Trendy pre knižnice v 21. storočí Mgr. Michaela Mikušková Mgr. Lucia Nižníková Štvrtá priemyslená revolúcia sa v podstate orientuje na niekoľko základných zmien ktoré však prenikajú celou spoločnosťou. Na jednej strane je to vlastný proces digitalizácie celého fungovania spoločnosti. Na druhej strane je to robotizácia. Po tretej strane je to v podstate prienik nových zariadení v podobe umelej inteligencie, nových parametrov ktoré umelá inteligencia vytvára pre celú spoločnosť. A v neposlednej rade je to obrovský posun poznania v kľúčových vedách ako je veda o materiáloch, predovšetkým v oblasti nanotechnológií, zásadný posun v oblasti biológie, medicínskych vied, genetiky atď. Peter Staněk, Pavlína Ivanová: Štvrtá priemyselná revolúcia a piaty civilizačný zlom (2016) Informačné prostredie sa veľmi rýchlo mení. Objem a rýchlosť informácií, ktoré vznikajú online, neustále narastá. To je aj dôvod, prečo sa Medzinárodná federácia knihovníckych asociácií (IFLA) rozhodla zmapovať, ako tento vývoj ovplyvní knižnice. V spolupráci s odborníkmi z rôznych vedných odborov vypracovala v roku 2013 prvú správu o trendoch pod názvom Chytíme si vlnu, alebo nás bude unášať prúd? Tá zadefinovala päť kľúčových trendov, ktoré by mali meniť a transformovať globálne informačné prostredie: 1. Vývoj informačných technológií zároveň obmedzí prístup k informáciám. 2. Online vzdelávanie bude demokratickejšie a zároveň naruší klasické spôsoby vzdelávania. 3. Znovu zadefinovanie súkromia a ochrana osobných údajov. 4. Nové hlasy a nové skupiny. 5. Nové technológie pretransformujú globálnu informačnú ekonomiku. Správu preložili do štrnástich jazykov a následne sa o nej diskutovalo v tridsiatich krajinách na šesťdesiatich podujatiach po celom svete. Sumár diskusií a prípadových štúdií sa odrazil v aktuálnej verzii publikovanej v apríli tohto roka ako IFLA Trend Report 2016. Ako tieto trendy môžu ovplyvniť knižnice a ich služby? Vývoj informačných technológií zároveň obmedzí prístup k informáciám
Vývoj technológií neustále napreduje a informačná gramotnosť a schopnosť pracovať s digitálnymi zariadeniami/aplikáciami sa stáva základnou zručnosťou nového informačného prostredia. Ľudia, ktorí tieto zručnosti nemajú, budú mať problém začleniť sa, a to v mnohých oblastiach. V oblasti autorských práv fyzické vlastníctvo obsahu nahradí licencovaný prístup k nemu. Knižnice súperia s inými poskytovateľmi informácií a vydavatelia digitálneho obsahu ohrozujú úlohu knižníc ako poskytovateľov verejného prístupu k informáciám a princípy, na ktorých je založený tradičný model knižničných výpožičiek. Dnes majú knižnice právo požičiavať fyzické dokumenty v podstate neobmedzene, tento model však neplatí pre digitálny obsah. V prípade digitálneho obsahu musí každá knižnica rokovať o licencii buď s vydavateľom alebo s majiteľom autorských práv, kde sú práva na akékoľvek narábanie s digitálnym obsahom striktne vymedzené. Hoci internet nepopierateľne zdemokratizoval a umožnil ľahší prístup aj do takých oblastí ako sú zdravotníctvo, vzdelanie a trh práce, na druhej strane existuje reálna hrozba, že nízka digitálna gramotnosť sa stane bariérou v prístupe k online informáciám, a tak prispeje k zvyšovaniu, resp. prehlbovaniu rozdielov a nerovnosti rôznych spoločenských skupín. Online vzdelávanie bude demokratickejšie a zároveň naruší klasické spôsoby vzdelávania Rozvoj internetu prináša nárast online vzdelávacích zdrojov Online Education Resources (OER), Massive Open Online Courses (MOOC) a mení klasické vzdelávacie prostredie, pretože online vzdelávanie je cenovo prístupnejšie a vďaka ľahšej dostupnosti, multidisciplinarite a prierezovosti oslovuje širšie spektrum záujemcov. V budúcnosti sa vzdelávanie viac zameria na to, ako overovať dôveryhodnosť informácií a ako s nimi ďalej pracovať a využívať ich. Knižnice by mohli poskytovať priestory a infraštruktúru na podporu nových metód celoživotného vzdelávania (peer learning, mentoring networks, co-study, cooperation, informal support, týka sa aj face-to-face vzdelávania). Rovnako by mohli zohrať úlohu pri podpore digitálnych zručností a informačnej gramotnosti, najmä u skôr narodených alebo nejakým spôsobom znevýhodnených občanov (ekonomicky, fyzicky, imigranti a pod.) Znovu zadefinovanie súkromia a ochrana osobných údajov Dátová komunikácia podlieha masovému monitorovaniu (štáty, dôvodiac národnou bezpečnosťou a bojom proti terorizmu, monitorujú svojich občanov, komerčné firmy svojich zákazníkov). Predpokladá sa, že
dôvera v online svete sa bude znižovať. V súčasnosti milióny ľudí zverejňujú svoje osobné informácie, najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Toto správanie sa zmení, pretože ľudia si uvedomia, že väčšina ich digitálnych aktivít je monitorovaná. Očakáva sa tiež, že mnohé služby prejdú do online prostredia, a že osobné údaje sa stanú atraktívnym obchodným artiklom. Knihovníci by vo svojich krajinách mohli zohrať významnú úlohu pri tvorbe nových pravidiel, týkajúcich sa ochrany súkromia a osobných údajov. Skúsenosti v Austrálii, napríklad, ukázali, že mnohé služby verejnej správy i komerčného sektora sa presunuli do online prostredia, ľudia však majú problémy s ich využívaním a čoraz viac sa obracajú na knihovníkov so žiadosťou o pomoc pri získavaní prístupových údajov či dokonca pri práci s digitálnymi bankovými službami. To na jednej strane svedčí o veľkej dôvere v knihovníkov, na druhej strane je to dôkaz, že digitalizácia služieb vystavuje určité spoločenské skupiny veľkému riziku, keďže prezrádzajú citlivé osobné informácie cudzím ľuďom. Tu sa núka otázka, či to majú byť práve knižnice, ktoré by mali zvyšovať povedomie používateľov o tom, ako si treba chrániť osobné údaje a súkromie v online prostredí. Nové hlasy a nové skupiny Informačné technológie a sociálne siete poskytujú možnosti aj na formovanie názorov jednotlivcov, záujmových skupín a ovplyvňovanie verejnosti (lobisti, politické elity, aktivisti, ale aj extrémistické skupiny ich využívajú na mobilizovanie masívneho cítenia). Online anonymita podporuje agresívne a kriminálne správanie, uvoľňuje komunikáciu účastníkov a ovplyvňuje ich konanie aj mimo internetu. O tom, že ľudia sú náchylní prenášať správanie zo sociálnych sietí aj do reálneho sveta, svedčí, napríklad, nárast počtu sexuálnych útokov počas prvého rande, ktorý stúpol až o 600 %! Knižnice by sa mali výraznejšie zapájať do iniciatív pre otvorené vládnutie a transparentnosť, ktoré posilňujú postavenie občanov v spoločnosti a vyvíjajú tlak na znižovanie korupcie. V tejto oblasti by sa mali usilovať udržať si pozíciu nezávislého a dôveryhodného sprostredkovateľa informácií a obrazu spoločnosti. V dôsledku uvoľňovania online komunikácie a nástrah internetu by mali u svojich používateľov zdôrazňovať dodržiavanie tradičných kultúrnych noriem správania sa vo virtuálnom svete. Nové technológie pretransformujú globálnu informačnú ekonomiku Mobilné zariadenia sa stanú hlavným médiom, ktoré umožní prístup nielen k informáciám, ale aj k obsahu a službám. Predpokladá sa ďalší
vývoj 3D tlače a umelej inteligencie. Organizácia NESTA vypracovala v roku 2015 správu, v ktorej uvádza, že na základe výskumu, realizovaného na Oxfordskej univerzite, až 47 % pracovných miest v USA a 35 % vo Veľkej Británii bude možné v horizonte dvadsiatich rokov nahradiť automatizovanou prácou, ktorú namiesto ľudí odvedú nové technológie. Budú sa preto viac ceniť kreatívne a technické zamestnania. Do popredia sa dostane zdieľaná ekonomika. Možno ju definovať ako využitie nepoužitých alebo už aj použitých zručností, času, aktív a zdrojov. Myšlienky zdieľanej alebo spolupracujúcej ekonomiky však vôbec nie sú nové, a aj knižnice sú vlastne originálnou zdieľanou ekonomikou. V mnohých krajinách zaznel názor, že knižnice by mohli 3D tlač a 3D laboratóriá vo svojich priestoroch poskytovať ako novú službu. Aktualizovaná správa IFLA z roku 2016 obsahuje aj sumarizáciu národných a regionálnych diskusií knižnično-informačných pracovníkov. Z nich vyplynuli kľúčové témy, ktoré treba aplikovať v praxi tak, aby knižnice boli schopné fungovať a ponúkať relevantné služby v novom informačnom prostredí a pre nové skupiny používateľov (napr. digital natives, digital immigrants, a pod.): adaptácia existujúcich a vývoj nových služieb na základe očakávaní používateľov a analýzy trendov spoločnosti (dotazníky a prieskumy potrieb), knižnice ako priestor na online vzdelávanie, podpora informačnej gramotnosti všetkých vekových kategórií, spolupráca pri implementácii online služieb verejnej správy, profitovanie z tradičnej sociálnej funkcie knižníc a priameho kontaktu s používateľmi, pretože trendy ukazujú, že ľudia sa online prostredia presýtia a opätovne budú vyhľadávať klasický kontakt tvárou v tvár, čo nahráva zachovaniu kamennej knižnice, využívanie princípov zdieľanej ekonomiky, pretože výmena a sprostredkovanie dôveryhodných informácií tvorí základ služieb, investícia do rozvoja knihovníckych zručností, potreba ďalšieho vzdelávania knihovníkov v nových oblastiach s cieľom zlepšiť digitálne zručnosti a získať viac vedomostí o technológiách (tvorba a správa digitálneho obsahu, práca so smartfónmi a tabletmi, e-knihy), efektívnejšia propagácia aktivít a úspechov knižníc, nevyhnutná spolupráca medzi knižnicami na regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Obe správy o trendoch podnietili v mnohých krajinách nielen diskusie,
ale aj vypracovanie národných dokumentov na ich aplikáciu v praxi. Na Slovensku sa pripravuje online platforma, ktorá postupne zverejní podrobné rozpracovanie desiatich trendov, ktoré sú výsledkom diskusií pracovných skupín zložených zo zástupcov všetkých typov knižníc počas novembrovej konferencie Bibliosféry knihovnícke sféry dôverné. Použité zdroje: [1] Riding the waves or caught in the tide? : navigating the evolving information environment [online]. Hague: IFLA, 2013-2016, last update 18 May 2015 [cit. 2016-11-22]. Dostupné na: http://trends.ifla.org/files/trends/assets/insightsfrom-the-ifla-trend-report_v3.pdf [2] IFLA trend report 2016 update. Hague: IFLA, 2013-2016, last update 15 August 2016 [cit. 2016-11-22]. Dostupné na: http://trends.ifla.org/files/trends/assets/trend-report-2016-update.pdf [3] STANĚK, Peter IVANOVÁ, Pavlína. Štvrtá priemyselná revolúcia a piaty civilizačný zlom. Bratislava: Elita, 2016. 216 s. ISBN 978-80-970135-8-5.