová architektúra 14. Banícky domček Mieru /1 15. Banícka kaplnka sv. Anny na "Handli" 16. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého 17. Budova bývalej banskej správy v storočí z roku 1874, patriaca pôvodne k pútnickému miestu v Kohútove, okolo ktorej vznikol neskôr oddychový areál Moyzesova 790 postavená v r domy, hospodárske budovy, studne v častiach Štále, Stará Huta, Záhrb... (urobiť súpis) Železničný 6454 prícestná kaplnka storočie rad Moyzesova dnešný Detský domov 18. Socha sv. Anny Kollárova ul. 62 ľudová kamenárska práca 19. Budova starého závodu a vilka 20. Pohronská železnica 21. Zvyšky starého mestského vodovodu 22. Sídlo prvej novobanskej finančnej inštitúcie - Ľudovej banky 23. Systém chodníkov 24. Rodný dom MUDr. Ervína Holéczyho Železničný rad /2, 4814/8 areál Knauf Insulation, postavené spolu už so zaniknutou robotníckou kolóniou v roku 1907 Jánom Gopfertom vybudovaná v roku 1896 (v prevádzke od ) 1008 budovaného v roku vodojem (Hrádza) Bernolákova založenej v roku 1886 na Bernolákovej ulici (dnešná Bibiana) oproti domu služieb Gupňa Andreja Kmeťa tzv. Promenády, zmienky o nich sú už z 19.storočia rodný dom spisovateľa Petra Zvána, súčasne bývalé sídlo mestských a banských lekárov (dnes v súkromnej držbe) 63

64 25. Rodný dom Štefana Volfa- Kňazolúckeho 26. Budova bývalej ľudovej školy 27. Budova bývalého berného úradu Kamenárska novobanský národovec, zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti, zberateľ ľudových piesní, slovesnosti..., rodný dom spolu s chalúpkou, kde nocoval Jaroslav Hašek (dnes v súkromnej držbe) Osvety prestavaná koncom 19. storočia (v súčasnosti Stredná odborná škola obchodu a služieb) Kollárova /2 postavená v prvej polovici 19. stor., pôvodne prízemná, pôdorys do L, poschodie a JZ krídlo dobudované v r (dnešná ZUŠ) 28. Kameňolomy Himmelreich, Štamproch..., kde sa ťažil ryolit na výrobu mlynských kameňov, zachované zvyšky zvážnic v lesoch 29. Chata Vojšín Chotár IV/ /2 bývalá turistická útulňa pod Vojšínom, postavená v roku 1938 (pamätná tabuľa pri príležitosti 70. výročia otvorenia chaty) 30. Budova bývalý hámor 31. Pamätník padlým v 1. a 2. sv. vojne 32. Budova bývalej židovskej synagógy 33. Rodný dom Kornela Bányaiho Dlhá lúka /1 s priľahlou budovou (dnes v súkromnej držbe) Štále u Slameníkov M. R. Štefánika Andreja Kmeťa 34. Ollíkov dom Námestie slobody 35. Drobná sakrálna architektúra 36. Oporný múr k mestskému domu 37. Budova bývalého mestského hostinca na Štáloch u Slameníkov, autor Štefan Volf, inštalovaný z ideologických dôvodov až po roku Schnierovský dom, po 2. svetovej vojne a zániku vyše 70-člennej novobanskej židovskej obce prebudovaný na rodinný dom /1 rodný dom významného básnika ( ), v súkromnej držbe budova postavená v 2. tretine 19. stor. ako dvojpodlažná, rodina Ollíkovcov prišla z Pukanca - patria k prvým podnikateľom v meste (strojár-zámočník), umiestnená pamätná tabuľa k SNP prícestné kaplnky, božie muky, kríže, oltáriky a pod. vo všetkých mestských častiach a v okolitých lesoch (potrebný súpis) Osvety 1 postavený z novobanského ryolitu v nikách s reliéfnou výzdobou v štýle socialistického realizmu autora J. Rybárika (prelom rokov 20. stor.) Námestie slobody I nedatované, písomná zmienka už z konca 17. stor. ( v súčasnosti podnikateľské centrum) 64

65 38. Hroby významných osobností v mestskom cintoríne Cintorínska 4644/1 hrob kováča, národovca a prvého slov. starostu mesta Karola Dodeka s pomníkom od sochára Jána Koniareka, hrob Štefana Wolfa Kňazolúckeho, hrob podpl. domobrany Fridricha Pusztelnika, raneného v bitke pri Banskej Hodruši v januári 1849 (umrel v ban. špitáli v N. Bani), hrob Eduarda Riznera, učiteľa a organistu, viedol spevokol, dychovku..., náhrobok Leopolda Thulla, mešťanostu v roku 1882 (pôv. hrob pred domom smútku, dnes preložený na hrob rodiny), hrob zakl. člena a neskoršie i veliteľa Spolku dobrovoľ. hasičov Mórica Červinku, hrob zakladateľa múzea Antona Solčianskeho, spoločný kríž, hrob akad. sochára Ivana Budinského, hrob maliara Eugena Dodeka a množstvo ďalších (postupne doplniť) 39. Evanjelický cintorín Hrádza 1007 už nepoužívaný, v strede sekvojovec mamutí 40. Epitafy z Andreja 316/2 z 18. storočia (1769, 1790) farského kostola Kmeťa 41. Bývalá kováčska vyhňa a domky Legionárska /2, 3980/1 bývalá kováčska vyhňa a domky zo starej zástavby (v súkromnej držbe) 42. Zvyšky dva v Novej Bani a jeden v Starej Hute novobanských mlynov a vodných náhonov 43. Wolfovský dom Osvety Wolfovský dom na námestí s priľahlými budovami a bývalou mäsiarňou (19. stor.) 44. Zvyšky ľadovní na Gupni smerom do Petrášov, vchody dnes čiastočne zasypané, slúžili ako sklady ľadu a tovaru novobanských mäsiarov 45. Šachty, štôlne, dedičné štôlne, pingy, vetracie šachty 46. Objekty banského vodohospodársk eho systému - Tajch a vodné jarky 47. Zaniknuté banské mlyny 48. Systém mestských podzemných chodieb - mestské katakomby 49. Meštiansky dom (Godollei) 50. Hrob neznámeho vojaka Bernolákova banskotechické pamiatky, Bedeker str banskotechické pamiatky, Bedeker str banskotechnické pamiatky banskotechnické pamiatky, Bedeker str Bernolákova 128 pamätník padlým v SNP (pred sporiteľňou) 51. Pomník SNP Krtinová pomník padlým v SNP 52. Pomník cintorín 4644/1 pomník padlým v I. sv. vojne 65

66 53. Banícke domčeky Vršky 54. Meštiansky dom Andreja Kmeťa zvyšky pôvodného osídlenia /1, 46/2, 46/3 Cibulkov dom starožitnosti 55. Meštiansky dom Andreja Kmeťa 56. Meštiansky dom Andreja /1 orlovňa Kmeťa 57. Ľudový dom Kollárova Kamenný kríž Námestie sv. 4748/2 pred kostolom sv. Alžbety - dvor Alžbety 59. Kamenný kríž 1009 kríženie ul. Andreja Kmeťa a ul. Mieru 60. Kamenný kríž 419/1 kríženie Marianskej a Hájskej ul. (pred Zuzulom) 61. Kamenný kríž Banícke námestie 23 B Zoznam nehmotných pamätihodností mesta. význam, stručná č. pamätihodnosť časový údaj príležitosť miesto charakteristika pamätihodnosti 1. prvá písomná zmienka o meste 1337 Ostrihom už existujúce baníctvo archív 2. priznanie mestských práv 1345 fungujúca mestská správa 3. richtár Mikuláš Sithpauer 1347 prvý menovite známy richtár 4. prvá listina s privesenou pečaťou s motívom erbu 1348 prvýkrát motív historického erbu 5. postavenie komorského domu 1353 neskoršia radnica 6. metačná listina Ľudovíta I vymedzenie chotára 7. najstaršia zmienka o dedičnej štôlni 1383 Reisenschuch 8. zasadnutie Zväzu stredoslovenských banských miest 1388 zúčastnil sa ho novobanský richtár 9. jarmočné privilégium cisára Žigmunda 1434 výročné trhy, týždenné trhy 10. obsadenie mesta posádkou Jána 1440 Jiskru z Brandýsa 11. nový banský poriadok od cisára 1571 Maximiliána 12. prvá zmienka o rektorovi školy 1591 vzdelanie obyvateľstva 13. založenie jednej z najstarších sklární v Starej Hute 14. spustošenie mesta Turkami postavenie prvého parného stroja na európskom kontinente 16. vznik spolku Kasíno vznik Novobanského dobrovoľného požiarneho spolku 1630 skláreň pracovala pre banskú komoru a vyvážala do banských miest 1722 Potterov atmosférický ohňový stroj na čerpanie vody zo šachty Althandel 1881 organizovaný boj proti požiarom 66

67 18. zastavená banská ťažba v Novej Bani po 550 rokoch 19. vyznamenanie za vypestovanie ušľachtilých odrôd ovocia 1905 získal Karol Dodek na výstave v Hodoníne 20. postavenie sklárne, vilky a robotníckej 1907 postavil Ján Gopfert kolónie 21. spustenie výroby v sklárni vznik Novobanského telovýchovného spolku 23. vytvorenie Slovenskej národnej rady v Novej Bani 24. vznik Novobanského futbalového spolku 1912 počiatky organizovaného športu vznik obecnej knižnice začiatok premietania kina v r premenovaný na ŠK Nová Baňa 27. vznik Ľudovej hospodárskej školy v Novej Bani 1931 v r na Štáľoch a v r na Bukovine 28. znovuotvorenie novobanských baní neúspešný pokus o obnovenie drahokovového baníctva 29. vznik Ovocinárskej spoločnosti s 1937 okresnou pôsobnosťou 30. stavba mostu cez Hron na Brehy 1939 zánik kompy 31. dokončenie mestského domu utvorenie partizánskeho oddielu Jána 1943 protifašistický odboj Zemana 33. vyhlásenie SNP 1944 z balkóna Ollíkovho domu vyhlásenie SNP pred zhromaždenými občanmi mesta 34. oslobodenie Novej Bane 1945 oslobodeni e mesta bola Nová Baňa oslobodená 35. znárodnenie sklárne 1948 znárodnenie sklárne a jej pripojenie k Spojeným sklárňam n.p. v Lednických Rovniach 36. vznik jedenásťročnej strednej školy 1957 predchodca gymnázia 37. založenie drevospracujúceho družstva Drevorob 38. založenie Mestských komunálnych služieb 39. založenie Stavebného kombinátu založenie hudobnej školy priemyselné spracovanie dreva (vo veľkom), aj vývoz do zahraničia zrušenie všetkých živnostenských 1951 zánik súkromného sektoru oprávnení 42. založenie múzea vznik dychovej hudby 1952 neskoršia Kvetovanka 44. zapísanie VDI Kveta do obchodného registra 1952 výrobné družstvo invalidov 45. odhalenie pomníka SNP 1952 Námestie slobody 67

68 46. začiatok výroby čadičového vlákna 1954 v bývalej sklárni - starý závod 47. Geologický prieskum začal v Novej Bani pôsobiť Geologický prieskum 48. zriadenie Poľnohospodárskej školy začiatok výroby taveného čadiča 1959 v bývalej sklárni - starý závod 50. zrušenie novobanského okresu nový závod SZTS položenie základného kameňa nového závodu 52. nový mestský erb 1976 schválený heraldickou komisiou ČSSR 53. továreň na mlynské kamene zaniknutá pamiatka, Bedeker str. 33 (v priestoroch dvora CVČ) 54. kompa na Brehy zaniknutá pamiatka 55. prícestný hostinec 18. storočie 56. prvá novobanská elektráreň 20. storočie hostinec Bevelaqua pod Gupňou zaniknutá pamiatka, na starých mapách z 18. storočia už je vyznačená zaniknutá pamiatka, prvá novobanská elektráreň Adolfa Cibuľku 30 HP, od r dodávka mestu verejného osvetlenia 57. Cibulkovská garbiareň 19. storočie zaniknutá pamiatka (pri Hrone pri Cibulkáči) 58. cintoríny do konca pri zaniknuté cintoríny 18. stor. do konca 19. stor. farskom kostole, židovský 59. starohutská skláreň zaniknutá pamiatka 60. Kasíno 19. storočie 61. rodák Anton Július Hiray Osvety zaniknutá pamiatka, budova Kasína, neskôr kultúrny dom (v súčasnosti OKI) syn učteľa a organistu, posledný nositeľ barokovej trubačskej tradície na Slovensku, trubačský majster, hudobný skladateľ 62. rodák 1886 Jozef Tarkovich pôvodne právnik, potom stenotypista krajinského snemu, od roku 1886 štátny tajomník, zaslúžil sa o rozvoj rýchlopisu v Uhorsku 68

69 63. rodák Štefan Volf- Kňazolúck y roľník, pansláv, majiteľ rozsiahlej knižnice, šíriteľ osvety a národného povedomia, spolupracovník Andreja Kmeťa, zberateľ ľudových piesní, minerálov, muzeálnych zbierok pre Muzeálnu slovenskú spoločnosť, básnik, hudobník, autor mnohých článkov, účastník Národnostného kongresu v Budapešti v r rodák Karol Dodek 65. rodák 1897 Ervín Holéczy 66. rodák rodáčka pôsobenie Kornel Bányai Ružena Grigelová Izák Potter 69. pôsobenie 1847 Jozef Neuschl- Faragó kováč, maliar, národovec, liečiteľ domácich zvierat, vystavoval v roku 1896 na Svetovej výstave v Paríži, literárne činný, autor prvého súborného článku o histórii Novej Bane, spolupracovník a ilustrátor prác Andreja Kmeťa, spolupracovník Sama Czambela, po vzniku ČSR prvý slovenský starosta mesta. (Syn Eugen Dodek je taktiež maliar) spisovateľ, dramatik, publicista, životopisec, pôsobil pod umeleckým meno Peter Zván, autor odborných článkov z medicíny narodil sa a prežil detstvo v Novej Bani, významný maďarský lyrický básnik, vo svojej tvorbe píše i o Novej Bani rod. Liptáková, uznávaná lekárka mikrobiologička, zásluhy v boji s tuberkulózou, vedúca Výskumného ústavu epidemiológie a mikrobiológie konštruktér prvého parného stroja na európskom kontinente, v Novej Bani pôsobil v 20. rokoch 18. storočia autor Trojičného stĺpa v Novej Bani (1847), jeden z popredných predstaviteľov slovenského sochárstva 19. storočia 69

70 70. pôsobenie Ján Miloslav Gerometta 71. pôsobenie pôsobenie Valentín Beniak František Švantner 73. návšteva Charles Montesqui eu 74. návšteva Jaroslav Hašek 75. návšteva Ľudvík Svoboda 76. tradície banícke tradície a banícky folklór 77. tradície remeselníc ke tradície 78. tradície ľudové remeslá a tradície 79. tradície cirkevné tradície - roľnícka nedeľa 80. tradície ľudové zvyky a obyčaje kaplánoval Novej Bani, príslušník najmladšej bernolákovskej generácie, potom stúpenec Ľudovíta Štúra, národný buditeľ, zakladajúci člen Matice Slovenskej pôsobil v meste ako notár, bol básnikom, prekladateľom z maďarskej, anglickej a nemeckej literatúry, Novej Bani venoval niekoľko básní učil na meštianskej škole, popredný predstaviteľ lyrizovanej prózy na Slovensku francúzsky filozof, prichádza do mesta, aby na vlastné oči videl Potterov stroj v činnosti spisovateľ, autor nesmrteľného švejka navštívil v Novej Bani priateľa Štefana Volfa- Kňazolúckeho armádny generál bol v našom meste viackrát banícky poriadok - Bedeker str. 36, pre OZ Nová Baňa vydalo Štúdio Harmony, s.r.o. Banská Bystrica, r Bedeker str. 32 Bedeker str Bedeker str. 38, procesie, púte v Kohútove atď. ľudové zvyky a obyčaje obyvateľov Novej Bane, hlavne Štáľov (fašiang, vianočné a veľkonočné zvyky, páračky, vohľady, štáľanská svadba, povery, príslovia a porekadlá, ľudová pieseň) 81. historické názvy mesta Alexander Zrebený a kolektív: Dejiny Novej Bane, vydalo Vydavateľstvo Osveta, n.p., Martin pre Mestské múzeum v Novej Bani roku 1986, str.38-39,

71 82. miestne a pomiestne názvy PhDr. Jozef Hindický: Miestne a pomiestne názvy Novej Bane, vydal Mestský úrad Nová Baňa v roku historické názvy ulíc Banícka, Kamenárs ka 84. spolok remeselníc ke cechy 85. spolok 1897 Katolícky kruh 86. spolok 1863 Mariánsky spolok 87. spolok 1889 Ružencový spolok 88. spolok 1882 Pohrabný spolok 89. spolok 1839 Spolok Kasíno 90. spolok 1907 Spolok na podporu pohorelcov 91. spolok 1885 Spolok Fridricha Pusztelnik a 92. spolok 1881 Novobans ký dobrovoľný požiarny spolok 93. spolok Živena 94. spolky Remeselní cke a živnostens ké spolky 95. spolky Hospodárs ke spolky 96. spolky Politické spolky 97. spolky Odborársk e spolky 98. spolky Kultúrne spolky na udržanie jeho hrobu čižmársky, hrnčiarsky (po zániku cechov), živnostenské spoločenstvo včelársky, ovocinárska spoločnosť, rybársky spolok... Zväz priateľov ZSSR, Slovenská škola robotnícka... Jednota sklárskych a brusičských delníkov... Mestské divadelné združenie a jeho 30 členný orchester (1949), Spevácky zbor MO Matice slovenskej, Tanečnospevácky súbor Vojšín, Mestská dychová hudba (1952), Novobanský poradný zbor, Vzdelávajúca beseda, Spevácko-hudobný spolok 71

72 99. spolky Sociálne spolky 100. spolky Športové spolky Spolok vojnových invalidov, MO Masarykovej ligy proti tuberkulóze, Družina vojnnových poškodencov, MO Červeného kríža, Okresný zbor pre starostlivosť o strádajúcich nezamestnaných... Klub turistov a lyžiarov, Robotnícka telovýchovná jednota, Novobanský telovýchovný spolok (1912), Novobanský futbalový spolok (1920, premenovaný na ŠK N. Bańa, Telocvičná jednota Sokol, Telocvičná jednota Orol, Športová organizácia Slovan (1953), TJ Techsklo Nová Baňa (1971) B Zoznam hmotných hnuteľných pamätihodností mesta. Por. č. Pamätihodnosť Miesto uloženia Charakteristika 1. oltáre vo farskom kostole Narodenia Panny Márie farský kostol Bedeker, str organ farský kostol s rokokovou skriňou 3. kazateľnica baroková farský kostol z 18. storočia 4. krstiteľnica klasicistická farský kostol z 19. storočia 5. monštrancie, kalichy, obrazy, relikviáre... farský kostol 6. oltár s reliéfom Poslednej večere kostol sv. Alžbety reliéfny renesančný oltár z 19. storočia 7. oltárny obraz sv. Alžbety kostol sv. Alžbety 19. storočie 8. plastiky, kalichy... kostol sv. Alžbety 9. plastiky baníkov z baníckej kaplnky banícka kaplnka sv. Anny drevorezba tradičná 10. mestské pečate v zbierkach múzea 11. symbolické banícike kladivká v zbierkach múzea 12. cechové truhlice a insígnie v zbierkach múzea 13. archeologické nálezy v zbierkach múzea 14. model Potterovho stroja v zbierkach múzea 15. novobanské remeselnícke a kamenárske výrobky v zbierkach múzea 16. diela novobanských umelcov v zbierkach múzea 17. sklárske výrobky v zbierkach múzea 18. zástavy v zbierkach múzea 19. podmaľby na skle zo Starej Huty v zbierkach múzea 20. tradičné ľudové drevorezby v zbierkach múzea 72

73 21. mlynské kamene na rôznych miestach v meste a v zbierkach múzea 22. mestská kronika MsÚ 23. archívne materiály k dejinám mesta archívy v Maďarskej republike, Slovenskej republike a v Rakúsku 24. historické kartografické materiály archívy v Maďarskej republike, Slovenskej republike a v Rakúsku listiny, zoznam novobanských richtárov... katastrálne mapy, banské mapy literatúra o Novej Bani Alexander Zrebený a kolektív: Dejiny Novej Bane 26. erb mesta historický (pôvodný) na mestských pečatiach, v kostole na menze hlavného oltára, olejomaľba z roku 1770 v zbierkach múzea, reliéfy Šfetana Trnku zo zbierok múzea, maľované mestské štíty v zbierkach múzea, reliéf na Trojičnom stĺpe, reliéf nad bránou MsÚ, reliéf v zasadacej sieni MsÚ 27. pamätná tabuľa budova MsÚ nad garážou, Námestie pamätný symbol SNP slobody č pamätná tabuľa budova MsÚ, Námestie slobody č. 1 zo strany Bernolákovej ul. 29. pamätná tabuľa budova Izomatu, vilka, Železničný rad pamätná tabuľa budova Materskej školy, Štúrova pamätná tabuľa budova Základnej školy sv. Ažbety, Školská pamätná tabuľa budova Ollíkovho domu, Námestie slobody 6 pamätný symbol oslobodenia mesta pamätný symbol SNP pamätný symbol pôsobenia Františka Švantnera, sídlo partizánskeho oddielu pamätný symbol umučeným V. Felcanovi a J. Magdolenovi pamätný symbol SNP - vyhlásenia SNP 73

74 B.7.4. Chránené záujmy z hľadiska archeológie. Mesto leží v archeologicky málo prebádanom území stredného Pohronia. Priamo z katastra významného stredovekého banského mesta Nová Baňa máme zaevidované nálezy z obdobia stredoveku (intravilán mesta, vrch Zámčisko); v polohe Mlynárov vrch sa našiel poklad rímskych a novovekých mincí a v polohe Pri železničnej trati kamenná industria z obdobia paleolitu. Vzhľadom na túto skutočnosť možno v obci predpokladať výskyt doposiaľ neevidovaných archeologických lokalít, a preto aj stavebnou činnosťou v rámci ÚPN môže dôjsť k narušeniu neznámych archeologických vrstiev či objektov na dotknutom území. 74

75 B.8. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA MESTA S URČENÍM PREVLÁDAJÚCICH FUNKČNÝCH ÚZEMÍ VRÁTANE URČENIA PRÍPUSTNÉHO, OBMEDZUJÚCEHO A ZAKAZUJÚCEHO FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA. B.8.1. Základné rozvrhnutie funkcií a základných prevádzkových a komunikačných väzieb. Rozvrhnutie funkcií na území mesta vychádza z návrhu jeho ďalšieho územného rozvoja a návrhu jeho výhľadového priestorového usporiadania tak, ako boli popísané v časti 6.2. Ťažiskové územia mesta, najmä jeho centrálna mestská zóna a bezprostredne nadväzujúcimi verejnými priestormi, sú prednostne určené pre vyššiu mestskú a nadmestskú vybavenosť a pre špecifickú vybavenosť, súvisiacu s hlavnými funkciami mesta, predovšetkým komerčnými a kultúrno spoločenskými aktivitami. Jednotlivé mestské priestory a ich rozvojové časti sú podľa svojho postavenia v urbanistickej štruktúre mesta funkčne predurčené najmä pre funkčne zmiešanú zástavbu a pre obytnú zástavbu (s prislúchajúcou sociálnou vybavenosťou). Územne odlúčené časti mesta (Bukovina, Stará Huta, čiastočne Štále) vzhľadom k charakteru prostredia, jednoznačne umožňujú aj chalupársku rekreačnú funkciu. Takéto funkčne členenie územia mesta isteže nie je dogmatické premenlivosti krajiny a rozmanitosti jej urbánnej štruktúry najlepšie zodpovedá v centrálnej časti rôznorodo zmiešaný až polyfunkčný charakter jestvujúcej a navrhovanej zástavby a rozptýlenej štruktúry obytnej zástavby s lazníckym charakterom, vyjadrujúci drobnokresbu štruktúry mesta, súvisiacej aj s jeho historickým vývojom, štruktúrovanými sociálnymi vzťahmi, resp. predurčenosťou, danou historickými tradíciami a ovplyvňovanej, limitovanej a formovanej špecifickou topograficko krajinnou štruktúrou mesta. V návrhu funkčného využitia sa okrem sociálnych potrieb a priestorových daností zohľadňuje aj ochrana a využitie kultúrnych a pamiatkových hodnôt vo väzbe na spoločenské zvyklosti, vnútromestské prevádzkové vzťahy, komunikačné väzby a požiadavky primeraného, resp. efektívneho riešenia vybavenia mesta zariadeniami sociálnej infraštruktúry a zariadeniami verejnej technickej vybavenosti. Nemenej dôležitú úlohu v rozvrhu výhľadového funkčného usporiadania zohrávali aj majetkové vzťahy, spolu s primeranou technickou a finančnou náročnosťou navrhovaného priestorového a funkčného riešenia mestskej štruktúry. B.8.2. Regulácia funkčného využitia plôch. Navrhovaným urbanistickým riešením sa má dosiahnuť principiálne funkčné zónovanie mesta a hierarchizované usporiadanie jeho vnútornej štruktúry a vonkajších väzieb, so snahou o vylúčenie alebo aspoň minimalizovanie prevádzkových konfliktov a vzájomných negatívnych ovplyvnení jednotlivých stavieb, navrhovaných na rozvojových plochách mesta. Pre praktické dosiahnutie zámerov navrhovanej urbanistickej koncepcie sa v územnom pláne mesta stanovuje záväzná regulácia funkčného využitia plôch. Ňou sa určuje prípustnosť funkčného využitia (zástavby) jednotlivých konkrétnych území, ktorá je záväzným regulatívom pri plánovaní výstavby a pri rozhodovaní o prípustnosti jednotlivých stavieb. Reguláciou funkčného využitia sa jednak definuje a špecifikuje funkcia každého konkrétneho územia v organizme mesta, zároveň sa ňou stanovuje lokálna prípustnosť konkrétneho druhu zástavby formou prípustných a výnimočne prípustných objektov a funkcií. 75

76 Podľa konkrétnej funkčnej špecifiky je pre mesto spracovaný nasledovný návrh regulácie funkčného využitia plôch (podľa kódových označení vo výkrese komplexného urbanistického návrhu) takto: ÚZEMIE ČISTÉHO BÝVANIA MESTSKÉHO TYPU NÍZKOPODLAŽNÉ Bc a/ ú z e m i e s l ú ž i: výlučne pre bývanie b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : rodinné domy vo voľnej alebo skupinovej zástavbe s pomocnými objektmi domového príslušenstva c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : malé ubytovacie zariadenia, vrátane ubytovania pre starších ľudí administratívne, kultúrne, zdravotné a športové zariadenia, slúžiace pre obsluhu tohoto územia rozptýlená zástavba malých a nízkopodlažných bytových domov (napr. nájomných víl a pod.) do 2 nadzemných podlaží a do rozsahu najviac 4-5 bytov v objekte d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie ÚZEMIE ČISTÉHO BÝVANIA MESTSKÉHO TYPU VIACPODLAŽNÉ Bm a/ ú z e m i e s l ú ž i : výlučne pre bývanie b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : nízko a viacpodlažné bytové domy vo voľnej, skupinovej alebo priestorovo viazanej zástavbe pomocné objekty a hromadné garáže, slúžiace obytným objektom maloobchodné a stravovacie zariadenia a zariadenia osobných služieb, slúžiace pre obsluhu tohto územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : združená zástavba nízkopodlažných obytných domov charakteru domov rodinných nerušiace živnostenské prevádzky, administratívne, kultúrne, zdravotnícke, školské a športové zariadenia, slúžiace pre obsluhu tohoto územia malé verejné ubytovacie zariadenia a ubytovacie zariadenia pre starších ľudí d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie ÚZEMIE BÝVANIA VIDIECKEHO TYPU Bv, BLv a/ ú z e m i e s l ú ž i : pre rodinné bývanie s príslušným zázemím úžitkových záhrad a chovom drobných hospodárskych zvierat b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť: podstatne nerušiace zariadenia drobnej remeselnej hospodárskej produkcie zariadenia záhradníctva a skleníkového hospodárstva zariadenia pre maloobchod, nevýrobné služby a verejné stravovanie, slúžiace pre obsluhu tohto územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : maloobchodné a stravovacie zariadenia, zariadenia osobných služieb a nerušiace živnostenské prevádzky, slúžiace pre obsluhu tohto územia zariadenia sociálne, zdravotné a športové nerušivé zariadenia poľnohospodárskej výroby individuálne rekreačné objekty nerušiace zariadenia špecifickej vybavenosti d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie 76

77 ÚZEMIE LAZNÍCKE S REKREAČNÝMI CHATAMI a/ ú z e m i e s l ú ž i : pre koncentrované umiestnenie rekreačné objekty domčekov a chalúp b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : pomocné objekty k hlavnej funkcií c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : technické objekty, slúžiace základnej funkcii územia d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie BLch ZMIEŠANÉ MESTSKÉ ÚZEMIE (s polyfunkčnou zástavbou) Zm a/ ú z e m i e s l ú ž i: pre umiestnenie obytných objektov, viacúčelových objektov a zariadení základnej, vyššej a špecifickej vybavenosti a obchodných, hospodárskych a správnych zariadení, kombinovaných s funkciou bývania b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : obchodné a administratívne budovy zariadenia pre maloobchod, osobné služby, verejné stravovanie a ubytovanie, správu a záujmovú činnosť kultúrne, sociálne, školské, zdravotné a športové zariadenia zábavné strediská a služby obytné budovy nájomné, obvykle kombinované s komerčnou verejnou vybavenosťou v parteri obytné budovy charakteru rodinných domov, kombinované s komerčnou vybavenosťou v parteri zariadenia pre prechodné ubytovanie hromadné garáže a parkoviská, slúžiace pre obyvateľov a pre návštevníkov a zamestnancov zariadení c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : jednotlivé nerušiace zariadenia živností a služieb. menšie zdravotnícke a športové zariadenia d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie ÚZEMIE ZÁKLADNEJ A VYŠŠEJ OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI Ov a/ ú z e m i e s l ú ž i : pre umiestnenie spravidla rozsiahlejších špecializovaných zariadení občianskej vybavenosti verejného charakteru, buď prislúchajúcej jednotlivým územným celkom, alebo celomestského až nadmestského významu s upresnením podľa konkrétneho urbanistického návrhu b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : koncentrované zariadenia maloobchodu, verejných služieb a verejného stravovania zariadenia sociálnej starostlivosti, školstva a zdravotníctva zariadenia kultúry a verejnej administratívy byty pohotovostné, služobné a byty majiteľov zariadení hromadné garáže a parkoviská, slúžiace pre majiteľov a návštevníkov zariadení športové a rekreačné zariadenia, ak súvisia s hlavnou funkciou územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é: obchodné a administratívne budovy doplnkové zariadenia maloobchodu a osobných služieb d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie 77

78 ÚZEMIE PRIEMYSELNEJ VÝROBY, STAVEBNÍCTVA, DISTRIBÚCIE A SKLADOV Pv a/ ú z e m i e s l ú ž i : pre umiestnenie aktivít priemyselnej výroby, stavebníctva a skladového hospodárstva b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : zariadenia priemyslu a služieb všetkého druhu, pokiaľ to nie je limitované špecifickými požiadavkami na ochranu životného prostredia opravárenské a údržbárske základne zariadenia stavebníctva a výroby stavebných hmôt dopravné terminály a garáže mechanizmov prenajímateľné výrobné zariadenia zariadenia pre distribúciu a veľkoobchodné sklady garáže, parkoviská, servisy a čerpacie stanice pohonných hmôt c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : obchodné a administratívne zariadenia výučbové zariadenia a areály jednotlivé zariadenia technickej a špecifickej vybavenosti pohotovostné a služobné byty d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie ÚZEMIE DROBNEJ VÝROBY, ŽIVNOSTÍ A SLUŽIEB Ps a/ ú z e m i e s l ú ž i : pre živnostenské a remeselnícke aktivity, drobnú výrobu a výrobné služby, ktoré výraznejšie neohrozujú kvalitu životného prostredia b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : objekty pre živnosti, podnikateľské a remeselné aktivity maloobchodné činnosti a služby servisné a distribučné služby, opravárenská činnosť c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : byty majiteľov zariadení (vo vymedzených územiach) výrobné a distribučné sklady malé výrobné zariadenia záhradníctva garáže mechanizmov obchodné a administratívne zariadenia a maloobchodné činnosti a služby d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie ÚZEMIE KONCENTROVANEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY a/ ú z e m i e s l ú ž i : pre umiestnenie aktivít poľnohospodárskej výroby a poľnohospodárskych služieb b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : objekty poľnohospodárskej výroby živočíšnej a rastlinnej skladové poľnohospodárske objekty objekty pre garážovanie mechanizmov a pre ich údržbu c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : malé výrobné zariadenia nepoľnohospodárskeho charakteru služobné byty pre správcov zariadení rekreačné objekty pre agroturistiku záhradníctva čerpacie stanice pohonných hmôt neverejného charakteru d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie Hv 78

79 ÚZEMIE KONCENTROVANEJ REKREAČNEJ VYBAVENOSTI R a/ ú z e m i e s l ú ž i : pre koncentrované umiestnenie rekreačných a športovo-rekreačných zariadení a služieb, organizovaných prevažne na komerčnom základe a slúžiacich pre využitie voľného času obyvateľstva b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : športové objekty a zariadenia objekty pre ubytovanie, stravovanie a doplnkovú športovú vybavenosť verejné a individuálne rekreačné objekty a zariadenia doplňujúcu maloobchodnú a servisnú vybavenosť charakteru rekreačných služieb objekty cestovného ruchu a organizovanej turistiky technické objekty, slúžiace rekreačnej vybavenosti c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : pohotovostné a služobné byty objekty pre verejné ubytovanie a stravovanie objekty pre rekreačné aktivity komerčného charakteru d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie ÚZEMIE KONCENTROVANEJ ŠPORTOVEJ VYBAVENOSTI S a/ ú z e m i e s l ú ž i : najmä pre organizovanú telovýchovnú a športovú činnosť profesionálneho i výkonnostného športu, alebo pre ľudové športové aktivity, prevádzkované na komerčnom základe b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : športové objekty a zariadenia objekty pre ubytovanie, stravovanie a doplnkovú športovú vybavenosť verejné kultúrne a športové zariadenia technické objekty, slúžiace rekreačnej vybavenosti c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : pohotovostné a služobné byty objekty pre verejné ubytovanie a stravovanie objekty pre rekreačné aktivity komerčného charakteru d/ z a k á z a n é s ú : ostatné vyššie neuvedené funkcie ÚZEMIE VEREJNEJ ZELENE Vz a/ ú z e m i e s l ú ž i : plochy zelene každého druhu doplnené o prvky drobnej architektúry, zariadenia cintorínov. b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : pamätníky, detské ihriská, pešie, prípadne cyklistické komunikácie, súvisiace s hlavnou funkciou. menšie sakrálne stavby, kultúrne, sociálne a športové zariadenia, informačné systémy. c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : drobná doplnková architektúra kultúrnych, osvetových a hygienických zariadení parkov (hudobné pavilóny, verejné WC a pod.), menšie stravovacie zariadenia, služobné byty a byty majiteľov a správcov areálov alebo zariadení, tech n ické objekty, slúžiace základnej funkcii územia d/ z a k á z a n é s ú : bývanie v akejkoľvek podobe (okrem vyššie spomenutých bytov), ostatné (najmä plošne náročnejšie) zariadenia vybavenosti, 79

80 zariadenia výroby, skladov a výrobných služieb, ako aj zariadenia dopravy (napr.: garáže) ako hlavné stavby, všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie územia verejnosťou, a to najmä na účely oddychu a rekreácie. V neurbanizovanom území mesta sa stanovujú tieto zóny prípustnosti ich funkčného využitia: A. zóna produkčného poľnohospodárstva B. zóna produkčného lesného hospodárstva C. zóna prímestskej krajiny s extenzívnym rekreačným využívaním a prímestských rekreačných lesov D. ekostabilizačná zóna (zóna chránenej krajiny) Zóny v neurbanizovanom území mesta je prípustné využívať iba v rozsahu ich deklarovanej funkcie. Povoľuje sa v nich iba umiestňovanie stavieb a zariadení verejnej dopravnej a technickej vybavenosti, vrátane stavieb a zariadení na ochranu územia pred veľkými vodami. V územným plánom osobitne vymedzených polohách možno výnimočne umiestňovať len zariadenia, súvisiace s hlavnou funkciou zóny (pre poľnohospodársku a lesnú výrobu a pre extenzívne rekreačné aktivity), ojedinele i nevyhnutnej špecifickej vybavenosti. V ekostabilizačnej zóne sa nesmú umiestňovať žiadne také zariadenia alebo vykonávať také úpravy a činnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na dosiahnutú ekologickú stabilitu územia, alebo by neboli v súlade so zákonom stanovenými podmienkami ochrany prírody a krajiny, narúšali by pamiatkové hodnoty a hodnoty prírodno-krajinárskeho charakteru územia. 80

81 B.9. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE. B.9.1. Bývanie, domový a bytový fond, obytné plochy. Výsledky sčítania z roku 2011 pre domy a byty ešte nie sú zverejnené Štatistickým úradom SR a preto sa použili výsledky z mája roku 2001, keď v Novej Bani bolo celkom 1792 budov, určených a využiteľných na účely bývania. Z tohto počtu bolo 1392 domov. B.9.2. Domový fond. Podľa výsledkov posledného cenzu bolo v Nová Baňa v máji roku 2001 celkom 1792 budov, určených a využiteľných na účely bývania. Z tohto počtu bolo 1392 domov, t.j. 91,8% trvalo obývaných. Zvyšných 394 obytných budov nebolo v čase cenzu obývaných, alebo sa z rôznych dôvodov na trvalé bývanie nevyužívali, z toho 188 bolo určených na rekreáciu. Skladba domov bola v roku 2001 nasledovná: Domy spolu Trvale obývané Neobývané Z toho na rekreáciu 1-2 n.p. 3-4 n.p. 5+ n.p. Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy Spolu Skladba všetkých domov bola v roku 2001 nasledovná: - rodinné domy bytové domy 95 - ostatné budovy 31 spolu: 1792 Skladba trvalo obývaných domov bola v roku 2001 nasledovná: absolútne v % - rodinné domy ,8 % - bytové domy 95 6,8 % - ostatné budovy 19 1,4 % spolu: ,00 % Štruktúra v čase cenzu neobývaných domov: absolútne v % - rodinné domy ,5 % - bytové domy - - ostatné budovy 6 1,55 % spolu: ,00 % Podľa vlastníctva bolo rozdelenie trvalo obývaného domového fondu nasledovné: absolútne v % - v štátnom vlastníctve 9 0,65 % - vo vlastníctve bytového družstva 35 2,51 % - vo vlastníctve mesta 24 1,72 % - vo vlastníctve fyzických osôb ,17 % - vo vlastníctve právnických osôb 9 0,65 % - v ostatných formách vlastníctva 32 2,30 % spolu : ,00 % Priemer vek domu Štruktúra typov domov podľa ich vlastníctva bola takáto: 81

82 rodinné domy bytové domy ostatné budovy - v štátnom vlastníctve vo vlastníctve bytového družstva vo vlastníctve mesta vo vlastníctve fyzických osôb vo vlastníctve právnických osôb v ostatných formách vlastníctva spolu : Podľa počtu nadzemných podlaží možno domový fond rozdeliť následovne : 1-2 n.p.+ nezistené 3-4 n.p. 5 a viac n.p. - rodinné domy bytové domy ostatné budovy spolu: v % 93,03 % 3,16 % 3,81 % Priemerný vek jestvujúceho domového fondu bol pri sčítaní 37 rokov, priemerný vek rodinných domov bol 38. Priemerný vek bytových domov bol 27 rokov a priemerný vek ostatných budov 39 rokov. B.9.3. Bytový fond. Pri sčítaní v roku 2001 bolo v Novej Bani v celkovom počte 2832 na bývanie určených bytov, z nich bolo 2401 (84,78 %) trvalo obývaných, ostatné sa v čase cenzu z rôznych dôvodov na trvalé bývanie nevyužívali. Skladba bytov bola v roku 2001 nasledovná: Byty spolu Trvale obývané Neobý vané Počet býv. osôb Počet osôb/byt 3-4 n.p. 5+ n.p. Rodinné domy ,16 10 Bytové domy , Ostatné budovy , Spolu ,

83 stav návrh bytov (domov) návrh obyvatelia (v bytoch) návrh chalupy a chaty návrh obyvatelia (chalupy a chaty) V návrhu z hľadiska územných možností mesta je počet bytových jednotiek (bytov) pri predpokladanom náraste počtu obyvateľov s obložnosťou v trvale obývaných bytoch na 3,0 obyv./byt a chalupách 2,5 obyv./byt je vyjadrený v nasledujúcej tabuľke. Názov časti mesta Nová Baňa - mesto A Štále B Bukovina C Stará Huta C Chotár D Spolu Plošné možnosti sú pre výstavbu cca 610 b.j. v rodinných domoch a chalupách. Z toho je cca 200 b. j. v bytových domoch. Z celkového počtu 2401 trvalo obývaných bytov bolo: absolútne v % - bytov v rodinných domoch ,8 % - bytov v bytových domoch ,1 % - bytov v ostatných budovách 27 1,1 % spolu : ,0 % Na území mesta bolo v r zároveň 431 neobývaných bytov z toho. absolútne v % - bytov v rodinných domoch ,95 % - bytov v bytových domoch 31 7,19 % - bytov v ostatných budovách 8 1,86 % spolu : ,00 % Dôvody nevyužívania týchto bytov na bývanie sú v štatistickom výstupe zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001 (ŠÚSR) nasledovné : - zmena užívateľa bytu 34 bytov - byt určený na rekreáciu byt určený na prestavbu 9 - byt nespôsobilý na bývanie 32 - byt neobývaný po kolaudácii 2 - byt v pozostalostnom alebo súdnom konaní 19 - byt neobývaný z iných dôvodov dôvod neobývania nezistený 8 spolu neobývaných bytov 431 bytov 83

84 Podľa cenzu bol v roku 2001 ukazovateľ priemernej štatistickej obsadenosti bytov pri celkovom počte trvalo bývajúcich obyvateľov 3,11 obyv./byt. Priemerné základné ukazovatele úrovne bývania v meste Nová Baňa sú podľa údajov z posledného sčítania nasledovné : - veľkosť obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt : 54 m 2 - veľkosť celkovej plochy na 1 trvale obývaný byt 82,9 m 2 - veľkosť obytnej plochy na 1 trvale bývajúcu osobu : 17,3 m 2 - počet obytných miestností na 1 trvale obývaný byt : 3,15 Podľa výsledkov cenzu bola štruktúra bytového fondu podielom trvalo obývaných bytov podľa veľkostných kategórií a druhu bytov nasledovná : v rodinných v bytových v ostatných byty domoch domoch budovách spolu v % s 1 obytnou miestnosťou ,04 s 2 izbami ,82 s 3 izbami ,03 so 4 izbami ,83 s 5 a viac izbami ,28 spolu : ,0 Vlastnícka štruktúra bytov je vo vlastníctve občana 320 bytov a družstevnom 483 bytov. Na jeden trvalo obývaný byt v rodinných domoch pripadalo 3,16 obyv., v bytových domoch 3,06 obyv. a v bytoch v ostatných budovách 2,89 obyv. Skutočná obývanosť trvalo obývaných bytov podľa ich veľkosti bola takáto : počet osôb v byte 1 obyt.miest. 2 izby 3 izby 4 izby 5 a viac izieb spolu 1 osoba osoby osoby osoby osôb osôb a viac osôb spolu : v % 4 % 24,8 % 43% 15,8 % 12,4% 100,0% Štruktúra bytového fondu podľa veku stavieb bola v roku 2001 nasledovná : rodinné bytové ostatné stavby, postavené domy domy budovy spolu v % do roku ,62 % ,00 % ,25 % ,95 % ,24 % ,11 % ,83 % spolu : ,00 % z toho v rokoch ,41 % Uvedené štatistické údaje sú priaznivé, keď približne 80 % zo všetkého bytového fondu v Novej Bani pochádza z výstavby po roku 1946 a cca 70% bytov je troj a viac - izbových a viac, ako 70 % zo všetkých bytov je zaradených do prvej vybavenostnej 84

85 kategórie. Signifikantný je však údaj o dramatickom poklese bytovej výstavby v meste v období rokov a osobitne po roku Takýto pokles prírastku novopostavených bytov je však charakteristický pre celé Slovensko. Podľa vybavenostných kategórií bolo rozdelenie bytového fondu v meste nasledovné: rodinné bytové ostatné byty domy domy budovy spolu v % I. kategórie ,3 % II. kategórie ,0 % III. kategórie ,1 % IV. kategórie ,6 % spolu : ,0 % Do I. vybavenostnej kategórie sú zaradené najmä byty z povojnovej výstavby (po r.1946), osobitne však z výstavby po roku Technické vybavenie trvalo obývaných bytov bolo nasledovné : ukazovateľ počet bytov počet osôb v bytoch počet bytov celkom : z toho: - vybavených plynom zo siete vodovodom v byte vodovodom mimo bytu bez vodovodu s prípojkou na kanalizačnú sieť so septikom (žumpou) so splachovacím záchodom s kúpeľňou, alebo so sprchovacím kútom Podľa spôsobu vykurovania možno súčasný bytový fond špecifikovať nasledovne : spôsob vykurovania počet bytov počet osôb v bytoch - ústredné kúrenie diaľkové ústredné kúrenie lokálne z toho: - na pevné palivo na plyn elektrické etážové kúrenie lokálne kúrenie (kachľové) iný spôsob vykurovania

86 B.9.4. Hospodárska základňa. Ekonomický potenciál Banskobystrického samosprávneho kraja predstavuje spolupôsobenie v kraji sa nachádzajúceho kapitálu, ľudských zdrojov a prírodných daností za účelom výroby produkcie a poskytovania služieb. Hospodársky rozvoj v posledných rokoch sa výrazne dynamizuje vplyvom prítomnosti automobilového priemyslu a súvisiacich subdodávateľských subjektov. Odvetvia sekundárneho sektora poskytujú širší priestor pre diverzifikáciu výroby tovarov ako aj ponuku práce a prinášajú vyšší ekonomický efekt. Z tohto dôvodu má priemysel rozhodujúci vplyv na ekonomický rozvoj regiónu. Z urbanistického hľadiska je výhodné využívanie jestvujúcich areálov priemyselnej výroby na južnom okraji mesta, ktorý tvorí samostatnú výrobnú zónu. Záverom je možné konštatovať, že pôvodné výrobné areály na území mesta si v prevažujúcej miere svoju funkčnosť zachovali. Pre riešenie ÚPN mesta to znamená podľa možností zachovať funkčné zónovanie výrobných zón a vytvárať podmienky ich prevádzkovej funkčnosti i v ďalšom období. B Ťažba nerastných surovín. V k.ú. Nová Baňa sa nachádzajú tieto dobývacie priestory: DP s CHLÚ výhradného ložiska ryolitu, ložisko nevyhradeného nerastu andezitu (lom Čičerka). Územné rozhodnutie pre lom Čičerka vydalo mesto Nová Baňa. Do katastrálneho územia mesta Nová Baňa zasahuje určené prieskumné územie Veľké Pole Au-Ag, Cu-MO rudy, určené pre Eastern Mediterranean Resources Slovakia s.r.o. Banská Štiavnica, s platnosťou do V k. ú. Mesta sú evidované: staré banské diela, zaregistrované zosuvy. B Poľnohospodárska výroba. V transformačnom procese novozaložené subjekty uprednostnili v podmienkach vysokej rizikovosti poľnohospodárskej výroby najmä právne formy s nižšou mierou osobnej zodpovednosti za záväzky podniku, rozhodujúca väčšina účastníkov agrosektora je aktívna v právnej forme spol. s.r.o.. Rastlinná výroba je základným výrobným odvetvím poľnohospodárskej výroby, ktorej úlohou je zaisťovať výživu ľudu (buď priamo alebo nepriamo cez živočíšnu výrobu), dodávať priemyslu suroviny a zároveň zabezpečiť vhodnú ekologickú krajinnú štruktúru pre obyvateľov regiónu. Areál živočíšnej výroby je v rámci zastavaného územia mesta situovaný na západnom okraji (bývalý štátny majetok) s obmedzenou kapacitou pre ustajnenie hospodárskych zvierat, z dôvodu blízkosti obytných objektov. Podmienky zriaďovania chovu hospodárskych zvierat a OP objektov chovu hospodárskych zvierat sú stanovené v Zásadách chovu hospodárskych zvierat v intraviláne a extraviláne obcí SR, ktoré vydalo MP SR V severnej časti v okolí vodnej nádrže Tajch sa nachádzajú nevyužívané veľkoplošné ovocné sady, ktoré je podľa ÚPN SÚ Nová Baňa Štále potrebné rozčleniť na menšie celky, oddelené pešími alebo hospodárskymi komunikáciami. Treba tak podstatne zvýšiť priechodnosť a rekreačnú využiteľnosť krajiny, ktorá je súčasťou strediska prímestskej rekreácie a cestovného ruchu Tajch. Poľnohospodársku výrobu na celom území Nová Baňa Štále je treba ekologizovať a podriadiť záujmom bývania a rekreácie. V hygienických ochranných pásmach vodných nádrží Tajch a Jarmila je nevyhnutné celkom vylúčiť používanie agrochemikálií a iných škodlivých látok. 86

87 B Lesné hospodárstvo. Organizačné členenie. Lesný pôdny fond v katastrálnom území Nová Baňa 3607,04 ha obhospodarujú Mestské lesy Nová Baňa a štátne lesy. Mestské lesy obhospodarujú hospodárske lesy 2.069,03 ha a ochranné lesy 507,60 ha. Štátne lesy obhospodarujú cca 8 ha hospodárskych lesov. Rozmiestnenie lesného pôdneho fondu. Lesné porasty sa nachádzajú na strmých a vyššie položených pozemkoch nevhodných pre poľnohospodársku výrobu. Súvislé lesné porasty sa nachádzajú v severnej časti katastrálneho územia. Lesné porasty majú zastúpenie jednotlivých drevín nasledovné: buk lesný dominanta, dub zimný, javor horský, javor mliečny, hrab obyčajný, smrek obyčajný, jedľa biela, borovica lesná, smrek opadavý. Listnaté lesy majú 585ha (85%) a ihličnaté lesy 104ha (15%) ihličnaté lesy m 3 z toho % Hlavnou drevinou je buk lesný vyskytuje sa v celom katastri. Kategorizácia lesných porastov. Časť lesných porastov parí do kategórie hospodárskych lesov s prvoradou funkciou produkcie drevnej hmoty. Ostatné funkcie ako vodohospodárska a funkcia protierózna majú iba podružnú funkciu. Lesné porasty nachádzajúce sa v kategórii ochranných lesov sa nachádzajú strmých polohách s nízkou vrstvou pôdneho krytu, okolo intravilánu riešeného mesta. Lesné porasty tu majú funkciu protieróznu a vodoochrannú. Ťažba drevnej hmoty je limitovaná zakmenením porastov. Pri hospodárení v okolitých lesoch je treba vylúčiť plošnú ťažbu dreva a radikálne zásahy do nelesných porastov. Dopravu dreva je potrebné obmedziť na cestu č Ostatné obslužné komunikácie je možné používať len v kalamitných prípadoch. B.9.5. Priemyselná výroba, stavebníctvo, výrobné služby a sklady. Plochy jestvujúcej a navrhovanej priemyselnej výroby sú situované do Priemyselného parku v južnej časti sídla, ktorý je ohraničená významnými dopravnými trasami, ktoré tvoria priestorovú bariéru medzi zastavaným obytným územím mesta Nová Baňa na pravom brehu Hrona a zastavaným územím obce Brehy, na jeho ľavom brehu. Priemyselný park je členený na lokality: Dolné lúky Horné lúky Železničný rad V období od roku 2000, nositeľmi zamestnanosti v meste sú hospodársky stabilizujúce sa menšieho charakteru spoločnosti, podnikajúce v rôznych oblastiach. KNAUF INSULTATION, s.r.o., výroba tepelnoizolačných materiálov, CORTIZO SLOVAKIA a.s., výroba lisovaných hliníkových profilov s práškovou povrchovou úpravou. FAB SLOVAKIA s.r.o., spoločnosť zaoberajúca sa výrobou, predajom a opravami stavebných zámkov a kovania. AK PLAST s.r.o., producent plastikárskych výrobkov úžitkového zamerania. TRELLEBORG AUTOMOTIVE s.r.o., výrobca plastikárskych výrobkov priemyselného charakteru, ZAMKON s. r. o., spoločnosť, ktorá sa zaoberá zámočníckymi a zváračskými prácami, výrobou a montážou železných konštrukcií, opravou technologických zariadení. ELMONT s.r.o., výrobca elektroinštalačného materiálu. VILIAM HOLÝ ELBA. H, spoločnosť vykonávajúca elektromontážne práce a zároveň zaoberajúca sa 87

88 predajom elektroinštalačného materiálu a svietidiel. ROĽAN s. r. o., spoločnosť podnikajúca v poľnohospodárskej oblasti. Zamestnávatelia v meste s počtom nad 20 zamestnancov: Zamestnávateľ sídlo Cortizo Slovakia a.s. Nová Baňa Železničný rad 29 FAB Slovakia s r.o. Nová Baňa Železničný rad 39 Markostav Ján Kráľ Nová Baňa Starohutská 63 Knauf Insulation Nová Baňa Železničný rad 24 MARSHALL s.r.o. Nová Baňa Štúrova 26/28 Poľan s.r.o Nová Baňa Bernolákova 14 Roľan s.r.o. Nová Baňa Kollárova 2 Trelleborg Automotive Slovakia s.r.o. Nová Baňa Železničný rad 40 Zdroj: ÚPSVaR Banská Štiavnica 2005 B.9.6. Občianska vybavenosť. V súčasnom okrese Žarnovica má mesto Nová Baňa priemernú škálu ponuky zariadení základnej a vyššej občianskej vybavenosti. Najmä sortimentná štruktúra zariadení vyššej vybavenosti saturuje spravidla potreby nielen obyvateľov mesta a jeho záujmového územia, ale aj obyvateľov celého okresu. V tomto kontexte plní mesto Nová Baňa významné regionálne funkcie v oblasti obsluhy obyvateľov v sociálnej starostlivosti, v školstve, zdravotníctve a v komerčných systémoch zariadení obchodu a služieb obyvateľstvu. Zariadenia základnej občianskej vybavenosti saturujú najmä obytné zóny mesta. Vyhovujúco je týmito zariadeniami vybavená najmä centrálna mestská zóna a obytné súbory na sídlisku bytovej zástavby. Zariadenia základnej vybavenosti obytných súborov majú poväčšine vyhovujúcu štruktúru sortimentu s primeraným kapacitným rozsahom, vrátane ich vyhovujúcej dostupnosti. Výskyt a štruktúra komerčných zariadení obchodu a služieb sa pritom riadi najmä zásadou dopytu a tomu zodpovedajúcej ponuky. Menej vyhovujúcou je základná občianska vybavenosť, prináležiaca k nízkopodlažnej obytnej zástavbe, najmä tej, ktorá je situovaná vo vzdialenejších polohách, odťažitých od mestského centra. Základná občianska vybavenosť sociálneho charakteru, najmä pre základné školstvo, kultúru a zdravotníctvo v obytných súboroch má vyhovujúci stavebno - technický stav a vyhovujúce funkčné kvality. Menej vyhovujúca je spravidla základná občianska vybavenosť komerčného charakteru. Jednotlivé zariadenia obchodu a služieb obyvateľstvu sú okrem účelových objektov umiestnené i v prenajatých a prispôsobených stavebno - technicky i funkčne menej vyhovujúcich priestoroch. Komerčné zariadenia vyššej občianskej vybavenosti sú lokalizované najmä v ťažiskových priestoroch mestského centra. Sortiment a ponuku významnejšie rozšírili novozriadené prevádzky obchodných reťazcov. Podobne je v centrálnej mestskej zóne umiestnená prevažujúca časť zariadení, poskytujúcich nevýrobné služby, resp. služby obyvateľstvu, zariadení pre kultúru, verejné stravovanie a verejné ubytovanie, ale aj administratívno - správnych zariadení alebo bankových služieb. Štruktúra stredoškolských zariadení zodpovedá veľkosti, významu a potrebám mesta, jeho záujmového územia. Zo zariadení základného a vyššieho občianskeho vybavenia v ďalšom uvádzame súpis a rozbor tých zariadení, ktoré majú charakter sociálnej vybavenosti. Podkladom pre tento súpis boli najmä štatistické údaje z roku 2001, doplnené o novšie štatistické údaje (ak boli k dispozícii), alebo o miestne zisťovanie a údaje z Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Nová Baňa. 88

89 B Zariadenia pre školstvo, výchovu a vzdelávanie. Materské a základné školy. Mesto Nová Baňa je zriaďovateľom základnej školy, 4 materských škôl, z ktorých dve sú samostatné právne subjekty Materská škola na ul. Kalvárskej, 2 triedy s počtom 22 a 18 detí, s počtom lôžok 35 a samostatnou kuchyňou Materská škola na ul. Nábrežnej, Materská škola na ul. Kolibskej, Materská škola na ul. Štúrovej. Základná škola Jána Zemana je ako prenesený výkon štátnej správy financovaná zo štátneho rozpočtu formou normatívnych príspevkov na žiaka. Má max. 24 tried a v súčasnosti je obsadených 21 tried V základnej škole pôsobí školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti a školská jedáleň s kuchyňou s max. kapacitou 500 jedál. V súčasnosti sa pripravuje 340 jedál. Počty žiakov v základných školách v meste Nová Baňa Školský rok ZŠ Jána Zemana ZŠ sv. Alžbety Spolu 2000/ / / / / / / / Zdroj: Evidencia obyvateľstva mesta Nová Baňa Aj záujem o Základnú umeleckú školu má za posledné sledované roky mierne klesajúcu tendenciu. Pracuje tu hudobný odbor, výtvarný odbor a literárno-dramatický odbor. Potrebné je pristaviť ku komplexu ZUŠ priestory pre tanečný odbor s kompletným vybavením. V súčasnosti je na škole 18 tried. ZUŠ sa nachádza v budove bývalého daňového úradu. Je to stará budova s kamennými múrmi. V škole je zavedené plynové kúrenie. Centrum voľného času. Sídli v historickej budove mesta bývalý špitál. Zabezpečuje mimoškolské voľnočasové aktivity detí a mládeže. Budova aj sála je vykurovaná elektrickými konvektormi. Budova je zastaralá a značne poškodená a bude ju nevyhnutné kompletne rekonštruovať. 89

90 Špeciálne školstvo. Odborné učilište pre telesne postihnutú mládež, Špeciálna ZŠ pre telesne postihnutých, Praktická škola, Špeciálna materská škola a Špeciálno-pedagogická poradňa. Počet detí v zariadení: Školský rok OU TPM ŠZŠ TP Praktická škola ŠMŠ Spolu ŠPP (počet klientov) 2000/ / / / / / / / Zdroj: Interné materiály Odborného učilišťa pre telesne postihnutú mládež, Špeciálnej základnej školy, Praktickej školy a Špeciálnej materskej školy v Novej Bani, Rekreačná 393. Počty zdravotne postihnutých detí a mládeže, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, alebo sa pripravujú na budúce povolanie v učebných odboroch: Výroba konfekcie (šitie bielizne a ručné techniky) a Poľnohospodárska výroba (zeleninár, kvetinár, sadovník), navštevujú Praktickú školu alebo Špeciálnu materskú školu znázorňuje tabuľka. Špeciálna škola pre telesne postihnutých so všetkými jej zložkami a súčasťami sa nachádza na 4. poschodí budovy Domova sociálnych služieb - Hrabiny na ulici Rekreačnej. Priestory, ktoré škola využíva od svojho vzniku sú neúčelové pre deti a mládež s viacnásobným postihnutím. Špeciálna pedagogická poradňa, ktorá poskytuje komplexnú psychologickú a špeciálnopedagogickú starostlivosť deťom a mládeži so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v širokom regióne mesta Nová Baňa, ktoré sa vzdelávajú na bežných školách, má pracovisko aj v prenajatých priestoroch v Základnej umeleckej škole v centre mesta. Stredné školstvo. Gymnázium Františka Švantnera. Gymnázium zabezpečuje výučbu v dvoch typoch štúdia. v osemročnom štúdiu osem tried t. j. v každom ročníku jedna trieda v celkovom počte 210 žiakov, v štvorročnom štúdiu 4 triedy t. j. v každom ročníku jedna trieda v celkovom počte 134 žiakov. Porovnanie počtu študentov na stredných školách v meste. Školský rok Gymnázium Fr. Švantnera ZSŠ 2000/ / / / / / / /

91 Združená stredná škola. Zlúčením Dievčenskej odbornej školy Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho bola zriadená Združená stredná škola. Vychádzajúc z tradície školy, personálneho vybavenia, perspektív a potrieb spoločnosti zabezpečiť čo najkvalitnejšiu prípravu žiakov v cudzích jazykoch so zameraním na komunikatívnosť a schopnosti žiakov. Dlhodobým zámerom je profilovať školu do oblasti služieb v gastronómii v cestovnom ruchu a ostatné služby potrebné v regióne. Všeobecným trendom je pokles žiakov vo všetkých školských i predškolských zariadeniach ktorý vychádza z demografického vývoja a pretrvávajúcej migrácie obyvateľstva. Vysoké školstvo. Vysoké školstvo v meste predstavuje detašované pracovisko v Novej Bani Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne kde majú občania Novej Bane a širšieho okolia možnosť študovať v odbore Verejná správa a získať titul bakalár a magister. B Zariadenia pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť. Sociálna infraštruktúra je určená na uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Jej rozmiestňovanie je spojené so štruktúrou osídlenia ako aj veľkosťou mesta. Zameranie a koncentrácia zariadení sociálnej infraštruktúry je priamo spojená s potrebou racionalizovať dostupnosť k nej, stanoviť ich optimálnu kapacitu vo vzťahu k dopytu. Zmenou spoločenskoekonomického systému došlo k prerozdeleniu za rozvoj a financovanie sociálnej infraštruktúry medzi štátnu správu, miestnu a regionálnu samosprávu a súkromný sektor. Veľkou pomocou pre osamelých občanov, o ktorých sa nemá kto postarať v starobe, je zabezpečovanie opatrovateľskej služby v zmysle zákona o sociálnej pomoci. V rámci tejto aktivity mesto zamestnáva 40 opatrovateľov, ktorí sa starajú o občanov vyžadujúcich si starostlivosť formou nákupu potravín, navarenia jedla, poupratovania, zabezpečenia osobnej hygieny, prípadne im pomáhajú pri kontakte s okolím. Zdravotná starostlivosť. Najbližšia nemocnica je v meste Žiar nad Hronom alebo Zlaté Moravce. V objekte bývalej nemocnice je prevádzkovaná ambulantná starostlivosť, ale aj lôžkové rehabilitačné oddelenie, ktoré zastrešuje spol. MEDIFORM s.r.o. Nová Baňa. Existencia zdravotného strediska výrazne zvyšuje aj "atraktivitu" mesta z hľadiska prílivu obyvateľov a celkove svedčí o kvalitnom infraštruktúrnom vybavení. Je dlhodobou snahou mesta zachovať a podľa možností a potrieb obyvateľov rozširovať služby poskytované strediskom. Zdravotnícka starostlivosť v v Novej Bani je zabezpečovaná štátnymi a neštátnymi špecializovanými odbornými ambulanciami: zubné - 5, praktickí lekári pre deti a dorast - 3, praktickí lekári pre dospelých - 6, gynekologické - 3, interné - 2 1x - očná, psychiatrická, pľúcna, alergologická, chirurgická, sonografická, RDG, ORL, rehabilitačná, ortopedická, logopedická, nefrologická. V meste pôsobia tri lekárne, čo pokrýva potreby všetkých obyvateľov mesta. Pre spádovú oblasť okresu Žarnovica sú vyčlenené dve stanice. Stanica v Novej Bani je zabezpečená rýchlou lekárskou pomocou (RLP) a stanica v Žarnovici je zabezpečená rýchlou zdravotníckou pomocou (RZP), profesionálne zabezpečenými lekárskym obsadením. 91

92 Sociálna starostlivosť. Mesto Nová Baňa v rámci rozpočtových možností v súlade so zákonom o sociálnej pomoci poskytuje jednorazové dávky a finančnú pomoc sociálne odkázaným občanom na preklenutie momentálnej nepriaznivej finančnej situácie na nákup potravín, na úhradu energií, nákup liekov, nákup ošatenia, úhradu nákladov na liečenie. Pri tejto pomoci sa kladie dôraz hlavne na viacdetné rodiny, pričom sa skúma celkový príjem rodiny a schopnosť rodiny vlastným pričinením si zlepšiť sociálnu situáciu. Veľkou pomocou pre osamelých občanov, o ktorých sa nemá kto postarať v starobe, je zabezpečovanie opatrovateľskej služby v zmysle zákona o sociálnej pomoci. V rámci tejto aktivity mesto zamestnáva 40 opatrovateľov, ktorí sa starajú o občanov vyžadujúcich si starostlivosť formou nákupu potravín, navarenia jedla, poupratovania, zabezpečenia osobnej hygieny, prípadne im pomáhajú pri kontakte s okolím. Domov sociálnych služieb Hrabiny. V čase mimo vyučovania zabezpečuje komplexnú starostlivosť o viacnásobne postihnuté deti a mládež formou denného, týždenného alebo celoročného pobytu klienta. Poskytuje žiakom bývanie, stravovanie, zaopatrenie, rehabilitáciu, mimoškolskú výchovu, pracovné terapie a odbornú zdravotnícku starostlivosť. Je v ňom umiestnených 124 klientov vo veku od 7 do 23 rokov. Zriaďovateľom je VÚC. Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb. Poskytuje svojim obyvateľom permanentnú zdravotnú starostlivosť a celodenné stravovanie. Zariadenie má kapacitu 21 miest s 15 zamestnancami, samostatnou kuchyňou s kapacitou 60 hlavných jedál. Domov dôchodcov má lokálnu pôsobnosť, čo znamená, že poskytuje služby obyvateľom vo svojom blízkom okolí. Domov dôchodcov a DSS poskytuje služby v zmysle zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v platnom znení, odbornú sociálnu, zdravotnú a poradenskú starostlivosť, hlavne starým a ťažko-chorým občanom, ktorí sa už nedokážu o seba postarať a nie je im možné poskytnúť inú formu starostlivosti, akou je napríklad opatrovateľská služba. Zriaďovateľom je VÚC. Detský domov. Poskytuje celodennú starostlivosť deťom vo veku od 0 do 25 rokov, má kapacitu 46 miest. Starostlivosť o deti zabezpečuje 28 zamestnancov a tri profesionálne rodiny. Detský domov má 2 samostatné skupiny v 2 rodinných domoch a 2 samostatné skupiny v pôvodnej budove Detského domova v Novej Bani. Šiestim deťom je poskytovaná starostlivosť v profesionálnych rodinách. V ďalšom období chce detský domov rozvíjať profesionálne rodiny a zvážiť rozšírenie kapacity detského domova napr. vytvorenie špecializovanej samostatnej skupiny. Zriaďovateľom je ÚPSVaR Banská Bystrica. B Telovýchovné a športové zariadenia. O rozvoj športu v meste ba starajú viaceré športové kluby na báze dobrovoľnosti. Na hromadný šport sa v meste využívajú futbalový štadión s dvoma ihriskami, školské ihrisko, päť viacúčelových asfaltových plôch, tri telocvične, jedna asfaltová plocha s umelým povrchom, jedna stolnotenisová hala, jedna tenisová hala, tri antukové tenisové ihriská so štyrmi kurtmi a jedno betónové tenisové ihrisko s dvoma kurtmi. Okrem týchto zariadení sa dá na letné športy využívať vodná nádrž na Tajchu. Na vodnú turistiku sa využíva rieka Hron, na turistické vychádzka slúži okolitá príroda s množstvom turistických chodníkov, pričom jedným z nich je náučný chodník Vojšín, ktorého trasa vedie od obce Malá Lehota po miestnu časť Starohutský vodopád. Na lyžovanie sa využívajú tri lyžiarske strediská s vlekmi na Drozdove, na Hubačove a na Vojšíne, ktoré sú v zime navzájom pospájané bežeckými traťami. Značená cyklotrasa v meste chýba, ale turistické trasy sú vhodné aj pre cyklistov. 92

93 B Administratíva a kultúra. Administratívne zariadenia. Mestský úrad. Pohronské múzeum. Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o.. Daňový úrad. Farský úrad. Hasičská stanica. Cintorín Jestvujúci cintorín (pohrebisko) sa nachádza v južnej časti mesta s predpokladanou kapacitou voľných plôch približne na 10 rokov. Rezerva situovania cintorína je navrhovaná na južnom okraji sídla v nezastavanom území v oblasti Šibeničný vrch v priestore nad priemyselnou zónou. Dopravné napojenie je riešené výhľadovou obojsmernou komunikáciou napojenou na Švantnerovej ulicu. Kultúrne zariadenia. Kino Vatra kapacita 302 miest. Postupová sála s pevne umiestnenými sedadlami. V budove má svoje pracovisko aj Oddelenie kultúry a informácií MÚ v Novej Bani. Mestská knižnica. Mestský klub zabezpečuje priestory pre stálu klubovú činnosť mestského klubu dôchodcov, členov Jednoty dôchodcov Slovenska a členov Zväzu invalidov. Informačné centrum. Materské centrum Gašparko. B Turizmus a cestovný ruch. Rekreačný a turistický potenciál je veľký a má široký rozsah daností a aktivít. Prírodné danosti umožňujú hlavne rekreáciu pri vode, vidiecku podhorskú a horskú rekreáciu a zimné lyžiarske športy. Civilizačné danosti sú spojené prevažne s históriou baníctva. Menej rozvinuté sú podmienky pre mestský turizmus, chýba špecifická vybavenosť. Význam územia pre cestovný ruch je prevažne regionálny až celoštátny. Zjazdové lyžovanie v strediskách: Nová Baňa - Drozdovo (dĺžka vleku 600m, kapacita 850 osôb/hod.) Nová Baňa - Vojšín (380 m/600 osôb/hod.) Pre lyžovanie na bežkách ponúka okolie mesta široké možnosti v dĺžkach a náročnosti trás v lokalitách Nová Baňa - Veľká Lehota - Malá Lehota. Celoročná turistika vo voľnej prírode Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca po značkovaných aj neznačkovaných trasách. Náučný chodník Vojšín spájajúci chránené krajinné výtvory Starohutský vodopád a Kamenné more pri Malej Lehote. Vyhliadkové trasy Nová Baňa - Červená skala - Havrania skala - Háj, Zvonička - Kohútovo, Kalvária, Sedlová skala, Zámčisko, Tekovská Breznica - Putikov vŕšok (najmladšia stredoeurópska vyhasnutá sopka). Rekreačná oblasť Nová Baňa - Tajch, možnosť kúpania, vodných športov a rybolovu spojená s možnosťou občerstvenia a zábavy, k dispozícii sú aj tenisové kurty a stanová základňa. Vodácky šport na rieke Hron, "odomykanie" Hrona na jar a "zamykanie" Hrona v jeseň vo vodáckej základni Nová Baňa, rybolov na Hrone 93

94 Široké možnosti cykloturistiky na miestnych komunikáciách a cestách 3.triedy v rôznych stupňoch náročnosti trás od rovinatých až po veľmi náročné kopcovité trasy Jazda na koni vo voľnej prírode a na jazdeckom parkúre v Jazdeckej škole Beri pod odborným dohľadom kvalifikovaného trénera Športová streľba na strelnici v Rudne nad Hronom Cyklotrasy v okolí Novej Bane 94

95 B.10. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA. B Súčasné napojenie riešeného územia na nadradenú dopravnú infraštruktúru. B Doprava železničná. Južným okrajom katastrálneho územia mesta prechádza jednokoľajná elektrifikovaná železničná dráha trať č. 150, II. kategórie Nové Zámky Levice Zvolen. Úsek je súčasťou južného ťahu Haniska pri Košiciach Zvolen Bratislava. Mesto Nová Baňa je napojené na železničnú trať medziľahlou železničnou stanicou 3. kategórie, ktorá slúži pre osobnú a nákladnú dopravu. B Doprava cestná. Južným okrajom k.ú. v súbehu so železničnou traťou a riekou Hron vedie novovybudovaný úsek rýchlostnej cesty R1 (Trnava Nitra Zvolen Banská Bystrica), Orovnica Žarnovica. Cesta R1 je európskeho významu ako E58 v úseku Trnava Zvolen, s pokračovaním do Banskej Bystrice. Cesta I/65 Nitra Žiar nad Hronom Martin vedie južnou časťou intravilánu mesta a zostane súbehom cesty s R1 s neobmedzeným prístupom pre pomalé vozidlá. Mesto Nová Baňa je pripojené na cestu R1 mimoúrovňovou osmičkovitou križovatkou s cestou III/06511A Nová Baňa Brehy a na cestu I/65 mimoúrovňovou neúplnou križovatkou s cestou III/0659 jednou vetvou, s úrovňovými ľavými odbočeniami. Cesta III/06511A Nová Baňa - Brehy je pripojená na cestu III/0658 Orovnica Tekovská Breznica Brehy Rudno nad Hronom Voznica Žarnovica. Smerom severným katastrálnym územím Nová Baňa prechádzajú cesty III. triedy III/0659 Nová Baňa Veľká Lehota s pripojením na cestu III/05114 Zlaté Moravce Píla, na cestu II/512 Žarnovica Partizánske a III/06510 Nová Baňa II/512 Žarnovica Partizánske. B Územie dopravného spádu širšie vzťahy (záujmové územie). Mesto Nová Baňa s jeho katastrálnym územím sa nachádza juhozápadne od okresného mesta Žarnovica (12 km) a na juhozápadnom okraji Banskobystrického kraja, s dotykom okresu Zlaté Moravce a Levice (Nitriansky kraj) a na juhozápadnom okraji okresu Žarnovica. Územie vyhovujúceho dopravného spádu do mesta Nová Baňa je možné vymedziť obcami: Bzenica, Žarnovica, Hodruša-Hámre, Voznica, Rudno nad Hronom, Brehy, Tekovská Breznica, Hronský Beňadik, Kozárovce, Tekovské Nemce, Orovnica, Veľká Lehota, Malá Lehota, Kostivrch (Horné Hámre). Zo vzdialenejších záujmových oblasti s možnosťou cestného a železničného spojenia je krajské sídlo Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Zvolen a smerom juhozápadným Zlaté Moravce a Levice. Vzdialenostná a časová dostupnosť do vzdialenejších sídiel: Žarnovica (okresné mesto) : - doprava automobilová 13 km min. - doprava autobusová 13 km min. - doprava po železnici 10 km 10 min. Banská Bystrica (krajské mesto) : - doprava automobilová 68 km 60 min. - doprava autobusová 79 km 1 h. 25 min. - doprava po železnici 66 km 1 h. 20 min. 1 h. 40 min. 95

96 Zvolen : - doprava automobilová 50 km min. - doprava autobusová 59 km 1 h. 5 min. - doprava po železnici 46 km min. Zlaté Moravce : - doprava automobilová 25 km min. - doprava autobusová 25 km min. - doprava po železnici 36 km Levice : - doprava automobilová 30 km min. - doprava autobusová 32 km min. - doprava po železnici 32 km min. Žiar nad Hronom : - doprava automobilová 30 km min. - doprava autobusová 33 km min.. - doprava po železnici 27 km min. Únosná denná dochádzková vzdialenosť je do okresného mesta Žarnovica a do mesta Žiar nad Hronom a z obcí uvedeného vyhovujúceho dopravného spádu. B Doprava v katastrálnom a zastavanom území mesta Nová Baňa. B Doprava železničná. Na južnom okraji k. ú. mesta, na hlavnej železničnej trati je situovaná železničná stanica 3. kategórie. Železničná stanica je medziľahlou stanicou pre dopravu osobnú a nákladnú. Zariadenie železničnej stanice pre dopravu osobnú je v dobrom technickom stave. Avšak nástupištia sú nekryté, spevnené štrkom, s úrovňovým príchodom k nim. Priemerná intenzita cestujúcich v súčasnosti cca osôb/deň obojsmerne. Nástup a výstup cca 260 osôb/deň. Pre toto množstvo cestujúcich je zariadenie a veľkosť stanice vyhovujúce. Železničná stanica má dobrú nadväznosť na dopravu automobilovú individuálnu osobnú a nákladnú a na dopravu hromadnú autobusovú. Súčasný priemyselný areál je napojený na železničnú stanicu 1 vlečkovou koľajou, ktorá slúži podniku KNAUF INSULATION Nová Baňa. Počet vlakov prechádzajúcich železničnou stanicou: Nová Baňa Hronská Dúbrava 13 osobných, 16 nákladných, 1 LV spolu 30 vlakov / 24 h. Nová Baňa Levice 13 osobných, 13 nákladných, 1 LV spolu 27 vlakov / 24 h. Prevádzková výkonnosť hlavnej trate v úseku Hronská Dúbrava Nová Baňa Levice je 77 vlakov / 24 h. K = 74 %. 96

97 B Doprava cestná. Doprava dynamická. Základná komunikačná sieť v katastrálnom a zastavanom území mesta. Katastrálne územie. Cesta I. triedy : Južnou časťou katastrálneho územia vedie súbežne s cestou R1 cesta I/65 Nitra Hronský Beňadik Žiar n/hr. (Martin D1). Cesty III. triedy : Katastrálnym územím prechádzajú cesty III. triedy : Cesta III/06511A v úseku cesta I/65 III/0658, vedie cez priemyselnú zónu a pripája sa na cestu R1 a na cestu III/0658 v obci Brehy Cesta III/0659 vedie intravilánom mesta a pokračuje severozápadným smerom cez laznícke osídlenia časti mesta Stará Huta a Chotár s pokračovaním na Veľkú Lehotu Cesta III/06510 vedie intravilánom mesta a pokračuje severne cez laznícke osídlenie časť mesta Štále a Hrabiny a vedie do k. ú. Horné Hámre, s pokračovaním na cestu II/512. Zastavané územie mesta základná komunikačná sieť Cesta I/65 prechádza južnou časťou intravilánu v smere Hronský Beňadik - Nová Baňa, vo funkčnej triede B1. V súčasnosti, po vybudovaní cesty R1 je cesta I/65 v úseku od Hronského Beňadika po križovatku s cestou III/0659 funkčnej triedy B1 a tvorí súbeh s cestou R1. Od križovatky s cestou III/0659 východným smerom po nadjazd cesty R1 nad železnicou v dĺžke 2,2 km, kde je cesta I/65 zaslepená, má v súčasnosti funkciu obslužnej komunikácie funkčnej triedy C3 (obsluha priemyselnej zóny). Cesta III/06511A Brehy Nová Baňa pripojením na cestu R1 osmičkovou križovatkou a na cestu I/65 úrovňovou stykovou križovatkou tvorí hlavný pripojovací bod mesta resp. mestskej komunikačnej siete. Vedie estakádou a mostami ponad železnicu, cestu R1 a rieku Hron. Funkčná trieda cesty B3. Cesta III/0659 je pripojená na cestu I/65 a III/06511A. Vedie intravilánom mesta v smere severovýchod. Funkčná trieda B3. Cesta III/06510 sa pripája na okraji centrálnej zóny mesta na cestu III/0659 a vedie smerom severným centrálnou zónou a ďalej intravilánom mesta cez oblasť Štále a Hrabiny. Funkčná trieda B3. Základnú komunikačnú sieť doplňuje miestna komunikácia ul. Legionárska a miestna komunikácia ul. Mieru, ktoré môžeme zaradiť do funkčnej triedy B3, nakoľko vhodne spájajú cesty III. triedy vedením ponad centrum mesta, čím spolu s cestami III. triedy vytvárajú dopravný okruh okolo centrálnej zóny. Do siete ciest III. triedy na území intravilánu je ešte zaradená cesta III/06512 o dĺžke 210 m, ktorá má však výlučne obslužnú funkciu predstaničného priestoru železničnej a autobusovej stanice. Osobitne do základnej komunikačnej siete tu môžeme zaradiť tiež miestne komunikácie funkčnej triedy C2, nakoľko spájajú rozsiahle rozdrobené zastavané územie miestnych časti mesta s premávkou MHD. Komunikácie funkčnej triedy C2 v zmysle STN: Cintorínska ul. Moyzesova ul. Kamenárska ul. ul. Hrádza Obkiadňa Kútorská ul. Poľná ul. Laznícka ul. Kolibská cesta Cesta cez Chotár na Vojšín 97

98 Bukovinská cesta Ostatná komunikačná sieť. Všetky ostatné miestne komunikácie doplňujúce základnú komunikačnú sieť sú výlučne obslužné komunikácie funkčnej triedy C3, kľudové a obytné funkčnej triedy D1, účelové komunikácie. B Intenzita dopravy na základnej komunikačnej sieti. (Sčítanie dopravy r a 2010, Slovenská správa ciest) Cesta č. č. úseku Počet vozidiel v profile za 24 h. Úsek cesty rok 2005 T % rok 2010 T % k/2005 R Orovnica N.Baňa , ,0 1,13 R N.Baňa Rudno n/hr , ,0 1,10 I/ Orovnica N.Baňa , ,0 1,42 I/ Priemyselná zóna , ,0 1,07 III/06511A I/65 R1 (Priem.zóna) , ,1 1,28 III/ Križ. s I/65 križ. s III/ , ,0 1,19 III/ Ul. Kollárova Hviezdoslavova Starohutská , ,4 1,24 III/ Prieťah Stará Huta Veľká Lehota ,8 817* 12,7 1,07 III/ Prieťah centrálnou časťou mesta , ,0 0,64 III/ Koniec k.ú. cesta II/ , ,6 1,17 *Vypočítané podľa koeficientu rastu z Metodických pokynov MDPT, 2006 B Šírkové usporiadanie, kategorizácia a povrchová úprava komunikácií. Komunikácie zberné. Cesta I/65 funkčná trieda B1. Šírkové usporiadanie vyhovuje kategórii C 9,5/70 v extraviláne a MZ 13,5/50 v intraviláne. Povrch vozovky je v dobrom stave. Cesta III/06511A funkčná trieda B3. Novovybudovaná komunikácia premostenie ponad železnicu, cestu R1, rieku Hron. Kategória MZ 8,5/50. Cesta III/ funkčná trieda B3. V prieťahu mestom po križovatku s cestou III/06510 (Školská ul.). Úsek je po rekonštrukcii na kategóriu MZ 8,5/50 s dobrou povrchovou úpravou. V ostatnom zastavanom území nemá mestskú úpravu nie sú vybudované chodníky. Šírkové usporiadanie je premenlivé. S krajnicovou úpravou má priemernú šírku od 8 m 6,5 m. Kategória cesty v intraviláne MZ 7,5/40, v extraviláne C 7,5 C 6,5/50. Vozovka stredne 98

99 ťažká, mierne zhoršenej kvality. Cesta III/06510 funkčná trieda B3. V prieťahu mestom ako Štúrova ul. je po rekonštrukcii na kategóriu MZ 8/50, so šírkou vozovky 6 m (5,5 m 6,5 m). Vozovka stredne ťažká, s dobrou povrchovou úpravou. V ostatnom úseku (ako ul. Štefánikova, Dlhá lúka) v zastavanom území nemá mestskú úpravu nie sú vybudované chodníky. Šírkové usporiadanie premenlivé. S krajnicovou úpravou priemerná šírka vozovky 8 7 m. Kategória cesty v intraviláne ako MZ 8/50, v extraviláne C 7,5/60. Vozovka stredne ťažká s bezprašnou úpravou, mierne zhoršenej kvality. Miestna komunikácia Legionárska ul. a ul. Mieru funkčná trieda B3. Priemerná šírka vozovky 5 7 m. Časť ul. Mieru rekonštruovaná s šírkou vozovky 7 m. Kategória komunikácie premenlivá. Povrch bezprašný strednej kvality. Miestne komunikácie funkčnej triedy C2 a C3. Sú komunikácie premenlivej šírky 6 3 m. Krajnicové úpravy bez chodníkov. Povrch vozoviek sčasti živičný zhoršenej kvality, časť vozoviek komunikácií funkčnej skupiny C3 je dnes ešte s povrchom prašným, spevnené len kamenivom. (Viď grafickú prílohu dopravného výkresu). Komunikačná sieť obslužná, funkčnej triedy C2, C3 nie je kategorizovaná. Intenzita dopravy na miestnej komunikačnej sieti nie je vysoká, preto šírkové usporiadanie vozoviek je vyhovujúce. Nedostatkom je chýbajúca kategorizácia komunikácií, t.j. min. kategórie, podľa funkčného triedenia komunikačnej siete, v zmysle STN B Dopravné závady na komunikačnej sieti. Dopravné závady bodové. Nám. Slobody, dom č. 8: Je veľmi vysunutý do vozovky ul. Osvety. Zabraňuje rozhľadu a manévru vozidiel pri odbočovaní do jednosmernej ul. Spojnej. Križovatka ciest III/0659 a III/06510 na nám. Sv. Alžbety: Spolu s Bernolákovou ulicou vytvára štvorramennú križovatku ypsilonovitého tvaru. 2 blízke križovatky na ceste III/06510 na Baníckom námestí. Najmä križovatka ulíc Štúrova, Švermova, Moyzesova, Štefánikova. Križovatka ulíc Štefánikova, Sládkovičova, ul. Mieru: Križovatka so zníženým rozhľadom, navyše v jej tesnej blízkosti je autobusová zastávka. Križovatka ulíc: Mieru, Záhradná, Hrádza, spolu s blízkou križovatkou ul. A. Kmeťa a Legionárskou ul. vytvára neprehľadnú križovatku. Navyše je v nej autobusová zastávka. Križovatka v tvare ypsilon na ceste III/06510 : Odbočenie miestnej komunikácie na Kolibskú cestu; navyše s autobusovou zastávkou. Križovatka na ceste III/06510 s miestnou komunikáciou Kamenárska ul. a s cestou na Tajch. Navyše je tu autobusová zastávka. Križovatka má znížené rozhľadové vzdialenosti. Banícke námestie, kolízia zastávok autobusov s parkovaním. Dopravné závady líniové. Cesta III/0659: Nekategorizovaný úsek cesty bez chodníkov, úzka (bez mestskej úpravy), najmä ulice 99

100 Kollárova, Hviezdoslavova, Starohutská. Cesta III/06510: Nekategorizovaný úsek bez chodníkov s úzkou vozovkou, najmä ul. M. R. Štefánika, Dlhá lúka, Rekreačná cesta. Ulica Hrádza : úzka vozovka bez chodníkov. Výraznou dopravnou závadou je celé Námestie Slobody. Je to historické jadro mesta, kde pri značnej situovanej vybavenosti sú v kolízii peší obyvatelia, parkoviská a zastávky autobusov. V tomto priestore historického jadra je potrebné situovať viac pešie priestory ako parkovaciu zónu. Vozovky komunikácií, parkoviská a autobusové zastávky zaberajú viac plošného priestoru ako plochy pre peších návštevníkov historického jadra. B Súhrnné zhodnotenie cestnej dopravy dynamickej. Vybudovaním cesty R1 poklesla intenzita automobilovej premávky na ceste I/65 v prieťahu mestom až o 80 %, v prieťahu priemyselnou zónou až o 88 %, čo je značné pozitívum pre intravilán tejto južnej časti mesta. Problémom zostáva vedenie potrebnej súbežnej cesty s R1, ktorou musí zostať cesta I/65. Vzhľadom na situovanie cesty R1 na východnom okraji k. ú., odkiaľ cesta R1 je vybudovaná v trase cesty I/65, prechádza súbeh cesty s R1 na cestu III/06511A, zapojí sa v obci Brehy do cesty III/0658 a prechádza obcou Brehy, s pokračovaním až po Žarnovicu. Slovenská správa ciest rieši tento problém v súčasnosti vypracovanou štúdiou cesty I/65 ako súbeh s rýchlostnou cestou R1. Štúdia rieši vedenie cesty I/65 na východnom okraji intravilánu variantne prechodom ponad cestu R1, železnicu a rieku Hron s pokračovaním a s rekonštruovaním cesty III/0658. Ako najvýhodnejší variant v tomto priestore je variant zelený. Z hľadiska prognózy dopravy na území mesta je potrebné počítať s nárastom intenzity premávky na komunikačnej sieti, a to do roku 2020 o % a do roku 2030 o %. Presnejšie údaje o náraste premávky na hlavnej cestnej sieti mesta, t. j. na cestách III. triedy môže dať spracovanie generelu automobilovej dopravy na území mesta. Kapacita komunikácií na území mesta je ešte dostatočná. Zrekonštruované úseky ciest III. triedy a kategorizovaná miestna komunikácia Cintorínska ul. majú dobrú funkčnú úroveň v zmysle STN , pre zberné komunikácie triedy B3 a obslužnú cestu C2. Problém nedostatočnej funkčnej úrovne majú cesty III. triedy v celej dĺžke intravilánu mimo zrekonštruovaných úsekov. Tieto úseky sú v intraviláne nekategorizované v zmysle STN, nemajú vybudované chodníky, nedostatočné šírkové usporiadanie zhoršuje vplyv dopravy na okolie. Cesty III. triedy mimo zrekonštruovaných úsekov nemajú v intraviláne minimálne normové kategórie pre zberné komunikácie funkčnej triedy B3. Ostatná komunikačná sieť obslužná funkčnej triedy C2 a C3, okrem Cintorínskej ul. a prieťah cez Nám. Slobody, Bernolákova ul. ul. A. Kmeťa, je nekategorizovaná v zmysle STN, nemá prevažne mestskú úpravu. Náročný terén a stiesnené pomery priestorové neumožňujú budovať tieto komunikácie v dostatočnej normovej šírke. Vzhľadom na nízku intenzitu dopravy nie je zatiaľ tento problém šírky vozovky až tak akútny. Vznikajú však bodové kolízne závady na týchto vozovkách pri zastavovaní ťažších vozidiel a autobusov na zastávkach. Ďalším závažným problémom je povrch vozoviek. Takmer 50 % vozoviek je prašných. Ale aj úseky spevnené asfaltom sú už prevažne v zhoršenom stave. Asi cca 30 % komunikácií prístupových nie je vôbec vybudovaných a majú charakter poľných ciest. Závažný problém je tiež nedostatočné odvodnenie povrchu vozoviek, čo má za príčinu ich narúšanie, najmä v jarnom období a v období dažďov. 100

101 B Doprava statická. a/ Počet motorových vozidiel, stupeň individuálnej automobilizácie, odstavovanie osobných áut pri objektoch KBV. Celkový počet motorových vozidiel v meste Nová Baňa je 2 147, z toho osobných áut a dodávok je (k ). Pri počet obyvateľov mesta je to stupeň motorizácie 1 vozidlo na 3,4 obyvateľa. Stupeň individuálnej automobilizácie: Počet obyvateľov mesta Počet osobných áut v meste Počet osobných áut na 1000 obyvateľov je 190, čo je stupeň 1 osobné auto na 5,2 obyvateľa. Porovnanie stupňa individuálnej automobilizácie s okresom Žarnovica a Slovenskom: Počet OA na 1000 obyvateľov Mesto Nová Baňa 188 (1 : 5,3) Okres Žarnovica 275 (1 : 3,6) Slovensko 295 (1 : 3,4) Stupeň individuálnej automobilizácie je v meste Nová Baňa nižší od slovenského priemeru o 36 %. Je zrejmé, že v rámci jadra mesta môžeme počítať s vyšším stupňom individuálnej automobilizácie, minimálne 250 OA na 1000 obyvateľov (1:4), ako v ostatnom katastrálnom území. Posúdenie problematiky odstavovania osobných áut mimo prevádzku, na sídliskách pri KBV : Ak stupeň individuálnej automobilizácie v priemere dosahuje na sídliskách KBV 250 OA/1000 obyv., je to 1 osobné auto na 4 obyvateľov. Pri počte obyvateľov v priemere na 1 byt KBV 3,06 je to potreba plôch pre OA = 4/3,06 = 1,3. To znamená 1 odstavné miesto je potreba na 1,3 bytu v súčasnosti. Tab. č. 2 Posúdenie stavu (r.2009) Sídlisko Počet Teoretická Súčasný stav miest Nedostatok Bytov potreba miest na teréne počet garáží potrebných miest Školská ul Nábrežná ul Štúrova ul Pod Sekvojou Súčasný nedostatok miest je najvýraznejší na sídlisku Štúrova ul. Nároky na odstavné miesta budú narastať postupne so zvyšovaním stupňa individuálnej automobilizácie. b/ Parkovanie a počet parkovacích miest v jadre mesta. Tab. č. 3 Situovanie parkovísk a počet parkovacích miest v jadre mesta. Číslo park. Situovanie parkoviska Počet miest Poznámka viď výkres Centrum mesta : P 1 Námestie slobody 112 parkovacia zóna P 2 Nám. Sv. Alžbety: Lidl 111 Coop Jednota 32 P 3 Ul. M.R.Štefánika Na Pasci 25 P 4 Pri fare ul. A.Kmeťa 20 situovaný k parkov. zóne P 5 Kollárova ul. (pri Spojnej ul.) 36 P 6 Oproti daňovému úradu 15 Spolu centrum

102 Ostatné parkoviská mimo centrálnej zóny: P 7 Banícke nám. 8 P 8 Kúpalisko a futbalový štadión 65 nutnosť spevnenia a odvodnenia celej plochy P 9 Cintorínska ul. pri cintoríne 16 P 10 Pri lekárni Medei 10 P 11 Pri Kordke 16 P 12 Pri reštaurácií. Bažant 12 P 13 Cintorínska ul. pri potravinách CBA 18 P 14 Pri Izomatskej bytovke 17 P 15 Oproti žel. stanici a pri autobusovej stanici min.20 priestor podľa potreby umožňuje viac park. miest P 16a,b Rekreačný priestor Tajch 2 parkoviská (84) nepočítame do jadra mesta Spolu ostatné parkoviská 168 Celkove počet parkovacích miest v meste 498. Posúdenie množstva parkovacích miest v centrálnej zóne mesta : Orientačný výpočet potreby množstva parkovacích miest pre centrum mesta udáva vzorec : O x D x C O = počet obyvateľov Pm = D = stupeň automobilizácie počet OA/1000 obyv. = 250 C = city faktor 0, x 250 x 0,2 Pm = - = 366 miest Orientačne celá centrálna zóna vybavenosti, t.j. priestor od Nám. Sv. Alžbety až po kostol Nanebovzatie Panny Márie potrebuje orientačne parkovacích miest v špičkovom období. Ostatné jednotlivé parkoviská pri objektoch vybavenosti sa posudzujú v zmysle STN , podľa jestvujúcej alebo výhľadovej kapacity ako sú: návštevnosť, úžitková plocha, počet stoličiek, lôžok, zamestnancov ap. Problém parkovania na území mesta je pomerne vhodne riešený. Čiastočne sa podaril problém parkovania vyriešiť v centrálnej zóne vytvorením parkovacej platenej zóny na Nám. Slobody. Väčšie parkoviská nemajú správne odvodnenie a ochranu proti úniku ropných látok. Odstavovanie osobných áut na území pamiatkovej a historickej časti, Nám. Slobody, považujeme z dopravno-urbanistického hľadiska už dnes za nevhodné. B Hromadná autobusová doprava. Hromadnú autobusovú prepravu osôb na území mesta Nová Baňa zabezpečuje SAD Zvolen so závodmi Žarnovica a Žiar n/hr. Tranzitne, južnou časťou mesta (t.j. len cez autobusovú stanicu) prechádzajú len diaľkové linky SAD: - severovýchodným smerom 15 spojmi v pracovný deň - juhozápadným smerom 19 spojmi v pracovný deň 5 liniek SAD prechádza mestom a plní funkciu dopravy MHD, ktoré premávajú v území dopravného spádu (regionálne spoje) s predĺžením do Žiaru n/hr., Levíc a Zlatých Moraviec. 2 linky SAD (z Hodruše a z H. Hámrov Kostivrchu) končia na území mesta ako doprava MHD. 1 linka SAD plní funkciu MHD iba v katastrálnom území a v intraviláne mesta. Spolu na území k. ú. mesta ako miestna hromadná doprava premáva 8 liniek SAD. 102

103 Počty spojov v súčasnosti optimálne vyhovujú prepravným nárokom cestujúcich. Na území mesta sú rozmiestnené autobusové zastávky a 2 autobusové stanice. Zastávky spolu s autobusovými stanicami sú rozmiestnené tak, že pokrývajú takmer 95 % územia, vyhovujúcej časovej dostupnosti do 5 minút, resp. v priemere 500 m. Hlavná autobusová stanica je situovaná oproti železničnej stanici na južnom okraji mesta s dobrou nadväznosťou na dopravu železničnú. Má 2 nástupištia diaľkových spojov a 4 nástupištia spojov regionálnych. Dopravné a nástupištné plochy sú novovybudované, spevnené. 2 prístrešky pre cestujúcich sú iba provizórne. Vedľajšia autobusová stanica na Baníckom námestí má 4 odchodové nástupištia. Prístrešok pre cestujúcich provizórny. Dopravné plochy spevnené a vyhovujúce. Situované zastávky na Námestí Sv. Alžbety sú nevhodne rozmiestnené. Rozloženie zastávky do 3 polôh takmer v križovatke je dopravne závadné. Takmer podobná situácia je na Námestí Slobody. Autobusové zastávky na území centrálnej oblasti sú situované s vyhovujúcimi prístreškami pre cestujúcich, mnohé zastávky nie sú vhodne umiestnené, niektoré sú v križovatkách. Pri úzkych vozovkách na miestnych komunikáciách zastavené autobusy zasahujú pomerne ďaleko do jazdných pruhov, nakoľko cesty nemajú dostatočne širokú krajnicu. Prístrešky pre cestujúcich mimo jadra mesta sú prevažne zastaralé, esteticky nevyhovujúce. B Pešie komunikácie. Hlavné pešie pohyby obyvateľov sú vo vzťahu Námestie Slobody Námestie Sv. Alžbety priemyselná zóna, priestor autobusovej a železničnej stanice a do obce Brehy. Pre tieto pešie prepravné vzťahy sú vybudované chodníky okolo zrekonštruovaných úsekov zberných komunikácií funkčnej triedy B3 (cesty III/0659, III/06510), t.j. Školská ulica, Štúrova ulica. Obojstranný chodník je sčasti okolo cesty I/65 v priestore medzi križovatkou s ul. Cintorínskou a križovatkou s cestou III/0659 (Na železničnom rade). Ďalej okolo miestnych komunikácií funkčnej triedy C2, ako je Cintorínska ulica, Bernolákova ulica, ul. Osvety a ul. A.. Kmeťa. Ďalej je vhodne vybudovaný peší nábrežný chodník okolo Banského potoka v dĺžke 750 m. Novovybudovaná cesta III/06511A má obojstranný chodník v celej dĺžke. V jadre mesta je vybudovaných niekoľko samostatných peších chodníkov, ktoré vhodne slúžia pre priečne spojenia pozdĺžnych peších pohybov, najmä vo vzťahu k Nám. Slobody : Chodníky na okraji intravilánu, viac-menej oddychové rekreačné : Turistický chodník súbežný so Školskou ul. o dĺžke 1050 m nespevnený v lesnom poraste. Po spevnení vhodný ako promenádny chodník. Chodník Pod Gupňou nespevnený o dĺžke 430 m. Vzhľadom na náročné terénne danosti mnohé pešie prepojenia sú vhodnými skratkami a spojnicami ulíc, ktoré vznikli prispôsobením sa terénu do miernejších spádov. Nedostatkom pre peších sú nevybudované chodníky okolo zberných komunikácií funkčnej triedy B3 v úsekoch, kde sú obostavané a ulice nemajú mestskú úpravu v zmysle STN , na zodpovedajúcu kategóriu. Sú to najmä: Cesta III/0659 Kollárova ul., Hviezdoslavova ul. Cesta III/ ul. M. R. Štefánika, ul. Dlhá lúka, ul. Mieru a ul. Legionárska Podstatná časť peších cestičiek má povrch nespevnený prašný. 103

104 B Doprava cyklistická. Náročnejší svahovitý terén nedáva dobré podmienky pre bežnú cyklistickú dopravu. Cyklistickým cestičkám preto nebola venovaná pozornosť. Rovinatý terén je vhodný pre cyklodopravu len vo vzťahu priestor cesty I/65 Nám. Sv. Alžbety. Avšak krásne prírodné prostredie (aj keď kopcovité), množstvo účelových vozidlových ciest a miestnych komunikácií tu dávajú možnosť budovať pomocou malých stavebných úprav a pomocou značenia používať tieto cesty aj ako bicyklové, rekreačno-turistické. B Čerpacie stanice pohonných hmôt. Na území mesta sa nachádza 1 čerpacia stanica väčšieho typu v križovatke cesty I/65 a ul. Cintorínskej a druhá stanica sa nachádza pri ceste I/65 v priemyselnej zóne. Slovenská správa diaľnic plánuje v priestore súčasnej križovatky cesty R1 s cestou III/06511A vybudovať odpočívadlo pri ceste R1 s čerpacou stanicou. B Ochranné pásma a vplyv dopravy na okolie komunikácií. a/ Ochranné pásma ciest vyplývajúce z cestného zákona o premávke na pozemných komunikáciách: Cesta R1-100 m od osi krajného jazdného pásu Cesta I/65 - v extraviláne 50 m od osi vozovky v intraviláne ako zberná komunikácia B1, 25 m od osi vozovky Cesty III.tr. - v extraviláne 20 m od osi vozovky v intraviláne ako komunikácie zberné B3, 15 m od osi vozovky b/ Ochranné pásmo železnice vyplývajúce zo zákona o železničných dráhach Železničná trať : 60 m od osi koľaje a najmenej 30 m od hranice obvodu dráhy. Železničná vlečka : 30 m od osi koľaje. B Návrh riešenia dopravného systému. B Doprava železničná. V zmysle schváleného ÚPN VÚC Banskobystrického kraja v oblasti rozvoja železničnej infraštruktúry je zámer modernizovať železničnú trať TINA Nové Zámky / Palárikovo Levice Nová Baňa Zvolen Lučenec Košice. To znamená v celej dĺžke ťahu naj území Banskobystrického kraja sa uvažuje s rekonštrukciou na návrhovú rýchlosť 120 km/hod, s jej elektrifikáciou a zdvojkoľajnením v celej trase. Z hľadiska blízkych rozvojových záujmov ŽSR v katastrálnom území mesta nie je plánovaná žiadna činnosť. Zariadenia v správe ŽSR v riešenom území sú dlhodobo stabilizované. Zariadenie pre cestujúcu verejnosť a nákladnú dopravu je dostatočne kapacitné a vo vyhovujúcom stave. Pre zlepšenie úrovne osobnej železničnej dopravy a jej náväznosti na ostatné druhy dopravy vo vzťahu k mestu a katastrálneho územia navrhujeme: Vybudovať kryté nástupištia s bezprašným spevneným povrchom. Stavebne upraviť predstaničný priestor nasledovne: o Vybudovať pešie komunikácie od predstaničného priestoru s náväznosťou na parkovisko, autobusovú stanicu na pešie komunikácie smerujúce do centra mesta. o V predstaničnom priestore vybudovať parkovisko pre min osobných áut. 104

105 B Doprava automobilová a komunikácie. Širšie dopravné väzby napojenie mesta na nadradenú cestnú sieť. Cesta R1, prechádzajúca južným okrajom k. ú. bude dobudovaná cca v roku 2012 v celej svojej dĺžke Trnava Nitra Zvolen Banská Bystrica. Cesta R1 je v európskej sieti ciest s číslom E58. Pri Trnave je pripojená k diaľnici D1 (E75), pri meste Zvolen k ceste I/50 (E571) ako cesta R2 Trenčín Zvolen Rimavská Sobota Košice. Cesta R1 sa pri Zvolene križuje s cestou R3 (E77) Varšava Budapešť. Mesto je pripojené na cestu R1 mimoúrovňovou križovatkou cestou III/06511A, ktorá pripája hlavnú zbernú komunikáciu funkčnej triedy B3, prechádzajúca mestom Nová Baňa. Obdobne je pripojené mesto Nová Baňa na cestu I/65 ako cesta s neobmedzeným prístupom motorových vozidiel, ktorá je súbehom cesty R1. Na juhovýchodnom okraji k.ú. navrhujeme vybudovať cestu I/65 v zmysle NDS Banská Bystrica s vedením ponad železnicu a cestu R1 s pripojením na cestu III/06508, s pokračovaním po ceste III. triedy do Žarnovice (súbeh s R1). Navrhujeme ďalšie pripojenie Novej Bani s Rudnom nad Hronom účelovou komunikáciou o š = 4,5 ň 5,0 m, ktorá skráti pripojenie Rudna nad Hronom s mestom Nová Baňa. Môže slúžiť aj pre dopravu cyklistickú. Smerom severným vedie cesta III/06510 a pripája tak mesto Nová Baňa na cestu II/512 Žarnovica Osľany s pripojením na cestu I/64. Prognóza motorizácie nárast intenzity motorovej dopravy na základnej komunikačnej sieti. Úvodom: V období pripomienkového konania medzi konceptom ÚPN mesta a jeho konečným návrhom doporučujeme pre návrhovú časť dopravy spracovať zjednodušený generel dopravy automobilovej so zameraním na dopravu dynamickú a statickú. Pre návrh orientačnej prognózy dopravy (konceptu ÚPN mesta) zatiaľ použijeme rastové hodnoty objemov dopravy na komunikačnej sieti ciest R1, I. a III. triedy podľa metodiky MDPT (2006), ako aj zjednodušený výpočet nárastu dopravy v intraviláne mesta. Prognóza dopravy na území mesta intravilánové úseky Intenzita dopravy na zberných komunikáciách funkčnej triedy B1 a B3 : Výpočet rastových hodnôt do roku 2030 Autá osobné: Počet obyvateľov mesta k 0 = 1,28 Stupeň individuálnej automobilizácie: Mesto OA/1000 obyv OA/1000 obyv. k s1 = 1,58 Jadro mesta OA/1000 obyv OA/1000 obyv. k s2 = 1,52 k s = 1,55 Priemerný celoštátny ročný prebeh OA: km/rok km/rok k p = 1,28 k AO = 1,28 x 1,55 x 1,28 = 2,54 105

106 Autá nákladné: Priemerný celoštátny ročný prebeh nákladných vozidiel: km km k TP = 1,28 Objem prepravených t/obyv./rok v priemere za Slovensko: t t Rok 2010 za mesto = x 86 t = t Rok 2030 za mesto = x 99 t = t k to = / = 1,479 k t = (1,28 + 1,48) : 2 = 1,38 Vzhľadom na malé mesto (7 000 až obyvateľov) určíme nárast dopravy v intraviláne z priemeru koeficientom pre intravilán mesta a koeficientom pre extravilán určené metodikou MDPT 2006 pre VÚC Banská Bystrica. Autá osobné: Cesta I/65 (B1) 2,54 + 1,42 k AD = - = 1,98 2 Cesta III.tr. (B3) 2,54 + 1,27 k AD = = 1,90 2 Autá nákladné: Cesta I/65 (B1) 1,38 + 1,36 k t = - = 1,37 2 Cesta III.tr. (B3) 1,38 + 1,24 k t = = 1,

107 Tabuľka intenzity dopravy na cestnej sieti v intraviláne Číslo Úsek cesty Druh Počet vozidiel v priemere za 24 hod. Cesty voz T % k T % I/ O , (B1) Intravilán T 488 1, Mesta S ,0 1, ,9 I/ O , (B1) Prieťah priem. T 372 1, Zónou S ,8 1, ,9 III/ O , A N.Baňa-Brehy T 632 1, (B3) ponad cestu R1 S ,1 1, ,9 III/ O , Prieťah mestom T 464 1, (B3) Školská ul. S ,0 1, ,3 III/ O , Kollárova ul. T 165 1, (B3) Hviezdoslav.ul. S ,6 1, ,6 Starohutská ul. III/ O , Štúrova ul. T 118 1, (B3) Štefánikova ul. S ,1 1, ,7 O = osobná a ostatné ľahké vozidlá T = nákladné autá a iné ťažké S = súčet skutočných vozidiel Nárast intenzity dopravy na zberných komunikáciách funkčnej triedy B1 a B3 je len orientačný. (Presnejšie údaje môžu byť dosiahnuté pri spracovaní generelu automobilovej dopravy na území mesta, kde východzím podkladom bude smerový prieskum dopravy). Podľa uvedeného výpočtu môže do roku 2030 automobilová doprava dosiahnuť nárast cez 80 %. Prognóza dopravy na rýchlostnej ceste R1 (E58, E571) /podľa metodiky MDPT z r. 2006/ Úsek cesty R1 Druh Počet vozidiel v priemere za 24 hod. v roku voz T % k T % O , Orovnica - T , Nová Baňa S ,8 1, , O , Nová Baňa - T , Rudno n/hr. S ,0 1, ,9 107

108 Prognóza ciest III. triedy extravilán Úsek cesty Druh Počet vozidiel v priemere za 24 hod. v roku voz T % k T % III/ O 713 1, St.Huta Veľ.Lehota T 104 1, S , ,5 III/ O , Koniec k.ú. - T 226 1, Cesta II/512 S , ,4 B Funkčné triedy a kategorizácia komunikácií (STN ) a/ Dopravné riešenie južnej časti katastrálneho územia mesta v priestore medzi cestou I/65 a riekou Hron je riešené v schválenom doplnku ÚP mesta č. 5. Doplnok ÚP č. 5 preberá nový územný plán v plnom rozsahu. b/ Komunikácie zberné Cesta I/65 na území intravilánu tvorí hranicu medzi vlastným mestom a priemyselnou zónou Dolné Lúky Horné Lúky. Je súbehom cesty R1 a v intraviláne je zbernou komunikáciou funkčnej triedy B1. Jej šírkové usporiadanie je navrhované v extraviláne ako C 11,5/80 a v intraviláne ako MZ 13,5/50. Cesta III/0659 pripojuje mesto na cestu III/06511A a na cestu I/65 (B1). Prechádza centrálnou častou mesta a vedie západným smerom do obce Veľká Lehota. V katastrálnom území spojuje s mestom osídlenie Stará Huta a Bukovina, ktorá je na cestu III/0659 pripojená obslužnou spojovacou miestnou komunikáciou funkčnej triedy C2. Funkcia cesty III/0659 v intraviláne je v triede B3. Kategóriu cesty III/0659 navrhujeme: V extraviláne ako C 6,5/60 V intraviláne ako MZ 8,5/40, v stiesnených pomeroch ako MZ 8/40 resp. MZ 7,5/40 Cesta III/06510 Nová Baňa II/512 (Žarnovica Osľany) vedie intravilánom s funkciou zbernou B3 a spojuje s mestom severné časti osídlenia Štále. Kategóriu cesty navrhujeme v extraviláne ako C 6,5/60, v intraviláne MZ 8,5/40, v stiesnených pomeroch ako MZ 8/40 resp. 7,5/40. Komunikačnú sieť funkčnej triedy B3 dopĺňajú miestne komunikácie ul. Legionárska a ul. Mieru, ktoré svojou polohou a pripojením na ulice Hviezdoslavova, Kollárova a ul. Štefánikova a Štúrova (cesty III. tr.) vytvárajú okruh okolo centrálnej zóny. Kategóriu týchto miestnych komunikácií navrhujeme ako MZ 8/40. c/ Komunikácie obslužné Základnú komunikačnú sieť dopĺňajú komunikácie funkčnej triedy C2 obslužné, spojovacie, nakoľko spájajú rozsiahle rozdrobené zastavané územie miestnych časti mesta s premávkou MHD. Sú to ulice: Cintorínska ul. Moyzesova ul. Kamenárska ul. Ul. Hrádza Nad hrádzou Kútorská ul. Poľná ul. Laznícka ul. 108

109 Koliboká cesta Cesta cez Chotár na Vojšín Bukovinská cesta Kategóriu týchto ciest navrhujeme ako MO 8/30 resp. MO 7,5/30; pokiaľ nie je potrebný súbežný peší pás ako MOK 7,0/30. Všetky ostatné komunikácie v zastavanom území majú funkciu C3 obslužnú prístupovú. Ich. Kategórie šírkové usporiadanie v zmysle STN navrhujeme nasledovne: Komunikácie s obojstrannou resp. jednostrannou viacpodlažnou zástavbou: MO (MOU) 8/40, 30 resp. MO (MOU) 7,5/40, 30. Komunikácie s obojstrannou resp. jednostrannou zástavbou IBV: MO (MOU) 7,5/40, 30 resp. MO (MOU) 6,5/30. Komunikácie obsluhujúce IBV, slepé a dvojpruhové: MOU 5,5/30 ukončené obratiskom. Jednopruhové jednosmerné so zastavovacím resp. parkovacím pruhom: MOU 6,5/30. Komunikácie jednopruhové jednosmerné s obmedzením do 100 m: MO 4,25/30. Jednopruhové obojsmerné do 100 m s výhybňami: MOU 2,75/30 s obojstranným trávnatým pásom o š = 3,0 m. Komunikácie neobostavané, resp. účelové: MOK 7,5 alebo 7,0/30 resp. MOK 3,75/30 s výhybňami do m. d/ Komunikácie funkčnej triedy D1 Obytné ulice, v obytných zónach. V existujúcich a nových obytných súboroch nízkopodlažnej zástavby, komunikácie v historickom jadre centrálnej zóny mesta, s priamou obsluhou motorovej premávky za stanovených podmienok. B Návrh organizácie dopravy v historickom jadre mesta Postupným skľudňovaním dopravy na Nám. Slobody, Sv. Trojice, ul. Osvety a časti Bernolákovej ulice vytvoriť kľudový dopravný režim tak, aby zostal tento vzácny historický priestor príťažlivým pre obyvateľov mesta a iných návštevníkov Novej Bane. Dopravný režim organizačne postupne zabezpečovať tak, aby tu vznikala preferencia pešieho pohybu. Toto opatrenie bude nutné v súvislosti s narastajúcou automobilizáciou a následným dopravným tlakom na historické jadro centrálnej zóny. V kapitole Regulatívy dopravného riešenia sú uvedené body možného riešenia dopravy v historickom jadre centrálnej zóny. B Doprava statická odstavovanie a parkovanie motorových vozidiel. a/ Odstavovanie osobných áut bývajúcich obyvateľov v hromadnej zástavbe. Stupeň individuálnej automobilizácie v celom meste Nová Baňa vo výhľadovom období cca do roku 2030 odhadujeme na 3,3 obyvateľa 1 osobné auto, avšak pre jadro mesta odhadujeme na 2,6 obyvateľa 1 osobné auto. Pri priemernej obývanosti 1 bytu 3 osoby/byt bude v priemere na 1 byt = 1,15 osobných áut. 109

110 Potrebný počet odstavných miest vo výhľadovom období /cca rok 2030/: Sídlisko ul. Nábrežná (Bloky A B C D) 314 bytov x 1,15 = 361 odst.miest Sídlisko ul. Školská 138 bytov x 1,15 = 159 odst.miest Sídlisko ul. Štúrova 280 bytov x 1,15 = 322 odst.miest Sídlisko ul. Pod Sekvojou stav 155 bytov x 1,15 = 178 odst.miest Výhľad 251 bytov x 1,15 = 289 odst.miest Spolu 406 bytov x 1,15 = 467 odst.miest Prehľadná tabuľka potreby odstavných miest osobných áut pri HBV: Sídlisko Počet bytov Potreba počtu odst. miest Zostávajúca Stav výhľad stav výhľad potreba odst.miest Ul. Nábrežná *G117 Ul. Školská *G 18 Ul. Štúrova Ul. Pod Sekvojou *G = garáže, je možné vziať do počtu odstavných miest len v tom prípade, pokiaľ sú budované do max. vzdialenosti 100 m od bytov ich majiteľov Pre nové bytové domy navrhované do sídliska Pod Sekvojou doporučujeme garážové státie budovať pod bytovými objektmi resp. potrebný počet odstavných miest budovať v tesnej nadväznosti na bytový objekt. Potrebný počet odstavných miest je vhodné zväčšiť o hodnotu 1 odstavné státie na 10-8 bytov ako príležitostné odstavné miesta obyvateľov, návštev, vozidiel osobitného určenia a pod. Navrhované garáže vo východnej časti jadra centrálnej zóny môžu slúžiť výlučne bytovkám na Školskej ul., kde chýba 69 odstavných miest. Preto navrhujeme ich vybudovať ako dvojpodlažné. Na ploche 900 m2 tak môže byť realizovaných min. 80 garáží. b/ Parkovanie v priestoroch občianskej vybavenosti. Potrebný počet parkovacích miest pre občiansku vybavenosť centrálnej zóny, t.j. Nám. Slobody, ul. Osvety, ul. Bernolákova a Nám. Sv. Alžbety: Orientačný výpočet pre výhľadové obdobie O x D x c O = výhľadový počet obyvateľov mesta P = - D = priemerný stupeň automobilizácie počet OA / 1000 obyv. c = city faktor 0,2 0,1 (pre menšie mesto = 0,15) x 370 x 0,15 P = P = 520 park.miest Celá centrálna zóna bude potrebovať vo výhľadovom období cca 520 parkovacích miest. 110

111 Potrebný počet parkovacích miest pre historické jadro mesta: Podľa súčasného stavu je potreba parkovacích miest pre historické jadro cca 52 % parkovacích miest celej centrálnej zóny. To znamená potreba pre historické jadro = 270 p.m. Nový návrh predpokladá (vychádzajúc z udanej plochy) na východnej strane historického jadra vybudovať 1 veľké parkovisko s počtom: P c1 = 117 parkovacích miest Ak pripočítame existujúce parkoviská v pešej dostupnosti historického jadra: Parkovisko na námestí Slobody 93 p.m. Parkovisko na Pasci ul. M.R.Štefánika 25 p.m. Parkovisko ul. Kollárova pri Spojnej ul. 35 p.m. Spolu počet park.miest v pešej dostupnosti centrálnej zóny bude 270 p.m. Orientačný výpočet celkového počtu parkovacích miest v pešej dostupnosti k historickému jadru nám môže umožniť zrušiť postupne parkovanie pre verejnosť na Nám. Slobody, ul. Bernolákovej a ul. Osvety. Tým sa docieli skľudnenie automobilovej dopravy na historickom námestí od verejnej automobilovej dopravy, s možnosťou ponechania dopravy MHD, vjazdom a prejazdom zásobovacích vozidiel a vozidiel osobitného určenia. Ďalšie navrhované parkoviská v širšej centrálnej zóne: P c2 parkovisko ul. Hviezdoslavova pri meste cca 18 park.miest Návrh parkovacích státí v oblasti rekreácie Štále Tajch: P T4 parkovisko Tajch južný vstup 86 park.miest P T5 parkovisko Tajch severný vstup 42 park.miest P T6 parkovisko Tajch západne pri Poliačkovej ceste pre reštaur.vybavenosť 46 park.miest Spolu návrh 174 park.miest Pripočítajú sa parkoviská jestvujúce P park.miest Celkove rekreačný priestor Tajch 258 park.miest Pre orientáciu situácie, po vybudovaní navrhovaných parkovísk, posúdime potrebu parkovacích miest pre výhľadové obdobie v priestore Tajch jednoduchým prepočtom: Z toho sezónna priemerná návštevnosť osôb/deň Z toho ubytovaných min. v sezóne 480 osôb/deň Pasantná návštevnosť denná osôb/deň V deľbe dopravy uvažujeme 70 % osobnými autami x 0,7 = osôb/deň osobnými autami. Priemerné obsadenie rekreačných miest na 1 OA uvažujeme 3,0 osoby/auto Počet áut v príjazde do priestoru Tajch 610 OA/deň Na rozptyl po priestore uvažujeme min % Na zaparkovanie zostáva približne 564 osobných áut/deň Obratovosť na parkovacích miestach uvažujeme v priemere 2 autá v 1 deň. Potrebný počet parkovacích miest orientačne 564/2 = 282 áut na zaparkovanie. 111

112 Pri návštevnosti osôb/deň vč. ubytovaných resp. návštevnosti pasantnej osôb/deň je navrhovaný počet parkovacích miest dostatočný. Návrh parkoviska P H9 v Starej Hute pred kostolom 10 park.miest Pre rekreačný priestor Drozdovo je navrhované Parkovisko P D10 pri lyžiarskych vlekoch 38 park.miest Poloha parkovísk súčasných a navrhovaných je situovaná s očíslovaním v grafickej prílohe. Návrh počtu parkovacích miest pri jednotlivých zariadeniach vybavenosti sa riadi podľa STN Podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. musia byť 4 % z počtu parkovacích státí na vybudovanom parkovisko označené zvislou a vodorovnou dopravnou značkou 02 (miesto pre zdravotne postihnutých občanov). Prehľadná tabuľka súčasných a navrhovaných parkovísk: Číslo Situovanie parkovísk Počet p. m. Poznámka park. Parkoviská jestvujúce P 1 Nám.Slobody, ul. Osvety, Bernolákova ul. 93 parkovacia zóna P 2 Nám. Sv.Alžbety - Lidl 111 Coop Jednota 32 P 3 ul. M.R.Štefánika Na Pasci 25 P 4 Pri fare ul. A.Kmeťa 20 parkovacia zóna P 5 Kollárova ul. (pri Spojnej ul.) 35 P 6 oproti daňovému úradu 15 P 7 Banícke nám. 8 P 8 Kúpalisko a futbalový štadión 65 zatiaľ provizórne spevnené, musí sa vybudovať P 9 Cintorínska ul. pri cintoríne 16 P10 Pri lekárni Medea 10 P11 Pri Kordke 16 P12 Pri reštaurácii Bažant 12 P13 Cintorínska ul. pri CBA 18 P14 Pri Izomatskej bytovke 17 P15 oproti železničnej stanici cca 20 P16a,b rekreačný priestor Tajch = 84 Parkoviská navrhované G Hromadné garáže centrum cca 80 pre bytovky na Školskej ul. P C1 Parkoviská vo východnej časti parkoviská výlučne historického jadra 117 pre historické jadro centrálnej zóny P C2 ul. Hviezdoslavova pri moste 18 P T4 Tajch južný vstup 86 P T5 Tajch severný vstup 42 P T6 Tajch západne pri Poliačkovej ceste 46 P H9 Stará Huta pri kostole 10 P D10 rekreačný priestor Drozdovo 38 (očíslovanie parkovísk zodpovedá číslovaniu v grafickej prílohe) 112

113 B Doprava hromadná autobusová. Autobusovú dopravu osôb na území mesta ako aj diaľkovú dopravu zabezpečuje a organizuje SAD Zvolen so závodmi Žarnovica a Žiar nad Hronom. Rozmiestnenie autobusových zastávok na území mesta a 2 autobusových staníc svojou polohou vyhovujú z hľadiska pešej dostupnosti. Pre skvalitnenie dopravy hromadnej bude pre výhľad nutné vybudovať nasledovné: Autobusová stanica hlavná juh: Vybudovať prístrešok pre cestujúcich s čakárňou a najnutnejším vybavením. Autobusová stanica Banícke námestie: Zmenšiť počet zastávok a odstrániť kolíziu prevádzky autobusov s parkovaním. Sprehľadniť výjazd a vjazd autobusov z cesty III/06510 z hľadiska bezpečnosti motorovej dopravy na tejto ceste. Autobusové zastávky: (STN ) Autobusové zastávky na zberných komunikáciách riešiť na zastávkových pruhoch. Zastavovanie autobusov na jazdnom pruhu ponechať len výnimočne, pokiaľ situovanie umožňuje dostatočný rozhľad a zostávajúca šírka komunikácie nesmie byť menšia ako 3 m. Rozmiestnenie zastávok s vyhovujúcou pešou dostupnosťou cca m resp. časová dostupnosť do 5 m pokrýva takmer 90 % mesta a je znázornená vo výkrese dopravy. B Pešia a cyklistická doprava. Pešie komunikácie. V prvom rade je potrebné budovať chodníky okolo zberných komunikácií funkčnej triedy B3, ktoré sú obostavané (v intraviláne), kde doteraz nie sú vybudované. Kde to šírkové možnosti dovoľujú riešiť súbežný chodník s vozovkou komunikácie, oddelený od vozovky komunikácie To isté platí okolo komunikácií funkčnej triedy C2 tam, kde je hustejšia bytová zástavba a väčšia intenzita dopravy. Na Námestí Slobody vytvoriť priestor s preferenciou pešieho pohybu riešením skľudnenia resp. vylúčenia cieľovej dopravy verejnej. Venovať pozornosť samostatným peším chodníkom, ktoré sú segregované od dopravy. Najmä chodníky v centrálnej zóne. Je potrebné ich spevnenie a odvodnenie. Na juhovýchodnom okraji mesta vybudovať v trase nespevnenej poľnej cestičky peší rekreačný chodník, ktorý môže mať v súbehu cyklistický pás. Viesť prístupový spevnený chodník k jazeru Tajch, s pokračovaním po západnom okraji jazera. V súbehu vybudovať cyklistický pás. Cyklistické chodníky. Zaoberať sa možnými turisticko-rekreačnými cyklotrasami s využitím účelových komunikácií poľných, medzi lazníckym osídlením k rekreačným priestorom. Podľa možností budovať cyklistickú cestičku na území mesta v trase Brehy železničná stanica Námestie Sv. Alžbety trasou Novobanského potoka, Kýzového potoka a viesť ju až po rekreačný priestor Štále Tajch. 113

114 B Vplyv dopravy na okolie komunikácií a na životné prostredie, ochranné pásma. Ochranné pásma vyplývajúce z cestného zákona: Pre cestu R1 : 100 m od osi krajnej vozovky Pre cestu I/65 : extravilán 50 m od osi komunikácie Pre m.k.zbernú B1 : intravilán 20 m od osi komunikácie Pre cestu III.triedy : extravilán 20 m od osi komunikácie Pre m.k. zbernú B3 : intravilán 15 m od osi komunikácie Ochranné pásmo železničné, vyplývajúce zo zákona o dráhach: Železnica : 60 m od osi koľajišťa Železničná vlečka : 30 m od osi koľajišťa Pozemok dráhy : 30 m od drážneho pozemku Ochranné pásma vyplývajúce z nadmerného hluku z dopravy a/ Hluk z cesty I/65 Výhľadová intenzita premávky v prieťahu intravilánom k roku 2030: S = voz./24 h. pri T = 11 % Rýchlosť v prieťahu mestom V d = 50 km/h V v = 45 km/h V v pre nočnú dobu = 65 km/h N d = 11 % N n = 0,3 N d = 3,7 % Výpočet pre dennú dobu: n d = 0,96 x S x 1/16 = 0,96 x x 0,0625 = 369,42 F P 1 = F 1 x 0,62584 F 1 = 1,25 F P 1 = 0,7823 F 2 = 1,13 F 3 = 1,0 X d = F P 1 x F 2 x F 3 x n d = 0,7823 x 1,13 x 1,0 x 369,42 = 326,57 Y d = 10log.X d + 40 = 10log. 326, = 25, = 65,14 dba Výpočet pre nočnú dobu: n n = 0,04 x S x 1/8 = 0,04 x x 0,125 = 30,785 F 1 P = F 1 x 0,90394 F 1 = 1,75 F 1 P = 1,58 F 2 = 1,13 F 3 = 1,0 X n = F 1 P x F 2 x F 3 x n n = 1,58 x 1,13 x 1,0 x 30,785 = 54,96 Y n = 10log.X n + 40 = 10. 1, = 17, = 57,40 dba Pokles hluku so vzdialenosťou terén odrazivý: Denná doba Nočná doba 7 m 65,14 db(a) 7 m 57,40 db(a) 25 m 60,0 db(a) 45 m 50,0 db(a) 200 m 50,0 db(a) 300 m 40,0 db(a) 114

115 b/ Hluk z cesty III/0659 v úseku Školská ul. Výhľadová intenzita premávky na Školskej ul. v úseku križovatky s I/65 križ. s III/06510 k roku 2030 : S = voz./24 h. pri T = 6,3 % N d = 6,3 % N n = 0,3 N d N n = 1,9 % V d = 40 km/h V v = V V n = 45 km/h Výpočet pre dennú dobu: n d = 0,96 x S x 1/16 = 0,96 x x 0,0625 = 572,52 F P 1 = F 1 x 0,55692 F 1 = 0,8 F P 1 = 0,8 x 0,55692 = 0, F 2 = 1,21 F 3 = 1,0 X d = F P 1 x F 2 x F 3 x n d = 0, x 1,21 x 572,52 = 308,64 Y d = 10log.X d + 40 = 10. 2, = 64,9 dba Výpočet pre nočnú dobu: n n = 0,04 x S x 1/8 = 0,04 x x 0,125 = 47,71 F P 1 = F 1 x 0,62584 F 1 = 0,85 F P 1 = 0,85 x 0,62584 = 0,532 F 2 = 1,21 F 3 = 1,0 X n = F P 1 x F 2 x n n = 0,532 x 1,21 x 47,71 = 30,71 Y n = 10log.X n + 40 = 10. 1, = 54,9 dba Pokles hluku so vzdialenosťou, terén odrazivý: Denná doba Nočná doba 7 m 64,9 db(a) 7 m 54,9 db(a) 25 m 60,0 db(a) 25 m 50,0 db(a) 200 m 50,0 db(a) 200 m 40,0 db(a) Prípustné hlukové hladiny z motorovej premávky v obytnom území : /podľa Nariadenia vlády SR. 40/2002 Z.z./ Vonkajší priestor v obytnom území okolo zberných komunikácií Školy a rekreačné priestory Výrobné zóny, areály závodov Deň Noc 60 db(a) 50 db(a) 50 db(a) 40 db(a) 70 db(a) 70 db(a) Pre obytné územie na Školskej ul. hranica prekročenej prípustnej hlukovej hladiny bude na vzdialenosť 25 m v dennej dobe ale 200 m v nočnej dobe. Pre školské budovy na Školskej ulici hranica prekročenia prípustnej hlukovej hladiny bude na vzdialenosť od komunikácie 200 m a v dennej dobe, tak ako aj v nočnej dobe. V predmetnom úseku Školskej ulice bude nutné realizovať pre výhľadové obdobie postupne protihlukové opatrenia na zníženie hluku pod prípustnú hranicu. 115

116 B.11. KONCEPCIA VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA VODNÉ HOSPODÁRSTVO. B Širšie vzťahy. B Zásobovanie pitnou vodou. Mesto Nová Baňa je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu napojeného na skupinový vodovod Žarnovica, ktoré sú v správe Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti (StVPS) a.s. Banská Bystrica, závod 06 Zvolen, Žiar nad Hronom. Odbočkou z prívodu DN 200 z vodárenských zdrojov Píla je voda privádzaná do vodojemu Kajlovka dolný s objemom 2x250 m 3. Čerpacou stanicou pri vodojeme s kapacitou 30,0 l.s -1 je voda prečerpávaná a výtlačným potrubím DN 250 privádzaná do vodojemu Kajlovka (horný) s objemom 2x250 m 3 s kótami hladín 473,00/469,70 m. n. m. Vodojem Kajlovka je súčasťou verejného vodovodu mesta Nová Baňa. Vodárenské zdroje Bukovina a Hradiská pre verejný vodovod v m. č. Bukovina sa nachádzajú v k. ú. Orovnica. Vodárenské zdroje Stará Huta, prameň č.6 a 7 využíva verejný vodovod Veľká Lehota. Návrh. ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska širších vzťahov v zásobovaní pitnou vodou : rešpektuje existujúci systém zásobovania pitnou vodou z SKV Žarnovica, rešpektuje štúdiu Hliník nad Hronom prívod vody Žiar nad Hronom Žarnovica Hronský Beňadik (SKV ŽŽB) a vodovod, II. časť, ktorá rieši napojenie mesta na skupinový vodovod (prívodné potrubie DN 160 do VDJ Nad nemocnicou, odbočka z prívodu SKV), navrhuje na prívod SKV napojiť aj navrhovaný VDJ Šibeničný vrch pre I. tlakové pásmo verejného vodovodu mesta Nová Baňa. B Vodárenské zdroje. V katastrálnom území mesta Nová Baňa sa nachádzajú nasledujúce vodárenské zdroje : Výdatnosť v l.s -1 Názov Q priem. Q min. Poznámka Hanes 0,21 0,07 Holý 0,26 0,8 Sedlo 0,25 0,17 Kurací horný 0,2 0,04 Kurací dolný 0,22 0,05 Budinský 0,19 0,05 Do vodojemu Hrádza II. Ležisko 0,15 0,03 Využitie pre samostatný vodovod v miestnej časti Čierny lúh horný 0,07 0,02 Čierny lúh dolný 0,61 0,17 Ploňov kút č.24 0,38 0,11 č.25 0,24 0,15 č.26 0,25 0,08 č.27 0,25 0,04 Cez vodojem Hájik a potrubie z VZ Stará Huta do vodojemu Hrádza I. Stará Huta č.6 0,44 0,24 Využitie pre vodovod Veľká Lehota č.7 0,57 0,42 Využitie pre vodovod Veľká Lehota 116

117 Stará Huta č.10 0,34 0,3 č.11 1,3 0,3 č.12 2,2 0,85 č.13 0,34 0,28 č.14 0,37 0,21 č.15 0,32 0,17 č.16 0,37 0,2 č.17 1,6 0,8 č.20 1,4 0,15 č.21 1,7 0,3 Stará Huta vrt SH-1 2,0 2,0 Cez vodojem Hájik do vodojemu Hrádza I. Starohutský potok 5,0 0,77 Povrchový odber, dočasný a provizórny VZ, úpravňa vody Q = 5,0 l.s -1, Q min = 1,5 l.s -1 Spolu 21,23 8,77 Poznámka : - prameň Kohútovo sa pre verejné zásobovanie nevyužíva, nevyhovujúca kvalita vody (arzén) - pre verejný vodovod v miestnej časti Bukovina sa využívajú pramene Bukovina a Hradiská s výdatnosťou Q pr = 3,0 l.s -1, Q min = 0,45 l.s -1, ktoré sa nachádzajú v k.ú. Orovnica. Pramene Stará Huta a Bukovina spadajú do OP 30 km od JE Mochovce a postupne by sa mali vyradiť z prevádzky. Hlavným zdrojom pitnej vody pre verejný vodovod mesta Nová Baňa je SKV Žarnovica. S prívodu SKV je cez čerpaciu stanicu Kajlovka možné dodávať 30,0 l.s-1 pitnej vody. Návrh riešenia ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska vodárenských zdrojov : rešpektuje existujúce využívanie vodárenských zdrojov pre verejné zásobovanie pitnou vodou, rešpektuje koncepciu napojenia verejného vodovodu na SKV Žiar nad Hronom Žarnovica Hronský Beňadik, rešpektuje, ale nerieši výhľadové odstavenie vodárenských zdrojov pramene Stará Huta, Bukovina a Hradiská nachádzajúce sa v OP 30 km od JE Mochovce, navrhuje pre lokality územného rozvoja, nachádzajúce sa mimo dosahu verejného vodovodu, zásobovanie pitnou vodou z individuálnych miestnych vodných zdrojov, resp. súkromných malých vodovodov. B Zásobovanie pitnou vodou. Zásobovanie pitnou vodou v katastrálnom území mesta Nová Baňa zabezpečujú verejné vodovody v správe StVPS a.s. Banská Bystrica, závod 06 Zvolen, Žiar nad Hronom: verejný vodovod Nová Baňa, napojený na Skupinový vodovod Žarnovica a využívajúci miestne vodárenské zdroje, verejný vodovod Tajch, napojený na SKV Žarnovica, verejný vodovod v miestnej časti Bukovina, využívajúci miestne vodárenské zdroje samostatný vodovod v miestnej časti Ležisko, využívajúci rovnomenný miestny vodárenský zdroj, individuálne vodárenské zdroje v rozptýlenej zástavbe. 117

118 B Stručný popis vodovodného systému. Odbočkou z prívodu DN 200 z vodárenských zdrojov Píla je voda privádzaná do vodojemu Kajlovka dolný s objemom 2x250 m 3. Čerpacou stanicou pri vodojeme s kapacitou 30,0 l.s -1 je voda prečerpávaná a výtlačným potrubím DN 250 privádzaná do vodojemu Kajlovka (horný) s objemom 2x250 m 3 s kótami hladín 473,00/469,70 m. n. m. Z vodojemu Kajlovka je vybudované prívodné potrubie ukončené vo vodojeme Nad nemocnicou. Na kóte 445 m n.m. je na prívode prerušovacia komora č.1 (PK) a na kóte 410 m. n. m. PK č.2, od ktorej je odbočkou DN 100 voda dodávaná do VDJ Tajch. Prívodné potrubie DN 200 pokračuje popri miestnej komunikácii cez PK č.3 na kóte 370 m.n.m. do PK č.4, od ktorej pokračuje profilom DN 300. Severne od ihriska je odbočkou DN 100 voda privádzaná do VDJ Banský a VDJ Kohútovo. Odbočkou DN 300 je voda dodávaná do VDJ Hrádza III. a Hrádza II. a odbočkou DN 150 do VDJ Nové Mesto. Prívodné potrubie DN 225 pokračuje po odbočku DN 100 do VDJ Hrádza a za odbočkou profilom DN 200 pokračuje cez zastavané územie do VDJ Nad nemocnicou. Z rozvodnej siete, cez ČS Záhrb je výtlačným potrubím DN 100 plnený VDJ Záhrb. Voda z VZ Kurací horný, Kurací dolný, Sedlo, Holý, Hanes a Budínsky je privádzaná do VDJ Hrádza II. Voda z VZ Stará Huta, vrt SH-1 a Ploňov kút je privádzaná do VDJ Hájik a z neho do VDJ Hrádza I. Vodovod v m. č. Bukovina. Voda z VZ Bukovina a Hradiská je prečerpávaná do VDJ Bukovina. Na verejný vodovod mesta je v súčasnosti napojených obyvateľov, t. j. 95,2 %. Rozdelenie spotrebiska na tlakové pásma Tlakové pásmo Vodojem m 3 Kóty hladín m n.m. Zásobný rozsah od do m. n. m. I II. Nad nemocnicou /291,7 Nové mesto /293 Hrádza I ,3/293, III. Kohútovo ,5/314, IV. Hrádza II. 2x /333, V. Banský 50 + ATS VI. Hrádza III /365 Hájik / , Poznámka I. tlakové pásmo bez akumulácie. Akumulácia vo VDJ pre II. tlakové pásmo, tlakové pomery riešené redukciou tlaku na sieti Akumulácia aj pre I. tlakové pásmo ATS na kóte 298 m. n. m. tlaková výška 68 m v.s. VDJ plnený z vodárenských zdrojov Ploňov kút a Stará Huta - Tajch /356, Záhrb /367, Bukovina / Vodovod v miestnej časti Vodovod v miestnej časti Vodovod v miestnej časti 118

119 Prehľad o verejnom vodovode bol podľa podkladov StVPS, a.s. spracovaný v etape Prieskumov a rozborov B Návrh riešenia. ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska zásobovania pitnou vodou : rešpektuje existujúci vodárenský systém zásobujúci mesto a miestne časti pitnou vodou, rešpektuje vodárenské zariadenia a ich pásma ochrany, rešpektuje koncepciu napojenia mesta Nová Baňa na prívod SKV Žiar nad Hronom Žarnovica Hronský Beňadik prívodným potrubím DN 160 (odbočka z prívodu SKV) do VDJ Nad nemocnicou a križovanie R1 zabudovanou chráničkou, navrhuje rekonštrukcie nevyhovujúcej rozvodnej siete verejného vodovodu vo všetkých častiach mesta, bližšie nešpecifikované, navrhuje bližšie nešpecifikované rozšírenie rozvodnej siete vodovodu vo väzbe na uvažovaný územný rozvoj v zásobnom dosahu verejného vodovodu v jednotlivých tlakových pásmach, navrhuje pre I. tlakové pásmo vodovodu VDJ Šibeničný vrch s objemom 2x400 m 3, kótou maximálnej hladiny 260,00 m. n. m., prívodné potrubie DN 160, zásobné potrubie DN 300 prepojené na existujúcu rozvodnú sieť na ulici Cintorínska a Školská a jeho predĺženie profilom DN 200 do priemyselnej zóny (Horné lúky), navrhuje VDJ Čierny luh (pri rovnomennom VZ) s objemom 30 m 3, kótou max. hladiny 350,00 m. n. m., zásobné potrubie a rozvodnú sieť DN 100 napojenú na existujúcu rozvodnú sieť(doteraz priame napojenie spotrebiska bez akumulácie), čerpaciu stanicu pre zástavbu nad hornou hranicou tlakového pásma 325,00 m n.m. (lokality č. A.66 a A.67), rekonštrukciu existujúceho potrubia DN 80 z VZ Čierny luh dolný a jeho prepojenie na zásobné potrubie z VDJ (lokality A.46, A.47, A.66 po kótu 325,00 m. n. m.), navrhuje cez existujúcu čerpaciu stanicu pri VDJ Banský a existujúcim výtlačným potrubím DN 90 dodávať vodu do navrhovaného VDJ Čierny luh (dotácia výdatnosti VZ Čierny luh dolný), navrhuje VDJ Hanes s objemom 15 m 3 s kótou maximálnej hladiny 430,00 m n.m. (pri rovnomennom VZ) plnený aj vodou z VZ Holý, čerpaciu stanicu pre zástavbu v blízkosti VZ (lokalita č. A.60) a redukčné šachty na existujúcej rozvodnej sieti na dolnej hranici tlakového pásma 370,00 m. n. m. navrhuje VDJ Budínsky s objemom 10 m 3 s kótou maximálnej hladiny 430,00 m. n. m. (ako VDJ Hanes) na prívodnom potrubí z VZ Kurací horný, Kurací dolný a Sedlo, navrhuje prepojenie potrubia DN 1 pre zástavbu nad VDJ Hrádza III. na prívod DN 90 do VDJ Hrádza II., zrušenie existujúceho VDJ s objemom 7 m 3, v miestnej časti Štále, navrhuje rozšírenie VDJ Tajch o ďalšiu komoru s objemom 250 m 3, rekonštrukciu zásobného potrubia DN 100 na profil DN 160, dĺžky cca 800 m (úsek od VDJ Tajch po odbočku do rekreačnej lokality), rozšírenie rozvodnej siete vo väzbe na uvažovaný územný rozvoj v lokalitách B.2, B.3, B.14, B.15, B.16 (navrhuje riešiť tlakové pomery nad hornou hranicou tlakového pásma cez AT stanicu) a rozvodnú sieť v lokalite B.27 napojenú na prívodné potrubie do VDJ Tajch, v miestnej časti Stará Huta navrhuje VDJ Stará Huta s objemom 20 m 3 s kótou max. hladiny 500,00 m. n. m. (pre lokality č. C.6, C.7, C.9), prívodné potrubie, zásobné potrubie a rekonštrukciu prívodného potrubia DN 80 na profil DN 100 dĺžky m navrhuje zásobovanie pitnou vodou z individuálnych miestnych vodných zdrojov, resp. malých súkromných vodovodov v rozptýlenej zástavbe mimo dosahu verejného vodovodu, navrhuje spracovanie štúdie zásobovania pitnou vodou, ktorá komplexne posúdi kapacity existujúcich vodárenských zariadení, oddelenie rozvodnej siete medzi I. a II. 119

120 tlakovým pásmom, potrebu realizácie nových vodárenských zariadení pre komplexné zabezpečenie zásobovania pitnou vodou uvažovaného územného rozvoja pri zohľadnení odstavenia vodných zdrojov v OP JE Mochovce (pramene Stará Huta, Bukovina). B Potreba pitnej vody. Potreba pitnej vody je vyčíslená podľa Vyhlášky MŽP SR č. 684/2006 Z. z. zo , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Priemerná denná potreba pitnej vody. Z celkového počtu obyvateľov bude na verejný vodovod napojených obyvateľov, t.j. 91,2 % Odberateľ Počet jednotiek Špecifická potreba l.jedn -1.d -1 Obyvatelia A. Nová Baňa mesto Qd priemerné m 3.d obyvateľov , obyvateľov ,3 552 obyvateľov 101,3 56,0 95obyvateľov 75 7,1 Spolu obyvateľov 1.037,7 B. Štále 606 obyvateľov 101,3 61,4 C. Bukovina 264 obyvateľov 75 19,8 C. Stará Huta 122 obyvateľov 101,3 12,3 Obyvatelia spolu obyvateľov 1.131,2 Občianska vybavenosť obyvateľov 1) ,8 Špecifická vybavenosť 152,4 Rekreačná vybavenosť 187,6 Šp.+ rekr. vybavenosť 340,0 Výroba 200,2 Spolu 2.068,2 Poznámka : 1) pripočítaných 540 osôb bývajúcich v chalupách 120

121 Maximálna denná potreba Qd max = (1.131, , ,0) x 1, ,2 = 2.615, ,2 = 2.815,4 m 3.d -1 = 32,6 l.s -1 B Rozdelenie potreby pitnej vody podľa častí mesta Priemerná denná potreba pitnej vody Časť mesta Obyvatelia Ob. vybav. Vybaven. Výroba spolu Názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 A. Nová Baňa mesto 1.037,7 365,3 8,1 200, ,3 18,7 B. Štále 61,4 28,8 314,9-405,1 4,7 C. Bukovina 19,8 0, ,6 0,2 C. Stará Huta 12,3 1,9 17,0-31,2 0,4 D. Chotár Spolu 1.131,2 396,8 340,0 200, ,2 24,0 Maximálna denná potreba pitnej vody Časť mesta Obyvatelia Ob. vybav. Vybaven. Výroba spolu Názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 A. Nová Baňa mesto 1.452,8 511,4 11,3 200, ,7 25,18 B. Štále 86,0 40,3 440,9-567,2 6,56 C. Bukovina +) 39,6 1, ,2 0,48 C. Stará Huta 17,2 2,7 23,8-43,7 0,51 D. Chotár Spolu 1.595,6 556,0 476,0 200, ,8 32,73 Poznámka : +) obec do obyvateľov, k d = 2,0 Maximálna hodinová potreba v l.s -1 Časť mesta, názov Obyvatelia Ob. vyb. Vybaven. Výroba Spolu A. Nová Baňa mesto 30,3 10,65 0,2 16,15 57,3 B. Štále 1,8 0,84 9,2-11,84 C. Bukovina 0,82 0, ,85 C. Stará Huta 0,36 0,06 0,5-0,92 D. Chotár Spolu 33,28 11,58 9,9 16,15 70,91 B Posúdenie vodárenských zariadení. Na základe známych podkladov, mierky spracovania ÚPN mesta a delenia verejného vodovodu na tlakové pásma bola orientačne vyčíslená aj potreba pitnej vody pre jednotlivé tlakové pásma verejného vodovodu v meste a časti mesta zásobované pitnou vodou verejného vodovodu z miestnych vodárenských zdrojov. Výpočet v nečistopise archivuje zhotoviteľ. B Bilancia zdrojov a potrieb. Nová Baňa - mesto, Štále, Stará Huta : Qd max = 32,3 l.s -1 Vodárenské zdroje : SKV ŽŽB, potreba pre I. tlakové pásmo a VDJ Nad nemocnicou : 13,0 l.s -1 miestne vodné zdroje (bez prameňov a ÚV Stará Huta) : 3,75 l.s -1 SKV Žarnovica cez ČS Kajlovka :15,55 l.s

122 Napojenie mesta na SKV Žiar nad Hronom Žarnovica Hronský Beňadik a existujúci vodárenský systém zabezpečia krytie potreby vody. Bukovina : Qd max = 0,48 l.s -1 Vodárenské zdroje : Bukovina, Hradiská spolu Q min = 0,45 l.s -1, deficit 0,03 l.s -1. Pri výpočte potreby pitnej vody bola uvažovaná minimálna vyhláškou stanovená špecifická potreba vody 75 l.os -1.d -1. Minimálna výdatnosť vodárenských zdrojov je limitujúcim faktorom územného rozvoja časti mesta Bukovina. Návrh a posúdenie vodárenských zariadení podľa tlakových pásiem Tlakové pásmo Qd max Qh Návrh Vodojem m 3.d -1 l.s -1 l.s -1 I. Šibeničný vrch 2 x 400 m 3 260/255 II. VDJ Nad nemocnicou 2 x 150 m 3 295/291,7 II. VDJ Nové Mesto 650 m 3 298/293 II. Hrádza I 2 x m 3 296,3/293,8 II. Banský 50 m 3 295,3/292,8 III. Kohútovo 150 m 3 318,5/314,7 IV. Hrádza II 2 x 150 m 3 337/333,7 V. Čierny luh 30 m 3 350/347,5 908,2 10,5 31,0 217,7 2,52 3,3 - navrhovaný VDJ (88,1% z Qd max ), zásobovací rozsah m n.m. - prívodné potrubie DN zásobné potrubie DN vodárenský zdroj SKV ŽŽB - vodárenský zdroj SKV ŽŽB - prívodné potrubie DN akumulácia aj pre VDJ Záhrb - akumulácia a zásobné potrubie vyhovuje 286,3 3,3 6,1 - existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú 75,5 0,9 1,6 - existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú 44,2 0,5 0,9 - existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú 91,0 1,05 1,9 - existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú 35,0 0,41 0,74 - existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú 38,0 0,43 0,8 - navrhovaný VDJ pri VZ, - vodárenský zdroj Čierny luh Dolný a výtlak z VDJ Banský - zásobné potrubie DN ČS pri VDJ pre zástavbu nad kótou 325 m n. m. - rekonštrukcia existujúceho potrubia DN 80 na DN

123 VI. Hrádza III m 3 370/365 VI. Hájik 50 m 3 370/367 VI. Záhrb 50 m 3 370/367,5 VII. Hanes 15 m 3 max. hl. 430 VII. Budinsky 10 m 3 max. hl. 430 VIII. Stará Huta 20 m 3 max. hl. 500 Tajch 150 m 3 360/356,7 Bukovina 50 m 3 645/ ,5 4,0 7,2 - existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú 75,0 0,87 1,39 - existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú 58,8 0,68 1,22 - existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú 14,4 0,17 0,31 17,4 0,2 0,31 25,2 0, ,0 5,1 9,18 41,2 0,48 0,85 - navrhovaný vodojem pri VZ Hanes - vodárenské zdroje Hanes, Holý - ČS pri VDJ pre lokalitu A.60 - navrhovaný vodojem na prívodnom potrubí - vodárenské zdroje, Kurací horný, Kurací dolný, Sedlo - z VDJ dotácia vody do systému z VDJ Hanes - navrhovaný vodojem - vodárenské zdroje, pramene Stará Huta - navrhované prívodné potrubie - navrhované zásobné potrubie - rekonštrukcia prívodného potrubia DN 80 na DN navrhované rozšírenie VDJ o 250 m 3 - navrhovaná rekonštrukcia zásobného potrubia DN 100 na DN existujúce vodárenské zariadenia vyhovujú Návrh zásobovania pitnou vodou je zakreslený v grafickej časti v mierke 1: a 1: Navrhované zariadenia sú v zmysle znenia Stavebného zákona špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole v záväznej časti ÚPN. B Zásobovanie úžitkovou vodou. B Východiskový stav. Táto kapitola bola spracovaná v etape Prieskumov a rozborov podľa podkladov poskytnutých SVP, š. p. OZ Povodie Hrona Banská Bystrica, ktorý eviduje rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy o nakladaní s vodami. Na zásobovanie výrobných prevádzok nie je vybudovaný jednotný systém. Výrobné prevádzky si zabezpečujú potrebu úžitkovej vody individuálne, odberom povrchových a podzemných vôd na základe rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy. Jedná sa o neverejné zariadenia. 123

124 B Návrh riešenia. ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska zásobovania úžitkovou vodou : rešpektuje existujúce individuálne systémy zásobovania úžitkovou vodou, ktoré realizujú v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon) a rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy, neuvažuje s realizáciou verejného systému zásobovania úžitkovou vodou, rešpektuje koncepciu ÚPN SÚ Nová Baňa Doplnok č. 5, ktorý prípadnú zvýšenú potrebu úžitkovej vody súvisiacou s realizáciou priemyselnej zóny Horné lúky rieši individuálnymi odbermi povrchovej vody z Hrona, podzemnej vody z areálových studní, resp. dažďových zdrží plnených zrážkovými vodami zo striech prípadne prečistenými vodami z povrchového odtoku zo spevnených plôch. B Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd v katastrálnom území mesta Nová Baňa zabezpečujú: jednotná verejná kanalizácia s ČOV Nová Baňa v správe StVS a.s., kombinovaná (jednotná a splašková) kanalizácia v správe mesta, ktorá je súčasťou verejnej kanalizácie, splašková kanalizácia v m. č. Tajch v správe mesta, pôvodne ukončená v septiku ŠN 11 a súčasnosti sa realizuje malá ČOV, neverejná splašková kanalizácia s ČOV v m. č. Hrabiny, individuálne súkromné domové ČOV, individuálne žumpy a septiky. B Stručný popis kanalizačného systému mesta. Verejná kanalizácia mesta nemá spracovaný Pasport kanalizácie. Hlavný zberač A (podľa neoficiálneho značenia) začína na Baníckom námestí, kde sa naň napájajú zberače DN 800 z ul. M. R. Štefánika a Moyzesovej ulice. Zberač A s profilom DN a DN pokračuje Štúrovou ulicou k ľavému brehu Novobanského potoka kde je odľahčovacia komora OK 4A s odľahčením dažďových vôd do Novobanského potoka. Pokračuje po ľavom brehu Novobanského potoka (DN 600), križuje ho pod sútokom so Starohutským potokom a vedie na Školskú ulicu, kde sa naň napája zberač zo sídliska Hrádza DN 800. Pod zaústením je OK 3A. Zberač pokračuje (DN 600 a DN 1.000) po pravom brehu Novobanského potoka cez OK 2A pri Nábrežnej ulici, ktorou pokračuje okolo areálov hromadných garáží (DN 500, 600, 700, 800) k ceste I/65. Križuje cestu I/65, železničnú trať, prechádza areálom Knauf Insulation s.r.o. (bývalý IZOMAT) kde sa naň napája zberač AB DN 500 a areálom ďalej smeruje ku Hronu k OK 1A. Za OK 1A pokračuje profilom DN 800 popri R1 do areálu ČOV. B Čistenie odpadových vôd. Odpadové vody odvádzané verejnou kanalizáciou mesta, privádzané zberačom A sú čistené na ČOV Nová Baňa. Kapacita MB ČOV je EO (ekvivalentných obyvateľov), m3.d-1. Recipientom vyčistených odpadových vôd je rieka Hron. 124

125 B Kanalizácia Tajch Splašková kanalizácia je v správe mesta Nová Baňa a tvoria ju dva zberače. Hlavný zberač A DN 250 je trasovaný po ľavom brehu Kýzového potoka, obchádza zátopové územie Tajchu, križuje potok Štepnica, pokračuje popri ľavom brehu Tajchu, križuje hrádzu. Pod hrádzou sa naň napája zberač B DN 400 a pokračuje po ľavom brehu Kýzového potoka do malej ČOV umiestnenej na parcele 1785/2. Zriadenie vodnej stavby ČOV Nová Baňa - Tajch bolo povolené rozhodnutím Obvodného úradu ŽP Banská Štiavnica, č. 2008/00764/ZC-BG zo dňa Do skúšobnej prevádzky bola uvedená rozhodnutím č. 2009/00232/ZC-BG zo dňa Dočasné užívanie ČOV Nová Baňa Tajch bolo povolené rozhodnutím Obvodného úradu ŽP v Banskej Štiavnici č. 2010/00330/ZC-BG zo dňa na skúšobnú prevádzku, ktorá bude trvať do Zároveň bolo povolené vypúšťanie prečistených odpadových vôd zo splaškovej kanalizácie cez MB ČOV do recipientu Kýzového potoka za nasledujúcich podmienok: 1. Hodnoty povoleného množstva vypúšťaných OV a spôsob merania množstva OV Max. hodinový Q priemerné Q deň Q rok prietok ČOV 7,5 m 3. hod -1 1,25 m 3.hod m 3.d m 3.rok -1 kg.deň Priemerné koncentračné hodnoty (p) a maximálne koncentračné hodnoty (m) pre jednotlivé ukazovatele, bilančné hodnoty vypúšťaného znečistenia z ČOV Ukazovateľ Koncentrácia Bilančné hodnoty priemerná (p) maximálna (m) t.rok -1 mg.l -1 mg.l -1 BSK ,9 0,3285 CHSK cr ,15 1,47825 NL ,9 0,3285 Návrh riešenia ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska odvádzania a čistenia odpadových vôd : v časti mesta Nová Baňa mesto rešpektuje existujúci systém odvádzania odpadových vôd kanalizačným komplexom mesta s čistením na ČOV Nová Baňa, navrhuje rozšírenie verejnej kanalizácie formou splaškovej kanalizácie v zastavanom území bez verejnej kanalizácie a v lokalitách uvažovaného územného rozvoja (A.21, A.36, A.37, A.46, A.47, A.54, A.55, A.56, A.57, A.64, A.65, A.66, A.67, A.68, A.69), navrhuje v území so splaškovou kanalizáciou riešiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku do miestnych vodných tokov (recipienty vôd z povrchového odtoku otvorené, resp. kryté), navrhuje v priemyselnej zóne Horné lúky čistenie odpadových vôd v areálových ČOV a zberače vyčistených odpadových vôd z areálových ČOV, v časti mesta Štále rešpektuje existujúcu verejnú splaškovú kanalizáciu a dočasne aj malú ČOV, vo väzbe na uvažovaný rozvoj bývania a rekreácie navrhuje komplexné riešenie odvádzania a čistenia splaškových odpadových vôd napojením splaškovej kanalizácie Tajch na verejnú kanalizáciu mesta do navrhovanej stoky na ulici Spodná. Vzhľadom na uvažovaný územný rozvoj existujúca ČOV kapacitne nevyhovuje. Jej rozšírenie je v súčasnej lokalite problematické. 125

126 v časti mesta Bukovina navrhuje verejnú splaškovú kanalizáciu a ČOV s terciálnym stupňom čistenia, recipient miestny drobný nepomenovaný potok (obytné územie je na hranici OP II. stupňa VZ Bukovina a Hradiská), v území bez verejnej kanalizácie : navrhuje akumuláciu splaškových vôd v individuálnych vodotesných žumpách, čistenie v domových ČOV, areálových ČOV. ÚPN mesta Nová Baňa ďalej navrhuje spracovanie štúdie, ktorá posúdi koncepciu riešenia odvádzania a čistenia odpadových vôd vo väzbe na uvažovaný územný rozvoj a potrebu intenzifikácie ČOV Nová Baňa. B Množstvo splaškových vôd. Podľa vyčíslenej potreby pitnej vody v zmysle STN množstvo splaškových bude predstavovať : Počet Q 24 Kanalizácia obyvateľov obyvatelia vybavenosť spolu Q h max na VK m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 l.s -1 Nová Baňa mesto ,6 373, ,0 15,2 38,0 Štále Tajch ,7 165,1 194,8 2,3 6,9 Spolu ,3 538, ,8 17,5 43,8 Bukovina ,8 0,8 20,6 0,24 1,1 Poznámka : do množstva splaškových vôd nie sú zahrnuté odpadové vody z podniku Knauf Insulation, s.r.o., ktoré sa prečerpávajú do zberača A B Produkované znečistenie BSK5 Orientačný výpočet vychádza z podielu množstva splaškových vôd ostatných producentov ku množstvu splaškových vôd od obyvateľstva. Verejná kanalizácia producent Q 24 m 3.d -1 Podiel % Nová Baňa mesto obyvatelia 940,6 100 vybavenosť 373,4 39,7 Štále Tajch obyvatelia 29,7 100 vybavenosť 165,1 556 Nová Baňa + Tajch obyvatelia 970,3 100 vybavenosť 538,5 55,5 Bukovina obyvatelia 19,8 100 vybavenosť 0,

127 B Produkované znečistenie BSK5 Nová Baňa mesto obyvatelia obyvateľov x 60 gr.obyv. -1.d -1 = 400,2 kg.d -1 vybavenosť 400,2 x 0,397 = 158,8 kg.d -1 Spolu 559,0 kg.d -1 Štále Tajch obyvatelia 290 obyvateľov x 60 gr.obyv. -1.d -1 = 17,4 kg.d -1 vybavenosť 17,4 x 5,56 = 96,7 kg.d -1 Spolu 114,1 kg.d -1 Nová Baňa + Tajch obyvatelia 6960 obyvateľov x 60 gr.obyv. -1.d -1 = 417,6 kg.d -1 vybavenosť 417,6 x 0,555 = 231,8 kg.d -1 Spolu 649,4 kg.d -1 Bukovina obyvatelia 264 obyvateľov x 60 gr.obyv. -1.d -1 = 15,8 kg.d-1 vybavenosť 15,8 x 0,04 = 0,6 kg.d -1 Spolu 16,4 kg.d -1 - Ekvivalentný počet obyvateľov Nová Baňa mesto : 559,0 kg.d -1 : 60 gr.obyv. -1.d -1 = EO Štále - Tajch : 114,1 kg.d -1 : 60 gr.obyv. -1.d -1 = EO Nová Baňa + Tajch : 649,4 kg.d -1 : 60 gr.obyv. -1.d -1 = EO Bukovina : 16,4 kg.d -1 : 60 gr.obyv. -1.d -1 = 273 EO Návrh odvádzania odpadových vôd je zakreslený vo výkrese v mierke 1: a 1: Navrhované zariadenia verejnej kanalizácie, zariadenia na odvádzanie vyčistených splaškových vôd v priemyselnej zóne Horné lúky a zariadenia na odvádzanie vôd z povrchového odtoku sú v zmysle znenia Stavebného zákona špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole v záväznej časti ÚPN mesta. B Vodné toky nádrže a odtokové pomery. B Vodné toky. Hydrologické pomery katastrálneho územia mesta Nová Baňa sú uvedené v rovnomennej kapitole v časti Prieskumy prírodných podmienok. Hlavným tokom v katastrálnom území je rieka Hron, ale svojim situovaním na okraji k. ú. nereprezentuje hydrologickú sieť katastrálneho územia. Nosným recipientom odtoku zrážkových vôd z k. ú. Nová Baňa je Novobanský potok a jeho pravostranný prítok Starohutský potok. Rieka Hron, Novobanský potok a Starohutský potok sú vyhláškou MŽP SR č.211/2005 Z. z. zaradené medzi vodohospodársky významné vodné toky a zároveň je Starohutský potok v úseku od rkm 5,8 8,8 (po prameň) zaradený medzi vodárenské toky. Okrem uvedených vodných tokov sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. OZ Banská Bystrica aj : pravostranné prítoky Novobanského potoka, nepomenované drobné vodné toky pod č.t. 079, 080, 081, potok Štepnica č.t. 084, pravostranné prítoky Starohutského potoka, nepomenované drobné vodné toky pod č. t. 066 a 068. Ostatné toky sú v správe Lesov SR š.p. Banská Bystrica. 127

128 Na ochranu intravilánu mesta pred zaplavovaním boli na tokoch realizované úpravy korýt: Novobanský potok, od zaústenia po rkm 4,28 je koryto toku upravené na kapacitu m3.s-1, Starohutský potok, od zaústenia po rkm 1,20 a ďalšie dielčie úpravy až po prameň (ochrana m.č. Stará Huta, areál úpravne vody, ochrana vodárenských zdrojov), Suchý potok, od zaústenia po rkm cca 0,5. Na potoku bol v minulosti Tajch, Kýzový potok dĺžky cca 350 m nad vtokom do Tajchu. Teleso rýchlostnej cesty I/65 R1 vytvára ochranu pravostrannej nivy Hrona pred priamym povodňovým prietokom (aktívnou zónou inundačného územia), ale existujúcou technickou realizáciou nezabezpečuje ochranu nivy medzi R1 a pôvodnou cestou I/65 (hlavne Horné lúky) pred vzdutými vodami pri povodňovom prietoku (pasívna zóna inundácie). Toto územie je potenciálne ohrozované spätným vzdutím vody cez cestné priepusty, koryto Novobanského potoka a vnútornými vodami, ktoré nemajú možnosť priameho odtoku do Hrona. B Vodné nádrže. Na sútoku Kýzového potoka a Štepnice je vybudovaná malá vodná nádrž Tajch. Dĺžka hrádze 150 m, šírka koruny hrádze je 13,0 m, sklon svahov na návodnej strane je 1:2,5, vzdušný svah po lavičku má sklon 1:2, pod lavičkou 1:2,8, šírka lavičky je 3,5 m. Súčasťou Tajchu bol v minulosti aj prívodný jarok, ktorým bola do nádrže privádzaná voda z Novobanského potoka. V súčasnosti sa v teréne nedá identifikovať. Parametre VN : Plocha povodia 5,353 km 2 Dlhodobý priemerný prietok Q a 0,53 m 3.s -1 Prietok Q 100 ročnej vody 23,0 m 3.s -1 Výška hrádze 13,0 m Objem nádrže 22,0 tis. m 3 Zatopená plocha 2,0 ha Kóta koruny hrádze 312,70 m n.m.; Kóta maximálnej hladiny 312,00 m n.m. Kapacita prepadu 23,0 m 3.s -1 Kapacita vypúšťacieho zariadenia 0,8 m 3.s -1 Užívateľom a správcom Tajchu je mesto Nová Baňa a využíva sa na rekreáciu a športové rybárstvo. Povolenie na osobitné užívanie povrchových vôd, VN Tajch vydal Obvodný úrad životného prostredia Žarnovica rozhodnutím č. A/2005/00020ZC OV7/2005 zo dňa Manipulačný poriadok VN Tajch Nová Baňa bol schválený rozhodnutím Obvodného úradu ŽP Banská Štiavnica č. 2008/00286/ZC dňa

129 Návrh riešenia. Koncepcia zabezpečenia protipovodňovej ochrany mesta je spracovaná v kapitole Ochrana pred povodňami. ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska vodných tokov, vodných nádrží a odtokových pomerov : rešpektuje realizované úpravy vodných tokov a navrhované protipovodňové opatrenia na Novobanskom a Starohutskom potoku, rešpektuje VN Tajch a jeho funkčné využívanie, navrhuje malé vodné nádržky na Zajačom potoku, na jeho ľavostrannom nepomenovanom drobnom prítoku a na Novobanskom potoku a s nimi súvisiace prívodné a záchytné jarky na zabezpečenie dotácie vody do VN Tajch, navrhuje malé usadzovacie nádržky na prítokoch pred zaústením do VN Tajch, navrhuje preložku nevhodne situovaného koryta Kýzového potoka mimo rekreačne využívaný priestor a jeho ekologicky vhodnú úpravu, navrhuje rešpektovať terénne depresie ako recipienty vôd z povrchového odtoku. B Využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov. ÚPN mesta Nová Baňa : navrhuje na Hrone v rkm 96,500 malú vodnú elektráreň Nová Baňa Brehy v zmysle vládou SR schválenej koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (Uznesenie vlády SR č. 178 z B Vymedzenie ochranných pásiem. B Ochranné pásmo vodárenských zdrojov. V katastrálnom území mesta Nová Baňa je ochranné pásmo (ďalej OP) stanovené pre nasledujúce vodárenské zdroje : povrchový vodárenský zdroj Starohutský potok, pramene Stará huta č. 6, 7, 10, 11, 12, 13,14,15,16,17,20 a 21. Spoločne vymedzené ochranné pásma I. a II. stupňa (pre povrchový odber aj OP II. stupňa vnútorná časť) a spôsob hospodárenia v nich bolo stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2806/88-Ha z Plocha OP je 4,52 km 2 pramene Ploňov kút č. 24,25,26 a 27, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2806/88-Ha z Plocha OP je 0,97 km 2. pramene Kurací horný, Kurací dolný, Sedlo, Hanes a Holý, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2155/88 z Plocha OP je 1,086 km 2 prameň Budínsky, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2155/88-Ha z Plocha OP je 0,177 km 2 pramene Čierny luh horný, Čierny luh dolný, Kohútov, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2155/88-Ha z Plocha OP je 1,615 km 2 prameň Ležisko, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2155/88-Ha z Plocha OP je 0,45 km 2 prameň Bukovina, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ObÚŽP Žiar nad Hronom č. ŽP-796/94-5 z

130 ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska ochranných pásiem vodárenských zdrojov : rešpektuje OP využívaných vodárenských zdrojov. OP sú zakreslené sú zakreslené v grafickej časti v mierke 1: a 1: , nenavrhuje žiadne ďalšie OP. B Pásma ochrany vodohospodárskych zariadení. Verejné vodovody a verejné kanalizácie. Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného a kanalizačného potrubia na obidve strany: 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane, 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm. Vodojemy. Pásma ochrany vodojemov sú klasifikované ako ochranné pásma I. stupňa vodárenského zdroja a sú oplotené. ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska pásiem ochrany vodohospodárskych zariadení : rešpektuje pásma ochrany vodohospodárskych zariadení (potrubia verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, vodojemov). Pásma ochrany vzhľadom k mierke grafickej časti nie sú zakreslené (okrem vodojemov), navrhuje ochranné pásma I. stupňa pre navrhované vodojemy : Šibeničný vrch (plocha m 2 ), Tajch (rozšírenie existujúceho VDJ, plocha m 2 ), Čierny Luh (plocha 225 m2), Stará Huta (plocha 225 m 2 ), Hanes (plocha 169 m 2 ) a Budínsky (plocha 100 m 2 ). OP sú zakreslené v grafickej časti v mierke 1: B Pobrežné pozemky vodných tokov. Pobrežné pozemky, ktoré môže užívať správca vodného toku pri výkone správy toku a správy vodných stavieb, sú pozemky do 10 m od brehovej čiary pri vodohospodársky významných tokoch Hron, Novobanský potok a Starohutský potok a pri drobných tokoch (ostatné toky v území) do 5 m od brehovej čiary. ÚPN mesta Nová Baňa z hľadiska vodných tokov : rešpektuje pobrežné pozemky vodohospodársky významných tokov Hron, Novobanský potok, Kýzový potok, Starohutský potok a ostatných vodných tokov pretekajúcich katastrálnym územím mesta Nová Baňa. Vzhľadom k mierke nie sú pobrežné pozemky zakreslené v grafickej časti, pobrežnými pozemkami sú trasované navrhované protipovodňové opatrenia, ochranné hrádze Novobanského potoka v úseku od ústia po cestu I/65. Pobrežné pozemky vzhľadom k mierke dokumentu nie sú v grafickej časti zakreslené. B Ohrozované územie inundované územie. Realizácia rýchlostnej komunikácie I/65-R1 nezabezpečila komplexnú ochranu územia pred zaplavovaním na pravom brehu Hrona. Jedná sa o územie medzi R1 a cestou I/65, ktoré je ohrozované vzdutím pri povodňovom prietoku korytom Novobanského potoka, cestnými priepustmi a vnútornými vodami z povrchového odtoku bez možnosti odtoku do Hrona, resp. Novobanského potoka. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, ktorý je príslušným orgánom štátnej vodnej správy, na základe návrhu SVP š.p. OZ Banská Bystrica určil Rozhodnutím č. 2008/ 00045/ZC-BG-BN zo dňa rozsah inundačného územia vodného toku Hron, pozdĺž rýchlostnej komunikácie I/65-R1 v katastrálnom území Nová Baňa, vyčlenený 130

131 záplavovou čiarou zakreslenou do mapových podkladov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Rozhodnutie určuje zóny inundačného územia : aktívnou zónou je zóna, ktorou preteká povodňový prietok, pasívnou zónou je zóna, ktorú tvorí zostávajúca nechránená časť inundačného územia zasahovaná rozlievaním vôd mimo koryta vodného toku alebo vzdutím pri povodňovom prietoku. Rozhodnutie určuje aj opatrenia a vymedzenie spôsobu využívania inundačného územia v aktívnej zóne. V ÚPN mesta sa určilo inundačné územie pri drobných vodných tokoch (Novobanský potok, Kýzový potok a Starohutský potok) na základe "Povodňového plánu záchranných prác mesta Nová Baňa (2011)" s návrhom protipovodňových opatrení v jednotlivých lokalitách, ktoré budú podrobnejšie riešené v ďalších stupňoch projektových dokumentácií. Rozsah inundačného územia je zakreslený vo výkresoch v mierke 1: a 1: Inundačné územie v priestore medzi cestou I/65 a R1 predstavuje pasívnu zónu, ktorá nie je priamo ohrozovaná povodňovým prietokom na Hrone, ale vzdutými vodami cez cestné priepusty a koryto Novobanského potoka. ÚPN mesta Nová Baňa rešpektuje legislatívne stanovené inundačné územie v katastrálnom území mesta. Vo väzbe na uvažovaný územný rozvoj v lokalite Horné lúky navrhuje opatrenia na ochranu pred povodňami v kapitole Ochrana pred povodňami a v kapitole Návrh vodného hospodárstva. 131

132 B.12. KONCEPCIA VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA ENERGETIKA A TELEKOMUNIKÁCIE. B Zásobovanie elektrickou energiou. B Širšie vzťahy. Katastrálnym územím mesta Nová Baňa prechádzajú nasledovné nadzemné vedenia 22 kv napätia: 22 kv vedenie č. 413 Žiar nad Hronom Nová Baňa 22 kv vedenie č. 398 Žarnovica Rz Nová Baňa 22 kv vedenie č. 305 Rz Nová Baňa Kozárovce Tekovské Nemce 22 kv vedenie č. 456 Rz Nová Baňa okrajové časti mesta 22 kv prípojky k trafostaniciam od vedenia č kv odbočka do centra mesta od vedenia č. 413 Vedenia sú zakreslené v územnom pláne zaberajúce pásy územia v šírke ochranného pásma. Vedenia ako verejnoprospešné stavby sú trvalým bremenom na pozemkoch vlastníkov v katastri mesta. Odber elektrickej energie v sídelnom útvare Nová Baňa je zásobovaný z nadradenej 110 kv sústavy, zo 110/22 kv rozvodne a transformovne v Žiari nad Hronom a 110/22 kv rozvodne v Žarnovici. Z 22 kv rozvodne pri 110/22 kv v rozvodni a transformovni v Žiari nad Hronom vychádza vedenie č. 413, ktoré je ukončené v 22 kv rozvodni firmy Knauf Insulation, s.r.o. /bývalý IZOMAT/ Nová Baňa. Do tejto rozvodne je zaústené vedenie č. 398, ktoré vychádza z 22 kv pri 110/22 kv transformovne v Žarnovici. Vo väzbe na schválenú ÚPN VÚC Banskobytrického kraja je záväznou časťou realizácia ťažkého 110 kv dvojitého vedenia v smere rozvodňa Tlmače-rozvodňa v Kozárovciach Horná Ždaňa - SLOVALCO, a.s..žiar nad Hronom. B Súčasný stav. Z rozvodne 22 kv firmy Knauf Insulation, s.r.o. vychádza vedenie č. 305, ktorým sa prenáša elektrická energia pre zásobovanie odberu v území mesta Nová Baňa. Pre zásobovanie odberu elektrickej energie v riešenom území vychádza z 22 kv rozvodne linka č. 456, ktorá ako vzdušné vedenie prechádza okrajom mesta a cez krátke VN 22 kv vzdušné prípojky a transformačné stanice zásobuje elektrickou energiou odber v okrajových častiach mesta. Odber v centre mesta zabezpečuje VN vzdušná distribučná linka vedenia č ktorá prechádza do kábla a končí na vzdušnej odbočke z vedenia č Podľa vyjadrenia SSE-Distribúcia, a.s sú trafostanice v správe SSE-D vyťažené mimo zimné obdobie na %, v zimnej období sezóne na cca 80%. Na území mesta Nová Baňa sa v súčasnosti nachádza 60 distribučných trafostaníc (DTS) s celkovým inštalovaným výkonom lva, z čoho pre byty a komunálnu vybavenosť slúži 32 trafostaníc s inštalovaným výkonom kva. Podniky a závody majú vlastné trafostanice primerané výkonovým a odberovým požiadavkám výroby a prevádzky. B Výpočet a návrh v zásobovaní elektrickou energiou. Rozbor primeranosti celkového inštalovaného výkony DTS pre byty a vybavenosť mesta na základe kritérií Elektrizačnej smernice č. 2/82 SEP, ktorá stanovuje primerané podielové zaťaženia podľa stupňov elektrizácie domácností: - stupeň A kúrenie plynom, elektrická energia na svietenie a drobné elektrospotrebiče podielové zaťaženie na strane DTS = 1,5 kva/byt - stupeň B kúrenie pevné palivo, elektrina na varenie, bojler na prípravu teplej vody, podielové zaťaženie na strane DTS = 2,7 kva/dom. 132

133 Počet trvale obývaných bytov v r bol 2420 z čoho: - ktg. A 1080 x 1,5 kva = kva - ktg. B 1340 x 2,7 kva = kva - pre byty spolu: S byt = kva - pre občiansku vybavenosť 30% Sov = kva - potrebný výkon spolu S byt ++ Sov = kva Porovnanie vyššie stanovenej potreby výkonu so skutočným inštalovaným výkonom kva vykazuje prebytok kva výkonu DTS. Vykonané posúdenie svedčí o postupnom zahusťovaní DTS na území mesta, bez prepočtov chodu NN siete ako celku a bez riešenia možných prepojení DTS, posilnení vývodov a rozvodov v sieti. B Vývoj spotreby elektrickej energie v meste. Doterajšia spotreba elektrickej energie na riešenom území v ostatných rokoch podľa štatistiky SSE a.s.: Odbery celková spotreba v kwh z toho VT v KWH 2008 z toho NT v KWh počet OM Celkový priemer kwh/om NN MOO NN MOP VN 22 LV VN 22/0, MOO -. maloodber obyvatelia MOP - maloodber podnikatelia a živnostníci OM - odberné miesto Odbery celková spotreba v kwh z toho VT v KWH 2009 z toho NT v KWh počet OM Celkový priemer kwh/om NN MOO NN MOP VN 22 LV VN 22/0, Odbery celková spotreba v kwh z toho VT v KWH 2010 z toho NT v KWh počet OM Celkový priemer kwh/om NN MOO NN MOP VN 22 LV VN 22/0, Prevláda spotreba vo vysokej tarife (VT) nakoľko mesto je plynofikované a elektrina sa využíva len na svietenie a domáce elektrospotrebiče. Elektrina v nízkej tarife (NT) sa využíva v rodinných domoch na prípravu TÚV a na prikurovanie spolu s pevným palivom. Celkove je spotreba elektriny nízka a jej odber medziročne klesá, ako v celkovom množstve, tak v priemere na jedno odberné miesto (kwh/om). Odberatelia šetria elektrinou v dôsledku jej zdražovania. Veľkoodbery predstavujú spotrebu vo výrobných závodoch prevažne pre osvetlenie a pohon mechanizmov. Sú primerané veľkosti závodov a kolíšu podľa rozsahu výroby. Odbery sú priamo z primárnych 22 kv vedení, cez vlastné odberné zariadenia a nezaťažujú distribučnú sieť bytovo komunálnej sféry. 133

134 Rozbor využitia siete podľa taríf v roku Nová Baňa spotreba kwh počet OM priemer kwh/om zaťaženie kw MOO maloodber obyvateľstva jednotf. nižší odber jednotf. vyšší odber dvojtf. nižší odber dvojtf- vyššý odber dvojtf. priamo ohrev MOO spolu: MOP maloodber obč. vybavenosti Jednotf. malý odber jednotf. väčší odber dvojtf. malý odber dvojtf. priamo výhrev dvojtf. vyšší odber MOP spolu MOO + MOP celkom Vyhodnotenie ukazuje, že zaťaženie distribučnej siete odbermi elektrickej energie v jednotlivých tarifných triedach je nízke. V porovnaní s celkovou kapacitou DTS kva pre bytovo komunálnu sféru mesta činí príkon kva zhruba len polovičné, presnejšie 53 %-né využitie celkovej kapacity DTS. Distribučná NN sieť na území mesta má značné výkonové rezervy využiteľné pre napájanie ďalších novostavieb. B Návrh zásobovania elektrickou energiou k roku 2025 Porovnanie počtu obyvateľov Novej Bane z roku 2001 s počtom obyvateľov v roku 2010 vykazuje úbytok o 200 obyvateľov. Úbytok obyvateľstva podľa rozboru demografie sa predpokladá aj k roku 2030 aj S úbytkom 200 obyvateľov zanikne aj cca 100 odberných miest (OM). Štatistika SSE z r vykazuje úbytok len 38 (OM), nakoľko do r boli v meste vybudované nové rodinné domy, čo znížilo úbytok OM. Keďže do r mesto neplánuje výstavbu bytových domov (Ing. Šeclová), budú sa stavať len rodinné domy a to doterajším tempom 8 9 domov ročne. Súvaha k roku 2025 po vybilancovaní, mínus úbytok, plus prírastok, môže vydať 130 nových rodinných domov. Štatistický počet bytov bude 2420 násobený koef. OM 1,20, značí 2930 OM, porovnaný s 2937 OM z roku 2010, značí totožný počet OM a totožnú potrebu výkonu, ktorú terajšie DTS pokrývajú s prebytkom. Súhrnný výkon bol vyhodnotený v predchádzajúcich rozboroch takto: Súhrnný výkon DTS Súhrnné využitie DTS - jestvujúci výkon kva - jestvujúci výkon kva - potrebný výkon kva - využitý výkon kva - prebytočný výkon kva - nevyužitý výkon kva Prebytočný a značne nevyužitý výkon DTS svedčí o prehustení a teda o predimenzovaní DTS. Z hľadiska odberateľov je predimenzovaný stav siete vyhovujúci, ale z hľadiska prevádzkovateľa sieť pracuje v ekonomicky nepriaznivom režime. Navrhuje sa aby prevádzkovateľ, na základe meraní a výpočtu chodu siete, postupne 134

135 k roku 2025, redukoval celkový transformačný výkon v meste na úroveň potrebného výkonu a jeho optimálneho využitia. Plánovaný priemyselný park je vyznačený v územnom pláne ako rezervovaná plocha s možným riešením zásobovania elektrickou energiou z primárnych VN vedení. Množstvo potrebnej elektriny, počet a výkony elektrických zariadení budú riešené podľa zámerov investorov, predmetu ich činnosti a technológie výroby v konkrétnom projekte. B Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov. V riešenom území je potrebné rešpektovať tieto ochranné pásma, ovplyvňujúce riešené územie, resp. je potrebné postupovať v súlade s požiadavkami príslušných správcov a v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z., 36 vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča pri napätí: od 1 kv do 35 kv vrátane: o pre vodiče bez izolácie 10 m, o v súvislých lesných priesekoch 7 m, o pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, o v súvislých lesných priesekoch 2 m, o pre zavesené káblové vedenie 1 m stožiarová transformačná stanica 22/0,4 kv - 10 m od trafostanice od 35 kv do 110 kv vrátane 15 m od 110 kv do 220 kv vrátane 20 m B Verejné osvetlenie. Vonkajšie osvetlenie je v prevažnej miere realizované na betónových podperných bodoch spolu s NN sekundárnym rozvodom. Rozvod verejného osvetlenia je prevedený vodičom mm 2 ALFe. Svietidlá sú výbojkové, osadené buď na podperných bodoch spolu s NN rozvodom, alebo samostatne na oceľových stožiaroch. Osvetlenie centrálnej časti a na sídliskách je prevedené výbojkovými svietidlami s výkonom 70 až 25 W, osadenými na oceľových stožiaroch s výložníkmi. Rozvod je prevedený zemnými káblami AYKY do 25 mm 2 vedenými v zemi popri cestných a peších komunikáciách. Parky a rekreačné časti mesta a riešeného územia sú osvetľované výbojkovými parkovými svietidlami 70 W typu S 6m. Spínanie verejného osvetlenia je centrálne prostredníctvom impulzných káblov cez RVO od trafostaníc. 135

136 B Telekomunikácie a telekomunikačné zariadenia. B Telekomunikácie. Riešeným územím prechádzajú trasy optických káblov vyššieho významu (diaľkové káble) i miestne telefónne káble, ktorých majiteľom a správcom je Slovak Telecom a.s.. V riešenom území je vybudovaná digitálna telefónna ústredňa, ktorá je zaradená do uzlového telefónneho obvodu Zvolen č Ústredňa je pripojená do siete miestnych a diaľkových optických káblov a umožňuje pripojenie telefónnych liniek vo väčšine miestnych častí v kvalite ISDN a DSL. Pripojenie na internet okrem Slovak Telecomu a.s. zabezpečujú aj iní dodávatelia služieb, napr. firma NB sieť s.r.o. ponúka mikrovlnné pripojenie na internet, mobilní operátori Orange a.s. a T-Mobile a.s. zabezpečujú mobilný internet s technikou EDGE. Význam kvality telekomunikačných technológií a schopnosti pokryť požiadavky na telekomunikačné technológie bude rásť s rozvojom turistiky, obchodných aktivít, logistických procesov priemyselných závodov, ale aj zvyšovaním kvality života obyvateľov mesta a pre udržateľný rozvoj mesta sa stane jednou z nevyhnutných podmienok. Trasy rozvodov MTS v navrhovanej zástavbe je potrebné riešiť káblom v zemi. B Rozhlas a televízia. Príjem a prenos TV signálu. Príjem TV signálu je veľmi dobrý v prevažnej časti mesta. Nekvalitný je len u objektov, ktoré sú v tieni vyšších objektov, prípadne členitého terénu. 136

137 B Zásobovanie zemným plynom. B Zásobovacie plynovody. Nová Baňa je zásobovaná zemným plynom z dvoch diaľkových plynovodov vedených cez katastrálne územie mesta: VVTL Kozárovce Žiar nad Hronom DN 500 PN 6,5 MPa VTL Mýtne Ludany Levice Žiar nad Hronom DN 200 PN 2,5 MPa Vedenia sú zakreslené v územnom pláne včítane ochranných pásiem zaberajúcich pásy územia ako trvalé bremeno na pozemkoch vlastníkov v katastri mesta. B Odberné zariadenia zemného plynu. Pre zásobovanie mesta zemným plynom sú vybudované jednotlivé plynárenské objekty a zariadenia: S0 301 VVTL prípojka plynu DN 100 mm z VVTL plynovodu do regulačnej stanice pod Viničným vrchom. Reg. stanica typu RS /2 463 SČ, pod Viničným vrchom, v okrsku č.4 Štále I. Reg. stanica typu RS /2 440 SČA, osadená na Železničnej ul., v okrsku č.7. STL plynovod medzi RS Železničná ul. a RS pod Viničným vrchom. VTL plynovod. prípojka do reg. stanice Hrabiny. Reg. stanica typu RS /2 463 SČA, osadená v okrsku č.5 Štále II., Hrabiny. STL zásobovací a prepojovací plynovod, prechádzajúci okrskami č.7,2,1, z ktorého sú zásobované zemným plynom jednotlivé okrsky a ulice a vytvárajú jednotnú distribučnú sieť zemného plynu. Jestvujúce regulačné stanice VTL/STL, v areáli firmy KNAUF INSULATION, s.r.o. (bývalý IZOMAT), sú napojené odbočkou z hlavnej trasy plynovodu popod komunikáciu R1, s napojením na pôvodnú odbočku, južne od areálu závodu. Nie sú plynofikované územia lazníckeho osídlenia Štále II., Stará Huta, Bukovina, Chotár, vzhľadom na plošnú nízku hustotu obývania a tým malého odberu zemného plynu nemajú ekonomické podmienky na budovanie rozvodov plynu. Celkovo je v meste vybudovaných cca 1697,5 m VTL plynovodov, m STL plynovodov a prípojok a 96,6 m NTL plynovodov a prípojok. B Využívanie zemného plynu v meste. Zemný plyn na území Novej Bane je používaný v rodinných domoch na vykurovanie, ohrev TÚV a varenie. V podnikateľských objektoch na vykurovanie, ohrev TÚV a v školách, MŠ a reštauračných prevádzkach aj na varenie. Zemný plyn je tiež používaný v centrálnych kotolniach pre prípravu tepla a TÚV pre bytový sektor. Vo veľkom sa zemný plyn využíva vo výrobe. Doterajší vývoj odberov plynu v meste podľa štatistiky SPP: Rok obyvateľstvo maloodber veľkoodber spotreba počet spotreba počet m 3 odberných m 3 odberných počet odberných miest spotreba m 3 miest miest Odberateľská skupina obyvateľstvo, vykazuje malé medziročné prírastky 137

138 odberateľov. Za desaťročie pribudlo len 170 odberných miest. V meste je 2620 samostatne hospodáriacich domácností, z čoho je 460 domácností v mestských častiach bez prívodu plynu pre nerentabilnosť. V samotnom meste je 2140 samostatne hospodáriacich domácností, z čoho 1645 odberateľov plynu značí 77%-nú plynofikáciu domácností. Neplynofikovaných zostáva 23 % t.j. 495 domácností v samotnom meste. Odberateľská skupina maloodber predstavuje okolo 110 odberných miest pre objekty občianskej vybavenosti, obchody a služby. Kolísanie počtu odberných miest je dôsledkom vznikania a zanikania živností s čím treba počítať aj v ďalších rokoch. Odberateľská skupina veľkoodber predstavuje spotrebu závodov hlavne vo výrobe. Zabezpečovanie a plánovanie potreby plynu je v kompetencii majiteľov závodov, samostatnými prívodnými a regulačnými zariadeniami, podľa rozsahu rozvoja, alebo tlmenia výroby. B Doterajší vývoj spotreby obyvateľstva. Pre rodinné domy sú na výrobu tepla inštalované plynové teplovodné kotle. Plynové vykurovanie má obvykle formu diaľkového ústredného, alebo etážového vykurovania, len výnimočne sa realizuje plynovými pecami. Skutočná spotreba plynu v spotrebiteľskej skupine obyvateľstvo podľa štatistiky SPP a výkazov spotreby plynu v kotolniach: počet odberných miest spotreba priemer spotreba m 3 m 3 /odber m 3 počet odberných miest priemer m 3 /odber Byty v bytových domoch - diaľkové a blok. kúrenie varenie na plyne Byty v rodinných domoch - varenie na plyne etáž. A kachlové kúrenie ÚK kúrenie a varenie spolu: Rozbor v tabuľke ukazuje, že do roku 2010 pribudlo 157 plynofikovaných bytov s centrálnym kúrením a varením a 83 rodinných domov s ústredným kúrením a varením na plyne. Ubudlo 70 rodinných domov len s varením na plyne. Vyhodnotenie priemerných odberov plynu ukazuje, že spotreba plynu v bytových domoch k r klesla z 1020 na 970 m 3 /byt/rok a spotreba v rodinných domoch mierne stúpla z 1780 na 1820 m 3 /rok. V porovnaní s normami sú to nízke odbery, svedčiace o šetrení s plynom v dôsledku jeho zdražovania. S tendenciou úspornej spotreby plynu bude nutné počítať aj pri stanovení budúcich potrieb plynu. B Doterajšia spotreba a budúca potreba maloodberu. Doterajšia spotreba plynu občianskej vybavenosti. Rok maloodber občianskej vybavenosti počet odberných miest spotreba m3 priemer m3/odber Budúca spotreba maloodberu Doterajší maloodber plynu v objektoch úradov, škôl, obchodov, služieb a prevádzok živnostníkov je primeraný veľkosti objektov. Spotreba plynu medziročne kolíše, ako 138

139 v celkovom objeme, tak v priemernom ukazovateli a má klesajúci trend. Budúca potreba plynu v maloodbere do roku 2025 bola stanovená v súlade s trendom vývoja, primerane doterajšej spotrebe na základe doterajších priemerov počtu odberných miest a ukazovateľa priemernej spotreby na jedno odberné miesto. Veľké objekty občianskej vybavenosti s veľkou spotrebou plynu zahrňuje štatistika SPP do skupiny veľkoodberateľov. Doterajšia spotreba a budúca potreba veľkoodberu. Rok veľkoodber počet odberných miest spotreba m 3 priemer m 3 /odber spotreba je zmiešaná závodov aj mesta nemožno spriemerovať Veľkoodber plynu pre podniky a závody kolíše podľa rozbiehania, alebo tlmenia výroby. Bilancovanie, plánovanie a zabezpečenie spotreby aj budúcej potreby plynu vykonávajú podniky a závody podľa rozsahu výroby. Kapacity VTL/STL regulačných staníc sú vyhovujúce. V množstvách veľkoodberu je zahrnutá aj spotreba plynových kotolní (PK) v meste, podľa podkladov správcov PK: - Plynová kotolňa Štúrova ul m 3 /rok - PK Hrádza, Schvojova ul m 3 /rok - PK MBP s.r.o. Nábrežná ul m 3 /rok - PK Cintorínska ul m 3 /rok - PK Švantnerov ul m 3 /rok - PK STING s.r.o. Nábrežná ul m 3 /rok Započítané v spotrebe obyvateľstva spolu: m 3 /rok - PK Združená stredná škola m 3 /rok - PK ZŠ Jána Zemana m 3 /rok - PK Dom soc. služieb Hrabiny m 3 /rok - PK NsP Cintorínska ulica m 3 /rok Veľkoodbery obč. vybavenosti spolu: m 3 /rok budú započítané do celkovej bilancie. Celková bilancia potreby plynu k roku 2025 pre obyvateľstvo a občiansku vybavenosť. Nárast potreby plynu obyvateľstva m 3 /rok Odpočet veľkoodberu kotolní m 3 /rok Budúca potreba obyvateľstva m 3 /rok max. odbe r 562 m 3 /hod. Budúci maloodber obč. vybavenosti m 3 /rok max. odber 352 m 3 /hod. Budúci veľkoodber kotolní m 3 /rok max. odber 427 m 3 /hod. Budúci veľkoodber obč. vybavenosti m 3 /rok max. odber 225 m 3 /hod. Celková budúca komunálna spotreba m 3 /rok max. odber 1549 m 3 /hod. Vyhodnotené potrebné množstvo plynu ako aj max. hodinový odber zabezpečia bohato dimenzované regulačné stanice VTL/STL 2x3000 a 1x1200 m 3 /hod., rozmiestnené po obvode zásobovaného územia. Súčasťou územného plánu je aj navrhovaný priemyselný park vo forme vyhradenej plochy s možnosťou zásobovania zemným plynom buď z regulačných staníc v susednom priemyselnom areáli alebo osobitnou prípojkou cez vlastný regulátor z diaľkového plynovodu 139

140 DN 200 PN 7,5 Mpa vedeným do Žiaru nad Hronom južným okrajom areálu. Množstvo plynu, veľkosť a kapacita odberných zariadení budú riešené podľa predmetu a technológie výroby. Porovnanie doterajšieho vývoja a výhľadu k roku 2025: Rok obyvateľstvo maloodber veľkoodber počet odberných miest spotreba m 3 počet odberných miest spotreba m 3 počet odberných miest spotreba m výhľad (PK) Návrh potreby plynu k roku Podľa doterajšieho tempa prírastku odberateľov plynu možno predpokladať do roku 2025 prírastok 110 odberateľov plynu, jednak výstavbou nových rodinných domov a jednak prechodom stávajúcich bytov a rodinných domov na plynové vykurovanie v počte 130 bytov a rodinných domov. Nárast potreby plynu bilancovaný na základe priemerných ukazovateľov je podaný v následnej porovnávacej tabuľke: počet odberných miest priemer spotreba m3/odber m3 spotreba m3 počet odberných miest priemer m3/odber Byty v bytových domoch: - diaľk. a blok. kúrenie len varenie na plyne Byty v rodinných domoch: - varenie na plyne etáž. a kachl. kúrenie ÚK kúrenie a varenie spolu: Nárast potreby plynu obyvateľov bude malý. Vychádza z doterajšieho vývoja ukazovateľov reálnej spotreby. Zohľadňuje používanie pevného paliva obyvateľmi rodinných domov a prihliada aj na úspornosť v spotrebe plynu v dôsledku postupného zvyšovania ceny plynu. B Križovanie a súbeh s IS. Pri križovaní a súbehu STL plynovodov s ostatnými inžinierskymi sieťami je potrebné dodržať STN Pred zahájením zemných prác je potrebné vytýčiť všetky podzemné vedenia. Všetky zemné práce v mieste križovania budú vykonávané len ručne, za súčasného rešpektovania pripomienok a požiadaviek jednotlivých majiteľov sietí. Pri realizácii prípojky treba dodržiavať vyhl. BOZP, SÚBP č. 374/1990 Zb., SÚBP č. 86/1978 Zb., a č. 59/1982. B Ochranné a bezpečnostné pásma plynárenských zariadení. Zákon č. 656/2004 Z.z. 58 o energetike a o zmene niektorých zákonov, s účinnosťou od stanovuje ochranné pásma a bezpečnostné pásma. Ochranné pásma sa stanovujú na ochranu plynárenských zariadení a plynovodov. 140

141 Ochranné pásmo. - 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm - 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm - 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn v zastavanom území, s prevádzkovým tlakom nižším ako 0,4 Mpa - 8 m pre technologické objekty - technologické objekty podľa tohto zákona sú regulačné stanice, filtračné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany a telekomunikačné zariadenia. Bezpečnostné pásmo m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 Mpa a prevádzkovaných vo voľnom priestranstve a na nezastavanom území - 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 Mpa do 4 Mpa a s menovitou svetlosťou do 350 mm - pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 Mpa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpečnostné pásma určí prevádzkovateľ distribučnej siete, v súlade s technickými požiadavkami. B Zásobovanie teplom. Pri hodnotení sa vychádzalo z dostupných podkladov, hlavne z Mestského úradu, podkladov vlastníkov a prevádzkovateľov tepelných zariadení a zo získaných skúseností, poznatkov a šetrení. Ďalej sú to informácie a údaje získané spracovateľmi tejto koncepcie na základe prieskumu, tepelno-technických prepočtov a všeobecne uznávaných materiálov k problematike výroby, distribúcie a spotreby tepla. Sústavou tepelných zariadení sa podľa zákona 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike rozumejú zariadenia na výrobu, rozvod a spotrebu tepla. Pre vykonanie analýzy z metodického hľadiska sú tepelné zariadenia pre výrobu a rozvod tepla rozčlenené do nasledovných skupín: zariadenia na výrobu a dodávku tepla pre bytový sektor, zariadenia na výrobu a dodávku tepla pre verejný sektor, zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor, zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu. B Odberné zariadenia zemného plynu. Zemný plyn na území Novej Bane je používaný v rodinných domoch na vykurovanie, ohrev TÚV a varenie. V podnikateľských objektoch na vykurovanie, ohrev TÚV a v školách, MŠ a reštauračných prevádzkach aj na varenie. Zemný plyn je tiež používaný v centrálnych kotolniach pre prípravu tepla a TÚV pre bytový sektor. Rodinné domy. Pre rodinné domy sú na výrobu tepla inštalované plynové teplovodné kotle. Plynové vykurovanie má obvykle formu ústredného, alebo etážového vykurovania, len výnimočne sa realizuje plynovými pecami. Priemerná ročná spotreba tepla a zemného plynu: Vykurovanie ústredné. počet bytov: GJ m 3 /rok počet osôb: Etážové vykurovanie. počet bytov: GJ m 3 /rok počet osôb: 189 Lokálne vykurovanie. počet bytov: GJ m 3 /rok počet osôb:

142 Pri určovaní odberov v kategórii RD (kúrenie, prípravu TÚV a varenie) je predpokladaný max. hod. odber ZP 1,4 m 3 /hod. a m 3 /rok. B Centrálna príprava tepla. Tepelné zariadenia v správe Mestského bytového podniku, s.r.o. Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o. prevádzkuje sedem plynových kotolní: Spotreba tepla Spotreba zemného plynu Plynová kotolňa Štúrova GJ m 3 /rok Plynová kotolňa Hrádza GJ m 3 /rok Plynová kotolňa Nábrežná GJ m 3 /rok Plynová kotolňa Mestský úrad GJ m 3 /rok Plynová kotolňa Dom služieb 966 GJ m 3 /rok Plynová kotolňa Cintorínska 819 GJ m 3 /rok Plynová kotolňa Švantnerova 584 GJ m 3 /rok Tepelné zariadenia v správe STING-ITEC SLOVAKIA, s.r.o. Plynová kotolňa ul. Nábrežná GJ m 3 /rok B Zariadenia na výrobu tepla pre verejný sektor. Spotreba tepla Spotreba zemného plynu Stredné školy. PK Gymnázium F. Švantnera 944 GJ m 3 /rok PK Združená stredná škola GJ m 3 /rok Základné školy. PK ZŠ Jána Zemana GJ m 3 /rok PK ZŠ cirkevná, Sv. Alžbety GJ m 3 /rok PK Základná umelecká škola 566 GJ m 3 /rok Materské školy. PK MŠ Kalvárska č GJ m 3 /rok PK MŠ Štúrova č GJ m 3 /rok PK MŠ Nábrežná č GJ m 3 /rok Domovy sociálnych služieb. PK Dom soc. služieb Hrabiny GJ m 3 /rok PK NsP Cintorínska č GJ m 3 /rok PK Daňový úrad Školská č GJ m 3 /rok B Zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor. PK KNAUF INSULATION, s.r.o GJ m 3 /rok PK CORTIZO SLOVAKIA, a.s GJ m 3 /rok PK COOP Jednota, SD GJ m 3 /rok PK Mestské lesy, s. r. o 153 GJ m 3 /rok PK Ostatné podnikateľské subjekty GJ m 3 /rok 142

143 B Zásobovanie teplom potrebným pri vykurovaní a varení na území mesta z rôznych zdrojov tepla. Najväčšia je potreba tepla pri vykurovaní a zabezpečuje sa z rozdielnych palív a rôznymi spôsobmi vykurovania. Spôsoby vykurovania bytov boli zisťované v rámci celoštátneho sčítania obyvateľstva domov a bytov v roku 2001 s týmito výsledkami: Spôsob vykurovania Počet bytov obyvateľov Nová Baňa Ústredné kúrenie diaľkové Ústredné kúrenie lokálne na pevné palivo na plyn elektrické Etážové kúrenie - na pevné palivo na plyn ostatné Kachle - na pevné palivo elektrické plynové ostatné 7 21 Iné Spolu Výsledky sčítania ukázali že v meste prevládalo ústredné kúrenie diaľkové spolu s domovým ÚK celkove v 1656 bytoch a rodinných domoch. Z palív sa využíval prevažne plyn v 1297 bytoch a domoch a pevné a iné palivo spolu v 943 bytoch a domoch. Elektrina sa využívala v 100 domoch na vykurovanie a v 910 elektrický bojler v kúpelniach. Vykurovanie v 13 verejných budovách a v 4 podnikoch je z vlastných kotolní na plyn. Možno konštatovať, že v meste popri prevládajúcom plyne, uplatňuje sa ešte v značnej miere aj pevné palivo. Terajšia spotreba palív a tepla sa vyhodnotí včítane prírastku domov a bytov od v počte 83 rodinných domov a 91 bytov v dvoch bytových domoch na diaľkové kúrenie. 143

144 B Spotreba palív a tepla. Ročná spotreba Počet bytov Elektr. tis.kwh Palivo Plyn tis.m 3 pevné palivo t Teplo GJ GJ/byt Obyvateľstvo Ústredné kúrenie diaľkové Ústredné kúrenie lokálne-varenie na pevné palivo na plyn elektrické elektrické bojlery Etážové kúrenie - na pevné palivo na plyn ostatné Kachle - na pevné palivo elektrické plynové ostatné Iné spolu: Občianska vybavenosť verejné objekty podniky, živnosti, prevádzky Dom sociál.služieb, Hrabiny Nemocnica spolu: mesto Nová Baňa celkom Rozbor v tabuľke vykazuje u obyvateľstva najväčšiu spotrebu tepla v rodinných domoch s ÚK na plyn 56 GJ/dom/rok, čo je značná spotreba, avšak nedosahuje spotrebu 100 GJ/dom/rok zabezpečujúcu tepelnú pohodu v celom dome. Druhá väčšia spotreba tepla je v diaľkovom vykurovaní v priemere 30 GJ/byt/rok. Najnižšia spotreba tepla je z pevného paliva 23 GJ/byt/rok zabezpečujúca teplo v 1 2 miestnostiach a svedčí o nízkej úrovni tepelného režimu ešte v mnohých rodinných domoch. Spotreba tepla v občianskej vybavenosti činí 58 % z celkovej spotreby obyvateľstva, čo prevyšuje priemer v podobných mestách (30 %). Teplo pre priemysel v meste zabezpečujú podniky z vlastných tepelných zdrojov na plyn a elektrinu spolu s technologickým plynom, z primárnych prívodov médií pre mesto. B Tepelné zdroje. Pre spoločné zásobovanie obyvateľstva slúžia centrálne blokové a objektové kotolne v správe MsBP a.s. a firmy STING. Rozbor výkonnosti kotolní v priloženej tabuľke ukázal, že kotolne slúžia nateraz vyhovujúco. Jednotlivé kotle vyrábajú teplo s účinnosťou % (jeden 94 %). Porovnanie podielu výkonu kotolní na 1 byt presahuje optimálnych 5,5 kw/b.j. Najvyšší je na PK Štúrova ul. 11,3 kw/byt, čo ukazuje na jej značnú predimenzovanosť. Kotolne PK Mestský úrad a PK Dom služieb majú tiež vyššie výkony, ako je optimum, čo sa odráža na vyššej spotrebe plynu. Priemerná spotreba plynu v bytoch kolíše medzi m 3 /byt. Podľa veľkosti bytu. Kotolne nateraz slúžia dobre. Dodávajú teplo a TÚV s požadovanou teplotou a v potrebnom množstve. Pre individuálne ústredné kúrenie slúžia domové a etážové kotle na plyn aj pevné 144

145 palivo rozličných typov. Na kúrenie kachľami a pecami prevažne na drevo. Užívajú sa aj plynové podokenné piecky a elektrické monvektory ako doplnkové zdroje tepla. B Rozvody tepla. Vonkajšie rozvody tepla sú vedené v neprielezných žľaboch z betónu pod úrovňou terénu. Privádzajú vykurovaciu vodu s teplotným spádom 90/70 o C pri tlaku 0,3 Mpa. Rozvody sú krátke, nakoľko kotolne sú umiestnené výhodne v centre odberov, čo znižuje straty tepla v teplovodoch. Rozvody sú v dobrom stave a poslúžia aj naďalej. Interné rozvody dodávajú teplo do tepelnej inštalácie budov v ktorých sú umiestnené. B Návrh zásobovania teplom k roku Jestvujúca zástavba bytových a rodinných domov v Novej Bani bude naďalej zásobovaná teplom ako doteraz. Bytové domy z centrálnych a blokových plynových kotolní, rodinné domy individuálne z vlastných tepelných zdrojov, prevažne na pevné palivá. Potreba tepla pre novú zástavbu a plynofikované byty. Podľa vopred vykonaných prieskumov a ich rozborom získaných ukazovateľov spotreby tepla v meste sa stanovujú budúce ukazovatele nasledovne: - pre novopostavené rodinné domy 56 GJ/rok/dom z plynu 6 GJ/rok/dom z elektriny - pre byty v strednopodlažných domoch 28 GJ/rok/byt u úôymi 6 GJ/rpl/byt z telektriny Potreba pre RD 110 x 56 = 6160 GJ z 205 tis. m 3 plynu 110 x 6 = 660 GJ z 183 tis. kwh elektriny Pre byty 130 x 28 = 3620 GJ z 121 tis. m 3 plynu 130 x 6 = 780 GJ z 216 tis. kwh elektriny Spolu: 9800 GJ z 326 tis.m 3 plynu 1440 GJ z 399 tis. kwh elektriny Celkový prírastok k r bude GJ z 326 tis.m3 plynu a 399 tis. kwh elektriny. Celková potreba palív a tepla k roku 2025 Odberatelia Počet Palivo Teplo bytov elektrina plyn pevné GJ GJ/byt OM tis.kwh tis.m3 palivo t obyvateľstvo prírastok obč.vybavenosť spolu Zásobovanie palivami k roku 2025 bude zabezpečené tak, ako je podané v častiach zásobovania elektrickou elektrinou a plynom. Zásobovanie teplom bude diaľkové z dvoch centrálnych kotolní na plyn a z radu plynových kotolní (PK) v objektoch občianskej vybavenosti a v bytových domoch. Kapacity PK pokryjú potreby bytových domov aj objektov občianskej vybavenosti tak, ako doteraz aj k roku 2025 bez potreby zvyšovania ich výkonov. Individuálne zdroje tepla, prevažne na pevné palivá, časom doznajú zmien v technike a technológii maximálneho využitia výhrevnosti palív. Za tým účelom sa navrhuje, v súlade s energetickou koncepciou mesta, zriadiť pri BPM poradenskú službu, najmä pre užívateľov pevných palív: efektívnejšie sporáky, pece, kachle, splyňovacie kotle alternatívne palivá (dendromasa, biomasa) 145

146 získavanie tepla priamo z prírody (tepelné čerpadlá, solárne panely) Cieľom modernizácie bude znižovanie spotreby palív pri dosahovaní optimálnej tepelnej pohody v bytoch a domoch v meste. Vyhodnotenie výroby a predaja tepla a porovnanie účinnosti kotolní v správe MsBP Nová Baňa. Kotolňa číslo názov CPK Štúrova CPK Hrádza Sekvojova CPK Nábrežná PK Cintorínska PK Švantnerova MW 2,1 1 1,2 0 0,4 0 0,1 96 0,0 7 Výkon kw/ byt Napoj ené byty počet m 2 napojené nebytové priestory prepočet na b.j. 65m 2 ročná spotreba plynu m 3 m 3 / byt vyrobe né teplo GJ účinnosť z výhrevnosti 34,5 GJ/1000 m 3 plynu predané výroby % garanto vaná 11, , , , , , , , , , predané 98% strata 2% 30, Vyhodnotenie výroby a predaja tepla a porovnanie účinnosti kotolní v správe STING ITEC Slovaka s.r.o. Nová Baňa Kotolňa číslo názov PK 1442 Nábrežná MW 2,5 10 Výkon Napoje né byty počet napojené nebytové priestory ročná spotreba plynu m 3 teplo GJ kw/ m prepočet m 3 /by vyrobe 2 byt na b.j. t né 6, predané 96% strata 4% účinnosť z výhrevnosti 34,5 GJ/1000 m 3 plynu predané výroby % garanto vaná 31, B Zariadenia na výrobu a dodávku tepla pre bytový a verejný sektor. Dodávku tepla pre bytový prípadne verejný sektor v katastrálnom území mesta Nová Baňa zabezpečujú dva subjekty s povolením na výrobu a rozvod tepla. Povolenia boli vydané v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z. pre: Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o. STING-ITEC Slovakia, s.r.o. Nitra Východzím stavom analýzy existujúcich sústav tepelných zariadení je stav z roku 2004, ktorý je zároveň referenčným rokom pre posúdenie úrovne hospodárnosti prevádzky príslušných sústav tepelných zariadení. Dominantným subjektom je Mestský bytový podnik Nová Baňa, ktorého vymedzené zásobovacie územie je dané rozsahom verejných rozvodov tepla. Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o. (MsBP) prevádzkuje sedem plynových kotolní, ktoré zásobujú teplom 475 bytových jednotiek a 47 prevádzok (nebytových priestorov). STING-ITEC Slovakia, s.r.o. ako druhý subjekt s povolením na výrobu tepla sa podieľa na zásobovaní v jednom z katastrálnych okrskov prevádzkuje jednu plynovú kotolňu. Kotolňa zásobuje teplom 397 bytových jednotiek na Nábrežnej ul., Školskej ul. a jedno prevádzkové zariadenie. 146

147 Tepelný okruh PK Štúrova. Samostatne stojaca plynová kotolňa je umiestnená pri objekte na Štúrovej ul. (urbanistický okrsok Centrum). Je zdrojom tepla s vonkajšími rozvodmi tepla, zabezpečujúcimi dodávku tepla pre ÚK a pre prípravu TÚV, tak pre bytové ako aj nebytové priestory. Príprava TÚV je riešená systémom doskového výmenníka a zásobnej nádrže objemu 2500 l. Odberateľmi tepla sú Stavebné bytové družstvo (SBD) a vlastníci bytov. Teplo je dodávané pre 280 bytov. Celkové hodnotenie tepelného okruhu PK Štúrova. Okrsková plynová kotolňa zabezpečuje dodávku tepla s vonkajšími podzemnými rozvodmi tepla. Výroba tepla v rokoch bola zabezpečená na hranici hospodárnosti inštalovaného technologického zariadenia. Inštalovaný výkon kotlov je predimenzovaný na dnešnú potrebu a prevádzka v letnom období na prípravu TúV je realizovaná s vysokou mernou spotrebou. Vek a technický stav kotlov však ukazuje potrebu modernizácie kotlových zariadení, zariadení na prípravu teplej úžitkovej vody a čerpadiel vykurovania s cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť a hospodárnosť výroby tepla. Celková účinnosť tepelného okruhu v roku 2005 podľa atestačných meraní dosiahla 88%. Tepelný okruh PK Hrádza. Samostatne stojaca plynová kotolňa je umiestnená v objekte na ul. Pod Sekvojou (urbanistický okrsok Centrum). Je zdrojom tepla s vonkajšími rozvodmi tepla, zabezpečujúcimi dodávku tepla pre ÚK a pre prípravu TÚV, tak pre bytové ako aj nebytové priestory. Príprava TÚV je riešená systémom doskového výmenníka a zásobnej nádrže TúV v objeme 6000 l. Odberateľmi tepla sú nájomcovia mestských bytov a odberatelia v nebytových priestoroch. Celkové hodnotenie tepelného okruhu PK Hrádza. Okrsková plynová kotolňa zabezpečuje dodávku tepla s vonkajšími podzemnými rozvodmi tepla. Plynová kotolňa bola v r.2006 kompletne rekonštruovaná s inštaláciou kombinácie kondenzačného a nízkoteplotného kotla a regulačného systému riadenia kotlov. Spotreba zemného plynu oproti predchádzajúcemu obdobiu sa znížila o cca 10 %. Tepelný okruh PK Nábrežná. Domová plynová kotolňa je umiestnená v objekte na Nábrežná ul. č. 16 (urbanistický okrsok Nové Mesto). Je zdrojom tepla bez vonkajších rozvodov tepla, zabezpečujúcimi dodávku tepla pre ÚK a pre prípravu TÚV pre byty. Príprava TÚV je riešená systémom doskového výmenníka a zásobnej nádrže objemu 2000 l. Odberateľom tepla sú vlastníci bytov. Celkové hodnotenie tepelného okruhu PK Nábrežná. Objektová plynová kotolňa bez vonkajších rozvodov tepla. Výroba tepla v rokoch bola zabezpečená s vysokou účinnosťou výroby tepla na úrovni 94 %. Táto hospodárnosť je dosiahnutá optimálnym menovitým výkonom kotlov inštalovaných v r Prevádzka kombinácie nízkoteplotného kotla a s kondenzačným výmenníkom dokumentuje reálnosť dosahovania priemernej účinnosti výroby tepla na úrovni cca 94 až 96 %. 147

148 Tepelný okruh PK - Mestský úrad. Objektová plynová kotolňa je umiestnená v objekte Mestského úradu (urbanistický okrsok Centrum). Je zdrojom tepla s vonkajším rozvodom tepla pre neďalekú budovu. Dodávka TÚV nie je vykonávaná. Odberateľom tepla je nebytový sektor. Celkové hodnotenie tepelného okruhu PK Mestský úrad. Objektová plynová kotolňa s vonkajšími podzemnými rozvodmi tepla pre susednú budovu. Výroba tepla v rokoch bola zabezpečená na hranici hospodárnosti. Inštalovaný výkon kotlov je predimenzovaný na dnešnú potrebu. Vek a technický stav kotlov však ukazuje potrebu modernizácie kotlových zariadení a čerpadiel vykurovania s cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť a hospodárnosť výroby tepla. Celková účinnosť tepelného okruhu v roku 2005 dosiahla 86 %. Tepelný okruh PK - Dom služieb. Objektová plynová kotolňa je umiestnená v objekte Domu služieb (urbanistický okrsok Centrum). Je zdrojom tepla s vonkajším rozvodom tepla pre neďalekú budovu a zabezpečuje dodávku tepla pre ÚK objektu občianskej vybavenosti. Dodávka TÚV nie je vykonávaná. Odberateľom tepla je nebytový sektor. Celkové hodnotenie tepelného okruhu PK Dom služieb. Objektová plynová kotolňa s vonkajšími podzemnými rozvodmi tepla pre susednú budovu. Výroba tepla v rokoch bola zabezpečená na hranici hospodárnosti. Inštalované kotly boli pôvodne určené na spaľovanie pevného paliva a neskôr osadené plynovým horákom. Výkon kotolne je predimenzovaný na dnešnú potrebu. Vek a technický stav kotlov vyžaduje potrebu modernizácie kotlových zariadení a čerpadiel vykurovania s cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť a hospodárnosť výroby tepla. Celková účinnosť tepelného okruhu v roku 2005 dosiahla 86 %. Tepelný okruh PK Cintorínska. Domová plynová kotolňa je umiestnená v objekte na Cintorínskej ul. č.40 (urbanistický okrsok Nové Mesto ). Je zdrojom tepla s vonkajším rozvodom tepla pre susedný bytový dom a zabezpečuje dodávku tepla pre ÚK a pre prípravu TÚV. Príprava TÚV je riešená systémom zásobníkového ohrievača vody pre bytový dom, v ktorom je umiestnená kotolňa. V susednom dome je príprava TúV riešená formou individuálnych ohrievačov vody. Odberateľmi tepla sú vlastníci bytov. Celkové hodnotenie tepelného okruhu PK Cintorínska. Objektová plynová kotolňa s vonkajšími rozvodmi tepla. Výroba tepla v rokoch bola zabezpečená na hranici hospodárnosti a dosahovala účinnosť max. 86 %. Inštalácia siedmich závesných turbokotlov ukazuje v prevádzke nízku dosahovanú účinnosť výroby tepla na úrovni 86 %. Dodávka TúV je realizovaná s vysokou mernou spotrebou, čo môže byť spôsobené nízkou účinnosťou výroby tepla, alebo vysokými stratami tepla v cirkulácii TúV. Nehospodárnosť v distribúcii tepla ukazuje nedostatky v izolácii potrubí resp. presnosti merania tepla. Tepelný okruh PK Švantnerova. Domová plynová kotolňa je umiestnená v objekte na Švantnerova ul. č. 11 (urbanistický okrsok Nové Mesto). Je zdrojom tepla bez vonkajších rozvodov tepla, zabezpečujúcimi dodávku tepla pre ÚK a pre prípravu TÚV pre bytový dom. Príprava TÚV je riešená systémom zásobníkového ohrievača vody s objemom 300 l. Celkové hodnotenie tepelného okruhu PK Švantnerova. Objektová plynová kotolňa bez vonkajších rozvodov tepla. Plynová kotolňa bola v r.2005 kompletne rekonštruovaná s inštaláciou atmosferických plynových kotlov a regulačného systému riadenia kotlov. Spotreba zemného plynu poukazuje na nízku účinnosť spaľovania zapríčinenú predovšetkým nesprávnym riadením kotlov. 148

149 Tepelný okruh PK 1442 Nábrežná 22. Samostatne stojaca plynová kotolňa je umiestnená v objekte na Nábrežnej ul. č.22 (urbanistický okrsok Nové Mesto). Je zdrojom tepla s vonkajšími rozvodmi tepla, zabezpečujúcimi dodávku tepla pre ÚK a pre prípravu TÚV, tak pre bytové ako aj nebytové priestory. Príprava TÚV je riešená systémom doskového výmenníka tepla a zásobných nádrží TúV. Odberateľmi tepla sú Stavebné bytové družstvo ( SBD ), spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) a verejná prevádzkareň. 149

150 B.13. KONCEPCIA STAROSTLIIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE. Životné prostredie je komplexná problematika, v ktorej sa synteticky a v efektoch vzájomnej synergie prelína problematika životného prostredia v prírodnom prostredí, v pracovnom prostredí a v obytnom prostredí, v základných prvkoch životného prostredia - pôde, vode a ovzduší, a vo všetkých faktoroch, ovplyvňujúcich jeho kvalitu, teda v odpadoch, vplyvoch motorizácie na kvalitu prostredia, hluku, vibrácií a žiarenia. Územný plán mesta Kremnica, v intenciách základných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení popri riešení jeho ostatných úloh zároveň vytvára predpoklady na zabezpečenie trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt v území najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek. Kapitola Životné prostredie má za cieľ sústrediť prierezový pohľad na životné prostredie v sídle ako na komplex jeho jednotlivých zložiek, ktoré spolu vytvárajú výslednú kvalitu životného a obytného prostredia. Podrobne sú jednotlivé zložky opísané v samostatných kapitolách (Vodné hospodárstvo, Odpadové hospodárstvo, poľnohospodárstvo,..) B Ovzdušie. Znečistenie ovzdušia je taký stav, kedy najvyššie prípustné koncentrácie škodlivých látok v ovzduší sú prekročené. Na stave znečistenia ovzdušia sa podieľajú vplyvy globálne (diaľkový prenos znečisťujúcich látok) i lokálne (emisie z miestnych zdrojov znečistenia ovzdušia). Na znečisťovaní ovzdušia v okrese sa v podstatnej miere podieľajú existujúce stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia a automobilová doprava, ktoré zaťažujú ovzdušie hlavne tuhými znečisťujúcimi látkami, SO2, NOx a CO a VOC. V katastrálnom území mesta Nová Baňa sú registrovaní producenti látok, ktorí na kvalitu životného prostredia pôsobia negatívne. Sú to najmä väčší výrobcovia tepla ako Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o., STING-ITEC Slovakia, s.r.o. Nitra, priemyselné podniky KNAUF INSULATION, s.r.o., CORTIZO, a.s. a ďalší. S premenou fosílnych primárnych energetických zdrojov na teplo je spojená produkcia znečisťujúcich látok. Ich množstvo je dané technológiou spaľovania, technickým stavom kotlov, použitým druhom paliva ako aj technológiou na zachytávanie emisií. Produkcia jednotlivých druhov emisií sa stanovuje v súlade s platnou legislatívou automatickým monitorovacím systémom alebo výpočtom na základe množstva spotrebovaného paliva. Prehľad o vývoji produkcie emisií v kotolniach Mestského bytového podniku Nová Baňa, s.r.o. Emisia TZL SO 2 NO x CO Množstvo [t/r] [t/r] [t/r] [t/r] , , , , , , , , , , , , Graf : Emisie v kotolniach Mestského bytového podniku Nová Baňa, s..r.o 150

151 Emisie zo stacionárnych zdrojov Okres Žarnovica (zdroj NEIS) Neis kód ZL Slovenský popis ZL Množstvo ZL(t) za rok tuhé znečisťujúce látky (TZL) 52, oxidy dusíka oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NOx) 79, oxid uhoľnatý (CO) 53, organické látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC) 12, Oxid siričitý , benzén 0, trichlóretylén (trichlóretén) 0, zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn 0, fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF 0, sulfán (sírovodík) 0, amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 plynné anorganické zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl okrem fosgénu, chlórkyánu a oxidov chlóru 34,429 0, fenol 19, formaldehyd (metanal) 4, acetón (dimetylketón, propán-2-on) 0, alkány (parafíny) okrem metánu 0, alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu 15,449 V území mesta sú evidované tieto zdroje znečistenia ovzdušia: Názov prevádzkovateľa Ulica prevádzkovateľa Názov zdroja Velkosť zdroja Knauf Insulation, s.r.o. Železničný rad 24 Minerálne vlákno 2 V Knauf Insulation, s.r.o. Železničný rad 24 Minerálne vlákno 1 V COOP JEDNOTA, SD Bystrická č. 44 Kotolňa NS Nová Baňa S Cortizo Slovakia, a.s. Železničný rad 29 Plynová kotolňa S Cortizo Slovakia, a.s. Železničný rad 29 Technológia na výrobu hliníkových čapov S Cortizo Slovakia, a.s. Železničný rad 29 Technológia povrchovej úpravy práškovým nanášaním S Domov sociálnych služieb Hrabiny Rekreačná 1/393 Kotolňa ZPN S Ing. Vladimír Boroš - školský majetok Nová Baňa Dodeková 14 Maštale pre chov HD S Knauf Insulation, s.r.o. Železničný rad 24 Čerpacia stanica nafty NN 33 B S Knauf Insulation, s.r.o. Železničný rad 24 Kotolňa S Materská škola Nábrežná č. 2 Kotolňa MŠ S Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o. Cintorínská č. 7 Kotolňa BD Hrádza S Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o. Cintorínská č. 7 Kotolňa BD Nábrežná S Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o. Cintorínská č. 7 Kotolňa Domu služieb S Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o. Cintorínská č. 7 Kotolňa MSÚ S 151

152 Mestský bytový podnik Nová Baňa, s.r.o. Cintorínská č. 7 Kotolňa BD Štúrova S Milan Chuťka - KAMENA - produkt Malinovského 1152/4 Kameňolom Čičerka S Nemocnica s poliklinikou Nová Baňa, n.o. Cintorínska 21 Kotolňa ZPN - K2 INTERNÉ S Nemocnica s poliklinikou Nová Baňa, n.o. Cintorínska 21 Kotolňa ZPN - K1 Poliklinika S Nemocnica s poliklinikou Nová Baňa, n.o. Cintorínska 21 Náhradný zdroj el.en. S OPTIMA - KDK, s.r.o. Železničný rád č. 70 Čerpacia stanica PHM S SLOVNAFT, a.s. Vlčie hrdlo Čerpacia stanica MP S STING-ITEC Slovakia, s.r.o. Cintorínska 5 Ktolňa ZPN PK 1442 S Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Partizánska cesta 5 Čistiareň odpadových vôd S TRELLEBORG AUTOMOTIVE Slovakia, s.r.o. Železničný rád 73 Vstrekovanie z plastic. hmôt S Základná škola Jána Zemana Školská č. 6 Kolňa ZPN -ZŠ nová budova S Základná škola Jána Zemana Školská č. 6 Kotolňa ZPN - ZŠ stará budova S Združená stredná škola Osvety č. 17 Kotolňa ZPN S Ďalej sa na znečistení ovzdušia podieľajú mobilné zdroje ako motorové vozidlá a lokálne vykurovacie zdroje, napriek plynofikácii sídla. Sekundárna prašnosť v ovzduší býva spôsobená stavebnou činnosťou. Najmä údolné polohy mesta a kotlinová časť sú často vystavené koncentrácii emisií znečisťujúcich látok v ovzduší. V decembri 2007 bol vypracovaný strategický dokument Koncepcia rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky Cieľom koncepcie je vytvorenie podmienok pre systémový rozvoj sústav tepelných zariadení na území mesta Nová Baňa s dôrazom na zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávky tepla, hospodárnosti pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla na princípe trvalo udržateľného rozvoja s dôrazom na ochranu životného prostredia. B Návrh opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia. Pri návrhu opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia v priemyselnom parku vo vzťahu k osídleniu vychádzať z ustanovení zákona č. 478/2002 Z. z. - zákon o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), (v znení č. 245/2003 Z. z., 525/2003 Z. z., 541/2004 Z. z., 572/2004 Z. z., 587/2004 Z. z., 725/2004 Z. z., 230/2005 Z. z., 479/2005 Z. z. a zákona č. 401 / 1998 Z. z. - zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (v znení č. 161/2001 Z. z., 553/2001 Z. z., 478/2002 Z. z., 525/2003 Z. z., 587/2004 Z. z.), v zmysle 4 zákona stanoviť emisné limity pre existujúce zdroje znečisťovania ovzdušia, v zmysle 21 zákona určiť lehotu počas, ktorej musia jestvujúce veľké a stredné zdroje znečistenia ovzdušia dosiahnuť hodnotu emisného limitu, určiť platné emisné limity pre jednotlivé kategórie znečisťujúcich látok a všeobecné podmienky prevádzkovania nových a jestvujúcich zdrojov znečisťovania ovzdušia, pre vybrané technológie a zariadenia stanoviť emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov, rekonštrukcie jestvujúcich zdrojov a výstavbu nových zdrojov znečisťovania ovzdušia realizovať tak, aby zodpovedali požiadavkám uvedených legislatívnych noriem. 152

153 B Ochrana povrchových a podzemných vôd. Základným právnym dokumentom v oblasti vody je zákon č.364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) v znení zmien a doplnkov Čl. II zákona č.230/2005 Z. z. z Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, na zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov a bezpečnosť vodných stavieb. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. B Nakladanie s vodami. štvrtá časť zákona č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon). Kapitola bola podrobne spracovaná v etape Prieskumov a rozborov. Doplnenie Prieskumov a rozborov. Zriadenie vodnej stavby ČOV Nová Baňa - Tajch bolo povolené rozhodnutím Obvodného úradu ŽP Banská Štiavnica, č. 2008/00764/ZC-BG zo dňa Do skúšobnej prevádzky bola uvedená rozhodnutím č. 2009/00232/ZC-BG zo dňa Dočasné užívanie ČOV Nová Baňa Tajch bolo povolené rozhodnutím Obvodného úradu ŽP v Banskej Štiavnici č. 2010/00330/ZC-BG zo dňa na skúšobnú prevádzku, ktorá bude trvať do Zároveň bolo povolené vypúšťanie prečistených odpadových vôd zo splaškovej kanalizácie cez MB ČOV do recipientu Kýzového potoka za nasledujúcich podmienok : 1. Hodnoty povoleného množstva vypúšťaných OV a spôsob merania množstva OV Max. hodinový Q priemerné Q deň Q rok prietok ČOV 7,5 m 3. hod -1 1,25 m 3.hod m 3.d m 3.rok -1 kg.deň 2. Priemerné koncentračné hodnoty (p) a maximálne koncentračné hodnoty (m) pre jednotlivé ukazovatele, bilančné hodnoty vypúšťaného znečistenia z ČOV Ukazovateľ Koncentrácia Bilančné hodnoty priemerná (p) maximálna (m) t.rok -1 mg.l -1 mg.l -1 BSK ,9 0,3285 CHSK cr ,15 1,47825 NL ,9 0,3285 B Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov. piata časť zákona č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon) Ochranné pásmo vodárenských zdrojov, 32 povrchový vodárenský zdroj Starohutský potok, pramene Stará huta č. 6, 7, 10, 11, 12, 13,14,15,16,17,20 a 21. Spoločne vymedzené ochranné pásma I. a II. stupňa (pre povrchový odber aj OP II. stupňa vnútorná časť) a spôsob hospodárenia v nich bolo stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2806/88-Ha z Plocha OP je 4,52 km 2 pramene Ploňov kút č. 24,25,26 a 27, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2806/88-Ha z Plocha OP je 0,97 km 2. pramene Kurací horný, Kurací dolný, Sedlo, Hanes a Holý, OP I. a II. stupňa 153

154 stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2155/88 z Plocha OP je 1,086 km 2 prameň Budínsky, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2155/88-Ha z Plocha OP je 0,177 km 2 - pramene Čierny luh horný, Čierny luh dolný, Kohútov, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2155/88-Ha z Plocha OP je 1,615 km 2 prameň Ležisko, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ONV Žiar nad Hronom č. PLVH 2155/88-Ha z Plocha OP je 0,45 km 2 prameň Bukovina, OP I. a II. stupňa stanovené Rozhodnutím ObÚŽP Žiar nad Hronom č. ŽP-796/94-5 z Oprávnenia pri správe vodných tokov pobrežné pozemky, 49, ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon) Pobrežné pozemky, ktoré môže užívať správca vodného toku pri výkone správy toku a správy vodných stavieb, sú pozemky do 10 m od brehovej čiary pri vodohospodársky významných tokoch Hron, Novobanský potok a Starohutský potok a pri ostatných drobných tokoch do 5 m od brehovej čiary. B Zdroje znečistenia vôd. V katastrálnom území mesta Nová Baňa nie sú evidované významné zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd. V súčasnosti je väčšina mesta Nová Baňa odkanalizovaná jednotnou kanalizačnou sieťou odvádzajúcou odpadovú vodu z domácností, vybavenosti a podniku Knauf Insulation, s.r.o. ako aj zrážkové vody zo spevnených plôch. Čistenie odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou zabezpečuje ČOV Nová Baňa, recipientom vyčistených OV je rieka Hron. Dažďové vody odvádzané verejnou kanalizáciou sú cez 6 odľahčovacích objektov na stokovej sieti vypúšťané do Novobanského a Starohutského potoka a do Hrona. V rekreačnej lokalite Tajch sú splaškové vody odvádzané verejnou kanalizáciou do ČOV Tajch, ktorá je v súčasnosti v skúšobnej prevádzke. Recipientom vyčistených splaškových vôd je Kýzový potok pod VN Tajch. V území mimo dosahu verejnej kanalizácie sú splaškové vody likvidované individuálne (akumulované v žumpách a septikoch s nezaručenou vodotesnosťou a v domových ČOV) B Návrh opatrení. V koncepcii ÚPN mesta Nová Baňa sú z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov navrhované nasledujúce opatrenia : rešpektovanie ochrany vôd vyplývajúcej zo zákona č. 364/2004 Z. z. jeho zmien a doplnkov a rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy, zabezpečenie krytie potreby pitnej vody napojením mesta na SKV Žiar nad Hronom Žarnovica Hronský Beňadik, riešenie zásobovania pitnou vodou v miestnych častiach Bukovina a Stará Huta po odstavení vodných zdrojov Bukovina, Hradiská a Stará Huta, ktoré sa nachádzajú v OP 30 km od JE Mochovce, rekonštrukcia verejnej kanalizácie (balastné vody) a jej rozšírenie formou splaškovej kanalizácie vo väzbe na uvažovaný územný rozvoj, napojenie verejnej splaškovej kanalizácie Tajch na verejnú kanalizáciu mesta. ČOV Tajch kapacitne nevyhovuje uvažovanému územnému rozvoju v rekreačnej lokalite a jej rozšírenie je problematické, realizácia splaškovej kanalizácie a ČOV Bukovina s terciálnym stupňom čistenia, (OP II. stupňa VZ Bukovina a Hradiská), 154

155 likvidovanie splaškových vôd od producentov v rozptýlenej zástavbe a mimo dosahu verejnej kanalizácie v individuálnych zariadeniach (akumulácia splaškových vôd vo vodotesných žumpách, domové ČOV, areálové ČOV), eliminácia nepovolených vyústení splaškových vôd do vodných tokov, cestných rigolov, riešenie vodotesnosti žúmp (kontrola vývozu na ČOV), rešpektovanie požiadavky na kvalitu vody na kúpanie podľa 19 zákona č. 355/2007 Z. z., Vyhlášky MZ SR č. 72/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu na kúpaliskách a NV SR č. 87/2008 Z. z. o požiadavkách na prírodné kúpaliská, riešenie dotácie vody do VN Tajch, rešpektovanie pobrežných pozemkov do 10 m od brehovej čiary Novobanského a Starohutského potoka a do 5 m od brehovej čiary pri ostatných tokov v rámci pozemkových úprav vyplývajúcich z budúcej výstavby, rešpektovanie inundačného územia Hrona, realizácia akékoľvek stavby v inundačnom území Hrona až po zabezpečení tohto územia pred povodňami, realizácia protipovodňových opatrení na Novobanskom potoku, Starohutskom potoku a v lokalite Horné lúky, riešenie odvádzania zrážkových vôd z povrchového odtoku zo zastavaného územia s deleným systémom odvádzania odpadových vôd, riešenie odvádzania vnútorných vôd z územia medzi R1 a cestou I/66 B Vodné toky. šiesta časť zákona č. 364/2004 Z. z. Členenie vodných tokov, 44. Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na: a) vodohospodársky významné vodné toky, v k. ú. mesta Nová Baňa sa jedná o rieku Hron, Novobanský a Starohutský potok, b) drobné vodné toky: všetky ostatné vodné toky. Vodné toky sa z hľadiska ich využitia na: a) vodárenské toky, v k. ú. mesta Nová Baňa sa jedná o Starohutský potok v úseku od rkm 5,80 8,80 po prameň, b) ostatné vodné toky. Inundačné územie, 46. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, ktorý je príslušným orgánom štátnej vodnej správy, na základe návrhu SVP š.p. OZ Banská Bystrica určil Rozhodnutím č ZC-BG-BN zo dňa rozsah inundačného územia vodného toku Hron, pozdĺž rýchlostnej komunikácie I/65-R1 v katastrálnom území Nová Baňa, vyčlenený záplavovou čiarou zakreslenou do mapových podkladov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Rozhodnutie určuje zóny inundačného územia: aktívnou zónou je zóna, ktorou preteká povodňový prietok, pasívnou zónou je zóna, ktorú tvorí zostávajúca nechránená časť inundačného územia zasahovaná rozlievaním vôd mimo koryta vodného toku alebo vzdutím pri povodňovom prietoku. Rozhodnutie určuje aj opatrenia a vymedzenie spôsobu využívania inundačného územia v aktívnej zóne. Inundačné územie v priestore medzi cestou I/65 a R1 predstavuje pasívnu zónu, ktorá nie priamo ohrozovaná povodňovým prietokom na Hrone, ale vzdutými vodami cez 155

156 cestné priepusty a koryto Novobanského potoka. V ÚPN mesta sa určilo inundačné územie pri drobných vodných tokoch (Novobanský potok, Kýzový potok a Starohutský potok) na základe "Povodňového plánu záchranných prác mesta Nová Baňa (2011)". B Správa vodných tokov, siedma časť zákona č. 364/2004 Z.z. Oprávnenia pri správe vodných tokov, 49. Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami sú pozemky do 10 m od brehovej čiary pri vodohospodársky významnom toku (Hron, Novobanský potok a Starohutsky potok) a pri drobných tokoch do 5 m od brehovej čiary (ostatné toky v území). Pásma ochrany vodohospodárskych zariadení, 19 zákona č. 230/2005 Z.z. Verejné vodovody a verejné kanalizácie. Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného a kanalizačného potrubia na obidve strany : 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm Vodojemy. Pásma ochrany I. stupňa sú oplotené (13 vodojemov). Ochranné pásmo JE Mochovce. Do katastrálneho územia mesta Nová Baňa zasahuje OP 30 km od JE Mochovce. Vodárenské zdroje v tomto pásme sú potenciálne ohrozené a majú byť vyradené z prevádzky. V k. ú. mesta sa jedná o vodárenské zdroje pramene Stará Huta, povrchový odber zo Starohutského potoka a pramene Bukovina. B Kvalita podzemných a povrchových vôd. Podľa vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom č. 2265/2008 z : v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou neboli zistené nedostatky z dôvodu nedostatku pitnej vody, kvalita vody zodpovedala požiadavkám NV SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu vody určenej pre ľudskú spotrebu, bazény a technológia úpravy vody na mestskom netermálnom kúpalisku vyžaduje rekonštrukciu tak, aby vyhovovali požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 72/2007 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu pri informatívnych odberoch vzoriek vody z VN Tajch pred začiatkom letnej turistickej sezóny, kvalita vody nevyhovovala NV SR č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk a na kúpaliská a jej kontrolu, voda nebola vhodná na kúpanie. Podľa vyjadrenia správcu verejného vodovodu sa na hromadné zásobovanie nevyužíva prameň Kohútov pre zvýšený obsah arzénu. 156

157 B Zdroje znečistenia vôd. V meste je vybudovaná kanalizácia a je vybudovaná aj čistiareň odpadových vôd. Sú však objekty, odkanalizované do žúmp a do vlastných ČOV. Je potrebné zabezpečovať vyhovujúcu likvidáciu odpadových splaškových vôd od všetkých objektov v meste. B Pôda. Pôda ako zložka životného prostredia je zároveň základným výrobným prostriedkom odvetvia poľnohospodárstva. Pôdny fond je chránený zákonom c. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Poľnohospodárska pôda je vedená v bonitovanej pôdnoekologickej jednotke s bonitnou triedou 5,6,7,8,9 sú to fluvizeme typické prevažne stredne ťažké, z menšej časti ľahké a vysychavé. Z hľadiska klimatických podmienok územie charakterizuje veľmi teplý a veľmi suchý nížinný klimatický región, v ktorom suma priemerných denných teplôt s 10 C 0 je , dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 C 0 je 242 dní, priemerná teplota vzduchu v januári je 1 až 2 C 0, priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie je 16 až 17 C 0. B Hluk. Najväčšia intenzita dopravy podľa sčítania v roku 2005 je na ceste III/0659 Školskej ul., a to voz./deň s podielom ťažkej dopravy 11,6%. Nárast dopravy do roku 2009 môžeme uvažovať v zmysle metodiky Ministerstva dopravy sekcia dopravnej infraštruktúry nasledovne: Najvyššie prípustné hodnoty hluku L aeq vo vonkajšom priestore podľa Nariadenia vlády SR č. 40 zo : Druh priestoru : Deň Noc Obytné budovy 60 db(a) 50 db(a) Školy a športoviská 50 db(a) 40 db(a) Obytné budovy sú za hranicou ochranného pásma, školské zariadenia sú v ochrannom pásme nadmerného hluku. Pri navrhovaní usporiadania územia je potrebné prihliadať na vyhlášku MZSR č. 549/2007 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, aby boli dodržané prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí, uvedené v tabuľke č. 1 (hluk z dopravy a z iných zdrojov) a vo vnútornom prostredí uvedené v tabuľke č. 3 uvedenej vyhlášky (hluk z vonkajšieho prostredia). B Žiarenie. Riziko radónu nebolo na území mesta nikdy mapované. V rámci údajov vedených v Odvodených mapách radónového rizika je aj územie Novej Bane zahrnuté do oblasti s prítomnosťou pôdneho radónu. Jeho zisťovanie má význam z hľadiska určenia jeho úrovne pre zakladanie stavieb a pre jeho možný obsah v pitných vodách. Z týchto hľadísk možno povedať, že aj napriek tomu, že do vodojemov rozvádzajúcich vodu do mesta sú ako doplnkové zdroje využívané miestne pramene, nebol zistený radón vo vodách dodávaných Stredoslovenskou vodárenskou a.s. Rozbor vody zo zdrojov na individuálne zásobovanie je robený len na základe objednávky jej užívateľa, resp. ako podklad pre povolenie odberu vôd z takéhoto zdroja. Doteraz nebola zistená prítomnosť radónu. Radónový prieskum bol robený pri výstavbe bytových domov v KBV Hrádza A3, A4. Na základe výsledkov merania bolo v oboch prípadoch skonštatované, že nebola prekročená odvodená zásahová úroveň a preto nie je potrebné vykonávať opatrenia 157

158 proti prenikaniu radónu z podložia do stavieb. B Odpady. V meste Nová Baňa sa podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o odpadoch) nakladá s ostatnými ako aj s nebezpečnými odpadmi zaradenými v zmysle vyhl. Č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov v znení neskorších predpisov. Na základe doručených Hlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním bolo v meste Nová Baňa za rok 2007 od právnických osôb a fyzických osôb podnikajúcich oprávnenou organizáciou vyzbieraných a vyprodukovaných niekoľko ton odpadov: B Údaje o ročnej produkcii odpadov v meste Nová Baňa (zdroj RISO 2007): Množstvo odpadov pôvodca: (t) Množstvo odpadov držiteľ: (t) Množstvo odpadov zber: (t) Množstvo odpadov zhodnocovanie: 0 (t) Množstvo odpadov zneškodňovanie: 0 (t) Celkove množstvo odpadov: (t) Odpady pochádzajúce len od fyzických osôb občanov v meste Nová Baňa sú evidované v Hlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním za rok 2007, ktoré má k dispozícii mesto Nová Baňa (na tunajší úrad obec resp. mesto nemá povinnosť zasielať hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním). B Skládky odpadov. V meste Nová Baňa sa riadená skládka odpadov nenachádza. Nachádza sa jedna prekládková stanica v Novej Bani a odváža sa na skládku KO v Kalnej nad Hronom, ktorú prevádzkuje spoločnosť SITA Slovensko, a.s. Kalná nad Hronom. V rokoch sa v okrese Žarnovica neuzatvárali ani nerekultivovali žiadne skládky odpadov. B Zariadenia na zhodnocovanie odpadov v meste Nová Baňa. Technické služby mesta Nová Baňa (lisovanie plastov a papiera). Ladislav Búry, Nová Baňa (mletie plastov). B Uzatvorené a zrekultivované skládky odpadov. Do roku 2001 boli uzatvorené a zrekultivované tieto skládky odpadov: Skládka priemyselného odpadu IZOMAT a.s. Nová Baňa bola uzatvorená a rekultivovaná v roku 2001, ktorá je aj v súčasnosti monitorovaná a priebežne sú predkladané výsledky z monitorovania. Skládka Bôrina Nová Baňa bola uzatvorená pred rokom Skládkovala sa tu prebytočná zemina a drobný stavebný odpad. Nie je ďalej monitorovaná. B Skládka biologicky rozložiteľného odpadu. Podľa 5 ods. 1 písm. d) bod 1 vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch sa do roku 2010 má znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných KO na 75 % z celkového množstva biologicky rozložiteľných KO vznikajúcich v roku Následne do roku 2013 na 50 % a do roku 2020 na 35 % z celkového množstva biologicky rozložiteľných KO vznikajúcich v roku Tu je potrebné skonštatovať, že všeobecne akceptovaný podiel 35 % objemu KO tvoria bioodpady (ako uvádzajú štúdie SLICPEN, s ktorými sa nakladá v súlade so zákonom 158

159 o odpadoch, je v podmienkach vidieckeho spôsobu osídlenia predimenzované. Obyvatelia mesta v prevažnej miere s biologickým materiálom (zvyšky potravín, sena, lístia, dreva ap. ) nakladajú spôsobom smerujúcim k jeho prirodzenému využívaniu a nie v zmysle definície odpadu ako s materiálom, ktorého sa jeho držiteľ zbavuje, chce sa ho zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa ho zbaviť. Mesto Nová Baňa realizuje projekt Úprava zložiek biologicky rozložiteľného odpadu pred ich zhodnotením v regióne Nová Baňa. Navrhované technologické zariadenia sú mobilné, takže môžu odpad upravovať priamo na mieste jeho vzniku, čím sa zabráni zvýšeným nákladom na zvoz odpadu na koncentrované miesta. Systém sa skladá z takých zariadení, ktoré budú upravovať všetky hlavné zložky bioodpadu, ktorý v meste a obciach vzniká. Okrem tejto technológie sa v ÚPN mesta navrhuje koncentrovaná plocha pre skládku biologicky rozložiteľného odpadu na v priemyselnej zóne na juhovýchodnom okraji mesta pri železničnej trati. V prípade, ak sa budú v kompostárni v rámci biologicky rozložiteľných odpadov spracovávať vedľajšie živočíšne produkty neurčené na ľudskú spotrebu, musia byť pri odstraňovaní a používaní vedľajších živočíšnych produktov plnené požiadavky zák. o veterinárnej starostlivosti, Nariadenia EP a Rady ES č. 1069/2009, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov a odvodených produktov... B Environmentálne záťaže. 3x Skládka Nová Baňa (OO, NO) Stachov jarok, Pod dievčou skalou, Záhrb 2x Skládka Žarnovica (OO, NO) Skládka na ul. Obrancov mieru, Skládka Žarnovica Žarnovická Huta. Na úseku odpadového hospodárstva je vypracovaná koncepcia Programu odpadového hospodárstva do roku 2005, ktorá bola schválená v roku Uvedená koncepcia je v súčasnosti platná až do vydania nového programu odpadového hospodárstva. Podľa zákona o odpadoch bude vypracovaná Krajským úradom životného prostredia v Banskej Bystrici. 159

160 160