Menový prehľad Júl
NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Imricha Karvaša 1 813 25 Bratislava Kontakt: Oddelenie komunikácie tel.: 02/5787 2141, 5787 2146 fax: 02/5787 1128 http://www.nbs.sk Spracované na základe Situačnej správy o menovom vývoji za júl schválenej Bankovou radou NBS 26. augusta. ISSN 1336-6440 (elektronická verzia) Predstihové kalendáre zverejňovania a predpísané komponenty Špeciálneho štandardu pre zverejňovanie údajov, schváleného Medzinárodným menovým fondom pre nasledujúce údajové kategórie, sú šírené iba prostredníctvom internetovej stránky Národnej banky Slovenska: analytické účty bankového sektora, analytické účty centrálnej banky (platí iba pre Predstihový kalendár zverejňovania), platobná bilancia, medzinárodné rezervy (platí iba pre Predstihový kalendár zverejňovania), medzinárodná investičná pozícia, výmenné kurzy, úrokové sadzby. Údajové kategórie, ktoré NBS zverejňuje aj iným spôsobom, sú prvýkrát zverejnené prostredníctvom internetovej stránky.
OBSAH 1 Celkové zhrnutie...5 2 Vonkajšie ekonomické prostredie...6 3 Inflácia...8 3.1 Index spotrebiteľských cien...8 3.2 Ceny výrobcov v júni... 10 4 Faktory ovplyvňujúce vývoj inflácie... 12 4.1 Menové agregáty... 12 4.2 Zahraničná oblasť... 20 4.3 Reálna ekonomika... 26 5 Menový vývoj...31 5.1 Devízový trh...31 5.2 Peňažný trh a realizácia menovej politiky... 33 5.3 Vývoj klientskych úrokových sadzieb v júni... 36 Prílohy... 42 1 Medzinárodná ekonomika: Tabuľkovo-grafický prehľad... 42 2 Kapitálový trh...47 2.1 Primárny trh...47 2.2 Sekundárny trh...47 3 Metodické poznámky k vybraným ukazovateľom... 49 3.1 Menová štatistika... 49 3.2 Základné makroekonomické ukazovatele... 54 4 Tabuľky... 59 Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR... 59 Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR (prepočet SKK na EUR)... 60 Aktíva a pasíva konsolidovanej bilancie peňažných finančných inštitúcií...61 Priemerné úrokové miery z nových úverov... 62 Priemerné úrokové miery z nových vkladov... 63 Priemerné úrokové miery zo stavu úverov... 64 Priemerné úrokové miery zo stavu vkladov... 65 Skrátená bilancia komerčných bánk k 30. júnu... 66 Mesačný výkaz ziskov a strát komerčných bánk... 68 Platobná bilancia SR za január až máj... 69 Prehľad emitovaných PP NBS 2007-... 70 Základné charakteristiky devízového trhu v SR v júli...71 Priemerné mesačné výmenné kurzy slovenskej koruny voči vybraným menám... 72 Priemerné štvrťročné výmenné kurzy slovenskej koruny voči vybraným menám... 72 Prílev priamych zahraničných investíciído SR v rokoch 1999 2006... 73 Prílev priamych zahraničných investícií za január december 2006...74 Prílev priamych zahraničných investícií za január december 2005... 75 Prílev priamych zahraničných investícií za január december 2004...76 Stav priamych zahraničných investícií v SR k 31. decembru 2006... 77 Stav priamych zahraničných investícií v SR k 31. decembru 2005... 78 Stav priamych zahraničných investícií v SR k 31. decembru 2004... 79 Odlev priamych zahraničných investícií zo SR v rokoch 1999 2006... 80 Odlev priamych zahraničných investícií za január december 2006...81 Odlev priamych zahraničných investícií za január december 2005... 82 Odlev priamych zahraničných investícií za január december 2004... 83 Stav odlevu priamych zahraničných investícií k 31. decembru 2006... 84 Stav odlevu priamych zahraničných investícií k 31. decembru 2005... 85 Stav odlevu priamych zahraničných investícií k 31. decembru 2004... 86 1
ZOZNAM BOXOV V TEXTE Box 1 Úvery domácnostiam na nehnuteľnosti a ich úrokové sadzby...39 ZOZNAM GRAFOV V TEXTE Graf 1 Výmenné kurzy SKK/EUR a USD/EUR... 6 Graf 2 Indexy kurzov mien V4 voči euru... 6 Graf 3 Vývoj inflácie (HICP) a jej hlavných zložiek... 8 Graf 4 Vývoj cien priemyselných výrobcov a produktov priemyselnej výroby... 10 Graf 5 Vývoj cien potravín na vertikále prvovýroba spracovanie spotreba... 11 Graf 6 Príspevky hlavných komponentov M3 k medziročnej dynamike M3...12 Graf 7 Vývoj úverov v cudzej mene... 16 Graf 8 Vplyv zmien úrokových sadzieb NBS na čisté predaje OPF...18 Graf 9 Vývoj pohľadávok lízingových spol., faktoringových spol. a spol. splátkového financovania 18 Graf 10 Priemerný mesačný kurz slovenskej koruny...25 Graf 11 Vývoj indexov NEER a REER (9 obchodných partnerov)...25 Graf 12 Vývoj indexu priemyselnej produkcie a stavebnej produkcie...26 Graf 13 Medziročná dynamika tržieb vybraných odvetví v bežných cenách...26 Graf 14 Vývoj tržieb obchodu v bežných cenách...27 Graf 15 Príspevok k medziročnému rastu tržieb maloobchodu... 27 Graf 16 Porovnanie vývoja priemernej mesačnej mzdy z mesačných a štvrťročných ukazovateľov...29 Graf 17 Porovnanie vývoja zamestnanosti z mesačných a štvrťročných ukazovateľov...29 Graf 18 Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti...30 Graf 19 Indikátor spotrebiteľskej dôvery...30 Graf 20 Objem obchodov na medzibankovom devízovom trhu... 31 Graf 21 Bankový sektor: korunové pasíva nerezidentov...32 Graf 22 Mesačné priemery sadzieb medzibankového peňažného trhu BRIBOR...33 Graf 23 Vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu BRIBOR...33 Graf 24 Porovnanie výnosovej krivky na začiatku a na konci júna...34 Graf 25 Denný vývoj FRA...35 Graf 26 Denný vývoj IRS...35 Graf 27 Implikované očakávania odvodené od sadzieb BRIBOR...36 Graf 28 Vývoj úrokových sadzieb z úverov nefinančným spoločnostiam, 3M BRIBOR a základná... sadzba NBS...36 Graf 29 Vývoj úrokových sadzieb z poskytnutých úverov domácnostiam...36 Graf 30 Vývoj úrokových sadzieb z vkladov nefinančných spoločností... 37 Graf 31 Vývoj úrokových sadzieb z vkladov domácností... 37 Graf 32 Vývoj reálnej úrokovej miery z vkladov domácností...38 Graf 33 USD/EUR medziročná zmena...42 Graf 34 Úrokové sadzby ECB a EONIA...42 Graf 35 Indexy kurzov mien V4 voči euru...44 Graf 36 Kurzy mien V4 voči euru...44 Graf 37 Kľúčové sadzby NCB krajín V4...45 Graf 38 USA: Sadzba federálnych fondov...45 Graf 39 Cena ropy USD/barel...46 Graf 40 Vývoj benchmarkovej výnosovej krivky štátnych dlhopisov... 47 Graf 41 Vývoj obchodovania s dlhopismi na BCPB... 47 Graf 42 Vývoj indexu SAX v júli...48 Box 1 Graf A Vývoj objemu poskytnutých úverov na nehnuteľnosti v členení podľa druhov úverov...39 Graf B Podiel jednotlivých fixácií úrokovej sadzby z úverov na nehnuteľnosti...39 Graf C Vývoj jednotlivých druhov úverov na nehnuteľnosti v slovenských korunách...40 Graf E Vývoj zlyhaných úverov domácnostiam na nehnuteľnosti...40 Graf D Absolútne medziročné zmeny stavu úverov domácnostiam...40 Graf F Vývoj úrokových sadzieb z úverov na nehnuteľnosti a základnej sadzby NBS...40 Graf G Vývoj úrokových sadzieb z úverov na nehnuteľnosti a trhových sadzieb na Slovensku a eurozóne... 41 Graf H Vývoj úrokových sadzieb z jednotlivých druhov úverov na nehnuteľnosti... 41 2
ZOZNAM TABULIEK V TEXTE Tabuľka 1 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien... 8 Tabuľka 2 Spotrebiteľské ceny v júli... 9 Tabuľka 3 Vývoj cien výrobcov v júni... 10 Tabuľka 4 Porovnanie medzimesačného vývoja menových agregátov (metodika ECB)...13 Tabuľka 5 Prehľad hlavných protipoložiek M3 (metodika ECB)... 14 Tabuľka 6 Pohľadávky PFI voči rezidentskému súkromnému sektoru...15 Tabuľka 7 Pohľadávky PFI voči súkromnému sektoru, rezidentom (bez CP a pohľadávok NBS)... 16 Tabuľka 8 Mesačné čisté predaje otvorených podielových fondov v SR... 17 Tabuľka 9 Pohľadávky lízingových spoločností, faktoringových spoločností a spoločností splátkového financovania... 19 Tabuľka 10 Bežný účet platobnej bilancie...20 Tabuľka 11 Vývoz za január až máj, medziročná zmena... 21 Tabuľka 12 Dovoz za január až máj, medziročná zmena... 21 Tabuľka 13 Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie...22 Tabuľka 14 Zahraničný dlh SR...23 Tabuľka 15 Bežný účet platobnej bilancie... 24 Tabuľka 16 Vývoj indexov NEER a REER...25 Tabuľka 17 Produkcia a tržby... 27 Tabuľka 18 Vývoj miezd vo vybraných odvetviach...28 Tabuľka 19 Vývoj zamestnanosti vo vybraných odvetviach...29 Tabuľka 20 Zmena výmenného kurzu koruny voči euru a doláru... 31 Tabuľka 21 Korunové aktíva a pasíva nerezidentov a štátne cenné papiere v držbe nerezidentov..32 Tabuľka 22 Priemerný denný vplyv jednotlivých foriem obchodov NBS na likviditu bankového sektora..34 Tabuľka 23 Medzibankové obchody...35 Tabuľka 24 Priemerné úrokové miery z nových úverov... 37 Tabuľka 25 Priemerné úrokové miery z nových vkladov...38 Tabuľka 26 Eurozóna...42 Tabuľka 27 Česká republika...43 Tabuľka 28 Maďarsko...43 Tabuľka 29 Poľsko... 44 Tabuľka 30 USA...45 Tabuľka 31 Indexy SDXGroup k ultimu júla...48 Tabuľka 32 Váhy bázických titulov indexu SAX k ultimom mesiacov roku...48 Tabuľka 33 Schéma výpočtu menových agregátov...50 3
Použité skratky ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity b. c. bežné ceny BCPB Burza cenných papierov v Bratislave BRIBOR Bratislava Interbank Offered Rates fixing úrokových sadzieb na trhu medzibankových depozitov CDCP SR Centrálny depozitár cenných papierov SR CP cenné papiere CPI Consumer Price Index index spotrebiteľských cien ECB Európska centrálna banka EMU Economic and Monetary Union Hospodárska a menová únia EÚ Európska únia Fed Federal Reserve System centrálna banka USA FNM Fond národného majetku FRA Forward Rate Agreement dohoda o budúcej úrokovej miere HDP hrubý domáci produkt HICP Harmonised Index of Consumer Prices harmonizovaný index spotrebiteľských cien HMÚ Hospodárska a menová únia HND hrubý národný dôchodok HNDD hrubý národný disponibilný dôchodok HZL hypotekárne záložné listy IPP index priemyselnej produkcie IRS Iterest Rate Swap úrokový swap MMF Medzinárodný menový fond NBS Národná banka Slovenska NEER Nominal Effective Exchange Rate nominálny efektívny výmenný kurz OPF otvorené podielové fondy p. a. per annum za rok p. b. percentuálne body PFI peňažné finančné inštitúcie PFPT podielové fondy peňažného trhu PPI Producer Price Index index cien priemyselných výrobcov PP NBS pokladničné poukážky NBS PZI priame zahraničné investície REER Real Effective Exchange Rate reálny efektívny výmenný kurz ROMR rovnaké obdobie minulého roka RULC Real Unit Labour Costs reálne jednotkové náklady práce SASS Slovenská asociácia správcovských spoločností SAX slovenský akciový index s. c. stále ceny SDX slovenský dlhopisový index SDXG SDXGroup skupina slovenských dlhopisových indexov SKONIA SlovaK OverNight Index Average SRT sterilizačný repo tender ŠD štátne dlhopisy ŠP Štátna pokladnica ŠPP štátne pokladničné poukážky ŠR štátny rozpočet ŠÚ SR Štatistický úrad SR ULC Unit Labour Costs jednotkové náklady práce VÚC vyšší územný celok VZPS výberové zisťovanie pracovných síl ZFS začiatočná fixácia sadzby Použité symboly v tabuľkách. Údaj ešte nie je k dispozícii. - Údaj sa nevyskytoval / neexistujúci údaj. (p) Predbežný údaj. 4
1 Celkové zhrnutie Spotrebiteľské ceny merané harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stagnovali. Medziročné tempo rastu celkovej inflácie dosiahlo 4,4 %. Jadrová inflácia (bez cien energií a nespracovaných potravín) dosiahla medziročnú dynamiku 4,2 %. Spotrebiteľské ceny merané CPI sa v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšili o 0,1 %. Medziročná miera celkovej inflácie dosiahla 4,8 % a jadrovej inflácie 5,1 %. Menový agregát M3 (v metodike ECB) poklesol v júni medzimesačne o 13,5 mld. Sk, pričom jeho medziročné tempo rastu sa v porovnaní s májom znížilo na 6,6 %. Celkový objem pohľadávok PFI voči rezidentom (vrátane cenných papierov emitovaných klientmi v držbe sektora PFI, v metodike ECB) zaznamenal v júni medzimesačný nárast o 21,20 mld. Sk, pričom ich medziročný rast sa zrýchlil o 0,2 percentuálneho bodu na 14,2 %. Priemerná úroková miera z nových úverov nefinančným spoločnostiam sa v júni zvýšila o 0,20 percentuálneho bodu na 5,95 % a z nových úverov domácnostiam sa znížila o 0,08 percentuálneho bodu na 11,89 %. Priemerná úroková miera z nových vkladov nefinančných spoločností za rovnaké obdobie sa zvýšila o 0,26 percentuálneho bodu na 2,59 % a z nových vkladov domácností sa zvýšila o 0,02 percentuálneho bodu na 1,14 %. Hospodárenie štátneho rozpočtu sa ku koncu júla skončilo deficitom 0,6 mld. Sk. Devízové rezervy NBS (v bežnom kurze) dosiahli v júli hodnotu 19,8 mld. USD. Ich stav ku koncu mesiaca zodpovedal 2,9-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb SR za prvých šesť mesiacov roka. Krytie priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb (platieb za dovoz tovarov a služieb získaných z údajov bankovej štatistiky) oficiálnymi devízovými rezervami predstavovalo k ultimu júna 3,9-násobok priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb do SR za prvých šesť mesiacov roka. Národná banka Slovenska nevykonala v júli žiadnu devízovú intervenciu. Podľa predbežných údajov skončil bežný účet platobnej bilancie za máj deficitom 8,7 mld. Sk a kapitálový a finančný účet platobnej bilancie za rovnaké obdobie skončil prebytkom 3,6 mld. Sk. Bežný účet platobnej bilancie za január až jún dosiahol deficit 47,6 mld. Sk, pričom deficit obchodnej bilancie predstavoval 1,7 mld. Sk. Celková sterilizačná pozícia NBS v júli v porovnaní s júnom stúpla približne o 2,6 mld. Sk na 377,1 mld. Sk. 5
2 Vonkajšie ekonomické prostredie 1 Eurozóna Inflácia Výmenný kurz eura voči doláru Medziročná miera inflácie v eurozóne meraná HICP sa v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nezmenila a zostala na úrovni 4,0 %. Najvyššiu medziročnú mieru rastu spotrebiteľských cien zaznamenalo Slovinsko (6,9 %), Belgicko (5,9 %) a Luxembursko (5,8 %). Medziročne najvýraznejšie rástli ceny v doprave (7,2 %), ceny potravín a ceny v kategórii bývanie (obe 6,7 %). Pokles cien bol zaznamenaný v telekomunikačných službách (2,2 %) a pri odevoch (0,5 %). V tom istom období minulého roka rástli spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne o 1,8 %. Vývoj výmenného kurzu eura voči doláru bol v júli opätovne ovplyvňovaný zverejňovaním údajov o vývoji ekonomiky USA a eurozóny a vyjadreniami vrchných predstaviteľov Fedu a ECB. V prospech eura pôsobilo rozhodnutie ECB o zvýšení kľúčovej úrokovej sadzby s účinnosťou od 7. júla. Zároveň depreciačne na kurz dolára vplývala situácia spojená s hypotekárnymi agentúrami Fannie Mae a Freddy Mac. V tomto prostredí kurz dolára nedokázali podporiť ani pozitívne výsledky z trhu práce a lepší deficit zahraničného obchodu USA. Naopak, kurzu eura sa výraznejšie nedotkli zhoršujúce sa indikátory spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery eurozóny, ktoré dosiahli niekoľkoročné minimá. Až v druhej polovici mesiaca negatívne správy o vývoji ekonomiky USA zatienil výraznejší pokles Ifo indexu nemeckej podnikateľskej dôvery. V porovnaní s posledným obchodným dňom v júni (1,5764 USD/EUR) sa spoločná európska mena ku koncu júla znehodnotila o 1,0 %, pričom oproti východisku roka apreciovala o 6,3 % (v porovnaní s rovnakým mesiacom roku 2007 euro voči doláru apreciovalo o 13,9 %). Rada guvernérov ECB rozhodla na svojom zasadnutí 7. augusta o ponechaní kľúčových úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni. Minimálna akceptovateľná úroková sadzba pre hlavné refinančné obchody, úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a sterilizačné obchody tak zostali na úrovni 4,25 %, resp. 5,25 % a 3,25 %. Krajiny V4 Inflácia V júli vzrástla medziročná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien v celom regióne V4. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa inflácia v Maďarsku zrýchlila o 0,4 percentuálneho bodu na 7 %, v Českej republike a Poľsku sa zvýšila rovnako o 0,2 percentuálneho bodu na 6,8 %, resp. na 4,5 %. Na cenový vývoj krajín V4 najviac vplývali regulované ceny spolu s cenami potravín a energií. V ČR navyše začal pôsobiť oneskorený efekt zvýšenia spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov spred pol roka. Graf 1 Výmenné kurzy SKK/EUR a USD/EUR Graf 2 Indexy kurzov mien V4 voči euru (29.12.2006 = 100) 39,0 2006 2007 1,70 107 2007 38,0 1,65 104 37,0 36,0 35,0 1,60 1,55 1,50 101 98 34,0 1,45 95 33,0 1,40 92 32,0 1,35 89 31,0 30,0 29,0 1,30 1,25 1,20 86 83 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 3.Q SKK/EUR (ľavá os) USD/EUR (pravá os) Česká koruna Maďarský forint Poľský zlotý Slovenská koruna Zdroj: ECB, NBS. Zdroj: Eurostat, výpočty NBS. Poznámka: Pokles hodnoty predstavuje apreciáciu. 1 Kapitola o vývoji medzinárodnej ekonomiky je doplnená aj o tabuľkovo-grafický prehľad uvedený v prílohe. 6
V prvej polovici júla, v dôsledku pozitívnej nálady v regióne, prevládal apreciačný trend z predchádzajúceho mesiaca. V strede mesiaca, z dôvodu nárastu rizikovej averzie, zaznamenal maďarský forint miernu depreciáciu. Začiatkom poslednej júlovej dekády sa po náraste očakávaní na zníženie úrokových sadzieb ČNB česká koruna relatívne prudko znehodnotila. Krátkodobo strácal aj poľský zlotý spolu s maďarským forintom. Depreciačný trend českej koruny pretrvával až do konca mesiaca. V porovnaní s posledným júnovým obchodným dňom maďarský forint a poľský zlotý apreciovali voči euru o 1,8 %, resp. 4,3 % a česká koruna depreciovala o 0,2 %. Od začiatku júla menila úrokové sadzby v regióne iba česká centrálna banka. S platnosťou od 8. augusta Česká národní banka znížila dvojtýždňovú repo sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na 3,5 %. Narodowy Bank Polski a Magyar Nemzeti Bank ponechali svoje kľúčové úrokové sadzby na úrovni 6 %, resp. 8,5 %. Výmenné kurzy V4 Kľúčové úrokové sadzby V4 7
3 Inflácia 3.1 Index spotrebiteľských cien Inflácia meraná HICP Harmonizovaný index spotrebiteľských cien Spotrebiteľské ceny merané HICP v júli na medzimesačnej báze stagnovali, pri poklese cien tovarov o 0,2 % a raste cien služieb o 0,5 %. Medziročne spotrebiteľské ceny vzrástli o 4,4 % (v júni 4,3 %). Celková inflácia bez energií a nespracovaných potravín (jadrová inflácia) dosiahla medziročnú dynamiku 4,2 % (v júni 4,1 %). Priemerná medziročná miera inflácie za 12 mesiacov, od augusta 2007 do júla, zaznamenala 3,1 %. V priemere od začiatku roka dosiahla 3,8 %. HICP inflácia zaznamenala v júli hodnotu v súlade s očakávaniami NBS. Tabuľka 1 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (medziročná zmena v %) Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl ÚHRN 3,4 3,6 3,7 4,0 4,3 4,4 Tovary 3,0 3,3 3,3 3,8 4,2 4,3 Priemyselné tovary 1,3 1,6 1,5 2,0 2,1 2,4 Priemyselné tovary (bez energií) -0,3 0,2 0,1 0,7 0,6 0,9 Energie 3,7 3,8 3,6 4,1 4,4 4,7 Potraviny 6,3 6,5 6,7 7,1 8,0 8,1 Potraviny spracované (vrátane alkoholu a tabaku) 8,6 8,6 9,3 8,9 8,7 8,7 Potraviny nespracované 1,6 2,5 1,8 3,7 6,8 6,8 Služby 4,0 4,2 4,4 4,4 4,6 4,7 Úhrn bez energií a nespracovaných potravín (jadrová inflácia) 3,5 3,7 3,9 4,0 4,1 4,2 Úhrn bez energií 3,3 3,6 3,7 4,0 4,3 4,4 Zdroj: Výpočty NBS z údajov ŠÚ SR. Nárast cien energií, aj jadrovej inflácie V rámci štruktúry inflácie zaznamenali nárast medziročnej dynamiky ceny energií a rovnako sa zrýchlila aj dynamika jadrovej inflácie (úhrn bez energií a nespracovaných potravín), ceny nespracovaných potravín stagnovali. V rámci cien energií sa v júli zvýšilo predovšetkým medziročné tempo rastu cien pohonných látok. Mierne vzrástli ceny tuhých palív (uhlie) a tepla. Pri cenách paliva LPG došlo k oslobodeniu od spotrebnej dane (-0,01 percentuálneho bodu z celkovej inflácie). Stagnácia medziročného tempa rastu cien nespracovaných potravín bola spôsobená protichodným vývojom jednotlivých položiek, keď ceny ovocia a zeleniny zrýchlili svoju dynamiku, na druhej strane ceny mäsa a rýb zaznamenali spomalenie medziročného tempa rastu. Graf 3 Vývoj inflácie (HICP) a jej hlavných zložiek (%) 12,0 2004 2005 2006 2007 Vysoký rast cien novín a časopisov Medziročný vývoj jadrovej inflácie (úhrn bez energií a nespracovaných potravín) bol ovplyvnený predovšetkým rýchlejšou dynamikou cien služieb, ako aj cien priemyselných tovarov bez energií. Ceny spracovaných potravín (rovnako ako ceny nespracovaných potravín) stagnovali. V rýchlejšej dynamike cien priemyselných tovarov bez energií sa prejavilo predovšetkým zvýšenie cien novín a časopisov. Vyššie medziročné tempo rastu zaznamenali aj ceny odevov, nábytku a kobercov. Na druhej strane výraznejšie spomalenie dynamiky zaznamenali ceny liekov. Ceny spracovaných potravín na medziročnej báze stagnovali, keď sa na jednej strane znížilo tempo rastu cien mlieka a mliečnych výrobkov a na druhej stane sa zvýšila dynamika cien chleba a múčnych výrobkov. Ceny služieb sa zrýchlili, keď v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom rýchlejšie na medziročnej báze rástli ceny služieb v sektore bývanie, reštauračné a zdravotnícke služby. 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 Úhrn Tovary Služby Zdroj: Výpočty NBS z údajov ŠÚ SR. 8
Medziročná dynamika celkovej inflácie by sa mala v auguste oproti júlu opäť mierne zrýchliť, a to vplyvom predpokladaného zrýchlenia medziročného tempa rastu cien tovarov. V rámci cien tovarov by mali dosiahnuť rýchlejšiu medziročnú dynamiku ceny potravín v dôsledku rastu cien cigariet, keďže na trhu by sa už mali objaviť cigarety s novou vyššou cenou v dôsledku zvýšenia spotrebnej dane. Očakávania na nasledujúci mesiac Inflácia meraná CPI Spotrebiteľské ceny v júli vzrástli medzimesačne o 0,1 %. Dynamika regulovaných cien napriek tomu stagnovala v dôsledku rastu cien mestskej hromadnej dopravy a mierneho rastu cien tepla. Vývoj jadrovej inflácie, ktorá dosiahla mierny medzimesačný rast, bol ovplyvnený rastom obchodovateľných tovarov (rast cien pohonných látok, rekreácie a kultúry). Rástli aj ceny trhových služieb (najmä v dôsledku rastu cien tlače, služieb spojených s rekreáciou a kultúrou a tiež vplyvom rastu cien služieb spojených s bývaním). Napriek rastu cien chleba a obilnín, v rámci sezónnosti, klesali ceny ovocia a zeleniny. V júli bola znížená spotrebná daň na palivo LPG na nulovú úroveň, pričom celkový dopad na úroveň inflácie dosiahol -0,01 percentuálneho bodu. Medziročná dynamika spotrebiteľských cien dosiahla 4,8 % (v júni 4,6 %). Jadrová inflácia dosiahla 5,1 % (pred mesiacom 4,8 %). Priemerná medziročná miera inflácie od augusta 2007 do júla predstavovala 3,8 %. Index spotrebiteľských cien Tabuľka 2 Spotrebiteľské ceny v júli júnu Inflácia CPI júlu 2007 Inflácia HICP v štruktúre CPI zmena oproti júnu júlu 2007 Úhrn v % 0,1 4,8 0,0 4,4 Regulované ceny v % 0,0 4,1 0,0 4,4 podiel na úhrne v p. b. 1) -0,01 - -0,01 - Vplyv zmeny nepriamych daní v neregulovaných cenách podiel na úhrne v p. b. 1) -0,01 - -0,01 - Jadrová inflácia v % 0,2 5,1 0,0 4,6 podiel na úhrne v p. b. 1) 0,14-0,01 - v tom: Ceny potravín v % -1,2 10,7-1,4 10,3 podiel na úhrne v p. b. 1) -0,17 - -0,23 - Obchodovateľné tovary v % 1) 0,4 2,0 0,4 2,1 podiel na úhrne v p. b. 1) 0,15-0,12 - Obchodovateľné tovary bez pohonných látok v % 1) 0,3 0,8 0,2 1,1 podiel na úhrne v p. b. 1) 0,09-0,07 - Pohonné látky v % 1) 1,7 13,2 1,7 13,2 podiel na úhrne v p. b. 1) 0,06-0,05 - Trhové služby v % 1) 0,6 6,2 0,5 4,4 podiel na úhrne v p. b. 1) 0,16-0,12 - Čistá inflácia (bez vplyvu zmien nep. daní) v % 0,5 3,8 0,4 3,0 podiel na úhrne v p. b. 1) 0,31-0,24 - Čistá inflácia bez pohonných látok (bez vplyvu zmien nepriamych daní) v % 1) 0,4 3,3 0,4 2,5 podiel na úhrne v p. b. 1) 0,25-0,19 - Zdroj: ŠÚ SR a NBS. 1) Výpočet NBS z údajov ŠÚ SR. 9
3.2 Ceny výrobcov v júni Medzimesačný rast cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko vzrástli v júni na medzimesačnej báze v úhrne o 0,2 % v dôsledku rastu cien energií o 0,6 % a cien nerastných surovín o 2,3 %. Ceny produktov priemyselnej výroby poklesli o 0,3 %. Tabuľka 3 Vývoj cien výrobcov v júni (%) Ceny priemyselných výrobcov (tuzemsko) ceny produktov priemyselnej výroby ceny nerastných surovín ceny energií Ceny priemyselných výrobcov (export) ceny produktov priemyselnej výroby Medzimesačná zmena Máj 0,5 0,7 2,5 0,3 1,5 1,1 Jún 0,2-0,3 2,3 0,6-1,3-1,1 Jún 2007 1,3-0,5-2,5 3,9-4,8-4,1 Máj 6,4 3,6 12,9 10,1 3,6 2,2 Medziročná zmena Jún 6,3 3,0 14,1 10,6 1,4 0,2 Priemer od začiatku 5,5 3,0 9,7 8,9 2,4 1,5 Ceny stavebných prác 0,4 0,1 4,0 5,7 5,8 5,2 Ceny stavebných materiálov 1,2-0,3 5,5 5,3 4,7 4,6 Ceny poľnohospodárskych výrobkov ceny rastlinných výrobkov ceny živočíšnych výrobkov Zdroj: ŠÚ SR. - - - - - - -2,5 12,2-4,0 13,6 43,1 10,3 12,7 41,1 9,4 13,5 44,9 8,4... sprevádzaný miernym spomalením ich medziročnej dynamiky Medziročná dynamika tuzemských cien priemyselných výrobcov v júni v porovnaní s májom mierne spomalila, o 0,1 percentuálneho bodu na 6,3 % v dôsledku spomalenia rastu cien produktov priemyselnej výroby (o 0,6 percentuálneho bodu na 3,0 %), kým ceny energií vzrástli o 0,5 percentuálneho bodu na 10,6 % a ceny nerastných surovín o 1,2 percentuálneho bodu na 14,1 %. Pomalší rast cien produktov priemyselnej výroby na medziročnej báze v júni v porovnaní s májom bol spôsobený hlavne ďalším prehĺbením poklesu cien dopravných zariadení (o 2 percentuálne body na -7,7 %). Miernejšie ako pred mesiacom rástli ceny základných kovov a hotových kovových výrobkov (o 0,6 percentuálneho bodu na 2,0 %), elektrických a optických zariadení (o 0,8 percentuálneho bodu na 2,7 %) a chemických výrobkov (o 1,5 percentuálneho bodu na 1,2 %). Výraznejšie prorastovo ako v máji pôsobili hlavne ceny rafinérskych ropných produktov (o 4 percentuálne body na 30,4 %) a potravinárskych výrobkov (o 0,5 percentuálneho bodu na 8,6 %). Vývoj cien priemyselných výrobcov na export V rámci potravinárskych výrobkov rástli v júni ceny priemyselne pripraveného krmiva pre zvieratá najvýraznejšie a rýchlejšie ako v máji (o 2,4 percentuálneho bodu na 31,1 %). Rýchlejšie ako pred mesiacom rástli ceny mlynárskych výrobkov (26,1 %), nápojov (4,1 %) a mäsa a mäsových výrobkov (3,3 %). Miernejšie ako pred mesiacom rástli ceny živočíšnych a rastlinných tukov a olejov (29,0 %) a mliečnych výrobkov (8,0 %). Mierne sa prehĺbil pokles cien spracovaného a konzervovaného ovocia a zeleniny (-4,9 %). Rýchlejší úhrnný medziročný rast cien energií bol v júni výsledkom zrýchlenia rastu cien výroby plynu a distribúcie plynných palív potrubím o 2,9 percentuálneho bodu na 15,7 %, úpravy a distribúcie vody o 0,3 percentuálneho bodu na 8,2 % a dodávky pary a teplej vody o 0,3 percentuálneho bodu na 3,7 %. Rast cien výroby a distribúcie elektriny v júni v porovnaní s májom spomalil o 0,4 percentuálneho bodu na 9,9 %. Exportné ceny produktov priemyselnej výroby, ktoré v rozhodujúcej miere určujú exportné ceny priemyselných výrobcov, poklesli v júni medzimesačne o 1,1 % a na medziročnej báze vzrástli o 0,2 %. Graf 4 Vývoj cien priemyselných výrobcov a produktov priemyselnej výroby (medziročná zmena v %) 11,0 9,0 7,0 5,0 3,0 1,0-1,0-3,0-5,0-7,0 2004 Zdroj: ŠÚ SR. 2005 2006 2007 Ceny priemyselných výrobcov (tuzemsko) Ceny produktov priemyselnej výroby (tuzemsko) Ceny produktov priemyselnej výroby (export) 10
Graf 5 Vývoj cien potravín na vertikále prvovýroba spracovanie spotreba (medziročná zmena v %) 16,0 14,0 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0-2,0-4,0-6,0-8,0 2004 Zdroj: ŠÚ SR. 2005 2006 2007 Potraviny (CPI) Potravinárske výrobky (PPI) Poľnohospodárska výroba Medziročný rast exportných cien produktov priemyselnej výroby spôsobil aj v júni hlavne výrazný rast exportných cien rafinérskych ropných produktov 36,4 %. Prorastovo pôsobili na medziročnej báze aj exportné ceny základných kovov a hotových kovových výrobkov (2,2 %), potravinárskych výrobkov (9,8 %), chemických výrobkov (0,1 %) a kožených výrobkov (0,3 %). Tlmiaco pôsobil pokles cien dopravných zariadení (-10,0 %), elektrických a optických zariadení (-5,8 %) a výrobkov z papiera (-6,2 %). Medziročný rast cien poľnohospodárskych výrobkov sa v júni oproti predchádzajúcemu mesiacu v úhrne spomalil o 0,9 percentuálneho bodu na 12,7 % v dôsledku pomalšieho rastu cien rastlinných výrobkov (o 2 percentuálne body na 41,1 %) a živočíšnych výrobkov (o 0,9 percentuálneho bodu na 9,4 %). Rast cien rastlinných výrobkov ovplyvnili najmä vyššie ceny obilnín o 48,3 % (pšenice a raže zhodne o 53,9 %, ovsa o 52,1 %, kukurice na zrno o 46,5 % a jačmeňa o 36,6 %) a olejnín o 46,2 % (slnečnice o 67,1 % a repky o 47,1 %). Ceny strukovín vzrástli o 17,1 %, ovocia o 2,3 % a zeleniny o 3,6 %. Znížili sa ceny zemiakov o 10,2 %. Ceny poľnohospodárskej produkcie V rámci živočíšnych výrobkov vzrástli ceny jatočnej hydiny o 16,7 %, živých rýb o 14,5 %, surového kravského mlieka o 11,5 %, jatočných ošípaných o 8,7 % a konzumných slepačích vajec o 7,3 %. Klesli ceny jatočného hovädzieho dobytka vrátane teliat o 0,5 %. Ceny priemyselných výrobcov by mali byť v júli ovplyvňované vysokou cenou ropy na svetových trhoch, čo vyvoláva tlak na rast cien energií. Naďalej by mali prorastovo pôsobiť ceny potravín. Tlmiaco by mal v júli pôsobiť bázický efekt výraznejšieho rastu cien ropy, rafinérskych ropných produktov a energií v júli 2007 ako v predchádzajúcom mesiaci. V dôsledku pôsobenia uvedených faktorov možno v júli v porovnaní s júnom očakávať stagnáciu medziročnej dynamiky cien priemyselných výrobcov. Podľa aktuálnych agrárnych trhových informácií by mala byť produkcia hustosiatych obilnín a repky v SR v tomto roku priemerná a len o niečo vyššia ako vlani. V júli možno na slovenskom trhu s potravinárskymi obilninami očakávať zotrvanie ich nákupných cien na relatívne vysokých úrovniach s tendenciou mierneho poklesu spôsobeného aj prísunom obilia z tohtoročnej žatvy na trh. V rámci produktov živočíšnej výroby sa predpokladá postupný rast cien jatočného hovädzieho dobytka a ďalšie zvyšovanie cien jatočných ošípaných. Nákupná cena surového kravského mlieka od začiatku roka mierne klesá, ale je o takmer 10 % vyššia ako bola pred rokom. Celkovo možno aj v júli očakávať rast cien poľnohospodárskych výrobkov. 11
4 Faktory ovplyvňujúce vývoj inflácie 4.1 Menové agregáty Zrýchlenie poklesu dynamiky rastu M3 Medziročná dynamika rastu menového agregátu M3 (v metodike ECB) 2 poklesla v júni na najnižšiu úroveň od novembra 2005 a medzimesačne sa znížila o 3,2 percentuálneho bodu (na 6,6 %). Výrazné spomalenie dynamiky menových agregátov ovplyvňuje najmä vývoj vkladov a prijatých úverov s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov, keď ich júnový príspevok k celkovej ročnej dynamike M3 bol o 10,7 percentuálneho bodu nižší ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. K zníženiu príspevku prispel predovšetkým vývoj uvedených vkladov nefinančných spoločností, ktorých záporná ročná dynamika akcelerovala na 17,8 %. Zníženie príspevku k ročnému tempu rastu M3 dosiahlo v júni pri vkladoch a prijatých úveroch splatných na požiadanie 0,4 percentuálneho bodu a pri ostatných hlavných zložkách M3 spolu 1,4 percentuálneho bodu. Celková medziročná zmena menového agregátu M3 bola v júni oproti júnu 2007 nižšia o 12,5 percentuálneho bodu. Graf 6 Príspevky hlavných komponentov M3 k medziročnej dynamike M3 (v percentuálnych bodoch) 20 2005 2006 2007 Pokles dynamiky menových agregátov Hlavné komponenty M3 V rámci jednotlivých zložiek menového agregátu M1 bol v júni vývoj ich dynamík rozdielny, kým dynamika obeživa naďalej klesala, tempo rastu vkladov a prijatých úverov splatných na požiadanie mierne vzrástlo. Zavedenie eura na Slovensku od januára 2009 a zvyšujúce sa očakávania rastu úrokových sadzieb v Európe v čoraz väčšej miere ovplyvňujú vývoj štruktúry vkladov, čo sa prejavilo po prvýkrát v zápornej medziročnej dynamike obeživa (-1,8 %). Napriek vyššej dynamike vkladov a prijatých úverov splatných na požiadanie (7,8 %) sa dynamika menového agregátu M1 znížila na 5,5 %. Z ostatných krátkodobých vkladov medzimesačne poklesli najmä vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov, ale aj vklady s výpovednou lehotou do 3 mesiacov. Medziročná dynamika vkladov a prijatých úverov s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov sa tak znížila na 4,1 % (o Zdroj: NBS. 7 percentuálnych bodov) a zmiernila sa záporná dynamika vkladov s výpovednou lehotou do 3 mesiacov. Dynamika menového agregátu M2 klesla na 4,8 %, čo bola jej historicky najnižšia úroveň od mája 2004. 16 12 8 4 0-4 -8 Ostatné komponenty Vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov Vklady a prijaté úvery splatné na požiadanie M3 V rámci nástrojov obchodovateľných na trhu vykazujú podielové listy podielových fondov peňažného trhu naďalej vysokú ročnú dynamiku (34,7 %), kým dynamika vydaných dlhových cenných papierov do 2 rokov poklesla (na 49,3 %, pri významne nižších objemoch). Hlavné protipoložky M3 Stagnácia dynamiky rastu pohľadávok PFI voči rezidentom (vrátane CP) Pohľadávky PFI voči rezidentom (vrátane cenných papierov emitovaných klientmi v držbe sektora PFI) tvoria v rámci hlavných protipoložiek M3 dlhodobo rozhodujúci faktor ovplyvňujúci vývoj vkladov a menových agregátov, pričom v júni medzimesačne vzrástli o 21,2 mld. Sk, z toho pohľadávky voči súkromnému sektoru o 21,8 mld. Sk. Medziročný prírastok menového agregátu M3 dosiahol v júni 68,1 mld. Sk, čo bol o 97,5 mld. Sk menší nárast ako v júni predchádzajúceho roku. Medziročný prírastok pohľadávok predstavoval v júni 128,0 mld. Sk, z toho prírastok pohľadávok voči súkromnému sektoru o 155,9 mld. Sk čiastočne korigoval pokles pohľadávok voči verejnej správe o 27,9 mld. Sk. Medziročná dynamika rastu pohľadávok voči rezidentom mierne vzrástla na 14,2 % (o 0,1 percentuálneho bodu), pričom dynamika pohľadávok 2 Úroveň medziročnej dynamiky rastu menových agregátov a ich protipoložiek je počítaná z vykázaných koncomesačných stavov vrátane netransakcií, ktoré zahŕňajú všetky pohyby v stavoch bilančných položiek vyplývajúce zo zmien ocenenia obchodovateľných nástrojov, zníženia/odpísania hodnoty úveru, kurzových rozdielov, reklasifikácií a iných zmien. 12
Tabuľka 4a Porovnanie medzimesačného vývoja menových agregátov (metodika ECB) Jún 2007 Stav v mld. Sk 1) Máj Jún Medziročná zmena v % 2) Máj Jún Obeživo 134,6 134,7 132,1 1,7-1,8 Vklady a prijaté úvery splatné na požiadanie 429,7 457,0 463,4 7,2 7,8 z toho: Nefinančné spoločnosti 178,2 183,0 179,9 5,4 1,0 Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 201,0 228,8 232,8 16,1 15,8 M1 564,3 591,7 595,5 5,9 5,5 Vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov 392,8 427,8 408,9 11,1 4,1 z toho: Nefinančné spoločnosti 131,8 127,9 108,3-3,5-17,8 Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 192,5 223,4 227,5 16,6 18,2 Vklady s výpovednou lehotou do 3 mesiacov 10,1 9,0 9,0-11,2-11,0 M2 967,2 1 028,5 1 013,4 7,8 4,8 Podielové listy PFPT 50,5 66,7 68,0 33,3 34,7 Repo operácie 0,0 0,0 0,0 - - Vydané dlhové cenné papiere do 2 rokov 8,9 12,8 13,3 139,1 49,3 M3 1 026,6 1 108,1 1 094,6 9,8 6,6 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej zmeny vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného mesiaca. 2) Medziročná zmena (okrem dynamík nefinančných spoločností a domácností) vypočítaná pomocou reťazového indexu s fixáciou na bázické obdobie január 2005. Tabuľka 4b Porovnanie medzimesačného vývoja menových agregátov (metodika ECB) Jún 2007 Stav v mld. EUR 1) Máj Jún Medziročná zmena v % 2) Máj Jún Obeživo 4,5 4,5 4,4 1,7-1,8 Vklady a prijaté úvery splatné na požiadanie 14,3 15,2 15,4 7,2 7,8 z toho: Nefinančné spoločnosti 5,9 6,1 6,0 5,4 1,0 Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 6,7 7,6 7,7 16,1 15,8 M1 18,7 19,6 19,8 5,9 5,5 Vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov 13,0 14,2 13,6 11,1 4,1 z toho: Nefinančné spoločnosti 4,4 4,2 3,6-3,5-17,8 Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 6,4 7,4 7,6 16,6 18,2 Vklady s výpovednou lehotou do 3 mesiacov 0,3 0,3 0,3-11,2-11,0 M2 32,1 34,1 33,6 7,8 4,8 Podielové listy PFPT 1,7 2,2 2,3 33,3 34,7 Repo operácie 0,0 0,0 0,0 - - Vydané dlhové cenné papiere do 2 rokov 0,3 0,4 0,4 139,1 49,3 M3 34,1 36,8 36,3 9,8 6,6 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej zmeny vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného mesiaca. 2) Medziročná zmena (okrem dynamík nefinančných spoločností a domácností) vypočítaná pomocou reťazového indexu s fixáciou na bázické obdobie január 2005. 13
Tabuľka 5a Prehľad hlavných protipoložiek M3 (metodika ECB) Jún 2007 Stav v mld. Sk 1) Máj Jún Medziročná zmena v % 2) Máj Jún Pohľadávky PFI voči rezidentom (vrátane CP) 954,5 1 061,4 1 082,6 14,0 14,2 Pohľadávky voči verejnej správe 255,0 227,7 227,1-10,6-10,6 Pohľadávky voči súkromnému sektoru 699,6 833,7 855,5 23,3 23,2 Čisté zahraničné aktíva 291,6 216,6 187,5-26,6-37,3 Zahraničné aktíva 545,9 512,4 517,1-7,2-6,6 Zahraničné pasíva 254,4 295,8 329,6 15,2 29,6 Dlhodobé finančné pasíva (bez kapitálu a rezerv) 130,3 143,8 144,7 13,5 11,0 Ostatné čisté položky 3) -89,2-26,1-30,7-66,7-57,3 M3 1 026,6 1 108,1 1 094,6 9,8 6,6 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. 1) Stav k poslednému dňu daného mesiaca. 2) Medziročná zmena vypočítaná pomocou reťazového indexu s fixáciou na bázické obdobie január 2005. 3) Ostatné čisté položky sú vrátane kapitálu, rezerv a opravných položiek, ako aj vrátane vkladov a prijatých úverov od ústrednej štátnej správy. Tabuľka 5b Prehľad hlavných protipoložiek M3 (metodika ECB) Jún 2007 Stav v mld. EUR 1) Máj Jún Medziročná zmena v % 2) Máj Jún Pohľadávky PFI voči rezidentom (vrátane CP) 31,7 35,2 35,9 14,0 14,2 Pohľadávky voči verejnej správe 8,5 7,6 7,5-10,6-10,6 Pohľadávky voči súkromnému sektoru 23,2 27,7 28,4 23,3 23,2 Čisté zahraničné aktíva 9,7 7,2 6,2-26,6-37,3 Zahraničné aktíva 18,1 17,0 17,2-7,2-6,6 Zahraničné pasíva 8,4 9,8 10,9 15,2 29,6 Dlhodobé finančné pasíva (bez kapitálu a rezerv) 4,3 4,8 4,8 13,5 11,0 Ostatné čisté položky 3) -3,0-0,9-1,0-66,7-57,3 M3 34,1 36,8 36,3 9,8 6,6 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. 1) Stav k poslednému dňu daného mesiaca. 2) Medziročná zmena vypočítaná pomocou reťazového indexu s fixáciou na bázické obdobie január 2005. 3) Ostatné čisté položky sú vrátane kapitálu, rezerv a opravných položiek, ako aj vrátane vkladov a prijatých úverov od ústrednej štátnej správy. voči súkromnému sektoru poklesla o 0,1 percentuálneho bodu (na 23,2 %) a záporná dynamika pohľadávok voči verejnej správe stagnovala (na -10,6 %). V júni sa ďalej prehĺbil pokles čistých zahraničných aktív (medzimesačne o 29,1 mld. Sk), pričom na ich medziročnom znížení a vyššej zápornej dynamike (-37,3 %) sa podieľal najmä nárast zahraničných pasív (medzimesačne o 33,8 mld. Sk). Medzimesačný prírastok dlhodobých finančných pasív (bez kapitálu, rezerv a opravných položiek) dosiahol v júni 0,9 mld. Sk, pričom ich medziročná dynamika sa ďalej znížila na 11,0 %. Z toho rozhodujúci prírastok emitovaných dlhových cenných papierov nad 2 roky (2,2 mld. Sk) do určitej miery korigoval pokles vkladov a prijatých úverov s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky o 1,3 mld. Sk. K celkovému medzimesačnému poklesu ostatných čistých položiek o 4,5 mld. Sk prispel najmä pokles ostatných aktív o 3,7 mld. Sk a na druhej strane pokles ostatných pasív o 9,0 mld. Sk, ako aj zvýšenie vkladov a prijatých úverov od ústrednej štátnej správy (bez vkladov v Štátnej pokladnici) o 8,1 mld. Sk. 14
Tabuľka 6a Pohľadávky PFI voči rezidentskému súkromnému sektoru Stav v mld. Sk 1) Medziročná zmena v % 3) Jún 2007 Máj Jún Máj Jún Pohľadávky PFI voči súkromnému sektoru (vrátane CP) 699,6 833,7 855,5 23,3 23,2 z toho: Cenné papiere emitované súkromným sektorom 2) 14,0 18,4 19,0 30,9 36,1 Pohľadávky PFI (bez CP) 685,6 815,3 836,5 23,2 23,0 Nefinančné spoločnosti 357,5 419,6 433,4 22,5 22,7 do 1 roka 158,4 177,5 185,7 24,6 20,4 1 až 5 rokov 67,5 85,6 88,1 23,8 30,6 nad 5 rokov 131,6 156,5 159,6 19,3 21,4 Finančné spoločnosti 61,2 61,5 60,8 2,1-0,4 Poisťovne a penzijné fondy 0,0 0,0 0,0 - - Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 266,9 334,1 342,3 29,0 28,8 spotrebiteľské úvery 38,2 45,4 46,3 22,8 22,8 úvery na bývanie 177,9 224,6 230,1 29,7 29,5 ostatné úvery 50,8 64,1 65,9 31,3 30,7 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej dynamiky vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného obdobia. 2) Cenné papiere emitované súkromným sektorom vrátane pohľadávok NBS. 3) Medziročná zmena vypočítaná pomocou reťazového indexu s fixáciou na bázické obdobie január 2005. Tabuľka 6b Pohľadávky PFI voči rezidentskému súkromnému sektoru Jún 2007 Stav v mld. EUR ) Máj Jún Medziročná zmena v % 3) Máj Jún Pohľadávky PFI voči súkromnému sektoru (vrátane CP) 23,2 27,7 28,4 23,3 23,2 z toho: Cenné papiere emitované súkromným sektorom 2) 0,5 0,6 0,6 30,9 36,1 Pohľadávky PFI (bez CP) 22,8 27,1 27,8 23,2 23,0 Nefinančné spoločnosti 11,9 13,9 14,4 22,5 22,7 do 1 roka 5,3 5,9 6,2 24,6 20,4 1 až 5 rokov 2,2 2,8 2,9 23,8 30,6 nad 5 rokov 4,4 5,2 5,3 19,3 21,4 Finančné spoločnosti 2,0 2,0 2,0 2,1-0,4 Poisťovne a penzijné fondy 0,0 0,0 0,0 - - Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 8,9 11,1 11,4 29,0 28,8 spotrebiteľské úvery 1,3 1,5 1,5 22,8 22,8 úvery na bývanie 5,9 7,5 7,6 29,7 29,5 ostatné úvery 0,1 0,1 0,1 31,3 30,7 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej dynamiky vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného obdobia. 2) Cenné papiere emitované súkromným sektorom vrátane pohľadávok NBS. 3) Medziročná zmena vypočítaná pomocou reťazového indexu s fixáciou na bázické obdobie január 2005. 15
Prehľad štruktúry pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru (bez CP a pohľadávok NBS) Spomalenie dynamiky rastu úverov domácnostiam a zrýchlenie dynamiky úverov nefinančným spoločnostiam V júni došlo k miernemu spomaleniu dynamiky rastu pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru o 0,2 percentuálneho bodu. Hlavným faktorom vplývajúcim na spomalenie dynamiky úverov bol pokles úverov finančným spoločnostiam a spomalenie rastu úverov domácnostiam. Objem pohľadávok PFI voči nefinančným spoločnostiam vzrástol v júni o 13,7 mld. Sk oproti predchádzajúcemu mesiacu, v dôsledku čoho sa ich dynamika zrýchlila o 0,2 percentuálneho bodu. Z hľadiska časovej štruktúry vzrástli všetky druhy úverov, najvyšší prírastok dosiahli krátkodobé úvery do 1 roka, 8,1 mld. Sk. Úvery domácnostiam pokračovali aj v júni v raste a ich objem sa v porovnaní s májom zvýšil o 8,2 mld. Sk, ich tempo rastu sa však mierne spomalilo o 0,3 percentuálneho bodu. Naďalej najvyšší prírastok dosiahli úvery na bývanie (5,5 mld. Sk). Spotrebiteľské a ostatné úvery vzrástli o 2,7 mld. Sk. Objem pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru v cudzej mene vzrástol o 6,4 mld. Sk. Najvyšší nárast dosiahli úvery nefinančným spoločnostiam v eurách (5,2 mld. Sk), pričom sa zvýšil aj objem úverov v ostatných cudzích menách. Pohľadávky PFI voči domácnostiam v cudzej mene taktiež zaznamenali mierny nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu o 0,3 mld. Sk. Pohľadávky PFI v eurách tvoria aj naďalej najpodstatnejšiu časť úverov v cudzej mene vo všetkých sektoroch. Graf 7 Vývoj úverov v cudzej mene (mld. Sk) 150 140 130 120 110 100 90 80 70 60 Zdroj: NBS. 2005 2006 2007 12,0 11,0 10,0 9,0 8,0 7,0 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 Nefinančné spoločnosti (ľavá os) Domácnosti vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (pravá os) Tabuľka 7a Pohľadávky PFI voči súkromnému sektoru, rezidentom (bez CP a pohľadávok NBS) Stav v mld. Sk 1) Jún 2007 2.Q Medziročná zmena v % 2) 2007 3.Q 2007 4.Q 1.Q Jún Kumulatívna zmena od začiatku roka (mld. Sk) Jún 2007 Jún Pohľadávky PFI (bez CP) 836,5 21,4 24,8 23,9 25,8 23,0 58,3 66,5 Nefinančné spoločnosti 433,4 20,6 26,9 24,1 26,3 22,7 31,0 33,8 úvery v slovenských korunách 296,2 21,5 24,4 23,4 29,1 31,8 11,9 33,8 úvery v cudzej mene 137,1 19,0 32,1 25,4 21,1 6,7 19,2 0,1 Finančné spoločnosti (ostatní finanční sprostredkovatelia a finančné pomocné inštitúcie) 60,8-0,2 3,4 5,7 11,5-0,4-1,8-5,6 úvery v slovenských korunách 44,9 2,8 0,3-2,9 3,8-5,4-3,2-4,3 úvery v cudzej mene 15,8-9,6 14,5 42,1 40,9 17,2 1,5-1,3 Poisťovne a penzijné fondy 0,0 - - - - - 0,0 0,0 Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 342,3 28,8 27,8 28,5 28,6 28,8 29,0 38,3 úvery v slovenských korunách 333,4 27,1 25,9 26,8 27,6 28,8 26,1 38,4 úvery v cudzej mene 8,9 170,5 165,5 126,5 74,0 29,0 3,0-0,1 z toho: Spotrebiteľské úvery 46,3 20,0 18,8 17,9 16,4 22,8 2,4 4,8 Úvery na bývanie 230,1 30,9 30,3 30,2 30,3 29,5 21,1 26,3 Ostatné úvery 65,9 28,8 26,7 31,0 32,1 30,7 5,6 7,2 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej dynamiky vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného obdobia. 2) Medziročná zmena vypočítaná pomocou reťazového indexu s fixáciou na bázické obdobie január 2005. 16
Tabuľka 7b Pohľadávky PFI voči súkromnému sektoru, rezidentom (bez CP a pohľadávok NBS) Stav v mld. EUR 1) Jún 2007 2.Q Medziročná zmena v % 2) 2007 3.Q 2007 4.Q 1.Q Jún Kumulatívna zmena od začiatku roka (mld. EUR) Jún 2007 Jún Pohľadávky PFI (bez CP) 27,8 21,4 24,8 23,9 25,8 23,0 1,9 2,2 Nefinančné spoločnosti 14,4 20,6 26,9 24,1 26,3 22,7 1,0 1,1 úvery v slovenských korunách 9,8 21,5 24,4 23,4 29,1 31,8 0,4 1,1 úvery v cudzej mene 4,6 19,0 32,1 25,4 21,1 6,7 0,6 0,0 Finančné spoločnosti (ostatní finanční sprostredkovatelia 2,0-0,2 3,4 5,7 11,5-0,4-0,1-0,2 a finančné pomocné inštitúcie) úvery v slovenských korunách 1,5 2,8 0,3-2,9 3,8-5,4-0,1-0,1 úvery v cudzej mene 0,5-9,6 14,5 42,1 40,9 17,2 0,0 0,0 Poisťovne a penzijné fondy 0,0 - - - - - 0,0 0,0 Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 11,4 28,8 27,8 28,5 28,6 28,8 1,0 1,3 úvery v slovenských korunách 11,1 27,1 25,9 26,8 27,6 28,8 0,9 1,3 úvery v cudzej mene 0,3 170,5 165,5 126,5 74,0 29,0 0,1 0,0 z toho: Spotrebiteľské úvery 1,5 20,0 18,8 17,9 16,4 22,8 0,1 0,2 Úvery na bývanie 7,6 30,9 30,3 30,2 30,3 29,5 0,7 0,9 Ostatné úvery 0,1 28,8 26,7 31,0 32,1 30,7 0,2 0,2 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej dynamiky vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného obdobia. 2) Medziročná zmena vypočítaná pomocou reťazového indexu s fixáciou na bázické obdobie január 2005. Vývoj investovania do otvorených podielových fondov (OPF) V júli nepokračoval tohtoročný mierny prílev prostriedkov do otvorených podielových fondov na Slovensku, naopak došlo k ich odlevu. Čistá hodnota aktív OPF v SR denominovaných v slovenských korunách sa znížila na 149,5 mld. Sk (o 0,4 mld. Sk) a dosiahli záporné mesačné čisté predaje vo výške 0,9 mld. Sk. Záporné boli aj čisté predaje OPF denominovaných v cudzej mene (CM), takže záporné čisté predaje všetkých OPF spolu dosiahli 1,0 mld. Sk. Odlev zdrojov z otvorených podielových fondov Tabuľka 8a Mesačné čisté predaje otvorených podielových fondov v SR (mld. Sk) Tabuľka 8b Mesačné čisté predaje otvorených podielových fondov v SR (mil. EUR) Rok Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Kumulatív OPF spolu 2006 1,8 0,4 1,2-1,6-0,1-0,4 0,1-1,9-0,4 1,2 2,4 1,4 4,1 (denominované v Sk 2007 3,9 0,3 0,9 1,5 1,8 2,1 2,1 2,2 1,3 0,7 1,3 2,0 20,0 a v cudzej mene) 3,1 2,1-0,7 0,6 0,7 0,9-1,0..... 5,7 Zdroj: Výpočty NBS z údajov SASS. Kumulatív Rok Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. OPF spolu 2006 58,4 14,3 39,2-54,0-3,6-12,5 1,8-61,8-14,8 39,6 81,3 47,8 136,1 (denominované v Sk 2007 129,9 8,9 28,7 50,0 60,4 71,2 69,6 72,1 43,2 23,0 41,6 65,8 663,9 a v cudzej mene) 101,3 70,3-22,1 19,4 24,3 29,6-32,5..... 190,3 Zdroj: Výpočty NBS z údajov SASS. 17
Graf 8 Vplyv zmien úrokových sadzieb NBS na čisté predaje OPF Graf 9 Vývoj pohľadávok lízingových spol., faktoringových spol. a spol. splátkového financovania (mld. Sk) (mld. Sk) 2005 2006 2007 (%) 2007 2007 50 5,00 70 45 4,75 60 40 35 30 25 20 15 10 4,50 4,25 4,00 3,75 3,50 3,25 50 40 30 20 10 5 0 Kumulatívne ročné čisté predaje (ľavá os) Základná úroková sadzba NBS (pravá os) 3,00 2,75 0 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q 1.Q 2.Q 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q Nefinančné spoločnosti Domácnosti a NISD Pohľadávky z predmetu lízingu Ostatné pohľadávky Ostatné pohľadávky z predaja na splátky a z poskytnutých spotrebiteľských úverov Zdroj: Výpočty NBS z údajov SASS. Zdroj: NBS. Všetky kategórie OPF v SR denominovaných v slovenských korunách aj v cudzej mene dosiahli spolu za 7 mesiacov roku kladné čisté predaje v objeme 5,7 mld. Sk 3, čo však predstavovalo menej ako polovicu oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku. Aktuálna úverová kríza v USA a situácia na svetových akciových trhoch naďalej ovplyvňuje zlé výsledky podielových fondov, hoci ostatný júlový týždeň znamenal mierny návrat záujmu investorov o všetky kategórie OPF, okrem akciových. Celkové záporné čisté predaje OPF dosiahli v júli zhruba 1,0 mld. Sk, z toho fondy peňažného trhu takmer 0,5 mld. Sk, dlhopisové fondy a fondy fondov spolu rovnako zhruba 0,5 mld. Sk. Mierne záporné boli čisté predaje akciových fondov a iných fondov. Kladné čisté predaje vykázali iba zmiešané fondy a špeciálne fondy nehnuteľností, avšak spolu obe kategórie fondov len 40,5 mil. Sk. Pohľadávky faktoringových spoločností, lízingových spoločností a spoločností splátkového financovania Objem pohľadávok faktoringových spoločností, lízingových spoločností a spoločností splátkového financovania voči súkromnému sektoru dosiahol ku koncu druhého štvrťroka 134,9 mld. Sk. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa ich objem zvýšil o 3,2 mld. Sk a medziročné tempo rastu sa spomalilo na 21,8 % (v predchádzajúcom štvrťroku 27,4 %). Najvyšší podiel z celkových pohľadávok tvoria aj naďalej pohľadávky z predmetu lízingu, zvyšok pripadá na ostatné pohľadávky (vrátane pohľadávok z predaja na splátky a z poskytnutých spotrebiteľských úverov). Z hľadiska času rástli hlavne dlhodobé pohľadávky tvoriace najpodstatnejšiu časť. Objem krátkodobých pohľadávok sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšil len mierne, o 0,6 mld. Sk. Objem pohľadávok voči nefinančným spoločnostiam narástol počas druhého štvrťroka len mierne o 2,1 mld. Sk a ich tempo rastu sa spomalilo na 21,8 %. Z hľadiska účelu najvýraznejšiu časť pohľadávok voči podnikom tvoria pohľadávky z predmetu lízingu, ich objem sa v druhom štvrťroku zvýšil len mierne, o 1,0 mld. Sk. Takmer rovnako o 1,1 mld. Sk vzrástol aj objem ostatných pohľadávok, z ktorých rástli len pohľadávky z predaja na splátky a ostatných spotrebiteľských úverov. Pohľadávky voči domácnostiam spomalili svoj rast na 21,1 %, keď sa ich objem oproti prvému štvrťroku zvýšil len mierne, o 0,7 mld. Sk. Hlavným dôvodom spomalenia dynamiky bol pokles pohľadávok z predmetu lízingu a ostatných pohľadávok z predaja na splátky a z poskytnutých spotrebiteľských úverov spolu o 0,6 mld. Sk. Tento pokles bol vykompenzovaný pokračujúcim rastom ostatných pohľadávok. 3 Skutočnosť, že údaje SASS z pravidelných týždenných štatistík a údaje jednotlivých správcov OPF sú niekedy za rôzne obdobia (SASS vystavuje údaje vždy k piatku, ale niektorí jej členovia k štvrtku) spôsobuje rozdielnu výšku mesačných ako aj kumulatívnych čistých predajov. 18