EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 19. 4. 2017 COM(2017) 183 final OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Iniciatíva pre udržateľný rozvoj modrej eknomiky v západnom Stredozemí {SWD(2017) 130 final} SK SK
1. ÚVOD Námorné hospodárstvo západného Stredozemia má obrovský potenciál rozvoja vo všetkých súvisiacich odvetviach. Región má 200 prístavov a terminálov a takmer 40 % všetkého tovaru (podľa hodnoty) sa prepravuje po Stredozemnom mori 1. Západné Stredozemie priťahuje najviac turistov v stredozemskej oblasti, čiastočne aj vďaka svojmu umeleckému a kultúrnemu bohatstvu. Je to miesto s obrovskou koncentráciou biodiverzity: má 481 chránených morských oblastí vrátane lokalít sústavy Natura 2000 2. Tento región predstavuje bohaté lovisko. Pochádza z neho viac ako 30 % celkovej hodnoty vylodených rýb pri prvom predaji v Stredozemí a je v ňom k dispozícii vyše 36 000 priamych pracovných miest na rybárskych plavidlách 3. Napriek týmto silným stránkam región čelí viacerým výzvam, ktoré zvyšujú jeho všeobecnú geopolitickú nestabilitu: patria medzi ne dlhodobá hospodárska a finančná kríza s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v mnohých krajinách, narastajúca urbanizácia pobrežia, nadmerný rybolov, znečisťovanie morí a v neposlednom rade utečenecká kríza. Región výrazne ovplyvňuje aj zmena klímy 4 a zvyšovanie hladiny mora predstavuje veľkú hrozbu pre pobrežné ekosystémy i hospodárstva. Tento tlak ešte zintenzívnia ďalšie faktory, akými sú demografický rast a starnutie, migrácia či prehlbujúca sa globalizácia. Existuje preto jasná potreba spoločnej iniciatívy s cieľom umožniť EÚ a susedným krajinám cezhranične spolupracovať v záujme: posilnenia bezpečnosti, podpory udržateľného modrého rastu a zamestnanosti a zachovania ekosystémov a biodiverzity v západnom Stredozemí. V otázke riadenia námorných záležitostí spojenie síl umožní krajinám, aby koordinovali svoje opatrenia, účinnejšie využívali dostupné pomôcky a maximalizovali využívanie finančných prostriedkov a finančných nástrojov, pričom spoločne budú mať možnosť stimulovať viac súkromných investícií, a to aj s využitím investičnej platformy európskej susedskej politiky, ktorú nedávno zaviedla EÚ 5. Preto v roku 2015 ministerské vyhlásenie Únie pre Stredozemie o modrej ekonomike 6 vyzvalo zúčastnené krajiny, aby preskúmali pridanú hodnotu a uskutočniteľnosť príslušných námorných stratégií na subregionálnej úrovni a nadviazali na skúsenosti z dialógu 5+5. V októbri 2016 ministri zahraničných vecí Alžírska, Francúzska, Líbye, Malty, Maroka, Mauritánie, Portugalska, Španielska, Talianska a Tuniska podporili ďalšiu prácu na iniciatíve 1 2 3 4 5 6 http://msp-platform.eu/sea-basins/west-mediterranean. http://www.mapamed.org (apríl 2016). http://www.fao.org/3/a-i5496e.pdf (FAO 2016). http://www.cmcc.it/publications/regional-assessment-of-climate-change-in-the-mediterranean-climateimpact-assessments. http://ec.europa.eu/europeaid/news-and-events/state-union-2016-european-external-investment-plan_en. http://ufmsecretariat.org/wp-content/uploads/2015/11/2015-11-17-declaration-on-blue-economy_en.pdf. 2
zameranej na udržateľný rozvoj modrej ekonomiky v súčinnosti so sekretariátom Únie pre Stredozemie 7. Táto iniciatíva vychádza z uvedenej žiadosti a pozostáva jednak z tohto oznámenia, jednak zo sprievodného akčného rámca. Oba dokumenty boli vypracované v úzkej spolupráci s dotknutými krajinami a so sekretariátom Únie pre Stredozemie. V oznámení sa uvádzajú hlavné výzvy a nedostatky, ktoré treba riešiť, a možné východiská. Rámec pre akciu podrobne prezentuje navrhované priority a ich pridanú hodnotu, opatrenia a projekty, pričom uvádza kvantitatívne ciele a lehoty na monitorovanie pokroku v priebehu času. Iniciatíva sa zakladá na dlhodobých skúsenostiach Komisie s morskou oblasťou a makroregionálnymi stratégiami 8 (napríklad stratégia pre atlantickú oblasť, stratégia EÚ pre región Baltského mora či stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora). Vychádza aj z dvoch desaťročí práce v rámci dialógu 5+5, vďaka ktorému sa vytvorili silné prepojenia medzi zúčastnenými krajinami. Tiež nadväzuje na ďalšie politiky EÚ súvisiace s daným regiónom, ako napríklad Preskúmanie európskej susedskej politiky a nedávne oznámenie o medzinárodnej správe oceánov 9. Iniciatíva čerpá: z regionálneho dialógu prebiehajúceho v oblasti námornej politiky a modrej ekonomiky pod záštitou Únie pre Stredozemie, zo spolupráce v oblasti riadenia rybárstva, ktorú nedávno posilnil catanský proces iniciovaný v roku 2016, ako aj zo spolupráce v oblasti udržateľného rozvoja akvakultúry v rámci Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more a zo spolupráce v rámci Barcelonského dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora a programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 z dielne OSN, ako aj z úsilia vynaloženého pri vykonávaní stredozemskej stratégie pre udržateľný rozvoj. Hoci táto iniciatíva sa zameriava na západné Stredozemie a 10 krajín uvedených vyššie, jej rozsah pôsobnosti a potenciálne výhody možno ľahko rozšíriť nad rámec tohto čiastkového morského regiónu. Preto v závislosti od potrieb, ktoré treba riešiť, opatrenia môžu zahŕňať partnerov v centrálnom Stredozemí a severovýchodnej časti Atlantického oceánu a zostanú otvorené ďalším partnerom. Keďže iniciatíva sa týka EÚ aj partnerských krajín, bude sa musieť politicky schváliť najprv v EÚ, a potom v Únii pre Stredozemie, ktorá združuje všetkých 10 zúčastnených krajín. 7 8 9 http://ufmsecretariat.org/foreign-affairs-ministers-of-the-55-dialogue-discuss-pressing-regional-challengesand-highlight-the-positive-contribution-of-ufm-activities-to-the-enhancement-of-regional-cooperation/. COM(2014) 284 a COM(2016) 805. JOIN(2016) 49. 3
2. VÝZVY A NEDOSTATKY Rozsiahle konzultácie medzi zainteresovanými stranami a vnútroštátnymi orgánmi poukázali na viacero výziev a nedostatkov, ktoré možno zhrnúť do troch hlavných oblastí: 2.1. Bezpečnosť Ročne v západnom Stredozemí dochádza priemerne k 60 námorným nehodám, z ktorých 15 zahŕňa tankery prevážajúce ropu či chemikálie 10. Takmer polovica nehôd, ktoré viedli k významnému úniku (100 ton alebo viac) v poslednom desaťročí, sa udiala v západnom Stredozemí 11. Oblasť v porovnaní s ostatnými čiastkovými morskými regiónmi viac-menej prosperuje, ale najnovší hospodársky vývoj ju môže vystaviť viacerým rizikám, najmä v oblastiach mimoriadne frekventovanej námornej dopravy (ako je Gibraltársky prieliv, Bonifácky prieliv alebo Sicílsky prieliv) či v prístavoch a termináloch. Zdvojnásobenie šírky Suezského prieplavu môže dopravné preťaženie ešte zhoršiť. Koncentrácia lodí zvyšuje riziko kolízií, znečisťovania životného prostredia, hlukového znečisťovania a nehôd. Táto oblasť je tiež obzvlášť citlivá z bezpečnostného hľadiska. V období rokov 2013 2015 jej vody každý mesiac prekročilo priemerne 11 000 nelegálnych migrantov 12, čo spôsobilo rastúce obavy tak pre ľudské životy, ako aj pre hospodárske činnosti. Očakáva sa, že súčasné demografické trendy a zmena klímy budú viesť k zvýšeniu súčasnej hospodárskej súťaže o zdroje a zvýšeniu geopolitickej nestability v regióne. Zaistenie bezpečnosti a ochrany námorných činností je kľúčom k podpore trvalo udržateľného rozvoja modrej ekonomiky a prosperity a stability v regióne. Úsilie zamerané na odstránenie týchto rizík a hrozieb zahŕňa: Regionálny akčný plán dopravy pre Stredozemie 13 a projekty EMSA/SAFEMED; stratégiu námornej bezpečnosti EÚ a jej akčný plán, integrovanú námornú stratégiu Afriky do roku 2050 a vyhlásenie z Lomé o námornej bezpečnosti, balík o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži 14 a súvisiaci pilotný projekt spustený v roku 2016 s cieľom zlepšiť operačnú spoluprácu v oblasti funkcií pobrežnej stráže medzi tromi agentúrami EÚ (FRONTEX, EFCA a EMSA) v západnom Stredozemí. Odkedy sa utečenecká kríza a kontrola migrácie stali v roku 2015 prioritou, v rámci európskej migračnej agendy sa pristúpilo k mnohým aktivitám zameraným na migráciu. K zlepšeniu spolupráce medzi zainteresovanými krajinami prispeli aj stredozemská sieť Seahorse, Európske fórum činností pobrežnej stráže a Stredozemné fórum činností pobrežnej stráže. Iniciatívy a projekty sú však v regióne stále relatívne zlomkovité a kapacity presadzovania práva, dostupnosť, prístupnosť, spracovanie a chápanie údajov sú medzi oboma brehmi Stredozemného mora stále rozdielne a roztrieštené. Spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a 10 Http://www.medmaritimeprojects.eu/download/ProjectMediamer/SH_Meeting_WME/WM_Transport_factshe et_300115.pdf. 11 http://arxiv.org/pdf/1510.00287.pdf. 12 http://www.europarl.europa.eu/eprs/eprs-aag-565905-recent-migration-flows-to-the-eu-final.pdf. 13 Prijatý Fórom EuroMedu pre dopravu v marci 2015. 14 Nariadenia (EÚ) 2016/1624, 2016/1625 a 2016/1626. 4
južnými partnerskými krajinami preto treba posilniť s cieľom riešiť tieto nedostatky uľahčením interoperability a výmeny údajov, budovaním kapacít a zlepšením včasnej reakcie na núdzové situácie. 2.2. Vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí a starnúce námorné pracovné sily V západnom Stredozemí existuje pracovný paradox, že miera nezamestnanosti mladých ľudí je mimoriadne vysoká (medzi 14 % a 58 %), no námorné podniky v rozvíjajúcich sa i tradičných odvetviach zároveň nevedia nájsť potrebné zručnosti ani profily. Tento nepomer medzi dopytom a ponukou je spôsobený najmä nedostatkom dialógu a spolupráce medzi odvetvím a rôznymi stupňami vzdelávania. Výzvou je aj duálny prístup k výskumu a vývoju. Na jednej strane činnosti ako cestovný ruch, doprava a rybolov, ktoré tradične zaujímajú popredné miesto v rámci modrej ekonomiky, si vyžadujú vyššiu mieru inovácie a diverzifikácie, aby zostali dlhodobo udržateľnejšími, konkurencieschopnejšími a ziskovými a poskytovali kvalifikované pracovné miesta. Na druhej strane niektoré nové činnosti a hodnotové reťazce (ako napríklad modrá biotechnológia, morské obnoviteľné zdroje energie a živé aj nerastné zdroje) 15 si vyžadujú osobitnú podporu, aby dosiahli svoj plný potenciál, dostatočný kritický objem a aby dokázali prilákať cielené výskumno-inovačné činnosti a investície. V západnom Stredozemí sa v súčasnosti podporuje viacero strategických iniciatív a rámcov na posilnenie hospodárskej aktivity, výskumu a inovácií. Príkladmi sú: stratégia EÚ pre modrý rast a námornú politiku, stratégia EÚ na posilnenie rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu 16, iniciatíva BLUEMED, modrý rast FAO. Tieto iniciatívy sa zameriavajú buď na EÚ, alebo na krajiny európskeho susedstva, ale nie na obidva regióny naraz. Iniciatívy realizované prostredníctvom výziev EÚ nie vždy odrážajú osobitné potreby prijímateľov v západnom Stredozemí a podpora prierezových činností medzi severnými a južnými zainteresovanými stranami je zvyčajne obmedzená. Treba prijať kroky na riešenie asymetrie z hľadiska ich geografického rozsahu, zosúladenie finančných nástrojov, zabezpečenie kritického objemu hospodárskych činností, ktoré dnes nie sú atraktívne pre súkromných investorov, odstránenie súčasného nepomeru medzi ponukou modrých zručností a dopytom po nich, zvýšenie kapacít zainteresovaných strán na nadväzovanie partnerstiev medzi oboma brehmi Stredozemného mora a na podporu investícií a vytvárania pracovných miest v regióne. Existujú aj iné iniciatívy, ktoré zahŕňajú obe pobrežia regiónu, ako napríklad akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a akčný plán regionálnej dopravy v Stredozemí. Tie predstavujú zaujímavú príležitosť a pomohla by im väčšia súčinnosť a spolupráca medzi 15 To bude v súlade s európskou stratégiou pre biohospodárstvo a prepojené s medzinárodným fórom pre biohospodárstvo. 16 COM(2014) 86. 5
zainteresovanými stranami a intenzívnejšie zapojenie súkromného sektora pri ich realizácii v západnom Stredozemí. 6
2.3. Rozdielne a konkurenčné záujmy na mori Západné Stredozemie má najväčšiu biodiverzitu 17 a najvyšší počet endemických druhov v celej morskej oblasti. Podobne ako v jej zvyšku sa však niektoré z jej populácií nadmerne lovia 18. Vnútroštátne stanovené morské chránené oblasti a lokality sústavy Natura 2000 pokrývajú približne 3,5 % jej vôd 19, čo je ešte stále dosť vzdialené 10-percentnému cieľu ochrany pobrežných a morských oblastí 20. Tento región vytvára 48 % hrubej pridanej hodnoty a 45 % pracovných miest pre Stredozemie ako celok vďaka hlavným námorným odvetviam cestovného ruchu, akvakultúry, rybárstva a dopravy. Je to epicentrum obrovského množstva hospodárskych, demografických a environmentálnych tlakov a nachádza sa tu až 7 z 13 oblastí Stredozemného mora, v ktorých je hospodárska činnosť silne prepojená s otázkami ochrany 21. Potenciálne konkurenčné námorné hospodárske činnosti v tých istých vodách môžu odradiť od investícií alebo im zabrániť. Tieto činnosti môžu tiež zvýšiť vznik odpadu a spotrebu energie a vody, zintenzívniť využívanie biologických a iných zdrojov a v konečnom dôsledku viesť k väčšiemu znečisťovaniu a vážnemu narušeniu morských a pobrežných ekosystémov. Preto sa v regióne objavilo úsilie zaviesť širokú škálu iniciatív a dohôd okrem iného napríklad námorné priestorové plánovanie EÚ či rámcové smernice o morskej stratégii, iniciatívu FAO s názvom Modrý rast, akčný plán pre Stredozemie/UNEP Barcelonský dohovor a jeho regionálny akčný plán pre morský odpad a protokol o integrovanom manažmente pobrežnej zóny. Nedávna strednodobá stratégia Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (2017 2020) smerom k trvalej udržateľnosti rybárstva v Stredozemnom a Čiernom mori a MEDFISH 4EVER takisto poskytujú dobrý základ na riešenie súčasného nadmerného rybolovu populácií rýb. Hoci existuje skutočná politická vôľa na riešenie problémov v oblasti životného prostredia a rybárstva, regiónu stále chýba primerané zvyšovanie povedomia, šírenie informácií a medziodvetvová tvorba politík opierajúca sa o overené poznatky. Pretrvávajú aj mnohé nedostatky vo vykonávaní a v presadzovaní, najmä na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Okrem toho záťažové testy námorných údajov poukazujú na závažné medzery v poznatkoch o geologickom a ekologickom charaktere južných vôd a pokles verejných investícií do monitorovacích programov na severe. Podporu odvetvia rybolovu dosť sťažuje nedostatok informácií o úlovkoch a úsilí v oblasti maloobjemového rybolovu. 17 Rozmanitosť druhov v Stredozemnom mori sa z východu na západ zvyšuje: 43 % známych druhov sa vyskytuje vo východnom Stredozemí, 49 % v Jadranskom mori a 87 % v západnom Stredozemí. 18 Konkrétne 44 zo 48 populácií posudzovaných v období rokov 2012 2014 bolo mimo bezpečných biologických limitov. (zdroj: Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo a Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more). 19 http://www.mapamed.org (apríl 2016). 20 Stanovený podľa 11. cieľa z Aichi a prijatý v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 14.5. 21 Správa MEDTRENDS z roku 2015: http://d2ouvy59p0dg6k.cloudfront.net/downloads/medtrends_regional_report.pdf. 7
3. REAKCIA: OPATRENIA NA RIEŠENIE PROBLÉMOV A ODSTRÁNENIE NEDOSTATKOV Priebežný akčný rámec 22 (pozri sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie) poukazuje na nedostatky, ktoré treba odstrániť, a opisuje potenciálnu pridanú hodnotu priorít a navrhovaných opatrení. Iniciatíva sa bude financovať cez existujúce medzinárodné, európske, vnútroštátne a regionálne fondy a finančné nástroje, ktoré sa budú koordinovať a dopĺňať. To by malo vytvoriť pákový efekt a pritiahnuť finančné prostriedky od iných verejných a súkromných investorov. Zdroje potenciálneho financovania sú orientačné a závisia od posúdenia postupov a kritérií na hodnotenie príslušných fondov, programov a projektov, na ktoré nemajú nijaký vplyv. Posilňovaním koordinácie a spolupráce medzi predmetnými desiatimi krajinami sa táto iniciatíva zameriava na: posilňovanie bezpečnosti, podporu udržateľného modrého rastu a zamestnanosti a zachovanie ekosystémov a biodiverzity v západnom Stredozemí. V nadväznosti na rozsiahle konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami sa iniciatíva bude zameriavať na tri hlavné ciele, ktoré majú riešiť tieto tri hlavné problémy. 3.1. Cieľ 1 Bezpečnejší námorný priestor Zaistenie bezpečnosti operácií na mori je nevyhnutné pre udržateľný rozvoj námorného hospodárstva, zachovanie a vytváranie pracovných miest a správne riadenie morí a pobreží. Priority: 1.1. Spolupráca medzi pobrežnými strážami V súčasnosti existuje niekoľko iniciatív v oblasti rozvoja námornej bezpečnosti, ale dostupné zdroje sa v západnom Stredozemí používajú v rozličnej miere alebo zo strany rôznych partnerov. Dosiahol sa pokrok pri podpore dobrovoľnej výmeny údajov, ale spolupráca medzi pobrežnými strážami oboch brehov Stredozemného mora je aj naďalej obmedzená a ešte treba zlepšiť okamžité reakcie na núdzové situácie na mori. Posilnenie spolupráce medzi pobrežnými strážami jednotlivých pobreží západného Stredozemia vďaka opatreniam, ako sú siete stredísk odbornej prípravy, spoločná odborná príprava a výmeny zamestnancov. Podpora budovania kapacít v oblastiach, ako je nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov, plavebno-prevádzková služba, pátracie a záchranné akcie na mori, boj proti pašovaniu migrantov a iným formám nezákonného obchodovania na mori (vrátane ďalšieho rozvoja stredozemskej siete Seahorse). 22 Akčný rámec sa bude pravidelne revidovať a aktualizovať, keď sa budú objavovať nové potreby. 8
Potenciálne zdroje financovania: Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), nástroj európskeho susedstva (ENI), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI). 1.2. Námorná bezpečnosť a boj proti znečisťovaniu mora Výmena námorných údajov musí byť optimalizovaná na oboch brehoch západnej časti Stredozemného mora, aby sa zlepšilo situačné povedomie, zabezpečilo efektívne využívanie vnútroštátnych finančných prostriedkov a skvalitnila spolupráca pri cezhraničných operáciách. Niektoré partnerské krajiny si vymieňajú environmentálne údaje cez EMSA/SAFEMED, ale niektoré prekážky bránia ich prístupu do systému SafeSeaNet. Podpora výmeny údajov o námornej doprave tým, že sa pomôže južným krajinám, aby si zlepšili infraštruktúru (automatický identifikačný systém/monitorovací a informačný systém pre lodnú dopravu), a že sa im umožní prístup k existujúcim platformám (SafeSeaNet a spoločný systém komunikácie a poskytovania informácií v prípade znečisťovania morí). Posilnenie kapacít (plánovanie, pripravenosť a nástroje) s cieľom reagovať na znečistenie morí v dôsledku nehôd a bojovať proti nim. Potenciálne zdroje financovania: ENI, EFRR, Horizont 2020, vnútroštátne fondy. Zámery pre cieľ 1 úplné pokrytie automatického identifikačného systému do roku 2018 s cieľom vymieňať si údaje o monitorovaní námornej dopravy na regionálnej úrovni, hraničný dozor posilnený zapojením krajín európskeho susedstva do stredozemskej siete Seahorse do roku 2018. 3.2. Cieľ 2 Inteligentné a odolné modré hospodárstvo Inovácie a výmena znalostí sú kľúčom k riešeniu problému generačnej zmeny na trhu práce a k tomu, aby región bol udržateľnejší, konkurencieschopnejší a odolnejší proti cyklickej kríze a otrasom. Tento cieľ vo veľkej miere vychádza z existujúcich iniciatív, ako je BLUEMED 23, a jej strategického programu výskumu a inovácií, a nabáda partnerské krajiny, aby sa viac zapájali. Priority: 2.1. Strategický výskum a inovácie Partneri a zainteresované strany z južného pobrežia západnej časti Stredozemného mora budú 23 Iniciatíva v oblasti výskumu a inovácií pre modrý rast a zamestnanosť v oblasti Stredozemného mora, ktorú spoločne vypracovali Cyprus, Chorvátsko, Francúzsko, Grécko, Malta, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. 9
vyzvaní, aby sa pripojili k iniciatíve BLUEMED s cieľom vytvoriť úspory z rozsahu a podporiť partnerstvá medzi výskumom a odvetvím na obidvoch brehoch Stredozemného mora. Podpora inovačných biopriemyselných odvetví a služieb vrátane zložiek potravín, liečiv, kozmetiky, chemických látok, materiálov a energie. Vývoj nových technológií na pozorovanie oceánu a monitorovanie vrátane biologických a iných zdrojov v hlbokých vodách a na morskom dne. Rozvoj nových koncepcií a protokolov zo strany súkromných spoločností a prevádzkovateľov námornej dopravy s cieľom maximalizovať využívanie infraštruktúry, lodí a platforiem na vedecké, environmentálne, bezpečnostné a ochranné účely. Vypracovanie cielených riešení a nových technológií na využitie morských obnoviteľných zdrojov energie a zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej. Rozvoj budovania kapacít na prenos poznatkov a technológií. Potenciálne zdroje financovania: Horizont 2020, vnútroštátne fondy, ENRF, EFRR, ENI, LIFE a Zelený klimatický fond. 2.2. Rozvoj námorných klastrov Námorné klastre očividne prispievajú k tvorbe inovácií, pracovných miest a rastu. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní kritického objemu pre hospodárske činnosti, ktoré v súčasnosti nepriťahujú súkromných investorov. Podpora rozvoja stredných, malých podnikov a mikropodnikov v modrej ekonomike (prostredníctvom národných námorných klastrov, podnikateľských inkubátorov, podporných iniciatív, služieb podnikateľských anjelov a cielených finančných nástrojov). Rozvoj účinnej siete námorných klastrov v celom regióne. Zriadenie regionálnych klastrov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, kvality orských zdrojov a Potenciálne zdroje financovania: ENRF, COSME, ENI, EFRR, vnútroštátne fondy, Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD). 2.3. Rozvoj zručností a cirkulácia Inštitúcie odbornej prípravy a vzdelávania v námorníctve identifikovali niekoľko možných spôsobov, ako riešiť súčasný nepomer medzi ponukou námorných zručností a dopytom po nich a ako posilniť spoluprácu. 10
Podpora rozvoja inovatívnych námorných zručností prostredníctvom strategických opatrení na zosúladenie dopytu a ponuky. Nabádanie k vytváraniu sietí a výmenám medzi námornými, prístavnými a logistickými ústavmi a akadémiami. Zvyšovanie povedomia o námorných profesiách a ich príťažlivosti pre mladých ľudí. Vyrovnanie ponuky pracovných miest v multimodálnych službách nákladnej dopravy, dodávateľských reťazcoch a infraštruktúre s dopytom po nich. Zosúladenie existujúcich zručností a funkcií pre riadenie migrácie v regióne a podpora účinnejšie cirkulujúcej migrácie. Potenciálne zdroje financovania: EFNR, iniciatíva Modrý rast FAO, Európsky sociálny fond (ESF), ENI, Erasmus+, Nástroj na prepájanie Európy (NPE), vnútroštátne fondy. 2.4. Udržateľná spotreba a výroba (námorná doprava, prístavy, námorný a pobrežný cestovný ruch a morská akvakultúra) Námorné a pozemné činnosti spolu s postupnou urbanizáciou pobrežia vyvíjajú tlak na morské a pobrežné ekosystémy čiastkového regiónu a môžu mať vplyv na dlhodobú udržateľnosť odvetví, ako napríklad morská akvakultúra a morský a pobrežný cestovný ruch. Táto priorita podporí vykonávanie akčného plánu pre udržateľnú spotrebu a výrobu v regióne a posun k inteligentnejšej a ekologickejšej mobilite, udržateľnému cestovnému ruchu a udržateľným akvakultúrnym postupom. Uplatňovanie udržateľných modelov a postupov spotreby a výroby; rozširovanie využívania ekologických zdrojov energie pri odsoľovaní morskej vody; podpora energetickej efektívnosti a prispôsobovania sa zmene klímy v pobrežných mestách. Rozvoj ekologickej lodnej dopravy a prístavnej infraštruktúry pre alternatívne palivá; optimalizácia prístavnej infraštruktúry, rozhraní a postupov/operácií; ďalší rozvoj transeurópskej siete pre dopravu a námorných diaľnic a súvisiacich prístavných prepojení. Vypracovanie nových tematických turistických produktov a služieb, ktoré môžu zahŕňať: - prírodné, kultúrne a historické trasy, cestovný ruch v oblasti námorných a výletných plavieb, udržateľné prístaviská, rybárska turistika a rekreačný rybolov; - budovanie umelých útesov šetrných k životnému prostrediu; - prepojenie námorných a vnútrozemských zaujímavostí (potraviny, kultúra, šport atď.). Vypracovanie spoločných technických noriem pre udržateľnú morskú akvakultúru v jednotlivých krajinách, diverzifikácia odvetvia a budovanie kapacít. 11
Potenciálne zdroje financovania: EFNR, COSME, NPE, LIFE, ENI, EFRR, Horizont 2020, vnútroštátne fondy, iniciatíva Modrý rast FAO, Európsky portál investičných projektov, EFSI, EFSD. Zámery pre cieľ 2 Zapojenie krajín západného Stredozemia do iniciatívy BLUEMED a do jej strategického výskumného programu do roku 2017, 25-percentný nárast počtu certifikovaných ekologických prístavov a prístavísk do roku 2022, 20-percentný nárast produkčnej hodnoty udržateľnej akvakultúry do roku 2022, 20-percentný nárast turistických príchodov mimo sezóny do roku 2022. 3.3. Cieľ 3 Lepšie riadenie mora Dosahovanie zdravých morských a pobrežných ekosystémov a súčasná podpora sociálnoekonomického rozvoja si vyžaduje pevný inštitucionálny, právny a technický rámec na vyváženie konkurenčného dopytu po obmedzených prírodných zdrojoch a priestore. Priority: 3.1. Priestorové plánovanie a správa pobrežia Úsilie bude smerovať k súladu pri vykonávaní námorného priestorového plánovania (NPP), rámcových smerníc o morskej stratégii a protokolu o integrovanom manažmente pobrežnej zóny (ISPZ). Zlepšenie riadenia námorných a pobrežných oblastí zo strany miestnych aktérov a zabezpečenie primeraného a koordinovaného vykonávania smernice o NPP a protokolu o IMPZ vrátane ekosystémového prístupu. Zlepšenie poznatkov o interakciách medzi pevninou a morom a vývoj ekologicky vhodných technických riešení v záujme dobrého environmentálneho stavu morí a pobreží. Vytvorenie nástrojov na výber vhodných lokalít pre zariadenia na mori a na plnenie energetických a environmentálnych potrieb regiónu. Potenciálne zdroje financovania: ENRF, EFRR, ENI, ENRF, Horizont 2020, vnútroštátne fondy. 3.2. Vedomosti v oblasti morí a námorníctva Tvorba politík opierajúcich sa o overené poznatky si vyžaduje harmonizované a aktuálne morské a námorné údaje v oblastiach, ako sú investície, hrubá pridaná hodnota, zamestnanosť, produkcia a zneškodňovanie odpadu, batymetria, kvalita vody a monitorovanie životného 12
prostredia. Potrebné údaje sú často buď nedostupné, alebo sú dostupné iba v niektorých krajinách. 13
Podpora zberu, udržiavania a archivácie údajov prostredníctvom existujúcich nástrojov, databáz a projektov (najmä Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete EMODNET, virtuálneho informačného centra, ktoré spravuje sekretariát Únie pre Stredozemie, a projektov programu Horizont 2020) a rozšírenie ich geografického a tematického rozsahu pôsobnosti v celom regióne. Udržiavanie a aktualizovanie informácií o erózii a rizikách pre pobrežie; harmonizácia a rozširovanie pobrežných monitorovacích systémov na úrovni čiastkovej oblasti a rozvoj spoločných nástrojov na posúdenie vplyvov ľudskej činnosti. Rozvoj autonómnych dopravných prostriedkov a súvisiacej infraštruktúry pod hladinou. Potenciálne zdroje financovania: ENRF, ENI, EFRR, LIFE, Horizont 2020, vnútroštátne fondy, Zelený klimatický fond. 3.3. Biodiverzita a ochrana morského biotopu Biodiverzitu regiónu ohrozuje znečistenie, eutrofizácia, ničenie morských a pobrežných biotopov, narúšanie migračných trás živočíchov, zmeny v dynamike pobrežia, morský odpad či hluk. Krajiny sa podporia v úsilí o plnenie medzinárodných záväzkov, ako napríklad Barcelonského dohovoru vrátane jeho regionálneho plánu pre morský odpad v Stredozemnom mori a Dohovoru o biologickej diverzite. Posúdiť tlaky na atmosféru, pevninu a moria, ako aj riziká pre ekosystémy a ľudské zdravie. Pomoc pri vytváraní a riadení chránených morských oblastí, znižovanie množstva morského odpadu, nakladanie s balastovou vodou a monitorovanie akustického znečistenia. Posilňovanie miestnej schopnosti identifikovať invázne nepôvodné druhy, trasy invázií a štruktúru a fungovanie morských ekosystémov. Podpora informačných kampaní o morskom prostredí a biodiverzite a celom regióne. Potenciálne zdroje financovania: LIFE, EFRR, ENI, ENRF, Horizont 2020, vnútroštátne fondy. 3.4. Udržateľné rybárstvo a rozvoj pobrežných komunít Opatrenia sú v súčasnosti medzi oboma brehmi Stredozemného mora roztrieštené, a tak sa bude vyvíjať úsilie o väčšiu regionálnu koordináciu a spoluprácu cestou vykonávania strednodobej stratégie Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (2017 2020) smerom k trvalej udržateľnosti rybárstva v Stredozemnom a Čiernom mori. Takisto sa tým zabezpečí, že spoločná politika v oblasti rybárstva sa na úrovni čiastkového regiónu bude vykonávať konzistentnejšie. 14
Podpora trvalo udržateľného rozvoja maloobjemového rybolovu a pobrežných komunít zvýšením schopnosti tohto regiónu riadiť populácie rýb prostredníctvom viacročných plánov v oblasti rybárstva, technických opatrení, zákazov rybolovu a iných špecifických ochranných opatrení. Zvýšenie schopnosti regiónu zabezpečovať správny zber údajov, pravidelné vedecké posúdenia a primeraný právny rámec kontrol a inšpekcií. Zriadenie miestnych technických skupín s cieľom analyzovať konkrétne príležitosti a hrozby a definovať spoločné opatrenia a intervenčné techniky. Šírenie osvedčených postupov pri obchodovaní s produktmi rybolovu, zvýšenie ich pridanej hodnoty, diverzifikácia hospodárskych činností v pobrežných komunitách (aj prostredníctvom prístupov zdola nahor, akým je miestny rozvoj vedený komunitou). Potenciálne zdroje financovania: ENRF, ENI, iniciatíva Modrý rast FAO, GFCM. Zámery pre cieľ 3 do roku 2021 má 100 % vôd pod národnou jurisdikciou a 100 % pobrežných pásiem podliehať námornému priestorovému plánovaniu a integrovanému manažmentu pobrežnej zóny, ako aj ich vykonávacím mechanizmom, do roku 2020 má mať aspoň 10 % pobrežných a morských oblastí status chránených morských oblastí a majú byť predmetom ďalších účinných opatrení územnej ochrany, do roku 2024 sa má dosiahnuť 20-percentné zníženie morského odpadu na plážach, do roku 2020 sa krajiny južného Stredozemia majú zahrnúť do siete EMODNET, do roku 2020 majú byť všetky štáty vybavené primeraným právnym rámcom a ľudskými a technickými kapacitami s cieľom splniť svoje povinnosti v oblasti kontrol a inšpekcií rybolovu v úlohe vlajkových, pobrežných a prístavných štátov, do roku 2020 má byť 100 % kľúčových populácií v Stredozemnom mori 24 predmetom primeraného zberu údajov, majú sa pravidelne vedecky hodnotiť a riadiť prostredníctvom viacročného plánu rybolovu. 4. RIADENIE A VYKONÁVANIE 4.1. Koordinácia Politická koordinácia sa bude poskytovať s využitím existujúcich mechanizmov a procesov Únie pre Stredozemie vrátane zasadnutí vyšších úradníkov a ministrov. Operačná koordinácia sa zabezpečí vďaka pracovnej skupine WestMED prepojenej s pracovnou skupinou Únie pre Stredozemie zameranou na modrú ekonomiku a bude zahŕňať národné kontakty z príslušných ministerstiev, Európskej komisie a zo sekretariátu Únie pre Stredozemie. Na zapojenie sa do pracovnej skupiny by mohli byť vyzvaní aj zástupcovia existujúcich stredozemných regionálnych organizácií. 24 http://www.fao.org/fileadmin/user_upload/faoweb/gfcm/news/mid-term_strategy-e.pdf. 15
4.2. Vykonávanie a podávanie správ Aby iniciatíva správne fungovala, musia byť splnené viaceré kľúčové podmienky: - uznanie zo strany ministrov, že iniciatíva sa týka viacerých politík, ministerstiev a vládnych úrovní. Krajiny si musia stanoviť priority, prevziať zodpovednosť, zosúladiť politiky a finančné prostriedky na vnútroštátnej úrovni a udeliť tvorcom rozhodnutí a tým, ktorí vykonávajú politiky, primerané právomoci a zdroje na všetkých administratívnych úrovniach, - Komisia zabezpečí strategický prístup na úrovni EÚ vrátane koordinácie s existujúcimi iniciatívami súvisiacimi s EÚ, - vlády musia monitorovať vnútroštátny pokrok, podávať o ňom správy pracovnej skupine, hodnotiť ho a poskytovať usmernenia pre vnútroštátne vykonávanie, - koordináciu s existujúcimi regionálnymi organizáciami zabezpečí sekretariát Únie pre Stredozemie, - budú zapojené hlavné zainteresované strany: vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ako aj riadiace orgány, hospodárski a sociálni aktéri, občania, akademická obec a mimovládne organizácie. Toto zapojenie podporia aj verejné podujatia (napríklad výročné fóra, stretnutia medzi podnikmi a investormi na prezentáciu obchodných myšlienok a rýchle získanie financovania), - osobitný mechanizmus pomoci poskytne počiatočnú podporu krajinám, ako aj pracovnej skupine; podpora by mala tiež zahŕňať účasť zainteresovaných strán a partnerstvo medzi nimi, ale aj zber údajov potrebných na zistenie východísk, monitorovanie a podávanie správ o pokroku. 5. VÄZBY NA POLITIKY EÚ Namiesto vytvárania nových právnych predpisov sa táto iniciatíva zameriava na dosiahnutie cieľov Únie (priority, akými sú zamestnanosť, rast a investície, energetická únia a zmena klímy, migrácia a silnejší globálny aktér ) posilnením politík, ktoré sa týkajú regiónu, a presadzovaním súladu s právom EÚ. Dôraz sa kladie na lepšiu koordináciu medzi nástrojmi financovania a na skutočne integrovaný prístup, ktorý prepája rôzne politické oblasti a vytvára silné väzby medzi politikami EÚ a iniciatívami, ako je napríklad námorná politika, spoločná rybárska politika, politika súdržnosti, environmentálne, morské a pobrežné politiky, globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, balík politík pohraničnej a pobrežnej stráže, stratégie modrého rastu, námornej bezpečnosti, MEDFISH 4EVER, biologická diverzita, prispôsobenie sa zmene klímy, 7. environmentálny akčný program, rámcové programy výskumu a vývoja a oznámenia s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím 25 a Medzinárodná správa oceánov 26. 25 KOM(2011) 200. 26 JOIN(2016) 49. 16
6. ŠIRŠIE VÄZBY Je potrebná koordinácia s programami a iniciatívami v celom Stredozemí 27, ako aj so súvisiacim atlantickým akčným plánom a stratégiou EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora a s iniciatívami BLUEMED a PRIMA 28. V tejto súvislosti a v rámci svojich právomocí môže pomoc poskytnúť aj program INTERACT. Iniciatíva musí byť zároveň v súlade s platnými právnymi predpismi. Musia sa hľadať synergie s postupmi Únie pre Stredozemie, dialógom 5+5, regionálnym akčným plánom dopravy pre Stredozemie, transstredozemskou dopravnou sieťou a so širšími rámcami, ako sú napríklad tie, ktoré poskytuje Barcelonský dohovor a Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more. Propagáciou udržateľných nápadov a vytváraním pracovných miest a rastu by sa projekty podporované iniciatívou mohli rozšíriť aj do iných častí Stredozemia, čím by iniciatíva vydláždila cestu pre udržateľný rast v predmetnej morskej oblasti. 7. ZÁVER Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby schválili predložené oznámenie. Okrem toho vyzýva Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby poskytli stanoviská k tejto iniciatíve. Komisia do roku 2022 podá správu o vykonávaní tejto iniciatívy Rade a Európskemu parlamentu na základe správ jednotlivých krajín. 27 Niekoľko príkladov: Program pre Stredozemie a program nástroja európskeho susedstva pre cezhraničnú spoluprácu v morskej oblasti Stredozemia. 28 Partnerstvo pre výskum a inovácie v oblasti Stredozemia. 17