unao verejneho zdravornicrva ffi SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavskf cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava Bratislava, 16.9.2019 oet6994t20t9 Usmernenie hlavn6ho hygienika Slovenskej republiky ffkajfce sa ochorenianazhpadonflsku hortriiku vyvolanf West Nile virusom Charakteristika ochorenia: Zdpadonilska horudka je akritne horudkovitd ochorenie. Pdvodcom ochorenia je West Nile Virus (WNV), ktorf sa zaratuje do defade Flaviviridae. Vfrus bol po prrnfkr6t izolovanli v zdpadorulskej provincii v Ugande v roku 1937. Takmer 80 % infekcii prebieha bezpriznakovo. Iba u 20 Yo pacientov sa m6zu vyskytnrit' nasledujrice prtznaky: n6hly n6stup horudky trvajricej 3-5 dni, bolesti hlavy, hrdla, pohybov6ho apar6tu, fnava, nechutenstvo, bolesti brucha, vyr6lka. Ujedn6ho zo 150 ai,25o pacientov sa m6ze rozvinrit' neuroinvazivna forma ochorenia (ser6zna meningitida, meningoencefalitfda alebo myelitida), vtidsinou u os6b nad 50 rokov alebo imunokompromitovanlich os6b. Inkubadnli das je 2-15 dnf. ilovek sa infikuje po po5tipanf kom6rom. Pren6sadom tohto virusu je druh komilra Culex, ktory sa Zivi predov5etkfm krvou vt6kov a je aktivny v noci. Rezervodrom vfrusu sri vofne Lijtce l4riky. Ludia a kone sf vnimavi hostitelia. prenos z dloveka na dloveka je moznli pri transplant6cii orgdnov, po transflrzii krvi alebo transplacent6rne. Inli prenos z dloveka na dloveka nez prenos krvou a tkanivom nie je povazovanli zaredlny. Ueinna odkovacia lltka pre liudf proti tejto nilkaze nie je k dispozicii. prevencia spodiva v nideni komarov a v individu6lnej ochrane pred po5tipanim. Predpoklad 6 sa, Ze imunita po prekonanf nitkazy twd celozivotne, bol v5ak dokazarry postupnf pokles titra Specifickych ochrannlich protil6tok. Klinick6 krit6ri6: kald osoba s horudkou a s encefalitidota/alebo meningitfdou Laborat6rne krit6ri6: o D6kaz Specifickej protil6tkovej odpovede (s6rum, likvor). o Detekcia nukleovej kyseliny v krvi alebo likvore.
I ab or at 6r ne vy i e tr e ni e pr e pr av dep o do b n! pr {p ad : o Stanovenie IgM protil6tok proti WNV v s6re ELISA testom. o Stanovenie IgG protil6tok proti WNV v s6re ELISA testom. I ab or at 6rne vy i e tr eni e pr e p otvr de n!, pr {p ad! : o IzolficiawNv zk<rvialebo likvoru. o Detekcia nukleovej kyseliny WNV v krvi alebo likvore. o D6kaz pritomnosti Specifickfch protil6tok IgM proti wnv v likvore. o Pozitivnyvfrusneutralizadnytest. Epidemiologick6 krit6ri6: o Prenos zo zvieratana dloveka: pobyt, n6v5teva alebo po5tipanie kom6rom v oblastiach s endemickym vfskytom WNV u koni alebo vtdkov o Prenos z dloveka na dloveka: transplant6cia, transfrrzia, transplacent6rne Klasilik6cia pripadu ochorenia: o Moin!: neuplatf,uje sa o Pravdepodobny: kazd osoba spif,a3rica klinick6 }ritdrila najmenej jedno o Ponrden!: z dvoch nasledujricich: - epidemiologick6 srivislost' - najmenej jedno zlaboratomych kritdrii pre pravdepodobn;i pripad kuhd osoba spiria3rica klinickd krit6ri6 a najmenej jedno zlaborat6mych krit6rif pre potvrden;f pripad Vfslryt ochorenia vo svete: Ochorenie je roz5frend v severoafrick;fch pobrezn;ich oblastiach, vo qfchodnej a juanej Afrike, JuZnej Eur6pe, na Blizkom a Strednom Vfchode a v Indii. V Eur6pe boli zaznamenand ochorenia v juznom Rusku, na Ukrajine, Moldavsku, Bielorusku, Rumunsku, Bulharsku, Francirzsku, Spanielsku, Portugalsku, Gr6cku, Rakrisku, Madarsku a v deskej republike. Epid6mie ochorenia boli hl6send z Afriky, Stredn6ho Vlfchodu, Eur6py, Austr6lie, Azie, Ameriky. V roku 1996 sa vyskytla epid6mia v juhovfchodnom Rumunsku, kde bolo infikovanlich 393 lludi a 17 ludi zomrelo. Od roku 1997 boli hl6sen6 epid6mie z Talianska a Francfzska. Dal5ie ve1k6 epid6mie boli hl6sen6 z Ruska (v roku lggg), zlzraela (v roku 2000) a z Tuniska (v rokoch 1997 a2003), v rokoch 2007 a2010 v juznej dasti Ruska a v rokoch 2010-2Ol2 v Gr6cku. V roku 2019 (k 12.9.2019) bolo v krajin6ch EU a krajin6ch susediacich s EU hl6sen;fch 291 ochoreni u ludi na zdpadonilsku horudku. dlensk6 5t6ty EU: Grdcko (l7l pripadov), Rumunsko (33 pripadov), Taliansko (24 pripadov), Cyprus (16 pripadov), Mad'arsko (15 pripadov), Bulharsko (4 prrpady), Rakrisko (3 pripady), Francfzsko (1 pripad) a Slovensko (1 pripad). V krajin6ch susediacich s EU bolo hl6senych 23 pripadov ochoreni (v Srbsku - 13 pripadov, v Turecku - 7 pripadov a v Severnom Maced6nsku - 3 pnpady). Aktu6lne inform6cie aj s uvedenim postihnutej oblasti sri uvedend na webovej striinke www-ecdc.euroda.eu.
Situ6cia v Slovenskej republike: Ochorenia u lludi neboli v Slovenskej republike doteruz hl6sen6, zaznamenan6 boli iba importovan6 pripady. Prvy pripad ochorenia bol laborat6rne potvrdeny dia 10. 9. 2}lg. UZ v minulosti v5ak boli protil6tky proti West Nile Virus zisten6 u2-4 yo zdravych os6b atiel u vt6kov, u vol'ne i:ijncej lovnej zvei au dom6cich zvierut. V sedemdesiatych rokoch bol west Nile virus izolovany aj zkomirov zo zithorskej nfziny. odporfiania pre osoby, ktor6 sa vrdtili z pobytu v krajin6ch s vfskytom wnv: Osobe, ktor5 sa wdtila zl<rajin vliskytu ztlpadonilskej horudky vyvolanej WNV, sa odporuda sledovanie zdravotn6ho stavu podas 28 dni od n6vratu. V pripade ktinickfch priznakov je potrebn6 vyhfadat' prislu5n6ho v5eobecndho lekdra a informovat' ho o cestovatelskej anamndze. Laborat6rna diagnostika: V Slovenskej republike sa laborat6rna diagnostika WNV u fudi vykon6va v Nilrodnom referendnom centre pre arbovirusy a hemoragickd horudky UVZ SR (d'alej len,,nrc pre AHH"). Laboratdrne wietrenie sa vkondvo v indikovanfich orfoadoch - v pripade horudkovit6ho ochorenia s preukrizanou ser6znou meningitfdou, meningoencefalitfdou alebo akirtnou chabou pardzou v d6sledku myelitidy u pacienta s pobytom v oblasti s mozn;fm prenosom WNV podas predchddzajricich 28 dni, v obdobi aktivneho prenosu WNV. Sez6na monitorovania pripadov ochorenia na wnv trv6 spravidla od jrina do konca novembra. Laborat6rne vy5etrenie sa vykondvana odporudenie prislu5n6ho infektologick6ho pracoviska a po konzult6cii s epidemiol6gom region6lneho uradu verejn6ho zdravotnictva v Slovenskej republike (RUVZ). Zi'Jrladnf pokyny pre odber vzoriek biologick6ho materiilu na vy5etrenie WNV: Odber vzoriek biologickdho materi6lu na laborat6rnu diagnostiku je nevyhnutnl vzdy konzultovat' s NRC pre AHH (02149 284 4171275). V akritnom 5t6diu ochorenia sa odoberajri vzorky na real-time RT-PCR a s6rologick6 vy5etrenie. Typ odobratych vzoriek zdvisi od, druhu a 5t6dia klinickfch pnznakov pacienta: real-time RT-PCR: Do 7 dni od pn{ch priznakov: nezrflianliv6 EDTA krv (3 ml) moi (10 ml, odobrat'priamo do sterilnej skfmavky) likvor (odobrat' priamo do sterilnej skrimavky) Od 8 do 14 dni od prqich priznakov: nezrdzanliv6 EDTA krv (3 ml) odobrat6 ";,ilffi :,Th ;ii,#l#'#.*'fi:3? ;:ffilj:? NRC pre AHH v do najkrat5om dase pri teplote +2"c ai,+8oc, najnesk6r do 4g hodin.
s dro lo g ic kd uyi etrenie : - prv6 vzorka s6ra (z 2-3 ml krvi) resp. zrirtanliv kl (z-3 mr) - odber do najsk6r od prvlich primakov; ak je odber do 7 dni od prvfch priznakov atransport do NRC pri teplote +z"c ai, +8oc, najneskor do 48 hodfn, mozno zvdiit real-time RT-PCR zo s6ra. - druhi vzorka s6ra resp. ruirtanlivd krv - prvej vzorky s6ra. odber 7-r4 dni po odbere Vzorky krvi resp. s6ra na s6rologick6 vy5etrenie sa musia uloiit a transportovat' pri teplote +2"C ai +8oC. Ak by transport krvi trval viac ako 24 hodin,je potrebn6 do laborat6ria zaslat asepticky odobrat6 s6rum. Do transportu je potrebn6 s6rum uskladnit' pri teplote +2oC az +8oC po dobu najviac 2 dni. potom je potrebn6 s6rum zmrazif (-20"C) a transportova( zmrazenl. Vzorky je potrebn6 dorudit' s vyplnenfm sprievodnym listom s d6tumom odoslania do laborat6ria. Na sprievodnli list je potrebn6 vyplnit' okrem zilkladnych identifikadnych ridajov o pacientovi (meno, priezvisko, rodn6 dfslo, bydlisko) aj d6tum odberu vzo*y a ridaje o ochoreni: - d6tum zadiatkuochorenia, - klinick6 piznaky, - u5tipnutie komarom a lokalita, kde pri5lo k u5tipnutiu komarom - cestovatelskil anamndza, - fdaj o odkovani pacienta proti ochoreniam vyvolanlfch flavivfrusmi (kliestbv6 encefalitf da,lltdzimruca, japonsk6encefalitf da), - uviest', di je pacient darcom alebo prijemcom krvi, transfiizneho lieku. Yzotka zaslan do laborat6ria musi byt oznalen zretelgmi identifikadnlimi ridajmi o pacientovi (meno, priezvisko, d6tum narodenia/rodn6 dislo), d6tumom odberu vzorky,typom vzorky. Poias transportu je dolezit6 neporulit'teplotnf retazec. Manaiment pacienta podozriv6ho z ochorenia vyvoran6ho wrlv: Ak v5eobecnli lek6r na zildade pozitivnych, klinickfch a anamnestic(ich epidemiologickfch ridajov vyslovi podozrenie z ochorenia vyvolan6ho wnv (pravdepodobnf pripad): l. hl6si telefonicky vfskyt pravdepodobn6ho pripadu ochorenia vyvolandho WNV na odbor/oddelenie epidemiol6gie rizemne prfslu5n6ho region6lneho uradu verejn6ho zdrav otnicma (d'alej len,,ruvz";, 2. odosle pacienta na tzemne prislusnd infektologick6 pracovisko. Ak lekrlr rizemne prfsluin6ho infektotogick6ho pracoviska po ddkladnom zhodnoteni klinickfch a epidemiologickfch fdajov apo konzult6cii s epidemiol6gom fzemne prislu5n6ho RUVZ vyslovf d6vodn6 podozrenie z ochorenia vyvolandho WNV a rozhodne o potrebe vykonania laborat6mej diagnostiky: 4
1. kontaktuje do najsk6r odbor lekarskej mikrobiol6gie (OLM) Uradu verejn6ho zdtavotnictva Slovenskej republiky (d'alej len,,jyz SR") - O2l4g 2g4 4l7lZ7S (RNDr. Elena Tich6, PhD., Mgr. Edita Staroflovd, phd.), 2. podl'a pokynov kontaktnfch pracovnfkov OLM, na ziklade poziadaviek klinick6ho laborat6ia zabezpedi odber a transport biologick6ho materi6lu. Odbor lehirskej mikrobiol1gie tlltz Sn: na ziklade qisledku vy5etrenia informuje o qfsledku vy5etrenia prim6ra fzemne prislu5n6ho infektologick6ho pracoviska, odbor/oddelenie epidemiol6gie prislu5n6ho RUVZ a odbor epidemiol6gie UVZ SR. Odbor/oddelenie epidemiolilgie prisluin1ho RUVZ : YloZi inform6ciu o prfpade do SRV Epidemiologickdho informadndho syst6mu EpIS. v pripade zistenia potvrden6ho ochoren ia na zfupadonfl sku horrliku (wnv) : t tvz SR do najsk6r informuje o potwdenom pripade ochorenia na z1padonilsku horudku: - Narodnri transfliznu sluzbu SR - dlensk6 5t6ty EU a ECDC prostrednictvom syst6mu vdasn6ho varovania a reakcie EWRS - Ministerstvo zdravotnictva Slovenskej republiky. t nflfz so s{dlom v Banskei Bystrici zabezpedi hl6senie pripadu do eur6pskeho surveillance syst6mu Tessy. /1 l :l i t t i- Mgr. RNDr. MUDr. J5n Mikas, PhD. hlavn;f hygienik Slovenskej republiky