13

ATRIBÚTY SOCIÁLNEJ PRÁCE V KONTEXTE DUCHOVNÝCH VÝCHODÍSK. 1 Peter SUROVKA Abstrakt: Základným kľúčom východísk sociálnej práce je miera zodpovednosti človeka voči človeku, jednotlivca voči spoločnosti, ale aj naopak, pretože aj spoločnosť nesie určitú mieru zodpovednosti za jednotlivca. V každej spoločnosti mierou tejto zodpovednosti vznikajú špecifické vzťahy a interakcie, v ktorých sa viac alebo menej vyskytujú rôzne špecifické poruchy, predurčujúce vznik sociálneho problému. Patri sem objektívne alebo subjektívne determinovaná neschopnosť jednotlivcov, skupín, komunít žiť tak, ako sa od nich očakáva, nedostatočná alebo narušená komunikácia v kombinácii subjektov akými sú jednotlivec, skupina, spoločnosť. Kľúčové slová: Sociálna práca, náboženstvo, kultúra, klient, blížny, komunikácia, filozofia, myslenie, bieda, hlad, bohatstvo, Cirkev Abstract: The main key assumption of social work is the degree of responsibility of man to man, of individual to society and vice versa, because the society bears a certain degree of responsibility for a person, too. In every society, specific relationships and interactions are created by the extent of this responsibility, in which more or less occur some specific disorders that predetermine the emergence of a social problem. This includes the objectively or subjectively determined inability of individuals, groups, communities to live the way as it is expected; an insufficient or impaired communication of combined entities, as are the individuals, groups, and society. Key words: Social work, religion, culture, client, companion, communication, philosophy, thinking, poverty, hunger, wealth, the Church Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. 2 VÝCHODISKÁ SOCIÁLNEJ PRÁCE Sociálny potenciál človeka chápeme ako súhrn možností, schopností, ako neopakovateľnú schopnosť jednotlivca v spôsobilosti vedome sa podieľať na formovaní svojho vlastného života. Ako vnútornú silu, spôsobilosť realizovať svoj život v zhode s jeho zmyslom v schopnosti sociálne komunikovať a byť spoluzodpovedný za iných. 3 1 Tento príspevok je parciálnym výstupom z projektu: The work was supported by the Agency of Ministry of Education, science, research and sport of the Slovak Republic, the project ITMS: 26110230069. 2 Mt 22,39. 3 STRIEŽENEC, Š.: Teória a metodológia sociálnej práce. Trnava 2006. s. 26. 98

V historickom kontexte môžeme sledovať ako hodnoty, normy, ale aj myslenie jednotlivcov v spoločnosti vedú človeka k formovaniu sociálneho správania a k formovaniu sociálneho cítenia. Už v starozákonnej dobe je zrejmé, ako prikázania vedú človeka k poslušnosti voči Bohu, nabádajú ho k úcte k rodičom, úcte k príbuzným a blížnym, z čoho pramení aj vzájomná pomoc v núdzi. Z tejto pomoci však boli vylúčení nepriatelia a neveriaci. Osobnosti stredovekých dejín chápali vzťah človeka k človeku pod vplyvom náuky o slobodnej vôli človeka a osobnej zodpovednosti jedinca za svoje konanie. Základným princípom sa vo veľkej miere stala kresťanská láska a povinnosť pomáhať blížnemu, čo v praktickom živote viedlo k zriaďovaniu sirotincov, chudobincov, lazaretov pre chorých a podobných zariadení. Filozofické východiská sociálnej práce Proti náboženskej filozofii chápania človeka a vzťahov medzi ľuďmi a spoločnosťou navzájom bola postavená filozofia extrémneho individualizmu F. Nietzscheho. Jeho filozofia vychádzala z tvrdení, že boj o živor je vždy východiskom väčšej dokonalosti, preto chorí, slabí a nedokonalí podliehajú zdravému a silnému. Súcit v jeho filozofii nemal miesto. Kresťanstvo odmietal kvôli myšlienke rovnosti ľudí pred Bohom a kvôli pokore, ktoré ubíja vôľu k moci. Filozofiu pomoci človeka a štátu človeku rozvíjali vo svojich prácach socíálni utopisti počnúc od 16. storočia, ktorí boli súčasťou európskeho humanisticky orientovaného myslenia. Toto učenie premieta ideálne formy sociálných organizácií budúcnosti, utváraním pocitu, že zmeny k lepšiemu sú nevyhnutné. Zmeny mali vychádzať z idey zlepšiť vtedajšiu spoločnosť a pretvoriť ju na spravodlivú. Systematický rozvoj utopického sociálneho myslenia sa začína za renesancie a reformácie v období vzniku kapitalizmu. Najväčší rozvoj toto myslenie dosiahlo v období búrlivého rozvoja kapitalizmu, keď protiklady kapitalistickej spoločnosti boli čoraz výraznejšie. Medzi významných učencov tohto obdobia patrili Thomas Moore, ktorý v diele Utopia upozorňuje najviac na proces a následky zbavovania a vyháňania ľudí z pôdy, na ničenie a vyľudňovanie dedín, čo spôsobuje hlad, biedu. Príčinou je podľa neho existencia súkromného vlastníctva. Jeho riešením je vytvorenie ideálnej, sociálne spravodlivej spoločnosti, kde nikto nič nemá, a predsa všetci sú bohatí, založenej na spoločenskom vlastníctve vysoko organizovanej výrobe a spravodlivom a rovnom rozdelení spoločenského bohatstva. Podľa Moora sa štát musí starať aj o svojich chudobných. Jeho myšlienky ovplyvnili zákonodarstvo o chudobe vo vtedajšom Anglicku. 99

Tommaso Campanella vo svojich prácach okrem iného ako prvý poukázal na ekonomickú determináciu rovnosti dobra a zla. Vyvodzuje závery, že ľudia sa budú mať dobre len vtedy, ak dokážu vyrobiť dostatok a vtedy budú odstránené aj veľké sociálne rozdiely. Aby sa jednotlivci mohli sústrediť na spoločenské blaho, Campanella navrhoval zrušiť rodinu aj skromný majetok. Hlavnými predstaviteľmi renesančných utópií boli: Claude Henri de Saint-Simon (1760-1825), Charles Fourier (1772-1837), Róbert Owen (1771-1858) a iní, z našich filozofov (utopizmus v Čechách) napr. Bernard Bolzano (1781-1848). Marxizmus filozofický prúd, ktorý výrazne ovplyvnil sociálne úvahy a sociálne myslenie ľudí koncom 19. a začiatkom 20. storočia. K. Marx odmieta tézu o harmónii záujmov všetkých členov spoločnosti. Naopak tvrdí, že rozdelenie na triedy spôsobujú spoločenské antagonizmy, ktorých dôsledkom je neúprosný triedny boj. Jeho zdrojom je egoizmus vlastníkov výrobných prostriedkov, ktorí využívajú svoju prevahu a vykorisťujú proletariát. Odoberajú mu výsledky vlastnej práce a platia len časť ich skutočnej hodnoty. Na tom sa zakladá vykorisťovanie, odtiaľ pochádza celé zlo, ktoré trápi spoločnosť 19. storočí. Tento stav podľa K. Marxa ukončí revolúcia, keď bude robotnícka trieda dosť silná, aby odstránila spoločenskú vládu buržoázie. F. Engels vo svojej výskumnej a metodickej práci Postavenie robotníckej triedy v Anglicku (1845) 1 skúma a analyzuje fakty o mestách a podmienkach, v ktorých robotníci žijú. Odhaľuje súvislosti medzi spoločenským a hospodárskym rozvojom a zástavbou a procesmi vzniku miest. Všíma si závislosť medzi spoločenským a ekonomickým postavením obyvateľov, ich životnými podmienkami. Skúma obydlia robotníkov, ich odev, výživu, ale aj utváranie hodnôt, postojov, presvedčení, morálky. Sociálne východiská sociálnej práce Začiatky sociálnej práce v jej náhodnej neuvedomelej forme nachádzame predovšetkým v spojení s kresťanstvom, ktoré prinieslo myšlienky lásky a pomoci blížnemu. Praktická činnosť prvých kresťanov sa vyznačovala najmä starostlivosťou o chorých, otrokov, starých, a opustených, o siroty a pod. táto činnosť mala vo svojich začiatkoch charakter individuálnej, neorganizovanej pomoci, prerástla do jedného zo základných princípov kresťanstva Miluj blížneho svojho, ako seba samého. 2 1 Pozri Fridrich Engels. (online). [cit. 2013-04-10]. Dostupné na internete: <http://encyklopedia.sme.sk/c/2487475/engels-friedrich.html>. 2 Mt 22,39. 100

Kresťanstvo prichádza s novým poňatím niektorých princípov alebo ich formuje po novom. Týka sa to napríklad : - Rovnosti. - Ekvivalentnosti sociálnej výmeny. - Vzťahu k práci. - Vzťahu k bohatstvu vôbec. Bohatstvo je v rannom kresťanstve interpretované ako zdroj parazitného spôsobu života majetných tried a ich útlaku. Bohatstvo je chápané ako príčina skazy človeka, kde koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Svoj význam tu zohrala aj scholastická teológia, ktorá rozpracovala a rozšírila učenie o kresťanskej povinnosti hmotne prispievať na organizovanú účinnú pomoc postihnutým a chudobným. Sociálne učenie cirkvi je založené: Princíp spoločného dobra sociálna spravodlivosť je zameraná na všetkých Princíp solidarity ľudia sú odkázaní jeden na druhého a zodpovední všetci za všetkých Princíp subsidiarity (vzájomnej pomoci a podpory) verejná moc má pomáhať jednotlivcom a skupinám neschopným riešiť svoje problémy. Kresťanské východiská sociálnej práce Pravoslávna cirkev v rámci pomoci človeku sa opiera o biblické východiská o Starú a Novú zmluvu Svätého Písma a o Svätú Tradíciu. Pôsobenie Cirkvi a všetkých údov Christovej Cirkvi sa nesie v príklade osoby Isusa Christa, ktorý, stotožňujúc sa s núdznymi, hovorí: Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. 1 Isus Christos sa teda pripodobnil človeku. Preto všetko, čo učiníme blížnym, učiníme Jemu. O postavení núdzneho v kresťanskom ponímaní sa zmieňuje aj Š. Šak: Človek, ktorý sa ocitol v núdzi a je odkázaný na filantropickú službu Cirkvi, nie je nejaký obyčajný človek, s ktorým by sme nemali nič spoločné, ale naopak, z pohľadu Cirkvi ide o samého Isusa Christa. 2 Cirkev sa prostredníctvom charitatívnej a sociálnej služby zameriava práve na núdznych, na tých, ktorí sú bezvládni a chorí, na tých, ktorí sú bez práce a bez domova, ale aj na tých, ktorí majú zdravotné postihnutie. 1 Mt 25, 35-36. 2 ŠAK, Š.: Filantropia a diakonia ako prirodzená súčasť života Cirkvi. In: Sociálna práca a jej kresťanské dimenzie.(ed. BALOGOVÁ, B.) PU v Prešove, PBF 2005, s. 6-19. 101

Cirkev pomáha všade tam, kde to je potrebné. Plní túto úlohu už od svojho počiatku. Východiskom Cirkvi pre túto prácu je podľa slov M. Gerku...služba lásky, ktorá je zameraná na ochranu zdravia, ako aj pomoc v utrpení človeka. Vyzdravenie narušenej ľudskej prirodzenosti je naplňovaním Božieho úmyslu o človekovi 1. Je potrebné liečiť nielen telo, ale aj dušu. Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť... 2 VÝZNAM DUCHOVNA PRE SOCIÁLNU PRÁCU Sociálna a charitatívna služba Cirkvi sa zakladá na filantropii. M. Gerka rozlišuje filantropiu vo svetskom ponímaní, ktorú definuje ako vzťah či súhrn činností v prospech tých, ktorí sú v núdzi a v kresťanskom kontexte, kde základom filantropie je v Christovom Evanjeliu. 3 Filantrop sa riadi druhým najväčším prikázaním Miluj svojho blížneho ako seba samého. Apoštol Pavol píše: My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. Každý z nás nech myslí na svojho blížneho. 4 Cirkev lieči aj dušu aj telo, a to prostredníctvom svätých tajín, rozvíja sa najmä duchovný život človeka. Na základe tohto humánneho vzťahu človeka k človeku Cirkev okrem svojej činnosti v chrámoch na bohoslužbách organizuje sieť sociálnych služieb, a to z milodarov veriacich, či za finančnej pomoci štátnej správy a samosprávy. Preto pri zakladaní filantropických organizácií hrajú svoju rolu finančné prostriedky. Napriek ich nedostatku sa Cirkev snaží všetkým pomáhať podľa potreby a svojich možností. 5 Pred rokom 1989 Cirkev nemohla vykonávať svoju službu v plnom rozsahu podľa Evanjelia. Dnes je však situácia aj doba iná a Cirkev už má možnosť a aj povinnosť konať sociálnu službu. Cirkev sa snaží riešiť všetky sociálne problémy v každej oblasti života a byť maximálne nápomocná, a to nielen samotným ľuďom, ktorí pomoc potrebujú, ale byť aj partnerom štátu či samosprávy pri starostlivosti o týchto ľudí. Okrem duchovných rád a morálnej podpory poskytuje ošatenie, potraviny, lieky, organizuje rôzne zbierky v rámci zdravotnej starostlivosti chorých, zbierky na pomoc postihnutým ľuďom, pomáha pri sociálnej a pracovnej integrácii rizikových skupín, organizuje rôzne kultúrno-športové podujatia a pod. Veľký dôraz kladie Cirkev na rodinu, na starostlivosť o dieťa, na predmanželský život a manželstvo samotné a na riešenie už rodinných problémov, ktoré často 1 BALOGOVÁ, B. a kol., cit. dielo, s. 63. 2 Mt 6, 33. 3 Pozri GERKA, M.: Sociálna služba v Cirkvi. Soľ zeme., s. 34. 4 R 15, 1-2. 5 Pozri GERKA, M.: Sociálna služba v Cirkvi. Soľ zeme., s. 236. 102

predchádzajú samotný rozvod, čo sa pri narodení zdravotne postihnutého dieťaťa dosť často stáva. Cirkvi na Slovensku vykonávajú pre zdravotne postihnutých ľudí sociálnu prevenciu a poskytujú sociálne poradenstvo (napr. aj prostredníctvom liniek dôvery), zdravotnícke služby, v rámci sociálnych služieb zabezpečujú opatrovateľskú a prepravnú službu pre zdravotne postihnutých, prevádzkujú domovy sociálnych služieb pre postihnuté deti a dospelých, resocializačné strediská, zariadenia chráneného bývania. Výchova a vzdelávanie zdravotne hendikepovaných detí prebieha aj v cirkevných špeciálnych materských a základných školách. Okrem Pravoslávnej cirkvi (Filantropia charitatívna a sociálna služba Pravoslávnej cirkvi na Slovensku) pôsobia na Slovensku aj ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré napĺňajú svoje poslanie pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú: Diecézna charita rímskokatolíckej cirkvi, Gréckokatolícka diecézna charita, Evanjelická diakonia Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Diakonické združenie Betánia - charitatívne spoločenstvo Cirkvi bratskej, Diakonia Apoštolskej cirkvi a ďalšie. Úlohu Cirkvi aj dnes vidíme v slovách Isusa Christa: Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. 1 Hlásať Evanjelium, hlásať pravdy Božie a prinavrátiť spoločnosť k samotnému Bohu dnes máme aj my. Prinavrátiť človeka k Bohu najmä láskou cez samotné skutky, lebo viera bez skutkov je mŕtva. A preto, ako hovorí M. Gerka, služba zdravotne postihnutým nie je len našou mravnou povinnosťou, ale prejav našej dobročinnosti, ktorá pozdvihuje nášho ducha k Bohu 2. Cirkev v rámci sociálnej starostlivosti o zdravotne postihnutých má svoje nezastupiteľné miesto. Ponúka širší rozmer a hlbší pohľad na starosti človeka, na bôľ i trápenie. Snaží sa nielen pomáhať, ale najmä nájsť zmysel života aj v utrpení a podáva tak pomocnú ruku pri prekonávaní prekážok v živote človeka majúc na zreteli vždy a všade Sväté Písmo a jeho odkaz pre nás. Keď dávaš hostinu, povolaj chudobných, mrzákov, chromých, slepých, a budeš blahoslavený, že ti nemajú čím odplatiť, lebo dostane sa ti odplaty pri vzkriesení spravodlivých. 3 DUCHOVNO V KONTEXTE SOCIÁLNEHO SVETA Medzi významné faktory, ktoré značným spôsobom ovplyvňujú potrebu a vývoj sociálnej práce na Slovensku nepochybne patrí: proces globalizácie 1 Mt 28, 19-20. 2 GERKA, M.: Starostlivosť Pravoslávnej cirkvi o zdravotne postihnutých. In: Pravoslávny teologický zborník. PU v Prešove, PBF 2009, roč. XXXV (20), s. 59. 3 Lk 14, 13-14. 103

súčasný sociálny vývoj v Slovenskej republike Globalizácia, ktorá má svojich stúpencov, ale aj odporcov spôsobuje postupné prepájanie blízkych, ale aj vzdialených regiónov, štátov a kontinentov vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Globalizácia mení tradičný spôsob života, ohrozuje také inštitúty spoločnosti akými sú rodina, manželstvo, medzigeneračné vzťahy. Môžeme sledovať že sa rozširuje nerovnosť vo svete na všetkých úrovniach, hlavne v rovine materiálnej, kultúrnej, sociálnej a pod. Všetky tieto uvedené skutočnosti v živote súčasnej spoločnosti vyvolávajú nutnosť rozvíjať sociálne cítenie jednotlivcov, ale hlavne sociálnu prácu ako praktickú činnosť. Musíme si uvedomiť skutočnosť, že hlavne po rozpade socializmu v krajinách strednej a východnej Európy je potrebné hľadať odpovede na sociálne otázky, ktoré majú už dlhšiu dobu celosvetový rozmer. Prioritne je potrebné riešiť problém morálky, chudoby a nespravodlivého rozdelenia práce. Nemožno len kriticky konštatovať, čo je zlé v hospodársko sociálnej oblasti, ale je potrebné objasniť pozitívne prvky trhového hospodárstva, ktorého jednotlivé prvky musia jednotlivcov spájať a vytvárať tak spoločné dobro. VÝZNAM DUCHOVNÉHO PORADENSTVA V KONTEXTE SOCIÁLNEHO PROSTREDIA Kresťanstvo deklarovalo princíp rovnosti ľudí nezávisle od ich národnosti, majetkového a politického štatútu. Idea rovnosti v rannom kresťanstve znamená rovnosť ľudí pred Bohom. Zmyslom duchovného poradenstva je pomôcť jednotlivcovi, prostredníctvom priateľského prístupu, pomoc pri hľadaní odpovedi na otázky o živote a jeho zmysle, pri vytváraní vlastného rebríčka hodnôt a postojov, pri sebapoznávaní a v neposlednom rade pomoc v duchovných zápasoch a pochybnostiach v kľúčových životných otázkach, ktoré človeka denne sprevádzajú. Duchovný poradca predstavuje pre človeka, pre klienta sociálnej práce, pre blížneho sprievodcu na istom úseku životnej cesty a jeho úlohou je stať sa po čase pre klienta nepotrebným, čo predstavuje odovzdať sprevádzanému klientovi poznatky, skúsenosti, spracovať zážitky, viesť ho ku zdravej sebareflexii, aby s jeho pomocou získal samostatnosť a duchovnú zrelosť. Duchovné poradenstvo je pre všetkých, ktorí chcú ísť na hlbinu života a vstúpiť do bezprostredného vzťahu s Bohom. Duchovné poradenstvo sa prednostne dotýka týchto oblastí: a.) Pomáha ozrejmovať človeku je ho vzťah k Bohu hľadanie zmyslu a smerovania života, otázky viery a poznania Boha poukazuje na duchovné pramene ako sú Božie slovo, modlitba a pod. osobné povolanie človeka, ktoré predstavuje manželstvo, zasvätený život vysvetľuje vzťahy medzi a náboženstvami a cirkvami 104

varuje pred falošnými cestami k Bohu čo predstavujú sekty a okultizmus b.) Pomáha ukázať človeku je ho vzťah k sebe sebaúcta a sebaprijatie odpustenie a pocit viny otázky svedomia vlastná dôstojnosť a hodnota vnútorné uzdravenie a oslobodenie zmysel utrpenia a obety c.) Pomáha ukázať človeku je ho vzťah k iným partnerské vzťahy komunikácia morálne postoje a etika rodina duchovná rodina cirkev obeta a služba sociálna angažovanosť ZÁVER Náboženstvo znamená v živote každého jedinca významné postavenie, kde nepredstavuje len dogmu, či súbor prikázaní a rituálov, ale sa stáva každodenným všeobecným prostriedkom duchovnej a kultúrnej sebaidentifikácie človeka, zdrojom jeho morálky a etiky. Láska k blížnemu lieči nielen telo, ale prednostne lieči dušu. Svojou pomocou a zainteresovanosťou pomáhame nielen druhým, ale aj sebe. Ako hovorí M. Gerka: Naša aktívna pomoc núdznym je neoddeliteľnou súčasťou nášho duchovného rastu a duchovného bohatstva. Naopak, nevšímavosť a uzavretosť pred blížnymi je príčinou úpadku hodnoty a straty zmyslu ľudského života. 1 Pokúsme sa poznávať Boha cez naše vlastné skutky. Jedinečný pohľad na človeka ako na Božie stvorenie prináša Cirkev. Viera v Boha znamená vieru v človeka. Preto nevnímajme ľudí ako klientov, ale buďme im blížnymi. Človek, ktorý potrebuje našu pomoc, znamená pre nás životnú skúšku. 1 HANGONI, T. - GERKA, M.: Človek práca- nezamestnanosť. cit. dielo, s. 17. 105

Zoznam bibliografických odkazov GERKA, M.: Sociálna služba v Cirkvi. Soľ zeme. 1. vydanie. Prešov 2007. ISBN 978-80-8068-639- 0. GERKA, M.: Starostlivosť Pravoslávnej cirkvi o zdravotne postihnutých. In: Pravoslávny teologický zborník. PU v Prešove, PBF 2009, roč.xxxv (20). s. 59. ISBN 978-80-8068-999-5. HANGONI, T. - GERKA, M.: Človek práca nezamestnanosť. 1. vydanie. Prešov 2009. ISBN 978-80-555-0163-5. STRIEŽENEC, Š.: Teória a metodológia sociálnej práce. Trnava 2006. ISBN 978-80-969390-4-1. ŠAK, Š.: Filantropia a diakonia ako prirodzená súčasť života Cirkvi. In: Sociálna práca a jej kresťanské dimenzie. Prešov 2005. s. 6-19. ISBN 80-8068-357-3. Mgr. Peter SUROVKA Katedra kresťanskej pedagogiky a psychológie e-mail: peter.surovka@gmail.com 106