Rada Európskej únie V Bruseli 30. mája 2018 (OR. sk) Medziinštitucionálny spis: 2018/0199 (COD) 9536/18 NÁVRH Od: Dátum doručenia: 30. mája 2018 Komu:

Prepis

1 Rada Európskej únie V Bruseli 30. mája 2018 (OR. sk) Medziinštitucionálny spis: 2018/0199 (COD) 9536/18 NÁVRH Od: Dátum doručenia: 30. mája 2018 Komu: Č. dok. Kom.: COM(2018) 374 final Predmet: FSTR 24 REGIO 32 FC 25 CADREFIN 51 RELEX 482 IA 152 CODEC 901 Jordi AYET PUIGARNAU, riaditeľ, v zastúpení generálneho tajomníka Európskej komisie Jeppe TRANHOLM-MIKKELSEN, generálny tajomník Rady Európskej únie Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov Delegáciám v prílohe zasielame dokument COM(2018) 374 final. Príloha: COM(2018) 374 final 9536/18 luc DG G 2B SK

2 EURÓPSKA KOMISIA V Štrasburgu COM(2018) 374 final 2018/0199 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov {SEC(2018) 268 final} - {SWD(2018) 282 final} - {SWD(2018) 283 final} SK SK

3 1. KONTEXT NÁVRHU DÔVODOVÁ SPRÁVA Komisia prijala 2. mája 2018 návrh ďalšieho viacročného finančného rámca na obdobie V diskusnom dokumente o financiách EÚ, ako aj v ex post hodnotení súčasného rámca a vo verejnej konzultácii o rámci na roky bolo zjednodušenie tohto rámca vymedzené ako kľúčový cieľ. Zo skúseností vyplýva, že súčasné pravidlá sú nadmerne zložité a roztrieštené, výsledkom čoho je zbytočné zaťaženie programových manažérov a konečných prijímateľov. Pokiaľ ide o cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg), Komisia mieni vyvinúť veľké úsilie na zjednodušenie spolupráce za hranicami Únie. V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ ) sa jasne rozlišuje medzi územnou spoluprácou medzi členskými štátmi a hospodárskou, sociálnou a územnou spoluprácou s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Územná spolupráca medzi členskými štátmi sa uskutočňuje v rámci (vnútornej) hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (hlava XVIII tretej časti o vnútorných politikách a činnostiach Únie). Hospodárska, finančná a technická spolupráca s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ sa uskutočňuje v rámci kapitoly 2 a rozvojová spolupráca v rámci kapitoly 3 hlavy III (Spolupráca s tretími krajinami a humanitárna pomoc) piatej časti týkajúcej sa vonkajšej činnosti Únie, ako aj štvrtej časti týkajúcej sa pridruženia zámorských krajín a území (ďalej len ZKÚ ). Z právneho hľadiska preto nie je možné vytvoriť jediný fond spolupráce v rámci EÚ i za jej hranicami. Avšak v rámci veľkého úsilia o zjednodušenie a ich maximálnu synergiu sa v nariadeniach upravujúcich budúce vonkajšie finančné nástroje EÚ, IPA III: nástroj predvstupovej pomoci 2 (ďalej len IPA III ), NDICI: nástroj na podporu susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce 3 (ďalej len NDICI ) a OCTP: rozhodnutie Rady o pridružení zámorských krajín a území 4, ktorým sa zavádza financovanie vo forme programu (ďalej len OCTP ), stanovia jasné pravidlá na prevod časti ich zdrojov na programy Interreg. Tie sa budú následne implementovať najmä podľa pravidiel stanovených v nariadení o osobitných ustanoveniach pre cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg) s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov [ďalej len nariadenie o cieli Európskej územnej spolupráce (Interreg) ]. Tie budú implementovať orgány programu iniciatívy Interreg v členských štátoch v rámci zdieľaného riadenia. Pokiaľ ide o IPA III, výška príspevku na programy Interreg sa určí podľa článku 10 nariadenia o EÚS/Interreg, ktoré sa vzťahuje na použitie tohto príspevku. V prípade potreby 1 COM(2018) 322 final, Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L xx, s. y). 3 Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Ú. v. EÚ L xx, s. y). 4 Rozhodnutie Rady (EÚ) č. XXX o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L xx, s. y). SK 1 SK

4 môže IPA III prispievať aj k programom alebo opatreniam nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ktoré sa zriadili a implementujú sa podľa nariadenia o EÚS/Interreg (článok 5 ods. 4 a ods. 5 nariadenia o IPA III). Pokiaľ ide o NDICI, ak majú opatrenia, ktoré sa majú realizovať, globálny, nadregionálny alebo regionálny charakter, môže Komisia v rámci príslušných viacročných orientačných programov alebo v rámci príslušných akčných plánov alebo opatrení rozhodnúť o rozšírení rozsahu pôsobnosti akcií na krajiny a územia, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje. Cieľom je zabezpečiť súdržnosť a účinnosť financovania z prostriedkov Únie alebo podporiť regionálnu alebo nadregionálnu spoluprácu. Komisia môže predovšetkým zahrnúť osobitnú finančnú alokáciu na pomoc partnerským krajinám a regiónom pri posilňovaní ich spolupráce so susediacimi najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o OCTP. Na tento účel môže NDICI v prípade potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania z OCTP a/alebo nariadenia o EÚS/Interreg, prispievať k akciám implementovaným partnerskou krajinou alebo regiónom alebo akýmkoľvek iným subjektom v rámci návrhu tohto nariadenia, krajinou, územím alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa rozhodnutia o OCTP alebo najvzdialenejším regiónom EÚ v rámci spoločných operačných programov alebo programov alebo opatrení medziregionálnej spolupráce vytvorených a implementovaných podľa nariadenia o EÚS/Interreg (článok 33 ods. 2 nariadenia o NDICI a článok 87 rozhodnutia o OCTP). Na zabezpečenie súladu s ostatnými politikami EÚ v tejto oblasti sa pravidlá poskytovania a implementácie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len EFRR ) riadia v čo najväčšej možnej miere všeobecným nariadením (ďalej len VN ). Stanovujú sa v ňom spoločné ustanovenia pre všetkých sedem fondov zdieľaného riadenia na úrovni EÚ, konkrétne: KF: Kohézny fond 5 ENRF: Európsky námorný a rybársky fond 6 EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja 7 ESF+: Európsky sociálny fond plus 8 AMIF: Fond pre azyl a migráciu 9 BMVI: Nástroj pre riadenie hraníc a víza 10 ISF: Fond pre vnútornú bezpečnosť 11. S cieľom zjednodušiť legislatívnu štruktúru a zabezpečiť zrozumiteľnosť platných ustanovení sa vo VN stanovujú spoločné pravidlá a pravidlá pre jednotlivé fondy. Platí to aj pre nariadenie, ktoré sa vzťahuje na EFRR aj na Kohézny fond, zasahujúce v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, a pokiaľ ide o EFRR, v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg). 5 [Odkaz] 6 [Odkaz] 7 [Odkaz] 8 [Odkaz]; s výnimkou programu Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a programu Únie v oblasti zdravia. 9 [Odkaz]; len zložky zdieľaného riadenia. 10 [Odkaz]; s výnimkou programu na zabezpečenie vybavenia pre colné kontroly. 11 [Odkaz] SK 2 SK

5 Programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) zahŕňajúce niekoľko členských štátov a aj krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, majú osobitné vlastnosti. V cieli Európska územná spolupráca (Interreg) sa preto stanovujú pravidlá špecifické pre iniciatívu Interreg so zreteľom na VN aj na nariadenie, ktoré sa vzťahuje na EFRR aj Kohézny fond. Zároveň sa v ňom stanovujú osobitné pravidlá pre programy v rámci cieľa EÚS/Interreg (ďalej len programy iniciatívy Interreg ), pri ktorých členské štáty spolupracujú s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. V rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ sa pre všetky zložky iniciatívy Interreg stanovujú jasné pravidlá prevodu. Počas programového obdobia už programy IPA-CBC riadilo GR pre regionálnu a mestskú politiku a vykonávacie predpisy založené na nariadení o IPA boli vo väčšine prípadov zosúladené s pravidlami programov Interreg pre programy spolupráce v členských štátoch. Programy ENI-CBC riadilo GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, vo vykonávacích pravidlách vychádzajúcich z nariadenia o ENI sa stanovili viaceré rozdiely v porovnaní s pravidlami programov Interreg. Spolupráca v rámci najvzdialenejších regiónov bola prevažne organizovaná na úrovni projektov spolu s niekoľkými pilotnými akciami zahŕňajúcimi orgány programov Interreg pri vykonávaní opatrení spolupráce v rámci nepriameho riadenia. 2. PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA Akcia EÚ je odôvodnená na základe článku 174 ZFEÚ: Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch. Ciele EFRR sú vymedzené v článku 176 ZFEÚ: Zámerom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj je, aby svojou účasťou na rozvoji a štrukturálnych zmenách v zaostávajúcich regiónoch a pri premene upadajúcich priemyselných oblastí pomohol odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Okrem toho sa v článku 174 ZFEÚ uvádza, že je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny. Článok 178 ZFEÚ predstavuje právny základ pre prijímanie vykonávacích nariadení týkajúcich sa EFRR, fondu politiky súdržnosti podporujúceho cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg). Pokiaľ ide o podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie, článok 212 ods. 2 ZFEÚ predstavuje právny základ pre hospodársku, finančnú a technickú spoluprácu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, vo všeobecnosti vrátane tých, ktoré majú nárok na pristúpenie: 1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv, najmä článkov 208 až 211, Únia vykonáva činnosti hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce vrátane pomoci najmä vo finančnej oblasti s inými ako rozvojovými tretími krajinami. Tieto činnosti sú v súlade s politikou Únie v oblasti rozvoja a vykonávajú sa v rámci zásad a cieľov jej vonkajšej činnosti. Činnosti Únie a členských štátov sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú. 2. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia potrebné na vykonávanie odseku 1. Článok 209 ods. 1 ZFEÚ predstavuje právny základ rozvojovej spolupráce, pokiaľ ide o spoluprácu s rozvojovými krajinami: 1. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia potrebné na uskutočňovanie politiky v oblasti SK 3 SK

6 rozvojovej spolupráce, ktoré sa môžu vzťahovať na viacročné programy spolupráce s rozvojovými krajinami alebo na tematicky zamerané programy. A napokon článok 349 ZFEÚ umožňuje prijatie osobitných opatrení s prihliadnutím na hospodársku a sociálnu štruktúru najvzdialenejších regiónov, ktorá je ovplyvnená určitými osobitnými charakteristikami, ktoré negatívne pôsobia na rozvoj týchto území. Subsidiarita a proporcionalita V posúdení vplyvu 12 sa určili rôzne dôvody, prečo sa akciou na úrovni EÚ pridáva hodnota akcii na vnútroštátnej úrovni. Medzi tieto dôvody patria: V mnohých krajinách predstavujú EFRR a Kohézny fond minimálne 50 % verejných investícií tieto členské štáty by inak nemali finančnú kapacitu na realizáciu takýchto investícií. Existujú významné potenciálne presahy cez vnútroštátne a regionálne hranice, napríklad v prípade investícií do inovácií a MSP. Dôležitou úlohou na úrovni EÚ je zabezpečiť, aby sa takéto presahy prejavili a aby sa zabránilo nedostatočnému investovaniu. Okrem toho je potrebné navrhnúť investície na maximalizovanie presahov. Vo väčšine regiónov vrátane tých rozvinutejších predstavujú stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) súdržný strategický rámec pre investície a prinášajú vysokú pridanú hodnotu. Ich spúšťačom bola požiadavka strategického programovania na podporu EFRR a zodpovedajúca nevyhnutná podmienka. V skutočnosti sú prínosy takýchto stratégií najvyššie v najrozvinutejších regiónoch (najmä v severských krajinách, Rakúsku, Nemecku, Beneluxe a Francúzsku). Podporuje priority EÚ. Sú tu zahrnuté štrukturálne reformy trhu práce, dopravy, životného prostredia, energetiky, vzdelávania a sociálnych politík a programov, ako aj modernizácia administratívy. EFRR prináša hmatateľné výsledky v oblastiach, ktoré sú dôležité pre ľudí Rozpočet EÚ pomáha dosahovať veci, ktoré sú pre Európanov dôležité 13. Pomoc regiónom pri prispôsobovaní sa výzve globalizácie, podpora pre 1,1 milióna MSP počas obdobia , ktorej výsledkom bolo nových pracovných miest, boj proti chudobe v mestách to všetko sú pre európsku verejnosť priority. Je pozoruhodné, že mnohé z týchto výsledkov sú zjavné najmä mimo krajín čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu. Politické rozhodnutia v návrhu nariadenia sú primerané, a to z týchto dôvodov: Programy neriadi priamo Európska komisia, ale implementujú sa v partnerstve s členskými štátmi (v rámci zdieľaného riadenia). Kombinované pravidlá (súvisiace VN a toto nariadenie) sú výrazne jednoduchšie a konsolidovanejšie než pravidlá z predošlého obdobia. 12 Podrobnejšie informácie sú uvedené v posúdení vplyvu, kapitole 3.1 o subsidiarite a pridanej hodnote EFRR a Kohézneho fondu. 13 Pozri Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ COM(2017) 358 final, : SK 4 SK

7 3. VÝSLEDKY EX POST HODNOTENÍ, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU Ex post hodnotenie programov Interreg V rámci programov Interreg sa do konca roku 2013 financovalo takmer projektov v politických oblastiach, ktoré sú základom stratégie Európa Ich súčasťou bolo vytvorenie a rozširovanie hospodárskych klastrov, vytvorenie centier excelentnosti, stredísk vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, sietí spolupráce medzi výskumnými centrami a cezhraničné poradenské služby pre podniky a startupy. Približne projektov v oblasti životného prostredia sa týkalo spoločného riadenia prírodných zdrojov vrátane morských a riečnych oblastí, činnosti spolupráce zamerané na boj proti prírodným rizikám, reakciu na zmenu klímy a na zachovanie biodiverzity a pilotné iniciatívy na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov. Programy Interreg prispeli k viacerým zlepšeniam, okrem iných k dostupnosti, spoločnému vzdelávaniu a odbornej príprave a zvýšenej ochrane pred environmentálnymi rizikami a rizikami spôsobenými človekom. Zlepšila sa internacionalizácia malých a stredných podnikov, a to najmä v cezhraničných regiónoch. Programy mali aj širší dosah, najmä pokiaľ ide o zmiernenie osobitných prekážok spolupráce (hlavne kultúrnych a fyzických prekážok) a lepšiu sociálnu integráciu. V ex post hodnotení sa okrem toho zistilo, že: 1. Programy Interreg boli stále veľmi všeobecné a často zamerané predovšetkým na rozvoj spolupráce a prepojení. Dôležité je dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi spoluprácou (ktorá zostáva ústredným prvkom programov Interreg) a využívaním vzdelávania pre ciele politiky súdržnosti. 2. Zdá sa, že pri identifikácii regiónov určených na podporu bola koncepcii funkčného regiónu alebo oblasti venovaná obmedzená pozornosť. Toto je však nevyhnutné vzhľadom na potenciálne prínosy cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce. 3. Pri väčšine programov sa pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty získajú podporu, prijal prístup zdola nahor. Sťažilo sa tým uplatňovanie koherentnej stratégie na presadzovanie rozvoja a sociálno-ekonomickej a územnej integrácie príslušných regiónov, hoci väčšine individuálnych projektov sa podarilo prispieť. 4. Medzi programami Interreg a hlavnými programami bola len veľmi obmedzená koordinácia. Potenciál ich vzájomného dopĺňania a posilňovania účinkov na rozvoj sa preto stratil. Tieto nedostatky sa riešia prostredníctvom nariadení na programové obdobie Konkrétne by sa výsledkom a výkonnostným rámcom malo zabezpečiť väčšie zameranie fondov na obmedzený počet politických cieľov s dobre formulovanou intervenčnou logikou na začiatku a meraním výsledkov. V období sa vynaloží úsilie o ďalšie posilnenie spolupráce, a to najmä týmito opatreniami: 1. Prispôsobenie štruktúry programov iniciatívy Interreg tak, aby sa lepšie zohľadňovali funkčné oblasti. Cezhraničné programy sa zefektívnia s cieľom sústrediť zdroje na pozemné hranice tam, kde je vysoký stupeň cezhraničnej interakcie. Námorná spolupráca sa opätovne posilní, a to spojením cezhraničného a nadnárodného rozmeru práce naprieč morskými oblasťami do nových námorných programov. SK 5 SK

8 2. Začlenenie cezhraničnej spolupráce do nedávnej politickej práce uvedenej v oznámení Komisie Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ 14 (ďalej len oznámenie o pohraničných regiónoch ). Zameranie programov na činnosti, ktoré sa priamo dotýkajú záujmov ľudí a podnikov nachádzajúcich sa v pohraničných regiónoch. 3. Posilnenie programov Interreg v oblasti nadnárodnej a námornej spolupráce, ktoré pokrývajú rovnaké funkčné oblasti ako existujúce makroregionálne stratégie (MRS). Zlepšenie zosúladenia medzi financovaním a prioritami MRS. 4. Presadzovanie medziregionálnej spolupráce v oblasti inovácií, ako sa uvádza v oznámení Komisie Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast 15. To sa docieli návrhom nového medziregionálneho nástroja zameraného na podporu zoskupovania aktérov v oblasti stratégií pre inteligentnú špecializáciu (S3) s cieľom zrýchliť inovácie a zaviesť inovatívne produkty a procesy na európsky trh. 5. Všeobecným nariadením a nariadením o EFRR sa bude naďalej presadzovať a podporovať intenzívnejšia koordinácia medzi programami Interreg a programami v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. Dosiahne sa to vďaka zabezpečeniu silného zastúpenia činností spolupráce v prioritách financovaných v rámci týchto programov. Získané poznatky z IPA z rokov IPA aktívne podporuje územnú spoluprácu, napríklad prostredníctvom cezhraničných programov, programov v oblasti nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ako aj makroregionálnych stratégií. Pridaná hodnota je zrejmá: zmierovanie a budovanie dôvery na západnom Balkáne, prekonávanie geografických a mentálnych prekážok a rozvoj dobrých susedských vzťahov to všetko sú naďalej kľúčové aspekty procesu rozširovania, ktoré sa riešia výlučne programami EÚ, a nie prostredníctvom iných darcov. Ex post hodnotenie programov cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ďalšej len ENPI CBC ) 16 na obdobie Trinásť programov ENPI CBC implementovaných v období sa týkalo deviatich pozemných hraníc EÚ, troch morských oblastí a jedného námorného hraničného prechodu. Alokované finančné zdroje predstavovali 947,2 milióna EUR a boli v nich kombinované finančné prostriedky z ENPI, EFRR a IPA. Príspevok zúčastnených krajín a/alebo projektových prijímateľov zvýšil celkovú alokáciu na 1,2 miliardy EUR. Do programov bolo zapojených 34 krajín devätnásť členských štátov EÚ a dvanásť zo šestnástich partnerských krajín Susedstva plus Nórsko, Rusko a Turecko. Celkovo sa počas tohto obdobia z programov financovalo 941 projektov, celková zazmluvnená suma predstavovala 910 miliónov EUR (k aprílu 2017), z čoho 38 % sa pridelilo 14 Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ COM(2017) 534 final, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast COM(2017) 376 final, Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (Ú. v. EÚ L 310, , s. 1). SK 6 SK

9 na projekty na podporu hospodárskeho rozvoja, 32 % na environmentálne projekty, 19 % na projekty v oblasti sociálneho rozvoja a 11 % na bezpečnostné otázky. Väčšina finančných prostriedkov EÚ (70 %) sa pridelila prostredníctvom štandardných projektov vybraných v rámci výziev na predkladanie návrhov. Veľké projekty v oblasti infraštruktúry predstavovali 22 % z celkového objemu zazmluvnených finančných prostriedkov EÚ (približne 195 miliónov EUR), zatiaľ čo strategické projekty pokryli len malý podiel (8 % celkových zazmluvnených finančných prostriedkov EÚ). Celkovo bolo podaných 867 štandardných projektov, 51 veľkých projektov v oblasti infraštruktúry a 23 strategických projektov. Účasť na výzvach na predkladanie návrhov bola veľmi vysoká (celkovo bolo v rámci všetkých programov podaných viac ako žiadostí), čo svedčí o atraktívnosti cezhraničnej spolupráce medzi zainteresovanými stranami v oprávnených oblastiach. Celkovo bolo do ENPI CBC zapojených organizácií z 36 rôznych krajín, z ktorých bolo z partnerských krajín. Vex post hodnotení bolo ocenené pozoruhodné množstvo a rôznorodosť projektov cezhraničnej spolupráce, ako aj pevný základ pre spoluprácu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, etablované programové orgány a skúsenejší prijímatelia. Zároveň sa však konštatovala nedostatočná evidencia výsledkov programov ENPI CBC, meškanie pri implementácii programov a projektov, ako aj príliš všeobecne formulované programové ciele a priority vo výzvach, čím sa celkový vplyv znížil. Niektoré z týchto prvkov sa už (úplne alebo čiastočne) vyriešili v súčasnej generácii programov na roky K odporúčaniam na nadchádzajúce programové obdobie patrí zvýšenie zamerania a vplyvu programov, hľadanie synergie s ostatnými nástrojmi a politikami EÚ, zvýšenie pridanej hodnoty veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, zvýšenie efektívnosti programov, zlepšenie výkonnostných rámcov a monitorovacích a hodnotiacich postupov a posilnenie technickej pomoci a podpory programov. Hodnotenie v polovici obdobia týkajúce sa programov ENI CBC v období Pri hodnotení v polovici obdobia týkajúceho sa programov ENI CBC v období sa zistilo, že stratégia cezhraničnej spolupráce je v kontexte politického rámca EÚ aj naďalej primeraná a poskytuje odpovede na vývoj v regióne. Cezhraničná spolupráca sa naozaj považuje za dôležitý prostriedok pozitívnej spolupráce medzi občanmi, miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou na oboch stranách hraníc EÚ, dokonca aj v prípadoch, keď nadviazanie širších dvojstranných vzťahov nemusí byť jednoduché. Napriek tomu, že vývoj a implementácia programov postupovali pomalšie, než sa pôvodne plánovalo, partneri uznávajú, že tento proces sa v porovnaní s minulými rokmi zlepšil a ich záväzok k úspešnej implementácii programov ostáva aj naďalej silný. Konzultácia so zainteresovanými stranami V období od 10. januára do 9. marca 2018 sa uskutočnila online verejná konzultácia. Konzultácia sa týkala politiky súdržnosti, t. j. EFRR, Kohézneho fondu a ESF vrátane aspektov EÚS/Interreg. Pokiaľ ide o najdôležitejšie výzvy, najväčší podiel (94 % respondentov) označil za veľmi dôležité alebo dosť dôležité zníženie regionálnych rozdielov ; nasledovalo znižovanie nezamestnanosti, kvalitné pracovné miesta a pracovná mobilita a podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe (91 %). SK 7 SK

10 Pokiaľ ide o výzvy, za najúspešnejšie riešenú výzvu sa považovala podpora výskumu a inovácií (61 %), po ktorej nasledovala územná spolupráca (59 %). 76 % respondentov sa domnievalo, že fondy predstavujú pridanú hodnotu vo veľkom alebo pomerne veľkom rozsahu, menej ako 2 % si myslí, že nemajú žiadnu pridanú hodnotu. Pokiaľ ide o bránenie dosahovaniu cieľov, za najdôležitejšiu prekážku sa považovali zložité postupy (86 %). Po nich nasledovali postupy auditu a kontroly (68 %) a nedostatočná flexibilita pri reakciách na nepredvídané okolnosti (60 %). V otázke zjednodušenia bolo najčastejšou voľbou zníženie počtu pravidiel, ktoré by boli zároveň jasnejšie a stručnejšie (90 %); po nej nasledovalo zosúladenie pravidiel medzi jednotlivými fondmi EÚ (79 %) a zvýšená flexibilita, pokiaľ ide o prideľovanie zdrojov na programovú oblasť a v rámci nej (76 % 77 %). Pri odpovedaní na otvorené otázky respondenti vo veľkej miere podporovali: politiku súdržnosti pre všetky regióny (ktorá sa však má aj naďalej zameriavať hlavne na tie menej rozvinuté), inovácie v oblasti politiky vrátane stratégií pre inteligentnú špecializáciu a inteligentné investície vo všeobecnosti, pokračovanie a rozvoj tematickej koncentrácie, zameranie sa na miestne výzvy (najmä udržateľný rozvoj miest), medziregionálnu spoluprácu, a to cezhraničnú spoluprácu aj spoluprácu v celej Európe. Medziregionálna spolupráca v celej Európe je dôležitá pre inteligentnú špecializáciu inovácie v sektoroch moderných technológií často závisia od výmen a presahov zo spolupráce medzi zoskupeniami alebo strediskami znalostí v celej Európe. Uvedené otázky sa riešia v tomto návrhu nariadenia, ktoré: sa naďalej zameriava na riešenie regionálnych rozdielov a výziev, ktorým čelia regióny v celej Európe, pokračuje v tematickom zameraní na inteligentný rast prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu a na nízkouhlíkový a trvalo udržateľný rozvoj, zachováva podporu pre medziregionálnu spoluprácu a rozširuje ju na inteligentnú špecializáciu a podporuje miestny rozvoj založený na integrovaných územných a miestnych stratégiách a podporuje udržateľný rozvoj miest, ako aj budovanie kapacít v tejto oblasti. Všeobecné nariadenie navyše poskytne rámec pre EFRR s cieľom: zjednodušiť zložité postupy, ktoré sú s ním spojené; zvýšiť flexibilitu pri riešení vznikajúcich výziev a zosúladiť pravidlá medzi jednotlivými zahrnutými fondmi EÚ. SK 8 SK

11 Posúdenie vplyvu V rámci možností sa rieši 7 % zníženie rozpočtu týmto spôsobom: Možnosť 1: zníženie príspevku do rozvinutejších regiónov. Možnosť 2: udržanie podpory v kľúčových oblastiach (tematická koncentrácia) a zníženie podpory v iných témach. Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 2, a to z týchto dôvodov: Zjednodušenie Udržať zameranie na témy s najvyššou pridanou hodnotou EÚ, kde má podľa hodnotenia politika najväčší vplyv. Mnohé z najväčších výziev (globalizácia a hospodárska transformácia, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, environmentálne výzvy, migrácia a mestské chudobné oblasti) postihujú v čoraz väčšej miere mnohé regióny v celej EÚ vrátane tých rozvinutejších. Investície EÚ sú nevyhnutné a sú aj znakom solidarity. Udržanie kritického množstva investície do rozvinutejších regiónov sú už v prepočte na obyvateľa aj tak nízke. Veľká väčšina zainteresovaných strán sa vo verejnej konzultácii vyslovila zato, aby EFRR pôsobil vo všetkých regiónoch. Týmto prístupom sa zabezpečí aj lepšie zviditeľnenie fondov politiky súdržnosti vo všetkých členských štátoch. Existujú dôkazy o značných administratívnych nákladoch spojených s EFRR, ktoré boli v nedávnej štúdii 17 odhadnuté na 3 % priemerných programových nákladov. Administratívna záťaž pre prijímateľov (vrátane MSP) je vyššia. Väčšina zjednodušení v rámci EFRR bude vytvorená vo všeobecnom nariadení. Mnohé sa dajú ťažko vopred finančne vyčísliť, ale v štúdii sa dospelo k týmto odhadom: Väčším využívaním zjednodušeného vykazovania nákladov (alebo platieb založených na podmienkach) pre EFRR by sa mohli výrazne znížiť celkové administratívne náklady o 20 % až 25 %, ak sa tieto možnosti uplatnia vo všetkých oblastiach. Tento primeranejší prístup ku kontrolám a auditom by znamenal významné zníženie počtu overovaní a zaťaženia súvisiaceho s auditom v prípade programov s nízkym rizikom, čím by sa celkové administratívne náklady EFRR znížili o 2 % 3 % a náklady na dotknuté programy v oveľa vyššej miere. Ďalší hlavný aspekt zjednodušenia spočíva v tom, že týmto návrhom by sa integrovala podpora z EFRR a z vonkajších finančných nástrojov Únie, ako sa uvádza vyššie. E-súdržnosť a výmena údajov Programové obdobie si vyžadovalo vytvorenie systému elektronickej výmeny údajov medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi, ako aj medzi rôznymi orgánmi systému 17 Spatial Foresight & t33, New assessment of administrative costs and burden in ESI Funds, preliminary results (Nové hodnotenie administratívnych nákladov a zaťaženia v EŠIF, predbežné výsledky). SK 9 SK

12 riadenia a kontroly. V tomto návrhu nariadenia sa na túto požiadavku nadväzuje a ďalej sa rozvíjajú určité aspekty týkajúce sa zhromažďovania údajov. Všetky údaje potrebné na monitorovanie pokroku pri implementácii vrátane výsledkov a výkonnosti programov sa budú teraz prenášať elektronicky každé dva mesiace. To znamená, že otvorená platforma údajov bude aktualizovaná takmer v reálnom čase. Údaje o prijímateľoch a operáciách sa podobne uverejnia v elektronickej forme na webovom sídle, ktoré spravuje riadiaci orgán. 4. VPLYV NA ROZPOČET Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet. V návrhoch nariadení o EFRR a Kohéznom fonde sa stanovuje vplyv EFRR, ktorý je zdrojom finančných prostriedkov na akcie, na ktoré sa vzťahuje tento návrh. 5. ZHRNUTIE OBSAHU NARIADENIA Veľká časť poskytovania a implementácie EFRR patrí do pôsobnosti VN. Tento návrh nariadenia by sa preto malo chápať v tejto súvislosti. Jeho hlavný dôraz sa kladie na kľúčové otázky týkajúce sa implementácie a spolupráce, konkrétne na: vymedzenie a geografické pokrytie piatich zložiek, konkrétne ciele a rozsah pôsobnosti programov Interreg, prispôsobenie pravidiel VN v oblasti programovania, orgánov zodpovedných za programy, riadenia a kontroly a finančného riadenia a integráciu vonkajších finančných nástrojov EÚ. Kapitola I Všeobecné ustanovenia (články 1 až 13) Predmet, rozsah pôsobnosti a zložky programov Interreg V tejto kapitole sa stanovuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti nariadenia o EÚS/Interreg. Konkrétne sa v nej opisuje päť zložiek programov Interreg: cezhraničná, nadnárodná a námorná spolupráca, spolupráca najvzdialenejších regiónov, medziregionálna spolupráca a nové medziregionálne inovatívne investície. Geografické pokrytie Komisia viac ako dva roky vykonávala postup týkajúci sa štúdie a konzultácie známy ako cezhraničná revízia. Nazhromaždené dôkazy svedčia o tom, že pohraničné regióny vo všeobecnosti dosahujú slabšie hospodárske výsledky než iné regióny v rámci členského štátu. Prístup k verejným službám, ako sú napríklad nemocnice a univerzity, je v pohraničných regiónoch vo všeobecnosti ťažší. Paralelné uplatňovanie rôznych správnych a právnych systémov je aj naďalej často zložité a nákladné. Komisia v nadväznosti na cezhraničnú revíziu prijala oznámenie o pohraničných regiónoch, v ktorom navrhuje niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni verejnej správy. Súčasťou týchto opatrení je posúdenie právneho a finančného rámca pre cezhraničnú spoluprácu. V oznámení sa navrhuje preskúmanie spôsobov, akými môžu budúce programy financovania vrátane programov Interreg strategickejším spôsobom prispievať k predchádzaniu a riešeniu cezhraničných prekážok a k rozvoju cezhraničných verejných služieb. SK 10 SK

13 Zložka cezhraničnej spolupráce sa preto zameria na pozemné hranice, zatiaľ čo cezhraničná spolupráca na námorných hraniciach bude integrovaná do rozšírenej zložky nadnárodná spolupráca a námorná spolupráca. V návrhoch na obdobie týkajúcich sa cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu cieľ EÚS/Interreg sa tento záväzok zohľadňuje dvojakým spôsobom. Po prvé, výrazne zvyšujú profil akcií v oblasti spolupráce v programoch. Po druhé, pomáhajú cezhraničným programom zamerať sa viac než predtým na inštitucionálnu spoluprácu, riešenie cezhraničných otázok a investície do spoločných služieb verejného záujmu. Zdroje a miery spolufinancovania Tieto ustanovenia sa vzťahujú na zdroje z EFRR aj z vonkajších finančných nástrojov EÚ. V prípade nepredloženia programu Interreg v oblasti vonkajšej spolupráce alebo nepodpísania dohody o jeho financovaní je stanovený mechanizmus vrátenia zostávajúcich finančných prostriedkov. Najmä v prípade vonkajšej spolupráce by spolufinancovanie malo byť vyššie než v prípade cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. Kapitola II Špecifické ciele a tematické zameranie programov Interreg (články 14 a 15) Vzhľadom na špecifiká programov Interreg sú stanovené dva špecifické ciele programov Interreg: lepšia správa programov Interreg a bezpečnejšia Európa. V návrhu nariadenia sa stanovujú aj konkrétne percentuálne podiely na tematickú koncentráciu. Kapitola III Programovanie (programy Interreg územný rozvoj operácie a fond pre malé projekty technická pomoc) (články 16 až 26) V tejto kapitole sa pravidlá VN prispôsobujú programom Interreg. Novým prvkom je fond malých projektov, ktorý umožňuje miestnej a občianskej spoločnosti vytvárať malé projekty v rámci zjednodušeného vykazovania nákladov. Kapitola IV Monitorovanie hodnotenie informácie a komunikácia (články 27 až 35) Aj v tejto kapitole sa pravidlá VN prispôsobujú programom Interreg. Na zabezpečenie konzistentného monitorovania výkonnosti sa v návrhu nariadenia stanovuje a dolaďuje aj spoločný súbor ukazovateľov výstupov a prvýkrát sa pridáva spoločný súbor ukazovateľov výsledkov. Ukazovatele výsledkov umožňujú podávanie správ o výsledkoch v reálnom čase na otvorenej platforme údajov a ich porovnávanie medzi programami a členskými štátmi. Zároveň prispejú k diskusiám o výkonnosti a úspešných hodnoteniach. Kapitola V Oprávnenosť (články 36 až 43) Pravidlá oprávnenosti by mal podľa možnosti stanoviť každý členský štát, s minimálnymi pravidlami na úrovni EÚ. Tento prístup však nefunguje pre programy Interreg, kde si môže 2 až 27 rôznych vnútroštátnych súborov pravidiel protirečiť a odporovať. V tejto kapitole sa preto stanovuje jednoznačná hierarchia pravidiel oprávnenosti na úrovni EÚ, pravidiel oprávnenosti pre programy Interreg a následne vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti. Do SK 11 SK

14 tohto návrhu nariadenia sú integrované ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 481/2014 zo 4. marca Kapitola VI Orgány, riadenie a kontrola programov Interreg (články 44 až 48) Pravidlá VN týkajúce sa orgánov zodpovedných za programy, riadenia a kontroly sú prispôsobené programom Interreg. Má to vplyv najmä na fungovanie jednotného orgánu auditu a veľké zjednodušenie auditu operácií. Kapitola VII Finančné riadenie, účty a finančné opravy (články 49 a 50) Programy Interreg by mali získať vyššie a rýchlejšie predbežné financovanie ako iné programy politiky súdržnosti, aby mohli prijímatelia, ktorí často nemajú dostatočné vlastné zdroje, začať svoje operácie. Okrem toho by sa mal podrobne stanoviť reťazec vymáhania. Kapitola VIII Účasť tretích krajín a ZKÚ v programoch Interreg v rámci zdieľaného riadenia (články 51 až 59) Východiskovým bodom je uplatňovanie bežných pravidiel EÚS/Interreg. Je potrebné určité prispôsobenie na zohľadnenie skutočnosti, že krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, alebo partnerské krajiny alebo ZKÚ nie sú viazané právom Únie. To má vplyv na orgány zodpovedné za programy, spôsoby riadenia, oprávnenosť, veľké infraštruktúrne projekty, obstarávanie, finančné riadenie a uzatváranie dohôd o financovaní. Kapitola IX Osobitné pravidlá týkajúce sa nepriameho riadenia (články 60 a 61) Zahŕňajú medziregionálne inovačné investície a môžu sa týkať spolupráce najvzdialenejších regiónov. Kapitola X Záverečné ustanovenia (články 62 až 65) Zahŕňajú delegovanie, komitológiu a prechodné ustanovenia. PRÍLOHA V prílohe je zahrnutý vzor pre programy Interreg. 18 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 481/2014 zo 4. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013, pokiaľ ide o osobitné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov na programy spolupráce (Ú. v. EÚ L 138, , s. 45). SK 12 SK

15 2018/0199 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 178, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2 a článok 349, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 19, so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 20, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, keďže: (1) V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ ) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len EFRR ) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a k znižovaniu zaostávania najviac znevýhodnených regiónov, medzi ktorými by sa mala osobitná pozornosť venovať určitým kategóriám regiónov v rámci cezhraničných regiónov, ktoré sú výslovne uvedené. (2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové VN] 21 obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR a niektoré ďalšie fondy, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové EFRR] 22 obsahuje ustanovenia týkajúce sa špecifických cieľov a rozsahu podpory EFRR. Je potrebné prijať osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v prípadoch cezhraničnej spolupráce jedného alebo viacerých členských štátov, pokiaľ ide o účinné programovanie vrátane ustanovení o technickej pomoci, monitorovaní, hodnotení, komunikácii a informovaní, oprávnenosti, riadení a kontrole, ako aj o finančnom riadení. (3) S cieľom podporiť harmonický rozvoj územia Únie na rôznych úrovniach by EFRR mal v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovať cezhraničnú, nadnárodnú, námornú a medziregionálnu spoluprácu, ako aj spoluprácu najvzdialenejších regiónov. 19 Ú. v. EÚ C [ ], [ ], s. [ ]. 20 Ú. v. EÚ C [ ], [ ], s. [ ]. 21 [Odkaz] 22 [Odkaz] SK 13 SK

16 (4) Cezhraničná spolupráca by mala byť zameraná na riešenie spoločne identifikovaných výziev v pohraničných regiónoch, a jej cieľom by malo byť využitie existujúceho potenciálu rastu v pohraničných oblastiach, ako sa spomína aj v oznámení Komisie Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ 23 (ďalej len oznámenie o pohraničných regiónoch ). Z toho vyplýva, že zložka cezhraničnej spolupráce by sa mala obmedziť na spoluprácu na pozemných hraniciach a cezhraničná spolupráca na námorných hraniciach by sa mala začleniť do zložky nadnárodnej spolupráce. (5) Zložka cezhraničnej spolupráce by mala zahŕňať aj spoluprácu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými krajinami, resp. inými územiami mimo Únie. Pokrytie vnútornej a vonkajšej cezhraničnej spolupráce týmto nariadením by malo v porovnaní s programovým obdobím viesť k významnému zjednodušeniu a racionalizácii platných ustanovení pre orgány zodpovedné za programy v členských štátoch a pre partnerské orgány a prijímateľov mimo Únie. (6) Zložka nadnárodnej a zložka námornej spolupráce by sa mali zamerať na posilňovanie spolupráce akciami podporujúcimi integrovaný územný rozvoj prepojený na priority politiky súdržnosti Únie a mali by zahŕňať aj námornú cezhraničnú spoluprácu. Nadnárodná spolupráca by mala pokrývať väčšiu časť kontinentálnych území Únie, zatiaľ čo námorná spolupráca by mala pokryť územia v okolí morských oblastí a integrovať cezhraničnú spoluprácu na námorných hraniciach počas programového obdobia Mala by sa umožniť maximálna flexibilita na to, aby sa mohlo pokračovať vo vykonávaní predchádzajúcej námornej cezhraničnej spolupráce vo väčšom rámci námornej spolupráce, najmä tým, že sa vymedzia pokryté územia, špecifické ciele tejto spolupráce, požiadavky na projekty partnerstva a vytvorenie podprogramov a osobitných riadiacich výborov. (7) Na základe skúseností s cezhraničnou a nadnárodnou spoluprácou počas programového obdobia v najvzdialenejších regiónoch, kde skombinovanie oboch zložiek do jedného programu podľa oblastí spolupráce neprinieslo orgánom zodpovedným za programy ani prijímateľom dostatočné zjednodušenie, mala by sa zaviesť osobitná zložka najvzdialenejších regiónov, aby mohli aj tieto regióny so svojimi susednými krajinami a územiami čo najúčinnejšie a najjednoduchšie spolupracovať. (8) Na základe skúseností s programami medziregionálnej spolupráce v rámci programov Interreg a nedostatočnej spolupráce v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v programovom období , zložka medziregionálnej spolupráce by sa mala zamerať osobitne na zvýšenie účinnosti politiky súdržnosti. Táto zložka by sa preto mala obmedziť na dva programy: jeden, ktorý umožní programom v rámci obidvoch cieľov všetky skúsenosti, inovatívne prístupy a budovanie kapacít a ktorý bude propagovať európske zoskupenia územnej spolupráce (ďalej len EZÚS ) zriadené alebo plánované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/ , a druhý s cieľom zlepšiť analýzu rozvojových trendov. Spolupráca založená na projektoch realizovaná v rámci celej Únie by sa mala začleniť do novej zložky v oblasti medziregionálnych inovačných investícií a mala by byť úzko spojená s vykonávaním oznámenia Komisie Posilnenie inovácie v 23 Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ COM(2017) 534 final, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, , s. 19). SK 14 SK

17 regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast 25, najmä s podporou tematických platforiem pre inteligentnú špecializáciu v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu alebo agropotravinárstvo. A napokon, integrovaný územný rozvoj so zameraním na funkčné mestské oblasti alebo mestské oblasti by sa mali sústrediť do programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a do jedného sprievodného nástoja, európskej iniciatívy Urban. Tieto dva programy v rámci zložky medziregionálnej spolupráce by mali pokrývať celú Úniu a mali by byť otvorené aj pre účasť tretích krajín. (9) Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určovanie oprávnených regiónov a oblastí. Na uvedený účel by malo určovanie oprávnených regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/ (10) Je potrebné naďalej podporovať alebo podľa potreby zavádzať spoluprácu vo všetkých jej rozmeroch so susednými krajinami Únie, keďže takáto spolupráca je dôležitým nástrojom regionálnej politiky a mala by byť na prospech regiónom členských štátov susediacim s tretími krajinami. Na tento účel by mali EFRR a vonkajšie finančné nástroje Únie, ako sú IPA 27, NDICI 28 a OCTP 29, podporovať programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce, námornej spolupráce a spolupráce najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnej spolupráce. Podpora z EFRR a z vonkajších finančných nástrojov Únie by mala vychádzať zo zásady reciprocity a proporcionality. No v prípade IPA III-CBC a NDICI-CBC by sa mala podpora z EFRR doplniť o prinajmenšom rovnaké sumy z nástrojov IPA III-CBC NDICI-CBC, a to do maximálnej výšky stanovenej v príslušnom právnom akte, čo znamená až do výšky 3 % finančného krytia v rámci nástroja IPA III a až do výšky 4 % finančného krytia geografického programu susedstva v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) NDICI. (11) Pomoc z nástroja IPA III by sa mala zameriavať najmä na pomoc prijímateľom IPA pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reforme súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia a nediskriminácie. Účelom pomoci z nástroja IPA by mala byť naďalej podpora úsilia prijímateľov IPA o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj prostredníctvom vykonávania makroregionálnych stratégií Únie. Pomocou z nástroja IPA by sa mala riešiť aj otázka bezpečnosti, migrácia a riadenia hraníc, mal by sa zabezpečiť prístup k medzinárodnej ochrane, výmena príslušných informácií, zlepšenie hraničných kontrol a hľadať spoločné úsilie v boji proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu. (12) Pokiaľ ide o pomoc z nástroja INDICI, Únia by mala rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi 25 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast COM(2017) 376 final, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, , s. 1). 27 Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L xx, s. y). 28 Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Ú. v. EÚ L xx, s. y). 29 Rozhodnutie Rady (EÚ) XXX o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L xx, s. y). SK 15 SK

18 založenými na spolupráci. Týmto nariadením a nástrojom NDICI by sa preto mali podporiť vnútorné a vonkajšie aspekty príslušných makroregionálnych stratégií. Uvedené iniciatívy sú strategicky dôležité a ponúkajú zmysluplné politické rámce pre prehlbovanie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi nimi na základe zásad vzájomného skladania účtov, spoločnej zodpovednosti za vlastné záležitosti a zodpovedného prístupu. (13) Je dôležité aj naďalej sledovať úlohu ESVČ a Komisie pri príprave strategického programovania a programov Interreg podporovaných z EFRR a NDICI, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ 30. (14) Vzhľadom na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa podmienok, za ktorých môžu mať tieto regióny prístup k štrukturálnym fondom. V dôsledku toho by sa mali niektoré ustanovenia tohto nariadenia prispôsobiť špecifikám najvzdialenejších regiónov s cieľom zjednodušiť a posilniť ich spoluprácu so susedmi, pričom sa zohľadní oznámenie Komisie Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ 31. (15) Je potrebné určiť zdroje alokované na každú z jednotlivých zložiek programov Interreg, a to vrátane podielu každého členského štátu na celkových sumách určených na cezhraničnú, nadnárodnú, námornú, medziregionálnu spoluprácu a spoluprácu najvzdialenejších regiónov, potenciál flexibility medzi týmito zložkami dostupný pre členské štáty. V porovnaní s programovým obdobím by sa mal podiel cezhraničnej spolupráce znížiť, zatiaľ čo podiel nadnárodnej a námornej spolupráce by sa mal vzhľadom na integráciu námornej spolupráce zvýšiť, a mala by sa vytvoriť nová zložka spolupráce najvzdialenejších regiónov. (16) Na zabezpečenie čo najúčinnejšieho využívania podpory z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie by sa mal vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa organizoval návrat tejto podpory v prípadoch, keď programy nadnárodnej spolupráce nie je možné prijať alebo sa musia zrušiť, a to aj v prípadoch tretích krajín, ktoré nedostávajú podporu zo žiadneho finančného nástroja Únie. Cieľom uvedeného mechanizmu by malo byť dosiahnutie optimálneho fungovania programov a čo najväčšej možnej koordinácie týchto nástrojov. (17) EFRR by mal v rámci cieľa Interreg prispieť k dosiahnutiu špecifických cieľov v rámci politiky súdržnosti. Zoznam špecifických cieľov v rámci jednotlivých tematických cieľov by sa však mal prispôsobiť osobitným potrebám programov Interreg, a to stanovením dodatočných špecifických cieľov v rámci cieľa politiky sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorými sa umožnia intervencie typu ESF. (18) V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov medzi pohraničnými grófstvami Írska Severného Írska. Vzhľadom na jeho praktický význam je nevyhnutné zabezpečiť, aby v prípade, keď uvedený program podporuje mier a zmierenie, prispel aj EFRR na podporu sociálnej, 30 Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, , s. 30). 31 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ COM(2017) 623 final, SK 16 SK

19 hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Vzhľadom na jeho osobitosť tohto programu by sa mal riadiť integrovaným spôsobom a do uvedeného programu sa ako vonkajší pripísaný príjem zaradí aj príspevok Spojeného kráľovstva. Okrem toho by sa niektoré pravidlá výberu operácií uvedené v tomto nariadení nemali na daný program vo vzťahu k podpore mieru a zmierenia uplatňovať. (19) Týmto nariadením by sa mali pridať dva špecifické ciele pre Interreg, jeden na podporu špecifického cieľa programu Interreg, ktorým je posilnenie inštitucionálnej kapacity, zlepšenie právnej a administratívnej spolupráce, najmä ak súvisia s vykonávaním oznámenia o pohraničných regiónoch, zintenzívnenie spolupráce medzi občanmi a inštitúciami, ako aj rozvoj a koordinácia makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti, a druhý na riešenie konkrétnych otázok v oblasti vonkajšej spolupráce, ako sú bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, riadenie hraníc a migrácia. (20) Hlavná časť finančnej podpory z Únie by sa mala zamerať na obmedzený počet cieľov politík, aby sa maximalizoval dosah programov Interreg. (21) Ustanovenia o príprave, schvaľovaní a zmene programov Interreg, ako aj o územnom rozvoji, výbere operácií, monitorovaní a hodnotení, o orgánoch zodpovedných za program, o audite operácií, ako aj o transparentnosti a informovaní by sa mali prispôsobiť osobitostiam programov Interreg v porovnaní s ustanoveniami uvedenými v nariadení (EÚ) [nové VN]. (22) Platnosť ustanovení o kritériách pre operácie, ktoré sa majú považovať za skutočne spoločné a v duchu spolupráce, o partnerstve pri operáciách v rámci programu Interreg a o povinnostiach hlavného partnera, ako sú uvedené v programovom období , by mala pokračovať. Partneri v rámci programov Interreg by však mali spolupracovať na všetkých štyroch rozmeroch (vytvorenie, implementácia, personálne zabezpečenie a financovanie) a v rámci spolupráce najvzdialenejších regiónov na troch zo štyroch uvedených rozmerov, pretože na úrovni programov a operácií by malo byť jednoduchšie kombinovať podporu z fondu EFRR s podporou z vonkajších finančných nástrojov Únie. (23) Je potrebné objasniť pravidlá upravujúce malé projektové fondy, ktoré boli implementované od počiatku existencie programov Interreg, ale nikdy neboli zahrnuté v osobitných ustanoveniach. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov Projekty ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce 32, tieto malé projekty zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní dôvery medzi občanmi a inštitúciami, ponúkajú výraznú európsku pridanú hodnotu a významne prispievajú k celkovým cieľom programov cezhraničnej spolupráce tým, že odstraňujú cezhraničné prekážky a integrujú pohraničné oblasti a ich občanov. S cieľom zjednodušiť riadenie financovania malých projektov konečnými prijímateľmi, ktorí sa často neuchádzali o podporu z Únie, by malo byť zjednodušené vykazovanie nákladov a paušálnych súm pod určitou prahovou hodnotou povinné. (24) Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov a s tým súvisiace vyššie administratívne náklady, najmä na kontrolu a preklady, by mal byť strop výdavkov na technickú pomoc vyšší ako ich strop stanovený pre cieľ Investovanie do zamestnanosti 32 Stanovisko európskeho Výboru regiónov Projekty ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce z 12. júla 2017 (Ú. v. EÚ, C 342, , s. 38). SK 17 SK