7 EXPRESÍVNE TERAPIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI NA SLOVENSKU SÚČASNÝ STAV A PROGRES Expresívne terapie nepochybne patria k terapiám, ktoré si zaslúžia oveľa vä

7 EXPRESÍVNE TERAPIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI NA SLOVENSKU SÚČASNÝ STAV A PROGRES Expresívne terapie nepochybne patria k terapiám, ktoré si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Vo svete je ich využitie široko spektrálnejšie ako na Slovensku. Dostatočný počet vyškolených pracovníkov v tomto odbore, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapií im umožňuje efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovoľuje tak lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu. Avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť slabé legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali tieto terapie, a samozrejme aj financovanie na školenie terapeutov. Vychádzajúc z teoretického spracovania danej problematiky bude našim účelom zistiť, ako vplyv expresívnych terapií na prijímateľov sociálnych služieb vnímajú jednotlivé zariadenia sociálnych služieb. Náš výskum je primárne zameraný ako diagnostický-orientačný, ktorý Kerlinger (1972, s. 388) definuje ako odvetvie sociálne vedeckého skúmania, ktoré študuje veľké alebo malé základné súbory výberom a štúdiom základných výberov, ktoré sme vzali z populácie a odhaduje relatívne početnosti, distribúcie a vzájomné vzťahy medzi sociologickými a psychologickými premennými. Vybrané korelácie, ktoré budeme vykonávať, budú slúžiť len na dotvorenie obrazu daného skúmania našej problematiky. 41

7.1 Metodika výskumu 7.1.1 Charakteristika výskumnej vzorky Náš základný súbor pozostával z počtu 1600 sociálnych subjektov sociálnych služieb. Pre účely výskumu sme vybrali nasledovné sociálne subjekty zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, denný stacionár, denné centrum, domov na polceste, nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu, rehabilitačné stredisko a špecializované zariadenie. Za sociálny subjekt považujeme jedného respondenta. Dotazník sme distribuovali do zariadení sociálnych služieb elektronicky a tieto boli oslovené vo všetkých krajov na Slovensku. Náš dotazník pozostával z 29 otázok, pričom 2 z nich boli otvorené. Respondenti nemuseli odpovedať na všetky otázky, ktoré sme kládli v dotazníku. Náš výberový súbor predstavoval 164 respondentov, čo predstavuje návratnosť 10,25 %. Tu konštatujeme, že nízka návratnosť môže byť spôsobená aj s nezáujmom zo strany sociálnych subjektov podieľať sa na výskumoch v sociálnych službách. Dokazuje to aj výskum Bohuslava Kuzyšina (2015), zameraný na túto problematiku, ktorého sa zúčastnilo 208 respondentov zo všetkých krajov Slovenska. Túto situáciu môžeme pripísať aj ich časovému zaťaženiu, ktoré je enormné, a vyplňovanie dotazníkov považujú za stratu času. Tieto výsledky môžeme paušalizovať na celé Slovensko, keďže jednotlivé kraje sú zastúpené pomerne rovnomerne. 7.1.2 Výskumné nástroje (metódy) Na skúmanie danej problematiky sme použili nasledovné metódy. Prvou bola systémová analýza. Je metódou všeobecnej teórie systémov na exaktné a empiricko intuitívne skúmanie základných vlastností a cieľov jednoduchých systémov i zložitých systémov v rôznych oblastiach ľudskej činnosti (Matisková 2012, s. 2). Ďalším výskumným nástrojom je pozorovanie, ktoré sa využíva v kvalitatívnom výskume. Slúži nám na orientáciu v zatiaľ nepreskúmanej problematike. Pozorovaním si môžeme doplniť informácie, ktoré získavame inými 42

metódami. Takou metódou môže byť napríklad rozhovor, kedy si môžeme dopísať informácie ohľadom jeho prostredia. Nasledujúcou metódou, ktorú používame, je dotazník vlastnej proveniencie. Ten zaraďujeme ku kvantitatívnemu výskumu. Jeho definíciu podáva Peter Gavora (2010), a charakterizuje ho ako jednu z najčastejšie používaných metód vo výskume a používa sa v spoločenských vedách na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov, postojov, preferencií, hodnôt, motívov, potrieb a záujmov. Medzi štatistické metódy, ktoré využívame na analýzu nominálnych dát, sme zvolili pre náš typ výskumu test dobrej zhody chí-kvadrát a test nezávislosti chíkvadrát pre kontingenčnú tabuľku. O chí-kvadrát teste dobrej zhody sa Chráska (2005, s. 71) zmieňuje ako on teste, ktorým sa overuje, či početnosti, ktoré boli získané meraním v pedagogickej realite, sa odlišujú od teoretických početností, ktoré zodpovedajú danej nulovej hypotéze. Nulovú hypotézu (H0) môžeme charakterizovať tak, že medzi premennými neexistuje súvislosť. Naopak pri alternatívnej hypotéze (HA) skúmame, či medzi premennými súvislosť existuje. O prijatí resp. odmietnutí hypotéz budú smerodajné dve hodnoty. Tou prvou bude náš vypočítaný výsledok testového kritéria χ 2, a druhou bude kritická hodnota testového kritéria, ktorú zistíme z danej štatistickej tabuľky pre chí-kvadrát. Jej presnú hodnotu určíme podľa zvolenej hladiny významnosti (pravdepodobnosť nesprávneho odmietnutia nulovej hypotézy, pričom pracujeme buď na hladine významnosti 0,05; 0,01, alebo 0,001) a konkrétneho stupňa voľnosti (ten je závislý od počtu riadkov v tabuľke, z ktorých sme vypočítali naše testové kritérium). Ak bude hodnota, ktorú sme vypočítali nižšia oproti hodnote, ktorú sme zistili z tabuľky pre kritické hodnoty testového kritéria, tak prijímame nulovú hypotézu, v opačnom prípade musíme prijať alternatívnu hypotézu. Druhou štatistickou metódou je test nezávislosti chí-kvadrát pre kontingenčnú tabuľku. Využívame ho v tom prípade, keď rozhodujeme, či existuje závislosť medzi dvoma javmi, ktoré sme zaznamenali za pomoci nominálneho skúmania. 43

Hodnota, ktorú vypočítame, je ukazovateľom veľkosti rozdielu medzi skutočnosťou a vyslovenou nulovou hypotézou (H0). Okrem toho ešte musíme určiť počet stupňov voľnosti tabuľky. 7.2 Formulácia hlavného cieľa Naším hlavným primárnym cieľom je na základe analýzy významu využitia expresívnych terapií v sociálnej práci na Slovensku identifikovať ich miesto v pracovnej praxi sociálneho pracovníka v snahe pomôcť jednotlivcom napr. pri začlenení sa do spoločnosti. 7.3 Výskumné otázky Za účelom získania dôležitých informácii pre naplnenie nášho hlavného cieľa výskumu sme si stanovili tieto výskumné otázky: VO1: Aké expresívne terapie sú v sociálnych subjektoch zastúpené najčastejšie? VO2: Akú rolu zastáva sociálny pracovník v týchto terapiách? VO3: Ako sú informované sociálne subjekty o využívaní expresívnych terapií? VO4: Ako vplývajú expresívne terapie na sociálnu, fyzickú, psychickú, zdravotnú a duchovnú oblasť prijímateľa sociálnej služby? VO5: Aké problémy zabraňujú výkonu týchto terapií? VO6: Aké výhody prinášajú expresívne terapie prijímateľom sociálnych služieb? VO7: Aké je ďalšie smerovanie expresívnych terapií na Slovensku? 7.4 Hypotézy výskumu H1: Expresívne terapie sú využívané viac v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré poskytujú pobytovú formu, ako u tých, ktoré poskytujú ambulantnú formu. H2: Expresívne terapie sú využívané viac u neverejných poskytovateľov, ako u iných typov poskytovateľa. 44

H3: Záujem zo strany prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie je vyšší v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou formou, ako u tých, ktoré poskytujú ambulantnú formu. H4: Záujem zo strany prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie je vyšší u neverejných poskytovateľov, ako u iných typov poskytovateľov. H5: Počet pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym terapiám, je väčší v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou formou, ako u tých, ktoré poskytujú ambulantnú formu. H6: Počet pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym terapiám, je väčší u neverejných poskytovateľov, ako u iných typov poskytovateľov. H7: Dostatočná informovanosť o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia je väčšia v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré poskytujú pobytovú formu, ako u tých, ktoré poskytujú ambulantnú formu. H8: Dostatočná informovanosť o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia je väčšia v zariadeniach sociálnych služieb u neverejných poskytovateľov, ako u iných typov poskytovateľov. 7.5 Interpretovanie výsledkov výskumu V ďalšej časti sme sa zamerali na deskripciu získaných výsledkov, ktoré sme získali z predmetného výskumu. Našou snahou bude čo najpresnejšie vyjadriť výsledky výskumu a priniesť tak ucelenejší pohľad na vnímanie expresívnych terapií v sociálnych službách na Slovensku. 45

Pre lepší prehľad o dosiahnutých výsledkoch používame grafy, pod ktorými sú zaznamenané najdôležitejšie štatistické údaje. Náš prvý graf sleduje geografické rozdelenie respondentov podľa kraja. Percentuálne zastúpenie jednotlivých krajov je vyvážené. Dané výsledky preto budeme prezentovať v kontexte celej Slovenskej republiky. Najviac respondentov sme zaznamenali z Prešovského kraja, takmer 32 %, a z Banskobystrického kraja, a to 17 %. Graf 1 Rozloženie respondentov podľa kraja 10,37% Bratislavský kraj 31,71% 7,93% Trnavský kraj Trenčiansky kraj 7,93% Nitriansky kraj 7,32% 17,07% 10,98% 6,71% Žilinský kraj Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj n = 164; p < 0,01; χ2 =65,44 Pri výbere jednotlivých zariadení sociálnych služieb sme sa snažili obsiahnuť všetky tie zariadenia, kde by sa expresívne terapie mohli vykonávať. Najväčšie percentuálne zastúpenie sme zachytili v domovoch sociálnych služieb a zariadení pre seniorov. Tretiu najväčšiu početnosť mali špecializované zariadenia. Pri ostatných sme zaznamenali menšie početnosti na úrovni štyroch percent. 46

Graf 2 Zariadenie sociálnych služieb, v ktorom respondent pracuje denný stacionár 35% 31,71% denné centrum domov na polceste 25% 23,78% domov sociálnych služieb 15% 14,63% 17,07% nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu nízkoprahové denné centrum rehabilitačné stredisko 5% 3,66% 0,0 3,66% 3,66% 1,83% špecializované zariadenie zariadenie pre seniorov n = 164; p < 0,01; χ2 =20,09 Najpočetnejšou skupinou, s ktorou zariadenia sociálnych služieb pracujú, sú seniori. Druhou skupinou sú zdravotne postihnutí. S deťmi pracuje 4,27 % subjektov. V možnosti iné sociálne subjekty uviedli, že pracujú tiež s mentálne postihnutými a duševne chorými alebo ťažko chorými prijímateľmi sociálnych služieb. Graf 3 Cieľová skupina zariadení sociálnych služieb 5 45% 4 35% 25% 15% 5% 44,51% 36,59% 0,61% 4,27% 14,02% seniori zdravotne postihnutí drogovo závislí deti Iné n = 164; p < 0,001; χ2 =125,87 47

V zariadení sociálnych služieb prevláda najviac pobytová ročná forma sociálnej služby. Realizuje sa v takmer 61 % sociálnych zariadení. Druhou najfrekventovanejšou je ambulantná forma, ktorá dosiahla niečo cez 37,5 %. V menej než 2 % sa poskytuje pobytová týždenná forma. Graf 4 Forma sociálnej služby 37,8 pobytovú ročnú 60,98% pobytovú týždennú ambulantnú 1,22% n = 164 p < 0,01 χ2 =54,66 U poskytovateľov sociálnych služieb sme zaznamenali až 44,55 % z tých, ktorí sú neverejní. S druhým najväčším percentuálnym podielom boli verejné poskytovatelia, ktorí sú právnickou osobou zriadenou alebo založenou samosprávnym krajom. Takmer 20 % patrí verejnému poskytovateľovi, ktorým je obec alebo mesto. Najmenší počet sme zachytili u verejných poskytovateľov, ktorí sú právnickou osobou, ktoré zriaďuje, alebo zakladá obec alebo mesto. 48

Graf 5 Typ poskytovateľa sociálnej služby 5 4 44,51% 19,51% 4,88% 31, Neverejný poskytovateľ Verejný poskytovateľ Obec/Mesto Verejný poskytovateľ Právnická osoba zriadená alebo založená obcou/mestom Verejný poskytovateľ - Právnická osoba zriadená alebo založená samosprávnym krajom n = 164; p < 0,01; χ2 =55,95 Takmer 79 % respondentov nám uviedlo, že už počuli termín expresívne terapie. Zvyšných 21 % opýtaných sa vyjadrilo, že tento termín počujú po prvýkrát. Graf 6 Znalosť pojmu expresívne terapie 21,34% Áno Nie 78,66% n = 164; p < 0,01; χ2 =53,9 S uvedeného nám vyplýva, že expresívne terapie sú v sociálnych službách známe a aj samotný pojem združujúci jednotlivé terapie sa pomaly implementuje do 49

praxe, o čom svedčí aj pomerne vysoké percento. Na Slovensku sú čoraz viac diskutované, avšak si myslíme, že by prispela ešte väčšia osveta k tomu, aby sa konkrétne číslo mohlo navýšiť. V tejto otázke mali respondenti vybrať všetky terapie, ktoré považujú za expresívne. Najviac respondentov vyznačilo muzikoterapiu, ktorá dosiahla 89 %. Druhou v poradí bola dramatoterapia s takmer 87 %. Za ňou nasledovala arteterapia s takmer 84 %, tanečná/pohybová terapia s vyše 68 % a napokon biblioterapia, ktorá zaznamenala takmer 69 %. Niektoré sociálne subjekty označili ergoterapiu ako expresívnu terapiu. Jej percentuálny podiel bol vyše 29 %. Medzi respondentmi sa našli aj takí, ktorí k expresívnym terapiám radia aj canisterapiu (terapia so psom). Bolo ich presne 25 %. Felinoterapia (terapia za účasti mačky) zaznamenala najnižší percentuálny podiel 15,85 %. Pri tejto otázke môžeme konštatovať, že väčšina sociálnych subjektov rozlišuje správne druhy expresívnych terapií. Neprekvapuje nás, že takmer 30 % radí k expresívnym terapiám ergoterapiu, pretože aj v kruhoch odbornej verejnosti je často diskutovaná, kam patrí. Svoj pohľad podáva Kuzyšin (2015), ktorý hovorí, že čo sa týka slovenského klinického prostredia, tak jeho zaradenie k expresívnym terapiám je otázne, pretože sa tu uprednostňuje viac činnostná, než expresívna zložka. Avšak k tomu všetkému dodáva, že je dôležitou súčasťou pre uskutočňovanie expresívnych terapií. Na druhej strane nás prekvapilo, že sociálne subjekty označili aj canisterapiu a felinoterapiu, keďže tieto terapie nemajú nič spoločné s expresivitou, čo nás vedie k tomu, aby sa na Slovensku o nich viac hovorilo a tak prispelo k ich správnemu rozlišovaniu. 50

Graf 7 Zaradenie expresívnych terapií 10 9 8 7 6 5 4 89,02% 86,59% 84,15% 76,83% 68,9 29,88% 25,0 15,85% ergoterapia arteterapia muzikoterapia canisterapia felinoterapia tanečná/pohybová terapia biblioterapia dramatoterapia n = 164; p < 0,001; χ2 = 200,3 Ďalšia v poradí, 3. otázka skúmala využitie expresívnych terapií v zariadeniach sociálnych služieb. Takmer 80 % opýtaných odpovedalo áno, čo je veľmi pozitívnym aspektom smerom k ich ďalšiemu vývoju a využívaniu v praxi. U sociálnych subjektov sa z hľadiska výskumu zdá, že expresívne terapie sú veľmi často využívané. Avšak percentuálny podiel respondentov, ktorí označili možnosť áno, by sa mohla líšiť v závislosti od toho, či respondenti vedia, čo presne spadá k expresívnym terapiám. Keďže predchádzajúca otázka odhalila ich nesprávne chápanie, musíme preto vziať do úvahy, že percentuálny podiel by mohol byť o čosi nižší. 51

Graf 8 Využívanie expresívnych terapií v zariadeniach sociálnych služieb 20,12% Áno Nie 79,88% n = 164; p < 0,001; χ2 = 200,3 Nasledovná otázka bola určená pre tie sociálne subjekty, ktoré realizujú aspoň jednu z expresívnych terapií. Najviac sa v zariadeniach sociálnych služieb realizuje muzikoterapia so 65,24 %. O 2 % menej zaznamenala arteterapia. Biblioterapiu využíva skoro 61 % respondentov. Na túto otázku neodpovedalo 20,12 % respondentov, ktorí nerealizujú žiadnu z expresívnych terapií. Veľmi pozitívne zistenie sme zaznamenali v spojení s tanečnou/pohybovou terapiou, ktorú využíva necelých 36 % zariadení sociálnych služieb. Predpokladali sme, že bude mať oveľa nižšie percento realizácie. Predstihla dokonca aj dramatoterapiu. V tejto otázke sme sa stretli aj s mylnými predstavami o tom, čo spadá pod expresívne terapie. Medzi odpovede respondentov, ktorí vyplnili kolónku iné, patrili napríklad ergoterapia, canisterapia, spirituálna terapia, argoterapia, fyzioterapia alebo aj pre nás neznáma kulinoterapia. Tiež sme sa stretli aj s nejednoznačnou odpoveďou, kedy respondent tvrdil, že tieto terapie sa navzájom prelínajú maľujú a zároveň počúvajú hudbu. Tu si dovolíme nesúhlasiť, keďže počúvanie hudby nemusí hneď znamenať terapeutické pôsobenie na klienta, ale len akési spestrenie jeho aktuálnej činnosti. 52

Graf 9 Realizácia expresívnych terapií v zariadeniach sociálnych služieb 7 63,41% 60,98% 65,24% arteterapiu 6 5 biblioterapiu 4 35,98% dramatoterapiu 25,61% 9,76% tanečno-pohybovú terapiu muzikoterapiu n = 428; p < 0,01; χ2 = 101,43 Ďalšia otázka smerovala k tým sociálnym subjektom, ktoré nevykonávajú žiadnu z expresívnych terapií. Záujem prejavili 60 % respondentov a zvyšných takmer 40 % nechcú alebo neplánujú realizovať v ich zariadení žiadnu z expresívnych terapií. Graf 10 Záujem realizovať expresívne terapie 7 6 5 4 60, 39,9 Áno Nie n = 33; p > 0,05; χ2 = 1,48 Je veľmi zaujímavé, prečo sa niektoré zariadenia vyjadrili, že nechcú realizovať expresívne terapie. Tu sa môžeme domnievať, prečo je to tak. Myslíme si, že to môže súvisieť napr. s nedostatkom pracovníkov, časovým zaťaženým personálu alebo 53

nezáujmom začleňovať do svojho procesu ďalšie terapie, keďže tie, ktoré sú využívané prijímateľom sociálnej služby, im postačujú. Na otázku, či sa expresívne terapie v sociálnych službách využívajú dostatočne, nevedelo posúdiť 40 % opýtaných respondentov. Takmer 36 % respondentov uviedlo, že expresívne terapie nie sú dostatočne využívané, a necelých 24 % sa vyjadrilo, že sú v sociálnych službách začlenené dostatočne. Na základe vyššie uvedeného, môžeme povedať, že väčšina respondentov vidí nedostatok využívania expresívnych terapií v sociálnych službách a dosť vysoký percentuálny podiel sme zaznamenali, že respondenti to nedokážu objektívne posúdiť. To môže plynúť jednak z ich nerealizovania alebo tiež nedostatočného množstva informácií, ktoré majú k dispozícií. Graf 11 Sú expresívne terapie v sociálnych službách využívané dostatočne 45% 4 35% 25% 15% 5% 23,78% 35,98% 40,24% áno nie neviem posúdiť n = 164; p > 0,05; χ2 = 7,18 V otázke, či expresívne terapie pomáhajú lepšie vyjadrovať ich pocity a myšlienky až 89 % respondentov odpovedalo, že áno. Svoj nesúhlas vyjadrilo takmer 2 % opýtaných a zvyšných 9 % to nevedelo objektívne posúdiť. Tu sme zistili, že zariadenia sociálnych služieb pozorujú zmenu správania klientov, čo má za následok priaznivý účinok aplikovania expresívnych terapií 54

v praxi. Tým, že prijímateľ sociálnej služby lepšie dokáže vyjadriť svoje myšlienky, je možné riešiť jeho problém komplexnejšie a tak zlepšiť jeho aktuálnu situáciu. Graf 12 Pomáhajú expresívne terapie prijímateľom sociálnej služby lepšie vyjadrovať ich pocity, myšlienky 10 9 8 7 6 5 4 89,02% 1,83% 9,15% áno nie neviem n = 164; p < 0,001; χ2 = 230,2 Oproti predchádzajúcej otázke sme zaznamenali o 10 % menej odpovedí áno. Takmer 5 % respondentov si nemyslí, že expresívne terapie zlepšujú komunikáciu s okolím a niečo vyše 15 % sa nevedelo vyjadriť. Pri tejto položke už respondenti neboli tak jednoznační vo svojich odpovediach. Stále si ale myslíme, že je to dostatočný počet na to, aby sme mohli tvrdiť, že expresívne terapie do istej miery pozitívne vplývajú nielen na komunikáciu s okolím, ale aj na správnejšie chápanie vonkajšieho prostredia. 55

Graf 13 Pomáhajú expresívne terapie prijímateľom sociálnej služby lepšie porozumieť vonkajšiemu svetu a tak lepšie komunikovať s okolím 9 8 79,88% 7 6 5 4 áno nie neviem 15,24% 4,88% n = 164; p < 0,001; χ2 = 161,9 Nasledovnú položku (graf č. 14) vyplňovali len tie zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa realizuje aspoň jedna z expresívnych terapií. Zistili sme, že prijímatelia sociálnych služieb majú v obľube tieto terapie, čo nám ilustruje aj predložený graf, keď respondenti označili odpoveď áno až v takmer 92 % prípadov. Graf 14 Záujem o expresívne terapie z pohľadu prijímateľov sociálnych služieb 10 9 8 7 6 5 4 91,6 8,4 Áno Nie n = 133; p < 0,001; χ2 = 89,3 56

Sociálne subjekty, ktoré realizujú tieto terapie, pozorujú pozitívny účinok daných terapií na klienta a záujem z jeho strany je veľmi dôležitý. Ich inakosť oproti iným terapiám sa zdá byť pre klienta zaujímavá a pútavá. Naša ďalšia položka zisťovala, či by sociálne subjekty boli ochotné vzdelávať sa v oblasti expresívnych terapií. Podľa odpovedí, ktoré sme dostali, je z ich strany o to veľký záujem, čo potvrdilo 89 % sociálnych subjektov. Zvyšných 11 % nemá záujem o informácie o expresívnych terapiách. Záujem so strany sociálnych subjektov o expresívne terapie je veľký a preto by sme mali pracovať na vytvorení ďalších vzdelávacích inštitúcii, ktoré by sa zameriavali na prípravu odborníkov pre prax. Ďalšie vzdelávanie sociálnych subjektov v expresívnych terapiách by mohlo napomôcť k väčšej odbornosti a následne správnej aplikácii konkrétnych terapií. Graf 15 Záujem o vzdelávanie v oblasti expresívnych terapií 10 89,02% 8 6 4 Áno Nie 10,98% n = 164; p < 0,001; χ2 = 99,9 Z predloženého grafu, zisťujeme, že až 58 % nevie, kde by mohli získať nejaké vzdelanie v oblasti skúmaných terapií. Zvyšných 42 % sa vyjadrilo, že pozná inštitúcie, kde sa môžu vzdelávať v expresívnych terapiách. 57

Viac ako polovica zariadení sociálnych služieb nemá predstavu o tom, že na Slovensku existujú inštitúcie, v ktorých by sa mohli vzdelávať a pripravovať kvalifikovaní terapeuti. Ak by takúto vedomosť mali, mohli by sociálne subjekty poskytnúť dodatočné vzdelávanie v tejto oblasti, čo by mohlo zvýšiť ich efektivitu. Je pravdou, že vyškolenie takéhoto odborníka je finančne náročne a zariadenia sociálnych služieb to často odmietajú z dôvodu nedostatku peňazí. Graf 16 Vedomosť o inštitúciách, ktoré sa venujú vzdelávaniu v oblasti expresívnych terapií 57,93% 42,07% Áno Nie n = 164 p > 0,05 χ2 = 4,12 Ďalšou otázkou sme skúmali, kto vykonáva expresívne terapie v jednotlivých sociálnych subjektoch. Expresívne terapie vykonáva najčastejšie sociálny pracovník. Uviedlo to 36,59 %. Druhý najväčší počet zaznamenala kategória iné, kde sa najviac venuje expresívnym terapiám buď ergoterapeut, psychológ, učiteľ, dobrovoľník, a čo nás prekvapilo asi najviac, tak to bola odpoveď vychovávateľky. Len 16,46 % zariadení sociálnych služieb uviedlo, že u nich pracuje terapeut, ktorý je vyškolený v oblasti expresívnych terapií. 58

Graf 17 Vykonávanie expresívnych terapií 4 35% 36,59% sociálny pracovník 25% 15% 16,46% 6,71% 20,12% terapeut vyškolený v oblasti expresívnych terapií externý pracovník Iné 5% n = 131; p < 0,01; χ2 = 38,12 Tak ako sme predpokladali, sociálny pracovník v zariadení sociálnych služieb vykonáva tieto terapie najčastejšie, keďže má na to potrebné vzdelanie podľa zákona o sociálnych službách. Stretávame sa tu aj s malým počtom zariadení, ktoré by disponovali kvalifikovanými terapeutmi a nastáva tu problém s ich financovaním. Preto si myslíme, že pre zariadenia sociálnych služieb je ľahšie prideliť na realizovanie týchto terapií sociálneho pracovníka, ako zamestnať ďalšieho odborníka. V grafe č. 18 sme zachytili pomerne rovnomerné percentuálne rozloženie. Pre nás prekvapujúcim zistením bolo, že v zariadeniach sociálnych služieb sú viac ako traja pracovníci, ktorí sa venujú expresívnym terapiám. Vyjadrilo sa tak takmer 24 %. U 22,56 % subjektov vykonáva expresívne terapie len jeden pracovník a v 18,29 % dvaja pracovníci. S výsledkov vyplýva, že na Slovensku máme dostatočný počet pracovníkov, ktorí by realizovali expresívne terapie. Tu si ale dovolíme oponovať, keďže predošlé otázky zistili nesprávne chápanie expresívnych terapií u sociálnych subjektov, a tak si myslíme, že ak by sociálne subjekty vedeli ich presnú klasifikáciu, samotné výsledky by boli omnoho reliabilnejšie. 59

Graf 18 Počet pracovníkov, ktorí sa venujú v zariadeniach sociálnych služieb expresívnym terapiám 23,78% 15,24% 22,56% 18,29% 1 2 3 viac ako 3 n = 131; p > 0,05; χ2 = 3,8 Nasledujúce položky dotazníka, teda jeho druhú časť, vyjadrujú mieru súhlasu respondentov s danými tvrdeniami. Z tohto hľadiska budeme môcť získať ucelenejší pohľad jednotlivých subjektov sociálnych služieb na expresívne terapie a mieru ich pozitívneho vplyvu na klienta. Expresívne terapie nie sú na Slovensku dostatočne legislatívne ukotvené, bol náš prvý výrok. Sociálne subjekty až v 37 % prípadov uviedli, že sa nevedia k tomu vyjadriť. S výrokom súhlasila viac ako polovica opýtaných. Legislatíva, konkrétne zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, vyčleňuje tieto terapie len ako doplnkové a aj sociálne subjekty potom nevedia, ako a kde si získať informácie o expresívnych terapiách. Presvedčili sme sa o tom aj v tejto otázke. 60

Graf 19 Expresívne terapie nie sú na Slovensku dostatočne legislatívne ukotvené 4 35% 35,98% 37, 25% 18,29% úplne súhlasím skôr súhlasím neviem 15% 8,54% skôr nesúhlasím vôbec nesúhlasím 5% 0,0 n = 164; p < 0,001; χ2 = 88,99 Naša ďalšia položka sa týkala či sú expresívne terapie na Slovensku jasne a terminologicky vymedzené. Až 48 percent zariadení sociálnych služieb uviedlo, že im chýba presná terminológia a ich vymedzenie. Presná a hlavne jasná terminológia, by mala byť základom pre každú terapiu, nevynímajúc tie expresívne. Sociálne subjekty by sa tak mohli ľahšie orientovať v danej problematike a naučiť sa o nich viac, a čo je najdôležitejšie, aj správne aplikovať na prijímateľov sociálnych služieb. Graf 20 Expresívne terapie nie sú na Slovensku jasne a terminologicky vymedzené 6 5 48,17% 4 úplne súhlasím skôr súhlasím 18,29% 23,78% 8,54% 1,22% neviem skôr nesúhlasím vôbec nesúhlasím n = 164; p < 0,001; χ2 = 106,2 61

Mieru súhlasu sme zisťovali v zariadení sociálnych služieb aj s výrokom, či by sa expresívnym terapiám mala venovať väčšia pozornosť odbornej verejnosti. Tu sa nám väčšia časť vyjadrila, že súhlasia s našim tvrdením. Je preto dôležité zamerať sa na rôzne besedy s kvalifikovanými odborníkmi, ktorí by rozvíjali myšlienku expresívnych terapií a tak aby sa to dostalo viac do povedomia sociálnych subjektov. Graf 21 Expresívnym terapiám by sa mala na Slovensku venovať zvýšená pozornosť v kruhoch odbornej verejnosti 6 54,88% 5 4 32,32% 10,98% 1,22% 0,61% úplne súhlasím skôr súhlasím neviem skôr nesúhlasím vôbec nesúhlasím n = 164; p < 0,001; χ2 = 178,59 Takmer 88% zariadení sociálnych služieb sa vyjadrilo, že ak tieto terapie budú vykonávať školení terapeuti, explicitne sa môže zvýšiť aj ich efektivita. To samozrejme dáva zmysel, keďže školený terapeut vie presne, ako pôsobiť na klienta, ale nemusí to stále takto fungovať. Samotná efektivita závisí od mnohých činiteľov od momentálneho stavu klienta, otvorenosti klienta a pod. Ak sa klientovi terapeut nepozdáva, alebo nesúhlasí s jeho názormi, môže to znižovať efektivitu procesu. Tieto všetky činitele treba vziať do úvahy a tomu prispôsobiť aj následný proces terapie. 62

Graf 22 Efektivita expresívnych terapií sa zvýši, ak ju budú vykonávať vyškolení terapeuti 5 45% 4 35% 25% 15% 5% 44,51% 43,29% 10,98% 1,22% 0,0 úplne súhlasím skôr súhlasím neviem skôr nesúhlasím vôbec nesúhlasím n = 164; p < 0,001; χ2 = 162,14 Nasledujúce štyri otázky zisťovali, či expresívne terapie pozitívne vplývajú na štyri oblasti klientovo života, a to na sociálnu, zdravotnú, psychickú a duchovnú. Pri prvej oblasti, či terapie pozitívne ovplyvňujú sociálny aspekt, odpovedalo 45 % respondentov, že sú úplne presvedčení. Možnosť skôr súhlasím označilo 42 %. Takmer 87 % vidí pozitívny prínos pre klienta v sociálnej oblasti. Možnosti skôr nesúhlasím a vôbec nesúhlasím, nikto nevyznačil. Graf 23 Expresívne terapie pozitívne vplývajú na sociálny aspekt kvality prijímateľa sociálnej služby 5 45% 45,12% 42,07% 4 35% úplne súhlasím skôr súhlasím 25% neviem 15% 12,8 skôr nesúhlasím vôbec nesúhlasím 5% 0,0 0,0 n = 164; p < 0,001; χ2 = 161,54 63

Tak ako v predošlej otázke, aj tu sme zaznamenali vysokú mieru súhlasu s naším výrokom, či expresívne terapie pozitívne pôsobia na psychiku človeka. Psychické zdravie je veľmi dôležitým prvkom. Ak má človek správne nastavenú myseľ, je schopný uvažovať aj v iných súvislostiach a tak lepšie zvládať riešenie svojho problému. Ak realizácia expresívnych terapií takto významne vplýva na psychický aspekt, ich začleňovanie do terapeutického procesu by malo byť v záujme viacerých sociálnych subjektov. Graf 24 Expresívne terapie pozitívne vplývajú na psychický aspekt kvality prijímateľa sociálnej služby 5 45% 4 35% 25% 15% 5% 44,51% 46,34% 9,15% 0,0 0,0 úplne súhlasím skôr súhlasím neviem skôr nesúhlasím vôbec nesúhlasím n = 164; p < 0,001; χ2 = 181,41 Tretí aspekt sa týkal zdravotnej oblasti prijímateľa sociálnej služby. Až 51,83 % sa vyjadrilo, že s výrokom skôr súhlasia. Skoro 30 % úplne súhlasia. K tejto položke sa nevedelo vyjadriť 16,46 % zariadení sociálnych služieb. Istú mieru nesúhlasu s položenou otázkou vyjadrilo 2,44 % opýtaných. 64

Graf 25 Expresívne terapie pozitívne vplývajú na zdravotný aspekt kvality prijímateľa sociálnej služby 6 5 51,83% 4 29,27% 16,46% úplne súhlasím skôr súhlasím neviem skôr nesúhlasím vôbec nesúhlasím 2,44% 0,0 n = 164; p < 0,001; χ2 = 149,22 Posledný aspekt sledoval, či expresívne terapie nejakým spôsobom pozitívne ovplyvňujú duchovnú stránku. Presná polovica zariadení sociálnych služieb odpovedala, že skôr súhlasia oproti necelým 4 %, ktoré sa vyjadrili, že nesúhlasia s daným výrokom. Graf 26 Expresívne terapie pozitívne vplývajú na duchovný aspekt kvality prijímateľa 6 sociálnej služby 5 50,0 4 28,05% 18,29% úplne súhlasím skôr súhlasím neviem skôr nesúhlasím vôbec nesúhlasím 3,66% 0,0 n = 164; p < 0,001; χ2 = 134,04 65

Pri sumarizácií všetkých štyroch oblastí sme zistili, že sociálne subjekty vidia najväčší prínos pre prijímateľov sociálnych služieb v sociálnej a psychickej oblasti. Tieto dve oblasti sú navzájom prepojené a úzko spolu súvisia. Tak ako sa človek psychicky cíti, to sa môže priamo úmerne odraziť aj na jeho sociálnom správaní a reakciách na okolie. Naša posledná uzatvorená otázka zisťovala informovanosť o expresívnych terapiách a ich využití v praxi. Tu sme sa stretli s veľmi negatívnou odpoveďou, keď až takmer 82 % zariadení sociálnych služieb nie sú informované o expresívnych terapiách. Toto negatívne stanovisko viacerých sociálnych subjektov nám potvrdilo, že propagácia expresívnych terapií na Slovensku značne chýba a mala by sa jej venovať oveľa väčšia pozornosť. Graf 27 Informovanosť o expresívnych terapiách a ich využití 18,29% Áno Nie 81,71% n = 164; p < 0,001; χ2 = 65,95 Nasledovnými otvorenými otázkami sa zisťovali, kde zariadenia sociálnych služieb vidia najväčší problém pri ich realizácii, a naopak, kde vidia ich najväčšie pozitívum a prínos pre sociálnu sféru. Všetky odpovede na otvorené otázky sme kategorizovali a ich výklad podávame nižšie. 66

Veľkým problémom, ktorý uviedlo až 70 % sociálnych subjektov, bol nedostatok financií. Problém s finančnými prostriedkami je jedným z hlavných dôvodov, prečo nám chýba kvalifikovaný personál a kvalitnejšia starostlivosť. Už vyššie sme načrtli, že problém nedostatku financií spôsobuje vážnu trhlinu nielen v oblasti sociálnych služieb. Z tohto celospoločenského problému vyplývajú následky, a to sa prejavuje aj na samotnej kvalite sociálnych služieb. Zariadenia sociálnych služieb nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré by im umožnili vzdelávať svojich pracovníkov v tejto oblasti a tak poskytnúť kvalitnejšie služby svojim klientom. Sociálni pracovníci sa často vzdelávajú sami i takto si zvyšujú kvalifikáciu. To však nestačí. Väčšia podpora zo strany štátu o vzdelávanie odborníkov by mohla priniesť želané výsledky v sociálnej oblasti. Túto situáciu v sociálnych službách je teda potrebné riešiť čo najskôr a pozorne sa jej venovať. Druhou pálčivou odpoveďou bolo, že zariadenia sociálnych služieb nemajú dostatočný počet vyškolených pracovníkov. Uviedlo to až 20 % sociálnych subjektov. Táto odpoveď je úzko prepojená s nedostatkom financií, ktoré sociálne subjekty nemajú, aby si mohli takýchto pracovníkov vyškoliť. Nedoriešené kurzy a ich následná realizácia sú ďalšou problémovou oblasťou. Na Slovensku sa eviduje nízky počet inštitúcií, ktoré sa venujú vzdelávaniu v expresívnych terapiách. Tu súhlasíme s názorom Kuzyšina a Legdana (2014), že vzdelávací proces v expresívnych terapiách nie je na území Slovenska nejako systematizovaný a správne ukotvený. Avšak aj napriek tomu aj u nás máme vzdelávacie inštitúcie, ktoré ponúkajú rôzne akreditované kurzy v týchto oblastiach, napr. Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov alebo Občianske združenie ARTEA, kde sa realizuje výcvik arteterapeutov pod vedením Jaroslavy Šickovej-Fabrici. Veľakrát sa tieto kurzy poskytujú aj v susednej Českej republike, kde je ich využívanie oveľa častejšie ako u nás. Tento problém vnímame aj my, a preto by sme 67

ho mali urýchlene riešiť, napr. vytvoriť viac akreditovaných kurzov v rámci univerzít, začleniť expresívne terapie do vyučovacieho procesu na školách a tak dať ľudom širšie možnosti získať viac vedomostí z týchto oblastí. Predposledná oblasť, ktorú vnímajú sociálne subjekty ako problémovú, je nízka informovanosť o týchto terapiách, čo nám potvrdzuje aj graf č. 27. To, že sa o týchto terapiách vie veľmi málo, vplýva aj na ich začleňovanie do procesu terapie. Ich väčšia propagácia cez sociálne siete, internetové portály alebo ďalšie masovokomunikačné prostriedky by mohla prispieť k väčšiemu záujmu zariadení sociálnych služieb a tak objaviť ich pozitívne účinky na prijímateľov sociálnych služieb. Poslednou problémovou oblasťou je nedostatočná legislatíva, ktorá nešpecifikuje ich presné postavenie a považuje ich len za doplnkové aktivity, ktoré môžeme zapojiť ako súčasť terapeutického procesu. Takéto chápanie je nesprávne, pretože každá terapia je unikátna, má vlastné ciele a metódy, ktoré využíva pri práci s prijímateľom sociálnej služby. Graf 28 Problém súčasného stavu expresívnych terapií na Slovensku 8 7 7 nedostatok finančných prostriedkov 6 5 4 nedostatok vyškolených pracovníkov nedoriešenosť kurzovcertifikácia a ich následná realizácia nízka informovanosť o expresívnych terapiách 5% 3% 2% neukotvenosť expresívnych terapií v legislatíve n = 164; p < 0,001; χ2 = 275,4 68

V poradí druhá otvorená otázka zisťovala prínos expresívnych terapií pre prijímateľov sociálnych služieb oproti iným terapiám. Najviac sociálnych subjektov uviedlo, že tieto terapie pomáhajú uľahčovať už aj tak ťažkú prácu s prijímateľmi sociálnych služieb. Príkladom nám môže byť arteterapia, ktorá využíva kresbu na zisťovanie problému prijímateľa sociálnej služby, ktorý nevie dostatočne interpretovať svoj problém slovne. Takýto spôsob je účinný a v mnohom uľahčuje prácu terapeuta. Ďalším benefitom expresívnych terapií je podľa respondentov aj to, že sú prostriedkom lepšieho sebavyjadrenia. Prijímatelia sociálnych služieb môžu detailnejšie interpretovať seba a tak seba lepšie vnímať aj z iného uhla pohľadu. Medzi ďalšie pozitívne vplyvy expresívnych terapií respondenti uviedli prejavenie individuality, vyššiu úspešnosť liečby, podnecovanie kreativity, a takisto sa vyjadrili, že sú prostriedkom, cez ktorý sa terapeut môže priblížiť k prijímateľovi sociálnej služby a lepšie pochopiť jeho situáciu. Tieto pozitívne účinky sú ukazovateľom, že vykonávanie expresívnych terapií má zmysel a v mnohých oblastiach tieto môžu byť nápomocné. Ich častejšie začleňovanie do procesu terapie nám môže priniesť väčšie porozumenie potrieb prijímateľov sociálnych služieb, a v dôsledku toho aj efektívnejšie riešenie ich problémov. 69

Graf 29 Prínos expresívnych terapií pre sociálne služby na Slovensku 5 45% 4 45% uľahčenie práce s prijímateľom sociálnej služby prostriedok sebavyjadrenia 35% zlepšenie sociálizácie prijímateľa sociálnej služby 25% prejavenie individuality vyššia úspešnosť liečby 15% 5% 14% 6% 3% 2% podnecujú kreativitu umožňujú terapeutovi priblížiť sa ku klientovi - prehĺbiť vzťahy n = 164; p < 0,001; χ2 = 155,7 7.5.1 Vybrané korelačné analýzy Na verifikovanie resp. falzifikovanie našich hypotéz, ktoré sme vyslovili na začiatku výskumu, nám poslúžia jednotlivé korelačné analýzy. Pod každou kontingenčnou tabuľkou sme uviedli podstatné štatistické údaje, ktoré dotvárajú obraz predmetného skúmania danej problematiky. 7.5.1.1 Analýza využívania expresívnych terapií zariadeniami sociálnych služieb Tabuľka nám ilustruje komparáciu medzi tým, či zariadenia sociálnych služieb využívajú expresívne terapie, a tým, akú formu poskytujú. 70

Tabuľka 1 Komparácia využívania expresívnych terapií zariadeniami sociálnych služieb s formou sociálnej služby pobytovú ročnú + pobytovú týždennú ambulantnú Áno 86.27 % 69.35 % Nie 13.73 % 30.65 % n = 164; p > 0,05; χ2 = 6,85 V tomto prípade sa nám podarilo dokázať štatistickú významnosť, keďže kritická hodnota testového kritéria je menšia ako nami vypočítaná hodnota. Môžeme teda konštatovať, že medzi premennými využívanie expresívnych terapií zariadeniami sociálnych služieb a formou sociálnej služby existuje vzťah. To znamená, že naša prvá hypotéza (H1) bola verifikovaná a expresívne terapie sú využívané viac v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou formou ako s ambulantnou. Pri tejto analýze sme porovnávali, či sa expresívne terapie využívajú v zariadeniach sociálnych služieb viac u neverejného poskytovateľa alebo verejných poskytovateľov. Tabuľka 2 Komparácia využívania expresívnych terapií zariadeniami sociálnych služieb s typom poskytovateľa Neverejný poskytovateľ Verejný poskytovateľ Obec/Mesto + Verejný poskytovateľ Právnická osoba zriadená alebo založená obcou/mestom Verejný poskytovateľ - Právnická osoba zriadená alebo založená samosprávnym krajom Áno 76.71 % 72.50 % 90.20 % Nie 23.29 % 27.50 % 9.80 % n = 164; p > 0,05; χ2 = 4,75 71

Dospeli sme k záveru, že sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť a tak nemôžeme konštatovať, že záujem prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie je determinovaný tým, aký typ poskytovateľa tieto terapie realizuje. Tento raz sa naša druhá hypotéza (H2) nepotvrdila, a síce, že expresívne terapie sú využívané viac u neverejných poskytovateľov ako u iných poskytovateľov. 7.5.1.2 Analýza záujmu prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie Ďalšia korelačná analýza sledovala odpovede respondentov, ktorí realizujú vo svojich zariadeniach expresívne terapie, a teda, či je zo strany prijímateľov sociálnych služieb záujem o tieto terapie s odpoveďami na otázku, akú formu sociálnej služby poskytujú. Tabuľka 3 Komparácia záujmu prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie s formou sociálnej služby pobytovú ročnú + pobytovú týždennú ambulantnú Áno 88.64 % 95.35 % Nie 11.36 % 4.65 % n = 131; p > 0,05; χ2 = 1,49 Tu sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť, keďže kritická hodnota testového kritéria chí-kvadrátu bola tento raz väčšia ako naša hodnota. Konštatujeme, že medzi premennými záujem prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie a formou sociálnej služby, ktorú poskytujú, nie je vzťah. Tretia hypotéza (H3) bola opäť falzifikovaná, keďže záujem zo strany prijímateľov sociálnych služieb je väčší v zariadeniach, ktoré poskytujú ambulantnú formu a nie pobytovú. 72

V kontingenčnej tabuľke č. 4 zisťujeme názor sociálnych subjektov, či zo strany prijímateľov sociálnych služieb je záujem o expresívne terapie, a porovnávame ich s typom poskytovateľa. Tabuľka 4 Komparácia záujmu prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie s typom poskytovateľa Neverejný poskytovateľ Verejný poskytovateľ Obec/Mesto + Verejný poskytovateľ Právnická osoba zriadená alebo založená obcou/mestom Verejný poskytovateľ - Právnická osoba zriadená alebo založená samosprávnym krajom Áno 91.94 % 92.86 % 90.24 % Nie 8.06 % 7.14 % 9.76 % n = 131; p > 0,05; χ2 = 0,675 Štatistická významnosť nebola dokázaná ani tu, a preto konštatujeme, že záujem prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie nie je podmienený konkrétnym typom poskytovateľa. V poradí štvrtá hypotéza (H4), v ktorej sme tvrdili, že záujem zo strany prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie je vyšší u neverejných poskytovateľoch ako u iných typov poskytovateľov, sa nám znova nepotvrdila. 7.5.1.3 Analýza počtu pracovníkov realizujúcich expresívne terapie Pri tejto korelačnej analýze sme zisťovali u sociálnych subjektov, koľko pracovníkov je vyčlenených na realizáciu expresívnych terapií. Porovnávali sme odpoveď, ktorá analyzovala počet pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym terapiám s odpoveďou respondentov, akú formu sociálnej služby poskytujú. 73

Tabuľka 5 Komparácia počtu pracovníkov, ktorí realizujú expresívne terapie v zariadeniach sociálnych služieb s formou sociálnej služby pobytovú ročnú + pobytovú týždennú ambulantnú 1 21.57 % 24.19 % 2 18.63 % 17.74 % 3 15.69 % 14.52 % viac ako 3 30.39 % 12.90 % n = 164; p > 0,05; χ2 = 4,01 Opätovne sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť, pretože kritická hodnota chí-kvadrátu bola väčšia, ako nami vypočítaná hodnota. Preto znova konštatujeme, že medzi premennými počet pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym terapiám, a formou sociálnej služby, nie je vzťah. Pri piatej hypotéze (H5) po jej verifikácii zaznamenávame, že pri pobytových formách sociálnych služieb zariadenia sociálnych služieb využívajú väčší počet svojich pracovníkov ako pri ambulantnej forme. Naša ďalšia analýza sleduje odpovede respondentov na otázku, koľko pracovníkov sociálne subjekty majú vyčlenených na expresívne terapie, a následne robíme komparáciu s typom poskytovateľa. 74

Tabuľka 6 Komparácia počtu pracovníkov, ktorí realizujú expresívne terapie v zariadeniach sociálnych služieb s typom poskytovateľa Neverejný poskytovateľ Verejný poskytovateľ Obec/Mesto + Verejný poskytovateľ Právnická osoba zriadená alebo založená obcou/mestom Verejný poskytovateľ - Právnická osoba zriadená alebo založená samosprávnym krajom 1 31.51 % 27.50 % 5.88 % 2 21.92 % 10.00 % 19.61 % 3 16.44 % 17.50 % 11.76 % viac ako 3 6.85 % 17.50 % 52.94 % n = 164; p < 0,01; χ2 = 36,62 Tento prípad dokumentuje, že sa nám podarilo dokázať štatistickú významnosť. Znamená to, že môžeme konštatovať, že jednotlivé počty pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym terapiám v zariadeniach sociálnych služieb, sú determinované konkrétnym typom poskytovateľa. Naša šiesta hypotéza (H6) bola falzifikovaná, pretože verejní poskytovatelia majú väčší počet pracovníkov, ktorí sa venujú týmto terapiám oproti neverejným. 7.5.1.4 Analýza dostatočnej informovanosti zariadení sociálnych služieb o expresívnych terapiách a ich využití Pri tejto analýze sme porovnávali odpovede zariadení sociálnych služieb na problematiku ich dostatočnej informovanosti o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia s odpoveďami, ktoré vyznačili pri forme sociálnej služby, ktorú poskytujú. 75

Tabuľka 7 Komparácia dostatočnej informovanosti zariadení sociálnych služieb o expresívnych terapiách a ich využití s formou sociálnej služby pobytovú ročnú + pobytovú týždennú ambulantnú Áno 21.57 % 12.90 % Nie 78.43 % 87.10 % n = 164; p > 0,05; χ2 = 1,91 Z výpočtu sme zistili, že kritická hodnota chí-kvadrátu bola väčšia ako naša hodnota, a tak sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť. Znova preto tvrdíme, že medzi premennými dostatočná informovanosť zariadení sociálnych služieb o expresívnych terapiách a ich využití a poskytovanými formami sociálnych služieb neexistuje vzťah. Predposledná siedma hypotéza (H7) sa nám potvrdila. Zariadenia, ktoré poskytujú pobytovú formu sociálnej služby, majú viac informácii a vedia, ako ich využívať oproti tým, ktoré poskytujú ambulantnú formu. Naša posledná korelačná analýza sleduje odpovede respondentov, či sú zariadenia sociálnych služieb dostatočné informované o expresívnych terapiách. 76

Tabuľka 8 Komparácia dostatočnej informovanosti zariadení sociálnych služieb o expresívnych terapiách a ich využití s typom poskytovateľa Neverejný poskytovateľ Verejný poskytovateľ Obec/Mesto + Verejný poskytovateľ Právnická osoba zriadená alebo založená obcou/mestom Verejný poskytovateľ - Právnická osoba zriadená alebo založená samosprávnym krajom Áno 10.96 % 25.00 % 23.53 % Nie 89.04 % 75.00 % 76.47 % n = 164; p > 0,05; χ2 = 4,75 Tu sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť. A preto nemôžeme konštatovať, že odpovede respondentov, či sú zariadenia sociálnych služieb dostatočne informované o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia, determinujú typ poskytovateľa. Posledná hypotéza (H8) sa nám nepotvrdila. Neverejní poskytovatelia nemajú dostatočné informácie o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia oproti iným typom poskytovateľov. 7.6 Diskusia Nami prezentovaný výskum, ktorý sa týkal využívania expresívnych terapií na Slovensku zariadeniami sociálnych služieb a ich ďalšieho smerovania, nám priniesol hodnotné výsledky. Výskumné otázky, ktoré uvádzame v úvode empirickej časti, sa nám podarilo zodpovedať a tak prispieť k naplneniu hlavného cieľa. V prvom rade konštatujeme, že v prostredí sociálnych služieb sú expresívne terapie známym pojmom, čo potvrdzuje až 80 % subjektov. Z nášho pohľadu je to veľmi pozitívne zistenie, na ktorom môžeme ďalej stavať. Ich realizácia prebieha tiež takmer v 80 % zariadení sociálnych služieb. Avšak pri otázke, ktoré z nich realizujú, sa stretávame s neznalosťou niektorých subjektov. Značné množstvo respondentov 77

zaradilo ergoterapiu k expresívnym, čo nás ani neprekvapuje, keďže táto terapia je stále diskutovaná v kruhoch odbornej verejnosti z hľadiska jej zaradenia. Pri ďalšom skúmaní sme zistili, že najčastejšie realizovanými terapiami v prostredí sociálnych služieb sú muzikoterapia, biblioterapia a arteterapia. V druhej výskumnej otázke sme sa pýtali, aká je úloha sociálneho pracovníka v týchto terapiách. V takmer 37 % prípadov sme zaznamenali, že sociálny pracovník je ten, kto vykonáva tieto terapie najčastejšie. Zdá sa, že sociálne subjekty ho považujú aj z hľadiska kvalifikácie za najpovolanejšieho a vhodného na realizáciu. Informovanosť sociálnych subjektov o expresívnych terapiách je veľmi nízka, z čoho vyplýva, že na túto kľúčovú oblasť by sme sa mali zamerať ako na jednu z prvých. Táto neinformovanosť ma za následok nesprávnu aplikáciu, skôr intuitívnu a samozrejme obmedzené využitie v sociálnych službách, čo považujeme za veľkú škodu. V kontexte nášho výskumu sme sa zamerali aj na zistenie, do akej miery vplývajú terapie na sociálny, zdravotný, psychický a duchovný aspekt sociálnej služby. Pri týchto oblastiach sme dospeli k tomu, že respondenti pozorujú zlepšenie stavu prijímateľov sociálnych služieb vo všetkých oblastiach. Najviac však v sociálnej a psychickej. Expresívne terapie zasahujú do týchto oblastí a ich zapájanie do terapeutického procesu v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré ich ešte nerealizujú, by bolo veľkým prínosom pre klientov, ktorí majú obmedzenia vyjadrovať svoje pocity verbálne. Avšak pri realizácii expresívnych terapií sme narazili na niekoľko problémov, ktoré sťažujú ich výkon. Tým hlavným bol problém s finančnými prostriedkami, ktorý uviedlo viac ako 70 percent respondentov. Sociálne subjekty sa taktiež sťažujú na nedostatok odborníkov v tejto oblasti a tiež chýbajúcu legislatívu, ktorá nešpecifikuje presné vymedzenie a zaradenie expresívnych terapií a považuje ich len za akési doplnkové činnosti. Tiež sme tu zaznamenali aj nízku mieru informovanosti a nevedomosť o tom, kde sa dá získať vzdelanie. Tieto všetky problémy vo veľkej miere vplývajú na ich obmedzenú realizáciu v sociálnych službách. 78

Na druhej strane sa ale stretávame aj s prínosom, ktoré expresívne terapie prinášajú. Sociálne subjekty ich považujú za prostriedok, cez ktorý prijímatelia sociálnych služieb môžu viac vyjadriť seba a svoje aktuálne pocity, ktoré slovami nedokážu opísať. Tiež ich ďalšou výhodou je to, že umožňujú uľahčovať prácu s prijímateľom sociálnej služby, a tak lepšie zvládať dané situácie. Ich prínos pre sociálnu sféru je určite veľký, čomu nasvedčujú aj dané odpovede respondentov. O ich záujme svedčí aj graf 15, v ktorom sa zariadenia sociálnych služieb vyjadrili, že by privítali vzdelávanie v tejto oblasti. V odbornej literatúre sa o využívaní expresívnych terapií v sociálnych službách zmieňuje aj výskum Bohuslava Kuzyšina, ktorý sa zaoberal touto témou. Jeho realizácia prebiehala v roku 2014. Cieľom jeho výskumu bolo zachytiť spätnú väzbu od subjektov sociálnych služieb, ktoré v kontexte svojich primárnych aktivít môžu využiť expresívne terapie. Autor tu konštatuje, že skúmanie zachytilo niekoľko podstatných skutočností, a síce, že takmer 90 % subjektov realizuje aspoň jednu expresívnu terapiu. Z hľadiska aplikovania sociálne subjekty využívajú ergoterapiu a arteterapiu. Negatívnu skutočnosť autor zaznamenal v súvislosti s nesprávnou diferenciáciou jednotlivých expresívnych terapií (Kuzyšin 2015). Porovnaním obidvoch výskumov môžeme konštatovať, že zariadenia sociálnych služieb v súčasnosti lepšie rozlišujú jednotlivé druhy expresívnych terapií, a až na niektoré výnimky ich vedia správne zaradiť. Stále pretrváva záujem zo strany subjektov vzdelávať sa v týchto terapiách. Avšak sociálne subjekty vnímajú to, že legislatívne podchytenie by pomohlo k ich lepšej orientácii. Pri poslednej výskumnej otázke, kam smerujú expresívne terapie, môžeme tvrdiť, že s ohľadom na terajšiu situáciu majú sľubný výhľad do budúcnosti, ale je potrebné urobiť potrebné kroky, ktoré zlepšia ich vnímanie medzi sociálnymi subjektmi. Preto v ďalšej časti navrhujeme konkrétne riešenia pre prax, ktoré by mohli zlepšiť aktuálne vnímanie expresívnych terapií sociálnymi subjektmi. 79

7.7 Návrhy pre prax V kontexte nami realizovaného výskumu ponúkame pre sociálnu sféru nasledovné návrhy, ktoré by sa mohli implementovať do praxe a tak prispieť k väčšej konzistentnosti a systematickosti. Úprava zákona o sociálnych službách, ktorý jasne a presne nešpecifikuje postavenie expresívnych terapií a dokonca ani tento termín nepozná a vyčleňuje ich ako doplnkové aktivity. Myslíme si, že ich jasné a presné definovanie zákonom by bolo vhodné, keďže každá terapia má svoje metódy a techniky, a teda zaslúži si svoje miesto v zákone. Vytvorenie konkrétneho manuálu-návodu, v ktorom by boli obsiahnuté všetky dôležité informácie o expresívnych terapiách: napríklad ich členenie, akým prijímateľom sociálnych služieb sú určené tie ktoré terapie. Taktiež presne špecifikovať postavenie, pozíciu a požiadavky na výkon tejto profesie. Väčšia propagácia expresívnych terapií medzi zariadeniami sociálnych služieb a to organizovaním rôznych vedeckých konferencií, ktoré sa prioritne venujú týmto terapiám príkladom nám môže byť konferencia o expresívnych terapiách, organizovaná v Bratislave Pedagogickou fakultou, ktorá sa ich snaží prezentovať a ponúkať čo najviac informácií z praxe. Ďalšími formami propagácie môže byť publikovanie kníh o expresívnych terapiách a vytvorenie webovej stránky, na ktorej by bolo možné získavať najdôležitejšie informácie. Zavedenie predmetov o expresívnych terapiách, ktoré by sprostredkovali ich základný prehľad tak, aby už aj študenti mali základnú predstavu o ich terminologickom vymedzení, správnej aplikácií na prijímateľov sociálnych služieb, ktoré im umožnia lepšiu orientáciu v predmetnej problematike a následnú aplikácii v praxi. 80