SPOLOČNÉ PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE AKT-EÚ Výbor pre sociálne veci a životné prostredie 30.8.2004 NÁVRH SPRÁVY o potravinovej pomoci a potravinovej bezpečnosti Spoluspravodajca: Joses Sanga (Šalamúnove ostrovy) PR\540035.doc APP/3692
OBSAH Strana PREDKLADACIA SPRÁVA... 3 NÁVRH UZNESENIA... 4 DÔVODOVÁ SPRÁVA... 12 PR\540035.doc 2/18 APP/3692
PREDKLADACIA SPRÁVA PR\540035.doc 3/18 APP/3692
NÁVRH UZNESENIA o potravinovej pomoci a potravinovej bezpečnosti Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ, - rokujúc v Haagu (Holandsko) v dňoch 22. - 25. novembra 2004, - so zreteľom na článok 17 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku, - so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1292/96 z 27. júna 1996 o politike potravinovej pomoci a riadení potravinovej pomoci a osobitných činností súvisiacich s podporou bezpečnosti potravín 1, - so zreteľom na Všeobecné vyhlásenie o odstránení hladu a podvýživy z roku 1974, ktoré bolo prijaté uznesením Valného zhromaždenia OSN č. 3348 (XXIX), - so zreteľom na Systémovú sieť OSN pre rozvoj vidieka a bezpečnosť potravín ako aj na uznesenia Valného zhromaždenia A/57/226 a A/56/155, - so zreteľom na záväzky, ktoré prijali krajiny AKT a členské štáty EÚ v rámci Dohody o partnerstve AKT - EÚ podpísanej v Cotonou 23. júna 2000 a najmä na ustanovenia, ktoré ich vyzývajú alebo na ne naliehajú, aby zmiernili problémy súvisiace s potravinovou bezpečnosťou a potravinovou pomocou (články 23 (písmeno d) a 73), - so zreteľom na Rozvojové ciele milénia (MDG) prijaté na Summite milénia OSN 6. - 8. septembra 2000, - so zreteľom na Monterrejský konsenzus prijatý na Konferencii OSN o financovaní rozvoja z 22. marca 2002, - so zreteľom na deklaráciu Svetového potravinového summitu po piatich rokoch - Medzinárodná aliancia proti hladu, schválenú v Ríme (Taliansko), 10. - 13. júna 2002, - so zreteľom na Johannesburské vyhlásenie o trvalo udržateľnom rozvoji prijatom na Svetovom summite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 4. septembra 2002, - so zreteľom na správu Výboru pre sociálne veci a životné prostredie (AKT-EÚ 0000/00), A. keďže každý má právo na prístup k bezpečným a výživným potravinám, v súlade s právom na primeranú potravu a základným právom každého jednotlivca na život bez hladu, B. keďže viac ako 800 miliónov ľudí na celom svete a najmä v rozvojových krajinách nemajú dostatok potravín na pokrytie svojich základných výživových potrieb, 1 Ú. v. L 166, 5.7.1996, str. 11. PR\540035.doc 4/18 APP/3692
C. keďže došlo k výraznému nárastu celosvetových zásob potravín, avšak uspokojeniu potravinových potrieb obyvateľstva bráni množstvo prekážok v prístupe k potravinám a stále nepostačujúce domáce a národné príjmy na nákup potravín, nestabilita ponuky a dopytu ako aj prírodné a ľudstvom spôsobené katastrofy, Potravinová politika D. keďže deklarácia Svetového potravinového summitu po piatich rokoch, opätovne zdôrazňuje politickú vôľu a záväzky v oblasti dosahovania bezpečnosti potravín pre všetkých a odstraňovania hladu vo všetkých krajinách s cieľom znižovania počtu podvyživených ľudí na polovicu súčasného počtu najneskôr do roku 2015, E. keďže je dôležité, aby sa potraviny nepoužívali ako nástroj na vyvíjanie politického a hospodárskeho tlaku a aby sa kládol dôraz na dôležitosť medzinárodnej spolupráce a solidaritu v snahe odstrániť hlad, F. keďže je dôležité, aby sa vytvorili alebo posilnili národné politické rámce v krajinách AKT s cieľom zabezpečiť lepšie zásobovanie potravinami, silnejšie bezpečnostné siete, ktoré chudobným ľuďom umožňujú získať potraviny, ktoré už existujú a programy zamerané na odstraňovanie chudoby, pričom sa berú do úvahy hospodárska a sociálna dynamika príslušných krajín, Potravinová bezpečnosť G. keďže potravinová bezpečnosť znamená, že všetci ľudia majú vždy fyzický a ekonomický prístup k dostatočným, bezpečným a výživným potravinám potrebným pre zdravý a aktívny život, H. keďže Svetový potravinový summit v roku 1996 (Rím) vyznačil tri dôležité časti potravinovej bezpečnosti: (i) dostupnosť a stabilita zásob potravín, (ii) dostupnosť a cenová prístupnosť potravín a (iii) kvalita a bezpečnosť potravín, I. keďže Svetový potravinový summit po piatich rokoch konštatoval, že nedostatočná potravinová bezpečnosť bráni chudobným obyvateľom využívať možnosti rozvoja a zdôraznil potrebu venovania pozornosti otázkam výživy ako neoddeliteľnej súčasti prístupu k potravinovej bezpečnosti, J. keďže potravinová bezpečnosť sa v prípade mnohých krajín, najmä rozvojových, dosahuje prostredníctvom rastúcej poľnohospodárskej produkcie, zvyšovania príjmov vidieka a zabezpečovania prístupu k spravodlivému obchodu, často v závislosti od chudobných drobných poľnohospodárov, ktorí nemajú prospech zo žiadnych štátom poskytovaných subvencií ani z úverov alebo obchodných sietí, ktoré sú dostupné pre veľkých poľnohospodárov a medzinárodné poľnohospodárske spoločnosti, K. keďže národné a globálne politiky v oblasti potravinovej bezpečnosti sú dôležité na podporu potravinovej bezpečnosti a sú často ovplyvňované inými politikami, ktoré nesúvisia s potravinami, ako napr. politiky v oblasti marketingu, obchodného režimu a prepravy, PR\540035.doc 5/18 APP/3692
L. keďže potravinové politiky bez skutočného zamerania na potravinovú bezpečnosť nie sú dostatočnou odpoveďou na naliehavé a kritické potravinové potreby, M. keďže za účelom zmeny potravinovej sebestačnosti na potravinovú bezpečnosť je nevyhnutné vytvoriť správnu poľnohospodársku infraštruktúru, programy poskytovania úverov a odložení platieb, účinné systémy záchranných sietí pre vidiecke ako aj mestské oblasti a orgány včasného varovania a reakcie na mimoriadne situácie, N. keďže krízové situácie v oblasti potravinovej bezpečnosti vznikajú vo väčšine prípadov v dôsledku rýchleho populačného rastu a následných katastrof, akými sú napr. konflikty, suchá a záplavy, ktoré postupne narúšajú majetkové pomery už tak chudobných rodín, čo vedie k nedostatku potravín pre celé skupiny obyvateľstva, ktorý obnovuje politickú a sociálnu nestabilitu, O. keďže udržanie mieru a bezpečnosti a posilňovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti výživy a poľnohospodárstva zohrávajú významnú úlohu v oblasti zlepšovania hospodárskych podmienok a zvyšovania potravinovej bezpečnosti, P. keďže je všeobecne známe, že potravinovú bezpečnosť oslabuje rozšírenie HIV/AIDS v postihnutých krajinách AKT, Správa a sledovateľnosť potravín Q. keďže správa potravín sa týka mnohých účastníkov, ktorými sú vláda ako aj občianska spoločnosť, R. keďže dobrá správa na miestnej, národnej ako aj medzinárodnej úrovni je nevyhnutným predpokladom úspešnosti iniciatív súvisiacich s potravinovou bezpečnosťou, S. keďže úloha dosahovania potravinovej bezpečnosti bude vo veľkej miere závisieť od plnej spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou, ako aj spoluúčasti všetkých strán, najmä ľudí trpiacich chudobou a hladom, T. keďže je dôležité, aby nedošlo k oslabeniu medzinárodnej podpory krajín AKT v snahe o strednodobý a dlhodobý rozvoj ich potravinových a poľnohospodárskych sektorov, U. keďže je veľmi potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo zvýšilo rozvojové snahy zamerané na odstránenie, okrem iného, chudoby, hladu, podvýživy a detskej úmrtnosti, Potravinová pomoc V. keďže hlavnou úlohou potravinovej pomoci je poskytnutie potravín ľuďom vo forme cielenej pomoci určenej pre osobitnú skupinu ľudí a podporiť ich priamy prístup k primeraným potravinám jednak počas krízového obdobia a jednak s ohľadom na účely rozvoja, alebo vo forme necielenej pomoci určenej pre vlády, aby tak podporovali potravinovú dostupnosť, vrátane grantov a pôžičiek na nákup potravín, PR\540035.doc 6/18 APP/3692
W. keďže by sa mala vyvíjať neustála snaha zlepšiť schopnosti medzinárodného spoločenstva reagovať na nedostatok potravín a na posilnenie potravinovej bezpečnosti vo svete prostredníctvom zabezpečenia poskytnutia potravinovej pomoci bez ohľadu na svetové ceny potravín a fluktuáciu ich dostupnosti, X. keďže je potrebné, aby potravinová pomoc bola zameraná predovšetkým na odstraňovanie hladu a podvýživy najzraniteľnejších skupín a aby bola poskytovaná v súlade so stratégiami rozvoja poľnohospodárstva v príslušných krajinách AKT, Y. keďže by sa malo vytvoriť primerané financovanie, ktoré by zabezpečilo predvídateľnú a včasnú reakciu na potravinové potreby bez toho, aby sa siahlo na dôležité zdroje, ktoré sú potrebné v rámci dlhodobejšej pomoci zameranej na príčiny potravinovej bezpečnosti, Z. keďže potravinová pomoc je vnímaná ako nástroj podpory potravinovej bezpečnosti, z čoho vyplýva potreba zabezpečiť maximálny dopad, účinnosť a kvalitu potravinovej pomoci, AA. keďže je dôležité rozlišovať medzi opatreniami zo strany vlád alebo mimovládnych organizácií, ktoré pozostávajú z (a) poskytnutia potravín priamo chudobnému obyvateľstvu, aj prostredníctvom multilaterálnych agentúr, (b) dotácií na nákup potravín a (c) využitia potravinovej pomoci na realizáciu projektov zameraných na poskytovanie nepotravinovej pomoci, Pomoc v krízových situáciách (ERA) AB. keďže naliehavá potravinová pomoc zmiernila humanitárne katastrofy v krajinách AKT, ktoré sú od nej závislé, alebo tie, ktoré postihli prírodné katastrofy, AC. keďže je dôležité posilniť koordináciu a účinnosť medzinárodnej naliehavej pomoci s cieľom rýchlo, koordinovane a primerane reagovať, najmä prostredníctvom posilnenej komunikácie v rámci medzinárodného spoločenstva, AD. keďže je potrebné zlepšiť a/alebo vytvoriť účinné mechanizmy reakcie na núdzové situácie na medzinárodnej, regionálnej, národnej ako aj miestnej úrovni, Potravinová politika 1. Zdôrazňuje potrebu zvýšiť snahy zamerané na zabezpečovanie fyzickej a ekonomickej dostupnosti dostatočnej, bezpečnej a výživnej potravy potrebnej k zdravému a aktívnemu životu pre všetkých obyvateľov krajín AKT; 2. Nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby sa opätovne zaviazalo plniť ciele Svetového potravinového summitu z roku 2002 a zintenzívnilo spoločné snahy naplniť svoj záväzok odstrániť hlad a podvýživu, najmä v rozvojových krajinách; 3. Zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce a solidarity, aby sa potraviny nestali nástrojom politického a ekonomického tlaku; PR\540035.doc 7/18 APP/3692
4. Zdôrazňuje potrebu vykonania opatrení na národnej a regionálnej úrovni, ktorými sa vytvoria príslušné politické rámce, ktoré podporujú potravinársku a poľnohospodársku výrobu; 5. Vyzýva na to, aby bola úlohe žien v rámci potravinových systémov venovaná väčšia pozornosť a zdôrazňuje potrebu pôsobenia žien v rámci tvorby, uplatňovania a dodržiavania potravinových stratégií, plánov a projektov na národnej úrovni, 6. Zdôrazňuje uplatňovanie politík, ktoré sú zamerané na odstraňovanie chudoby a nerovnosti a zlepšovanie fyzického a ekonomického prístupu pre všetkých a vždy k dostatočnej, výživnej a bezpečnej potrave a jej primerané využitie; 7. Vyzýva rozvojové krajiny, aby podporovali rozdelenie a využitie verejných a súkromných investícií na posilnenie systémov ľudských zdrojov, udržateľných systémov potravín, poľnohospodárstva, rybolovu a rozvoja vidieka; 8. Vyzýva Európsku komisiu a príslušné mimovládne organizácie, ktoré monitorujú poľnohospodársku politiku v rozvojových krajinách, aby venovali mimoriadnu pozornosť následkom regulatívnych politík EÚ pre geneticky modifikované plodiny, najmä v súvislosti s ich možným vplyvom na obchod medzi EÚ a krajinami AKT a budúcimi investíciami v oblasti využitia biotechnológie na zvyšovanie poľnohospodárskej produktivity; Potravinová bezpečnosť 9. Vyzýva rozvojové krajiny, aby zabezpečili politické, sociálne a ekonomické prostredie, ktoré by umožňovalo vytvoriť najlepšie podmienky na odstránenie chudoby a vytvorenie trvalého mieru a ktoré by bolo založené na úplnej a rovnocennej účasti žien a mužov, ktorá najvýznamnejšou mierou prispieva k dosiahnutiu trvalo udržateľnej potravinovej bezpečnosti pre všetkých; 10. Zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, aby potraviny, poľnohospodársky obchod a celkové obchodné politiky prispievali k posilneniu potravinovej bezpečnosti pre všetkých prostredníctvom spravodlivého a trhovo orientovaného svetového obchodného systému; 11. Uznáva snahy Osobitného programu pre potravinovú bezpečnosť (SPFS) Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorý sa zameriava na pomoc ľuďom žijúcim v rozvojových krajinách, najmä v krajinách s nízkymi príjmami a deficitom potravín (LIFDC), s cieľom zvýšiť potravinovú bezpečnosť v týchto krajinách prostredníctvom rýchleho zvýšenia výroby potravín; 12. Uznáva skutočnosť, že základy potravinovej bezpečnosti spočívajú v dlhodobých investíciách do poľnohospodárskej produktivity a iniciatív pre rozvoj vidieka, pričom sa venuje pozornosť riešeniu zraniteľnosti vidieckych oblastí s nedostatkom potravín, z čoho vyplýva, že je pre krajinu dôležité, aby mala správnu poľnohospodársku infraštruktúru, programy poskytovania úverov a odložení platieb, účinné systémy záchranných sietí a orgány včasného varovania a reakcie na mimoriadne situácie; PR\540035.doc 8/18 APP/3692
13. So znepokojením berie na vedomie, že aj napriek negatívnym trendom iba štyri krajiny AKT uvádzajú rozvoj poľnohospodárstva ako prioritu vo svojich strategických dokumentoch v rámci 9. Európskeho rozvojového fondu, 14. Vyzýva Európsku komisiu a vlády krajín AKT, aby podľa potreby prehodnotili svoje strategické dokumenty s cieľom podporiť stratégie poľnohospodárskej výroby, politiky potravinovej bezpečnosti na národnej a regionálnej úrovni a trvalo udržateľný rozvoj vodných zdrojov a rybolovu pri uplatnení článku 23 Dohody z Cotonou; 15. Vyzýva rozvojové krajiny, aby v spolupráci s medzinárodnými silami posilnili výskum v oblasti potravín a poľnohospodárstva a poradenské systémy pri použití najmodernejších technológií, akými sú napríklad využitie geneticky modifikovaných plodín, s cieľom zvýšenia produktivity a výživy, 16. Uznáva, vzhľadom na to, že potravinová bezpečnosť nepozná žiadne hranice, potrebu podpory posilnenej regionálnej spolupráce s cieľom potlačiť hlad; 17. Vyzýva Európsku komisiu a iné darcovské organizácie, aby finančne podporili rozvoj verejného výskumu v oblasti geneticky modifikovaných plodín zameraného na tropické a subtropické základné potraviny, ktoré sú vhodné pre potreby drobných poľnohospodárov; 18. Vyzýva rozvojové krajiny, aby v rámci dostupných zdrojov vytvorili záchranné siete v oblasti sociálneho zabezpečenia a výživy s cieľom vyhovieť potrebám detí a slabých ľudí, najmä chudobných ľudí, s nedostatkom potravín; 19. Uznáva schopnosť sektoru rybolovu prispievať v rámci celosvetovej snahy, ako aj snáh v rámci AKT-EÚ, k zabezpečovaniu potravinovej bezpečnosti; 20. Vyzýva rozvojové krajiny, v ktorých existuje odvetvie rybolovu, aby v spolupráci s medzinárodnou pomocou posilnili výskum potravín a rybolovu, systémy rozširovania a technologický pokrok v oblasti chovu rýb a ďalších druhov morských živočíchov s cieľom zvýšenia produktivity a využitia potravín; Správa potravín 21. Zdôrazňuje skutočnosť, že vlády zodpovedajú za vytváranie prostredia, ktoré umožňuje v rámci súkromných, ako aj skupinových iniciatív, poskytovať skúsenosti, zdroje a najmä finančné prostriedky s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ, ktorým je zabezpečenie potravín pre všetkých; 22. Uznáva, že chudoba, hlad a podvýživa patria medzi hlavné príčiny zvýšenej migrácie z vidieckych do mestských oblastí v rozvojových krajinách, zdôrazňuje potrebu zamerať sa na populácie, ktoré v týchto podmienkach najviac trpia hladom a podvýživou a identifikovať príčiny a vykonať nápravné kroky na zlepšenie situácie; 23. Zdôrazňuje potrebu vytvoriť právne a iné mechanizmy, ktoré urýchľujú pozemkovú reformu, uznávajú a ochraňujú vlastníctvo, vodu a práva užívateľa, aby sa tak zvýšil prístup chudobných ľudí a žien ku zdrojom; PR\540035.doc 9/18 APP/3692
24. Vyzýva vlády v rozvojových krajinách, v spolupráci so všetkými predstaviteľmi občianskej spoločnosti, aby monitorovali dostupnosť a výživovú primeranosť dodávok potravín a zásob a venovali osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú najviac ohrozené nedostatkom potravín, skupinám obyvateľstva citlivým na nedostatok potravín ako aj oblastiam, v ktorých sezónne výkyvy významne vplývajú na výživu; 25. Vyzýva vlády v rozvojových krajinách, aby zabezpečili humanitárnu pomoc pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách a postihnutých oblastiach tak, aby mohli byť splnené ich potravinové a iné základné potreby; Potravinová pomoc 26. Zdôrazňuje potrebu zlepšiť potravinovú bezpečnosť vo svete prostredníctvom zabezpečenia predvídateľných a včasných dodávok potravinovej pomoci ľuďom v núdzi bez ohľadu na svetové ceny potravín a nepravidelnosť ich dodávky; 27. Berie na vedomie, že potravinová pomoc zohráva zreteľnú a významnú úlohu pri záchrane života a znižovaní nutričného stresu v krízových situáciách zapríčinených konfliktom alebo prírodnou katastrofou, zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť takúto potravinovú pomoc v súvislosti s obnovou miestnych ekonomík postihnutých konfliktmi a prírodnými katastrofami; 28. Uznáva úlohu rozvojovej potravinovej pomoci ako nástroja v boji proti chudobe, nástroja na podporu všeobecného základného vzdelania a zlepšenia nutričného a zdravotného stavu zraniteľnej časti obyvateľstva v rozvojových krajinách a vyzýva vlády, aby vytvorili mechanizmy na monitorovanie priebehu, najmä účinnosti zamerania a vplyvov na rozvoj ľudských zdrojov; 29. Uznáva význam, ktorý môže mať potravinová pomoc v rámci boja proti HIV/AIDS a najmä prínos Svetového potravinového programu (WFP) v oblasti potravinovej bezpečnosti a v boji proti HIV/AIDS prostredníctvom programov potravinovej pomoci v príslušných krajinách AKT; 30. Uznáva, že finančná pomoc predstavuje účinnejší spôsob poskytnutia pomoci v rámci platobnej bilancie alebo rozpočtovej pomoci v oblasti rozvoja alebo potravinovej bezpečnosti; 31. Zdôrazňuje skutočnosť, že potravinová pomoc musí byť plánovaná a riadená v širšom kontexte potravinovej podpory s cieľom znižovania problému hladu prostredníctvom rozsiahleho balíka opatrení potravinovej pomoci, ktoré sú navrhnuté a uplatňované na národnej úrovni a s medzinárodnou podporou; Pomoc v krízových situáciách (ERA) 32. Vyzýva vlády, aby sa snažili zabrániť a pripraviť na prírodné a ľuďmi spôsobené katastrofy a splniť dočasné a krízové potravinové požiadavky; PR\540035.doc 10/18 APP/3692
33. Vyzýva vlády v spolupráci s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, aby vhodným spôsobom zabezpečili primeraný dohľad nad aktivitami v krízových situáciách a do ich uplatňovania zapojili komunity, miestne úrady a orgány a podporné iniciatívy a štruktúry radových členov; 34. Zdôrazňuje potrebu chrániť životy občanov, vrátane pracovníkov humanitárnej pomoci, v čase konfliktu a potrebu zabezpečiť bezpečný prístup k potravinám, najmä v prípade domácností, na čele ktorých sú ženy, počas krízových situácií; 35. Poveruje svojich spolupredsedov, aby predložili toto rozhodnutie Rade AKT-EÚ, Európskej komisii, Rade ministrov Európskej únie, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov a Africkej únii. PR\540035.doc 11/18 APP/3692
DÔVODOVÁ SPRÁVA Právo na dostatok potravín je základným ľudským právom, ktoré je pevne zakotvené v medzinárodnom práve vyplývajúcom z Charty OSN, Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Medzinárodného dohovoru o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Na Svetovom potravinovom summite v roku 1996 sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo na spoločnom úsilí znížiť do roku 2015 počet hladujúcich ľudí vo svete na polovicu. V roku 2000 bol tento záväzok opätovne potvrdený vo Vyhlásení miléniového summitu Organizácie spojených národov. Potraviny a výživa sú hlavnými témami najmenej šiestich z ôsmich Rozvojových cieľov milénia, rovnako ako v tomto prvom cieli: odstrániť extrémnu chudobu a hlad. Tento cieľ definuje hlad ako významný problém, ktorý je nutné riešiť prostredníctvom osobitných činností v rámci širších snáh o zníženie chudoby. Bohužiaľ, poslednom desaťročí sa úspechy v oblasti znižovania chudoby neprejavili v úspešnom znížení počtu hladujúcich ľudí. Zatiaľ čo sa v 90-tych rokoch znížila celková chudoba o približne 20% (UNDP 2002), počet chronicky podvyživených ľudí v rozvojových krajinách sa znížil iba čiastočne. Chronicky podvyživených ľudí je stále ešte neuveriteľných 800 miliónov (FAO 2004) Väčší dôvod k obavám však dáva nevyvážené znižovanie počtu hladujúcich ľudí. Jediná krajina, Čína, je zodpovedná za najvýraznejší úspech v rámci znižovania počtu hladujúcich ľudí. Vo viac ako 20 iných krajinách - vrátane 15 krajín AKT - počet chronicky podvyživených ľudí v skutočnosti vzrástol (FAO 2004). Aj napriek týmto trendom iba štyri krajiny AKT zaradili rozvoj poľnohospodárstva medzi priority v rámci 9. Európskeho rozvojového fondu, keď prostriedky do tohto sektoru predstavujú iba 1,26% celkových prostriedkov. Podobne, aj napriek negatívnemu vývoju problému hladu, iba tri krajiny AKT požadovali v rámci 9. Európskeho rozvojového fondu prostriedky určené na potravinovú pomoc. Mnohé z krajín AKT vážne zaostávajú v plnení prvého a najdôležitejšieho cieľa Rozvojových cieľov milénia: odstraňovania hladu. V rámci 9. Európskeho rozvojového fondu je nevyhnutná naliehavá spoločná činnosť. Článok 23 Dohody z Cotonou poskytuje právny základ pre takúto činnosť, pretože podporuje stratégie poľnohospodárskej produkcie, politiky potravinovej bezpečnosti na národnej a regionálnej úrovni, trvalo udržateľný rozvoj vodných zdrojov a rybolovu. Potravinová bezpečnosť Potravinová bezpečnosť je definovaná ako stav, keď každá osoba má vždy fyzický a ekonomický prístup k zdravým a výživným potravinám v množstve potrebnom pre zdravý aktívny život. Tri piliere potravinovej bezpečnosti: dostupnosť potravín - definovaná úrovňou a stabilitou potravinovej produkcie, uskladnenia, distribúcie a spracovania prístup k potravinám - definovaná výškou príjmov a správnym fungovaním potravinového trhu využitie potravín - definovaná výživovou kvalitou potravín ako aj bezpečnosťou potravín. PR\540035.doc 12/18 APP/3692
Potravinová bezpečnosť, podvýživa a potravinové krízy sú v krajinách AKT neoddeliteľne prepojené. Vzájomné pôsobenie týchto troch faktorov neohrozuje len životy, ale má aj spomaľujúci účinok na trvalo udržateľný rozvoj. Nedostatočná výživa v prvom rade znižuje produktivitu ľudí a zhoršuje ich zdravotný stav a bráni im v ich schopnosti vyrábať potraviny a zarábať. Okrem toho, obrovské ekonomické straty sú výsledkom vyčerpania ľudských zdrojov, ktoré je spojené so zlým zdravím, zníženou intelektuálnou schopnosťou a predčasnými úmrtiami 1. V niektorých krajinách AKT sa výrobné straty, spôsobené spoločným pôsobením napríklad spomalenia rastu a nedostatku jódu a železa, rovnajú až 4% HDP za rok. Svetová banka upozornila, že odstraňovanie problému podvýživy je kľúčovým prvkom na ceste k znižovaniu chudoby. Rozvojové ciele nadchádzajúceho desaťročia nie je možné dosiahnuť predtým, ako bude vyriešený problém podvýživy (2003). V druhom rade môže znížený príjem potravy znížiť odolnosť obyvateľov krajín AKT voči šokom. Prírodné a ľuďmi spôsobené katastrofy, konflikty a politická a ekonomická nestabilita vytvárajú každodenné riziká, ktorým musí čeliť zraniteľné vidiecke obyvateľstvo krajín AKT a ktoré nútia ľudí uchyľovať sa k činnostiam, ktoré podkopávajú ich dlhotrvajúci blahobyt 2. Okamžitou reakciou je, že vidiecke rodiny rozširujú svoje krátkodobé zárobkové možnosti, čo môže viesť k zníženej závislosti na poľnohospodárstve ako na primárnom zdroji potravy. Okrem toho, dlhodobé rozvojové investície zamerané na hospodársky rozvoj alebo znižovanie chudoby sú často marené krátkodobým hladom a často zúfalou činnosťou ľudí, ktorá im má zabezpečiť ich každodenné prežitie. Zadlžovanie sa na úkor budúcnosti v dôsledku závažného krátkodobého nedostatku potravín nie je však jediným faktorom, ktorým chudobné vidiecke obyvateľstvo krajín AKT brzdí dlhodobé investície. Ďalšími faktormi sú nejasné politiky v oblasti úžitkového vlastníctva pôdy, nedokonalosť trhu s prácou, úverového trhu a trhu s poľnohospodárskymi plodinami, nedostatočný prístup drobných poľnohospodárov na trh, vysoké daňové zaťaženie vidieckych výrobkov spolu s vysokým rizikom a neistotou spojenou s poľnohospodárstvom v okrajových oblastiach, ktoré je závislé od dažďa. Preto je dôležité, aby sa uplatnil dvojstopový prístup s cieľom pomôcť obyvateľom krajín AKT prelomiť začarovaný kruh nedostatku potravín. Na jednej strane tento prístup, ktorý prijali FAO, IFAD a WFP, uznáva, že investície do rozvoja poľnohospodárstva (vrátane lesného hospodárstva a rybolovu) v najchudobnejších krajinách sú nevyhnutné na zníženie chudoby a hladu, ako sú nevyhnutné aj investície v rámci činností vytvárajúcich príjem pre najchudobnejšie obyvateľstvo vo vidieckych, ako aj mestských oblastiach. Na druhej strane uznáva, že je nevyhnutná priama a okamžitá pomoc na to, aby boli splnené potravinové potreby a zvýšená odolnosť najchudobnejšieho obyvateľstva voči šokom, ktorým musia čeliť a aby im bolo umožnené zúčastňovať sa na širších rozvojových opatreniach a mať z nich prospech. 1 Podľa odhadov FAO by dlhšie, zdravšie a produktívnejšie životy 400 miliónov ľudí, ktorí by nemuseli čeliť problému nedostatku potravín, vyprodukovali zisk vo výške najmenej 120 miliárd USD za rok (2002). 2 Podľa FAO existuje silný inverzný vzťah medzi výskytom šokových situácií... a pokrokom v rámci znižovania počtu podvyživených ľudí FAO 2001 Nedostatok potravín vo svete. PR\540035.doc 13/18 APP/3692
Medzi takúto priamu a okamžitú pomoc patrí vytvorenie záchranných sietí zameraných na potraviny, systémy verejných prác, vytváranie zásob obilnín alebo programy stabilizácie cien potravín. Potravinová pomoc je obyčajne veľmi dobrým nástrojom na uskutočnenie takýchto iniciatív. V posledných rokoch sa objavil nový prvok, ktorý predstavuje jedno z najväčších nebezpečenstiev ohrozujúcich potravinovú bezpečnosť v krajinách AKT - je ním nákaza HIV/AIDS. HIV/AIDS decimuje výrobnú kapacitu mnohých krajín AKT - vrátane schopnosti poľnohospodárskych domácností vyrábať potraviny. Medzinárodné spoločenstvo musí reagovať na hrozbu HIV/AIDS rovnako rýchlo a rázne, ako reaguje na iné krízové situácie. Z odhadovaných 40 miliónov ľudí postihnutých HIV a AIDS takmer všetci - 95% - žije v rozvojových krajinách a mnohí zápasia s extrémnou chudobou a hladom. V dôsledku uprednostňovania prevencie a v poslednej dobe aj antiretrovirálnej liečby nebola venovaná dostatočná pozornosť významu dobrej výživy v boji proti AIDS. Pre chudobné obyvateľstvo postihnuté HIV v spoločnostiach s obmedzenými zdrojmi musia byť potraviny hlavnou súčasťou každého programu starostlivosti a podpory. Rovnakú pozornosť je potrebné venovať malárii, ktorá, aj keď nie je novou chorobou, je stále najrozšírenejšou smrteľnou chorobou v tropických krajinách AKT. Potravinová pomoc Potravinová pomoc má veľký význam pri záchrane životov počas krízových situácií a takisto môže posilniť schopnosť najchudobnejšieho obyvateľstva vytvoriť trvalo udržateľné živobytie v zložitých podmienkach. Za určitých okolností priama potravinová pomoc v porovnaní s finančnou pomocou predstavuje účinnejší spôsob poskytovania pomoci najchudobnejšiemu obyvateľstvu a môže viesť k väčšiemu nárastu spotreby. Najzreteľnejšie sa to prejavuje v prípade potravinovej pomoci určenej ženám. Ženy vedia lepšie zaobchádzať a hospodáriť s potravinami a ukázalo sa, že potraviny v rukách žien mali väčší vplyv na výživu ich rodiny. Je treba jasne rozlišovať medzi cielenou potravinovou pomocou na jednej strane a necielenou potravinovou pomocou na strane druhej. Necielená potravinová pomoc poskytovaná priamo prijímajúcim krajinám zo strany hlavných darcov je vo veľkej miere neúčinná v rámci stabilizácie potravinovej dostupnosti na makroekonomickej úrovni v krajinách AKT a má malý vplyv na veľmi chudobných obyvateľov. Okrem toho, necielená potravinová pomoc často nesmeruje do najchudobnejších krajín a aj keď predsa len smeruje, nie vždy ju dostanú najchudobnejšie skupiny obyvateľstva. Napríklad v roku 2002 získali najmenej rozvinuté krajiny iba 26% oficiálnej rozvojovej pomoci 1. Jednoducho povedané, je potrebné, aby na projekty zlepšovania situácie najchudobnejšieho obyvateľstva v najchudobnejších krajinách bola určená väčšia rozvojová pomoc - a oveľa väčšia necielená potravinová pomoc. Dobre cielená potravinová pomoc - v prípade, ak je založená na dôkladnom vyhodnotení potrieb a poskytnutá v rámci príslušných politík -je dôležitá pri podpore rozvoja, ochrane majetku a ochrane obyvateľstva pred chudobou (Berlínske vyhlásenie, 2003) Cielená potravinová pomoc je mimoriadne účinná pri plnení osobitných výživových potrieb žien a detí, najmä poskytovanie obohatených potravín, ktoré sú určené na odstránenie nedostatkov 1 Pre porovnanie, 63% prevádzkových zdrojov Svetového potravinového programu dostali najmenej rozvinuté krajiny vo forme cielenej potravinovej pomoci v roku 2002 a viac ako 70% v roku 2003. PR\540035.doc 14/18 APP/3692
stopových prvkov vo výžive, ktoré sa významnou mierou podieľajú na úmrtnosti matiek a podvýžive malých detí. Výsledkom nedávneho medzinárodného projektu, zameraného na stanovenie priorít medzi niekoľkými návrhmi riešenia desiatich najvýznamnejších celosvetových problémov, bolo, že znižovanie výskytu chudokrvnosti prostredníctvom potravinových doplnkov je najlepším spôsobom, ako zvýšiť blahobyt rozvojových krajín, hneď za zabránením ďalšieho šírenia HIV/AIDS (Behrman et. al, 2004). Svetová banka sa domnieva, že potraviny obohatené železom predčia, významom pre zdravie vo svete, dokonca aj imunizáciu. Takéto potraviny môžu zachrániť nespočetné množstvo životov. Ak HIV/AIDS zhoršuje situáciu s nedostatkom potravín, ako je tomu v mnohých krajinách AKT, cielená potravinová pomoc môže zabezpečiť dobrú výživu, ktorá pomôže jednotlivcom postihnutých HIV žiť dlhšie a produktívnejšie, môže zlepšiť kvalitu života rodičov postihnutých HIV, ktorí môžu stráviť so svojimi deťmi viac času, a takisto môže pomôcť deťom dlhšie chodiť do školy a tak využiť možnosť vzdelávania. V prípade ľudí postihnutých HIV/AIDS môže dobrá výživa zlepšiť výsledky antiretrovirálnej liečby. V prípade nedostatku liekov sú výživné potraviny tou najlepšou obranou proti chorobám. Závažným problémom je, že napriek neúspechu v oblasti znižovania hladu sa celosvetová potravinová pomoc znižuje. Z maximálnej hodnoty 17 miliónov ton v roku 1993 sa celková pomoc znížila na 10 miliónov ton v roku 2003, čo sa rovná iba 4% svetového obchodu s obilnými výrobkami a približne 0,5% celosvetovej produkcie obilovín. Okrem toho výrazne kolíše výška celosvetovej potravinovej pomoci, ktorú určujú viac celosvetové ceny obilnín, nadvýroba, ceny ropy a štruktúra celosvetových humanitárnych kríz ako skutočná potreba potravinovej pomoci 1. Ak chceme do roku 2015 znížiť hlad vo svete na polovicu a zvrátiť jeho negatívny trend v krajinách AKT, je nutné poskytnúť najchudobnejším obyvateľom v najmenej rozvinutých krajinách väčšiu cielenú potravinovú pomoc s vyšším stupňom predvídateľnosti. Pomoc v krízových situáciách (ERA) Trvalo udržateľný rozvoj a Rozvojové ciele milénia (MDG) neznamenajú nič pre tých ľudí v krajinách AKT, ktorí neprežijú krízy alebo ktorých zdravie a živobytie sú trvalo poškodené. V takýchto prípadoch napĺňa potravinová pomoc tú úplne najzákladnejšiu potrebu, nie len záchranu životov, ale aj umožnenie využitia akokoľvek nízkeho príjmu ľudí na pokrytie iných potrieb, akými sú ubytovanie, zdravotná starostlivosť a vzdelanie. Počas prírodných katastrôf alebo konfliktov v krajinách AKT zohráva potravinová pomoc niekoľko významných úloh. Miešané a obohatené potraviny môžu pomôcť zachrániť životy alebo zmierniť stav akútnej podvýživy v rámci špecializovaných potravinových programov organizovaných vládami krajín AKT alebo mimovládnymi organizáciami. Cielené prerozdelenie potravín môže pomôcť obyvateľom odrezaným od ich zvyčajných zdrojov potravy, takými obyvateľmi sú napríklad utečenci, vnútroštátne vysídlené osoby alebo obete súch alebo záplav. Včas poskytnutá potravinová pomoc môže takisto chrániť živobytie, zachrániť ľudí pred nutnosťou pristúpiť k drastickým a krátkodobým spôsobom prežitia (uvedených vyššie), akými sú napríklad konzumácia osív alebo predaj dobytka alebo pôdy. Nakoniec môže potravinová pomoc - prostredníctvom cielených programov potraviny za prácu - pomôcť pri opätovnom 1 Food as Aid: Trends, Needs and Challenges in the 21st Century (Potrava ako pomoc: Trendy, potreby a výzvy 21. storočia), Patrick Webb, WFP. PR\540035.doc 15/18 APP/3692
budovaní infraštruktúry, ktorá bola počas krízy poškodená a tak pomôcť spoločnostiam v ich prechode z obdobia krízy do obdobia obnovy a rozvoja. Účinnosť potravinovej pomoci počas krízových situácií spočíva na dôkladnej informovanosti, dôkladnom a spoločnom uvedomení si zraniteľnosti postihnutého obyvateľstva, presnom vyhodnotení potrieb, načasovanej reakcii a schopnosti dostať sa k postihnutému obyvateľstvu aj napriek obtiažnemu prístupu. Vlády, medzinárodné a miestne agentúry a organizácie zohrávajú všetky kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rýchleho, dobre cieleného, správne koordinovaného a viacsektorového prístupu. Významným faktorom je aj schopnosť miestnych orgánov v krajinách AKT reagovať na krízové situácie. V tomto smere by sa mala venovať mimoriadna pozornosť vytváraniu a zlepšovaniu domácich politík potravinovej bezpečnosti v krajinách AKT, vrátane schopnosti nezávislého uplatnenia opatrení v rámci potravinovej pomoci. Odporúčania Je potrebné konať okamžite, nie len pomôcť krajinám AKT splniť cieľ zníženia hladu vo svete na polovicu do roku 2015, ale, čo je dôležitejšie, zvrátiť nedávne zvýšenie počtu obyvateľov trpiacich hladom v 15 krajinách AKT. V tejto súvislosti ponúka 9. Európsky rozvojový fond vynikajúce príležitosti: Uznávajúc, že výhody obchodných reforiem, hospodárskeho a poľnohospodárskeho rozvoja často priamo nepociťujú najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, podporujeme krajiny AKT pri prijímaní dvojstopového prístupu v otázkach potravinovej bezpečnosti, pričom investície v rámci poľnohospodárskeho rozvoja a činností vytvárajúcich príjem vo vidieckych a mestských oblastiach sú spojené so systémom záchranných sietí zameraným na naplnenie krátkodobých potravinových potrieb. Dopad pandémie HIV/AIDS by sa mal okamžite zapracovať do politík krajín AKT týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti a rozvoja. Úloha potravinovej pomoci, ako súčasti širšieho balíka pomoci, by sa mala zdôrazniť v týchto politikách vzhľadom na schopnosť potravinovej pomoci predĺžiť životy priamo postihnutej skupiny obyvateľstva, znížiť riziko predaja majetku rodinou, zachovať školskú dochádzku a udržať rodiny spolu. Potravinová bezpečnosť a rozvojová politika a stratégie by mali vo väčšej miere uznávať významnú úlohu cielenej potravinovej pomoci, nie len zachraňovať životy a ochraňovať živobytie v obdobiach krízy, ale - spolu s inými nástrojmi - pretvárať spoločenstvá, podporovať všeobecné vzdelanie a podporovať širokú škálu iných rozvojových aktivít. Je potrebné konať s cieľom zvrátiť zostupný trend v objeme poskytovanej celosvetovej potravinovej pomoci, prijať kroky na poskytovanie predvídateľnejšej potravinovej pomoci, ktorá je nezávislá od svetových cien obilnín, prebytkov výroby a cien ropy. Darcovia by mali zvýšiť svoje záväzky minimálnej potravinovej pomoci a zachovať výšku potravinovej pomoci najmä počas období vysokých cien potravín vo svete. Takisto sú potrebné opatrenia na riešenie klesajúcich trendov v oblasti zahraničnej pomoci pre poľnohospodárstvo, ktorá klesla z výšky 4,6 miliárd USD na 2,3 miliardy USD v roku 2000. PR\540035.doc 16/18 APP/3692
Každodenné skryté riziká, s ktorými musí zápasiť obyvateľstvo ohrozené nedostatkom potravy, si vyžadujú opatrenia, ktoré sú predvídateľné, viacročné a flexibilné. Problém hladu je potrebné riešiť prostredníctvom všeobecného balíka opatrení pomoci, navrhnutých a uplatňovaných na národnej úrovni a s medzinárodnou podporou, ktoré posiľňujú reakciu na krízy v budúcnosti, chránia výhody domácnosti získané v rámci rozvoja, vytvárajú vzájomne výhodné prepojenie medzi programami a orgánmi, poskytujú možnosti a umožňovanie všetkým obyvateľom využívať výhody vyplývajúce zo spoločných a komplexných snáh (Svetový potravinový summit, 1996). PR\540035.doc 17/18 APP/3692
Odkazy Behrman, J.R., H. Alderman and J. Hoddinott. 2004. Hunger and Malnutrition. Copenhagen Consensus Challenge Paper. Berlin Statement. 2003. Defining the Role of Food Aid. Contributions and Risks to Sustainable Food Security. International Workshop on Food Aid. Berlin, 2-4 September. Abdoulai A., C.B. Barrett and P. Hazell. 2004. Food Aid for Market Development in Sub-Saharan Africa. IFPRI. Development Strategy and Governance Discussion Paper No. 5. Washington, D.C. Barrett C.B. 2002. Food Security and Food Assistance Programs. In B.L. Gardner and G.C. Rausser (eds.) Handbook of Agricultural Economics, Elsevier Science, Amsterdam, North-Holland. CPRC (Chronic Poverty Research Centre). 2004. Chronic Poverty Report 2004/2005. Manchester. OECD. 2004. Development Co-operation. The DAC Journal 5(1). Paris. FAO (Food and Agriculture Organization). 2004. Food Outlook (June). Rome.. 2003. The State of Food Insecurity in the World. Rome.. 2001. The State of Food Insecurity in the World. Rome. Haddad L., H. Alderman, S. Appleton, L. Song and Y. Yohannes. 2002. Reducing Child Malnutrition: How Far Does Income Growth Take Us?. IFPRI, Food Consumption and Nutrition Discussion Paper No.137, Washington, D.C. Webb P. 2003. Food As Aid: Trends, Needs and Challenges in the 21st Century. WFP. Occasional Paper No.14. Rome. Webb P. and B. Rogers. 2003. Addressing the In in Food Insecurity. USAID. Occasional Paper No.1. Washington, D.C. WFP (World Food Programme). 2004a. Food for Nutrition. Mainstreaming Nutrition in WFP. EB.A/2004/5-A/1. Rome. 2004b. Micronutritent Fortification: WFP Experiences and Ways Forward. EB.A/2004/5-A/2 Rome. 2004c. Nutrition in Emergencies. WFP s Experiences and Challenges. EB.A/2004/5-A/3 Rome. 2004d. 2003 Global Food Aid Flows. Rome. World Bank. 2001. World development Report 2000/2001: Attacking Poverty. Oxford University Press. World Bank. 2003. Combating Malnutrition: Time to Act. Human Development Network. Washington, D.C. PR\540035.doc 18/18 APP/3692